(1)

Rada nariadením Rady (ES) č. 1697/2002 uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Thajsku, Turecku a na Ukrajine (ďalej len „platné opatrenia“) ( 2 ).

(2)

Podnet predložil 20. augusta 2007 Výbor na obranu odvetvia oceľových rúr v Európskej únii, navrhovateľ, v mene výrobcov predstavujúcich väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele v Spoločenstve.

(3)

Podnet obsahoval dostatočné dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku s pôvodom v Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Čínskej ľudovej republike (ČĽR) a Rusku a o súvisiacej značnej ujme na odôvodnené začatie konania po porade s poradným výborom.

(4)

Dňa 25. júna 2007 podal Výbor na obranu odvetvia oceľových rúr v Európskej únii, navrhovateľ, v mene výrobcov predstavujúcich väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele v Spoločenstve žiadosť o preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti platných antidumpingových opatrení na dovoz uvedeného výrobku z Thajska, Turecka a Ukrajiny a na na predbežné preskúmanie dumpingu a ujmy, pokiaľ ide o dovoz z Turecka. Komisia po porade s poradným výborom začala preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(6)

Pokiaľ ide o Turecko, žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že dovoz príslušných výrobkov ostal na značne vysokej úrovni, tak celkovo, ako aj v podiele na trhu. Ďalej v nej bolo uvedené, že objemy a ceny príslušného výrobku dovezeného z tejto krajiny okrem iného negatívne ovplyvnili podiel na trhu a úroveň cien účtovaných výrobným odvetvím Spoločenstva, čo malo významné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť a finančnú situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(7)

Spoločnosť Interpipe Group, vývozca z Ukrajiny, podala 15. októbra 2007 žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadosť bola rozsahom obmedzená na preskúmanie dumpingu.

(8)

Dňa 26. septembra 2007 Komisia oznámením (ďalej len „oznámenie 1“) uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ( 3 ) vyhlásila začatie antidumpingového konania podľa článku 5 základného nariadenia v súvislosti s dovozom určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Bosne a Hercegovine a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „antidumpingové prešetrovanie“).

(9)

V ten istý deň Komisia podľa článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia oznámením (ďalej len „oznámenie 2“) uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ( 4 ) vyhlásila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení na dovoz z Thajska, Turecka a Ukrajiny (ďalej len „preskúmanie pred uplynutím platnosti“) a predbežné preskúmanie, pokiaľ ide o dovoz z Turecka v súvislosti s dovozom určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele (ďalej len „predbežné preskúmanie týkajúce sa Turecka“).

(10)

Dňa 24. januára 2008 Komisia podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie ( 5 ) oznámenie o začatí (ďalej len „oznámenie 3“) predbežného preskúmania obmedzeného na dumping jedného vývozcu určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom na Ukrajine, Interpipe Group (ďalej len „predbežné preskúmanie týkajúce sa Ukrajiny“).

(11)

Uvedené prešetrovania sa riešili spoločne, keďže sú navzájom očividne prepojené, najmä pokiaľ ide o určenie ujmy a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. V záujme dobrej správy vecí verejných sa zlúčili do jedného nariadenia.

(12)

Útvary Komisie oficiálne informovali navrhovateľa, výrobcov Spoločenstva uvedených v podnete a žiadosti, všetkých ostatných známych výrobcov, dovozcov, predajcov Spoločenstva, známych vyvážajúcich výrobcov v Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Čínskej ľudovej republike, Rusku, Thajsku, Turecku a na Ukrajine a príslušné orgány týchto krajín.

(13)

Zainteresované strany dostali príležitosť, aby v lehotách stanovených v oznámeniach o začatí konania písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie. Túto príležitosť využilo niekoľko vyvážajúcich výrobcov a výrobcov zo Spoločenstva zastúpených navrhovateľom a predložili tvrdenia na zváženie počas prešetrovania.

(14)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v určitých vyvážajúcich krajinách, výrobcov a dovozcov Spoločenstva zapojených do prešetrovania sa s použitím techník výberu vzoriek počítalo vždy, keď to malo v antidumpingovom konaní, preskúmaní pred uplynutím platnosti a predbežnom preskúmaní týkajúcom sa Turecka význam, ako je stanovené v odôvodneniach 2.3 a 8 v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(15)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, vyvážajúci výrobcovia a zástupcovia konajúci v ich mene, výrobcovia Spoločenstva a dovozcovia boli požiadaní, aby sa prihlásili a poskytli informácie, ako je stanovené v oznamoch o začatí konania.

(16)

Formulár o výbere vzorky vyplnilo 15 účastníkov, 13 navrhovateľov a 2 podporujúcich výrobcov, ďalšie 2 spoločnosti spolupracovali vyplnením minidotazníka. Úroveň spolupráce dosiahla asi 95 % výroby Spoločenstva.

(17)

Podľa článku 17 základného nariadenia bola po konzultácii s navrhovateľom vybratá vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja. Týmto postupom bola vybratá vzorka 9 spoločností. Vybraté spoločnosti predstavovali 67 % celkovej výroby Spoločenstva počas OP.

(18)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, bolo oslovených asi 140 dovozcov. Z týchto 140 dovozcov 16 vyhlásili, že nedovážajú zvárané rúry z príslušných krajín a 3 spoločnosti odpovedali, že už nie sú aktívne na trhu s príslušným výrobkom. Dotazník vyplnilo trinásť neprepojených dovozcov, ale len dvaja predložili úplnú odpoveď. Spolupracujúci neprepojení dovozcovia predstavovali menej než 5 % celkového príslušného dovozu, čo je veľmi nízka úroveň spolupráce.

(19)

Ako bolo uvedené v oznámeniach o začatí konania, výber vzorky sa predpokladal spomedzi vývozcov/výrobcov v ČĽR, Rusku, Turecku, na Ukrajine a v Thajsku. Podrobné informácie o priebehu výberu vzorky podľa príslušnej krajiny sú uvedené v analýze každej krajiny.

(20)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Informácie predložené nasledujúcimi spoločnosťami sa overili na mieste:

(21)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy na účely antidumpingového prešetrovania zahŕňalo obdobie od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2004 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“). To isté OP bolo použité aj na predbežné preskúmanie Turecka a na preskúmanie pred uplynutím platnosti, ktoré má to isté posudzované obdobie.

(22)

Obdobie prešetrovania na účely predbežného preskúmania Ukrajiny predstavovalo celý kalendárny rok 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania Interpipe“ alebo „OPI“).

(23)

Všetky strany boli informované o základných faktoch a zreteľoch, na ktorých základe sa zamýšľalo odporučiť:

(24)

V súlade s ustanoveniami základného nariadenia bola stranám poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli vzniesť námietky po tomto zverejnení.

(25)

Ústne a písomné pripomienky predložené stranami boli zohľadnené a podľa potreby boli konečné zistenia náležite upravené.

(26)

Príslušným výrobkom sú zvárané rúry a rúrky zo železa alebo nelegovanej ocele kruhového prierezu s vonkajším priemerom nepresahujúcim 168,3 mm okrem potrubných rúr používaných na ropné alebo plynové potrubia, pažnice používané pri ropných alebo plynových vrtoch, presných rúr a rúr a rúrok s pripojenou armatúrou vhodných na rozvod plynov alebo kvapalín používaných v civilnom letectve, s pôvodom v Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Čínskej ľudovej republike, Rusku, Thajsku, Turecku a na Ukrajine. Zvyčajne sú zaradené pod číselné kódy KN ex730630 41, ex730630 49, ex730630 72 a ex730630 77.

(27)

Zvárané rúry a rúrky sa používajú v širokej škále aplikácií, medzi ktoré patrí okrem iného doprava vody, pary, zemného plynu, vzduchu a iných kvapalín a plynov v kanalizačných, vykurovacích a vetracích systémoch, klimatizačných zariadeniach, automatických zavlažovacích systémoch a iné podobné použitie. Dosť často sa používajú na stavebné účely, nosné konštrukcie, oplotenie, ochranné prostriedky a lešenia.

(28)

Hlavnou surovinou pre príslušný výrobok sú zvitky valcované za tepla, ktoré sa tvarujú na rúry. Zvárané rúry a rúrky sa môžu potom upraviť pozinkovaním alebo galvanizáciou. Tieto ďalšie úpravy sú určené na zvýšenie kvality výrobku. Väčšinou sa dodávajú s hladkými koncami, ale môžu mať tiež skosené alebo závitové konce, so spojkami alebo bez spojok. Príslušný výrobok sa vyrába v rôznych rozmeroch a podľa rôznych noriem a klasifikácií. Do značnej miery je zameniteľný, pokiaľ ide o jeho konečné použitie, a preto existuje značná miera duplicity a konkurencie medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku. Z tohto dôvodu bol prijatý záver, ako už aj v predchádzajúcich prešetrovaniach uvedeného výrobku, že na účely prešetrovania by sa všetky druhy príslušného výrobku mali považovať za jeden výrobok.

(29)

Na účely preskúmania pred uplynutím platnosti, predbežného preskúmania týkajúceho sa Turecka a predbežného preskúmania týkajúceho sa Ukrajiny je príslušný výrobok rovnaký ako výrobok zahrnutý v pôvodnom a predchádzajúcom prešetrovaní, uvedený v odôvodnení 1.

(30)

Výrobok vyrábaný v Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Čínskej ľudovej republike, Rusku, Thajsku, Turecku a na Ukrajine a vyvážaný do Spoločenstva je podobný vo všetkých aspektoch výrobku predávanému na domácom trhu týchto krajín, ako aj výrobku vyrábanému výrobcami zo Spoločenstva a predávanému na trhu Spoločenstva. To isté platí v súvislosti s výrobkom vyrábaným a predávaným na vývoz do Spoločenstva v porovnaní s výrobkom vyrábaným a predávaným v USA, ktoré slúžia ako tretia krajina s trhovým hospodárstvom pre Čínsku ľudovú republiku a Bielorusko. Všetky tieto výrobky sa preto považovali za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(31)

Nasledujúca všeobecná metodika sa primerane uplatnila na všetkých vyvážajúcich prevádzkovateľov. V ďalšej prezentácii zistených aspektov dumpingu pre príslušné krajiny sa preto uvádza len opis problémov špecifických pre konkrétnu vyvážajúcu krajinu.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najskôr skúmalo pri každom spolupracujúcom vyvážajúcom výrobcovi, či je jeho predaj zváraných rúr a rúrok na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja.

(33)

Komisia následne identifikovala tie druhy zváraných rúr a rúrok predávaných na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ ide o skúmanie podľa druhu výrobku, Komisia považovala za priamo porovnateľné tie druhy výrobku predávané na domácom trhu a vyvážané, ktoré mali podobný pôvod, rozmery (vonkajší priemer), hrúbku steny, povrchovú úpravu a úpravu koncov.

(34)

Pre každý druh predávaný vyvážajúcimi výrobcami na svojich domácich trhoch, pri ktorom sa zistila priama porovnateľnosť s druhmi zváraných rúr a rúrok predávanými na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 odsek 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu zváraných rúr a rúrok na domácom trhu bol považovaný za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem predaja tohto druhu na domácom trhu počas OP predstavoval najmenej 5 % z celkového objemu predaja porovnateľného druhu zváraných rúr a rúrok vyvážaných do Spoločenstva.

(35)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého druhu zváraných rúr a rúrok môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každého vyvážajúceho výrobcu v príslušnej krajine stanovil podiel ziskového predaja každého vyvážaného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(36)

V prípade tých druhov výrobku, ktoré sa nepredávali pri bežnom obchodovaní na domácom trhu, sa skúmalo, či sa normálna hodnota môže stanoviť na základe domácich cien iných výrobcov v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Ak neboli k dispozícii žiadne spoľahlivé domáce ceny iných výrobcov, použila sa normálna hodnota vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(37)

Ak sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len PVA) a hodnota zisku boli založené na skutočných údajoch príslušného vyvážajúceho výrobcu, týkajúcich sa výroby a predaja pri bežnom obchodovaní s podobným výrobkom podľa článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(38)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(39)

Ak sa vývozný predaj uskutočnil prostredníctvom prepojeného dovozcu a nebol považovaný za dôveryhodný, vývozná cena bola vytvorená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát ďalej predali nezávislému zákazníkovi, náležite upravenej vzhľadom na všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj na primerané rozpätie pre PVA náklady a zisk. V tejto súvislosti boli použité vlastné PVA náklady dovozcu. Ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií od spolupracujúcich neprepojených dovozcov.

(40)

V prípadoch, keď neexistovala vývozná cena a teda nedošlo k ďalšiemu predaju dovážaných výrobkov, sa vývozná cena vytvorila podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na ľubovoľnom primeranom základe.

(41)

Normálna hodnota a vývozné ceny porovnateľných typov boli porovnávané na základe ceny zahŕňajúcej dopravné zo závodu (ex-works). V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy boli poskytnuté vo všetkých prípadoch, v ktorých boli zistené ako odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(42)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou pripadajúcou na druh výrobku.

(43)

V prípade skupín niekoľkých spoločností, ktoré sú navzájom prepojené, bolo stanovené spoločné dumpingové rozpätie pre všetky spoločnosti v skupine v súlade so štandardnou praxou Komisie, aby sa zabránilo možnému obchádzaniu opatrení.

(44)

Pre nespolupracujúce spoločnosti bolo stanovené zostatkové dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(45)

S cieľom určiť zostatkové dumpingové rozpätie bola najprv stanovená úroveň spolupráce. Táto úroveň bola považovaná za vysokú, ak bol objem vývozov uskutočňovaných spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami blízky k objemu poskytnutému Eurostatom pre dotknutú krajinu a nebol žiaden dôvod sa domnievať, že sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca nezapojil do spolupráce. V týchto prípadoch bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím, aby sa zabezpečila účinnosť každého opatrenia.

(46)

Vo všeobecnosti, ak bola úroveň spolupráce nízka, zostatkové dumpingové rozpätie bolo stanovené na najvyššej úrovni rozpätia určeného pre reprezentatívny model iného spolupracujúceho výrobcu. Tento prístup sa považoval za nevyhnutný aj preto, aby sa zabránilo zvýhodneniu spoločnosti, ktorá odmietla spoluprácu.

(47)

Dovoz z Bosny a Hercegoviny predstavoval počas OP 33 kiloton (kt) a dosiahol podiel na trhu približne 2,5 %. Najväčší vyvážajúci výrobca predstavoval viac ako 90 % celkovej výroby v Bosne a Hercegovine (určenej na domáci trh a vývoz). Spolupracoval pri prešetrovaní a vyplnil dotazník.

(48)

Celkový objem domáceho predaja podobného výrobku bol reprezentatívny, ako je vymedzené v odôvodnení 31. V súlade s opísanou všeobecnou metodikou bola normálna hodnota založená na cenách zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi v Bosne a Hercegovine pri bežnom obchodovaní alebo bola v prípade potreby vytvorená.

(49)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok predával nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Z tohto dôvodu bola vývozná cena založená na cenách zaplatených alebo splatných neprepojenými zákazníkmi v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(50)

Vývozca spochybnil sadzbu nákladov na dopravu, ktorú uvádzal navrhovateľ. Skutočne preukázal počas prešetrovania na mieste, že tieto náklady boli nižšie.

(51)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Po zverejnení jedna strana spochybnila údajné úpravy fyzických vlastností vykonané Komisiou. Úpravy fyzických vlastností však neboli odôvodnené ani uplatnené pri výpočte dumpingového rozpätia pre jediného vyvážajúceho výrobcu v Bosne a Hercegovine.

(52)

Použilo sa porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na základe vážených priemerov a táto metóda ukázala dumpingové rozpätie 0,7 %.

(53)

Keďže dumpingové rozpätie je v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia minimálne, t. j. menej ako 2 %, konanie proti Bosne a Hercegovine by sa malo ukončiť bez uloženia opatrení. Charakter a vplyv dovozu z tejto krajiny sa analyzujú v časti o ujme pod názvom „iné faktory“.

(54)

Ako oznámil Eurostat (všetky číselné kódy KN), v posledných rokoch dovoz z Číny prudko vzrástol z 22 kt v roku 2004 na 111 kt v roku 2006 (180 kt počas OP). ČĽR je preto zďaleka najväčším dovozcom na trh Spoločenstva s podielom na trhu, ktorý sa počas OP zvýšil z 1,8 % v roku 2004 na viac ako 13,8 %. Spolupracujúci výrobcovia oznámili ešte vyššie objemy vývozov vo výške 233 kt. Šesť vybratých spoločností oznámilo 219 kt. Z tohto nesúladu vyplýva, že prienik čínskych vývozov na trh a ich podiel na ňom je ešte významnejší ako sa pôvodne zamýšľalo.

(55)

Tento nesúlad medzi množstvami, o ktorých informoval Eurostat a množstvami, o ktorých informovali spolupracujúci výrobcovia by tiež mohol byť spôsobený nesprávnym colným deklarovaním príslušného výrobku. To sa zhoduje s tvrdením výrobného odvetvia Spoločenstva, podľa ktorého je príslušný výrobok nesprávne deklarovaný. Prešetrovaním sa celkove ukázalo, že prevádzkovatelia môžu v rámci jednej faktúry predávať rôzne druhy rúr (niektoré patria do príslušného výrobku, niektoré nie). Preto sa nevylučuje, že v závislosti od presnosti špecifikovania týchto rozdielov na faktúre deklarant mohol použiť nesprávnu deklaráciu príslušného výrobku pod kódmi inými, než sú priradené príslušnému výrobku.

(56)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(57)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THZ:

(58)

Po začatí súčasného prešetrovania bola vybratá vzorka šiestich čínskych výrobcov/skupín výrobcov (ďalej len „subjekty“), z ktorých všetci žiadali o štatút THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THZ v rámci určených termínov. Na základe týchto žiadostí boli overení na mieste. Dôslednou praxou Komisie je, že preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky pre THZ. Preto ak dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom je výrobcom a (alebo) vývozcom a (alebo) predajcom príslušného výrobku, spoločnosť bola vyzvaná, aby vyplnila osobitný formulár žiadosti o THZ.

(59)

Na základe overení na mieste v priestoroch šiestich vybratých subjektov bolo rozhodnuté, že všetky žiadosti o THZ museli byť zamietnuté. Bolo to kvôli skutočnosti, že ani jeden zo subjektov nesplnil kritériá 1, 2 a 3 (pozri nasledujúcu analýzu). Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky subjekty splnili kritériá 4 a 5. To znamená, že právne predpisy v oblasti konkurzného konania a vlastníckych vzťahov zaručujú stabilitu a právnu istotu, a že prepočty výmenného kurzu sa vykonávajú na základe trhových sadzieb.

(60)

Dokumentácia spoločností nebola v mnohých prípadoch spoľahlivá. Niektoré spoločnosti predložili rôzne verzie toho istého dokumentu (napr. opravené obchodné licencie, dva rôzny súbory stanov združenia s rôznymi akcionármi, stanovy združenia, ktoré neboli nikdy podpísané). Miestne orgány nielenže akceptovali túto situáciu, ale dokonca vydali príslušné osvedčenia a dokumenty bez akéhokoľvek opodstatnenia. Tieto nespoľahlivé dokumenty spochybnili právny štatút spoločností a svedčili o tom, že nebol eliminovaný vplyv štátu.

(61)

V niektorých ďalších prípadoch sa vyskytli nejednoznačnosti v súvislosti s obchodnou licenciou. V jednom prípade bola na začiatku vydaná obchodná licencia, ktorá nešpecifikovala ani začiatok, ani koniec činnosti. Neskôr bola vydaná verzia, ktorá obsahovala len dátum ukončenia činnosti. Toto vrhá všeobecné pochybnosti na spoľahlivosť vydaných dokumentov.

(62)

Po oznámení zistení Komisie spoločnosti spravidla zdôraznili, že sú v súkromnom vlastníctve. Na rozdiel od ich tvrdení sa však zistilo zasahovanie štátu aj v prípadoch, keď neexistovalo žiadne alebo existovalo len čiastočné štátne vlastníctvo. Ako bolo preukázané, ostatné prvky viedli po dôkladnej úvahe k záveru, že išlo o významné zasahovanie štátu.

(63)

Prijaté pripomienky neboli také, aby bolo potrebné meniť zistenia Komisie. Dospelo sa k záveru, že spoločnosti boli pod výrazným vplyvom štátu.

(64)

Bolo zistených niekoľko nezrovnalostí v súvislosti s účtovnými postupmi prešetrovaných spoločností. Vo všetkých subjektoch sa zistilo, že účty neboli vedené koherentným spôsobom.

(65)

Napríklad boli zistené určité nezrovnalosti v súvislosti so spôsobom, akým spoločnosti zvyšovali svoj základný kapitál (zvýšenie kapitálu neodrážalo žiadne skutočné investície). V niektorých prípadoch nebola hodnota majetku spoločnosti nikdy vložená v hotovosti ani v naturáliách. V niektorých iných prípadoch neboli nedobytné pohľadávky účtované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Finančné výkazy niektorých spoločností neodrážali základný kapitál uvedený v dokumentoch spoločnosti, napr. v stanovách združenia alebo v obchodnej licencii. Boli zistené nezrovnalosti v súvislosti s odpismi (niektoré spoločnosti prestali odpisovať niektoré aktíva) alebo právami na užívanie pozemkov, ktoré neboli riadne zaúčtované.

(66)

Niektoré subjekty tvrdili, že nezrovnalosti v účtovníctve by do tejto miery nemali mať vplyv na rozhodnutie o THZ. Podľa týchto tvrdení nepostačujú tieto nezrovnalosti v účtovníctve, aj keď početné, samy osebe na to, aby sa dospelo k záveru, že nebolo splnené kritérium 2. V tomto konkrétnom prípade však aj za predpokladu, že by sa kritérium 2 mohlo považovať za splnené, ak by sa účtovné nezrovnalosti kvalifikovali ako nepatrné, neboli tieto nezrovnalosti zanedbateľné, ako je vysvetlené v predchádzajúcich odsekoch.

(67)

V niektorých prípadoch sa tiež tvrdilo, že účty kontrolovali externí, a teda nezávislí audítori. Audítori však nepoukázali na žiadne problémy, ktoré boli zistené počas prešetrovania, a teda neboli v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Z tohto dôvodu nemohli príslušné subjekty preukázať, že majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré boli nezávisle skontrolované v súlade s medzinárodnými štandardmi.

(68)

Boli zistené aj nezrovnalosti v súvislosti so zmluvami o užívaní pozemku. V mnohých prípadoch nebol predložený žiadny doklad o zaplatení za práva na užívanie pozemku, čo za predpokladu, že pozemok vlastní štát, vystavuje tieto subjekty výraznému vplyvu štátu. Niektoré subjekty nedokázali predložiť spoľahlivý doklad o nadobudnutí alebo prevode akcií. V niektorých prípadoch bolo prehodnotenie aktív evidentne ľubovoľné. Nezrovnalosti v privatizačnom procese vrhali pochybnosti na všetky následné prevody akcií a javia sa ako zdroj právomoci miestnych orgánov zasahovať do činností niektorých spoločností.

(69)

V dôsledku toho majú nezrovnalosti týkajúce sa privatizačného procesu stále dosah na súčasnú situáciu a činnosti spoločností, keďže výrobné náklady a hodnota aktív podliehajú závažným narušeniam preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva.

(70)

Prebehli konzultácie s poradným výborom a priamo zainteresovaným stranám sa poskytli zodpovedajúce informácie. Výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo možnosť pripomienkovania, neboli však obdržané žiadne pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o THP.

(71)

Komisia prijala pripomienky od žiadateľov o THZ. Tieto pripomienky boli podľa možnosti riešené buď v uvedenej analýze, alebo v individuálnej odpovedi príslušnému vývozcovi. Žiadna z prijatých pripomienok však nebola taká, aby bolo potrebné upravovať zistenia o trhovohospodárskom zaobchádzaní.

(72)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa clo, ak existuje, stanoví pre celú krajinu, s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(73)

Charakter zasahovania štátu zistený vo všetkých spoločnostiach ovplyvňuje celkove ich činnosť. Preto nie je možné vylúčiť, že tento vplyv by mal dosah na stanovenie vývozných cien a množstiev, ako aj na stanovenie podmienok predaja a iných príslušných aspektov súvisiacich s vývoznou činnosťou.

(74)

Rovnako je potrebné pripomenúť, že týchto šesť prešetrovaných subjektov pokrýva takmer celý vývoz do Spoločenstva. Vzhľadom na túto koncentráciu, pomerne malý počet prevádzkovateľov na trhu a značnú úroveň zasahovania štátu zisteného v súvislosti so všetkými prešetrovanými subjektmi nie je možné vylúčiť, že zasahovanie štátu sa použije na obchádzanie opatrení, ak jednotlivým vývozcom budú poskytnuté rôzne colné sadzby.

(75)

Spoločnosti teda nemohli preukázať, že splnili kritériá b) a e) uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(76)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pri spoločnostiach, ktorým nemohol byť udelené THZ, stanovila na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(77)

V oznámení 1 Komisia vyjadrila svoj úmysel použiť Spojené štáty ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a Bielorusko zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Jedna zainteresovaná strana vzniesla proti tomuto návrhu námietku poukazujúc nato, že Turecko by bolo oveľa vhodnejšou voľbou a zdôraznila, že podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia by sa mala podľa možnosti použiť tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá podlieha tomu istému prešetrovaniu. Ďalej bolo poznamenané, že Turecko sa použilo ako analogická krajina pre Ukrajinu v pôvodnom prešetrovaní.

(78)

Inštitúcie Spoločenstva však zotrvali na svojom stanovisku, že USA boli oveľa vhodnejším výberom analogickej krajiny na účely súčasného nového prešetrovania so zreteľom na tieto argumenty.

(79)

Po prvé, inštitúcie Spoločenstva by v zásade súhlasili s tým, že pri preskúmaní by sa logicky ako počiatočný bod použila tá istá analogická krajina ako pri pôvodnom prešetrovaní (hoci aj pri preskúmaní môžu existovať oprávnené dôvody na zmenu). Pokiaľ však ide o ČĽR a Bielorusko, toto nariadenie nie je založené na preskúmaní, ale na novom prešetrovaní. Takéto úvahy v tomto prípade neplatia. Ako sa okrem toho vysvetľuje inde v tomto nariadení, podľa správy odvolacieho orgánu WTO vo veci Mexiko – hovädzie mäso a ryža (beef and rice Mexico) ( 7 ), sa na tie turecké spoločnosti, pri ktorých sa zistilo, že sa na ne pri pôvodnom prešetrovaní uplatňovalo nulové clo, nevzťahovalo súčasné konanie. Inštitúcie preto nemajú ucelený obraz o normálnej hodnote na tureckom trhu. Okrem toho sa zdá, že na tureckom trhu existujú určité deformácie. Predovšetkým bol veľmi nízky podiel dovozu na trhu v prípade Turecka, ktorý predstavoval 3,3 %, pričom prienik dovozu na trh v Spojených štátoch bol 39 %. Taký malý podiel dovozu na trhu môže poukazovať na isté prekážky pre medzinárodnú súťaž na tureckom trhu, napriek tomu, že v Turecku pôsobí približne 15 známych výrobcov.

(80)

Na druhej strane sú USA pre zvárané rúry vo všeobecnosti a pre príslušný výrobok veľkým trhom, ktorý má podobnú veľkosť ako Spoločenstvo. Miera konkurencie sa zdá byť značná. Zdá sa, že existuje viac ako 15 domácich výrobcov, ktorí si navzájom konkurujú a ktorí predstavujú významnú úroveň domáceho predaja v porovnaní s vývozom Číny do Spoločenstva.

(81)

Okrem toho existuje významný dovoz do USA z tretích krajín napriek existencii antidumpingových opatrení na dovoz z niektorých krajín (Taiwanu, Mexika, Turecka, Thajska, Brazílie, Indie a Kórey) počas OP. Predpokladalo sa, že počas OP dovoz pokryje viac ako tretinu spotreby USA a asi tri štvrtiny objemu dovozu pochádzalo z krajín, ktoré podliehali colným sadzbám 0 % a nepodliehali antidumpingovým clám. OP v skutočnosti zodpovedá obdobiu, počas ktorého orgány USA prešetrovali čínsky vývoz kvôli údajným poškodzujúcim dumpingovým postupom, ktoré v januári 2008 viedli k uloženiu opatrení (neskôr zmeneným a doplneným v apríli 2008 v rozsahu od 69,2 % do 85,55 %) ( 8 ). Tieto opatrenia preto nemali zrejmý vplyv na uvedenú analýzu, ale skôr poukázali na cenové úrovne v USA počas OP, ktoré mohli teda byť umelo potlačené alebo stlačené vplyvom dumpingového dovozu z Číny.

(82)

Navyše výrobný proces a prístup k surovinám sú v USA a ČĽR porovnateľné, pričom sa zdá, že ČĽR nemá žiadnu očividnú prirodzenú výhodu vo výrobe a predaji príslušného výrobku.

(83)

Pri porovnaní Turecka a USA na tomto základe sa dospelo k záveru, že USA sú vhodnejšou analogickou krajinou pre ČĽR a Bielorusko.

(84)

Dotazníky boli zaslané všetkým známym výrobcom v USA. Komisia dostala odpoveď od významného výrobcu. Výroba aj domáci predaj spolupracujúceho výrobcu boli reprezentatívne na účel stanovenia normálnej hodnoty.

(85)

Po výbere USA ako analogickej krajiny a podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota určila na základe informácií, ktoré boli získané od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe zaplatených alebo splatných cien a v súlade s metodikou uvedenou v odôvodneniach 32 až 37.

(86)

Zistilo sa, že domáci predaj tureckého výrobcu podobného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Spoločenstva vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR. Z tohto dôvodu sa jeho predaj na domácom trhu považoval za uskutočnený pri bežnom obchodovaní.

(87)

Ak sa vývozný predaj do Spoločenstva vykonával priamo nezávislým zákazníkom, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(88)

Ak sa vývozné ceny do Spoločenstva určovali prostredníctvom nespriaznených obchodných spoločností, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien výrobku, keď sa predával na vývoz obchodným spoločnostiam, t. j. neprepojenému kupujúcemu príslušnými výrobcami podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(89)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Boli vykonané príslušné úpravy týkajúce sa dopravy a poistenia, úveru, provízií a bankových poplatkov, ak boli opodstatnené. V prípade potreby boli tiež vykonané náležité úpravy týkajúce sa fyzických rozdielov.

(90)

Pri výpočte celoštátnej dumpingového rozpätia pre všetkých vývozcov v ČĽR Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Vypracovalo sa porovnanie medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR vypočítaným na základe údajov Eurostatu a objemom dovozu podľa vyplneného dotazníka, ktorý predložili vývozcovia z ČĽR. Medzi množstvom vývozu oznámeným Eurostatom a množstvom deklarovaným vyvážajúcimi výrobcami v ich vyplnených dotazníkoch bol zistený nesúlad (180 kt v porovnaní s 216 kt), ako je uvedené v odôvodnení 54. Na tomto základe sa stanovilo, že úroveň spolupráce bola veľmi vysoká.

(91)

Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítalo takto: Vývozná cena sa vypočítala na základe podrobných informácií, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia vo vyplnených dotazníkoch okrem jedného subjektu, ktorého odpoveď nebola úplná, a teda nebolo možné porovnať fyzické vlastnosti výrobkov. Vývozná cena sa porovnala s normálnou hodnotou stanovenou v analogickej krajine.

(92)

Celoštátna úroveň dumpingu bola stanovená na 130,8 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(93)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa Bielorusko nepovažuje za krajinu s trhovým hospodárstvom. Preto bola normálna hodnota v súvislosti s bieloruským vývozom do Spoločenstva stanovená na základe údajov získaných od výrobcu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom.

(94)

Počas OP predstavoval dovoz z Bieloruska spolu približne 29 kt, takže jeho podiel na trhu bol 2,3 %. Pri prešetrovaní spolupracoval a vyplnený dotazník zaslal len jediný známy bieloruský výrobca. Pracuje s dvomi dovozcami v Nemecku a Švajčiarsku na základe dohody o spracovaní za poplatok. Pri prešetrovaní spolupracoval iba dovozca z EÚ.

(95)

Nemecký dovozca, ktorý je subjektom nezávislým od bieloruského výrobcu, na základe dohody o spracovaní za poplatok zásobuje tohto výrobcu surovinami a kryje všetky výdavky spojené s ich dovozom do Bieloruska (náklady na dopravu, manipuláciu a poistenie). Ďalej platí colný poplatok a kryje výdavky na dopravu, manipuláciu a poistenie smerom z Bieloruska do EÚ. V priebehu procesu výroby ostáva nemecký dovozca vlastníkom príslušného výrobku vyvážaného z Bieloruska. Keďže na základe dohody o spracovaní za poplatok neexistuje žiadna skutočná vývozná cena, musí sa vytvoriť.

(96)

Bolo vykonané porovnanie medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v Bielorusku vypočítaným na základe údajov Eurostatu (pomocou číselných kódov KN ex730630 41, ex730630 49, ex730630 72 a ex730630 77) a objemu vývozu oznámeného vo vyplnených dotazníkoch, ktoré predložili spolupracujúci výrobcovia a uvedený nemecký prevádzkovateľ. Z týchto údajov vyplynulo, že úroveň spolupráce bola nízka, t. j. 30 % celkového bieloruského dovozu do Spoločenstva.

(97)

Nebola podaná žiadna žiadosť o individuálne zaobchádzanie podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(98)

Normálna hodnota bola stanovená na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(99)

Ako bolo uvedené v časti týkajúcej sa ČĽR, v oznámení 1 bolo USA uvedené ako vhodná analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty ako pre Bielorusko, tak aj pre ČĽR. Hlavné dôvody, ktoré odôvodňujú výber USA a ktoré sú uvedené v analýze týkajúcej sa ČĽR, sa vzťahujú aj na Bielorusko. Dve strany vzniesli námietku proti výberu USA ako analogickej krajiny a navrhli namiesto nej Turecko. Hlavné dôvody, ktoré viedli Komisiu k výberu USA namiesto Turecka, sú opísané v odôvodneniach 76 až 84.

(100)

V dôsledku toho sa na stanovenie normálnej hodnoty uplatnila metodika podrobne opísaná v odôvodneniach 32 až 37.

(101)

Údaje, ktoré predložil nemecký dovozca, sa týkali len časti výrobkov s pôvodom v Bielorusku a vyvážaných do Spoločenstva. Pre ostatnú, veľmi podstatnú časť tohto dovozu, neboli predložené žiadne údaje. Preto sa podľa článku 18 základného nariadenia museli v súvislosti s touto podstatnou časťou dovozu použiť najlepšie dostupné skutočnosti.

(102)

Analyzovali sa dva hlavné zdroje informácií. Údaje Eurostatu sa nepovažovali za adekvátne. Po prvé, obsahovali transakcie za poplatok s nemeckým prevádzkovateľom, pre ktorého nebola stanovená žiadna vývozná cena. Po druhé, obsahovali tiež transakcie za poplatok so švajčiarskou spoločnosťou, ktorá nespolupracovala. Je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa tvrdenia určitých strán a podľa internetových stránok skupiny Interpipe, ukrajinskej spoločnosti, ktorá podlieha predbežnému preskúmaniu týkajúcemu sa Ukrajiny, je táto skupina prepojená ako so švajčiarskou spoločnosťou, tak aj s bieloruskou spoločnosťou. Vzhľadom nato, že švajčiarska spoločnosť nespolupracovala, nebolo možné stanoviť vývozné ceny pre ňou vykonávané transakcie.

(103)

Na druhej strane boli k dispozícii podrobné údaje o jednotlivých druhoch transakcií súvisiacich s uvedeným nemeckým prevádzkovateľom vrátane jeho nákladov a výdavkov. To umožnilo prešetrujúcemu orgánu stanoviť vývoznú cenu na základe jednotlivých druhov, ako je uvedené ďalej. Tieto informácie sa preto považovali za najlepšie informácie dostupné pre Komisiu.

(104)

Vývozná cena bola vytvorená na základe ceny príslušného výrobku predaného prvému nezávislému zákazníkovi spolupracujúceho nemeckého dovozcu. V tomto konkrétnom prípade sa z dôvodu dohody o spracovaní za poplatok museli vykonať určité úpravy, aby bolo možné stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu na úrovni hraníc Spoločenstva. Upravili sa tak všetky náklady vzniknuté medzi hranicami Spoločenstva a prvým nezávislým zákazníkom nemeckého dovozcu. Týkali sa PVA nákladov a zisku nemeckého dovozcu, ako aj nákladov na dopravu a poistenie a colných poplatkov v rámci Spoločenstva.

(105)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť správne porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou boli rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien náležite zohľadnené vo forme úprav v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vhodné úpravy týkajúce sa fyzických vlastností, dopravy, poistenia a colných poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dokladmi.

(106)

Na tomto základe bola celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovená na 92,4 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(107)

Objem dovozu z Ruska predstavoval približne 36 kt, čo zodpovedá podielu na trhu 3,3 % počas OP.

(108)

Z dôvodu zjavne veľkého počtu vyvážajúcich výrobcov bola najprv vybratá vzorka. V tejto súvislosti boli oslovené štyri skupiny, aby vyplnili dotazník Komisie, ale odpovede boli prijaté len od dvoch skupín. V tejto situácii už nebol výber vzorky potrebný.

(109)

U obidvoch vyvážajúcich výrobcov bol domáci predaj príslušného výrobku reprezentatívny, ako sa vymedzuje v odôvodnení 32. V súlade s metodikou opísanou v odôvodneniach 33 a nasledujúcich bola normálna hodnota založená na cenách zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní s nezávislými zákazníkmi v Ruskej federácii.

(110)

So zreteľom na výrobné náklady, a najmä na náklady na energie, sa skúmalo, či ceny plynu zaplatené vyvážajúcimi výrobcami odôvodnene odrážajú náklady súvisiace s výrobou a distribúciou plynu.

(111)

Zistilo sa, že domáca cena plynu, ktorú platili vyvážajúci výrobcovia, predstavovala približne jednu štvrtinu vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že domáce ceny plynu v Rusku sú regulované ceny, ktoré sú omnoho nižšie ako trhové ceny zaplatené za zemný plyn na neregulovaných trhoch. Z tohto dôvodu sa ceny plynu musia primerane upraviť, keďže neboli adekvátne premietnuté do záznamov vyvážajúcich výrobcov, ako je stanovené v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Nakoľko neexistovali žiadne dostatočne reprezentatívne neskreslené ceny plynu vo vzťahu k ruskému domácemu trhu, považovalo sa za vhodné pri úprave vychádzať z informácií z iných reprezentatívnych trhov v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia. Upravená cena sa zakladala na priemernej cene ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach („Waidhaus“), upravenej o miestne náklady na distribúciu. Waidhaus ako ťažiskový bod pre predaj ruského plynu do Európskej únie, ktorá je nielen najväčším trhom pre ruský plyn, ale aj má ceny primerane odzrkadľujúce náklady, možno v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia považovať za reprezentatívny trh.

(112)

V prípade tých druhov výrobkov, pre ktoré bola normálna hodnota vytvorená, ako už bolo opísané, sa výpočet vykonal na základe výrobných nákladov vyvážaných druhov po úprave o náklady na plyn.

(113)

V prípadoch, keď sa vývoz do Spoločenstva uskutočnil prostredníctvom prepojeného dovozcu so sídlom v Spoločenstve, vytvorená vývozná cena bola stanovená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V prípadoch, keď vývoz smeroval k nezávislým zákazníkom v Spoločenstve a prostredníctvom prepojeného predajcu so sídlom v Ruskej federácii, vývozné ceny boli založené na cenách zaplatených alebo splatných zo strany nezávislých zákazníkov v Spoločenstve.

(114)

Vhodné úpravy týkajúce sa úveru, nákladov na dopravu a dodatočných poplatkov boli vykonané, keď sa zistilo, že sú odôvodnené a podložené overenými dôkazmi.

(115)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou preukázalo existenciu dumpingu. Po zverejnení boli predložené pripomienky obidvoch ruských vyvážajúcich výrobcov. V prvom prípade viedli opodstatnené pripomienky týkajúce sa najmä úprav vytvorených normálnych hodnôt k nepatrnej zmene dumpingového rozpätia, ktorá nebude mať žiadny vplyv na antidumpingové clo, keďže revidované dumpingové rozpätie je stále nad rozpätím ujmy. V druhom prípade poukázala zainteresovaná strana na administratívnu chybu, ktorá viedla k dvojitému započítaniu PVA. Táto chyba bola odstránená. Na základe toho sú dumpingové rozpätia (podľa skupín vyvážajúceho výrobcu) vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(116)

Keďže úroveň spolupráce bola vysoká (vyššia ako 90 % vývozu príslušného výrobku z Ruskej federácie do Spoločenstva podľa údajov Eurostatu), zostatkové dumpingové rozpätie platné pre všetkých ostatných vývozcov v Ruskej federácii bolo stanovené na rovnakej úrovni, ako bolo stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, skupinu TMK, a to 22,7 %.

(117)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že bude dumping pokračovať alebo sa znovu vyskytne po možnom uplynutí platnosti opatrení platných pre Thajsko, Turecko a Ukrajinu.

(118)

Ďalej sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia v prípade Turecka a jednej ukrajinskej spoločnosti skúmalo, či boli zmenené okolnosti od pôvodného prešetrovania týkajúceho sa dumpingu, ktoré by sa mohli považovať za trvalé.

(119)

Na rozdiel od pôvodného prešetrovania počas OP neexistoval podľa údajov Eurostatu žiadny vývoz príslušného výrobku z Thajska. Jediný spolupracujúci výrobca deklaroval, že nevyváža do Spoločenstva a žiadni iní vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali. Thajské štatistické údaje o vývoze naznačovali, že počas OP bol zaznamenaný určitý vývoz z Thajska, ktorý by sa čiastočne mohol týkať aj príslušného výrobku, ale v každom prípade bol nepatrný, pokiaľ ide o objem, a preto nemohol byť reprezentatívny.

(120)

Úroveň spolupráce v súčasnom preskúmaní bola veľmi nízka, pričom v priebehu konania sa prihlásil len jeden Thajský výrobca. Na základe podnetu a ako bolo potvrdené z verejne dostupných údajov, bolo však v Thajsku počas OP minimálne dvanásť ďalších výrobcov príslušného výrobku. Žiadny z týchto výrobcov nespolupracoval pri prešetrovaní, takže úroveň spolupráce bola nižšia než 10 % celkovej predpokladanej thajskej výroby príslušného výrobku.

(121)

Jediný spolupracujúci thajský výrobca počas OP nevyvážal do Spoločenstva. Vzhľadom nato, že neexistoval vývoz príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku do Spoločenstva, nemohol dumping pokračovať. Z toho vyplýva, že analýza musí byť v tomto prípade založená na pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade ukončenia opatrení.

(122)

Ako je zdôraznené v odôvodnení 120, prešetrovaním sa preukázalo, že počas OP bolo v Thajsku minimálne trinásť výrobcov príslušného výrobku a len jeden pri prešetrovaní spolupracoval.

(123)

Skúmalo sa, do akej miery sa môžu použiť údaje od tohto jedného spolupracujúceho thajského výrobcu na účely analyzovania celkovej situácie týkajúcej sa pravdepodobného vývoja dovozu z Thajska a konkrétnejšie tiež ako referenčná hodnota z hľadiska ukazovateľov domácich a vývozných cien, nákladov, výrobných kapacít a využitia kapacity.

(124)

V tejto súvislosti bolo zaznamenaných niekoľko nedostatkov týkajúcich sa údajov, ktoré poskytla spolupracujúca spoločnosť. Po prvé, spoločnosť nedokázala zladiť domáce a vývozné ceny so skutočnými transakciami a svojimi skontrolovanými účtami za dané OP. Spoločnosť ďalej nedokázala poskytnúť rozpis výrobných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku (ďalej len „KČV“), vymedzený v dotazníkoch zaslaných zainteresovaným stranám. Výrobca vedel za všetky vyrobené KČV poskytnúť len výrobné náklady ako priemer výrobných nákladov rozpísaných na čierne a galvanizované. Doklady o štruktúre nákladov na KČV od rôznych výrobcov v iných príslušných prešetrovaných krajinách vrátane Spoločenstva ukázali, že naozaj existujú veľké odchýlky vo výrobných nákladoch podľa KČV. Toto platí tiež pre konkrétne druhy výrobkov, ktoré vyrába a predáva príslušná thajská spoločnosť. Za týchto okolností sa rozpis nákladov, ktorý neumožňuje porovnanie podľa KČV, nemôže považovať za dostatočný na účel stanovenia domácej normálnej hodnoty.

(125)

Aj v prípade, ak by tieto údaje bolo možné získať, je potrebné zohľadniť, že spolupracujúci výrobca predstavuje menej než 10 % celkovej výroby príslušného výrobku v Thajsku, čo znamená, že tieto údaje sa musia v každom prípade doplniť inými štatistickými údajmi, aby bolo možné zhodnotiť reprezentatívnosť na účel celoštátneho posúdenia.

(126)

Spoločnosť bola v primeranej lehote informovaná o úmysle Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia a o dôvodoch, pre ktoré toto Komisia považovala za nevyhnutné, s prihliadnutím na termíny prešetrovania. Prijaté pripomienky boli dôkladne analyzované a podrobne zodpovedané. Žiadne z vysvetlení, ktoré spoločnosť poskytla, sa nepovažovalo za dostatočné nato, aby umožnilo Komisii neuplatniť najlepšie dostupné skutočnosti na vyššie zdôraznené oblasti.

(127)

V dôsledku toho boli informácie o domácich a vývozných cenách do iných krajín pre thajských vývozcov založené na najlepších dostupných skutočnostiach vrátane podnetu a verejne dostupných informácií.

(128)

Naopak, bolo možné overiť údaje týkajúce sa zásob, výrobného objemu a kapacity, ktoré poskytla spoločnosť. Tieto informácie spolu s údajmi z podnetu sa preto mohli použiť na stanovenie výrobného objemu a kapacity všetkých vyvážajúcich výrobcov v Thajsku.

(129)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa pri posudzovaní pravdepodobného vplyvu v prípade zrušenia opatrení zohľadnili nasledujúce faktory.

(130)

Podnet poukazuje na vyše 370 kt voľnej kapacity v Thajsku, čo predstavuje takmer 30 % celkovej kapacity. Táto voľná kapacita zodpovedá viac ako 25 % celkovej spotreby Spoločenstva [vymedzenej v odôvodnení 231], ktorá by mohla smerovať na trh Spoločenstva.

(131)

Úroveň voľnej kapacity bola dokonca ešte výraznejšia u spolupracujúceho výrobcu, čo predstavovalo menej ako 10 % celkovej thajskej výroby počas OP. U tohto výrobcu boli počas OP zistené voľné kapacity nad 50 %.

(132)

Tieto faktory spoločne poukazujú na existenciu značnej voľnej kapacity v Thajsku. Keďže neexistuje dôkaz o tom, že by táto kapacita mohla byť absorbovaná narastajúcim domácim predajom, predajom do iných tretích krajín alebo výrobou výrobkov iných než príslušný výrobok, usudzuje sa, že v prípade ukončenia platnosti opatrení by všetky tieto voľné kapacity boli pravdepodobne nasmerované do Spoločenstva najmä z dôvodu atraktívnosti Spoločenstva ako vývozného trhu.

(133)

Vzhľadom nato, že trh Spoločenstva je jedným z najväčších na svete, jeho celková veľkosť ho robí atraktívnym pre ktoréhokoľvek thajského vyvážajúceho výrobcu príslušného výrobku. Možný význam trhu Spoločenstva ďalej zvyšuje skutočnosť, že USA, ktoré sú ďalším veľkým trhom, majú zavedené opatrenia proti dovozu z Thajska.

(134)

Spolu s pomerne atraktívnou cenovou úrovňou v Spoločenstve, kde existujú dobre rozvinuté distribučné kanály, sa usudzuje, že v prípade chýbajúcich opatrení by vznikla jasná ekonomická motivácia presunúť vývoz z veľkých tretích trhov, akým sú USA, do Spoločenstva.

(135)

Celkove sa za týchto podmienok usudzuje, že akékoľvek zvýšenie využitia súčasnej kapacity sa pravdepodobne upriami na vývoz, a to najmä na trh Spoločenstva.

(136)

Množstvo faktorov poukazuje na pravdepodobnosť, že thajské vývozné ceny do Spoločenstva budú dumpingové.

(137)

Po prvé sa zdá, že vývoz na veľké trhy tretích krajín sa realizoval za dumpingové ceny. Toto sa potvrdilo existenciou antidumpingových opatrení USA v rozsahu 15 % na thajský vývoz zváraných rúr. Poukazuje to na všeobecnejší vzor dumpingového správania na veľkých tretích trhoch. Skutočnosť, že thajský vývoz do Spoločenstva sa po uložení opatrení zastavil, posilňuje predstavu o neschopnosti alebo neochote thajských vyvážajúcich výrobcov predávať na nedumpingových úrovniach cien.

(138)

Okrem toho, pokiaľ ide o príslušný výrobok, ktorý je vo všeobecnosti dosť homogénny, potenciálni thajskí predajcovia by výrobky pravdepodobne ponúkali za prevládajúce ceny ostatných dovozov v Spoločenstve. Ako bolo usúdené v predchádzajúcich odsekoch, dovozné ceny ostatných vyvážajúcich krajín sú všeobecne nízke. Vzhľadom nato, že potenciálne vývozné ceny thajských vyvážajúcich výrobcov pravdepodobne budú musieť odrážať tieto nízke ceny a vzhľadom na štruktúru nákladov na príslušný výrobok, založenú najmä na cenách oceľových zvitkov a zinku, ktoré sa výrazne zvyšujú na celom svete, je pravdepodobné, že vývozné ceny by boli dumpingové.

(139)

Je pravdepodobné, že značný objem thajského vývozu by sa predával v Spoločenstve za dumpingové ceny, ak by sa povolilo ukončenie platnosti opatrení.

(140)

Navrhovateľ tvrdil, že dumpingový dovoz z Turecka bude pravdepodobne viesť k veľmi vážnej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva, ak by sa povolilo ukončenie platnosti opatrení. V súvislosti s predbežným preskúmaním (pozri ďalej) navrhovateľ tvrdil, že opatrenia by sa mali upraviť smerom nahor z dôvodu údajného zvýšenia úrovní dumpingu a ujmy.

(141)

Štatistické údaje ukázali, že dovoz z Turecka predstavoval 110 kt, čo tvorí takmer 9 % spotreby Spoločenstva [vymedzenej v odôvodnení 231]. Medzi údajmi o množstve, ktoré oznámil Eurostat a ktoré oznámili spoločnosti (138 kt, bol nesúlad. Vznesené pripomienky sú uvedené v odôvodnení 55.

(142)

Na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku bola uplatnená všeobecná metodika, ktorá sa používa na výpočet dumpingu [stanovená v odôvodneniach 31 až 46]. Odlišuje sa od metodiky uplatňovanej v pôvodnom prešetrovaní, ktorá sa výnimočne použila pre niektorých výrobcov z dôvodu značných menových výkyvov počas obdobia pôvodného prešetrovania. V dôsledku týchto výkyvov sa pri pôvodnom prešetrovaní považovalo za vhodnejšie, aby sa vykonalo porovnanie mesačnej priemernej normálnej hodnoty a mesačnej váženej priemernej vývoznej ceny. Tieto mimoriadne okolnosti však pri súčasnom prešetrovaní neexistovali a namiesto toho sa použila štandardná metodika opísaná v odôvodneniach 31 až 46. V súčasnom prešetrovaní bolo preto dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov v Turecku stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny.

(143)

Tieto spoločnosti: Cayirova Boru Sanayi ve Ticaret AȘ, Istanbul, Yücel Boru ve Profil Endüstrisi AȘ, Istanbul a Noksel Çelik Boru Sanayi AȘ, Ankara, ktorých každé individuálne dumpingové rozpätie v pôvodnom prešetrovaní bolo nulové, boli pôvodne prešetrované pri preskúmaní a vybraté ako súčasť vzorky. Hoci článok 9 ods. 3 základného nariadenia ustanovuje, že spoločnosti s nulovým alebo minimálnym rozpätím v pôvodnom prešetrovaní môžu byť zaradené do preskúmania, neznamená to však, že inštitúcie Spoločenstva sú povinné tieto spoločnosti do preskúmania zaradiť. Okrem toho, po prijatí základného nariadenia, orgán WTO na urovnávanie sporov vo veci Mexiko – hovädzie mäso a ryža (Mexico-Beef and Rice) vykladal príslušné ustanovenie ADA ako zakazujúce preskúmania týchto spoločností. Inštitúcie Spoločenstva preto dospeli k záveru, že je vhodné nepoužiť údaje zhromaždené počas preskúmania, ktoré sa týkajú týchto troch spoločností. V dôsledku toho boli tieto spoločnosti zo vzorky vylúčené. V tomto nariadení sa okrem toho predpokladá, že žiadna z týchto spoločností v súčasnosti nepraktizuje dumping.

(144)

Formuláre na výber vzorky boli zaslané 15 potenciálnym výrobcom/vývozcom v Turecku, z ktorých 8 odpovedali. Do vzorky boli vybraté tri spoločnosti/skupiny, ktoré predstavujú 41 % celkového dovozu z Turecka do Spoločenstva.

(145)

Ako bolo uvedené, normálna hodnota sa buď vytvorila alebo stanovila na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní s nezávislými zákazníkmi v Turecku. Niektoré z úprav, ktoré požadovali vyvážajúci výrobcovia, boli odmietnuté alebo zmenené a doplnené.

(146)

Po zverejnení zistení Komisie niektorí vývozcovia tvrdili, že úverové náklady by sa mali stanoviť na základe skutočných platobných podmienok dohodnutých medzi výrobcami a ich zákazníkmi. Tieto tvrdenia boli akceptované.

(147)

Určité spoločnosti žiadali o úpravu na vrátenie cla na základe toho, že na suroviny použité pre podobný výrobok určený na spotrebu v Turecku boli zavedené dovozné prirážky, ale boli vrátené, keď sa výrobok predával na vývoz do Spoločenstva.

(148)

V jednom prípade sa zistilo, že nárokovaná suma bola vyššia než výška cla vybratého za materiály fyzicky zapracované do podobného výrobku predávaného na domácom trhu. Bolo dokázané, že colné bremeno bolo menšie, pretože spoločnosť/skupina spoločností používala vo svojej domácej výrobe nielen zvitky dovážané s clom, ale aj zvitky dovážané so sadzbou cla 0 %, ako aj zvitky nakupované na miestnom trhu. V dôsledku toho boli vykonané náležité úpravy.

(149)

Iná spoločnosť, pre ktorú bola úprava pôvodne zamietnutá, tvrdila, že mala byť povolená, keďže na jej výrobky predávane na domácom trhu sa vzťahovalo clo. Táto žiadosť bola čiastočne akceptovaná.

(150)

V tejto súvislosti výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že ide o vyrovnateľnú dotáciu. Je však potrebné poznamenať, že súčasné konanie je antidumpingové prešetrovanie. Preto sa toto tvrdenie neanalyzovalo.

(151)

Jeden z tureckých vývozcov uplatňoval negatívne PVA náklady v prípade svojho predaja, pre ktorý bola normálna hodnota vytvorená. Bolo to z toho dôvodu, že ich kurzové zisky boli značné a vyššie ako celková suma PVA nákladov. V tomto prípade sa tieto finančné zisky nebrali do úvahy. Zohľadnili sa len finančné náklady súvisiace s pôžičkami spoločností. PVA boli teda primerane upravené.

(152)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok predal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Z tohto dôvodu bola u všetkých vývozcov vývozná cena založená na cenách zaplatených alebo splatných neprepojenými zákazníkmi v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(153)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Podľa toho boli v prípade vhodnosti a podloženia overenými dôkazmi vykonané úpravy rabatov, zliav, nákladov na prepravu, manipuláciu a nakladanie, bankových poplatkov, nákladov na poistenie a úverových nákladov.

(154)

Dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov v Turecku bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(155)

Porovnaním vážených priemerných vývozných cien a váženej priemernej normálnej hodnoty sa ukázali nasledujúce dumpingové rozpätia:

(156)

Dve spoločnosti deklarovali svoj zámer spolupracovať, ale neboli zaradené do vzorky. Vzhľadom na to, že dumpingové rozpätia stanovené pre všetky spoločnosti vo vzorke boli na minimálnej úrovni a spolupráca pri prešetrovaní bola veľmi dobrá, sa celoštátne dumpingové rozpätie tiež považovalo za minimálne.

(157)

Preto sa dospelo k záveru, že dumping v prípade Turecka nepokračoval. Ďalšia analýza v rámci článku 11 ods. 3 základného nariadenia sa preto zameria výlučne na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(158)

Trh EÚ je nepopierateľne veľmi atraktívnym trhom pre tureckých výrobcov. Je to z dôvodu množstva faktorov, z ktorých na prvom mieste je veľkosť. Veľkosť sa týka nielen vysokej spotreby, ale aj skutočnosti, že väčšina tureckého vývozu na trhy iných tretích krajín je roztrieštená – t. j. malé množstvá sa vyvážajú do viacerých rôznych miest určenia. V tomto zmysle je Spoločenstvo atraktívnejšie ako jedno miesto určenia s veľkou kapacitou absorpcie.

(159)

Zemepisná blízkosť je ďalším dôležitým faktorom, keďže náklady na dopravu týchto výrobkov nie sú bezvýznamné.

(160)

Spoločenstvo je tiež tradičným trhom pre tureckých vývozcov, ktorí majú dobre vybudované distribučné kanály a širokú škálu zákazníkov.

(161)

Napriek platným opatreniam pokračovali vývozy z Turecka počas OP. Dumping sa nezistil v prípade žiadnej spoločnosti zaradenej do vzorky. Malo by sa poznamenať, že spoločnosti zaradené a spoločnosti nezaradené do vzorky, ktoré spolupracovali pri súčasných preskúmaniach ako aj spoločnosti, ktorých rozpätie v pôvodnom prešetrovaní bolo nulové alebo minimálne, zahŕňajú približne 90 % všetkých tureckých vývozov do Spoločenstva. Trh pre tieto turecké vývozy sa zdá byť stabilný a neexistujú náznaky, že spoločnosti by zmenili svoje cenové stratégie. Okrem toho, tri spoločnosti zaradené do vzorky a tri spoločnosti, ktorých dumpingové rozpätie v pôvodnom prešetrovaní bolo nulové alebo minimálne, sú jednoznačne najväčšími spoločnosťami na trhu a cenovými lídrami. Preto je pravdepodobné, že akákoľvek iná spoločnosť by skôr nasledovala ich cenové praktiky. Zdá sa preto nepravdepodobné, že dumping by sa opätovne vyskytol v prípade dovozov z Turecka. V záujme úplnosti však boli preskúmané aj faktory uvedené nižšie.

(162)

Prešetrovaním bola zistená voľná kapacita približne 143 000 ton počas OP pre spolupracujúcich výrobcov vrátane spoločností zaradených a nezaradených do vzorky. Toto množstvo by zodpovedalo približne 10 % celkovej spotreby zváraných rúr v Spoločenstve [vymedzenej v odôvodnení 231].

(163)

Najväčší trh tretej krajiny pre príslušný výrobok (USA) má zavedené antidumpingové opatrenia pre vývozy z Turecka až do výšky 14,7 %. To by znamenalo, že za inak rovnakých okolností by USA pravdepodobne neabsorbovali značné ďalšie vývozné množstvá z Turecka. Skutočnosť, že vývozy do tretích krajín sa zásielkami rozdeľujú do mnohých rôznych krajín určenia však pravdepodobne naznačuje, že tureckí vývozcovia aktívne skúmajú nové trhy a preto nie je nepravdepodobné, že trhy tretích krajín by mohli absorbovať niektoré z kapacít. Okrem toho pri zohľadnení skutočného pomeru tureckých vývozov do Spoločenstva a do tretích krajín (70/30), je možné realisticky očakávať ten istý pomer, ak by sa predali momentálne nevyužité kapacity. To by potom znamenalo dodatočný dovoz do Spoločenstva vo výške približne 100 000 ton, ktorý by zodpovedal dodatočnému podielu na trhu približne 7 %, na základe údajov o spotrebe počas OP. Treba však poznamenať, že toto by bolo najvyššie teoretické zvýšenie predaja založené na predpoklade, že voľná kapacita sa využíva na 100 %, čo je v tomto odvetví zriedkavé.

(164)

Cenové rozdiely medzi tureckými vývozmi do Spoločenstva a vývozmi do tretích krajín neboli výrazné a záviseli od príslušnej spoločnosti. Po ďalšej analýze nasledujúcej po zverejnení sa dospelo k záveru, že ceny tureckých vývozov do tretích krajín boli o trochu vyššie ako ceny vývozov do Spoločenstva. Vzhľadom na to, že sa nezistil dumping tureckých vývozov do Spoločenstva, je možné predpokladať, že vo všeobecnosti neboli ceny vývozov do tretích krajín dumpingové. Takisto neexistujú žiadne náznaky toho, že tureckí vývozcovia by zmenili svoju cenovú stratégiu. Okolnosti na trhu ani situácia vývozcov ako celku nenasvedčovala tomu, že by zmenili celkové správanie na trhu.

(165)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že opätovný výskyt dumpingu nie je pravdepodobný pri dovozoch s pôvodom v Turecku.

(166)

Navrhovateľ tvrdil, že platné opatrenia nezabránili pokračovaniu dumpingového dovozu a že úroveň opatrení už nepostačuje na zabránenie poškodzujúcemu dumpingu spôsobenému dovozom príslušného výrobku z Turecka.

(167)

Ako je uvedené vyššie, ceny dovozov z Turecka prestali byť dumpingové. Všetky úrovne dumpingu zistené v súčasnom prešetrovaní sú naozaj pod minimálnou úrovňou. Toto platí najmä pre tri spoločnosti, u ktorých sa pôvodne zistil dumping.

(168)

Ako bolo spomenuté, trh Spoločenstva veľmi pravdepodobne zostane atraktívnym trhom pre tureckých vývozcov, pokiaľ ide o ceny, ako aj z hľadiska dobre fungujúcich a dlhodobých obchodných vzťahov. Zároveň tureckí vývozcovia predávajú významné objemy tovaru na domácom trhu. Tieto množstvá sa predávajú za konkurenčné a relatívne nízke cene v porovnaní s cenami na iných veľkých trhoch vrátane EÚ a USA. Domáce ceny a tým aj normálne hodnoty boli naozaj na takých nízkych úrovniach, že dumping vývozov do Spoločenstva úplne zmizol.

(169)

Prešetrovaním sa nezistili žiadne iné okolnosti, ktoré by naznačovali, že cena a dumping sa pravdepodobne zmenia, ak sa nechá uplynúť platnosť opatrení. Pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahovalo nulové clo od začiatku pôvodného prešetrovania, budú úvahy založene na správe Mexiko – hovädzie mäso a ryža (Mexico Beef and Rice), ako je vysvetlené v odôvodnení 143 naďalej platné. Pokiaľ ide o iné spoločnosti, súčasné prešetrovanie naozaj ukázalo, že okolnosti sa zmenili, keďže v prípade týchto spoločností už nebol zistený dumping. Okrem toho neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by naznačovali, že takéto zmenené okolnosti nie sú trvalého charakteru. Všetky prešetrované spoločnosti navyše vyvážali do tretích krajín v roku 2006 a počas OP pri vyšších cenách ako sú vývozné ceny do Spoločenstva. V tých istých obdobiach boli ceny vývozov do Spoločenstva vyššie ako domáce predajné ceny. Toto jasne ukazuje, že zmenené okolnosti (vývoz už bez dumpingu) majú trvalý charakter.

(170)

Preto je možné usúdiť, že ak by sa povolilo ukončenie platnosti opatrení, vývoz do Spoločenstva pri dumpingových cenách bude nepravdepodobný . Zmenené okolnosti v súvislosti s pôvodným prešetrovaním týkajúcim sa absencie dumpingu sa môžu realisticky považovať za okolnosti trvalého charakteru.

(171)

Vzhľadom na uvedené by sa malo konanie, pokiaľ ide o dovozy s pôvodom v Turecku, ukončiť.

(172)

Skupina Interpipe tvrdila, že porovnanie normálnej hodnoty, založené na jej vlastných nákladoch/cenách na domácom trhu a jej vývozných cenách pre trh tretej krajiny porovnateľnej s EÚ, by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení. Preto sa konštatuje, že zachovanie zavedených opatrení na súčasnej úrovni už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu.

(173)

V priebehu prešetrovania bola spoločnosť upozornená na zámer Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia. Bolo to z dôvodu, že spoločnosť neposkytla údaje o výrobných nákladoch v požadovanom formáte druhu výrobku [kontrolné číslo výrobku (ďalej len „KČV“)]. Spoločnosť predložila len údaje o výrobných nákladoch ako priemer za všetky druhy výrobkov vyrábaných v konkrétnej prevádzke.

(174)

Preskúmaním skutočností sa ukázalo, že predložené výrobné náklady Komisia nemôže akceptovať, pretože by neumožnili správne porovnanie s predajnými cenami na domácom trhu podľa druhov výrobku.

(175)

Spoločnosť bola v primeranej lehote informovaná o dôvodoch podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Prijaté pripomienky boli analyzované a podrobne zodpovedané. Ani jedno z vysvetlení, ktoré spoločnosť poskytla, sa nepovažovalo za dostatočné nato, aby umožnilo Komisii neuplatniť najlepšie dostupné skutočnosti na vyššie zdôraznené oblasti.

(176)

Po zverejnení navrhovateľ tvrdil, že konanie by malo byť ukončené, keďže spolupráca jediného ukrajinského výrobcu bola taká zlá, že Komisia musela uplatniť článok 18 základného nariadenia na úpravu výrobných nákladov. Malo by sa však poznamenať, že článok 18 sa uplatňoval preto, aby sa Komisii umožnilo skompletizovať údaje predložené jediným ukrajinským spolupracujúcim výrobcom pomocou najlepších dostupných informácií. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(177)

Komisia skúmala, či by bolo možné domáci predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa skúmali náklady na výrobu hotového výrobku, ktorý spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyrába a predáva na domácom trhu.

(178)

Verejná akciová spoločnosť Interpipe Novomoskovsk Pipe Production Plant (ďalej len „NMPP“), ktorá vyrába príslušný výrobok, neposkytla rozpis výrobných nákladov (ďalej len „VN“) podľa KČV. Tento vyvážajúci výrobca poskytol len priemerné VN za všetky KČV vyrábané v obidvoch svojich prevádzkach. Doklady o štruktúre nákladov podľa KČV od rôznych výrobcov v iných príslušných prešetrovaných krajinách vrátane Spoločenstva ukázali, že existujú veľké odchýlky vo výrobných nákladoch podľa KČV.

(179)

Verejná akciová spoločnosť Interpipe Nizhnedneprovsk tube rolling plant (ďalej len „NTRP“), ktorá je prepojená s NMPP, predložila rozpis VN podľa KČV.

(180)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 173, Komisia uplatnila článok 18 základného nariadenia na NMPP s cieľom získať výrobné náklady podľa KČV. Zvažovala sa možnosť použiť údaje z pôvodného prešetrovania, ale keďže Ukrajina má odvtedy udelený štatút trhového hospodárstva, tieto údaje sa nepovažovali za najlepšie dostupné informácie. Komisia sa okrem toho domnievala, že kvalita informácií poskytnutých výrobným odvetvím Spoločenstva bola taká, že by umožňovala dospieť k záverom na základe výrobných nákladov (VN) podľa kontrolného čísla výrobku (KČV). Preto sa za najspoľahlivejšie a najlepšie dostupné informácie, z ktorých sa mali odvodiť VN podľa KČV, považovali informácie predložené spolupracujúcim výrobným odvetvím Spoločenstva. V tejto súvislosti zistenia prešetrovania ukázali, že sa môžu vypočítať rozdiely medzi najlacnejším KČV výrobného odvetvia Spoločenstva a všetkými ostatnými KČV. Tento rozdiel sa potom uplatnil na priemerné VN, ktoré predložila NMPP. Ak bola medzi KČV vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva a rovnakým KČV vyrábaným spoločnosťou NTRP zhoda, použili sa náklady NTRP.

(181)

Tá istá strana spochybnila skutočnosť, že Komisia použila údaje z OP pri stanovení normálnej hodnoty a vývoznej ceny v OPI. Niektoré s tým súvisiace tvrdenia boli akceptované. Komisia posúdila vážený priemer vývozných cien CIF do Spoločenstva počas prelínajúcich sa šiestich mesiacov oboch konaní. Okrem toho, aby sa umožnilo spravodlivé porovnanie v rámci toho istého časového obdobia medzi váženým priemerom normálnych hodnôt každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva a váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, upravili sa výrobné náklady spolupracujúcich výrobcov. Úprava sa vykonala tak, aby zodpovedala výrobným nákladom za tých istých 6 mesiacov, ktoré sa zohľadnili pri výpočte vývozných cien CIF do Spoločenstva. Jediný spolupracujúci ukrajinský výrobca tvrdil, že Komisia by mala použiť jednotkové výrobné náklady prepojenej spoločnosti OJSC Interpipe Nizhnedneprovsk (NTRP) tube rolling plant, keďže KČV sú takmer rovnaké ako KČV OJSC Interpipe Novomoskovsk Pipe Production Plant (NMPP). Ako je vysvetlené v odôvodnení 175, Komisia však získala dôkazy o veľkých rozdieloch vo výrobných nákladoch podľa KČV. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(182)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, skupina vyvážala počas OPI zanedbateľný objem príslušného výrobku do Spoločenstva. Tieto transakcie samotné sa nemohli považovať za reprezentatívne na stanovenie toho, či nastali nejaké zmeny správania trvalého charakteru.

(183)

Skupina Interpipe navrhla použiť na stanovenie úrovne cien, za ktoré by sa uskutočňoval vývoz do Spoločenstva, vývoz do tretích krajín. Vývozca konkrétne tvrdil, že v tejto súvislosti by sa mal použiť vývoz do Ruska. Spoločnosť poskytla dôkazy o svojom vývoze na trhy tretích krajín a na ruský trh.

(184)

Najprv bolo stanovené, či boli objemy vývozu príslušného výrobku do tretích krajín, ktoré navrhovala skupina Interpipe, dostatočne veľké z hľadiska celkového predaja. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že predaj do Ruska predstavoval viac ako polovicu celkového vývozu skupiny a v podstate bol adekvátny na vyvodenie záverov, ak by bol ruský trh dostatočne podobný trhu Spoločenstva.

(185)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, sa skúmalo, či má Rusko podobné trhové podmienky a štruktúru ako má Spoločenstvo, aby bolo možné posúdiť, či je vývoz do Ruska spoľahlivým základom, podľa ktorého je možné zistiť pravdepodobné vývozné ceny do Spoločenstva na účely stanovenia novej úrovne opatrenia.

(186)

Na jednej strane sa veľkosť ruského trhu pre príslušný výrobok, podobne ako veľkosť trhu Spoločenstva, javí ako významná a druhy výrobkov predávané v obdivoch oblastiach sú všeobecne podobné.

(187)

Na druhej strane boli medzi týmito dvoma trhmi zistené pozoruhodné rozdiely. Po prvé, v Rusku existujú veľké dovozné clá, pričom v Spoločenstve takéto clá neexistujú ( 9 ). Toto sa odráža v podieloch dovozu, ktoré sú výrazne nižšie než v Spoločenstve. Okrem toho sa zdá, že výrobné odvetvie v Rusku je oveľa koncentrovanejšie, hŕstkou veľkých výrobcov predstavujúcich väčšinu činnosti – zatiaľ čo v Spoločenstve je činnosť rozdelená medzi väčší počet výrobcov. Rovnako sa zdá, že kanály distribúcie majú menší počet dodávateľov než v Spoločenstve. Navyše skutočnosť, že v Spoločenstve existuje výrazný ruský dumping, poukazuje na rozdiely v tvorbe cien a na narušenia na ruskom domácom trhu, bez ktorých by takéto postupy nemohli existovať.

(188)

Existencia dumpingu okrem toho naznačuje, že domáce cenové úrovne v Rusku sú nad cenami, za ktoré by sa pravdepodobne vyvážalo do Spoločenstva. Je to z toho dôvodu, že prevažujúce ceny v prípade dovozcov, ktorí si zachovávajú významnú prítomnosť v Spoločenstve, sú pravdepodobne na rovnakej úrovni ako ceny ruského vývozu a z dôvodu homogénneho charakteru príslušného výrobku, čo znamená, že vývozcovia, ktorí sa snažia preniknúť do Spoločenstva, by sa podľa všetkého museli prispôsobiť úrovni najnižších cenových ponúk.

(189)

Uvedené poukazuje na rozdielnosť, ktorá by ovplyvnila tvorbu cien, a tým aj úrovne cien, a teda, že ruské ceny sa nemôžu použiť na účely stanovenia novej úrovne opatrení.

(190)

Komisia ďalej skúmala, či by sa na tento účel mohli použiť vývozné ceny do tretích krajín iných než Rusko. Najprv sa skúmalo, či sa za referenčnú krajinu môže považovať druhý najväčší trh z hľadiska vývozu. Táto možnosť bola však zamietnutá, pretože Bielorusko nie je krajinou s trhovým hospodárstvom. Analyzoval sa aj predaj do iných krajín, ale ich vývozné objemy boli príliš malé nato, aby sa považovali za reprezentatívne.

(191)

Za týchto okolností sa vývozné ceny z Ukrajiny do Ruska (a do iných tretích krajín, do ktorých žiadateľ počas OPI vyvážal) nemôžu považovať za reprezentujúce pravdepodobný priebeh vývozných cien do Spoločenstva, a preto sa neberú do úvahy. Na základe uvedeného sa namiesto toho považovalo za nevyhnutné uplatniť na skupinu Interpipe článok 2 ods. 9 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zvažovalo, či by sa vážený priemer vývozných cien CIF do Spoločenstva počas OP od všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo všetkých príslušných krajinách podliehajúcich prešetrovaniu nemohol zlúčiť na základe KČV a či by sa nemohol použiť ako referenčná hodnota na stanovenie vývoznej ceny pre ukrajinského vyvážajúceho výrobcu.

(192)

Táto metóda sa považovala za vhodnú, keďže je opodstatnené predpokladať, že ak by ukrajinský vývoz vstúpil na trh Spoločenstva, neodchyľoval by sa výrazne od cenového modelu svojich priamych konkurentov, t. j. ostatných vývozcov do Spoločenstva.

(193)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 181, pri stanovení vývoznej ceny použila Komisia údaje iba zo šiestich prelínajúcich sa mesiacov OP a OPI.

(194)

Preto sa na stanovenie vývoznej ceny skupiny Interpipe použili príslušné jednotkové vývozné ceny KČV týchto vývozcov.

(195)

Po zverejnení tvrdil jediný ukrajinský vyvážajúci výrobca, že pri stanovovaní vývoznej ceny by sa táto cena nemala znížiť o predajné, všeobecné ani administratívne náklady a zisk prepojenej spoločnosti, keďže sa v súčasnom prípade neuplatňuje článok 2 ods. 9 základného nariadenia. Argumentovalo sa, že článok 2 ods. 9 základného nariadenia sa uplatňuje len na prepojených dovozcov so sídlom v Spoločenstve, keďže v jeho znení sa jasne rozlišuje „dovoz a opätovný predaj“. Ďalej sa argumentovalo tým, že prepojená spoločnosť vystupuje ako vývozné oddelenie.

(196)

Malo by sa poznamenať, že v prípade predaja príslušného výrobku do Spoločenstva jediný ukrajinský vyvážajúci výrobca zaslal príslušný výrobok priamo do Spoločenstva, pre každú zásielku vystavil faktúru svojej prepojenej spoločnosti vo Švajčiarsku a prijal príslušnú platbu. Vyvážajúci výrobca teda vykonal všetky činnosti vývozcu. Prepojená spoločnosť vo Švajčiarsku rokovala o predajných zmluvách a vystavila faktúru prvému nezávislému kupujúcemu v Spoločenstve. Prepojená spoločnosť tiež zorganizovala dodávku predaných výrobkov.

(197)

Pokiaľ ide o poznámky ukrajinskej spoločnosti ku zverejneniu, tvrdí sa, že vývozné ceny môžu byť vytvorené podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ak neexistuje vývozná cena (prvá možnosť podľa článku 2 ods. 9). Opäť podľa článku 2 ods. 9 sa vývozné ceny môžu vytvoriť na ľubovoľnom primeranom základe. Takýto primeraný základ takisto zohľadní aj zníženie PVA a primeraného zisku prepojenej spoločnosti. Aj keď by sa vychádzalo z toho, že tieto prvky sú lepšie vyjadrené ako „provízie“/„príplatky“ v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia quod non, výsledné dumpingové rozpätie by bolo rovnaké. Keďže zisk prepojenej spoločnosti bol ovplyvnený skutočnosťou, že spoločnosť nakupovala tovar za podmienok, ktoré platia pre nákupy medzi spoločnosťami, primeraný zisk bol preto určený na základe údajov získaných od nezávislých dovozcov/obchodníkov spolupracujúcich pri prešetrovaní.

(198)

Po zverejnení tvrdilo výrobné odvetvie Spoločenstva, že základné nariadenie a pravidlá WTO nepovoľujú výpočet dumpingových rozpätí, ak neexistujú vývozy do Spoločenstva. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odôvodneniach sa znova pripomína, že v článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa výslovne uvádza, že ak neexistuje vývozná cena, takáto cena sa môže vytvoriť na ľubovoľnom primeranom základe. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamieta.

(199)

Porovnaním normálnej hodnoty a vývoznej ceny vypočítaných podľa vyššie uvedeného sa dokázala existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie pre ukrajinskú skupinu vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

Interpipe Group (verejná akciová spoločnosť Interpipe Novomoskovsk Pipe Production Plant a verejná akciová spoločnosť Interpipe Nizhnedneprovsk tube rolling plant): 10,7 %.

(200)

Nakoniec sa zistilo, že existuje dumping skupiny Interpipe na úrovni opísanej v odôvodnení 199. Pokiaľ ide o ostatných vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine, platné zostatkové dumpingové rozpätie sa nezmení.

(201)

Vyvezené objemy z príslušnej krajiny do EÚ sa neustále znižovali z 29 kt v roku 2002 na 17,2 kt v roku 2005 a takmer na nulu počas OP.

(202)

Len dvaja ukrajinskí výrobcovia patriaci do tej istej skupiny (skupina Interpipe) sa prihlásili a predložili vyplnený dotazník – verejná akciová spoločnosť Interpipe Novomoskovsk Pipe Production Plant a verejná akciová spoločnosť Interpipe Nizhnedneprovsk Tube Rolling Plant.

(203)

Bolo zistené, že na Ukrajine pôsobí minimálne ďalších 7 výrobcov. Na základe informácií dostupných pre Komisiu predstavuje skupina Interpipe približne 26 % ukrajinskej výroby. Za týchto podmienok sa úroveň spolupráce považovala za veľmi nízku.

(204)

Jediný spolupracujúci ukrajinský výrobca počas OP vyvážal do Spoločenstva zanedbateľné množstvo. Veľmi nízka úroveň ukrajinského vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva nebola reprezentatívna a preto neposkytovala spoľahlivý a zmysluplný základ na určenie toho, či dumping pokračuje. Preto sa považovalo za vhodné, aby bola v tomto prípade analýza založená na pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade ukončenia opatrení.

(205)

Ako je zdôraznené v odôvodnení 203, prešetrovaním sa preukázalo, že počas OP bolo na Ukrajine minimálne 7 výrobcov príslušného výrobku a len jedna skupina spolupracovala pri prešetrovaní.

(206)

Skúmalo sa, do akej miery sa môžu použiť údaje od tejto jednej spolupracujúcej ukrajinskej skupiny na účely analyzovania pravdepodobného celkového vývoja vývozu z Ukrajiny a konkrétnejšie tiež ako referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o ukazovatele domácich a vývozných cien, nákladov, výrobných kapacít a využitia kapacity.

(207)

Informácie týkajúce sa zásob, výrobného objemu a kapacity, ktoré spoločnosť poskytla, sa použili spolu s údajmi z podnetu s cieľom stanoviť výrobný objem a kapacitu ukrajinských výrobcov.

(208)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa pri posudzovaní pravdepodobného vplyvu v prípade zrušenia opatrení zohľadnili nasledujúce faktory.

(209)

Na základe informácií dostupných pre Komisiu bolo stanovené, že výrobná kapacita príslušného výrobku na Ukrajine presahuje 400 kt ročne.

(210)

Keďže neexistuje dôkaz o tom, že by táto kapacita mohla byť absorbovaná narastajúcim domácim predajom, predajom do iných tretích krajín alebo výrobou výrobkov iných než príslušný výrobok, usudzuje sa, že v prípade ukončenia platnosti opatrení by značné voľné kapacity boli pravdepodobne nasmerované do Spoločenstva najmä z dôvodu atraktívnosti Spoločenstva ako vývozného trhu. Toto ďalej potvrdzuje značná voľná kapacita, ktorá existuje v skupine Interpipe.

(211)

Vzhľadom na to, že trh Spoločenstva je jedným z najväčších na svete, jeho celková veľkosť ho robí atraktívnym pre ktoréhokoľvek ukrajinského vyvážajúceho výrobcu príslušného výrobku.

(212)

Je potrebné pripomenúť, že skupina Interpipe dodáva zvitky z Ukrajiny do výrobného podniku Mogilev v Bielorusku, ktorý spracováva tento výrobok za poplatok na príslušný výrobok, ktorý potom švajčiarska dcérska spoločnosť Interpipe predáva do Spoločenstva. V priebehu celého procesu si Interpipe zachováva vlastníctvo výrobku. Ako bolo uvedené, zistilo sa, že tento vývoz bol dumpingový. Keďže sa osobitne navrhuje uložiť opatrenia proti Bielorusku, nedá sa vylúčiť, že určitý vývoz realizovaný skupinou z Bieloruska bude namiesto toho pochádzať z Ukrajiny.

(213)

Vzhľadom na pomerne atraktívnu cenovú úroveň v Spoločenstve s dobre rozvinutými distribučnými kanálmi sa usudzuje, že v prípade chýbajúcich opatrení by vznikla jasná ekonomická motivácia presunúť vývoz z tretích trhov, akými sú Rusko alebo Bielorusko, do Spoločenstva.

(214)

Celkove sa za týchto podmienok usudzuje, že akékoľvek zvýšenie využitia súčasnej kapacity sa pravdepodobne upriami na vývoz, a to najmä na trh Spoločenstva.

(215)

V súvislosti s nízkou spoluprácou a uvedenými informáciami sa usudzuje, že by sa mali potvrdiť tvrdenia uvedené v podnete, pokiaľ ide o pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu. Toto podporujú aj ďalšie faktory.

(216)

Vývozné ceny pre iné tretie krajiny sú na rovnakej úrovni ako úroveň prevažujúcich dovozných cien do Spoločenstva. To by znamenalo, že je pravdepodobné, že vývozné ceny pre tieto iné tretie krajiny sú tiež dumpingové poukazujúc na všeobecnejší model dumpingového správania.

(217)

Okrem toho, pokiaľ ide o príslušný výrobok, ktorý je vo všeobecnosti skôr homogénny, potenciálni ukrajinskí predajcovia by výrobky ponúkali za prevládajúce ceny ostatných dovozov v Spoločenstve. Ako bolo usúdené v predchádzajúcich odsekoch, dovozné ceny ostatných vyvážajúcich krajín sú všeobecne nízke. Vzhľadom na to, že potenciálne vývozné ceny ukrajinských vyvážajúcich výrobcov pravdepodobne budú musieť odrážať tieto nízke ceny a vzhľadom na štruktúru nákladov na príslušný výrobok, založenú najmä na cenách oceľových zvitkov a zinku, ktoré výrazne rastú na celom svete, je pravdepodobné, že vývozné ceny budú dumpingové na úrovni približne 10,7 %, ako je uvedené v odôvodnení 199.

(218)

Je preto pravdepodobné, že ak by sa povolilo ukončenie platnosti opatrení, značný objem ukrajinského vývozu by sa predával v Spoločenstve za dumpingové ceny.

(219)

Bolo zistené, že v rámci Spoločenstva vyrába podobný výrobok 17 spoločností, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní a podporovali podnet, a nespolupracovali 2 výrobcovia Spoločenstva. Žiadny výrobca zo Spoločenstva sa neprihlásil a nevzniesol námietky proti prešetrovaniu.

(220)

Keďže 2 výrobcovia v Spoločenstve nespolupracovali, výroba Spoločenstva bola stanovená na základe informácií predložených v podnete a informácií zhromaždených počas prešetrovania od spolupracujúcich výrobcov.

(221)

Uvedených 17 spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva predstavovalo 95 % celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve. Preto sa považovali za výrobcov, ktorí tvoria odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(222)

Vybratí výrobcovia Spoločenstva v prešetrovaní predstavovali počas obdobia prešetrovania približne 67 % výroby podobného výrobku vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(223)

Spotreba príslušného výrobku na trhu Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja na trhu Spoločenstva všetkých výrobcov v rámci Spoločenstva plus dovoz z príslušných krajín, ako aj tretích krajín.

(224)

V súvislosti s výrobcami Spoločenstva boli objemy predaja zistené na základe informácií z odpovedí výrobného odvetvia Spoločenstva a na základe informácií dostupných v podnete týkajúcich sa predaja dvoch nespolupracujúcich výrobcov Spoločenstva.

(225)

Pokiaľ ide o objemy dovozu z príslušných krajín a tretích krajín, skúmali sa tieto zdroje informácií:

(226)

Okrem toho by sa na základe podnetu nemali odpočítať žiadne údaje uvedené pod kódom KN s cieľom pokryť výrobky, ktoré neboli príslušným výrobkom, pretože podľa týchto kódov KN sa nedovážali žiadne výrazné množstvá iných výrobkov.

(227)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že na účely stanovenia objemových a cenových trendov za celé posudzované obdobie sú úplné kódy KN najlepším adekvátnym zdrojom.

(228)

V tejto súvislosti sú užitočné nasledujúce pripomienky. V prípade Bieloruska, keďže neexistujú iné informácie týkajúce sa cien a pokrývajúce celé posudzované obdobie a po analýze cenových úrovní pochádzajúcich z Eurostatu a od uvedeného nemeckého prevádzkovateľa, usudzuje sa, že štatistické údaje Eurostatu sú najpresnejším zdrojom pre trendy vývoja cien.

(229)

V prípade Číny sa prešetrovaním zistilo, že dovoz na trh EÚ od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bol vyšší, než sú štatistické údaje o dovoze uvedené v tabuľke 2. Za predpokladu, že cenové úrovne boli podobné medzi týmito dvomi súbormi údajov a s cieľom zaistiť, že údaje nie sú nadsadené, sa rozhodlo, že sa použijú oficiálne štatistické údaje najmä z toho dôvodu, že tento prístup nemá žiadny podstatný vplyv na analýzu ujmy a príčinnej súvislosti pri porovnaní s použitím údajov získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(230)

Vzhľadom nato, že dovoz z Turecka od spolupracujúcich vývozcov bol vyšší ako údaje Eurostatu, platí podobné odôvodnenie aj pre Turecko. Tento prístup nemá opäť žiadny podstatný vplyv na analýzu ujmy a príčinnej súvislosti pri porovnaní s použitím údajov získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(231)

Spotreba ustanovená ako je uvedené vyššie („spotreba Spoločenstva“) sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 9 %, t. j. z 1 234 KT v roku 2004 na 1 342 KT počas OP. Spotreba Spoločenstva konkrétnejšie vykazuje pokles o 12 % v roku 2005 pred opätovným zvýšením v roku 2006 a počas OP. Pokles spotreby v roku 2005 sa pripisuje znižovaniu zásob (a v dôsledku toho zníženému nákupu) v roku 2005 po zvýšenom nákupe v roku 2004.

(232)

Pri krajinách podliehajúcich antidumpingovému prešetrovaniu, t. j. Bielorusku, ČĽR a Rusku sa skúmalo, či boli podmienky také, aby umožnili kumulovanú analýzu všetkých dovozov. Vývozy z Bosny a Hercegoviny sa naopak posudzovali ako iné vývozy v oddiele 3.4, ako aj iné prípady uvedené nižšie v oddiele 4, keďže dumping bol pod minimálnou hranicou. Dovozy z krajín, v ktorých sa uskutočnilo preskúmanie pred uplynutím platnosti, a z Turecka (v kontexte predbežného preskúmania týkajúceho sa Turecka), sa analyzovali samostatne. V tejto súvislosti sa pripomína, že dumpingové úrovne pre Turecko boli nižšie ako minimálna úroveň a objemy dovozov týkajúce sa Thajska a Ukrajiny spolu aj samostatne boli tiež pod minimálnou úrovňou. Pri posledných dvoch krajinách sa však zistila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ako sa ustanovuje v oddiele F nižšie.

(233)

Komisia skúmala, či by sa dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku nemal hodnotiť kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(234)

Tento článok stanovuje, že vplyvy dovozov z dvoch alebo viac krajín, ktoré súčasne podliehajú tomu istému prešetrovaniu, sa posudzujú kumulatívne, ak: i) je dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššie ako minimálne, ako je vymedzené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia; ii) objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný; a iii) podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Spoločenstva umožňujú takéto hodnotenie.

(235)

Všetky dovozy z ČĽR, Ruska a Bieloruska spĺňajú požiadavku i) uvedenú v odôvodnení 234.

(236)

Objemy dovozov z ČĽR, Ruska a Bieloruska sú nad minimálnou úrovňou, a preto nie sú zanedbateľné (ako vidno v tabuľke 2).

(237)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok dovážaný za dumpingové ceny z príslušných krajín a výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva boli podobné vo všetkých svojich základných fyzických a technických vlastnostiach. To isté platí o porovnaní výrobkov dovážaných za dumpingové ceny z rôznych príslušných krajín.

(238)

Z toho ďalej vyplýva, že tieto výrobky sú zameniteľné a predávali sa v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia prostredníctvom porovnateľných kanálov predaja, napr. dodávateľov a predajcov.

(239)

Prešetrovaním bolo okrem iného zistené, že v rôznych členských štátoch Spoločenstva a v prípade všetkých rôznych druhov príslušného výrobku vrátane galvanizovaných výrobkov, čiernych výrobkov a rúr s inou povrchovou úpravou existovala hospodárska súťaž. Preto sa dovoz zváraných rúr považoval za konkurujúci si navzájom a konkurujúci s rúrami vyrábanými v Spoločenstve.

(240)

Skúmalo sa tiež cenové správanie rôznych kumulovaných krajín. Táto analýza ukázala, že tieto krajiny podhodnotili cenu a predávali pod ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a ako je uvedené v odôvodnení 244, ceny sa vyvíjali podľa podobných trendov.

(241)

Niektoré strany argumentovali, že dovoz z Ruska by sa nemal prešetrovať kumulovane, pretože pri zvyšujúcom sa dopyte objemy dovozu a podiely na trhu z tejto krajiny majú odlišné trendy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že objemy dovozu na trh Spoločenstva zostali značné počas celého posudzovaného obdobia. Okrem toho dumpingový dovoz zo všetkých troch krajín (Bielorusko, Čínska ľudová republika a Rusko) sa v posledných dvoch analyzovaných rokoch výrazne zvýšil a všeobecné cenové úrovne sledovali rovnaké trendy a mali rovnaký rozsah, najmä počas OP, ako to dokazujú údaje jednotlivých spoločností. Navyše, všetky kumulované dovozy mali počas OP nižšie ceny ako výrobné odvetvie Spoločenstva.

(242)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že boli splnené všetky podmienky odôvodňujúce kumuláciu opísanú v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Preto sa rozhodlo, že dovoz zváraných rúr s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku by sa mal hodnotiť kumulatívne. Tieto krajiny sa spoločne označia ako „kumulované krajiny“ a dovoz z týchto krajín sa označí ako „kumulovaný dovoz“.

(243)

Kumulovaný dovoz sa zvýšil zo 76 644 ton v roku 2004 na 250 559 ton počas OP, t. j. o viac ako 200 %. Keďže spotreba príslušného výrobku sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 9 %, podiel na trhu, ktorý si kumulovaný dovoz príslušného výrobku udržiaval, sa zvýšil z 6,2 % v roku 2004 na 18,7 % počas OP. Vývoj dovozu a podielov na trhu príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia je uvedený v tabuľkách 2 a 3 vyššie.

(244)

Vážená priemerná cena dovozu z príslušných krajín sa vyvíjala počas posudzovaného obdobia takto:

(245)

Tabuľka 4 pochádza z databázy Comext na úrovni úplných kódov KN. Všeobecný trend cien dovozu do Spoločenstva sa zvyšuje zhodne so všeobecným rastom cien u všetkých prevádzkovateľov na trhu EÚ.

(246)

Analýzu na určenie cenového podhodnotenia založila Komisia na informáciách, ktoré v priebehu prešetrovania poskytli na podrobnej úrovni podľa druhu výrobku vybratí vyvážajúci výrobcovia z Číny. V prípade Ruska sa použili údaje spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Za Bielorusko sa použili údaje od spolupracujúceho nemeckého prevádzkovateľa.

(247)

Tieto údaje o vývozných cenách sa porovnali s váženou priemernou cenou vybratých výrobcov Spoločenstva na rovnakej podrobnej úrovni podľa druhu výrobku, aby sa zaistilo objektívne porovnanie na rovnakej úrovni obchodu. Vo všetkých prípadoch zohľadnila táto analýza skutočné vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov na úrovni CIF na hranici Spoločenstva. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň zo závodu. Počas OP boli na základe rôznych druhov výrobku vymedzených v dotazníku priemerné rozpätia podhodnotenia cien takéto:

(248)

V prípade Ukrajiny a Thajska sa pripomína, že objemy dovozu boli pod minimálnou hranicou a preto sa usudzovalo, že ceny a teda aj vývoj cien a výpočet cenového podhodnotenia by neboli spoľahlivé a zmysluplné.

(249)

Ako je uvedené v tabuľkách 2 a 3, dovoz z tretích krajín vrátane dovozu z Bosny a Hercegoviny a z Turecka sa mierne zvýšil z 222 096 ton v roku 2004 na 238 441 ton počas OP. Podiel týchto dovozov na trhu ostal na úrovni približne 18 % počas tohto obdobia.

(250)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. Táto analýza bola vykonaná za deväť vybratých spoločností uvedených v odôvodnení 20, ktoré vyplnili všetky dotazníky. Skúmané faktory za vybraté spoločnosti zahŕňali ceny, zamestnanosť a platy, investície, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť zvýšiť kapitál. Pre niektoré ukazovatele (analyzované ďalej ako makroukazovatele) však boli k dispozícii informácie a použili sa za všetkých 17 spoločností (vrátane siedmich vybratých spoločností) výrobného odvetvia Spoločenstva. Medzi tieto makroukazovatele patrili podiel na trhu, objem predaja v Spoločenstve, výroba a výrobná kapacita.

(251)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva klesla o 10 % od roku 2004 do OP. Výrobná kapacita sa vypočítala podľa štandardnej metodiky platnej pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva. Táto metodika zohľadnila skutočnú kapacitu v dlhodobom horizonte umožnením normálnych prerušení výroby, napr. pri údržbe, a bola tiež metodikou, ktorá sa bežne používala v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobná kapacita pre príslušný výrobok počas posudzovaného obdobia mierne klesla z 2 218 597 ton v roku 2004 na 2 132 322 ton (alebo o 4 %) počas OP.

(252)

Počas posudzovaného obdobia tiež kleslo využitie kapacity, odrážajúc pokles výroby, z približne 44 % na 41 %. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že tento faktor nie je najpodstatnejším ukazovateľom ujmy v tomto odvetví, keďže závody a výrobné zariadenia sa tiež používajú na výrobu iných rúr a iných výrobkov, ktoré nepodliehajú tomuto prešetrovaniu.

(253)

Údaje v tabuľke 7 ukazujú zreteľný pokles objemu predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Túto situáciu ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že celková spotreba sa za rovnaké obdobie zvýšila o 9 %, ako je uvedené v tabuľke 1. Po určitej stabilizácii v rokoch 2004 a 2005 podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu v roku 2006 a počas OP výrazne klesol. Toto je v kontraste s konštantným alebo narastajúcim podielom na trhu (pozri odôvodnenie 243), pokiaľ ide o dumpingový dovoz z ČĽR, Bieloruska a Ruska jednotlivo a rastúcim podielom na trhu kumulovaných krajín počas celého posudzovaného obdobia.

(254)

Úroveň zásob vybratých výrobcov Spoločenstva sa znížila o 23 % v období od 2004 do 2005 a potom bola konštantná. Výpočet obratu zásob počas posudzovaného obdobia ukázal, že úroveň zásob ostala približne na úrovni 30-dňového predaja. Prešetrovaním sa potvrdilo, že úroveň zásob sa v tejto súvislosti nepovažuje za významný ukazovateľ, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva obyčajne vyrába na objednávku, a preto má pomerne malé zásoby.

(255)

Priemerná jednotková predajná cena pre neprepojených zákazníkov v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 14,8 %. Tento zvyšujúci sa trend sa však musí posudzovať v súvislosti s výrazným zvýšením výrobných nákladov počas rovnakého obdobia. Zvýšenie výrobných nákladov bolo spôsobené najmä výrazným zvýšením nákupnej ceny hlavných surovín, t. j. zvitkov a zinku a energie, ako je vysvetlené v odôvodnení 287. Vo všeobecnosti neexistovala žiadna podstatná zmena v zložení výrobkov počas posudzovaného obdobia, ktorá by narušila trend v predajných cenách, uvedený v tabuľke 9.

(256)

Zvýšenie výrobných nákladov počas posudzovaného obdobia sa nezhodovalo so zodpovedajúcim zvýšením predajných cien. Toto bolo spôsobené najmä silným tlakom dovozu z príslušných krajín. Za týchto okolností výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť toto zvýšenie ceny surovín na svojich zákazníkov.

(257)

Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené, aj keď sa ceny v absolútnom vyjadrení zvýšili. Inými slovami, zvýšenie cien by bolo oveľa väčšie, ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(258)

Okrem toho predajné ceny na trhu Spoločenstva boli podhodnotené o približne 12 % až 43 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 246 a ďalej.

(259)

Celková ziskovosť vybratých výrobcov v súvislosti s príslušným výrobkom je založená na váženej priemernej ziskovosti z čistého obratu príslušného výrobku predávaného neprepojeným zákazníkom na trhu EÚ. Počas posudzovaného obdobia sa úroveň ziskovosti zhoršila, keď dosiahla -1,0 % počas OP. Okrem toho bola úroveň ziskovosti počas posudzovaného obdobia zjavne nedostatočná a vzhľadom na niekoľkoročné trvanie tejto situácie viditeľne ohrozuje samotnú existenciu prinajmenšom časti tohto výrobného odvetvia.

(260)

Úroveň ziskovosti nikdy nedosiahla cieľový zisk 5 %, ktorý sa uvádza v odôvodnení 352 a ďalej.

(261)

Zamestnanosť vybratých výrobcov Spoločenstva počas posudzovaného obdobia klesla o 23,5 % z 2 772 zamestnancov v roku 2004 na 2 123 zamestnancov počas OP.

(262)

Mzdy vypočítané na základe priemerných nákladov na zamestnanca sa zvýšili z 15 668 EUR v roku 2004 na 21 558 EUR počas OP. Jedna z hlavných príčin tohto nárastu miezd na zamestnanca sa vysvetľuje výrazným zvýšením platov v spoločnostiach výrobného odvetvia Spoločenstva nachádzajúcich sa v 10 krajinách, ktoré sa stali členmi ES v roku 2004.

(263)

Toto zvýšenie je však viac ako kompenzované spoločným vplyvom uvedeného poklesu pracovných síl a výrazného zvýšenia (o 17 %) produktivity. To zdôrazňuje pokračujúce úsilie výrobného odvetvia Spoločenstva zvyšovať efektivitu.

(264)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že vybratí výrobcovia Spoločenstva v oblasti podnikania, ktoré sa týka príslušného výrobku, nerealizovali žiadne dôležité kapitálové výdavky v súvislosti s celkovou činnosťou spoločností. Neboli vykonané žiadne investície na zvýšenie výrobnej kapacity, ako sa uvádza v odôvodneniach 251 a 252. Za súčasných podmienok na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva neinvestovalo do zvýšenia kapacity, ale namiesto toho podniklo kroky na zachovanie a zlepšenie účinnosti svojich existujúcich výrobných zariadení. Realizovali sa určité investície do činnosti v oblasti zváraných rúr, pokiaľ ide o ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

(265)

Úroveň návratnosti investícií vyjadrená ako pomer čistého zisku vybratých výrobcov Spoločenstva a hrubej účtovnej hodnoty ich fixných aktív odráža trend ziskovosti, ako je vysvetlené v odôvodnení 259. Jej úroveň je veľmi nízka a od roku 2005 zostáva negatívna.

(266)

Vývoj peňažného toku, ktorý vytvárajú vybratí výrobcovia Spoločenstva v spojení s predajom príslušného výrobku na trhu EÚ, odrážal vývoj ziskovosti. Je dôležité poznamenať, že hoci je peňažný tok nízky, zostáva počas posudzovaného obdobia kladný s výnimkou roku 2005, v ktorom ako jedinom bol záporný.

(267)

Pri prešetrovaní sa nezistilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva malo ťažkosti týkajúce sa schopnosti zvýšenia kapitálu. Malo by sa však poznamenať, že schopnosť zvýšiť kapitál sa môže v prípade tohto prešetrovania považovať za menej významný ukazovateľ. Je to z toho dôvodu, že väčšina výrobcov príslušného výrobku vo výrobnom odvetví Spoločenstva je súčasťou veľkých podnikových skupín. Preto je schopnosť zvýšiť kapitál úzko spojená skôr s výkonom skupiny ako celku než s jednotlivými výkonmi príslušného výrobku. Skutočnosť, že žiadna z týchto veľkých skupín sa nerozhodla investovať do nových výrobných zariadení, však dokazuje, že v posledných rokoch nie je návratnosť týchto investícií adekvátna.

(268)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 253, je potrebné poznamenať, že podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 10,3 percentuálneho bodu, pričom sa úroveň spotreby Spoločenstva zvýšila o 9 %. To jasne ukazuje, že výrobcovia Spoločenstva neboli schopní sa dostatočne rozrastať za trhových podmienok, ktoré boli zistené počas posudzovaného obdobia.

(269)

Pokiaľ ide o výrazné dumpingové rozpätie zistené počas OP pre vývoz z ČĽR, Ruska a Bieloruska a vzhľadom na objem a ceny príslušného dovozu, dosah veľkosti dumpingového rozpätia sa nemôže považovať za zanedbateľný.

(270)

V prípade Ukrajiny a Thajska sa pripomína, že dovoz počas OP bol pod minimálnou hranicou a preto sa usudzovalo, že nebol spoľahlivý a zmysluplný na účel ustanovenia dumpingového rozpätia. Preto sa považuje za vhodné, aby sa hodnotenie založilo na pravdepodobnosti opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu, ako sa ustanovuje v oddiele F nižšie.

(271)

Očakávané zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva z vplyvov dumpingu v minulosti nebolo úplne realizované, ako to dokazuje ziskovosť a určitá neschopnosť výrazne zvýšiť objemy predaja spolu s výraznou stratou podielu na trhu. Výrobné odvetvie muselo v posledných rokoch čeliť výrazným objemom dumpingového dovozu z ČĽR, Ruska a Bieloruska, čo bránilo jeho očakávanému zotaveniu.

(272)

Samostatne, ako aj spoločne si objemy dovozu z kumulovaných krajín (vymedzené v odôvodnení 242) počas posudzovaného obdobia udržali na trhu Spoločenstva významné postavenie. Od roku 2005 dokonca značne vzrástli z absolútneho aj z relatívneho hľadiska. Ich podiel na trhu vzrástol celkove z približne 6 % v roku 2004 na približne 10 % v roku 2005 a z tejto úrovne na približne 19 % v OP, ako je vysvetlené v odôvodnení 243. Okrem toho dumpingový dovoz z týchto krajín vykazuje individuálne značnú úroveň podhodnotenia cien. Výrazné sú rozpätia predaja pod ceny, ktoré odrážajú skutočnosť, že výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikajú straty.

(273)

Ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva ukázali celkový negatívny vývoj počas posudzovaného obdobia a dokázali, že dochádza k značnej ujme. V tejto súvislosti sa musí zdanlivo pozitívny vývoj, ako je zvýšenie predajných cien, porovnať s výraznejším zvýšením nákladov na hlavné suroviny/zložky, ktoré prevážili tieto pozitívne trendy.

(274)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva je v ťažkej ekonomickej a finančnej situácii a utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Tento záver sa môže uplatniť na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok vzhľadom na vysokú úroveň reprezentatívnosti vybratých výrobcov Spoločenstva a na skutočnosť, že sa analyzovali makroukazovatele pre všetky spoločnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je vysvetlené v odôvodnení 250.

(275)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zapríčinená dumpingovými dovozmi z dotknutých krajín. Okrem toho sa skúmali známe faktory iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná dumpingovým dovozom.

(276)

Ako bolo vysvetlené, dovoz z kumulovaných krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako 200 %. Podiel kumulovaných krajín na trhu sa zvýšil zo 6,2 % na 18,7 %. Okrem toho existuje jasná časová zhoda medzi zhoršením situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva a významným zvýšením dumpingového dovozu z kumulovaných krajín. Hoci z tabuľky 4 vyplýva, že ceny dovozu z kumulovaných krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšili, je potrebné to posudzovať v súvislosti s ekvivalentným všeobecným zvýšením cien na trhu Spoločenstva, ako je vysvetlené v odôvodnení 255.

(277)

Dovoz z kumulovaných krajín zvýšil svoj prienik na trh EÚ a zabral podstatný podiel na trhu, ktorý si predtým udržiavali krajiny podliehajúce preskúmaniu pred uplynutím platnosti (okrem Turecka), ako aj tie tretie krajiny, ktoré podliehali prešetrovaniu, a výrobné odvetvie Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti stratilo viac ako 10 percentuálnych bodov na trhu počas posudzovaného obdobia. Počas tohto istého obdobia získali dovozy z kumulovaných krajín viac ako 10 percentuálnych bodov, ako je uvedené v tabuľke 14 vyššie.

(278)

Tento prienik bol umožnený vďaka tomu, že tieto dovozy sa realizovali za veľmi nízke ceny. Dovoz z kumulovaných krajín podhodnotil cenu výrobcov Spoločenstva o značnú sumu, ako je uvedené v odôvodnení 247.

(279)

Vplyv dumpingového dovozu z kumulovaných krajín je nepriaznivá situácia opísaná v odseku 4, keď tlak na zníženie cien viedol k tomu, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedosiahlo adekvátne úrovne ziskovosti a dokonca utrpelo straty. Okrem toho boli identifikované negatívne trendy v prípade mnohých ďalších faktorov ujmy, ako sú výroba, zamestnanosť a podiel na trhu. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 273, medzi zvýšením dovozu z kumulovaných krajín a negatívnymi trendmi bola jasná súvislosť, ktorú vidieť na ukazovateľoch ujmy.

(280)

Dovoz z Bosny a Hercegoviny predstavoval spolu približne 33 000 ton alebo 2,5 % spotreby Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Priemerná dovozná cena bola 576 EUR za tonu, čo naznačuje, že to bola podhodnotená cena výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek tomu, berúc do úvahy príslušné objemy, sa dospelo k záveru, že tomuto dovozu sa môže pripísať len malá časť ujmy a že to nenarúša príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva a dumpingovým dovozom z kumulovaných krajín.

(281)

Tento dovoz predstavoval celkovo približne 111 000 ton alebo 8,3 % spotreby v Spoločenstve na trhu Spoločenstva počas OP. Priemerná cena dovozu bola 620 EUR na tonu, čím sa podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Ako je však zjavné z tabuľky 4, turecké ceny boli vyššie ako ceny v troch kumulovaných krajinách. Rozdiel v cenách je ešte jasnejší keď sa zohľadní skutočnosť, že tureckí výrobcovia vyvážali na trh Spoločenstva najmä čierne rúry (t. j. rúry s nižšími nákladmi), pričom z kumulovaných krajín sa dovážali hlavne galvanizované rúry (t. j. rúry s vyššími nákladmi). Objemy vývozu z kumulovaných krajín sú okrem toho o 125 % vyššie ako objemy vývozu z Turecka.

(282)

Pri zohľadnení príslušného objemu a podhodnotenia sa dospelo k záveru, že nie nevýznamná časť spôsobenej ujmy môže byť pripísaná dovozu z Turecka. Ako je uvedené vyššie, pri porovnaní s vplyvom kumulovaného dovozu sa však oveľa väčšia časť ujmy môže pripísať dovozu z kumulovaných krajín. Preto sa dospelo k záveru, že ujma spôsobené dovozom z Turecka nie je taká, že by narušila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobným odvetvím Spoločenstva a dumpingovým dovozom z kumulovaných krajín.

(283)

Dovozy z Ukrajiny a Thajska boli zanedbateľné a teda sa usudzuje, že nespôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(284)

V roku 2004 dovoz z iných tretích krajín (s výnimkou Bosny, Turecka, Ukrajiny a Thajska) predstavoval spolu približne 127 000 ton alebo 10,3 % spotreby Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Počas posudzovaného obdobia táto úroveň dovozu kolísala, ale do OP sa vrátila na rovnakú úroveň spotreby Spoločenstva. Priemerná dovozná cena počas OP bola 735 EUR za tonu v porovnaní s 586 EUR v roku 2004. Majúc na zreteli, že nebol známy presný druh týchto dovozov, bolo ťažké porovnať ceny. Napriek tomu sa javí, že ceny z iných tretích krajín sú oveľa vyššie než ceny z kumulovaných krajín a ostatných príslušných krajín. To by znamenalo, že dovozy z iných tretích krajín (nanajvýš) podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v menšej miere než dumpingový dovoz, alebo že by ich nepodhodnotili vôbec. Preto nie je možné dospieť k záveru, že významne prispievajú k ujme, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo, alebo že narúšajú príčinnú súvislosť.

(285)

Vybratí výrobcovia Spoločenstva zaznamenali počas posudzovaného obdobia pokles objemu vývozného predaja z približne 60 000 ton na približne 20 000 ton. Bolo hodnotené, či tento pokles prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Objem predaja na tretích trhoch nikdy nepresiahol 10 % celkového objemu predaja počas posudzovaného obdobia a tento predaj predstavoval obmedzené množstvo (cca 5 %) z celkovej výroby, čo naznačuje, že vývozný predaj nebol podstatným prispievateľom k výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(286)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že ziskovosť citovaná v odôvodnení 259 sa týka len predaja na trhu EÚ, a preto nie je ovplyvnená uvedeným poklesom objemu vývozného predaja. Prešetrovaním sa tiež ukázalo, že ziskovosť z predaja na trhu Spoločenstva a na tretích trhoch je porovnateľná v každom roku posudzovaného obdobia. To dokazuje, že neexistuje žiadny reálny rozdiel medzi výkonnosťou na trhu EÚ a vývozných trhoch. Preto sa usúdilo, že tomuto faktoru sa môže pripísať, ak vôbec, len nepatrná časť ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a že nemohol narušiť príčinnú súvislosť.

(287)

Cena surovín tvorí hlavnú časť celkových výrobných nákladov príslušného výrobku (viac ako 75 % celkových výrobných nákladov, ak sa zahrnú aj energie). V dôsledku toho ceny zváraných rúr vo veľkej miere závisia od nákladov na suroviny. Najdôležitejšími surovinami boli zvitky, zinok a energie. Počas posudzovaného obdobia vzrástli náklady na zvitky o viac ako 20 %, na zinok o viac ako 200 % a na energie o viac ako 50 %.

(288)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 255 a 256, v rovnakom období vzrástli aj predajné ceny. Tieto ceny sa však nezvýšili do takej miery, aby odrážali zvýšenie nákladov z dôvodu tlaku na predajné ceny od konkurentov na trhu a najmä vplyvom tlaku nekalých praktík obchodu pri dumpingovom dovoze. Prešetrovaním sa teda dospelo k záveru, že ceny surovín ako také neboli príčinou ujmy, pretože v prípade neexistencie dumpingového dovozu by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo tieto zvýšenia nákladov preniesť – alebo minimálne ich podstatnú časť – na svojich zákazníkov.

(289)

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že takéto zvýšenia vstupných nákladov sa neobmedzujú na Spoločenstvo a že vzhľadom na charakter týchto vstupov podobná úroveň a vývoj by sa dali očakávať v príslušných krajinách.

(290)

Skúmalo sa, či ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, vyplývala z nedostatku konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva a (alebo) z nízkej miery využitia kapacity. Na tento účel sa porovnala štruktúra nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva so štruktúrou nákladov vyvážajúcich výrobcov. Skutočne sa zistili určité rozdiely vo výrobných nákladoch, ako sú mzdové tarify, náklady na energie a náklady na ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

(291)

V súvislosti s využitím kapacity je potrebné pripomenúť, že tento ukazovateľ by sa nemal nadhodnotiť, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo vyrábať na rovnakých zariadeniach iné výrobky. Okrem toho by bolo pravdepodobnejšie, že problémy týkajúce sa využitia kapacity by súviseli so stratou podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, čo bolo spôsobené dumpingovým dovozom.

(292)

Niektoré strany tvrdili, že narastajúce prevádzkové náklady ovplyvnili konkurencieschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva a spôsobili ujmu opísanú v odseku 4. V tejto súvislosti sa musí zdôrazniť, že tieto mimoriadne prevádzkové náklady nie sú natoľko významné, aby spôsobili značnú ujmu, ktorá sa zistila týmto prešetrovaním.

(293)

Netreba zabudnúť na to, že náklady na suroviny a energie predstavovali viac ako 75 % celkových výrobných nákladov na povrchovo upravené rúry. Možný vplyv akýchkoľvek zvýšení iných prevádzkových nákladov by sa teda v každom prípade mohol prejaviť len na 25 % celkových výrobných nákladov. Tieto zvýšenia boli mierne, takže ich vplyv by nebol značný.

(294)

Počas prešetrovania nebola zistená žiadna štrukturálna neefektívnosť, ktorá by spôsobila, že výrobné odvetvie Spoločenstva by nebolo konkurencieschopné. Naopak, ako je uvedené v tabuľke 11, výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia zlepšilo svoju produktivitu o 17 %.

(295)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že trh EÚ je veľmi konkurencieschopný najmä v dôsledku veľmi veľkého počtu spoločností pôsobiacich na trhu. Okrem 19 výrobcov Spoločenstva k silnej konkurencii na trhu EÚ prispieva aj mnoho dovozcov z celého sveta. Preto sa usúdilo, ako je vysvetlené v uvedených odôvodneniach, že výrobné odvetvie Spoločenstva je všeobecne veľmi konkurencieschopné a že žiadny nedostatok konkurencieschopnosti nespôsobil ujmu, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(296)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva bola zapríčinená kolísaním kurzu, čo malo za následok podporu dovozov do EÚ.

(297)

Treba pripomenúť, že prešetrovanie má preskúmať, či dumpingový dovoz (z hľadiska cien a objemov) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, alebo či bola takáto značná ujma spôsobená inými faktormi. V tomto smere sa v článku 3 ods. 6 základného nariadenia konštatuje, že pokiaľ ide o ceny, je potrebné preukázať, že ujmu spôsobuje cenová úroveň dumpingového dovozu. Z tohto dôvodu sa tento článok len v malej miere týka rozdielu medzi cenovými úrovňami, a preto sa nevyžaduje analýza faktorov ovplyvňujúcich úroveň týchto cien.

(298)

Bez ohľadu na uvedené viaceré z príslušných vyvážajúcich krajín, ktorých sa týka toto prešetrovanie, predávajú obvykle v USD. Kolísanie USD voči EUR sa však počas posudzovaného obdobia obmedzilo len na 6 %. K významnejšiemu poklesu kurzu USD došlo po skončení OP. Od júla 2007 do apríla 2008 klesol kurz USD oproti EUR o 16 %.

(299)

Preto sa dospelo k záveru, že kolísanie kurzu nespôsobilo značnú ujmu výrobcom Spoločenstva.

(300)

Niektoré zainteresované strany všeobecne tvrdili (bez uvedenia názvov spoločností alebo príslušných období), že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva bola spôsobená vlastným zavinením a vyplývala z problémov s kolektívnym vyjednávaním a štrajkami týkajúcimi sa niektorých výrobcov v nových členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na podporu tohto tvrdenia nebol predložený žiadny opodstatnený dôkaz. Obvinenie sa navyše týkalo len časti výrobného odvetvia Spoločenstva. Podobné poškodzujúce trendy však boli zistené u výrobcov ako v starých, tak aj v nových členských štátoch. Preto je možné dospieť k záveru, že aj keď niektorí výrobcovia výrobného odvetvia Spoločenstva boli ovplyvnení štrajkami a kolektívnym vyjednávaním, táto skutočnosť nie je dostatočne silná na to, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingom a ujmou.

(301)

Tvrdilo sa, že k utrpenej ujme prispeli veľké investície výrobného odvetvia Spoločenstva. Ako je uvedené v odôvodnení 264, prešetrovaním sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia neboli realizované žiadne veľké investície. Je potrebné tiež vziať do úvahy, že aj keby bolo tvrdenie opodstatnené, jeho vplyv by v každom prípade obmedzil pomerne nízky podiel odpisov v súvislosti s celkovými nákladmi, a preto sa dospelo k záveru, že veľké investície neprispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(302)

Tvrdilo sa, že k utrpenej ujme prispel cyklický charakter oceliarskeho priemyslu, t. j. že OP pripadalo do spodného bodu cyklu. Po prvé je potrebné zdôrazniť, že poškodzujúci dumping sa môže vyskytnúť vo všetkých bodoch hospodárskeho cyklu. Okrem toho, ako ukázala analýza spotreby uvedená v odôvodnení 231, prešetrovaním sa tento argument nepodporil. Spotreba počas OP naozaj vzrastala a zrejme nebola na nízkom bode cyklu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(303)

Časová zhoda medzi zvýšením dumpingových dovozov z kumulovaných krajín, zvýšením ich podielu na trhu a zisteným predajom za dumpingové ceny na jednej strane a zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej, viedla k záveru, že príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sú dumpingové dovozy.

(304)

Po analyzovaní známych a charakteristických iných faktorov spolu s tvrdeniami zainteresovaných strán, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení 285 a ďalej, sa dospelo k záveru, že tieto faktory nie sú také, aby narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(305)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa hodnotil dovoz zo súčasne skúmaných krajín s cieľom stanoviť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy.

(306)

V súvislosti s pravdepodobným vplyvom uplynutia platnosti platných opatrení na výrobné odvetvie Spoločenstva sa zvažovali nasledujúce faktory spolu s vyššie zhrnutými prvkami, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu.

(307)

Ako je uvedené v odôvodneniach 223 a ďalej, hoci sa spotreba zvýšila o 9 %, v dohľadnej budúcnosti sa neočakáva veľká zmena svetovej spotreby príslušného výrobku, hoci môže podliehať určitému cyklickému trendu. Alternatívne výrobky, ako sú plastové rúry, nedokázali do veľkej miery nahradiť zvárané rúry a tým znížiť ich spotrebu.

(308)

Od uloženia opatrení klesol dovoz z Ukrajiny na minimálne množstvá. Ako však bolo uvedené v odôvodneniach 172 (a ďalej), existujú jasné indície, že v prípade chýbajúcich opatrení by sa na trh Spoločenstva znovu vrátil značný dovoz z Ukrajiny za dumpingové ceny. Tieto ceny by pravdepodobne takisto podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že tieto ceny by s úplnou pravdepodobnosťou odrážali najnižšie ceny v Spoločenstve.

(309)

V odôvodneniach 119 (a ďalej) sa dospelo k záveru, že z Thajska by sa do Spoločenstva s úplnou pravdepodobnosťou vyvážali veľké objemy za dumpingové ceny. Tieto ceny by pravdepodobne takisto podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že tieto ceny by s úplnou pravdepodobnosťou odrážali ceny stanovené najnižšou ponukou v Spoločenstve.

(310)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa dospelo k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, nie je potrebné ďalšia analýza o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy.

(311)

V súvislosti s aspektmi ujmy súvisiacimi s predbežným preskúmaním (článok 11 ods. 3 základného nariadenia) nie je potrebná žiadna analýza, pretože preskúmanie dospelo k záveru, že dumping ani pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v tejto krajine neexistoval.

(312)

Pravdepodobným následkom zrušenia opatrení by teda bolo veľké zvýšenie dovozu z Ukrajiny a Thajska za ceny, ktoré podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Takýto dovoz by s najväčšou pravdepodobnosťou mal zdrvujúci vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva. Za týchto okolností by výrobné odvetvie Spoločenstva muselo buď sledovať zníženie cien, aby si zachovalo podiel na trhu, alebo by muselo zachovať predajné ceny na súčasných úrovniach a namiesto toho prísť o zákazníkov a napokon o predaj. V prvom prípade by výrobné odvetvie Spoločenstva muselo fungovať v strate a v druhom prípade by strata predaja ako taká mohla prípadne viesť k zvýšeniu nákladov, po ktorých by dochádzalo k stratám.

(313)

Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva je nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom už mnoho rokov a v súčasnosti sa nachádza v neistej hospodárskej situácii. Ak bude táto nepriaznivá situácia pokračovať alebo sa znovu vyskytne, bude ohrozená samotná existencia tohto výrobného odvetvia.

(314)

Z prešetrovania preto vyplynulo, že pre dovoz z Ukrajiny a Thajska existuje jasná pravdepodobnosť opätovného výskytu alebo pokračovania ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva, ktoré znáša následky poškodzujúceho dumpingu už mnoho rokov. V súvislosti s dovozom z Turecka sa neočakáva pokračovanie alebo opätovný výskyt poškodzujúceho dumpingu.

(315)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záverom o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva uložiť antidumpingové opatrenia na dovoz z príslušných krajín alebo predĺžiť platné opatrenia.

(316)

Komisia si vyžiadala od všetkých známych zainteresovaných strán informácie, aby mohla posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia alebo neuloženia opatrení a predĺženia alebo ukončenia platnosti platných opatrení. Z tohto dôvodu Komisia zaslala dotazníky 116 dovozcom, dodávateľom a používateľom. V rámci stanovenej lehoty sa neprihlásili žiadne iné zainteresované strany.

(317)

Odpovedalo tridsaťdva oslovených neprepojených dovozcov. Z nich 16 deklarovalo, že nerealizujú dovoz z príslušných krajín a traja vyhlásili, že už nepôsobia v tejto oblasti podnikania. Zo zvyšných 13 neprepojených dovozcov len dvaja predložili vyplnené dotazníky. Preto nebolo potrebné uplatniť výber vzorky.

(318)

Je potrebné pripomenúť, že sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, ako je uvedené v odôvodneniach 250 až 274.

(319)

Uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť svoj predaj, svoj podiel na trhu a svoje predajné ceny. Výrobné odvetvie Spoločenstva by mohlo potom dosiahnuť úrovne ziskovosti, ktoré by dosiahlo v prípade neexistencie dumpingového dovozu, a mohlo by využiť rast na trhu Spoločenstva: to by podporilo investovanie a celkovú konkurencieschopnosť výrobného odvetvia.

(320)

Pokračovanie platných opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva pokračovať v činnosti v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže voči dovozom z Thajska a Ukrajiny. V dôsledku toho nebudú pozitívne účinky vyplývajúce z uloženia nových antidumpingových opatrení brzdené nekalou hospodárskou súťažou.

(321)

Ak by sa obnovili spravodlivé trhové podmienky, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne znovu získalo konkurencieschopnosť a zvýšilo by svoje ziskové rozpätie na adekvátnejšie úrovne. Výrobné odvetvie Spoločenstva skutočne preukázalo, že je štrukturálne životaschopné vďaka svojim hospodárskym výsledkom v poslednom desaťročí: napriek opätovnému výskytu nekalej súťaže z dovozu dumpingových výrobkov dokázalo spomaliť svoju stratu podielu na trhu. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 295, výrobné odvetvie Spoločenstva je konkurencieschopné a schopné zvýšiť svoju produktivitu.

(322)

Na druhej strane, ak by sa zrušili existujúce antidumpingové opatrenia a nové antidumpingové opatrenia by neboli uložené, došlo by k ďalšej deformácii obchodu, čo by viedlo k postupnému ústupu výrobného odvetvia Spoločenstva z trhu. Zrušenie súčasných opatrení a významná výrobná kapacita z príslušných krajín, najmä ČĽR, by pravdepodobne viedli k zvýšenému objemu dumpingového dovozu na trh Spoločenstva. Za týchto podmienok by bolo stále ťažšie a ťažšie, aby sa výrobné odvetvie Spoločenstva zotavilo a ubránilo svoj podiel na trhu. Navyše nedostatok investícií do výrobného odvetvia Spoločenstva môže prípadne ohroziť jeho dlhodobé prežitie.

(323)

Je potrebné pripomenúť, že spolupracujúci neprepojení dovozcovia predstavovali menej ako 5 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva počas OP.

(324)

Viacerí vývozcovia však tvrdili, že vplyv opatrení na dovozcov/predajcov by bol značný, keďže by čelili zvyšujúcim sa nákladom na svoj dovoz z príslušných krajín.

(325)

Ak by boli uložené antidumpingové opatrenia, úroveň dovozu z príslušných krajín by pravdepodobne klesla. Navyše môže skutočne dôjsť k miernemu zvýšeniu predajnej ceny príslušného výrobku v Spoločenstve, čím sa ovplyvní hospodárska situácia dovozcov/dodávateľov, najmä tých, ktorí pochádzajú z prešetrovaných krajín. Toto by nastalo z toho dôvodu, že ceny ďalšieho predaja, ktoré by mohli ponúknuť svojim zákazníkom, by boli porovnateľnejšie s cenami konkurentov, ktorí pochádzajú tiež z výrobného odvetvia Spoločenstva.

(326)

Tento vplyv na situáciu dovozcov a predajcov bude však pravdepodobne mierny, keďže príslušný výrobok predstavuje malú časť ich celkových obchodných činností. Na základe informácií od dovozcov/dodávateľov, ktorí zaslali platné odpovede, je jasné, že tiež predávajú mnohé iné oceľové výrobky. Bolo zistené, že príslušný výrobok predstavuje priemerne menej ako 4 % celkového obratu. Okrem toho vzhľadom na pomerne nízky vplyv príslušného výrobku na náklady používateľov by dovozcovia/dodávatelia pravdepodobne boli schopní preniesť zvýšenie ceny na svojich zákazníkov.

(327)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení a pokračovanie v platných opatreniach pravdepodobne nebude mať vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov/dodávateľov v Spoločenstve.

(328)

Hlavným používateľom príslušného výrobku v Spoločenstve je stavebné odvetvie. Dopyt po príslušnom výrobku preto závisí od situácie v tomto odvetví.

(329)

Ako je uvedené v odôvodnení 316, počas prešetrovania sa neprihlásili ani zainteresovaní používatelia, ani ich zastupujúce združenia.

(330)

Viacerí iní dovozcovia však vyhlasovali, že vplyv na používateľov/zákazníkov by bol značný v prípade uloženia opatrení. Tvrdili najmä, že opatrenie by bolo škodlivé pre hospodársku súťaž a viedlo by k zvýšeniu nákladov pre používateľov/zákazníkov.

(331)

Ako je uvedené v odôvodnení 302, nie je možné vylúčiť, že by sa mierne zvýšila cena príslušného výrobku v Spoločenstve. Napriek tomu by negatívny vplyv zvýšených nákladov na používateľov/zákazníkov bol pravdepodobne nízky, keďže účinok ceny príslušného výrobku v celkových nákladoch používateľov/zákazníkov je mierny.

(332)

Čo sa týka tvrdenia niekoľkých vývozcov, že uloženie opatrení na skupinu krajín zaradených do nového prešetrovania by účinne bránilo hospodárskej súťaži v Spoločenstve, uloženie antidumpingových opatrení a zachovanie platných opatrení zlepšia stav výrobného odvetvia Spoločenstva a tým spolu s dodávateľmi z tretích krajín, ktorých sa opatrenia netýkajú, a tiež nedumpingovými vývozcami z príslušných krajín zaistia prítomnosť širokého rozsahu dodávateľov na trhu Spoločenstva.

(333)

Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že uloženie akýchkoľvek antidumpingových opatrení pravdepodobne nespôsobí výrazné škody hospodárskej situácii používateľov príslušného výrobku.

(334)

Hlavnou surovinou, ktorá sa používa pri výrobe príslušného výrobku, sú zvitky valcované za tepla (ďalej len „ZVT“).

(335)

Ako je uvedené v odôvodnení 316, počas prešetrovania sa neprihlásili ani zainteresovaní dodávateľskí výrobcovia ZVT, ani ich zastupujúce združenia.

(336)

Ak by opatrenia neboli uložené, výrobcovia ZVT v Spoločenstve by pravdepodobne čelili zníženiu dopytu v dôsledku zníženej činnosti výrobcov príslušného výrobku v Spoločenstve.

(337)

Na tomto základe sa usúdilo, že uloženie antidumpingových opatrení je v záujme výrobcov hlavnej suroviny používanej pri výrobe príslušného výrobku v Spoločenstve.

(338)

Pokračovanie opatrení na dovoz príslušného výrobku z Thajska a Ukrajiny a uloženie antidumpingových opatrení na dovoz z Bieloruska, Čínskej ľudovej republiky a Ruska pravdepodobne umožnia výrobnému odvetviu Spoločenstva zastaviť strácanie podielu na trhu, znovu získať stratený predaj a vrátiť sa k adekvátnej ziskovosti. Ak by však boli zrušené platné opatrenia a neboli by uložené antidumpingové opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne čelilo rastúcemu problému s nekalou hospodárskou súťažou, čo by vytlačilo určitých výrobcov Spoločenstva z trhu; ďalšie náklady by spôsobili zastavenie alebo spätnú premenu strojov.

(339)

Negatívnymi účinkami uloženia antidumpingových opatrení by bolo zníženie dovážaného objemu a mierne zvýšenie nákladov pre dovozcov/dodávateľov a používateľov/spotrebiteľov z dôvodu vyššej predajnej ceny príslušného výrobku v Spoločenstve.

(340)

Úroveň zvýšenia predajných cien by napriek tomu nebola výrazná, keďže by ostala konkurencia medzi výrobcami Spoločenstva, dovozmi z príslušných krajín vykonávanými za nedumpingové alebo nepoškodzujúce ceny a dovozmi z iných tretích krajín.

(341)

Napokon jedna zainteresovaná strana tvrdila, že podľa ekonomickej literatúry spôsobujú antidumpingové opatrenia „závažné sociálne náklady pre dovážajúce krajiny“. Z tohto hľadiska nebol poskytnutý žiadny dôkaz v súvislosti s výrobkom a príslušnými hospodárskymi subjektmi, ktorých sa tento prípad týka. Súčasné prešetrovanie musí prípad posúdiť na základe skutkovej podstaty: podľa tohto prístupu dovozcovia/dodávatelia a používatelia/spotrebitelia príslušného výrobku pravdepodobne neutrpia vážne následky vzhľadom na veľmi nízky vplyv ceny určitých zváraných rúr na konečné náklady svojich výrobkov alebo nákupov.

(342)

Dodávateľské odvetvie bude mať pravdepodobne prínos z pokračovania platných opatrení a z uloženia antidumpingových opatrení vo forme väčšieho dopytu po ZVT na trhu Spoločenstva.

(343)

Vzhľadom na všetky uvedené faktory sa prijíma záver, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody nato, aby sa zrušili existujúce opatrenia a aby sa neuložili nové antidumpingové opatrenia.

(344)

Vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodneniach 51 a od 170 sa dospelo k záveru, že konanie v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou a s Tureckom by sa malo ukončiť.

(345)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v Rusku a jediný výrobca v Bielorusku ponúkli cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(346)

Tieto ponuky sa preskúmali. Prešetrovanie ukázalo, že väčšina zistení a úvah uvedených v nariadení 1697/2002 (pozri odôvodnenia 77 a 78), ktoré viedli k zamietnutiu všetkých záväzkov ponúknutých počas prešetrovania stále platí. Prešetrovanie menovite potvrdilo, že:

(347)

Okrem toho je príslušný výrobok charakterizovaný značným počtom druhov výrobku, pričom niektoré charakteristické znaky nie sú pri dovoze ľahko rozpoznateľné. Preto je takmer nemožné stanoviť minimálne dovozné ceny pre každý druh výrobku, ktoré by mali zmysel a ktoré by Komisia a colné úrady členských štátov mohli pri dovoze dôsledne monitorovať.

(348)

Poznamenáva sa tiež, že popri dôvodoch súvisiacich s výrobkami existujú aj dôvody špecifické pre spoločnosti na zamietnutie ponúknutých záväzkov. Pokiaľ ide o bieloruského výrobcu, pripomína sa, že Bielorusko je krajina s netrhovým hospodárstvom, ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a že spoločnosť nepožiadala o individuálne zaobchádzanie (IZ), ako je ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Okrem toho jeho spolupráca pri tomto prešetrovaní bola iba čiastočná, ako je uvedené v odôvodneniach 101 až 104, a preto sa akceptácia cenového záväzku tiež považovala za nevhodnú z hľadiska zásadných pripomienok. Pokiaľ ide o jedného z ruských vyvážajúcich výrobcov, poznamenáva sa, že predáva aj iné výrobky ako príslušný výrobok tým istým zákazníkom v EÚ. Na tomto základe sa riziko krížovej kompenzácie považuje za príliš vysoké. Pokiaľ ide o druhého ruského vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť mala ťažkosti s poskytovaním presných a spoľahlivých údajov, čo bolo spôsobené najmä nedostatkami jej účtovného systému. Za týchto okolností Komisia usúdila, že spoločnosť nemá potrebnú infraštruktúru na vykonanie záväzku a na umožnenie účinného monitorovania.

(349)

Preto boli tieto ponuky cenových záväzkov zamietnuté.

(350)

Vzhľadom na uvedené závery by sa opatrenia vzťahujúce sa na dovoz príslušných výrobkov s pôvodom v Thajsku a na Ukrajine mali zachovať ako v predchádzajúcom nariadení, okrem OJSC Interpipe, rozpätie ktorých je nasledovné:

(351)

Okrem toho by mali byť uložené konečné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, Rusku a Bielorusku, ako je opísané ďalej.

(352)

Úroveň konečných antidumpingových opatrení by mala byť dostatočná na odstránenie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov škodlivého dumpingu sa zohľadnilo, že všetky opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetvia Spoločenstva pokryť svoje náklady a získať zisk pred zdanením, ktorý by bol primerane dosiahnutý za normálnych okolností konkurenčného boja, t. j. počas neprítomnosti dumpingového dovozu.

(353)

Počas prešetrovania navrhovateľ tvrdil, že v tomto prešetrovaní by sa mal použiť 10,8 % normálny zisk na základe zisku z obratu dosiahnutého v roku 2004 v prípade príslušného výrobku. Toto tvrdenie bolo založené na 5 vybratých výrobcoch Spoločenstva a rok 2004 bol zvolený ako reprezentatívny, pretože platné antidumpingové opatrenia boli čiastočne účinné pri vyrovnávaní vplyvu dumpingového dovozu.

(354)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že miera ziskovosti dosiahnutá aj týmito 5 vybratými výrobcami Spoločenstva bola oveľa nižšia než uvádzaných 10,8 %. Navyše rok 2004 sa nepovažoval za vhodné obdobie pre toto hodnotenie, pretože v tom čase existoval poškodzujúci dumping.

(355)

V predchádzajúcom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že ziskové rozpätie vo výške 5 % obratu sa môže považovať za primeranú úroveň, ktorú by odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť v prípade neexistujúceho poškodzujúceho dumpingu na základe údajov z rokov 1997 a 1998. Keďže tieto informácie neboli aktuálne, použili sa iné zdroje na zistenie toho, či je toto rozpätie stále primerané. Po prvé, zvárané rúry sú veľmi prepracovaným výrobkom, ktorého výrobný proces sa od roku 1997 sotva zmenil. Po druhé, posledné údaje dostupné z databázy BACH pre širokú škálu kovospracujúcich spoločností uvádzajú úrovne ziskovosti okolo 5 %.

(356)

Preto sa dospelo k záveru, že úroveň ziskovosti 5 % zostáva primeranou pre tento výrobok.

(357)

Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním vyššie vypočítaného normálneho zisku k výrobným nákladom na každý druh výrobku. Každý rozdiel medzi touto nepoškodzujúcou cenou a vývoznou cenou rovnakého druhu výrobku sa potom vyjadril ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(358)

V prípade čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich spoločností je potrebné pripomenúť, že žiadnej z nich nebolo udelené THZ ani IZ, a preto sa vypočítalo celoštátne rozpätie ujmy. Výpočet bol založený na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch. Z tohto výpočtu boli vylúčené údaje týkajúce sa jedného čínskeho vývozcu, keďže Komisii neboli oznámené dostatočne úplné údaje KČV.

(359)

Pokiaľ ide o Bielorusko, celoštátne clo bolo tiež vypočítané na základe dovozných cien nemeckého dovozcu uvedeného v odôvodnení 95, keďže neexistovala dostatočná spolupráca.

(360)

V súvislosti s Ruskom boli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom udelené individuálne rozpätia ujmy. V prípade nespolupracujúcich spoločností pri zohľadnení toho, že úroveň spolupráce bola vyššia ako 80 %, bolo stanovené celoštátne rozpätie ujmy na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším rozpätím.

(361)

Vzhľadom na uvedené závery boli vypočítané tieto rozpätia ujmy:

(362)

Na základe uvedeného a podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia sa dospelo k názoru, že na dovoz s pôvodom v ČĽR, Rusku a Bielorusku treba zaviesť konečné antidumpingové opatrenia na najnižšej úrovni dumpingu a rozpätia ujmy podľa pravidla nižšej dane.

(363)

Na základe uvedených skutočností sa navrhujú tieto konečné clá: