Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 2 ),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov ( 3 ) bola opakovane ( 4 ) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)	Niektoré smernice uvedené v prílohe I k tejto smernici stanovujú pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľských záujmov.

(3)

Súčasné mechanizmy na zabezpečenie súladu s týmito smernicami, dostupné tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, neumožňujú vždy včasné zastavenie neoprávnených zásahov škodlivých pre kolektívne spotrebiteľské záujmy. Kolektívne záujmy sú záujmy, ktoré nie sú len jednoduchou kumuláciou záujmov jednotlivcov poškodených neoprávneným zásahom. Toto nemá vplyv na individuálne konania jednotlivcov poškodených neoprávneným zásahom.

(4)

Pokiaľ ide o zastavenie praktík, ktoré sú podľa príslušných vnútroštátnych predpisov protiprávne, účinnosť vnútroštátnych predpisov transponujúcich uvedené smernice vrátane ochranných opatrení siahajúcich za úroveň požadovanú smernicami za predpokladu, že sú kompatibilné so zmluvou a dovolené týmito smernicami, sa môže zmariť, ak tieto praktiky vyvolávajú účinky v inom členskom štáte, než v ktorom majú pôvod.

(5)	Tieto ťažkosti môžu rušiť riadne fungovanie vnútorného trhu, pričom ich dôsledok je taký, že stačí preniesť zdroj protiprávnych praktík do inej krajiny, aby sa dostal z dosahu všetkých foriem uplatňovania práva. Toto predstavuje narúšanie hospodárskej súťaže.

(6)

Tieto ťažkosti pravdepodobne zmenšujú dôveru spotrebiteľa vo vnútorný trh a môžu obmedzovať rozsah konania organizácií zastupujúcich kolektívne spotrebiteľské záujmy alebo nezávislých verejných orgánov zodpovedných za ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov, na ktoré majú praktiky porušujúce právo Spoločenstva nepriaznivý účinok.

(7)

Tieto praktiky často siahajú za hranice členských štátov. Existuje naliehavá potreba určitého stupňa aproximácie vnútroštátnych predpisov umožňujúcej zastavenie uvedených protiprávnych praktík nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte sa účinky protiprávnych praktík prejavili. Vzhľadom na jurisdikciu toto nemá vplyv na pravidlá medzinárodného práva súkromného a platné dohovory medzi členskými štátmi pri súčasnom rešpektovaní všeobecných záväzkov členských štátov odvodených zo zmluvy, predovšetkým záväzkov súvisiacich s riadnym fungovaním vnútorného trhu.

(8)	Cieľ predpokladanej akcie možno dosiahnuť iba na úrovni Spoločenstva. Je preto úlohou Spoločenstva konať.

(9)

Článok 5 tretí pododsek zmluvy ukladá Spoločenstvu úlohu nepresiahnuť rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zmluvy. V súlade s týmto článkom sa špecifické črty vnútroštátnych právnych systémov musia zohľadňovať v maximálne možnej miere a členským štátom sa musí ponechať sloboda voľby medzi jednotlivými alternatívami s rovnocenným účinkom. Súdy alebo správne orgány príslušné rozhodovať o postupoch uvedených v tejto smernici by mali mať právo preskúmať účinky predchádzajúcich rozhodnutí.

(10)

Jedna alternatíva by mala vyžadovať, aby jeden alebo viacero nezávislých verejných orgánov špecificky zodpovedných za ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov uplatňovali právo konať stanovené v tejto smernici. Ďalšia alternatíva by mala zabezpečovať výkon týchto práv organizáciami, ktorých účelom je chrániť kolektívne spotrebiteľské záujmy v súlade s kritériami stanovenými vnútroštátnym právom.

(11)	Členské štáty by pri určovaní orgánov a/alebo organizácií kvalifikovaných na účely tejto smernice na vnútroštátnej úrovni mali byť oprávnené vybrať si z týchto dvoch alternatív alebo ich skombinovať.

(12)

Na účely neoprávnených zásahov vnútri Spoločenstva by medzi týmito orgánmi a/alebo organizáciami mala platiť zásada vzájomného uznávania. Členské štáty by na požiadanie svojich národných subjektov mali Spoločenstvu oznámiť meno a účel svojich národných subjektov kvalifikovaných začať konanie vo veci vo vlastnej krajine podľa ustanovení tejto smernice.

(13)	Úlohou Komisie je zabezpečovať uverejňovanie zoznamu týchto oprávnených subjektov v Úradnom vestníku Európskej únie. Kým nie je uverejnené oznámenie o opaku, predpokladá sa, že oprávnený subjekt je spôsobilý na právne úkony, ak je jeho názov uvedený v tomto zozname.

(14)

Členské štáty by mali byť oprávnené požadovať, aby strana hodlajúca podať žalobu na vydanie súdneho príkazu vykonala predtým konzultácie, aby poskytla odporcovi príležitosť ukončiť sporný neoprávnený zásah. Členské štáty by mali byť oprávnené požadovať vykonanie predchádzajúcich konzultácií spoločne s nezávislým verejným orgánom určeným týmito členskými štátmi.

(15)

Ak členské štáty stanovia, že sa majú uskutočniť predchádzajúce konzultácie, mala by byť stanovená dvojtýždňová lehota od predloženia požiadavky na konzultácie, po ktorej uplynutí – ak sa nedosiahne zastavenie neoprávneného zásahu – bude mať žiadateľ právo okamžite začať konanie pred príslušným súdom alebo pred správnym orgánom.

(16)	Je vhodné, aby Komisia podala správu o pôsobení tejto smernice, a najmä o jej dosahu a o fungovaní predchádzajúcej konzultácie.

(17)	Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel Spoločenstva pre hospodársku súťaž.

(18)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe II časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

1. Účelom tejto smernice je aproximácia právnych a správnych predpisov členských štátov v súvislosti so žalobami na vydanie súdneho príkazu uvedenými v článku 2, zameranými na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov zahrnutých v smerniciach uvedených v prílohe I, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu.

2. Na účely tejto smernice sa neoprávneným zásahom rozumie každý čin v rozpore so smernicami uvedenými v prílohe I, transponovanými do vnútorného právneho poriadku členských štátov, ktorý škodí kolektívnym záujmom uvedeným v odseku 1.

1. Členské štáty určia súdy alebo správne orgány príslušné na konania vo veciach začatých oprávnenými subjektmi v zmysle článku 3, ktorých cieľom je:

2. Táto smernica, pokiaľ ide o rozhodné právo, nemá vplyv na pravidlá medzinárodného práva súkromného, teda na uplatňovanie buď práva členského štátu, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu, alebo práva toho členského štátu, v ktorom sa účinky neoprávneného zásahu prejavili.

Na účely tejto smernice sa „oprávneným subjektom“ rozumie každý orgán alebo organizácia riadne zriadená podľa práva niektorého členského štátu, ktorá má legitímny záujem zabezpečovať plnenie ustanovení uvedených v článku 1, a najmä:

1. Každý členský štát vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade neoprávneného zásahu pochádzajúceho z tohto členského štátu mohol každý oprávnený subjekt z iného členského štátu, kde sú záujmy chránené týmto oprávneným subjektom postihnuté týmto neoprávneným zásahom, obrátiť na súd alebo správny orgán uvedený v článku 2 na základe predloženia zoznamu uvedeného v odseku 3 tohto článku. Súdy alebo správne orgány prijmú tento zoznam ako dôkaz spôsobilosti oprávneného subjektu na právne úkony bez ohľadu na svoje právo preskúmať, či účel oprávneného subjektu ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade.

2. Na účely boja proti neoprávneným zásahom vnútri Spoločenstva a bez ohľadu na práva zaručené ostatným subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov členské štáty na požiadanie svojich oprávnených subjektov oznámia Komisii, že tieto subjekty sú oprávnené podať návrh na začatie konania podľa článku 2. Členské štáty informujú Komisiu o názve a účele týchto oprávnených subjektov.

3. Komisia vypracuje zoznam oprávnených subjektov uvedených v odseku 2 a uvedie ich účel. Tento zoznam uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie; zmeny tohto zoznamu sa uverejňujú okamžite, aktualizovaný zoznam sa bude uverejňovať každých šesť mesiacov.

1. Členské štáty môžu zaviesť a ponechať v účinnosti ustanovenia, podľa ktorých tá strana, ktorá má v úmysle podať žalobu na vydanie súdneho príkazu, môže tento postup začať iba po pokuse dosiahnuť zastavenie neoprávneného zásahu formou konzultácií buď s odporcom, alebo tak s odporcom, ako aj s oprávneným subjektom v zmysle článku 3 písm. a) toho členského štátu, v ktorom žiada o súdny príkaz. Členský štát sa sám rozhodne, či sa strana, ktorá má v úmysle podať žalobu na vydanie súdneho príkazu, musí obrátiť na oprávnený subjekt. Ak sa zastavenie neoprávneného konania nedosiahne do dvoch týždňov po doručení požiadavky na konzultácie, dotknutá strana môže okamžite podať žalobu na vydanie súdneho príkazu.

2. Pravidlá upravujúce predchádzajúce konzultácie prijaté členskými štátmi sa oznámia Komisii a uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

1. Každé tri roky a prvýkrát najneskôr 2. júla 2003 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

Keď je to vhodné, k tejto správe sa pripoja návrhy na zmeny a doplnenia tejto smernice.

Táto smernica nebráni členským štátom prijímať alebo ponechávať v účinnosti ustanovenia poskytujúce oprávneným subjektom alebo ľubovoľnej inej dotknutej osobe rozsiahlejšie práva na podanie žaloby na vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty oznámia Komisii ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Smernica 98/27/ES zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe II časti A sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe II časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

TABUĽKA ZHODY

Smernica 98/27/ES	Táto smernica
články 1 až 5	články 1 až 5
článok 6 ods. 1	článok 6 ods. 1
článok 6 ods. 2 prvý pododsek prvá zarážka	článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a)
článok 6 ods. 2 prvý pododsek druhá zarážka	článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. b)
článok 6 ods. 2 prvý pododsek tretia zarážka	článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. c)
článok 6 ods. 2 druhý pododsek	článok 6 ods. 2 druhý pododsek
článok 7	článok 7
článok 8 ods. 1	—
článok 8 ods. 2	článok 8
—	článok 9
článok 9	článok 10
článok 10	článok 11
príloha	príloha I
—	príloha II
—	príloha III

( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 19. júna 2007 (Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 73) a rozhodnutie Rady z 23. marca 2009.

( 5 ) Smernice č. 5, 6, 9 a 11 obsahujú konkrétne ustanovenia o podaní žaloby na vydanie súdneho príkazu.

( 6 ) Uvedená smernica bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66) s účinnosťou od 12. mája 2010.

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/11/EÚ smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov z 21. mája 2013	L 165	63	18.6.2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).	Iba jej článok 10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).	Iba jej článok 18 ods. 2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).	Iba jej článok 19.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).	Iba jej článok 16 ods. 1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).	Iba jej článok 42.

Smernica	Lehota na transpozíciu	Dátum uplatňovania
98/27/ES	1. január 2001	–
1999/44/ES	1. január 2002	–
2000/31/ES	16. január 2002	–
2002/65/ES	9. október 2004	–
2005/29/ES	12. jún 2007	12. december 2007
2006/123/ES	28. december 2009	–