02009L0125 — SK — 04.12.2012 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 285 31.10.2009, s. 10) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 |
L 315 |
1 |
14.11.2012 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/125/ES
z 21. októbra 2009
o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov
(prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„energeticky významný výrobok“ (ďalej len „výrobok“) je akýkoľvek tovar, ktorý má vplyv na spotrebu energie pri používaní, ktorý je uvádzaný na trh a/alebo do prevádzky vrátane dielov určených na začlenenie do energeticky významného výrobku, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, a uvedených na trh a/alebo uvádzaných do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, ktorých environmentálne vlastnosti možno samostatne posúdiť;
„súčiastky a podzostavy“ sú diely, ktoré sa majú začleniť do výrobku a ktoré sa neuvádzajú na trh a/alebo sa neuvádzajú do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, alebo ktorých environmentálne vlastnosti nemožno samostatne ohodnotiť;
„vykonávacie opatrenia“ sú opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ktoré stanovujú požiadavky na ekodizajn vymedzených energeticky významných výrobkov alebo ich environmentálne aspekty;
„uvedenie na trh“ je sprístupnenie výrobku po prvýkrát na trhu Spoločenstva na účely jeho šírenia alebo používania v rámci Spoločenstva, či už odplatne alebo bezodplatne, a bez ohľadu na techniku predaja;
„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie výrobku na plánovaný účel koncovým užívateľom v Spoločenstve;
„výrobca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a je zodpovedná za ich zhodu s touto smernicou berúc do úvahy, že sú uvádzané na trh a/alebo uvádzané do prevádzky pod výrobcovým vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo slúžia na výrobcove vlastné použitie. V prípade, že neexistuje výrobca tak, ako je vymedzený v prvej vete tohto bodu, ani dovozca, ako je vymedzený v bode 8, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh a/alebo do prevádzky výrobky podľa tejto smernice, sa považuje za výrobcu;
„splnomocnený zástupca“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá bola výrobcom písomne poverená, aby v jeho mene vykonávala všetky alebo niektoré povinnosti a formality spojené s touto smernicou;
„dovozca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti umiestni výrobok pochádzajúci z tretej krajiny na trh Spoločenstva;
„materiály“ sú všetky materiály použité počas životného cyklu výrobku;
„navrhovanie výrobku“ je súbor postupov, ktoré pretvárajú právne, technické, bezpečnostné, funkčné, trhové alebo iné požiadavky, ktoré výrobok musí spĺňať, do technickej špecifikácie takého výrobku;
„environmentálny aspekt“ je prvok alebo funkcia výrobku, ktoré môžu počas jeho životného cyklu pôsobiť na životné prostredie;
„vplyv na životné prostredie“ je akákoľvek zmena životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom počas jeho životného cyklu;
„životný cyklus“ sú po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy výrobku, počínajúc od použitia základnej suroviny až po konečné zneškodnenie;
„opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo jeho súčiastky po ukončení svojho prvého použitia použijú na ten istý účel, na ktorý boli vytvorené, vrátane ďalšieho používania výrobku, ktorý bol vrátený do zberne, distribútorovi, recyklovateľovi alebo výrobcovi, ako aj opätovné používanie výrobku po jeho renovácii;
„recyklácia“ je opätovné spracovanie odpadového materiálu vo výrobnom procese na pôvodné účely alebo na iné účely s výnimkou energetického zhodnotenia;
„energetické zhodnotenie“ je použitie horľavého odpadu ako prostriedku na výrobu energie prostredníctvom priameho spálenia s iným odpadom alebo bez neho, avšak s využitím tepla;
„zhodnotenie“ je akákoľvek z príslušných činností uvedených v prílohe II B k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch ( 21 );
„odpad“ je akákoľvek látka alebo predmet z kategórií uvedených v prílohe I k smernici 2006/12/ES, ktorých sa držiteľ zbavuje, ktorých sa chce zbaviť alebo ktorých je povinný sa zbaviť;
„nebezpečný odpad“ je každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch ( 22 );
„ekologický profil“ je opis vstupov a výstupov (napr. materiálov, emisií a odpadu) súvisiacich s výrobkom počas jeho životného cyklu, ktoré sú významné z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a vyjadrujú sa vo fyzikálnych veličinách, ktoré možno odmerať, a to v súlade s vykonávacími opatreniami vzťahujúcimi sa na výrobok;
„environmentálne vlastnosti“ výrobku sú výsledky riadenia environmentálnych aspektov výrobku zo strany výrobcu, ako sú uvedené v spise s technickou dokumentáciou výrobku;
„zlepšenie environmentálnych vlastností“ je proces skvalitnenia environmentálnych vlastností výrobku v priebehu nasledujúcich generácií, hoci nie nevyhnutne všetkých environmentálnych aspektov výrobku súčasne;
„ekodizajn“ je začlenenie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku počas celého jeho životného cyklu;
„požiadavka na ekodizajn“ je akákoľvek požiadavka ohľadom výrobku alebo akákoľvek požiadavka ohľadom navrhovania výrobku, ktorá má zlepšiť jeho environmentálne vlastnosti, alebo akákoľvek požiadavka na poskytnutie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov výrobku;
„všeobecná požiadavka na ekodizajn“ je akákoľvek požiadavka na ekodizajn na základe ekologického profilu výrobku ako celku bez stanovených limitných hodnôt pre konkrétne environmentálne aspekty;
„špecifická požiadavka na ekodizajn“ je kvantifikovaná a merateľná požiadavka na ekodizajn týkajúca sa jednotlivého environmentálneho aspektu výrobku, napríklad energetickej spotreby pri používaní vypočítanej na danú jednotku výstupného výkonu;
„harmonizovaná norma“ je technická špecifikácia prijatá uznanou normalizačnou inštitúciou na základe mandátu Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( 23 ) na účely vytvorenia európskej požiadavky, zhoda s ktorou nie je povinná.
Článok 3
Uvedenie na trh a/alebo uvedenie do prevádzky
Členské štáty určia orgány zodpovedné za dohľad nad trhom. Zabezpečia, aby tieto orgány mali a využívali právomoci potrebné na prijatie vhodných opatrení, ktoré im boli zverené na základe tejto smernice. Členské štáty vymedzia úlohy, právomoci a organizačné opatrenia príslušných orgánov, ktoré sú oprávnené:
organizovať v primeranej miere príslušné kontroly zhody výrobku a zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu k stiahnutiu výrobkov, ktoré nie sú v zhode, z trhu v súlade s článkom 7;
vyžadovať, aby dotknuté strany predložili všetky potrebné informácie uvedené vo vykonávacích opatreniach;
odoberať vzorky výrobkov a podrobovať ich kontrole zhody.
Článok 4
Povinnosti dovozcu
Ak výrobca nie je usadený na území Spoločenstva a nemá splnomocneného zástupcu, je dovozca povinný:
zabezpečiť, že výrobok uvedený na trh a/alebo do prevádzky je v zhode s touto smernicou a s uplatniteľnými vykonávacími opatreniami a
držať a sprístupniť vyhlásenie o zhode ES a technickú dokumentáciu.
Článok 5
Označovanie a vyhlásenie o zhode ES
Členské štáty tiež povolia poskytovanie týchto informácií aj v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie.
Pri uplatňovaní prvého pododseku členské štáty zohľadnia najmä:
či informácie možno poskytnúť formou harmonizovaných symbolov, alebo uznávaných kódov alebo inými prostriedkami a
predpokladaný typ užívateľa výrobku a povahu informácií, ktoré treba poskytnúť.
Článok 6
Voľný pohyb
Toto nemá vplyv na požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a požiadavky na systémy stanovené členskými štátmi v súlade s článkom 4 ods. 1 a článkom 8 smernice 2010/31/EÚ.
Článok 7
Ochranná doložka
Ak existujú podklady, ktoré dostatočne preukazujú, že výrobok možno nie je v zhode, prijme členský štát potrebné opatrenia, ktoré, podľa závažnosti tejto nezhody, môžu viesť až k zákazu uvedenia tohto výrobku na trh, kým takýto výrobok nebude uvedený do zhody.
Ak nezhoda trvá i naďalej, členský štát prijme rozhodnutie obmedzujúce alebo zakazujúce uvedenie na trh predmetného výrobku a/alebo jeho uvedenie do prevádzky alebo zabezpečí jeho stiahnutie z trhu.
V prípade zákazu alebo stiahnutia z trhu sú Komisia a ostatné členské štáty o tom okamžite informované.
Dotknutá strana je o takomto rozhodnutí bezodkladne informovaná a zároveň oboznámená aj o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov platných v dotknutom členskom štáte, a o lehotách vzťahujúcich sa na uvedené opravné prostriedky.
Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek rozhodnutí prijatom podľa odseku 1, pričom uvedie dôvody takéhoto rozhodnutia, a najmä to, či je nezhoda spôsobená:
nesplnením požiadaviek uplatniteľného vykonávacieho opatrenia;
nesprávnym uplatňovaním harmonizovaných noriem podľa článku 10 ods. 2;
nedostatkami v harmonizovaných normách podľa článku 10 ods. 2.
Po konzultáciách Komisia bezodkladne informuje členský štát, ktorý prijal rozhodnutie, a ďalšie členské štáty o svojich názoroch.
Ak sa Komisia domnieva, že rozhodnutie je neopodstatnené, bezodkladne o tom informuje členský štát.
Článok 8
Posudzovanie zhody
Ak má členský štát k dispozícii presvedčivé údaje o pravdepodobnej nezhode výrobku, čo najskôr uverejní odôvodnené posúdenie zhody tohto výrobku, ktoré môže vykonať príslušný orgán s cieľom podniknúť, ak je to vhodné, včasné kroky na nápravu.
Ak je výrobok, na ktorý sa vzťahujú vykonávacie opatrenia, navrhovaný organizáciou zaregistrovanou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) ( 24 ) a navrhovanie výrobkov je zahrnuté v predmete tejto registrácie, predpokladá sa, že systém riadenia takejto organizácie je v súlade s požiadavkami prílohy V k tejto smernici.
Ak je výrobok, na ktorý sa vzťahujú vykonávacie opatrenia, navrhovaný organizáciou so systémom riadenia, ktorý zahŕňa navrhovanie výrobkov a ktorý sa uplatňuje v súlade s harmonizovanými normami, ktorých referenčné čísla boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že tento systém riadenia je v súlade s príslušnými požiadavkami prílohy V.
Príslušné dokumenty sa sprístupnia do 10 dní od doručenia žiadosti príslušného orgánu členského štátu.
Článok 9
Predpoklad zhody
Článok 10
Harmonizované normy
Článok 11
Požiadavky na súčiastky a podzostavy
Vykonávacie opatrenia môžu vyžadovať, aby výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca, ktorý uvádza súčiastky a podzostavy na trh a/alebo ich uvádza do prevádzky, poskytol výrobcovi výrobku, na ktorý sa vzťahujú vykonávacie opatrenia, príslušné informácie o materiálovom zložení a o spotrebe energie, materiálov a/alebo zdrojov daných súčiastok alebo podzostáv.
Článok 12
Administratívna spolupráca a výmena informácií
Administratívna spolupráca a výmena informácií v maximálnej miere využívajú elektronické spôsoby komunikácie a môžu byť podporované príslušnými programami Spoločenstva.
Členské štáty informujú Komisiu o orgánoch zodpovedných za uplatňovanie tejto smernice.
Článok 13
Malé a stredné podniky
Článok 14
Informovanosť spotrebiteľov
V súlade s uplatniteľným vykonávacím opatrením výrobcovia zabezpečia formou, ktorú považujú za primeranú, že spotrebitelia výrobkov majú:
potrebné informácie o úlohe, ktorú môžu mať v trvalo udržateľnom používaní výrobku, a
v prípadoch, keď to vyžadujú vykonávacie opatrenia, ekologický profil výrobku a výhody ekodizajnu.
Článok 15
Vykonávacie opatrenia
Kritériá uvedené v odseku 1 sú tieto:
podľa posledných dostupných údajov predstavuje významný objem odbytu výrobku v rámci Spoločenstva orientačne viac ako 200 000 jednotiek ročne;
výrobok musí mať vzhľadom na objem uvedený na trh alebo do prevádzky významný dopad na životné prostredie v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v strategických prioritách Spoločenstva uvedených v rozhodnutí č. 1600/2002/ES, a
výrobok predstavuje významný potenciál zlepšenia vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov, pričom sa berie do úvahy najmä:
neexistencia príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo neschopnosť trhových síl riadne riešiť tento problém a
veľké rozdiely v environmentálnych vlastnostiach výrobkov, ktoré sú dostupné na trhu a majú rovnocenné použitie.
Pri príprave návrhu vykonávacieho opatrenia zohľadní Komisia názory výboru uvedeného v článku 19 ods. 1 a ďalej vezme do úvahy:
priority Spoločenstva v oblasti životného prostredia, napríklad priority stanovené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP), a
príslušné právne predpisy Spoločenstva a samoreguláciu, napríklad dobrovoľné dohody, ktoré by po hodnotení podľa článku 17 mali dosiahnuť strategické ciele rýchlejšie a pri nižších výdavkoch než povinné požiadavky.
Pri príprave návrhu vykonávacieho opatrenia Komisia:
vezme do úvahy životný cyklus výrobku a všetky jeho dôležité environmentálne aspekty, okrem iného energetickú účinnosť. Hĺbka analýzy environmentálnych aspektov a realizovateľnosti ich zlepšenia bude úmerná ich významu. Prijatie požiadaviek na ekodizajn významných environmentálnych aspektov výrobku sa nemá odkladať z dôvodu neistôt súvisiacich s ďalšími aspektmi;
vypracuje hodnotenie, v ktorom posúdi vplyv výrobkov na životné prostredie, spotrebiteľov a výrobcov vrátane MSP, z hľadiska konkurencieschopnosti, vrátane trhov nachádzajúcich sa mimo Spoločenstva, inovácie, prístupu na trh a nákladov a výnosov;
zohľadní existujúce vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré členské štáty považujú za relevantné;
vykoná vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;
vypracuje odôvodnenie k návrhu vykonávacieho opatrenia na základe posúdenia uvedeného v písmene b) a
určí dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadní najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.
Vykonávacie opatrenia spĺňajú všetky tieto kritériá:
z hľadiska užívateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku;
nemajú nežiadúci vplyv na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie;
nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady na výrobok počas jeho životného cyklu;
nemajú žiadny významný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu;
stanovenie požiadavky na ekodizajn v zásade nemá za následok uloženie povinnosti prevzatia technológií, ktoré vlastní určitý výrobca, inými výrobcami a
neukladajú výrobcom nadmerné administratívne zaťaženie.
Špecifické požiadavky na ekodizajn sa zavedú pre vybrané environmentálne aspekty s významným vplyvom na životné prostredie.
Vykonávacie opatrenia môžu ustanoviť aj to, že pre určité špecifické parametre ekodizajnu uvedené v časti 1 prílohy I nie je potrebná žiadna požiadavka na ekodizajn.
Článok 16
Pracovný plán
Tento pracovný plán určí na tri nasledujúce roky informatívny zoznam skupín výrobkov, ktoré sa považujú za priority na prijatie vykonávacích opatrení.
Komisia pracovný plán pravidelne mení a dopĺňa po porade s konzultačným fórom.
Počas prechodného obdobia do vypracovania prvého pracovného plánu uvedeného v odseku 1 tohto článku a v súlade s kritériami vymedzenými v článku 15 a po porade s konzultačným fórom však Komisia vo vhodných prípadoch zavedie vopred:
vykonávacie opatrenia začínajúc tými výrobkami, ktoré ECCP označil za výrobky, ktoré poskytujú veľký potenciál na hospodárne zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú napríklad zariadenia na vykurovanie a ohrev teplej vody, elektromotory, osvetlenie v domácnostiach a treťom sektore, domáce spotrebiče, kancelárske vybavenie v domácnostiach a treťom sektore, spotrebná elektronika a HVAC systém (ohrievací ventilačný klimatizačný systém), a
pre skupinu výrobkov osobitné vykonávacie opatrenie na zníženie strát v stave pohotovosti.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 3.
Článok 17
Samoregulácia
Dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia predstavované ako alternatívy k vykonávacím opatreniam v kontexte tejto smernice sa hodnotia prinajmenšom na základe prílohy VIII.
Článok 18
Konzultačné fórum
Komisia zabezpečí, aby pri výkone svojich činností zachovala pri každom vykonávacom opatrení vyváženú účasť zástupcov členských štátov, ako aj príslušných zainteresovaných strán, ktorých sa daný výrobok alebo skupina výrobkov týka, napríklad priemyslu vrátane MSP, remesiel, obchodníkov, maloobchodníkov, dovozcov, skupín na ochranu životného prostredia a spotrebiteľských organizácií. Tieto strany prispievajú predovšetkým k definovaniu a prepracovaniu vykonávacích opatrení, k preskúmaniu účinnosti vytvorených mechanizmov dohľadu nad trhom, ako aj k hodnoteniu dobrovoľných dohôd a iných samoregulačných opatrení. Tieto strany sa stretnú v konzultačnom fóre. Rokovací poriadok fóra ustanoví Komisia.
Článok 19
Výbor
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
Článok 20
Sankcie
Členské štáty ustanovia pravidlá pre prípad porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, pričom zohľadňujú rozsah nezhody a počet kusov nezhodných výrobkov uvedených na trh Spoločenstva. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 20. novembra 2010 a bezodkladne oznámia všetky ich následné zmeny a doplnenia.
Článok 21
Preskúmanie
Komisia najneskôr do roku 2012 preskúma účinnosť tejto smernice a jej vykonávacích opatrení, pričom zahrnie okrem iného:
metodiku určovania a pokrytia dôležitých environmentálnych parametrov, ako je napríklad účinné využívanie zdrojov pri zohľadnení celého životného cyklu výrobkov;
prah na vykonávacie opatrenia;
mechanizmy dohľadu nad trhom a
akúkoľvek relevantnú stimulovanú samoreguláciu.
Na základe tohto preskúmania, a najmä po zvážení skúseností s rozšíreným rozsahom pôsobnosti tejto smernice, Komisia po porade s konzultačným fórom uvedeným v článku 18 posúdi predovšetkým vhodnosť rozšírenia pôsobnosti smernice na iné ako energeticky významné výrobky, aby sa dosiahlo výrazné zníženie vplyvu na životné prostredie počas celého životného cyklu takých výrobkov, a podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice.
Článok 22
Dôvernosť
Požiadavky na poskytovanie informácií výrobcom a/alebo jeho splnomocneným zástupcom uvedené v článku 11 a v časti 2 prílohy I musia byť primerané a musia zohľadňovať oprávnenú požiadavku na dôvernosť obchodne citlivých informácií.
Článok 23
Transpozícia
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Uvedú tiež vyhlásenie, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a o vyhlásení upravia členské štáty.
Článok 24
Zrušujúce ustanovenie
Smernica 2005/32/ES, zmenená a doplnená smernicou uvedenou v časti A prílohy IX, sa týmto zrušuje bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy IX do ich vnútroštátneho práva.
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody v prílohe X.
Článok 25
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 26
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
Metóda určovania všeobecných požiadaviek na ekodizajn
(podľa článku 15 ods. 6)
Cieľom všeobecných požiadaviek na ekodizajn je zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov s dôrazom na jeho dôležité environmentálne aspekty bez toho, aby sa určovali hraničné hodnoty. Metóda uvedená v tejto prílohe sa musí uplatniť vtedy, keď nie je vhodné stanoviť hraničné hodnoty pre skupinu skúmaných výrobkov. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho opatrenia, ktorý predloží výboru uvedenému v článku 19 ods. 1, musí určiť dôležité environmentálne aspekty, ktoré musia byť špecifikované vo vykonávacom opatrení.
Pri príprave vykonávacích opatrení upravujúcich všeobecné požiadavky na ekodizajn v zmysle článku 15 Komisia podľa potreby musí určiť pre výrobok, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie opatrenie, príslušné parametre ekodizajnu spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 1, požiadavky na poskytnutie informácií spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 2, a požiadavky na výrobcu uvedené v časti 3.
Časť 1. Parametre ekodizajnu pre výrobky
1.1. Pokiaľ sa týkajú navrhovania výrobku, dôležité environmentálne aspekty sa musia zistiť v súvislosti s týmito fázami životného cyklu výrobku:
výber a použitie surovín;
výroba;
balenie, doprava a distribúcia;
inštalácia a údržba;
používanie a
ukončenie používania, čo označuje stav, keď výrobok dosiahol koniec svojho prvého používania až po jeho konečné zneškodnenie.
1.2. V každej fáze sa podľa relevantnosti musia posudzovať tieto environmentálne aspekty:
predpokladaná spotreba materiálov, energie a iných zdrojov, napríklad čerstvej vody;
predpokladané emisie do ovzdušia, vody alebo pôdy;
predpokladané znečistenie pôsobením fyzikálnych účinkov ako hluk, vibrácie, žiarenie, elektromagnetické polia;
predpokladaný vznik odpadového materiálu a
možnosti opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia materiálov a/alebo energie s ohľadom na smernicu 2002/96/ES.
1.3. Na posúdenie potenciálu na zlepšenie environmentálnych aspektov uvedených v bode 1.2 sa podľa vhodnosti musia použiť najmä tieto parametre, ktoré podľa potreby doplnia i ďalšie parametre:
hmotnosť a objem výrobku;
použitie materiálov získaných z recyklačných činností;
spotreba energie, vody a iných zdrojov počas životného cyklu;
použitie látok klasifikovaných ako nebezpečné pre zdravie a/alebo nebezpečné pre životné prostredie podľa smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok ( 25 ) a so zreteľom na právne predpisy o uvádzaní určitých látok na trh a ich používaní, napríklad smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov ( 26 ) alebo smernica 2002/95/ES;
množstvo a povaha spotrebného materiálu potrebného na správne používanie a údržbu;
jednoduchosť opätovného použitia a recyklácie vyjadrená: počtom použitých materiálov a súčiastok, použitím štandardných súčiastok, časom potrebným na demontáž, zložitosťou nástrojov potrebných na demontáž, použitím noriem kódovania súčiastok a materiálov na účely zistenia súčiastok a materiálov vhodných na opätovné použitie a recykláciu (vrátane označenia plastových dielov v súlade s normami ISO), použitím ľahko recyklovateľných materiálov, jednoduchým prístupom k cenným a ostatným recyklovateľným súčiastkam a materiálom, jednoduchým prístupom k súčiastkam a materiálom obsahujúcim nebezpečné látky;
začlenenie použitých súčiastok;
vyhýbanie sa technickým riešeniam, ktoré sú nepriaznivé pre opätovné použitie a recykláciu súčiastok a celých spotrebičov;
predĺženie životnosti vyjadrené: minimálnou zaručenou životnosťou, minimálnou dobou dostupnosti náhradných dielov, modularitou, aktualizovateľnosťou, opraviteľnosťou;
množstvo vznikajúceho odpadu a množstvo vznikajúceho nebezpečného odpadu;
emisie do ovzdušia (skleníkové plyny, kyselinotvorné látky, prchavé organické zlúčeniny, látky spôsobujúce stenčovanie ozónovej vrstvy, perzistentné organické znečisťujúce látky, ťažké kovy, jemné čiastočky a suspenzované čiastočky) bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii zákonov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch ( 27 );
emisie do vody (ťažké kovy, látky s nežiaducim účinkom na kyslíkovú rovnováhu, perzistentné organické znečisťujúce látky) a
emisie do pôdy (najmä priesaky a úniky nebezpečných látok počas fázy používania výrobku a možnosť vytečenia pri jeho zneškodňovaní ako odpadu).
Časť 2. Požiadavky vzťahujúce sa na poskytovanie informácií
Vykonávacie opatrenia môžu vyžadovať, aby výrobca poskytol informácie, ktoré môžu ovplyvňovať spôsob zaobchádzania, používania alebo recyklácie výrobkov inými stranami ako výrobcom. Tieto informácie môžu podľa potreby zahŕňať:
informácie od projektanta týkajúce sa výrobného procesu;
informácie pre spotrebiteľov o dôležitých environmentálnych charakteristikách a vlastnostiach výrobku, ktoré sa priložia k výrobku pri uvedení na trh, aby spotrebitelia mohli porovnať tieto aspekty výrobkov;
informácie pre spotrebiteľov o spôsobe inštalácie, používania a údržby výrobku s cieľom minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie a zabezpečiť optimálnu životnosť, ako aj o spôsobe vrátenia výrobku po ukončení jeho používania a podľa potreby aj informácie o období, počas ktorého sú k dispozícii náhradné diely a možnosti aktualizácie výrobkov, a
informácie pre zariadenia zaoberajúce sa demontážou, recykláciou alebo zneškodnením po uplynutí životného cyklu.
Ak je to možné, informácie by sa mali uviesť na výrobku.
Tieto informácie musia zohľadniť povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva, napríklad zo smernice 2002/96/ES.
Časť 3. Požiadavky na výrobcu
1. Vo vzťahu k tým environmentálnym aspektom, ktoré vykonávacie opatrenie označuje za aspekty, ktoré možno vo veľkej miere ovplyvniť navrhovaním výrobku, výrobcovia výrobkov musia vykonávať posudzovanie modelu výrobku počas celého jeho životného cyklu na základe reálneho predpokladu obvyklých podmienok a účelov použitia. Ďalšie environmentálne aspekty možno skúmať na základe dobrovoľnosti.
Na základe tohto posúdenia musia výrobcovia vyhotoviť ekologický profil výrobku. Musí vychádzať z charakteristiky výrobku týkajúcej sa životného prostredia a zo vstupov alebo výstupov počas životného cyklu výrobku vyjadrených v merateľných fyzikálnych veličinách.
2. Výrobcovia musia použiť toto posúdenie na vyhodnotenie alternatívnych konštrukčných riešení a dosiahnutých environmentálnych vlastností výrobku v porovnaní s referenčnými hodnotami.
Referenčné hodnoty musí určiť Komisia vo vykonávacom opatrení na základe informácií získaných počas prípravy opatrenia.
Výber konkrétneho konštrukčného riešenia musí dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi rôznymi environmentálnymi aspektmi a medzi environmentálnymi aspektmi a inými relevantnými hľadiskami, napríklad bezpečnosťou a ochranou zdravia, technickými požiadavkami na funkčnosť, kvalitou a výkonom a ekonomickými aspektmi vrátane výrobných nákladov a predajnosti, pričom musí byť dodržaný súlad s príslušnými právnymi predpismi.
PRÍLOHA II
Metóda určovania špecifických požiadaviek na ekodizajn
(podľa článku 15 ods. 6)
Cieľom špecifických požiadaviek na ekodizajn je zlepšiť vybraný environmentálny aspekt výrobku. Môžu byť vo forme požiadaviek na zníženú spotrebu konkrétneho zdroja, ako je limit čerpania zdroja v rôznych fázach životného cyklu výrobku (napr. limit na spotrebu vody vo fáze používania alebo limit množstva konkrétneho materiálu zabudovaného do výrobku, alebo požiadavka na minimálne množstvá recyklovaného materiálu).
Pri príprave vykonávacích opatrení upravujúcich špecifické požiadavky na ekodizajn podľa článku 15 Komisia podľa vhodnosti musí určiť pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie, príslušné parametre ekodizajnu spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 1prílohy I, a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 úroveň týchto požiadaviek:
Pri technickej, environmentálnej a ekonomickej analýze sa musí vybrať istý počet reprezentatívnych modelov predmetných výrobkov na trhu a zistia sa technické možnosti zlepšenia environmentálnych vlastností výrobku, pričom sa zohľadní ekonomická únosnosť možností a zabráni sa výraznej strate výkonu alebo užitočnosti pre spotrebiteľa.
Pri posudzovaných environmentálnych aspektoch sa musí zistiť aj technická, environmentálna a ekonomická analýza a určia sa výrobky a technológie s najlepším výkonom dostupné na trhu.
Počas analýzy, ako aj pri stanovení požiadaviek, treba vziať do úvahy úroveň výrobkov dostupných na medzinárodných trhoch a referenčné hodnoty stanovené v právnych predpisoch iných krajín.
Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení ekonomickej a technickej uskutočniteľnosti, ako aj potenciálu zlepšenia sa musia prijať konkrétne opatrenia s cieľom minimalizovať vplyv výrobku na životné prostredie.
V súvislosti s energetickou spotrebou pri používaní sa musí stanoviť úroveň energetickej účinnosti alebo spotreby tak, aby boli náklady počas životného cyklu reprezentatívnych modelov výrobkov pre koncových užívateľov minimálne vzhľadom na vplyvy na iné environmentálne aspekty. Metóda analýzy nákladov počas životného cyklu využíva skutočnú diskontnú sadzbu na základe údajov poskytnutých Európskou centrálnou bankou a reálnu životnosť výrobkov; vychádza zo súčtu zmien kúpnej ceny (následkom zmien priemyselných nákladov) a prevádzkových nákladov, ktoré vyplývajú z rôznych úrovní možností technického vylepšenia, znižovaných počas životnosti predmetných reprezentatívnych modelov výrobkov. Prevádzkové výdavky pokrývajú predovšetkým spotrebu energie a dodatočné výdavky na iné zdroje, napríklad vodu alebo čistiaci prostriedok.
Analýza citlivosti týkajúca sa príslušných faktorov, napríklad ceny energie alebo iného zdroja, nákladov na suroviny alebo výrobných nákladov, diskontných sadzieb, a podľa potreby aj externých environmentálnych nákladov, vrátane úspory emisií skleníkových plynov, sa musí vykonávať s cieľom zistiť, či došlo k výrazným zmenám a či sú celkové závery spoľahlivé. Požiadavka sa upraví zodpovedajúcim spôsobom.
Podobný postup sa môže uplatniť aj pre iné zdroje, napríklad vodu.
Pri vytváraní technických, environmentálnych a ekonomických analýz možno použiť informácie dostupné v rámci iných aktivít Spoločenstva.
To platí aj pre informácie z existujúcich programov uplatňovaných v iných častiach sveta na stanovenie špecifickej požiadavky na ekodizajn výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu s hospodárskymi partnermi Európskej únie.
Dátum nadobudnutia účinnosti požiadavky musí zohľadňovať cyklus potrebný na zmenu navrhovania predmetného výrobku.
PRÍLOHA III
Označenie CE
(podľa článku 5 ods. 2)
Označenie CE musí mať výšku najmenej 5 mm. Ak sa označenie CE zmenšuje alebo zväčšuje, musia sa dodržať proporcie znázornené na uvedenom nákrese s mriežkou.
Označenie CE sa musí umiestniť na výrobok. Pokiaľ to nie je možné, musí sa umiestniť na obal a uviesť v sprievodnej dokumentácii.
PRÍLOHA IV
Vnútorná kontrola návrhu
(podľa článku 8 ods. 2)
1. Táto príloha opisuje postup, ktorým výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca, ktorý plní povinnosti ustanovené v bode 2, zabezpečuje a vyhlasuje, že výrobok spĺňa príslušné požiadavky uplatniteľného vykonávacieho opatrenia. Vyhlásenie o zhode ES sa môže týkať jedného alebo viacerých výrobkov a musí byť uchovávané výrobcom.
2. Spis s technickou dokumentáciou, ktorý umožňuje posúdenie zhody výrobku s požiadavkami uplatniteľného vykonávacieho opatrenia, musí vyhotoviť výrobca.
Dokumentácia musí obsahovať najmä:
všeobecný opis výrobku a jeho plánovaného použitia;
výsledky relevantných štúdií environmentálneho posudzovania vykonané výrobcom a/alebo odkazy na literatúru o environmentálnom posudzovaní alebo prípadové štúdie, ktoré výrobca používa pri hodnotení, dokumentovaní a určovaní konštrukčných riešení výrobku;
ekologický profil, ak ho vyžaduje vykonávacie opatrenie;
prvky konštrukčnej špecifikácie výrobku týkajúce sa environmentálnych aspektov navrhovania výrobku;
zoznam príslušných noriem uvedených v článku 10, aplikovaných vcelku alebo čiastočne, a opis prijatých riešení pre splnenie požiadaviek uplatniteľného vykonávacieho opatrenia v prípadoch, kedy sa neuplatnili normy uvedené v článku 10, alebo ak sa tieto normy nevzťahujú na úplne všetky požiadavky uplatniteľného vykonávacieho opatrenia;
kópie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov navrhovania výrobku, ktoré sa poskytujú v súlade s požiadavkami špecifikovanými v časti 2 prílohy I, a
výsledky vykonaných meraní požiadaviek na ekodizajn vrátane podrobností o zhode týchto meraní v porovnaní s požiadavkami na ekodizajn ustanovenými v uplatniteľnom vykonávacom opatrení.
3. Výrobca musí prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečil, že výrobok sa vyrába v súlade s konštrukčnými špecifikáciami uvedenými v bode 2 a s požiadavkami opatrenia, ktoré sa na ne vzťahuje.
PRÍLOHA V
Systém riadenia na posudzovanie zhody
(podľa článku 8 ods. 2)
|
1. |
Táto príloha opisuje postup, ktorým výrobca, ktorý plní povinnosti vyplývajúce z bodu 2, zabezpečuje a vyhlasuje, že výrobok spĺňa požiadavky uplatniteľného vykonávacieho opatrenia. Vyhlásenie o zhode ES sa môže týkať jedného alebo viacerých výrobkov a musí byť uchovávané výrobcom. |
|
2. |
Systém riadenia sa môže použiť na posúdenie zhody výrobku, ak výrobca vykoná environmentálne prvky uvedené v bode 3. |
|
3. |
Environmentálne prvky systému riadenia Tento bod určuje prvky systému riadenia a postupy, pomocou ktorých môže výrobca preukázať, že výrobok spĺňa požiadavky uplatniteľného vykonávacieho opatrenia. 3.1. Politika environmentálnych vlastností výrobku Výrobca musí byť schopný preukázať zhodu s požiadavkami uplatniteľného vykonávacieho opatrenia. Výrobca musí byť schopný poskytnúť aj rámec pre stanovenie a preskúmanie cieľov a ukazovateľov environmentálnych vlastností výrobku na účely zlepšenia celkových environmentálnych vlastností výrobku. Všetky opatrenia prijaté výrobcom na účely zlepšenia celkových environmentálnych vlastností a vytvorenia ekologického profilu výrobku, pokiaľ to vyžaduje vykonávacie opatrenie, prostredníctvom navrhovania a výroby sa musia systematicky a riadne dokumentovať formou písomných postupov a pokynov. Tieto postupy a pokyny musia obsahovať najmä primeraný opis:
a)
zoznamu dokumentov, ktoré musia byť vypracované na účely preukázania zhody výrobku, a ak sú relevantné, musia byť sprístupnené;
b)
cieľov a ukazovateľov environmentálnych vlastností výrobku a organizačnej štruktúry, povinností, právomocí vedenia a pridelenia prostriedkov na ich realizáciu a udržanie;
c)
kontrol a skúšok vykonávaných po výrobe s cieľom overiť vlastnosti výrobku v porovnaní s ukazovateľmi environmentálnych vlastností;
d)
postupov pre kontrolu požadovanej dokumentácie a zabezpečenie jej aktuálnosti a
e)
spôsobu overenia vykonávania a účinnosti environmentálnych prvkov systému riadenia. 3.2. Plánovanie Výrobca musí vytvoriť a udržiavať:
a)
postupy potrebné na vytvorenie ekologického profilu výrobku;
b)
ciele a ukazovatele environmentálnych vlastností výrobku zohľadňujúce technologické možnosti so zreteľom na technické a ekonomické požiadavky a
c)
program dosiahnutia týchto cieľov. 3.3. Vykonávanie a dokumentácia 3.3.1. Dokumentácia týkajúca sa systému riadenia musí spĺňať najmä tieto podmienky:
a)
musia sa vymedziť a zdokumentovať povinnosti a právomoci s cieľom zabezpečiť účinné environmentálne vlastnosti výrobku a podávanie správ o jeho prevádzke na účely preskúmania a zlepšovania;
b)
musia sa vyhotoviť dokumenty označujúce metódy kontroly a overovania návrhu a postupy a systematické opatrenia použité pri navrhovaní výrobku a
c)
výrobca musí vyhotoviť a udržiavať informácie, ktoré opisujú ústredné environmentálne prvky systému riadenia a postupy pre kontrolu všetkých vyžadovaných dokumentov. 3.3.2. Dokumentácia týkajúca sa výrobku musí obsahovať najmä:
a)
všeobecný opis výrobku a jeho plánovaného použitia;
b)
výsledky relevantných štúdií environmentálneho posudzovania vykonané výrobcom a/alebo odkazy na literatúru o environmentálnom posudzovaní alebo prípadové štúdie, ktoré výrobca používa pri hodnotení, dokumentovaní a určovaní konštrukčných riešení výrobku;
c)
ekologický profil, ak ho vyžaduje vykonávacie opatrenie;
d)
dokumenty opisujúce výsledky vykonaných meraní súladu s požiadavkami na ekodizajn vrátane podrobností o zhode týchto meraní v porovnaní s požiadavkami na ekodizajn ustanovenými v uplatniteľnom vykonávacom opatrení;
e)
výrobcom vyhotovené špecifikácie, ktoré uvádzajú najmä použité normy, a ak sa nepoužijú normy uvedené v článku 10 alebo ak sa tieto normy nevzťahujú úplne na všetky požiadavky príslušného vykonávacieho opatrenia, prostriedky použité na zabezpečenie zhody a
f)
kópiu informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov projektovania výrobku, ktoré sa poskytujú v súlade s požiadavkami špecifikovanými v časti 2 prílohy I. 3.4. Kontrola a nápravné opatrenia 3.4.1. Výrobca musí:
a)
prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečil, že výrobok sa vyrába v súlade so špecifikáciami navrhovania a s požiadavkami vykonávacieho opatrenia, ktoré sa naň vzťahuje;
b)
vyhotoviť a udržiavať postupy na preskúmanie a postupy pri nezhode a do zdokumentovaných postupov začleniť zmeny vyplývajúce z nápravného opatrenia a
c)
vykonávať najmenej raz za tri roky úplný vnútorný audit systému riadenia so zreteľom na jeho environmentálne prvky. |
PRÍLOHA VI
Vyhlásenie o zhode ES
(podľa článku 5 ods. 3)
Vyhlásenie o zhode ES musí obsahovať tieto prvky:
meno/názov a adresu výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu;
opis modelu postačujúci na jeho jednoznačnú identifikáciu;
ak je to vhodné, odkazy na použité harmonizované normy;
ak je to vhodné, aj iné použité technické normy a špecifikácie;
ak je to vhodné, odkaz na iné uplatnené právne predpisy Spoločenstva ustanovujúce umiestňovanie označenia CE a
označenie a podpis osoby oprávnenej zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu.
PRÍLOHA VII
Obsah vykonávacích opatrení
(podľa článku 15 ods. 8)
Vykonávacie opatrenie musí uvádzať najmä:
Presnú definíciu typu/typov výrobku/výrobkov, na ktorý/ktoré sa vzťahuje.
Požiadavku/požiadavky na ekodizajn výrobku/výrobkov, na ktorý/ktoré sa vzťahuje, dátum/dátumy vykonania, fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia:
v prípade všeobecnej požiadavky/všeobecných požiadaviek na ekodizajn, príslušné fázy a aspekty spomedzi tých, ktoré sú uvedené v bodoch 1.1 a 1.2 prílohy I, sprevádzané príkladmi parametrov vybranými spomedzi tých, ktoré sú uvedené v bode 1.3 prílohy I ako usmernenie pri hodnotení vylepšenia vzhľadom na zistené environmentálne aspekty;
v prípade špecifickej požiadavky/špecifických požiadaviek na ekodizajn, jej /ich úroveň/úrovne.
Parametre ekodizajnu uvedené v časti 1 prílohy I, pre ktoré nie je potrebná žiadna požiadavka na ekodizajn.
Požiadavky na inštaláciu výrobku, keď má priamu súvislosť s jeho environmentálnymi vlastnosťami.
Normy merania a/alebo metódy merania, ktoré sa majú použiť; podľa možností sa musia použiť harmonizované normy, ktorých referenčné čísla boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podrobnosti o posudzovaní zhody v zmysle smernice 93/465/EHS:
ak sa použitý modul/použité moduly odlišuje/odlišujú od modulu A, faktory vedúce k výberu konkrétneho postupu;
podľa potreby príslušné kritériá schválenia a/alebo certifikácie tretích strán.
V prípade ustanovenia rôznych modulov v iných požiadavkách CE pre ten istý výrobok musí platiť pre predmetnú požiadavku modul vymedzený vo vykonávacom opatrení.
Požiadavky na informácie, ktoré majú poskytovať výrobcovia, najmä o prvkoch technickej dokumentácie, ktoré sú potrebné na uľahčenie zisťovania zhody výrobku s vykonávacím opatrením.
Trvanie prechodného obdobia, počas ktorého musia členské štáty na svojom území povoliť uvedenie na trh a/alebo uvedenie do prevádzky takého výrobku, ktorý v deň prijatia vykonávacieho opatrenia spĺňa platné predpisy.
Dátum vyhodnotenia a možnej revízie vykonávacieho opatrenia, pričom sa berie do úvahy rýchlosť technického pokroku.
PRÍLOHA VIII
Samoregulácia
(podľa článku 17)
Popri základnej právnej požiadavke, že samoregulačné iniciatívy musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy (najmä o vnútornom trhu a pravidlách hospodárskej súťaže), ako aj s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva, vrátane pravidiel o viacstrannom obchode, môže byť pri hodnotení prípustnosti samoregulačných iniciatív ako alternatív k vykonávaciemu opatreniu v kontexte tejto smernice použitý nasledujúci neúplný zoznam orientačných kritérií:
1. Otvorenosť účasti
Samoregulačné iniciatívy musia byť otvorené účasti prevádzkovateľov z tretích krajín tak v prípravnej fáze, ako aj vo fáze vykonávacej.
2. Pridaná hodnota
Samoregulačné iniciatívy musia prinášať pridanú hodnotu (vyššiu než v bežnej situácii), ktorá sa prejavuje zlepšením environmentálnych vlastností daných výrobkov.
3. Reprezentatívnosť
Podniky a ich združenia, ktoré sa zúčastňujú na samoregulačných krokoch, musia predstavovať veľkú väčšinu príslušného hospodárskeho odvetvia s minimálnymi možnými výnimkami. Musí sa dbať na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže.
4. Kvantifikované a rozvrhnuté ciele
Ciele určené zainteresovanými stranami sa musia stanoviť jednoznačne a zrozumiteľne, vychádzajúc z presne vymedzeného základu. Ak ide o dlhodobú samoregulačnú iniciatívu, musia sa stanoviť predbežné ciele. Musí byť možné prijateľným a dôveryhodným spôsobom monitorovať plnenie konečných a predbežných cieľov za pomoci jasných a spoľahlivých ukazovateľov. Údaje získané výskumom, ako aj základné informácie vedeckého a technického rázu musia uľahčiť vypracovanie týchto ukazovateľov.
5. Zapojenie občianskej spoločnosti
Na zabezpečenie transparentnosti sa samoregulačné iniciatívy musia zverejňovať, a to aj prostredníctvom internetu a iných elektronických médií na šírenie informácií.
To isté sa musí týkať aj predbežných a konečných monitorovacích správ. Zúčastnené strany vrátane členských štátov, podnikov, mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia a združení spotrebiteľov musia byť vyzvané na zaujatie stanoviska ku každej samoregulačnej iniciatíve.
6. Monitorovanie a predkladanie správ
Samoregulačné iniciatívy musia obsahovať dôkladne vypracovaný systém monitorovania s jasne určenými povinnosťami podnikov a nezávislých inšpektorov. Orgány Komisie, v spolupráci s účastníkmi samoregulačnej iniciatívy, musia byť pozvané na účely monitorovania plnenia cieľov.
Program monitorovania a podávania správ musí byť podrobný, transparentný a objektívny. Posúdenie toho, či sa splnili ciele dobrovoľnej dohody alebo iných samoregulačných opatrení, musí prislúchať orgánom Komisie za pomoci výboru uvedeného v článku 19 ods. 1.
7. Nákladová efektívnosť riadenia samoregulačnej iniciatívy
Náklady na riadenie samoregulačnej iniciatívy, najmä čo sa týka monitoringu, nesmú viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu v porovnaní s jej cieľmi a inými existujúcim nástrojmi.
8. Trvalá udržateľnosť
Samoregulačné iniciatívy musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice vrátane integrovaného prístupu, ako aj s ekonomickými a sociálnymi aspektmi trvalo udržateľného rozvoja. Musia sa zohľadniť záujmy v oblasti ochrany spotrebiteľov, najmä zdravie, kvalita života a ekonomické záujmy.
9. Kompatibilita stimulov
Samoregulačné iniciatívy ťažko prinesú očakávané výsledky, ak budú iné stimulačné faktory a opatrenia – tlak trhu, daňový systém a vnútroštátne právne predpisy – vysielať zúčastneným stranám opačné signály v samoregulačnej iniciatíve. V tejto súvislosti je nevyhnutná koherentnosť stratégií, ktorá sa musí zohľadňovať pri posudzovaní účinnosti iniciatívy.
PRÍLOHA IX
ČASŤ A
Zrušená smernica so zoznamom následných zmien a doplnení
(podľa článku 24)
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29) |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/28/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 48) |
len článok 1 |
ČASŤ B
Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva
(podľa článku 24)
|
Smernica |
Termín transpozície |
|
2005/32/ES |
11. august 2007 |
|
2008/28/ES |
— |
PRÍLOHA X
Tabuľka zhody
|
Smernica 2005/32/ES |
Táto smernica |
|
Články 1 až 20 |
Články 1 až 20 |
|
Článok 21 |
— |
|
Článok 22 |
— |
|
Článok 23 |
Článok 21 |
|
Článok 24 |
Článok 22 |
|
Článok 25 |
— |
|
— |
Článok 23 |
|
— |
Článok 24 |
|
Článok 26 |
Článok 25 |
|
Článok 27 |
Článok 26 |
|
Prílohy I až VIII |
Prílohy I až VIII |
|
— |
Príloha IX |
|
— |
Príloha X |
( 1 ) Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 120.
( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.
( 4 ) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.
( 5 ) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.
( 6 ) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.
( 7 ) Ú. v. ES C 136, 4.6.1985, s. 1.
( 8 ) Ú. v. ES C 141, 19.5.2000, s. 1.
( 9 ) Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16.
( 10 ) Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 1.
( 11 ) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.
( 12 ) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 19.
( 13 ) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
( 14 ) Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1.
( 15 ) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.
( 16 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
( 17 ) Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17.
( 18 ) Ú. v. ES L 236, 18.9.1996, s. 36.
( 19 ) Ú. v. ES L 279, 1.11.2000, s. 33.
( 20 ) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
( 21 ) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.
( 22 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20.
( 23 ) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.
( 24 ) Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1.
( 25 ) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.
( 26 ) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 201.
( 27 ) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.