Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ( 2 ),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 3 ),

keďže:

(1)

V Spoločenstve existuje potreba zvýšenia energetickej účinnosti konečného využitia energie, riadeného dopytu po energii a podpory výroby obnoviteľnej energie vzhľadom na to, že rozsah akéhokoľvek iného ovplyvňovania dodávok energie a podmienok distribúcie, či už prostredníctvom budovania nových kapacít alebo zlepšovania prenosu a distribúcie, sú z krátkodobého až strednodobého hľadiska relatívne obmedzené. Táto smernica preto prispieva k zvýšenej bezpečnosti zásobovania.

(2)

Zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie prispeje aj k zníženiu spotreby primárnej energie, zníženiu emisií CO2 a ostatných skleníkových plynov, a tým aj k zabráneniu nebezpečným klimatickým zmenám. Tieto emisie sa naďalej zvyšujú, čím sa plnenie záväzkov z Kjóta stáva stále ťažším. Ľudská činnosť súvisiaca s odvetvím energetiky sa podieľa na emisiách skleníkových plynov Spoločenstva až 78 %. Šiesty environmentálny akčný program ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES ( 4 ) predpokladá, že je potrebné ďalšie zníženie emisií, aby sa dosiahol dlhodobý cieľ Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, podľa ktorého sa majú koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére stabilizovať na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zásahu do klimatického systému. Preto sú potrebné konkrétne politiky a opatrenia.

(3)

Zvýšenie energetickej účinnosti umožní využívať možné nákladovo efektívne úspory energie hospodársky efektívnym spôsobom. Opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti by mohli viesť k takýmto úsporám energie a tak pomôcť Spoločenstvu znížiť závislosť na dovozoch energie. Posun smerom k energeticky účinným technológiám môže naviac podporiť inovatívnosť a konkurencieschopnosť Európskeho spoločenstva, ako sa zdôrazňuje v lisabonskej stratégii.

(4)	V oznámení Komisie o vykonávaní prvej etapy Európskeho programu o zmene klímy bola za jedno z prioritných opatrení súvisiacich s klimatickými zmenami, ktoré sa majú prijať na úrovni Spoločenstva, označená smernica o riadení dopytu po energii.

(5)

Táto smernica je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou ( 5 ) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ( 6 ), ktoré ustanovujú možnosť využívať energetickú účinnosť a riadenie na strane spotreby ako alternatívy nových dodávok a ochrany životného prostredia, a orgánom členských štátov okrem iného umožňujú vyhlasovať výberové konania na budovanie nových kapacít alebo sa rozhodnúť pre energetickú účinnosť a opatrenia na strane spotreby, vrátane systémov „bielych osvedčení“.

(6)

Touto smernicou nie je dotknutý článok 3 smernice 2003/54/ES, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia v domácnostiach a, ak to členské štáty považujú za vhodné, aj malé podniky mohli využívať univerzálnu službu, t. j. právo na dodávky elektrickej energie stanovenej kvality na ich území za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné a transparentné ceny.

(7)

Cieľom tejto smernice je preto nielen pokračovať v podpore energetických služieb na strane ponuky, ale aj vytvoriť silnejšie podnety na strane spotreby. Verejný sektor v každom členskom štáte by mal preto ísť príkladom v súvislosti s investíciami, údržbou a inými výdavkami na zariadenia, ktoré využívajú energiu, energetické služby a iné opatrenia v oblasti zvýšenia energetickej účinnosti. Verejný sektor by sa preto mal podporovať pri začleňovaní zvyšovania energetickej účinnosti do svojich investičných plánov, odpisov a prevádzkových rozpočtov. Verejný sektor by sa mal ďalej snažiť používať pri verejných súťažiach vo verejnom obstarávaní kritériá energetickej účinnosti, postup, ktorý je umožnený na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ( 7 ) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( 8 ), pričom tento princíp bol potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 17. septembra 2002 vo veci C-513/99 ( 9 ). Vzhľadom na to, že administratívne štruktúry sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, rozdielne druhy opatrení, ktoré môže verejný sektor vykonávať, by sa mali vykonávať na vhodnej celoštátnej, regionálnej a/alebo miestnej úrovni.

(8)

Existuje veľa rôznych spôsobov, ako môže byť verejných sektor príkladom: okrem príslušných opatrení vymenovaných v prílohe III a VI môže verejný sektor napríklad iniciovať pilotné projekty energetickej účinnosti a podporovať energeticky účinné správanie zamestnancov. Na dosiahnutie požadovaného multiplikačného účinku by sa malo niekoľko takýchto činností efektívnym spôsobom oznámiť jednotlivým občanom a/alebo spoločnostiam, pričom by sa mal klásť dôraz na úsporu nákladov.

(9)

Liberalizácia maloobchodných trhov pre koncových odberateľov elektrickej energie, zemného plynu, uhlia a lignitu, vykurovania a v niektorých prípadoch dokonca diaľkového vykurovania a chladenia viedla takmer vždy k zvýšeniu účinnosti a zníženiu nákladov na výrobu, transformáciu a distribúciu energie. Táto liberalizácia neviedla k významnej hospodárskej súťaži v oblasti produktov a služieb, ktorej výsledkom mohlo byť zvýšenie energetickej účinnosti na strane spotreby.

(10)	Rada vo svojom uznesení zo 7. decembra 1998 o energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve ( 10 ) schválila pre Spoločenstvo ako celok cieľ, ktorým je zlepšenie energetickej intenzity konečnej spotreby do roku 2010 o ďalší jeden percentuálny bod ročne.

(11)

Členské štáty by preto mali prijať národné indikatívne ciele, aby sa podporovala energetická účinnosť konečného využitia energie a zabezpečilo sa pokračovanie rastu a životaschopnosti trhu s energetickými službami, čo prispeje k vykonávaniu lisabonskej stratégie. Prijatie národných indikatívnych cieľov na podporu energetickej účinnosti konečného využitia energie zabezpečí synergický účinok s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva, uplatnenie ktorých prispeje k dosiahnutiu týchto národných cieľov.

(12)

Táto smernica od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali činnosti, pričom splnenie jej cieľov závisí od toho, aký účinok majú takéto činnosti na koncových užívateľov energie. Konečný výsledok činností členských štátov teda závisí od mnohých vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie užívateľov, pokiaľ ide o ich využívanie energie a ich vôľu uplatňovať metódy na úsporu energie a používať zariadenia na úsporu energie. Napriek tomu, že sa členské štáty zaviažu vynaložiť úsilie na dosiahnutie cieľovej hodnoty 9 %, národný cieľ úspor energie je v podstate indikatívny a neobsahuje žiadnu právne vynútiteľnú povinnosť členských štátov dosiahnuť ho.

(13)	V snahe o dosiahnutie svojich národných indikatívnych cieľov si členské štáty môžu stanoviť cieľ vyšší ako 9 %.

(14)

Zvýšenie energetickej účinnosti bude ťažiť z výmeny informácií, skúseností a najlepších postupov na všetkých úrovniach, vrátane najmä verejného sektora. Preto by mali členské štáty vymenovať opatrenia prijaté v súvislosti s touto smernicou a podľa možností prehodnotiť ich účinky v akčných plánoch energetickej účinnosti.

(15)	V snahe o energetickú účinnosť prostredníctvom zmien technológií, správania a/alebo hospodárskych zmien by sa malo predchádzať významným negatívnym vplyvom na životné prostredie a mali by sa dodržiavať sociálne priority.

(16)

Financovanie dodávok a náklady na strane spotreby zohrávajú pri energetických službách dôležitú úlohu. Vytváranie fondov na podporu vykonávania programov energetickej účinnosti a iných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a na podporu rozvoja trhu s energetickými službami môže byť vhodným nástrojom na zabezpečenie nediskriminačného počiatočného financovania na takomto trhu.

(17)	Zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie možno dosiahnuť zlepšením dostupnosti a dopytu po energetických službách alebo inými opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti.

(18)	Na účely využitia potenciálu úspor energie v niektorých segmentoch trhu, ako sú napríklad domácnosti, v ktorých nie sú energetické audity všeobecne komerčne dostupné, by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť energetických auditov.

(19)	Závery Rady z 5. decembra 2000 označujú podporovanie energetických služieb prostredníctvom vypracovania stratégie Spoločenstva za prioritu v rámci činností na zlepšenie energetickej účinnosti.

(20)

Distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti môžu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve, ak energetické služby ponúkané na trhu obsahujú energeticky účinné konečné využitie energie, akým je vnútorná tepelná pohoda, teplá úžitková voda, chladenie, výroba produktov, osvetlenie a hybná sila. Takto maximalizácia ziskov distribútorov energie, prevádzkovateľov distribučných sústav a maloobchodných energetických spoločností užšie súvisí s predajom energetických služieb čo najväčšiemu počtu odberateľov namiesto predaja čo najväčšieho množstva energie každému odberateľovi. Členské štáty by sa mali snažiť predísť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže v tejto oblasti, aby zaručili rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov energetických služieb; môžu však delegovať túto úlohu na vnútroštátny regulačný orgán.

(21)

Plne prihliadajúc na vnútroštátnu organizáciu aktérov na trhu v odvetví energetiky a s cieľom podporovať zavádzanie energetických služieb a vykonávanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti ustanovenej v tejto smernici by mali členské štáty mať možnosť ustanoviť povinnosť poskytovať takéto služby a zúčastňovať sa na takýchto opatreniach pre distribútorov energie, prevádzkovateľov distribučných sústav alebo maloobchodné energetické spoločnosti alebo, ak je to vhodné, pre dvoch alebo všetkých takýchto aktérov na trhu.

(22)

Uzatváranie finančných dohôd s tretími stranami je inovačným postupom, ktorý by sa mal podporovať. V rámci takýchto dohôd sa príjemca vyhne investičným nákladom tým, že časť finančnej hodnoty úspor energie, ktorá vznikne v dôsledku investície tretej strany, použije na splatenie investičných nákladov a úrokov tejto tretej strany.

(23)	Mali by sa odstrániť neopodstatnené podnety pre vysokú spotrebu energie, aby tarify a iné ustanovenia o energii viazanej na sieť viac podporovali energetickú účinnosť konečného využívania energie.

(24)	Podpora trhu s energetickými službami sa môže zabezpečiť rôznymi prostriedkami, vrátane nefinančných prostriedkov.

(25)

Energetické služby, programy zvýšenia energetickej účinnosti a iné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti zavádzané so zámerom dosiahnuť cieľ úspor energie možno podporovať a/alebo vykonávať prostredníctvom dobrovoľných dohôd medzi zúčastnenými stranami a orgánmi verejného sektora, ktoré určia členské štáty.

(26)	Dobrovoľné dohody uvedené v tejto smernici by mali byť transparentné a mali by zahŕňať aspoň tieto náležitosti: kvantifikované a rozvrhnuté ciele, monitorovanie a podávanie správ.

(27)	V súvislosti s energetickou účinnosťou a úsporami energie zohráva dôležitú úlohu sektor pohonných látok a sektor dopravy.

(28)

Pri vymedzovaní opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti by sa malo prihliadať na nárast účinnosti dosiahnutý rozšíreným používaním nákladovo efektívnych technologických inovácií, napríklad elektronickým meraním. Individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny zahŕňajú v kontexte tejto smernice presné kalorimetre.

(29)

S cieľom umožniť koncovým užívateľom rozhodovať o svojej individuálnej spotrebe energie na základe kvalitnejších informácií malo by sa im o tejto spotrebe poskytnúť primerané množstvo informácií spolu s inými relevantnými informáciami, ako napríklad informáciami o dostupných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti, porovnávacích profiloch koncových užívateľov alebo objektívne technické špecifikácie zariadení, ktoré využívajú energiu, medzi ktoré môžu patriť systémy typu „Factor Four“ alebo podobné zariadenia. Je potrebné pripomenúť, že niektoré takéto cenné informácie by už mali byť na základe článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES koncovým odberateľom poskytnuté. Okrem toho by sa mali užívatelia aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach.

(30)

Všetky druhy informácií súvisiacich s energetickou účinnosťou by mali byť v dostatočnej miere a v príslušnej podobe, vrátane prostredníctvom vyúčtovania, rozšírené medzi príslušnými cieľovými skupinami. Môžu zahŕňať informácie o finančných a právnych rámcoch, komunikačných a podporných kampaniach a rozsiahlej výmene najlepších postupov na všetkých úrovniach.

(31)	Prijatím tejto smernice sú všetky podstatné ustanovenia smernice Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE) ( 11 ) upravené inými právnymi predpismi Spoločenstva, a preto by sa smernica 93/76/EHS mala zrušiť.

(32)

Keďže ciele tejto smernice, a to podporovanie energetickej účinnosti konečného využitia energie a rozvoj trhu s energetickými službami nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)	Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 12 ),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

1. Členské štáty prijmú pre deviaty rok uplatňovania tejto smernice celkový národný indikatívny cieľ úspor energie vo výške 9 %, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, a vyvíjajú úsilie o jeho dosiahnutie. Členské štáty vykonávajú nákladovo efektívne, uskutočniteľné a primerané opatrenia, ktorých cieľom je prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa.

Tento národný indikatívny cieľ úspor energie sa stanoví a vypočíta v súlade s ustanoveniami a metodikou ustanovenou v prílohe I. Na účely porovnávania úspor energie a prevodu na porovnateľnú jednotku sa použijú prevodné súčinitele ustanovené v prílohe II, pokiaľ nemožno odôvodniť použitie iných prevodných súčiniteľov. Príklady prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti sú uvedené v prílohe III. Všeobecný rámec pre meranie a overovanie úspor energie je uvedený v prílohe IV. Národné úspory energie v porovnaní s národným indikatívnym cieľom úspor energie sa merajú od 1. januára 2008.

2. Na účely prvého akčného plánu energetickej účinnosti (EEAP), ktorý sa má odovzdať podľa článku 14, každý členský štát stanoví aj prechodný národný indikatívny cieľ úspor energie pre tretí rok uplatňovania tejto smernice a vypracuje prehľad stratégie plnenia prechodných a celkových cieľov. Takýto prechodný cieľ musí byť realistický a v súlade s celkovým národným indikatívnym cieľom úspor energie uvedeným v odseku 1.

Komisia predloží stanovisko k tomu, či je prechodný národný indikatívny cieľ realistický a je v súlade s celkovým cieľom.

3. Každý členský štát vypracuje programy a opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti.

4. Členské štáty poveria jeden alebo viacero už existujúcich alebo nových orgánov alebo agentúr celkovou kontrolou a zodpovednosťou za dohľad nad rámcom zriadeným v súvislosti s cieľom uvedeným v odseku 1. Tieto orgány následne overujú úspory energie, ktoré sa dosiahli v dôsledku energetických služieb alebo ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti vrátane existujúcich vnútroštátnych opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a podávajú správy o výsledkoch.

Metodika používaná pri výpočte národných indikatívnych cieľov úspor energie ustanovených v článku 4 je táto:

Indikatívny zoznam príkladov prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti

V tejto prílohe sú uvedené príklady oblastí, v ktorých možno vypracovať a realizovať programy a ostatné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti podľa článku 4.

Aby sa takéto opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti mohli zohľadňovať, ich výsledkom musia byť úspory energie, ktoré možno jednoznačne zmerať a overiť alebo odhadnúť v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe IV, a ich vplyv na úspory energie nesmie byť už započítaný v rámci iných osobitných opatrení. Tieto zoznamy nie sú úplné, slúžia však ako usmernenie.

Pri meraní dosiahnutých úspor energie podľa článku 4 s cieľom zistiť celkové zvýšenie energetickej účinnosti a uistiť sa o účinku jednotlivých opatrení sa na meranie ročných zvýšení energetickej účinnosti pre EEAP uvedené v článku 14 použije harmonizovaný model výpočtu, ktorý používa kombináciu metód výpočtu zhora nadol a zdola nahor.

Pri tvorbe harmonizovaného modelu výpočtu podľa článku 15 ods. 2 je cieľom výboru využiť v rozsahu, v akom je to možné, údaje, ktoré už bežne poskytuje Eurostat a/alebo národné štatistické agentúry.

Metóda výpočtu zdola nahor znamená, že pri výpočte množstva úspor energie sa ako východiskový bod použijú vnútroštátne úrovne úspor alebo agregované úrovne úspor jednotlivých sektorov. Ročné údaje sa potom upravia o vonkajšie faktory, ako sú dennostupne, štrukturálne zmeny, sortiment výrobkov atď., aby sa získala hodnota, ktorá presne udáva celkové zvýšenie energetickej účinnosti, ako sa uvádza v bode 1.2. Táto metóda neumožňuje získať presné a podrobné merania, ani nedokazuje príčinnú súvislosť medzi opatreniami a z nich vyplývajúcimi úsporami energie. Väčšinou je však jednoduchšia a menej nákladná a často sa uvádza ako „indikátor energetickej účinnosti“, pretože naznačuje vývoj.

Pri tvorbe metódy výpočtu zhora nadol využívanej v tomto harmonizovanom modeli výpočtu je práca výboru v rozsahu, v ktorom je to možné, založená na existujúcich metodikách, ako napríklad model ODEX ( 14 ).

Metóda výpočtu zdola nahor znamená, že úspory energie získané vykonávaním osobitného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti sa merajú v kilowatthodinách (kWh), v jouloch (J) alebo v kilogramoch olejového ekvivalentu (kgoe) a sčítavajú sa s výsledkami úspor energie z iných osobitných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Orgány alebo agentúry uvedené v článku 4 ods. 4 zabezpečia, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu úspor energie, ktoré vyplývajú z kombinácie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti (vrátane mechanizmov). Pre metódu výpočtu zdola nahor sa môžu použiť údaje a metódy uvedené v bodoch 2.1 a 2.2.

Pred 1. januárom 2008 Komisia pripraví harmonizovaný model výpočtov zdola nahor. Tento model pokryje úroveň medzi 20 a 30 % konečnej ročnej vnútrozemskej spotreby energie sektorov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, po náležitom zvážení faktorov uvedených nižšie v písmenách a), b) a c).

Do 1. januára 2012 bude Komisia pokračovať v príprave tohto harmonizovaného modelu výpočtov zdola nahor, ktorý pokryje podstatne vyššiu úroveň konečnej ročnej vnútrozemskej spotreby energie sektorov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, po náležitom zvážení faktorov uvedených nižšie v písmenách a), b) a c).

Pri príprave harmonizovaného modelu výpočtov zdola nahor Komisia zohľadní tieto faktory a v súlade s nimi zdôvodní svoje rozhodnutie:

Pri tvorbe takéhoto harmonizovaného modelu zdola nahor podľa článku 15 ods. 2 je cieľom výboru použiť normalizované metódy, ktoré si vyžadujú minimálnu administratívnu záťaž a náklady s tým, že sa využijú najmä metódy merania uvedené v bodoch 2.1 a 2.2 a že sa pozornosť sústredí na tie sektory, kde sa môže harmonizovaný model zdola nahor použiť s čo najväčšou nákladovou efektívnosťou.

Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu okrem časti, ktorá je predpísaná harmonizovaným modelom zdola nahor, používať ďalšie merania zdola nahor, a to po získaní súhlasu Komisie v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 na základe opisu metodiky predloženého dotknutým členským štátom.

Ak pre niektoré sektory nie sú k dispozícii výpočty zdola nahor, použijú sa v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 v správach pre Komisiu ukazovatele zhora nadol alebo kombinácia výpočtov zhora nadol a zdola nahor, pokiaľ s tým Komisia súhlasí. Komisia preukáže primeranú flexibilitu v tejto veci najmä pri posudzovaní žiadostí v súvislosti s prvým EEAP opísaným v článku 14 ods. 2. Na účely zmerania vplyvu opatrení vykonaných po roku 1995 (a v niektorých prípadoch najskôr od roku 1991), ktorých vplyv však trvá, bude niekoľko krát potrebné použiť výpočty zhora nadol.

Úspory energie sa stanovia meraním a/alebo odhadom spotreby pred vykonaním opatrenia a po jeho vykonaní, pričom sa zabezpečí úprava a normalizácia vzhľadom na vonkajšie podmienky, ktoré bežne ovplyvňujú využitie energie. Podmienky, ktoré zvyčajne ovplyvňujú spotrebu energie, sa môžu v priebehu času meniť. K týmto podmienkam môžu patriť pravdepodobné dôsledky jedného alebo viacerých z týchto možných faktorov, ako sú:

Existuje niekoľko metód zberu údajov pre meranie a/alebo odhad úspor energie. Počas vyhodnocovania energetickej služby alebo opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti často nebude možné spoľahnúť sa len na merania. Rozlišuje sa preto medzi metódami merania úspor energie a metódami odhadu úspor energie, pričom metódy odhadu sa používajú častejšie.

Účty od distribučných spoločností alebo maloobchodných energetických spoločností

Účty zostavené na základe merania spotreby energie môžu tvoriť základ merania počas reprezentatívneho obdobia pred zavedením opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Tieto účty sa potom môžu porovnať s účtami zostavenými na základe merania za ďalšie reprezentatívne obdobie po zavedení a používaní opatrenia. Výsledky by sa podľa možností mali porovnať s kontrolnou skupinou (nie so skupinou účastníkov), alebo by sa mali normalizovať podľa opisu uvedeného v bode 1.2.

Spotreba rôznych druhov energie (napr. elektrickej energie, plynu, vykurovacieho oleja) sa môže merať porovnávaním údajov o predaji od maloobchodného predajcu alebo distribútora, ktoré sa získajú pred zavedením opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, s údajmi o predaji z obdobia po zavedení opatrenia. Môže sa použiť kontrolná skupina alebo sa údaje môžu normalizovať.

Výkon zariadení a spotrebičov sa môže počítať na základe informácií získaných priamo od výrobcu. Údaje o predaji zariadení a spotrebičov možno zvyčajne získať od maloobchodných predajcov. Môžu sa vykonať aj osobitné prieskumy a merania. Dostupné údaje sa môžu porovnať s údajmi o predaji, aby sa určilo množstvo úspor energie. Pri použití tejto metódy by sa mali uskutočniť úpravy, ktoré zohľadnia zmeny v používaní zariadení a spotrebičov.

Spotrebu energie budovy alebo zariadenia možno plne monitorovať, aby sa zaznamenala potreba energie pred a po zavedení opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Významné relevantné faktory (napr. výrobný proces, špeciálne zariadenia, vykurovacie zariadenia) sa môžu zmerať presnejšie.

Údaje odhadnuté na základe jednoduchého technického posúdenia: bez inšpekcie

Výpočet odhadu údajov na základe jednoduchého technického posúdenia bez inšpekcie na mieste je najbežnejšou metódou získavania údajov na účely merania predpokladaných úspor energie. Údaje možno odhadnúť použitím technických princípov bez toho, aby sa použili údaje získané priamo na mieste, avšak za použitia predpokladov založených na špecifikáciách zariadení, výkonových charakteristikách, prevádzkových profiloch vykonaných opatrení a štatistiky atď.

Údaje odhadnuté na základe rozšíreného technického posúdenia: s inšpekciou

Údaje o spotrebe energie možno vypočítať na základe informácií, ktoré získa externý odborník počas auditu alebo iného spôsobu návštevy jedného alebo viacerých cieľových objektov. Takto možno vyvinúť komplexnejšie algoritmy/simulačné modely a uplatniť ich na väčší počet objektov (napr. budovy, zariadenia, vozidlá). Tento typ merania je často vhodný na doplnenie a upresnenie údajov odhadnutých na základe jednoduchého technického posúdenia.

Všetky metódy uvedené v bode 2 môžu znamenať istú mieru neistoty. Neistota môže vyplývať z ( 15 ):

Neistota tiež môže vyplývať z plánovaných aj neplánovaných predpokladov; tie zvyčajne súvisia s odhadmi, stanovením podmienok a/alebo použitím technických údajov. Výskyt chýb súvisí aj so zvoleným systémom zberu údajov, ktorý je načrtnutý v bodoch 2.1 a 2.2. Odporúča sa ďalšia špecifikácia neistoty.

Členské štáty si môžu pri podávaní správ o cieľoch ustanovených v tejto smernici zvoliť metódu kvantifikovanej neistoty. Kvantifikovaná neistota sa potom vyjadruje štatisticky relevantným spôsobom, pričom sa uvedie presnosť, ako aj miera dôveryhodnosti. Napríklad „kvantifikovateľná odchýlka je ± 20 % s istotou na 90 %“.

Pri použití metódy kvantifikovanej neistoty zohľadňujú členské štáty aj skutočnosť, že prijateľná úroveň neistoty požadovaná pre výpočty úspor energie je funkciou úrovne úspor a nákladovej efektívnosti klesajúcej neistoty.

4. Harmonizovaná životnosť opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti vo výpočtoch zdola nahor

Niektoré opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti trvajú desaťročia, zatiaľ čo iné opatrenia trvajú kratšiu dobu. Zoznam uvedený nižšie poskytuje niekoľko príkladov priemernej životnosti opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti:

S cieľom, aby členské štáty používali pri podobných opatreniach rovnakú životnosť, sa životnosť týchto opatrení zosúladí na európskej úrovni. Z tohto dôvodu Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 16, najneskôr do 17. novembra 2006 nahradí vyššie uvedený zoznam dohodnutým predbežným zoznamom s priemernou životnosťou rozličných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti.

5. Postup v prípade multiplikačného efektu úspor energie a pri potrebe vyhnúť sa dvojitému započítaniu pri metódach kombinujúcich výpočet zhora nadol a zdola nahor

Vykonanie jedného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, napr. izolácia nádrže s teplou vodou a potrubia v budove alebo iné opatrenie s rovnocenným účinkom, môže v budúcnosti viesť k znásobeným účinkom na trhu, čo znamená, že trh bude vykonávať nejaké opatrenie automaticky bez akýchkoľvek ďalších zásahov orgánov alebo agentúr pre energetiku, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 4, alebo poskytovateľa energetických služieb v súkromnom sektore. Opatrenie s potenciálom multiplikačného efektu je vo väčšine prípadov nákladovo efektívnejšie ako opatrenia, ktoré je potrebné pravidelne opakovať. Členské štáty odhadnú potenciál týchto opatrení z hľadiska úspor energie vrátane ich multiplikačného efektu a overia celkové účinky prostredníctvom dodatočného hodnotenia, prípadne aj za použitia indikátorov.

So zreteľom na hodnotenie horizontálnych opatrení sa môžu použiť ukazovatele energetickej účinnosti, ak je možné určiť spôsob, akým je ich možné pripraviť bez horizontálnych opatrení. Pokiaľ je to možné, musí sa vylúčiť dvojité započítanie úspor, ktoré boli dosiahnuté prostredníctvom cielených programov energetickej účinnosti, energetických služieb a ďalších politických nástrojov. Toto sa vzťahuje predovšetkým na dane vzťahujúce sa na energiu alebo CO2 a na informačné kampane.

V prípade dvojitého započítania úspor energie sa vykonajú opravy. Odporúča sa použitie matríc, ktoré umožňujú sčítanie vplyvov opatrení.

Do správy o celkovom cieli ustanovenom v článku 4 členské štáty nezahŕňajú potenciálne úspory energie, ktoré sa dosiahnu po skončení cieľového obdobia. V každom prípade by sa mali podporovať opatrenia, ktoré majú dlhodobé účinky na trh, a do správ o cieľoch ustanovených v článku 4 by sa mali zahrnúť opatrenia, ktoré už priniesli multiplikačné efekty úspor energie, ak je možné ich zmerať a overiť podľa usmernení uvedených v tejto prílohe.

Pokiaľ je to nákladovo efektívne a potrebné, úspory energie dosiahnuté prostredníctvom konkrétnej energetickej služby alebo iného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti overí tretia strana. Overenie môžu vykonať nezávislí konzultanti, ESCO alebo iní aktéri na trhu. Príslušné orgány alebo agentúry členského štátu uvedené v článku 4 ods. 4 môžu poskytnúť v tejto veci ďalšie pokyny.

Zdroje: Európsky sprievodca dodatočného hodnotenia pre programy služieb DSM a EE; IEA, databáza INDEEP; IPMVP, zväzok 1 (verzia z marca 2002).

( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 7. júna 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 23. septembra 2005 (Ú. v. EÚ C 275 E, 8.11.2005, s. 19) a pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady zo 14. marca 2006.

( 5 ) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/85/ES (Ú. v. EÚ L 236, 7.7.2004, s. 10).

( 7 ) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2005, s. 28).

( 8 ) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 2083/2005.

( 9 ) C-513/99: Concordia Bus Finland Oy Ab, predtým Stagecoach Finland Oy Ab v Helsingin kaupunki a HKL-Bussiliikenne (Zb. 2002, s. I-7213).

( 15 ) Model na stanovenie úrovne kvantifikovateľnej neistoty na základe týchto troch chýb je uvedený v dodatku B Medzinárodného protokolu o meraní a overovaní výkonu (IPMVP).

		Úradný vestník
		No	page	date
M1	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008	L 311	1	21.11.2008
►M2	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ Text s významom pre EHP z 25. októbra 2012	L 315	1	14.11.2012