Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia, úmyselného aj neúmyselného, inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu v rámci Únie.

a) druhy, ktoré menia oblasť svojho prirodzeného výskytu bez zásahu človeka v reakcii na meniace sa ekologické podmienky a zmenu klímy;

b) geneticky modifikované organizmy vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2001/18/ES;

c) patogény, ktoré spôsobujú choroby zvierat; na účel tohto nariadenia je choroba zvierat výskyt infekcií a infestácií u zvierat spôsobených jedným alebo viacerými patogénmi, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí;

d) škodcov rastlín uvedených v zozname podľa článku 5 ods. 2 alebo článku 32 ods. 3 ani na škodcov rastlín, na ktorých sa vzťahujú opatrenia podľa článku 30 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 ( 1 );

e) druhy uvedené v zozname v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 708/2007, keď sa používajú v akvakultúre;

f) mikroorganizmy produkované alebo dovážané na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín, ktoré už boli autorizované alebo ktoré sa práve posudzujú podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, alebo

g) mikroorganizmy produkované alebo dovážané na použitie v biocídnych výrobkoch, ktoré už boli autorizované alebo ktoré sa práve posudzujú podľa nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

1. „nepôvodný druh“ je akýkoľvek živý jedinec druhu, poddruhu alebo nižšieho taxónu živočíchov, rastlín, húb alebo mikroorganizmov introdukovaný mimo oblasť svojho prirodzeného výskytu; tento pojem zahŕňa akúkoľvek časť, gaméty, semená, vajíčka alebo propaguly takéhoto druhu, ako aj všetky hybridy, odrody alebo plemená, ktoré by mohli prežiť a následne sa rozmnožovať;

2. „invázny nepôvodný druh“ je nepôvodný druh, o ktorom sa zistilo, že jeho introdukcia alebo šírenie ohrozuje biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby alebo že má na ne nepriaznivý vplyv;

3. „invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie“ je invázny nepôvodný druh, ktorého nepriaznivý vplyv sa považuje za taký, ktorý si vyžaduje spoločnú činnosť na úrovni Únie podľa článku 4 ods. 3;

4. „invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy členského štátu“ je iný invázny nepôvodný druh ako invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie, v prípade ktorého sa určitý členský štát na základe vedeckých dôkazov domnieva, že jeho uvoľnenie a rozšírenie, i v prípade, ak nie je úplne overené, má na jeho území alebo jeho časti významný nepriaznivý vplyv, ktorý si vyžaduje opatrenia na úrovni daného členského štátu;

5. „biodiverzita“ je rozmanitosť živých organizmov zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; patrí sem rozmanitosť v rámci druhov, medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov;

6. „ekosystémové služby“ sú priame a nepriame prínosy ekosystémov pre dobré životné podmienky ľudí;

7. „introdukcia“ je presun druhu v dôsledku zásahu človeka mimo oblasť jeho prirodzeného výskytu;

8. „výskum“ je deskriptívna alebo experimentálna práca v regulovaných podmienkach s cieľom získať nové vedecké zistenia alebo vyvinúť nové výrobky vrátane počiatočných fáz identifikácie, charakterizácie a izolácie genetických vlastností, okrem tých vlastností, z dôvodu ktorých je druh invázny, inváznych nepôvodných druhov, ale len ak sú dôležité, aby umožnili kríženie týchto vlastností s druhmi, ktoré nie sú invázne;

9. „držba so zamedzením šírenia“ je držanie organizmu v uzavretých zariadeniach, z ktorých nie je možný únik ani šírenie;

10. „ochrana ex situ“ je ochrana zložiek biologickej diverzity mimo ich prirodzených biotopov;

11. „prienikové cesty“ sú cesty a mechanizmy introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov;

12. „včasné zistenie“ je potvrdenie výskytu jedinca alebo jedincov invázneho nepôvodného druhu v životnom prostredí predtým, ako sa značne rozšíri;

13. „eradikácia“ je úplné a trvalé odstránenie populácie invázneho nepôvodného druhu letálnym alebo neletálnym spôsobom;

14. „kontrola populácie“ sú letálne alebo neletálne opatrenia uplatňované na populáciu invázneho nepôvodného druhu s cieľom zachovať počet jedincov na čo najnižšej úrovni tak, aby kým nebude možné daný druh eradikovať, jeho invázna schopnosť a nepriaznivý vplyv na biodiverzitu, súvisiace ekosystémové služby, na ľudské zdravie alebo hospodárstvo boli minimalizované, pričom sa tiež minimalizuje vplyv na necieľové druhy a ich biotopy;

15. „zamedzenie šírenia“ je akékoľvek opatrenie, ktorého cieľom je vytvoriť prekážky, ktoré minimalizujú riziko rozptýlenia a šírenia populácie invázneho nepôvodného druhu mimo napadnutej oblasti;

16. „značne rozšírený“ je invázny nepôvodný druh, ktorého populácia prekročila fázu naturalizácie, v ktorej je populácia samoudržateľná, a rozšírila sa tak, že kolonizuje veľkú časť možnej oblasti svojho výskytu, kde môže prežiť a rozmnožovať sa;

17. „manažment“ je akékoľvek letálne alebo neletálne opatrenie, ktorého cieľom je eradikácia, kontrola populácie alebo zamedzenie šírenia populácie invázneho nepôvodného druhu, pričom sa minimalizuje aj vplyv na necieľové druhy a ich biotopy.

1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (ďalej len „zoznam Únie“) na základe kritérií ustanovených v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Návrh vykonávacích aktov sa predloží výboru uvedenému v článku 27 ods. 1 do 2. januára 2016.

2. Komisia zoznam Únie komplexne preskúmava aspoň každých šesť rokov a medzitým ho v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 v prípade potreby aktualizuje tak, že:

b) z neho vyníma zaradené druhy, ak už nespĺňajú jedno alebo viac kritérií ustanovených v odseku 3.

3. Invázne nepôvodné druhy sa zaradia do zoznamu Únie len vtedy, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:

a) na základe dostupných vedeckých dôkazov sa zistilo, že sú nepôvodné na území Únie s výnimkou najvzdialenejších regiónov;

b) na základe dostupných vedeckých dôkazov sa zistilo, že dokážu vytvoriť životaschopnú populáciu a šíriť sa v životnom prostredí za súčasných podmienok alebo za predvídateľných podmienok zmeny klímy v jednom biogeografickom regióne, ktorý si delia viac ako dva členské štáty, alebo v jednom morskom subregióne s výnimkou ich najvzdialenejších regiónov;

c) na základe dostupných vedeckých dôkazov je pravdepodobné, že budú mať významný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby a mohli by mať nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo;

d) na základe posúdenia rizík vykonaného podľa článku 5 ods. 1 je preukázané, že na zabránenie ich introdukcii, udomácneniu alebo šíreniu je potrebná spoločná činnosť na úrovni Únie;

e) je pravdepodobné, že ich zaradením do zoznamu Únie sa účinne zabráni ich nepriaznivému vplyvu alebo sa ich nepriaznivý vplyv minimalizuje alebo zmierni.

4. Členské štáty môžu predkladať Komisii žiadosti o zaradenie inváznych nepôvodných druhov do zoznamu Únie. Uvedené žiadosti obsahujú všetky tieto informácie:

b) posúdenie rizík vykonané v súlade s článkom 5 ods. 1;

c) dôkazy, že sú splnené kritériá stanovené v odseku 3 tohto článku.

5. V zozname Únie sa v príslušných prípadoch uvádza odkaz na tovar, s ktorým sa invázne nepôvodné druhy zvyčajne spájajú, a jeho číselné znaky kombinovanej nomenklatúry ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 ( 2 ), pričom sa uvádzajú kategórie tovaru, ktorý podlieha úradným kontrolám podľa článku 15 tohto nariadenia.

6. Komisia pri prijímaní alebo aktualizácii zoznamu Únie uplatňuje kritériá stanovené v odseku 3, a to s náležitým ohľadom na náklady členských štátov na vykonávanie, náklady spojené s nečinnosťou, nákladovú efektívnosť a sociálno-ekonomické aspekty. Zoznam Únie prioritne obsahuje tie invázne nepôvodné druhy, ktoré:

a) sa ešte v Únii nevyskytujú alebo sú v skorom štádiu invázie a s najvyššou pravdepodobnosťou budú mať významný nepriaznivý vplyv;

b) už sú v Únii udomácnené a majú najvýznamnejší nepriaznivý vplyv.

7. Komisia pri navrhovaní zoznamu Únie tiež odôvodní, že ciele tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť opatreniami na úrovni Únie.

1. Na účely článku 4 sa posúdenie rizík vykoná vo vzťahu k súčasnej a potenciálnej oblasti výskytu invázneho nepôvodného druhu, a to so zreteľom na tieto prvky:

a) opis druhu vrátane jeho taxonomickej identity, jeho histórie a oblasti jeho prirodzeného výskytu a potenciálnej oblasti jeho výskytu;

b) opis spôsobov a dynamiky jeho rozmnožovania a šírenia vrátane posúdenia, či existujú environmentálne podmienky potrebné na jeho rozmnožovanie a šírenie;

c) opis možných prienikových ciest introdukcie a šírenia druhu, úmyselného aj neúmyselného, ktorý v prípade potreby zahŕňa uvedenie komodít, s ktorými sa druh vo všeobecnosti spája;

d) dôkladné posúdenie rizík introdukcie, udomácnenia a šírenia v príslušných biogeografických regiónoch za súčasných podmienok a za predvídateľných podmienok zmeny klímy;

e) opis súčasného rozšírenia druhu vrátane uvedenia, či sa druh už vyskytuje v Únii alebo v susedných krajinách, a prognózy jeho pravdepodobného rozšírenia v budúcnosti;

f) opis nepriaznivého vplyvu na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby vrátane vplyvu na pôvodné druhy, chránené lokality, ohrozené biotopy, ako aj na ľudské zdravie, bezpečnosť a hospodárstvo vrátane posúdenia možného budúceho vplyvu so zreteľom na dostupné vedecké znalosti;

g) posúdenie potenciálnych nákladov na odstránenie škôd;

h) opis známych použití pre druh a sociálnych a hospodárskych prínosov vyplývajúcich z týchto použití.

2. Komisia pri navrhovaní druhov na zaradenie do zoznamu ako inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie vykonáva posúdenie rizík uvedené v odseku 1.

Vždy, keď členský štát predkladá žiadosť o zaradenie druhu do zoznamu Únie, je zodpovedný za vykonanie posúdenia rizík uvedeného v odseku 1. V prípade potreby môže členskému štátu pri vypracúvaní takýchto posúdení rizík pomôcť Komisia, a to do tej miery, v akej sa pomoc týka ich európskeho rozmeru.

3. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom bližšie špecifikovať typ dôkazov prijateľných na účely článku 4 ods. 3 písm. b) a poskytnúť podrobný opis uplatňovania odseku 1 písm. a) až h) tohto článku. Podrobný opis zahŕňa metodiku, ktorá sa má použiť pri posudzovaní rizík, s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne a medzinárodné normy a potrebu uprednostniť opatrenia zamerané proti inváznym nepôvodným druhom, s ktorými je spojený významný nepriaznivý vplyv alebo ktoré majú potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo, kde sa takýto nepriaznivý vplyv považuje za zhoršujúci faktor. Je osobitne dôležité, aby Komisia pred prijatím uvedených delegovaných aktov postupovala podľa bežného postupu a uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane expertov členských štátov.

1. V najvzdialenejších regiónoch nepodliehajú invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie článku 7 alebo článkom 13 až 20.

2. Každý členský štát s najvzdialenejšími regiónmi prijme do 2. januára 2017 pre každý z týchto regiónov zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy, a to po konzultácii s týmito regiónmi.

3. Pokiaľ ide o invázne nepôvodné druhy zaradené do zoznamov uvedených v odseku 2 tohto článku, členské štáty môžu v rámci príslušných najvzdialenejších regiónov podľa vhodnosti uplatňovať opatrenia ustanovené v článkoch 7 až 9, 13 až 17, 19 a 20. Uvedené opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

4. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii zoznamy uvedené v odseku 2 a akúkoľvek aktualizáciu týchto zoznamov a informujú o tom aj ostatné členské štáty.

a) priniesť na územie Únie vrátane tranzitu pod colným dohľadom;

c) rozmnožovať, a to ani v držbe so zamedzením šírenia;

d) prepravovať do Únie, z Únie, ani v rámci nej, s výnimkou prepravy druhov do zariadení v súvislosti s eradikáciou;

g) nechať rozmnožovať, chovať ani pestovať, a to ani v držbe so zamedzením šírenia, alebo

2. Členské štáty prijmú všetky potrebné kroky na zabránenie neúmyselnej introdukcii alebo šíreniu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, a tiež na zabránenie neúmyselnej introdukcii alebo šíreniu týchto druhov v prípade hrubej nedbanlivosti.

1. Odchylne od obmedzení uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a), b), c), d), f) a g) a s výhradou odseku 2 tohto článku zriadia členské štáty systém povolení umožňujúci zariadeniam vykonávať výskum na inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy Únie alebo ich ochranu ex situ. Ak sa použitiu produktov získaných z inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie nedá vyhnúť v záujme zlepšenia ľudského zdravia, členské štáty môžu do ich systému povolení zahrnúť aj produkciu na vedecké účely a následné použitie na liečebné účely.

2. Členské štáty oprávnia ich príslušné orgány, aby vydávali povolenia uvedené v odseku 1 na činnosti vykonávané v držbe so zamedzením šírenia, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie sa držia a zaobchádza sa s nimi v držbe so zamedzením šírenia v súlade s odsekom 3;

b) činnosť majú vykonávať pracovníci s primeranou kvalifikáciou, ktorú stanovia príslušné orgány;

c) preprava do a z miesta držby so zamedzením šírenia sa vykonáva za podmienok, ktoré vylučujú únik daného invázneho nepôvodného druhu a ktoré sú stanovené v povolení;

d) v prípade, že invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie sú živočíchy, sú podľa potreby označené alebo inak účinne identifikované použitím metód, ktoré nespôsobujú bolesť, úzkosť ani utrpenie, ktorým možno predísť;

e) riziko úniku alebo šírenia, či odstránenia sa účinne riadi s prihliadnutím na identitu, biológiu a spôsoby rozširovania sa daného druhu, plánovanú činnosť a držbu so zamedzením šírenia, interakciu s prostredím a iné dôležité faktory;

f) žiadateľ vypracuje systém nepretržitého dohľadu a pohotovostný plán na riešenie prípadného úniku alebo šírenia vrátane plánu eradikácie. Pohotovostný plán schváli príslušný orgán. Ak dôjde k úniku alebo šíreniu, pohotovostný plán sa vykoná okamžite a povolenie sa môže odňať, a to dočasne alebo natrvalo.

Povolenie uvedené v odseku 1 sa obmedzí na počet inváznych nepôvodných druhov a jedincov, ktorý nepresahuje kapacitu miesta držby so zamedzením šírenia. Obsahuje obmedzenia potrebné na zníženie rizika úniku alebo šírenia príslušného druhu. Sprevádza invázny nepôvodný druh, ktorého sa týka, vždy keď je tento druh držaný v Únii, prinesený do Únie alebo je v rámci Únie prepravovaný.

3. Jedince sa považujú za držané v držbe so zamedzením šírenia, ak sú splnené tieto podmienky:

a) jedince sú fyzicky izolované a nemôžu uniknúť ani sa šíriť, ani ich nemôžu neoprávnené osoby odstrániť z miest držby, v ktorých sú držané;

b) protokoly čistenia, zaobchádzania s odpadom a údržby zabezpečujú, že žiadne jedince ani ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, nemôžu uniknúť ani sa šíriť a ani ich nemôžu neoprávnené osoby odstrániť;

c) odstránenie jedincov z miest držby, zneškodňovanie alebo zničenie, alebo humánne usmrtenie sa vykonáva spôsobom, ktorý vylučuje ich šírenie alebo rozmnožovanie mimo miest držby.

4. Pri podaní žiadosti o povolenie žiadateľ poskytuje všetky potrebné dôkazy, ktoré umožnia príslušnému orgánu posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3.

5. Členské štáty oprávnia ich príslušné orgány, aby kedykoľvek odňal povolenie, či už dočasne, alebo natrvalo, ak sa vyskytnú nepredvídateľné udalosti s nepriaznivým vplyvom na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby. Akékoľvek odňatie povolenia sa musí riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že vedecké informácie sú nedostatočné, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti a s ohľadom na vnútroštátne správne predpisy.

6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme formát dokumentu, ktorý slúži ako dôkaz pre povolenie vydané príslušnými orgánmi členského štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Členské štáty používajú uvedený formát ako sprievodný dokument k povoleniu.

7. Pre všetky povolenia vydané v súlade s odsekom 1 tohto článku členské štáty bezodkladne sprístupnia na internete aspoň tieto informácie:

a) vedecký a bežný názov inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, pre ktoré bolo povolenie vydané;

d) číselné znaky kombinovanej nomenklatúry ustanovené v nariadení (EHS) č. 2658/87.

8. Členské štáty zabezpečia, aby boli inšpekcie vykonávané ich príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, že zariadenia dodržiavajú podmienky stanovené pre uvedené vydané povolenia.

1. V mimoriadnych prípadoch zo závažných dôvodov verejného záujmu vrátane dôvodov sociálnej alebo hospodárskej povahy, môžu členské štáty vydať povolenia umožňujúce zariadeniam vykonávanie iných činností, ako sú činnosti uvedené v článku 8 ods. 1, za podmienky udelenia autorizácie zo strany Komisie, v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku a za podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 a 3.

2. Komisia zriadi a prevádzkuje elektronický autorizačný systém a o žiadostiach o autorizáciu rozhoduje do 60 dní od prijatia žiadosti.

3. Žiadosti o autorizáciu predkladajú členské štáty prostredníctvom systému uvedeného v odseku 2.

a) podrobný opis zariadenia alebo skupiny zariadení vrátane ich názvu a adresy;

b) vedecký a bežný názov invázneho nepôvodného druhu vzbudzujúceho obavy Únie, pre ktorý sa o autorizáciu žiada;

c) číselné znaky kombinovanej nomenklatúry ustanovené v nariadení (EHS) č. 2658/87;

f) podrobný opis plánovaných opatrení, ktorými sa zabezpečí, že zo zariadení na držbu so zamedzením šírenia, v ktorých sa invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie majú držať a v ktorých sa má s nimi zaobchádzať, nebol možný únik ani šírenie, ako aj podrobný opis opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa akákoľvek preprava týchto druhov, ktorá by mohla byť potrebná, vykonala za podmienok, ktoré vylučujú možnosť úniku;

g) posúdenie rizika úniku invázneho nepôvodného druhu vzbudzujúceho obavy Únie, pre ktorý sa žiada o autorizáciu, pričom sa pripojí aj opis opatrení na zníženie tohto rizika, ktoré sa majú zaviesť;

h) opis plánovaného systému dohľadu a pohotovostného plánu vypracovaného pre prípad úniku alebo šírenia, ktorý v prípade potreby obsahuje aj eradikačný plán;

i) opis príslušných vnútroštátnych právnych predpisov uplatniteľných na tieto zariadenia.

5. Autorizácie udelené Komisiou sa oznamujú dotknutému príslušnému orgánu členského štátu. Autorizácia sa musí týkať konkrétneho zariadenia bez ohľadu na postup podávania žiadostí, ktorý sa má dodržiavať v súlade s odsekom 4 písm. a) a musí obsahovať informácie uvedené v odseku 4 a dobu platnosti autorizácie. Autorizácia obsahuje aj ustanovenia o dodaní ďalších alebo náhradných jedincov na použitie pre činnosť, pre ktorú sa žiada o uvedenú autorizáciu.

6. Po autorizácii zo strany Komisie môže príslušný orgán vydať povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku v súlade s článkom 8 ods. 4 až 8. Povolenie zahŕňa všetky ustanovenia uvedené v autorizácii udelenej zo strany Komisie.

7. Komisia žiadosť o autorizáciu zamietne, ak nie sú splnené akékoľvek príslušné povinnosti stanovené v tomto nariadení.

8. Komisia čo najskôr informuje príslušný členský štát o každom zamietnutí žiadosti podľa odseku 7 a uvedie dôvod zamietnutia.

1. Ak má členský štát dôkazy o výskyte invázneho nepôvodného druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu Únie, o ktorom však príslušné orgány na základe predbežných vedeckých dôkazov zistili, že pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 3, na jeho území alebo o bezprostrednom riziku introdukcie takéhoto invázneho nepôvodného druhu na jeho územie, môže okamžite prijať núdzové opatrenia, ktoré pozostávajú z ktoréhokoľvek z obmedzení stanovených v článku 7 ods. 1.

2. Členský štát, ktorý na svojom území zavádza núdzové opatrenia, ktoré zahŕňajú uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. a), d) alebo e), bezodkladne oznámi Komisii a všetkým ostatným členským štátom prijaté opatrenia a dôkazy, ktoré tieto opatrenia odôvodňujú.

3. Príslušný členský štát bezodkladne vykoná posúdenie rizík podľa článku 5 v súvislosti s inváznymi nepôvodnými druhmi, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia, vzhľadom na dostupné technické a vedecké informácie, a v každom prípade do 24 mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia zaviesť núdzové opatrenia s cieľom, aby uvedené druhy boli zaradené do zoznamu Únie.

4. Ak Komisia dostane oznámenie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo má iné dôkazy o výskyte určitého invázneho nepôvodného druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu Únie v Únii, alebo o bezprostrednom riziku introdukcie takéhoto druhu do Únie, ale tento invázny nepôvodný druh pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 3, prostredníctvom vykonávacích aktov usúdi na základe predbežných vedeckých dôkazov, či tento druh uvedené kritériá pravdepodobne spĺňa, a prijme v súvislosti s rizikami, ktoré tento druh predstavuje, núdzové opatrenia pre Úniu pozostávajúce z ktoréhokoľvek z obmedzení stanovených v článku 7 ods. 1 na obmedzené obdobie, ak usúdi, že sa pravdepodobne splnia kritériá stanovené v článku 4 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

5. Ak Komisia prijme vykonávací akt uvedený v odseku 4, členské štáty podľa potreby zrušia alebo zmenia akékoľvek núdzové opatrenia, ktoré prijali.

6. Ak Komisia zaradí invázne nepôvodné druhy do zoznamu Únie, členské štáty zrušia alebo zmenia svoje núdzové opatrenia.

7. Ak Komisia po posúdení rizík vykonanom podľa odseku 3 tohto článku nezaradí invázne nepôvodné druhy do zoznamu Únie, členské štáty zrušia svoje núdzové opatrenia, ktoré prijali podľa odseku 1 tohto článku, a môžu tieto druhy zaradiť do národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu, a to podľa článku 12 ods. 1, a zvážiť väčšiu regionálnu spoluprácu v súlade s článkom 11.

1. Členské štáty môžu zo svojho národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu ustanoveného v súlade s článkom 12 určiť druhy, či už pôvodné alebo nepôvodné v Únii, ktoré si vyžadujú väčšiu regionálnu spoluprácu.

2. Komisia na žiadosť zainteresovaných členských štátov uľahčuje uvedenú spoluprácu a koordináciu medzi týmito zainteresovanými členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1. V prípade potreby na základe vplyvu určitých inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie a hospodárstvo a za podmienky, že je to dôkladne podložené komplexnou analýzou odôvodnenia väčšej regionálnej spolupráce žiadajúcich členských štátov, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov žiadať, aby príslušné členské štáty podľa potreby uplatňovali mutatis mutandis na svojom území alebo jeho časti články 13, 14 a 16, článok 17 bez ohľadu na článok 18 ako aj uplatňovali články 19 a 20. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

3. Na invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy regiónu, ktoré sú pôvodné v členskom štáte, sa na území tohto členského štátu ustanovenia článkov 13, 14, 16, 17, 19, 20 a 24 nevzťahujú. Členské štáty, v ktorých sú tieto druhy pôvodné, spolupracujú s príslušnými členskými štátmi pri posudzovaní prienikových ciest v súlade s článkom 13 a po porade s ostatnými členskými štátmi môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 1 prijať príslušné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu týchto druhov.

1. Členské štáty môžu ustanoviť národný zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu. V súvislosti s týmito inváznymi nepôvodnými druhmi môžu členské štáty na svojom území podľa potreby uplatňovať také opatrenia, ako sú opatrenia ustanovené v článkoch 7, 8, 13 až 17, 19 a 20. Uvedené opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

2. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o druhoch, ktoré považujú za invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu, a o opatreniach uplatňovaných v súlade s odsekom 1.

Akčné plány týkajúce sa prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov

1. Členské štáty vykonajú do 18 mesiacov od prijatia zoznamu Únie komplexnú analýzu prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia týchto inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie aspoň na svojom území, ako aj vo svojich morských vodách vymedzených v článku 3 bode 1 smernice 2008/56/ES a identifikujú prienikové cesty, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia („prioritné prienikové cesty“) z dôvodu objemu druhov alebo potenciálnych škôd spôsobených preniknutím týchto druhov do Únie týmito cestami.

2. Do troch rokov od prijatia zoznamu Únie každý členský štát stanoví a vykoná jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest, ktoré identifikoval podľa odseku 1. Akčné plány obsahujú harmonogramy činností a opis opatrení, ktoré sa majú prijať, a podľa potreby dobrovoľné činnosti a kódexy osvedčených postupov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest a zabránenie neúmyselnej introdukcii a neúmyselnému šíreniu inváznych nepôvodných druhov do Únie alebo v rámci nej.

3. Členské štáty zabezpečia koordináciu s cieľom stanoviť jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov koordinovaných na príslušnej regionálnej úrovni v súlade s článkom 22 ods. 1. Ak sa takéto regionálne akčné plány nestanovia, členské štáty stanovia a vykonajú akčné plány, ktoré sa vzťahujú sa na ich územie a ktoré sú v čo najväčšej možnej miere koordinované na príslušnej regionálnej úrovni.

4. Akčné plány uvedené v odseku 2 tohto článku zahŕňajú najmä opatrenia vychádzajúce z analýzy nákladov a prínosov, ktorých cieľom je:

b) minimalizovať kontamináciu tovaru, komodít, vozidiel a vybavenia jedincami inváznych nepôvodných druhov vrátane opatrení na riešenie prepravy inváznych nepôvodných druhov z tretích krajín;

c) zabezpečiť vhodné kontroly na hraniciach Únie iné ako úradné kontroly podľa článku 15.

5. Akčné plány stanovené v súlade s odsekom 2 sa bezodkladne zašlú Komisii. Členské štáty preskúmajú svoje akčné plány a zašlú ich Komisii aspoň každých šesť rokov.

1. Členské štáty do 18 mesiacov od prijatia zoznamu Únie zavedú systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie, ktorým sa zbierajú a zaznamenávajú údaje o výskyte inváznych nepôvodných druhov v životnom prostredí prostredníctvom prieskumu, monitorovania alebo iných postupov s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov do Únie alebo v rámci nej, alebo takýto systém zahrnú do svojho existujúceho systému.

a) sa vzťahuje na územie členských štátov vrátane morských pobrežných vôd s cieľom určiť výskyt a rozšírenie nových, ako aj už udomácnených inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie;

b) je dostatočne dynamický na rýchle zistenie objavenia sa akýchkoľvek inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, ktorých výskyt bol dovtedy neznámy, v životnom prostredí na území členského štátu alebo na časti jeho územia;

c) stavia na príslušných ustanoveniach týkajúcich sa posudzovania a monitorovania, ktoré sú ustanovené v práve Únie alebo v rámci medzinárodných dohôd, je s nimi v súlade a zabraňuje ich duplicite a využíva informácie poskytované z existujúcich systémov dohľadu a monitorovania stanovených v článku 11 smernice 92/43/EHS, článku 8 smernice 2000/60/ES a článku 11 smernice2008/56/ES;

d) v možnej miere zohľadňuje príslušný cezhraničný vplyv a cezhraničné aspekty.

1. Členské štáty do 2. januára 2016 zavedú plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol potrebných na zabránenie úmyselnej introdukcii inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie do Únie. Tieto úradné kontroly sa uplatňujú na kategórie tovaru, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky kombinovanej nomenklatúry, na ktoré sa odkazuje v zozname Únie podľa článku 4 ods. 5.

2. Príslušné orgány vykonávajú primerané kontroly tovaru uvedeného v odseku 1 tohto článku, ktoré sú založené na riziku, a pri ktorých overujú, či:

b) či sa naň vzťahuje platné povolenie podľa článku 8.

3. Kontroly uvedené v odseku 2 tohto článku, ktoré pozostávajú z kontrol dokumentov a identity a podľa potreby aj fyzických kontrol, sa uskutočňujú vtedy, keď sa tovar uvedený v odseku 1 tohto článku dováža do Únie. Ak sa v práve Únie o úradných kontrolách už ustanovujú špecifické úradné kontroly v hraničných subjektoch v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 a smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES alebo v miestach vstupu v súlade so smernicou 2000/29/ES, pre kategórie tovaru uvedené v odseku 1 tohto článku, členské štáty zveria zodpovednosť za vykonávanie kontrol uvedených v odseku 2 tohto článku príslušným orgánom povereným vykonávaním takýchto kontrol v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 882/2004 alebo s článkom 2 ods. 1 písm. g) smernice 2000/29/ES.

4. Manipulovanie s tovarom uvedeným v odseku 1 v slobodných pásmach alebo slobodných skladoch a jeho prepustenie do týchto colných režimov – prepustenie do voľného obehu, tranzit, colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom a dočasné použitie – podliehajú predloženiu týchto dokladov colným orgánom:

a) príslušný vstupný doklad, ktorý náležite vyplnili príslušné orgány uvedené v odseku 3 tohto článku a ktorý potvrdzuje, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku, v prípadoch, keď sa kontroly vykonávajú u hraničných subjektov v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 a smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES alebo na miestach vstupu v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. j) smernice 2000/29/ES. Musí sa dodržať colný režim, ktorý sa v ňom uvádza, alebo

b) iný doklad, ktorý dokazuje, že sa vykonali kontroly a mali uspokojivé výsledky, v prípadoch, keď tovar nepodlieha úradným kontrolám podľa práva Únie, a následný vstupný doklad.

a) colné orgány pozastavia prepustenie do určitého colného režimu alebo zadržia daný tovar;

b) príslušné orgány uvedené v odseku 3 zadržia tovar.

Zadržaný tovar sa zverí príslušnému orgánu poverenému uplatňovaním tohto nariadenia. Uvedený orgán koná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu delegovať špecifické funkcie na iné orgány.

6. Pokiaľ príslušný členský štát neurčí inak, náklady, ktoré vzniknú v priebehu overovania, a náklady, ktoré vyplynú z akéhokoľvek nedodržiavania tohto nariadenia, znáša fyzická alebo právnická osoba v rámci Únie, ktorá tovar do Únie priniesla.

7. Členské štáty zavedú postupy na zabezpečenie výmeny relevantných informácií a efektívnej a účinnej koordinácie a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými orgánmi pri overovaní uvedenom v odseku 2.

8. Komisia spolu so všetkými členskými štátmi na základe osvedčených postupov vypracuje usmernenia a programy odbornej prípravy na uľahčenie identifikácie a zistenia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie a vykonávania efektívnych a účinných kontrol.

9. Ak boli vydané povolenia v súlade s článkom 8, v colnom vyhlásení alebo príslušných oznámeniach hraničnému subjektu sa uvedie odkaz na platné povolenie vzťahujúce sa na tovar uvedený v colnom vyhlásení.

1. Členské štáty používajú systém dohľadu ustanovený v súlade s článkom 14 a informácie zozbierané pri úradných kontrách ustanovených v článku 15 na potvrdenie včasného zistenia introdukcie alebo výskytu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

2. Členské štáty bezodkladne písomne oznámia Komisii včasné zistenie introdukcie alebo výskytu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie a informujú o tom ostatné členské štáty, najmä pri:

a) objavení sa akýchkoľvek druhov zaradených do zoznamu Únie na ich území alebo na časti ich územia, ktorých výskyt na ich území alebo na časti ich územia bol dovtedy neznámy;

b) opakovanom objavení sa akýchkoľvek druhov zaradených do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie na ich území alebo na časti ich územia potom, čo bola nahlásená ich eradikácia.

1. Po včasnom zistení a do troch mesiacov od zaslania oznámenia o včasnom zistení uvedeného v článku 16 členské štáty uplatnia opatrenia na eradikáciu, oznámia tieto opatrenia Komisii a informujú o tom ostatné členské štáty.

2. Pri uplatňovaní opatrení na eradikáciu členské štáty zabezpečia, aby boli použité metódy účinné na dosiahnutie úplného a trvalého odstránenia populácie dotknutého invázneho nepôvodného druhu, s náležitým ohľadom na ľudské zdravie a životné prostredie, najmä pokiaľ ide o necieľové druhy a ich biotopy, pričom zabezpečia, aby sa zvieratá ušetrili od bolesti, úzkosti alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť.

3. Členské štáty monitorujú účinnosť eradikácie. Na tento účel môžu použiť systém dohľadu ustanovený v článku 14. Pri monitorovaní sa podľa potreby posudzuje aj vplyv na necieľové druhy.

4. Členské štáty informujú Komisiu o účinnosti prijatých opatrení a oznámia jej, keď je populácia určitého invázneho nepôvodného druhu vzbudzujúceho obavy Únie eradikovaná. Uvedené informácie poskytnú aj iným členským štátom.

1. Členský štát môže na základe spoľahlivých vedeckých dôkazov do dvoch mesiacov od zistenia invázneho nepôvodného druhu uvedeného v článku 16 rozhodnúť, že neuplatní opatrenia na eradikáciu, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) eradikácia sa preukázala byť technicky nerealizovateľnou, pretože v prostredí, v ktorom sa invázny nepôvodný druh udomácnil, nemožno použiť dostupné metódy eradikácie;

b) analýza nákladov a prínosov na základe dostupných údajov s dostatočnou istotou preukazuje, že náklady budú v dlhodobom horizonte mimoriadne vysoké a neúmerné vzhľadom na prínosy eradikácie;

c) metódy eradikácie neexistujú alebo existujú, ale majú veľmi závažný nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie alebo iné druhy.

Príslušný členský štát svoje rozhodnutie bezodkladne a písomne oznámi Komisii. K oznámeniu pripojí všetky dôkazy uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku.

2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že zamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1, ak podmienky, ktoré sú v ňom stanovené, nie sú splnené.

3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Navrhované vykonávacie akty sa predložia výboru uvedenému v článku 27 ods. 1 do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia členského štátu.

4. Ak sa podľa odseku 1 neuplatnia žiadne opatrenia na eradikáciu, členské štáty zabezpečia, že sa zavedú opatrenia na zamedzenie šírenia, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu inváznych nepôvodných druhov do iných členských štátov.

5. Ak Komisia zamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1 tohto článku, príslušný členský štát bezodkladne uplatní opatrenia na eradikáciu uvedené v článku 17.

6. Ak Komisia nezamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1 tohto článku, na invázne nepôvodné druhy sa vzťahujú manažmentové opatrenia uvedené v článku 19.

1. Členské štáty do 18 mesiacov od zaradenia invázneho nepôvodného druhu do zoznamu Únie zavedú účinné manažmentové opatrenia tých inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, o ktorých členské štáty zistili, že sú na ich území značne rozšírené, aby sa minimalizoval ich vplyv na biodiverzitu, súvisiace ekosystémové služby a v prípade, že je to uplatniteľné, na ľudské zdravie alebo hospodárstvo.

Uvedené manažmentové opatrenia sú primerané vplyvu a životné prostredie a uspôsobené vzhľadom na osobitné okolnosti členských štátov, sú založené na analýze nákladov a prínosov a v možnej miere zahŕňajú aj opatrenia zamerané na obnovu uvedené v článku 20. Uprednostňujú sa na základe hodnotenia rizika a ich nákladovej efektívnosti.

2. Manažmentové opatrenia pozostávajú z letálnych alebo neletálnych fyzických, chemických alebo biologických opatrení zameraných na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie šírenia populácie určitého invázneho nepôvodného druhu. V prípade potreby manažmentové opatrenia zahŕňajú opatrenia, ktoré sa uplatňujú na prijímajúci ekosystém s cieľom zvýšiť jeho odolnosť proti súčasným a budúcim inváziám. Komerčné používanie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sa už udomácnili, sa môže dočasne povoliť ako súčasť manažmentových opatrení, ktorých cieľom je takéto druhy eradikovať, kontrolovať ich populáciu alebo zamedziť ich šíreniu, a to pod podmienkou prísneho odôvodnenia a za predpokladu, že sú zavedené všetky vhodné kontroly na zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.

3. Pri uplatňovaní manažmentových opatrení a výberových metód, ktoré sa majú použiť, členské štáty berú náležitý ohľad na ľudské zdravie a životné prostredie, najmä pokiaľ ide o necieľové druhy a ich biotopy, a v prípade, že cieľovou skupinou opatrení sú živočíchy, členské štáty zabezpečia, aby sa ušetrili od bolesti, úzkosti alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť bez toho, aby sa znížila účinnosť manažmentových opatrení.

4. Systém dohľadu ustanovený v článku 14 je navrhnutý a používa sa na monitorovanie účinnosti opatrení na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie jej šírenia pri minimalizovaní vplyvu na biodiverzitu, súvisiace ekosystémové služby a v prípade, že je to uplatniteľné, na ľudské zdravie alebo hospodárstvo. Pri monitorovaní sa podľa potreby posudzuje aj vplyv na necieľové druhy.

5. Ak existuje významné riziko, že určitý invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie sa rozšíri do iného členského štátu, členské štáty, v ktorých sa tento druh vyskytuje, to okamžite oznámia ostatným členským štátom a Komisii. V prípade potreby príslušné členské štáty stanovia spoločne dohodnuté manažmentové opatrenia. Ak šírenie môže zasiahnuť aj tretie krajiny, zasiahnutý členský štát sa usiluje o tejto skutočnosti príslušné tretie krajiny informovať.

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia zamerané na obnovu, aby pomohli pri ozdravení ekosystému, ktorý bol degradovaný, poškodený alebo zničený inváznym nepôvodným druhom vzbudzujúcim obavy Únie, s výnimkou prípadu, ak sa pri analýze nákladov a prínosov na základe dostupných údajov s dostatočnou istotou preukáže, že náklady na uvedené opatrenia budú vysoké a neúmerné vzhľadom na prínosy obnovy.

a) opatrenia na zvýšenie schopnosti ekosystému, ktorý je vystavený narušeniu spôsobenému výskytom invázneho nepôvodného druhu vzbudzujúceho obavy Únie, odolávať účinkom narušenia, absorbovať ich, prispôsobiť sa im a zotaviť sa z nich;

b) opatrenia na podporu zabránenia opätovnej invázii po vykonaní eradikácie.

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES ( 3 ), sa členské štáty usilujú o náhradu nákladov vynaložených na opatrenia potrebné na prevenciu, minimalizovanie alebo zmiernenie nepriaznivého vplyvu inváznych nepôvodných druhov vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi, ako aj nákladov na obnovu.

1. Členské štáty vynakladajú pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia všetko úsilie na to, aby zabezpečili úzku koordináciu so všetkými príslušnými členskými štátmi, a v prípade, ak je to praktické a vhodné, používajú existujúce štruktúry vyplývajúce z regionálnych alebo medzinárodných dohôd. Príslušné členské štáty sa konkrétne usilujú o zabezpečenie koordinácie s inými členskými štátmi, s ktorými majú:

a) spoločné morské subregióny v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2008/56/ES, pokiaľ ide o morské druhy;

b) spoločný biogeografický región v súlade s článkom 1 písm. c) bodom iii) smernice 92/43/EHS, pokiaľ ide o iné ako morské druhy;

d) spoločné povodie v súlade s článkom 2 bodom 13 smernice 2000/60/ES, pokiaľ ide o sladkovodné druhy, alebo

Komisia na žiadosť zainteresovaných členských štátov uľahčuje koordináciu.

2. Členské štáty sa pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia snažia spolupracovať s tretími krajinami podľa potreby a na účely splnenia cieľov tohto nariadenia, pričom používajú aj existujúce štruktúry vyplývajúce z regionálnych alebo medzinárodných dohôd.

3. Členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia, ako sú uvedené v odseku 1 tohto článku, aj na zabezpečenie koordinácie a spolupráce s inými príslušnými členskými štátmi, pokiaľ ide o invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu identifikované v národných zoznamoch prijatých v súlade s článkom 12 ods. 1. Členské štáty môžu pre tieto invázne nepôvodné druhy stanoviť aj mechanizmy na spoluprácu na primeranej úrovni. Takéto mechanizmy môžu zahŕňať výmenu informácií alebo údajov, akčné plány týkajúce sa prienikových ciest a výmenu osvedčených postupov manažmentu, kontroly a eradikácie inváznych nepôvodných druhov, systémy včasného varovania a programy týkajúce sa verejného povedomia alebo vzdelávania.

Členské štáty môžu zachovať alebo stanoviť prísnejšie vnútroštátne pravidlá s cieľom zabrániť introdukcii, udomácneniu a šíreniu inváznych nepôvodných druhov. Tieto opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

1. Členské štáty do 1. júna 2019 a potom každých šesť rokov aktualizujú a zašlú Komisii:

a) opis systému dohľadu podľa článku 14 a systému úradných kontrol nepôvodných druhov, ktoré vstupujú do Únie, podľa článku 15 alebo jeho aktualizovanú verziu;

b) rozšírenie inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie alebo obavy regiónu v súlade s článkom 11 ods. 2, ktoré sa vyskytujú na ich území, vrátane informácií o spôsoboch migrácie alebo rozmnožovania;

c) informácie o druhoch, ktoré sa považujú za invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu podľa článku 12 ods. 2;

e) súhrnné informácie týkajúce sa celého územia štátu o opatreniach na eradikáciu prijatých v súlade s článkom 17, o manažmentových opatreniach prijatých v súlade s článkom 19, o ich účinnosti a o ich vplyve na necieľové druhy;

f) počet povolení uvedených v článku 8 a účel, na ktorý boli udelené;

g) opatrenia prijaté s cieľom informovať verejnosť o výskyte invázneho nepôvodného druhu a o všetkých opatreniach, o ktorých vykonanie boli požiadaní občania;

i) informácie o nákladoch na opatrenia, ktoré sa vykonali v záujme dosiahnutia súladu s týmto nariadením, ak sú k dispozícii.

2. Členské štáty do 5. novembra 2015 oznámia Komisii, ktoré príslušné orgány sú zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia, a informujú o tom ostatné členské štáty.

3. Komisia do 1. júna 2021 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia vrátane zoznamu Únie, akčných plánov uvedených v článku 13 ods. 2, systému dohľadu, colných kontrol, povinnosti eradikácie a povinností súvisiacich s manažmentom a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej môže pripojiť legislatívne návrhy na zmeny tohto nariadenia vrátane zmien zoznamu Únie. Toto preskúmanie skúma aj účinnosť vykonávacích ustanovení týkajúcich sa inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy regiónu, potrebu a uskutočniteľnosť zaradenia druhov pôvodných v Únii do zoznamu Únie a či je v záujme zvýšenia účinnosti akčných plánov a opatrení prijatých členskými štátmi potrebná ďalšia harmonizácia.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní technické formáty na podávanie správ s cieľom zjednodušiť a uľahčiť členským štátom plnenie ich povinností v súvislosti s podávaním správ, pokiaľ ide o informácie podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

1. Komisia postupne vytvára systém na podporu informácií potrebný na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia.

2. Do 2. januára 2016 musí tento systém zahŕňať mechanizmus na podporu údajov, ktorý prepojí existujúce systémy údajov o inváznych nepôvodných druhoch, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať informáciám o inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy Únie, aby sa uľahčilo podávanie správ podľa článku 24.

Mechanizmus na podporu údajov uvedený v prvom pododseku sa stane nástrojom na pomoc Komisii a členským štátom pri spracúvaní príslušných oznámení požadovaných podľa článku 16 ods. 2.

3. Do 2. januára 2019 sa tento mechanizmus na podporu údajov uvedený v odseku 2 musí stať mechanizmom na výmenu informácií o ďalších aspektoch uplatňovania tohto nariadenia.

Môže zahŕňať aj informácie o inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy členského štátu a o prienikových cestách, posúdení rizík, manažmentových opatreniach a opatreniach na eradikáciu, ak sú k dispozícii.

Pri tvorbe akčných plánov podľa článku 13 tohto nariadenia a pri zavádzaní manažmentových opatrení podľa článku 19 tohto nariadenia členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytli včasné a skutočné možnosti účasti na ich príprave, úprave alebo preskúmaní pomocou mechanizmov, ktoré členské štáty už určili v súlade s článkom 2 ods. 3 druhým pododsekom smernice 2003/35/ES.

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pri plnení jeho úloh mu môže pomáhať Vedecké fórum uvedené v článku 28.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Komisia zabezpečí účasť zástupcov vedeckej obce, ktorých určia členské štáty, aby poskytli odporúčania k akejkoľvek vedeckej otázke v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o články 4, 5, 10 a 18. Títo zástupcovia sa stretávajú v rámci vedeckého fóra. Rokovací poriadok uvedeného fóra vypracuje Komisia.

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1. Členské štáty prijmú ustanovenia o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania.

b) zhabanie inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia;

c) okamžité pozastavenie alebo odňatie povolenia vydaného v súlade s článkom 8.

4. Do 2. januára 2016 členské štáty oznámia Komisii ustanovenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny.

1. Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. b) a d) sa majiteľom spoločenských zvierat, ktoré nie sú držané na komerčné účely a patria k invazívnym nepôvodným druhom zaradeným do zoznamu Únie, povoľuje držať tieto zvieratá do konca ich prirodzeného života, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

a) zvieratá boli držané pred ich zaradením do zoznamu Únie;

b) zvieratá sú v držbe so zamedzením šírenia a sú zavedené všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nie je možné ich rozmnožovanie ani únik.

2. Príslušné orgány prijmú všetky primerané kroky v záujme informovania nekomerčných majiteľov o rizikách, ktoré sú spojené s držaním zvierat uvedených v odseku 1, a o opatreniach, ktoré sa majú prijať na minimalizáciu rizika ich rozmnožovania a úniku, a to prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie organizovaných členskými štátmi.

3. Nekomerční majitelia, ktorí nemôžu zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1, nesmú držať dotknuté zvieratá. Členské štáty im môžu ponúknuť možnosť prevziať od nich ich zvieratá. Ak dôjde k tejto situácii, berie sa náležitý ohľad na dobré životné podmienky zvierat.

4. Zvieratá uvedené v odseku 3 tohto článku sa môžu držať v zariadeniach uvedených v článku 8 alebo v zariadeniach zriadených na tento účel členskými štátmi.

1. Držiteľom komerčných populácií jedincov inváznych nepôvodných druhov získaných pred ich zaradením do zoznamu Únie sa povoľuje do dvoch rokov od zaradenia druhov do tohto zoznamu držať a prepravovať živé jedince alebo ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, na účely predaja alebo odovzdania výskumným ústavom alebo zariadeniam na ochranu ex situ a na účely liečebných činností uvedených v článku 8, pod podmienkou, že tieto jedince sa držia a prepravujú v držbe so zamedzením šírenia a že sú zavedené všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nie je možné ich rozmnožovanie ani únik; alebo na účely zabitia či humánneho usmrtenia týchto jedincov, aby sa vyčerpala ich populácia.

2. Predaj alebo odovzdanie živých jedincov nekomerčným používateľom sa povoľuje počas jedného roka od zaradenia druhu do zoznamu Únie pod podmienkou, že tieto jedince sa držia a prepravujú v držbe so zamedzením šírenia a že sú zavedené všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nie je možné ich rozmnožovanie ani únik.

3. V prípade, že bolo vydané povolenie v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 708/2007 pre akvakultúrny druh, ktorý sa následne zaradí do zoznamu Únie, pričom platnosť takéhoto povolenia prekračuje lehotu uvedenú v odseku 1 tohto článku, členský štát odníme toto povolenie v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 708/2007 do konca lehoty uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).

( 2 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016	L 317	4	23.11.2016