Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 156,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 2 ),

keďže:

(1)

Európska rada na zasadnutí 15. a 16. marca 2002 v Barcelone vo svojich záveroch zdôraznila, že výkonné a integrované energetické a dopravné siete vytvárajú nosný pilier európskeho vnútorného trhu a lepším využitím už existujúcich sietí a dobudovaním chýbajúcich spojení sa umožní zvýšenie ich efektívnosti a konkurencieschopnosti, zabezpečí adekvátna úroveň kvality a odľahčia prehustené miesta, čím sa zlepší dlhodobá funkčnosť. Tieto potreby patria do rámca stratégie prijatej hlavami štátov a vlád na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone, na ktorú sa odvtedy pravidelne odvoláva.

(2)

Európska rada na zasadnutí 12. a 13. decembra 2003 v Bruseli schválila Európsku akciu pre rast a vyzvala Komisiu, aby v prípade potreby presmerovala výdavky do kapitálových investícií, najmä do investícií do infraštruktúry transeurópskych sietí, ktorých prioritné projekty predstavujú zásadné prvky z hľadiska posilnenia kohézie vnútorného trhu.

(3)	Oneskorenia dobudovania účinných transeurópskych prepojení a najmä cezhraničných úsekov pravdepodobne vážne znevýhodní konkurencieschopnosť Únie, členských štátov a okrajových regiónov, ktoré by neboli schopné alebo by prestali byť schopné naplno využívať výhody vnútorného trhu.

(4)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete ( 3 ) sa predpokladajú náklady na dobudovanie transeurópskej dopravnej siete v období rokov 2007 až 2020 vo výške 600 miliárd EUR. Investície potrebné len na prioritné projekty v zmysle prílohy III k uvedenému rozhodnutiu predstavujú takmer 160 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013.

(5)

Na dosiahnutie týchto cieľov Európsky parlament aj Rada vyhlásili potrebu posilniť a prispôsobiť existujúce finančné nástroje zvýšením miery spolufinancovania zo strany Spoločenstva prostredníctvom možnosti uplatniť vyššiu mieru spolufinancovania Spoločenstva najmä pri projektoch vyznačujúcich sa cezhraničným rozmerom, tranzitnou funkciou alebo prekračovaním prírodných prekážok.

(6)	V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Rade o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy „NAIADES“ a vzhľadom na udržateľný charakter vnútrozemských vodných ciest by sa mala osobitná pozornosť venovať projektom vnútrozemských vodných ciest.

(7)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie na roky 2007 – 2013 ( 4 ) zdôraznil strategický význam dopravných sietí pre dobudovanie vnútorného trhu a rozvoj užších vzťahov s kandidátskymi krajinami, potenciálnymi kandidátskymi krajinami alebo krajinami patriacimi do „kruhu priateľov“. Okrem toho vyjadril vôľu preskúmať inovačné finančné nástroje, ako sú nástroj záruk za úvery, európske koncesie, európske úvery a fond na subvencovanie úrokov.

(8)

So sumami vyčlenenými na transeurópske dopravné a energetické siete (ďalej len „TEN-T“ a „TEN-E“) v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 nie je možné vyhovieť všetkým potrebám, ktoré sú spojené s vykonávaním priorít stanovených v rozhodnutí č. 1692/96/ES pre TEN-T a v rozhodnutí č. 1364/2006/ES ( 5 ) pre TEN-E. S cieľom doplniť vnútroštátne zdroje financovania, či už verejné alebo súkromné, je preto vhodné, aby sa tieto zdroje zamerali na isté kategórie projektov, ktoré poskytnú najvyššiu pridanú hodnotu pre siete ako celok, najmä cezhraničné úseky vrátane morských diaľnic, a projekty na odstránenie zúžených profilov spôsobených napríklad prírodnými prekážkami s cieľom zabezpečiť kontinuitu infraštruktúry TEN-T a TEN-E. S cieľom uľahčiť koordinované vykonávanie určitých projektov je možné v súlade s článkom 17a rozhodnutia č. 1692/96/ES vymenovať európskych koordinátorov.

(9)

Vzhľadom na to, že objem investícií do prioritných projektov v oblasti TEN-T sa odhaduje na úrovni okolo 250 miliárd EUR a že finančná referenčná suma EÚ na dopravu na roky 2007 – 2013 v objeme 8 013 miliónov EUR tvorí len nepatrnú časť potrebného rozpočtu na dokončenie prioritných projektov, by Komisia mala v spolupráci s európskymi koordinátormi tam, kde budú vymenovaní, uskutočniť akcie na podporu a koordináciu úsilia členských štátov zameraného na financovanie a dokončenie plánovaných TEN-T v súlade s ustanoveným harmonogramom. Komisia by mala vykonať ustanovenia vzťahujúce sa na európskych koordinátorov uvedených v rozhodnutí č. 1692/96/ES. Spolu s členskými štátmi by mala tiež preskúmať a pokúsiť sa vyriešiť dlhodobý finančný problém budovania a prevádzky celej TEN-T, pričom by mala vziať do úvahy, že obdobie výstavby zahrnie minimálne dve sedemročné rozpočtové obdobia a očakávaná životnosť novej infraštruktúry je najmenej storočie.

(10)

V rozhodnutí č. 1364/2006/ES sa určujú ciele, priority činnosti a projekty spoločného záujmu na rozvoj TEN-E vrátane prioritných projektov a projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu sa pripisuje primeraná priorita. Investície potrebné na to, aby sa všetkým členským štátom umožnilo plne sa zúčastniť na vnútornom trhu, a na dobudovanie prepojení so susednými štátmi predstavujú len na prioritné projekty na obdobie rokov 2007 až 2013 približne 28 miliárd EUR.

(11)

Európska rada na zasadnutí 12. a 13. decembra 2003 tiež vyzvala Komisiu, aby pokračovala v skúmaní potreby vytvorenia osobitného nástroja záruk Spoločenstva, ktorý je určený na zabezpečenie pred určitými rizikami po výstavbe v rámci projektov TEN-T. S cieľom podporiť rast Európska rada s ohľadom na oblasť energetiky vyzvala Komisiu, aby v prípade potreby presmerovala výdavky do kapitálových investícií.

(12)

Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí ( 6 ) už predstavuje skutočný pokrok, pretože sa v ňom povoľuje pre projekty vyhlásené za prioritné vyššia miera financovania na úrovni 20 %. Toto zvýšenie je však podmienené vykonávacími predpismi, ktoré si vyžadujú zjednodušenie, a celkovým rozpočtom s obmedzenými prostriedkami. Z tohto dôvodu sa javí ako nevyhnutné doplniť vnútroštátne verejné financovanie a súkromné financovanie tým, že sa zvýši pomoc Spoločenstva, pokiaľ ide o výšku a mieru pomoci, s cieľom posilniť pôsobenie pákového efektu finančných prostriedkov Spoločenstva, a tým umožniť vykonávanie vybraných prioritných projektov.

(13)

Týmto nariadením je vhodné ustanoviť program, ktorý určuje všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti TEN-T a TEN-E. Uvedený program, ktorý sa musí vykonávať v súlade s právom Spoločenstva, najmä z hľadiska životného prostredia, by mal prispieť k posilneniu vnútorného trhu a mal by mať stimulujúci účinok na konkurencieschopnosť Spoločenstva a hospodársky rast v Spoločenstve.

(14)

Finančná pomoc Spoločenstva z rozpočtu pre transeurópske siete by okrem zamerania sa na projekty alebo časti projektov, ktoré poskytnú najvyššiu pridanú hodnotu z európskeho hľadiska, mala podnecovať účastníkov k urýchleniu vykonávania prioritných projektov podľa rozhodnutí č. 1692/96/ES a č. 1364/2006/ES. Pomoc by mala umožniť aj financovanie ďalších projektov spoločného záujmu v oblasti európskej infraštruktúry, ktoré sú vymedzené v uvedených rozhodnutiach.

(15)

Finančná pomoc Spoločenstva sa udeľuje s cieľom rozvinúť investičné projekty v oblasti TEN-T a TEN-E, vytvoriť pevné finančné záväzky, mobilizovať inštitucionálnych investorov a podnietiť vznik finančných partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom. Finančná pomoc v odvetví energetiky sa zameriava najmä na pomoc pri prekonávaní finančných prekážok, ktoré môžu vzniknúť v čase prípravy projektov a pred začatím výstavby, a mala by sa sústrediť na cezhraničné úseky uvedené v prioritných projektoch a na prepojenia so susednými štátmi.

(16)

Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade zo 4. júla 2005 o zavedení európskeho systému železničnej signalizácie ERTMS/ETCS zdôraznila význam rýchleho a koordinovaného prechodu na tento systém v záujme zabezpečenia interoperability TEN-T. Na tento účel je potrebná cielená a časovo obmedzená podpora Spoločenstva zameraná na traťovú infraštruktúru, ako aj vlakové vybavenie.

(17)

Dotknuté členské štáty môžu pri niektorých projektoch zastupovať medzinárodné organizácie. Vykonávanie určitých projektov Komisia môže zveriť spoločným podnikom v zmysle článku 171 zmluvy. Pre tieto osobitné situácie je potrebné na účely tohto nariadenia rozšíriť pojem prijímateľa finančného príspevku Spoločenstva.

(18)

Vzhľadom na potrebu reagovať na osobitné požiadavky každého projektu a s cieľom zvýšiť účinnosť a hodnotu finančnej pomoci Spoločenstva sa môže táto pomoc poskytovať vo viacerých formách: granty na štúdie a práce, granty na platby za dostupnosť, bonifikácia úrokových sadzieb, záruky za úvery alebo podiel rizikového kapitálu. Bez ohľadu na formu by sa finančná pomoc Spoločenstva mala poskytovať v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( 7 ), a pravidlami na vykonávanie uvedeného nariadenia okrem prípadov, v ktorých sa toto nariadenie výslovne odchyľuje od uvedených predpisov. Poskytnutie záruk za úvery a podiel rizikového kapitálu by malo vychádzať z trhových zásad a ich cieľom je dosiahnutie samofinancovania v dlhodobom horizonte.

(19)

Pri vykonávaní finančnej podpory Spoločenstva zameranej na veľké projekty naplánované na niekoľko rokov sa odporúča vytvoriť záväzok zo strany Spoločenstva na viacročnom základe, ktorý sa líši podľa financovaných projektov a podľa viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa schvaľujú každoročne. Len stabilné a atraktívne finančné záväzky zo strany Spoločenstva na dlhé obdobie umožnia znížiť neistotu, ktorá sa spája s dokončením týchto projektov a mobilizovať verejných aj súkromných investorov. Ako sa uvádza v rozhodnutí č. 1692/96/ES, najvyššia priorita z hľadiska rozvoja TEN-T sa kladie na projekty zahrnuté vo viacročnom programe, ktoré si na zabezpečenie hladkého a efektívneho dokončenia vyžadujú nepretržitú akciu zo strany Spoločenstva.

(20)	Je vhodné podporiť inštitucionálne aj zmluvné formy verejno-súkromného financovania, ktorých účinnosť sa osvedčila, prostredníctvom právnych záruk, ktoré sú v súlade s právom hospodárskej súťaže a vnútornym trhom, a zároveň rozširovať v členských štátoch osvedčené postupy.

(21)	Osobitná pozornosť by sa mala venovať účinnej koordinácii všetkých opatrení Spoločenstva, ktoré majú vplyv na transeurópske siete, a to najmä financovaniu zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, ako aj z operácií Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“).

(22)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie jeho vykonávania, ktoré predstavuje v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení ( 8 ) finančnú referenčnú sumu pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu.

(23)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 9 ).

(24)	Vzhľadom na vývoj v každej časti TEN-T a TEN-E a ich osobitné vlastnosti a v záujme efektívnejšieho riadenia sa odporúča ustanoviť viacero samostatných nariadení pre oblasti, na ktoré sa doteraz vzťahuje nariadenie (ES) č. 2236/95.

(25)

Týmto nariadením by sa mali ustanoviť všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti TEN-T a TEN-E v súlade s právom Spoločenstva a politikami, ktoré sa týkajú najmä hospodárskej súťaže, ochrany životného prostredia, zdravia, trvalo udržateľného rozvoja, verejného obstarávania, ako aj účinného vykonávania politík Spoločenstva o interoperabilite.

(26)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vykonávanie TEN-T a TEN-E, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov potreby koordinácie vnútroštátnych opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Týmto nariadením sa vymedzujú podmienky, metódy a postupy pri udeľovaní finančnej pomoci Spoločenstva na projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí podľa článku 155 ods. 1 zmluvy.

OPRÁVNENÉ PROJEKTY, FORMY POSKYTOVANIA FINANČNEJ POMOCI, KOMBINOVANIE FINANCOVANIA

1. Na poskytnutie finančnej pomoci Spoločenstva podľa tohto nariadenia sú oprávnené len projekty spoločného záujmu.

Oprávnenosť žiadostí o finančnú pomoc Spoločenstva na takéto projekty je podmienená ich súladom s právom Spoločenstva.

2. Len v oblasti dopravy podlieha oprávnenosť aj záväzku žiadateľa o finančnú pomoc Spoločenstva a prípadne príslušných členských štátov finančne prispieť na predložený projekt a v prípade potreby využiť súkromné finančné prostriedky.

3. Projekty týkajúce sa dopravy, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva, ak existuje písomná dohoda medzi príslušnými členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a príslušnými tretími krajinami o dokončení cezhraničných úsekov. Vo výnimočných prípadoch, ak je projekt nevyhnutný na pripojenie infraštruktúry k sieti susedného členského štátu alebo tretej krajiny, ale v skutočnosti nepretína hranicu, sa písomná dohoda uvedená vyššie nevyžaduje.

Žiadosti o finančnú pomoc Spoločenstva predkladá Komisii jeden alebo viacero členských štátov, alebo po dohode s príslušnými členskými štátmi aj medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné alebo súkromné podniky či orgány. ►M1 Žiadosti o záruky na riziká na základe nástroja na rozdeľovanie rizika pre projektové dlhopisy podľa článku 6 ods. 1 písm. g) sa zasielajú EIB podľa štandardného postupu EIB na predkladanie žiadostí. ◄

Spôsoby predkladania žiadostí o finančnú pomoc sa ustanovia v súlade s článkom 9 ods. 1.

1. Projekty spoločného záujmu môžu získať finančnú pomoc Spoločenstva podľa toho, ako prispejú k dosiahnutiu cieľov a priorít určených v rámci rozhodnutí č. 1692/96/ES a č. 1364/2006/ES.

3. V oblasti energetiky sa osobitná pozornosť venuje projektom európskeho záujmu, ktoré prispievajú k:

4. Rozhodnutie udeliť finančnú pomoc Spoločenstva zohľadňuje okrem iného:

1. Finančná pomoc Spoločenstva na projekty spoločného záujmu môže mať jednu alebo viacero nasledujúcich foriem:

2. Výška finančnej pomoci Spoločenstva udelenej vo formách uvedených v odseku 1 písm. a), b), c) a f) zohľadňuje kritériá stanovené v článku 5 a nepresahuje túto mieru:

3. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2, Komisia prijíma vykonávacie opatrenia pre nástroje uvedené v odseku 1 písm. c) a e) tohto článku.

1. Operácie EIB sú v súlade s udeľovaním finančnej pomoci podľa tohto nariadenia.

2. Komisia koordinuje a zabezpečuje súlad projektov spolufinancovaných v rámci tohto nariadenia s príslušnými akciami, ktoré využívajú príspevky a finančné nástroje Spoločenstva, ako aj s operáciami EIB.

1. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2, Komsia pri stanovovaní viacročného pracovného programu a ročného pracovného programu uplatňuje kritériá stanovené v článku 5 a ciele a priority vymedzené v rámci rozhodnutí č. 1692/96/ES a č. 1364/2006/ES.

2. Viacročný pracovný program v oblasti dopravy sa uplatňuje na prioritné projekty a na systémy riadenia cestnej, leteckej, železničnej, vnútrozemskej vodnej a pobrežnej a námornej premávky. Suma finančného krytia sa pohybuje v rozpätí 80 % – 85 % rozpočtových zdrojov uvedených v článku 18 vyhradených na dopravu.

3. V prípade ročného pracovného programu v oblasti dopravy sa pri udeľovaní finančnej pomoci projektom spoločného záujmu uplatňujú kritériá, ktoré nie sú uvedené vo viacročnom programe.

4. V prípade ročného pracovného programu v oblasti energetiky sa uplatňujú kritériá na udeľovanie finančnej pomoci projektom spoločného záujmu.

5. Viacročný pracovný program sa preskúma aspoň v polovici trvania a v prípade potreby sa zreviduje v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

1. Po každej výzve na predloženie návrhov na projekty na základe viacročného pracovného programu alebo ročných pracovných programov podľa článku 8 ods. 1 Komisia, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2, rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. Komisia spresní podmienky a spôsoby ich vykonávania.

2. Komisia oznámi prijímateľom a príslušným členským štátom každé udelenie finančnej pomoci.

1. Viazané rozpočtové prostriedky sa môžu rozdeliť na ročné splátky. Komisia bude pre každý rok viazať ročné splátky, pričom zohľadní dosiahnutý pokrok na projektoch alebo projektových etapách, ktoré dostávajú finančnú podporu, predpokladané potreby a dostupné rozpočtové prostriedky.

Prijímateľom a príslušným členským štátom oznámi orientačný časový plán jednotlivých ročných splátok.

2. Pomoc Spoločenstva sa môže vzťahovať len na výdavky súvisiace s projektom, ktoré vynaložia prijímatelia alebo tretie strany zodpovedné za vykonávanie projektu.

Oprávnené sú výdavky vynaložené odo dňa podania žiadosti o pomoc. Výdavky na projekty zahrnuté vo viacročnom programe môžu byť oprávnené od 1. januára bežného roka, počnúc 1. januárom 2007.

3. Platby sa uskutočňujú formou predbežného financovania, ktoré sa prípadne rozdelí na viac priebežných splátok, a úhrady zostatku.

Spôsoby platieb sa stanovia tak, aby zohľadňovali najmä viacročné vykonávanie projektov infraštruktúry.

Predbežné financovanie, prípadne jeho prvá splátka, sa uhradí pri udelení finančnej pomoci.

Priebežné platby sa uskutočňujú na základe žiadostí o úhradu pod podmienkou, že sú dodržané ustanovenia článku 13.

Platba zostatku sa uskutoční po schválení záverečnej správy o projekte alebo štúdie, ktorú predloží prijímateľ a osvedčia príslušné členské štáty. V záverečnej správe sa podrobne uvádzajú najmä všetky skutočne vynaložené výdavky.

4. V prípade mechanizmov platieb za dostupnosť sa prvá splátka predbežného financovania vykoná v rámci maximálne trojročného obdobia nasledujúceho po udelení finančnej pomoci Spoločenstva na základe osvedčenia členských štátov o začatí projektu a na základe predloženia príslušnej zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve. Ďalšie splátky predbežného financovania sa môžu vykonať na základe osvedčenia členských štátov o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní projektu.

Zostatok sa zaplatí po začatí fázy prevádzky projektu na základe overenia, že infraštruktúra bola dodaná, osvedčenia členských štátov, že nárokované výdavky boli skutočne vynaložené, a potvrdenia celkovej sumy platieb za dostupnosť pokrývajúcich výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

V prípade, že nevznikne nárok na platbu za dostupnosť v dôsledku nedodania infraštruktúry, Komisia získa uskutočnené platby predbežného financovania späť.

1. V rámci svojej právomoci členské štáty vynaložia všetko úsilie, aby sa vykonali projekty spoločného záujmu, na ktoré bola udelená finančná pomoc Spoločenstva podľa tohto nariadenia.

2. Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technickú a finančnú kontrolu projektov a vydajú osvedčenie o skutočnej výške a oprávnenosti výdavkov, ktoré boli vynaložené na projekty alebo časti projektov. Členské štáty môžu požadovať účasť Komisie na kontrolách na mieste.

3. Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa odseku 2, a najmä poskytujú opis kontrolných, riadiacich a monitorovacích systémov zriadených s cieľom zabezpečiť úspešné dokončenie projektov.

Projekty financované podľa tohto nariadenia sa vykonávajú v súlade s právom Spoločenstva a zohľadňujú príslušné politiky Spoločenstva, a to najmä politiky v oblasti hospodárskej súťaže, ochrany životného prostredia, zdravia, trvalo udržateľného rozvoja, verejného obstarávania a interoperability.

1. Komisia po riadnom preskúmaní a oznámení prijímateľom a príslušným členským štátom s cieľom umožniť im predložiť pripomienky v stanovenej lehote:

1. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly na mieste a kontroly v súlade s nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi ( 10 ).

2. Podmienky, ktorými sa riadi udeľovanie finančnej pomoci Spoločenstva, môžu ustanovovať najmä monitorovanie a finančné kontroly, ktoré vykonáva Komisia alebo akýkoľvek ňou poverený zástupca, a vykonávanie auditov Dvorom audítorov, ktoré sa môžu, ak je to potrebné, uskutočňovať na mieste.

3. Príslušný členský štát a Komisia si bezodkladne vymieňajú všetky dôležité informácie, ktoré sa týkajú výsledkov uskutočnených kontrol.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

4. EIB určí svojho zástupcu vo výbore, ktorý sa nezúčastňuje na hlasovaní.

1. Komisia a členské štáty môžu za pomoci prijímateľov pomoci uskutočňovať hodnotenie spôsobov vykonávania projektov, ako aj vplyv ich vykonávania, aby posúdili, či sa dosiahli ciele vrátane cieľov v oblasti ochrany životného prostredia.

2. Komisia môže požadovať, aby členský štát, ktorému sa udelila pomoc, predložil osobitné hodnotenie projektov financovaných podľa tohto nariadenia alebo v prípade potreby poskytol informácie a potrebnú pomoc na uskutočnenie hodnotenia takýchto projektov.

2a. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 2, v prípade projektov realizovaných v rámci nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. g) Komisia a EIB predkladajú predbežnú správu Európskemu parlamentu a Rade v druhom polroku roku 2013. Nezávislé hodnotenie v plnom rozsahu sa uskutoční v roku 2015.

Na základe tohto hodnotenia Komisia vyhodnotí dôležitosť iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 a jej účinnosť pri zväčšovaní objemu investícií do prioritných projektov a zlepšovaní efektívnosti výdavkov Únie. Komisia na základe hodnotenia pri zohľadnení všetkých možností posudzuje navrhnutie vhodných regulačných zmien vrátane legislatívnych zmien, najmä vtedy, keď sa ukáže, že predpokladaná odozva na trhu nie je uspokojivá, alebo keď sa objavia dostatočne dostupné alternatívne zdroje dlhodobého dlhového financovania.

1. Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o činnostiach uskutočnených podľa tohto nariadenia. Táto správa obsahuje hodnotenie výsledkov dosiahnutých na základe finančnej pomoci Spoločenstva v rôznych oblastiach, kde sa uplatnila, pričom zohľadní pôvodné ciele, ako aj kapitolu o podstate a vykonávaní bežného viacročného programu. Táto správa obsahuje aj informácie o zdrojoch financovania každého projektu.

Predbežná správa uvedená v článku 16 ods. 2a obsahuje aj zoznam projektov, ktoré využili nástroj na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy uvedený v článku 6 ods. 1 písm. g), ako aj informácie o podmienkach vydaných dlhopisov a typoch súčasných a budúcich potenciálnych investorov.

2. Príslušné členské štáty a prípadne prijímatelia zabezpečia, aby sa pomoc, ktorá sa poskytla na základe tohto nariadenia, primerane propagovala s cieľom oboznámiť verejnosť s úlohou, ktorú pri vykonávaní projektov zohráva Spoločenstvo.

1. Finančné krytie pre vykonávanie tohto nariadenia na obdobie rokov 2007 – 2013 je 8 168 000 000 EUR, z ktorých 8 013 000 000 EUR je určených pre TEN-T a 155 000 000 EUR pre TEN-E.

2. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach viacročného finančného rámca.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do konca roku 2010 všeobecnú správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní mechanizmov ustanovených týmto nariadením o udeľovaní finančnej pomoci Spoločenstva.

Konajúc v súlade s postupom ustanoveným v prvom pododseku článku 156 zmluvy, Európsky parlament a Rada rozhodnú, či a za akých podmienok sa mechanizmy ustanovené v tomto nariadení zachovajú alebo zmenia a doplnia po skončení obdobia uvedeného v článku 18 tohto nariadenia.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Na akcie, ktoré sa v oblasti dopravy a energetiky k dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia už vykonávajú, sa naďalej uplatňuje nariadenie (ES) č. 2236/95 v znení platnom k 31. decembru 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Hlavné podmienky a postupy týkajúce sa nástroja záruk za úvery uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. d)

EIB je partnerom pri znášaní rizika a riadi príspevok Spoločenstva na nástroj záruk za úvery v mene Spoločenstva. Podrobnejšie podmienky uplatňovania nástroja záruk za úvery vrátane jeho monitorovania a kontroly sa stanovia v dohode o spolupráci medzi Komisiou a EIB, pričom sa zohľadňujú ustanovenia tejto prílohy.

NÁSTROJ ZÁRUK ZA ÚVERY PRE PROJEKTY TRANSEURÓPSKYCH DOPRAVNÝCH SIETÍ

Príspevok Spoločenstva

1. Bez toho, aby bol dotknutý postup úprav od roku 2010 uvedený v odseku 2, bude EIB poskytovať príspevok zo všeobecného rozpočtu EÚ na nástroj záruk na úvery podľa tejto tabuľky:

2007	10 miliónov EUR
2008	35 miliónov EUR
2009	60 miliónov EUR
2010	80 miliónov EUR
2011	105 miliónov EUR
2012	110 miliónov EUR
2013	100 miliónov EUR

2. V rokoch 2007 až 2009 zaplatí Komisia EIB vyššie uvedené ročné sumy. Od roku 2010 bude EIB žiadať prevod súm do výšky kumulovanej sumy uvedenej vyššie v tabuľke na zverenecký účet uvedený nižšie. Žiadosť sa zašle do 31. decembra predchádzajúceho roku a vychádza z odhadu potreby naplánovaného príspevku Spoločenstva. Tento odhad bude slúžiť ako základ pre úpravu ročných platieb uvedených vyššie vykonanú na základe žiadosti, o ktorej sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

Zverenecký účet

1. EIB založí zverenecký účet, na ktorý sa budú ukladať príspevky Spoločenstva a príjmy plynúce z týchto príspevkov.

2. Úroky získané zo zvereneckého účtu, ako aj ostatné príjmy plynúce z príspevku Spoločenstva (ako napr. splátky za záruky, úrokové a rizikové sadzby týkajúce sa súm uhradených EIB) sa pripočítavajú k zdrojom vyčleneným na nástroj, pokiaľ Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 nerozhodne, že sa majú vrátiť do rozpočtového riadku pre TEN-T.

3. Sumy čerpané na poskytnutie kapitálu sa vrátia na zverenecký účet po tom, ako sa plne splatia sumy vyplatené EIB na základe nástroja záruk za úvery.

Použitie príspevku Spoločenstva

EIB použije príspevok Spoločenstva:

— na vytvorenie rezervy pre každý oprávnený projekt na očakávané straty a na poskytnutie kapitálu v súlade s príslušnými pravidlami EIB a hodnotením rizík uskutočneným EIB na základe jej platnej politiky pre štruktúrovaný finančný nástroj,

— na pokrytie oprávnených nákladov netýkajúcich sa projektov súvisiacich s vytvorením a správou nástroja záruk za úvery. Tieto náklady sa vymedzia v dohode o riadení medzi Komisiou a EIB.

Rozdelenie rizika

1. Príspevok Spoločenstva EIB sa použije na vytvorenie rezervy pre každý oprávnený projekt na očakávané straty a na poskytnutie kapitálu.

2. Rezerva na očakávané straty pokrýva očakávané straty projektu. Časť príspevku Spoločenstva, ktorá pokrýva rezervu štatisticky očakávanej straty pri každej oprávnenej operácii, sa zo zvereneckého účtu zaplatí EIB, čím sa pokryje percento rizika. Toto percento je variabilné a odvíja sa od stupňa rizika operácie, ako aj od splatnosti.

3. Poskytnutie kapitálu pokrýva neočakávané straty projektu. Pre každú príslušnú operáciu sa na zvereneckom účte vyčlení časť príspevku Spoločenstva, ktorá zodpovedá poskytnutiu kapitálu. Túto sumu si môže EIB nárokovať v prípade realizácie záruky poskytnutej EIB na základe nástroja záruk za úvery, čím sa pokrýva dodatočné percento rizika.

4. Spôsob rozdelenia rizika, ktorý vyplýva z vyššie uvedeného mechanizmu, sa odzrkadlí vo vhodnom rozdelení rizikovej sadzby medzi zvereneckým účtom a EIB, ktorú EIB účtuje svojim partnerom na základe príslušnej operácie v rámci nástroja záruk za úvery.

Záruka EIB

1. Nástroj záruk za úvery pozostáva zo záruky EIB na nástroj pohotovostnej likvidity poskytnutej na oprávnené projekty v súlade s podmienkami nástroja záruk za úvery.

2. Ak na základe podmienok nástroja záruk za úvery vznikne nárok zo strany poskytovateľov nástroja pohotovostnej likvidity realizovať záruku EIB, EIB vyplatí všetky splatné sumy poskytovateľom nástroja pohotovostnej likvidity a stane sa veriteľom projektu.

3. Keď sa EIB stane veriteľom projektu, jej práva podľa nástroja záruk za úvery sú podriadené splácaniu úveru z nadriadeného úverového nástroja a nadriadené vlastnému a podobnému financovaniu.

4. Nástroj pohotovostnej likvidity by nemal prekročiť 20 % celkovej sumy nadriadeného dlhu pri finančnom ukončení.

Stanovenie ceny

Cena záruk na základe nástroja záruk za úvery, ktorá vychádza z rizikovej sadzby a všetkých administratívnych nákladov na nástroj záruk týkajúcich sa projektu, sa stanoví v súlade s príslušnými obvyklými pravidlami a kritériami EIB.

Podávanie žiadostí

Žiadosti o záruky na riziká na základe nástroja záruk za úvery sa zasiela EIB podľa štandardného postupu EIB pre žiadosti.

Postup schvaľovania

EIB preskúma riziká a vykoná finančnú, technickú a právnu analýzu a rozhodne o poskytnutí záruky na základe nástroja záruk za úvery v súlade so svojimi obvyklými pravidlami a kritériami, pričom okrem iného zhodnotí kvalitu jednotlivých návrhov, bonitu veriteľov pre EIB, prijateľnosť podmienok a dopyt na trhu.

Trvanie nástroja záruk za úvery

1. Príspevok Spoločenstva na nástroj záruk za úvery sa vyčlení najneskôr do 31. decembra 2013. Konkrétne schválenie záruk sa musí ukončiť do 31. decembra 2014.

2. V prípade ukončenia nástroja záruk za úvery počas trvania súčasného finančného rámca sa všetky zostatky na zvereneckom účte okrem už viazaných finančných prostriedkov a prostriedkov potrebných na pokrytie ostatných oprávnených nákladov a výdavkov vrátia do rozpočtového riadku pre TEN-T. Ak sa nástroj záruk za úvery v nasledujúcich finančných výhľadoch nepredĺži, všetky zvyšné finančné prostriedky sa vrátia do príjmov všeobecného rozpočtu EÚ.

3. Finančné prostriedky pridelené nástroju záruk za úvery možno použiť až dovtedy, kým sa neskončí platnosť poslednej záruky alebo kým sa nesplatí posledný podriadený dlh podľa toho, čo nastane skôr.

Správy

Komisia a EIB spoločne dohodnú spôsoby podávania výročných správ o vykonávaní nástroja záruk za úvery.

Hlavné podmienky a postupy týkajúce sa nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. g)

EIB je partnerom pri znášaní rizika a riadi príspevok Únie na nástroj na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy v mene Únie. Podrobnejšie podmienky využívania tohto nástroja vrátane jeho monitorovania a kontroly sa stanovia v dohode o spolupráci medzi Komisiou a EIB, pričom sa zohľadňujú ustanovenia tejto prílohy.

Žiadosť o prevod na vyplatenie sumy na rok 2012 sa predloží bez zbytočného odkladania po podpise dohody o spolupráci.

Žiadosť o prevod sa v nasledujúcich rokoch predkladá do 31. decembra predchádzajúceho roka.

Žiadosť o prevod vždy vychádza z odhadu potreby naplánovaného príspevku Únie.

Tento odhad môže podľa potreby slúžiť ako základ znižovania súm na základe žiadosti, o ktorej sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

Spôsob rozdelenia rizika, ktorý vyplýva z písmena d), sa odzrkadľuje vo vhodnom rozdelení odškodňovania za riziko medzi Úniou a EIB, ktoré EIB účtuje svojim partnerom vo vzťahu ku každému nástroju tvoriacemu portfólio projektu.

Bez ohľadu na úpravy vzťahujúce sa na rozdelenie rizika pre nástroj pre úverové záruky pre projekty TEN-T uvedený v prílohe I sa spôsob rozdelenia rizika pre projektové dlhopisy uplatňuje aj v prípade uvedeného nástroja vrátane operácií jeho existujúceho portfólia.

Ceny nástrojov projektových dlhopisov vychádzajú z odškodňovania za riziká v súlade s príslušnými štandardnými pravidlami a kritériami EIB.

Žiadosti o záruky na riziká na základe nástroja na rozdeľovanie rizika pre projektové dlhopisy sa zasielajú EIB podľa štandardného postupu EIB na predkladanie žiadostí.

EIB preskúma riziká a vykoná finančnú, technickú a právnu analýzu a rozhodne o použití nástrojov na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy a vyberie vhodný druh podriadeného nástroja v súlade so svojimi štandardnými pravidlami a kritériami, predovšetkým s usmerneniami politiky kreditného rizika EIB a výberovými kritériami EIB v sociálnej, ekologickej a klimatickej oblasti.

Komisia a EIB sa spoločne dohodnú na spôsoboch podávania správ o využívaní nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy.

Komisia okrem toho predkladá s podporou EIB správu o využívaní každých šesť mesiacov Európskemu parlamentu a Rade, pričom prvú správu predloží po šiestich mesiacoch od podpisu dohody o spolupráci, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. g).

Komisia monitoruje využívanie nástroja okrem iného aj kontrolou priamo na mieste a overovanie a kontroly vykonáva v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002.

EIB spravuje podriadené nástroje v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi vrátane primeraných auditových, kontrolných a monitorovacích opatrení. Okrem toho správna rada EIB, v ktorej je zastúpená Komisia aj členské štáty, schvaľuje každý podriadený nástroj a monitoruje, či je EIB riadená v súlade so stanovami a so všeobecnými smernicami ustanovenými radou guvernérov.

Komisia a EIB predložia predbežnú správu o fungovaní pilotnej fázy nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy Európskemu parlamentu a Rade v druhom polroku 2013 s cieľom optimalizácie formy nástroja.

Nezávislé hodnotenie v plnom rozsahu sa uskutoční v roku 2015 po schválení konečných operácií projektových dlhopisov. Zameria sa okrem iného na pridanú hodnotu, prínos v porovnaní s inými nástrojmi Únie alebo členských štátov a ďalšími existujúcimi formami dlhodobého dlhového financovania, dosiahnutý multiplikačný účinok, hodnotenie obsiahnutých rizík, ako aj vytvorenie či nápravu možných rušiacich účinkov. Hodnotenie obsahuje aj vplyv na finančnú životaschopnosť projektov, objem, podmienky a náklady na vydávanie dlhopisov, vplyv na rozsiahlejší trh s dlhopismi, ako aj kontrolu veriteľov a objednávok. Podľa možnosti poskytne aj porovnanie nákladov s alternatívnymi prostriedkami na financovanie projektov vrátane bankových pôžičiek. Počas pilotnej fázy sa vyhodnocujú všetky vybrané projekty.

( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005 (Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 405), spoločná pozícia Rady z 22. marca 2007 (Ú. v. EÚ C 103 E, 8.5.2007, s. 26) a pozícia Európskeho parlamentu z 23. mája 2007 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

( 3 ) Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

( 5 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1).

( 6 ) Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1159/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 16).

( 7 ) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).

( 9 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 27.7.2006, s. 11).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012,	L 204	1	31.7.2012