1.  ►C1  Celkové náklady znamenajú súčet súčasnej hodnoty počiatočných investičných nákladov, prevádzkových nákladov a nákladov na výmenu (vztiahnuté k počiatočnému roku) ◄ , ako aj prípadných nákladov na ►C1  likvidáciu ◄ . Pri výpočte na makroekonomickej úrovni sa zavádza dodatočná kategória nákladov, náklady na emisie skleníkových plynov.

2.  Počiatočné investičné náklady znamenajú všetky náklady, ktoré vznikli do okamihu, keď sa budova alebo prvok budovy dodá zákazníkovi tak, že je pripravený na použitie. Tieto náklady zahŕňajú konštrukčný návrh, nákup stavebných prvkov, prepojenie na dodávateľov, inštaláciu a postupy uvedenia do prevádzky.

3.  Náklady na energiu znamenajú ročné náklady a poplatky za energiu, ►C1  zmluvne stanovené ◄ i uplatňované v čase zvýšeného odberu, vrátane vnútroštátnych daní.

4.  Prevádzkové náklady znamenajú všetky náklady spojené s prevádzkou budovy vrátane ročných nákladov na poistenie, nákladov na služby poskytované vo verejnom záujme a ostatných stálych poplatkov a daní.

5.  Náklady na údržbu znamenajú ročné náklady na opatrenia na zachovanie a obnovenie požadovanej kvality budovy alebo prvku budovy. Patria sem ročné náklady na inšpekciu, čistenie, úpravy, opravy a spotrebný materiál.

6.  ►C1  Prevádzkové náklady znamenajú ročné náklady na údržbu, náklady spojené s užívaním budovy a náklady na energiu. ◄

7.  Náklady na ►C1  likvidáciu ◄ znamenajú náklady na demontáž budovy alebo prvku budovy na konci životného cyklu a zahŕňajú rozobratie, odstránenie prvkov budovy, ktoré zatiaľ nedosiahli koniec svojej životnosti, dopravu a recykláciu.

8.  Ročné náklady znamenajú súčet ►C1  prevádzkových ◄ nákladov a pravidelných nákladov alebo nákladov na ►C1  výmenu ◄ vyplatených v určitom roku.

9.  Náklady na ►C1  výmenu ◄ znamenajú investície do ►C1  výmeny ◄ prvku budovy v súlade s odhadovaným ekonomickým životným cyklom počas výpočtového obdobia.

10.  Náklady na emisie skleníkových plynov znamenajú peňažnú hodnotu škôd na životnom prostredí spôsobených emisiami CO2 týkajúcimi sa ►C1  spotreby energie v budovách ◄ .

11.  Referenčná budova znamená hypotetickú alebo skutočnú referenčnú budovu, ktorá predstavuje typickú geometriu a systémy budovy, typickú energetickú hospodárnosť tak obalových konštrukcií budovy, ako aj jej systémov, typickú funkčnosť a typickú nákladovú štruktúru v členskom štáte a reprezentuje klimatické podmienky a geografickú polohu.

12.  Diskontná sadzba znamená konkretizovanú hodnotu pre porovnanie hodnoty peňazí v rôznych obdobiach v reálnom vyjadrení.

13.  Diskontný faktor znamená násobiteľ, ktorý sa používa na konverziu peňažného toku vyskytujúceho sa v danom časovom bode na jeho ekvivalentnú hodnotu v počiatočnom bode. Je odvodený od diskontnej sadzby.

14.  ►C1  Počiatočný rok znamená rok, na ktorom je založený každý výpočet a od ktorého sa určuje výpočtové obdobie. ◄

15.  Výpočtové obdobie znamená obdobie, ktoré sa berie do úvahy pri výpočte, obyčajne vyjadrené v rokoch.

16.  Zostatková hodnota budovy znamená súčet ►C1  zostatkových hodnôt ◄ budovy a prvkov budovy na konci výpočtového obdobia.

17.  Vývoj cien znamená chronologický vývoj cien energie, výrobkov, systémov budov, služieb, práce, údržby a iných nákladov a môže sa odlišovať od miery inflácie.

18.  Opatrenie na zvýšenie ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ znamená zmenu budovy, ktorej výsledkom je zníženie ►C1  potreby primárnej energie ◄ budovy.

19.  Balík znamená ►C1  súbor opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti ◄ a/alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sa uplatňujú na referenčnú budovu.

20.  Variant znamená celkový výsledok a opis celého radu opatrení/balíkov uplatňovaných na budovu, ktorý môže pozostávať z kombinácie opatrení týkajúcich sa obalových konštrukcií budovy, pasívnych techník, opatrení týkajúcich sa systémov budov a/alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie.

21.  Podkategórie budov znamenajú kategórie typov budov, ktoré sa ďalej členia podľa veľkosti, veku, stavebných materiálov, spôsobu použitia, podnebného pásma alebo iných kritérií než tie, ktoré sú uvedené v časti 5 prílohy I k smernici 2010/31/EÚ. Referenčné budovy sa vo všeobecnosti stanovujú práve pre tieto podkategórie.

22.  ►C1  Dodaná energia znamená energiu vyjadrenú podľa jednotlivých nosičov energie, ktorá sa dodáva do technického systému budovy cez hranicu systému na zabezpečenie uvažovaných účelov použitia (vykurovanie, chladenie, vetranie, príprava teplej vody, osvetlenie, spotrebiče atď.) alebo na výrobu elektrickej energie. ◄

23.  ►C1  Potreba tepla na vykurovanie a chladenie znamená teplo, ktoré má byť privádzané do priestoru s upravovanými vnútornými podmienkami alebo odvádzané z tohto priestoru s cieľom udržiavať počas daného obdobia určené teplotné podmienky. ◄

24.  ►C1  Odvádzaná energia znamená energiu vyjadrenú podľa jednotlivých nosičov energie dodávanú technickým systémom budovy cez hranicu systému a spotrebovanú za hranicou systému. ◄

25.  ►C1  Priestor s upravovanými vnútornými podmienkami znamená priestor, v ktorom sú určité parametre okolitého prostredia, ako je teplota, vlhkosť atď. regulované pomocou technických prostriedkov, ako je vykurovanie a chladenie atď. ◄

26.  Energia z obnoviteľných zdrojov znamená energiu z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, konkrétne to je veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia oceánov, energia vyrábaná v hydroelektrárňach, z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynov.

a) berú ako počiatočný rok pre výpočet rok, v ktorom sa vykonáva výpočet;

b) používajú výpočtové obdobie v prílohe I k tomuto nariadeniu;

c) používajú kategórie nákladov v prílohe I k tomuto nariadeniu;

d) používajú pri určovaní nákladov na emisie oxidu uhličitého ako minimálnu spodnú hranicu predpokladané ceny uhlíka v rámci ETS, ako sú uvedené v prílohe II.

a) odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy a/alebo prvku budovy;

b) diskontnú sadzbu;

c) náklady na nosiče energie, výrobky, systémy, údržbu, prevádzkové a mzdové náklady;

d)  ►C1  faktory primárnej energie; ◄

e) vývoj cien energie predpokladaný pre všetky nosiče energie s prihliadnutím na informácie v prílohe II k tomuto nariadeniu.

1. Členské štáty stanovia referenčné budovy pre tieto kategórie budov:

2. Okrem administratívnych budov členské štáty stanovujú referenčné budovy aj pre ostatné kategórie nebytových budov uvedené v odseku 5 písm. d) až i) prílohy I k smernici 2010/31/EÚ, v prípade ktorých existujú špecifické požiadavky na energetickú hospodárnosť.

3. Ak je členský štát schopný preukázať v správe uvedenej v článku 6 tohto nariadenia, že stanovená referenčná budova sa môže uplatňovať na viac ako jednu kategóriu budov, môže znížiť počet používaných referenčných budov a zároveň aj počet výpočtov. Členské štáty zdôvodňujú tento prístup na základe analýzy, z ktorej vyplýva, že referenčná budova, ktorá slúži pre niekoľko kategórií budov, reprezentuje ►C1  fond budov ◄ všetkých zahrnutých kategórií.

4. Pre každú kategóriu budovy sa stanovuje aspoň jedna referenčná budova pre nové budovy a najmenej dve pre existujúce budovy, ktoré sú predmetom významnej obnovy. Referenčné budovy môžu byť stanovené na základe podkategórií budov (napr. diferencované podľa veľkosti, veku, štruktúry nákladov, stavebných materiálov, spôsobu využitia alebo podnebného pásma) s prihliadnutím na charakteristiky ►C1  vnútroštátneho fondu budov ◄ . Referenčné budovy a ich charakteristiky zodpovedajú štruktúre súčasných alebo plánovaných požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

5. Členské štáty môžu využívať formulár na podávanie správ uvedený v prílohe III na informovanie Komisie o parametroch zvažovaných pri stanovovaní referenčných budov. Základný súbor údajov o ►C1  vnútroštátnom fonde budov ◄ používaný na stanovovanie referenčných budov by sa mal oznamovať Komisii v rámci správy uvedenej v článku 6. Odôvodňuje sa najmä výber charakteristík, o ktoré sa stanovovanie referenčných budov opiera.

6. Pri existujúcich budovách ( ►C1  bytových ◄ i ►C1  nebytových ◄ ) členské štáty uplatňujú aspoň jedno opatrenie/balík/variant, ktorý predstavuje štandardnú obnovu potrebnú ►C1  na údržbu ◄ budovy/jednotky budovy (bez doplnkových opatrení týkajúcich sa ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ nad rámec právnych požiadaviek).

7. Pri nových budovách ( ►C1  bytových ◄ i ►C1  nebytových ◄ ) tvoria základnú požiadavku, ktorá má byť splnená, v súčasnosti uplatniteľné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

8. Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na hospodárnosť aj pre prvky budov, ktoré sú inštalované v existujúcich budovách, alebo ich odvodzujú z týchto výpočtov vykonaných na úrovni budovy. Pri stanovovaní požiadaviek na prvky budov inštalované v existujúcich budovách, nákladovo optimálne požiadavky by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať vzájomné pôsobenie tohto prvku budovy s celou referenčnou budovou a inými prvkami budovy.

9. Členské štáty sa snažia o výpočet a stanovenie nákladovo optimálnych požiadaviek na úrovni jednotlivých technických systémov budov v existujúcich budovách alebo na ich odvodenie z výpočtov na úrovni budov, a to nielen pre vykurovanie, chladenie, teplú vodu, klimatizáciu a vetranie (alebo kombinácie takýchto systémov), ale aj pre systémy osvetlenia v prípade nebytových budov.

1. Opatrenia na zvýšenie ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ týkajúce sa nových, ako aj existujúcich budov sa stanovujú pre všetky vstupné parametre na výpočet, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na energetickú hospodárnosť budovy, a to aj pre alternatívne vysokoúčinné systémy, ako sú ►C1  systémy centralizovaného zásobovania energiou ◄ a iné alternatívy uvedené v článku 6 smernice 2010/31/EÚ.

2. Opatrenia môžu byť viazané na balíky opatrení alebo varianty. Ak určité opatrenia nie sú vhodné v miestnom, hospodárskom alebo klimatickom kontexte, členské štáty by to mali uviesť vo svojej správe Komisii v súlade s článkom 6 tohto nariadenia.

3. Členské štáty tiež určia opatrenia/balíky/varianty týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových aj existujúcich budovách. Záväzné povinnosti stanovené v oblasti vnútroštátneho uplatňovania článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES ( 4 ) sa považujú za jedno z opatrení/balíkov/variantov, ktoré sa majú uplatňovať v danom členskom štáte.

4. Opatrenia/balíky/varianty týkajúce sa ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ určené na výpočet nákladovo optimálnych požiadaviek obsahujú opatrenia potrebné na splnenie v súčasnosti uplatňovaných minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Ak je to vhodné, budú zahŕňať aj opatrenia/balíky/varianty potrebné na splnenie požiadaviek vnútroštátnych podporných programov. Členské štáty sem tiež zaradia opatrenia/balíky/varianty potrebné na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou spotrebou energie definovaných v článku 9 smernice 2010/31/EÚ, týkajúce sa nových a prípadne aj existujúcich budov.

5. Ak členský štát môže dokázať predložením predchádzajúcej analýzy nákladov tvoriacej súčasť podávanej správy uvedenej v článku 6, podľa ktorej niektoré opatrenia/balíky/varianty ani zďaleka nie sú nákladovo optimálne, môže ich vylúčiť z výpočtu. Takéto opatrenia/balíky/varianty by sa však mali ešte preskúmať v rámci ďalšieho preskúmania výpočtov.

6. Vybrané opatrenia na zvýšenie ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ a opatrenia založené na obnoviteľných zdrojoch energie a balíky/varianty musia byť v súlade so základnými požiadavkami na stavebné práce, ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 a ktoré špecifikujú členské štáty. ►C1  Musia byť v súlade aj s úrovňami kvality vnútorného vzduchu a pohodou vnútorného prostredia podľa normy EN 15251 o kvalite vnútorného vzduchu alebo podľa rovnocenných národných noriem. ◄ V prípadoch, keď opatrenia prinášajú rôzne úrovne ►C1  pohody ◄ , malo by sa to objasniť v rámci výpočtov.

1. Energetická hospodárnosť sa vypočítava v súlade so spoločným všeobecným rámcom uvedeným v prílohe I k smernici 2010/31/EÚ.

2.  ►C1  Členské štáty vypočítavajú energetickú hospodárnosť opatrení/balíkov/variantov tým, že vypočítajú najprv potrebu tepla na vykurovanie a chladenie vztiahnutú na podlahovú plochu definovanú na vnútroštátnej úrovni. Následne sa vypočítava potreba dodanej energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a systémy osvetlenia. ◄

3. Energia vyrábaná na mieste sa odpočítava od ►C1  potreby primárnej energie ◄ a dodanej energie.

4. Členské štáty vypočítavajú výslednú ►C1  potrebu primárnej energie ◄ s využitím ►C1  konverzných faktorov primárnej energie ◄ ustanovených na vnútroštátnej úrovni. ►C1  Konverzné faktory ◄ primárnej energie oznamujú Komisii v zmysle článku 6 tohto nariadenia.

5. Členské štáty používajú:

6. Výsledné hodnoty energetickej hospodárnosti sa na účely výpočtu nákladovej optimálnosti vyjadrujú v štvorcových metrov úžitkovej podlahovej plochy referenčnej budovy a týkajú sa ►C1  potreby primárnej energie ◄ .

a)  Počiatočné investičné náklady.

b)  ►C1  Prevádzkové ◄ náklady. Zahŕňajú náklady na pravidelné výmeny prvkov budov, a ak je to vhodné, môžu obsahovať príjmy z vyrobenej energie, ktoré môžu členské štáty zohľadniť pri finančných výpočtoch.

c)  Náklady na energiu odrážajú celkové náklady na energiu vrátane ceny energie, kapacitných taríf a sieťových taríf.

d)  Náklady na ►C1  likvidáciu ◄ , ak je to vhodné.

e)  Náklady na emisie skleníkových plynov. V týchto nákladoch sa musia odrážať kvantifikované, monetizované a diskontované prevádzkové náklady na CO2 vyplývajúce z emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 počas celého výpočtového obdobia.

1. Pri prognózovaní vývoja nákladov na energie členské štáty môžu použiť predpovede vývoja cien energie v prílohe II k tomuto nariadeniu pre ropu, plyn, uhlie a elektrickú energiu, počnúc priemerom absolútnych cien energie (vyjadrených v eurách) pre tieto zdroje energie v roku výpočtu.

Členské štáty taktiež pripravujú predpovede vývoja vnútroštátnych cien energie pre iné nosiče energie používané vo významnej miere v ich regionálnom/miestnom kontexte a v prípade potreby aj pre tarify odberových špičiek. Podávajú Komisii správy o predpokladaných cenových trendoch a súčasných podieloch rôznych nosičov energie na ►C1  spotrebe energie v budovách ◄ .

2. Vplyv (očakávaného) budúceho vývoja iných cien, než sú náklady na energiu, ►C1  výmeny ◄ prvkov budov počas výpočtového obdobia a ak je to vhodné, nákladov na ►C1  likvidáciu ◄ sa tiež môže zahrnúť do výpočtu nákladov. Pri preskúmavaní a aktualizovaní výpočtov je potrebné brať do úvahy vývoj cien vrátane vývoja spôsobovaného inováciami a úpravami technológií.

3. Údaje o nákladoch v rámci kategórií nákladov a) až d) sú trhovo orientované a musia byť súdržné, pokiaľ ide o miesto a čas. Náklady by mali byť vyjadrené ako skutočné náklady s vylúčením vplyvu inflácie. Náklady sa posudzujú na úrovni krajiny.

4. Pri určovaní celkových nákladov na opatrenie/balík/variant môžu byť vynechané:

Všetky ostatné náklady je potrebné pri výpočte celkových nákladov zohľadniť v plnej miere.

5. Zostatková hodnota sa určí na základe lineárneho odpisu pôvodnej investície alebo nákladov na nahradenie daného prvku budovy do konca výpočtového obdobia diskontovaného na začiatok výpočtového obdobia. Čas odpisu sa určuje časom ekonomickej životnosti budovy alebo prvku budovy. Zostatkové hodnoty prvkov budovy môže byť potrebné opraviť s prihliadnutím na náklady na ich odstránenie z budovy na konci odhadovaného ekonomického životného cyklu tejto budovy.

6. Náklady na ►C1  likvidáciu ◄ , ak prichádzajú do úvahy, sa majú diskontovať a môžu byť odrátané od konečnej hodnoty. Môže byť potrebné, aby sa najprv diskontovali z predpokladaného ekonomického životného cyklu na koniec výpočtového obdobia a v druhom kroku sa spätne diskontovali na začiatok výpočtového obdobia.

7. Na konci výpočtového obdobia sa zohľadnia náklady na ►C1  likvidáciu ◄ (ak je to vhodné) alebo ►C1  zostatková ◄ hodnota komponentov a prvkov budov pri stanovovaní konečných nákladov počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy.

8. Členské štáty použijú výpočtové obdobie 30 rokov pri ►C1  bytových ◄ a verejných budovách a výpočtové obdobie 20 rokov pri komerčných, nebytových budovách.

9. Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali prílohu A k norme EN 15459 o ekonomických údajoch pre prvky budov pri definovaní odhadovanej ekonomickej životnosti týchto prvkov budov. Ak sa určia iné odhadované ekonomické životnosti prvkov budov, mali by sa oznámiť Komisii v rámci podávania správ uvedených v článku 6. Členské štáty vymedzia na vnútroštátnej úrovni odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy.

1. Pri určovaní celkových nákladov na opatrenie/balík/variant na účely finančných výpočtov sú príslušnými cenami, ktoré je potrebné brať do úvahy, ceny zaplatené zákazníkmi vrátane všetkých príslušných daní vrátane DPH a poplatkov. V ideálnom prípade sa majú zahrnúť aj dotácie dostupné pre rôzne varianty/balíky/opatrenia, ale členské štáty si môžu vybrať možnosť ponechať dotácie stranou, musia však zabezpečiť, že v takom prípade sa vyjmú dotácie a podporné schémy týkajúce sa technológií, ale aj prípadné existujúce dotácie týkajúce sa cien energie.

2. Celkové náklady na budovy a prvky budov sa vypočítavajú spočítaním rôznych druhov nákladov a uplatnením diskontnej sadzby na výsledný súčet prostredníctvom diskontného faktora s cieľom vyjadriť ich v hodnotách počiatočného roku plus diskontovaná zostatková hodnota, takto:

kde:

ako:

kde p znamená počet rokov od počiatočného obdobia a r znamená reálnu diskontnú sadzbu.

3. Členské štáty určia diskontnú sadzbu, ktorá sa má použiť pri finančných výpočtoch po vykonaní analýzy citlivosti najmenej dvoch rôznych sadzieb podľa vlastného výberu.

1. Pri určovaní celkových nákladov pre makroekonomický výpočet týkajúci sa opatrenia/balíka/variantu sú príslušnými cenami, ktoré je potrebné brať do úvahy, ceny s vylúčením všetkých príslušných daní, DPH, poplatkov a dotácií.

2. Pri určovaní celkových nákladov na makroekonomickej úrovni na opatrenie/balík/variant sa má zahrnúť okrem nákladových kategórií uvedených v bode 4.1 aj nová nákladová kategória náklady na emisie skleníkových plynov, takže upravená metodika určovania celkových nákladov je takáto:

kde:

C c, ij) znamená náklady na emisie oxidu uhličitého súvisiace s opatrením alebo súborom opatrení j počas roku i

3. Členské štáty vypočítavajú ►C1  kumulované náklady na emisie ◄ skleníkových plynov opatrení/balíkov/variantov počas výpočtového obdobia súčtom ročných emisií skleníkových plynov vynásobených predpokladanými cenami za tonu ekvivalentu CO2 emisných kvót skleníkových plynov, vydanými za každý rok, pričom použijú ako minimálnu spodnú hranicu spočiatku najmenej 20 EUR na tonu ekvivalentu CO2 do roku 2025, 35 EUR do roku 2030 a 50 EUR po roku 2030 v súlade s cenami uhlíka v rámci ETS v súčasných scenároch Komisie (uvedenými v reálnych a konštantných cenách EUR z roku 2008, ktoré treba upraviť podľa dátumov výpočtov a zvolenej metodiky). Aktualizované scenáre sa budú brať do úvahy pri každom vykonaní preskúmania výpočtov nákladovej optimálnosti.

4. Členské štáty určia diskontnú sadzbu, ktorá sa použije na makroekonomický výpočet, po vykonaní analýzy citlivosti najmenej dvoch rôznych sadzieb, z ktorých jedna bude 3 % v reálnom vyjadrení.

1. Pre každú referenčnú budovu členské štáty porovnávajú výsledky celkových nákladov vypočítané pre rôzne opatrenia v oblasti ►C1  energtickej hospodárnosti ◄ a opatrenia založené na obnoviteľných zdrojoch energie a balíky/varianty týchto opatrení.

2. V prípade, ak výsledkom výpočtu nákladovej optimálnosti sú rovnaké celkové náklady na rôznych úrovniach energetickej hospodárnosti, členské štáty sa vyzývajú, aby ako základ pre porovnanie s existujúcimi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť použili požiadavky, ktorých výsledkom bude nižšia ►C1  potreba primárnej energie ◄ .

3. Po prijatí rozhodnutia, či sa vnútroštátnou referenčnou hodnotou má stať makroekonomický alebo finančný výpočet, sa priemery vypočítaných nákladovo optimálnych úrovní energetickej hospodárnosti pre všetky používané referenčné budovy, posudzované spolu, vypočítajú s cieľom porovnať ich s priemernými existujúcimi požiadavkami na energetickú hospodárnosť tých istých referenčných budov. Robí sa to z toho dôvodu, aby bolo možné vypočítať rozdiel medzi existujúcimi požiadavkami na energetickú hospodárnosť a vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami.

3.1.1. Oznámte postup výpočtu pre posúdenie energetickej hospodárnosti, ktorý sa uplatňuje na referenčnú budovu, a prijaté opatrenia/varianty.

3.1.2. Uveďte odkazy na príslušné právne predpisy, nariadenia, štandardy a normy.

3.1.3. Vyplňte výpočtové obdobie (20 alebo 30 rokov), výpočtový interval (ročný, mesačný alebo denný) a klimatické údaje použité v súvislosti s referenčnými budovami.

3.2.1. Oznámte výsledky výpočtu energetickej hospodárnosti pre každé opatrenie/balík/variant pre každú referenčnú budovu diferencované aspoň podľa ►C1  potreby tepla ◄ na vykurovanie a chladenie, ►C1  potreby energie ◄ , dodanej energie a ►C1  potreby primárnej energie ◄ .

Uveďte aj úspory energie.

Vyplňte po jednej tabuľke pre každú referenčnú budovu.

Predkladanie správ môže byť obmedzené na najdôležitejšie opatrenia/balíky, ale malo by sa uviesť, koľko výpočtov bolo celkove vykonaných. Ak predchádzajúce výpočty dokazujú, že opatrenia ani zďaleka nie sú nákladovo optimálne, tabuľku netreba vyplniť, ale táto skutočnosť by sa mala osobitne oznámiť Komisii.

3.2.2. Oznámte zhrnutie ►C1  konverzných faktorov ◄ primárnej energie používaných v krajine v osobitnej tabuľke.

3.2.3. Uveďte dodanú energiu podľa nosičov v dodatočnej tabuľke.