1 Týmto štandardom sa predpisujú zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť s účtovnými závierkami predchádzajúcich období aj s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek. Ustanovujú sa ním všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovných závierok, návody týkajúce sa ich štruktúry a minimálne požiadavky na ich obsah.

2 Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard pri zostavovaní a prezentácii riadnych účtovných závierok v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS).

3 Ostatné IFRS ustanovujú požiadavky na vykazovanie, oceňovanie a zverejňovanie pri konkrétnych transakciách a iných udalostiach.

4 Tento štandard sa nevzťahuje na štruktúru a obsah účtovnej závierky v priebehu účtovného roka v skrátenej štruktúre, ktorá sa pripravuje v súlade so štandardom IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú odseky 15 až 35. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky účtovné jednotky vrátane tých, ktoré prezentujú konsolidované účtovné závierky v súlade so štandardom IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, a tých, ktoré prezentujú individuálne účtovné závierky v súlade so štandardom IAS 27 Individuálna účtovná závierka.

5 V tomto štandarde sa používa terminológia, ktorá je vhodná pre účtovné jednotky zamerané na dosahovanie zisku, vrátane podnikateľských jednotiek verejného sektora. Ak účtovné jednotky vykonávajúce neziskovú činnosť v súkromnom alebo verejnom sektore uplatňujú tento štandard, môžu mať potrebu upraviť opisy použité pri niektorých riadkových položkách v účtovných výkazoch a pri samotných účtovných výkazoch.

6 Podobne by mohlo byť potrebné, aby si účtovné jednotky, ktoré nemajú vlastné imanie, ako sa vymedzuje v IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia (napr. niektoré podielové fondy), a účtovné jednotky, ktorých základné imanie nie je vlastným imaním (napr. niektoré družstevné jednotky), prispôsobili prezentáciu členských alebo vlastníckych podielov v účtovnej závierke.

7  Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

8 Aj keď sa v tomto štandarde používajú termíny „ostatné súčasti komplexného výsledku“, „zisk alebo strata“ a „komplexný výsledok celkom“, účtovná jednotka môže používať na opis celkových súm iné termíny, pokiaľ význam zostane jasný. Účtovná jednotka môže napríklad na označenie „zisku alebo straty“ použiť termín „čistý zisk“.

8A Ďalej uvedené pojmy sú opísané v IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia a používajú sa v tomto štandarde v zmysle vymedzenom v IAS 32:

9 Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a finančnej výkonnosti účtovnej jednotky. Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú pre široký okruh používateľov užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. V účtovnej závierke sa takisto zobrazujú výsledky dohľadu manažmentu nad zdrojmi, ktoré sú mu zverené. Na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka informácie o týchto položkách účtovnej jednotky:

10 Účtovná závierka v úplnej štruktúre obsahuje:

10A Účtovná jednotka môže predložiť jeden výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku s tým, že zisky a straty a iné súčasti komplexného výsledku sú rozdelené do dvoch častí. Tieto časti sa prezentujú spolu, pričom časť týkajúca sa ziskov a strát je na prvom mieste a bezprostredne po nej nasleduje časť týkajúca sa iných súčastí komplexného výsledku. Účtovná jednotka môže predložiť časť týkajúcu sa ziskov a strát v samostatnom výkaze ziskov a strát. Ak tak urobí, samostatný výkaz ziskov a strát bude bezprostredne predchádzať výkazu, v ktorom je prezentovaný komplexný výsledok, ktorý bude začínať ziskami a stratami.

11 Účtovná jednotka prezentuje s rovnakou dôležitosťou všetky súčasti účtovnej závierky v úplnej štruktúre.

13 Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj finančný prehľad vypracovaný manažmentom, v ktorom sa opisujú a vysvetľujú hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej situácie účtovnej jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým táto jednotka čelí. Takáto správa môže obsahovať prehľad o:

14 Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj správy a výkazy, ako napríklad správy týkajúce životného prostredia a výkazy o pridanej hodnote, najmä v odvetviach, v ktorých sú faktory životného prostredia významné, a v ktorých sú zamestnanci považovaní za dôležitú skupinu používateľov. Rozsah pôsobnosti IFRS sa na výkazy a správy, ktoré nie sú súčasťou účtovnej závierky, nevzťahuje.

15  Účtovná závierka musí verne prezentovať finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky účtovnej jednotky. Pri vernej prezentácii sa musia vierohodne zobraziť účinky transakcií, iné udalosti a podmienky v súlade s definíciami a kritériami na vykazovanie majetku, záväzkov, výnosov a nákladov, ustanovenými v Koncepčnom rámci pre finančné výkazníctvo (koncepčný rámec). Predpokladá sa, že výsledkom uplatňovania IFRS s prípadným dodatočným zverejnením je účtovná závierka, ktorá podáva verný obraz.

16 Účtovná jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s IFRS, uvedie v poznámkach výslovné a bezvýhradné vyhlásenie o takomto súlade. Účtovná jednotka nesmie uviesť o účtovnej závierke, že je v súlade s IFRS, ak táto závierka nie je v súlade so všetkými požiadavkami IFRS.

17 Prakticky za všetkých okolností dosahuje účtovná jednotka vernú prezentáciu súladom s uplatniteľnými požiadavkami IFRS. Pri vernej prezentácii účtovná jednotka takisto musí:

18 Účtovná jednotka nemôže napraviť nevhodné účtovné politiky ani zverejnením použitých účtovných politík, ani poznámkami alebo vysvetľujúcim materiálom.

19  Za veľmi výnimočných okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou v IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, sa účtovná jednotka odchýli od danej požiadavky spôsobom ustanoveným v odseku 20, ak príslušný regulačný rámec požaduje alebo inak nezakazuje takéto odchýlenie.

20  Ak sa účtovná jednotka odchýli od požiadavky IFRS, v súlade s článkom 19 zverejní:

21 Ak sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky niektorého IFRS a toto odchýlenie má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za bežné obdobie, vykoná zverejnenia ustanovené v odseku 20 písm. c) a d).

22 Odsek 21 sa uplatňuje napríklad vtedy, keď sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky IFRS v súvislosti s ocenením majetku alebo záväzkov a toto odchýlenie má vplyv na ocenenie zmien v majetku a záväzkov vykazovaných v účtovnej závierke za bežné obdobie.

23  Za veľmi výnimočných okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, ale príslušný regulačný rámec zakazuje odchýliť sa od tejto požiadavky, účtovná jednotka v čo najvyššej možnej miere obmedzí vnímané zavádzajúce aspekty tohto súladu tým, že zverejní:

24 Na účely odsekov 19 až 23 je informácia v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, keď verne neprezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má buď za cieľ prezentovať, alebo by sa od nej mohlo primerane očakávať, že ich bude prezentovať, a v dôsledku toho by pravdepodobne mala vplyv na ekonomické rozhodnutia uskutočňované používateľmi účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by súlad s určitou požiadavkou IFRS bol natoľko zavádzajúci, až by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, manažment zvažuje:

25 Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment posúdi schopnosť účtovnej jednotky udržať nepretržitú činnosť. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku za predpokladu nepretržitosti činnosti, okrem prípadov, keď manažment buď zamýšľa likvidovať účtovnú jednotku, alebo ukončiť obchodovanie, alebo ak nemá inú reálnu alternatívu, než tak urobiť. Ak si je manažment pri svojom posudzovaní vedomý, že v súvislosti s udalosťami alebo podmienkami existujú významné neistoty, ktoré môžu vniesť významnú pochybnosť o schopnosti účtovnej jednotky udržať nepretržitú činnosť, účtovná jednotka tieto neistoty zverejní. Ak účtovná jednotka nezostavuje účtovnú závierku na základe predpokladu nepretržitosti činnosti podniku, zverejní túto skutočnosť spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavovaní účtovnej závierky, a spolu s príčinou, prečo táto účtovná jednotka nie je považovaná za podnik s nepretržitou činnosťou.

26 Pri posudzovaní, či je predpoklad nepretržitosti činnosti vhodný, manažment zohľadňuje všetky dostupné informácie o budúcnosti, ktorá nie je ohraničená, ale predstavuje najmenej dvanásť mesiacov od konca obdobia vykazovania. Miera zváženia závisí od skutočností v jednotlivých prípadoch. Keď účtovná jednotka mala v minulosti ziskové prevádzkové činnosti a dobrý prístup k finančným zdrojom, môže aj bez podrobnej analýzy dospieť k záveru, že v účtovníctve je vhodné vychádzať z predpokladu týkajúceho sa nepretržitosti činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť široký rozsah faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania predtým, ako získa uistenie o vhodnosti predpokladu týkajúceho sa nepretržitosti činnosti.

27 Účtovná jednotka zostaví svoju účtovnú závierku, s výnimkou údajov o peňažných tokoch, na základe akruálneho princípu účtovníctva.

28 Účtovná jednotka vykazuje pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva položky ako majetok, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady (prvky účtovnej závierky) vtedy, keď vyhovujú definíciám a kritériám vykazovania týchto zložiek v koncepčnom rámci.

29 Účtovná jednotka prezentuje každú významnú triedu podobných položiek samostatne. Účtovná jednotka prezentuje položky odlišnej povahy alebo funkcie samostatne, pokiaľ tieto položky nie sú nevýznamné.

30 Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií, alebo iných udalostí, ktoré sú zoskupované do tried podľa ich povahy alebo funkcie. Posledným štádiom v procese zoskupovania a klasifikácie je prezentácia súhrnných a klasifikovaných údajov tvoriacich riadkové položky v účtovnej závierke. Ak riadková položka nie je významná samostatne, je zoskupená s inými položkami buď v týchto výkazoch, alebo v poznámkach. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na samostatnú prezentáciu v týchto výkazoch, sa môže samostatne prezentovať v poznámkach.

30A Pri uplatňovaní tohto štandardu a iných medzinárodných štandardov finančného výkazníctva rozhodne účtovná jednotka, berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, o spôsobe zoskupovania informácií v účtovnej závierke, ktorá zahŕňa aj poznámky. Účtovná jednotka nesmie znížiť zrozumiteľnosť svojej účtovnej závierky znejasňovaním významných informácií nevýznamnými informáciami alebo zoskupovaním významných položiek, ktoré majú odlišné povahy alebo funkcie.

31 V niektorých medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva sa bližšie určujú informácie, ktoré musia byť zahrnuté v účtovnej závierke, ktorá zahŕňa aj poznámky. Účtovná jednotka nemusí poskytnúť konkrétne zverejnenie požadované podľa určitého IFRS, ak informácia vyplývajúca z tohto zverejnenia nie je významná. Platí to aj v prípade, keď uvedený IFRS obsahuje zoznam konkrétnych požiadaviek alebo ich popisuje ako minimálne požiadavky. Účtovná jednotka zvažuje, či poskytne ďalšie zverejnenia v prípade, že súlad so špecifickými požiadavkami IFRS nie je dostatočný na to, aby umožňoval používateľom účtovnej závierky pochopiť vplyv konkrétnych transakcií, iných udalostí a podmienok na finančnú situáciu a finančnú výkonnosť účtovnej jednotky.

32 Účtovná jednotka nekompenzuje majetok a záväzky alebo výnosy a náklady, pokiaľ to nepožaduje alebo nepovoľuje IFRS.

33 Účtovná jednotka vykazuje majetok aj záväzky, ako aj výnosy a náklady, samostatne. Kompenzovanie vo výkaze komplexného výsledku alebo vo výkaze o finančnej situácii alebo v samostatnom výkaze ►M5  komplexného výsledku ◄ (ak je prezentovaný), s výnimkou prípadov, keď sa do kompenzovania premieta podstata danej transakcie alebo udalosti, znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a posúdiť budúce peňažné toky účtovnej jednotky. Oceňovanie majetku v hodnote zníženej o opravné položky, napríklad opravné položky k zastaraným zásobám a k pochybným pohľadávkam, neznamená kompenzovanie.

34 V štandarde IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby oceňovala výnosy zo zmlúv so zákazníkmi sumou protihodnoty, pri ktorej účtovná jednotka očakáva, že jej na ňu vznikne nárok výmenou za prevod prisľúbeného tovaru alebo služieb. Napríklad suma vykázaných výnosov zohľadňuje všetky obchodné zľavy a množstvové rabaty, ktoré účtovná jednotka poskytuje. Účtovná jednotka vykonáva v rámci svojej bežnej činnosti iné transakcie, ktorými sa nevytvárajú výnosy, ale vyplývajú z hlavných výnosových činností. Účtovná jednotka prezentuje výsledky takýchto transakcií ako kompenzovanie výnosov a súvisiacich nákladov vzniknutých z tej istej transakcie, keď sa do tejto prezentácie premieta podstata danej transakcie alebo inej udalosti. Napríklad:

35 Okrem toho účtovná jednotka vykazuje zisky a straty vznikajúce zo skupiny podobných transakcií na čistom základe, napríklad kurzové zisky a straty alebo zisky a straty z finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Účtovná jednotka však takéto zisky a straty prezentuje samostatne, ak sú významné.

36 Účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v úplnej štruktúre (vrátane porovnávacích informácií) najmenej raz ročne. Ak účtovná jednotka zmení koniec svojho obdobia vykazovania a prezentuje účtovnú závierku za obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, zverejní popri období, ktoré je predmetom účtovnej závierky, aj tieto informácie:

37 Účtovná jednotka spravidla zostavuje účtovnú závierku konzistentne za obdobie jedného roka. Niektoré účtovné jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť vykazovaniu napríklad za obdobie 52 týždňov. Tento štandard nebráni použiť takýto postup.

38   S výnimkou prípadov, keď sa v štandardoch IFRS povoľuje alebo požaduje inak, účtovná jednotka ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke za bežné obdobie uvedie porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobie. Ak je to relevantné so zreteľom na zrozumiteľnosť účtovnej závierky za bežné obdobie, účtovná jednotka uvádza porovnávacie informácie aj k slovným a opisným informáciám.

38A   Účtovná jednotka prezentuje minimálne dva výkazy o finančnej situácii, dva výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, dva samostatné výkazy ziskov a strát (ak sa prezentujú), dva výkazy o peňažných tokoch a dva výkazy zmien vlastného imania a súvisiace poznámky.

38B V niektorých prípadoch sú opisné informácie, ktoré obsahuje účtovná závierka za predchádzajúce obdobie (obdobia), naďalej relevantné aj pre bežné obdobie. Napríklad účtovná jednotka v bežnom období zverejňuje podrobnosti o právnom spore, ktorého výsledok bol na konci predchádzajúceho obdobia neistý a zatiaľ nie je vyriešený. Používatelia môžu mať úžitok zo zverejnenia informácie, že na konci predchádzajúceho obdobia existovala táto neistota, a zo zverejnenia informácie o krokoch, ktoré sa počas tohto obdobia uskutočnili na odstránenie tejto neistoty.

38C Účtovná jednotka môže okrem minimálnej porovnávacej účtovnej závierky požadovanej štandardmi IFRS prezentovať porovnávacie informácie, pokiaľ sú tieto informácie zostavené v súlade so štandardmi IFRS. Tieto porovnávacie informácie môžu obsahovať jeden alebo viacero výkazov uvedených v odseku 10, ale nemusia zahŕňať účtovnú závierku v úplnej štruktúre. V takom prípade účtovná jednotka prezentuje u týchto dodatočných výkazov príslušné informačné poznámky.

38D Účtovná jednotka môže napríklad prezentovať tretí výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku (čím prezentuje bežné obdobie, predchádzajúce obdobie a jedno dodatočné porovnávacie obdobie). Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby prezentovala tretí výkaz o finančnej situácii, tretí výkaz o peňažných tokoch alebo tretí výkaz zmien vlastného imania (t. j. dodatočnú účtovnú závierku na účely porovnania). Od účtovnej jednotky sa vyžaduje, aby v poznámkach k účtovnej závierke prezentovala porovnávacie informácie týkajúce sa tohto dodatočného výkazu ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

40A   Účtovná jednotka prezentuje okrem minimálnej porovnávacej účtovnej závierky, ako sa vyžaduje v odseku 38A, tretí výkaz o finančnej situácii k začiatku predchádzajúceho obdobia, ak:

40B Za okolností opísaných v odseku 40A prezentuje účtovná jednotka tri výkazy o finančnej situácii:

40C Ak sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby prezentovala dodatočný výkaz o finančnej situácii v súlade s odsekom 40A, musí zverejniť informácie, ktoré sa vyžadujú v odsekoch 41 až 44 a IAS 8. Nemusí však prezentovať príslušné poznámky k otváraciemu výkazu o finančnej situácii k začiatku predchádzajúceho obdobia.

40D Dátumom tohto otváracieho výkazu o finančnej situácii je dátum k začiatku predchádzajúceho obdobia bez ohľadu nato, či sú v účtovnej závierke účtovnej jednotky prezentované porovnávacie informácie za skoršie obdobia (ako sa povoľuje v odseku 38C).

41   Ak účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek v účtovnej závierke, musí reklasifikovať porovnávacie sumy okrem prípadov, keď je reklasifikácia neuskutočniteľná. Ak účtovná jednotka reklasifikuje porovnávacie sumy, zverejní (a to aj k začiatku predchádzajúceho obdobia):

42 Keď je reklasifikácia porovnávacích súm neuskutočniteľná, účtovná jednotka zverejní:

43 Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti informácií medzi jednotlivými obdobiami pomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí, a to predovšetkým tak, že umožňuje posúdiť trendy vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností je reklasifikácia porovnávacích informácií za určité predchádzajúce obdobie na účely dosiahnutia porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad účtovná jednotka možno nezhromaždila údaje za minulé obdobie (obdobia) spôsobom, ktorý umožňuje ich reklasifikáciu, a uskutočnenie opätovného vytvorenia informácií by mohlo byť neuskutočniteľné.

44 V IAS 8 sa ustanovujú úpravy porovnávacích informácií, ktoré sa požadujú, keď účtovná jednotka zmení účtovnú politiku alebo opraví chybu.

45 Účtovná jednotka zachováva prezentáciu a klasifikáciu položiek účtovnej závierky medzi jednotlivými obdobiami, s výnimkou týchto prípadov:

46 Napríklad potreba prezentovať účtovnú závierku odlišne môže vyplynúť z významného nadobudnutia alebo vyradenia alebo z preverenia prezentácie účtovnej závierky. Účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie účtovnej závierky iba vtedy, ak zmenená prezentácia poskytuje informácie, ktoré sú spoľahlivé a relevantnejšie pre používateľov účtovnej závierky, a je pravdepodobné, že v revidovanej štruktúre sa bude pokračovať, aby sa nenarušila porovnateľnosť. Pri uskutočňovaní takýchto zmien v prezentácii účtovná jednotka vykoná reklasifikáciu porovnávacích informácií v súlade s odsekmi 41 a 42.

47 V tomto štandarde sa požadujú konkrétne zverejnenia vo výkaze o finančnej situácii alebo vo výkaze komplexného výsledku v samostatnom výkaze ►M5  komplexného výsledku ◄ (ak je prezentovaný), alebo vo výkaze zmien vlastného imania a požaduje sa zverejniť ďalšie riadkové položky buď v týchto výkazoch, alebo v poznámkach. V IAS 7 Výkaz o peňažných tokoch sa ustanovujú požiadavky na prezentáciu informácií o peňažných tokoch.

48 V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ niekedy používa v širokom význame, pričom zahŕňa položky prezentované v účtovnej závierke. Zverejnenia sa požadujú aj ďalšími IFRS. Ak nie je v tomto alebo inom IFRS uvedené inak, tieto zverejnenia sa môžu vykonať v účtovnej závierke.

49 Účtovná jednotka zreteľne identifikuje účtovnú závierku a odlišuje ju od ostatných informácií v rámci toho istého uverejneného dokumentu.

50 IFRS sa uplatňujú iba pri účtovnej závierke, a teda sa nemusia vzťahovať na iné informácie prezentované vo výročnej správe, v predpísanej dokumentácii alebo v inom dokumente. Preto dôležité, aby používatelia dokázali odlíšiť informácie, ktoré sa pripravujú podľa IFRS, od ostatných informácií, ktoré môžu byť užitočné pre používateľov, ale nie sú predmetom týchto požiadaviek.

51 Účtovná jednotka zreteľne identifikuje každý výkaz účtovnej závierky a poznámky. Účtovná jednotka okrem toho zvýrazní ďalej uvedené informácie a v prípade potreby ich zopakuje, ak je to potrebné na zrozumiteľnosť prezentovaných informácií:

52 Účtovná jednotka spĺňa požiadavky uvedené v odseku 51 prezentovaním príslušných záhlaví strán, výkazov, poznámok, stĺpcov a podobne. Pri určovaní najlepšieho spôsobu prezentácie takýchto informácií je potrebné použiť úsudok. Napríklad keď účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v elektronickej podobe, nie vždy používa samostatné strany; účtovná jednotka potom prezentuje prv uvedené položky, aby sa zabezpečilo správne pochopenie informácií obsiahnutých v účtovnej závierke.

53 Účtovná jednotka často dosiahne lepšiu zrozumiteľnosť účtovnej závierky tým, že informácie prezentuje v tisícoch alebo miliónoch jednotiek prezentačnej meny. To je prijateľné, pokiaľ účtovná jednotka zverejní stupeň zaokrúhľovania a nevynechá významné informácie.

54   Výkaz o finančnej situácii obsahuje aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú tieto sumy:

55   Účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii dodatočné riadkové položky (a to aj pomocou rozčlenenia riadkových položiek uvedených v odseku 54), nadpisy a medzisúčty vtedy, ak je takáto prezentácia relevantná pre pochopenie finančnej situácie účtovnej jednotky.

55A Ak účtovná jednotka prezentuje medzisúčty v súlade s odsekom 55, tieto medzisúčty:

56 Ak účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky, ako oddelené klasifikácie, medzi krátkodobý majetok (záväzky) nemožno zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

57 V tomto štandarde sa nepredpisuje poradie alebo forma, v ktorej účtovná jednotka prezentuje položky. V odseku 54 sa iba poskytuje zoznam položiek, ktoré sú povahou alebo funkciou dostatočne odlišné na to, aby sa mohli vo výkaze o finančnej situácii prezentovať samostatne Okrem toho:

58 Účtovná jednotka si vytvára úsudok o tom, či sa dodatočné položky majú prezentovať samostatne na základe posúdenia:

59 Používanie rôznych oceňovacích základov pre rôzne triedy majetku poukazuje na rôznosť ich povahy alebo funkcie, a preto ich účtovná jednotka prezentuje ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade s IAS 16 účtovať v obstarávacej cene alebo hodnote po precenení.

60 V súlade s odsekmi 66 až 76 účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky ako oddelené klasifikácie, s výnimkou prípadov, keď prezentácia podľa likvidity poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Keď sa uplatňuje táto výnimka, účtovná jednotka prezentuje všetok majetok a záväzky v poradí ich likvidity.

61 Bez ohľadu na zvolenú metódu prezentácie účtovná jednotka zverejní očakávanú sumu, ktorá sa má spätne získať alebo vysporiadať po viac ako dvanástich mesiacoch pri každej riadkovej položke majetku a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré sa majú spätne získať alebo splatiť:

62 Ak účtovná jednotka dodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia krátkodobého a dlhodobého majetku a záväzkov vo výkaze o finančnej situácii užitočné informácie rozlíšením majetku v zostatkovej hodnote, ktorý je sústavne v obehu v podobe pracovného kapitálu, od toho, ktorý účtovná jednotka využíva vo svojich dlhodobých činnostiach. Tým sa takisto zvýrazní majetok, ktorého realizácia sa očakáva v rámci bežného prevádzkového cyklu, a záväzky, ktoré sú splatné v rámci toho istého obdobia.

63 V prípade niektorých účtovných jednotiek, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia majetku a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí ich likvidity spoľahlivé a vhodnejšie informácie, ako prezentácia podľa krátkodobosti/dlhodobosti, pretože účtovná jednotka nedodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu.

64 Účtovná jednotka môže pri uplatňovaní odseku 60 prezentovať niektoré zo svojich majetkov a záväzkov s použitím klasifikácie na krátkodobé/dlhodobé a iné v poradí ich likvidity, ak sa tým poskytnú spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Keď účtovná jednotka vykonáva rôznorodú činnosť, mohla by vzniknúť potreba použiť kombinovaný spôsob prezentácie.

65 Informácie o očakávaných termínoch realizácie majetku a záväzkov sú užitočné pri posudzovaní likvidity a solventnosti účtovnej jednotky. IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie požaduje zverejňovať dátumy splatnosti finančného majetku a finančných záväzkov. Finančný majetok zahŕňa obchodné a ostatné pohľadávky, a finančné záväzky zahŕňajú obchodné a ostatné záväzky. Užitočné sú aj informácie o očakávaných termínoch návratnosti nepeňažného majetku, ako sú napríklad zásoby a očakávaný dátum splatnosti pre záväzky, ako sú napríklad rezervy, či už sa tento majetok a záväzky klasifikujú ako krátkodobé alebo dlhodobé. Účtovná jednotka napríklad zverejní množstvo zásob, ktorých návratnosť sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov po období vykazovania.

66 Účtovná jednotka klasifikuje majetok ako krátkodobý, keď:

67 V tomto štandarde sa používa termín „dlhodobý“ na označenie hmotného, nehmotného a finančného majetku dlhodobej povahy. Nezakazuje sa ním používanie alternatívnych označení, pokiaľ je jasný ich význam.

68 Prevádzkový cyklus účtovnej jednotky je čas medzi nadobudnutím aktív na spracovanie a ich realizáciou v peňažných prostriedkoch alebo peňažných ekvivalentoch. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je možné jasne určiť, predpokladá sa, že predstavuje dvanásť mesiacov. Krátkodobý majetok zahŕňa aktíva (ako sú zásoby a obchodné pohľadávky), ktoré sú predávané, spotrebúvané alebo realizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, ak sa neočakáva ich realizácia do dvanástich mesiacov po období vykazovania. Krátkodobý majetok takisto zahŕňa aktíva primárne držané na účel obchodovania (medzi príklady patria určité finančné aktíva, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu držaný na obchodovanie podľa IFRS 9) a krátkodobú časť dlhodobého finančného majetku.

69   Účtovná jednotka klasifikuje záväzok ako krátkodobý, ak:

70 Niektoré krátkodobé záväzky, ako napríklad obchodné záväzky a časť časového rozlíšenia nákladov na zamestnancov a na ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť pracovného kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky. Účtovná jednotka klasifikuje takéto prevádzkové položky ako krátkodobé záväzky, a to aj vtedy, ak sú splatné viac ako dvanásť mesiacov po období vykazovania. Taký istý bežný prevádzkový cyklus sa uplatňuje pri klasifikácii majetku a záväzkov účtovnej jednotky. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je jasne identifikovateľný, predpokladá sa, že jeho dĺžka je dvanásť mesiacov.

71 Ostatné krátkodobé záväzky sa neuhrádzajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale sú splatné do dvanástich mesiacov po období vykazovania, alebo sú primárne držané na účel obchodovania. Ako príklady možno uviesť finančné záväzky, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu držaný na obchodovanie podľa IFRS 9, kontokorentné úvery, krátkodobú časť dlhodobých finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktoré poskytujú financovanie na dlhodobom základe (t. j. nie sú súčasťou pracovného kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky) a ktoré nie sú splatné skôr, ako dvanásť mesiacov po období vykazovania, predstavujú dlhodobé záväzky, na ktoré sa vzťahujú odseky 74 a 75.

72 Účtovná jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako krátkodobé vtedy, keď sú splatné do dvanástich mesiacov po období vykazovania, a to aj vtedy, keď:

73 Ak účtovná jednotka plánuje, a v rámci existujúceho úveru má právo vlastnej úvahy, rozhodnúť o refinancovaní alebo posunutí splatnosti záväzku najmenej o dvanásť mesiacov po období vykazovania, klasifikuje tento záväzok ako dlhodobý a to aj vtedy, ak by bol inak splatný v kratšej lehote. Ak však rozhodnutie o refinancovaní alebo posunutí splatnosti záväzku (napríklad neexistuje dohoda o refinancovaní) nezávisí od vlastnej úvahy, účtovná jednotka nezohľadňuje možnosť refinancovania záväzku a klasifikuje záväzok ako krátkodobý.

74 Ak účtovná jednotka poruší ustanovenie zmluvy o dlhodobom úvere ku koncu obdobia vykazovania alebo pred ním, čo spôsobí, že sa záväzok stane splatným na požiadanie, tento záväzok klasifikuje ako krátkodobý, a to aj vtedy, ak veriteľ po období vykazovania a pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie súhlasil, že nebude vyžadovať úhradu v dôsledku porušenia zmluvy. Účtovná jednotka klasifikuje takýto záväzok ako krátkodobý preto, že nemá ku koncu obdobia vykazovania bezvýhradné právo odložiť jeho vysporiadanie najmenej o dvanásť mesiacov od tohto dátumu.

75 Účtovná jednotka však klasifikuje záväzok ako dlhodobý, ak veriteľ do konca obdobia vykazovania súhlasil s poskytnutím lehoty odkladu končiacej sa najmenej dvanásť mesiacov po období vykazovania, v rámci ktorej účtovná jednotka môže napraviť porušenie zmluvy a počas ktorej veriteľ nemôže žiadať okamžité splatenie.

76 Ak v súvislosti s úvermi, ktoré sú klasifikované ako krátkodobé záväzky, dôjde medzi koncom obdobia vykazovania a dátumom, kedy je účtovná závierka schválená na zverejnenie, k ďalej uvedeným udalostiam, tieto udalosti sa zverejňujú ako udalosti nevyžadujúce si úpravu v súlade s IAS 10 Udalosti po súvahovom dni:

77 Účtovná jednotka zverejní, či už vo výkaze o finančnej situácii alebo v poznámkach, ďalšie čiastkové klasifikácie prezentovaných riadkových položiek klasifikovaných spôsobom zodpovedajúcim činnostiam účtovnej jednotky.

78 Podrobnosti uvedené v užšej klasifikácii závisia od požiadaviek IFRS a od veľkosti, povahy a funkcie príslušných súm. Účtovná jednotka pri rozhodovaní o základe pre čiastkovú klasifikáciu vychádza takisto z faktorov uvedených v odseku 58. Zverejnenia sú pre každú položku rôzne, napríklad:

79 Účtovná jednotka zverejní buď vo výkaze o finančnej situácii, alebo vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach tieto informácie:

80 Účtovná jednotka bez základného imania, ako napríklad partnerstvo alebo trast, zverejní informácie rovnocenné s tými, ktoré požaduje odsek 79 písm. a), zobrazujúce zmeny počas obdobia v jednotlivých kategóriách podielov na vlastnom imaní, a takisto práva, prednostné práva a obmedzenia súvisiace s jednotlivými kategóriami podielov na vlastnom imaní.

80A Ak účtovná jednotka preklasifikovala

81A Vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku (výkaze komplexného výsledku) sa prezentuje okrem častí týkajúcich sa ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku aj:

81B Okrem častí týkajúcich sa ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku prezentuje účtovná jednotka tieto položky ako alokáciu ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku za dané obdobie:

82   Okrem položiek požadovaných v iných IFRS musí časť týkajúca sa ziskov a strát alebo výkaz ziskov a strát zahŕňať riadkové položky, ktoré predstavujú tieto sumy za dané obdobie:

82A   V časti týkajúcej sa ostatných súčastí komplexného výsledku sa za dané obdobie prezentujú riadkové položky pre sumy:

85   Vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku, účtovná jednotka prezentuje dodatočné riadkové položky (a to aj pomocou rozčlenenia riadkových položiek uvedených v odseku 82), nadpisy a medzisúčty vtedy, ak je takáto prezentácia relevantná pre pochopenie finančnej výkonnosti účtovnej jednotky.

85A Ak účtovná jednotka prezentuje medzisúčty v súlade s odsekom 85, tieto medzisúčty:

85B Vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku, účtovná jednotka prezentuje riadkové položky, v ktorých sa všetky medzisúčty prezentované v súlade s odsekom 85 zosúlaďujú s medzisúčtami alebo celkovými súčtami požadovanými podľa IFRS pre takýto výkaz/takéto výkazy.

86 Keďže účinky rôznych aktivít, transakcií a iných udalostí účtovnej jednotky sa líšia vo frekvencii, potenciál pre zisk alebo stratu a predvídateľnosť, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti pomáha používateľom pri pochopení dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri uskutočňovaní projekcií budúcej finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zahŕňa do výkazov predstavujúcich zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku dodatočné riadkové položky a mení a dopĺňa použité popisy a poradie položiek, ak je to potrebné na vysvetlenie zložiek finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zvažuje faktory zahŕňajúce významnosť, charakter a funkciu zložiek výnosov a nákladov. Napríklad finančná inštitúcia môže zmeniť opisy tak, aby sa nimi poskytovali informácie, ktoré sú vhodné vzhľadom na činnosti finančnej inštitúcie. Účtovná jednotka nekompenzuje položky výnosov a nákladov, pokiaľ nie sú splnené kritériá uvedené odseku 32.

87 Účtovná jednotka nemôže vo výkazoch prezentujúcich zisky a straty a ostatné súčasti komplexného výsledku alebo v poznámkach prezentovať položky výnosov alebo nákladov ako mimoriadne položky.

88 Účtovná jednotka vykazuje všetky položky výnosov a nákladov za obdobie v zisku alebo strate, okrem prípadov, keď IFRS požaduje alebo povoľuje inak.

89 Niektoré IFRS konkretizujú okolnosti, kedy účtovná jednotka určité položky vykazuje mimo zisku alebo straty v bežnom období. V IAS 8 sa konkretizujú dve takéto okolnosti: oprava chýb a vplyv zmien účtovných politík. V ďalších IFRS sa požadujú alebo povoľujú zložky ostatných súčastí komplexného výsledku, ktoré vyhovujú definícii výnosov alebo nákladov koncepčného rámca, ale zvyčajne sú vylúčené zo zisku alebo straty (pozri odsek 7).

90 Účtovná jednotka zverejňuje sumu dane z príjmov vzťahujúcu sa na jednotlivé položky ostatných súčastí komplexného výsledku vrátane reklasifikačných úprav, a to buď vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach.

91 Účtovná jednotka môže prezentovať položky ostatných súčastí komplexného výsledku buď:

92 Účtovná jednotka zverejňuje reklasifikačné úpravy, ktoré sa týkajú zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku.

93 V iných IFRS sa konkretizuje, či a kedy sa sumy, ktoré boli predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, reklasifikujú do výsledku hospodárenia. Takéto reklasifikácie sa v tomto štandarde označujú ako reklasifikačné úpravy. Reklasifikačná úprava je zahrnutá do súvisiacich zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom došlo k reklasifikácii úpravy do výsledku hospodárenia. Tieto sumy možno boli v aktuálnom alebo v predchádzajúcom období vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku ako nezrealizované výnosy. Takéto nezrealizované výnosy sa musia odpočítať od ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom boli realizované výnosy reklasifikované do výsledku hospodárenia, aby sa tak zabránilo ich dvojitému započítaniu do komplexného výsledku celkom.

94 Účtovná jednotka môže prezentovať reklasifikačné úpravy vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach. Účtovná jednotka, ktorá prezentuje reklasifikačné úpravy v poznámkach, prezentuje položky ostatných súčastí komplexného výsledku po všetkých súvisiacich reklasifikačných úpravách.

95 Reklasifikačné úpravy sú dôsledkom napríklad vyradenia zahraničnej prevádzky (pozri IAS 21) a prípadu, keď niektorý zabezpečovaný očakávaný peňažný tok má vplyv na výsledok hospodárenia [pozri odsek 65.11 písm. d) štandardu IFRS 9 vo vzťahu k zabezpečeniam peňažných tokov].

96 Reklasifikačné úpravy nie sú dôsledkom zmien prebytku z precenenia, ktorý bol vykázaný v súlade s IAS 16 alebo IAS 38, alebo dôsledkom precenenia programov so stanovenými požitkami, ktoré boli vykázané v súlade s IAS 19. Tieto zložky sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku a v nasledujúcich obdobiach nedochádza k ich preklasifikovaniu do výsledku hospodárenia. Zmeny prebytku z precenenia sa môžu v nasledujúcich obdobiach previesť do nerozdelených ziskov, ak sa dané aktívum používa alebo keď dôjde k ukončeniu jeho vykazovania (pozri IAS 16 a IAS 38). V súlade s IFRS 9 k reklasifikačným úpravám nedochádza v prípade, ak zabezpečenie peňažných tokov alebo účtovanie časovej hodnoty opcie (alebo forwardového prvku forwardovej zmluvy alebo kurzového bázického rozpätia finančného nástroja) majú za následok sumy, ktoré sú odstránené z rezervy na zabezpečenie peňažných tokov alebo zo samostatnej zložky vlastného imania a zahrnuté priamo do začiatočných nákladov alebo inej účtovnej hodnoty aktíva alebo záväzku. Tieto sumy sú priamo prevedené do aktív alebo záväzkov.

97 Ak sú položky výnosov alebo nákladov významné, účtovná jednotka zverejňuje ich povahu a sumy samostatne.

98 Okolnosti, ktoré by mohli viesť k potrebe samostatne zverejniť položky výnosov a nákladov, sú tieto:

99 Účtovná jednotka prezentuje analýzu nákladov vykazovaných v zisku alebo strate na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z ich povahy, alebo ich funkcie v rámci účtovnej jednotky, podľa toho, ktorý prístup poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie.

100 Účtovným jednotkám sa vo výkazoch predstavujúcich zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku odporúča prezentovať analýzu uvedenú v odseku 99.

101 Náklady sú predmetom užšej klasifikácie, aby sa zvýraznili tie zložky finančnej výkonnosti, ktoré sa prípadne líšia z hľadiska frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti. Táto analýza sa poskytuje v jednej z dvoch foriem.

102 Prvá forma analýzy je metóda „charakteru nákladov“. Účtovná jednotka zoskupuje náklady v rámci zisku alebo straty podľa ich charakteru (napríklad odpisy, nákupy materiálov, prepravné náklady, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a neprerozdeľuje ich medzi funkcie v rámci účtovnej jednotky. Uplatniť túto metódu môže byť jednoduché, pretože nie je potrebné priraďovať náklady ku klasifikáciám podľa funkcií. Klasifikácia s použitím metódy charakteru nákladov je napríklad takáto:

103 Druhou formou analýzy je metóda „funkcie nákladov“, prípadne metóda „náklady na predaj“, a klasifikuje náklady podľa ich funkcie ako súčasť nákladov vynaložených na predaj alebo napríklad nákladov na distribúciu alebo administratívne činnosti. Účtovná jednotka zverejňuje pri uplatňovaní tejto metódy oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Táto metóda môže používateľom poskytovať relevantnejšie informácie ako klasifikácia nákladov podľa ich povahy, ale alokácia nákladov k funkciám môže vyžadovať arbitrárnu alokáciu a zahŕňa dôkladnú úvahu. Klasifikácia, pri ktorej sa používa metóda funkcie nákladov, je napríklad takáto:

104 Účtovná jednotka, ktorá klasifikuje náklady podľa funkcie, zverejňuje dodatočné informácie o charaktere nákladov, vrátane odpisov, amortizácie a zamestnaneckých požitkov.

105 Voľba medzi metódou funkcie nákladov a metódou charakteru nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od charakteru účtovnej jednotky. Obe metódy naznačujú, ktoré náklady by sa možno mohli meniť v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby uskutočňovaných účtovnou jednotkou. Keďže každá z metód prezentácie má svoje prínosy pre rôzne typy účtovných jednotiek, tento štandard požaduje od manažmentu, aby vybral spoľahlivú a relevantnejšiu prezentáciu. Pri používaní klasifikácie podľa funkcie nákladov sa však požaduje dodatočné zverejnenie vzhľadom na to, že pri predpovedaní budúcich peňažných tokov sú užitočné informácie o povahe nákladov. Výraz „zamestnanecké požitky“ v odseku 104 má rovnaký význam ako v IAS 19.

106   Účtovná jednotka prezentuje výkaz zmien vlastného imania, ako sa požaduje v odseku 10. Výkaz zmien vlastného imania zahŕňa tieto informácie:

106A   Pri každej zložke vlastného imania účtovná jednotka predloží buď vo výkaze zmien vlastného imania, alebo v poznámkach analýzu iného komplexného výsledku po jednotlivých položkách [pozri odsek 106 písm. d) (ii)].

107   Účtovná jednotka zverejní buď vo výkaze zmien vlastného imania, alebo v poznámkach sumy dividend vykazovaných ako sumy rozdelené vlastníkom počas daného obdobia a príslušnú sumu dividend na akciu.

108 V odseku 106 zložky vlastného imania zahŕňajú napríklad každú triedu vloženého vlastného imania, kumulovaný zostatok každej triedy ostatných súčastí komplexného výsledku a nerozdelené zisky.

109 Zmeny vlastného imania účtovnej jednotky medzi začiatkom a koncom obdobia vykazovania odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej čistých aktív počas obdobia. S výnimkou zmien v dôsledku transakcií s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci (ako sú vklady do vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných majetkových nástrojov a dividend účtovnej jednotky) a s tým priamo súvisiacich transakčných nákladov, predstavuje celková zmena vlastného imania počas obdobia súčet výnosov a nákladov, vrátane ziskov a strát vytvorených aktivitami účtovnej jednotky v tomto období.

110 IAS 8 požaduje vykonať retrospektívne úpravy pri vykonávaní zmien v účtovných politikách v rozsahu vykonateľnosti, s výnimkou prípadov, keď prechodné ustanovenia iného IFRS požadujú inak. IAS 8 takisto požaduje, aby sa v prípade možnosti retrospektívne vykonali zmeny vykazovania zamerané na opravy chýb. Retrospektívne úpravy a retrospektívne prehodnotenia nie sú zmenami vlastného imania, ale úpravami počiatočného stavu nerozdeleného zisku s výnimkou prípadov, kedy IFRS požaduje retrospektívnu úpravu inej zložky vlastného imania. V odseku 106 písm. b) sa požaduje, aby sa vo výkaze zmien vlastného imania zverejnila celková úprava každej zložky vlastného imania vyplývajúca zo zmien účtovných politík a samostatne z opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku obdobia.

111 Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky podklad na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a potrieb účtovnej jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu a zverejnenie informácií o peňažných tokoch sa ustanovujú v IAS 7.

112 V poznámkach sa musia:

113   Účtovná jednotka prezentuje v rozsahu vykonateľnosti poznámky systematicky. Účtovná jednotka musí pri určovaní systematickosti zvážiť vplyv na zrozumiteľnosť a porovnateľnosť jej účtovnej závierky. Účtovná jednotka uvádza ku každej položke vo výkaze o finančnej situácii, výkaze/výkazoch ziskov alebo strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, výkaze zmien vlastného imania a výkaze o peňažných tokoch krížové odkazy na všetky súvisiace informácie v poznámkach.

114 Medzi príklady systematického usporiadania alebo zoskupovania poznámok patrí:

116 Účtovná jednotka môže prezentovať poznámky poskytujúce informácie o predpokladoch, z ktorých sa vychádza pri zostavovaní účtovnej závierky, a špecifických účtovných politikách ako osobitnú časť účtovnej závierky.

117   Účtovná jednotka zverejňuje významné účtovné politiky, ktoré zahŕňajú:

118 Pre účtovnú jednotku je dôležité, aby používateľov informovala o oceňovacom základe alebo oceňovacích základoch použitých v účtovnej závierke (napríklad historická obstarávacia cena, bežná obstarávacia cena, čistá realizačná hodnota, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma), pretože základ, podľa ktorého účtovná jednotka pripravuje účtovnú závierku, významne ovplyvňuje analýzy používateľov. Keď účtovná jednotka v účtovnej závierke uplatňuje viac ako jeden oceňovací základ, napríklad pri precenení určitých tried majetku, stačí uviesť označenie kategórií majetku a záväzkov, na ktoré sa uplatnili jednotlivé oceňovacie základy.

119 Pri rozhodovaní, či by sa konkrétne účtovné politiky mali zverejniť, manažment zvažuje, či by zverejnenie pomohlo používateľom pochopiť spôsob, akým sa transakcie, iné udalosti a podmienky odzrkadľujú vo vykazovanej finančnej výkonnosti a finančnej situácii. Každá účtovná jednotka zvažuje povahu svojich činností a politík, zverejnenie ktorých by mohli používatelia očakávať v prípade daného typu účtovnej jednotky. Zverejnenie konkrétnych účtovných politík je pre užívateľov užitočné najmä vtedy, keď sú tieto politiky vybraté z alternatív, ktoré sa povoľujú v IFRS. Príkladom je zverejnenie, či účtovná jednotka uplatňuje na svoj investičný majetok model ocenenia reálnou hodnotou alebo model ocenenia obstarávacou cenou (pozri IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok). Niektoré IFRS výslovne vyžadujú zverejňovanie určitých účtovných politík vrátane možností, ktoré si manažment vybral spomedzi rôznych politík, ktoré povoľujú. Napríklad IAS 16 vyžaduje zverejniť oceňovacie základy používané pre jednotlivé triedy nehnuteľností, strojov a zariadení.

121 Účtovná politika môže byť veľmi dôležitá vzhľadom na povahu činností účtovnej jednotky, a to aj vtedy, ak sumy v bežnom období ani v predchádzajúcich obdobiach nie sú významné. Takisto je vhodné zverejniť všetky významné účtovné politiky, ktoré sa výslovne nepožadujú podľa IFRS, ale ktoré si účtovná jednotka zvolí a uplatňuje v súlade s IAS 8.

122   Účtovná jednotka popri svojich významných účtovných politikách alebo iných poznámkach zverejňuje okrem úsudkov zahŕňajúcich odhady (pozri odsek 125) aj ďalšie úsudky, ku ktorým sa manažment dopracoval pri uplatňovaní účtovných politík a ktoré majú najvýznamnejší vplyv na sumy vykázané v účtovnej závierke.

123 Okrem hodnotení zahŕňajúcich odhady robí manažment v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky aj rôzne úsudky, ktoré môžu mať významný vplyv na sumy, ktoré vykazuje v účtovnej závierke. Manažment napríklad robí úsudky pri určovaní:

124 Niektoré zo zverejnení uskutočnených v súlade s odsekom 122 sa vyžadujú aj v iných IFRS. Napríklad v štandarde IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách sa vyžaduje, aby účtovná jednotka zverejňovala posúdenia, ktoré urobila pri určovaní, či ovláda inú účtovnú jednotku. ◄ Podľa IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok sa v prípadoch ťažkostí s klasifikáciou nehnuteľností požaduje zverejniť kritériá, ktoré účtovná jednotka vytvorila na odlišovanie investičného nehnuteľného majetku od nehnuteľného majetku používaného vlastníkom a nehnuteľného majetku držaného na predaj v rámci bežného podnikania.

125 Účtovná jednotka zverejňuje informácie o predpokladoch, ktoré vytvára so zreteľom na budúcnosť, a o ďalších hlavných zdrojoch neistoty v odhadoch, ktorá je ku koncu obdobia vykazovania, pričom pri týchto zdrojoch existuje významné riziko, že počas nasledujúceho účtovného obdobia vyústia do významných úprav účtovných hodnôt majetku a záväzkov. Poznámky musia v súvislosti s týmto majetkom a záväzkami obsahovať podrobnosti o:

126 Na určenie účtovnej hodnoty niektorého majetku a záväzkov je potrebný odhad účinkov neistých budúcich udalostí na tento majetok a záväzky ku koncu obdobia vykazovania. Napríklad pri neexistencii aktuálne zistených trhových cien je potrebné použiť odhady orientované na budúcnosť s cieľom zistiť spätne získateľnú sumu tried nehnuteľností, strojov a zariadenia, účinok technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré závisia od výsledku prebiehajúcich sporov a dlhodobých záväzkov zo zamestnaneckých požitkov, ako sú penzijné povinnosti. V týchto odhadoch sú zahrnuté predpoklady o takých položkách, ako sú úpravy peňažných tokov alebo diskontných sadzieb na základe rizika, budúce úpravy platov a budúce úpravy cien, vplývajúce na výšku ostatných nákladov.

127 Predpoklady a ostatné zdroje neistoty v odhadoch zverejnené v súlade s odsekom 125 sa vzťahujú na odhady, ktoré od manažmentu vyžadujú uplatňovanie najťažších, subjektívnych alebo zložitých úsudkov. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov ovplyvňujúcich možné budúce vyriešenie neistôt sú tieto úsudky čoraz subjektívnejšie a zložitejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt majetku a záväzkov.

128 Zverejnenia v zmysle odseku 125 sa nevyžadujú v prípade aktív a záväzkov s významným rizikom, že ich účtovné hodnoty sa môžu v nasledujúcom finančnom roku podstatne zmeniť, ak sú na konci obdobia vykazovania ocenené reálnou hodnotou založenou na kótovanej cene na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzky. Tieto reálne hodnoty sa môžu v nasledujúcom finančnom roku podstatne zmeniť, ale tieto zmeny by neviedli k predpokladom alebo iným zdrojom neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania.

129 Účtovná jednotka prezentuje zverejnenia v zmysle odseku 125 spôsobom, ktorý pomáha používateľom účtovnej závierky porozumieť úsudkom manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s ostatnými zdrojmi neistoty v odhadoch. Povaha a rozsah poskytnutých informácií sa menia v závislosti od povahy predpokladu a iných okolností. Účtovná jednotka uskutočňuje napríklad tieto druhy zverejnení:

130 Tento štandard nevyžaduje od účtovnej jednotky, aby zverejnila rozpočtové informácie alebo prognózy pri vykonávaní zverejnení uvedených v odseku 125.

131 Niekedy je prakticky nemožné zverejniť rozsah možných účinkov predpokladov alebo iného zdroja neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania. V takýchto prípadoch účtovná jednotka zverejní informáciu, že na základe existujúcich údajov je pravdepodobné, že možné vplyvy v budúcom finančnom roku, ktoré budú odlišné od predpokladov, si vyžiadajú významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného majetku alebo záväzkov. Účtovná jednotka pri všetkých prípadoch zverejní charakter a účtovnú hodnotu konkrétneho majetku alebo záväzku (alebo triedy majetku alebo záväzkov) ovplyvnených daným predpokladom.

132 Zverejnenie podľa odseku 122 týkajúce sa konkrétnych úsudkov vytvorených manažmentom v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky sa nevzťahuje na zverejnenia zdrojov neistoty v odhade uvedených v odseku 125.

133 V ostatných IFRS sa vyžaduje zverejnenie niektorých predpokladov, ktoré by sa inak vyžadovalo v súlade s odsekom 125. Napríklad v IAS 37 sa vyžaduje, aby sa za presne vymedzených okolností zverejňovali hlavné predpoklady týkajúce sa budúcich udalostí ovplyvňujúcich triedy rezerv. V IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov (vrátane techniky/techník oceňovania a vstupov), ktoré účtovná jednotka používa pri oceňovaní aktív a záväzkov reálnou hodnotou, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote.

134 Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky vyhodnotiť ciele, politiky a procesy účtovnej jednotky na riadenie kapitálu.

135 Na splnenie požiadaviek podľa odseku 134 účtovná jednotka zverejňuje tieto informácie:

136 Účtovná jednotka môže riadiť kapitál rôznymi spôsobmi a podliehať rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú poisťovacími a bankovými aktivitami, a tieto účtovné jednotky môžu mať prevádzky v niekoľkých jurisdikciách. Ak by súhrnné zverejnenie kapitálových požiadaviek a spôsobu spravovania kapitálu neposkytovalo užitočné informácie alebo by spôsobilo, že používatelia účtovnej závierky skreslene pochopia kapitálové zdroje účtovnej jednotky, účtovná jednotka samostatne zverejní informácie pri každej kapitálovej požiadavke, ktorej účtovná jednotka podlieha.

136A V prípade finančných nástrojov obsahujúcich právo predať, ktoré sú klasifikované ako nástroje vlastného imania, účtovná jednotka zverejní (ak príslušné informácie nie sú súčasťou iného zverejnenia):

137 Účtovná jednotka zverejňuje v poznámkach tieto údaje:

138 Ak ďalej uvedené informácie nie sú súčasťou iných zverejnených informácií uverejnených s účtovnou závierkou, účtovná jednotka zverejní tieto informácie:

139 Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

139A IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 106. Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Zmena a doplnenie sa uplatnia retrospektívne.

139B  Finančné nástroje obsahujúce právo predať a povinnosti vznikajúce pri likvidácii (zmeny a doplnenia IAS 32 a IAS 1) vydané vo februári 2008 zmenili a doplnili odsek 138 a vložili odseky 8A, 80A a 136A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatňuje súvisiace zmeny a doplnenia IAS 32, IAS 39, IFRS 7 a IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje.

139C Odseky 68 a 71 boli zmenené a doplnené Vylepšeniami IFRS vydanými v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

139D Odsek 69 bol zmenený a doplnený Vylepšeniami IFRS vydanými v apríli 2009. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2010 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

139F  Vylepšeniami IFRS vydanými v máji 2010 sa zmenili a doplnili odseky 106 a 107 a doplnil sa odsek 106A. Účtovná jednotka tieto zmeny a doplnenia uplatňuje na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2011 alebo po tomto dátume. Skoršie uplatňovanie je povolené.

139H Štandardmi IFRS 10 a IFRS 12, vydanými v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 4, 119, 123 a 124. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardov IFRS 10 a IFRS 12.

139I Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 128 a 133. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

139J  Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanými v júni 2011, sa zmenili a doplnili odseky 7, 10, 82, 85 až 87, 90, 91, 94, 100 a 115, vložili odseky 10A, 81A, 81B a 82A a zrušili odseky 12, 81, 83 a 84. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139K Štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky (v znení zmien a doplnení z júna 2011) sa zmenila a doplnila definícia „ostatných súčastí komplexného výsledku“ v odseku 7 a odseku 96. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IAS 19 (v znení zmien a doplnení z júna 2011).

139L Na základe dokumentu Cyklus ročných zlepšení 2009 – 2011 z mája 2012 sa zmenili a doplnili odseky 10, 38 a 41, vypustili sa odseky 39 až 40 a doplnili sa odseky 38A až 38D a 40A až 40D. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie retrospektívne v súlade s IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

139N Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenil odsek 34 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.

139O Štandardom IFRS 9 vydaným v júli 2014 sa zmenili odseky 7, 68, 71, 82, 93, 95, 96, 106 a 123 a vypustili odseky 139E, 139G a 139M. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

139P Dokumentom Iniciatíva zverejňovania (zmeny IAS 1), vydaným v decembri 2014, sa zmenili odseky 10, 31, 54 až 55, 82A, 85, 113 až 114, 117, 119 a 122, doplnili sa odseky 30A, 55A a 85A až 85B a vypustili sa odseky 115 a 120. Účtovná jednotka tieto zmeny uplatní na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2016 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. V súvislosti s týmito zmenami sa od účtovných jednotiek nevyžaduje, aby zverejnili informácie vyžadované v odsekoch 28 až 30 štandardu IAS 8.

139Q Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 123 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

139S Na základe Zmien týkajúcich sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS vydaných v roku 2018 sa menia odseky 7, 15, 19, 20, 23, 24, 28 a 89. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené, ak účtovná jednotka súčasne uplatňuje aj všetky ostatné zmeny zavedené v rámci Zmien týkajúcich sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS. Účtovná jednotka uplatňuje zmeny na IAS 1 retrospektívne v súlade s IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Ak však účtovná jednotka určí, že retrospektívne uplatňovanie by bolo nevykonateľné, alebo by zahŕňalo neprimerané náklady či úsilie, uplatňuje zmenu na IAS 1 odkazom na odseky 23 až 28, 50 až 53 a 54F štandardu IAS 8.

139T Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8) vydaným v októbri 2018 sa zmenil odsek 7 štandardu IAS 1 a odsek 5 štandardu IAS 8 a vypustil sa odsek 6 štandardu IAS 8. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

140 Týmto štandardom sa nahrádza IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky revidovaný v roku 2003 v znení zmien a doplnení z roku 2005.

1. Cieľom tohto štandardu je určiť spôsob účtovného zobrazenia zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykázať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, až do vykázania súvisiacich výnosov. Tento štandard poskytuje návod na určenie obstarávacej ceny a jej následného vykázania ako nákladu, vrátane všetkých znížení hodnoty na čistú realizovateľnú hodnotu. Štandard takisto poskytuje návod na oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na priradenie nákladov k zásobám.

2.   Tento štandard sa vzťahuje na všetky druhy zásob s výnimkou:

3. Tento štandard sa nevzťahuje na oceňovanie zásob držaných:

4. Zásoby uvedené v odseku 3 písm. a) sú oceňované v čistej realizovateľnej hodnote v určitých štádiách výroby. K tomu dochádza napríklad po zbere poľnohospodárskej úrody alebo po vyťažení nerastnej suroviny, keď sa ďalší predaj zabezpečuje forwardovou zmluvou alebo štátnou zárukou, alebo keď existuje aktívny trh so zanedbateľným rizikom nepredajnosti. Na tieto zásoby sa nevzťahujú len požiadavky na oceňovanie v tomto štandarde.

5. Makléri-obchodníci sú tí, ktorí nakupujú alebo predávajú komodity pre iné osoby alebo na svoj vlastný účet. Zásoby uvedené v odseku 3 písm. b) sa v zásade získavajú s cieľom predaja v blízkej budúcnosti a tvorby zisku z pohybov v cenách alebo marži maklérov-obchodníkov. Ak sa tieto zásoby oceňujú v reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj, nevzťahujú sa na ne len požiadavky na oceňovanie v tomto štandarde.

6. Ďalej uvedené pojmy sa používajú v tomto štandarde vo vymedzenom význame:

7. Čistá realizovateľná hodnota sa vzťahuje na čistú sumu, ktorú účtovná jednotka očakáva, že sa zrealizuje z predaja zásob pri bežnom podnikaní. Reálna hodnota odráža cenu, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja niektorých zásob na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre tieto zásoby medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. Prvá hodnota je hodnota špecifická pre účtovnú jednotku; druhá nie je špecifická pre účtovnú jednotku. Čistá realizovateľná hodnota zásob sa nemusí rovnať reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj.

8. Zásoby zahŕňajú tovar nakúpený a držaný na ďalší predaj vrátane, napríklad, tovaru nakúpeného maloobchodníkom a držaného na ďalší predaj alebo pozemky a iný majetok držané na ďalší predaj. Zásoby zahŕňajú aj účtovnou jednotkou vyrobené hotové výrobky alebo nedokončenú výrobu a zahŕňajú materiály a dodávky čakajúce na použitie vo výrobnom procese. Náklady vynaložené na plnenie zmluvy so zákazníkom, ktoré nevedú k vytváraniu zásob (alebo aktív v rozsahu pôsobnosti iného štandardu), sa účtujú v súlade so štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi.

9. Zásoby sa oceňujú na nižšej z úrovní obstarávacích alebo výrobných nákladov a čistej realizovateľnej hodnoty.

10. Obstarávacia cena zásob zahŕňa všetky náklady na nákup, náklady na premenu a ostatné náklady, ktoré vznikajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu.

11. Náklady na nákup zásob zahŕňajú nákupnú cenu, dovozné clá a ostatné dane (iné ako dane následne získateľné účtovnou jednotkou späť od daňových úradov) a dopravné a manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo priraditeľné k obstaraniu hotových výrobkov, materiálov a služieb. Obchodné zľavy, rabaty a iné podobné položky sa odpočítajú pri určovaní nákladov na nákup.

12. Náklady na premenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s jednotkami výroby, ako je priama práca. Zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie fixnej a variabilnej výrobnej réžie, ktoré sú vynaložené pri zmene materiálov na hotové výrobky. Fixná výrobná réžia predstavuje tie nepriame výrobné náklady, ktoré zostávajú relatívne nemenné bez ohľadu na objem výroby, ako sú napríklad odpisy a údržba výrobných budov, a zariadení a aktív s právom na užívanie použitých vo výrobnom procese a náklady na riadenie a na administratívu výroby. Variabilná výrobná réžia predstavuje tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia priamo alebo takmer priamo s objemom výroby, ako sú nepriame materiály a nepriama práca.

13. Rozvrhnutie fixnej výrobnej réžie v rámci nákladov na premenu je založené na bežnej kapacite výrobných zariadení. Bežná kapacita je očakávaný objem výroby, ktorý sa v priemere dosiahne počas niekoľkých období alebo sezón za bežných okolností so zohľadnením straty kapacity v dôsledku plánovanej údržby. Môže sa použiť skutočná úroveň výroby, ak sa približuje k bežnej kapacite. Suma fixnej réžie rozvrhnutá na každú jednotku výroby sa nezvyšuje v dôsledku nízkej výroby alebo nevyužitého výrobného zariadenia. Nerozvrhnutá réžia je vykázaná ako náklad v období, v ktorom vznikne. V obdobiach neobvykle vysokého objemu výroby je suma fixnej réžie rozvrhnutej na každú jednotku výroby znížená tak, aby ocenenie zásob nebolo vyššie ako náklady. Variabilné výrobné réžie sú rozvrhnuté na každú výrobnú jednotku na základe skutočného použitia výrobných zariadení.

14. Výsledkom výrobného procesu môže byť výroba viac ako jedného výrobku súčasne. To je situácia, keď sa napríklad spoločne vyrábajú výrobky alebo keď existuje hlavný a vedľajší výrobok. Ak nie je možné identifikovať osobitne náklady na premenu každého výrobku, potom sú rozvrhnuté medzi výrobky na racionálnom a konzistentnom základe. Rozvrhnutie môže byť založené napríklad na relatívnej predajnej hodnote každého výrobku buď v štádiu výrobného procesu, keď sa výrobky stanú samostatne identifikovateľné, alebo po skončení výroby. Väčšina vedľajších výrobkov je svojou povahou nevýznamná. V tomto prípade sa vedľajšie výrobky často oceňujú v čistej realizovateľnej hodnote, ktorá sa odpočíta od nákladov na hlavný výrobok. Výsledkom je, že účtovná hodnota hlavného výrobku sa významne nelíši od nákladov na jeho výrobu.

15. Ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do tej miery, v ktorej sa vynakladajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu. Napríklad môže byť vhodné zahrnúť do obstarávacej ceny zásob nevýrobnú réžiu alebo náklady na návrhy výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.

16. Príklady nákladov vylúčených z obstarávacej ceny zásob a vykázaných ako náklad obdobia, v ktorom vznikli, sú tieto:

17. V IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky sa vymedzujú obmedzené prípady, za ktorých sa do obstarávacej ceny zásob môžu zahrnúť náklady na prijaté úvery a pôžičky.

18. Účtovná jednotka môže nakúpiť zásoby s odloženým termínom splatenia. Ak takéto dohody evidentne obsahujú finančnú zložku, takáto zložka, daná napríklad rozdielom medzi nákupnou cenou za bežných platobných podmienok a zaplatenou sumou, sa vykazuje ako úrokové náklady vzťahujúce sa na obdobie financovania.

19. Ak poskytovatelia služieb majú zásoby, oceňujú ich vo výške nákladov vynaložených na ich výrobu. Tieto náklady zahŕňajú predovšetkým náklady práce a iné náklady na zamestnancov priamo sa podieľajúci na poskytovaní služby, vrátane vedúcich pracovníkov a priraditeľných režijných nákladov. Náklady práce a iné náklady týkajúce sa zamestnancov zaoberajúcich sa predajom a všeobecnou správou nie sú zahrnuté, ale sú vykázané ako náklady v období, v ktorom vznikli. Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb nezahŕňa ziskovú maržu ani nepriraditeľné režijné náklady, ktoré sa často započítavajú do cien účtovaných poskytovateľmi služieb.

20. V súlade s IAS 41 Poľnohospodárstvo sa zásoby zahŕňajúce poľnohospodársku produkciu, ktorú účtovná jednotka zozbierala zo svojho biologického majetku, ocenia pri prvotnom vykázaní v ich reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj v mieste zberu. Sú to náklady na zásoby k tomuto dátumu na uplatnenie tohto štandardu.

21. Techniky stanovenia obstarávacej ceny zásob, ako je metóda štandardných nákladov alebo maloobchodná metóda, sa môžu používať na uľahčenie, ak sa výsledky približujú obstarávacím nákladom. Pri štandardných nákladoch sa berie do úvahy bežná úroveň materiálu a dodávok, práce, bežná úroveň efektívnosti a využitia kapacity. Tieto sa pravidelne preverujú a v prípade potreby sa revidujú podľa súčasných podmienok.

22. Maloobchodná metóda sa často používa v maloobchode na oceňovanie zásob veľkého počtu rýchloobrátkových položiek, ktoré majú podobné marže a pri ktorých je nepraktické použiť iné nákladové metódy. Obstarávacia cena zásob sa určuje odpočítaním vhodnej percentuálnej časti marže od predajnej hodnoty zásob. Pri použitej percentuálnej časti sa zohľadňujú zásoby precenené na hodnotu nižšiu, ako bola pôvodná predajná cena. Často sa používa priemerná percentuálna sadzba pre každú maloobchodnú jednotku.

23. Obstarávacia cena položiek zásob, ktoré nie sú bežne zameniteľné, a tovaru alebo služby vyrábaných a určených na konkrétne projekty, sa určí pomocou špecifického identifikovania ich individuálnych nákladov.

24. Špecifická identifikácia nákladov znamená, že k identifikovaným položkám zásob sa pripočítajú konkrétne náklady. Tento postup je vhodný pre položky zásob vyčlenené pre konkrétny projekt bez ohľadu na to, či sa nakúpili alebo vyrobili. Špecifická identifikácia nákladov je však nevhodná vtedy, keď existuje veľký počet položiek zásob, ktoré sú navzájom bežne zameniteľné. Za takýchto okolností možno použiť metódu výberu tých položiek, ktoré zostávajú v zásobách, na dosiahnutie vopred určených vplyvov na zisk alebo stratu.

25. Obstarávacia cena zásob iných, ako tie, ktoré sú predmetom odseku 23, sa určí použitím vzorca prvý dnu, prvý von (FIFO) alebo vzorca váženého priemeru nákladov. Účtovná jednotka použije rovnaký oceňovací vzorec pre všetky zásoby podobnej povahy a ktoré účtovná jednotka podobne používa. Pre zásoby odlišnej povahy alebo odlišného použitia môže byť odôvodnené použiť rôzne oceňovacie vzorce.

26. Napríklad zásoby používané v jednom prevádzkovom segmente môže účtovná jednotka používať iným spôsobom ako zásoby toho istého druhu v inom prevádzkovom segmente. Samotný rozdiel v geografickom umiestnení zásob (alebo v príslušných daňových predpisoch) však nestačí na zdôvodnenie použitia rozdielnych oceňovacích vzorcov.

27. Vzorec FIFO predpokladá, že prvé sa predávajú tie položky zásob, ktoré boli nakúpené alebo vyrobené skôr a následkom toho položky zostávajúce v zásobách na konci obdobia sú tie, ktoré sa nakúpili alebo vyrobili nedávno. Podľa vzorca váženého priemeru z nákladov sa náklady na každú položku určia z váženého priemeru z obstarávacích cien alebo nákladov podobných položiek na začiatku účtovného obdobia a obstarávacích cien alebo nákladov podobných položiek nakúpených alebo vyrobených počas účtovného obdobia. V závislosti od situácie účtovnej jednotky je možné vypočítať priemer na periodickej báze alebo vždy pri prijatí ďalšej dodávky.

28. Obstarávacia cena zásob sa nemusí získať späť, ak sú poškodené, úplne alebo čiastočne zastarané alebo ich predajné ceny poklesli. Obstarávacia cena zásob nemusí byť späť získateľná ani v prípade, ak sa zvýšili odhadované náklady na dokončenie alebo odhadované náklady na uskutočnenie predaja. Prax znižovania hodnoty zásob pod úroveň nákladov na čistú realizovateľnú hodnotu je v súlade s tým, že majetok by nemal byť zaúčtovaný v sumách vyšších, ako sa očakávajú z realizácie ich predaja alebo použitia.

29. Zásoby sa zvyčajne znižujú na čistú realizovateľnú hodnotu položka po položke. Za určitých okolností sa však môžu podobné alebo súvisiace položky vhodne spájať do skupín. Môžu to byť napríklad položky zásob vzťahujúce sa na rovnaký výrobkový rad, ktoré majú podobný účel alebo konečné použitie a vyrábajú a predávajú sa v rovnakej geografickej oblasti a nemôžu byť prakticky ohodnotené oddelene od iných položiek daného výrobkového radu. Nie je vhodné znižovať hodnotu zásob podľa ich jednotlivých kategórií, napríklad iba hotové výrobky alebo iba všetky zásoby v určitom prevádzkovom segmente.

30. Odhady čistej realizovateľnej hodnoty vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných dôkazov o očakávanej hodnote z realizácie zásob v čase, keď sa odhady urobili. Pri týchto odhadoch sa berú do úvahy pohyby v cenách alebo nákladoch, ktoré súvisia s udalosťami po skončení obdobia v takom rozsahu, že týmito udalosťami sa potvrdia podmienky existujúce ku koncu obdobia.

31. Pri odhadoch čistej realizovateľnej hodnoty sa takisto berie do úvahy aj účel, na ktorý sa zásoby držia. Napríklad čistá realizovateľná hodnota množstva zásob držaného na uspokojenie pevných predajov a zákaziek na poskytnutie služby vychádza zo zmluvnej ceny. Ak sú tieto zmluvy o predaji na menšie množstvá, ako sú skladové zásoby, pri určení čistej realizovateľnej hodnoty zvyšku sa vychádza z bežných predajných cien. Zo zmlúv o predaji, ktoré presahujú množstvo držaných zásob, alebo z pevných kúpnych zmlúv, môže vyplynúť rezerva. Týmito rezervami sa zaoberá štandard IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva.

32. Hodnota materiálu a ostatných dodávok držaných na použitie vo výrobe zásob sa neznižuje pod tieto obstarávacie náklady, ak sa očakáva predaj hotových výrobkov, ktorých budú súčasťou, za rovnakú alebo vyššiu cenu ako tieto náklady. Ak však zníženie ceny materiálov naznačuje, že náklady na hotové výrobky prevyšujú čistú realizovateľnú hodnotu, zníži sa hodnota materiálov na čistú realizovateľnú hodnotu. Za týchto okolností môžu byť reprodukčné náklady materiálu tým najlepším dostupným ocenením ich čistej realizovateľnej hodnoty.

33. Čistá realizovateľná hodnota sa prehodnocuje v každom nasledujúcom období. Ak prestanú existovať okolnosti, na základe ktorých sa predtým znížila hodnota zásob pod ich obstarávaciu cenu, alebo ak existujú jednoznačné dôkazy o zvýšení čistej realizovateľnej hodnoty v dôsledku zmien hospodárskej situácie, zníženie hodnoty sa zruší (t. j. výška zrušenia je ohraničená do výšky pôvodného zníženia hodnoty) tak, že nová účtovná hodnota sa rovná obstarávacej cene alebo revidovanej čistej realizovateľnej hodnote podľa toho, ktorá z nich je nižšia. To môže nastať napríklad vtedy, ak určitá položka zásob, ktorá je zaúčtovaná v čistej realizovateľnej hodnote z dôvodu zníženia jej predajnej ceny, je stále k dispozícii v nasledujúcom období a jej predajná cena sa zvýšila.

34. Ak sa zásoby predajú, účtovná hodnota týchto zásob sa vykáže ako náklad v období, v ktorom sa vykáže súvisiaci výnos. Sumy všetkých znížení zásob na čistú realizovateľnú hodnotu a všetky straty zásob sa vykážu ako náklad za obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu hodnoty alebo k strate. Suma zrušenia zníženia hodnoty zásob na základe zvýšenia čistej realizovateľnej hodnoty sa vykáže ako zníženie sumy zásob vykázanej ako náklad v období, v ktorom sa uskutočnilo zrušenie.

35. Niektoré zásoby sa môžu priradiť k iným účtom majetku, napríklad ako zásoby použité ako súčasť nehnuteľností, strojov a zariadení vyrobených vo vlastnej réžii. Zásoby priradené týmto spôsobom k inému majetku sa vykážu ako náklad počas doby použiteľnosti tohto majetku.

36. V účtovnej závierke sa zverejnia tieto informácie:

37. Informácie o účtovných hodnotách v rôznych klasifikáciách zásob a o rozsahu zmien v tomto majetku sú užitočné pre používateľov účtovnej závierky. Obvyklé klasifikácie zásob sú tovar, poddodávky, materiál, nedokončená výroba a hotové výrobky.

38. Hodnota zásob vykázaných ako náklad počas obdobia, ktorá sa často označuje ako náklady na predaj, pozostáva z tých nákladov, ktoré boli predtým zahrnuté do ocenenia zásob teraz predaných a z nerozvrhnutej réžie a z neobvyklej výšky nákladov na výrobu zásob. Okolnosti špecifické pre účtovnú jednotku môžu takisto oprávňovať na zahrnutie iných súm, ako sú napríklad distribučné náklady.

39. Niektoré účtovné jednotky si volia formát výkazu ►M5  komplexného výsledku ◄ , ktorý vedie k zverejneniu súm odlišných od obstarávacej ceny zásob vykázanej ako náklad počas obdobia. V rámci tohto formátu prezentuje účtovná jednotka analýzu nákladov s klasifikáciou podľa druhu nákladov. V tomto prípade účtovná jednotka zverejňuje náklady vykázané ako náklady na suroviny a spotrebný materiál, náklady na priame mzdy a ostatné náklady spolu so sumou čistej zmeny stavu zásob za obdobie.

40. Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie, ktoré sa začína pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

40C. Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 6 a mení a dopĺňa sa odsek 7. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

40E. Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenili odseky 2, 8, 29 a 37 a vypustil sa odsek 19 Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.

40F. Štandardom IFRS 9 vydaným v júli 2014 sa zmenil odsek 2 a vypustili sa odseky 40A, 40B a 40D. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

40G. Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 12 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

41. Týmto štandardom sa nahrádza IAS 2 Zásoby (revidovaný v roku 1993).

42. Týmto štandardom sa nahrádza SIC-1 Konzistentnosť – rôzne oceňovacie vzorce pre zásoby.

1. Účtovná jednotka zostavuje výkaz ►M5  o peňažných tokoch ◄ v súlade s požiadavkami tohto štandardu a prezentuje ho ako neoddeliteľnú súčasť svojej účtovnej závierky za každé obdobie, za ktoré sa účtovná závierka predkladá.

2. Tento štandard nahrádza IAS 7 Výkaz zmien vo finančnej situácii, schválený v júli 1977.

3. Používatelia účtovnej závierky jednotky sa zaujímajú o to, ako účtovná jednotka vytvára a používa peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty. Platí to bez ohľadu na charakter činností účtovnej jednotky a na to, či je možné peniaze vnímať ako produkt účtovnej jednotky, ako je to v prípade finančnej inštitúcie. Účtovné jednotky potrebujú peniaze v podstate z rovnakých dôvodov, hoci ich hlavné výnosové činnosti môžu byť rozdielne. Peniaze potrebujú na uskutočňovanie svojich činností, splácanie svojich záväzkov a zabezpečovanie návratnosti prostriedkov svojim investorom. V tomto štandarde sa preto vyžaduje, aby všetky účtovné jednotky predkladali výkaz ►M5  o peňažných tokoch ◄ .

4. Vo výkaze ►M5  o peňažných tokoch ◄ , ak je použitý v spojení s ostatnými výkazmi účtovnej závierky, sa poskytujú informácie, ktoré umožňujú používateľom hodnotiť zmeny v čistých aktívach účtovnej jednotky, jej finančnú štruktúru (vrátane jej likvidity a solventnosti) a jej schopnosti ovplyvňovať výšku a časové rozvrhnutie peňažných tokov, aby sa prispôsobili meniacim sa okolnostiam a príležitostiam. Informácie o peňažných tokoch sú užitočné na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a umožňujú používateľom vypracúvať modely na posudzovanie a porovnávanie súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov rôznych účtovných jednotiek. Zvyšuje sa tým takisto porovnateľnosť vykazovania prevádzkovej výkonnosti rôznych účtovných jednotiek, pretože sa tým vylučujú účinky používania rôznych spôsobov účtovania rovnakých transakcií a udalostí.

5. Informácie o minulých peňažných tokoch sa často používajú ako ukazovateľ sumy, časového rozvrhnutia a istoty budúcich peňažných tokov. Sú tiež užitočné na overovanie presnosti minulých odhadov budúcich peňažných tokov a na preskúmanie vzťahu medzi ziskovosťou a čistým peňažným tokom a účinkom zmeny cien.

6. Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

7. Peňažné ekvivalenty sú držané na účely uspokojovania krátkodobých peňažných záväzkov, nie na investičné alebo iné účely. Aby investícia spĺňala podmienky peňažného ekvivalentu, musí byť ľahko zameniteľná za známu sumu peňažných prostriedkov a podliehať nepatrnému riziku zmeny hodnoty. Investícia preto bežne spĺňa podmienky peňažného ekvivalentu len vtedy, ak má krátku dobu splatnosti, napríklad tri mesiace alebo menej, od dátumu obstarania. Investície do vlastného imania sú vylúčené z peňažných ekvivalentov, ak svojou podstatou nie sú peňažnými ekvivalentmi, napríklad v prípade prioritných akcií obstaraných krátko pred ich splatnosťou a so stanoveným dátumom splatnosti.

8. Pôžičky od bánk sa vo všeobecnosti považujú za finančné činnosti. V niektorých krajinách však tvoria kontokorentné úvery, splatné na požiadanie, neoddeliteľnú súčasť finančného riadenia účtovnej jednotky. Za týchto okolností sa kontokorentné úvery počítajú za súčasť peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Charakteristickou črtou takýchto vzťahov s bankou je, že zostatok bankového účtu sa často pohybuje z plusu do mínusu.

9. Pohyby medzi položkami predstavujúcimi peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sa z peňažných tokov vylučujú, pretože tieto zložky sú skôr súčasťou riadenia peňažných prostriedkov účtovnej jednotky ako súčasťou jej prevádzkových, investičných a finančných činností. Riadenie peňažných prostriedkov zahŕňa investovanie prebytku peňažných prostriedkov do peňažných ekvivalentov.

10. Výkaz ►M5  o peňažných tokoch ◄ podáva informácie o peňažných tokoch počas obdobia v členení na prevádzkové, investičné a finančné činnosti.

11. Účtovná jednotka prezentuje svoje peňažné toky z prevádzkových, investičných a finančných činností spôsobom, ktorý najlepšie vystihuje jej podnikanie. Klasifikácia podľa činností poskytuje informácie, ktoré umožňujú používateľom posúdiť vplyv týchto činností na finančnú situáciu účtovnej jednotky a na výšku jej peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Tieto informácie je možné využiť aj pri hodnotení vzťahov medzi týmito činnosťami.

12. Jedna a tá istá transakcia môže obsahovať rôzne klasifikované peňažné toky. Napríklad ak peňažná splátka úveru obsahuje úrok aj istinu, úroková časť môže byť začlenená medzi prevádzkové činnosti a istina je začlenená do finančnej činnosti.

13. Výška peňažných tokov plynúca z prevádzkových činností je kľúčovým ukazovateľom rozsahu, v akom prevádzkové činnosti účtovnej jednotky vytvorili dostatočné peňažné toky na splácanie úverov, udržiavanie prevádzkyschopnosti účtovnej jednotky, platenie dividend a uskutočňovanie nových investícií bez pomoci vonkajších zdrojov financovania. Informácie o historickom vývoji špecifických zložiek peňažných tokov z prevádzkových činností sú užitočné, v spojení s inými informáciami, pri predpokladaní budúcich peňažných tokov z prevádzkových činností.

14. Peňažné toky z prevádzkových činností sa v prvom rade odvodzujú z hlavných činností účtovnej jednotky vytvárajúcich výnosy. Preto vo všeobecnosti pochádzajú z transakcií a iných udalostí, ktoré ovplyvňujú vytváranie zisku alebo straty. Príkladmi peňažných tokov z prevádzkových činností sú:

15. Účtovná jednotka môže mať v držbe cenné papiere a úvery určené na predaj alebo obchodovanie s nimi, pričom v tomto prípade sú podobné zásobám špeciálne nadobudnutým na ďalší predaj. Preto sa peňažné toky vznikajúce z kúpy alebo predaja cenných papierov určených na predaj alebo obchodovanie klasifikujú ako prevádzkové činnosti. Podobne peňažné preddavky a úvery poskytované finančnými inštitúciami sa obvykle klasifikujú ako prevádzkové činnosti, pretože sa vzťahujú na hlavnú výnosovú činnosť účtovnej jednotky.

16. Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z investičných činností je dôležité, pretože tieto peňažné toky predstavujú mieru, do akej výdavky smerovali do prostriedkov zabezpečujúcich tvorbu budúcich výnosov a peňažných tokov. Iba výdavky, ktorých výsledkom je majetok vykázaný vo výkaze o finančnej situácii spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako investičné činnosti. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z investičných činností sú:

17. Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z finančných činností je dôležité, pretože tieto informácie sú užitočné pri predpokladaní nárokov budúcich peňažných tokov osobami, ktoré poskytujú účtovnej jednotke kapitál. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z finančných činností sú:

18. Účtovná jednotka vykazuje peňažné toky s prevádzkových činností použitím buď:

19. Účtovným jednotkám sa odporúča vykazovať peňažné toky z prevádzkových činností priamou metódou. Priama metóda poskytuje informácie, ktoré môžu byť užitočné pri odhade budúcich peňažných tokov a ktoré nie sú k dispozícii pri použití nepriamej metódy. Pri priamej metóde je možné získať informácie o hlavných skupinách hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov buď:

20. Podľa nepriamej metódy sa čistý peňažný tok z prevádzkovej činnosti stanovuje úpravou výsledku hospodárenia o účinky:

21. Účtovná jednotka vykazuje oddelene hlavné skupiny hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov, ktoré vznikajú z investičných a finančných činností, okrem peňažných tokov opísaných v odsekoch 22 a 24, ktoré sa vykazujú na netto základe.

22. Peňažné toky vznikajúce z ďalej uvedených prevádzkových, investičných alebo finančných činností sa môžu vykazovať na netto základe:

23. Príkladmi peňažných príjmov a výdavkov uvedených v odseku 22 písm. a) sú:

24. Peňažné toky vznikajúce z každej z ďalej uvedených činností finančnej inštitúcie sa môžu vykazovať na netto základe:

25. Peňažné toky vyplývajúce z transakcií v cudzej mene sa zaznamenajú vo funkčnej mene účtovnej jednotky, pričom na sumu v cudzej mene sa uplatní výmenný kurz medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumu peňažného toku.

26. Peňažné toky zahraničnej dcérskej spoločnosti sa prepočítavajú výmennými kurzami medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumom peňažných tokov.

27. Peňažné toky vyjadrené v cudzej mene sa vykazujú spôsobom zodpovedajúcim IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien. Povoľuje sa v ňom použitie výmenného kurzu, ktorý sa približuje k skutočnému kurzu. Napríklad na zaúčtovanie transakcií v cudzej mene alebo prepočet peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa môže použiť výmenný kurz stanovený ako vážený priemer za určité obdobie. Pri prepočítavaní peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa však v IAS 21 nepovoľuje použitie menového kurzu platného k súvahovému dňu

28. Nerealizované zisky a straty vyplývajúce zo zmien vo výmenných kurzoch cudzích mien nie sú peňažnými tokmi. Vplyv zmien kurzov cudzích mien na peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty držané alebo splatné v cudzej mene sa však uvádza vo výkaze ►M5  o peňažných tokoch ◄ , aby sa zosúladili peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku a na konci obdobia. Táto suma sa prezentuje oddelene od peňažných tokov z prevádzkových, investičných a finančných činností a zahŕňa rozdiely, ak nejaké existujú, ktoré by sa boli vyskytli, keby sa tieto peňažné toky vykazovali vo výmenných kurzoch ku koncu obdobia.

29. [Vypúšťa sa.]

30. [Vypúšťa sa.]

31. Peňažné toky z prijatých a zaplatených úrokov a dividend sa zverejňujú osobitne. Peňažné toky sa počas jednotlivých období klasifikujú konzistentným spôsobom buď v rámci prevádzkových, investičných, alebo finančných činností.

32. Celková suma úroku zaplateného počas obdobia sa vykazuje vo výkaze ►M5  o peňažných tokoch ◄ bez ohľadu na to, či bola vykázaná ako náklad v zisku ►M5  alebo strate ◄ alebo kapitalizovaná v súlade s IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky.

33. Pre finančné inštitúcie sa zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy obvykle klasifikujú ako prevádzkové peňažné toky. Pre ostatné účtovné jednotky však neexistuje konsenzus ohľadom klasifikácie týchto peňažných tokov. Zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy je možné považovať za prevádzkové peňažné toky, pretože sa podieľajú na určovaní výsledku hospodárenia. Zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy je možné alternatívne považovať za finančné peňažné toky, resp. investičné peňažné toky, pretože predstavujú náklady na získanie finančných zdrojov alebo návratnosť investícií.

34. Vyplatené dividendy sa môžu klasifikovať ako finančný peňažný tok, pretože sú nákladom na získanie finančných zdrojov. Zaplatené dividendy je možné alternatívne považovať za súčasť peňažných tokov z prevádzkových činností, aby sa používateľom ľahšie určovala schopnosť účtovnej jednotky vyplácať dividendy z prevádzkových peňažných tokov.

35. Peňažné toky plynúce z daní z príjmov sa zverejňujú osobitne a klasifikujú sa ako peňažné toky z prevádzkových činností, pokiaľ nie je možné ich špecificky začleniť do finančných a investičných činností.

36. Dane z príjmov vyplývajú z transakcií, v dôsledku ktorých vznikajú peňažné toky, ktoré sa vo výkaze ►M5  o peňažných tokoch ◄ vykazujú ako prevádzkové, investičné alebo finančné činnosti. Zatiaľ čo daňové náklady sa môžu dať pri investičných alebo finančných činnostiach ľahko identifikovať, peňažné toky súvisiace s daňami často nie je možné rozlíšiť a môžu vzniknúť v inom období ako peňažné toky zo základnej transakcie. Preto sa zaplatené dane obvykle klasifikujú ako peňažné toky z prevádzkových činností. Ak je však možné priradiť daňové peňažné toky k jednotlivej transakcii, v dôsledku ktorej vznikajú peňažné toky, ktoré sú začlenené do investičných alebo finančných činností, daňový peňažný tok sa podľa zváženia považuje za investičnú alebo finančnú činnosť. Ak sú daňové peňažné toky alokované do viacerých kategórií činností, zverejňuje sa celková suma zaplatených daní.

37 Pri účtovaní investície do pridruženého podniku, spoločného podniku alebo dcérskej spoločnosti, ktorá sa účtuje metódou vlastného imania alebo metódou nákladov, investor obmedzuje svoje vykazovanie vo výkaze peňažných tokov na peňažné toky medzi sebou a subjektom, do ktorého investuje, napríklad na dividendy a preddavky.

38 Účtovná jednotka, ktorá vykazuje svoj podiel v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku pomocou metódy vlastného imania, zahŕňa vo svojom výkaze peňažných tokov peňažné toky súvisiace so svojimi investíciami do pridruženého podniku alebo spoločného podniku a so zreteľom na prerozdelenia a ostatné platby alebo príjmy medzi ňou a pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom.

39. Súhrnné peňažné toky vznikajúce z dosiahnutého alebo zo strateného ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek sa prezentujú oddelene a klasifikujú sa ako investičné činnosti.

40. Účtovná jednotka súhrnne zverejňuje, v súvislosti s dosiahnutím a stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek počas obdobia, všetky tieto údaje:

40A Investičná spoločnosť, ako je vymedzená v IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, nemusí uplatňovať odsek 40 písm. c) alebo odsek 40 písm. d) na investíciu do dcérskej spoločnosti, ktorá musí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok.

41. Oddelené prezentovanie peňažného toku, spôsobeného dosiahnutím alebo stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, ako samostatných položiek spolu so samostatným zverejňovaním súm nadobudnutého alebo vyradeného majetku a záväzkov pomáha odlíšiť tieto peňažné toky od peňažných tokov vznikajúcich z ostatných prevádzkových, investičných a finančných činností. Peňažné toky spôsobené stratou ovládania nie sú odpočítané od peňažných tokov z dosiahnutia ovládania.

42. Súhrnná suma peňažných prostriedkov, ktorá bola zaplatená alebo prijatá ako protiplnenie za dosiahnutie alebo stratu ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, sa vykazuje vo výkaze o peňažných tokoch v čistej výške peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov nadobudnutých alebo vyradených ako súčasť takýchto transakcií, udalostí alebo zmien v okolnostiach.

42A. Peňažné toky vznikajúce zo zmien vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, sa vykazujú ako peňažné toky z finančných činností, pokiaľ nie je dcérska spoločnosť v držbe investičnej spoločnosti, ako je vymedzená v IFRS 10, a pokiaľ nemusí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok.

42B. Zmeny vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, ako napríklad následný nákup alebo predaj nástrojov vlastného imania dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, sa účtujú ako transakcie vo vlastnom imaní (pozri IFRS 10, pokiaľ dcérska spoločnosť nie je v držbe investičnej spoločnosti a nemusí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok). V súlade s tým sa výsledné peňažné toky vykazujú rovnakým spôsobom ako iné transakcie s vlastníkmi opísané v odseku 17.

43. Investičné a finančné transakcie, ktoré si nevyžadujú použitie peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov, sa vylučujú z výkazu ►M5  o peňažných tokoch ◄ . Tieto transakcie sa zverejňujú na inom mieste účtovnej závierky spôsobom, ktorý sa poskytujú všetky dôležité informácie o týchto investičných a finančných činnostiach.

44. Mnohé investičné a finančné činnosti nemajú priamy vplyv na súčasné peňažné toky, hoci ovplyvňujú kapitálovú a majetkovú štruktúru účtovnej jednotky. Vylúčenie nepeňažných transakcií z výkazu o peňažných tokoch je v súlade s cieľom výkazu o peňažných tokoch, keďže tieto položky v bežnom období nezahŕňajú peňažné toky. Príkladmi nepeňažných transakcií sú:

44A.   Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožňujú vyhodnotiť zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností, ako aj zmeny vyplývajúce z peňažných tokov a nepeňažné zmeny.

44B. V rozsahu potrebnom na splnenie požiadavky odseku 44A účtovná jednotka zverejňuje tieto zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností:

44C. Záväzky vyplývajúce z finančných činností sú záväzky, pri ktorých peňažné toky boli alebo budúce peňažné toky budú klasifikované vo výkaze o peňažných tokoch ako peňažné toky z finančných činností. Požiadavka na zverejňovanie uvedená v odseku 44A sa okrem toho uplatňuje aj na zmeny finančných aktív (napríklad aktív, ktorými sa zabezpečujú záväzky vyplývajúce z finančných činností), ak peňažné toky z uvedených finančných aktív boli alebo budúce peňažné toky budú zahrnuté do peňažných tokov z finančných činností.

44D. Jedným zo spôsobov, ako splniť požiadavku na zverejňovanie uvedenú v odseku 44A, je zosúhlasenie začiatočných a konečných zostatkov vo výkaze o finančnej situácii pri záväzkoch vyplývajúcich z finančných činností vrátane zmien uvedených v odseku 44B. Ak účtovná jednotka zverejní takéto zosúhlasenie, poskytne dostatočné informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožnia prepojiť položky zahrnuté do zosúhlasenia s výkazom o finančnej pozícii a výkazom o peňažných tokoch.

44E. Ak účtovná jednotka zverejní informácie vyžadované podľa odseku 44A v kombinácii so zverejnením zmien iných aktív a záväzkov, zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností zverejní oddelene od zmien uvedených iných aktív a záväzkov.

45. Účtovná jednotka zverejňuje súčasti peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a prezentuje zosúhlasenie medzi sumami vo výkaze ►M5  o peňažných tokoch ◄ a ekvivalentnými položkami vykazovanými v súvahe.

46. Vzhľadom na rozmanitosť praktík pri riadení peňažných prostriedkov a opatrení v bankovníctve po celom svete a s cieľom dosiahnuť súlad s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky účtovná jednotka zverejňuje politiku, ktorú uplatňuje pri určovaní štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

47. Účinok každej zmeny v politike určovania súčastí peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, napríklad zmena v klasifikácii finančných nástrojov, predtým považovaných za súčasť investičného portfólia účtovnej jednotky, sa vykazuje v súlade s IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

48. Účtovná jednotka zverejňuje, spoločne s komentárom manažmentu, sumu významných zostatkov peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držaných účtovnou jednotkou, ktoré nie sú k dispozícii na použitie v skupine.

49. Existujú rôzne okolnosti, za ktorých nie sú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané účtovnou jednotkou k dispozícii na použitie v skupine. Príklady zahŕňajú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané dcérskou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť v krajine, kde sa uplatňujú devízové alebo iné právne obmedzenia, keď tieto zostatky nie sú k dispozícii na bežné použitie v materskej spoločnosti alebo v iných dcérskych spoločnostiach.

50. Pre používateľov môžu byť pre pochopenie finančnej situácie a likvidity účtovnej jednotky významné dodatočné informácie. Odporúča sa zverejňovanie týchto informácií, spolu s komentárom manažmentu, ktoré môžu zahŕňať:

51. Osobitné zverejňovanie peňažných tokov, ktoré predstavujú zvýšenie prevádzkovej kapacity a peňažných tokov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie prevádzkovej kapacity, je užitočné tým, že používateľovi umožní určiť, či účtovná jednotka dostatočne investuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity. Účtovná jednotka, ktorá dostatočne neinvestuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity, môže ohrozovať budúcu ziskovosť v záujme bežnej likvidity a rozdelenia prostriedkov majiteľom.

52. Zverejnením segmentových peňažných tokov sa umožňuje používateľom lepšie pochopiť vzťah medzi peňažnými tokmi z podnikania ako celku a jeho zložkami a vzťah dostupnosti a variability segmentových peňažných tokov.

53. Tento štandard nadobúda účinnosť pre účtovné závierky zostavené za obdobia začínajúce sa 1. januára 1994 alebo neskôr.

54. IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 39 až 42 a pridal odseky 42A a 42B. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Tieto zmeny a doplnenia sa uplatnia retrospektívne.

55. Odsek 14 bol zmenený a doplnený Vylepšeniami IFRS vydanými v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť a uplatňuje odsek 68A IAS 16.

56. Odsek 16 bol zmenený a doplnený Vylepšeniami IFRS vydanými v apríli 2009. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2010 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

57. Štandardmi IFRS 10 a IFRS 11 Spoločné dohody, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 37, 38 a 42B a zrušil sa odsek 50 písm. b). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardov IFRS 10 a IFRS 11.

58. Dokumentom Investičné spoločnosti (zmeny a doplnenia IFRS 10, IFRS 12 a IAS 27), vydaným v októbri 2012, sa zmenili a doplnili odseky 42A a 42B a vložil sa odsek 40A. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny a doplnenia za ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2014 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie Investičných spoločností je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny a doplnenia skôr, uplatní zároveň aj všetky zmeny a doplnenia zahrnuté v Investičných spoločnostiach.

59. Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 17 a 44. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

60. Dokumentom Iniciatíva týkajúca sa zverejňovania (zmeny IAS 7), vydaným v januári 2016, sa doplnili odseky 44A až 44E. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2017 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Keď účtovná jednotka po prvýkrát použije uvedené zmeny, nemusí poskytnúť porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobia.

1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmien v účtovnej politike vrátane postupov účtovania a zverejňovania zmien v účtovnej politik, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má za cieľ zvýšiť relevantnosť a spoľahlivosť účtovnej závierky účtovnej jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok účtovnej jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek.

2. Požiadavky na zverejnenia v súvislosti s účtovnou politikou, s výnimkou zmien účtovnej politiky, stanovuje IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

3. Tento štandard sa vzťahuje na výber a uplatňovanie účtovnej politiky, ako aj na účtovanie zmien účtovnej politiky, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb predchádzajúcich období.

4. Daňové účinky opráv chýb predchádzajúcich období a spätných úprav urobených na základe zmien účtovnej politiky sa účtujú a zverejňujú v súlade s IAS 12 Dane z príjmov.

5. Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

6. [Vypúšťa sa]

7. Ak sa na určitú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne vzťahujú ustanovenia niektorého IFRS, pri určovaní účtovnej politiky alebo účtovných politík na spracovanie tejto položky sa vychádza z daného IFRS.

8. V Medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva sa stanovujú účtovné politiky, ktorých výsledkom je podľa záverov IASB účtovná závierka obsahujúca relevantné a spoľahlivé informácie o transakciách, iných udalostiach a podmienkach, na ktoré sa vzťahujú. Uplatňovanie týchto účtovných politík sa nevyžaduje vtedy, ak účinok uplatnenia nie je významný. Považuje sa však za nevhodné robiť alebo nechávať neopravené nevýznamné odchýlky od požiadaviek IFRS s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky.

9. K IFRS je pripojený návod na pomoc účtovným jednotkám pri uplatňovaní ich požiadaviek. V každom takomto návode sa stanovuje, či je neoddeliteľnou súčasťou IFRS. Návod, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou IFRS, je povinný. Návod, ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou IFRS, neobsahuje požiadavky týkajúce sa účtovnej závierky.

10. Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahuje žiadny ►M5  IFRS ◄ , je úlohou manažmentu na základe posúdenia vypracovať a uplatňovať takú účtovnú politiku, ktorej výsledkom sú informácie:

11. Pri posúdení opísanom v odseku 10 musí manažment prihliadať na tieto zdroje a zvažovať ich použiteľnosť, a to v zostupnom poradí:

12. Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 môže vedenie zohľadniť aj aktuálne vyhlásenia iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré pri vypracúvaní účtovných štandardov, inej účtovnej literatúry a uznávaných postupov v danej oblasti uplatňujú podobný koncepčný rámec, a to do tej miery, aby neboli v rozpore so zdrojmi uvádzanými v odseku 11.

13. Účtovná jednotka svoju účtovnú politiku vyberá a uplatňuje konzistentne na všetky podobné transakcie, iné udalosti a podmienky, ak sa v niektorom štandarde alebo interpretácii výslovne nevyžaduje alebo nepripúšťa kategorizácia položiek, pre ktoré môže byť vhodnejšia iná účtovná politika. Ak sa v určitom štandarde alebo interpretácii takáto kategorizácia vyžaduje alebo pripúšťa, treba pre každú kategóriu určiť a konzistentne uplatňovať vhodnú účtovnú politiku.

14. Účtovná jednotka môže meniť účtovnú politiku len vtedy, ak:

15. Používatelia účtovnej závierky musia mať možnosť porovnávať účtovné závierky účtovnej jednotky v čase, aby bolo možné zistiť, ako sa vyvíja jej finančná situácia, finančná výkonnosť a peňažné toky. Z tohto dôvodu je potrebné, tak v rámci každého obdobia, ako aj medzi obdobiami, uplatňovať rovnakú účtovnú politiku okrem prípadov, keď zmena účtovnej politiky spĺňa niektoré z kritérií v odseku 14.

16. Zmenou účtovnej politiky nie je:

17. Prvé uplatnenie určitej politiky pri preceňovaní majetku v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia alebo IAS 38 Nehmotný majetok sa nepovažuje za zmenu účtovnej politiky v zmysle tohto štandardu, ale posudzuje sa ako precenenie v zmysle IAS 16 alebo IAS 38.

18. Na zmenu účtovnej politiky v zmysle odseku 17 sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 19 až 31.

19. V zmysle odseku 23:

20. Skoršie uplatnenie určitého ►M5  IFRS ◄ sa na účely tohto štandardu nepovažuje za dobrovoľnú zmenu účtovnej politiky.

21. Ak sa na danú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne nevzťahujú ustanovenia žiadneho štandardu ani interpretácie, môže manažment v súlade s odsekom 12 uplatniť účtovnú politiku vychádzajúcu z aktuálnych vyhlásení iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré pri vývoji účtovných štandardov uplatňujú podobný koncepčný rámec. Ak sa na základe zmeny a doplnenia takéhoto vyhlásenia účtovná jednotka rozhodne pristúpiť k zmene svojej účtovnej politiky, uvedená zmena sa účtuje a zverejní ako dobrovoľná zmena účtovnej politiky.

22. V zmysle odseku 23 je účtovná jednotka pri spätnej aplikácii zmeny účtovnej politiky v súlade s odsekom 19 písm. a) alebo b) povinná so spätnou platnosťou upraviť začiatočný stav všetkých zložiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie, ako aj iné porovnávacie sumy zverejnené za všetky ostatné predchádzajúce obdobia, a to tak, ako keby sa nová účtovná politika uplatňovala po celý čas.

23. Ak sa v zmysle odseku 19 písm. a) alebo b) vyžaduje spätná aplikácia, uplatňuje sa zmena účtovnej politiky spätne s výnimkou prípadov, keď sa buď nedajú určiť účinky zmeny v konkrétnom období, alebo výsledný účinok tejto zmeny.

24. Ak sa nedajú určiť účinky zmeny účtovnej politiky v rámci špecifického obdobia na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero prezentovaných predchádzajúcich období, uplatní účtovná jednotka novú účtovnú politiku na účtovné hodnoty majetku a záväzkov k začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možná spätná aplikácia, čo môže byť aj bežné obdobie, a za dané obdobie zodpovedajúcim spôsobom upraví začiatočný stav všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka.

25. Ak sa na začiatku bežného obdobia nedá určiť výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej politiky na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka upraví porovnávacie informácie tak, aby novú účtovnú politiku prospektívne uplatnila od čo najskoršieho možného dátumu.

26. Ak účtovná jednotka spätne uplatňuje novú účtovnú politiku, uplatní ju na porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobia od čo najskoršieho možného obdobia. Spätná aplikácia na predchádzajúce obdobie nie je možná, ak sa nedá určiť výsledný účinok na sumy v začiatočnej a konečnej súvahe za toto obdobie. Suma výslednej úpravy za obdobia pred obdobiami prezentovanými v účtovnej závierke sa zachytí v začiatočnom stave všetkých jednotlivých zložiek vlastného imania, ktorých sa zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie. Zvyčajne sa takto upravuje nerozdelený zisk. Možno však upravovať aj iné zložky vlastného imania (napríklad vtedy, ak sa vyžaduje súlad s niektorým štandardom alebo interpretáciou). K čo najskoršiemu dátumu sa upravia aj všetky ostatné informácie o predchádzajúcich obdobiach, napríklad historické súhrny finančných údajov.

27. Ak sa nová účtovná politika nedá spätne uplatniť z toho dôvodu, že nie je možné určiť výsledný účinok jej uplatnenia na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka ju uplatní v súlade s odsekom 25 prospektívne od začiatku čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že výsledná úprava sa neuplatní na tú časť majetku, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto obdobím. Zmena účtovnej politiky je prípustná aj vtedy, keď sa metóda nedá prospektívne uplatniť na žiadne predchádzajúce obdobie. Okolnosti, za ktorých nemožno novú účtovnú politiku uplatniť na jedno alebo viac predchádzajúcich období, sú opísané v odsekoch 50 až 53.

28. Ak má prvotné uplatnenie štandardu alebo interpretácie účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by malo takýto účinok, nedá sa však určiť suma príslušnej úpravy, alebo ak by mohlo mať takýto účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejní:

29. Ak má dobrovoľná zmena účtovnej politiky vplyv na bežné obdobie alebo na ktorékoľvek predchádzajúce obdobie, alebo ak by mala takýto účinok, nedá sa však určiť suma príslušnej úpravy, alebo ak by mohla mať takýto účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejní:

30. Ak účtovná jednotka neuplatnila nový štandard alebo interpretáciu, ktoré už boli zverejnené, ale zatiaľ nenadobudli účinnosť, jednotka zverejní:

31. V rámci plnenia ustanovení odseku 30 účtovná jednotka zváži aj zverejnenie:

32. V dôsledku neistôt, ktoré sú súčasťou podnikateľskej činnosti, sa mnohé položky účtovnej závierky nedajú oceniť presne, ale len na základe odhadov. Takéto odhady si vyžadujú posúdenie vychádzajúce z aktuálne dostupných spoľahlivých informácií. Príkladmi položiek, na ktorých stanovenie môžu byť nevyhnutné odhady, sú:

33. Použitie primeraných odhadov je podstatnou súčasťou zostavovania účtovných závierok a neznižuje sa ním ich spoľahlivosť.

34. Odhad možno bude treba zrevidovať, ak sa zmenia okolnosti, z ktorých sa pri odhade vychádzalo, prípadne v dôsledku nových informácií alebo viacerých skúseností. Revízia odhadu sa vzhľadom na svoju podstatu nevzťahuje na predchádzajúce obdobia a nepredstavuje opravu chyby.

35. Zmena uplatnenej oceňovacej základne je zmenou účtovnej politiky a nie zmenou účtovného odhadu. V prípadoch problematického rozlišovania medzi zmenou účtovnej politiky a zmenou účtovného odhadu sa zmena považuje za zmenu účtovného odhadu.

36. Vplyv zmeny účtovného odhadu, s výnimkou zmeny, na ktorú sa vzťahuje odsek 37, sa vykazuje prospektívne tak, že sa zahrnie do výsledku hospodárenia za:

37. Pokiaľ zmena účtovného odhadu vyvolá zmeny v majetku a záväzkoch, alebo ak sa táto zmena vzťahuje na určitú položku vlastného imania, vykáže sa ako úprava účtovnej hodnoty príslušného majetku, záväzku alebo vlastného imania v období zmeny.

38. Prospektívne vykazovanie vplyvu zmeny účtovného odhadu znamená, že daná zmena sa uplatní na transakcie, iné udalosti a podmienky počnúc dňom, keď došlo k zmene odhadu. Zmena v účtovnom odhade môže ovplyvniť iba výsledok hospodárenia za bežné obdobie, alebo výsledok hospodárenia za bežné aj za budúce obdobia. Napríklad zmena v odhade sumy nevymožiteľných pohľadávok ovplyvňuje iba zisk alebo stratu za bežné obdobie, a preto sa vykazuje v bežnom období. Zmena predpokladanej doby životnosti alebo predpokladaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku však ovplyvňuje odpisové náklady v bežnom aj v každom budúcom období počas zostávajúcej doby životnosti majetku. V oboch prípadoch sa vplyv zmeny súvisiaci s bežným obdobím vykazuje ako výnos alebo náklad v bežnom období. Prípadný vplyv na budúce obdobia sa vykáže ako výnos alebo náklad v týchto budúcich obdobiach.

39. Ak má zmena v účtovnom odhade účinok v bežnom období, alebo ak sa očakáva jej účinok v budúcich obdobiach, zverejní účtovná jednotka charakter tejto zmeny a jej sumu, s výnimkou zverejnenia takých účinkov na budúce obdobia, ktoré nemožno odhadnúť.

40. Ak suma účinku v budúcich obdobiach nie je zverejnená, pretože sa nedá odhadnúť, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

41. K chybám môže dochádzať pri vykazovaní, oceňovaní, prezentácii alebo zverejňovaní prvkov účtovnej závierky. Účtovná závierka nie je v súlade s IFRS, ak obsahuje buď významné chyby alebo nevýznamné chyby urobené úmyselne s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky. Zistené potenciálne chyby v bežnom období treba opraviť pred tým, ako sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Občas sa však môže stať, že k zisteniu významných chýb dôjde až v nasledujúcom období, pričom v takom prípade sa chyby za predchádzajúce obdobie opravujú v porovnávacích informáciách, ktoré sa prezentujú v účtovnej závierke za nasledujúce obdobie (pozri odseky 42 až 47).

42. V zmysle odseku 43 vykoná účtovná jednotka spätne opravu významných chýb za predchádzajúce obdobie v prvej účtovnej závierke schválenej na zverejnenie po zistení týchto chýb, a to:

43. Chyba za predchádzajúce obdobie sa opravuje spätným prehodnotením s výnimkou prípadov, keď sa nedá určiť jej vplyv na dané obdobie alebo jej výsledný vplyv.

44. Ak sa nedajú určiť účinky určitej chyby v danom období na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero predchádzajúcich prezentovaných období, prehodnotí účtovná jednotka začiatočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania za najskoršie obdobie, za ktoré možno vykonať spätné prehodnotenie (ktorým môže byť aj bežné obdobie).

45. Ak sa na začiatku bežného obdobia nedá určiť výsledný účinok danej chyby na všetky predchádzajúce obdobia, prehodnotí účtovná jednotka porovnávacie informácie s cieľom prospektívne opraviť chybu od čo najskoršieho možného dátumu.

46. Oprava chyby za predchádzajúce obdobie je vylúčená z výsledku hospodárenia za obdobie, v ktorom bola zistená. Akékoľvek prezentované informácie o predchádzajúcich obdobiach vrátane historických súhrnov finančných údajov sa prehodnotia od čo najskoršieho možného obdobia.

47. Ak sa nedá vyčísliť suma chyby (napríklad chyby pri uplatňovaní účtovnej politiky) za všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka upraví v súlade s odsekom 45 porovnávacie informácie prospektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že výsledné prehodnotenie sa neuplatní na tú časť majetku, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto obdobím. Okolnosti, za ktorých nie je možná oprava chyby za jedno alebo viacero predchádzajúcich období, sú opísané v odsekoch 50 až 53.

48. Je potrebné rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v účtovných odhadoch. Účtovné odhady sú v svojej podstate približné hodnoty, ktoré si môžu vyžadovať revíziu, keď sa objavia dodatočné informácie. Napríklad zisk alebo strata vykázaná na základe skutočnosti, ktorej výsledok je podmienený, sa nepovažuje za opravu chyby.

49. Pri uplatňovaní odseku 42 účtovná jednotka zverejňuje:

50. Za určitých okolností môže byť úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie (obdobia) nemuseli byť zhromažďované spôsobom, ktorý umožňuje či už spätnú aplikáciu novej účtovnej politiky (vrátane jej prospektívneho uplatnenia na predchádzajúce obdobia na účely odsekov 51 až 53) alebo spätné prehodnotenie s cieľom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, pričom opätovné vytváranie týchto informácií môže byť nevykonateľné.

51. Pri uplatňovaní účtovnej politiky na prvky účtovnej závierky vykazované alebo zverejňované v súvislosti s transakciami, inými udalosťami alebo podmienkami treba často robiť odhady. Odhady sú svojou podstatou subjektívne a možno ich robiť ►M5  po období vykazovania ◄ . Stanovovanie odhadov je potenciálne problematickejšie pri spätnom uplatnení účtovnej politiky, prípadne pri spätnom prehodnocovaní na účely opravy chyby za predchádzajúce obdobie, a síce vzhľadom na dlhšie obdobie, ktoré mohlo uplynúť od času, keď nastali transakcie, iné udalostí alebo podmienky, na ktoré sa vzťahuje daný odhad. Cieľ odhadov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia však zostáva rovnaký ako pri odhadoch za bežné obdobie, teda aby odhad odzrkadľoval okolnosti existujúce v čase, keď došlo k príslušným transakciám, iným udalostiam alebo podmienkam.

52. Z tohto dôvodu je pri spätnom uplatňovaní novej účtovnej politiky alebo opravy chyby za predchádzajúce obdobie potrebné odlíšiť informácie, ktoré

53. Pri uplatňovaní novej účtovnej politiky, resp. pri oprave súm, za predchádzajúce obdobie by sa nemal používať spätný pohľad, a to ani pri odhadoch predpokladaných úmyslov manažmentu v predchádzajúcom období, ani pri odhadoch súm vykázaných, ocenených alebo zverejnených v predchádzajúcom období. Ak napríklad účtovná jednotka v súlade s IAS 19 Zamestnanecké požitky opraví chybu vo výpočte svojich záväzkov v súvislosti s kumulovaným nárokom na nemocenské dávky zamestnancov za predchádzajúce obdobie, nezohľadňuje informáciu o nezvyčajne vysokom počte chrípkových ochorení v nasledujúcom období, ktorá sa objavila neskôr, ako bola účtovná závierka za predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie. Skutočnosť, že pri zmenách porovnávacích informácií prezentovaných za predchádzajúce obdobia sú často nutné významné odhady, nevylučuje spoľahlivú úpravu alebo opravu porovnávacích informácií.

54. Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršia aplikácia sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

54C. Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 52. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

54E. Štandardom IFRS 9 Finančné nástroje vydaným v júli 2014 sa zmenil odsek 53 a vypustili sa odseky 54A, 54B a 54D. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

54F. Na základe Zmien týkajúcich sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS vydaných v roku 2018 sa mení odsek 6 a odsek 11 písm. b). Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené, ak účtovná jednotka súčasne uplatňuje aj všetky ostatné zmeny zavedené v rámci Zmien týkajúcich sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS. Účtovná jednotka uplatňuje zmeny na odsek 6 a odsek 11 písm. b) spätne v súlade s týmto štandardom. Ak však účtovná jednotka určí, že spätná aplikácia by bola nevykonateľná, alebo by zahŕňala neprimerané náklady či úsilie, uplatňuje zmenu na odsek 6 a odsek 11 písm. b) odkazom na odseky 23 až 28 tohto štandardu. Ak by spätná aplikácia akejkoľvek zmeny v Zmenách týkajúcich sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS zahŕňala neprimerané výdavky či úsilie, účtovná jednotka pri uplatňovaní odsekov 23 až 28 tohto štandardu chápe každý odkaz s výnimkou poslednej vety odseku 27 ako „nevykonateľný“, pretože „zahŕňa neprimerané výdavky či úsilie“ a akýkoľvek odkaz na „vykonateľný“ ako „možný bez neprimeraných nákladov či úsilia“.

54G. Ak účtovná jednotka neuplatňuje IFRS 14 Časové rozlíšenie pri cenovej regulácii, účtovná jednotka pri uplatňovaní odseku 11 písm. b) na zostatky na účtoch pri cenovej regulácii naďalej odkazuje na definície, kritériá vykazovania a koncepcie oceňovania v Koncepčnom rámci prípravy a prezentácie finančných výkazov ( 2 ) a nie v koncepčnom rámci, pričom zohľadňuje ich uplatniteľnosť. Zostatok na účte pri cenovej regulácii je zostatok každého výdavkového (príjmového) účtu, ktorý nie je vykázaný ako aktívum alebo záväzok v súlade s inými uplatniteľnými štandardmi IFRS, ale je zahrnutý alebo sa očakáva, že ho regulátor sadzieb zahrnie do určovania sadzby (sadzieb), ktoré možno účtovať zákazníkom. Regulátor sadzieb je oprávnený orgán, ktorý je zákonom alebo iným právnym predpisom poverený určovať sadzby alebo rozpätie sadzieb, ktoré sú pre účtovnú jednotku záväzné. Regulátor sadzieb môže byť tretia strana alebo spriaznená osoba účtovnej jednotky vrátane jej vlastnej správnej rady, ak je uvedený orgán podľa zákona alebo nariadenia povinný určovať sadzby jednak v záujme zákazníkov a jednak s cieľom zaistiť celkovú finančnú životaschopnosť účtovnej jednotky.

54H. Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8) vydaným v októbri 2018 sa zmenil odsek 7 štandardu IAS 1 a odsek 5 štandardu IAS 8 a vypustil sa odsek 6 štandardu IAS 8. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

55. Týmto štandardom sa nahrádza IAS 8 Čistý zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách, revidovaný v roku 1993.

56. Týmto štandardom sa nahrádzajú tieto interpretácie:

1. Cieľom tohto štandardu je predpísať:

2. Tento štandard sa vzťahuje na účtovanie a zverejňovanie udalostí ►M5  po období vykazovania ◄ .

3. Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

4. Proces schvaľovania účtovnej závierky na zverejnenie je rôzny v závislosti od štruktúry riadenia, zákonných požiadaviek a postupov dodržiavaných pri zostavovaní a finalizácii účtovnej závierky.

5. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby účtovná jednotka predložila svoju účtovnú závierku po jej zverejnení na schválenie ►M5  vlastníkom ◄ . V takýchto prípadoch sa za deň schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje dátum jej zverejnenia, nie dátum, keď ju schválili ►M5  vlastníci ◄ .

6. V niektorých prípadoch sa od vedenia účtovnej jednotky vyžaduje, aby účtovnú závierku predložilo na schválenie dozornej rade (ktorá nemá výkonné právomoci). V takýchto prípadoch je účtovná závierka schválená na zverejnenie, keď ju vedenie schváli na účely predloženia dozornej rade.

7. Udalosti ►M5  po období vykazovania ◄ zahŕňajú všetky udalosti do dátumu, keď je účtovná závierka schválená na zverejnenie, a to aj vtedy, ak tieto udalosti nastanú po zverejnení oznámenia o zisku alebo iných vybraných finančných informácií.

8. Účtovná jednotka upraví sumy vykázané v účtovnej závierke tak, aby zohľadňovali udalosti ►M5  po období vykazovania ◄ , ktoré vyžadujú úpravu.

9. Príklady udalostí po období vykazovania, ktoré vyžadujú úpravu, v dôsledku ktorých musí účtovná jednotka upraviť sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke, alebo vykázať predtým nevykázané položky, sú tieto:

10. Účtovná jednotka neupravuje sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke na základe udalostí ►M5  po období vykazovania ◄ , ktoré si nevyžadujú úpravu.

11. Príkladom udalosti po období vykazovania, ktorá si nevyžaduje úpravu, je pokles reálnej hodnoty investícií medzi koncom obdobia vykazovania a dňom, keď sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Pokles reálnej hodnoty obvykle nesúvisí so stavom investícií ku koncu obdobia vykazovania, ale odráža okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. ◄ Účtovná jednotka preto neupravuje sumy príslušných investícií vykázaných v účtovnej závierke. Podobne účtovná jednotka neaktualizuje zverejnenú výšku týchto investícií k súvahovému dňu, aj keď môže byť potrebné dodatočné zverejnenie podľa odseku 21.

12. Ak účtovná jednotka oznámi výplatu dividend držiteľom nástrojov vlastného imania (v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia) ►M5  po období vykazovania ◄ , tieto dividendy sa nevykazujú ako záväzok k súvahovému dňu.

13. Ak sa výplata dividend deklaruje po období vykazovania, avšak predtým, ako je účtovná závierka schválená na zverejnenie, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok ku koncu obdobia vykazovania, pretože v tomto období neexistuje žiaden záväzok. Takéto dividendy sa vykážu v poznámkach k účtovnej závierke v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

14. Účtovná jednotka pri zostavovaní účtovnej závierky neuplatní zásadu nepretržitej činnosti, ak vedenie účtovnej jednotky ►M5  po období vykazovania ◄ rozhodne o likvidácii jednotky alebo o ukončení jej obchodnej činnosti, prípadne nemá inú reálnu možnosť, než uskutočniť jeden z týchto krokov.

15. Zhoršenie prevádzkových výsledkov a finančnej situácie ►M5  po období vykazovania ◄ môže naznačovať potrebu zvážiť, či je predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti ešte vhodný. Ak už predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti nie je vhodný, predstavuje to taký zásadný vplyv, že tento štandard vyžaduje zásadné zmeny základov, na ktorých je postavené účtovníctvo podniku, a nie iba úpravu hodnôt vykázaných podľa pôvodného základu účtovníctva.

16. IAS 1 stanovuje požadované zverejnenia v prípadoch, ak:

17. Účtovná jednotka zverejní informácie o tom, k akému dátumu a kým bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Ak sú vlastníci účtovnej jednotky alebo iné osoby oprávnené meniť a dopĺňať účtovnú závierku po jej zverejnení, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

18. Pre používateľov je dôležité vedieť, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, pretože účtovná závierka nezohľadňuje udalosti po tomto dátume.

19. Ak účtovná jednotka ►M5  po období vykazovania ◄ získa nové informácie o okolnostiach, ktoré existovali k súvahovému dňu, zaktualizuje zverejnené údaje súvisiace s týmito okolnosťami na základe tejto novej informácie.

20. V niektorých prípadoch je potrebné aktualizovať zverejnenia v účtovnej závierke účtovnej jednotky tak, aby odzrkadľovali nové informácie získané ►M5  po období vykazovania ◄ , a to aj vtedy, ak tieto informácie nemajú vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke. Príkladom potreby aktualizovať zverejnenia je situácia, keď sa ►M5  po období vykazovania ◄ objavil dôkaz o podmienenom záväzku, ktorý existoval k súvahovému dňu. Účtovná jednotka zváži, či na základe takéhoto dôkazu treba vykázať alebo zmeniť rezervu v zmysle IAS 37, a v tejto súvislosti zároveň zaktualizuje informácie, ktoré zverejnila o danom podmienenom záväzku.

21.  Ak sú udalosti, ktoré si po období vykazovania nevyžadujú úpravu, významné, pri ich nezverejnení by sa mohlo odôvodnene očakávať, že by to mohlo ovplyvniť rozhodnutia, ktoré primárni používatelia riadnej účtovnej závierky prijmú na základe tejto účtovnej závierky, ktorá poskytuje finančné informácie o konkrétnej vykazujúcej účtovnej jednotke. Účtovná jednotka preto pre každú významnú skupinu udalostí, ktoré si po období vykazovania nevyžadujú úpravu, zverejní:

22. Príkladmi udalostí ►M5  po období vykazovania ◄ nevyžadujúcich si úpravu, ktoré obvykle zakladajú povinnosť zverejnenia, sú:

23. Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršia aplikácia sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

23A. Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 11. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

23B. Štandardom IFRS 9 Finančné nástroje vydaným v júli 2014 sa zmenil odsek 9 Účtovná jednotka uplatňuje uvedenú zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

23C. Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8) vydaným v októbri 2018 sa zmenil odsek 21 Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny, keď uplatní zmeny vymedzenia pojmu významný v odseku 7 štandardu IAS 1 a odsekoch 5 a 6 štandardu IAS 8.

24. Týmto štandardom sa nahrádza IAS 10 Udalosti po ►M5  období vykazovania ◄ (revidovaný v roku 1999).

1. Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní zmlúv o zhotovení v účtovných závierkach dodávateľov.

2. Týmto štandardom sa nahrádza IAS 11 Účtovanie zákazkovej výroby schválený v roku 1978.

3. Nasledujúce pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

4. Zmluva o zhotovení môže byť dohodnutá na zhotovenie jediného aktíva, ako je most, budova, priehrada, potrubie, cesta, loď alebo tunel. V zmluve o zhotovení môže ísť aj o zhotovenie niekoľkých aktív, ktoré spolu úzko súvisia alebo sú navzájom závislé z hľadiska ich projektového riešenia, technológie a funkcie alebo ich konečného účelu alebo použitia. Medzi takéto zmluvy patria napríklad zmluvy na výstavbu rafinérií a iných komplexných častí tovární alebo zariadení.

5. Na účely tohto štandardu zmluva o zhotovení zahŕňa:

6. Zmluvy o zhotovení sú formulované niekoľkými spôsobmi, ktoré sa na účely tohto štandardu klasifikujú ako zmluvy s pevnou cenou a zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža. Niektoré zmluvy o zhotovení môžu obsahovať charakteristiky zmluvy s pevnou cenou, ako aj zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža, napríklad v prípade zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža, s dohodnutou maximálnou cenou. Za takýchto okolností musí dodávateľ zvážiť všetky podmienky uvedené v odsekoch 23 a 24, aby určil, kedy má vykázať zmluvné tržby a zmluvné náklady.

7. Požiadavky tohto štandardu sa zvyčajne uplatňujú samostatne na každú zmluvu o zhotovení. Za určitých okolností je však potrebné uplatňovať tento štandard na samostatne identifikovateľné súčasti jedinej zmluvy alebo spolu na skupinu zmlúv, aby sa vyjadrila podstata zmluvy alebo skupiny zmlúv.

8. Ak sa zmluva vzťahuje na niekoľko aktív, zhotovenie každého z aktív sa rieši prostredníctvom samostatnej zmluvy o zhotovení, ak:

9. Skupina zmlúv, či už s jedným zákazníkom alebo s niekoľkými zákazníkmi, sa rieši prostredníctvom jedinej zmluvy o zhotovení, ak:

10. V zmluve môže byť obsiahnutá možnosť zhotoviť dodatočné aktívum podľa voľby zákazníka, alebo môže byť zmenená a doplnená tak, aby zahŕňala zhotovenie dodatočného aktíva. Zhotovenie dodatočného aktíva sa rieši prostredníctvom samostatnej zmluvy o zhotovení, ak:

11. Zmluvné tržby zahŕňajú:

12. Zmluvné tržby sa oceňujú v objektívnej hodnote prijatej odmeny alebo pohľadávky. Oceňovanie zmluvných tržieb ovplyvňujú rôzne neistoty, ktoré závisia od výsledku budúcich udalostí. Odhady je často potrebné revidovať podľa toho, ako nastanú udalosti a ako sa vyriešia neistoty. Preto suma zmluvných tržieb môže medzi jednotlivými obdobiami stúpať alebo klesať. Napríklad:

13. Odchýlka je pokynom zákazníka na zmenu v rozsahu prác, ktoré sa majú vykonať podľa zmluvy. Odchýlka môže viesť k zvýšeniu alebo k zníženiu zmluvných tržieb. Príkladmi odchýlok sú zmeny v špecifikáciách alebo v projektovom riešení aktíva a zmeny v trvaní zmluvy. Odchýlka je zahrnutá do zmluvných tržieb, ak:

14. Nárok je suma, ktorú dodávateľ požaduje od zákazníka alebo inej strany ako náhradu za náklady nezahrnuté do zmluvnej ceny. Nárok môže vzniknúť napríklad z oneskorení spôsobených zákazníkom, z chýb v špecifikáciách alebo v projektovom riešení a z neodsúhlasených odchýlok v zmluvných prácach. Ocenenie výšky tržieb vznikajúceho z nárokov je predmetom vysokého stupňa neistoty a často závisí od výsledku rokovaní. Preto sú nároky zahrnuté do zmluvných tržieb, iba ak:

15. Stimulačné doplatky sú dodatočné sumy zaplatené dodávateľovi, ak sú dosiahnuté alebo prekročené stanovené parametre výkonov. Napríklad v zmluve sa môže umožňovať stimulačný doplatok dodávateľovi za predčasné splnenie zmluvy. Stimulačné doplatky sú zahrnuté do zmluvných tržieb, ak:

16. Zmluvné náklady zahŕňajú:

17. Náklady, ktoré priamo súvisia s konkrétnou zmluvou, zahŕňajú:

18. Náklady, ktoré sa dajú vo všeobecnosti priradiť k zmluvnej činnosti a môžu sa priradiť ku konkrétnym zmluvám, zahŕňajú:

19. Náklady, ktoré sú fakturovateľné konkrétnemu zákazníkovi podľa podmienok zmluvy, môžu zahŕňať niektoré náklady na všeobecnú administratívu a náklady na projektovanie a výstavbu, ktorých uhradenie je stanovené v zmluvných podmienkach.

20. Náklady, ktoré sa nedajú priradiť k zmluvným činnostiam alebo ich nie je možné priradiť ku konkrétnej zmluve, sú vylúčené z nákladov na zmluvu o zhotovení. Takéto náklady zahŕňajú:

21. Zmluvné náklady zahŕňajú náklady priraditeľné k zmluve za obdobie od dátumu zabezpečenia zmluvy do celkového splnenia zmluvy. Náklady, ktoré priamo súvisia so zmluvou a ktoré sú vynaložené na zabezpečenie splnenia zmluvy, sú však takisto zahrnuté ako súčasť zmluvných nákladov, ak ich možno samostatne identifikovať a spoľahlivo oceniť a je pravdepodobné, že zmluva bude uzavretá. Ak sú náklady, ktoré sú vynaložené na zabezpečenie uzavretia zmluvy, vykázané ako náklad v období, v ktorom sa vynaložili, nie sú zahrnuté do zmluvných nákladov v prípade, že zmluva je uzavretá v nasledujúcom období.

22. Ak možno výsledok zmluvy o zhotovení spoľahlivo odhadnúť, zmluvné tržby a zmluvné náklady súvisiace so zmluvou o zhotovení sa vykazujú ako tržby a náklady, podľa stupňa dokončenia zmluvnej činnosti k súvahovému dňu. Očakávaná strata zo zmluvy o zhotovení sa okamžite vykáže ako náklad v súlade s odsekom 36.

23. V prípade zmluvy s pevnou cenou možno spoľahlivo odhadnúť výsledok zmluvy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

24. V prípade zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža možno výsledok zmluvy o zhotovení spoľahlivo odhadnúť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

25. Vykazovanie tržieb a nákladov podľa stupňa dokončenia predmetu zmluvy sa často označuje ako metóda percenta dokončenia. Podľa tejto metódy sa zmluvné tržby priraďujú k zmluvným nákladom, ktoré sa vynaložili na dosiahnutie stupňa dokončenia, čoho výsledkom je vykazovanie tržieb, nákladov a zisku, ktorý môže byť priradený podielu dokončenej práce. Táto metóda poskytuje užitočné informácie o rozsahu zmluvnej činnosti a výkonnosti počas obdobia.

26. Podľa metódy percenta dokončenia sú zmluvné tržby vykázané ako tržby v zisku ►M5  alebo strate ◄ v účtovných obdobiach, v ktorých sa práca vykonáva. Zmluvné náklady sú zvyčajne vykázané ako náklad v zisku ►M5  alebo strate ◄ v účtovných obdobiach, v ktorých sa práca, na ktorú sa vzťahujú, vykonáva. Prípadné očakávané prevýšenie celkových zmluvných nákladov nad celkovými zmluvnými tržbami sa však v rámci zmluvy vykazuje okamžite ako náklad v súlade s odsekom 36.

27. Dodávateľ mohol vynaložiť zmluvné náklady, ktoré súvisia s budúcou činnosťou v rámci zmluvy. Takéto zmluvné náklady sa vykazujú v aktívach pod podmienkou, že je pravdepodobné, že budú spätne získané. Takéto náklady predstavujú sumu dlhovanú zákazníkmi a často sa klasifikujú ako nedokončené zmluvné práce.

28. Výsledok zmluvy o zhotovení možno spoľahlivo odhadnúť len vtedy, keď je pravdepodobné, že do účtovnej jednotky budú plynúť ekonomické úžitky spojené so zmluvou. Ak však vznikne neistota o vymožiteľnosti sumy, ktorá už bola zahrnutá do zmluvných tržieb a vykázaná v zisku ►M5  alebo strate ◄ , je nevymožiteľná suma alebo suma, ktorej získanie prestalo byť pravdepodobné, vykázaná skôr ako náklad, než ako úprava sumy zmluvných tržieb.

29. Účtovná jednotka je vo všeobecnosti schopná uskutočňovať spoľahlivé odhady po odsúhlasení zmluvy, v ktorej sa stanovia:

30. Stupeň dokončenia zmluvných prác možno zistiť rôznymi spôsobmi. Účtovná jednotka používa metódu, pomocou ktorej sa spoľahlivo meria vykonaná práca. Tieto metódy môžu v závislosti od charakteru zmluvy zahŕňať:

31. Ak je stupeň dokončenia stanovený podľa zmluvných nákladov vynaložených k dátumu, do nákladov vynaložených k dátumu sú zahrnuté len tie zmluvné náklady, ktoré odzrkadľujú vykonanú prácu. Medzi zmluvné náklady, ktoré sú vylúčené, patria napríklad tieto:

32. Ak výsledok zmluvy o zhotovení nemožno spoľahlivo odhadnúť:

33. Počas počiatočných štádií plnenia zmluvy sa často stáva, že výsledok zmluvy nie je možné spoľahlivo odhadnúť. Aj napriek tomu môže byť pravdepodobné, že účtovná jednotka získa vynaložené zmluvné náklady späť. Preto sa zmluvné tržby vykážu len v rozsahu vynaložených nákladov, pri ktorých sa očakáva, že budú návratné. Ak výsledok zmluvy nemožno spoľahlivo odhadnúť, zisk sa nevykáže. Aj keď nemožno výsledok zmluvy spoľahlivo odhadnúť, môže byť pravdepodobné, že celkové zmluvné náklady budú vyššie ako celkové zmluvné tržby. V takýchto prípadoch sa prípadné očakávané prevýšenie celkových zmluvných nákladov nad celkovými zmluvnými tržbami vykazuje v rámci zmluvy okamžite ako náklad v súlade s odsekom 36.

34. Zmluvné náklady, pri ktorých je nepravdepodobné, že budú získané späť, sa okamžite vykazujú ako náklad. Medzi okolnosti, za ktorých návratnosť vynaložených zmluvných nákladov nemusí byť pravdepodobná a za ktorých sa zmluvné náklady pravdepodobne budú musieť okamžite vykázať ako náklad, patria napríklad zmluvy:

35. Ak už neexisujú neistoty, ktoré znemožnili, aby výsledok zmluvy bol spoľahlivo odhadnutý, tržby a náklady spojené so zmluvou o zhotovení sa vykazujú skôr podľa odseku 22, ako podľa odseku 32.

36. Ak je pravdepodobné, že celkové zmluvné náklady budú vyššie ako celkové zmluvné tržby, očakávaná strata sa okamžite vykáže ako náklad.

37. Výška takejto straty je určená bez ohľadu na:

38. Metóda percenta dokončenia sa uplatňuje na kumulatívnom základe v každom účtovnom období na súčasné odhady zmluvných tržieb a zmluvných nákladov. Preto sa vplyv zmeny odhadu zmluvných tržieb alebo zmluvných nákladov, alebo vplyv zmeny v odhade výsledku zmluvy, účtuje ako zmena v účtovnom odhade (pozri IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby). Zmenené odhady sa použijú pri výpočte sumy tržieb a nákladov, vykázaných vo výkaze ►M5  komplexného výsledku ◄ v období, v ktorom sa zmena uskutočnila, a v nasledujúcich obdobiach.

39. Účtovná jednotka je povinná zverejniť tieto informácie:

40. Účtovná jednotka je povinná zverejniť k súvahovému dňu pri prebiehajúcich zmluvách tieto informácie:

41. Zádržné predstavuje sumy postupných fakturácií, ktoré sa neuhradia, pokiaľ nebudú splnené podmienky na uhradenie týchto súm stanovené v zmluve, alebo pokiaľ nebudú odstránené chyby. Postupné fakturácie sú sumy fakturované za vykonanú prácu na plnení zmluvy bez ohľadu na to, či ich zákazník už uhradil. Preddavky sú sumy, ktoré dodávateľ prijal pred vykonaním príslušnej práce.

42. Účtovná jednotka zverejní:

43. Hrubá suma dlhovaná zákazníkmi za prácu na plnení zmluvy je čistá suma určená ako:

44. Hrubá suma dlhovaná zákazníkom za zmluvné práce je čistá suma určená ako:

45. Účtovná jednotka zverejňuje prípadné podmienené záväzky a podmienené aktíva v súlade s IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. Podmienené záväzky a podmienené aktíva môžu vznikať z takých položiek, ako sú záručné náklady, nároky, penále alebo možné straty.

46. Tento štandard sa stáva účinným pre účtovné závierky, ktoré sa vzťahujú na obdobie, ktoré sa začína 1. januára 1995 alebo neskôr.

1. Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní daní z príjmov.

2. Na účely tohto štandardu dane z príjmov zahŕňajú všetky domáce a zahraničné dane, ktoré vychádzajú zo zdaniteľných ziskov. Dane z príjmov zahŕňajú aj dane, ako sú zrážkové dane pri rozdeľovaní pre vykazujúcu účtovnú jednotku, ktoré platia dcérska spoločnosť, pridružený podnik alebo vykazujúci podnik.

3. [Vypúšťa sa.]

4. Tento štandard sa nezaoberá metódami účtovania štátnych dotácií (pozri IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci) alebo investičných daňových úverov. Zaoberá sa však účtovaním dočasných rozdielov, ktoré môžu vznikať z takýchto dotácií alebo investičných daňových úľav.

5. Nasledujúce pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

6. Daňový náklad (daňový výnos) sa skladá zo splatného daňového nákladu (splatného daňového výnosu) a odloženého daňového nákladu (odloženého daňového výnosu).

7. Daňový základ majetku je suma, ktorá bude na daňové účely odpočítateľná oproti každému zdaniteľnému ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka získa vtedy, ak získa späť účtovnú hodnotu majetku. Ak daný ekonomický úžitok nebude zdaniteľný, daňový základ majetku sa rovná jeho účtovnej hodnote.

8. Daňovým základom záväzku je jeho účtovná hodnota znížená o každú sumu, ktorá bude odpočítateľná na daňové účely z tohto záväzku v budúcich obdobiach. V prípade výnosov budúcich období je daňový základ výsledného záväzku jeho účtovná hodnota znížená o každú sumu výnosov budúcich období, ktorá nebude zdaniteľná v budúcich obdobiach.

9. Niektoré položky majú daňový základ, ale nie sú vykázané ako aktíva alebo záväzky v súvahe. Napríklad náklady na výskum sú vykázané ako náklad pri určovaní účtovného zisku v období, v ktorom sa vynaložili, ale môžu byť uznané ako odpočítateľné položky pri určovaní zdaniteľného zisku (daňovej straty) až v neskoršom období. Rozdiel medzi daňovým základom nákladov na výskum, ktoré budú sumou uznanou daňovými predpismi ako odpočítateľná položka v budúcich obdobiach, a nulovou účtovnou hodnotou, je odpočítateľný dočasný rozdiel, ktorého výsledkom je vznik odloženej daňovej pohľadávky.

10. Ak daňový základ aktíva alebo pasíva nie je okamžite zrejmý, je vhodné zohľadniť základnú zásadu, z ktorej tento štandard vychádza: účtovná jednotka vykáže odložený daňový záväzok (pohľadávku) s určitými obmedzenými výnimkami vždy vtedy, ak by v dôsledku spätného získania alebo vyrovnania účtovnej hodnoty aktíva alebo pasíva došlo k zvýšeniu (zníženiu) budúcich platieb daní v porovnaní s ich výškou, ak by takéto spätné získanie alebo vyrovnanie nemalo žiadne daňové dôsledky. V príklade C nasledujúcom za odsekom 51A sa znázorňujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné zohľadniť túto základnú zásadu, napr. keď daňový základ aktíva alebo pasíva závisí od očakávaného spôsobu spätného získania alebo vyrovnania.

11. V konsolidovanej účtovnej závierke sa dočasné rozdiely určujú porovnávaním účtovných hodnôt aktív a záväzkov v konsolidovanej účtovnej závierke s príslušným daňovým základom. Daňový základ sa určuje odkazom na konsolidované daňové priznanie v tých jurisdikciách, v ktorých sa toto priznanie podáva. V iných jurisdikciách je daňový základ stanovený odkazom na daňové priznania každej účtovnej jednotky v skupine.

12. Splatná daň za bežné a predchádzajúce obdobia sa v rozsahu nezaplatenej dane vykáže ako záväzok. Ak už zaplatená suma dane za bežné a predchádzajúce obdobia prevyšuje sumu splatnú v týchto obdobiach, prebytok sa vykáže ako aktívum.

13. Úžitok súvisiaci s daňovou stratou, ktorá sa môže spätne odpočítať zo splatnej dane za predchádzajúce obdobie, sa vykáže ako aktívum.

14. Ak sa daňová strata použije na spätné získanie splatnej dane predchádzajúceho obdobia, účtovná jednotka vykáže úžitok ako aktívum v období, v ktorom daňová strata vznikla, pretože je pravdepodobné, že tento úžitok účtovná jednotka získa a možno ho spoľahlivo oceniť.

15. Odložený daňový záväzok sa vykáže pre všetky zdaniteľné dočasné rozdiely s výnimkou odloženého daňového záväzku vznikajúceho z:

16.  ►M5  Vo ◄ vykázaní aktíva je obsiahnuté, že jeho účtovná hodnota sa získa späť v podobe ekonomických úžitkov, ktoré účtovnej jednotke budú plynúť v budúcich obdobiach. Ak účtovná hodnota aktíva prevyšuje jeho daňový základ, hodnota zdaniteľných ekonomických úžitkov bude prevyšovať sumu, ktorá sa uzná za odpočítateľnú na daňové účely. Tento rozdiel je zdaniteľným dočasným rozdielom a povinnosť zaplatiť výslednú daň z príjmov v budúcich obdobiach je odloženým daňovým záväzkom. Keď účtovná jednotka získa späť účtovnú hodnotu aktíva, zdaniteľný dočasný rozdiel sa zruší a účtovná jednotka bude mať zdaniteľný zisk. V dôsledku toho je pravdepodobné, že ekonomické úžitky sa odčerpajú z účtovnej jednotky formou platieb daní. Tento štandard preto vyžaduje vykázať všetky odložené daňové záväzky, s výnimkou určitých okolností uvedených v odsekoch 15 a 39.

17. Niektoré dočasné rozdiely vznikajú vtedy, keď sú výnosy alebo náklady zahrnuté do účtovného zisku v jednom období, ale zahrnuté do zdaniteľného zisku v inom období. Takéto dočasné rozdiely sa často označujú ako časové rozdiely. Ďalej sú uvedené príklady dočasných rozdielov tohto druhu, ktoré sú zdaniteľnými dočasnými rozdielmi, a preto spôsobujú vznik odložených daňových záväzkov:

18. Dočasné rozdiely vznikajú aj vtedy, ak:

19.  ►M12  S obmedzenými výnimkami sa identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii vykazujú vo svojich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia. ◄ Dočasné rozdiely vznikajú, ak daňový základ nadobudnutého identifikovateľného majetku a prevzatých záväzkov nie je ovplyvnený podnikovou kombináciou, alebo je ovplyvnený odlišne. Napríklad, ak sa účtovná hodnota aktíva zvýši na reálnu hodnotu, ale daňový základ aktíva ostáva na úrovni nákladov u predchádzajúceho vlastníka, vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel, ktorý vedie k vzniku odloženého daňového záväzku. Výsledný odložený daňový záväzok má vplyv na goodwill (pozri odsek 66).

20. Štandardy IFRS umožňujú alebo požadujú, aby bol určitý majetok účtovaný v reálnej hodnote, alebo aby bol precenený (pozri napríklad IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, IAS 38 Nehmotný majetok, IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, IAS 40Investičný nehnuteľný majetok a IFRS 16 Lízingy). V niektorých jurisdikciách vplýva precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na reálnu hodnotu na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) bežného obdobia. Výsledkom je, že daňový základ aktíva je upravený a nevzniká dočasný rozdiel. V iných jurisdikciách nemá precenenie alebo prehodnotenie aktíva vplyv na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa daňový základ aktíva neupravuje. Napriek tomu bude mať budúce spätné získanie účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov účtovnej jednotke a suma, ktorá bude odpočítateľnou na daňové účely, sa bude líšiť od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho daňovým základom je dočasným rozdielom a spôsobuje vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Toto platí dokonca aj vtedy, ak:

20. Štandardy IFRS umožňujú alebo požadujú, aby bol určitý majetok účtovaný v reálnej hodnote, alebo aby bol precenený (pozri napríklad IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, IAS 38 Nehmotný majetok, IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok, IFRS 9 Finančné nástroje a IFRS 16 Lízingy). V niektorých jurisdikciách vplýva precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na reálnu hodnotu na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) bežného obdobia. Výsledkom je, že daňový základ aktíva je upravený a nevzniká dočasný rozdiel. V iných jurisdikciách nemá precenenie alebo prehodnotenie aktíva vplyv na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa daňový základ aktíva neupravuje. Napriek tomu bude mať budúce spätné získanie účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov účtovnej jednotke a suma, ktorá bude odpočítateľnou na daňové účely, sa bude líšiť od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho daňovým základom je dočasným rozdielom a spôsobuje vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Toto platí dokonca aj vtedy, ak:

21. Goodwill vznikajúci v rámci podnikovej kombinácie sa oceňuje ako prebytok sumy písmena a) nad sumou písmena b), uvedených ďalej:

21A. Následné zníženia odloženého daňového záväzku, ktorý sa nevykazuje, pretože vzniká z prvotného vykázania goodwillu, sa takisto považujú za vznikajúce z prvotného vykázania goodwillu, a preto sa v súlade s odsekom 15 písm. a) nevykazujú. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykazuje goodwill vo výške 100 CU, ktorý má nulový daňový základ, odsekom 15 písm. a) sa tejto účtovnej jednotke zakazuje vykazovať vzniknutý odložený daňový záväzok. Ak následne táto účtovná jednotka vykáže stratu zo zníženie hodnoty uvedeného goodwillu vo výške 20 CU, suma zdaniteľného dočasného rozdielu súvisiaca s goodwillom sa zníži zo 100 CU na 80 CU a dôjde k zníženiu hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku. Toto zníženie hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku sa takisto považuje za súvisiace s prvotným vykázaním goodwillu, a preto sa jeho vykazovanie podľa odseku 15 písm. a) zakazuje.

21B. Odložené daňové záväzky pri zdaniteľných dočasných rozdieloch, ktoré sa týkajú goodwillu, sa však vykazujú za predpokladu, že k ich vzniku nedošlo v súvislosti s prvotným vykázaním goodwillu. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykáže goodwill vo výške 100 CU, ktorý je odpočítateľnou položkou na daňové účely pri ročnej sadzbe 20 percent počínajúc rokom nadobudnutia, daňový základ goodwillu pri prvotnom vykázaní je 100 CU a ku koncu roku nadobudnutia predstavuje 80 CU. Ak účtovná hodnota goodwillu ku koncu roku, v ktorom došlo k nadobudnutiu, ostáva na nezmenenej úrovni 100 CU, vznikne ku koncu tohto roku zdaniteľný dočasný rozdiel v hodnote 20 CU. Keďže takýto zdaniteľný dočasný rozdiel nesúvisí s prvotným vykázaním goodwillu, výsledný odložený daňový záväzok sa vykáže.

22. Dočasný rozdiel môže vzniknúť pri prvotnom vykázaní majetku alebo záväzku, ak napríklad časť alebo celá obstarávacia cena majetku nebude odpočítateľná na daňové účely. Spôsob účtovania takéhoto dočasného rozdielu závisí od povahy transakcie, ktorá viedla k prvotnému vykázaniu majetku alebo záväzku:

23. V súlade s IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia emitent zloženého finančného nástroja (napríklad konvertibilného dlhopisu) klasifikuje oddelene záväzkový prvok nástroja ako záväzok a prvok vlastného imania ako vlastné imanie. V niektorých jurisdikciách sa daňový základ záväzkového prvku pri prvotnom vykázaní rovná prvotnej účtovnej hodnote súhrnu záväzkového prvku a prvku vlastného imania. Výsledný zdaniteľný dočasný rozdiel vzniká z prvotného vykázania prvku vlastného imania oddelene od záväzkového prvku. Výnimka ustanovená v odseku 15 písm. b) preto neplatí. V dôsledku toho účtovná jednotka vykáže výsledný odložený daňový záväzok. ►M5  V súlade s odsekom 61A sa odložená daň účtuje priamo do účtovnej hodnoty prvku vlastného imania. V súlade s odsekom 58 sa následné zmeny v odloženom daňovom záväzku vykážu v zisku alebo strate ako odložený daňový náklad (výnos). ◄

24. Odložená daňová pohľadávka sa vykáže zo všetkých odpočítateľných dočasných rozdielov v rozsahu, v akom je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, oproti ktorému sa odpočítateľný dočasný rozdiel použije s výnimkou situácie, keď odložená daňová pohľadávka vzniká z prvotného vykázania majetku alebo záväzku v rámci transakcie, ktorá:

25.  ►M5  Vo ◄ vykázaní záväzku je obsiahnuté, že účtovná hodnota sa vyrovná v budúcich obdobiach prostredníctvom odčerpania zdrojov z účtovnej jednotky predstavujúcich ekonomické úžitky. Keď sa zdroje odčerpávajú z účtovnej jednotky, ich časť alebo ich celková hodnota môže byť odpočítateľná pri určovaní zdaniteľného zisku v období, ktoré nasleduje po období, v ktorom bol záväzok vykázaný. V takýchto prípadoch existuje dočasný rozdiel medzi účtovnou hodnotou záväzku a jeho daňovým základom. Podľa toho vzniká odložená daňová pohľadávka vo vzťahu k daniam z príjmov, ktoré budú spätne získateľné v budúcich obdobiach vtedy, ak je umožnené túto časť záväzku odpočítať pri určovaní zdaniteľného zisku. Podobne, ak je účtovná hodnota aktíva nižšia ako jeho daňový základ, rozdiel vedie ku vzniku odloženej daňovej pohľadávky vo vzťahu k daniam z príjmov, ktoré budú spätne získateľné v budúcich obdobiach.

26. Ďalej sú uvedené príklady odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré majú za následok vznik odložených daňových pohľadávok:

27. Zrušenie odpočítateľných dočasných rozdielov vedie k vzniku odpočítateľných položiek pri určovaní zdaniteľných ziskov v budúcich obdobiach. Ekonomické úžitky vo forme zníženia platby daní však bude mať účtovná jednotka jedine vtedy, ak dosiahne dostatočné zdaniteľné zisky, oproti ktorým sa môžu odpočítateľné položky kompenzovať. Účtovná jednotka preto vykazuje odložené daňové pohľadávky iba vtedy, keď je pravdepodobné, že dosiahne zdaniteľné zisky tak, aby sa mohli oproti nim použiť odpočítateľné dočasné rozdiely.

27A. Keď účtovná jednotka posudzuje, či sa dosiahnu zdaniteľné zisky, oproti ktorým môže použiť odpočítateľný dočasný rozdiel, posudzuje, či daňové právo obmedzuje zdroje zdaniteľných ziskov, oproti ktorým môže robiť odpočty pri zrušení uvedeného odpočítateľného dočasného rozdielu. Ak daňové právo takéto obmedzenia neukladá, účtovná jednotka posudzuje odpočítateľný dočasný rozdiel v kombinácii so všetkými svojimi ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi. Ak však daňové právo obmedzuje použitie strát na odpočítanie oproti príjmu určitého typu, odpočítateľný dočasný rozdiel sa posudzuje len v kombinácii s ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi vhodného typu.

28. Je pravdepodobné, že účtovná jednotka dosiahne zdaniteľný zisk tak, aby sa mohli oproti nemu použiť odpočítateľné dočasné rozdiely, ak existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely súvisiace s tým istým daňovým orgánom a tým istým daňovým subjektom, v prípade ktorého sa očakáva zrušenie:

29. Ak nie sú zdaniteľné dočasné rozdiely týkajúce sa toho istého daňového orgánu a toho istého daňového subjektu dostatočné, odložená daňová pohľadávka sa vykáže v rozsahu, v akom:

29A. Odhad pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku môže zahŕňať spätné získanie niektorých aktív účtovnej jednotky za vyššiu sumu, než je ich účtovná hodnota, ak existuje dostatočný dôkaz, že je pravdepodobné, že ho účtovná jednotka dosiahne. Keď je napríklad aktívum ocenené reálnou hodnotou, účtovná jednotka posudzuje, či existuje dostatočný dôkaz na vyvodenie záveru, že je pravdepodobné, že účtovná jednotka spätne získa aktívum za vyššiu sumu, než je jeho účtovná hodnota. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, keď účtovná jednotka očakáva, že bude držať dlhový nástroj s pevne stanovenou sadzbou a zinkasuje zmluvné peňažné toky.

30. Možnosti daňového plánovania sú opatrenia, ktoré by účtovná jednotka uskutočnila s cieľom vytvoriť alebo zvýšiť zdaniteľné výnosy v určitom období pred uplynutím lehoty na umorenie daňovej straty alebo daňových úľav. Napríklad v niektorých jurisdikciách sa zdaniteľný zisk môže vytvoriť alebo zvýšiť:

31. Ak účtovná jednotka v nedávnej minulosti vytvárala straty, postupuje podľa návodu v odsekoch 35 a 36.

32. [Vypúšťa sa.]

32A. Ak je účtovná hodnota goodwillu vznikajúceho v rámci podnikovej kombinácie nižšia ako jeho daňový základ, na základe tohto rozdielu vzniká odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka vznikajúca z prvotného vykázania goodwillu sa vykáže ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie za predpokladu, že je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, voči ktorému by sa mohol použiť odpočítateľný dočasný rozdiel.

33. Jedným z prípadov, keď vzniká odložená daňová pohľadávka z prvotného vykázania aktíva, je prípad, keď nezdaniteľná štátna dotácia súvisiaca s daným aktívom je odpočítateľnou položkou pri jej prijatí v účtovnej hodnote aktíva, ale na daňové účely nie je odpočítateľnou položkou od odpisovateľnej hodnoty aktíva (inými slovami od daňového základu); účtovná hodnota aktíva je nižšia ako jeho daňový základ, a to spôsobuje vznik odpočítateľného dočasného rozdielu. Štátne dotácie sa takisto môžu považovať za odložené výnosy a rozdiel medzi odloženým výnosom a jeho nulovým daňovým základom je vtedy odpočítateľný dočasný rozdiel. Nezávisle od toho, ktorý spôsob prezentácie účtovná jednotka uplatňuje, nevykazuje výslednú odloženú daňovú pohľadávku z dôvodu uvedeného v odseku 22.

34. Odložená daňová pohľadávka sa vykáže pri prevode nevyužitej daňovej straty do ďalších období a nevyužitých daňových úľav v rozsahu, v ktorom je pravdepodobné, že sa dosiahne budúci zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať tieto nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úľavy.

35. Kritériá na vykázanie odložených daňových pohľadávok vznikajúcich pri prevode nevyužitých daňových strát a daňových úľav do ďalšieho obdobia sú rovnaké ako kritériá na vykázanie odložených daňových pohľadávok vznikajúcich z odpočítateľných dočasných rozdielov. Z existencie nevyužitých daňových strát však jasne vyplýva, že zdaniteľný zisk sa v budúcnosti možno nedosiahne. Preto, ak má účtovná jednotka prehľad o nedávnych stratách, vykazuje odloženú daňovú pohľadávku vznikajúcu z nevyužitých daňových strát alebo nevyužitých daňových úľav iba v rozsahu, v akom účtovná jednotka vykázala dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, alebo ak existuje presvedčivý dôkaz, že účtovná jednotka dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať nevyužité daňové straty alebo nevyužité daňové úľavy. Za takýchto okolností sa odsekom 82 vyžaduje zverejniť výšku odloženej daňovej pohľadávky a charakter dôkazu podporujúceho jej vykázanie.

36. Pri odhade pravdepodobnosti, že bude dosiahnutý zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať nevyužité daňové straty alebo nevyužité daňové úľavy, účtovná jednotka berie do úvahy tieto kritériá:

37. Účtovná jednotka prehodnocuje ku každému súvahovému dňu nevykázané odložené daňové pohľadávky. Účtovná jednotka vykáže predtým nevykázané odložené daňové pohľadávky v takom rozsahu, v akom je pravdepodobné, že budúci zdaniteľný zisk umožní, aby sa odložená daňová pohľadávka získala späť. Napríklad zlepšením obchodných podmienok sa môže zvýšiť pravdepodobnosť, že účtovná jednotka bude schopná vytvárať dostatočný zdaniteľný zisk v budúcnosti, aby odložená daňová pohľadávka splnila kritériá na vykázanie stanovené v odseku 24 alebo 34. Iným príkladom je, ak účtovná jednotka prehodnotí odložené daňové pohľadávky k dátumu podnikovej kombinácie alebo následne (pozri odseky 67 a 68).

38. Dočasné rozdiely vznikajú, ak sa účtovná hodnota investícií do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a podielov na spoločnom podnikaní (a to podiel materskej spoločnosti alebo investora na čistých aktívach dcérskej spoločnosti, pobočky, pridruženého podniku alebo podniku, do ktorého sa investovalo, vrátane účtovnej hodnoty goodwillu) stáva odlišnou od daňového základu (ktorým je často obstarávacia cena) investície alebo podielu. Takéto rozdiely môžu vzniknúť v dôsledku rôznych okolností, napríklad:

39.   Účtovná jednotka vykáže odložený daňový záväzok pri všetkých zdaniteľných dočasných rozdieloch spojených s investíciami do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločných dohodách s výnimkou prípadov, keď sú splnené obidve z týchto podmienok:

40. Keďže materská spoločnosť riadi dividendovú politiku vo vlastných dcérskych spoločnostiach, je schopná načasovať zrušenie dočasných rozdielov spojených s danou investíciou (vrátane dočasných rozdielov vznikajúcich nielen z nerozdelených ziskov, ale takisto z každého prevodu cudzej meny). Okrem toho by často nebolo vykonateľné určiť výšku daní z príjmov, ktoré by boli splatné pri zrušení dočasného rozdielu. Preto keď materská spoločnosť určila, že tieto zisky sa nebudú v dohľadnej budúcnosti rozdeľovať, materská spoločnosť nevykazuje odložený daňový záväzok. Rovnaký postup sa uplatňuje na investície do pobočiek.

41. Nepeňažný majetok a záväzky účtovnej jednotky sa oceňujú v jej funkčnej mene (pozri IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien). Ak sa zdaniteľný zisk alebo daňová strata účtovnej jednotky (a teda daňový základ jej nepeňažného majetku a záväzkov) určujú v odlišnej mene, zmeny výmenného kurzu spôsobujú vznik dočasných rozdielov, ktorých výsledkom je vykázanie odloženého daňového záväzku alebo (podľa odseku 24) majetku. Výsledná odložená daň sa vykáže na ťarchu alebo v prospech hospodárskeho výsledku (pozri odsek 58).

42. Investor v pridruženom podniku nemá pod kontrolou túto účtovnú jednotku a väčšinou nie je v takej pozícii, aby určoval dividendovú politiku. Preto pri neexistencii dohody, ktorá by vyžadovala, aby sa zisky pridruženého podniku nerozdeľovali v dohľadnej budúcnosti, investor vykazuje odložený daňový záväzok vznikajúci zo zdaniteľných dočasných rozdielov spojených s jeho investíciami v pridruženom podniku. V niektorých prípadoch investor nemusí byť schopný stanoviť výšku splatnej dane, ak spätne získa obstarávaciu cenu svojej investície v pridruženom podniku, ale môže určiť, že sa bude rovnať minimálnej hodnote alebo ju prevýši. V takýchto prípadoch je odložený daňový záväzok ocenený v tejto výške.

43. Dohoda medzi stranami spoločnej dohody sa väčšinou zaoberá rozdelením ziskov a stanovuje, či je na rozhodnutia o takýchto záležitostiach potrebný súhlas všetkých strán alebo skupiny strán. Keď môže spoločník alebo spoločný prevádzkovateľ ovládať načasovanie rozdelenia svojho podielu na zisku zo spoločnej dohody a je pravdepodobné, že sa podiel na ziskoch nebude rozdeľovať v blízkej budúcnosti, odložený daňový záväzok sa nevykáže.

44. Účtovná jednotka vykáže odloženú daňovú pohľadávku pri všetkých odpočítateľných dočasných rozdieloch, ktoré vznikajú z investícií do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločnom podnikaní v rozsahu, v akom je pravdepodobné, že:

45. Pri rozhodovaní, či sa odložená daňová pohľadávka vykáže z odpočítateľných dočasných rozdielov spojených s investíciami do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločnom podnikaní, berie účtovná jednotka do úvahy návod uvedený v odsekoch 28 až 31.

46. Splatné daňové záväzky (pohľadávky) za bežné a predchádzajúce obdobia sa oceňujú v sume, pri ktorej sa očakáva, že sa má zaplatiť daňovým orgánom (alebo od nich späť získať) použitím daňových sadzieb (a daňových zákonov), ktoré sú platné alebo v podstate platné k súvahovému dňu.

47. Odložené daňové pohľadávky a záväzky sa oceňujú sadzbami dane, ktorých uplatňovanie sa očakáva v období, v ktorom sa pohľadávka zrealizuje alebo záväzok vyrovná v závislosti od sadzieb dane (a daňových zákonov), ktoré sú platné alebo v podstate platné k súvahovému dňu.

48. Splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky sú spravidla ocenené použitím daňových sadzieb (a daňových zákonov), ktoré sú platné. V niektorých jurisdikciách má však vyhlásenie daňových sadzieb (a daňových zákonov) vládou rovnakú účinnosť ako skutočný zákon, ktorý môže nadobudnúť platnosť v priebehu niekoľkých mesiacov od oznámenia. Za týchto podmienok sa daňové pohľadávky a záväzky ocenia použitím vyhlásených daňových sadzieb (a daňových zákonov).

49. Ak platia rôzne sadzby dane pre rôzne úrovne zdaniteľných ziskov, odložené daňové pohľadávky a záväzky sa oceňujú použitím priemerných sadzieb, ktorých platnosť sa očakáva pre zdaniteľný zisk (daňovú stratu) v obdobiach, v ktorých sa očakáva zrušenie dočasných rozdielov.

50. [Vypúšťa sa.]

51. Oceňovanie odložených daňových záväzkov a odložených daňových pohľadávok musí zohľadňovať daňové dôsledky, ktoré by vyplynuli zo spôsobu, akým účtovná jednotka očakáva spätné získanie alebo vysporiadanie účtovnej hodnoty svojich aktív a záväzkov k súvahovému dňu.

51A. V niektorých právnych systémoch môže spôsob, akým účtovná jednotka spätne získa (vyrovná) účtovnú hodnotu aktíva (pasíva), ovplyvniť jednu z týchto veličín alebo obe tieto veličiny:

51B. Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vzniká z neodpisovateľného aktíva oceneného použitím preceňovacieho účtovného modelu podľa štandardu IAS 16, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty neodpisovateľného aktíva prostredníctvom predaja nezávisle od základu pre ocenenie účtovnej hodnoty daného aktíva. Preto platí, že ak sa v daňových zákonoch pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z predaja aktíva, stanovuje iná platná sadzba dane než je sadzba dane platná pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z využívania aktíva, na ocenenie odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky týkajúceho/týkajúcej sa neodpisovaného aktíva sa použije prvá sadzba dane.

51C. Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vznikne z investičného nehnuteľného majetku oceneného použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku sa spätne získa predajom. Platí teda, že pokiaľ sa tento predpoklad nevyvráti, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Tento predpoklad sa vyvráti, ak je investičný nehnuteľný majetok odpisovateľný a ak tvorí súčasť modelu podnikania, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky hospodárske prínosy, ktoré vyplývajú z investičného nehnuteľného majetku, skôr postupne, a nie prostredníctvom predaja. Ak sa predpoklad vyvráti, uplatňujú sa požiadavky odsekov 51 a 51A.

51D. Vyvrátiteľný predpoklad odseku 51C sa uplatňuje aj pri vzniku odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky z ocenenia investičného nehnuteľného majetku pri podnikovej kombinácii, ak účtovná jednotka pri následnom oceňovaní uvedeného investičného nehnuteľného majetku použije model reálnej hodnoty.

51E. Odsekmi 51B – 51D sa nemenia požiadavky uplatňovať pri uznávaní a oceňovaní odložených daňových pohľadávok zásady odsekov 24 – 33 (odpočítateľné dočasné rozdiely) a odsekov 34 – 36 (nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úvery) tohto štandardu.

52A. V niektorých jurisdikciách sú dane z príjmov splatné pri vyššej alebo nižšej sadzbe, ak sa časť čistého zisku alebo celý čistý zisk alebo nerozdelený zisk vyplácajú ako dividenda ►M5  vlastníkom ◄ účtovnej jednotky. V niektorých iných jurisdikciách sú dane z príjmov refundovateľné alebo splatné, ak sa časť čistého zisku alebo celý čistý zisk alebo nerozdelený zisk vyplácajú ako dividenda ►M5  vlastníkom ◄ účtovnej jednotky. Za týchto okolností sa splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky oceňujú pri sadzbe dane uplatniteľnej na nerozdelený zisk.

52B. [Vypúšťa sa]

53. Odložené daňové pohľadávky a záväzky sa nediskontujú.

54. Spoľahlivé stanovenie odložených daňových pohľadávok a záväzkov na základe diskontovania vyžaduje podrobné časové rozvrhnutie zrušenia každého dočasného rozdielu. V mnohých prípadoch je zostavenie takéhoto harmonogramu veľmi nepraktické alebo komplikované. Nie je preto vhodné vyžadovať diskontovanie odložených daňových pohľadávok alebo záväzkov. Povoliť diskontovanie, ale ho nevyžadovať, by viedlo k odloženým daňovým pohľadávkam a záväzkom, ktoré by neboli porovnateľné medzi účtovnými jednotkami. Tento štandard preto nevyžaduje, ale ani nepovoľuje diskontovanie odložených daňových pohľadávok a záväzkov.

55. Dočasné rozdiely sa určujú vo vzťahu k účtovnej hodnote aktíva alebo záväzku. Toto pravidlo sa uplatňuje, aj keď je účtovná hodnota sama určená na diskontnej základni, napríklad v prípade povinností z penzijných požitkov (pozri IAS 19 Zamestnanecké požitky).

56. Účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa preskúma ku každému súvahovému dňu. Účtovná jednotka zníži účtovnú hodnotu odloženej daňovej pohľadávky v rozsahu, v ktorom už nie je pravdepodobné, že dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk, ktorý umožní zužitkovať časť alebo celý úžitok tejto odloženej daňovej pohľadávky. Každé takéto zníženie sa zruší v rozsahu, v ktorom vzniká pravdepodobnosť, že sa dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk.

57. Účtovanie splatnej a odloženej dane spôsobujú transakcie alebo iné udalosti, ktoré nie sú konzistentné s účtovaním transakcií alebo udalostí samotných. Odseky 58 až 68C uplatňujú túto zásadu.

57A. Pri vykazovaní záväzku vyplatiť dividendu účtovná jednotka vykazuje dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov v zmysle vymedzenia v IFRS 9. Dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov súvisia viac s minulými transakciami alebo udalosťami, ktorými sa dosiahli rozdeliteľné zisky, než s rozdeľovaním zisku medzi vlastníkov. Účtovná jednotka preto vykazuje dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov vo výsledku hospodárenia, v ostatných súčastiach komplexného výsledku alebo vo vlastnom imaní podľa toho, kde účtovná jednotka pôvodne vykázala tieto minulé transakcie alebo udalosti.

58. Splatná a odložená daň sa vykazuje ako výnos alebo náklad a zahrnie sa do hospodárskeho výsledku za dané obdobie, ale s výnimkou prípadov, keď daň vzniká z:

59. Väčšina odložených daňových záväzkov a odložených daňových pohľadávok vzniká, ak je výnos alebo náklad zahrnutý do účtovného zisku v jednom období, avšak do zdaniteľného zisku (daňovej straty) v inom období. Výsledná odložená daň sa vykáže vo výsledku hospodárenia. Príkladmi sú:

60. Účtovná hodnota odložených daňových pohľadávok a záväzkov sa môže meniť dokonca aj vtedy, ak by sa nezmenila výška súvisiaceho dočasného rozdielu. Toto môže byť spôsobené napríklad:

61A. Splatná daň a odložená daň sa vykazujú mimo zisku alebo straty v prípade, keď daň súvisí s položkami vykazovanými mimo zisku alebo straty v tom istom alebo inom období. Preto splatná daň a odložená daň, ktorá súvisí s položkami vykazovanými v tom istom alebo inom období:

62. Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva požadujú alebo povoľujú, aby sa určité položky vykazovali v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Príklady takýchto položiek sú tieto:

62A. Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva požadujú alebo povoľujú, aby sa určité položky účtovali priamo v prospech alebo na ťarchu vlastného imania. Príklady takýchto položiek sú tieto:

63. Za výnimočných okolností môže byť zložité stanoviť výšku splatnej a odloženej dane, ktorá súvisí s položkami vykázanými mimo zisku alebo straty (buď v ostatných súčastiach komplexného výsledku, alebo priamo vo vlastnom imaní). Toto môže byť prípad, kedy napríklad:

64. V IAS 16 sa konkrétne neuvádza, či by účtovná jednotka mala previesť každý rok z prebytku z precenenia do nerozdeleného zisku sumu vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi odpismi alebo amortizáciou preceňovaného aktíva a odpismi alebo amortizáciou vychádzajúcimi z obstarávacej ceny tohto aktíva. Ak účtovná jednotka uskutoční takéto zúčtovanie, zúčtovaná suma je znížená o zodpovedajúcu odloženú daň. Podobné postupy platia pre účtovanie pri vyraďovaní položky nehnuteľností, strojov alebo zariadení.

65. Keď sa aktívum preceňuje na daňové účely a toto precenenie súvisí s účtovaním precenenia týkajúceho sa predchádzajúceho obdobia, alebo s takým, ktoré sa uskutoční v budúcom období, daňové vplyvy oboch precenení aktíva i úpravy daňového základu sa ►M5  vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku ◄ v obdobiach, v ktorých sa uskutočnia. Ak však precenenie na daňové účely nesúvisí s účtovným precenením v predchádzajúcom období, alebo s takým, ktorého vykonanie sa očakáva v budúcom období, daňové vplyvy úpravy daňového základu sa vykazujú v zisku ►M5  alebo strate ◄ .

65A. Ak účtovná jednotka platí dividendy svojim ►M5  vlastníkom ◄ , môže sa od nej vyžadovať vyplatiť časť dividend daňovým orgánom v mene ►M5  vlastníkov ◄ . V mnohých jurisdikciách sa táto suma uvádza ako zrážková daň. Takáto suma platená alebo splatná daňovým orgánom sa účtuje do vlastného imania ako časť dividend.

66. Ako bolo vysvetlené v odsekoch 19 a 26 písm. c), v rámci podnikovej kombinácie môžu vznikať dočasné rozdiely. V súlade s IFRS 3 účtovná jednotka vykazuje všetky vzniknuté odložené daňové pohľadávky (za predpokladu, že spĺňajú kritériá na vykázanie uvedené v odseku 24), alebo odložené daňové záväzky ako identifikovateľný majetok a identifikovateľné záväzky k dátumu nadobudnutia. Následne tieto odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky ovplyvňujú sumu goodwillu alebo zisk z výhodnej kúpy, ktorý účtovná jednotka vykazuje. V súlade s odsekom 15 písm. a) však účtovná jednotka nevykazuje odložené daňové záväzky vznikajúce pri prvotnom vykázaní goodwillu.

67. V dôsledku podnikovej kombinácie by sa mohla zmeniť pravdepodobnosť realizácie odloženej daňovej pohľadávky nadobúdateľa pred nadobudnutím. Nadobúdateľ môže považovať za pravdepodobné, že spätne získa svoju vlastnú odloženú daňovú pohľadávku, ktorá nebola vykázaná pred podnikovou kombináciou. Napríklad nadobúdateľ môže byť schopný uplatniť úžitok zo svojich nevyužitých daňových strát voči budúcemu zdaniteľnému zisku nadobúdaného subjektu. Alternatívne v dôsledku podnikovej kombinácie by už nemuselo byť pravdepodobné, že v prípade dosiahnutia budúceho zdaniteľného zisku bude možné spätne získať odloženú daňovú pohľadávku. V takýchto prípadoch nadobúdateľ vykáže zmenu odloženej daňovej pohľadávky v období podnikovej kombinácie, avšak nezahrnie ju ako súčasť účtovania podnikovej kombinácie. Preto ju nadobúdateľ neberie do úvahy pri ocenení goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy, ktorý vykazuje v rámci podnikovej kombinácie.

68. Potenciálny úžitok z prevedenej daňovej straty nadobúdaného subjektu alebo iné odložené daňové pohľadávky by nemuseli spĺňať kritériá na samostatné vykázanie v čase prvotného zaúčtovania podnikovej kombinácie, ale mohli by sa uplatniť následne.

68A. V niektorých jurisdikciách účtovná jednotka získa odpočítateľnú položku (t. j. sumu, ktorú možno odpočítať pri stanovovaní zdaniteľného zisku), ktorá sa týka vyplatenej odmeny v akciách, opciách na akcie alebo iných majetkových nástrojov účtovnej jednotky. Suma takejto odpočítateľnej položky sa môže odlišovať od súvisiaceho kumulatívneho nákladu na odmeňovanie a môže k nej dôjsť v neskoršom účtovnom období. Napríklad v niektorých jurisdikciách môže účtovná jednotka vykázať náklad za spotrebu prijatých služieb od zamestnancov ako úhradu za poskytnuté opcie na akcie v súlade s IFRS 2 Platby na základe podielov a nezíska odpočítateľnú položku dovtedy, kým nedôjde k realizácii opcií, pričom ocenenie odpočítateľnej položky vychádza z ceny akcie účtovnej jednotky k dátumu realizácie.

68B. Tak ako v prípade nákladov na výskum, ktorými sa zaoberajú odseky 9 a 26 písm. b) tohto štandardu, rozdiel medzi daňovým základom služieb prijatých od zamestnancov k danému dátumu (ide o sumu, ktorú daňový úrad umožňuje považovať za odpočítateľnú v budúcich obdobiach) a účtovnou hodnotou nuly predstavuje odpočítateľný dočasný rozdiel, z ktorého vzniká odložená daňová pohľadávka. Ak suma, ktorú daňový úrad umožní odpočítať v budúcich obdobiach, nie je na konci daného obdobia známa, odhadne sa na základe dostupných informácií ku koncu uvedeného obdobia. Ak napríklad suma, ktorú daňový úrad umožňuje odpočítať v budúcich obdobiach, závisí od ceny akcie účtovnej jednotky v budúcom období, ocenenie odpočítateľného dočasného rozdielu by malo vychádzať z ceny akcie účtovnej jednotky ku koncu daného obdobia.

68C. Podľa odseku 68A suma daňovej odpočítateľnej položky (alebo odhadnutej budúcej odpočítateľnej položky ocenenej v súlade s odsekom 68B) sa môže líšiť od súvisiacich kumulatívnych nákladov na odmeňovanie. Podľa odseku 58 tohto štandardu sa vyžaduje, aby sa splatná a odložená daň vykazovali ako výnos alebo náklad a zahrnuli do hospodárskeho výsledku za dané obdobie s výnimkou prípadu, ak daň vyplýva z a) transakcie alebo udalosti, ktorá sa vykazuje v tom istom alebo inom období mimo hospodárskeho výsledku alebo b) podnikovej kombinácie (inej ako nadobudnutie dcérskej spoločnosti investičnou spoločnosťou, ktorá musí byť ocenená reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok). Ak suma odpočítateľnej položky (alebo odhadnutej budúcej odpočítateľnej položky) presiahne sumu súvisiacich kumulatívnych nákladov na odmeňovanie, znamená to, že odpočítateľná položka nesúvisí len s nákladmi na odmeňovanie, ale aj s položkou základného imania. V takej situácii sa prebytok súvisiacej splatnej alebo odloženej dane vykazuje priamo vo vlastnom imaní.

69. [Vypúšťa sa.]

70. [Vypúšťa sa.]

71. Účtovná jednotka kompenzuje splatné daňové pohľadávky a splatné daňové záväzky vtedy a len vtedy, ak:

72. Hoci splatné daňové pohľadávky a záväzky sa vykazujú a oceňujú oddelene, ich kompenzovanie v súvahe je podľa kritérií podobných s tými, ktoré sú určené pre finančné nástroje v IAS 32. Účtovná jednotka má zvyčajne zo zákona vykonateľné právo kompenzovať splatnú daňovú pohľadávku oproti splatnému daňovému záväzku, ak súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a daný daňový orgán povolí účtovnej jednotke zaplatiť alebo prijať výslednú sumu po kompenzácii.

73. V konsolidovanej účtovnej závierke je splatná daňová pohľadávka jedného podniku v skupine kompenzovaná so splatným daňovým záväzkom druhého podniku v skupine vtedy a len vtedy, ak uvedené účtovné jednotky majú zo zákona vykonateľné právo zaplatiť alebo prijať jedinú výslednú sumu a tieto jednotky majú v úmysle zaplatiť alebo prijať takúto výslednú sumu alebo prijať úhradu pohľadávky a vyrovnať záväzok súbežne.

74. Účtovná jednotka kompenzuje odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky vtedy a len vtedy, ak:

75. Aby sa nemusel vypracovať podrobný časový rozvrh zrušenia každého dočasného rozdielu, tento štandard vyžaduje od účtovnej jednotky, aby kompenzovala odloženú daňovú pohľadávku oproti odloženému daňovému záväzku toho istého zdaňovaného subjektu vtedy a len vtedy, ak tieto súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a účtovná jednotka má zo zákona vykonateľné právo kompenzovať splatné daňové pohľadávky oproti splatným daňovým záväzkom.

76. Za výnimočných okolností môže mať účtovná jednotka zo zákona vykonateľné právo kompenzovať a zámer vyrovnať na netto základe iba v niektorých obdobiach, avšak nie v ostatných. Za takýchto výnimočných okolností sa môže vyžadovať podrobný časový rozvrh na spoľahlivé určenie toho, či odložený daňový záväzok jedného zdaňovaného subjektu spôsobí zvýšenie daňových platieb v rovnakom období, v ktorom odložená daňová pohľadávka iného zdaňovaného subjektu spôsobí zníženie platieb v prípade druhého zdaňovaného subjektu.

77. Daňový náklad (výnos) vzťahujúci sa na zisk alebo stratu z bežnej činnosti sa prezentuje ako súčasť ziskov a strát vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

78. V IAS 21 sa vyžaduje, aby sa určité kurzové rozdiely vykazovali ako výnos alebo náklad, ale konkrétne neuvádza, kde by sa mali tieto rozdiely prezentovať vo výkaze ►M5  komplexného výsledku ◄ . Preto, ak sa kurzové rozdiely k odloženým zahraničným daňovým záväzkom alebo pohľadávkam vykazujú vo výkaze ►M5  komplexného výsledku ◄ , môžu sa tieto rozdiely klasifikovať ako odložený daňový náklad (výnos), ak sa takáto prezentácia považuje za najužitočnejšiu pre používateľov účtovnej závierky.

79. Hlavné zložky daňových nákladov (výnosov) sa zverejňujú oddelene.

80. Zložky daňových nákladov (výnosov) môžu zahŕňať:

81. Oddelene sa takisto zverejňujú:

82. Účtovná jednotka zverejní sumu odloženej daňovej pohľadávky a charakter dôkazu podporujúci jej vykázanie, ak:

82A. Za okolností opísaných v odseku 52A účtovná jednotka zverejní charakter potenciálnych dôsledkov týkajúcich sa dane z príjmov, ktoré by vyplynuli z vyplatenia dividend jej ►M5  vlastníkom ◄ . Okrem toho účtovná jednotka zverejní sumy potenciálnych dôsledkov týkajúcich sa dane z príjmov prakticky stanoviteľných a či existujú nejaké potenciálne dôsledky týkajúce sa dane z príjmov prakticky nestanoviteľné.

83. [Vypúšťa sa.]

84. Zverejnenia, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 81 písm. c), umožňujú používateľom účtovnej závierky pochopiť, či vzťah medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom je neobvyklý a porozumieť významným skutočnostiam, ktoré by mohli mať vplyv na tento vzťah v budúcnosti. Vzťah medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom môžu ovplyvniť také faktory, ako sú výnosy, ktoré sú oslobodené od dane, náklady, ktoré nie sú odpočítateľné pri stanovení zdaniteľného zisku (daňovej straty), účinky daňových strát a účinky kurzových rozdielov.

85. Pri vysvetľovaní vzťahu medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom používa účtovná jednotka platnú sadzbu dane, ktorá poskytuje najvýznamnejšie informácie pre používateľov účtovnej závierky. Často je najvýznamnejšou sadzbou tuzemská sadzba dane krajiny, v ktorej má účtovná jednotka sídlo, zahrňujúca sadzbu dane platnú pre národné dane so sadzbami pre každú miestnu daň, ktorá je vypočítaná v podstate na podobnej úrovni zdaniteľného zisku (daňovej straty). Pre účtovnú jednotku vykonávajúcu činnosť v mnohých jurisdikciách však môže mať väčší význam zlúčiť oddelené zosúhlasenia použitím tuzemskej sadzby v každej jednotlivej jurisdikcii. Ďalej uvedený príklad je ilustráciou, ako výber platnej sadzby dane ovplyvňuje prezentáciu číselného zosúhlasenia.