02013R0347 — SK — 31.03.2020 — 006.001

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 347/2013

zo 17. apríla 2013

o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 115 25.4.2013, s. 39)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
M1	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1391/2013 zo 14. októbra 2013,	L 349	28	21.12.2013
M2	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/89 z 18. novembra 2015,	L 19	1	27.1.2016
M3	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/540 z 23. novembra 2017,	L 90	38	6.4.2018
►M4	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019,	L 158	22	14.6.2019
►M5	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019	L 158	54	14.6.2019
►M6	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/389 z 31. októbra 2019,	L 74	1	11.3.2020

Opravené a doplnené:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 034, 9.2.2017, s. 41 (347/2013)

▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 347/2013

zo 17. apríla 2013

(Text s významom pre EHP)

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie zakotvuje usmernenia pre včasný rozvoj a interoperabilitu prioritných koridorov a oblastí transeurópskej energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe I (prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry).

2. Toto nariadenie najmä:

upravuje určovanie projektov spoločného záujmu s cieľom realizovať prioritné koridory a oblasti, ktoré spadajú do kategórií energetickej infraštruktúry v oblasti elektriny, plynu, ropy a oxidu uhličitého vymedzených v prílohe II (kategórie energetickej infraštruktúry);

uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu zefektívnením, lepšou koordináciou a urýchlením postupov vydávania povolení a posilnením účasti verejnosti;

poskytuje pravidlá a poradenstvo na cezhraničné rozdelenie nákladov a stimuly pre projekty spoločného záujmu súvisiace s rizikom;

určuje podmienky na oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tohto nariadenia sa okrem vymedzení pojmov uvedených v smerniciach 2009/28/ES, 2009/72/ES a 2009/73/ES, nariadeniach (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie alebo príslušenstvo spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami;

„komplexné rozhodnutie“ znamená rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánom alebo orgánmi členského štátu, nezahŕňajúc súdy ani tribunály, ktoré určia, či sa realizátorovi projektu vydá povolenie na stavbu energetickej infraštruktúry na realizáciu projektu bez toho, aby bolo dotknuté každé rozhodnutie prijaté v súvislosti s administratívnym opravným konaním;

„projekt“ znamená jedno alebo niekoľko vedení, plynovodov, prevádzok, vybavení alebo zariadení spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry;

„projekt spoločného záujmu“ znamená projekt, ktorý je potrebný na realizáciu prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry ustanovených v prílohe I a ktorý je súčasťou zoznamu projektov spoločného záujmu Únie uvedeného v článku 3;

„úzke miesto energetickej infraštruktúry“ znamená obmedzenie fyzických tokov do energetického systému pre nedostatočnú prenosovú/prepravnú kapacitu, kam patrí okrem iného aj chýbajúca infraštruktúra;

„realizátor projektu“ znamená jednu z týchto možností:

PPS, prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo iný prevádzkovateľ alebo investor, ktorý rozvíja projekt spoločného záujmu;

ak je niekoľko PPS, prevádzkovateľov distribučných sústav, iných prevádzkovateľov, investorov alebo akákoľvek ich skupina, subjekt s právnou subjektivitou podľa príslušných vnútroštátnych zákonov, ktorý bol určený zmluvnou úpravou medzi nimi a je spôsobilý prevziať právne záväzky a finančnú zodpovednosť v mene zmluvných strán zmluvnej úpravy;

„inteligentné siete“ znamenajú elektrickú sieť, ktorá môže nákladovo efektívnym spôsobom spájať správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na ňu vrátane výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vyrábajú a spotrebúvajú, aby sa zabezpečil ekonomicky efektívny a udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou, zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;

„práce“ znamenajú nákup, dodávku a využívanie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru, realizáciu vývojových a stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a začiatok prevádzky projektu;

„štúdie“ znamenajú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a vývoj projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akým je prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

10.

„národný regulačný orgán“ znamená vnútroštátny regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2009/72/ES alebo článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;

11.

„sprevádzkovanie“ znamená proces uvedenia projektu do prevádzky po jeho vybudovaní.

KAPITOLA II

PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

Článok 3

Zoznam projektov spoločného záujmu Únie

1. Nariadením sa vytvára dvanásť regionálnych skupín (ďalej len „skupiny“) vymedzených v prílohe III oddiele 1. Členstvo každej skupiny vychádza z každého prioritného koridoru a oblasti a z ich príslušného geografického pokrytia, ako sa uvádza v prílohe I. Rozhodovacie právomoci v skupinách sa vyhradzujú iba členským štátom a Komisii, ktoré sa na tento účel uvádzajú ako rozhodovací orgán skupín.

2. Každá skupina prijme vlastný rokovací poriadok s prihliadnutím na ustanovenia uvedené v prílohe III.

3. Rozhodovací orgán každej skupiny prijme regionálny zoznam navrhovaných projektov spoločného záujmu vypracovaný v súlade s postupom stanoveným v prílohe III oddiele 2 v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry a v súlade s plnením ich kritérií stanovených v článku 4.

Keď skupina vypracúva svoj regionálny zoznam:

každý jednotlivý návrh projektu spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje; ak sa členský štát rozhodne neudeliť súhlas, svoje jasne opodstatnené dôvody tohto neschválenia predloží príslušnej skupine;

zohľadní radu Komisie, ktorej zámerom je mať zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu.

4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16 prijať delegované akty týkajúce sa zavedenia zoznamu projektov spoločného záujmu pre Úniu (ďalej len „zoznam Únie“) s výhradou druhého odseku článku 172 ZFEÚ. Zoznam Únie nadobúda formu prílohy k tomuto nariadeniu.

Pri výkone svojich právomocí Komisia zabezpečuje, aby sa zoznam Únie vypracúval každé dva roky na základe regionálnych zoznamov prijatých rozhodovacími orgánmi skupín zriadenými v prílohe III oddiele 1 bode 2 v rámci postupu stanoveného v odseku 3 tohto článku.

Prvý zoznam Únie sa prijme do 30. septembra 2013.

5. Komisia pri schvaľovaní zoznamu Únie na základe regionálnych zoznamov:

zabezpečuje, aby boli zaradené iba tie projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 4;

zabezpečuje cezregionálny súlad, berúc do úvahy stanovisko agentúry, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 12;

zohľadňuje všetky stanoviská členských štátov, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 9 a

usiluje sa o zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu v zozname Únie.

6. Projekty spoločného záujmu zaradené do zoznamu Únie v súlade s odsekom 4 tohto článku sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou príslušných regionálnych investičných plánov podľa článku 12 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 a príslušných národných desaťročných plánov rozvoja siete podľa článku 22 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES a prípadne iných príslušných národných plánov infraštruktúry. Týmto projektom sa poskytne čo najvyššia priorita v každom z týchto plánov.

Článok 4

Kritériá pre projekty spoločného záujmu

1. Projekty spoločného záujmu musia spĺňať tieto všeobecné kritéria:

projekt je potrebný aspoň pre jeden z prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry;

potenciálny celkový prínos projektu hodnoteného podľa príslušných konkrétnych kritérií uvedených v odseku 2 prevyšuje jeho náklady aj z dlhodobého hľadiska a

▼C1

projekt spĺňa niektoré z týchto kritérií:

▼B

zahŕňa najmenej dva členské štáty priamym prekračovaním hraníc dvoch alebo viacerých členských štátov;

ii)

sa nachádza na území jedného členského štátu a má významný cezhraničný vplyv vymedzený v prílohe IV bode 1;

iii)

prekračuje hranice aspoň jedného členského štátu a krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru.

2. Na projekty spoločného záujmu sa vzťahujú tieto kritériá spadajúce do špecifických kategórií energetickej infraštruktúry:

v prípade projektov na prenos a skladovanie elektriny spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d) má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

integrácia trhu okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie aspoň jedného členského štátu a obmedzením úzkych miest energetickej infraštruktúry; hospodárska súťaž a flexibilita systému;

ii)

udržateľnosť okrem iného pomocou integrácie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do rozvodnej siete a prenosu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do hlavných spotrebiteľských centier a skladovacích miest;

iii)

zabezpečenie dodávok okrem iného prostredníctvom interoperability, vhodných prepojení a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky systému;

v prípade plynárenských projektov spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 2 má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

integrácia trhu okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie aspoň jedného členského štátu a obmedzením úzkych miest energetickej infraštruktúry; interoperabilita a flexibilita systému;

ii)

zabezpečenie dodávok okrem iného prostredníctvom vhodných prepojení a diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás;

iii)

hospodárska súťaž okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás;

iv)

udržateľnosť okrem iného prostredníctvom obmedzovania emisií, podpory zdrojov s fluktuáciou výroby energie z obnoviteľných zdrojov a častejšieho využívania plynu z obnoviteľných zdrojov;

v prípade projektov na inteligentné elektrické siete spadajúce do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe II bode 1 písm. e) má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

integrácia a zapojenie užívateľov siete s novými technickými požiadavkami s ohľadom na ich ponuku elektriny a dopyt po nej;

ii)

efektívnosť a interoperabilita prenosu a distribúcie elektriny v každodennej prevádzke rozvodných sietí;

iii)

bezpečnosť sietí, kontrola systému a kvalita dodávok;

iv)

optimalizované plánovanie budúcich nákladovo efektívnych investícií do siete;

fungovanie trhu a služby pre spotrebiteľov;

vi)

zapojenie užívateľov do riadenia využívania energie;

v prípade projektov na prepravu ropy spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 3 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

zabezpečenie dodávok znižujúce závislosť od jedného zdroja alebo trasy dodávok;

ii)

efektívne a udržateľné využívanie zdrojov zmierňovaním environmentálnych rizík;

iii)

interoperabilita;

v prípade projektov na prepravu oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 4 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

zabraňovanie emisií oxidu uhličitého so súčasným zachovaním bezpečnosti dodávok energie;

ii)

zvyšovanie odolnosti a bezpečnosti prepravy oxidu uhličitého;

iii)

efektívne využívanie zdrojov umožnením spojenia viacerých zdrojov oxidu uhličitého a skladovacích miest prostredníctvom spoločnej infraštruktúry a minimalizáciou environmentálnej záťaže a rizík.

3. V prípade projektov spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bodoch 1 až 3 kritériá vymenované v tomto článku sa posudzujú v súlade s ukazovateľmi uvedenými v prílohe IV bodoch 2 až 5.

4. S cieľom uľahčiť hodnotenie všetkých projektov, ktoré by mohli byť spôsobilé ako projekty spoločného záujmu a ktoré by sa mohli zaradiť do regionálneho zoznamu, každá skupina transparentne a objektívne vyhodnotí príspevok každého projektu k realizácii rovnakého prioritného koridoru či oblasti. Každá skupina určí svoju hodnotiacu metódu na základe celkového príspevku ku kritériám uvedeným v odseku 2; toto hodnotenie vyústi do určenia poradia projektov na vnútornú potrebu skupiny. Regionálny zoznam ani zoznam Únie neobsahujú poradie, pričom poradie sa nevyužíva ani na ďalší účel okrem prípadov opísaných v prílohe III oddiele 2 bode 14.

Pri hodnotení projektov každá skupina venuje navyše pozornosť:

naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa integrácie okrem iného odstránením izolácie aspoň jedného členského štátu a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok;

počtu členských štátov ovplyvnených každým projektom, pričom sa zabezpečujú rovnaké príležitosti pre projekty zahŕňajúce okrajové členské štáty;

príspevku každého projektu k územnej súdržnosti a

komplementárnosti vzhľadom na ostatné navrhované projekty.

V prípade projektov inteligentných sietí spadajúcich do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe II bode 1 písm. e) sa zostaví poradie pre tie projekty, ktoré sa týkajú dvoch rovnakých členských štátov, a náležitá pozornosť sa venuje aj počtu používateľov ovplyvnených projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby zo zdrojov, ktoré nemožno riadiť, v oblasti pokrytej týmito používateľmi.

Článok 5

Realizácia a monitorovanie

1. Realizátori projektov vypracujú plán realizácie projektov spoločného záujmu vrátane harmonogramu:

štúdie uskutočniteľnosti a projektovej štúdie;

schválenia národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom;

výstavby a uvedenia do prevádzky;

vydávania povolení uvedených v článku 10 ods. 4 písm. b).

2. PPS, prevádzkovatelia distribučných sústav a iní prevádzkovatelia spolupracujú s cieľom uľahčiť vývoj projektov spoločného záujmu vo svojej oblasti.

3. Agentúra a príslušné skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu a podľa potreby vydávajú odporúčania na zjednodušenie realizácie projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať, aby sa predkladali ďalšie informácie v súlade s odsekmi 4, 5 a 6, zvolávať porady s príslušnými stranami a vyzývať Komisiu, aby overovala informácie poskytované v teréne.

4. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zaradeniu projektu spoločného záujmu do zoznamu Únie podľa článku 3, realizátori projektu predložia príslušnému orgánu uvedenému v článku 8 a agentúre výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 1 a 2 alebo v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 3 a 4 ju predložia príslušnej skupine. Uvedená správa uvedie podrobnosti o:

pokroku dosiahnutom pri rozvoji, pri výstavbe projektu a pri jeho uvádzaní do prevádzky, najmä čo sa týka vydávania povolení a konzultačných postupov;

prípadných oneskoreniach v porovnaní s realizačným plánom, príčinách týchto oneskorení a iných ťažkostiach, ktoré sa vyskytli;

prípadnom revidovanom pláne určenom na riešenie oneskorení.

5. Do troch mesiacov od doručenia výročných správ uvedených v odseku 4 tohto článku agentúra predloží skupinám konsolidovanú správu za projekty spoločného záujmu patriace do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 1 a 2 s hodnotením dosiahnutého pokroku a prípadne ponúkne odporúčania na prekonanie oneskorení a ťažkostí, ktoré sa vyskytli. V tejto konsolidovanej správe sa v súlade s článkom 6 ods. 8 a 9 nariadenia (ES) č. 713/2009 vyhodnotí aj dôsledná realizácia plánov rozvoja siete v celej Únii vzhľadom na prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry.

6. Príslušné zodpovedné orgány uvedené v článku 8 predložia každoročne správu príslušnej skupine o pokroku a prípadne o oneskoreniach pri realizácii projektov spoločného záujmu nachádzajúcich sa na ich príslušnom území, čo sa týka postupov vydávania povolení, a o dôvodoch týchto oneskorení.

7. Ak sa uvedenie projektu spoločného záujmu do prevádzky oneskorí v porovnaní s realizačným plánom a ak hlavným dôvodom nie sú faktory mimo kontroly realizátora projektu:

v rozsahu, v akom platia opatrenia uvedené v článku 22 ods. 7 písm. a), b) alebo c) smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, národné regulačné orgány zabezpečia realizáciu investície;

ak opatrenia národných regulačných orgánov podľa písmena a) nestačia na zaručenie realizácie investície alebo sa na situáciu nevzťahujú, realizátor projektu si zvolí tretiu stranu na financovanie alebo budovanie celého projektu alebo jeho časti. Realizátor projektu tak urobí pred tým, než oneskorenie v porovnaní s dňom uvedenia projektu do prevádzky v realizačnom pláne prekročí dva roky;

ak sa v súlade s písmenom b) nevyberie tretia strana, členský štát alebo ak tak určí členský štát, národný regulačný orgán môže do dvoch mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v písmene b) navrhnúť tretiu stranu, ktorá bude financovať alebo realizovať projekt a ktorú akceptuje realizátor projektu;

ak oneskorenie uvedenia projektu do prevádzky prekročí dva roky a dva mesiace v porovnaní s realizačným plánom, Komisia na základe dohody a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi uverejní výzvu na predloženie návrhov otvorenú pre každú tretiu stranu, ktorá sa môže stať realizátorom projektu, na výstavbu projektu v dohodnutom termíne;

ak sa uplatní písmeno c) alebo d), prevádzkovateľ sústavy/siete, v oblasti ktorého sa investícia nachádza, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom, alebo tretej strane všetky informácie potrebné na realizáciu investície, napojí nové aktíva do prenosovej sústavy/prepravnej siete a všeobecne vynaloží maximálne úsilie na to, aby napomohol realizáciu investície a bezpečné, spoľahlivé a účinné fungovanie a údržbu projektu spoločného záujmu.

8. Projekt spoločného záujmu môže byť vyradený zo zoznamu Únie v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 4, ak jeho zaradenie do tohto zoznamu vychádzalo z nesprávnych informácií, ktoré boli určujúcim faktorom na zaradenie, alebo projekt nie je v súlade s právom Únie.

9. Projekty, ktoré už nie sú v zozname Únie, strácajú všetky práva a povinnosti súvisiace so štatútom projektu spoločného záujmu vyplývajúce z tohto nariadenia.

Projekt, ktorý už nie je v zozname Únie, v súvislosti s ktorým však príslušný orgán prijal žiadosť na preskúmanie, si zachováva práva a povinnosti vyplývajúce z kapitoly III okrem prípadu, keď projekt už nie je v zozname z dôvodov stanovených v odseku 8.

10. Tento článok sa nedotkne žiadnej finančnej pomoci Únie poskytnutej akémukoľvek projektu spoločného záujmu pred jeho vyradením zo zoznamu Únie.

Článok 6

Európski koordinátori

1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti pri realizácii, Komisia môže po dohode s príslušnými členskými štátmi vymenovať európskeho koordinátora na obdobie jedného roka, ktoré sa môže dvakrát predĺžiť.

2. Európsky koordinátor:

podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými príslušnými zainteresovanými subjektmi;

v prípade potreby pomáha všetkých stranám v konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami a v získaní potrebných povolení pre projekty;

podľa potreby radí realizátorom projektu v otázkach financovania projektu;

zabezpečuje, aby príslušné členské štáty poskytovali vhodnú podporu a strategické usmerňovanie pri príprave a realizácii projektov;

každý rok, a podľa potreby po skončení svojho mandátu, predkladá Komisii správu o pokroku projektov a o ťažkostiach a prekážkach, ktoré pravdepodobne značne oddialia termín uvedenia projektov do prevádzky. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a dotknutým skupinám.

3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností, pričom sa berú do úvahy konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené v súvislosti s príslušnými projektmi.

4. V rozhodnutí o vymenovaní európskeho koordinátora sa ustanoví pôsobnosť s uvedením dĺžky trvania mandátu, konkrétne úlohy, zodpovedajúce termíny a metodika, ktorú treba dodržiavať. Koordinačné úsilie je úmerné zložitosti a odhadnutým nákladom na projekty.

5. Príslušné členské štáty plne spolupracujú s európskym koordinátorom pri plnení jeho úloh uvedených v odsekoch 2 a 4.

KAPITOLA III

VYDÁVANIE POVOLENÍ A ÚČASŤ VEREJNOSTI

Článok 7

„Prioritný štatút“ projektov spoločného záujmu

1. Prijatím zoznamu Únie sa na účely každého rozhodnutia vydaného v rámci postupu vydania povolenia stanoví potreba týchto projektov z hľadiska energetickej politiky bez ohľadu na presné miesto, smerovanie či technológiu projektu.

2. S cieľom zabezpečiť efektívne administratívne spracovanie žiadostí týkajúcich sa projektov spoločného záujmu realizátori projektov a všetky príslušné orgány zabezpečia, aby sa tieto spisy vybavovali čo najrýchlejšie v rámci zákona.

3. Ak takýto štatút existuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, potom sa projektom spoločného záujmu priznáva štatút čo najvyššieho vnútroštátneho významu a ako s takými sa s nimi zaobchádza v postupoch vydávania povolení, a ak to vnútroštátne právne predpisy stanovujú pri územnom plánovaní a environmentálnom posudzovaní, spôsobom, akým sa zaobchádzanie stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch platných na zodpovedajúci typ energetickej infraštruktúry.

4. Komisia vydá do 16. augusta 2013, nezáväzný návod na pomoc členským štátom pri určovaní primeraných legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na zjednodušenie postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a na zabezpečenie dôsledného uplatňovania postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa právnych predpisov Únie pre projekty spoločného záujmu.

5. Berúc do úvahy návod uvedený v odseku 4, členské štáty vyhodnocujú, ktoré opatrenia na zjednodušenie postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a na zabezpečenie ich dôsledného uplatňovania sú možné, a informujú Komisiu o výsledku.

6. Členské štáty do deviatich mesiacov od dátumu vydania návodu uvedeného v odseku 4 prijmú nelegislatívne opatrenia, ktoré určili podľa odseku 5.

7. Členské štáty do 24 mesiacov od dátumu vydania návodu uvedeného v odseku 4 prijmú legislatívne opatrenia, ktoré zistili v rámci odseku 5. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie.

8. Čo sa týka vplyvu na životné prostredie riešeného v článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS a článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES, projekty spoločného záujmu sa považujú za projekty vo verejnom záujme z hľadiska energetickej politiky a môžu sa považovať za projekty nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v týchto smerniciach.

Ak by sa vyžadovalo stanovisko Komisie v súlade so smernicou 92/43/EHS, Komisia a príslušný orgán uvedený v článku 9 tohto nariadenia zabezpečia, aby sa rozhodnutie týkajúce sa projektu nadradeného verejného záujmu prijalo v lehote podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 8

Organizácia postupu vydania povolenia

1. Každý členský štát určí do 16. novembra 2013, jeden vnútroštátny príslušný orgán, ktorý zodpovedá za uľahčovanie a koordináciu postupu vydania povolenia pre projekty spoločného záujmu.

2. Zodpovednosť príslušného orgánu uvedeného v odseku 1 alebo úlohy súvisiace s ňou možno delegovať na iný orgán alebo ich iný orgán môže vykonávať pri každom projekte spoločného záujmu alebo pri konkrétnej kategórii projektov spoločného záujmu za predpokladu, že:

príslušný orgán informuje Komisiu o uvedenom delegovaní a informácie o tom zverejňuje buď príslušný orgán, alebo realizátor projektu na internetových stránkach uvedených v článku 9 ods. 7;

iba jeden orgán zodpovedá za projekt spoločného záujmu, je jediným kontaktným miestom pre realizátora projektu v procese vedúcom ku komplexnému rozhodnutiu pre daný projekt spoločného záujmu a koordinuje predkladanie všetkých dôležitých dokumentov a informácií.

Príslušný orgán si môže udržať zodpovednosť za stanovenie lehôt bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 10.

3. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné požiadavky podľa medzinárodného práva a právnych predpisov Únie, príslušný orgán podnikne kroky na uľahčenie vydania komplexného rozhodnutia. Komplexné rozhodnutie sa vydáva v lehote uvedenej v článku 10 ods. 1 a 2 a podľa jednej z týchto schém:

Integrovaná schéma : komplexné rozhodnutie vydáva príslušný orgán a je jediným právne záväzným rozhodnutím vyplývajúcim zo zákonného povoľovacieho konania. Ak sa projekt týka iných orgánov, tieto orgány môžu poskytnúť svoje stanovisko v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ako vklad do postupu, ktoré príslušný orgán vezme do úvahy.

Koordinovaná schéma : komplexné rozhodnutie zahŕňa viaceré jednotlivé právne záväzné rozhodnutia vydané niektorými dotknutými orgánmi, ktoré koordinuje príslušný orgán. Príslušný orgán môže vytvoriť pracovnú skupinu, v ktorej sú zastúpené všetky dotknuté orgány, na vypracovanie harmonogramu vydávania povolení v súlade s článkom 10 ods. 4 písm. b) a na monitorovanie a koordináciu jeho uplatňovania. Príslušný orgán po konzultáciách s ďalšími dotknutými orgánmi, podľa vhodnosti v súlade s vnútroštátnou legislatívou a bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 10, stanoví pre každý jednotlivý prípad vhodnú lehotu, v rámci ktorej sa vydajú jednotlivé rozhodnutia. Príslušný orgán môže prijať jednotlivé rozhodnutie v mene iného dotknutého vnútroštátneho orgánu, ak sa rozhodnutie tohto orgánu neposkytne v určenej lehote a ak oneskorenie nemožno primerane odôvodniť alebo ak to stanovuje vnútroštátne právo, a v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s právom Únie, príslušný orgán môže zvážiť, aby iný dotknutý vnútroštátny orgán buď schválil, alebo zamietol projekt, ak tento orgán neprijal rozhodnutie v určenej lehote. Ak tak stanovuje vnútroštátne právo, príslušný orgán môže ignorovať jednotlivé rozhodnutie iného dotknutého vnútroštátneho orgánu, ak sa domnieva, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pokiaľ ide o základné dôkazy predložené dotknutým vnútroštátnym orgánom; príslušný orgán v takom prípade zabezpečí, aby sa dodržali zodpovedajúce požiadavky podľa medzinárodného práva a právnych predpisov Únie, a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

Schéma založená na spolupráci : príslušný orgán koordinuje prijatie komplexného rozhodnutia. Príslušný orgán po konzultáciách s ďalšími dotknutými orgánmi, podľa vhodnosti v súlade s vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 10, stanoví pre každý jednotlivý prípad vhodnú lehotu, v rámci ktorej sa vydajú jednotlivé rozhodnutia. Monitoruje, či dotknuté orgány dodržiavajú určené lehoty.

Ak sa očakáva, že dotknutý orgán nevydá individuálne rozhodnutie v určenej lehote, tento orgán o tom bezodkladne informuje príslušný orgán spolu s odôvodnením zdržania. Príslušný orgán potom znovu stanoví lehotu, v rámci ktorej sa vydá jednotlivé rozhodnutie, pričom sa stále dodržiavajú celkové lehoty stanovené v súlade s článkom 10.

Členské štáty, uznávajúc národné osobitosti pri plánovaní a v postupoch vydávania povolení, si môžu vybrať spomedzi troch schém uvedených v písmenách a), b) a c) prvého pododseku na uľahčenie a koordináciu ich postupov a rozhodnú sa pre uplatňovanie najefektívnejšej schémy. Keď si členský štát vyberie schému založenú na spolupráci, informuje Komisiu o dôvodoch tejto voľby. Komisia prikročí k hodnoteniu efektivity schém v správe uvedenej v článku 17.

4. Členské štáty môžu uplatňovať odlišné schémy, ako sa stanovuje v odseku 3, pre projekty spoločného záujmu na pevnine aj na mori.

5. Ak si projekt spoločného záujmu vyžaduje, aby rozhodnutia boli prijaté v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, dotknuté príslušné orgány urobia potrebné kroky pre efektívnu a účinnú vzájomnú spoluprácu a koordináciu vrátane ustanovení uvedených v článku 10 ods. 4. Členské štáty sa usilujú o zabezpečenie spoločných postupov, najmä čo sa týka posúdenia vplyvu na životné prostredie.

Článok 9

Transparentnosť a účasť verejnosti

1. Do 16. mája 2014 členský štát alebo príslušný orgán, prípadne v spolupráci s ostatnými dotknutými orgánmi, uverejní príručku postupov pre vydávanie povolení vzťahujúcu sa na projekty spoločného záujmu. Príručka sa v prípade potreby aktualizuje a sprístupní verejnosti. Príručka musí obsahovať prinajmenšom informácie uvedené v prílohe VI bode 1. Príručka nie je právne záväzná, môže sa však odvolávať na príslušné právne ustanovenia alebo ich citovať.

2. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky na základe Aarhuského dohovoru a Dohovoru z Espoo a súvisiace právne predpisy Únie, všetky strany zapojené do postupu vydávania povolení dodržujú zásady účasti verejnosti ustanovené v prílohe VI bode 3.

3. V orientačnej lehote troch mesiacov od začatia postupu vydania povolenia podľa článku 10 ods. 1 písm. a) realizátor projektu vypracuje a príslušnému orgánu predloží koncepciu účasti verejnosti v nadväznosti na postup upravený v príručke uvedenej v odseku 1 a v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe VI. Príslušný orgán buď požiada o úpravy, alebo koncepciu účasti verejnosti do troch mesiacov schváli. V tomto prípade príslušný orgán zváži každú formu účasti verejnosti a konzultácií s verejnosťou, ktoré sa uskutočnia pred začatím postupu vydávania povolenia, v takom rozsahu, v akom táto účasť verejnosti a konzultácie spĺňajú požiadavky tohto článku.

Ak má realizátor projektu v úmysle vykonať podstatné zmeny v schválenej koncepcii, informuje o tom príslušný orgán. V tom prípade môže príslušný orgán požadovať úpravy.

4. Realizátor projektu alebo príslušný orgán, ak je to stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, uskutoční najmenej jednu verejnú konzultáciu pred predložením konečnej a úplnej žiadosti príslušnému orgánu podľa článku 10 ods. 1 písm. a). Urobí tak bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek verejná konzultácia, ktorá sa má uskutočniť po predložení žiadosti o povolenie podľa článku 6 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ. Verejná konzultácia informuje zúčastnené strany uvedené v prílohe VI bode 3 písm. a) o danom projekte v počiatočnom štádiu a pomôže určiť najvhodnejšie umiestnenie alebo trasu a príslušné otázky, ktoré bude treba v dokumentácii k žiadosti riešiť. Minimálne požiadavky týkajúce sa tejto verejnej konzultácie sú uvedené v prílohe VI bode 5.

Realizátor projektu pred predložením žiadosti vypracuje správu, ktorá zhrnie výsledky činností týkajúce sa zapojenia verejnosti vrátane činností, ktoré sa uskutočnili pred začatím postupu vydania povolenia. Realizátor projektu predloží uvedenú správu spolu so žiadosťou príslušnému orgánu. V komplexnom rozhodnutí sa tieto výsledky riadne zohľadnia.

5. V prípade projektov prekračujúcich hranice dvoch alebo viacerých členských štátov sa konzultácie podľa odseku 4 uskutočnia v každom príslušnom členskom štáte najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia prvej verejnej konzultácie.

6. Pri projektoch, ktoré pravdepodobne budú mať značné nepriaznivé cezhraničné vplyvy v jednom alebo vo viacerých susedných členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje článok 7 smernice 2011/92/EÚ a Dohovor z Espoo, sa vyššie uvedené informácie poskytnú príslušnému orgánu susedných členských štátov. Príslušný orgán susedných členských štátov uvedie, prípadne v rámci oznamovacieho postupu, či sa on, alebo niektorý iný príslušný orgán chce zúčastniť na príslušných postupoch verejných konzultácií.

7. Realizátor projektu alebo v prípade, ak tak stanovuje vnútroštátne právo, príslušný orgán vytvorí a pravidelne aktualizuje internetovú stránku s príslušnými informáciami o projekte spoločného záujmu, ktorá obsahuje odkaz na internetovú stránku Komisie a spĺňa požiadavky stanovené v prílohe VI bode 6. Dôvernosť citlivých obchodných informácií musí byť zachovaná.

Realizátori projektu tiež uverejnia príslušné informácie s pomocou iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť otvorený prístup.

Článok 10

Dĺžka trvania a vykonávanie postupu vydania povolenia

1. Postup vydania povolenia sa skladá z dvoch konaní:

konanie pred podaním žiadosti, vymedzené ako doba medzi začatím postupu vydávania povolení a doručením predložených dokumentov žiadosti príslušnému orgánu, sa uskutoční v orientačnej lehote dvoch rokov.

Toto konanie zahŕňa vypracovanie všetkých environmentálnych správ, ktoré majú realizátori projektu vypracovať.

Na účel začatia postupu vydania povolenia realizátori projektu zašlú projekt príslušnému orgánu dotknutých členských štátov v písomnej podobe spolu s dostatočne podrobným opisom projektu. Príslušný orgán najneskôr do troch mesiacov po doručení oznámenia uzná oznámenie v písomnej podobe aj v mene ostatných dotknutých orgánov alebo ho v písomnej podobe zamietne, ak sa domnieva, že projekt nie je dostatočne zrelý na začatie postupu vydania povolenia. V prípade zamietnutia príslušný orgán svoje rozhodnutie zdôvodní aj v mene ostatných dotknutých orgánov. Dátum podpisu uznania oznámenia príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia. Ak ide o dva alebo viac členských štátov, dátum prijatia posledného oznámenia príslušným dotknutým orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia;

zákonné povoľovacie konanie, vymedzené ako doba od dátumu prevzatia predloženej žiadosti do prijatia komplexného rozhodnutia, neprekročí jeden rok a šesť mesiacov. Členské štáty môžu stanoviť kratšiu lehotu, ak to považujú za vhodné.

2. Dĺžka trvania oboch konaní uvedených v odseku 1 neprekročí tri roky a šesť mesiacov. Ak sa však príslušný orgán domnieva, že jedno alebo obe z týchto konaní v rámci postupu vydania povolenia nebudú dokončené pred lehotami stanovenými v odseku 1, môže pred ich uplynutím individuálne rozhodnúť o predĺžení jednej alebo oboch týchto lehôt maximálne o deväť mesiacov spoločne pre obe konania.

V uvedenom prípade príslušný orgán informuje dotknutú skupinu a predloží jej opatrenia, ktoré sa prijali alebo budú prijaté s cieľom čo najskôr ukončiť postup vydania povolenia. Skupina môže príslušný orgán požiadať, aby jej pravidelne podával správu o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade.

3. V členských štátoch, v ktorých určenie trasy alebo umiestnenia, vykonané výhradne na osobitný účel plánovaného projektu vrátane plánovania osobitných koridorov pre infraštruktúry elektrických a plynárenských sietí, nemôže byť zahrnuté do postupu, ktorý vedie ku komplexnému rozhodnutiu, sa príslušné rozhodnutie prijme v osobitnej lehote šiestich mesiacov od dátumu predloženia konečnej a úplnej dokumentácie žiadosti realizátorom.

V uvedenom prípade sa predĺžená lehota uvedená v odseku 2 obmedzí na šesť mesiacov vrátane postupu uvedeného v tomto odseku.

4. Konanie pred podaním žiadosti sa skladá z týchto krokov:

Príslušný orgán po uznaní oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v úzkej spolupráci s inými dotknutými orgánmi a prípadne na základe návrhu realizátora projektu určí rozsah materiálu a úroveň podrobných informácií, ktoré má predložiť realizátor projektu ako súčasť žiadosti, s cieľom použiť ich pre komplexné rozhodnutie. Kontrolný zoznam uvedený v prílohe VI bode 1 písm. e) slúži ako základ tohto určenia.

Príslušný orgán v úzkej spolupráci s realizátorom projektu a inými dotknutými orgánmi a s prihliadnutím na výsledky činností vykonávaných podľa písmena a) vypracuje podrobný harmonogram postupu vydania povolenia v súlade s usmerneniami stanovenými v prílohe VI bode 2.

V prípade projektov prekračujúcich hranice medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi príslušné orgány dotknutých členských štátov vypracujú spoločný rozpis, v ktorom schvália zladenie svojich harmonogramov.

Príslušný orgán po prijatí návrhu dokumentácie žiadosti v prípade potreby a aj v mene ostatných dotknutých orgánov ďalej požiada, aby realizátor projektu predložil chýbajúce informácie, ktoré sa môžu týkať len otázok uvedených v písmene a). Príslušný orgán do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti písomne potvrdí prijatie žiadosti na preskúmanie. O dodatočné informácie možno požiadať len v prípadoch odôvodnených novými okolnosťami.

5. Realizátor projektu zabezpečí, aby žiadosť bola úplná a mala príslušnú kvalitu a čo najskôr v priebehu postupu pred podaním žiadosti k nej získa stanovisko príslušného orgánu. Realizátor projektu v plnej miere spolupracuje s príslušným orgánom na dodržaní termínov a podrobného harmonogramu vymedzených v odseku 4 písm. b).

6. Lehotami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a právnych predpisov Únie a nie sú nimi dotknuté ani právne predpisy týkajúce sa správneho odvolacieho konania a opravných prostriedkov pred súdom alebo tribunálom.

KAPITOLA IV

REGULAČNÉ ZAOBCHÁDZANIE

Článok 11

Analýza nákladov a výnosov celého energetického systému

1. Do 16. novembra 2013, európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrinu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí (ENTSO) pre plyn zverejnia a predložia členským štátom, Komisii a agentúre svoje príslušné metodiky vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d) a v prílohe II bode 2. Uvedené metodiky sa použijú na prípravu každého nasledujúceho desaťročného plánu rozvoja siete vyvinutého ENTSO pre elektrinu alebo ENTSO pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. Tieto metodiky sa vypracujú v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V a budú v súlade s pravidlami a ukazovateľmi vymedzenými v prílohe IV.

Pred predložením svojich príslušných metodík ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn uskutočňujú rozsiahle konzultácie zahŕňajúce prinajmenšom organizácie zastupujúce všetky príslušné zúčastnené – strany a ak je to vhodné, aj samotné zúčastnené strany, národné regulačné orgány a iné vnútroštátne orgány.

2. Agentúra poskytne členským štátom a Komisii do troch mesiacov odo dňa doručenia metodík stanovisko k metodikám a uverejní ho.

3. Komisia a členské štáty môžu do troch mesiacov od doručenia stanoviska agentúry poskytnúť stanovisko k metodikám. Stanoviská sa predkladajú ENTSO pre elektrinu alebo ENTSO pre plyn.

4. ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn do troch mesiacov odo dňa doručenia posledného stanoviska doručeného podľa odseku 3 upravia svoje metodiky, pričom riadne zohľadnia doručené stanoviská členských štátov, stanovisko Komisie a stanovisko agentúry, a predložia ich Komisii na schválenie.

5. ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn do dvoch týždňov od schválenia metodík Komisiou uverejnia príslušné metodiky na svojich internetových stránkach. Na požiadanie zašlú Komisii a agentúre v dostatočne presnej podobe zodpovedajúce súbory vstupných údajov vymedzených v prílohe V bode 1 a iné príslušné údaje o sústave/sieti, výkonových tokoch a trhu v súlade s vnútroštátnym právom a príslušnými dohodami o mlčanlivosti. Údaje sú platné ku dňu žiadosti. Komisia a agentúra zabezpečia, aby aj ony, aj akákoľvek iná strana, ktorá pre ne vykonáva analytické práce na základe týchto údajov, dodržiavali mlčanlivosť v súvislosti s prijatými údajmi.

6. Metodiky sa pravidelne aktualizujú a zdokonaľujú v súlade s odsekmi 1 až 5. Agentúra môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe riadne odôvodnených žiadostí národných regulačných orgánov alebo zúčastnených strán a po oficiálnych konzultáciách s organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany a Komisiu o také aktualizácie a zdokonalenia požiadať s náležitým odôvodnením a v riadnej lehote. Agentúra zverejní žiadosti národných regulačných orgánov alebo zúčastnených strán a všetky príslušné dokumenty, ktoré nie sú citlivé z obchodného hľadiska, ktoré viedli k žiadosti agentúry o aktualizáciu alebo zdokonalenie.

7. Do 16. mája 2015, národné regulačné orgány spolupracujúce v rámci agentúry stanovia a uverejnia súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty pre porovnanie jednotkových investičných nákladov pri porovnateľných projektoch kategórií infraštruktúry uvedených v prílohe II bodoch 1 a 2. Uvedené referenčné hodnoty môžu ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn použiť na analýzy nákladov a prínosov vykonané pre nasledujúce desaťročné plány rozvoja siete.

8. Do 31. decembra 2016 ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn predložia Komisii a agentúre model konzistentného a prepojeného trhu s elektrinou a plynom a model konzistentnej a prepojenej sústavy/siete vrátane prenosovej a prepravnej infraštruktúry, ako aj zariadení na uskladnenie a zariadení na skvapalnený zemný plyn so zahrnutím prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry, vypracovaných v súlade so zásadami stanovenými v prílohe V. Po schválení tohto modelu Komisiou v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4 sa model začlení do metodík.

Článok 12

Umožnenie investícií s cezhraničnými vplyvmi

1. Efektívne vynaložené investičné náklady, ktoré vylučujú náklady na údržbu týkajúce sa projektu spoločného záujmu, ktorý patrí do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a), b) a d) a v prílohe II bode 2, nesú príslušní PPS alebo realizátori projektu prenosovej/prepravnej infraštruktúry členských štátov, pre ktoré má projekt čistý kladný efekt, a v rozsahu, v akom ich nekryjú poplatky za preťaženie prepojovacích vedení alebo iné poplatky, ich zaplatia užívatelia siete v tarifách za prístup na sieť v uvedených členských štátoch.

2. V prípade projektov spoločného záujmu patriacich do kategórií vymedzených v prílohe II bode 1 písm. a), b) a d) a v prílohe II bode 2 sa odsek 1 uplatňuje iba vtedy, ak minimálne jeden realizátor projektu požiada príslušné vnútroštátne orgány, aby použili tento článok na všetky alebo na niektoré časti nákladov na projekt. Okrem toho sa v prípade projektov spoločného záujmu patriacich do kategórií vymedzených v prílohe II bode 2 uplatňuje odsek 1, len ak sa už vykonalo posúdenie trhového dopytu, ktoré preukázalo, že nemožno očakávať, že efektívne vynaložené investičné náklady budú pokryté tarifami.

Ak má projekt niekoľko realizátorov projektu, príslušné národné regulačné orgány bezodkladne požiadajú všetkých realizátorov projektu, aby spoločne predložili investičnú žiadosť v súlade s odsekom 3.

3. V prípade projektu spoločného záujmu, na ktorý sa uplatňuje odsek 1, realizátori projektu pravidelne informujú dotknuté národné regulačné orgány o pokroku tohto projektu a o určení nákladov a vplyvov, ktoré s ním súvisia, a to najmenej raz ročne a až kým nie je projekt uvedený do prevádzky.

Len čo takýto projekt dosiahne dostatočnú zrelosť, realizátori projektu predložia po konzultácii s PPS z tých členských štátov, na ktoré má projekt významný priaznivý vplyv, investičnú žiadosť. Uvedená investičná žiadosť obsahuje žiadosť o cezhraničné pridelenie nákladov a predloží sa všetkým dotknutým národným regulačným orgánom spolu s:

analýzou nákladov a výnosov konkrétneho projektu v súlade s metodikou vypracovanou podľa článku 11 a so zohľadnením prínosov presahujúcich hranice dotknutého členského štátu;

podnikateľským plánom hodnotiacim finančnú životaschopnosť projektu vrátane vybraného finančného riešenia a v prípade projektu spoločného záujmu patriaceho do kategórie uvedenej v prílohe II bode 2 výsledky testovania trhu a

ak sa realizátori projektu dohodnú, s odôvodneným návrhom na cezhraničné rozdelenie nákladov.

Ak projekt realizuje niekoľko realizátorov projektu, predložia investičnú žiadosť spoločne.

V prípade projektov zaradených do prvého zoznamu Únie realizátori projektov predložia svoje investičné žiadosti do 31. októbra 2013.

Národné regulačné orgány zašlú agentúre pre informáciu kópiu každej investičnej žiadosti bezodkladne po jej doručení.

Národné regulačné orgány a agentúra zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

4. Národné regulačné orgány po konzultácii s dotknutými realizátormi projektov do šiestich mesiacov odo dňa, keď posledný z dotknutých národných regulačných orgánov dostal poslednú investičnú žiadosť, prijmú spoločné koordinované rozhodnutie o rozdelení investičných nákladov, ktoré má pri tomto projekte pokryť každý prevádzkovateľ sústavy, ako aj o ich začlenení do sadzieb. Národné regulačné orgány sa môžu rozhodnúť rozdeliť iba časť nákladov alebo sa môžu rozhodnúť rozdeliť náklady v rámci balíka niekoľkých projektov spoločného záujmu.

Pri rozdeľovaní nákladov národné regulačné orgány zohľadnia skutočné alebo očakávané:

—

poplatky za preťaženie alebo iné poplatky,

—

príjmy pochádzajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí vytvoreného podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009.

Pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov sa zohľadnia ekonomické, sociálne a environmentálne náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch a prípadná potreba finančnej podpory.

Pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov sa príslušné národné regulačné orgány v konzultácii s dotknutými PPS snažia o vzájomnú dohodu založenú najmä na informáciách uvedených v odseku 3 písm. a) a b).

Ak projekt spoločného záujmu zmierňuje negatívne externality, ako sú kruhové toky, a uvedený projekt spoločného záujmu sa v členskom štáte realizuje pri zdroji negatívnej externality, takéto zmiernenie sa nepovažuje za cezhraničný prínos, a preto nie je základom rozdelenia nákladov PPS členských štátov postihnutých uvedenými negatívnymi externalitami.

5. Národné regulačné orgány na základe cezhraničného rozdelenia nákladov, ako sa uvádza v odseku 4 tohto článku, pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf v súlade s článkom 37 ods. 1 písm. a) smernice 2009/72/ES a článkom 41 ods. 1 písm. a) smernice 2009/73/ES zohľadnia skutočné náklady, ktoré PPS alebo inému realizátorovi projektu vznikli v dôsledku investícií, pokiaľ tieto náklady zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne zrovnateľného prevádzkovateľa.

Národné regulačné orgány bezodkladne oznámia toto rozhodnutie o rozdelení nákladov agentúre spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa daného rozhodnutia. Informácie obsahujú najmä podrobné dôvody, na základe ktorých boli náklady rozdelené medzi členské štáty, napríklad:

hodnotenie určených účinkov vrátane účinkov týkajúcich sa sieťových sadzieb na každý dotknutý členský štát;

hodnotenie podnikateľského plánu uvedeného v odseku 3 písm. b);

pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu, ktoré by projekt vytvoril;

výsledok konzultácie s dotknutými realizátormi projektov.

Rozhodnutie o rozdelení nákladov sa uverejní.

6. Ak dotknuté národné regulačné orgány nedosiahnu dohodu o investičnej žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola poslednému z dotknutých národných regulačných orgánov doručená žiadosť, ihneď o tom informujú agentúru.

V tomto prípade alebo na spoločnú žiadosť dotknutých národných regulačných orgánov agentúra do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola investičná žiadosť postúpená, prijme rozhodnutie o nej vrátane cezhraničného rozdelenia nákladov uvedených v odseku 3, a aj o spôsobe, ako sa náklady na investície odrazia v tarifách.

Pred prijatím takéhoto rozhodnutia agentúra uskutoční konzultácie s dotknutými národnými regulačnými orgánmi a realizátormi projektov. Trojmesačná lehota uvedená v druhom pododseku sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak agentúra potrebuje získať doplňujúce informácie. Táto dodatočná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií.

Rozhodnutie o rozdelení nákladov sa uverejní. Uplatňujú sa články 19 a 20 nariadenia (ES) č. 713/2009.

7. Agentúra ihneď zašle Komisii kópiu všetkých rozhodnutí o rozdelení nákladov spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa každého rozhodnutia. Tieto informácie sa môžu predložiť v súhrnnej podobe. Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

8. Toto rozhodnutie o rozdelení nákladov sa nedotkne práva PPS uplatňovať a národných regulačných orgánov schvaľovať poplatky za prístup k sieťam podľa článku 32 smernice 2009/72/ES a smernice 2009/73/ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009.

9. Tento článok sa neuplatňuje na projekty spoločného záujmu, ktoré získali:

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES ( 1 ) alebo

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003 ( 2 ).

Článok 13

Stimuly

1. Ak realizátor projektu znáša väčšie riziká pre vývoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a), b) a d) a v prílohe II bode 2 v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými zrovnateľným projektom infraštruktúry, členské štáty a národné regulačné orgány zabezpečujú, aby sa pre tento projekt vyčlenili vhodné stimuly v súlade s článkom 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článkom 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článkom 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článkom 13 nariadenia (ES) č. 715/2009.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak projekt spoločného záujmu dostal:

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES, alebo

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003.

2. Rozhodnutie národných regulačných orgánov o poskytnutí stimulov uvedených v odseku 1 zohľadní výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky vypracovanej podľa článku 11, a najmä pozitívne vonkajšie účinky projektu pre región alebo celú Úniu. Národné regulačné orgány pri porovnávaní alternatívy s menším rizikom ďalej analyzujú špecifické riziká vyvolané realizátormi projektov, prijaté zmierňovacie opatrenia a odôvodnenie tohto rizikového profilu so zreteľom na čistý kladný efekt projektu. Oprávnené riziká zahŕňajú najmä riziká spojené s novými prenosovými technológiami tak na pevnine, ako aj na mori, riziká spojené s nedostatočnou úhradou nákladov a riziká vývoja.

3. Stimuly poskytnuté rozhodnutím zohľadnia špecifický charakter vzniknutého rizika a môžu okrem iného zahŕňať:

pravidlá pre anticipačné investície, alebo

pravidlá uznávania skutočne vzniknutých nákladov pred uvedením projektu do prevádzky, alebo

pravidlá zabezpečenia ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu, alebo

iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné.

4. Každý národný regulačný orgán, pokiaľ má k dispozícii, predloží agentúre do 31. júla 2013 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú.

5. Agentúra do 31. decembra 2013 zohľadní získané informácie podľa odseku 4 tohto článku, uľahčí výmenu najlepších postupov a vydá odporúčania v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 713/2009:

týkajúce sa stimulov uvedených v odseku 1 na základe referenčného porovnania osvedčených postupov uskutočneného národnými regulačnými orgánmi;

týkajúce sa spoločnej metodiky hodnotenia vzniknutých vyšších rizík investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu.

6. Každý národný regulačný orgán zverejní do 31. marca 2014 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú.

7. Ak opatrenia uvedené v odsekoch 5 a 6 nestačia na zabezpečenie včasnej realizácie projektov spoločného záujmu, Komisia môže vydať usmernenia týkajúce sa stimulov stanovených v tomto článku.

KAPITOLA V

FINANCOVANIE

Článok 14

Oprávnenosť projektov na finančnú pomoc Únie

1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 1, 2 a 4 sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov.

2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d) a v prílohe II bode 2, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce, ak spĺňajú všetky z nasledujúcich kritérií:

analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 12 ods. 3 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia;

k projektu bolo prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 12 alebo v prípade projektov spoločného záujmu spadajúcich do kategórie uvedenej v prílohe II bode 1 písm. c), ktoré preto nezískali rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov, sa projekt zameriava na poskytovanie služieb za hranicami, prináša technologickú inováciu a zaručuje bezpečnosť prevádzky cezhraničnej sústavy/siete;

projekt nie je obchodne životaschopný podľa podnikateľského plánu a iných posudkov vypracovaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi a národným regulačným orgánom. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 13 ods. 2 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu.

3. Projekty spoločného záujmu realizované v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 7 písm. d) sú takisto oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce, ak spĺňajú kritériá stanovené v odseku 2 tohto článku.

4. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. e) a bode 4 sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce, ak príslušní realizátori projektov môžu jednoznačne preukázať značné pozitívne vonkajšie účinky vytvárané projektom a nedostatočnú obchodnú životaschopnosť, podľa podnikateľského plánu a ďalších posudkov vypracovaných predovšetkým možnými investormi alebo veriteľmi, prípadne národným regulačným orgánom.

Článok 15

Návod na používanie kritérií na udeľovanie finančnej pomoci Únie

Osobitné kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 a parametre stanovené v článku 4 ods. 4 plnia aj úlohu cieľov na účel vypracovania kritérií na udeľovanie finančnej pomoci Únie v príslušnom nariadení o nástroji Spájame Európu.

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 15. mája 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa končí delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Informovanie a hodnotenie

Komisia najneskôr v roku 2017 zverejní správu o realizácii projektov spoločného záujmu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa poskytne hodnotenie:

pokroku dosiahnutého v plánovaní, vývoji a výstavbe projektov spoločného záujmu vybraných podľa článku 3 a pri ich uvádzaní do prevádzky a prípadného oneskorenia vo vykonávaní a iných vzniknutých ťažkostí;

finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou na projekty spoločného záujmu v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu;

čo sa týka odvetví elektriny a plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov;

vydávania povolení a účasti verejnosti, najmä:

priemernej a maximálnej celkovej dĺžky trvania postupov vydávania povolení na projekty spoločného záujmu vrátane dĺžky trvania každého kroku konania pred podaním žiadosti v porovnaní s lehotami, ktoré predpokladajú pôvodné hlavné míľniky uvedené v článku 10 ods. 4;

ii)

úrovne námietok vznesených proti projektom spoločného záujmu (najmä počtu písomných námietok podaných v rámci postupu verejných konzultácií a počtu súdnych konaní);

iii)

prehľadu najlepších skúseností a inovačných postupov vzhľadom na zapojenie zainteresovaných subjektov a zmiernenie vplyvu na životné prostredie počas postupov vydávania povolení a realizácie projektu;

iv)

účinnosti schém predpokladaných v článku 8 ods. 3 týkajúcich sa súladu s lehotami stanovenými v článku 10;

regulačného zaobchádzania, najmä:

počtu projektov spoločného záujmu, ku ktorým sa vydalo rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 12;

ii)

počtu a typu projektov spoločného záujmu, ktoré dostali konkrétne stimuly podľa článku 13;

účinnosti tohto nariadenia pri prispievaní k cieľu integrácie trhu do roku 2014 a 2015, ku klimatickým a k energetickým cieľom na rok 2020 a v dlhodobom horizonte k smerovaniu k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050.

Článok 18

Informovanie a publicita

Komisia do šiestich mesiacov odo dňa prijatia prvého zoznamu Únie vytvorí platformu transparentnosti infraštruktúry jednoducho prístupnú verejnosti vrátane platformy na internete. Táto platforma obsahuje nasledujúce informácie:

všeobecné, aktualizované informácie vrátane zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu;

plán realizácie stanovený v článku 5 ods. 1 pre každý projekt spoločného záujmu;

hlavné výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky vypracovanej podľa článku 11 pre príslušné projekty spoločného záujmu okrem všetkých citlivých obchodných informácií;

zoznam Únie;

finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a poskytla na každý projekt spoločného záujmu.

Článok 19

Prechodné ustanovenia

Toto nariadenie neovplyvňuje udeľovanie, pokračovanie ani zmenu finančnej pomoci poskytnutej Komisiou na základe výzev uverejnených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí ( 3 ), pre projekty uvedené v prílohách I a III k rozhodnutiu č. 1364/2006/ES alebo vzhľadom na ciele na základe príslušných kategórií výdavkov na TEN-E, ako sú vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde ( 4 ).

Ustanovenia kapitoly III sa nevzťahujú na projekty spoločného záujmu v postupe vydávania povolenia, na ktoré realizátor projektu podal žiadosť pred 16. novembra 2013.

▼M4 —————

▼M5 —————

▼B

Článok 22

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 715/2009

Nariadenie (ES) č. 715/2009 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 8 ods. 10 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

vychádza z národných investičných plánov, zohľadňujúc regionálne investičné plány uvedené v článku 12 ods. 1 a podľa potreby aspektov Únie týkajúcich sa plánovania siete, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 ( *1 ) o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru; vypracuje sa analýza nákladov a prínosov s využitím metodiky stanovenej v článku 11 tohto nariadenia.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výdavky

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre plyn uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prepravných sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“

Článok 23

Zrušenie

Rozhodnutie č. 1364/2006/ES sa týmto zrušuje k 1. januáru 2014. Na základe tohto nariadenia nevyplývajú žiadne práva pre projekty uvedené v prílohách I a III k rozhodnutiu č. 1364/2006/ES.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júna 2013, s výnimkou článkov 14 a 15, ktoré sa budú uplatňovať odo dňa uplatňovania príslušného nariadenia o nástroji Spájame Európu.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

PRÍLOHA I

PRIORITNÉ KORIDORY A OBLASTI ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Toto nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce prioritné koridory a oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry:

1. PRIORITNÉ KORIDORY ELEKTRINY

1. Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“): rozvoj integrovanej morskej elektrickej rozvodnej siete a príslušné prepojovacie vedenia v Severnom mori, Írskom mori, kanáli La Manche, v Baltskom mori a priľahlých moriach pre dopravu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier spotreby a skladovania a zvýšenie cezhraničnej výmeny elektriny.

Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

2. Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI elektrina západ“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi regiónu a s krajinami oblasti Stredozemia vrátane Pyrenejského polostrova najmä s cieľom začleniť elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a posilniť vnútroštátne infraštruktúry elektrických rozvodných sietí, aby sa podporila integrácia trhu v regióne.

Dotknuté členské štáty: Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo.

3. Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrina východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Taliansko, Cyprus, Chorvátsko ( 5 ), Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko.

4. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v elektrine („BEMIP elektrina“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi v baltskom regióne a zodpovedajúce posilnenie vnútroštátnych infraštruktúr elektrických rozvodných sietí, aby pobaltské štáty prestali byť izolované a aby sa podporila integrácia trhu okrem iného začlenením výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v regióne.

Dotknuté členské štáty: Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko, Švédsko.

2. PRIORITNÉ KORIDORY PLYNU

5. Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI plyn západ“): plynárenská infraštruktúra pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu.

Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo.

6. Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): plynárenská infraštruktúra pre regionálne spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým a Egejským morom, východným Stredomorím a Čiernym morom a v týchto oblastiach a na posilnenie diverzifikácie a zabezpečenie dodávok plynu.

Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Taliansko, Cyprus, Chorvátsko (5) , Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko.

7. Južný koridor plynu („SGC“): infraštruktúra na prepravu plynu z Kaspickej panvy, Strednej Ázie, Stredného východu a východného Stredomoria do Únie, aby sa rozšírila diverzifikácia dodávok plynu.

Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Chorvátsko ( 6 ), Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko.

8. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v plyne („BEMIP plyn“): plynárenská infraštruktúra, aby tri pobaltské štáty a Fínsko prestali byť závislé od jediného dodávateľa, aby sa zodpovedajúco posilnili vnútroštátne infraštruktúry rozvodných sietí a zvýšila diverzifikácia a bezpečnosť dodávok v oblasti Baltského mora.

Dotknuté členské štáty: Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko, Švédsko.

3. PRIORITNÝ KORIDOR ROPY

9. Spojenia pre dodávky ropy v stredovýchodnej Európe („OSC“): interoperabilita siete ropovodov v strednej a východnej Európe s cieľom zvýšiť zabezpečenie dodávok a znížiť riziká pre životné prostredie.

Dotknuté členské štáty: Česká republika, Nemecko, Chorvátsko (6) , Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Slovensko.

4. PRIORITNÉ TEMATICKÉ OBLASTI

10. Zavedenie inteligentných sietí: prijatie technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne spojiť správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na elektrickú sieť, najmä výroba veľkých objemov elektriny z obnoviteľných alebo distribuovaných zdrojov energie a reakcia na dopyt spotrebiteľov.

Dotknuté členské štáty: všetky.

11. Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, ktorá bude schopná:

zvládať zvyšujúci nadbytok výroby elektriny z vetra v Severnom a Baltskom mori a v ich okolí a zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na východe a juhu Európy aj v severnej Afrike;

prepojiť tieto nové výrobné centrá s hlavnými skladovacími kapacitami v severských krajinách, v Alpách a iných regiónoch s hlavnými centrami spotreby v strednej Európe a

zvládať čoraz variabilnejšie a decentralizovanejšie dodávky elektriny a čoraz pružnejší dopyt po elektrine.

Dotknuté členské štáty: všetky.

12. Cezhraničná sieť oxidu uhličitého: rozvoj infraštruktúry na prepravu oxidu uhličitého medzi členskými štátmi a so susednými tretími krajinami s ohľadom na zavádzanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.

Dotknuté členské štáty: všetky.

PRÍLOHA II

KATEGÓRIE ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Kategórie energetickej infraštruktúry rozvíjané s cieľom realizovať priority energetickej infraštruktúry, uvedené v prílohe I, sú tieto:

pokiaľ ide o elektrinu:

vysokonapäťové nadzemné prenosové vedenia, ak sú navrhované pre napätie najmenej 220 kV, a podzemné a podmorské prenosové káble, pokiaľ sú navrhované pre napätie najmenej 150 kV;

pokiaľ ide najmä o elektrické diaľnice: každé fyzické zariadenie navrhované na umožnenie prepravy elektriny prenosovými vedeniami o vysokom a veľmi vysokom napätí so zreteľom na napojenie veľkých objemov výroby alebo skladovania elektriny umiestnených v jednom alebo niekoľkých členských štátoch alebo v tretích krajinách s veľkou spotrebou elektriny v jednom alebo niekoľkých ostatných členských štátoch;

zariadenia na ukladanie elektriny používané na trvalé alebo dočasné ukladanie elektriny alebo podzemná infraštruktúra alebo geologické úložiská, pokiaľ sú napojené priamo na vysokonapäťové prenosové vedenia navrhované pre napätie najmenej 110 kV;

každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre systémy vymedzené pod písmenami a) až c) s cieľom bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly na všetkých úrovniach napätia a v rozvodniach;

každé vybavenie alebo zariadenie na úrovni prepravy, ako aj distribúcie o strednom napätí, ktoré má za cieľ obojsmernú digitálnu komunikáciu v reálnom alebo takmer reálnom čase, interaktívne a inteligentné monitorovanie a riadenie výroby, prenosu, distribúcie a spotreby elektriny v elektrickej rozvodnej sieti s ohľadom na rozvoj siete, ktorá účinne spája správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na ňu – výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vykonávajú jedno aj druhé –, aby sa zaistil ekonomicky efektívny, udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou a zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;

pokiaľ ide o plyn:

plynovody na prepravu zemného plynu a bioplynu, ktoré sú súčasťou siete a väčšinou obsahujú vysokotlakové potrubia okrem vysokotlakových potrubí používaných na protismernú alebo miestnu distribúciu zemného plynu;

podzemné zásobníky napojené na vyššie uvedené vysokotlakové plynovody;

zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) alebo stlačeného zemného plynu (CNG);

každé vybavenie alebo zariadenie dôležité na to, aby systém pracoval bezpečne, spoľahlivo a efektívne alebo aby umožňoval obojsmernú kapacitu, vrátane kompresorových staníc;

pokiaľ ide o ropu:

ropovody používané na prepravu ropy;

prečerpávacie stanice a zásobníky potrebné pre činnosť ropovodov;

každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre daný systém s cieľom bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly a zariadení pre spätný tok;

pokiaľ ide o oxid uhličitý:

vyhradené potrubia okrem siete protismerných potrubí používané na prepravu antropogénneho oxidu uhličitého z viac ako jedného zdroja, t. j. priemyselné zariadenia (vrátane elektrární), ktoré vyrábajú plyn oxidu uhličitého zo spaľovania alebo iných chemických reakcií zahŕňajúcich fosílne alebo nefosílne zlúčeniny obsahujúce uhlík na účel trvalého geologického uloženia oxidu uhličitého podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES ( 7 );

zariadenia na skvapalňovanie oxidu uhličitého a vyrovnávacie skladovacie zariadenia pre oxid uhličitý so zreteľom na jeho ďalšiu prepravu. To nezahŕňa infraštruktúru v rámci geologickej jednotky používanú na konečné geologické uloženie oxidu uhličitého podľa smernice 2009/31/ES a súvisiace povrchové a vtláčacie zariadenia;

každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre daný systém s cieľom náležitej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly.

PRÍLOHA III

REGIONÁLNE ZOZNAMY PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

1. PRAVIDLÁ PRE SKUPINY

1. V prípade projektov elektriny spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, národných regulačných orgánov, PPS, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrinu.

V prípade projektov plynu spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bode 2 sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, národných regulačných orgánov, PPS, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre plyn.

V prípade projektov na prepravu ropy a oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 3 a 4 sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe I a Komisie.

2. Rozhodovacie orgány skupín sa môžu spájať. Všetky skupiny alebo rozhodovacie orgány sa v prípade potreby schádzajú, aby prediskutovali záležitosti, ktoré sú spoločné pre všetky skupiny; tieto záležitosti môžu zahŕňať otázky relevantné pre medziregionálnu konzistentnosť alebo určitý počet navrhovaných projektov, ktoré sú zahrnuté do návrhu regionálnych zoznamov a v prípade ktorých hrozí, že sa stanú nezvládnuteľnými.

3. Každá skupina si usporiada svoju prácu v súlade s úsilím o regionálnu spoluprácu podľa článku 6 smernice 2009/72/ES, článku 7 smernice 2009/73/ES, článku 12 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a inými existujúcimi regionálnymi kooperačnými štruktúrami.

4. Každá skupina, prípadne s ohľadom na vykonávanie príslušnej priority určenej v prílohe I, pozve realizátorov projektu spĺňajúceho podmienky spôsobilosti na výber ako projekt spoločného záujmu, ako aj zástupcov vnútroštátnych správnych orgánov, národných regulačných orgánov a PPS z kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátov, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu, zástupcov z inštitúcií a orgánov energetického spoločenstva, krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika a krajín, s ktorými Únia nadviazala konkrétnu spoluprácu v oblasti energetiky. Rozhodnutie pozvať zástupcov tretej krajiny musí vychádzať z konsenzu.

5. Každá skupina uskutoční konzultácie s organizáciami zastupujúcimi príslušné zúčastnené strany – a v prípade potreby priamo so zúčastnenými stranami – vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov, spotrebiteľov, a s organizáciami na ochranu životného prostredia. Skupina môže prípadne usporiadať vypočutia alebo konzultácie na splnenie svojich úloh.

6. Komisia zverejňuje pravidelne na platforme transparentnosti uvedenej v článku 18 aktualizované informácie o pokroku dosiahnutom v rámci práce, programy schôdzí, ako aj konečné závery a rozhodnutia každej skupiny.

7. Komisia, agentúra a skupiny sa usilujú o konzistentnosť medzi rôznymi skupinami. Komisia a agentúra zaistia na tento účel v prípade potreby výmenu informácií všetkej činnosti medziregionálneho záujmu medzi príslušnými skupinami.

Účasť národných regulačných orgánov a agentúry v skupinách nesmie ohroziť plnenie ich cieľov a povinností, ktoré im ukladá toto nariadenie alebo články 36 a 37 smernice 2009/72/ES a články 40 a 41 smernice 2009/73/ES alebo nariadenie (ES) č. 713/2009.

2. POSTUP ZOSTAVOVANIA REGIONÁLNYCH ZOZNAMOV

1. Realizátori projektu, ktorý by potenciálne mohol spĺňať podmienky spôsobilosti na výber ako projekt spoločného záujmu, ktorí chcú získať štatút projektov spoločného záujmu, predložia skupine žiadosť o výber projektu spoločného záujmu, ktorá obsahuje:

—

hodnotenie svojich projektov s ohľadom na príspevok k realizácii priorít stanovených v prílohe I,

—

analýzu plnenia príslušných kritérií vymedzených v článku 4,

—

v prípade projektov, ktoré dosiahli dostatočný stupeň zrelosti, analýzu nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článkov 21 a 22 a na základe metodík, ktoré vypracovalo ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn v súlade s článkom 11, a

—

všetky ostatné príslušné informácie pre hodnotenie projektu.

2. Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

3. Po prijatí prvého zoznamu Únie sú pre všetky nasledujúce prijaté zoznamy Únie navrhnuté projekty prenosu a skladovania elektriny spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a), b) a d) súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja elektrickej siete vypracovaného ENTSO pre elektrinu podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009.

4. Po prijatí prvého zoznamu Únie sú pre všetky nasledujúce prijaté zoznamy Únie navrhnuté projekty plynárenskej infraštruktúry spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 2 súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja plynárenskej siete vypracovaného ENTSO pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009.

5. Návrhy projektov predložené so žiadosťou o ich zaradenie do prvého zoznamu Únie, ktoré neboli predtým hodnotené podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009, hodnotí na úrovni celej Únie:

—

ENTSO pre elektrinu podľa metodiky uplatnenej v poslednom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja v prípade projektov spadajúcich do prílohy II bodu 1 písm. a), b) a d),

—

ENTSO pre plyn alebo tretia strana, a to dôsledným spôsobom založeným na objektívnej metodike v prípade projektov spadajúcich do prílohy II bodu 2.

Do 16. januára 2014, Komisia vydá usmernenia o kritériách, ktoré má uplatňovať ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn pri vypracúvaní ich desaťročných plánov rozvoja siete uvedených v bodoch 3 a 4 s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť postupu.

6. Navrhované projekty na prepravu oxidu uhličitého spadajúce do kategórie uvedenej v prílohe II bode 4 sa predložia ako súčasť plánu spracovaného najmenej dvoma členskými štátmi pre rozvoj cezhraničnej dopravy oxidu uhličitého a infraštruktúry skladovania, ktorý Komisii predkladajú dotknuté členské štáty alebo nimi určené subjekty.

7. V prípade navrhovaných projektov, ktoré spadajú do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 1 a 2, národné regulačné orgány – a v prípade potreby agentúra – kontrolujú, ak je to možné v rámci regionálnej spolupráce (článok 6 smernice 2009/72/ES, článok 7 smernice 2009/73/ES), dôsledné uplatňovanie kritérií/analýzy nákladov a prínosov metodiky a posudzujú ich cezhraničný význam. Svoje hodnotenie predkladajú skupine.

8. V prípade navrhovaných projektov na prepravu ropy a oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 3 a 4 Komisia vyhodnotí uplatňovanie kritérií uvedených v článku 4. V prípade navrhovaných projektov oxidu uhličitého spadajúcich do kategórie uvedenej v prílohe II bode 4 Komisia vezme do úvahy aj potenciál budúceho rozšírenia, aby sa začlenili ďalšie členské štáty. Komisia predkladá svoje hodnotenie skupine.

9. Každý členský štát v prípade, že sa navrhovaný projekt nevzťahuje na jeho územie, ale môže mať naň potenciálny jasný pozitívny vplyv alebo potenciálny významný účinok – napr. na životné prostredie alebo na fungovanie energetickej infraštruktúry na jeho území –, môže predložiť skupine svoje stanovisko, v ktorom uvedie svoje obavy.

10. Rozhodovací orgán skupiny na požiadanie členského štátu skupiny preskúma opodstatnené dôvody, ktoré členský štát predložil v súlade s článkom 3 ods. 3 a ktoré ho vedú k tomu, aby neschválil projekt spoločného záujmu, ktorý sa vzťahuje na jeho územie.

11. Skupina sa schádza, aby preskúmala navrhované projekty a zostavila ich poradie, pričom zohľadňuje hodnotenie regulačných orgánov alebo hodnotenie Komisie v prípade projektov pre ropu a oxid uhličitý.

12. Návrh regionálnych zoznamov navrhovaných projektov spadajúcich do kategórií uvedených v prílohe II bodoch 1 a 2, ktoré vypracovali skupiny, sa spolu so všetkými stanoviskami uvedenými v bode 9 predkladajú agentúre šesť mesiacov pred termínom prijatia zoznamu pre Úniu. Návrh regionálnych zoznamov a sprievodné stanoviská agentúra vyhodnotí do troch mesiacov odo dňa ich doručenia. Agentúra vydá stanovisko o návrhu regionálnych zoznamov, najmä o dôslednom uplatňovaní kritérií a analýzy nákladov a prínosov v regiónoch. Stanovisko agentúry sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 713/2009.

13. Rozhodovací orgán každej skupiny do jedného mesiaca odo dňa doručenia stanoviska agentúry prijme svoj konečný regionálny zoznam, pričom dodrží ustanovenia uvedené v článku 3 ods. 3, ktoré sú založené na návrhu skupín, a zohľadňuje stanovisko agentúry a hodnotenie národných regulačných orgánov predložené podľa bodu 7 alebo hodnotenie Komisie v prípade projektov na prepravu ropy a oxidu uhličitého navrhnutých v súlade s bodom 8. Skupiny predkladajú konečné regionálne zoznamy Komisii spolu so všetkými stanoviskami, ako je uvedené v bode 9.

14. Ak by na základe doručených regionálnych zoznamov a po zohľadnení stanoviska agentúry celkový počet navrhovaných projektov spoločného záujmu v zozname Únie prekročil zvládnuteľnú hranicu, Komisia po konzultácii s každou príslušnou skupinou zváži nezahrnúť do zoznamu Únie projekty, ktoré príslušná skupina zaradila najnižšie v rámci zostavenia poradia v súlade s článkom 4 ods. 4.

PRÍLOHA IV

PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

1. Projekt so značným cezhraničným vplyvom je projekt na území členského štátu, ktorý spĺňa tieto podmienky:

v prípade prenosu elektriny projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi alebo na akomkoľvek inom príslušnom krížení toho istého prenosového koridoru s účinkom zvýšenia prenosovej kapacity sústavy, najmenej o 500 megawattov v porovnaní so situáciou bez uvedenia projektu do prevádzky;

v prípade skladovania elektriny projekt zaisťuje inštalovanú kapacitu najmenej 225 megawattov a má kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektriny 250 gigawatthodín/rok;

v prípade prepravy plynu sa projekt týka investícií do kapacít spätných tokov alebo mení schopnosť prepravovať plyn cez hranice dotknutých členských štátov najmenej o 10 % v porovnaní so situáciou pred uvedením projektu do prevádzky;

v prípade skladovania plynu alebo skvapalneného/stlačeného zemného plynu projekt má za cieľ priamo alebo nepriamo zásobovať najmenej dva členské štáty alebo plniť štandard infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 ( 8 );

v prípade inteligentných sietí je projekt navrhnutý pre vybavenie a zariadenie na úrovni vysokého napätia a stredného napätia určené pre napätie najmenej 10 kV. Zahŕňa prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav najmenej z dvoch členských štátov pokrývajúcich prinajmenšom 50 000 užívateľov, ktorí vyrábajú alebo spotrebúvajú elektrinu, alebo vykonávajú oboje v oblasti spotreby vo výške najmenej 300 gigawatthodín/rok, z čoho najmenej 20 % pochádza z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú svojou povahou variabilné.

2. Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d), kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

Integrácia trhu, hospodárska súťaž a pružnosť systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja elektrickej siete pre celú Úniu, ktorý je k dispozícii, najmä:

—

v prípade cezhraničných projektov výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu sústavy v oboch smeroch toku elektriny meranú z hľadiska objemu elektriny (v megawattoch) a ich prispenia k dosiahnutiu minimálnej kapacity spojovacích vedení na úrovni 10 % alebo v prípade projektov so značným cezhraničným vplyvom výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu siete na hraniciach medzi príslušnými členskými štátmi, medzi príslušnými členskými štátmi a tretími krajinami alebo v príslušných členských štátoch a vplyvu na vyrovnávanie dopytu – ponuky a na prevádzku siete v príslušných členských štátoch,

—

pre oblasť analýzy vymedzenej v prílohe V bode 10 posúdením vplyvu z hľadiska nákladov na výrobu a prepravu v celej energetickej sústave a vývoja a zbližovania trhových cien zaisťovaného projektom podľa rôznych scenárov plánovania, najmä s prihliadnutím na zmeny spôsobené v prednostnom poradí.

Prenos energie z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných centier spotreby a skladovacích miest sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy, ktorý je k dispozícii, najmä:

—

v prípade prenosu elektriny odhadom objemu výrobnej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie (podľa technológie, v megawattoch), ktorá je napojená a prepravovaná zásluhou projektu, v porovnaní s objemom plánovanej celkovej výrobnej kapacity z týchto druhov obnoviteľných zdrojov energie v dotknutom členskom štáte v roku 2020 v súlade s národnými akčnými plánmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ako je to vymedzené v článku 4 smernice 2009/28/ES,

—

v prípade uskladnenia elektriny porovnaním novej kapacity zaistenej projektom s celkovou existujúcou kapacitou pre rovnakú skladovaciu technológiu v oblasti analýzy vymedzenej v prílohe V bode 10.

Bezpečnosť dodávok, interoperabilita a fungovanie zabezpečeného systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy, ktorý je k dispozícii, najmä posúdením vplyvu projektu na zníženie očakávanej záťaže pre oblasť analýzy, ako je to vymedzené v prílohe V bode 10, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických záťažových období, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. V prípade potreby sa zmeria vplyv projektu na nezávislú a spoľahlivú kontrolu fungovania systému a služieb.

3. Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 2, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

Integrácia a interoperabilita trhu sa meria výpočtom pridanej hodnoty projektu k integrácii oblastí trhu a cenovej konvergencii, k celkovej pružnosti systému vrátane úrovne kapacity poskytnutej pre spätné toky podľa rôznych scenárov.

Konkurencieschopnosť sa meria na základe diverzifikácie vrátane zjednodušenia prístupu k domácim zdrojom dodávok s postupným zohľadnením diverzifikácie zdrojov, diverzifikácie partnerov, diverzifikácie trás, vplyv novej kapacity na Herfindahlov-Hirschmannov koeficient (Herfindahl-Hirschmann index – HHI) vypočítaný na úroveň kapacity pre oblasť analýzy vymedzenú v prílohe V bode 10.

Zabezpečenie dodávok plynu sa meria výpočtom pridanej hodnoty projektu ku krátkodobej a dlhodobej odolnosti plynárenského systému Únie a k zvýšeniu zostávajúcej flexibility systému s cieľom zvládnuť prerušenia dodávok do členských štátov podľa rôznych scenárov a doplňujúcej kapacity zaisťovanej projektom, meranej vo vzťahu k štandardu infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 994/2010.

Udržateľnosť sa meria ako príspevok projektu k zníženiu emisií, k podpore záložnej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo prepravy plynu na výrobu elektriny a bioplynu s prihliadnutím na očakávané zmeny klimatických podmienok.

4. Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórie uvedenej v prílohe II bode 1 písm. e), každá funkcia uvedená v článku 4 sa hodnotí podľa týchto kritérií:

a)	Úroveň udržateľnosti : Toto kritérium sa meria hodnotením zníženia emisií skleníkových plynov a vplyvu infraštruktúry elektrickej rozvodnej siete na životné prostredie.

Kapacita prenosových/prepravných a distribučných sústav na spojenie a privedenie elektriny od užívateľov a k užívateľom : Toto kritérium sa meria hodnotením inštalovanej kapacity distribuovaných zdrojov energie v distribučných sústavách, maximálne prípustného privádzania elektrickej energie bez rizika preťaženia v prenosových sieťach a energie neodobranej z obnoviteľných zdrojov energie kvôli rizikám preťaženia alebo bezpečnostným rizikám.

Pripojenie na sieť a prístup k všetkým kategóriám užívateľov sústavy : Toto kritérium sa meria hodnotením metód prijatých na výpočet poplatkov a sadzieb, ako aj ich štruktúry u výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vykonávajú jedno aj druhé, a prevádzkovej flexibility poskytnutej na dynamické vyváženie elektriny v sústave.

Zabezpečenie a kvalita dodávok : Toto kritérium sa meria posúdením miery spoľahlivo dostupnej výrobnej kapacity a dopytu počas špičky, podielu elektriny energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, stability elektroenergetického systému, lehoty trvania a frekvencie prerušení na spotrebiteľa vrátane prerušení súvisiacich s klímou a prevádzkových hodnôt kvality napätia.

Efektívnosť a kvalita služieb v dodávkach elektriny a v činnosti sústavy : Toto kritérium sa meria posúdením úrovne strát v prenosových/prepravných a distribučných sieťach/sústavách, pomeru medzi minimálnym a maximálnym dopytom po elektrine vo vymedzenom časovom období, účasti na trhoch s elektrinou na strane dopytu a na opatreniach energetickej účinnosti, percentuálneho využívania (t. j. priemerného zaťaženia) komponentov elektrickej rozvodnej siete, dostupnosti komponentov siete (súvisiacej s plánovanou a neplánovanou údržbou) a jej vplyvu na výkon siete a skutočnej dostupnosti kapacity siete s ohľadom na jej štandardnú hodnotu.

Príspevok k cezhraničným trhom s elektrinou kontrolou výkonových tokov, aby sa znížili kruhové toky a zvýšili kapacity prepojovacích vedení : Toto kritérium sa hodnotí posúdením pomeru medzi kapacitou prepojovacích vedení členského štátu a jeho dopytu po elektrine, využívaním kapacít prepojovacích vedení a poplatkov za preťaženie prepojovacích vedení.

5. Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 3, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

Zabezpečenie dodávok ropy sa meria hodnotením pridanej hodnoty novej kapacity poskytovanej projektom pre krátkodobú a dlhodobú odolnosť systému a zostávajúcu flexibilitu systému s cieľom zvládnuť prerušenia dodávok podľa rôznych scenárov.

Interoperabilita sa meria hodnotením rozsahu, v akom projekt zlepšuje prevádzku siete ropovodov, najmä poskytnutím možnosti spätných tokov.

Efektívne a udržateľné využívanie zdrojov sa meria posúdením rozsahu, v akom projekt využíva už existujúcu infraštruktúru a prispieva k minimalizácii záťaže a rizík pre životné prostredie a klimatické zmeny.

PRÍLOHA V

ANALÝZA NÁKLADOV A VÝNOSOV CELÉHO ENERGETICKÉHO SYSTÉMU

Metodika harmonizovanej analýzy nákladov a výnosov celého energetického systému pre projekty spoločného záujmu musí spĺňať nasledujúce zásady ustanovené v tejto prílohe.

1. Metodika vychádza zo spoločného súboru vstupných údajov predstavujúcich elektrárenské a plynárenské sústavy Únie v rokoch n + 5, n + 10, n + 15 a n + 20, kde n je rok, v ktorom sa vykonáva analýza. Tento súbor údajov obsahuje najmenej:

v elektrine : scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n + 5;

b)	v plyne : scenáre pre dopyt, dovozy, ceny paliva (vrátane uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prepravnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na všetky nové projekty, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a majú sa uviesť do prevádzky do konca roka n + 5.

2. Súbor údajov odráža platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy v čase analýzy. Súbory údajov používané príslušne pre elektrinu a plyn musia byť kompatibilné najmä s ohľadom na predpoklady týkajúce sa cien a objemov na každom trhu. Súbor údajov sa spracúva po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany. Komisia a agentúra prípadne zaistia prístup k nutným komerčným údajom od tretích strán.

3. Metodika poskytuje usmernenia pre rozvoj a používanie sústavy/siete a modelovanie trhu potrebné na analýzu nákladov a výnosov.

4. Analýza nákladov a výnosov vychádza z harmonizovaného hodnotenia nákladov a výnosov pre rôzne kategórie analyzovaných projektov a pokrýva najmenej obdobie uvedené v bode 1.

5. Analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu počas technického životného cyklu projektu a prípadne náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom. Metodika poskytne usmernenia o diskontných tarifách používaných pre výpočty.

6. Pri prenose a skladovaní elektriny analýza nákladov a výnosov vezme do úvahy prinajmenšom vplyv a kompenzácie vyplývajúce z uplatňovania článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, vplyv na ukazovatele vymedzené v prílohe IV a tieto vplyvy:

emisie skleníkových plynov a straty pri prenose energie počas technického životného cyklu projektu;

budúce náklady na investície do novej výroby a prenosu energie počas technického životného cyklu projektu;

prevádzkovú flexibilitu vrátane optimalizácie regulovania energie a vedľajších služieb;

odolnosť systému vrátane odolnosti voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES.

7. Pri plyne analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej výsledky testovania trhu, vplyvy na ukazovatele vymedzené v prílohe IV a tieto vplyvy:

odolnosť voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES;

preťaženie plynárenskej siete.

8. Pri inteligentných sieťach analýza nákladov a výnosov zohľadní vplyvy na ukazovatele vymedzené v prílohe IV.

9. Podrobná metóda používaná na zohľadnenie ukazovateľov uvedených v bodoch 6 až 8 sa spracuje po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany.

10. Metodika vymedzuje analýzu, ktorá sa má uskutočniť, na základe príslušného súboru vstupných údajov tým, že sa určia vplyvy pri každom projekte a bez neho. Oblasť pre analýzu jednotlivého projektu zahŕňa všetky členské štáty a tretie krajiny, na území ktorých sa projekt postaví, všetky priamo susediace členské štáty a všetky ostatné členské štáty podstatne ovplyvnené projektom.

11. Analýza určí členské štáty, na ktoré má projekt čisté kladné efekty (príjemcovia) a členské štáty, na ktoré má projekt čistý záporný efekt (tie, ktoré hradia náklady). Každá analýza nákladov a výnosov zahŕňa analýzy citlivosti týkajúce sa vstupných údajov, dátum uvedenia rôznych projektov do prevádzky v tej istej oblasti analýzy a iné príslušné parametre.

12. Prevádzkovatelia prenosových sústav, zariadení na uskladnenie a terminálov na stlačený a skvapalnený zemný plyn a prevádzkovatelia distribučných sústav si vymieňajú informácie potrebné na spracovanie metodiky vrátane príslušného modelovania sietí a trhov. Každý prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných prevádzkovateľov prenosovej alebo distribučnej sústavy, vráti zúčastneným prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy výsledky zberu údajov.

13. V prípade spoločného trhu s elektrinou a plynom a modelu siete uvedených v článku 11 ods. 8 vstupné údaje ustanovené v bode 1 pokrývajú roky n + 10, n + 20 a n + 30 a model umožní úplné posúdenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu vrátane najmä externých nákladov, ako sú náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a konvenčných znečisťujúcich látok alebo so zabezpečením dodávok.

PRÍLOHA VI

USMERNENIA PRE TRANSPARENTNOSŤ A ÚČASŤ VEREJNOSTI

1. Príručka postupov uvedená v článku 9 ods. 1 stanovuje prinajmenšom:

príslušné právne predpisy, na ktorých sú založené rozhodnutia a stanoviská týkajúce sa rôznych druhov príslušných projektov spoločného záujmu, vrátane environmentálnych právnych predpisov;

príslušné rozhodnutia a stanoviská, ktoré treba získať;

názvy a kontaktné údaje príslušného orgánu, iných orgánov a hlavných dotknutých zúčastnených strán;

pracovný postup opisujúci každú fázu procesu vrátane orientačného časového rámca a stručného prehľadu rozhodovacieho procesu;

informácie o rozsahu, štruktúre a úrovni podrobností dokumentov predkladaných so žiadosťou o rozhodnutia vrátane kontrolného zoznamu;

etapy a prostriedky pre účasť verejnosti v procesu.

2. Podrobný harmonogram uvedený v článku 10 ods. 4 písm. b) stanovuje prinajmenšom:

rozhodnutia a stanoviská, ktoré sa majú získať;

dotknuté orgány, zúčastnené strany a verejnosť;

jednotlivé etapy postupu a dĺžku ich trvania;

hlavné míľniky, ktoré treba dosiahnuť, a ich lehoty vzhľadom na prijatie komplexného rozhodnutia;

zdroje plánované orgánmi a prípadné potreby ďalších zdrojov.

3. S cieľom zvýšiť účasť verejnosti v postupe vydávania povolení a vopred zabezpečiť trvalé informovanie verejnosti a dialóg s ňou sa pred ich vydaním uplatňujú tieto zásady:

Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa v počiatočnom štádiu, keď ešte možno vziať do úvahy prípadné obavy verejnosti, a to otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu.

Príslušné orgány zaistia, aby postupy verejných konzultácií v prípade projektov spoločného záujmu boli podľa možnosti zoskupené. Každá verejná konzultácia zahŕňa všetky oblasti týkajúce sa konkrétneho štádia postupu a jedna oblasť týkajúca sa konkrétneho štádia postupu sa nerieši vo viac ako jednej verejnej konzultácii; jedna verejná konzultácia sa však môže uskutočniť na viacerých miestach. Oblasť riešená verejnou konzultáciou sa jednoznačne uvedie v oznámení o verejnej konzultácii.

Pripomienky a námietky sú prípustné len od začiatku verejnej konzultácie do uplynutia jej lehoty.

4. Koncepcia účasti verejnosti zahŕňa prinajmenšom informácie o:

dotknutých a oslovených zúčastnených stranách;

predpokladaných opatreniach vrátane navrhovaných všeobecných lokalít a termínov vyčlenených zasadnutí;

harmonograme;

ľudských zdrojoch pridelených na príslušné úlohy.

5. V súvislosti s verejnou konzultáciou, ktorá sa má uskutočniť pred predložením žiadosti, príslušné strany prinajmenšom:

uverejnia informačnú brožúru v rozsahu maximálne 15 strán, v ktorej bude stručne a jasne uvedený prehľad účelu a predbežný harmonogram projektu, vnútroštátny plán rozvoja rozvodnej sústavy a siete, zvažované alternatívne trasy, očakávané vplyvy vrátane vplyvov cezhraničnej povahy a prípadné zmierňujúce opatrenia, pričom ju uverejnia pred začiatkom konzultácie. Informačná brožúra okrem toho uvedie webové adresy platformy transparentnosti stanovenej v článku 18 a príručky postupov stanovenej v bode 1;

informujú všetky dotknuté zúčastnené strany o projekte na internetovej stránke uvedenej v článku 9 ods. 7 a inými vhodnými informačnými prostriedkami;

písomne pozvú príslušné dotknuté zúčastnené strany na vyčlenené zasadnutia, počas ktorých sa otázky prerokujú.

6. Webová stránka projektu sprístupní prinajmenšom:

informačnú brožúru uvedenú v bode 5;

netechnické a pravidelne aktualizované zhrnutie maximálne v rozsahu 50 strán, ktoré odráža aktuálny stav projektu a v prípade aktualizácií jasne uvádza zmeny predchádzajúcich verzií;

plánovanie projektu a verejných konzultácií, ktoré jasne uvádza termíny a miesta verejných konzultácií a vypočutí a predpokladané témy relevantné pre tieto vypočutia;

kontaktné údaje s ohľadom na doručenie úplného súboru dokumentov žiadosti;

kontaktné údaje s ohľadom na pripomienky a námietky doručené počas verejných konzultácií.

▼M6

PRÍLOHA VII

ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU PRE ÚNIU („ZOZNAM ÚNIE“)

uvedený v článku 3 ods. 4

A. ZÁSADY UPLATŇOVANÉ PRI ZOSTAVOVANÍ ZOZNAMU ÚNIE

1. Zoskupenia projektov spoločného záujmu („PCI“)

Niektoré projekty spoločného záujmu sú súčasťou zoskupenia z dôvodu ich vzájomnej závislosti alebo (potenciálne) konkurenčného charakteru. Zavedené sú tieto typy zoskupení projektov spoločného záujmu:

zoskupenie vzájomne závislých projektov spoločného záujmu sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce ďalej uvedené projekty spoločného záujmu:“. Takéto zoskupenie bolo vytvorené s cieľom identifikovať PCI, ktoré sú potrebné na riešenie rovnakých úzkych miest za hranicami štátov a na vytvorenie synergií v prípade spoločnej realizácie. V tomto prípade sa musia všetky PCI realizovať tak, aby bol zrejmý ich prínos pre celú Úniu;

zoskupenie potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce jeden alebo viaceré z ďalej uvedených PCI:“. Takéto zoskupenie odráža neistotu týkajúcu sa rozsahu úzkych miest za hranicami štátov. V tomto prípade sa nemusia realizovať všetky projekty spoločného záujmu zahrnuté v zoskupení. O tom, či sa realizuje jeden, viaceré alebo všetky projekty, pri dodržaní potrebného plánovania, udelenia povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Potreba projektov sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania PCI, a to aj so zreteľom na potrebné kapacity a

zoskupenie konkurenčných projektov spoločného záujmu sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce jeden z ďalej uvedených PCI:“. Takéto zoskupenie rieši rovnaké úzke miesto. Rozsah úzkych miest je však konkrétnejší než v prípade zoskupenia potenciálne konkurenčných PCI, a preto sa musí realizovať len jeden PCI. O tom, ktorý projekt sa musí zrealizovať, pri dodržaní potrebného plánovania, udelenia povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Ak je to potrebné, potreba projektov sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania PCI.

Na všetky projekty spoločného záujmu sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 347/2013.

2. Uvádzanie napájacích staníc a kompresorových staníc

Napájacie stanice, „back-to-back“ konvertorové stanice v oblasti elektriny a kompresorové stanice v oblasti plynu sa považujú za časti projektov spoločného záujmu, ak sú geograficky umiestnené na prenosových/prepravných vedeniach. Napájacie stanice, „back-to-back“ konvertorové stanice a kompresorové stanice sa považujú za samostatné projekty spoločného záujmu a sú výslovne uvedené v zozname Únie, ak je ich geografické umiestnenie iné než na prenosových/prepravných vedeniach. Spadajú pod práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 347/2013.

3. Projekty, ktoré sa už nepovažujú za PCI a projekty, ktoré sa stali súčasťou iných PCI

Viacero projektov uvedených na zoznamoch Únie stanovených nariadením (EÚ) č. 1391/2013 a nariadením (EÚ) 2016/89 sa už nepovažuje za projekty spoločného záujmu z jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

—

projekt už bol uvedený alebo sa do konca roka 2019 uvedie do prevádzky, a preto by nemal prospech z ustanovení nariadenia (EÚ) č. 347/2013,

—

podľa nových údajov projekt nespĺňa všeobecné kritériá,

—

realizátor projekt opätovne nepredložil do výberového procesu pre tento zoznam Únie alebo

—

vo výberovom procese bol projekt na nižšej úrovni než iné kandidátske PCI.

Tieto projekty (okrem projektov, ktoré sú alebo majú byť uvedené do prevádzky ku koncu roka 2019) možno zvážiť na zaradenie do ďalšieho zoznamu Únie, ak pominú dôvody, pre ktoré neboli zaradené do súčasného zoznamu Únie.

Takéto projekty nie sú projektmi spoločného záujmu, ale uvádzajú sa z dôvodov transparentnosti a jednoznačnosti pod pôvodnými číslami PCI v časti C prílohy VII ako „Projekty, ktoré sa už nepovažujú za PCI“.

Okrem toho niektoré projekty zahrnuté v zoznamoch Únie stanovených nariadením (EÚ) č. 1391/2013 a nariadením (EÚ) 2016/89 sa v procese realizácie stali súčasťou iných (zoskupení) projektov spoločného záujmu.

Takéto projekty sa už nepovažujú za samostatné projekty spoločného záujmu, ale uvádzajú sa z dôvodov transparentnosti a jednoznačnosti pod pôvodnými číslami PCI v časti C prílohy VII ako „Projekty, ktoré sú teraz integrálnou súčasťou iných PCI“.

4. Vymedzenie pojmu „PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice“

„PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice“ sú projekty spoločného záujmu, ktoré patria k jednému z prioritných koridorov v oblasti elektriny a k prioritnej tematickej oblasti elektrických diaľnic.

B. ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU PRE ÚNIU

1. Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“)

Č.	Vymedzenie
1.3	Zoskupenie Dánsko – Nemecko zahŕňajúce tieto PCI: 1.3.1 Prepojovacie vedenie medzi Endrupom (DK) a Klixbüllom (DE)
1.6	Prepojovacie vedenie Francúzsko – Írsko spájajúce La Martyre (FR) a Great Island alebo Knockrahu (IE) [v súčasnosti známe ako „Prepojovacie vedenie Celtic“]
1.7	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Francúzsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 1.7.1 Prepojovacie vedenie medzi Cotentinom (FR) a okolím Exeteru (UK) [v súčasnosti známe ako „FAB“] 1.7.3 Prepojovacie vedenie medzi Coquelles (FR) a Folkestoneom (UK) [v súčasnosti známe ako „ElecLink“] 1.7.5 Prepojovacie vedenie medzi okolím mesta Dunkerque (FR) a okolím mesta Kingsnorth (UK) [v súčasnosti známe ako „Gridlink“]
1.8	Zoskupenie Nemecko – Nórsko [v súčasnosti známe ako „NordLink“] 1.8.1 Prepojovacie vedenie medzi Wilsterom (DE) a Tonstadom (NO)
1.9	1.9.1 Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Wexfordom (IE) a Pembroke vo Walese (UK) [v súčasnosti známe ako „Greenlink“]
1.10	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Spojené kráľovstvo – Nórsko zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 1.10.1 Prepojovacie vedenie spájajúce Blythe (UK) a Kvilldal (NO) [v súčasnosti známe ako „North Sea Link“] 1.10.2 Prepojovacie vedenie spájajúce Peterhead (UK) a Simadalen (NO) [v súčasnosti známe ako „NorthConnect“]
1.12	Zoskupenie zariadení na uskladnenie elektriny v Spojenom kráľovstve zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 1.12.3 Uskladňovanie energie stlačením vzduchu – Middlewich [v súčasnosti známe ako „CARES“] 1.12.4 Uskladňovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni – Cruachan II
1.14	Prepojovacie vedenie medzi Revsingom (DK) a Bicker Fenom (UK) [v súčasnosti známe ako „Viking Link“]
1.15	Prepojovacie vedenie medzi oblasťou Antverp (BE) a okolím mesta Kemsley (UK) [v súčasnosti známe ako „Nautilus“]
1.16	Prepojovacie vedenie medzi Holandskom a Spojeným kráľovstvom
1.17	Uskladňovanie energie stlačením vzduchu – Zuidwending (NL)
1.18	Uskladnenie elektriny v príbrežnej prečerpávacej vodnej elektrárni v Belgicku [v súčasnosti známe ako „iLand“]
1.19	Jeden alebo viacero uzlov v Severnom mori s prepojovacími vedeniami do susediacich krajín na pobreží Severného mora (Dánsko, Holandsko, Nemecko) [v súčasnosti známe ako „North Sea Wind Power Hub“]
1.20	Prepojovacie vedenie medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom [v súčasnosti známe ako „NeuConnect“]

2. Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI West Electricity“)

Č.	Vymedzenie
2.4	Prepojovacie vedenie spájajúce Codrongianos (IT), Luccianu (Korzika, FR) a Suvereto (IT) [v súčasnosti známe ako „SACOI 3“]
2.7	Prepojovacie vedenie medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) [v súčasnosti známe ako „Biscay Gulf“]
2.9	Vnútroštátne vedenie spájajúce Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach [v súčasnosti známe ako „Ultranet“]
2.10	Vnútroštátne vedenie spájajúce Brunsbüttel/Wilster a Grοβgartach/Bergrheinfeld-West (DE) na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach [v súčasnosti známe ako „Südlink“]
2.13	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Írsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce tieto PCI: 2.13.1 Prepojovacie vedenie medzi Woodlandom (IE) a Turleenanom (UK) [v súčasnosti známe ako „North-South interconnector“] 2.13.2 Prepojovacie vedenie medzi Srananaghom (IE) a Turleenanom (UK) [v súčasnosti známe ako „RIDP1“]
2.14	Prepojovacie vedenie spájajúce Thusis/Sils (CH) a Verderio Inferiore (IT) [v súčasnosti známe ako „Greenconnector“]
2.16	Zoskupenie vnútroštátnych vedení zahŕňajúce tieto PCI: 2.16.1 Vnútroštátne vedenie spájajúce Pedralvu a Sobrado (PT), pôvodne označené ako spojenie Pedralvy s Alfenou (PT) 2.16.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce Vieiru do Minho, Ribeiru de Pena a Feiru (PT), pôvodne určené na spojenie Frades B, Ribeiry de Pena a Feiry (PT)
2.17	Prepojovacie vedenie Portugalsko – Španielsko medzi mestami Beariz – Fontefría (ES), Fontefría (ES) – Ponte de Lima (PT) (pôvodne Vila Fria – Viana do Castelo) a Ponte de Lima – Vila Nova de Famalicão (PT) (pôvodne Vila do Conde) (PT) vrátane napájacích staníc v Bearize (ES), Fontefríi (ES) a Ponte de Lima (PT)
2.18	Zvýšenie kapacity skladovania elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach – Kaunertal, Tirolsko (AT)
2.23	Vnútroštátne vedenia na belgickej severnej hranici medzi Zandvlietom a Lillo-Liefkenshoekom (BE) a medzi Liefkenshoekom a Mercatorom vrátane transformačnej stanice v Lillo (BE) [v súčasnosti známe ako „BRABO II + III“]
2.27	2.27.1 Prepojovacie vedenie medzi Aragónskom (ES) a Atlantickými Pyrenejami (FR) [v súčasnosti známe ako „Pyrenean crossing 2“] 2.27.2 Prepojovacie vedenie medzi Navarrou (ES) a Landes (FR) [v súčasnosti známe ako „Pyrenean crossing 1“]
2.28	2.28.2 Uskladňovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni – Navaleo (ES) 2.28.3 Uskladňovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni – Girones a Raïmats (ES) 2.28.4 Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Cúa (ES)
2.29	Vodná elektráreň Silvermines (IE)
2.30	Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Riedl (DE)

3. Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a južnej Európe („NSI East Electricity“)

Č.	Vymedzenie
3.1	Zoskupenie Rakúsko – Nemecko zahŕňajúce tieto PCI: 3.1.1 Prepojovacie vedenie medzi mestami St. Peter (AT) a Isar (DE) 3.1.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce St. Peter a Tauern (AT) 3.1.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Západné Tirolsko a Zell-Ziller (AT)
3.4	Prepojovacie vedenie medzi Wurmlachom (AT) a Somplagom (IT)
3.7	Zoskupenie Bulharsko – Grécko medzi Maricou Východ 1 a N. Santou a potrebné posilnenie vnútroštátnych vedení v Bulharsku zahŕňajúce tieto PCI: 3.7.1 Prepojovacie vedenie medzi Maricou Východ 1 (BG) a N. Santou (EL) 3.7.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Plovdiv (BG) 3.7.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Maricu Východ 3 (BG) 3.7.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Burgas (BG)
3.8	Zoskupenie Bulharsko – Rumunsko, zvýšenie kapacity [v súčasnosti známe ako „Black Sea Corridor“] zahŕňajúce tieto PCI: 3.8.1 Vnútroštátne vedenie spájajúce Dobrudžu a Burgas (BG) 3.8.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Cernavodu a Stalpu (RO) 3.8.5 Vnútroštátne vedenie spájajúce Gutinas a Smardan (RO)
3.9	3.9.1 Prepojovacie vedenie medzi Žerjavencom (HR)/Hévízom (HU) a Cirkovcami (SI)
3.10	Zoskupenie Izrael – Cyprus – Grécko [v súčasnosti známe ako „EUROASIA Interconnector“] zahŕňajúce tieto PCI: 3.10.1 Prepojovacie vedenie medzi Haderou (IL) a Kofinou (CY) 3.10.2 Prepojovacie vedenie medzi Kofinou (CY) a Korakiou, Kréta (EL)
3.11	Zoskupenie vnútroštátnych vedení v Česku zahŕňajúce tieto PCI: 3.11.1 Vnútroštátne vedenie spájajúce Vernerov a Vítkov (CZ) 3.11.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Vítkov a Přeštice (CZ) 3.11.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce Přeštice a Kočín (CZ) 3.11.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Kočín a Mírovku (CZ) 3.11.5 Vnútroštátne vedenie spájajúce Mírovku a vedenie V413 (CZ)
3.12	Vnútroštátne vedenie v Nemecku spájajúce Wolmirstedt a Isarto na zvýšenie vnútornej severojužnej prenosovej kapacity [v súčasnosti známe ako „SüdOstLink“]
3.14	Posilnenie vnútroštátnych vedení v Poľsku [v rámci zoskupenia v súčasnosti známeho ako „GerPol Power Bridge“] vrátane týchto PCI: 3.14.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Krajnik a Baczynu (PL) 3.14.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce Mikułowu a Świebodzice (PL) 3.14.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Baczynu a Plewiska (PL)
3.16	3.16.1 Prepojovacie vedenie Maďarsko – Slovensko medzi Gabčíkovom (SK) a Gönyű (HU) a Veľkým Ďurom (SK)
3.17	Prepojovacie vedenie Maďarsko – Slovensko medzi Sajóvánkou (HU) a Rimavskou Sobotou (SK)
3.21	Prepojovacie vedenie medzi Salgaredou (IT) a Divačou – región Beričevo (SI)
3.22	Zoskupenie Rumunsko – Srbsko [v súčasnosti známe ako „Mid Continental East Corridor“] zahŕňajúce tieto PCI: 3.22.1 Prepojovacie vedenie medzi Resitou (RO) a Pančevom (RS) 3.22.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Portile de Fier a Resitu (RO) 3.22.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce Resitu a Temešvár/Sacalaz (RO) 3.22.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Arad a Temešvár/Sacalaz (RO)
3.23	Uskladňovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni Jadenica (BG)
3.24	Uskladňovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni Amfilochia (EL)
3.27	Prepojovacie vedenie spájajúce Sicíliu (IT) a Tunisko (TU) [v súčasnosti známe ako „ELMED“]

4. Prioritný koridor Plán prepojenia baltského trhu s energiou („BEMIP Electricity“)

Č.	Vymedzenie
4.2	Zoskupenie Estónsko – Lotyšsko medzi Kilingi-Nõmme a Rigou [v súčasnosti známe ako „Third interconnection“] zahŕňajúce tieto PCI: 4.2.1 Prepojovacie vedenie medzi Kilingi-Nõmme (EE) a transformačnou stanicou CHP2 v Rige (LV) 4.2.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Harku a Sindi (EE) 4.2.3 Vnútroštátne vedenie spájajúce stanicu CHP2 v Rige so stanicou HPP v Rige (LV)
4.4	4.4.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Ekhyddan a Nybro/Hemsjö (SE)
4.5	4.5.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Stanisławów a Ostrołęku (PL)
4.6	Uskladňovanie v prečerpávacích vodných elektrárňach v Estónsku
4.7	Zvýšenie kapacity skladovania elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach – Kruonis (LT)
4.8	Integrácia a synchronizácia elektrizačnej sústavy pobaltských štátov s európskymi sieťami vrátane týchto PCI: 4.8.1 Prepojovacie vedenie medzi Tartu (EE) a Valmierou (LV) 4.8.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce Balti a Tartu (EE) 4.8.3 Prepojovacie vedenie medzi Tsirguliinou (EE) a Valmierou (LV) 4.8.4 Vnútroštátne vedenie spájajúce Viru a Tsirguliinu (EE) 4.8.7 Vnútroštátne vedenie spájajúce Paide a Sindi (EE) 4.8.8 Vnútroštátne vedenie spájajúce Vilnius a Neris (LT) 4.8.9 Ďalšie infraštruktúrne aspekty zavedenia synchronizácie sústavy pobaltských štátov so sieťou kontinentálnej Európy 4.8.10 Prepojovacie vedenie medzi Litvou a Poľskom [v súčasnosti známe ako „Harmony Link“] 4.8.11 Modernizácia transformačnej stanice Alytus (LT) 4.8.12 Projekty rekonštrukcie v severovýchodnej Litve (LT) 4.8.13 Nová transformačná stanica 330kV Mūša (LT) 4.8.14 Vnútroštátne vedenie spájajúce Bitenai a KHAE (LT) 4.8.15 Nová transformačná stanica 330kV Darbėnai (LT) 4.8.16 Vnútroštátne vedenie spájajúce Darbenai a Bitenai (LT) 4.8.17 Vnútroštátne vedenie spájajúce LE a Vilnius (LT) 4.8.18 Vnútroštátne vedenie spájajúce Dunowo a Żydowo Kierzkowo (PL) 4.8.19 Vnútroštátne vedenie spájajúce Piłu Krzewina a Żydowo Kierzkowo (PL) 4.8.20 Vnútroštátne vedenie spájajúce Krajnik a Morzyczyn (PL) 4.8.21 Vnútroštátne vedenie spájajúce Morzyczyn-Dunowo-Słupsk-Żarnowiec (PL) 4.8.22 Vnútroštátne vedenie spájajúce Żarnowiec-Gdańsk/Gdańsk Przyjaźń-Gdańsk Błonia (PL) 4.8.23 Synchrónne kondenzátory poskytujúce zotrvačnosť, napäťovú a frekvenčnú stabilitu a skratový výkon v Litve, Lotyšsku a Estónsku
4.10	Zoskupenie Fínsko – Švédsko [v súčasnosti známe ako „Third interconnection Finland – Sweden“] vrátane týchto PCI: 4.10.1 Prepojovacie vedenie medzi severným Fínskom a severným Švédskom 4.10.2 Vnútroštátne vedenie spájajúce mestá Keminmaa a Pyhänselkä (FI)

5. Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI West Gas“)

Č.	Vymedzenie
5.3	Terminál LNG a pripojovací plynovod Shannon (IE)
5.19	Pripojenie Malty do európskej plynárenskej siete – plynovodné prepojenie s Talianskom v Gele
5.21	Úprava plynu s nízkou výhrevnosťou na vysokú výhrevnosť vo Francúzsku a v Belgicku

6. Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe („NSI East Gas“)

Č.	Vymedzenie
6.2	Prepojovacie vedenia medzi Poľskom, Slovenskom a Maďarskom a súvisiace vnútroštátne posilnenia zahŕňajúce jeden z týchto PCI: 6.2.1 Prepojovacie vedenie Poľsko – Slovensko 6.2.2 Severojužný plynovodný koridor vo východnom Poľsku a 6.2.13 Rozvoj a zvýšenie prepravnej kapacity prepojovacieho vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom
6.5	Zoskupenie LNG terminál na Krku a spojovacie a evakuačné plynovody do Maďarska a za jeho hranice zahŕňajúce tieto PCI: 6.5.1 Rozvoj terminálu LNG na ostrove Krk (HR) s kapacitou do 2,6 mld. m3 ročne – fáza I a pripojovacie vedenie Omišalj – Zlobin (HR) 6.5.5 „Kompresorová stanica 1“ na chorvátskej plynovodnej prepravnej sieti
6.8	Zoskupenie projektov rozvoja a posilnenia infraštruktúry ako predpoklad vybudovania balkánskeho plynárenského uzla vrátane týchto PCI: 6.8.1 Prepojovacie vedenie Grécko – Bulharsko [v súčasnosti známe ako „IGB“] medzi Komotini (EL) a Starou Zagorou (BG) a kompresorová stanica v Kipi (EL) 6.8.2 Renovácia, modernizácia a rozšírenie bulharskej prepravnej siete 6.8.3 Prepojovací plynovod medzi Bulharskom a Srbskom [v súčasnosti známy ako „IBS“] (položka 6.10 v 3. zozname PCI)
6.9	6.9.1 Terminál LNG v severnom Grécku
6.20	Zoskupenie Zvýšenie kapacity zásobníkov v juhovýchodnej Európe zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 6.20.2 Rozšírenie podzemného zásobníka zemného plynu (PZZP) Chiren (BG) 6.20.3 PZZP a meracia a regulačná stanica Kavala juh (EL) a jeden z týchto PCI: 6.20.4 Sklad v Depomurese v Rumunsku 6.20.6 Podzemný zásobník zemného plynu Sarmasel v Rumunsku
6.23	Prepojovacie vedenie Maďarsko – Slovinsko – Taliansko [Nagykanizsa (HU) – Tornyiszentmiklós (HU) – Lendava (SI) – Kidričevo (SI) – Ajdovščina (SI) – Šempeter (SI) – Gorizia (IT)]
6.24	Zoskupenie Postupné zvyšovanie kapacity na obojsmernom prepravnom koridore (Bulharsko) – Rumunsko – Maďarsko – (Rakúsko) (v súčasnosti známe ako „ROHUAT/BRUA“) na dosiahnutie prepravnej kapacity prepojovacieho plynovodu medzi Rumunskom a Maďarskom v objeme 1,75 mld. m3 ročne v prvej fáze a 4,4 mld. m3 ročne v druhej fáze vrátane nových zdrojov z Čierneho mora v druhej fáze: 6.24.1 ROHU(AT)/BRUA – prvá fáza vrátane: — rozvoja prepravnej kapacity v Rumunsku od Podișora po Recas vrátane nového plynovodu, meracej stanice a troch nových kompresorových staníc: Podisor, Bibesti a Jupa 6.24.4 ROHU(AT)/BRUA – druhá fáza vrátane: — kompresorovej stanice Városföld (HU) — posilnenia prepravnej kapacity v Rumunsku od Recas po Horia smerom na Maďarsko na 4,4 mld. m3 ročne a rozšírenie kompresorových staníc Podisor, Bibesti a Jupa — plynovodu Čiernomorské pobrežie — Podișor (RO) na prevzatie čiernomorského plynu — spätného toku Rumunsko – Maďarsko: druhá etapa maďarského úseku – kompresorová stanica Csanádpalota (HU)
6.26	6.26.1 Zoskupenie Chorvátsko – Slovinsko – Rakúsko pri Rogatci vrátane: — prepojovacieho vedenia Chorvátsko – Slovinsko (Lučko – Zabok – Rogatec) — kompresorovej stanice Kidričevo, 2. fáza modernizácie (SI) — kompresorových staníc 2 a 3 na chorvátskej plynovodnej prepravnej sieti — GCA 2015/08: vstup/výstup Murfeld (AT) — modernizácie prepojovacieho vedenia Murfeld/Ceršak (AT – SI) — modernizácie prepojovacieho vedenia Rogatec
6.27	LNG Gdańsk (PL)

7. Prioritný koridor Južný koridor plynu („SGC“)

Č.	Vymedzenie
7.1	Zoskupenie PCI Integrovaná, dedikovaná a škálovateľná dopravná infraštruktúra a súvisiace vybavenie na prepravu minimálne 10 mld. m3 zemného plynu ročne z nových zdrojov v Kaspickom regióne cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko a napokon na trhy EÚ v Grécku a Taliansku zahŕňajúce tieto PCI: 7.1.1 Plynovod do EÚ z Turkménska a Azerbajdžanu cez Gruzínsko a Turecko [v súčasnosti známy ako kombinácia „Trans-Caspian Gas Pipeline“ (TCP) a „South-Caucasus Pipeline FutureExpansion“ (SCPFX)] 7.1.3 Plynovod z Grécka do Talianska cez Albánsko a Jadranské more [v súčasnosti známy ako „Trans-Adriatic Pipeline“ (TAP)] vrátane meracej a regulačnej stanice a kompresorovej stanice Nea Messimvria, ako aj prepojovacieho plynovody TAP.
7.3	Zoskupenie Infraštrukturálne PCI na prepravu nových rezerv plynu od východného Stredozemného mora vrátane: 7.3.1 Plynovodu na prepravu zásob plynu z východného Stredozemného mora na grécku pevninu cez Krétu [v súčasnosti známeho ako „EastMed Pipeline“] s meracou a regulačnou stanicou Megalopoli a v závislosti od toho týchto PCI: 7.3.3 Podmorský plynovod spájajúci Grécko a Taliansko [v súčasnosti známy ako „Poseidon Pipeline“] 7.3.4 Posilnenie vnútroštátnych prepravných kapacít v Taliansku vrátane posilnenia južno-severných vnútroštátnych prepravných kapacít [v súčasnosti známych ako „Adriatica Line“] a posilnenia vnútroštátnych prepravných kapacít v regióne Apúlia [plynovod Matagiola – Massafra]
7.5	Rozvoj plynárenskej infraštruktúry na Cypre [v súčasnosti známy ako „Cyprus Gas2EU“]

8. Prioritný koridor Plán prepojenia baltského energetického trhu s plynom („BEMIP Gas“)

Č.	Vymedzenie
8.2	Zoskupenie Modernizácia infraštruktúry vo východnej časti Baltského mora zahŕňajúce tieto PCI: 8.2.1 Posilnenie prepojovacieho vedenia Lotyšsko – Litva 8.2.4 Posilnenie podzemného zásobníka plynu v Inčukalns (LV)
8.3	Zoskupenie projektov infraštruktúry zahŕňajúce tieto PCI: 8.3.1 Posilnenie prepojovacieho vedenia Nybro – Poľsko/Dánsko 8.3.2 Prepojovacie vedenie Poľsko – Dánsko [v súčasnosti známe ako „Baltic Pipe“]
8.5	Prepojovacie vedenie Poľsko – Litva [v súčasnosti známe ako „GIPL“]

9. Prioritný koridor Spojenia pre dodávky ropy v stredovýchodnej Európe („OSC“)

Č.	Vymedzenie
9.1	Ropovod Adamowo – Brody: ropovod medzi manipulačným zariadením JSC Uktransnafta v Brodoch (Ukrajina) a nádržovým blokom Adamowo (Poľsko)
9.2	Ropovod Bratislava – Schwechat: ropovod spájajúci Schwechat (Rakúsko) a Bratislavu (Slovenská republika)
9.4	Ropovod Litvínov (Česko) – Spergau (Nemecko): projekt predĺženia ropovodu Družba do rafinérie TRM Spergau
9.5	Zoskupenie Pomoranský ropovod (Poľsko) zahŕňajúce tieto PCI: 9.5.1. Výstavba ropného terminálu v Gdańsku (fáza II) 9.5.2. Rozšírenie Pomoranského ropovodu: druhé vedenie
9.6	TAL Plus: rozšírenie kapacity ropovodu TAL medzi Terstom (Taliansko) a Ingolstadtom (Nemecko)

10. Prioritná tematická oblasť Zavedenie inteligentných sietí

Č.	Vymedzenie
10.3	SINCRO.GRID (Slovinsko, Chorvátsko) – inovačná integrácia synergických vyspelých technologických riešení na súbežné zvýšenie bezpečnosti prevádzky slovinskej a chorvátskej elektrizačnej sústavy
10.4	ACON (Česko, Slovensko) – hlavným cieľom projektu ACON (Again COnnected Networks) je posilniť integráciu českého a slovenského trhu s elektrinou
10.6	Iniciatíva Smart Border (Francúzsko, Nemecko) – iniciatíva prepojí francúzske a nemecké politiky určené na podporu ich miest a území v stratégiách energetickej transformácie a európskej trhovej integrácie
10.7	Danube InGrid (Maďarsko, Slovensko) – projekt zlepšuje cezhraničnú koordináciu riadenia elektrizačnej sústavy s dôrazom na inteligentnejší zber a výmenu údajov
10.8	Data Bridge (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Dánsko, Fínsko, Francúzsko) – cieľom projektu je vytvoriť spoločnú európsku platformu Data Bridge, ktorá umožní integráciu rôznych druhov údajov (údaje z inteligentného merania, údaje o prevádzke siete, údaje o trhu), s cieľom vyvinúť rozšíriteľné a replikovateľné riešenia v EÚ
10.9	Projekt cezhraničnej flexibility (Estónsko, Fínsko) – cieľom projektu je podpora integrácie OZE a zvýšenie bezpečnosti dodávok energie cezhraničným poskytovaním služieb flexibility pre Estónsko, Fínsko a región Aaland prostredníctvom decentralizovanej výroby.

11. Prioritná tematická oblasť elektrických diaľnic

Zoznam PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice

Č.	Vymedzenie
Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“)
1.3	Zoskupenie Dánsko – Nemecko zahŕňajúce tieto PCI: 1.3.1 Prepojovacie vedenie medzi Endrupom (DK) a Klixbüllom (DE)
1.6	Prepojovacie vedenie Francúzsko – Írsko spájajúce La Martyre (FR) a Great Island alebo Knockrahu (IE) [v súčasnosti známe ako „Prepojovacie vedenie Celtic“]
1.7	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Francúzsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 1.7.1 Prepojovacie vedenie medzi Cotentinom (FR) a okolím Exeteru (UK) [v súčasnosti známe ako „FAB“] 1.7.3 Prepojovacie vedenie medzi Coquelles (FR) a Folkestoneom (UK) [v súčasnosti známe ako „ElecLink“] 1.7.5 Prepojovacie vedenie medzi okolím mesta Dunkerque (FR) a okolím mesta Kingsnorth (UK) [v súčasnosti známe ako „Gridlink“]
1.8	Zoskupenie Nemecko – Nórsko [v súčasnosti známe ako „NordLink“] 1.8.1 Prepojovacie vedenie medzi Wilsterom (DE) a Tonstadom (NO)
1.10	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Spojené kráľovstvo – Nórsko zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI: 1.10.1 Prepojovacie vedenie spájajúce Blythe (UK) a Kvilldal (NO) [v súčasnosti známe ako „North Sea Link“] 1.10.2 Prepojovacie vedenie spájajúce Peterhead (UK) a Simadalen (NO) [v súčasnosti známe ako „NorthConnect“]
1.14	Prepojovacie vedenie medzi Revsingom (DK) a Bicker Fenom (UK) [v súčasnosti známe ako „Viking Link“]
1.15	Prepojovacie vedenie medzi oblasťou Antverp (BE) a okolím mesta Kemsley (UK) [v súčasnosti známe ako „Nautilus“]
1.16	Prepojovacie vedenie medzi Holandskom a Spojeným kráľovstvom
1.19	Jeden alebo viacero uzlov v Severnom mori s prepojovacími vedeniami do susediacich krajín na pobreží Severného mora (Dánsko, Holandsko, Nemecko) [v súčasnosti známe ako „North Sea Wind Power Hub“]
1.20	Prepojovacie vedenie medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom [v súčasnosti známe ako „NeuConnect“]
Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI West Electricity“)
2.7	Prepojovacie vedenie medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) [v súčasnosti známe ako „Biscay Gulf“]
2.9	Vnútroštátne vedenie spájajúce Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach [v súčasnosti známe ako „Ultranet“]
2.10	Vnútroštátne vedenie spájajúce Brunsbüttel/Wilster a Grοβgartach/Bergrheinfeld-West (DE) na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach [v súčasnosti známe ako „Südlink“]
2.13	Zoskupenie Prepojovacie vedenia Írsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce tieto PCI: 2.13.1 Prepojovacie vedenie medzi Woodlandom (IE) a Turleenanom (UK) 2.13.2 Prepojovacie vedenie medzi Srananaghom (IE) a Turleenanom (UK)
Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a južnej Európe („NSI East Electricity“)
3.10	Zoskupenie Izrael – Cyprus – Grécko [v súčasnosti známe ako „EUROASIA Interconnector“] zahŕňajúce tieto PCI: 3.10.1 Prepojovacie vedenie medzi Haderou (IL) a Kofinou (CY) 3.10.2 Prepojovacie vedenie medzi Kofinou (CY) a Korakiou, Kréta (EL)
3.12	Vnútroštátne vedenie v Nemecku spájajúce Wolmirstedt a Isar na zvýšenie vnútornej severojužnej prenosovej kapacity [v súčasnosti známe ako „SüdOstLink“]

12. Cezhraničná sieť pre oxid uhličitý

Č.	Vymedzenie
12.2	Projekt CO2-Sapling je prvok dopravnej infraštruktúry projektu Acorn (kompletný reťazec CCS) (Spojené kráľovstvo, v ďalších fázach Holandsko, Nórsko)
12.3	Cieľom projektu CO2 TransPorts je vybudovať infraštruktúru na umožnenie veľkokapacitného zachytávania, prepravy a ukladania CO2 z Rotterdamu, Antverp a prístavu v Severnom mori
12.4	Projekt Northern lights – komerčný projekt cezhraničného dopravného spojenia pre CO2 medzi viacerými európskymi projektmi zachytávania uhlíka (Spojené kráľovstvo, Írsko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Švédsko) a jeho prepravu loďou na uskladnenie v nórskom kontinentálnom šelfe
12.5	V rámci projektu Athos sa navrhuje infraštruktúra na prepravu CO2 z priemyselných oblastí v Holandsku, pričom je otvorená na prijímanie ďalšieho CO2 z iných štátov, napríklad z Írska a Nemecka. Zámerom je vybudovať cezhraničnú interoperabilnú vysokokapacitnú dopravnú štruktúru s otvoreným prístupom.
12.6	Projekt Ervia Cork má za cieľ zmeniť využitie pobrežných a morských existujúcich plynovodov a vybudovať nové špecializované potrubie na prepravu zachyteného CO2 z infraštruktúry CCUS produkovaného ťažkým priemyslom a paroplynovými elektrárňami do zásobníka.

C. ZOZNAM „PROJEKTOV, KTORÉ SA UŽ NEPOVAŽUJÚ ZA PCI“ A „PROJEKTOV, KTORÉ SA STALI PEVNOU SÚČASŤOU INÝCH PCI V DRUHOM A/ALEBO TREŤOM ZOZNAME PCI“

1. Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
1.1.1
1.1.2
1.1.3
1.2
1.3.2
1.4
1.5
1.7.4
1.8.2
1.9.2
1.9.3
1.9.4
1.9.5
1.9.6
1.11.1
1.11.2
1.11.3
1.11.4
1.12.1
1.12.2
1.12.5

2. Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI West Electricity“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
2.2.1
2.2.2
2.2.3
2.2.4
2.3.1
2.3.2
2.5.1
2.5.2
2.6
2.8
2.11.1
2.11.2
2.11.3
2.12
2.15.1
2.15.2
2.15.3
2.15.4
2.16.2
2.19
2.20
2.21
2.22
2.24
2.25.1
2.25.2
2.26
2.28.1

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
2.1	3.1.4

3. Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a južnej Európe („NSI East Electricity“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
3.1.3
3.2.1
3.2.2
3.2.3
3.3
3.5.1
3.5.2
3.6.1
3.6.2
3.8.2
3.8.3
3.8.6
3.9.2
3.9.3
3.9.4
3.10.3
3.13
3.14.1
3.15.1
3.15.2
3.16.2
3.16.3
3.18.1
3.18.2
3.19.2
3.19.3
3.20.1
3.20.2
3.22.5
3.25
3.26

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
3.19.1	3.22.5

4. Prioritný koridor Plán prepojenia baltského trhu s energiou („BEMIP Electricity“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
4.1
4.4.1
4.5.1
4.5.3
4.5.4
4.5.5
4.8.5
4.8.6

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
4.3	4.8.9
4.9	4.8.9

5. Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI West Gas“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
5.1.1
5.1.2
5.1.3
5.2
5.4.1
5.4.2
5.5.1
5.5.2
5.6
5.7.1
5.7.2
5.9
5.10
5.11
5.12
5.13
5.14
5.15.1
5.15.2
5.15.3
5.15.4
5.15.5
5.16
5.17.1
5.17.2
5.18
5.20

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
5.8.1	5.5.2
5.8.2	5.5.2

6. Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe („NSI East Gas“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
6.2.10
6.2.11
6.2.12
6.2.14
6.3
6.4
6.5.3
6.5.4
6.5.6
6.7
6.8.3
6.9.2
6.9.3
6.11
6.12
6.16
6.17
6.19
6.20.1
6.20.5
6.21
6.22.1
6.22.2
6.24.1 Odstránená položka: spätný tok Rumunsko – Maďarsko: prvá etapa maďarského úseku – kompresorová stanica Csanádpalota Odstránená položka: kompresorová stanica GCA Mosonmagyaróvár (výstavba na rakúskej strane)
6.24.4 Odstránená položka: plynovod Ercsi-Százhalombatta (HU) Odstránená položka: spätný tok Rumunsko – Maďarsko: prvá etapa maďarského úseku – kompresorová stanica Csanádpalota
6.24.10
6.25.1
6.25.2
6.25.4

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
6.1.1	6.2.10
6.1.2	6.2.11
6.1.3	6.2.11
6.1.4	6.2.11
6.1.5	6.2.11
6.1.6	6.2.11
6.1.7	6.2.11
6.1.8	6.2.2
6.1.9	6.2.11
6.1.10	6.2.2
6.1.11	6.2.2
6.1.12	6.2.12
6.2.3	6.2.2
6.2.4	6.2.2
6.2.5	6.2.2
6.2.6	6.2.2
6.2.7	6.2.2
6.2.8	6.2.2
6.2.9	6.2.2
6.5.2	6.5.6
6.6	6.26.1
6.8.4	6.25.4
6.13.1	6.24.4
6.13.2	6.24.4
6.13.3	6.24.4
6.14	6.24.1
6.15.1	6.24.10
6.15.2	6.24.10
6.18	7.3.4
6.24.2	6.24.1
6.24.3	6.24.1
6.24.5	6.24.4
6.24.6	6.24.4
6.24.7	6.24.4
6.24.8	6.24.4
6.24.9	6.24.4
6.25.3	6.24.10
6.26.2	6.26.1
6.26.3	6.26.1
6.26.4	6.26.1
6.26.5	6.26.1
6.26.6	6.26.1

7. Prioritný koridor Južný koridor plynu („SGC“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
7.1.1 Odstránená položka: Trans Anatolian Pipeline
7.1.2
7.1.5
7.1.7
7.2.1
7.2.2
7.2.3
7.4.1
7.4.2

Projekty, ktoré sa stali pevnou súčasťou iných PCI v druhom a/alebo treťom zozname PCI
Pôvodné číslo PCI	Číslo PCI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
7.1.6	7.1.3
7.1.4	7.3.3
7.3.2	7.5

8. Prioritný koridor Plán prepojenia baltského energetického trhu s plynom („BEMIP Gas“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
8.1.1
8.1.2.1
8.1.2.2
8.1.2.3
8.1.2.4
8.2.2
8.2.3
8.4
8.6
8.7
8.8

9. Prioritný koridor Spojenia pre dodávky ropy v stredovýchodnej Európe („OSC“)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI

9.3

10. Prioritná tematická oblasť Zavedenie inteligentných sietí

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI

10.1

10.2

10.5

11. Prioritná tematická oblasť elektrických diaľnic

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI
1.5
1.7.4
2.2
2.4
2.5.1
3.1.3
4.1

12. Prioritná tematická oblasť Cezhraničná sieť na oxid uhličitý

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI

12.1

▼B

Vyhlásenie Európskej komisie k oprávnenosti projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc EÚ v súvislosti s transeurópskou energetickou infraštruktúrou [kapitola V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 ( 9 )]

Komisia zdôrazňuje, že považuje za dôležité, aby sa podpora zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych zdrojov rozšírila na granty na práce zamerané na umožnenie vykonávania projektov spoločného záujmu, ktorými sa zvyšuje diverzifikácia zdrojov a trás dodávok energie, ako aj dodávajúcich partnerov. Komisia si vyhradzuje právo predkladať v tejto súvislosti návrhy, a to na základe skúseností získaných pri monitorovaní vykonávania projektov spoločného záujmu v kontexte podávania správ, ako sa uvádza v článku 17 nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 1).

( 3 ) Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

( *1 ) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, p. 39.“

( 5 ) V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.

( 6 ) V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1.

( 9 ) Pozri stranu 39 tohto úradného vestníka.