Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37 a článok 299 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

keďže:

(1)	V súlade s článkom 6 zmluvy sa požiadavky na ochranu životného prostredia musia zahrnúť do vymedzenia a vykonávania politík a činností Spoločenstva, najmä s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

(2)	Akvakultúra je rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie, v ktorom sa neustále skúmajú nové možnosti. Na účely prispôsobenia produkcie podmienkam trhu je dôležité, aby sa v akvakultúre rozšírilo spektrum chovaných druhov.

(3)

V minulosti akvakultúra hospodársky ťažila z introdukcie cudzích druhov a premiestňovania lokálne sa nevyskytujúcich druhov (napr. pstruh dúhový, ustrica tichomorská a losos) a cieľom do budúcnosti je optimalizovať úžitok, ktorý prináša introdukcia a premiestňovanie, ale zároveň sa vyhýbať zmenám ekosystémov, zabraňovať negatívnej biologickej interakcii s pôvodnými populáciami vrátane genetickej zmeny a obmedziť šírenie necieľových druhov a škodlivé účinky na prirodzené biotopy.

(4)

Cudzie invázne druhy sa pokladajú za jednu z kľúčových príčin straty pôvodných druhov a narušenia biodiverzity. Podľa článku 8 písm. h) Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity, CBD), ktorého zmluvnou stranou je aj Spoločenstvo, sa od každej zmluvnej strany požaduje, aby zabránila introdukcii cudzích druhov, ktoré ohrozujú ekosystémy, biotopy a druhy, a to v takom rozsahu, ako je možné a vhodné, a aby tieto cudzie druhy kontrolovala a eradikovala. Konferencia zmluvných strán CBD konkrétne prijala rozhodnutie VI/23 o cudzích druhoch, ktoré ohrozujú ekosystémy, biotopy alebo druhy, a jeho príloha stanovuje usmerňujúce zásady prevencie, introdukcie a zmierňovania vplyvov takýchto cudzích druhov.

(5)	Premiestnenie druhov v rámci oblasti ich prirodzeného výskytu do oblastí, v ktorých sa lokálne nevyskytujú zo špecifických biogeografických dôvodov, môže predstavovať riziko pre ekosystémy v týchto oblastiach, a toto nariadenie by sa naň malo tiež vzťahovať.

(6)

Spoločenstvo by preto malo vyvinúť svoj vlastný rámec na zabezpečenie dostatočnej ochrany vodných biotopov pred rizikami spojenými s využívaním nepôvodných druhov v akvakultúre. Tento rámec by mal obsahovať postupy na analýzu potenciálnych rizík, na prijatie opatrení založených na zásadách prevencie a predbežnej opatrnosti a v prípade potreby na prijatie pohotovostných plánov. Tieto postupy by mali vychádzať zo skúseností získaných prostredníctvom platných dobrovoľných rámcov, najmä prostredníctvom metodických pokynov Medzinárodnej rady pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea, ICES) o introdukcii a presune morských organizmov a prostredníctvom metodických pokynov a príručky postupov na zváženie introdukcie a presunu morských a sladkovodných organizmov, ktorú vypracoval Európsky poradný výbor pre vnútrozemského rybné hospodárstvo (European Inland Fisheries Advisory Commission, EIFAC).

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( 2 ), smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( 3 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 4 ), a smernica Rady 2006/88/ES o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov ( 5 ).

(8)

Potenciálne riziká, ktoré môžu mať v niektorých prípadoch ďalekosiahly vplyv, sa na začiatku viac prejavujú lokálne. Vlastnosti lokálnych vodných prostredí v rámci Spoločenstva sú veľmi rozmanité a členské štáty majú dostatočné vedomosti a odborné znalosti, aby zhodnotili a zvládli riziká pre vodné prostredia, ktoré spadajú pod ich zvrchovanosť alebo jurisdikciu. Je preto vhodné, aby za vykonávanie opatrení ustanovených v tomto nariadení boli v prvom rade zodpovedné členské štáty.

(9)	Malo by sa vziať do úvahy, že pohyb cudzieho alebo lokálne sa nevyskytujúceho druhu v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach, ktoré sú bezpečné a predstavujú len veľmi malé riziko z hľadiska možnosti úniku, by nemal byť predmetom predbežného hodnotenia environmentálneho rizika

(10)

Pre prípady, keď riziká nie sú nezanedbateľné a môžu postihnúť ostatné členské štáty, by však mal existovať systém Spoločenstva na konzultácie zainteresovaných strán a potvrdzovanie povolení pred ich udelením členskými štátmi. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (VTHVRH) ustanovený podľa nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu ( 6 ) by mal pri týchto konzultáciách poskytovať vedecké odporúčania a Poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru zriadený rozhodnutím Komisie 1999/478/ES ( 7 ) by mal poskytovať odporúčania zainteresovaných strán v oblasti akvakultúry a ochrany životného prostredia.

(11)

Niektoré cudzie druhy sa v určitých častiach Spoločenstva už dlhé obdobie bežne využívajú v akvakultúre. S činnosťami, ktoré s tým súvisia, by sa preto malo zaobchádzať diferencovane, čím sa pomôže ich vývoju bez dodatočného administratívneho zaťaženia, pod podmienkou, že zdroj poskytuje zásoby, v ktorých nie sú prítomné necieľové druhy. Členským štátom, ktoré si na svojom území želajú obmedziť využívanie týchto dlhodobo využívaných druhov, by sa to malo povoliť.

(12)	Nič v tomto nariadení nebráni členským štátom v tom, aby regulovali uchovávanie cudzích alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov v súkromných akváriách a záhradných jazierkach prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov.

(13)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 8 ).

(14)	V záujme efektívnosti by sa zmeny a doplnenia príloh I, II, III a IV k tomuto nariadeniu nevyhnutné na ich prispôsobenie technickému a vedeckému pokroku mali prijať v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Toto nariadenie ustanovuje rámec, ktorým sa riadia činnosti akvakultúry, pokiaľ ide o cudzie alebo lokálne sa nevyskytujúce druhy, s cieľom posúdiť a minimalizovať možný vplyv týchto druhov a akýchkoľvek s nimi spojených necieľových druhov na vodné biotopy, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju odvetvia.

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na introdukciu cudzích druhov a premiestnenie lokálne sa nevyskytujúcich druhov na účely ich využívania v akvakultúre ►M2 Únie ◄ , ktoré sa uskutoční po dni, v ktorom sa toto nariadenie stane podľa článku 25 ods. 1 uplatniteľné.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na premiestnenia lokálne sa nevyskytujúcich druhov v rámci členských štátov s výnimkou prípadov, keď na základe vedeckého odporúčania existujú dôvody predpokladať vznik hrozieb pre životné prostredie v dôsledku premiestnenia. Ak sa podľa článku 5 vymenoval poradný výbor, bude zodpovedať za hodnotenie rizík.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky činnosti akvakultúry, ktoré patria do jurisdikcie členských štátov, bez ohľadu na ich veľkosť alebo vlastnosti. Vzťahuje sa na všetky chované cudzie organizmy a lokálne sa nevyskytujúce organizmy. Vzťahuje sa na akvakultúru, ktorá využíva akýkoľvek typ vodného prostredia.

4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na držanie okrasných vodných živočíchov alebo rastlín v obchodoch s domácimi zvieratami, v záhradných centrách, v záhradných jazierkach alebo akváriách, ktoré sú v súlade s článkom 6 rozhodnutia Komisie 2006/656/ES z 20. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú veterinárne podmienky a požiadavky na udeľovanie osvedčení na dovoz okrasných rýb ( 9 ), alebo v zariadeniach vybavených systémami čistenia odpadových vôd, ktoré spĺňajú ciele stanovené v článku 1.

►M2 5. Toto nariadenie sa s výnimkou článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 písm. a) nevzťahuje na druhy uvedené v prílohe IV. ◄ Hodnotenie rizika uvedené v článku 9 sa okrem prípadov, keď členské štáty chcú prijať opatrenia na obmedzenie využívania dotknutých druhov na ich území, nevzťahuje na druhy uvedené v prílohe IV.

6. Presuny cudzích alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov, ktoré sa majú držať v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach, by nemali byť predmetom predbežného hodnotenia environmentálneho rizika okrem prípadov, keď členské štáty chcú prijať vhodné opatrenia.

7. Kapitoly III až VI sa nevzťahujú na presuny cudzích alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov na chov v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach za predpokladu, že ich preprava prebieha za podmienok, ktoré zabraňujú úniku týchto druhov a necieľových druhov.

Členské štáty vypracujú zoznam uzavretých akvakultúrnych zariadení na svojom území, ktoré sú v súlade s vymedzením tohto pojmu v článku 3 ods. 3, a pravidelne ho aktualizujú. Do 25. októbra 2011 sa tento zoznam uverejní na webovej stránke zriadenej v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 535/2008 ( 10 ), ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania tohto nariadenia.

Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na zabránenie nepriaznivým účinkom na biodiverzitu a najmä na druhy, biotopy a funkcie ekosystémov, ktoré sa môžu očakávať v dôsledku introdukcie alebo premiestnenia vodných organizmov a necieľových druhov v akvakultúre a rozšírenia týchto druhov do voľnej prírody.

2. Príslušné orgány členských štátov vykonávajú monitorovanie a dohľad nad činnosťami akvakultúry s cieľom zaistiť, že:

Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia (ďalej len „príslušný orgán“). Každý príslušný orgán si na pomoc môže vymenovať poradný výbor, ktorý bude mať príslušné vedecké odborné znalosti (ďalej len „poradný výbor“). Ak členský štát poradný výbor nevymenuje, jeho úlohy určené v tomto nariadení prevezme príslušný orgán alebo príslušné orgány.

1. Prevádzkovatelia akvakultúrnych podnikov, ktorí plánujú vykonať introdukciu cudzieho druhu alebo premiestnenie lokálne sa nevyskytujúceho druhu, na ktorý sa nevzťahuje článok 2 ods. 5, požiadajú príslušný orgán prijímajúceho členského štátu o udelenie povolenia. Je možné podať žiadosť o viacnásobné presuny, ktoré sa uskutočnia počas obdobia trvajúceho maximálne sedem rokov.

2. Žiadateľ spolu so žiadosťou predloží aj dokumentáciu podľa orientačných usmernení uvedených v prílohe I. Poradný výbor zaujme stanovisko k tomu, či žiadosť obsahuje všetky informácie potrebné na posúdenie toho, či je navrhovaný presun bežný alebo výnimočný, a preto je prijateľná, a svoje stanovisko oznámi príslušnému orgánu.

3. Na konci obdobia, na ktoré bolo povolenie udelené, sa v žiadosti o ďalšie povolenie môže uviesť odkaz na predchádzajúce povolenie. Navrhovaný presun sa považuje za bežný presun, ak sa nezaznamenali žiadne nepriaznivé účinky na životné prostredie.

Poradný výbor zaujme stanovisko k tomu, či navrhovaný presun je bežný alebo výnimočný presun a či vypusteniu musí predchádzať karanténa alebo pilotné vypustenie, a svoje stanovisko oznámi príslušnému orgánu.

V prípade bežných presunov môže príslušný orgán udeliť povolenie, v ktorom v prípade potreby uvedie požiadavku na karanténu alebo pilotné vypustenie, ako sa uvádza v kapitole IV a V.

1. V prípade výnimočných presunov sa hodnotenie environmentálneho rizika vykoná tak, ako je to uvedené v prílohe II. Príslušný orgán rozhodne o tom, či je za vykonanie hodnotenia environmentálneho rizika zodpovedný žiadateľ alebo nezávislý orgán a kto znáša náklady.

2. Poradný výbor na základe hodnotenia environmentálneho rizika oznámi svoj názor na riziko príslušnému orgánu, pričom použije formulár súhrnnej správy uvedený v prílohe II časti 3. Ak poradný výbor dospeje k záveru, že riziko je nízke, môže príslušný orgán udeliť povolenie bez ďalších formalít.

3. Ak poradný výbor dospeje k záveru, že riziko spojené s navrhovaným presunom vodných organizmov je vysoké alebo stredné v zmysle prílohy II časti 1, po porade so žiadateľom preskúma žiadosť, aby zistil, či existujú zmierňujúce postupy alebo technológie, ktoré by znížili úroveň rizika na nízku. Poradný výbor predloží výsledky svojho preskúmania príslušnému orgánu spolu s podrobnosťami o úrovni rizika a presnými dôvodmi na zníženie úrovne rizika, a to v podobe uvedenej v prílohe II časti 3.

4. Príslušný orgán môže vydať povolenia pre výnimočné presuny iba v prípadoch, keď hodnotenie rizika vrátane akýchkoľvek zmierňujúcich opatrení preukáže nízke riziko pre životné prostredie. Akékoľvek zamietnutie povolenia sa musí riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že dostatočné vedecké informácie neexistujú, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti.

1. Žiadateľ bude o rozhodnutí vydať alebo zamietnuť povolenie písomne informovaný v primeranom čase a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu žiadosti, pričom sa nezapočítava obdobie, počas ktorého žiadateľ na žiadosť poradného výboru predkladá dodatočné informácie.

2. Členské štáty, ktoré sú signatármi ICES, môžu žiadať, aby žiadosti a hodnotenie rizika, pokiaľ ide o morské organizmy, prehodnotila ICES ešte predtým, ako poradný výbor zaujme stanovisko. V takýchto prípadoch sa umožní predĺžiť obdobie o ďalších šesť mesiacov.

1. Ak potenciálne alebo známe environmentálne účinky navrhovaného presunu organizmu môžu postihnúť susedné členské štáty, príslušný orgán oznámi príslušnému členskému štátu alebo štátom a Komisii svoj zámer udeliť takéto povolenie zaslaním návrhu rozhodnutia spolu s odôvodnením a súhrnom hodnotenia environmentálneho rizika, ako je to uvedené v časti 3 prílohy II.

2. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia môžu ostatné dotknuté členské štáty predložiť Komisii svoje písomné pripomienky.

3. Do šiestich mesiacov od dátumu oznámenia Komisia po konzultácii s Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (VTHVRH) ustanoveným podľa článku 33 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a Poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru ustanoveným na základe rozhodnutia 1999/478/ES potvrdí, zamietne alebo zmení a doplní navrhované rozhodnutie o udelení povolenia.

4. Do 30 dní od dátumu, ked' Komisia prijala rozhodnutia, môžu príslušné členské štáty predložiť toto rozhodnutie. Do ďalších 30 dní môže Rada kvalifikovanou väčšinou prijať iné rozhodnutie.

Ak sa vyskytnú neočakávané udalosti, ktoré majú negatívne účinky na životné prostredie alebo na pôvodné populácie, môže príslušný orgán povolenie kedykoľvek odňať, a to dočasne alebo natrvalo. Akékoľvek odňatie povolenia sa musí byť riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že dostatočné vedecké informácie neexistujú, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti a s ohľadom na vnútroštátne správne predpisy.

Povolenie pre introdukciu sa môže podľa tohto nariadenia vydať, len ak je zjavné, že sa môžu splniť požiadavky ostatných právnych predpisov, a najmä:

V prípade bežných introdukcií sa vypustenie vodných organizmov do akvakultúrnych zariadení povoľuje bez karantény alebo pilotného vypustenia, ak príslušný orgán na základe konkrétneho odporúčania poradného výboru vo výnimočných prípadoch nerozhodne inak. Presun z uzavretého akvakultúrneho zariadenia do otvoreného akvakultúrneho zariadenia sa považuje za bežný alebo za výnimočný presun v súlade s článkami 6 a 7.

Vypustenie do otvorených zariadení akvakultúry v prípade výnimočných introdukcií

1. V prípade výnimočných introdukcií vypustenie vodných organizmov do otvorených akvakultúrnych zariadení podlieha podľa potreby podmienkam stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Vodné organizmy sa umiestňujú v určenom karanténnom zariadení v rámci územia ►M2 Únie ◄ v súlade s podmienkami stanovenými v prílohe III na účely vytvorenia zásoby chovných organizmov.

3. Karanténne zariadenie sa nemusí nachádzať iba v prijímajúcom členskom štáte, ale aj v inom členskom štáte, a to za predpokladu, že všetky príslušné členské štáty s tým súhlasia a túto možnosť obsahovalo aj hodnotenie environmentálneho rizika podľa článku 9.

4. Podľa potreby sa v akvakultúrnych zariadeniach prijímajúceho členského štátu môže používať len potomstvo introdukovaných vodných organizmov, pokiaľ sa počas karantény nezistia žiadne potenciálne škodlivé necieľové druhy. Dospelá populácia sa môže vypustiť v tých prípadoch, ak sa organizmy v zajatí nerozmnožujú alebo sú úplne neplodné, pod podmienkou, že sa potvrdila neprítomnosť potenciálne škodlivých necieľových druhov.

Príslušný orgán môže požadovať, aby vypusteniu vodných organizmov do otvorených akvakultúrnych systémov predchádzalo počiatočné pilotné vypustenie, ktoré podlieha konkrétnym obmedzeniam a preventívnym opatreniam založeným na odporúčaniach poradného výboru.

Pre všetky výnimočné introdukcie a pilotné vypustenia vypracuje žiadateľ pohotovostný plán pre nepredvídateľné udalosti s negatívnymi účinkami na životné prostredie alebo pôvodné populácie, ktorý okrem iného zahŕňa aj odstránenie introdukovaných druhov z prostredia alebo zníženie hustoty; plán schvaľuje príslušný orgán. Ak dôjde k takejto udalosti, pohotovostné plány sa vykonajú okamžite a povolenie sa môže odňať, a to dočasne alebo natrvalo podľa článku 12.

1. Cudzie druhy sa po vypustení do otvorených akvakultúrnych zariadení monitorujú počas dvoch rokov alebo počas celého generačného cyklu podľa toho, ktoré obdobie je dlhšie, s cieľom posúdiť, či vplyvy boli správne predvídané alebo či sa objavili ďalšie, prípadne iné vplyvy. Predovšetkým sa skúma úroveň rozšírenia alebo obmedzenia výskytu druhov. Príslušný orgán rozhodne, či má žiadateľ primerané odborné znalosti alebo či monitorovanie vykoná iný orgán.

2. Na základe stanoviska poradného výboru môže príslušný orgán požadovať predĺženie monitorovacích období, aby sa posúdili akékoľvek možné dlhodobé účinky na ekosystém, ktoré sa nedajú ľahko odhaliť počas obdobia stanoveného v odseku 1.

3. Poradný výbor hodnotí výsledky monitorovacieho programu a všíma si predovšetkým udalosti, ktoré sa v hodnotení environmentálneho rizika nepodarilo správne predvídať. Výsledky hodnotenia sa posielajú príslušnému orgánu, ktorý súhrn výsledkov vloží do národného registra zriadeného podľa článku 23.

Povolenie pre premiestnenie sa môže podľa tohto nariadenia vydať, len ak je zjavné, že sa môžu splniť požiadavky ostatných právnych predpisov, a najmä:

V prípade výnimočných premiestnení do otvorených akvakultúrnych zariadení môže príslušný orgán požadovať, aby vypusteniu vodných organizmov predchádzalo počiatočné pilotné vypustenie s osobitnými opatreniami na obmedzenie šírenia a preventívnymi opatreniami založenými na odporúčaniach poradného výboru.

Prijímajúci členský štát môže vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou súhlasu Komisie požiadať o karanténu v súlade s článkom 15 ods. 2, 3 a 4 pred vypustením druhov pochádzajúcich z výnimočných premiestnení do otvorených akvakultúrnych zariadení. V žiadosti o schválenie Komisiou sa uvedú dôvody, prečo sa karanténa vyžaduje. Komisia na takéto žiadosti odpovie do 30 dní.

Členské štáty vedú register introdukcií a premiestnení, ktorý obsahuje záznamy o všetkých v minulosti podaných žiadostiach a príslušnú dokumentáciu zhromaždenú pred vydaním povolenia a počas monitorovacieho obdobia.

Register sa voľne sprístupní členským štátom a verejnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 13 ).

S cieľom umožniť členským štátom podeliť sa o informácie obsiahnuté v ich registroch sa môže v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vytvoriť osobitný informačný systém.

1. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok ustanovených v článkoch 24b a 24c:

2. Pri prijímaní delegovaných aktov podľa odseku 1 Komisia koná v súlade s týmto nariadením.

3. Do prílohy IV je možné doplniť ďalší druh pod podmienkou, že vodný organizmus sa v akvakultúre v určitých častiach Únie využíva už dlho (pokiaľ ide o jeho životný cyklus) bez nepriaznivých účinkov a jeho introdukcia a premiestnenie musia byť možné bez toho, aby došlo k náhodnému presunu potenciálne škodlivého necieľového druhu.

4. Členské štáty môžu Komisiu požiadať, aby do prílohy IV doplnila ďalší druh. Členské štáty môžu poskytnúť vedecké údaje, aby potvrdili súlad s príslušnými kritériami na doplnenie ďalšieho druhu do prílohy IV. Komisia rozhodne o vhodnosti žiadosti do piatich mesiacov od jej prijatia, pričom sa nezapočítava doba, kedy členský štát poskytuje na žiadosť Komisie ďalšie informácie.

5. Dotknuté členské štáty môžu v súvislosti so svojimi najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhnúť doplnenie druhov, ktoré sa uvedú v osobitnej časti prílohy IV.

6. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 prijať podrobné pravidlá vykonávania odsekov 4 a 5, najmä pokiaľ ide o formu, obsah a charakteristiky žiadostí členských štátov o doplnenie druhov, ako aj o informácie, ktoré sa majú poskytnúť na podporu týchto žiadostí.

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 24. apríla 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 24b neodvolajú.

2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 24b a 24c.

1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 24 kedykoľvek odvolať.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3. Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

1. Uplatňuje sa 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie o vykonávacích predpisoch uvedených v článku 24 ods. 3, ale najneskôr 1. januára 2009.

2. Ustanovenia kapitoly I, kapitoly II, ako aj článku 24 sú však uplatniteľné od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

(Orientačné usmernenia pre dokumentáciu, ktorú vypracuje žiadateľ na základe článku 6)

Informácie je potrebné, ak je to možné, podložiť odkazmi na vedeckú literatúru a záznamami osobnej komunikácie s vedeckými orgánmi a odborníkmi v oblasti rybného hospodárstva.

Ak sa žiadosť vzťahuje na navrhované premiestnenie a nie na introdukciu, pojmy introdukcia/introdukovaný sa na účely tejto prílohy nahrádzajú pojmami premiestnenie/premiestnený.

Uveďte stručný súhrn celého dokumentu vrátane opisu návrhu, potenciálnych vplyvov na pôvodné druhy a ich biotopy a zmierňujúce opatrenia na minimalizáciu potenciálnych vplyvov na pôvodné druhy.

C. Informácie o individuálnom vývine druhu, ktorý sa má introdukovať – pre každé štádium individuálneho vývinu

Opíšte plány na následné posúdenie úspechu navrhovanej introdukcie druhov a ako sa budú posudzovať negatívne vplyvy na pôvodné druhy a ich biotopy.

POSTUPY A ZÁKLADNÉ PRVKY, KTORÝMI SA MÁ ZAOBERAŤ HODNOTENIE ENVIRONMENTÁLNEHO RIZIKA NA ZÁKLADE ČLÁNKU 9

Z hľadiska hodnotenia rizík spojených s introdukciou alebo premiestnením vodných organizmov je nevyhnutné posúdiť pravdepodobnosť, že organizmy sa usadia, a dôsledky tohto usadenia.

Proces sa zaoberá hlavnými environmentálnymi zložkami. Poskytuje štandardizovaný prístup k hodnoteniu rizika genetických a ekologických vplyvov, ako aj potenciál introdukcie necieľových druhov, ktoré môžu ovplyvňovať pôvodné druhy v navrhovaných prijímajúcich vodách.

Počas procesu preskúmania sa nekladie dôraz na výsledky hodnotenia, ale na podrobné biologické a iné relevantné informácie, ktoré ich odôvodňujú. V prípade vedeckej neistoty by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti.

Ak sa žiadosť vzťahuje na navrhované premiestnenie, nahrádzajú sa na účely tejto prílohy pojmy „introdukcia/introdukovaný“ pojmami „premiestnenie/premiestnený“.

Pravdepodobnosť usadenia sa a rozšírenia mimo plánovanej oblasti introdukcie

Udalosť	Pravdepodobnosť (V, S, N) (1)	Istota (VI, DI, DN, VN) (2)	Poznámky na podporu hodnotenia (3)
Introdukovaný alebo premiestnený druh, ktorý unikol alebo sa rozptýlil, úspešne kolonizuje a udržiava populáciu v plánovanej oblasti introdukcie mimo kontrolu akvakultúrneho zariadenia.
Introdukovaný alebo premiestnený druh, ktorý unikol alebo sa rozptýlil, sa rozširuje mimo plánovanej oblasti introdukcie.
Konečné hodnotenie (4)
(1) V = vysoká, S = stredná, N = nízka (2) VI = veľmi isté, DI = dostatočne isté, DN = dosť neisté, VN = veľmi neisté (3) Posudzovateľ používa ako návod dodatok A a dodatok B metodických pokynov ICES. (4) Konečné hodnotenie pravdepodobnosti usadenia sa a rozšírenia zodpovedá hodnote prvku s najnižším hodnotením (napr. hodnotenia „vysoká“ a „nízka“ pre uvedené prvky by znamenali konečné hodnotenie „nízka“). Obe udalosti – pravdepodobnosť, že organizmus bude úspešne kolonizovať a udržiavať populáciu v plánovanej oblasti introdukcie (bez ohľadu na to, či ide o uzavreté prostredie, akým je zariadenie, alebo či ide o prirodzený biotop) a pravdepodobnosť, že sa rozšíri mimo plánovanej oblasti introdukcie (odhad sa urobí tak, ako je uvedené vyššie) – musia nastať, aby došlo k usadeniu mimo plánovanej oblasti introdukcie.

Návrh sa môže schváliť v takej podobe, ako sa predložil (bez požiadavky vykonať opatrenia na zmiernenie rizika), ak celkový odhadovaný potenciál rizika je „nízky“ a ak sa celková istota, pokiaľ ide o celkové riziko, odhaduje ako „veľmi isté“ alebo „dostatočne isté“.

Ak sa celkovému riziku po prvotnej analýze pridelí kategória „vysoké“ alebo „stredné“, musia sa do žiadosti zapracovať návrhy na zmiernenie alebo obmedzenie rizika, ktoré budú predmetom ďalšej analýzy rizika, až kým konečné hodnotenie celkového rizika nie je „nízke“ s hodnotením „veľmi isté“ alebo „dostatočne isté“. Opisy týchto dodatočných krokov spolu s podrobnými špecifikáciami opatrení na obmedzenie alebo zmiernenie rizika sa stanú neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia rizika.

Pravdepodobnosť usadenia sa a rozšírenia necieľových druhov mimo plánovanej oblasti introdukcie

Podmienky vzťahujúce sa na hodnotenie potenciálu rizika spojeného s cudzími druhmi (časť 1) sa po vykonaní potrebných zmien vzťahujú aj na potenciál rizika spojeného s necieľovými druhmi (časť 2) vrátane povinnosti vykonať opatrenia na obmedzenie a zmiernenie rizika.

Karanténa je spôsob udržiavania živých živočíchov alebo rastlín a akýchkoľvek s nimi spojených organizmov v úplnej izolácii od okolitého prostredia s cieľom zabrániť ich vplyvu na voľne žijúce a chované druhy a nežiaducim zmenám v prirodzených ekosystémoch.

Je nevyhnutné udržiavať cudzie a lokálne sa nevyskytujúce druhy v karanténe dostatočne dlho z toho dôvodu, aby sa podarilo odhaliť všetky necieľové druhy a potvrdiť neprítomnosť patogénov alebo chorôb. Zariadenie sa musí postaviť v súlade so špecifikáciami príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom sa zariadenie nachádza, a tento orgán je zodpovedný za jeho schválenie. Dĺžka trvania karantény sa musí uviesť v povolení. Ak sa zariadenie nenachádza v prijímajúcom členskom štáte, trvanie karantény musí schváliť poradný výbor zodpovedný za zariadenie a poradný výbor prijímajúceho členského štátu.

Prevádzkovatelia musia viesť karanténne zariadenia v súlade s nasledujúcimi podmienkami. Prevádzkovateľ okrem toho musí mať program na zaručenie kvality a prevádzkovú príručku.

Ak sa žiadosť vzťahuje na navrhované premiestnenie, nahrádzajú sa na účely tejto prílohy pojmy „introdukcia/introdukovaný“ pojmami „premiestnenie/premiestnený“.

Odpad a odpadové vody vyprodukované v rámci zariadenia sa musia spracovať tak, aby sa efektívne zničili všetky možné cieľové druhy a s nimi spojené organizmy. Na zabezpečenie plynulej prevádzky a úplnej izolácie musia byť karanténne systémy čistenia odpadových vôd vybavené náhradnými bezpečnostnými mechanizmami pre prípad poruchy.

Spracované odpadové vody a odpad môžu obsahovať látky, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie (napr. prostriedky proti usadeninám) a musia sa zneškodniť takým spôsobom, ktorý minimalizuje vplyv na životné prostredie.

Musia sa pripraviť podrobné postupy spracovania odpadových vôd a tuhého odpadu, v ktorých sa uvedú osoby zodpovedné za spracovanie a časový harmonogram. Systém sa musí monitorovať s cieľom zabezpečiť efektívnu prevádzku a včasné odhalenie možných zlyhaní.

Prepravené organizmy sa musia držať oddelene od ostatných organizmov s cieľom zaručiť izoláciu. Toto sa netýka sentinelových druhov, ktoré sa k nim špecificky pridávajú s cieľom otestovať účinky introdukovaných druhov. Musí sa zabrániť prístupu vtákov, ostatných zvierat, choroboplodných zárodkov a kontaminujúcich látok.

Prístup sa musí povoliť iba kvalifikovaným, oprávneným osobám. Ruky, obuv aj akýkoľvek materiál používaný v rámci zariadenia by sa mal dezinfikovať (pozri nižšie) predtým, ako opustí zariadenie.

Pri dodávke, ako aj počas všetkých štádií života sa s nádržami, vodou, prepravnými nádobami a vybavením, ktoré sa dostáva do kontaktu s introdukovaným druhom, vrátane prepravných vozidiel, musí zaobchádzať tak, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k úniku druhu alebo necieľových druhov zo zariadenia. Všetok prepravný a obalový materiál sa musí dezinfikovať alebo spáliť, ak je pálenie materiálu povolené.

Musia sa viesť denné záznamy o prípadoch úhynu, ktoré musia byť dostupné príslušnému orgánu na kontrolu. Všetky uhynuté organizmy sa musia ponechať v priestoroch zariadenia. Uhynuté organizmy, tkanivá, lastúry, ulity alebo panciere sa nesmú odstrániť bez schváleného spracovania, ktorým sa zabezpečí úplná dezinfekcia. Môže sa využiť tepelné spracovanie, akým je napr. použitie autoklávu alebo chemická sterilizácia.

Prípady úhynu sa musia oznámiť príslušnému orgánu a členské štáty musia príčinu úhynu v primeranom čase preskúmať. Uhynuté organizmy sa musia skladovať, prepravovať a odstraňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ( 14 ).

Musia sa vykonávať pravidelné inšpekcie zamerané na necieľové druhy. Ak sa zistí prítomnosť takéhoto druhu alebo skôr nezistenej choroby či parazita v organizme, musia sa prijať opatrenia nevyhnutné na zvládnutie takejto situácie. Takýmto opatrením môže byť zničenie organizmov a dezinfekcia zariadenia.

Požadovaná dĺžka trvania karantény sa bude líšiť podľa príslušného organizmu, sezónnosti obávaných necieľových druhov a chovných podmienok.

Dezinfekcia zahŕňa použitie dezinfekčných prostriedkov v dostatočnej koncentrácii a počas dostatočne dlhého obdobia potrebného na zabitie škodlivých organizmov. Dezinfekčné prostriedky a koncentrácie pre karanténnu dezinfekciu musia byť založené na úplnej dezinfekcii morskej a sladkej vody. Podobné koncentrácie sa musia použiť pri bežnej dezinfekcii zariadenia. Odporúča sa, aby sa všetky dezinfekčné prostriedky pred vypustením do okolitého prostredia neutralizovali a zariadenia, ktoré používajú morskú vodu, sa musia vysporiadať so zvyšnými oxidujúcimi látkami vyprodukovanými počas chemickej dezinfekcie. V prípade pohotovosti, akou je nález dovezeného parazita alebo choroboplodného zárodku, musí byť k dispozícii dostatočné množstvo dezinfekčných prostriedkov, ktoré umožnia vyčistenie celého objektu.

( 2 ) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

( 3 ) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

( 4 ) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

( 7 ) Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 70. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/864/ES (Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 91).

( 8 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

( 14 ) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2007/2006 (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 98).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	Nariadenie Komisie (ES) č. 506/2008 zo 6. júna 2008,	L 149	36	7.6.2008
►M2	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 304/2011 z 9. marca 2011,	L 88	1	4.4.2011

Udalosť	Pravdepodobnosť (V, S, N)	Istota (VI, DI, DN, VN)	Poznámky na podporu hodnotenia (1)
Genetické miešanie s lokálnymi populáciami vedie k strate genetickej diverzity.
Konkurencia (o potravu, priestor) s pôvodnými populáciami alebo predátorstvo vo vzťahu k nim vedie k ich zničeniu.
Iné nežiaduce udalosti ekologickej povahy
Niektoré z uvedených udalostí pretrvávajú aj po odstránení introdukovaného druhu.
Konečné hodnotenie (2)
(1) Posudzovateľ používa ako návod dodatok A a dodatok B metodických pokynov ICES. (2) Konečné hodnotenie dôsledkov usadenia sa a rozšírenia zodpovedá hodnote prvku (individuálna pravdepodobnosť) s najvyšším hodnotením a konečné hodnotenie pre stupeň istoty zodpovedá hodnote prvku s najnižším stupňom istoty.

Časť	Potenciál rizika (V, S, N)	Istota (VI, DI, DN, VN)	Poznámky na podporu hodnotenia (1)
Usadenie sa a rozšírenie (prvý krok)
Ekologické dôsledky (druhý krok)
Konečné hodnotenie celkového potenciálu rizika (2)
(1) Posudzovateľ používa ako návod dodatok A a dodatok B metodických pokynov ICES. (2) Konečná kategorizácia potenciálu rizika má hodnotu najvyššej z dvoch pravdepodobností, ak medzi dvoma odhadmi neexistuje pravdepodobnostný medzistupeň (t. j. ak riziko usadenia sa a rozšírenia je vysoké a riziko ekologických dôsledkov je stredné, konečné hodnotenie zodpovedá vyššej hodnote z týchto dvoch pravdepodobností, teda vysoké). Ak existuje medzi dvoma odhadmi pravdepodobnostný medzistupeň (napr. vysoké a nízke), konečná hodnota je stredná.

Udalosť	Pravdepodobnosť (V, S, N)	Istota (VI, DI, DN, VN)	Poznámky na podporu hodnotenia (1)
Necieľový druh sa introdukoval ako dôsledok introdukcie alebo premiestnenia vodných organizmov.
Introdukovaný necieľový druh prichádza do kontaktu s citlivými biotopmi alebo hostiteľskými organizmami.
Konečné hodnotenie (2)
(1) Posudzovateľ používa ako návod dodatok A a dodatok B metodických pokynov ICES. (2) Konečné hodnotenie „pravdepodobnosti“ zodpovedá hodnote prvku s najnižším hodnotením rizika a konečné hodnotenie stupňa istoty zodpovedá hodnote prvku s najnižším stupňom istoty.

Udalosť	Pravdepodobnosť (V, S, N)	Istota (VI, DI, DN, VN)	Poznámky na podporu hodnotenia (1)
Necieľové druhy konkurujú pôvodným populáciám alebo sú ich predátormi, čo vedie k ich zničeniu.
Genetické miešanie necieľových druhov s lokálnymi populáciami vedie k strate genetickej diverzity.
Iné nežiaduce udalosti ekologickej a patologickej povahy.
Niektoré z uvedených udalostí pretrvávajú aj po odstránení necieľových druhov.
Konečné hodnotenie (2)
(1) Posudzovateľ používa ako návod dodatok A a dodatok B metodických pokynov ICES. (2) Konečné hodnotenie dôsledkov zodpovedá hodnote najvyššieho stupňa rizika a konečné hodnotenie stupňa istoty zodpovedá hodnote prvku s najnižším stupňom istoty.