2004R0853 — SK — 28.10.2008 — 004.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 139, 30.4.2004, p.55) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 338 |
27 |
22.12.2005 |
||
|
L 338 |
83 |
22.12.2005 |
||
|
L 320 |
1 |
18.11.2006 |
||
|
L 363 |
1 |
20.12.2006 |
||
|
L 281 |
8 |
25.10.2007 |
||
|
L 277 |
8 |
18.10.2008 |
||
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 853/2004
z 29. apríla 2004,
ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä jej článok 152 ods. 4 písm. b),
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 3 ),
keďže:|
(1) |
Európsky parlament a Rada ustanovili nariadením (ES) č. 852/2004 ( 4 ) všeobecné hygienické predpisy pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. |
|
(2) |
Určité potraviny môžu predstavovať špecifické nebezpečenstvá pre zdravie ľudí, ktoré si vyžadujú ustanovenie špecifických hygienických predpisov. Je to najmä v prípade potravín živočíšneho pôvodu, v ktorých sa často zistili mikrobiologické a chemické nebezpečenstvá. |
|
(3) |
V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa prijalo mnoho smerníc na ustanovenie špecifických zdravotných predpisov pre výrobu a uvádzanie na trh produktov uvedených v prílohe I Zmluvy. Tieto zdravotné predpisy obmedzili v prípade príslušných produktov prekážky, čím pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí prispeli k vytvoreniu vnútorného trhu. |
|
(4) |
So zreteľom na ochranu zdravia ľudí, tieto predpisy obsahujú spoločné zásady, najmä vo vzťahu k zodpovednostiam výrobcov a príslušných orgánov, stavebno- technickým, prevádzkovým a hygienickým požiadavkám na prevádzkarne, postupom schvaľovania prevádzkarní, požiadavkám na skladovanie a dopravu a zdravotné značky. |
|
(5) |
Tieto zásady vytvárajú spoločný základ pre hygienickú výrobu potravín živočíšneho pôvodu a umožňujú zjednodušenie existujúcich smerníc. |
|
(6) |
Je žiadúce dosiahnuť ďalšie zjednodušenie uplatňovaním rovnakých predpisov na všetky produkty živočíšneho pôvodu všade, kde je to možné. |
|
(7) |
Zjednodušenie umožňujú aj požiadavky, uvedené v nariadení (ES) č. 852/2004, podľa ktorých musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú ktorýkoľvek stupeň výroby, spracovania a distribúcie potravín po prvovýrobe a s ňou spojených operáciách zaviesť, vykonávať a dodržiavať postupy založené na analýze nebezpečenstiev a zásadách kritických kontrolných bodov. |
|
(8) |
Tieto prvky spoločne odôvodňujú novelizovanie špecifických hygienických predpisov, ktoré obsahujú existujúce smernice. |
|
(9) |
Hlavnými cieľmi tejto novelizácie je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa s ohľadom na bezpečnosť potravín, najmä tým, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v celom Spoločenstve budú podliehať rovnakým predpisom a zabezpečí sa správne fungovanie vnútorného trhu s produktmi živočíšneho pôvodu, čo prispeje k dosiahnutiu cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. |
|
(10) |
Je nevyhnutné zachovať, podrobnými hygienickými predpismi pre produkty živočíšneho pôvodu, ochranu spotrebiteľa, a ak sa to vyžaduje, zabezpečiť ju ich sprísnením. |
|
(11) |
Predpisy Spoločenstva by sa nemali uplatňovať na prvovýrobu na súkromné domáce použitie ani na domácu prípravu, manipuláciu a skladovanie potravín na súkromnú domácu spotrebu. Okrem toho, ak dodáva prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý ich vyrába, malé množstvá prvotných produktov alebo určitých druhov mäsa priamo konečnému spotrebiteľovi alebo miestnej maloobchodnej prevádzkarni, je vhodné zabezpečiť ochranu zdravia ľudí vnútroštátnym právom, najmä kvôli úzkemu vzťahu medzi výrobcom a spotrebiteľom. |
|
(12) |
Požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004 všeobecne postačujú na zabezpečenie bezpečnosti potravín v prevádzkarniach, ktoré vykonávajú maloobchodné činnosti, ktoré zahŕňajú priamy predaj alebo priamu dodávku potravín živočíšneho pôvodu konečnému spotrebiteľovi. Toto nariadenie by sa malo všeobecne vzťahovať na veľkoobchodné činnosti (to znamená, keď maloobchodná prevádzkareň vykonáva činnosti, ktorých cieľom je dodávanie potravín živočíšneho pôvodu inej prevádzkarni). Pre veľkoobchodné činnosti, ktoré pozostávajú len zo skladovania alebo prepravy by však mali byť dostatočné požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004 okrem špecifických požiadaviek na teploty ustanovených v tomto nariadení. |
|
(13) |
Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť alebo obmedziť uplatňovanie požiadaviek tohto nariadenia na maloobchod podľa vnútroštátneho práva. Ich použitie však môžu obmedziť len vtedy, ak považujú požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004 za dostatočné na dosiahnutie cieľov hygieny potravín a ak sú dodávky potravínživočíšneho pôvodu z maloobchodnej prevádzkarne inej prevádzkarni okrajovými, miestnymi a obmedzenými činnosťami. Takéto dodávanie by malo preto byť len malou časťou podnikateľskej aktivity tejto prevádzkarne, dané zásobované prevádzkarne by sa mali nachádzať v bezprostrednej blízkosti a dodávka by mala obmedzovať len na určité druhy produktov alebo prevádzkarní. |
|
(14) |
V súlade s článkom 10 Zmluvy prijmú členské štáty všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov plnili povinnosti ustanovené v tomto nariadení. |
|
(15) |
Vysledovateľnosť potravín je podstatným prvkom v zabezpečovaní bezpečnosti potravín. Okrem toho by v súlade so všeobecnými predpismi nariadenia (ES) č. 178/2002 ( 5 ) mali prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za prevádzkarne, ktoré podliehajú schvaľovaniu podľa tohto nariadenia zabezpečiť, aby boli všetky produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sa uvádzajú na trh označené zdravotnou značkou alebo identifikačnou značkou. |
|
(16) |
Potraviny dovážané do Spoločenstva majú spĺňať všeobecné požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 178/2002 alebo majú vyhovovať predpisom rovnocenným s predpismi Spoločenstva. Toto nariadenie definuje špecifické hygienické požiadavky na potraviny živočíšneho pôvodu dovážané do Spoločenstva. |
|
(17) |
Prijatie tohto nariadenia by nemalo znížiť úroveň ochrany poskytovanú dodatočnými zárukami odsúhlasenými pre Fínsko a Švédsko pri ich pristúpení k Spoločenstvu a potvrdených rozhodnutiami Komisie 94/968/ES ( 6 ), 95/50/ES ( 7 ), 95/160/ES ( 8 ), 95/161/ES ( 9 ), a 95/168/ES ( 10 ), a rozhodnutiami Rady 95/409/ES ( 11 ), 95/410/ES ( 12 ) a 95/411/ES ( 13 ). Malo by ustanoviť postup, ktorým sa na prechodné obdobie poskytnú záruky ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý má schválený vnútroštátny kontrolný program, ktorý je pre príslušné potraviny živočíšneho pôvodu rovnocenný s tými, ktoré sú schválené pre Fínsko a Švédsko. Nariadenie (ES) č. 2160/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonel a iných špecifických pôvodcov zoonóz z potravín ( 14 ) uvádza podobný postup pre živé zvieratá a násadové vajcia. |
|
(18) |
Stavebno-technické a hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení je vhodné uplatňovať na všetky druhy prevádzkarní, vrátane malých prevádzkarní a pojazdných bitúnkov. |
|
(19) |
Aby sa umožnilo pokračovať v používaní tradičných metód na ktoromkoľvek stupni výroby, spracovania alebo distribúcie potravín a v súvislosti so stavebno-technickými požiadavkami na prevádzkarne je vhodná pružnosť. Pružnosť je obzvlášť dôležitá pre regióny, ktoré sú vystavené osobitným geografickým prekážkam vrátane najodľahlejších regiónov uvedených v článku 299 ods. 2 Zmluvy. Pružnosť by však nemala ohrozovať ciele hygieny potravín. Okrem toho, keďže všetky potraviny vyrobené v súlade s hygienickými predpismi budú bežne vo voľnom obehu v celom Spoločenstve, mal by byť postup umožňujúci členským štátom uplatniť pružnosť, plne transparentný. Ak je potrebné riešiť nezhody, mal by ustanoviť diskusiu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat ustanoveného nariadením (ES) č. 178/2002 a to, aby Komisia koordinovala tento proces a prijímala vhodné opatrenia. |
|
(20) |
Definovanie mechanicky separovaného mäsa (MSM) by sa malo stať všeobecne použiteľným pre všetky metódy mechanickej separácie. Rýchly technologický rozvoj v tejto oblasti znamená, že je vhodnejšia pružnejšia definícia. V závislosti od zhodnotení rizika produktov, ktoré sú výsledkom rôznych metód by sa však mali technické požiadavky na MSM odlišovať. |
|
(21) |
Medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, včítane sektoru krmív pre zvieratá sú interakcie a na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie je spojenie medzi zdravím zvierat, pohodou zvierat a ochranou zdravia ľudí. Toto si vyžaduje primeranú komunikáciu medzi rôznymi zúčastnenými subjektami v potravinovom reťazci od prvovýroby po maloobchodný predaj. |
|
(22) |
S cieľom zabezpečiť riadnu prehliadku ulovenej voľne žijúcej zveri uvádzanej na trh Spoločenstva, by sa mali telá ulovených zvierat a ich vnútorností predkladať na úradnú prehliadku post mortem v prevádzkarni manipulujúcej so zverinou. Aby sa však zachovali určité poľovnícke tradície, ale bez toho, aby bola dotknutá bezpečnosť potravín, bolo by vhodné vyškoliť poľovníkov, ktorí uvádzajú na trh voľne žijúcu zver na ľudskú spotrebu. Toto by malo umožniť poľovníkom vykonávať na mieste prvotné vyšetrenie voľne žijúcej zveri. Za týchto okolností nie je nutné vyžadovať od vyškolených poľovníkov, aby dodávali na vyšetrenie post mortem do prevádzkarne zaobchádzajúcej so zverinou všetky vnútornosti, pokiaľ vykonali toto prvotné vyšetrenie a nezistili žiadne anomálie alebo nebezpečenstvá. Aby sa však zohľadnili špecifické riziká, malo by sa členským štátom umožniť, aby si ustanovili na svojom území prísnejšie predpisy. |
|
(23) |
Toto nariadenie by malo ustanoviť kritériá pre surové mlieko, kým nebudú prijaté nové požiadavky na jeho uvádzanie na trh. Tieto kritériá by mali byť „spúšťacími“ hodnotami, z ktorých vyplýva, že v prípade každého ich prekročenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vykonajú nápravné opatrenia a ohlásia to príslušného orgánu. Tieto kritériá by nemali byť maximálnymi hodnotami, pri prekročení ktorých už surové mlieko nemožno uvádzať na trh. To znamená, že za určitých okolností sa môže surové mlieko, ktoré úplne nespĺňa tieto kritériá používať bezpečne na ľudskú spotrebu, ak sú prijaté vhodné opatrenia. Pokiaľ ide o surové mlieko a surovú smotanu určenú na priamu ľudskú spotrebu, je vhodné umožniť každému členskému štátu, aby si zachoval alebo ustanovil vhodné zdravotné opatrenia na to, aby na svojom území zabezpečil dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. |
|
(24) |
Je vhodné, aby kritérium na surové mlieko, používané na výrobu mliečnych produktov, bolo trikrát vyššie ako kritérium na surové mlieko zvážané z farmy. Kritérium pre mlieko používané na výrobu spracovaných mliečnych výrobkov je v absolútnej hodnote, zatiaľ čo u surového mlieka zvážaného z farmy, ide o priemer. Dodržiavanie požiadaviek na teplotu ustanovených v tomto nariadení nezastaví všetok rast baktérií počas prepravy a skladovania. |
|
(25) |
Súčasná novelizácia znamená, že existujúce hygienické predpisy možno zrušiť. Smernica 2004/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004 tak robí tým, že ruší určité smernice o hygiene potravín a zdravotných podmienkach pre produkciu a uvádzanie na trh určitých produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu ( 15 ). |
|
(26) |
Okrem toho predpisy tohto nariadenia pre vajcia nahrádzajú predpisy uvedené v rozhodnutí Rady 94/371/ES z 20. júna 1994, ktorými sa ustanovujú špecifické zdravotné podmienky pri uvádzaní určitých druhov vajec na trh ( 16 ), ktoré rušia neplatnú prílohu II rozhodnutia Rady 92/118/EHS ( 17 ). |
|
(27) |
Právne predpisy Spoločenstva o hygiene potravín by sa mali opierať o vedecké poradenstvo. Z tohto dôvodu by sa mali vždy, keď je to potrebné, viesť konzultácie s Európskym orgánom pre bezpečnosť potravín. |
|
(28) |
S ohľadom na technický a vedecký pokrok by sa mala zabezpečiť v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat úzka a efektívna spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi. |
|
(29) |
Požiadavky tohto nariadenia by sa nemali uplatňovať, pokiaľ nenadobudnú účinnosť všetky časti nových právnych predpisov o hygiene potravín. Taktiež je vhodné ponechať medzi nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním nových predpisov najmenej 18 mesiacov, aby dotknuté odvetvia priemyslu mali čas prispôsobiť sa. |
|
(30) |
Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu ( 18 ), |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie ustanovuje pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov osobitné predpisy o hygiene potravín živočíšneho pôvodu. Týmito predpismi sa dopĺňajú predpisy ustanovené nariadením (ES) č. 852/2004. Uplatňujú sa na nespracované a spracované produkty živočíšneho pôvodu.
2. Ak nie je uvedené vyslovene inak, toto nariadenie sa nevzťahuje na potraviny, ktoré obsahujú produkty rastlinného pôvodu a zároveň aj spracované produkty živočíšneho pôvodu. Spracované produkty živočíšneho pôvodu používané na prípravu takýchto potravín však musia byť získané a musí sa s nimi manipulovať v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.
3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na
a) prvovýrobu na súkromné domáce použitie;
b) domácu prípravu, manipulovanie alebo skladovanie potravín na súkromnú domácu spotrebu;
c) priame dodávanie výrobcom malých množstiev prvotných produktov konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré priamo zásobujú konečného spotrebiteľa;
d) priame dodávanie výrobcom malých množstiev mäsa z hydiny a zajacovitých zabitých na farme konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré priamo dodávajú toto mäso ako čerstvé mäso konečnému spotrebiteľovi;
e) poľovníkov, ktorí dodávajú malé množstvá voľne žijúcej zveri alebo zveriny z voľne žijúcej zveri priamo končenému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré ju priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi.
4. Členské štáty podľa vnútroštátneho práva ustanovia predpisy, ktorými sa upravia činnosti a osoby uvedené v odseku 3 písm. c), d) a e). Tieto vnútroštátne predpisy musia zabezpečiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.
5.
a) Pokiaľ nie je uvedené vyslovene inak, toto nariadenie sa nevzťahuje na maloobchod.
b) Toto nariadenie sa však vzťahuje na maloobchod, ak sa operácie vykonávajú na účel dodávania potravín živočíšneho pôvodu iným prevádzkarniam okrem
i) operácií pozostávajúcich len zo skladovania alebo prepravy, v prípade ktorých sa však uplatňujú špecifické teplotné požiadavky ustanovené v prílohe III;
alebo
ii) dodávania potravín živočíšneho pôvodu z jednej maloobchodnej prevádzkarne iným maloobchodným prevádzkarniam, ak je toto dodávanie v súlade s vnútroštátnym právom len okrajovou, miestnou a obmedzenou činnosťou.
c) Členské štáty môžu prijať na uplatňovanie požiadaviek tohto nariadenia vnútroštátne opatrenia na maloobchodné prevádzkarne umiestnené na ich území, na ktoré sa toto nariadenie nebude podľa pododsekov a) alebo b) vzťahovať.
6. Toto nariadenie sa použije bez toho, aby boli dotknuté
a) príslušné predpisy na zdravie ľudí a zdravie zvierat vrátane prísnejších predpisov na prevenciu, kontrolu a eradikáciu určitých prenosných spongiformných encefalopatií;
b) požiadavky na pohodu zvierat;
a
c) požiadavky, ktoré sa týkajú identifikácie zvierat a vysledovateľnosti produktov živočíšneho pôvodu.
Článok 2
Pojmy
Na účely tohto nariadenia sa použijú nasledujúce pojmy:
1. pojmy ustanovené v nariadení (ES) č. 178/2002;
2. pojmy ustanovené v nariadení (ES) č. 852/2004;
3. pojmy ustanovené v prílohe I;
a
4. všetky technické pojmy uvedené v prílohách II a III.
KAPITOLA II
POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV
Článok 3
Všeobecné povinnosti
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia dodržiavať príslušné ustanovenia príloh II a III.
2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú na odstránenie povrchovej kontaminácie produktov živočíšneho pôvodu používať žiadne látky iné, ako je pitná voda alebo, ak to nariadenie (ES) č. 852/2004 alebo toto nariadenie povoľuje, čistá voda, ak použitie takejto látky nebolo schválené v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia tiež dodržiavať všetky podmienky na použitie, ktoré sa môžu prijať rovnakým postupom. Použitie schválenej látky nesmie ovplyvňovať povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku dodržiavať podmienky podľa tohto nariadenia.
Článok 4
Registrácia a schvaľovanie prevádzkarní
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu uvádzať na trh Spoločenstva produkty živočíšneho pôvodu len, ak boli pripravené a manipulovalo sa s nimi v prevádzkarniach, ktoré
a) spĺňajú príslušné požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004, požiadavky príloh II a III tohto nariadenia a iné príslušné požiadavky potravinového práva;
a
b) boli príslušným orgánom registrované alebo schválené, ak sa to vyžaduje podľa odseku 2.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 852/2004, nesmú prevádzkarne, ktoré nakladajú s tými produktmi živočíšneho pôvodu, pre ktoré ustanovuje podmienky príloha III tohto nariadenia vykonávať činnosť, pokiaľ ich podľa odseku 3 tohto článku neschválil príslušný orgán, okrem prevádzkarní, ktoré vykonávajú len
a) prvovýrobu;
b) prepravné operácie;
c) skladovanie produktov, ktoré si nevyžadujú regulované teplotné podmienky skladovania;
alebo
d) maloobchodné operácie iné, ako sú tie, na ktoré sa podľa článku 1 ods. 5 písm. b) vzťahuje toto nariadenie.
3. Prevádzkareň, ktorá podľa odseku 2 podlieha schvaľovaniu nesmie vykonávať činnosť, pokým v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizovanie úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu ( 19 ) príslušný orgán tejto prevádzkarni
a) nevydal po návšteve na mieste schválenie na prevádzku;
alebo
b) nevydal podmienečné schválenie.
4. Prevádzkovatelia potravinárskych prevádzkarní musia spolupracovať s príslušnými orgánmi v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia najmä zabezpečiť, aby prevádzkareň zastavila prevádzku, ak jej príslušný orgán zrušil schválenie alebo v prípade podmienečného schválenia, nepredĺžil jeho platnosť alebo nevydal plné, bezpodmienečné schválenie.
5. Tento článok nebráni prevádzkarni uvádzať na trh potraviny medzi dátumom uplatňovania tohto nariadenia a prvou nasledujúcou inšpekciou príslušného orgánu, ak prevádzkareň
a) podlieha podľa odseku 2 schvaľovaniu a uvádzala produkty živočíšneho pôvodu na trh podľa právnych predpisov Spoločenstva bezprostredne pred uplatnením tohto nariadenia;
alebo
b) je takého druhu, v prípade ktorého sa pred uplatňovaním tohto nariadenia nevyžadovalo žiadne schválenie.
Článok 5
Zdravotné a identifikačné značky
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú uviesť na trh produkt živočíšneho pôvodu, s ktorým sa nakladalo v prevádzkarni, ktorá podlieha schváleniu podľa článku 4 ods. 2, ak tento nemá
a) buď zdravotnú značku v súlade s nariadením (ES) 854/2004;
alebo
b) identifikačnú značku použitú v súlade s prílohou II oddiel I tohto nariadenia, ak vyššie uvedené nariadenie neuvádza požiadavku na použitie zdravotnej značky.
2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu použiť na produkt živočíšneho pôvodu identifikačnú značku len, ak bol produkt vyrobený v súlade s týmto nariadením v prevádzkarni, ktorá spĺňa požiadavky článku 4.
3. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú odstrániť z mäsa zdravotnú značku aplikovanú v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004, pokým ho nerozrábajú alebo nespracúvajú alebo na ňom iným spôsobom nepracujú.
Článok 6
Produkty živočíšneho pôvodu, ktoré nepochádzajú zo Spoločenstva
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí dovážajú produkty živočíšneho pôvodu z tretích krajín musia zabezpečiť, aby sa dovoz uskutočnil len, ak
a) sa tretia krajina odoslania nachádza na zozname tretích krajín, z ktorých sa dovozy tohto produktu povoľujú, ktorý je zostavený podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 854/2004;
i) sa prevádzkareň, z ktorej sa tento produkt odosiela a v ktorej bol získaný alebo pripravený, nachádza na zozname prevádzkarní, z ktorých sa dovozy tohto produktu povoľujú, ktorý je zostavený podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 854/2004,
ii) bol produkt v prípade čerstvého mäsa, mletého mäsa, mäsových prípravkov, mäsových výrobkov a MSM vyrobený z mäsa získaného na bitúnkoch a v rozrábkarniach, ktoré sú uvedené na zozname zostavenom a aktualizovanom podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 854/2004 alebo v schválených prevádzkarniach Spoločenstva,
a
iii) je v prípade živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov a morských ulitníkov, produkčná oblasť uvedená na zozname zostavenom v súlade s článkom 13 vyššie uvedeného nariadenia, kde je to uplatniteľné.
c) produkt spĺňa
i) požiadavky tohto nariadenia vrátane požiadaviek článku 5 na zdravotné a identifikačné označenie;
ii) požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004;
a
iii) všetky podmienky na dovoz ustanovené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, ktorými sa upravujú kontroly dovozu produktov živočíšneho pôvodu,
a
d) sú splnené, kde je to uplatniteľné, požiadavky uvedené v článku 14 nariadenia (ES) č. 854/2004, ktoré sa týkajú sa certifikátov a dokladov.
2. Ako výnimka z odseku 1 sa môže dovoz produktov rybolovu uskutočniť aj v súlade s osobitnými požiadavkami ustanovenými v článku 15 nariadenia (ES) č. 854/2004.
3. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí dovážajú produkty živočíšneho pôvodu musia zabezpečiť, aby
a) boli produkty dostupné pre kontrolu pri dovoze v súlade so smernicou 97/78/ES ( 20 );
b) dovoz spĺňal požiadavky smernice 2002/99/ES ( 21 );
a
c) sa operácie, ktoré sa uskutočňujú po dovoze a ktoré sú pod ich kontrolou vykonávali v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe III.
4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí dovážajú potraviny, ktoré obsahujú produkty rastlinného pôvodu, ako aj spracované produkty živočíšneho pôvodu, musia zabezpečiť, aby spracované produkty živočíšneho pôvodu, ktoré tieto potraviny obsahujú, spĺňali požiadavky odsekov 1 až 3. Musia byť schopní preukázať, že tak urobili (napríklad prostredníctvom vhodnej dokumentácie alebo certifikácie, ktoré nemusia mať formu uvedenú v odseku 1 písm. d)).
KAPITOLA III
OBCHOD
Článok 7
Doklady
1. Ak sa to vyžaduje podľa prílohy II alebo III, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečiť, aby zásielky produktov živočíšneho pôvodu sprevádzali certifikáty alebo iné doklady.
2. V súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2,
a) možno ustanoviť vzory dokladov;
a
b) možno ustanoviť používanie elektronických dokladov.
Článok 8
Osobitné záruky
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí uvádzajú na trh Švédska a Fínska nasledujúce potraviny živočíšneho pôvodu, musia s ohľadom na salmonely dodržiavať predpisy ustanovené v odseku 2,
a) mäso z hovädzieho dobytka a ošípaných vrátane mletého mäsa, ale okrem mäsových prípravkov a MSM;
b) hydinové mäso z týchto druhov: kury domáce, morky, perličky, kačky a husi vrátane mletého mäsa, ale okrem mäsových prípravkov a MSM;
a
c) vajcia.
2.
a) V prípade hovädzieho, bravčového mäsa a hydinového mäsa sa v odosielajúcej prevádzkarni musia zo zásielok odobrať vzorky, ktoré v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva podliehajú mikrobiologickým testom s negatívnymi výsledkami.
b) V prípade vajec musia baliarne/triediarne vajec poskytnúť záruku, že zásielky pochádzajú od kŕdľov hydiny, ktoré boli podrobené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva mikrobiologickým testom s negatívnymi výsledkami.
c) V prípade hovädzieho mäsa a bravčového mäsa sa nemusí test podľa pododseku a) vykonať, ak ide o zásielky určené pre prevádzkareň na účely pasterizácie, sterilizácie alebo ošetrenia, ktoré má podobný účinok. V prípade vajec, sa testy podľa pododseku b) nemusia vykonať u zásielok určených na výrobu produktov spracovaných procesom, ktorý zaručuje zničenie salmonel.
d) Testy podľa pododsekov a) a b) sa nemusia vykonávať v prípade potravín pochádzajúcich z prevádzkarne, ktorá podlieha programu kontroly, ktorý bol, pokiaľ ide o príslušné potraviny živočíšneho pôvodu uznaný v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 za rovnocenný s tým, ktorý bol schválený pre Švédsko a Fínsko.
e) V prípade hovädzieho a bravčového mäsa a hydinového mäsa, musí potraviny sprevádzať obchodný doklad alebo certifikát, ktorý zodpovedá vzoru ustanovenému právnymi predpismi Spoločenstva a v ktorom sa musí uvádzať, že
i) sa s negatívnymi výsledkami vykonali kontroly uvedené v pododseku a);
alebo
ii) mäso je určené na jeden z účelov uvedených v pododseku c);
alebo
iii) mäso pochádza z prevádzkarne, na ktorú sa vzťahuje pododsek d).
f) V prípade vajec musí ich zásielky sprevádzať certifikát, v ktorom sa uvádza, že boli s negatívnymi výsledkami vykonané testy uvedené v pododseku b) alebo, že sú vajcia určené na použitie spôsobom uvedeným v pododseku c).
3. V súlade s postupom ustanoveným v článku 12 ods. 2,
a) možno aktualizovať požiadavky odsekov 1 a 2 najmä s ohľadom na zmeny kontrolných programov členských štátov alebo na prijatie mikrobiologických kritérií podľa nariadenia (ES) č. 852/2004;
a
b) možno predpisy ustanovené v odseku 2 s ohľadom na ktorékoľvek potraviny uvedené v odseku 1 celkovo alebo čiastočne rozšíriť na ktorýkoľvek členský štát alebo ktorýkoľvek región členského štátu, ktorý má kontrolný program, pokiaľ ide o príslušné potraviny živočíšneho pôvodu uznaný za rovnocenný s tým, ktorý bol schválený pre Švédsko a Fínsko.
4. Na účely tohto článku „kontrolný program“ znamená kontrolný program schválený v súlade s nariadením (ES) č. 2160/2003.
KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 9
Vykonávacie opatrenia a prechodné opatrenia
V súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 možno ustanoviť vykonávacie opatrenia a prechodné opatrenia.
Článok 10
Zmeny, doplnenia a prispôsobenie príloh II a III
1. Prílohy II a III sa môžu prispôsobiť, upraviť alebo aktualizovať v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 s prihliadnutím na
a) vypracovanie príručiek správnej praxe;
b) skúsenosti získané zo zavádzania systémov založených na HACCP podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 852/2004;
c) technologický rozvoj a jeho praktické dôsledky a na očakávania spotrebiteľa s ohľadom na zloženie potravín;
d) vedecké poradenstvo, najmä nové zhodnotenia rizika;
e) mikrobiologické a teplotné kritériá pre potraviny;
f) zmeny spotrebiteľských zvyklostí.
2. V súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 sa môžu udeliť výnimky z príloh II a III, ak neovplyvnia dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.
3. V súlade s odsekmi 4 až 8 môžu členské štáty bez ohrozenia dosiahnutia cieľov tohto nariadenia prijať vnútroštátne opatrenia, ktorými sa upravujú požiadavky ustanovené v prílohe III.
4.
a) Cieľom vnútroštátnych opatrení uvedených v odseku 3 musí byť
i) umožnenie pokračovania v používaní tradičných metód na ktoromkoľvek zo stupňov výroby, spracovania alebo distribúcie potravín;
alebo
ii) prispôsobenie sa potrebám potravinárskych podnikov umiestnených v regiónoch, v ktorých sú vystavené osobitným geografickým prekážkam.
b) V ostatných prípadoch sa môžu vzťahovať len na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie prevádzkarní.
5. Ktorýkoľvek členský štát, ktorý chce prijať vnútroštátne opatrenia, ako sú uvedené v odseku 3, musí to oznámiť Komisii a ostatným členským štátom. Každé takéto oznámenie musí
a) poskytovať podrobný opis požiadaviek, ktoré členský štát považuje za potrebné upraviť a prispôsobiť a povahu požadovanej úpravy;
b) opísať potraviny a prevádzkarne, ktorých sa to týka;
c) objasniť dôvody pre úpravu a kde je to dôležité, vrátane uvedenia výsledkov vykonanej analýzy nebezpečenstiev a všetkých opatrení, ktoré je potrebné prijať na zabezpečenie toho, aby úprava neohrozovala ciele tohto nariadenia;
a
d) poskytovať všetky ďalšie závažné informácie.
6. Ostatné členské štáty majú tri mesiace od obdržania oznámenia uvedeného v odseku 5 na predloženie písomných pripomienok Komisii. V prípade úprav vyplývajúcich z odseku 4 písm. b) sa na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu táto lehota predĺži na štyri mesiace. Komisia sa môže, a ak obdrží písomné pripomienky od jedného alebo viacerých členských štátov, musí sa poradiť s členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 12 ods. 1 Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 rozhodnúť, ak je to potrebné, po vhodných zmenách a doplneniach, či možno zamýšľané opatrenia zaviesť. Ak je to potrebné, môže Komisia navrhnúť všeobecné opatrenia v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku.
7. Členský štát môže prijať vnútroštátne opatrenia, ktorými sa upravujú požiadavky prílohy III len
a) v súlade s rozhodnutím prijatým podľa odseku 6;
b) ak do jedného mesiaca po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6 Komisia neoznámila členským štátom, že obdržala písomné pripomienky alebo, že má v úmysle navrhnúť prijatie rozhodnutia podľa odseku 6;
alebo
c) v súlade s odsekom 8.
8. Členský štát si môže z vlastnej iniciatívy a podľa všeobecných ustanovení Zmluvy zachovať alebo ustanoviť vnútroštátne predpisy, ktorými sa
a) zakazuje alebo obmedzuje uvádzať na jeho území na trh surové mlieko alebo surovú smotanu určenú na priamu ľudskú spotrebu;
alebo
b) povoľuje so súhlasom príslušného orgánu použitie surového mlieka, ktoré nespĺňa kritériá ustanovené v prílohe III oddieli IX, pokiaľ ide o počet mikroorganizmov a počet somatických buniek na výrobu syrov so zretím najmenej 60 dní a mliečnych výrobkov získaných v súvislosti s výrobou takýchto syrov, za predpokladu, že to neohrozí dosahovanie cieľov tohto nariadenia.
Článok 11
Špecifické rozhodnutia
Bez toho, aby boli dotknuté podmienky všeobecnej platnosti článku 9 a článku 10 ods. 1, môžu sa v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 ustanoviť vykonávacie opatrenia alebo prijať zmeny a doplnenia prílohy II alebo III na
1. ustanovenie predpisov pre prepravu mäsa, pokým je ešte teplé;
2. špecifikovanie, aký obsah vápnika v MSM nie je významne vyšší ako obsah vápnika v mletom mäse;
3. ustanovenie iných ošetrení, ktoré sa môžu použiť v spracovateľských prevádzkarniach na živé lastúrniky z produkčných oblastí triedy B alebo C, ktoré neboli purifikované alebo sádkované;
4. špecifikovanie uznaných metód skúšania morských biotoxínov;
5. ustanovenie dodatočných zdravotných noriem pre živé lastúrniky v spolupráci s príslušným referenčným laboratóriom Spoločenstva vrátane
a) hodnôt limitov a analytických metód pre iné morské biotoxíny;
b) virologických postupov testovania a virologických štandardov;
a
c) plánov odberu vzoriek, metód a analytických tolerancií, ktoré sa použijú pri kontrole zdravotných noriem;
6. stanovenie zdravotných štandardov alebo kontrol, ak sú vedecké dôkazy, ktoré poukazujú na to, že sú nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí;
7. rozšírenie prílohy III oddiel VII kapitola IX o živé lastúrniky okrem Pectinidae;
8. špecifikovanie kritérií určujúcich, kedy epidemiologické údaje poukazujú na to, že rybárske lovisko nepredstavuje s ohľadom na prítomnosť parazitov zdravotné nebezpečenstvo a kedy môže príslušný orgán následne povoliť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov nezmrazovať produkty rybolovu podľa prílohy III oddiel VIII kapitola III časť D;
9. stanovenie kritérií na čerstvosť, limitov histamínu a celkových prchavých bázických dusíkatých látok pre produkty rybolovu;
10. povolenie použitia surového mlieka, ktoré nespĺňa kritériá uvedené v prílohe III oddiel IX, pokiaľ ide o počet mikroorganizmov a počet somatických buniek na výrobu určitých mliečnych výrobkov;
11. stanovenie maximálnej prípustnej hodnoty kombinovaného celkového obsahu rezíduí antibiotických látok v surovom mlieku bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 96/23/ES ( 22 );
a
12. schválenie rovnocenných postupov na výrobu želatíny alebo kolagénu.
Článok 12
Postup výboru
1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.
2. Tam, kde sa uvádza odkaz na tento odsek, použijú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
3. Výbor príjme svoj rokovací poriadok.
Článok 13
Konzultácie s Európskym orgánom pre bezpečnosť potravín
Komisia sa poradí s Európskym orgánom pre bezpečnosť potravín o akejkoľvek záležitosti spadajúcej do pôsobnosti tohto nariadenia, ktorá by mohla mať významný dopad na zdravie ľudí a najmä pred navrhnutím rozšírenia prílohy III oddiel III na iné živočíšne druhy.
Článok 14
Správa Európskemu parlamentu a Rade
1. Najneskôr do 20. mája 2009 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí skúsenosti získané z uplatňovania tohto nariadenia.
2. Ak to bude vhodné, pripojí Komisia k správe príslušné návrhy.
Článok 15
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. deň odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých nasledujúcich aktov:
a) nariadenie (ES) č. 852/200;
b) nariadenie (ES) č. 854/2004;
a
c) smernica 2004/41/ES.
Neuplatňuje sa však skôr ako 1. januára 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
DEFINÍCIE
Na účely tohto nariadenia:
1. MÄSO
1.1. „Mäso“ znamená jedlé časti zvierat uvedených v bodoch 1.2 až 1.8, vrátane krvi.
1.2. „Domáce kopytníky“ znamenajú domáci hovädzí dobytok (vrátane zvierat z druhov rodov Bubalus a Bison), domáce ošípané, ovce a kozy a domáce nepárnokopytníky.
1.3. „Hydina“ znamená vtáky chované na farmách vrátane vtákov, ktoré sa nepovažujú za domáce, ale ktoré sa chovajú ako domáce zvieratá, okrem vtákov bežcov (Ratitae).
1.4. „Zajacovité“ znamenajú králiky, zajace a hlodavce.
1.5. „Voľne žijúca zver“ znamená
— voľne žijúce kopytníky a zajacovité, ako aj iné suchozemské cicavce, ktoré sa lovia na ľudskú spotrebu a považujú sa podľa príslušného práva v príslušnom členskom štáte za voľne žijúcu zver vrátane cicavcov, ktoré žijú na uzavretom území v podmienkach voľnosti podobných podmienkam voľne žijúcej zveri;
— a
— voľne žijúce vtáky, ktoré sa lovia na ľudskú spotrebu.
1.6. „Zver z farmových chovov“ znamená vtáky bežce (Ratitae) chované na farmách a suchozemské cicavce chované na farmách iné, ako sú uvedené v bode 1.2.
1.7. „Malá voľne žijúca zver“ znamená voľne v prírode žijúce vtáky a zajacovité.
1.8. „Veľká voľne žijúca zver“ znamená suchozemské cicavce, ktoré voľne žijú v prírode a nespadajú pod definíciu malej voľne žijúcej zveri.
1.9. „Telo“ znamená telo zvieraťa po zabití a jatočnom opracovaní.
1.10. „Čerstvé mäso“ znamená mäso vrátane vákuovo baleného mäsa alebo mäsa baleného v kontrolovanej atmosfére, ktoré nebolo podrobené žiadnemu procesu na predĺženie trvanlivosti okrem chladenia, zmrazenia alebo rýchleho zmrazenia.
1.11. „Vedľajšie jatočné produkty“ znamenajú čerstvé mäso iné, ako je mäso z tela vrátane vnútorností a krvi.
1.12. „Vnútornosti“ znamenajú orgány hrudnej dutiny, brušnej dutiny a panvovej dutiny, ako aj priedušnicu a pažerák a u vtákov, hrvoľ.
1.13. „Mleté mäso“ znamená vykostené mäso, ktoré bolo rozomleté na kúsky a obsahuje menej ako 1 % soli.
1.14. „Mechanicky separované mäso“ alebo „MSM“ znamená produkt získaný oddelením mäsa z mäsitých kostí po vykostení alebo z tiel hydiny s použitím mechanických strojových prostriedkov, ktoré má za následok stratu alebo zmenu štruktúry svalového vlákna.
1.15. „Mäsové prípravky“ znamenajú čerstvé mäso vrátane mäsa, ktoré bolo posekané na kúsky a ku ktorému boli pridané potraviny, prísady alebo prídavné látky alebo, ktoré bolo podrobené procesu, ktorý nepostačuje na zmenu vnútornej štruktúry svalového vlákna mäsa a tým na eliminovanie znakov čerstvého mäsa.
1.16. „Bitúnok“ znamená prevádzkareň používanú na zabíjanie a jatočné opracovanie zvierat, ktorých mäso je určené na ľudskú spotrebu.
1.17. „Rozrábkareň“ znamená prevádzkareň určenú na vykosťovanie a/alebo rozrábanie mäsa.
1.18. „Prevádzkareň na manipuláciu so zverou“ znamená každú prevádzkareň, v ktorej sa zver alebo zverina získaná po ulovení pripravuje na uvádzanie na trh.
2. ŽIVÉ LASTÚRNIKY
2.1. „Lastúrniky“ znamenajú listožiabrové mäkkýše, ktoré sa živia filtrovaním vody.
2.2. „Morské biotoxíny“ znamenajú jedovaté látky, ktoré v sebe zhromažďujú lastúrniky najmä v dôsledku toho, že sa živia planktónom obsahujúcim toxíny.
2.3. „Kondiciovanie“ znamená skladovanie živých lastúrnikov, ktoré pochádzajú z produkčných oblastí triedy A, z purifikačných stredísk alebo z expedičných stredísk v nádržiach alebo akýchkoľvek iných zariadeniach, ktoré obsahujú čistú morskú vody alebo v prirodzenom prostredí na odstránenie piesku, bahna alebo slizu, na zachovanie alebo zlepšenie organoleptickej kvality a na zabezpečenie toho, aby mali pred balením do priameho obalu alebo do druhého obalu dobrú životaschopnosť.
2.4. „Producent“ znamená akúkoľvek právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá akýmikoľvek prostriedkami zberá živé lastúrniky z oblasti zberu na účely manipulovania s nimi a ich uvádzania na trh.
2.5. „Produkčná oblasť“ znamená akúkoľvek morskú oblasť, oblasť ústia rieky alebo oblasť lagúny, ktorá obsahuje lastúrniky alebo prirodzené nálezisko lastúrnikov alebo miesta využívané na pestovanie lastúrnikov, z ktorých sa živé lastúrniky zberajú.
2.6. „Oblasť sádkovania“ znamená akúkoľvek morskú oblasť, oblasť ústia rieky alebo oblasť lagúny so zreteľne označenými hranicami, vyznačenými bójami, kolmi alebo akýmikoľvek inými pevnými prostriedkami, ktorá sa využíva výlučne na prirodzenú purifikáciu živých lastúrnikov.
2.7. „Expedičné stredisko“ znamená každú pobrežnú alebo plávajúcu prevádzkareň na prijímanie, kondicionovanie, umývanie, čistenie, triedenie, balenie do priameho obalu a balenie do druhého obalu živých lastúrnikov vhodných na ľudskú spotrebu.
2.8. „Purifikačné stredisko“ znamená prevádzkareň s nádržami napájanými čistou morskou vodou, do ktorej živé lastúrniky umiestňujú na čas nevyhnutný na zníženie kontaminácie, aby sa stali vhodnými na ľudskú spotrebu.
2.9. „Sádkovanie“ je premiestnenie živých lastúrnikov do oblastí v mori, v lagúne alebo v ústí rieky na čas nevyhnutný na zníženie kontaminácie, aby boli vhodné na ľudskú spotrebu. Toto nezahŕňa špecifické operácie prenášania lastúrnikov do oblastí vhodnejších pre ich ďalší rast alebo výkrm.
3. PRODUKTY RYBOLOVU
3.1. „Produkty rybolovu“ znamenajú všetky morské alebo sladkovodné živočíchy (okrem živých lastúrnikov, živých ostnatokožcov, živých plášťovcov a živých morských ulitníkov a všetkých cicavcov, plazov a žiab) voľne žijúce alebo chované na farmách vrátane všetkých jedlých foriem, častí a produktov týchto živočíchov.
3.2. „Továrenské plavidlo“ znamená akékoľvek plavidlo, na palube ktorého sa produkty rybolovu podrobujú jednej alebo viacerým z týchto operácií: filetovanie, krájanie, zabavovanie kože, odstraňovanie ulít, vylupovanie, mletie alebo spracovanie, po ktorých nasleduje balenie do priameho obalu a do druhého obalu a ak je to potrebné, chladenie alebo zmrazenie.
3.3. „Mraziarenské plavidlo“ znamená akékoľvek plavidlo, na palube ktorého sa vykonáva zmrazovanie produktov rybolovu, ak je to vhodné, po prípravných prácach, ako je vykrvenie, odstránenie hlavy, pitvanie a odstránenie plutiev, po ktorých nasleduje, ak je to potrebné, balenie do priameho obalu alebo balenie do druhého obalu.
3.4. „Mechanicky separovaný produkt rybolovu“ znamená akýkoľvek produkt získaný oddelením svaloviny z produktov rybolovu s použitím mechanických strojových prostriedkov, následkom čoho je strata alebo zmena štruktúry svaloviny.
3.5. „Čerstvé produkty rybolovu“ znamenajú nespracované produkty rybolovu, či už celé alebo upravené vrátane produktov balených vo vákuu alebo modifikovanej atmosfére, ktoré neboli na zabezpečenie trvanlivosti podrobené žiadnemu inému ošetreniu, než je chladenie.
3.6. „Upravené produkty rybolovu“ znamenajú nespracované produkty rybolovu, ktoré boli podrobené operáciám, ktoré ovplyvňujú ich anatomickú celistvosť, ako je pitvanie, odstránenie hlavy, krájanie, filetovanie a rezanie.
4. MLIEKO
4.1. „Surové mlieko“ znamená mlieko produkované sekréciou mliečnej žľazy zvierat chovaných na farmách, ktoré nebolo zohriate na viac ako 40 °C alebo nebolo podrobené inému ošetreniu, ktoré by malo rovnocenný účinok.
4.2. „Chov na produkciu mlieka“ znamená prevádzkareň, kde sa drží jedno alebo viac hospodárskych zvierat na produkciu mlieka s cieľom uviesť ho ako potravinu na trh.
5. VAJCIA
5.1. „Vajcia“ znamenajú vajcia v škrupine, okrem rozbitých, inkubovaných alebo uvarených vajec, ktoré boli znesené vtákmi chovanými na farme a sú vhodné na priamu ľudskú spotrebu alebo prípravu vaječných výrobkov.
5.2. „Tekuté vajcia“ znamenajú nespracované vaječné obsahy po odstránení škrupiny.
5.3. „Prasknuté vajcia“ znamenajú vajcia s poškodenou škrupinou a neporušenými podškrupinovými blanami.
5.4. „Triediareň“ znamená prevádzkareň, kde sa vajcia triedia podľa kvality a hmotnosti.
6. ŽABIE STEHIENKA A SLIMÁKY
6.1. „Žabie stehienka“ znamenajú zadné časti tela živočíšnych druhov z rodu Rana (čeľaď Ranidae), oddelené priečnym rezom za prednými končatinami, vypitvané a zbavené kože.
6.2. „Slimáky“ znamenajú suchozemské ulitníky z druhov Helix pomatia Linné, Helix aspersa Muller, Helix lucorum a druhov z čeľade Achatinidae.
7. SPRACOVANÉ VÝROBKY
7.1. „Mäsové výrobky“ znamenajú spracované produkty, ktoré sú výsledkom spracovania mäsa alebo ďalšieho spracovania takýchto produktov, takým spôsobom, že povrch rezu ukazuje, že takýto výrobok už ďalej nemá znaky čerstvého mäsa.
7.2. „Mliečne výrobky“ znamenajú spracované produkty, ktoré sú výsledkom spracovania surového mlieka alebo ďalšieho spracovania takto spracovaných produktov.
7.3. „Vaječné výrobky“ znamenajú spracované produkty, ktoré sú výsledkom spracovania vajec, alebo rôznych zložiek vajec alebo zmesí vajec alebo ďalšieho spracovania takto produktov.
7.4. „Spracované produkty rybolovu“ znamenajú spracované produkty, ktoré sú výsledkom spracovania produktov rybolovu alebo ďalšieho spracovania takto spracovaných produktov.
7.5. „Škvarený živočíšny tuk“ znamená tuk získaný škvarením alebo topením mäsa vrátane kostí, určený na ľudskú spotrebu;
7.6. „Oškvarky“ znamenajú zvyšky škvarenia, obsahujúce bielkoviny po čiastočnom oddelení tuku a vody.
7.7. „Želatína“ znamená prírodnú, rozpustnú, želatínujúcu alebo neželatínujúcu bielkovinu, získanú čiastočnou hydrolýzou kolagénu vyrobeného z kostí, koží, usní, väziva a šliach zvierat.
7.8. „Kolagén“ znamená bielkovinový produkt získaný z kostí zvierat, usní, koží a šliach vyrobený v súlade s príslušnými požiadavkami podľa tohto nariadenia.
7.9. „Ošetrené žalúdky, mechúre a črevá“ znamenajú žalúdky, mechúre a črevá, ktoré boli po získaní a po vyčistení podrobené ošetreniu, ako je solenie, ohrev alebo sušenie.
8. ĎALŠIE DEFINÍCIE
8.1. „Produkty živočíšneho pôvodu“ znamenajú
— potraviny živočíšneho pôvodu vrátane medu a krvi;
— živé lastúrniky, živé ostnatokožce, živé plášťovce a živé morské ulitníky určené na ľudskú spotrebu;
— a
— iné zvieratá určené na to, aby boli pripravené na dodanie v živom stave konečnému spotrebiteľovi.
8.2. „Veľkoobchodný trh“ znamená potravinársky podnik, ktorý zahŕňa viacero oddelených jednotiek, ktoré majú spoločné zariadenia a sekcie, kde sa predávajú potraviny prevádzkovateľom potravinárskych podnikov.
PRÍLOHA II
POŽIADAVKY NA VIACERÉ PRODUKTOV ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU
ODDIEL I: IDENTIFIKAČNÉ ZNAČKY
Ak sa to vyžaduje podľa článkov 5 alebo 6 a podľa ustanovení prílohy III, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu označené identifikačnou značkou použitou v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.
A. OZNAČOVANIE IDENTIFIKAČNOU ZNAČKOU
|
1. |
Pred tým, ako produkt opustí výrobné zariadenie, musí sa označiť identifikačnou značkou. |
|
2. |
Ak sa však odstráni druhý obal a/alebo priamy obal produktu alebo sa produkt ďalej spracúva v ďalšej prevádzkarni, musí sa produkt označiť novou značkou. V týchto prípadoch musí nová značka obsahovať schvaľovacie číslo prevádzkarne, v ktorej sa tieto činnosti vykonávajú. |
|
3. |
Identifikačná značka pre balenie vajec nie je nevyhnutná, ak sa na balenie vajec použije kód baliarne/triediarne v súlade s časťou A prílohy XIV k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 ( 23 ). |
|
4. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia mať v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 178/2002 zavedené systémy a postupy na identifikovanie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, od ktorých prijali a ktorým dodali produkty živočíšneho pôvodu. |
B. FORMA IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKY
|
5. |
Značka musí byt čitateľná a nezmazateľná a znaky musia byť ľahko rozpoznateľné. Musí byť jasne viditeľná pre príslušné orgány. |
|
6. |
Značka musí uvádzať názov krajiny, v ktorej je prevádzkareň umiestnená, ktorý môže byť uvedený plným názvom alebo kódom z dvoch písmen v súlade s príslušnou normou ISO. V prípade členských štátov sú tieto kódy: ►M1 BE, ►M4 BG, ◄ CZ, DK, DE, EE, GR, ES, FR, IE, IT, CY, LV, LT, LU, HU, MT, NL, AT, PL, PT, SI, SK, FI, ►M4 RO, ◄ SE alebo UK. ◄ ▼M2 ————— |
|
7. |
Značka musí uvádzať schvaľovacie číslo prevádzkarne. Ak prevádzkareň vyrába potraviny, také na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie ako aj potraviny, na ktoré sa nevzťahuje, môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku používať rovnakú identifikačnú značku na obidva druhy potravín. |
|
8. |
Ak sa uplatňuje v prevádzkarni nachádzajúcej sa v Spoločenstve, značka musí mať oválny tvar a musí obsahovať skratku CE, EC, EF, EG, EK, EY, ES, EÜ, EK, ►M4 EO, ◄ EB alebo WE. |
C. SPÔSOB OZNAČOVANIA
|
9. |
V závislosti od obchodnej úpravy a prezentácie rôznych produktov živočíšneho pôvodu sa značka môže použiť priamo na produkt, na priamy obal alebo na druhý obal alebo môže byť vytlačená na etikete upevnenej na produkt, na priamy obal alebo na druhý obal. Značkou môže byť aj neoddeliteľná visačka z odolného materiálu. |
|
10. |
V prípade druhých obalov, ktoré obsahujú delené mäso alebo vedľajšie jatočné produkty, sa značka musí použiť na etiketu upevnenú na druhý obal, alebo musí byť vytlačená na druhom obale, takým spôsobom, že sa zničí, ak sa druhý obal otvorí. Toto však nie je nevyhnutné, ak sa druhý obal otvorením zničí. Ak priamy obal poskytuje rovnakú ochranu ako druhý obal, môže byť etiketa upevnená na tento priamy obal. |
|
11. |
Pri produktoch živočíšneho pôvodu, ktoré sú uložené do prepravných kontajnerov alebo veľkých balení v druhom obale a sú určené na ďalšie manipulovanie, spracovanie, balenie do priameho obalu alebo do druhého obalu v inej prevádzkarni, sa môže značka použiť na vonkajší povrch kontajnera alebo druhého obalu. |
|
12. |
V prípade tekutých, granulovaných, a práškových produktov živočíšneho pôvodu prepravovaných ako voľne ložené a produktov rybolovu prepravovaných ako voľne ložené, nie je identifikačná značka potrebná, ak sprievodná dokumentácia obsahuje informácie uvedené bodoch 6, 7 a, kde je to vhodné, v bode 8. |
|
13. |
Ak sa produkty živočíšneho pôvodu ukladajú do druhého obalu určeného na priamu dodávku konečnému spotrebiteľovi, postačuje, ak sa značka použije len z vonkajšej strany na druhý obal. |
|
14. |
Ak sa značka použije priamo na produkty živočíšneho pôvodu, používané farby musia byť povolené v súlade s predpismi Spoločenstva o používaní farbív v potravinách. |
ODDIEL II: CIELE POSTUPOV ZALOŽENÝCH NA HACCP
|
1. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú bitúnky, musia zabezpečiť aby postupy, ktoré zaviedli v súlade so všeobecnými požiadavkami článku 5 nariadenia (ES) č. 852/2004, spĺňali požiadavky, ktoré sú podľa analýzy nebezpečenstiev nevyhnutné a špecifické požiadavky uvedené v bode 2. |
|
2. |
Tieto postupy musia zaručovať, aby každé zviera alebo, kde je to vhodné, každá dávka zvierat prijatá do priestorov bitúnku c) bola riadne identifikovaná; b) bola sprevádzaná príslušnými informáciami z chovu pôvodu uvedenými v oddieli III; c) nepochádzala z chovu alebo oblasti, v ktorej je zákaz premiestňovania alebo iné obmedzenia z dôvodov ochrany zdravia zvierat alebo zdravia ľudí okrem prípadu, ak to povolí príslušný orgán; d) bola čistá; e) bola zdravá, pokiaľ to môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku posúdiť; a f) bola pri príchode na bitúnok v uspokojivom stave, pokiaľ ide o pohodu zvierat. |
|
3. |
V prípade nedodržania niektorej z požiadaviek uvedených v bode 2, musí to prevádzkovateľ potravinárskeho podniku oznámiť úradnému veterinárnemu lekárovi a prijať vhodné opatrenia. |
ODDIEL III: INFORMÁCIA O POTRAVINOVOM REŤAZCI
Pokiaľ ide o všetky zvieratá, okrem voľne žijúcej zveri, odosielané alebo určené na odoslanie na bitúnok, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prevádzkujúci bitúnky, ako je potrebné, požadovať, prijať, skontrolovať informácie o potravinovom reťazci a konať podľa nich tak, ako je ustanovené v tomto oddieli.
|
1. |
Prevádzkovatelia bitúnkov nesmú prijať zvieratá do priestorov bitúnku, ak si nevyžiadali a nezískali príslušné informácie o potravinovom reťazci, ktoré obsahujú záznamy vedené podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 v chove pôvodu. |
|
2. |
Tieto informácie musia byť poskytnuté prevádzkovateľom bitúnkov najneskôr do 24 hodín pred príchodom zvierat na bitúnok, okrem okolností uvedených v bode 7. |
|
3. |
Príslušné informácie o potravinovom reťazci uvedené v bode 1 musia uvádzať najmä: a) nákazový štatút chovu pôvodu alebo regionálny štatút zdravia zvierat; b) zdravotný stav zvierat; c) veterinárne lieky alebo iné vykonané ošetrenia zvierat s ochrannou lehotou väčšou ako nula za príslušné obdobie spolu s dátumami podania a s ochrannými lehotami; d) výskyt chorôb, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť mäsa; e) výsledky akýchkoľvek analýz vzoriek odobratých od zvierat, ktoré sú významné pre ochranu zdravia ľudí alebo iných vzoriek odobratých na diagnostikovanie chorôb, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť mäsa, vrátane vzoriek odobratých v rámci monitorovania a kontroly zoonóz a rezíduí; f) závažné správy o predchádzajúcich ante- a post-mortem prehliadkach zvierat z rovnakého chovu pôvodu, a najmä vrátane správ úradného veterinárneho lekára; g) produkčné údaje, ak tieto môžu poukazovať na prítomnosť ochorenia; a h) meno a adresu súkromného veterinárneho lekára, ktorý bežne navštevuje chov pôvodu. |
|
4 |
a) Prevádzkovateľovi bitúnku však nie je potrebné poskytovať: i) informácie uvedené v bode 3 a), b), f) a h), ak už je prevádzkovateľ o nich informovaný (napríklad prostredníctvom trvalých dohôd alebo schémy zabezpečovania kvality); alebo ii) informácie uvedené v bode 3 a), b), f) a g), ak producent prehlási, že nie sú žiadne významné informácie, ktoré je potrebné oznámiť. b) Informácie sa nemusia poskytovať ako doslovný odpis záznamov chovu pôvodu. Môžu sa poskytovať prostredníctvom elektronickej výmeny údajov alebo vo forme štandardizovaného prehlásenia podpísaného producentom. |
|
5. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sa po zhodnotení príslušnej informácie o potravinovom reťazci rozhodli prijať zvieratá do priestorov bitúnku, musia ju bezodkladne sprístupniť úradnému veterinárnemu lekárovi najneskôr 24 hodín pred príchodom zvieraťa alebo dávky zvierat, s výnimkou okolností uvedených v bode 7. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia pred prehliadkou ante mortem príslušných zvierat oznámiť úradnému veterinárnemu lekárovi všetky informácie, ktoré vyvolávajú zdravotný záujem. |
|
6. |
Ak akékoľvek zviera príde na bitúnok bez informácie o potravinovom reťazci, prevádzkovateľ to musí ihneď oznámiť úradnému veterinárnemu lekárovi. Zabitie zvieraťa sa nesmie uskutočniť, pokým to úradný veterinárny lekár nepovolí. |
|
7. |
Ak to príslušný orgán povolí, môže informácia o potravinovom reťazci namiesto jej doručenia najmenej 24 vopred sprevádzať zvieratá, na ktoré sa vzťahuje, ak ide o a) ošípané, hydinu alebo zver z farmových chovov, ktorá bola prehliadnutá ante mortem v chove pôvodu, ak ich sprevádza certifikát, ktorý podpísal veterinárny lekár, ktorý prehlasuje, že vyšetril zvieratá v chove a zistil, že sú zdravé; b) domáce nepárnokopytníky; c) zvieratá, ktoré boli naliehavo zabité, ak ich sprevádza prehlásenie, ktoré podpísal veterinárny lekár a v ktorom je zaznamenaný priaznivý výsledok prehliadky ante mortem; a d) zvieratá, ktoré nie sú na bitúnok dodávané priamo z chovu pôvodu. Prevádzkovatelia bitúnkov musia zhodnotiť príslušné informácie. Ak prijali zvieratá na zabitie, musia dať dokumenty uvedené v pododsekoch a) a c) úradnému veterinárnemu lekárovi. Zabitie zvierat alebo jatočné opracovanie sa nesmie uskutočniť, pokým to úradný veterinárny lekár nepovolí. |
|
8. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia skontrolovať pasy, ktoré sprevádzajú domáce nepárnokopytníky, aby sa zabezpečilo, že zviera je určené na zabitie na ľudskú spotrebu. Ak prijmú zvieratá na zabitie, musia dať pas úradnému veterinárnemu lekárovi. |
PRÍLOHA III
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY
ODDIEL I: MÄSO DOMÁCICH KOPYTNÍKOV
KAPITOLA 1: DOPRAVA ŽIVÝCH ZVIERAT NA BITÚNOK
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prepravujú živé zvieratá na bitúnky musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
So zvieratami sa musí počas ich zvozu a prepravy zaobchádzať šetrne, bez zapríčiňovania rozrušenia, ktoré nie je nevyhnutné. |
|
2. |
Zvieratá, ktoré vykazujú príznaky ochorenia alebo pochádzajú zo stád, o ktorých je známe, že sú kontaminované činiteľmi významnými z hľadiska zdravia ľudí, sa môžu prepravovať na bitúnok len, ak to povolí príslušný orgán. |
KAPITOLA II: POŽIADAVKY NA BITÚNKY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby konštrukcia, usporiadanie a vybavenie bitúnkov, na ktorých sa zabíjajú domáce kopytníky spĺňali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
a) Bitúnky musia mať primerané a hygienické ustajnenie alebo, ak to poveternostné podmienky dovoľujú, čakacie ohrady, ktoré sa ľahko čistia a dezinfikujú. Tieto zariadenia musia byť vybavené na napájanie zvierat a ak je to potrebné, na ich kŕmenie. Odtok odpadovej vody nesmie ohrozovať potravinovú bezpečnosť. b) Musia tiež mať samostatné uzamykateľné zariadenia alebo, ak to poveternostné podmienky dovoľujú, ohrady pre choré alebo podozrivé zvieratá so samostatným odkanalizovaním, umiestnené takým spôsobom, aby sa zabránilo kontaminácii iných zvierat, ak príslušný orgán nemá za to, že takéto zariadenia nie sú potrebné. c) Veľkosť ustajňovacích zariadení musí zabezpečovať, aby sa zachovala pohoda zvierat. Ich usporiadanie musí uľahčovať prehliadky ante mortem vrátane identifikácie zvierat alebo skupín zvierat. |
|
2. |
Aby sa zabránilo kontaminácii mäsa, musia bitúnky a) mať dostatočný počet miestností, vhodných na vykonávanie daných operácií; b) mať samostatnú miestnosť na vyprázdňovanie a čistenie žalúdkov a čriev, ak príslušný orgán jednotlivo od prípadu k prípadu nepovolí na určitom bitúnku časové oddelenie týchto operácií; c) zabezpečovať priestorové alebo časové oddelenie nasledujúcich operácií: i) omračovanie a vykrvovanie; ii) v prípade ošípaných oparovanie, odštetinovanie, oškrabovanie a opaľovanie; iii) vykoľovanie a ďalšie jatočné opracovanie; iv) manipulácia s vyčistenými črevami, žalúdkami a držkami; v) príprava a čistenie ostatných vedľajších jatočných produktov, najmä manipulácia s hlavami v koži, ak sa neuskutočňuje na linke na zabíjanie; vi) balenie vedľajších jatočných produktov; a vii) expedovanie mäsa; d) mať zariadenia, ktoré zabraňujú styku mäsa s podlahami, stenami a konštrukciami; a e) mať linky na zabíjanie (ak sa používajú), ktoré sú skonštruované tak, aby umožňovali trvalé napredovanie procesu zabíjania a zabránili krížovej kontaminácii medzi rôznymi časťami linky na zabíjanie. Kde je v tých istých priestoroch v prevádzke viac ako jedna linka na zabíjanie, musia byť linky navzájom náležito oddelené, aby sa zabránilo krížovej kontaminácii. |
|
3. |
Bitúnky musia mať zariadenia na dezinfekciu nástrojov s horúcou vodou s teplotou najmenej 82 °C alebo alternatívny systém, ktorý má rovnocenný účinok. |
|
4. |
Zariadenia na umývanie rúk, používané zamestnancami, ktorí sa dotýkajú nechráneného mäsa, musia mať kohútiky skonštruované tak, aby sa zabránilo šíreniu kontaminácie. |
|
5. |
Bitúnky musia mať uzamykateľné zariadenia na chladiarenské skladovanie pozastaveného mäsa a samostatné uzamykateľné zariadenia na skladovanie mäsa posúdeného ako nepožívateľné pre ľudskú spotrebu. |
|
6. |
Bitúnky musia mať samostatné miesto s vhodnými zariadeniami na čistenie, umývanie a dezinfekciu prostriedkov na dopravu zvierat. Bitúnky však nemusia mať tieto miesta a zariadenia, ak to príslušný orgán povolí a ak v blízkosti existujú úradne schválené miesta a zariadenia. |
|
7. |
Musia mať uzamykateľné zariadenia vyhradené na zabíjanie chorých a podozrivých zvierat. Toto nie je nutné, ak sa zabíjanie uskutočňuje v iných prevádzkarniach schválených na tento účel príslušným orgánom alebo na konci normálneho zabíjania. |
|
8. |
Ak sa bitúnku skladuje hnoj alebo obsahy zažívacieho ústrojenstva, musí na tento účel byť osobitná časť alebo miesto. |
|
9. |
Bitúnky musia mať primerane vybavené uzamykateľné zariadenia alebo, ak je to potrebné, miestnosť na výlučné používanie veterinárnou službou. |
KAPITOLA III: POŽIADAVKY NA ROZRÁBKARNE
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby rozrábkarne, ktoré nakladajú s mäsom domácich kopytníkov
|
1. |
boli skonštruované tak, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa, a to najmä a) umožnením trvalého napredovania operácií; alebo b) zabezpečením oddelenia medzi rôznymi dávkami; |
|
2. |
mali miestnosti na samostatné skladovanie mäsa baleného v druhom obale a nechráneného mäsa nebaleného v druhom obale, ak sa neskladujú v rozdielnom čase alebo takým spôsobom, že materiál druhých obalov a spôsob skladovania nemôže byť zdrojom kontaminácie mäsa; |
|
3. |
mali miestnosti na rozrábanie vybavené tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie požiadaviek ustanovených v kapitole V; |
|
4. |
mali zariadenie na umývanie rúk zamestnancov, ktorí pracujú s nechráneným mäsom s kohútikmi skonštruovanými tak, aby sa zabránilo šíreniu kontaminácie; a |
|
5. |
mali zariadenia na dezinfekciu nástrojov s horúcou vodou s teplotou najmenej 82 °C, alebo alternatívny systém s rovnocenným účinkom. |
KAPITOLA IV: HYGIENA ZABÍJANIA
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú bitúnky, na ktorých sa zabíjajú domáce kopytníky, musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
Po príchode na bitúnok, musia byť zvieratá zabité bez zbytočného odkladu. Ak sa to však vyžaduje z dôvodov pohody zvierat, musí sa im poskytnúť čas na odpočinok pred zabitím. |
|
2. |
a) Mäso zo zvierat iných, ako sú uvedené v pododsekoch b) a c) sa nesmie použiť na ľudskú spotrebu, ak ich smrť nastala z inej príčiny, ako je zabitie na bitúnku. b) Do priestorov bitúnku sa smú priviesť len živé zvieratá určené na zabitie, s výnimkou i) zvierat, ktoré boli naliehavo zabité mimo bitúnok v súlade s kapitolou VI; ii) zvierat zabitých v mieste produkcie v súlade s oddielom III; a iii) voľne žijúcej zveri v súlade s oddielom IV kapitola II. c) Mäso zvierat, ktoré boli zabité po úraze na bitúnku sa môže použiť na ľudskú spotrebu, ak sa pri prehliadke nezistili žiadne iné vážne lézie okrem tých, ktoré sú následkom úrazu. |
|
3. |
Zvieratá alebo, ak je to vhodné, každá dávka zvierat zaslaná na bitúnku musí byť identifikovaná tak, aby bol vysledovateľný ich pôvod. |
|
4. |
Zvieratá musia byť čisté. |
|
5. |
Aby sa zabezpečilo, že sa prehliadka ante mortem vykoná za vyhovujúcich podmienok u každého zvieraťa, ktoré má byť zabité v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004, musia prevádzkovatelia bitúnku dodržiavať pokyny veterinárneho lekára vymenovaného príslušným orgánom. |
|
6. |
Zvieratá privedené do miestnosti bitúnku musia byť zabité bez zbytočného odkladu. |
|
7. |
Omráčenie, vykrvenie, sťahovanie kože, vykoľovanie a ďalšie opracovanie sa musí vykonať bez zbytočného zdržania a spôsobom, ktorý zabraňuje kontaminácii mäsa a najmä a) priedušnica a pažerák musia počas vykrvovania zostať nedotknuté, okrem prípadov zabíjania podľa náboženských zvyklostí; b) počas sťahovania kože a rúna i) sa musí zabrániť styku medzi vonkajšou stranou kože a telom; a ii) pracovníci a zariadenia, ktoré prichádzajú do styku s vonkajším povrchom koží a rúna sa nesmú dotýkať mäsa; c) musia sa prijať opatrenia na zabránenie vytekaniu obsahu tráviaceho traktu počas vykoľovania a po ňom a zabezpečiť, aby sa vykolenie uskutočnilo čo najskôr; a d) odstraňovanie vemena nesmie mať za následok kontamináciu tela mliekom alebo mledzivom. |
|
8. |
Okrem ošípaných, hláv oviec, kôz a teliat, mulca a pyskov hovädzieho dobytka a končatín hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa musia telá a iné časti tela určené na ľudskú spotrebu úplne stiahnuť z kože. S hlavami vrátane mulcov a pyskov, ako aj s končatinami sa musí nakladať takým spôsobom, aby sa zabránilo kontaminácii. |
|
9. |
Ak sa ošípané nesťahujú z kože, musia sa ihneď odstrániť štetiny. Riziko kontaminácie mäsa vodou na oparovanie sa musí minimalizovať. Na túto operáciu sa môžu použiť len schválené prídavné látky. Ošípané sa musia po tejto operácii dôkladne opláchnuť pitnou vodou. |
|
10. |
Telá nesmú vykazovať viditeľnú fekálnu kontamináciu. Akákoľvek viditeľná kontaminácia sa musí bezodkladne odstrániť orezaním alebo použitím alternatívnych prostriedkov s rovnocenným účinkom. |
|
11. |
Telá a vedľajšie jatočné produkty nesmú prísť do styku s podlahami, stenami alebo stanovišťami pracoviska. |
|
12. |
Aby sa zabezpečilo, že sa prehliadka post-mortem všetkých zabitých zvierat vykoná za vyhovujúcich podmienok v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004, musia prevádzkovatelia bitúnku dodržiavať pokyny príslušného orgánu. |
|
13. |
Pokým nie je prehliadka post-mortem ukončená, časti zabitého zvieraťa, ktoré podliehajú tejto prehliadke: a) musia zostať identifikovateľné, ako patriace k danému telu; a b) nesmú prísť do styku s inými telami, vedľajšími jatočnými produktmi alebo vnútornosťami vrátane tých, ktoré už boli post-mortem prehliadnuté. Penis sa môže odstrániť ihneď, ak nevykazuje žiadne patologické lézie. |
|
14. |
Obe obličky sa musia uvoľniť z tukového obalu. V prípade hovädzieho dobytka, ošípaných a nepárnokopytníkov sa tiež musí odstrániť perirenálne puzdro. |
|
15. |
Ak sa pred ukončením prehliadky post-mortem zberá krv alebo iné vedľajšie jatočné produkty z viacerých zvierat do rovnakého kontajnera, musí sa celý jeho obsah posúdiť ako nepožívateľný pre ľudskú spotrebu, ak bolo telo jedného alebo viacerých z týchto zvierat posúdené ako nepožívateľné pre ľudskú spotrebu. |
|
16. |
Po prehliadke post mortem a) sa musia hygienicky odstrániť mandle hovädzieho dobytka, ošípaných a nepárnokopytníkov; b) sa musia časti nevhodné na ľudskú spotrebu čo najskôr odstrániť z čistej časti prevádzkarne; c) nesmie prísť pozastavené mäso alebo mäso posúdené ako nepožívateľné pre ľudskú spotrebu a nejedlé vedľajšie produkty do styku s mäsom posúdeným ako požívateľné pre ľudskú spotrebu; a d) sa musia úplne a čo najskôr vybrať vnútornosti alebo časti vnútorností, ktoré zostali v tele okrem obličiek, ak príslušný orgán nerozhodne inak. |
|
17. |
Po ukončení zabíjania a prehliadky post-mortem sa musí mäso skladovať v súlade s požiadavkami ustanovenými v kapitole VII. |
|
18. |
Ak sú určené na ďalšiu manipuláciu a) musia sa žalúdky opariť alebo vyčistiť; b) musia sa črevá vyprázdniť a vyčistiť; a c) musí sa z hláv a končatín stiahnuť koža alebo sa musia opariť a zbaviť chlpov. |
|
19. |
Ak sú prevádzkarne určené na zabíjanie viacerých druhov zvierat alebo na nakladanie s telami zveri z farmových chovov a voľne žijúcej zveri, musia sa prijať také preventívne opatrenia, aby sa zabránilo vzájomnej kontaminácii časovým alebo priestorovým oddelením uskutočňovaných operácií vykonávaných s rôznymi druhmi zvierat. Na príjem a skladovanie nestiahnutých tiel zveri z farmových chovov zabitej na farme a nestiahnutých tiel voľne žijúcej zveri v koži musia byť k dispozícii samostatné zariadenia. |
|
20. |
Ak bitúnok nemá uzamykateľné zariadenia vyhradené na zabíjanie chorých alebo podozrivých zvierat, musia sa zariadenia použité na zabitie chorých alebo podozrivých zvierat pred tým, ako sa začne so zabíjaním iných zvierat, vyčistiť, umyť a vydezinfikovať pod úradným dozorom. |
KAPITOLA V: HYGIENA POČAS ROZRÁBANIA A VYKOSŤOVANIA
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa rozrábanie a vykosťovanie mäsa domácich kopytníkov vykonávalo v súlade s nasledujúcimi požiadavkami.
|
1. |
Telá domácich kopytníkov sa na bitúnku môžu deliť na polovičky alebo štvrte a jatočné polovičky sa môžu na bitúnku deliť najviac na tri veľkoobchodné diely mäsa. Ďalšie rozrábanie a vykosťovanie sa musí vykonávať v rozrábkarni. |
|
2. |
Práca s mäsom musí byť organizovaná tak, aby sa zabránilo kontaminácii alebo, aby sa kontaminácia minimalizovala. Z týchto dôvodov prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia najmä zabezpečiť, aby sa a) mäso určené na rozrábanie prinášalo do pracovných miestností postupne podľa potreby; b) počas rozrábania, vykosťovania, orezávania, krájania na plátky, krájania na kocky, balenia do priameho obalu a balenia do druhého obalu teplota mäsa udržiavala na najviac 3 °C, ak ide o vedľajšie jatočné produkty a na najviac 7 °C, ak ide o ostatné mäso, a to prostredníctvom teploty prostredia najviac 12 °C alebo alternatívneho systému s rovnocenným účinkom; a c) kde je to potrebné, prijali preventívne opatrenia na zabránenie krížovej kontaminácii časovým alebo priestorovým oddelením operácií s mäsom rozdielnych druhov, ak sú priestory schválené na rozrábanie mäsa rozdielnych druhov zvierat. |
|
3. |
Mäso sa však môže vykosťovať a rozrábať pred dosiahnutím teploty uvedenej v bode 2 písm. b) v súlade s kapitolou VII bod 3. |
|
4. |
Mäso sa tiež môže vykosťovať a rozrábať pred dosiahnutím teploty uvedenej v bode 2 písm. b), ak je miestnosť rozrábkarne na tom istom mieste, ako priestory bitúnku. V tomto prípade sa mäso musí premiestniť do miestnosti rozrábkarne buď priamo z priestorov bitúnku, alebo po jeho odvesení v miestnosti na schladzovanie mäsa alebo chladiarenskej miestnosti. Toto mäso sa musí čo najskôr po rozrobení a, kde je to vhodné, po zabalení, vychladiť na teplotu uvedenú v bode 2 písm. b). |
KAPITOLA VI: NALIEHAVÉ ZABITIE MIMO BITÚNKU
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zaistiť, aby sa mäso z domácich kopytníkov, ktoré boli naliehavo zabité mimo bitúnku, mohlo použiť na ľudskú spotrebu len vtedy, ak spĺňa s nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Musí ísť o inak zdravé zviera, ktoré utrpelo úraz, ktorý z dôvodov pohody zvierat zabraňuje jeho preprave na bitúnok. |
|
2. |
Veterinárny lekár musí vykonať prehliadku zvieraťa ante mortem. |
|
3. |
Zabité a vykrvené zviera sa musí hygienicky a bez zbytočného odkladu dopraviť na bitúnok. Na mieste sa pod dozorom veterinárneho lekára môže uskutočniť vyňatie žalúdka a čriev, ale nie žiadne ďalšie jatočné opracovanie. Všetky vybraté vnútornosti musia sprevádzať zabité zviera na bitúnok a musia byť identifikované, ako patriace k tomuto zvieraťu. |
|
4. |
Ak uplynú viac ako dve hodiny medzi zabitím a príchodom na bitúnok, musí sa zviera chladiť. Pokiaľ to klimatické podmienky dovoľujú, aktívne chladenie nie je potrebné. |
|
5. |
Zabité zviera musí sprevádzať na bitúnok prehlásenie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý zviera choval, v ktorom tento uvedie identitu zvieraťa a všetky veterinárne lieky alebo iné vykonané ošetrenia zvieraťa, dátumy ich podávania a ochranné lehoty. |
|
6. |
Zabité zviera musí sprevádzať na bitúnok prehlásenie vydané veterinárnym lekárom, v ktorom je zaznamenaný priaznivý výsledok prehliadky ante mortem, dátum, čas a príčina naliehavého zabitia a druh akýchkoľvek ošetrení, ktoré vykonal u zvieraťa veterinárny lekár. |
|
7. |
Zabité zviera musí byť po prehliadke post mortem vykonanej na bitúnku podľa nariadenia (ES) č. 854/2004 vrátane všetkých doplňujúcich vyšetrení požadovaných v prípade naliehavého zabitia, požívateľné pre ľudskú spotrebu. |
|
8. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia dodržiavať všetky pokyny, ktoré sa týkajú použitia takéhoto mäsa, ktoré môže vydať po prehliadke post mortem veterinárny lekár. |
|
9. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú uviesť na trh mäso zo zvierat, ktoré boli naliehavo zabité, pokým nie je označené osobitnou zdravotnou značkou, ktorá sa nesmie dať zameniť buď so zdravotnou značkou podľa nariadenia ES) č. 854/2004, alebo s identifikačnou značkou uvedenou v prílohe II, oddiel I tohto nariadenia. Toto mäso sa môže uvádzať na trh len v členskom štáte, kde sa zabitie uskutočnilo a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. |
KAPITOLA VII: SKLADOVANIE A PREPRAVA
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa skladovanie a preprava mäsa domácich kopytníkov uskutočňovali v súlade s nasledujúcimi požiadavkami.
|
1. |
a) Ak iné osobitné ustanovenia neuvádzajú inak, musí nasledovať ihneď po prehliadke post mortem na bitúnku vychladenie v súlade s krivkou vychladzovania, ktorá zaisťuje kontinuálny pokles teploty tak, aby sa vo všetkých častiach mäsa dosiahla teplota neprekračujúca 3 °C, ak ide o vedľajšie jatočné produkty a neprekračujúca 7 °C, ak ide o ostatné mäso. Mäso sa však môže rozrábať a vykosťovať počas chladenia v súlade s kapitolou V bod 4. b) Počas procesu chladenia musí byť zabezpečená dostatočná ventilácia, aby sa zabránilo kondenzácii na povrchu mäsa. |
|
2. |
Mäso musí dosiahnuť teplotu uvedenú v bode 1 a musí si ju počas skladovania zachovať. |
|
3. |
Mäso musí pred prepravou dosiahnuť teplotu uvedenú v bode 1 a musí si ju počas prepravy zachovať. Aby sa umožnila výroba špecifických produktov, môže sa však preprava uskutočniť tiež vtedy, ak to príslušný orgán povolí, za predpokladu, že a) sa takáto preprava uskutoční v súlade s požiadavkami, ktoré príslušný orgán určí na prepravu z jednej určitej prevádzkarne do inej; a b) mäso ihneď opúšťa bitúnok alebo rozrábkareň, ktorá je na rovnakom mieste, ako sú priestory bitúnku a preprava netrvá dlhšie ako dve hodiny. |
|
4. |
Mäso určené na zmrazovanie sa musí zmraziť bez zbytočného odkladu, pričom ak treba, zohľadní sa pred zmrazením čas, ktorý je potrebný na zretie. |
|
5. |
Nechránené, v druhom obale nebalené mäso sa musí skladovať a prepravovať oddelene od mäsa baleného v druhom obale, pokiaľ sa neskladuje a neprepravuje v rôznom čase alebo takým spôsobom, že materiál druhých obalov a spôsob skladovania alebo prepravy nemôže byť zdrojom kontaminácie tohto mäsa. |
ODDIEL II: MÄSO HYDINY A ZAJACOVITÝCH
KAPITOLA 1: PREPRAVA ŽIVÝCH ZVIERAT NA BITÚNOK
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prepravujú živé zvieratá na bitúnky musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
So zvieratami sa musí počas ich zvozu a prepravy zaobchádzať šetrne, bez zapríčiňovania rozrušenia, ktoré nie je nevyhnutné. |
|
2. |
Zvieratá, ktoré vykazujú príznaky ochorenia alebo pochádzajú z kŕdľov, o ktorých je známe, že sú kontaminované činiteľmi významnými z hľadiska zdravia ľudí sa môžu prepravovať na bitúnok len, ak to povolí príslušný orgán. |
|
3. |
Klietky na dodávanie zvierat na bitúnok a ak sa používajú, moduly, musia byť z nehrdzavejúceho materiálu a ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné. Ihneď po vyprázdnení a ak je to potrebné, pred opakovaným použitím, musí sa všetko vybavenie použité na zber a dodávanie živých zvierat vyčistiť, umyť a dezinfikovať. |
KAPITOLA II: POŽIADAVKY NA BITÚNKY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby konštrukcia, usporiadanie a vybavenie bitúnkov, v ktorých sa zabíja hydina a zajacovité spĺňali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Musia mať miestnosť alebo krytý priestor na príjem zvierat a na ich prehliadku pred zabitím. |
|
2. |
Aby sa zabránilo kontaminácii mäsa, musia bitúnky a) mať dostatočný počet miestností, vhodných na vykonávané operácie; b) mať samostatnú miestnosť na pitvanie a ďalšie opracovanie, vrátane pridávania korenín k celým telám hydiny, ak príslušný orgán nepovolí jednotlivo od prípadu k prípadu časové oddelenie týchto operácií na určitom bitúnku; c) zabezpečiť priestorové alebo časové oddelenie nasledujúcich operácií: i) omračovanie a vykrvovanie; ii) šklbanie alebo sťahovanie kože a každé obáranie; a iii) expedovanie mäsa; d) byť zariadené tak, že sa zabraňuje dotyku mäsa s podlahami, stenami a konštrukciami; a e) mať linky na zabíjanie (ak sa prevádzkujú), ktoré sú skonštruované tak, aby umožňovali trvalé napredovanie procesu zabíjania a zabraňovali krížovej kontaminácii medzi rôznymi časťami linky na zabíjanie. Pokiaľ je v rovnakých priestoroch v prevádzke viac ako jedna linka na zabíjanie, musí byť primerané oddelenie týchto liniek, aby sa zabránilo krížovej kontaminácii. |
|
3. |
Bitúnky musia mať zariadenia na dezinfekciu nástrojov s horúcou vodou s teplotou najmenej 82 °C alebo alternatívny systém s rovnocenným účinkom. |
|
4. |
Zariadenia na umývanie rúk používané zamestnancami, ktorí sa zaoberajú manipulovaním s nechráneným v druhom obale nebaleným mäsom, musia mať kohútiky skonštruované tak, aby sa zabránilo šíreniu kontaminácie. |
|
5. |
Bitúnky musia mať uzamykateľné zariadenia na chladiarenské/mraziarenské skladovanie pozastaveného mäsa a samostatné uzamykateľné zariadenia na skladovanie mäsa posúdeného ako nepožívateľné pre ľudskú spotrebu. |
|
6. |
Bitúnky musia mať samostatné miesto s vhodným vybavením na čistenie, umývanie a dezinfekciu: a) dopravných zariadení, ako sú klietky; a b) dopravných prostriedkov. Tieto miesta a zariadenia podľa písmena b) nie sú povinné, ak sú v blízkosti úradne povolené miesta a zariadenia. |
|
7. |
Bitúnky musia mať primerane vybavené uzamykateľné zariadenia alebo, ak je to potrebné, miestnosť na výhradné používanie veterinárnou službou. |
KAPITOLA III: POŽIADAVKY NA ROZRÁBKARNE
|
1. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby rozrábkarne, ktoré zaobchádzajú s mäsom hydiny alebo zajacovitých a) boli skonštruované tak, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa, a to najmä i) umožnením trvalého napredovania operácií; alebo ii) zabezpečením oddelenia medzi rôznymi výrobnými dávkami; b) mali miestnosti na oddelené skladovanie mäsa baleného v druhom obale a nechráneného mäsa nebaleného v druhom obale, ak sa neskladuje časovo oddelene alebo takým spôsobom, že materiál druhých obalov a spôsob skladovania nemôže byť zdrojom kontaminácie mäsa; c) mali miestnosti na rozrábanie vybavené tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie požiadaviek ustanovených v kapitole V; d) mali zariadenia na umývanie rúk zamestnancov zaobchádzajúcich s nechráneným, v druhom obale nebaleným mäsom s kohútikmi skonštruovanými tak, aby sa zabránilo šíreniu kontaminácie; a e) mali zariadenia na dezinfekciu nástrojov s horúcou vodou s teplotou najmenej 82 °C, alebo alternatívny systém s rovnocenným účinkom. |
|
2. |
Ak sa nasledujúce operácie vykonávajú v rozrábkarni a) pitvanie husí a kačiek chovaných na produkciu bielej hydinovej pečene („foie gras“), ktoré boli omráčené, vykrvené a ošklbané na výkrmovej farme; alebo b) pitvanie hydiny s odloženým pitvaním, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečiť, aby na tento účel boli k dispozícii samostatné miestnosti. |
KAPITOLA IV: HYGIENA ZABÍJANIA
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú bitúnky, na ktorých sa zabíja hydina alebo zajacovité, musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
a) Mäso zo zvierat iných, ako sú uvedené v písmene b) sa nesmie použiť na ľudskú spotrebu, ak ich smrť nastala z inej príčiny, ako je zabitie na bitúnku. b) Do priestorov bitúnku sa môžu dopraviť len živé zvieratá, ktoré sú určené na zabitie okrem i) hydiny s odložený pitvaním, husí a kačiek chovaných na výrobu bielej hydinovej pečene („foie gras“) a vtákov, ktorí sa nepovažujú za domáce, ale boli chované na farmách ako domáce zvieratá, ak boli zabité na farme podľa kapitoly VI; ii) zveri z farmových chovov zabitej v mieste produkcie v súlade s oddielom III; a iii) malej voľne žijúcej zveri v súlade s oddielom IV kapitola III. |
|
2. |
Prevádzkovatelia bitúnkov musia dodržiavať pokyny príslušného orgánu, aby zabezpečili, aby sa prehliadka ante mortem vykonávala za vhodných podmienok. |
|
3. |
Pokiaľ sú prevádzkarne schválené na zabíjanie rôznych živočíšnych druhov zvierat alebo na nakladanie s vtákmi bežcami (Ratitae) a malou voľne žijúcou zverou, musia sa prijať také preventívne opatrenia, aby sa časovým alebo priestorovým oddelením operácií vykonávaných s rôznymi živočíšnymi druhmi zabránilo krížovej kontaminácii. Na príjem a skladovanie tiel vtákov bežcov z farmových chovov, zabitých na farme a malej voľne žijúcej zveri, musia byť k dispozícii oddelené zariadenia. |
|
4. |
Zvieratá privedené do miestnosti na zabíjanie, musia byť zabité bez zbytočného odkladu. |
|
5. |
Omráčenie, vykrvenie, sťahovanie kože alebo šklbanie, pitvanie a iné jatočné opracovanie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu takým spôsobom, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa. Najmä sa musia prijať opatrenia na to, aby sa zabránilo vytekaniu obsahu zažívacieho ústrojenstva počas pitvania. |
|
6. |
Prevádzkovatelia bitúnkov musia dodržovať pokyny príslušného orgánu, aby sa zabezpečilo, aby sa prehliadky post mortem vykonávali za vhodných podmienok, a najmä, aby sa zabité zvieratá dali riadne prehliadnuť. |
|
7. |
Po prehliadke post mortem a) sa musia čo najskôr odstrániť z čistej časti prevádzkarne časti nepožívateľné pre ľudskú spotrebu; b) nesmie prísť pozastavené mäso alebo posúdené ako nepožívateľné pre ľudskú spotrebu a nejedlé vedľajšie produkty do styku s mäsom posúdeným ako požívateľné pre ľudskú spotrebu; a c) sa musia úplne a čo najskôr vybrať vnútornosti alebo časti vnútorností zostávajúce v tele, okrem obličiek, ak príslušný orgán nepovolí inak. |
|
8. |
Po prehliadke a vypitvaní musia byť zabité zvieratá očistené a čo najskôr schladené na teplotu neprevyšujúcu 4 °C, ak sa mäso nerozrába, kým je teplé. |
|
9. |
Ak sa telá schladzujú ponorným chladiacim procesom, je potrebné brať ohľad na nasledujúce: a) Musí sa prijať každé preventívne opatrenie, aby sa zabránilo kontaminácii tiel vzhľadom na ukazovatele, ako je hmotnosť, teplota vody, objem, smer toku vody a čas chladenia. b) Zariadenie sa musí úplne vyprázdniť, vyčistiť a vydezinfikovať vždy, keď je to potrebné, najmenej však raz denne. |
|
10. |
Choré alebo podozrivé zvieratá a zvieratá zabité pri eradikácii chorôb alebo programoch kontroly chorôb sa nesmú v prevádzkarni zabíjať, okrem prípadov, keď to povolí príslušný orgán. V tomto prípade sa zabíjanie musí vykonať pod úradným dozorom a musia sa prijať kroky na zabránenie kontaminácii; pred tým ako sa priestory znovu použijú, musia sa vyčistiť a vydezinfikovať. |
KAPITOLA V: HYGIENA POČAS ROZRÁBANIA, VYKOSŤOVANIA A PO ŇOM
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa rozrábanie a vykosťovanie mäsa hydiny a zajacovitých sa uskutočňovali v súlade s nasledujúcimi požiadavkami.
|
1. |
Práca s mäsom musí byť zorganizovaná takým spôsobom, aby sa zabránilo kontaminácii alebo, aby sa kontaminácia minimalizovala. Z týchto dôvodov prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia najmä zabezpečiť, aby a) sa mäso určené na rozrábanie prinášalo do pracovných miestností postupne podľa potreby; b) počas rozrábania, vykosťovania, orezávania, krájania na plátky alebo na kocky, balenia do priameho obalu a do druhého obalu bola udržiavaná teplota mäsa najviac 4 °C prostredníctvom teploty prostredia najviac 12 °C alebo iného systému s rovnocenným účinkom; a c) sa prijali preventívne opatrenia na zabránenie krížovej kontaminácii, kde je to potrebné, a to časovým alebo priestorovým oddelením operácií s rôznymi živočíšnymi druhmi, ak sú priestory schválené na rozrábanie mäsa zvierat rôznych živočíšnych druhov. |
|
2. |
Mäso sa však môže vykosťovať a rozrábať pred dosiahnutím teploty uvedenej v bode 1 písm. b), ak je miestnosť na rozrábanie na rovnakom mieste ako priestory na zabíjanie, za predpokladu, že sa mäso premiestňuje sa do miestnosti rozrábkarne buď: a) priamo z priestorov bitúnku; alebo b) po čakacej lehote v ochladzovacej alebo chladiarenskej miestnosti. |
|
3. |
Mäso sa musí schladiť na teplotu uvedenú v bode 1 písm. b) čo najskôr po rozrobení a pokiaľ je to vhodné, po zabalení do druhého obalu. |
|
4. |
Nechránené, do druhého obalu nebalené mäso sa musí skladovať a prepravovať oddelene od mäsa baleného v druhom obale, ak sa neskladuje a neprepravuje časovo oddelene alebo takým spôsobom, že materiál druhých obalov a spôsob skladovania alebo prepravy nemôže byť zdrojom kontaminácie tohto mäsa. |
KAPITOLA VI: ZABÍJANIE NA FARME
Ak to príslušný orgán povolí, môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabíjať hydinu uvedenú v kapitole IV bod 1 písm. b) i) v súlade s nasledujúcimi podmienkami na farme.
|
1. |
Na farme sa musia vykonávať pravidelné veterinárne inšpekcie. |
|
2. |
Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí vopred informovať príslušný orgán o dátume a čase zabíjania. |
|
3. |
Chov musí mať zariadenia na zhromažďovanie vtákov, aby sa mohla vykonať ante mortem prehliadka skupiny. |
|
4. |
Chov musí mať priestory vhodné na hygienické zabíjanie a ďalšie manipulovanie s vtákmi. |
|
5. |
Musia byť splnené požiadavky na ochranu zvierat. |
|
6. |
Zabité vtáky musia byť na bitúnok sprevádzané prehlásením prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý ich choval, v ktorom je uvedený každý veterinárny liek alebo iné ošetrenie vykonané na zvierati, dátumy podávania a ochranné lehoty, ako aj dátum a čas zabitia. |
|
7. |
Zabité zvieratá musia byť na bitúnok sprevádzané certifikátom vydaným úradným veterinárnym lekárom alebo schváleným veterinárnym lekárom v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004. |
|
8. |
V prípade hydiny, chovanej na produkciu bielej hydinovej pečene („foie gras“), sa musia nepitvané vtáky ihneď dopraviť na bitúnok alebo do rozrábkarne, ak je to potrebné, schladené. Musia sa pod dozorom príslušného orgánu vypitvať do 24 hodín od zabitia. |
|
9. |
Hydina na odložené pitvanie získaná z produkčnej farmy sa môže uchovávať 15 dní pri teplote najviac 4 °C. V tomto prípade musí byť vypitvaná na bitúnku alebo v rozrábkarni umiestnenej v tom istom členskom štáte, ako je farma produkcie. |
KAPITOLA VII: LÁTKY NA RETENCIU VODY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby hydinové mäso, ktoré bolo ošetrené špecificky tak, aby sa podporila retencia vody, nebolo umiestnené na trh ako čerstvé mäso, ale ako mäsové prípravky alebo aby bolo použité na výrobu spracovaných výrobkov.
ODDIEL III: ZVERINA ZO ZVERI Z FARMOVÝCH CHOVOV
|
1. |
Ustanovenia oddielu I sa vzťahujú na produkciu a uvádzanie na trh zveriny zo zveri z farmových chovov, a to cicavcov párnokopytníkov (Cervidae a Suidae), ak ich príslušný orgán nepovažuje za nevhodné. |
|
2. |
Ustanovenia oddielu II sa použijú na produkciu a uvádzanie na trh mäsa z vtákov bežcov (Ratitae). Ustanovenia oddielu I sa však použijú, ak to príslušný orgán považuje za vhodné. Musia sa poskytnúť vhodné zariadenia prispôsobené veľkosti zvierat. |
|
3. |
Odhliadnuc od bodov 1 a 2, môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov s povolením príslušného orgánu zabíjať bežce (Ratitae) z farmových chovov a kopytníky z farmových chovov uvedené v bode 1 v mieste pôvodu, ak a) sa zvieratá nemôžu prepravovať, aby sa zabránilo riziku pre manipulujúceho alebo aby sa chránila pohoda zvierat; b) sa stádo podrobuje pravidelnej veterinárnej prehliadke; c) podá vlastník zvierat žiadosť; d) je príslušný orgán vopred informovaný o dátume a čase zabíjania zvierat; e) má chov postupy na zhromažďovanie zvierat, aby sa umožnilo vykonanie ante mortem prehliadky skupiny; f) má chov vhodné zariadenia na zabíjanie a vykrvovanie a na šklbanie, ak ide o vtáky bežce (Ratitae), ktoré majú byť ošklbané; g) sú splnené požiadavky na pohodu zvierat; h) sa zabité a vykrvené zvieratá hygienicky a bez zbytočného odkladu prepravia na bitúnok. Ak preprava trvá viac ako dve hodiny, a ak je to potrebné, zvieratá sa vychladia. Pitvanie sa môže pod dozorom veterinárneho lekára vykonať na mieste; i) zabité zvieratá sprevádza na bitúnok prehlásenie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý choval zvieratá, v ktorom je uvedená ich identita a vyznačené všetky veterinárne lieky alebo iné ošetrenia, dátumy podávania a ochranné lehoty; a j) počas prepravy do schválenej prevádzkarne sprevádza zabité zviera certifikát vydaný a podpísaný veterinárnym lekárom alebo schváleným veterinárnym lekárom, v ktorom sa potvrdzuje priaznivý výsledok prehliadky ante mortem, správne zabitie a vykrvenie a dátum a čas zabitia. |
|
4. |
Za výnimočných okolností môžu v súlade s bodom 3 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabíjať na farme aj bizóny. |
ODDIEL IV: ZVERINA Z VOĽNE ŽIJÚCEJ ZVERI
KAPITOLA 1: ŠKOLENIE POĽOVNÍKOV O HYGIENE A OCHRANE ZDRAVIA
|
1. |
Poľovníci, ktorí lovia voľne žijúcu zver so zámerom uvádzať ju na trh na ľudskú spotrebu musia mať dostatočné znalosti o patológii voľne žijúcej zveri a o produkcii a nakladaní s voľne žijúcou zverou a zverinou z nej po ulovení, aby mohli vykonať prvotné vyšetrenie voľne žijúcej zveri na mieste. |
|
2. |
Je však postačujúce, ak má znalosti uvedené v bode 1 najmenej jedna osoba zo skupiny poľovníkov. Odkazy na „vyškolenú osobu“ v tomto oddieli, sú odkazmi na túto osobu. |
|
3. |
Vyškolenou osobou môže byť aj držiteľ zveri alebo poľovnícky hospodár, ak je členom skupiny poľovníkov alebo ak sa nachádza v bezprostrednej blízkosti miesta, kde sa uskutočňuje poľovačka. V tomto prípade musí poľovník musí predložiť voľne žijúcu zver držiteľovi zveri alebo poľovníckemu hospodárovi a informovať ho o akomkoľvek neobvyklom správaní, ktoré pozoroval pred jej usmrtením. |
|
4. |
Aby sa poľovníci stali vyškolenými osobami, musia mať školenie, o ktorom sa presvedčí príslušný orgán. Súčasťou školenia musia byť aspoň tieto predmety: a) normálna anatómia, fyziológia a správanie sa poľovnej zveri; b) neobvyklé správanie sa a patologické zmeny u voľne žijúcej zveri v dôsledku chorôb, kontaminácie životného prostredia alebo iných faktorov, ktoré môžu po konzumácii ovplyvniť ľudské zdravie; c) hygienické pravidlá a správne techniky na zaobchádzanie, prepravu, vyvrhovanie voľne žijúcej zveri po usmrtení a podobne; a d) právne a správne predpisy o hygienických podmienkach a podmienkach na ochranu zdravia zvierat a ľudí, ktorými sa upravuje uvádzanie voľne žijúcej zveri na trh. |
|
5. |
Príslušný orgán podporuje poľovnícke organizácie, aby poskytovali takéhoto školenia. |
KAPITOLA II: MANIPULÁCIA S VEĽKOU VOĽNE ŽIJÚCOU ZVEROU
|
1. |
Po usmrtení sa musia veľkej voľne žijúcej zveri vybrať čo najskôr žalúdky a črevá a pokiaľ je to potrebné, musí sa vykrviť. |
|
2. |
Vyškolená osoba musí vykonať vyšetrenie tela a všetkých vyňatých vnútorností, ktorým sa identifikujú všetky príznaky, ktoré môžu poukazovať na to, že mäso predstavuje zdravotné riziko. Vyšetrenie sa musí uskutočniť čo najskôr po usmrtení. |
|
3. |
Zverina z veľkej voľne žijúcej zveri sa môže uvádzať na trh, len ak sa telo čo najskôr po vyšetrení uvedenom v bode 2 prepraví do prevádzkarne na manipuláciu so zverinou. Vnútornosti musia sprevádzať telo, ako je uvedené v bode 4. Vnútornosti musia byť identifikovateľné s daným zvieraťom, ku ktorému patria. |
|
4. |
a) Ak sa pri vyšetrení uvedenom v bode 2 nezistili žiadne abnormálne príznaky a pred usmrtením nebolo pozorované žiadne neobvyklé správanie sa a nie je žiadne podozrenie na kontamináciu zo životného prostredia, musí vyškolená osoba priložiť k telu zvieraťa očíslované prehlásenie, v ktorom uvedie tieto skutočnosti. V tomto prehlásení sa tiež musí uviesť dátum, čas a miesto usmrtenia. V tomto prípade hlava a vnútornosti nemusia sprevádzať telo, okrem živočíšnych druhov vnímavých na trichinelózu (sviňovité, nepárnokopytníky a iné), ktorých hlava (okrem klov) a bránica musia sprevádzať telo. Poľovníci však musia splniť akékoľvek dodatočné požiadavky členského štátu, v ktorom sa poľovačka uskutočňuje, a najmä dovoliť monitorovanie určitých rezíduí a látok v súlade so smernicou 96/23/ES; b) V ostatných prípadoch musí hlava (okrem klov, parohov a rohov) a všetky vnútornosti okrem žalúdka a čriev sprevádzať telo. Vyškolená osoba, ktorá vykonáva vyšetrenie musí informovať príslušný orgán o abnormálnych príznakoch, neobvyklom správaní sa alebo o podozrení na kontamináciu zo životného prostredia, ktoré jej zabránili vystaviť prehlásenie podľa písmena a); c) Ak nie je v danom prípade prítomná žiadna vyškolená osoba, aby vykonala vyšetrenie uvedené v bode 2, musí hlava (okrem klov, parohov a rohov) a všetky vnútornosti okrem žalúdka a čriev sprevádzať telo. |
|
5. |
Chladenie sa musí začať v primeranom čase po usmrtení a vo všetkých častiach mäsa sa musí dosiahnuť teplota, ktorá neprevyšuje 7 °C. Ak to klimatické podmienky umožňujú, nie je aktívne schladzovanie potrebné. |
|
6. |
Počas prepravy do prevádzkarne na manipuláciu so zverou je potrebné vyvarovať sa nahromadeniu tiel zvierat na seba. |
|
7. |
Veľká voľne žujúca zver dodaná do prevádzkarne na manipuláciu so zverou sa musí predložiť na prehliadku príslušnému orgánu. |
|
8. |
Okrem toho nestiahnutú veľkú voľne žijúcu zver možno sťahovať a uvádzať na trh len, ak sa a) pred stiahnutím kože skladovala a manipulovalo sa s ňou oddelene od iných potravín a nebola zmrazená; a b) po stiahnutí kože sa podrobila konečnej prehliadke podľa nariadenia (ES) č. 854/2004. |
|
9. |
Na rozrábanie a vykosťovanie veľkej voľne žijúcej zveri sa vzťahujú ustanovenia oddielu I kapitoly V. |
KAPITOLA III: MANIPULÁCIA S MALOU VOĽNE ŽIJÚCOU ZVEROU
|
1. |
Vyškolená osoba musí vykonať vyšetrenie, ktorým sa identifikujú všetky príznaky, ktoré môžu poukazovať na to, že mäso predstavuje zdravotné riziko. Toto vyšetrenie sa musí uskutočniť čo najskôr po usmrtení. |
|
2. |
Ak sa pri vyšetrení zistia abnormálne príznaky alebo pred usmrtením bolo pozorované neobvyklé správanie sa alebo, ak je podozrenie na kontamináciu zo životného prostredia, musí to vyškolená osoba oznámiť príslušnému orgánu. |
|
3. |
Zverina z malej voľne žijúcej zveri sa môže uvádzať na trh, len ak sa telo čo najskôr po vyšetrení uvedenom v bode 1 prepravilo do prevádzkarne na manipuláciu so zverou. |
|
4. |
Chladenie sa musí začať v primeranom čase po usmrtení a vo všetkých častiach mäsa sa musí dosiahnuť teplota, ktorá neprevyšuje 4 °C. Ak to klimatické podmienky umožňujú, nie je aktívne schladzovanie potrebné. |
|
5. |
Vypitvanie sa musí uskutočniť alebo ukončiť bez zbytočného odkladu v prevádzkarni na manipuláciu so zverou, ak príslušný orgán nerozhodne inak. |
|
6. |
Malá voľne žijúca zver dodaná do prevádzkarne na manipuláciu so zverou sa musí predložiť na prehliadku príslušnému orgánu. |
|
7. |
Na rozrábanie a vykosťovanie malej voľne žijúcej zveri sa vzťahujú ustanovenia oddielu II kapitoly V. |
ODDIEL V: MLETÉ MÄSO, MÄSOVÉ PRÍPRAVKY A MECHANICKY SEPAROVANÉ MÄSO (MSM)
KAPITOLA 1: POŽIADAVKY NA VÝROBNÉ PREVÁDZKARNE
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorý vyrábajú mleté mäso, mäsové prípravky alebo MSM musia zabezpečiť, aby
|
1. |
boli skonštruované tak, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa a produktov, a to najmä a) umožnením trvalého napredovania operácií; alebo b) zabezpečením oddelenia medzi rôznymi výrobnými dávkami; |
|
2. |
mali miestnosti na samostatné skladovanie nechráneného v druhom obale nebaleného mäsa a produktov a mäsa a produktov balených v druhom obale, ak sa neskladujú časovo oddelene alebo takým spôsobom, že materiál druhých obalov a spôsob skladovania nemôžu byť zdrojom kontaminácie nechráneného mäsa a produktov; |
|
3. |
mali miestnosti na zabezpečenie dodržiavania teplotných požiadaviek ustanovených v kapitole III; |
|
4. |
mali vybavenie na umývanie rúk pre zamestnancov, ktorí zaobchádzajú s nechráneným v druhom obale nebaleným mäsom a produktmi s kohútikmi skonštruovanými tak, aby sa zabraňovalo šíreniu kontaminácie; a |
|
5. |
mali zariadenia na dezinfekciu nástrojov s horúcou vodou s teplotou najmenej 82 °C, alebo alternatívnym systémom s rovnocenným účinkom. |
KAPITOLA II: POŽIADAVKY NA SUROVINY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorý vyrábajú mleté mäso, mäsové prípravky alebo MSM musia zabezpečiť, aby použité suroviny spĺňali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Suroviny použité na prípravu mletého mäsa musia spĺňať nasledujúce požiadavky: a) Musia vyhovovať požiadavkám na čerstvé mäso; b) Musia by získané z kostrového svalstva vrátane priliehajúcich tukových tkanív; c) Nesmú byť získané z i) odkrojkov a odrezkov mäsa (iných, ako sú odkrojené celé svaly); ii) MSM; iii) mäsa, ktoré obsahuje úlomky kostí alebo kúsky kože; alebo iv) mäsa z hlavy s výnimkou žuvacích svalov, z nesvalovej časti linea alba bránice, z karpálnej (zápästnej) a tarzálnej (priehlavkovej) krajiny, oškrabkov z kostí a svalov bránice (ak neboli odstránené serózne blany). |
|
2. |
Na prípravu mäsových prípravkov sa môžu použiť nasledujúce suroviny: a) čerstvé mäso: b) mäso, ktoré spĺňa podmienky bodu 1; a c) ak je daný mäsový prípravok zreteľne určený na spotrebu po predchádzajúcom tepelnom ošetrení; i) mäso získané mletím alebo sekaním na kúsky mäsa, ktoré spĺňa požiadavky bodu 1, okrem požiadaviek podľa bodu 1 písm. c) bod i); a ii) MSM, ktoré spĺňa požiadavky kapitoly III bod 3 písm. d). |
|
3. |
Suroviny použité na výrobu MSM musia spĺňať nasledujúce požiadavky: a) Musia vyhovovať požiadavkám na čerstvé mäso; b) Na výrobu MSM sa nesmú použiť tieto materiály: i) v prípade hydiny beháky, koža z krku a hlava; a ii) v prípade ostatných zvierat kosti hlavy, konce končatín, chvosty, stehenná kosť, holenná kosť, lýtková kosť, ramenná kosť, vretenná kosť a lakťová kosť. |
KAPITOLA III: HYGIENICKÉ POŽIADAVKY PRI VÝROBE A PO VÝROBE
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú mleté mäso alebo MSM, musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
Práca s mäsom musí byť organizovaná tak, aby sa vylúčila alebo minimalizovala kontaminácia. Z tohto dôvodu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť najmä, aby použité mäso a) malo teplotu, ktorá neprevyšuje 4 °C, ak ide o hydinu, 3 °C, ak ide o vedľajšie jatočné produkty alebo drobky a 7 °C, ak ide o ostatné mäso; a b) sa prinášalo ho do miestnosti na prípravu postupne podľa potreby. |
|
2. |
Na výrobu mletého mäsa a mäsových prípravkov sa vzťahujú nasledujúce požiadavky. a) Ak príslušný orgán nepovolil vykosťovanie bezprostredne pred mletím, musí sa zmrazené alebo hlboko zmrazené mäso používané na prípravu mletého mäsa alebo mäsových prípravkov pred zmrazením vykostiť. Môže sa skladovať len na obmedzený čas. b) Ak sa pripravuje z chladeného mäsa, musí byť mleté mäso pripravené najneskôr do i) troch dní od zabitia, ak ide o hydinu; ii) šiestich dní od zabitia, ak ide o zvieratá, iné ako je hydina; alebo iii) 15 dní od zabitia zvierat, ak ide o vykostené, vákuovo balené hovädzie a teľacie mäso. c) Ihneď po spracovaní sa mleté mäso a mäsové prípravky musia zabaliť do priameho obalu alebo do druhého obalu a musia byť i) vychladené na vnútornú teplotu, ktorá neprevyšuje 2 °C pri mletom mäse a 4 °C pri mäsových prípravkoch; alebo ii) zmrazené na vnútornú teplotu, ktorá neprevyšuje -18 °C. Tieto teplotné požiadavky sa musia dodržiavať počas skladovania a prepravy. |
|
3. |
Nasledujúce požiadavky sa vzťahujú na výrobu a používanie MSM vyrábaného s použitím techník, ktoré nemenia štruktúru kostí použitých pri výrobe MSM a v ktorom obsah vápnika nie je podstatne vyšší, ako je obsah vápnika v mletom mäse. a) Suroviny na vykostenie z priľahlého bitúnku musia byť staré najviac sedem dní; v ostatných prípadoch suroviny na vykostenie musia byť staré najviac päť dní. Telá hydiny však musia byť staré najviac tri dni. b) Mechanická separácia sa musí uskutočniť ihneď po vykostení. c) Ak sa MSM nepoužije ihneď po získaní, musí sa zabaliť do priameho obalu alebo do druhého obalu a vychladiť na teplotu najviac 2 °C alebo zmraziť na vnútornú teplotu najviac -18 °C. Tieto teplotné požiadavky sa musia dodržiavať počas skladovania a prepravy. d) Ak prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vykonali analýzy, ktorými sa preukázalo, že MSM spĺňa mikrobiologické kritériá na mleté mäso prijaté podľa nariadenia (ES) č. 852/2004, môže sa použiť do mäsových prípravkov, ktoré sú zreteľne určené na spotrebu po predchádzajúcom tepelnom ošetrení a do mäsových výrobkov. e) Ak MSM nespĺňa kritériá uvedené v písmene d) smie sa použiť len na výrobu tepelne ošetrených mäsových výrobkov v prevádzkarni schválenej v súlade s týmto nariadením. |
|
4. |
Nasledujúce požiadavky sa vzťahujú na produkciu a použitie MSM vyrobeného inými technikami, ako sú uvedené v bode 3. a) Surovina na vykostenie z priľahlého bitúnku musí byť stará najviac sedem dní; v ostatných prípadoch musí byť surovina na vykostenie stará najviac päť dní. Telá hydiny však telá musia byť staré najviac tri dni. b) Ak sa mechanická separácia neuskutočňuje ihneď po vykostení, musia sa mäsité kosti skladovať a prepravovať pri teplote najviac 2 °C, alebo ak sú zmrazené, pri teplote najviac -18 °C. c) Mäsité kosti získané z mrazených tiel sa nesmú opakovane zmrazovať. d) Ak sa MSM nepoužije do jednej hodiny od získania, musí sa ihneď vychladiť na teplotu najviac 2 °C. e) Pokiaľ sa MSM po vychladení nespracuje do 24 hodín, musí sa do 12 hodín od výroby zmraziť a musí do šiestich hodín dosiahnuť vnútornú teplotu najviac -18 °C. f) Zmrazené MSM sa musí pred uskladnením alebo pred prepravou zabaliť do priameho obalu alebo do druhého obalu, nesmie sa skladovať viac ako tri mesiace a počas skladovania a prepravy sa musí uchovávať pri teplote najviac -18 °C. g) MSM sa môže použiť len na výrobu tepelne ošetrených mäsových výrobkov v prevádzkarni schválenej v súlade s týmto nariadením. |
|
5. |
Mleté mäso, mäsové prípravky a MSM sa nesmú po rozmrazení opakovane zmrazovať. |
KAPITOLA IV: OZNAČOVANIE
|
1. |
Pokiaľ to vyžadujú vnútroštátne predpisy členského štátu, na území ktorého sa produkt uvádza na trh a v rozsahu, v ako to vyžadujú, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov okrem požiadaviek podľa smernice 2000/13/ES ( 24 ) zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek podľa bodu 2. |
|
2. |
Obaly určené na zásobovanie konečného spotrebiteľa, ktoré obsahujú mleté mäso z hydiny alebo nepárnokopytníkov alebo mäsové prípravky s obsahom MSM, musia byť označené upozornením, že tieto produkty sa pred spotrebou musia dôkladne tepelne ošetriť. |
ODDIEL VI: MÄSOVÉ VÝROBKY
|
1. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa na výrobu mäsových výrobkov nepoužili nasledujúce materiály: a) samičie alebo samčie pohlavné orgány okrem semenníkov; b) močové orgány okrem obličiek a močového mechúra; c) chrupavky hrtanu, priedušnice a extralobulárne priedušky; d) oči a očné viečka; e) vonkajšie sluchovody; f) rohovinové tkanivá; a g) hlava hydiny okrem hrebeňa a ušníc, lalokov a karunkulov a ďalej pažerák, hrvoľ, črevá a pohlavné orgány hydiny. |
|
2. |
Všetko mäso vrátane mletého mäsa a mäsových prípravkov, použité na výrobu mäsových výrobkov musí spĺňať požiadavky na čerstvé mäso. Mleté mäso a mäsové prípravky použité na výrobu mäsových výrobkov však nemusia spĺňať iné osobitné požiadavky podľa oddielu V. |
ODDIEL VII: ŽIVÉ LASTÚRNIKY
|
1. |
Tento oddiel sa vzťahuje na živé lastúrniky. S výnimkou ustanovení o purifikácii sa vzťahuje aj na živé ostnatokožce, plášťovce a morské ulitníky. |
|
2. |
Kapitoly I až VIII sa použijú na zvieratá zberané z produkčných oblastí, ktoré príslušný orgán zatriedil podľa nariadenia (ES) č. 854/2004. Kapitola IX sa vzťahuje na hrebenatky (Pectinidae) zberané mimo týchto oblastí. |
|
3. |
Kapitoly V, VI, VIII a IX a bod 3 kapitoly VII sa vzťahujú na maloobchod. |
|
4. |
Požiadavky tohto oddielu dopĺňajú požiadavky, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 takto: a) v prípade operácií, ktoré sa uskutočňujú pred tým, ako živé lastúrniky prídu do expedičného strediska alebo purifikačného strediska, dopĺňajú požiadavky podľa prílohy I uvedeného nariadenia. b) v prípade iných operácií, dopĺňajú požiadavky podľa prílohy II uvedeného nariadenia. |
|
KAPITOLA 1: |
VĚOBECNÉ POŽIADAVKY NA UVÁDZANIE ŽIVÝCH LASTÚRNIKOV NA TRH
|
|
KAPITOLA II: |
HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA PRODUKCIU A ZBER ŽIVÝCH LASTÚRNIKOV A. POŽIADAVKY NA PRODUKČNÉ OBLASTI
B. POŽIADAVKY NA ZBER A MANIPULÁCIU PO ZBERE Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí zberajú živé lastúrniky alebo s nimi ihneď po zbere manipulujú musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich podmienok.
C. POŽIADAVKY NA SÁDKOVANIE ŽIVÝCH LASTÚRNIKOV Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sádkujú živé lastúrniky, musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich podmienok.
|
|
KAPITOLA III: |
STAVEBNO-TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA EXPREDIČNÉ A PURIFIKAČNÉ STREDISKÁ
|
|
KAPITOLA IV: |
HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA PURIFIKAČNÉ A EXPEDIČNÉ STREDISKÁ A. POŽIADAVKY NA PURIFIKAČNÉ STREDISKÁ Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí purifikujú živé lastúrniky musia zabezpečiť dodržiavanie nasledujúcich podmienok.
B. POŽIADAVKY NA EXPEDIČNÉ STREDISKÁ Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú expedičné strediská musia zaistiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
|
KAPITOLA V: |
ZDRAVOTNÉ NORMY PRE ŽIVÉ LASTÚRNIKY Okrem dodržania mikrobiologických kritérií prijatých v súlade s nariadením (ES) č. 852/2004, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zaistiť, aby živé lastúrniky uvádzané na trh na ľudskú spotrebu spĺňali normy ustanovené v tejto kapitole.
|
|
KAPITOLA VI: |
BALENIE ŽIVÝCH LASTÚRNIKOV DO PRIAMEHO OBALU A DRUHÉHO OBALU
|
|
KAPITOLA VII: |
IDENTIFIKČNÉ ZNAČKY A OZNAČOVANIE
|
|
KAPITOLA VIII: |
ĎALŠIE POŽIADAVKY
|
|
KAPITOLA IX: |
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA HREBENATKY (PECTINIDAE) ZBERANÉ MIMO KLASIFIKOVANÝCH PRODUKČNÝCH OBLASTÍ Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí zberajú mäkkýše z čeľade Pectinidae mimo klasifikovaných produkčných oblastí, musia dodržiavať nasledujúce požiadavky.
|
ODDIEL VIII: PRODUKTY RYBOLOVU
|
1. |
Tento oddiel sa nevzťahuje na lastúrniky, ostnatokožce, plášťovce a morské ulitníky, ak sa uvádzajú na trh v živom stave. Okrem kapitol I a II sa na tieto živočíchy vzťahuje, ak sa neuvádzajú na trh v živom stave, a v tomto prípade sa musia získavať v súlade s oddielom VII. |
|
2. |
Kapitola III časť A, C a D, kapitola IV časť A a kapitola V sa vzťahujú na maloobchod. |
|
3. |
Požiadavky tohto oddielu dopĺňajú požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 takto: a) v prípade prevádzkarní vrátane plavidiel, ktoré sa zaoberajú prvovýrobou a s ňou spojenými operáciami, dopĺňajú požiadavky tohto oddielu požiadavky podľa prílohy I uvedeného nariadenia. b) v prípade iných prevádzkarní vrátane plavidiel, dopĺňajú požiadavky tohto oddielu požiadavky podľa prílohy II uvedeného nariadenia. c) v prípade dodávok vody dopĺňajú požiadavky podľa kapitoly VII prílohy II k uvedenému nariadeniu; čistá morská voda sa môže používať na manipuláciu a umývanie produktov rybolovu, na výrobu ľadu používaného na ochladenie produktov rybolovu a na rýchle schladenie kôrovcov a mäkkýšov po uvarení. Odchylne od písmena a) sa bod 7 časti A prílohy I k nariadeniu (ES) č. 852/2004 nemusí vzťahovať na prevádzkovateľov, ktorí sa zaoberajú drobným pobrežným rybolovom v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 ( 25 ) a ktorí vykonávajú svoje činnosti len počas krátkych období nepresahujúcich 24 hodín. |
|
4. |
Pokiaľ ide o produkty rybolovu a) prvovýroba zahŕňa farmový chov, rybolov, výlov a zber živých produktov rybolovu s cieľom uviesť ich na trh; a b) spojené operácie zahŕňajú všetky nasledujúce operácie, ak sa uskutočňujú na palube plavidiel: zabíjanie, vykrvenie, oddelenie hláv, pitvanie, odstraňovanie plutiev, chladenie a balenie do priameho obalu; môžu tiež zahŕňať: 1. prepravu a skladovanie produktov rybolovu, ktorých povaha sa podstatne nezmenila, vrátane prepravy a skladovania živých produktov rybolovu v rámci fariem na pevnine; a 2. prepravu produktov rybolovu, ktorých povaha sa podstatne nezmenila, vrátane živých produktov rybolovu z miesta produkcie do prvej prevádzkarne určenia. |
|
KAPITOLA 1: |
POŽIADAVKY NA PLAVIDLÁ Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby 1. plavidlá používané na výlov produktov rybolovu z ich prirodzeného prostredia alebo na manipuláciu s nimi alebo ich spracovanie po výlove spĺňali technické požiadavky a požiadavky na vybavenie ustanovené v časti I; a 2. sa operácie uskutočňované na palube plavidiel sa vykonávali v súlade s ustanoveniami časti II. I. STAVEBNO-TECHNICKÉ POŽIADAVKY A POŽIADAVKY NA VYBAVEINIE A. Požiadavky na všetky plavidlá
B. Požiadavky na plavidlá skonštruované a vybavené na uchovávanie produktov rybolovu dlhšie ako 24 hodín
C. Požiadavky na mraziarenské plavidlá Mraziarenské plavidlá musia 1. mať zmrazovacie zariadenie s dostatočnou kapacitou na zníženie teploty tak, aby sa rýchlo dosiahla vnútorná teplota najviac -18 °C; 2. mať zmrazovacie zariadenie s dostatočnou kapacitou na uchovávanie produktov rybolovu v nákladných priestoroch pri teplote najviac -18 °C. Nákladné priestory musia byť vybavené zariadením na registrovanie teploty v mieste, kde sa dá ľahko odčítať. Senzor zariadenia na zaznamenávanie teploty musí byť umiestnený v takom mieste nákladného priestoru, kde je teplota najvyššia; a 3. spĺňať požiadavky na plavidlá skonštruované a vybavené na uchovávanie produktov rybolovu dlhšie ako 24 hodín, ako je ustanovené v časti B bode 2. D. Požiadavky na továrenské plavidlá
II. HYGIENICKÉ POŽIADAVKY
▼M6 —————
|
|
KAPITOLA II: |
POŽIADAVKY PRI A PO VYLODENÍ
|
|
KAPITOLA III: |
POŽIADAVKY NA PREVÁDZKARNE VRÁTANE PLAVIDIEL, KTORÉ MANIPULUJÚ S PRODUKTMI RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, ako je to vhodné, aby sa, v prevádzkarniach, v ktorých sa manipuluje s produktmi rybolovu dodržiavali nasledujúce požiadavky. A. POŽIADAVKY NA ČERSTVÉ PRODUKTY RYBOLOVU
B. POŽIADAVKY NA ZMRAZENÉ PRODUKTY Prevádzkarne na pevnine, ktoré zmrazujú produkty rybolovu musia mať vybavenie, ktoré spĺňa požiadavky ustanovené pre mraziarenské plavidlá v oddieli VIII kapitola I časť I. C body 1 a 2. C. POŽIADAVKY NA MECHANICKY SEPAROVANÉ PRODUKTY RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú mechanicky separované produkty rybolovu musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali nasledujúce požiadavky.
D. POŽIADAVKY, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA PARAZITY
▼M6 ————— |
|
KAPITOLA IV: |
POŽIADAVKY NA URČITÉ SPRACOVANÉ PRODUKTY RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa v prevádzkarňach, v ktorých sa manipuluje s produktmi rybolovu, dodržiavali nasledujúce požiadavky. A. POŽIADAVKY NA VARENIE KÔROVCOV A MÄKKÝŠOV 1. Po uvarení musí nasledovať rýchle vychladenie. Ak sa nepoužijú žiadne iné metódy predlžovania trvanlivosti, musí sa s chladením pokračovať dovtedy, kým sa nedosiahne teplota, ktorá sa približuje teplote topenia ľadu. 2. Odstraňovanie lastúr alebo ulít alebo vylupovanie z pancierov sa musí vykonávať hygienicky, aby sa zabránilo kontaminácii produktu. Ak sa tieto operácie vykonávajú ručne, musia pracovníci venovať osobitnú pozornosť umývaniu rúk. 3. Po odstránení lastúry alebo ulity, alebo vylúpnutí z panciera sa musia uvarené produkty ihneď zmraziť alebo čo najskôr vychladiť na teplotu stanovenú v kapitole VII. B. POŽIADAVKY NA RYBÍ TUK URČENÝ NA ĽUDSKÚ SPOTREBU 1. Suroviny používané na prípravu rybieho tuku určeného na ľudskú spotrebu musia: a) pochádzať z prevádzkarní, vrátane plavidiel, ktoré sú registrované alebo schválené podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 alebo v súlade s týmto nariadením; b) byť získané z produktov rybolovu, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu a ktoré spĺňajú ustanovenia uvedené v tomto oddiele; c) byť prepravované a skladované za hygienických podmienok; d) byť čo najskôr ochladené a udržiavané pri teplotách stanovených v kapitole VII. Odchylne od bodu 1 písm. d) nemusí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku produkty rybolovu chladiť, ak sú celé produkty rybolovu priamo použité pri príprave rybieho tuku určeného na ľudskú spotrebu a ak je surovina spracovaná do 36 hodín po nalodení, pod podmienkou, že sú splnené kritériá čerstvosti a hodnota celkového prchavého bázického dusíka (TVB-N) nespracovaných produktov rybolovu neprekročí limity stanovené v bode I kapitoly I oddielu II prílohy II k nariadeniu Komisie (ES) č. 2074/2005 ( 26 ). 2. Výrobný proces rybieho tuku musí byť taký, aby všetky suroviny určené na výrobu surového rybieho tuku boli ošetrené takým spôsobom, ktorý prípadne zahŕňa zahrievanie, lisovanie, oddelenie, odstreďovanie, spracovanie, rafináciu a čistenie pred tým, ako bude tuk uvedený na trh pre koncového spotrebiteľa. 3. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže v tom istom zariadení vyrábať a skladovať rybí tuk a rybiu múčku, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, pokiaľ suroviny a výrobný proces spĺňajú požiadavky na rybí tuk určený na ľudskú spotrebu. 4. Do zavedenia osobitných právnych predpisov Spoločenstva musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať vnútroštátne pravidlá týkajúce sa rybieho tuku uvádzaného na trh pre koncového spotrebiteľa. |
|
KAPITOLA V: |
ZDRAVOTNÉ NORMY PRE PRODUKTY RYBOLOVU Okrem zabezpečenia dodržiavania mikrobiologických kritérií prijatých podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečiť, aby produkty rybolovu uvádzané na trh na ľudskú spotrebu spĺňali v závislosti od povahy produktu alebo od živočíšnych druhov požiadavky tejto kapitoly. ►M6 Požiadavky častí B a D sa nepoužijú na celé produkty rybolovu, ktoré sa používajú priamo na prípravu rybieho tuku určeného na ľudskú spotrebu. ◄ A. ORGANOLEPTICKÉ VLASTNOSTI PRODUKTOV RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia vykonávať organoleptické vyšetrenia produktov rybolovu. Tieto vyšetrenia musia najmä zabezpečovať, aby produkty rybolovu spĺňali kritériá na čerstvosť. B. HISTAMÍN Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zaistiť, aby neboli prekročené limity, ktoré sa vzťahujú na histamín. C. CELKOVÝ OBSAH PRCHAVÝCH DUSÍKATÝCH BÁZICKÝCH LÁTOK Nespracované produkty rybolovu sa nesmú uvádzať na trh, ak sa chemickými testmi zistí prekročenie limitov TVB-N alebo TMA-N. D. PARAZITY Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zaistiť, aby sa produkty rybolovu pred uvádzaním na trh podrobili vizuálnym vyšetreniam na účely zisťovania viditeľných parazitov. Nesmú uvádzať na trh na ľudskú spotrebu produkty rybolovu, ktoré sú zjavne kontaminované parazitmi. E. TOXÍNY NEBEZPEČNÉ PRE ĽUDÍ
|
|
KAPITOLA VI: |
BALENIE PRODUKTOV RYBOLOVU DO PRIAMEHO OBALU A DO DRUHÉHO OBALU
|
|
KAPITOLA VII: |
SKLADOVANIE PRODUKTOV RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí skladujú produkty rybolovu musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali nasledujúce požiadavky: 1. Čerstvé produkty rybolovu, rozmrazené nespracované produkty rybolovu a varené a chladené produkty z kôrovcov a mäkkýšov, sa musia uchovávať pri teplote, ktorá sa približuje teplote topenia ľadu. 2. Zmrazené produkty rybolovu sa musia uchovávať pri teplote najviac -18 °C vo všetkých častiach produktu; celé zmrazené ryby v soľnom roztoku určené na výrobu konzervovaných potravín sa však môžu uchovávať pri teplote najviac -9 °C. 3. Produkty rybolovu, ktoré sa držia v živom stave, sa musia uchovávať pri takej teplote a takým spôsobom, ktorý nepriaznivo neovplyvňuje bezpečnosť potravín alebo ich životaschopnosť. |
|
KAPITOLA VIII: |
PREPRAVA PRODUKTOV RYBOLOVU Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prepravujú produkty rybolovu musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali nasledujúce požiadavky:
|
ODDIEL IX: SUROVÉ MLIEKO, MLEDZIVO, MLIEČNE VÝROBKY A VÝROBKY NA BÁZE MLEDZIVA
Na účely tohto oddielu sa pod pojmom:
1. „mledzivo“ rozumie tekutina vylučovaná mliečnymi žľazami zvierat produkujúcich mlieko v období 3 až 5 dní po pôrode, ktorá je bohatá na protilátky a minerálne látky a predchádza tvorbe surového mlieka;
2. „výrobky na báze mledziva“ rozumejú spracované výrobky, ktoré sú výsledkom spracovania mledziva alebo ďalšieho spracovania takýchto spracovaných výrobkov.
KAPITOLA I: SUROVÉ MLIEKO A MLEDZIVO – PRVOVÝROBA
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú alebo prípadne zberajú surové mlieko a mledzivo, musia zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto kapitole.
I. ZDRAVOTNÉ POŽIADAVKY NA PRODUKCIU SUROVÉHO MLIEKA A MLEDZIVA
1. Surové mlieko a mledzivo musia pochádzať od zvierat:
a) ktoré neprejavujú žiadne príznaky infekčných chorôb prenosných mliekom alebo mledzivom na ľudí;
b) ktoré sú v dobrom celkovom zdravotnom stave, neprejavujú žiadne príznaky chorôb, ktoré môžu mať za následok kontamináciu mlieka a mledziva, a najmä netrpia žiadnymi infekciami pohlavného ústrojenstva s výtokom, ani enteritídou s hnačkou a horúčkou alebo rozpoznateľným zápalom vemena;
c) ktoré nemajú žiadne poranenie vemena, ktoré by mohli ovplyvniť mlieko a mledzivo;
d) ktorým neboli podané žiadne nepovolené látky alebo produkty alebo ktoré neboli podrobené nezákonnému ošetreniu v zmysle smernice 96/23/ES;
e) ktorým boli po podaní povolených produktov alebo látok dodržané ochranné lehoty predpísané pre tieto produkty alebo látky.
a) Najmä pokiaľ ide o brucelózu, surové mlieko a mledzivo musia pochádzať od:
i) kráv alebo byvolíc, ktoré patria do stáda bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy v zmysle smernice 64/432/EHS ( 27 );
ii) oviec alebo kôz, ktoré patria do chovu bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy v zmysle smernice 91/68/EHS ( 28 ), alebo
iii) samíc iných druhov, ktoré patria do stád pravidelne kontrolovaných na brucelózu v rámci plánu kontroly schváleného príslušným orgánom, ak ide o druhy vnímavé na brucelózu.
b) Pokiaľ ide o tuberkulózu, surové mlieko a mledzivo musia pochádzať od:
i) kráv alebo byvolíc, ktoré patria do stáda, ktoré je v zmysle smernice 64/432/EHS úradne bez tuberkulózy, alebo
ii) samíc iných druhov, ktoré patria do stád pravidelne kontrolovaných na tuberkulózu v rámci plánu kontroly schváleného príslušným orgánom, ak ide o druhy vnímavé na tuberkulózu.
c) Ak sa kozy držia spolu s kravami, musia byť tieto kozy prehliadané a testované na tuberkulózu.
3. Surové mlieko pochádzajúce od zvierat, v prípade ktorých nie sú splnené požiadavky bodu 2, sa však s povolením príslušného orgánu môže použiť:
a) po takom tepelnom ošetrení, po ktorom mlieko vykazuje negatívnu reakciu na alkalický fosfatázový test, ak ide o mlieko pochádzajúce od kráv alebo byvolíc, ktoré nevykazujú pozitívnu reakciu v testoch na tuberkulózu alebo brucelózu a ktoré nemajú žiadne príznaky uvedených ochorení;
b) ak ide o ovce alebo o kozy, ktoré nevykazujú pozitívnu reakciu v testoch na brucelózu alebo ktoré boli očkované proti brucelóze v rámci schváleného eradikačného programu, a ktoré neprejavujú žiadne príznaky tejto choroby, buď:
i) na výrobu syra s časom zretia najmenej dva mesiace, alebo
ii) po takom tepelnom ošetrení, po ktorom mlieko vykazuje negatívnu reakciu na alkalický fosfatázový test, a
c) po ošetrení, ktoré zaisťuje jeho bezpečnosť, ak ide o samice ostatných druhov, ktoré nevykazujú pozitívnu reakciu v testoch na tuberkulózu a brucelózu a nemajú príznaky uvedených ochorení, ale patria do stáda, v ktorom bola zistená brucelóza alebo tuberkulóza na základe kontrol uvedených v bode 2 písm. a) bode iii) alebo bode 2 písm. b) bode ii).
4. Surové mlieko a mledzivo pochádzajúce od zvieraťa, v prípade ktorého nie sú splnené požiadavky uvedené v bodoch 1 až 3, najmä od zvieraťa vykazujúceho pozitívnu reakciu v jednotlivých profylaktických testoch na tuberkulózu alebo brucelózu podľa smernice 64/432/EHS a smernice 91/68/EHS, sa nesmie použiť na ľudskú spotrebu.
5. Izolácia zvierat, ktoré sú infikované alebo ktoré sú podozrivé z infekcie ktoroukoľvek z chorôb uvedených v bode 1 alebo 2, musí byť účinná, aby sa zabránilo akémukoľvek nepriaznivému účinku na mlieko a mledzivo ostatných zvierat.
II. HYGIENA V CHOVOCH NA PRODUKCIU MLIEKA A MLEDZIVA
A. Požiadavky na priestory a vybavenie
1. Dojacie zariadenia a priestory, kde sa skladuje mlieko a mledzivo a kde sa s nimi manipuluje alebo kde sa chladia, musia byť umiestnené a skonštruované tak, aby sa obmedzilo riziko kontaminácie mlieka a mledziva.
2. Priestory na skladovanie mlieka a mledziva musia byť chránené proti škodcom, musia mať primerané oddelenie od priestorov, kde sú ustajnené zvieratá, a musia mať vhodné chladiace zariadenia, pokiaľ je to potrebné na splnenie požiadaviek uvedených v časti B.
3. Povrchy zariadení, ktoré prichádzajú do styku s mliekom a mledzivom (náradie, nádoby, nádrže a podobne, určené na dojenie, na zber alebo prepravu mlieka), musia byť ľahko čistiteľné a, kde je to potrebné, dezinfikovateľné a musia byť udržiavané v dobrom stave. Vzhľadom na túto požiadavku sa vyžaduje používanie hladkých, umývateľných a netoxických materiálov.
4. Po použití sa musia tieto povrchy vyčistiť a, pokiaľ je to potrebné, vydezinfikovať. Nádoby a nádrže používané na prepravu mlieka a mledziva sa musia pred opätovným použitím vhodným spôsobom vyčistiť a vydezinfikovať po každej ceste alebo po každej sérii ciest, ak je čas medzi vyprázdnením a následným napustením veľmi krátky, v každom prípade však najmenej raz za deň.
B. Hygiena počas dojenia, zberu a prepravy
1. Dojenie sa musí vykonávať hygienickým spôsobom, pričom sa musí zabezpečiť najmä, aby:
a) pred začatím dojenia boli struky, vemeno a priľahlé časti čisté;
b) dojič skontroloval mlieko a mledzivo od každého zvieraťa na organoleptické a fyzikálnochemické odchýlky alebo aby mlieko a mledzivo boli skontrolované metódou, ktorou sa dosahujú podobné výsledky, a aby mlieko a mledzivo, ktoré vykazujú takéto odchýlky, neboli použité na ľudskú spotrebu;
c) sa mlieko a mledzivo od zvierat, ktoré vykazujú klinické príznaky chorôb vemena, nepoužilo na ľudskú spotrebu inak, ako podľa pokynov veterinárneho lekára;
d) sa identifikovali zvieratá, ktoré sa podrobujú liečeniu, ktoré by mohlo zapríčiniť vylučovanie rezíduí do mlieka a mledziva, a aby sa mlieko a mledzivo získané od takýchto zvierat nepoužilo na ľudskú spotrebu pred ukončením predpísanej ochrannej lehoty;
e) sa na ponáranie alebo sprejovanie strukov používali len prípravky po autorizácii alebo registrácii v súlade s postupmi ustanovenými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh ( 29 );
f) sa mledzivo dojilo oddelene a nemiešalo sa so surovým mliekom.
2. Mlieko a mledzivo sa musia ihneď po nadojení umiestniť na čisté miesto, ktoré je skonštruované a vybavené tak, aby sa zabránilo ich kontaminácii.
a) Mlieko sa musí ihneď schladiť na teplotu najviac 8 oC v prípade, že sa vykonáva každodenný zber, alebo na teplotu najviac 6 oC, ak sa zber mlieka nevykonáva denne.
b) Mledzivo sa musí skladovať oddelene a musí sa ihneď schladiť na teplotu najviac 8 oC v prípade, že sa vykonáva každodenný zber, alebo na teplotu najviac 6 oC, ak sa zber mledziva nevykonáva denne, alebo sa musí zmraziť.
3. Počas prepravy sa musí dodržať chladiarenský reťazec a pri príchode do prevádzkarne určenia nesmie byť teplota mlieka a mledziva vyššia ako 10 oC.
4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nemusia dodržiavať požiadavky na teplotu ustanovené v bodoch 2 a 3, ak mlieko spĺňa kritériá uvedené v časti III a buď:
a) sa spracúva do 2 hodín od nadojenia, alebo
b) vyššia teplota je potrebná z technologických dôvodov, ktoré súvisia s výrobou určitých mliečnych výrobkov, a ak to povolil príslušný orgán.
C. Hygiena zamestnancov
1. Osoby, ktoré vykonávajú dojenie a/alebo manipulujú so surovým mliekom a mledzivom, musia nosiť vhodný čistý odev.
2. Osoby, ktoré vykonávajú dojenie, musia dodržiavať vysoký stupeň osobnej čistoty. V blízkosti miesta dojenia musia mať osoby, ktoré vykonávajú dojenie a manipulujú so surovým mliekom a mledzivom, k dispozícii vhodné zariadenia na umývanie rúk a predlaktia.
III. KRITÉRIÁ NA SUROVÉ MLIEKO A MLEDZIVO
a) Do ustanovenia noriem na kvalitu mlieka a mliečnych produktov v rámci špecifickejších právnych predpisov sa na surové mlieko vzťahujú nasledujúce kritériá.
b) Do ustanovenia osobitných právnych predpisov Spoločenstva sa na mledzivo vzťahujú vnútroštátne kritériá, pokiaľ ide o počet mikroorganizmov, somatických buniek alebo rezíduá antibiotík.
2. Dodržiavanie požiadaviek podľa bodov 3 a 4 v prípade surového mlieka a dodržiavanie platných vnútroštátnych kritérií uvedených v bode 1 písm. b) v prípade mledziva sa musí kontrolovať na reprezentatívnom počte vzoriek surového mlieka a mledziva zberaného z chovov na produkciu mlieka, ktoré sa odoberajú náhodným odberom vzoriek. Kontroly môžu vykonávať tieto subjekty, resp. sa môžu vykonávať v mene týchto subjektov:
a) prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, v ktorom sa produkuje mlieko;
b) prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý vykonáva zber alebo spracovanie mlieka;
c) skupina prevádzkovateľov potravinárskych podnikov alebo
d) v rámci vnútroštátnej alebo regionálnej kontrolnej schémy.
a) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia začať postupy, aby sa zabezpečilo, že surové mlieko spĺňa nasledujúce kritériá:
i) ak ide o surové kravské mlieko:
|
celkový počet mikroorganizmov pri 30 oC (na ml) |
≤ 100 000 (1) |
|
počet somatických buniek (na ml) |
≤ 400 000 (2) |
|
(1) Kĺzavý geometrický priemer hodnôt za obdobie dvoch mesiacov pri najmenej dvoch vzorkách na mesiac. (2) Kĺzavý geometrický priemer za obdobie troch mesiacov pri najmenej jednej vzorke za mesiac, pokiaľ príslušný orgán neurčí inú metodiku kvôli zohľadneniu sezónnych odchýlok v množstvách produkcie. |
|
b) Ak je však surové mlieko od iných živočíšnych druhov ako kráv určené na výrobu výrobkov vyrábaných so surovým mliekom procesom, ktorý nezahŕňa žiadne tepelné ošetrenie, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vykonať opatrenia na zabezpečenie toho, aby použité surové mlieko spĺňalo nasledujúce kritérium.
4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 96/23/ES, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov začať postupy na zaistenie toho, aby surové mlieko nebolo uvedené na trh, ak:
a) obsahuje rezíduá antibiotík v množstve, ktoré v prípade akejkoľvek látky uvedenej v prílohe I a III k nariadeniu (EHS) č. 2377/90 ( 30 ) prekračuje hodnotu povolenú podľa uvedeného nariadenia, alebo
b) kombinovaný celkový obsah rezíduí antibiotických látok prekračuje akúkoľvek maximálnu prípustnú hodnotu.
5. Ak surové mlieko nespĺňa podmienky podľa bodov 3 a 4, musí to prevádzkovateľ potravinárskeho podniku oznámiť príslušnému orgánu a prijať opatrenia na nápravu tohto stavu.
KAPITOLA II: POŽIADAVKY NA MLIEČNE VÝROBKY A VÝROBKY NA BÁZE MLEDZIVA
I. POŽIADAVKY NA TEPLOTU
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby po prijatí do spracovateľskej prevádzkarne
a) mlieko bolo rýchlo schladené na teplotu najviac 6 oC;
b) mledzivo bolo rýchlo schladené na teplotu najviac 6 oC alebo zostalo v zmrazenom stave
a aby sa uchovávali na tejto teplote až do spracovania.
2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov však môžu uchovávať mlieko a mledzivo pri vyššej teplote, ak:
a) sa so spracovaním začne ihneď po nadojení alebo do 4 hodín od prijatia mlieka alebo mledziva v spracovateľskej prevádzkarni alebo
b) príslušný orgán povolí vyššiu teplotu z technologických dôvodov, ktoré súvisia s výrobou určitých mliečnych výrobkov alebo výrobkov na báze mledziva.
II. POŽIADAVKY NA TEPELNÉ OŠETRENIE
1. Ak sa surové mlieko, mledzivo, mliečne výrobky alebo výrobky na báze mledziva tepelne ošetrujú, musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zaistiť, aby toto ošetrenie spĺňalo požiadavky ustanovené v kapitole XI prílohy II k nariadeniu (ES) č. 852/2004. V prípade používania nasledujúcich procesov musia najmä zabezpečiť, aby tieto spĺňali uvedené špecifikácie:
a) Pasterizácia sa dosiahne ošetrením, ktoré zahŕňa:
i) vysokú teplotu na krátky čas (najmenej 72 oC na 15 sekúnd);
ii) nízku teplotu na dlhý čas (najmenej 63 oC na 30 minút); alebo
iii) akúkoľvek inú kombináciu podmienok času/teploty s cieľom dosiahnuť rovnocenný účinok,
tak aby výrobky vykazovali tam, kde to pripadá do úvahy, negatívnu reakciu na alkalický fosfatázový test bezprostredne po takomto ošetrení.
b) Ohrev ultravysokou teplotou (UHT) sa dosiahne ošetrením:
i) ktoré zahŕňa trvalé prúdenie tepla pri vysokej teplote na krátky čas (najmenej 135 oC v kombinácii s vhodnou dobou výdrže) tak, aby sa v ošetrenom výrobku nenachádzali žiadne životaschopné organizmy alebo spóry schopné rastu v ošetrenom výrobku, ak sa výrobok uchováva v aseptickom uzatvorenom kontajneri pri teplote okolitého prostredia, a
ii) ktoré je dostatočné na zabezpečenie toho, aby výrobky zostali mikrobiologicky stabilné po inkubácii po dobu 15 dní pri teplote 30 oC v uzatvorených kontajneroch alebo po dobu 7 dní pri teplote 55 oC v uzatvorených kontajneroch, alebo po akomkoľvek inom spôsobe, ktorým sa preukáže, že sa uplatnilo vhodné tepelné ošetrenie.
2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia pri rozhodovaní, či podrobia surové mlieko alebo mledzivo tepelnému ošetreniu:
a) brať zreteľ na postupy vypracované v súlade so zásadami HACCP podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 a
b) dodržiavať všetky požiadavky, ktoré môže v tejto súvislosti uložiť príslušný orgán pri schvaľovaní prevádzkarní alebo pri vykonávaní kontrol v súlade s nariadením (ES) č. 854/2004.
III. KRITÉRIÁ NA SUROVÉ KRAVSKÉ MLIEKO
1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vyrábajúcich mliečne výrobky musia zaviesť postupy, ktorými zabezpečia, aby bezprostredne pred tepelným ošetrením a v prípade prekročenia obdobia prijatia uvedeného v postupoch založených na zásadách HACCP:
a) malo surové kravské mlieko používané na výrobu mliečnych výrobkov celkový počet mikroorganizmov pri teplote 30 °C menej ako 300 000 v 1 ml a
b) malo tepelne ošetrené kravské mlieko používané na výrobu mliečnych výrobkov celkový počet mikroorganizmov pri teplote 30 °C menej ako 100 000 v 1 ml.
2. Ak mlieko nespĺňa kritériá ustanovené v bode 1, musia to prevádzkovatelia potravinárskych podnikov oznámiť príslušnému orgánu a prijať opatrenia na nápravu tohto stavu.
KAPITOLA III: BALENIE DO PRIAMEHO OBALU A DO DRUHÉHO OBALU
Uzatváranie spotrebiteľských obalov sa musí vykonať prostredníctvom uzatváracích zariadení, ktoré predchádzajú kontaminácii, ihneď po plnení v prevádzkarni, kde sa vykonalo posledné tepelné ošetrenie tekutých mliečnych výrobkov a výrobkov na báze mledziva. Systém uzatvárania musí byť zhotovený tak, aby po otvorení uzáveru zostal zreteľný dôkaz o jeho otvorení a aby sa dal ľahko skontrolovať.
KAPITOLA IV: OZNAČOVANIE
1. Okrem požiadaviek podľa smernice 2000/13/ES musia byť na etikete, s výnimkou prípadov vymenovaných v článku 13 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, zreteľne uvedené:
a) slová „surové mlieko“, pokiaľ ide o surové mlieko určené na priamu ľudskú spotrebu;
b) slová „vyrobené so surovým mliekom“, ak ide o výrobky vyrobené so surovým mliekom, ktorého výrobný proces nezahŕňa žiadne tepelné ošetrenie ani žiadne fyzikálne alebo chemické ošetrenie;
c) slovo „mledzivo“, ak ide o mledzivo;
d) slová „vyrobené s mledzivom“, ak ide o výrobky vyrobené s mledzivom.
2. Požiadavky podľa bodu 1 sa vzťahujú na výrobky určené pre maloobchod. Termín „označovanie“ zahŕňa aj akýkoľvek obal, doklad, nápis, etiketu, krúžok alebo obrúčku, ktoré sprevádzajú tieto výrobky alebo ktoré odkazujú na tieto výrobky.
KAPITOLA V: IDENTIFIKAČNÉ OZNAČENIE
Odchylne od požiadaviek podľa prílohy II oddielu I:
1. identifikačná značka môže namiesto vyznačenia schvaľovacieho čísla prevádzkarne obsahovať odkaz na to, kde na priamom obale alebo na druhom obale je vyznačené schvaľovacie číslo prevádzkarne;
2. identifikačná značka môže v prípade návratných fliaš uvádzať len iniciály krajiny odoslania a schvaľovacie číslo prevádzkarne.
ODDIEL X.: VAJCIA A VAJEČNÉ VÝROBKY
KAPITOLA 1: VAJCIA
|
1. |
V priestoroch producenta vajec až po predaj spotrebiteľovi sa musia vajcia držať v čistote, uchovávať v suchu, bez vonkajšieho zápachu, účinne chránené proti nárazom a priamemu slnečnému žiareniu. |
|
2. |
Vajcia musia byť uskladnené a prepravované pri stálej teplote, ktorá najlepšie zaručuje ich akosť z hygienického hľadiska, pokiaľ príslušný orgán nezavedie vnútroštátne požiadavky na teplotu v skladovacích zariadeniach na vajcia a dopravných prostriedkoch prepravujúcich vajcia medzi týmito skladovacími zariadeniami. |
|
3. |
Vajcia sa musia spotrebiteľovi dodávať v rámci maximálnej časovej lehoty 21 dní od znášky. |
KAPITOLA II: VAJEČNÉ VÝROBKY
I. POŽIADAVKY NA PREVÁDZKARNE
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby boli zariadenia na výrobu vaječných výrobkov skonštruované, usporiadané a vybavené tak, aby sa zabezpečilo oddelenie nasledujúcich operácií:
1. umývanie, sušenie a dezinfekcia znečistených vajec, ak sa vykonáva;
2. vytĺkanie vajec, zhromažďovanie ich obsahov a odstraňovanie zvyškov škrupín a podškrupinových blán;
a
3. iné operácie, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bodoch 1 a 2.
II. SUROVINY NA VÝROBU VAJEČNÝCH VÝROBKOV
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby boli suroviny používané na výrobu vaječných výrobkov v súlade s nasledujúcimi požiadavkami.
1. Škrupiny vajec používaných na výrobu vaječných výrobkov musia byť plne vyvinuté a nesmú obsahovať praskliny. Prasknuté vajcia sa však môžu použiť na výrobu tekutých vajec alebo produktov z vajec, ak ich výrobné zariadenie alebo baliareň/triediareň priamo dodá do spracovateľskej prevádzkarne schválenej na výrobu tekutých vajec alebo do spracovateľského zariadenia, kde musia byť čo najskôr vytlčené.
2. Ako surovina sa môžu používať tekuté vajcia získané v prevádzkarni schválenej na tento účel. Tekuté vajcia sa musia získavať v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 1, 2, 3, 4 a 7 časti III.
III. OSOBITNÉ HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA VÝROBU VAJEČNÝCH VÝROBKOV
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby sa všetky operácie uskutočňovali takým spôsobom, aby sa zabránilo akejkoľvek kontaminácii počas výroby, manipulácie a skladovania vaječných výrobkov, a to najmä zabezpečením dodržiavania s nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
Vajcia sa nesmú vytĺkať, ak nie sú čisté a suché. |
|
2. |
Vajcia sa musia vytĺkať spôsobom, ktorý minimalizuje kontamináciu, najmä zabezpečením primeraného oddelenia od ostatných operácií. Prasknuté vajcia sa musia spracovať čo najskôr. |
|
3. |
S inými vajciami, ako sú vajcia sliepok, moriek a perličiek, sa musí manipulovať oddelene. Pred tým, ako sa opäť začne so spracovaním vajec sliepok, moriek a perličiek sa všetky zariadenia musia vyčistiť a vydezinfikovať. |
|
4. |
Vaječné obsahy sa nesmú získavať odstreďovaním alebo drvením vajec a odstreďovanie sa nesmie použiť ani na získavanie zvyškov vaječných bielkov z prázdnych škrupín na ľudskú spotrebu. |
|
5. |
Po vytlčení sa musí každá súčasť tekutých vajec čo najskôr spracovať tak, aby sa eliminovali mikrobiologické nebezpečenstvá alebo aby sa znížili na prijateľnú úroveň. Dávka, ktorá nebola dostatočne spracovaná, sa môže okamžite opätovne spracovať v rovnakej prevádzkarni, ak sa po tomto spracovaní stane vhodnou na ľudskú spotrebu. Ak sa zistí, že dávka nie je vhodná na ľudskú spotrebu, musí sa denaturovať tak, aby sa zaistilo, že nebude použitá na ľudskú spotrebu. |
|
6. |
Spracovanie sa nevyžaduje v prípade vaječných bielkov určených na výrobu sušených alebo kryštalických albumínov určených následne na tepelné ošetrenie. |
|
7. |
Ak sa spracovanie neuskutočňuje ihneď po vytlčení, musia sa tekuté vajcia uskladniť buď zmrazené alebo pri teplote najviac 4 °C. Čas skladovania pred spracovaním pri teplote 4 °C nesmie prekročiť 48 hodín. Tieto požiadavky sa však nevzťahujú na výrobky určené na odcukrenie, ak sa proces odcukrenia vykonáva čo najskôr. |
|
8. |
Produkty, ktoré neboli stabilizované tak, aby sa mohli uchovávať pri izbovej teplote, sa musia sa vychladiť na 4 °C a menej. Produkty určené na zmrazovanie sa musia zmraziť ihneď po spracovaní. |
IV. ANALYTICKÉ ŠPECIFIKÁCIE
|
1. |
Koncentrácia kyseliny 3-hydroximaslovej nesmie prekročiť 10 mg/kg v sušine neupravených vaječných výrobkov. |
|
2. |
Obsah kyseliny mliečnej suroviny použitej na výrobu vaječných výrobkov nesmie prekročiť 1 g/kg sušiny. Ak však ide o fermentované výrobky, táto hodnota musí zisťovať pred fermentačným procesom. |
|
3. |
Množstvo zvyškov vaječných škrupín, vaječných blán a iných častíc v spracovaných vaječných výrobkoch nesmie presahovať 100 mg/kg vaječného výrobku. |
V. OZNAČOVANIE A IDENTIFIKAČNÉ ZNAČKY
|
1. |
Okrem všeobecných požiadaviek na identifikačné značky ustanovených v prílohe II oddiel I, musia byť zásielky vaječných výrobkov, ktoré nie sú určené pre maloobchod, ale na použitie, ako zložka pri výrobe iných výrobkov opatrené etiketami s uvedením teploty, pri ktorej sa tieto vaječné výrobky musia uchovávať a časovej lehoty, počas ktorej je takto zaistená ich trvanlivosť. |
|
2. |
V prípade tekutých vajec musia byť na etikete uvedenej v bode 1 uvedené aj slová: nepasterizované tekuté vajcia – určené na ošetrenie v mieste určenia a vyznačený dátum a hodina vytĺkania. |
XI. ODDIEL: ŽABIE STEHIENKA A SLIMÁKY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí upravujú žabie stehienka alebo slimáky na ľudskú spotrebu musia zaistiť dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek.
|
1. |
Žaby a slimáky sa musia usmrcovať v prevádzkarni skonštruovanej, usporiadanej a vybavenej na takýto účel. |
|
2. |
Prevádzkareň, v ktorej sa upravujú žabie stehienka musí mať miestnosť vyhradenú na skladovanie a umývanie živých žiab, na ich zabíjanie a vykrvovanie. Táto miestnosť musí byť fyzicky oddelená od miestnosti na prípravu. |
|
3. |
Žaby a slimáky, ktoré uhynuli inak, ako usmrtením v prevádzkarni sa nesmú pripravovať na ľudskú spotrebu. |
|
4. |
Žaby a slimáky sa musia podrobiť organoleptickému vyšetreniu vykonanému na odobratých vzorkách. Ak toto vyšetrenie ukáže, že môžu predstavovať nebezpečenstvo, nesmú sa použiť na ľudskú spotrebu. |
|
5. |
Bezodkladne po príprave sa žabie stehienka musia úplne umyť tečúcou pitnou vodou a ihneď schladiť na teplotu, blížiacu sa teplote topiaceho sa ľadu, zmraziť alebo spracovať. |
|
6. |
Po usmrtení slimákov sa musí hepatopankreas, ak by mohol predstavovať nebezpečenstvo, odstrániť a nesmie sa použiť na ľudskú spotrebu. |
ODDIEL XII: ŠKVARENÉ ŽIVOČÍŠNE TUKY A OŠKVARKY
KAPITOLA 1: POŽIADAVKY NA PREVÁDZKARNE, KTORÉ ZBERAJÚ ALEBO SPRACÚVAJÚ SUROVINY
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zaistiť, aby zariadenia, ktoré zberajú alebo spracúvajú suroviny na výrobu škvarených tukov a oškvarkov spĺňali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Strediská na zber surovín a ich ďalšiu prepravu do spracovateľských prevádzkarní musia byť vybavené zariadeniami na skladovanie surovín pri teplote, ktorá neprevyšuje 7 °C. |
|
2. |
Každé spracovateľská prevádzkareň musí mať: a) chladiarenské zariadenia; b) expedičnú miestnosť, ak prevádzkáreň neodosiela len škvarený tuk v nádržiach; a c) ak je to vhodné, zariadenie vhodné na prípravu produktov pozostávajúcich zo škvarených živočíšnych tukov zmiešaných s inými potravinami a/alebo prísadami; |
|
3. |
Chladiarenské zariadenia uvedené v bodoch 1 a 2 a) však nie sú nutné, pokiaľ sa opatreniami na organizovanie dodávok surovín zabezpečí, aby sa suroviny nikdy neskladovali alebo neprepravovali bez aktívneho chladenia inak, než je uvedené v kapitole II bod 1 písm. d). |
KAPITOLA II: HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA PRÍPRAVU ŠKVARENÉHO ŽIVOČÍŠNEHO TUKU A OŠKVARKOV
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí pripravujú škvarené živočíšne tuky a oškvarky musia zaistiť, aby sa dodržiavali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Suroviny musia: a) pochádzať zo zvierat, ktoré boli zabité na bitúnku a ktoré boli na základe prehliadky ante mortem a post mortem posúdené ako požívateľné na ľudskú spotrebu; b) pozostávať z tukových tkanív alebo kostí, ktoré sú pokiaľ možno bez krvi a nečistôt; c) pochádzať z prevádzkarní, ktoré sú registrované alebo schválené podľa nariadenia (ES) č. 852/2003 alebo v súlade s týmto nariadením. a d) byť prepravované a skladované až do vyškvarenia v hygienických podmienkach a pri dodržaní ich vnútornej teploty najviac 7 °C. Suroviny sa však môžu skladovať a prepravovať bez aktívneho chladenia, ak sa vyškvarujú do 12 hodín po dni, kedy boli získané. |
|
2. |
Pri škvarení sa zakazuje používať rozpúšťadlá. |
|
3. |
Ak tuk na rafinovanie spĺňa normy uvedené v bode 4, môže sa škvarený živočíšny tuk pripravený v súlade s bodmi 1 a 2 rafinovať na zlepšenie jeho fyzikálno-chemických vlastností v rovnakej prevádzkarni alebo v inej prevádzkarni. |
|
4. |
Škvarený tuk zvierat musí v závislosti od druhu spĺňať nasledujúce normy:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
5. |
Oškvarky určené na ľudskú spotrebu sa musia skladovať v súlade s nasledujúcimi požiadavkami na teplotu. a) Ak sa oškvarky vyškvarili pri teplote neprevyšujúcej 70 °C, musia sa skladovať i) pri teplote najviac 7 °C najdlhšie 24 hodín; alebo ii) pri teplote najviac -18 °C. b) Ak sa oškvarky vyškvarili pri teplote vyššej ako 70 °C a majú obsah vody 10 % (m/m [hmotnostné %]) alebo vyšší, musia sa skladovať i) pri teplote najviac 7 °C najdlhšie 48 hodín alebo pri inej kombinácii času a teploty, ktorá poskytuje rovnocennú záruku, alebo ii) pri teplote najviac -18 °C. c) Ak sa škvarky vyškvarili pri teplote najviac 70 °C a majú obsah vody nižší ako 10 % (m/m [hmotn.]) nie sú žiadne špecifické požiadavky. |
ODDIEL XIII: OŠETRENÉ ŽALÚDKY, MECHÚRE A ČREVÁ
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí ošetrujú žalúdky, mechúre a črevá musia zaistiť, aby sa dodržiavali nasledujúce požiadavky.
|
1. |
Črevá, mechúre a žalúdky zvierat sa môžu uvádzať na trh, len ak a) pochádzajú zo zvierat, ktoré boli zabité na bitúnku a ktoré boli na základe prehliadky ante mortem a post mortem posúdené ako požívateľné na ľudskú spotrebu; b) sú nasolené, ošetrené ohrevom alebo sušené; a c) sa po ošetrení uvedenom v bode b) prijali účinné opatrenia na zabránenie rekontaminácii. |
|
2. |
Ošetrené žalúdky, mechúre a črevá, ktoré sa nemôžu uchovávať pri teplote okolia, sa musia až do ich expedovania chladiť s použitím zariadení určených na tieto účely. Najmä produkty, ktoré nie sú solené alebo sušené sa musia uchovávať pri teplote najviac 3 °C. |
ODDIEL XIV: ŽELATÍNA
|
1. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú želatínu, musia zabezpečiť aby sa dodržiavali požiadavky tohto oddielu. |
|
2. |
Na účely tohto oddielu „činenie“ znamená vypracúvanie koží pomocou rastlinných trieslových činidiel, solí chrómu alebo iných látok, ako sú soli hliníka, železité soli, kremičité soli, aldehydy a chinóny, alebo iné syntetické vytvrdzovacie činidlá. |
|
KAPITOLA I: |
POŽIADAVKY NA SUROVINY
|
|
KAPITOLA II: |
PREPRAVA A SKLADOVANIE SUROVÍN
|
|
KAPITOLA III: |
POŽIADAVKY NA VÝROBU ŽELATÍNY 1. Výrobným procesom želatíny sa musí zabezpečovať, aby sa: a) všetok materiál kostí prežúvavcov, získaný zo zvierat narodených, chovaných alebo zabitých v krajinách alebo regiónoch, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva zaradené do kategórie s kontrolovaným rizikom BSE alebo do kategórie s neurčeným rizikom BSE, podrobil procesu, ktorým sa zabezpečí, že všetok materiál kostí sa jemne rozomelie a odmastí horúcou vodou a ošetrí sa roztokom kyseliny chlorovodíkovej (s minimálnou koncentráciou 4 % a pH < 1,5) najmenej počas dvoch dní. Po tomto ošetrení nasleduje buď: — alkalické ošetrenie nasýteným roztokom hydroxidu vápenatého (pH > 12,5) v trvaní najmenej 20 dní a tepelné ošetrenie pri teplote minimálne 138 °C v trvaní najmenej štyri sekundy alebo — ošetrenie kyselinou (pH < 3,5) v trvaní minimálne 10 hodín a tepelné ošetrenie pri teplote minimálne 138 °C v trvaní najmenej štyri sekundy, alebo — proces za použitia tepla a tlaku v trvaní najmenej 20 minút s nasýtenou parou s teplotou 133 °C a tlakom viac než 3 bary, alebo — iný schválený rovnocenný proces; b) ostatné suroviny podrobili ošetreniu kyselinou alebo lúhom, po ktorom nasleduje jeden alebo viacero preplachov. Následne sa musí upraviť pH. Želatína sa musí extrahovať jedným alebo viacerými po sebe idúcimi ohrevmi, po ktorých nasleduje čistenie filtráciou a tepelné ošetrenie. 2. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže v tej istej prevádzkarni vyrábať a skladovať želatínu určenú na ľudskú spotrebu aj želatínu, ktorá nie je určená na ľudskú spotrebu, ak suroviny a výrobný proces spĺňajú požiadavky na želatínu určenú na ľudskú spotrebu. |
|
KAPITOLA IV: |
POŽIADAVKY NA HOTOVÉ VÝROBKY Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby želatína spĺňala limity rezíduí ustanovené v nasledujúcej tabuľke:
|
|
KAPITOLA V: |
OZNAČOVANIE Priamy obal a druhý obal obsahujúci želatínu musia byť označené slovami „želatína vhodná na ľudskú spotrebu“ a musí byť na nich vyznačený dátum minimálnej trvanlivosti. |
ODDIEL XV: KOLAGÉN
|
1. |
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú kolagén musia zaistiť aby sa dodržiavali požiadavky tohto oddielu. |
|
2. |
Na účely tohto oddielu „činenie“ znamená vypracúvanie koží pomocou rastlinných trieslových činidiel, solí chrómu alebo iných látok, ako sú soli hliníka, železité soli, kremičité soli, aldehydy a chinóny, alebo iné syntetické vytvrdzovacie činidlá. |
|
KAPITOLA I: |
POŽIADAVKY NA SUROVINY
|
|
KAPITOLA II: |
PREPRAVA A SKLADOVANIE SUROVÍN
|
|
KAPITOLA III: |
POŽIADAVKY NA VÝROBU KOLAGÉNU
|
|
KAPITOLA IV: |
POŽIADAVKY NA HOTOVÉ PRODUKTY Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby kolagén spĺňal limity ustanovené v nasledujúcej tabuľke.
|
|
KAPITOLA V: |
OZNAČOVANIE Na priamom obale a na druhom obale kolagénu musia byť uvedené slová: „kolagén vhodný na ľudskú spotrebu“ a vyznačený dátum výroby. |
Dodatok k PRÍLOHE III
VZOR SPRIEVODNÉHO DOKLADU SUROVÍN URČENÝCH NA VÝROBU ŽELATÍNY ALEBO KOLAGÉNU URČENÝCH NA ĽUDSKÚ SPOTREBU
Číslo obchodného dokladu: …
I. Identifikácia suroviny
Druh suroviny: …
Druh zvierat: …
Druh balenia: …
Počet balení: …
Hmotnosť netto (kg): …
II. Pôvod suroviny
Druh, názov, adresa a číslo schválenia/registrácie/osobitného povolenia prevádzkarne pôvodu:
…
Meno a adresa odosielateľa ( 31 ): …
III. Miesto určenia suroviny
Druh, názov, adresa a číslo schválenia/registrácie/osobitného povolenia výrobnej prevádzkarne miesta určenia:
…
Meno a adresa príjemcu ( 32 ): …
|
IV. |
Dopravný prostriedok: … |
V … dňa …
…
(Podpis prevádzkovateľa prevádzkarne pôvodu alebo jeho zástupcov)
( 1 ) Ú. v. ES C 365 E, 19.12.2000, s. 58.
( 2 ) Ú. v. ES C 155, 29.5.2001, s. 39.
( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 15. mája 2002 (Ú. v. EÚ C 180 E, 31.7.2003, s. 288), Spoločná pozícia Rady z 27. októbra 2003 (Ú. v. EÚ C 48 E, 24.2.2004, s. 23) a stanovisko Európskeho parlamentu z 30. marca 2004 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. apríla 2004.
( 4 ) Ú. v. ES C 226, 25.6.2004, s. 3.
( 5 ) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné princípy a požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky orgán pre bezpečnosť potravín a ktorým sa ustanovujú postupy vo veciach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES. L 31, 1.2.2002, s. 1). Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).
( 6 ) Ú. v. ES L 371, 31.12.1994, s. 36.
( 7 ) Ú. v. ES L 53, 9.3.1995, s. 31.
( 8 ) Ú. v. ES L 105, 9.5.1995, s. 40.
( 9 ) Ú. v. ES L 105, 9.5.1995, s. 44.
( 10 ) Ú. v. ES L 109, 16.5.1995, s. 44.
( 11 ) Ú. v. ES L 243, 11.10.1995, s. 21.
( 12 ) Ú. v. ES L 243, 11.10.1995, s. 25.
( 13 ) Ú. v. ES L 243, 11.10.1995, s. 29.
( 14 ) Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1.
( 15 ) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 33.
( 16 ) Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 34.
( 17 ) Smernica rady 92/118/EHS zo 17. decembra 1992, určujúca požiadavky na ochranu zdravia zvierat a zdravia ľudí, ktorými sa riadi obchod a dovoz produktov nepodliehajúcich uvedeným požiadavkám, ktoré sú určené v špecifických predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A (I) smernice 89/662/EHS do Spoločenstva, a pokiaľ ide o patogény, v smernici 90/425/EHS (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 49). Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 445/2004 (Ú. v. EÚ L 72, 11.3.2004, s. 60).
( 18 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
( 19 ) Pozri stranu 83 tohto úradného vestníka.
( 20 ) Smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa ustanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol produktov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES. L 24, 30.1.1998, s. 9). Smernica naposledy zmenená a doplnená aktom o pristúpení z roku 2003.
( 21 ) Smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002, ktorou sa ustanovujú predpisy pre zdravie zvierat, ktorými sa upravuje produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11).
( 22 ) Smernica Rady 96/23 z 29 apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a produktoch živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10). Smernica zmenená a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. ES L 122, 16.5.2003, s. 1).
( 23 ) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
( 24 ) Smernica 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29), Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/89/ES (Ú. v. ES. L 308, 25.11.2003, s. 15).
( 25 ) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.
( 26 ) Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 27.
( 27 ) Smernica Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vnútri Spoločenstva (Ú. v. ES L 121, 29.7.1964, s. 1977/64). Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 21/2004 (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8).
( 28 ) Smernica Rady 91/68/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych podmienkach upravujúcich obchod s ovcami a s kozami vnútri Spoločenstva (Ú. v. ES L 46, 19.2.1991, s. 19). Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2005/932/ES (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 68).
( 29 ) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/50/ES (Ú. v. EÚ L 142, 30.5.2006, s. 6).
( 30 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1231/2006 (Ú. v. EÚ L 225, 17.8.2006, s. 3).
( 31 ) Len ak sa líši od prevádzkarne pôvodu.
( 32 ) Len ak sa líši od prevádzkarne miesta určenia.