2004R0549 — SK — 04.12.2009 — 001.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 549/2004

z 10. marca 2004,

ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie)

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 096, 31.3.2004, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009,

  L 300

34

14.11.2009




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 549/2004

z 10. marca 2004,

ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie)

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ( 3 ),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy ( 4 ), na základe spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom z 11. decembra 2003,

keďže:

(1)

Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky si vyžaduje výkonný systém leteckej dopravy, ktorý umožňuje bezpečnú a pravidelnú prevádzku leteckých dopravných služieb, a tým uľahčenie voľného pohybu tovaru, osôb a služieb.

(2)

Na svojom mimoriadnom zasadaní v Lisabone 23. a 24. marca 2000, Európska Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na riadenie vzdušného priestoru, kontrolu letovej prevádzky a riadenie toku letovej prevádzky, založené na práci skupiny na vládnej úrovni o jednotnom európskom nebi, ustanovenej Komisiou; táto skupina vytvorená hlavne zo zástupcov vojenských a civilných orgánov členských štátov, predložila svoju správu v novembri 2000.

(3)

Plynulá prevádzka systému leteckej dopravy vyžaduje jednotnú, vysokú úroveň bezpečnosti letových navigačných služieb, ktoré umožňujú optimálne využívanie európskeho vzdušného priestoru a jednotnú, vysokú úroveň bezpečnosti v leteckej preprave, pri dodržiavaní záväzkov všeobecného záujmu letových navigačných služieb vrátane záväzkov služieb vo verejnom záujme; mala by sa preto uskutočňovať podľa najvyšších štandardov zodpovednosti a kompetentnosti.

(4)

Iniciatíva na vytvorenie jednotného európskeho neba by sa mala rozvíjať v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva spoločenstva a jeho členských štátov v Eurocontrole, a v súlade s princípmi stanovenými Chicagskym dohovorom o Medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944.

(5)

Rozhodnutia, ktoré sa týkajú sa obsahu, pôsobnosti alebo vykonávania vojenskej prevádzky a výcviku, nespadajú do oblasti kompetencie spoločenstva.

(6)

Členské štáty prijali všeobecné vyhlásenie o vojenských otázkach, ktoré sa týkajú jednotného európskeho neba ( 5 ); podľa tohto vyhlásenia by členské štáty mali najmä zvýšiť spoluprácu medzi civilnými a vojenskými orgánmi, a pokiaľ a do akej miery to všetky členské štáty považujú za nevyhnutné, uľahčiť spoluprácu medzi ich ozbrojenými silami vo všetkých záležitostiach riadenia letovej prevádzky.

(7)

Vzdušný priestor predstavuje limitovaný zdroj, ktorého optimálne a efektívne využívanie bude možné len vtedy, keď sa zohľadnia požiadavky všetkých užívateľov, a keď sa bude rešpektovať v celom procese vývoja zodpovedajúci rozhodovací proces a realizácia jednotného európskeho neba, vrátane Výboru pre jednotné nebo.

(8)

Z týchto všetkých dôvodov a vzhľadom na rozšírenie jednotného európskeho neba o značný počet európskych štátov, spoločenstvo by malo pri zohľadnení vývoja v Eurocontrole, stanoviť spoločné ciele a akčný program na mobilizáciu úsilia spoločenstva, členských štátov a rôznych hospodárskych účastníkov, aby sa vytvoril integrovanejšie prevádzkovaný vzdušný priestor: jednotné európske nebo.

(9)

Keď členské štáty prijmú opatrenie na zabezpečenie splnenia požiadaviek spoločenstva, orgány vykonávajúce overovanie ich splnenia by mali byť dostatočne nezávislé od poskytovateľov letových navigačných služieb.

(10)

Letové navigačné služby, najmä letové prevádzkové služby, ktoré sú porovnateľné s verejnými orgánmi, si vyžadujú funkčné a štrukturálne oddelenie a sú organizované podľa veľmi odlišných právnych foriem v rôznych členských štátoch.

(11)

Keď sa vyžadujú nezávislé audity, ktoré sa týkajú poskytovateľov letových navigačných služieb, inšpekcie vykonávané oficiálnymi audítorskými orgánmi členských štátov, v ktorých sú také služby poskytované správnymi orgánmi alebo verejným orgánom, za predpokladu dozoru vyššie uvedených orgánov, by sa mali uznávať ako nezávislé audity bez ohľadu na to, či sa vypracované auditné správy uverejnia alebo nie.

(12)

Je žiaduce rozšíriť jednotné európske nebo na tretie krajiny v Európe buď v rámci účasti spoločenstva na práci Eurocontrolu po pristúpení spoločenstva k Eurocontrolu, alebo prostredníctvom dohôd spoločenstva uzavretých s týmito tretími štátmi.

(13)

Pristúpenie spoločenstva k Eurocontrolu je významným prvkom pri vytváraní paneurópskeho vzdušného priestoru.

(14)

V procese vytvárania jednotného európskeho neba by spoločenstvo malo, tam kde je to vhodné, rozvíjať v najvyššej miere spoluprácu s Eurocontrolom, aby boli zabezpečené regulačné súčinné efekty a jednotné prístupy, a aby sa zabránilo akejkoľvek duplicite medzi oboma stranami.

(15)

V súlade so závermi skupiny na vládnej úrovni je Eurocontrol orgán, ktorý má primeranú odbornosť na podporovanie spoločenstva v jeho úlohe regulátora; podľa toho by sa mali vypracovať vykonávacie pravidlá pre záležitosti, ktoré spadajú do rozsahu úloh Eurocontrolu na základe mandátov pridelených tejto organizácii, s výhradou dodržania podmienok, ktoré treba zahrnúť do rámca spolupráce medzi Komisiou a Eurocontrolom.

(16)

Vypracovanie opatrení potrebných na vytvorenie jednotného európskeho neba vyžaduje rozsiahle konzultácie hospodárskych a sociálnych účastníkov.

(17)

Sociálni partneri by mali byť vhodným spôsobom informovaní a mali by sa s nimi konzultovať všetky opatrenia, ktoré majú závažné sociálne dosahy; malo by sa konzultovať aj s výborom pre medziodvetvový dialóg zriadeným podľa rozhodnutia Komisie 1998/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni ( 6 ).

(18)

Zúčastnení, ako poskytovatelia letovej navigačnej služby, užívatelia vzdušného priestoru, letiská, výrobný priemysel a zastupiteľské orgány odborných pracovníkov by mali mať možnosť radiť Komisii pri technických aspektoch zavádzania jednotného európskeho neba.

(19)

Výkon systému letových navigačných služieb ako celku na európskej úrovni by sa mal pravidelne posudzovať s patričným zreteľom na udržanie vysokej úrovne bezpečnosti, kontrolu účinnosti prijatých opatrení a návrhy ďalších opatrení.

(20)

Sankcie ustanovené pri porušeniach tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 by mali byť účinné, primerané a odradzujúce bez toho, aby bola znížená bezpečnosť.

(21)

Dosah opatrení prijatých na účely uplatňovania tohto nariadenia by sa mal hodnotiť na základe správ, ktoré ma pravidelne predkladať Komisia.

(22)

Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov, ktoré sa týkajú prijatia ustanovení vo vzťahu k organizácii ich ozbrojených síl; na základe týchto právomocí môžu členské štáty prijať opatrenia na zabezpečenie dostatočného vzdušného priestoru na účely vzdelávania a výcviku svojich ozbrojených síl; preto by sa mala ustanoviť ochranná doložka, ktorá by umožnila uplatňovanie takých právomocí.

(23)

Dňa 2. decembra 1987 boli v Londýne v Spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva prijaté dojednania o väčšej spolupráci oboch štátov pri využívaní letiska Gibraltár; tieto dojednania ešte nevstúpili do platnosti.

(24)

Nakoľko ciele tohto nariadenia, najmä vytvorenie jednotného európskeho neba, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi z dôvodu nadnárodného charakteru tohoto snaženia, a preto môžu byť lepšie dosiahnuté na úrovni spoločenstva, pričom umožnia použitie podrobných vykonávacích predpisov, ktoré budú zohľadňovať špecifické miestne podmienky, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy; v súlade s princípom proporcionality stanoveným v uvedenom článku neprekračuje toto nariadenie rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu ( 7 ).

(26)

Článok 8 ods. 2 štandardného rokovacieho poriadku pre výbory ( 8 ) zriadené na základe uplatňovania článku 7 ods. 1 rozhodnutia 1999/468/ES poskytuje štandardnú úpravu, podľa ktorej sa predseda výboru môže rozhodnúť, že vyzve tretie strany, aby sa zúčastnili zasadania daného výboru; v prípade potreby predseda výboru pre jednotné európske nebo by mal vyzvať zástupcov Eurocontrolu, aby sa zúčastnili zasadaní ako pozorovatelia alebo experti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:



▼M1

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.  Cieľom iniciatívy jednotného európskeho neba je posilniť súčasné bezpečnostné normy v letovej prevádzke, prispieť k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy a zlepšiť celkovú výkonnosť systému riadenia letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management) a letových navigačných služieb (ANS – Air Navigation Services) pre všeobecnú letovú prevádzku v Európe s cieľom splniť požiadavky všetkých používateľov vzdušného priestoru. Toto jednotné európske nebo zahŕňa súvislú celoeurópsku sieť tratí, systémy riadenia siete a systémy riadenia letovej prevádzky, ktoré sú založené len na bezpečnosti, účinnosti a technických aspektoch v prospech všetkých používateľov vzdušného priestoru. Na tento cieľ stanovuje toto nariadenie harmonizovaný regulačný rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba.

2.  Uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nemá vplyv na suverenitu členských štátov nad ich vzdušným priestorom a na požiadavky členských štátov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnostnej ochrany a záležitostí obrany, ako je stanovené v článku 13. Toto nariadenie a opatrenia uvedené v článku 3 sa nevzťahujú na vojenské operácie a výcvik.

3.  Uplatňovaním tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (ďalej len „Chicagsky dohovor“). V tomto kontexte je ďalším cieľom tohto nariadenia v oblastiach svojej pôsobnosti pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z Chicagskeho dohovoru tým, že sa vytvorí základ pre spoločný výklad a jednotné vykonávanie jeho ustanovení a zabezpečí sa, aby sa tieto ustanovenia náležite zohľadnili v tomto nariadení a v jeho vykonávacích predpisoch.

4.  Rozumie sa, že uplatňovaním tohto nariadenia na letisko Gibraltár nie je dotknuté príslušné právne postavenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzhľadom na spor týkajúci sa suverenity nad územím, v ktorom sa letisko nachádza.

▼B

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 platia tieto definície:

1. „služba riadenia letovej prevádzky (ATC)“ znamená službu poskytovanú na účely:

a) zabránenia zrážke:

 medzi lietadlami a

 v prevádzkovom priestore medzi lietadlom a prekážkami; a

b) urýchlenia a zachovania riadneho toku letovej prevádzky;

2. „letisková služba riadenia“ znamená službu ATC pre letiskovú prevádzku;

3. „letecká informačná služba“ znamená službu zriadenú v určenej oblasti pokrytia, zodpovednú za poskytovanie leteckých informácií a údajov, potrebných pre bezpečnosť, pravidelnosť a efektívnosť leteckej navigácie;

4. „letové navigačné služby“ znamenajú letové prevádzkové služby, spojovacie, navigačné a vyhľadávacie služby, meteorologické služby pre leteckú navigáciu a letecké informačné služby;

5. „poskytovatelia letovej navigačnej služby“ znamenajú akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt poskytujúci letové navigačné služby pre všeobecnú letovú prevádzku;

6. „blok vzdušného priestoru“ znamená vzdušný priestor stanovených rozmerov v priestore a čase, v ktorom sú poskytované letecké navigačné služby;

7. „riadenie vzdušného priestoru“ znamená plánovaciu funkciu s primárnym cieľom maximalizácie využitia dostupného vzdušného priestoru dynamickým prideľovaním času a v určitom čase rozdelenie vzdušného priestoru medzi rôzne kategórie užívateľov vzdušného priestoru na základe krátkodobých potrieb;

▼M1

8. „používatelia vzdušného priestoru“ sú prevádzkovatelia lietadiel prevádzkovaných vo všeobecnej letovej prevádzke;

▼B

9. „riadenie toku letovej prevádzky“ znamená funkciu zriadenú s cieľom prispieť k bezpečnému, usporiadanému a rýchlemu toku letovej prevádzky tým, že sa zabezpečí využitie kapacity ATC na maximálne možnú mieru, a že objem prepravy bude zodpovedať kapacitám vyhláseným príslušnými poskytovateľmi služieb letovej prevádzky;

▼M1

10. „riadenie letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management)“ je zoskupenie vzdušných a pozemných funkcií (letové prevádzkové služby, riadenie vzdušného priestoru a riadenie toku letovej prevádzky) požadovaných na zaručenie bezpečného a efektívneho pohybu lietadla počas všetkých fáz prevádzky;

▼B

11. „letové prevádzkové služby“ znamenajú rôzne letové informačné služby, pohotovostné služby, letové poradenské služby a služby ATC (oblastná, približovacia a letisková služba riadenia);

12. „oblastná služba riadenia“ znamená službu ATC pre riadené lety v bloku vzdušného priestoru;

13. „približovacia služba riadenia“ znamená službu ATC pre riadené lety prilietavajúcich a odlietavajúcich lietadiel;

▼M1

13a. „základný plán ATM“ je plán schválený rozhodnutím Rady 2009/320/ES ( 9 ) v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) ( 10 );

▼B

14. „balík služieb“ znamená dve alebo viac letových navigačných služieb;

▼M1

15. „osvedčenie“ je dokument vydaný národným dozorným orgánom v akejkoľvek forme zodpovedajúcej vnútroštátnemu právu, ktorý potvrdzuje, že poskytovateľ letovej navigačnej služby spĺňa požiadavky na poskytovanie špecifickej služby;

▼B

16. „spojovacie služby“ znamenajú letecké pevné a mobilné služby umožňujúce spojenie zem-zem, vzduch-zem, a vzduch-vzduch na účely ATC;

17. „sieť riadenia letovej prevádzky v Európe“ (EATMN) znamená súbor systémov uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite Európskej siete riadenia letovej prevádzky (nariadenie o interoperabilite) ( 11 ), ktoré umožňujú poskytovanie letových navigačných služieb v spoločenstve, vrátane rozhraní na hraniciach s tretími krajinami;

18. „koncepcia prevádzky“ znamená kritériá pre prevádzkové využitie EATMN alebo jej časti;

19. „prvky“ znamená hmotné objekty ako je hardvér a nehmotné objekty ako je softvér, na ktorých závisí interoperabilita EATMN;

20. „Eurocontrol“ znamená Európsku organizáciu pre bezpečnosť leteckej navigácie založenú Medzinárodným dohovorom týkajúcim sa spolupráce v záujme bezpečnosti letovej navigácie z 13. decembra 1960 ( 12 );

▼M1 —————

▼M1

22. „pružné využívanie vzdušného priestoru“ je koncepcia riadenia vzdušného priestoru uplatňovaná v oblasti Európskej konferencie civilného letectva na základe Príručky riadenia vzdušného priestoru na uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru (Airspace Management Handbook for the application of the Concept of the Flexible Use of Airspace) vydanej Eurocontrolom;

▼B

23. „letová informačná oblasť“ znamená vzdušný priestor stanovených rozmerov, v ktorom sú poskytované letové informačné služby a pohotovostné služby;

▼M1

23a. „letová informačná služba“ je služba poskytovaná na odovzdávanie rád a informácií užitočných na bezpečné a efektívne vykonanie letov;

23b. „pohotovostná služba“ je služba poskytovaná na informovanie príslušných organizácií o lietadle, v prípade ktorého treba použiť pátracie a záchranné prostriedky a ktoré podľa potreby zabezpečuje pomoc takýmto organizáciám;

▼B

24. „letová hladina“ znamená plochu stáleho atmosférického tlaku, ktorá sa vzťahuje k stanovenému tlakovému údaju 1 013,2 hPa a je oddelená od ostatných takých hladín stanovenými tlakovými intervalmi;

▼M1

25. „funkčný blok vzdušného priestoru“ je blok vzdušného priestoru založený na prevádzkových požiadavkách a vytvorený bez ohľadu na štátne hranice, kde je poskytovanie letových navigačných služieb a príslušných funkcií určené na základe výkonnosti a optimalizované s cieľom zaviesť v každom funkčnom bloku vzdušného priestoru posilnenú spoluprácu medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb alebo v prípade potreby zriadiť integrovaného poskytovateľa;

▼B

26. „všeobecná letová prevádzka“ znamená všetky pohyby civilných lietadiel, ako aj všetky pohyby štátnych lietadiel (vrátane vojenských, colných a policajných lietadiel), keď sa tieto pohyby uskutočňujú v súlade s postupmi ICAO;

27. „ICAO“ znamená Medzinárodnú organizáciu civilného letectva založenú Chicagským dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944;

28. „interoperabilita“ znamená súhrn požadovaných funkčných, technických a prevádzkových vlastností systémov a prvkov EATMN a postupov pre ich prevádzku, aby bola možná ich bezpečná, plynulá a efektívna prevádzka. Interoperabilita sa dosiahne tým, že systémy a prvky budú spĺňať základné požiadavky;

29. „meteorologické služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu predpovede počasia, hlásenia o počasí a pozorovania, ako aj iné meteorologické informácie a údaje poskytované štátmi na letecké účely;

30. „navigačné služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu informácie o polohe a čase;

31. „prevádzkové údaje“ znamenajú informácie týkajúce sa všetkých letových fáz, ktoré sú potrebné na prijatie prevádzkových rozhodnutí poskytovateľmi letových navigačných služieb, používateľmi vzdušného priestoru, prevádzkovateľmi letísk a inými zainteresovanými účastníkmi;

32. „postup“ používaný v súvislosti s nariadením o interoperabilite, znamená štandardnú metódu pre technické alebo prevádzkové použitie systémov, v súvislosti s dohodnutými a platnými koncepciami prevádzky, ktoré si vyžadujú jednotné vykonávanie v EATMN;

33. „uvedenie do prevádzky“ znamená prvé prevádzkové použitie po prvej inštalácii alebo vylepšení systému;

34. „sieť tratí“ znamená sieť určených tratí na smerovanie toku všeobecnej letovej prevádzky, ktorá je potrebná pre poskytovanie služieb ATC;

35. „smerovanie“ znamená zvolená trať lietadla, ktorá má byť lietadlom dodržaná počas jeho prevádzky;

36. „plynulá prevádzka“ znamená prevádzku EATMN takým spôsobom, že z hľadiska užívateľa siete funguje tak, ako by bola jedným celkom;

▼M1 —————

▼B

38. „sledovacie služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré sa používajú na stanovenie príslušných polôh lietadiel, aby umožnili ich bezpečné rozostupy;

39. „systém“ znamená súbor palubných a pozemných prvkov, ako aj kozmické zariadenia, ktoré poskytujú podporu letovým navigačným službám vo všetkých fázach letu;

40. „vylepšenie“ znamená každú úpravu, ktorá mení prevádzkové charakteristiky systému;

▼M1

41. „cezhraničné služby“ znamenajú každú situáciu, keď letové navigačné služby v jednom členskom štáte poskytuje poskytovateľ služieb osvedčený v inom členskom štáte.

▼B

Článok 3

Oblasti činnosti spoločenstva

1.  Toto nariadenie stanovuje harmonizovaný regulačný rámec pre vytvorenie jednotného európskeho neba v spojení s:

a) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v Jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) ( 13 );

b) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v Jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) ( 14 ) a

c) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete riadenia letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) ( 15 )

a vykonávacími pravidlami prijatými Komisiou na základe tohto nariadenia a nariadení uvedených vyššie.

2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 platia s výhradou ustanovení tohto nariadenia.

▼M1

Článok 4

Národné dozorné orgány

1.  Členské štáty spoločne alebo jednotlivo buď vymenujú, alebo ustanovia orgán alebo orgány ako svoj národný dozorný orgán, ktorý prevezme úlohy pridelené takémuto orgánu podľa tohto nariadenia a podľa opatrení uvedených v článku 3.

2.  Národné dozorné orgány sú nezávislé od poskytovateľov letových navigačných služieb. Táto nezávislosť sa dosiahne primeraným oddelením národných dozorných orgánov a týchto poskytovateľov, ktoré sa vykoná aspoň na funkčnej úrovni.

3.  Národné dozorné orgány vykonávajú svoje právomoci nestranne, nezávisle a transparentne. To sa dosiahne uplatňovaním náležitých riadiacich a kontrolných mechanizmov, a to i v rámci správy členského štátu. Nesmie to však brániť národným dozorným orgánom v plnení ich úloh v rámci pravidiel pre organizáciu vnútroštátnych orgánov civilného letectva či akýchkoľvek iných verejných orgánov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby národné dozorné orgány mali potrebné zdroje a schopnosti na účinné a včasné plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.

5.  Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy národných dozorných orgánov, ako aj zmeny týchto údajov a opatrenia prijaté na zabezpečenie zhody s odsekmi 2, 3 a 4.

▼B

Článok 5

Postup výboru

1.  Komisii bude pomáhať Výbor pre jednotné nebo, ďalej len „výbor“, zložený z dvoch zástupcov každého členského štátu, a ktorému predsedá zástupca Komisie. Výbor zabezpečí primerané zohľadnenie záujmov všetkých kategórií užívateľov.

2.  Tam, kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.  Tam, kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na jeden mesiac.

▼M1

4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

5.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 6

Odvetvový konzultačný orgán

Bez toho, aby bola dotknutá úloha výboru a Eurocontrolu, Komisia ustanoví „odvetvový konzultačný orgán“, do ktorého patria poskytovatelia letových navigačných služieb, združenia používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovatelia letísk, výrobný priemysel a zastupiteľské orgány odborného personálu. Úlohou tohto orgánu je iba radiť Komisii pri vytváraní jednotného európskeho neba.

Článok 7

Vzťahy s európskymi tretími krajinami

Spoločenstvo a jeho členské štáty sa zamerajú na rozšírenie jednotného európskeho neba na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a budú toto rozšírenie podporovať. Na tento účel sa budú snažiť buď v rámci dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami alebo v rámci dohôd týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru o to, aby sa na tieto krajiny rozšírilo uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3.

Článok 8

Vykonávacie predpisy

1.  Na vypracovanie vykonávacích predpisov môže Komisia udeliť Eurocontrolu alebo v prípade potreby inej inštitúcii právomoci, v ktorých stanoví úlohy s časovým plánom ich realizácie, pričom zohľadní príslušné konečné termíny stanovené v tomto nariadení. Komisia koná v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2.

2.  Keď Komisia zamýšľa udeliť právomoci v súlade s odsekom 1, snaží sa čo najlepšie využiť platné dojednania na zapojenie a konzultáciu všetkých zainteresovaných strán, ak tieto dojednania zodpovedajú praktikám Komisie týkajúcim sa transparentnosti a konzultačných postupov a nie sú v rozpore s jej inštitucionálnymi záväzkami.

Článok 9

Sankcie

Sankcie, ktoré členské štáty uložia za porušenie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3, najmä používateľmi vzdušného priestoru a poskytovateľmi služieb, musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 10

Konzultácia so zúčastnenými stranami

1.  Členské štáty zriadia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi konzultačný mechanizmus na vhodné zapojenie zúčastnených strán vrátane zastupiteľských orgánov odborného personálu do vykonávania jednotného európskeho neba.

2.  Komisia zriadi konzultačný mechanizmus na úrovni Spoločenstva. Do konzultácie zapojí špecifický výbor pre medziodvetvový dialóg zriadený na základe rozhodnutia 98/500/ES.

3.  Konzultácie so zúčastnenými stranami sa týkajú najmä rozvoja a zavádzania nových koncepcií a technológií v EATMN.

K zúčastneným stranám môžu patriť:

 poskytovatelia letových navigačných služieb,

 prevádzkovatelia letísk,

 príslušný používatelia vzdušného priestoru alebo príslušné skupiny zastupujúce používateľov vzdušného priestoru,

 vojenské orgány,

 výrobný priemysel a

 zastupiteľské orgány odborného personálu.

Článok 11

Systém výkonnosti

1.  Na zlepšenie výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií v rámci jednotného európskeho neba sa stanoví systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií. Systém zahŕňa:

a) ciele pre celé Spoločenstvo v kľúčových oblastiach výkonnosti vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti;

b) národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane výkonnostných cieľov, ktorými sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo, a

c) pravidelné preskúmanie, monitorovanie a porovnávanie výkonnosti letových navigačných služieb a funkcií siete.

2.  Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 určiť Eurocontrol alebo iný nezávislý a kompetentný orgán, aby konal ako „orgán na preskúmanie výkonnosti“. Úlohou orgánu na preskúmanie výkonnosti bude pomáhať Komisii v koordinácii s národnými dozornými orgánmi a na požiadanie aj národným dozorným orgánom pri vykonávaní systému výkonnosti uvedeného v odseku 1. Komisia zabezpečí, aby orgán na preskúmanie výkonnosti konal pri vykonávaní úloh, ktoré mu Komisia zverila, nezávisle.

3.  

a) Komisia prijme výkonnostné ciele pre sieť riadenia letovej prevádzky pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 po tom, čo zohľadní relevantné pripomienky národných dozorných orgánov na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

b) Národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru uvedené v odseku 1 písm. b) vypracujú národné dozorné orgány a prijme ich členský štát/členské štáty. Súčasťou týchto plánov budú záväzné národné ciele alebo ciele na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a vhodný systém stimulov, tak ako ho prijme členský štát/členské štáty. Plány sa vypracujú na základe konzultácií s poskytovateľmi letových navigačných služieb, zástupcami používateľov vzdušného priestoru a v prípade potreby prevádzkovateľmi letísk a koordinátormi letísk.

c) Súlad národných výkonnostných cieľov a výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru s cieľmi platnými pre celé Spoločenstvo posúdi Komisia na základe kritérií posudzovania uvedených v odseku 6 písm. d).

V prípade, že Komisia zistí, že jeden alebo viacero národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru nespĺňa kritériá posudzovania, môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rozhodnúť, že vydá odporúčanie, aby príslušné národné dozorné orgány navrhli revidovaný výkonnostný cieľ/ciele. Príslušný členský štát alebo štáty prijmú revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia, ktoré včas oznámia Komisii.

Ak Komisia zistí, že revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia nie sú adekvátne, môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rozhodnúť, aby dotknuté členské štáty prijali nápravné opatrenia.

Inak môže Komisia na základe príslušných podporných dôkazov rozhodnúť, že zreviduje výkonnostné ciele pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3.

d) Referenčné obdobie pre systém výkonnosti trvá minimálne tri a maximálne päť rokov. V prípade, že sa tieto národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru nepodarí splniť, členské štáty a/alebo národné dozorné orgány uplatnia počas tohto obdobia nápravné opatrenia, ktoré určili. Prvé referenčné obdobie sú prvé tri roky po prijatí vykonávacích predpisov uvedených v odseku 6.

e) Komisia pravidelne hodnotí plnenie výkonnostných cieľov a výsledky predkladá Výboru pre jednotné nebo.

4.  Na systém výkonnosti uvedený v odseku 1 sa uplatňujú tieto postupy:

a) zber, validácia, preskúmanie, hodnotenie a rozširovanie príslušných údajov týkajúcich sa výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií od všetkých príslušných strán vrátane poskytovateľov letových navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovateľov letísk, národných dozorných orgánov, členských štátov a Eurocontrolu;

b) výber príslušných kľúčových oblastí výkonnosti na základe dokumentu ICAO č. 9854 Prevádzková koncepcia celosvetového riadenia letovej prevádzky (Global Air Traffic Management Operational Concept), ktoré sú v súlade s kľúčovými oblasťami stanovenými vo výkonnostnom rámci základného plánu ATM vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti, ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali osobitné potreby jednotného európskeho neba a príslušné ciele pre tieto oblasti, ako aj vymedzenie ohraničeného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti na meranie výkonnosti;

c) stanovenie výkonnostných cieľov na úrovni celého Spoločenstva, ktoré sa vymedzia po zohľadnení informácií zistených na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

d) hodnotenie národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru na základe národných plánov alebo plánov funkčných blokov vzdušného priestoru a

e) monitorovanie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane príslušných mechanizmov varovania.

Komisia môže doplniť zoznam postupov uvedený v tomto odseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4.

5.  Vytvorenie systémov výkonnosti zohľadňuje skutočnosť, že traťové služby, terminálové služby a sieťové funkcie sú rôzne a že by sa podľa toho malo s nimi nakladať v prípade potreby aj na účely hodnotenia výkonnosti.

6.  Na účely podrobného vymedzenia fungovania systému výkonnosti prijme Komisia najneskôr do 4. decembra 2011 a v primeranom časovom rámci so zreteľom na dodržanie lehôt stanovených v tomto nariadení vykonávacie pravidlá v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3. Tieto vykonávacie predpisy zahŕňajú:

a) obsah a harmonogram postupov uvedených v odseku 4;

b) referenčné obdobie a intervaly posudzovania plnenia výkonnostných cieľov a stanovovania nových cieľov;

c) kritériá na vytvorenie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru zo strany národných dozorných orgánov, ktoré obsahujú národné výkonnostné ciele alebo výkonnostné ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru a systém stimulov. Plány výkonnosti:

i) vychádzajú z obchodných plánov poskytovateľov letových navigačných služieb;

ii) sa zaoberajú všetkými nákladovými položkami na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

iii) zahŕňajú záväzné výkonnostné ciele, ktoré sú v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo;

d) kritériá na posúdenie skutočnosti, či sú národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo počas referenčného obdobia a na podporu mechanizmov varovania;

e) všeobecné zásady na vytváranie systému stimulov členskými štátmi;

f) zásady uplatňovania prechodného mechanizmu potrebného na prispôsobenie sa fungovaniu systému výkonnosti, ktorý neprekročí 12 mesiacov od prijatia vykonávacích predpisov.

▼B

Článok 12

Dozor, sledovanie a metódy posudzovania účinkov

1.  Dozor, sledovanie a metódy posudzovania účinkov sú založené na výročných správach predložených členskými štátmi o vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3.

▼M1

2.  Komisia pravidelne preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 a podá prvú správu Európskemu parlamentu a Rade do 4. júna 2011 a potom na konci každého referenčného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 3 písm. d). Ak je to odôvodnené, na tento účel môže Komisia požadovať od členských štátov informácie doplňujúce k informáciám obsiahnutým v správach, ktoré predložili podľa odseku 1 tohto článku.

▼B

3.  Na účely vyhotovenia správ uvedených v odseku 2 si Komisia vyžiada stanovisko výboru.

▼M1

4.  Vzhľadom na pôvodné ciele a budúce potreby správy obsahujú hodnotenie výsledkov dosiahnutých opatreniami prijatými podľa tohto nariadenia vrátane vhodných informácií o vývoji v sektore týkajúcich sa najmä ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov, aspektov zamestnanosti a technológie, ako aj informácií o kvalite služby.

▼B

Článok 13

Ochranné opatrenia

Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu opatrení zo strany členských štátov v rozsahu, v akom sú potrebné na ochranu základných bezpečnostných alebo obranných politických záujmov. Také opatrenia sú najmä tie, ktoré sú nevyhnutné potrebné:

 na dohľad nad vzdušným priestorom, za ktorý sú zodpovedné v súlade s regionálnymi dohodami ICAO o letovej navigácii, vrátane schopnosti odhaliť, identifikovať a hodnotiť všetky lietadlá používajúce taký priestor, na účely zaručenia bezpečnosti letov a prijatia opatrení na zaistenie potrieb ochrany a obrany,

 v prípade vážnych vnútorných nepokojov, ktoré ohrozujú zachovanie verejného poriadku,

 v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného napätia, predstavujúceho hrozbu vojny,

 na plnenie medzinárodných záväzkov členských štátov vo vzťahu k udržaniu mieru a medzinárodnej ochrany,

 na vykonanie vojenských operácií a výcviku, vrátane nevyhnutných možností na cvičenia.

▼M1

Článok 13a

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

Komisia a členské štáty pri vykonávaní tohto nariadenia a nariadení (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva ( 16 ) v súlade so svojimi úlohami stanovenými v tomto nariadení podľa potreby koordinujú svoju činnosť s Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva s cieľom zaručiť, aby sa riadne zohľadnili všetky aspekty bezpečnosti.

▼B

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.



( 1 ) Ú. v. ES C 103 E, 30.4.2002, s. 1.

( 2 ) Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, s. 24.

( 3 ) Ú. v. ES C 278, 14.11.2002, s. 13.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. septembra 2002 (Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 296), spoločné stanovisko Rady z 18. marca 2003 (Ú. v. EÚ C 129 E, 3.6.2003, s. 1) a stanovisko Európskeho parlamentu z 3. júla 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Legislatívna rezolúcia Európskeho parlamentu z 29. januára 2004 a rozhodnutie Rady z 2. februára 2004.

( 5 ) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 9.

( 6 ) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 27.

( 7 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

( 8 ) Ú. v. ES C 38, 6.2.2001, s. 3.

( 9 ) Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41.

( 10 ) Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1.

( 11 ) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 33.

( 12 ) Dohovor zmenený protokolom z 12. februára 1981 a revidovaný protokolom z 27. júna 1997.

( 13 ) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

( 14 ) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10.

( 15 ) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

( 16 ) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.