02009R1071 — SK — 21.02.2022 — 003.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1071/2009

z 21. októbra 2009,

ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 300 14.11.2009, s. 51)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 613/2012 z 9. júla 2012,

  L 178

6

10.7.2012

►M2

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,

  L 158

1

10.6.2013

►M3

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020,

  L 249

17

31.7.2020


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 196, 24.7.2015, s.  67 (1071/2009)




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1071/2009

z 21. októbra 2009,

ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES

(Text s významom pre EHP)



KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  
Týmto nariadením sa upravuje prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy a jeho výkon.
2.  
Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky podniky usadené v Spoločenstve, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Vzťahuje sa aj na podniky, ktoré plánujú vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Odkazy na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa v prípade potreby považujú za odkazy, ktoré zahŕňajú odkaz na podniky zamýšľajúce vykonávať toto povolanie.
3.  
Pokiaľ ide o regióny uvedené v článku 299 ods. 2 zmluvy, dotknuté členské štáty môžu upraviť podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pokiaľ dopravu v týchto regiónoch v plnej miere vykonávajú podniky, ktoré sú v nich usadené.
4.  

Pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak, toto nariadenie sa odchylne od odseku 2 nevzťahuje na:

▼M3

a) 

podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy len motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony a ktoré vykonávajú výlučne vnútroštátnu dopravu vo svojom členskom štáte usadenia;

▼M3

a. a.) 

podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy len motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 2,5 tony;

▼M3

b) 

podniky, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej dopravy výlučne na neobchodné účely alebo ktorých hlavnou činnosťou nie je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy;

▼B

c) 

podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy len motorovými vozidlami a maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h.

▼M3

Na účely prvého pododseku písm. b) sa za prepravu výlučne na neobchodné účely považuje akákoľvek cestná preprava okrem prepravy za poplatok alebo za úhradu alebo na vlastný účet, za ktorú sa neposkytuje žiadna priama ani nepriama protihodnota a ktorá nevytvára žiadny priamy ani nepriamy príjem pre vodiča vozidla ani pre iných, pričom nijakým spôsobom nesúvisí s profesionálnou činnosťou.

▼B

5.  

Členské štáty môžu vyňať z pôsobnosti všetkých alebo niektorých ustanovení tohto nariadenia len tých prevádzkovateľov cestnej dopravy vykonávajúcich výlučne vnútroštátnu prepravu, ktorí majú len malý vplyv na dopravný trh vzhľadom na:

a) 

charakter prepravovaného tovaru alebo

b) 

krátke prepravné vzdialenosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1. 

„povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy“ je činnosť každého podniku, ktorý prepravuje tovar za poplatok alebo úhradu motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami;

2. 

„povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy“ je činnosť každého podniku, ktorý vykonáva osobnú dopravu pre verejnosť alebo pre určité kategórie používateľov za úhradu prepravovanými osobami alebo organizátorom dopravy, a to motorovými vozidlami, ktoré sú vyrobené a vybavené tak, aby boli vhodné na prepravu viac než deviatich osôb vrátane vodiča, a ktoré sú určené na tento účel;

3. 

„povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy“ je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy alebo povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy;

4. 

„podnik“ je fyzická osoba, právnická osoba, zisková alebo nezisková, akékoľvek ziskové alebo neziskové združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, alebo akákoľvek úradná inštitúcia, či už má vlastnú právnu subjektivitu, alebo závisí od orgánu, ktorý má takúto subjektivitu, ktorá vykonáva osobnú dopravu, alebo akákoľvek zisková fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva nákladnú dopravu na obchodné účely;

5. 

„vedúci dopravy“ je fyzická osoba, ktorú zamestnáva podnik, alebo v prípade, že tento podnik je fyzická osoba, táto osoba alebo ak to ustanovenia umožňujú, iná fyzická osoba určená týmto podnikom na základe zmluvy, ktorá skutočne a sústavne riadi dopravné činnosti tohto podniku;

6. 

„povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy“ je rozhodnutie v správnom konaní, ktorým sa podniku spĺňajúcemu podmienky ustanovené týmto nariadením povoľuje vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy;

7. 

„príslušný orgán“ je orgán v členskom štáte na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktorý na účely udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy preveruje, či podnik spĺňa podmienky ustanovené v tomto nariadení, a ktorý je oprávnený udeliť, pozastaviť alebo odňať povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy;

8. 

„členský štát usadenia“ je členský štát, v ktorom je podnik usadený bez ohľadu na to, či jeho vedúci dopravy pochádza z tejto alebo inej krajiny.

Článok 3

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

1.  

Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, musia:

a) 

mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte;

b) 

byť bezúhonné;

c) 

preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a

d) 

požadovanú odbornú spôsobilosť.

▼M3 —————

▼B

Článok 4

Vedúci dopravy

1.  

Podnik, ktorý vykonáva povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, musí vymenovať aspoň jednu fyzickú osobu, vedúceho dopravy, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) a d) a ktorá:

a) 

skutočne a sústavne riadi dopravné činnosti podniku;

b) 

je skutočne spojená s podnikom, napríklad ako zamestnanec, riaditeľ, vlastník alebo akcionár, alebo tým, že ho spravuje, alebo ak je podnik fyzická osoba, je touto osobou, a

c) 

má bydlisko v Spoločenstve.

2.  

Ak podnik nespĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti ustanovenú v článku 3 ods. 1 písm. d), príslušný orgán mu môže povoliť výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy bez vedúceho dopravy určeného v súlade s odsekom 1 tohto článku pod podmienkou, že:

a) 

podnik vymenuje fyzickú osobu s bydliskom v Spoločenstve, ktorá spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. b) a d) a ktorá je na základe zmluvy oprávnená vykonávať v mene podniku úlohy ako vedúci dopravy;

b) 

v zmluve zaväzujúcej podnik s osobou uvedenou v písmene a) sa spresňujú úlohy, ktoré má táto osoba skutočne a sústavne vykonávať, a určuje jeho zodpovednosť ako vedúceho dopravy. Úlohy, ktoré je potrebné spresniť, zahŕňajú najmä úlohy spojené s riadením údržby vozidiel, kontrolou dopravných zmlúv a dokladov, so základným účtovníctvom, prideľovaním nákladov alebo poskytovaných služieb vodičom a vozidlám a kontrolou postupov v oblasti bezpečnosti;

c) 

osoba uvedená v písmene a) môže ako vedúci dopravy riadiť dopravné činnosti najviac štyroch rozličných podnikov vykonávané s vozidlovým parkom, v ktorom je spolu najviac 50 vozidiel. Členské štáty môžu rozhodnúť o znížení počtu podnikov a/alebo celkového počtu vozidiel vo vozidlovom parku, ktoré môže riadiť táto osoba, a

d) 

vymenovaná osoba uvedená v písmene a) vykonáva zadané úlohy výlučne v záujme podniku a svoje záväzky vykonáva nezávisle od všetkých podnikov, ktoré sa na tento podnik obrátia so žiadosťou o vykonávanie prepravných činností.

3.  
Členské štáty môžu rozhodnúť, že vedúci dopravy vymenovaný v súlade s odsekom 1 nemôže byť dodatočne vymenovaný v súlade s odsekom 2 alebo môže byť takto vymenovaný iba v súvislosti s obmedzeným počtom podnikov alebo vozidlovým parkom menším, ako je uvedený v odseku 2 písm. c).
4.  
Podnik oznámi príslušnému orgánu meno vymenovaného vedúceho alebo vedúcich dopravy.



KAPITOLA II

PODMIENKY SPLNENIA POŽIADAVIEK USTANOVENÝCH V ČLÁNKU 3

▼M3

Článok 5

Podmienky týkajúce sa požiadavky usadenia

1.  

Na splnenie požiadavky stanovenej v článku 3 ods. 1 písm. a) musí podnik v členskom štáte usadenia:

a) 

mať priestory, v ktorých má prístup k originálom hlavných dokumentov o podnikateľskej činnosti, či už v elektronickej alebo akejkoľvek inej forme, najmä svoje zmluvy o preprave, dokumenty súvisiace s vozidlami, ktorými podnik disponuje, účtovné doklady, doklady o riadení zamestnancov, pracovné zmluvy, doklady v oblasti sociálneho zabezpečenia, doklady s údajmi o rozdelení úloh vodičom a vysielaní vodičov, doklady s údajmi o kabotáži, doklady s údajmi o čase jazdy a dobách odpočinku a všetky ostatné dokumenty, ku ktorým musí mať prístup príslušný orgán, aby preveril plnenie podmienok podnikom stanovených v tomto nariadení;

b) 

organizovať činnosť svojho vozidlového parku tak, aby zabezpečil návrat vozidiel, ktorými podnik disponuje a ktoré sa používajú v medzinárodnej preprave, do jedného z operačných centier v tomto členskom štáte aspoň každých osem týždňov odvtedy, čo ho opustia;

c) 

byť zapísaný v registri obchodných spoločností daného členského štátu alebo v podobnom registri, ak sa to vyžaduje vo vnútroštátnom práve;

d) 

podliehať dani z príjmu a, ak sa to vyžaduje vo vnútroštátnom práve, mať platné identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty;

e) 

po tom, čo mu bolo udelené povolenie, disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo uvedené do prevádzky a vzťahuje sa na ne povolenie využívať ich v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, bez ohľadu na to, či sú tieto vozidlá v úplnom vlastníctve alebo v držbe na základe zmluvy o kúpe na splátky alebo zmluvy o prenájme alebo lízingu;

f) 

skutočne a sústavne vykonávať svoju administratívnu a obchodnú činnosť prostredníctvom náležitého vybavenia a zariadení v priestoroch podľa písmena a) nachádzajúcich sa v tomto členskom štáte a skutočne a sústavne riadiť svoje dopravné činnosti s použitím vozidiel uvedených v písmene g) a náležitého technického vybavenia nachádzajúceho sa v tomto členskom štáte;

g) 

mať priebežne a pravidelne k dispozícii určitý počet vozidiel, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene e) a počet vodičov, ktorí majú svoju zvyčajnú základňu v operačnom centre v danom členskom štáte, v oboch prípadoch primeraný objemu dopravy, ktorú podnik vykonáva.

2.  

Členské štáty môžu okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 od podniku vyžadovať, aby v členskom štáte usadenia mal:

a) 

primerane podľa rozsahu činnosti podniku riadne kvalifikovaných administratívnych pracovníkov v priestoroch podniku alebo vedúceho dopravy, s ktorým je možné sa v bežných pracovných hodinách spojiť;

b) 

primerane podľa rozsahu činnosti podniku prevádzkovú infraštruktúru inú ako technické vybavenie uvedené v odseku 1 písm. f) vrátane kancelárskych priestorov otvorených v bežných pracovných hodinách.

▼B

Článok 6

Podmienky týkajúce sa požiadavky bezúhonnosti

1.  

S výhradou odseku 2 tohto článku členské štáty určia podmienky, ktoré majú podniky a vedúci dopravy spĺňať s cieľom vyhovieť požiadavke bezúhonnosti ustanovenej v článku 3 ods. 1 písm. b).

▼M3

Pri určovaní, či podnik tejto požiadavke vyhovel, členské štáty posúdia konanie daného podniku, jeho vedúcich dopravy, konateľov a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s určením členským štátom. Všetky odkazy v tomto článku na odsúdenia, sankcie alebo porušenia zahŕňajú odsúdenia, uložené sankcie alebo porušenia samotného podniku, jeho vedúcich dopravy, konateľov a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s určením členským štátom.

▼B

Podmienky uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aspoň to, že:

a) 

neexistuje žiadny vážny dôvod na spochybnenie bezúhonnosti vedúceho dopravy alebo dopravného podniku, ako napríklad odsúdenie alebo sankcie za závažné porušenie platných vnútroštátnych predpisov v týchto oblastiach:

i) 

obchodné právo;

ii) 

konkurzné právo;

iii) 

podmienky odmeňovania a zamestnávania v odvetví;

iv) 

cestná premávka;

v) 

zodpovednosť za výkon povolania;

vi) 

nezákonné obchodovanie s ľuďmi alebo drogami ►M3  ————— ◄

▼M3

vii) 

daňové právo; a

▼B

b) 

vedúci dopravy alebo dopravný podnik neboli v jednom ani vo viacerých členských štátoch odsúdení za závažný trestný čin ani sankcionovaní za závažné porušenie predpisov Spoločenstva najmä s ohľadom na:

i) 

čas jazdy a odpočinku vodičov, pracovný čas a inštaláciu a používanie záznamových zariadení;

ii) 

maximálnu hmotnosť a rozmery úžitkových vozidiel v medzinárodnej doprave;

iii) 

základnú kvalifikáciu a ďalšiu odbornú prípravu vodičov;

iv) 

technický stav úžitkových vozidiel vrátane povinných technických kontrol motorových vozidiel;

v) 

prístup na trh medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy alebo prípadne prístup na trh osobnej dopravy;

vi) 

bezpečnosť prepravy nebezpečných vecí po ceste;

vii) 

inštaláciu a používanie obmedzovačov rýchlosti na niektorých kategóriách vozidiel;

viii) 

vodičské preukazy;

ix) 

udeľovanie povolenia na výkon povolania;

x) 

prepravu zvierat;

▼M3

xi) 

vysielanie pracovníkov v cestnej doprave;

xii) 

rozhodné právo pre zmluvné záväzky;

xiii) 

kabotáž.

▼M3

2.  
Na účely odseku 1 tretieho pododseku písm. b), ak bol vedúci dopravy alebo dopravný podnik v jednom alebo vo viacerých členských štátoch odsúdený za závažný trestný čin alebo mu bola uložená sankcia za jedno z najzávažnejších porušení predpisov Únie stanovených v prílohe IV, príslušný orgán členského štátu usadenia náležite a včas uskutoční a dokončí správne konanie, ktoré prípadne zahŕňa inšpekciu na mieste v priestoroch dotknutého podniku.

Počas tohto správneho konania majú vedúci dopravy alebo iní právni zástupcovia dopravného podniku právo predložiť svoje tvrdenia a vysvetlenia.

Počas správneho konania príslušný orgán posúdi, či by strata bezúhonnosti nebola v danom konkrétnom prípade vzhľadom na osobitné okolnosti neprimeraným opatrením. Pri tomto posúdení príslušný orgán zohľadňuje počet závažných porušení vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie uvedených v odseku 1 treťom pododseku, ako aj počet najzávažnejších porušení predpisov Únie stanovených v prílohe IV, za ktoré bol odsúdený vedúci dopravy alebo dopravný podnik alebo za ktoré bola udelená sankcia. Všetky takéto zistenia musia byť riadne odôvodnené a opodstatnené.

Ak príslušný orgán zistí, že strata bezúhonnosti by bola neprimeraná, rozhodne, že dotknutý podnik si naďalej zachováva bezúhonnosť. Dôvody tohto rozhodnutia sa zaznamenajú vo vnútroštátnom registri. Počet takýchto rozhodnutí sa uvedie v správe podľa článku 26 ods. 1

Ak príslušný orgán posúdi, že strata bezúhonnosti by nebola neprimeraná, odsúdenie alebo sankcia povedú k strate bezúhonnosti.

▼M3

2a.  
Komisia prijíma vykonávacie akty, ktorými sa stanovuje zoznam kategórií, druhov a stupňov závažnosti závažných porušení predpisov Únie uvedených v odseku 1 treťom pododseku písm. b), ktoré môžu popri tých, ktoré sú stanovené v prílohe IV, viesť k strate bezúhonnosti. Členské štáty pri stanovovaní priorít pre kontroly podľa článku 12 ods. 1 zohľadnia informácie o týchto porušeniach vrátane informácií, ktoré im zašlú iné členské štáty.

Na tento účel Komisia:

a) 

stanoví kategórie a druhy porušení predpisov, ktoré sa vyskytujú najčastejšie;

b) 

určí stupeň závažnosti porušení predpisov podľa ich potenciálu spôsobiť riziko usmrtenia alebo závažnej ujmy na zdraví a narušiť hospodársku súťaž na trhu cestnej dopravy, vrátane ohrozenia pracovných podmienok pracovníkov v doprave;

c) 

stanoví frekvenciu výskytu, po ktorej prekročení sa opakované porušenia predpisov považujú za závažnejšie, s prihliadnutím na počet vozidiel, ktoré vedúci dopravy využíva pri dopravných činnostiach, ktoré riadi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

▼B

3.  
Požiadavka ustanovená v článku 3 ods. 1 písm. b) sa nesplní, kým nedôjde k zahladeniu alebo sa neprijme iné opatrenie s podobným účinkom podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho práva.

Článok 7

Podmienky týkajúce sa požiadavky finančnej spoľahlivosti

▼M3

1.  

S cieľom splniť požiadavku stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. c) musí byť podnik nepretržite schopný plniť svoje finančné záväzky v priebehu celého účtovného roka. Podnik musí na základe ročnej účtovnej závierky, ktorú overil audítor alebo riadne akreditovaná osoba, preukázať, že pre každý rok disponuje vlastným imaním v celkovej hodnote aspoň:

a) 

9 000  EUR pre prvé používané motorové vozidlo;

b) 

5 000  EUR za každé ďalšie používané vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktoré majú najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť presahujúcu 3,5 tony, a

c) 

900 EUR za každé ďalšie používané vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktoré majú najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť, ktorá presahuje 2,5 tony, ale nepresahuje 3,5 tony.

Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou, ktorá presahuje 2,5 tony, ale nepresahuje 3,5 tony, musia na základe ročnej účtovnej závierky overenej audítorom alebo riadne akreditovanou osobou preukázať, že pre každý rok disponujú vlastným imaním v celkovej hodnote aspoň:

a) 

1 800  EUR pre prvé používané vozidlo;

b) 

900 EUR za každé ďalšie používané vozidlo.

Členské štáty môžu vyžadovať, aby podniky usadené na ich území preukázali, že v súvislosti s uvedenými vozidlami disponujú rovnakým vlastným imaním ako v súvislosti s vozidlami uvedenými v prvom pododseku. V takom prípade o tom príslušný orgán dotknutého členského štátu informuje Komisiu, ktorá uvedené informácie zverejní.

▼B

Na účely tohto nariadenia sa kurz eura v menách členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na tretej etape hospodárskej a menovej únie, určí každý rok. Platné sú tie kurzy, ktoré sa stanovia v prvý pracovný deň mesiaca októbra a uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Platia od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku.

Účtovné položky uvedené v prvom pododseku sa chápu ako položky definované v štvrtej smernici Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 1 ).

▼M3

1a.  
Popri požiadavkách stanovených v odseku 1 môžu členské štáty vyžadovať, aby podnik, vedúci dopravy alebo akékoľvek iné príslušné osoby v súlade s určením členskými štátmi, nemali nesplatené iné ako osobné dlhy voči verejnoprávnym subjektom a aby neboli v úpadku alebo v konkurznom či likvidačnom konaní.

▼M3

2.  
Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán akceptovať alebo vyžadovať, aby podnik preukázal svoju finančnú spoľahlivosť osvedčením, ktoré určí príslušný orgán, akým je napr. banková záruka alebo poistenie, vrátane poistenia zodpovednosti za výkon povolania, od jednej alebo viacerých bánk alebo iných finančných inštitúcií vrátane poisťovní alebo iným záväzným dokumentom, ktorý predstavuje spoločnú a nerozdielnu záruku za podnik s ohľadom na sumy uvedené v odseku 1.

▼M3

2a.  
Odchylne od odseku 1, ak nie je k dispozícii overená ročná účtovná závierka za rok, v ktorom podnik získal registráciu, príslušný orgán súhlasí s tým, že podnik preukáže svoju finančnú spoľahlivosť osvedčením, akým je napr. banková záruka, doklad o zriadení prístupu k úveru v mene podniku, ktorý vydala finančná inštitúcia, alebo iný záväzný dokument, ktorý určí príslušný orgán a ktorý preukáže, že podnik disponuje sumami uvedenými v odseku 1.

▼B

3.  
Ročná účtovná závierka uvedená v odseku 1 a záruka uvedená v odseku 2, ktoré sa majú skontrolovať, sa musia týkať hospodárskeho subjektu usadeného v členskom štáte, v ktorom sa požiadalo o povolenie, a nie prípadne iného subjektu usadeného v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

Článok 8

Podmienky týkajúce sa požiadavky odbornej spôsobilosti

1.  
S cieľom splniť požiadavku ustanovenú v článku 3 ods. 1 písm. d) má dotknutá osoba alebo osoby vedomosti zodpovedajúce úrovni ustanovenej v prílohe I časti 1 v predmetoch, ktoré sú tam vymenované. Tieto vedomosti sa preukážu prostredníctvom povinnej písomnej skúšky, ktorá sa môže doplniť o ústnu skúšku, ak o tom rozhodne členský štát. Tieto skúšky sa organizujú v súlade s prílohou I časťou II. Členské štáty môžu na tento účel rozhodnúť, že skúške predchádza povinná odborná príprava.
2.  

Príslušné osoby absolvujú skúšku v členskom štáte, v ktorom majú obvyklé bydlisko, alebo v členskom štáte, v ktorom pracujú.

„Obvyklé bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva, to znamená aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, z dôvodu osobných väzieb, ktoré preukazujú spätosť tejto osoby s miestom, kde žije.

Za obvyklé bydlisko osoby, ktorej pracovné väzby sú na inom mieste než osobné väzby a ktorá striedavo býva na rôznych miestach v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto jej osobných väzieb, pokiaľ sa tam pravidelne vracia. Táto posledná podmienka nemusí byť splnená, ak osoba žije v členskom štáte preto, aby vykonávala úlohu určitého trvania. Dochádzanie na univerzitu alebo do školy nemá za následok zmenu obvyklého bydliska.

3.  
Organizovať a osvedčovať písomné a ústne skúšky uvedené v odseku 1 môžu len orgány alebo úrady, ktoré na tento účel riadne oprávnil členský štát podľa kritérií, ktoré určil. Členské štáty pravidelne preverujú, či sú podmienky, za akých tieto orgány alebo úrady organizujú skúšky, v súlade s prílohou I.
4.  
Členské štáty môžu podľa kritérií, ktoré určia, riadne oprávniť úrady, aby poskytli uchádzačom vysokokvalitnú odbornú prípravu s cieľom účinne ich pripraviť na skúšku, ako aj priebežnú odbornú prípravu s cieľom aktualizovať vedomosti vedúcich dopravy, ak o to majú záujem. Tieto členské štáty pravidelne preverujú, či tieto orgány stále spĺňajú kritériá, na základe ktorých boli akreditované.

▼M3

5.  
„Členské štáty môžu podporiť pravidelnú odbornú prípravu v oblastiach uvedených v prílohe I v časových intervaloch troch rokov s cieľom zabezpečiť, aby osoba alebo osoby uvedené v odseku 1 boli dostatočne oboznámené s vývojom v danom odvetví.

▼B

6.  
Členské štáty môžu požadovať, aby osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktoré však v priebehu posledných piatich rokov neriadili podnik cestnej nákladnej dopravy ani podnik cestnej osobnej dopravy, absolvovali rekvalifikačný kurz s cieľom aktualizovať svoje vedomosti v oblasti súčasného vývoja právnych predpisov uvedených v prílohe I časti I.
7.  

Členský štát môže držiteľov niektorých vysokoškolských kvalifikácií alebo kvalifikácií odborného vzdelávania, ktoré boli vydané v tom istom členskom štáte, osobitne určených na tento účel a vyžadujúcich vedomosti zo všetkých predmetov uvedených v prílohe I, oslobodiť od skúšky z predmetov, na ktoré sa vzťahujú tieto kvalifikácie. Oslobodenie sa týka len tých oddielov prílohy I časti I, v ktorých prípade sa kvalifikácia vzťahuje na všetky predmety uvedené pod názvom každého oddielu.

Členský štát môže oslobodiť držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré sú v tomto členskom štáte platné v oblasti vnútroštátnej dopravy, od konkrétnych častí skúšky.

8.  
Osvedčenie vydané orgánom alebo úradom uvedeným v odseku 3 sa predkladá ako dôkaz odbornej spôsobilosti. Toto osvedčenie je neprenosné na inú osobu. Toto osvedčenie sa vystaví v súlade s bezpečnostnými prvkami a so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohách I a III a je na ňom odtlačok pečiatky riadne oprávneného orgánu alebo úradu, ktorý ho vydal.

▼M3

9.  
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom meniť prílohy I, II a III na účely ich prispôsobenia vývoju trhu a technickému pokroku.

▼B

10.  
Komisia podporuje výmenu skúseností a informácií medzi členskými štátmi alebo prostredníctvom orgánu, ktorý môže určiť, v oblasti odbornej prípravy, skúšok a udeľovania povolení a pomáha pri nej.

Článok 9

Oslobodenie od skúšky

Členské štáty môžu rozhodnúť oslobodiť od skúšky uvedenej v článku 8 ods. 1 osoby, ktoré môžu predložiť dôkaz o tom, že počas 10 rokov pred 4. decembrom 2009 sústavne riadili podnik cestnej nákladnej dopravy alebo podnik cestnej osobnej dopravy v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

▼M3

Na účely udelenia licencie podniku nákladnej cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje len motorové vozidlá alebo jazdné súpravy s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony, sa môžu členské štáty rozhodnúť, že zo skúšok uvedených v článku 8 ods. 1 oslobodia osoby, ktoré predložia dôkaz o tom, že počas 10 rokov pred 20. augustom 2020 nepretržite riadili podnik rovnakého typu.

▼B



KAPITOLA III

UDEĽOVANIE POVOLENIA A MONITOROVANIE

Článok 10

Príslušné orgány

1.  

Každý členský určí jeden alebo viaceré príslušné orgány na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto nariadenia. Tieto príslušné orgány sú oprávnené:

a) 

posudzovať žiadosti predložené podnikmi;

b) 

udeľovať povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pozastavovať a odnímať tieto povolenia;

c) 

vyhlásiť fyzickú osobu za nespôsobilú riadiť ako vedúci dopravy dopravné činnosti podniku;

d) 

vykonávať požadované kontroly, aby sa preverilo, či podnik spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3.

2.  
Príslušné orgány uverejnia všetky podmienky ustanovené podľa tohto nariadenia, ďalšie vnútroštátne ustanovenia, postupy, ktoré majú dodržiavať uchádzači, ktorí prejavili záujem, ako aj príslušné vysvetlenia.

Článok 11

Posudzovanie a evidencia žiadostí

1.  
Dopravnému podniku, ktorý spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3, sa na základe žiadosti povoľuje vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Príslušný orgán rozhodne, či podnik, ktorý predkladá žiadosť, spĺňa požiadavky ustanovené v uvedenom článku.
2.  
Príslušný orgán zaznamená vo vnútroštátnom elektronickom registri uvedenom v článku 16 údaje súvisiace s podnikmi, ktorým udeľuje povolenie a ktoré sú uvedené v článku 16 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d).
3.  
Lehota na posúdenie žiadosti o povolenie príslušným orgánom je čo najkratšia a nepresahuje tri mesiace odo dňa, keď sa príslušnému orgánu doručili všetky doklady potrebné na posúdenie žiadosti. Príslušný orgán môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac v riadne odôvodnených prípadoch.
4.  

Do 31. decembra 2012 príslušný orgán pri posudzovaní bezúhonnosti podniku v prípade akýchkoľvek pochybností preverí, či vymenovaní vedúci dopravy nie sú v čase podania žiadosti vyhlásení v jednom z členských štátov za nespôsobilých na riadenie dopravnej činnosti podniku podľa článku 14.

Od 1. januára 2013 príslušný orgán pri posudzovaní bezúhonnosti podniku overuje prostredníctvom prístupu k údajom uvedeným v článku 16 ods. 2 prvom pododseku písm. f) buď priamym bezpečným prístupom k príslušnej časti vnútroštátnych registrov, alebo na základe žiadosti, či vymenovaní vedúci dopravy nie sú v čase podania žiadosti vyhlásení v jednom z členských štátov za nespôsobilých na riadenie dopravných činností podniku podľa článku 14.

▼M3 —————

▼B

5.  
Podniky, ktoré majú povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, v rámci lehoty 28 dní alebo kratšej, ktorú určí členský štát usadenia, oznámia príslušnému orgánu, ktorý udelil povolenie, akékoľvek zmeny údajov uvedených v odseku 2.

Článok 12

Kontroly

▼M3

1.  
Príslušné orgány pravidelne monitorujú, či podniky, ktorým udelili povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, stále spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 tohto nariadenia. Členské štáty na tento účel vykonávajú cielené kontroly podnikov vrátane prípadných kontrol na mieste v priestoroch dotknutých podnikov, ktoré sú klasifikované ako podniky so zvýšeným rizikom. Na tento účel členské štáty rozšíria systém hodnotenia rizikovosti, ktorý zaviedli podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES ( 2 ), aby sa vzťahoval na všetky porušenia uvedené v článku 6 tohto nariadenia.

▼B

2.  

Členské štáty musia do 31. decembra 2014 vykonávať kontroly minimálne každých päť rokov, aby preverili, či podniky naďalej spĺňajú všetky požiadavky ustanovené v článku 3.

▼M3 —————

▼B

3.  
Členský štát vykoná individuálne kontroly, aby preveril, či podnik naďalej spĺňa podmienky prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy, vždy keď o to požiada Komisia v riadne odôvodnených prípadoch. Členský štát informuje Komisiu o výsledkoch týchto kontrol a o opatreniach prijatých v prípade zistenia, že podnik už nespĺňa požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

Článok 13

Postup pozastavenia a odňatia povolení

1.  

Ak príslušný orgán zistí, že podniku hrozí, že už nebude spĺňať požiadavky ustanovené v článku 3, oznámi to tomuto podniku. Ak príslušný orgán zistí, že jedna alebo viac požiadaviek sa už viac neplní, môže podniku určiť jednu z nasledujúcich lehôt na nápravu tejto situácie:

a) 

lehotu najviac šiestich mesiacov na prijatie náhradníka vedúceho dopravy, ak vedúci dopravy už nespĺňa požiadavky bezúhonnosti alebo odbornej spôsobilosti, ktorú možno predĺžiť o tri mesiace v prípade úmrtia alebo fyzickej nespôsobilosti vedúceho dopravy;

b) 

lehotu najviac šiestich mesiacov, ak má podnik napraviť svoju situáciu preukázaním, že disponuje skutočným a stabilným miestom usadenia;

▼M3

c) 

lehotu najviac šiestich mesiacov, ak nebola splnená požiadavka na finančnú spôsobilosť, na preukázanie, že táto požiadavka je opäť natrvalo splnená.

▼B

2.  
Príslušný orgán môže vyžadovať od podniku, ktorého povolenie bolo pozastavené alebo odňaté, aby zabezpečil, že jeho vedúci dopravy zložia skúšky uvedené v článku 8 ods. 1, pred prijatím opatrenia na nápravu.
3.  
Ak príslušný orgán zistí, že podnik už nespĺňa jednu alebo viaceré požiadavky ustanovené v článku 3, pozastaví alebo odníme povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v rámci lehôt uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 14

Vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy

1.  
Keď vedúci dopravy stratí bezúhonnosť v súlade s článkom 6, príslušný orgán vyhlási tohto vedúceho dopravy za nespôsobilého na riadenie dopravných činností podniku.

▼M3

Príslušný orgán pristúpi k náprave vo vzťahu k vedúcemu dopravy najskôr jeden rok po tom, čo stratil bezúhonnosť a v žiadnom prípade nie predtým, ako vedúci dopravy preukáže, že absolvoval náležitú odbornú prípravu v dĺžke najmenej tri mesiace alebo zložil skúšku v predmetoch uvedených v časti I prílohy I k tomuto nariadeniu.

▼M3

2.  
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy vyhláseného za nespôsobilého uvedené v článku 8 ods. 8 nie je platné v žiadnom členskom štáte, pokiaľ sa neprijme nápravné opatrenie v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a odsekom 1 tohto článku.

▼B

Článok 15

Rozhodnutia príslušných orgánov a odvolania

1.  

V záporných rozhodnutiach, ktoré podľa tohto nariadenia prijmú príslušné orgány členských štátov, akým je zamietnutie žiadosti, pozastavenie alebo odňatie platného povolenia a vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladajú.

V týchto rozhodnutiach sa zohľadňujú dostupné informácie o porušeniach, ktorých sa dopustil tento podnik alebo vedúci dopravy a ktoré môžu poškodiť bezúhonnosť podniku, ako aj všetky ostatné informácie, ktorými disponuje príslušný orgán. Spresňujú sa v nich opatrenia na nápravu uplatniteľné v prípade pozastavenia platnosti povolenia alebo vyhlásenia o nespôsobilosti.

2.  
Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky a dotknuté osoby mali možnosť podať voči rozhodnutiam uvedeným v odseku 1 odvolanie aspoň na jednom nezávislom a nestrannom orgáne alebo súde.



KAPITOLA IV

ZJEDNODUŠENIE A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 16

Vnútroštátne elektronické registre

1.  

Na účely vykonávania tohto nariadenia, a najmä jeho článkov 11 až 14 a článku 26, každý členský štát vedie vnútroštátny elektronický register podnikov cestnej dopravy, ktorým príslušný orgán určený týmto štátom udelil povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Spracúvanie údajov v tomto registri sa uskutočňuje pod dohľadom orgánu verejnej moci, ktorý bol na tento účel určený. Príslušné údaje, ktoré obsahuje vnútroštátny elektronický register, sú prístupné všetkým príslušným orgánom daného členského štátu.

Do 31. decembra 2009 Komisia prijme rozhodnutie o minimálnych požiadavkách na údaje, ktoré sa musia vkladať do vnútroštátneho elektronického registra odo dňa jeho zriadenia, s cieľom uľahčiť vzájomné prepojenie týchto registrov v budúcnosti. Môže odporučiť, aby sa okrem údajov uvedených v odseku 2 uvádzali aj evidenčné čísla vozidiel.

2.  

Vnútroštátne elektronické registre členského štátu obsahujú aspoň tieto údaje:

a) 

názov a právnu formu podniku;

b) 

adresu jeho miesta usadenia;

▼M3

c) 

mená vedúcich dopravy určených ako spĺňajúcich požiadavky stanovené v článku 3, ktoré sa týkajú bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti, alebo prípadne meno zákonného zástupcu;

▼B

d) 

druh povolenia, počet vozidiel, na ktoré sa vzťahuje, a prípadne sériové číslo licencie Spoločenstva a overených kópií;

e) 

počet, kategóriu a druh závažných porušení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b), ktoré boli za posledné dva roky dôvodom na odsúdenie alebo sankciu;

f) 

meno každej osoby, ktorá bola vyhlásená za nespôsobilú na riadenie dopravných činností podniku, kým sa neobnoví jej bezúhonnosť podľa článku 6 ods. 3, a uplatniteľné opatrenia na nápravu;

▼M3

g) 

evidenčné čísla vozidiel, ktorými podnik disponuje podľa článku 5 ods. 1 písm. g);

h) 

počet ľudí zamestnaných v podniku k 31. decembru predchádzajúceho roka, ktorý sa každý rok do 31. marca zaznamená do vnútroštátneho registra;

i) 

hodnotenie rizikovosti podniku podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/22/ES.

▼M3

Údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) sú verejne prístupné v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane osobných údajov.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že údaje uvedené v prvom pododseku písm. e) až i) budú uchovávať v samostatných registroch. V takých prípadoch musia byť údaje uvedené v písmenách e) a f) dostupné na požiadanie alebo priamo prístupné všetkým príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Vyžiadané informácie sa poskytnú do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti.

Príslušné orgány majú údaje uvedené v prvom pododseku písm. g), h) a i) k dispozícii počas cestných kontrol najneskôr 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 6, v ktorom sa špecifikujú funkcionality umožňujúce príslušným orgánom prístup k údajom počas cestných kontrol.

K údajom uvedeným v prvom pododseku písm. e) až i) majú iné ako príslušné orgány prístup len vtedy, ak im boli riadne udelené právomoci týkajúce sa dohľadu a ukladania sankcií v odvetví cestnej dopravy a ak sú ich úradníci viazaní prísahou mlčanlivosti alebo iným spôsobom úradne viazaní povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

▼B

3.  

Údaje týkajúce sa podniku, ktorého povolenie bolo pozastavené alebo odňaté, zostávajú v registri dva roky po skončení platnosti pozastavenia alebo odňatia licencie a potom sa bezodkladne odstránia.

Údaje týkajúce sa každej osoby, ktorú vyhlásia za nespôsobilú na povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, zostávajú vo vnútroštátnom elektronickom registri, kým sa neobnoví bezúhonnosť tejto osoby podľa článku 6 ods. 3 Ak sa vykoná opatrenie na nápravu alebo iné opatrenie s rovnocenným účinkom, údaje sa bezodkladne odstránia.

Údaje uvedené v prvom a druhom pododseku spresňujú podľa potreby dôvody, ktoré viedli k pozastaveniu alebo odňatiu povolení alebo k vyhláseniu o nespôsobilosti, a zodpovedajúce dĺžky trvania.

▼M3

4.  
Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby všetky údaje obsiahnuté vo vnútroštátnom elektronickom registri boli aktualizované a presné.

▼B

5.  
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne elektronické registre boli prepojené a prístupné na celom území Spoločenstva prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest definovaných v článku 18. Sprístupnenie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest a prepojenie sa uskutoční do 31. decembra 2012, tak aby príslušný orgán ktoréhokoľvek členského štátu mohol nahliadnuť do vnútroštátneho elektronického registra ktoréhokoľvek členského štátu.
6.  
Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 a prvýkrát pred 31. decembrom 2010 prijme spoločné pravidlá týkajúce sa vykonávania odseku 5, ako je formát vymieňaných údajov, technické postupy na elektronické nahliadanie do vnútroštátnych elektronických registrov iných členských štátov a podpora interoperability týchto registrov s inými príslušnými databázami. Tieto spoločné pravidlá určia, ktorý orgán je zodpovedný za prístup k údajom a ich ďalšie používanie a aktualizáciu po prístupe, a na tento účel sa uvedú pravidlá o zapisovaní a monitorovaní údajov.

▼M3

Komisia do 14 mesiacov od prijatia vykonávacieho aktu o spoločnom vzorci na výpočet hodnoty rizikovosti podnikov podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/22/ES prijme vykonávacie akty, ktorými určí funkcionality, na základe ktorých bude možné sprístupniť príslušným orgánom počas cestných kontrol údaje uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. g), h) a i).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2.

▼M3 —————

▼B

Článok 17

Ochrana osobných údajov

Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 95/46/ES, členské štáty zabezpečia najmä to, aby:

a) 

všetky osoby boli informované o zaznamenávaní údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo o plánovanom odovzdaní týchto údajov tretím stranám. V poskytnutých informáciách sa uvádza totožnosť orgánu zodpovedného za spracúvanie údajov, druh spracovaných údajov a dôvody;

b) 

všetky osoby mali právo na prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, v rámci orgánu zodpovedného za spracúvanie týchto údajov. Toto právo sa vykonáva bez obmedzenia, v prijateľných intervaloch a bez neprimeraného zdržania či neprimeraných nákladov pre žiadateľa;

c) 

všetky osoby, ktorých údaje sú neúplné alebo nepresné, mali právo na opravu, vymazanie alebo zablokovanie týchto údajov;

d) 

všetky osoby mali právo vzniesť námietku zo závažných zákonných dôvodov voči spracúvaniu údajov, ktoré sa ich týkajú. V prípade odôvodnenej námietky sa tieto údaje už nesmú spracúvať;

e) 

podniky v danom prípade dodržiavali príslušné ustanovenia o ochrane osobných údajov.

▼M3

Článok 18

Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi

1.  
Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesto zodpovedné za výmenu informácií s inými členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia. Členské štáty zašlú Komisii názov a adresu svojho vnútroštátneho kontaktného miesta do 4. decembra 2011. Komisia zostaví zoznam všetkých kontaktných miest a postúpi ho členským štátom.
2.  
Príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú a urýchlene si poskytujú vzájomnú pomoc a akékoľvek ďalšie relevantné informácie s cieľom uľahčiť vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia.
3.  
Príslušné orgány členských štátov si vymieňajú informácie o odsúdeniach a sankciách za závažné porušenia predpisov uvedené v článku 6 ods. 2 Členský štát, ktorému sa zašle oznámenie o závažnom porušení predpisov podľa článku 6 ods. 2, ktoré viedlo v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov k odsúdeniu alebo uloženiu sankcie v inom členskom štáte, zaznamená toto porušenie predpisov vo svojom vnútroštátnom elektronickom registri.
4.  
Členské štáty odpovedajú na žiadosti o informácie od všetkých príslušných orgánov iných členských štátov a vykonávajú kontroly, inšpekcie a vyšetrovania, pokiaľ ide o plnenie požiadavky podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zo strany prevádzkovateľov cestnej dopravy usadených na ich území. Takéto žiadosti o informácie môžu zahŕňať prístup k dokumentom potrebným na preukázanie splnenia podmienok stanovených v článku 5. Žiadosti príslušných orgánov členských štátov o informácie musia byť riadne opodstatnené a odôvodnené. Žiadosti preto musia obsahovať vierohodný popis možných porušení článku 3 ods. 1 písm. a), musí sa v nich uvádzať účel žiadosti a dostatočne podrobne upresňovať, o aké informácie a dokumenty sa žiada.
5.  
Členské štáty poskytnú informácie, o ktoré požiadali iné členské štáty podľa odseku 4, do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti. Členské štáty sa môžu dohodnúť na kratšej lehote.
6.  
Ak členský štát, ktorému bola doručená žiadosť, usúdi, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, oznámi to žiadajúcemu členskému štátu do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti. Žiadajúci členský štát poskytne dodatočné odôvodnenie žiadosti. Ak nie je žiadajúci členský štát schopný poskytnúť dodatočné odôvodnenie žiadosti, môže členský štát, ktorému bola doručená žiadosť, danú žiadosť zamietnuť.
7.  
Ak je zložité vyhovieť žiadosti o informácie alebo vykonať kontroly, inšpekcie alebo vyšetrovanie, členský štát, ktorému bola doručená žiadosť o tom informuje žiadajúci členský štát do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti, pričom uvedie dôvody zložitosti. Dotknuté členské štáty vykonávajú vzájomné konzultácie s cieľom nájsť riešenie akéhokoľvek vzniknutého problému. V prípade pretrvávajúcich omeškaní pri poskytovaní informácií žiadajúcemu členskému štátu sa o tejto skutočnosti informuje Komisia, ktorá prijme vhodné opatrenia.
8.  
Výmena informácií podľa odseku 3 sa uskutočňuje prostredníctvom systému výmeny správ, a to Európskeho registra podnikov cestnej dopravy zriadeného nariadením Komisie (EÚ) č. 1213/2010 ( 3 ). Administratívna spolupráca a vzájomná pomoc medzi príslušnými orgánmi členských štátov podľa odsekov 4 až 7 sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 ( 4 ). Na tento účel môže každý členský štát za príslušný orgán určiť kontaktné miesto uvedené v odseku 1, pričom o tom prostredníctvom IMI informuje Komisiu.
9.  
Členské štáty zabezpečia, aby informácie, ktoré dostali podľa tohto článku, boli použité výlučne na účely, na ktoré bola žiadosť o informácie podaná. Každé spracúvanie osobných údajov sa vykonáva výlučne na to, aby sa dosiahol súlad s týmto nariadením, a vykonáva sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 ( 5 ).
10.  
Vzájomná administratívna spolupráca a pomoc sa poskytuje bezplatne.
11.  
Žiadosť o informácie nebráni príslušným orgánom v tom, aby prijali opatrenia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie s cieľom vyšetriť údajné porušenia tohto nariadenia a predchádzať im.

▼B



KAPITOLA V

VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE OSVEDČENÍ A INÝCH DOKLADOV

Článok 19

Osvedčenia o bezúhonnosti a rovnocenné doklady

1.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 4, členský štát usadenia akceptuje ako postačujúci dôkaz o bezúhonnosti na udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy výpis z registra trestov alebo pokiaľ takýto výpis nie je, rovnocenný doklad vydaný príslušným súdnym alebo správnym orgánom členského štátu, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko.
2.  
Ak členský štát ukladá svojim štátnym príslušníkom určité podmienky súvisiace s bezúhonnosťou, ktorých splnenie nemožno preukázať dokladom uvedeným v odseku 1, tento členský štát akceptuje ako postačujúci dôkaz od štátnych príslušníkov ostatných členských štátov osvedčenie vydané príslušným súdnym alebo správnym orgánom členského štátu, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko, ktorým sa potvrdzuje, že tieto podmienky sú splnené. Toto osvedčenie sa týka presných skutočností, ktoré sa berú do úvahy v členskom štáte usadenia.
3.  
Ak doklad uvedený v odseku 1 alebo osvedčenie uvedené v odseku 2 nevydá členský štát, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba naposledy bydlisko, tento doklad alebo osvedčenie sa môže nahradiť prísažným alebo čestným vyhlásením vedúceho dopravy alebo ktorejkoľvek inej príslušnej osoby pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom alebo prípadne pred notárom v členskom štáte, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko. Tento orgán alebo notár vydá osvedčenie, ktorým potvrdí toto prísažné vyhlásenie alebo čestné vyhlásenie.
4.  
Doklad uvedený v odseku 1 a osvedčenie uvedené v odseku 2 sa neakceptujú, ak sa predložia po viac ako troch mesiacoch od dátumu ich vystavenia. Táto podmienka sa vzťahuje aj na vyhlásenia podľa odseku 3.

Článok 20

Osvedčenie týkajúce sa finančnej spoľahlivosti

Ak členský štát ukladá svojim štátnym príslušníkom ďalšie podmienky súvisiace s finančnou spoľahlivosťou, ktoré nie sú ustanovené v článku 7, tento členský štát akceptuje ako postačujúci dôkaz pre príslušníkov iných členských štátov osvedčenie vydané príslušným orgánom členského štátu alebo členských štátov, v ktorých mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko, ktorým sa potvrdzuje, že tieto podmienky sú splnené. Toto osvedčenie sa týka presných informácií, ktoré sa berú do úvahy v novom členskom štáte usadenia.

Článok 21

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti

1.  
Členské štáty uznávajú ako postačujúci dôkaz odbornej spôsobilosti osvedčenia zhodné so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohe III, ktoré vydal orgán alebo úrad riadne oprávnený na tento účel.
2.  
Osvedčenie vydané pred 4. decembrom 2011 ako dôkaz odbornej spôsobilosti podľa ustanovení platných k tomuto dátumu sa pokladajú za rovnocenné s osvedčením zhodným so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohe III a uznávajú sa ako dôkaz odbornej spôsobilosti vo všetkých členských štátoch. Členské štáty môžu od držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré je platné len pre vnútroštátnu dopravu, požadovať, aby zložili skúšku alebo časti skúšky uvedené v článku 8 ods. 1.



KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Sankcie

1.  
Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto opatrenia najneskôr do 4. decembra 2011 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu a doplnenie, ktoré majú na ne vplyv. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky tieto opatrenia uplatňovali bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia podniku.
2.  
Sankcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú najmä pozastavenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, odňatie tohto povolenia a vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy.

Článok 23

Prechodné ustanovenia

Podniky, ktoré mali pred 4. decembrom 2009 povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa prispôsobia ustanoveniam tohto nariadenia do 4. decembra 2011.

▼M3

Odchylne od článku 1 ods. 2 sa podniky nákladnej cestnej dopravy vykonávajúce medzinárodnú dopravu výlučne motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony, do 21. mája 2022 oslobodzujú od ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ nie je v právnych predpisoch členského štátu usadenia stanovené inak.

Odchylne od článku 16 ods. 2 sa požiadavka na zahrnutie hodnotenia rizikovosti podnikov do vnútroštátnych elektronických registrov začne uplatňovať 14 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu o spoločnom vzorci na výpočet hodnoty rizikovosti podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/22/ES.

▼M3 —————

▼M3

Článok 24a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 20. augusta 2020.
3.  
Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  
Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 6 ).
5.  
Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  
Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

▼B

Článok 25

Postup výboru

1.  
Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave ( 7 ).

▼M3

2.  
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 8 ).
3.  
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

▼B

Článok 26

▼M3

Podávanie správ a preskúmanie

▼B

1.  

Členské štáty vypracujú každé dva roky správu o činnosti príslušných orgánov a predložia ju Komisii. Táto správa obsahuje:

a) 

prehľad o odvetví, pokiaľ ide o bezúhonnosť, finančnú spoľahlivosť a odbornú spôsobilosť;

▼M3

b) 

počet povolení udelených podľa tohto nariadenia za každý rok a podľa druhu, počet pozastavených povolení, počet odňatých povolení, počet vyhlásení o nespôsobilosti a dôvody, na ktorých sa tieto rozhodnutia zakladajú. V správach týkajúcich sa obdobia po 21. mája 2022 sa uvádza aj členenie uvedených údajov podľa týchto skupín:

i) 

prevádzkovatelia osobnej cestnej dopravy;

ii) 

prevádzkovatelia nákladnej cestnej dopravy využívajúci výlučne motorové vozidlá alebo jazdné súpravy, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony, a

iii) 

všetci ostatní prevádzkovatelia nákladnej cestnej dopravy;

▼B

c) 

počet osvedčení o odbornej spôsobilosti vydaných každý rok;

d) 

hlavné štatistiky o vnútroštátnych elektronických registroch a ich využívaní príslušnými orgánmi a

e) 

prehľad o výmenách informácií s ostatnými členskými štátmi podľa článku 18 ods. 2, ktorý zahŕňa najmä ročný počet zistených porušení oznámených iným členským štátom a doručené odpovede a ročný počet žiadostí a doručených odpovedí podľa článku 18 ods. 3.

2.  
Na základe správ uvedených v odseku 1 Komisia predloží každé dva roky správu Európskemu parlamentu a Rade o výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Táto správa obsahuje najmä hodnotenie fungovania výmeny informácií medzi členskými štátmi a preskúmanie fungovania prvkov uvedených vo vnútroštátnych elektronických registroch. Táto správa sa uverejňuje v rovnakom čase ako správa uvedená v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy ( 9 ).

▼M3

3.  
Členské štáty podajú Komisii každé dva roky správy o žiadostiach, ktoré zaslali podľa článku 18 ods. 4 až 9, o odpovediach, ktoré dostali od iných členských štátov, a o opatreniach, ktoré prijali na základe poskytnutých informácií.
4.  
Komisia na základe informácií, ktoré zhromaždila podľa odseku 3, a ďalších dôkazov najneskôr do 21. augusta 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade podrobnú správu o rozsahu administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi, možných nedostatkoch v tejto oblasti a o prípadných spôsoboch zlepšenia tejto spolupráce. Komisia na základe tejto správy posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.
5.  
Komisia do 21. augusta 2023 zhodnotí vykonávanie tohto nariadenia a podá Európskemu parlamentu a Rade správu o jeho uplatňovaní.
6.  
V nadväznosti na správu uvedenú v odseku 5 Komisia toto nariadenie pravidelne vyhodnocuje a výsledky hodnotenia predkladá Európskemu parlamentu a Rade.
7.  
V prípade potreby sa k správam uvedeným v odsekoch 5 a 6 pripoja príslušné legislatívne návrhy.

▼B

Článok 27

Zoznam príslušných orgánov

Každý členský štát odovzdá do 4. decembra 2011 Komisii zoznam príslušných orgánov, ktoré určil na udeľovanie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a zoznam oprávnených orgánov alebo úradov zodpovedných za organizáciu skúšok uvedených v článku 8 ods. 1 a vydávanie osvedčení. Komisia uverejní konsolidovaný zoznam týchto orgánov a úradov z celého Spoločenstva v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Oznámenie vnútroštátnych opatrení

Členské štáty oznámia Komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, najneskôr do 30 dní od dátumu ich prijatia a prvýkrát do 4. decembra 2011.

Článok 29

Zrušenie

Smernica 96/26/ES sa týmto zrušuje.

Článok 30

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. decembra 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




PRÍLOHA I

I.   ZOZNAM PREDMETOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 8

Vedomosti, ktoré členské štáty zohľadnia s cieľom úradne uznať odbornú spôsobilosť, sa musia vzťahovať aspoň na nižšie uvedené predmety jednotlivo pre cestnú nákladnú dopravu a cestnú osobnú dopravu. Pokiaľ ide o tieto predmety, uchádzači o povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej a cestnej osobnej dopravy musia mať úroveň vedomostí a praktických spôsobilostí potrebných na riadenie dopravného podniku.

Minimálna úroveň vedomostí uvedená nižšie nesmie byť nižšia ako úroveň trojúrovňovej štruktúry odbornej prípravy stanovenej v prílohe k rozhodnutiu Rady 85/368/EHS ( 10 ), konkrétne úroveň vedomostí nadobudnutá počas povinnej školskej dochádzky, doplnená odborným vzdelávaním a dodatočnou technickou odbornou prípravou alebo stredoškolskou alebo inou technickou odbornou prípravou.

A.   Občianske právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1. 

poznať hlavné typy zmlúv používaných v cestnej doprave, ako aj práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú;

2. 

byť schopný uzavrieť platnú prepravnú zmluvu, najmä pokiaľ ide o prepravné podmienky;

pokiaľ ide o cestnú nákladnú dopravu:

3. 

vedieť posúdiť reklamáciu od svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za stratu alebo poškodenie tovaru počas prepravy alebo za jeho oneskorenú dodávku, a chápať, ako táto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť;

4. 

poznať pravidlá a povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (CMR);

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

5. 

vedieť posúdiť reklamáciu od svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za zranenie cestujúcich alebo poškodenie ich batožiny spôsobené nehodou počas prepravy alebo pokiaľ ide o náhradu za oneskorenie, a chápať, ako táto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť.

B.   Obchodné právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1. 

poznať podmienky a náležitosti stanovené na chod obchodov, všeobecné povinnosti vzťahujúce sa na prevádzkovateľov dopravy (registrácia, evidencia atď.) a dôsledky bankrotu;

2. 

mať primerané vedomosti o rôznych typoch obchodných spoločností a pravidlách upravujúcich ich zakladanie a chod.

C.   Sociálne právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä:

1. 

úlohu a funkciu rôznych sociálnych inštitúcií pôsobiacich v odvetví cestnej dopravy (odbory, podnikové rady, dielenskí dôverníci, inšpektori práce atď.);

2. 

záväzky zamestnávateľov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

3. 

pravidlá vzťahujúce sa na pracovné zmluvy pre rôzne kategórie pracovníkov zamestnávaných podnikmi cestnej dopravy (forma zmlúv, povinnosti zmluvných strán, pracovné podmienky a pracovný čas, platená dovolenka, odmeňovanie, porušenie zmluvy atď.);

4. 

pravidlá uplatniteľné v čase jazdy, čase odpočinku a pracovného času, najmä ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3821/85, nariadenia (ES) č. 561/2006, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES ( 11 ) a smernice 2006/22/ES a praktické opatrenia na uplatňovanie týchto ustanovení a

5. 

pravidlá uplatniteľné v oblasti základnej kvalifikácie a ďalšieho pravidelného výcviku vodičov, najmä pravidlá vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES ( 12 ).

D.   Daňové právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä pravidlá:

1. 

daň z pridanej hodnoty (DPH) na prepravné služby;

2. 

daň z motorových vozidiel;

3. 

dane za určité nákladné cestné vozidlá, mýto a poplatky za používanie infraštruktúry;

4. 

daň z príjmu.

E.   Obchodné a finančné riadenie podniku

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1. 

poznať právne predpisy a prax týkajúcu sa používania šekov, zmeniek, dlžobných úpisov, kreditných kariet a iných prostriedkov alebo spôsobov platby;

2. 

poznať rôzne formy úverov (bankový úver, dokumentárny akreditív, záručné vklady, hypotéky, lízing, prenájom, predaj dlžobných úpisov atď.) a poplatky a záväzky, ktoré z nich vyplývajú;

3. 

vedieť, čo je to súvaha, ako sa zostavuje a ako sa interpretuje;

4. 

byť schopný čítať a interpretovať výkaz ziskov a strát;

5. 

byť schopný posúdiť ziskovosť a finančnú situáciu podniku najmä na základe finančných ukazovateľov;

6. 

byť schopný pripraviť rozpočet;

7. 

poznať kalkulačné položky podniku (stále náklady, premenlivé náklady, prevádzkový kapitál, odpisy atď.) a byť schopný vypočítať náklady na vozidlo, na kilometer, na cestu alebo na tonu;

8. 

byť schopný zostaviť organizačnú štruktúru, pokiaľ ide o pracovníkov podniku ako celok, a zorganizovať plány práce atď.;

9. 

poznať zásady marketingu, reklamy a styku s verejnosťou vrátane propagácie predaja dopravných služieb a prípravy spisov zákazníkov atď.;

10. 

poznať rôzne druhy poistení týkajúcich sa cestnej dopravy (poistenie zodpovednosti, úrazové/životné poistenie, neživotné poistenie a poistenie batožiny) a záruky a záväzky, ktoré z nich vyplývajú;

11. 

poznať aplikácie elektronického prenosu údajov v cestnej doprave;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

12. 

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce fakturovanie služieb nákladnej cestnej dopravy a poznať význam a dôsledky Incoterms;

13. 

poznať rôzne kategórie dopravných zariadení, ich úlohu, funkcie a prípadne ich stav;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

14. 

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce cestovné a tvorbu cien vo verejnej a súkromnej osobnej doprave;

15. 

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce fakturovanie služieb osobnej cestnej dopravy.

F.   Prístup na trh

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä:

1. 

predpisy upravujúce podnikanie v cestnej doprave vykonávanej za poplatok alebo úhradu, prenájom a subdodávku priemyselných vozidiel, a najmä pravidlá upravujúce oficiálnu organizáciu podnikania, udeľovanie povolenia na jeho výkon, povolenia na uskutočňovanie cestnej dopravy v rámci Spoločenstva a mimo Spoločenstva, kontroly a sankcie;

2. 

pravidlá zakladania podniku cestnej dopravy;

3. 

rôzne doklady potrebné na prevádzkovanie služieb cestnej dopravy a zavedenie kontrolných postupov s cieľom zabezpečiť, aby sa schválené doklady týkajúce sa každej prepravnej operácie, najmä doklady týkajúce sa vozidla, vodiča, tovaru a batožiny, nachádzali tak vo vozidle, ako aj v priestoroch podniku;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

4. 

pravidlá organizácie trhu služieb cestnej nákladnej dopravy, ako aj manipulácie s nákladom a logistiky;

5. 

formálne požiadavky na hraniciach, úlohu a dosah T dokumentov a TIR karnetov, ako aj povinnosti a zodpovednosť vyplývajúce z ich používania;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

6. 

pravidlá organizácie trhu osobnej cestnej dopravy;

7. 

pravidlá zavádzania služieb osobnej cestnej dopravy a vypracovania plánov dopravy.

G.   Technické normy a technické aspekty prevádzky

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1. 

poznať pravidlá týkajúce sa hmotnosti a rozmerov vozidiel v členských štátoch a postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nadmerných nákladov, ktoré predstavujú výnimku z týchto pravidiel;

2. 

byť schopný vybrať v závislosti od potrieb podniku vozidlá a ich diely (podvozok, motor, prevodový systém, brzdový systém atď.);

3. 

poznať formálne požiadavky týkajúce sa typového schválenia, evidencie a technickej kontroly týchto vozidiel;

4. 

vedieť, aké opatrenia sa musia prijať na zníženie hluku a na boj proti znečisteniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel;

5. 

byť schopný zostaviť plány pravidelnej údržby vozidiel a ich vybavenia;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

6. 

poznať rôzne typy zariadení na manipuláciu s nákladom a jeho nakladanie (zadné sklopné dosky, kontajnery, palety atď.) a byť schopný zavádzať postupy a vydávať pokyny týkajúce sa nakládky a vykládky tovaru (rozloženie zaťaženia, stohovanie, ukladanie, zabezpečenie a zaklinovanie atď.);

7. 

poznať rôzne techniky kombinovanej dopravy (piggy-back, ro-ro);

8. 

byť schopný zaviesť postupy na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa prepravy nebezpečných vecí a odpadov, najmä pravidiel vyplývajúcich zo smernice 2008/68/ES ( 13 ) a nariadenia (ES) č. 1013/2006 ( 14 );

9. 

byť schopný zaviesť postupy dodržiavania pravidiel týkajúcich sa prepravy potravín podliehajúcich skaze, najmä pravidiel vyplývajúcich z Dohody o medzinárodnej preprave potravín podliehajúcich skaze a o osobitnom vybavení, ktoré sa má používať na takúto prepravu (ATP);

10. 

byť schopný zaviesť postupy dodržiavania pravidiel týkajúcich sa prepravy živých zvierat.

H.   Bezpečnosť na cestách

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1. 

vedieť, aké kvalifikácie sa vyžadujú od vodičov (vodičský preukaz, lekárske potvrdenia, potvrdenia o dobrom zdravotnom stave atď.);

2. 

byť schopný prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vodiči dodržiavali dopravné predpisy, zákazy a obmedzenia premávky platné v rôznych členských štátoch (obmedzenia rýchlosti, prednosti, obmedzenia zastavenia a státia, používanie svetiel, dopravné značenie atď.);

3. 

byť schopný zostaviť pokyny pre vodičov na kontrolu plnenia bezpečnostných požiadaviek, pokiaľ ide o stav vozidiel, ich vybavenie a náklad a pokiaľ ide o preventívne opatrenia, ktoré je potrebné prijať;

4. 

byť schopný stanoviť postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nehody, a zaviesť vhodné postupy na prevenciu opakovaného výskytu nehôd alebo závažných dopravných priestupkov;

5. 

byť schopný zaviesť postupy na správne zabezpečenie tovaru a poznať príslušné techniky;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

6. 

mať základné vedomosti o usporiadaní cestnej siete členských štátov.

II.   ORGANIZÁCIA SKÚŠKY

1. 

Členské štáty zorganizujú povinnú písomnú skúšku, ktorú môže doplniť nepovinná ústna skúška, s cieľom preukázať, či uchádzači o povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy dosiahli požadovanú úroveň vedomostí v predmetoch uvedených v časti I, osobitne ich schopnosť používať nástroje a techniky týkajúce sa týchto predmetov a plniť zodpovedajúce realizačné a koordinačné úlohy.

a) 

Povinná písomná skúška bude pozostávať z dvoch testov, a to:

i) 

písomné otázky pozostávajúce z otázok s viacerými možnosťami (každá so štyrmi možnými odpoveďami), z otázok vyžadujúcich si priamu odpoveď alebo z kombinácie oboch systémov;

ii) 

písomné práce/prípadové štúdie.

Každý test bude minimálne trvať dve hodiny.

b) 

V prípade, že sa zorganizuje ústna skúška, členské štáty môžu podmieniť účasť na tejto skúške úspešným vykonaním písomnej skúšky.

2. 

Pokiaľ členské štáty organizujú aj ústnu skúšku, musia stanoviť pre každý z týchto troch testov váhu bodov, a to najmenej 25 % a najviac 40 % z celkového počtu bodov, ktoré sa majú udeliť.

Pokiaľ členské štáty organizujú iba písomnú skúšku, musia stanoviť pre každý test váhu bodov, a to najmenej 40 % a najviac 60 % z celkového počtu bodov, ktoré sa majú udeliť.

3. 

Pokiaľ ide o všetky testy, žiadatelia musia dosiahnuť v priemere aspoň 60 % z celkového počtu prideľovaných bodov, pričom v každom danom teste musia dosiahnuť aspoň 50 % z celkového možného počtu bodov. Členský štát môže len pri jednom teste znížiť percentuálnu hodnotu z 50 % na 40 %.




PRÍLOHA II

Bezpečnostné prvky a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti

Osvedčenie musí obsahovať aspoň dva z týchto bezpečnostných prvkov:

— 
hologram,
— 
osobitné vlákna v papieri viditeľné pod UV svetlom,
— 
aspoň jeden riadok mikrotlače (tlač, ktorú vidieť len pod lupou a ktorá sa nedá reprodukovať kopírovacími strojmi),
— 
hmatateľné znaky, symboly alebo vzory,
— 
dvojité číslovanie: sériové číslo a číslo vydania,
— 
ochranné vzorkované pozadie s jemnými gilošovanými vzormi a írisovou tlačou.




PRÍLOHA III

Vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

▼M1

(Tmavobéžová farba Pantone 467 alebo čo najbližšia k tejto farbe – formát DIN A 4, papier z buničiny, 100 g/m2 alebo viac)

▼B

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu vydávajúceho osvedčenie]



Rozlišovací symbol dotknutého členského štátu (1)

Názov oprávneného orgánu alebo úradu (2)

►M2  (1)   

Rozlišovacie symboly členských štátov: (B) Belgicko, (BG) Bulharsko, (CZ) Česká republika, (DK) Dánsko, (D) Nemecko, (EST) Estónsko, (IRL) Írsko, (GR) Grécko, (E) Španielsko, (F) Francúzsko, (HR) Chorvátsko, (I) Taliansko, (CY) Cyprus, (LV) Lotyšsko, (LT) Litva, (L) Luxembursko, (H) Maďarsko, (M) Malta, (NL) Holandsko, (A) Rakúsko, (PL) Poľsko, (P) Portugalsko, (RO) Rumunsko, (SLO) Slovinsko, (SK) Slovensko, (FIN) Fínsko, (S) Švédsko, (UK) Spojené kráľovstvo.

 ◄
(2)   

Úrad alebo orgán, ktorý každý členský štát Európskeho spoločenstva vopred určil na vydávanie tohto osvedčenia.

OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI V OBLASTI CESTNEJ NÁKLADNEJ/OSOBNEJ DOPRAVY ( 15 )

Č. …

Orgán/úrad …

týmto osvedčuje, že ( 16 ) …

narodený(-á) ….v …

zložil(-a) testy skúšky (rok: …, dátum skúšky: …) ( 17 ) potrebné na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej nákladnej/osobnej (15)  dopravy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ( 18 ).

Toto osvedčenie je postačujúcim dôkazom odbornej spôsobilosti uvedenej v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009.

Vydané v … dňa … ( 19 ).




PRÍLOHA IV

▼M3

Najzávažnejšie porušenia na účely článku 6 ods. 2

▼B

1. 
a) 

Prekročenie maximálneho šesťdňového alebo štrnásťdňového času jazdy o 25 % alebo viac.

▼M3

b) 

prekročenie maximálneho denného času jazdy počas denného pracovného času o 50 % alebo viac.

2. 

Nenainštalovaný tachograf a/alebo obmedzovač rýchlosti alebo prítomnosť vo vozidle a/alebo použitie podvodného zariadenia, ktoré dokáže zmeniť záznamy záznamového zariadenia a/alebo obmedzovača rýchlosti, alebo sfalšovanie záznamových listov alebo údajov získaných z tachografu a/alebo karty vodiča.

▼B

3. 

Riadenie vozidla bez platného osvedčenia o technickej kontrole, ak sa tento doklad vyžaduje podľa práva Spoločenstva, a/alebo veľmi závažné nedostatky okrem iného na úrovni brzdového systému, spojov v riadení, kolies/pneumatík, perovania alebo podvozku, ktoré by predstavovali také bezprostredné ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky, ktoré vedie k rozhodnutiu o znehybnení vozidla.

4. 

Preprava nebezpečných vecí, ktorá je zakázaná, alebo preprava takých vecí v zakázaných alebo neschválených prepravných prostriedkoch alebo bez ich označenia ako nebezpečné veci na vozidle, v dôsledku čoho sú ohrozené životy alebo životné prostredie do takej miery, že to vedie k rozhodnutiu o znehybnení vozidla.

5. 

Preprava cestujúcich alebo tovaru bez držby platného vodičského preukazu alebo uskutočnená podnikom, ktorý nie je držiteľom platnej licencie Spoločenstva.

6. 

►C1  Vodič používa falšovanú kartu vodiča, alebo kartu, ktorej nie je držiteľom alebo ktorú získal na základe falošných vyhlásení a/alebo pozmenených dokladov. ◄

7. 

Preprava tovaru, pri ktorej celková povolená hmotnosť presiahla 20 % alebo viac pri vozidlách s celkovou povolenou hmotnosťou väčšou ako 12 ton a 25 % alebo viac pri vozidlách s celkovou povolenou hmotnosťou menšou ako 12 ton.



( 1 ) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35).

( 3 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1213/2010 zo 16. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa vzájomného prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 335, 18.12.2010, s. 21).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

( 6 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

( 7 ) Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8.

( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

( 9 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.

( 10 ) Rozhodnutie Rady 85/368/EHS zo 16. júla 1985 o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 56).

( 11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35).

( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4).

( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

( 15 ) Nehodiace sa vypustiť.

( 16 ) Priezvisko a meno; miesto a dátum narodenia.

( 17 ) Identifikácia skúšky.

( 18 ) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51

( 19 ) Odtlačok pečiatky a podpis oprávneného orgánu alebo úradu vydávajúceho osvedčenie.