KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica upravuje:

podmienky na priznanie a odňatie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, ktorý udeľuje členský štát s ohľadom na štátnych príslušníkov tretích krajín, oprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území, ako aj k tomu sa vzťahujúce práva a

podmienky na pobyt v členských štátoch, iných ako je ten štát, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú toto postavenie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

„štátny príslušník tretej krajiny“ znamená akúkoľvek osobu, ktorá nie je občanom únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

„osoba s dlhodobým pobytom“ znamená akéhokoľvek štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ako je ustanovené v článkoch 4 až 7;

„prvý členský štát“ znamená členský štát, ktorý po prvý krát priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny;

„druhý členský štát“ znamená akýkoľvek členský štát, iný ako ten, ktorý po prvýkrát priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a v ktorom táto osoba s dlhodobým pobytom vykonáva svoje právo na pobyt;

►C1 „rodinní príslušníci“ ◄ znamená štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pobývajú v predmetnom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny ( 1 );

▼M1

„medzinárodná ochrana“ znamená medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany ( 2 );

▼B

►C1 „povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES“ ◄ znamená povolenie na pobyt vydané dotknutým členským štátom po získaní postavenia osoby s dlhodobým pobytom.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.

Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín ktorí:

sa zdržiavajú s cieľom štúdií alebo odbornej prípravy;

sú oprávnení sa zdržiavať v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom postavení;

▼M1

sú oprávnení zdržiavať sa v členskom štáte na základe inej formy ochrany než medzinárodnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom postavení;

požiadali o medzinárodnú ochranu a o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;

▼B

sa zdržiavajú len dočasne ako „au pair“ alebo sezónny pracovník, alebo ako pracovník vyslaný poskytovateľom služieb s cieľom cezhraničného poskytovania služieb, alebo ako cezhraniční poskytovatelia služieb, alebo v prípadoch, v ktorých bolo ich povolenie na pobyt formálne obmedzené;

požívajú právne postavenie podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961, Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963, Dohovoru z roku 1969 o osobitných misiách alebo Viedenského dohovoru o zastupovaní štátov v ich vzťahoch s medzinárodnými organizáciami všeobecného charakteru z roku 1975.

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

bilaterálnych a multilaterálnych dohôd medzi spoločenstvom alebo medzi spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej;

bilaterálnych dohôd už uzatvorených medzi členským štátom a treťou krajinou pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

▼M1

Európskeho dohovoru o usadení z 13. decembra 1955, Európskej sociálnej charty z 18. októbra 1961, revidovanej Európskej sociálnej charty z 3. mája 1987, Európskeho dohovoru o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977, odseku 11 prílohy k Dohovoru o postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení zmien a doplnení vykonaných protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 a Európskej dohody o prevode zodpovednosti za utečencov zo 16. októbra 1980.

▼B

KAPITOLA II

PRÁVNE POSTAVENIE OSOBY S DLHODOBÝM POBYTOM V ČLENSKOM ŠTÁTE

Článok 4

Doba pobytu

Členské štáty priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.

▼M1

1a.

Členské štáty neudelia právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom na základe medzinárodnej ochrany v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 14 ods. 3 alebo článkom 19 ods. 3 smernice 2004/83/ES.

▼B

Obdobia pobytu z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. e) a f) sa neberú do úvahy na účely započítania obdobia uvedeného v ods. 1

So zreteľom na prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a), ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal povolenie na pobyt, ktorý mu umožňuje priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, pri výpočte obdobia uvedeného v ods. 1 sa vezme do úvahy len polovičná dĺžka obdobia pobytu na účely štúdia alebo odbornej prípravy.

▼M1

Pokiaľ ide o osoby, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu, pri výpočte dĺžky obdobia uvedeného v odseku 1 sa berie do úvahy aspoň polovica obdobia medzi dátumom podania žiadosti o medzinárodnú ochranu, na základe ktorej sa medzinárodná ochrana poskytla, a dátumom udelenia povolenia na pobyt uvedeného v článku 24 smernice 2004/83/ES, alebo celé toto obdobie, ak presahuje 18 mesiacov.

▼B

Obdobia neprítomnosti na území príslušného členského štátu nesmú prerušiť obdobie, ktoré je uvedené v ods. 1 a musia sa brať do úvahy pri výpočte, ak sú kratšie ako šesť po sebe idúcich mesiacov a nepresiahnu spolu 10 mesiacov počas obdobia uvedeného v ods. 1

V určitých prípadoch alebo za výnimočných okolností prechodného charakteru a v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty môžu akceptovať, že dlhšie obdobie neprítomnosti, ako je obdobie uvedené v prvom pododseku nepreruší obdobie uvedené v ods. 1 V takýchto prípadoch členské štáty nevezmú do úvahy rozhodujúce obdobie neprítomnosti do započítania obdobia uvedeného v ods. 1

Odlišne od druhého pododseku môžu členské štáty vziať do úvahy pri výpočte celkového obdobia uvedeného v ods. 1, obdobia neprítomnosti, ktoré sa vzťahujú na vyslanie z pracovných dôvodov, vrátane poskytovania cezhraničných služieb.

Článok 5

Podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom

Členské štáty si vyžiadajú od štátnych príslušníkov tretích krajín dôkazy o tom, že oni sami a na nich závislí ►C1 rodinní príslušníci ◄ majú:

stabilné a pravidelné zdroje, ktoré sú postačujúce pre nich a ich ►C1 rodinných príslušníkov ◄ , bez zaťaženia systému sociálnej pomoci dotknutého členského štátu. Členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s odvolaním sa na ich povahu a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy výšku minimálneho platu a dôchodku pred podaním žiadosti o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom;

►C1 zdravotné poistenie ◄ s ohľadom na všetky riziká bežne pokryté v prípade vlastných štátnych príslušníkov v príslušnom členskom štáte.

Členské štáty môžu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným podmienkam v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 6

Verejný poriadok a bezpečnosť štátu

Členské štáty môžu odmietnuť priznať postavenie osoby s dlhodobým pobytom z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu.

Pri prijímaní príslušného rozhodnutia členský štát posúdi závažnosť alebo druh trestného činu proti verejnému poriadku, alebo bezpečnosti štátu, alebo nebezpečenstvo, ktoré hrozí od príslušnej osoby, pričom sa primerane zohľadňuje dĺžka pobytu a existencia spojenia s krajinou pôvodu.

Zamietnutie uvedené v ods. 1 nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.

Článok 7

Získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom

▼C2

K získaniu postavenia osoby s dlhodobým pobytom, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny musí podať žiadosť na príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa zdržiava. K žiadosti musia byť priložené písomné dôkazy podľa vnútroštátneho práva, že spĺňa podmienky ustanovené v článkoch 4 a 5, ako aj na základe vyžiadania platný cestovný doklad alebo jeho overená kópia.

Dôkazy uvedené v prvom pododseku môžu taktiež zahŕňať dokumenty, ktoré sa týkajú zodpovedajúceho ubytovania.

▼B

Príslušné vnútroštátne orgány musia čo najskôr žiadateľovi písomne oznámiť rozhodnutie a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu podania žiadosti. Každé takéto rozhodnutie musí byť dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny oznámené v súlade s úradným postupom podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

Za výnimočných okolností spojených so zložitosťou prešetrovania žiadosti, sa môže lehota uvedená v prvom pododseku, predĺžiť.

Naviac, príslušná osoba je informovaná o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice.

Akékoľvek dôsledky, vyplývajúce z neprijatia žiadneho rozhodnutia do konca lehoty stanovenej v tomto ustanovení, sa musia určiť podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu.

Ak sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 4 a 5 a osoba nepredstavuje hrozbu v zmysle článku 6, príslušný členský štát prizná dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny postavenie osoby s dlhodobým pobytom.

Článok 8

▼C1

Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES

▼B

Postavenie osoby s dlhodobým pobytom je trvalé s výhradou článku 9.

Členské štáty vydajú ►C1 povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ◄ osobám s dlhodobým pobytom. Povolenie je platné najmenej na dobu piatich rokov a obnovuje sa automaticky po uplynutí platnosti a ak sa to vyžaduje, na základe žiadosti.

►C1 Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ◄ môže byť vydané vo forme nálepky alebo osobitného dokumentu. Musí byť vydané v súlade s pravidlami a štandardným vzorom, uvedeným v nariadení Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov ( 3 ). Pod názvom „druh povolenia“, členské štáty uvedú „osoba s dlhodobým pobytom – ES“.

▼M1

Ak členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému poskytol medzinárodnú ochranu, uvedie v tomto povolení na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ v časti „Poznámky“ túto poznámku: „Medzinárodná ochrana poskytnutá v [názov členského štátu] [dátum]“.

Ak druhý členský štát vydáva povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ vydané iným členským štátom obsahujúce poznámku uvedenú v odseku 4, uvedie tento druhý členský štát rovnakú poznámku v povolení na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ.

Druhý členský štát pred zapísaním poznámky uvedenej v odseku 4 požiada členský štát uvedený v tejto poznámke o informáciu, či osoba s dlhodobým pobytom stále požíva medzinárodnú ochranu. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informáciu. Ak bola medzinárodná ochrana odňatá rozhodnutím s konečnou platnosťou, druhý členský štát túto poznámku nezapíše.

Ak sa zodpovednosť za medzinárodnú ochranu osoby s dlhodobým pobytom v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnym právom presunula na druhý členský štát po vydaní povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ uvedeného v odseku 5, tento druhý členský štát najneskôr do troch mesiacov po tomto presune zodpovedajúcim spôsobom zmení poznámku uvedenú v odseku 4.

▼B

Článok 9

Odňatie alebo strata postavenia

Osoby s dlhodobým pobytom nie sú naďalej oprávnené ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom v týchto prípadoch:

zistenie podvodného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom;

prijatie opatrenia na vyhostenie za podmienok ustanovených v článku 12;

v prípade neprítomnosti na území spoločenstva za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Odlišne od ods. 1 písm. c), môžu členské štáty ustanoviť, že neprítomnosť presahujúca dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov alebo kvôli osobitným alebo výnimočným dôvodom nemá za následok odňatie alebo stratu postavenia.

Členské štáty môžu stanoviť, že osoba s dlhodobým pobytom nie je naďalej oprávnená ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom v prípadoch, ak predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, pri zvážení závažnosti trestných činov, ktoré spáchala, ale takáto hrozba nie je dôvodom na vyhostenie v zmysle článku 12.

▼M1

3a.

Členské štáty môžu odňať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 14 ods. 3 alebo článkom 19 ods. 3 smernice 2004/83/ES, ak bolo toto postavenie osoby s dlhodobým pobytom získané na základe medzinárodnej ochrany.

▼B

Osoba s dlhodobým pobytom, ktorá sa zdržiava v inom členskom štáte v súlade s kapitolou III nie je naďalej oprávnená ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ktorý získala v prvom členskom štáte, ak je takéto postavenie priznané v inom členskom štáte podľa článku 23.

V každom prípade po šiestich rokoch neprítomnosti na území členského štátu, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, príslušná osoba nie je naďalej oprávnená ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom v uvedenom členskom štáte.

Odlišne od druhého pododseku, dotknutý členský štát môže ustanoviť, že na základe osobitných dôvodov si osoba s dlhodobým pobytom môže ponechať svoje postavenie v uvedenom členskom štáte v prípade neprítomnosti, za obdobie presahujúce šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

So zreteľom na prípady uvedené v ods. 1 písm. c) a v ods. 4, členské štáty, ktoré priznali postavenie, zabezpečia jednoduchší postup na opätovné získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom.

Uvedený postup sa uplatní najmä v prípadoch osôb, ktoré sa zdržiavajú v druhom členskom štáte z dôvodu štúdia.

Podmienky a postup pre opätovné získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom upravuje vnútroštátne právo.

Uplynutie platnosti ►C1 povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ◄ nesmie v žiadnom prípade mať za následok odňatie alebo stratu postavenia osoby s dlhodobým pobytom.

Ak odňatie alebo strata postavenia osoby s dlhodobým pobytom nemá za následok odsun, členský štát umožní dotknutej osobe zostať na jeho území, ak spĺňa podmienky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo ak nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

Článok 10

Procesné záruky

Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o postavenie osoby s dlhodobým pobytom alebo odňatie tohto postavenia musí byť odôvodnené. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s úradným postupom podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Oznámenie obsahuje poučenie o opravných prostriedkoch a lehotách na ich uplatnenie.

Ak je odmietnutá žiadosť o postavenie osoby s dlhodobým pobytom, alebo je toto postavenie odňaté, alebo došlo k jeho strate, alebo nie je obnovené povolenie na pobyt, dotknutá osoba ►C1 má právo na opravný prostriedok ◄ v dotknutom členskom štáte.

Článok 11

Rovnaké zaobchádzanie

Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k:

prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ takéto činnosti nezahŕňajú, hoci aj na prechodnú dobu, vykonávanie verejnej moci a k podmienkam zamestnávania a pracovným podmienkam, vrátane podmienok, ktoré sa týkajú prepustenia a odmeňovania;

všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, vrátane študijných grantov, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

uznávaní profesionálnych diplomov, osvedčení a iných kvalifikácií, v súlade s vnútroštátnym právom;

sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve;

daňovým výhodám;

prístupu k tovaru a službám a poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť a k postupom pre získanie ubytovania;

slobode združovania a zapájania sa a členstva v organizácii, zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnancov, alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane podpory priznaných takýmito organizáciami, bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a bezpečnosti štátu;

k voľnému prístupu na celé územie príslušného členského štátu, vrátane obmedzení určených vnútroštátnymi právnymi predpismi z dôvodov bezpečnosti.

S ohľadom na ustanovenia ods. 1, písm. b), d), e), f) a g), dotknutý členský štát môže obmedziť rovnaké zaobchádzanie v prípadoch, keď bydlisko alebo obvyklé miesto pobytu osoby s dlhodobým pobytom alebo jeho ►C1 rodinných príslušníkov ◄ , na ktorých žiadal/a podporu, sa nachádza na území príslušného členského štátu.

Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi v týchto prípadoch:

členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti v prípadoch, keď v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi spoločenstva, sú tieto činnosti vyhradené pre štátnych príslušníkov, občanov EÚ alebo občanov EHP;

členské štáty môžu požadovať dôkaz o zodpovedajúcej jazykovej zanlosti pre prístup ku všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu. Prístup na univerzitu môže byť predmetom splnenia osobitných predpokladov na vzdelanie.

Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu.

▼M1

4a.

Pokiaľ ide o členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, odsekmi 3 a 4 nie je dotknutá smernica 2004/83/ES.

▼B

Členské štáty môžu rozhodnúť o umožnení poberania ďalšej podpory v oblastiach uvedených v ods. 1

Členské štáty môžu taktiež rozhodnúť o rovnakom zaobchádzaní v oblastiach, ktoré nie sú uvedené v ods. 1

Článok 12

Ochrana proti vyhosteniu

Členské štáty môžu rozhodnúť o vyhostení osoby s dlhodobým pobytom, len ak predstavuje skutočnú a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

Rozhodnutie uvedené v ods. 1 nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.

Pred prijatím rozhodnutia o vyhostení osoby s dlhodobým pobytom, členský štát zohľadní tieto faktory:

dĺžku pobytu na jeho území;

vek príslušnej osoby;

dôsledky pre príslušnú osobu a ►C1 rodinných príslušníkov ◄ ;

spojenie s krajinou pôvodu, alebo stratu spojenia s krajinou pôvodu.

▼M1

3a.

Ak sa členský štát rozhodne vyhostiť osobu s dlhodobým pobytom, ktorej povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4, požiada členský štát uvedený v poznámke, aby potvrdil, či daná osoba v tomto členskom štáte stále požíva medzinárodnú ochranu. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informáciu.

3b.

Ak osoba s dlhodobým pobytom stále požíva medzinárodnú ochranu v členskom štáte uvedenom v poznámke, vyhostí sa do tohto členského štátu, ktorý ju a členov jej rodiny bezodkladne prijme späť bez formalít, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo a zásada celistvosti rodiny.

3c.

Odchylne od odseku 3b, členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o vyhostení, má v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami naďalej právo odsunúť osobu s dlhodobým pobytom do inej krajiny ako členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, ak táto osoba spĺňa podmienky uvedené v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES.

▼B

V prípade prijatia rozhodnutia o vyhostení sa osobe s dlhodobým pobytom poskytnú účinné opravné prostriedky v dotknutom členskom štáte.

Osobám s dlhodobým pobytom bez dostatočných zdrojov musí byť poskytnutá právna pomoc za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na štátnych príslušníkov štátu, v ktorom sa zdržiavajú.

▼M1

Týmto článkom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES.

▼B

Článok 13

Priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty môžu vydať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou za podmienok, ktoré sú priaznivejšie ako tie, ktoré sú ustanovené touto smernicou. Takéto povolenia na pobyt nezakladajú právo na pobyt v inom členskom štáte, podľa kapitoly III tejto smernice.

KAPITOLA III

POBYT V ĎALŠÍCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 14

Zásady

Osoba s dlhodobým pobytom získa právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v tejto kapitole.

Osoba s dlhodobým pobytom sa môže zdržiavať v druhom členskom štáte z týchto dôvodov:

vykonávanie hospodárskej činnosti vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti;

štúdií, alebo odborného vzdelávania;

iné účely.

V prípadoch vykonávania hospodárskej činnosti v forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ods. 2 písm. a), môžu členské štáty preskúmať situáciu na trhu práce a uplatniť svoje vnútroštátne postupy s ohľadom na požiadavky, prípadne obsadenie voľného miesta alebo na vykonávanie takýchto činností.

Z dôvodov politiky pracovného trhu môže členský štát uprednostniť občanov únie pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ak tak ustanovujú právne predpisy spoločenstva, ako aj pred štátnymi príslušnikmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú a poberajú podporu v nezamestnanosti v dotknutom členskom štáte.

Odlišne od ustanovení ods. 1, môžu členské štáty obmedziť celkový počet osôb, oprávnených na udelenie práva na pobyt za predpokladu, že takéto obmedzenia sú už ustanovené v platných právnych predpisoch na prijatie štátnych príslušníkov tretích krajín v čase prijatia tejto smernice.

Táto kapitola sa netýka pobytu osôb s dlhodobým pobytom na území členských štátov:

ako zamestnancov, vyslaných poskytovateľom služieb na účely cezhraničného poskytovania služieb;

ako poskytovateľov cezhraničných služieb.

Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých môžu osoby s dlhodobým pobytom, ktorí si želajú presťahovať sa do druhého členského štátu s cieľom vykonávania hospodárskej činnosti ako sezónni pracovníci, sa môžu zdržiavať v tomto členskom štáte. Cezhraniční pracovníci môžu taktiež podliehať osobitným ustanoveniam vnútroštátneho práva.

Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté príslušné právne predpisy spoločenstva, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia so zreteľom na štátnych príslušníkov tretej krajiny.

Článok 15

Podmienky na pobyt v druhom členskom štáte

Osoba s dlhodobým pobytom je povinná čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov po vstupe ►C1 na územie druhého členského štátu ◄ požiadať príslušné orgány tohto členského štátu o povolenie na pobyt.

Členské štáty môžu prijať, že osoba s dlhodobým pobytom predložila žiadosť o povolenie na pobyt príslušným orgánom druhého členského štátu, a to ešte počas pobytu na území prvého členského štátu.

Členské štáty môžu od dotknutých osôb požadovať predloženie dôkazov o tom, že majú:

stabilné a pravidelné finančné zdroje, ktoré sú postačujúce pre nich samých a členov ich rodín, bez toho, aby boli odkázaní na sociálnu pomoc príslušného členského štátu. Pre každú z kategórií, uvedených v článku 14 ods. 2, členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s ohľadom na ich charakter a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy výšku minimálnych miezd a dôchodkov;

►C1 zdravotné poistenie ◄ , pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte, bežne pokryté v prípade ich vlastných štátnych príslušníkov v dotknutom členskom štáte.

Členské štáty môžu požadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným opatreniam v súlade s vnútroštátnym právom.

Táto podmienka sa nevzťahuje na prípady, ak sa vyžaduje od dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, aby vyhovel integračným podmienkam na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 2

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, od dotknutej osoby sa môže požadovať účasť na jazykových kurzoch.

K žiadosti sa priloží písomné potvrdenie podľa vnútroštátneho práva, že príslušná osoba spĺňa príslušné podmienky, ako aj povolenie na dlhodobý pobyt a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie.

Dôkazy, uvedené v prvom pododseku môžu taktiež zahŕňať dokumenty, ktoré sa týkajú zodpovedajúceho ubytovania.

Predovšetkým:

v prípade vykonávania hospodárskej činnosti ►C1 môže druhý členský štát požadovať ◄ od príslušnej osoby predloženie dôkazu:

o tom, že ak sú v zamestnaneckom pomere, že majú pracovnú zmluvu, vyhlásenie od zamestnávateľa, že sú prijatí, alebo návrh pracovnej zmluvy, za podmienok určených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty určia, ktoré z uvedených foriem dôkazov, požadujú;

ii)

o tom, že ak sú samostatne zárobkovo činní, že majú dostatočné finančné prostriedky v súlade s vnútroštátnym právom na vykonávanie hospodárskej činnosti v takom rozsahu, s uvedením potrebných dokumentov a povolení;

v prípade štúdia alebo odborného vzdelávania, ►C1 môže druhý členský štát požadovať ◄ od príslušnej osoby poskytnutie dôkazu o prijatí na akreditované zariadenie s cieľom štúdií alebo odborného vzdelávania.

Článok 16

▼C1

Rodinní príslušníci

▼B

Ak osoba s dlhodobým pobytom vykonáva svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte a rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, sú ►C1 rodinní príslušníci ◄ , ktorí spĺňajú podmienky uvedené v článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES oprávnení doprevádzať alebo sa pripojiť k osobe s dlhodobým pobytom.

Ak osoba s dlhodobým pobytom vykonáva svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte a rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, môžu byť ►C1 rodinní príslušníci ◄ , iní ako tí, ktorí sú uvedení v článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES oprávnení doprevádzať alebo sa pripojiť k osobe s dlhodobým pobytom.

S ohľadom na predloženie žiadosti o povolenie na pobyt sa uplatňujú ustanovenia článku 15 ods. 1

Druhý členský štát môže požadovať od príslušných ►C1 rodinných príslušníkov ◄ spolu s ich žiadosťou o povolenie na pobyt predloženie:

►C1 povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ◄ alebo povolenia na pobyt a platného cestovného dokladu, alebo ich overené kópie;

dôkazu o tom, že sa zdržiavajú ako ►C1 rodinní príslušníci ◄ osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte;

dôkazu o tom, že majú stabilné a pravidelné finančné zdroje, ktoré sú pre nich dostatočné bez toho, aby boli odkázaní na sociálnu pomoc príslušného členského štátu alebo že osoba s dlhodobým pobytom má pre nich takéto zdroje a poistenie, ako aj ►C1 zdravotné poistenie ◄ , pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte. Členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s ohľadom na ich charakter a pravidelnosť a môže vziať do úvahy výšku minimálnych príjmov a dôchodkov.

Smernica 2003/86/ES sa uplatňuje, aj keď rodina ešte nebola založená v prvom členskom štáte.

Článok 17

Verejný poriadok a bezpečnosť štátu

Členské štáty môžu odmietnuť žiadosti o ►C1 povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ◄ alebo členov ich rodín, ak dotknutá osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu.

Pri prijímaní príslušného rozhodnutia členský štát zváži závažnosť alebo druh trestného činu proti verejnému poriadku alebo bezpečnosti štátu, spáchaného osobou s dlhodobým pobytom, alebo jeho ►C1 rodinného príslušníka (rodinných príslušníkov) ◄ , alebo nebezpečenstva, ktoré hrozí od dotknutej osoby.

Rozhodnutie uvedené v ods. 1 nesmie byť založené na ekonomickom základe.

Článok 18

Verejné zdravie

Členské štáty môžu odmietnuť žiadosti o ►C1 povolenie na pobyt osôb s dlhodobým pobytom – ES ◄ , alebo ich rodín, ak osoby predstavujú hrozbu pre verejné zdravie.

Jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnuté povolenie vstupu alebo právo na pobyt na území druhého členského štátu, sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a také ďalšie infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ktoré sú predmetom ochranných ustanovení vo vzťahu k štátnym príslušníkom hostiteľskej krajiny. Členské štáty nesmú zavádzať nové obmedzujúce ustanovenia alebo postupy.

Ochorenia, získané po vydaní prvého povolenia na pobyt v druhom členskom štáte, nie sú dôvodom na odmietnutiu obnoviť povolenie alebo k vyhosteniu z krajiny.

Členský štát môže vyžadovať zdravotné vyšetrenie osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby sa potvrdilo, že tieto netrpia žiadnou chorobou podľa ods. 2 Takéto zdravotné vyšetrenia, ktoré môžu byť bezplatné, sa nevykonávajú systematicky.

Článok 19

Skúmanie žiadostí a vydávanie povolení na pobyt

Príslušné vnútroštátne orgány spracujú žiadosti do štyroch mesiacov od dátumu ich podania.

Ak k žiadosti nie sú pripojené písomné dôkazy, uvedené v článkoch 15 a 16 alebo vo výnimočných prípadoch spojené s ťažkosťami preskúmavania žiadostí, môže byť lehota uvedená v prvom pododseku predĺžená na dobu nepresahujúcu tri mesiace. V takých prípadoch príslušné vnútroštátne orgány informujú o tejto skutočnosti žiadateľa.

V prípade splnenia podmienok ustanovených v článkoch 14, 15 a 16, za predpokladu dodržania ►C1 ustanovení vzťahujúcich sa na verejný poriadok, bezpečnosť štátu a verejné zdravie ◄ v článkoch 17 a 18, druhý členský štát vydá osobe s dlhodobým pobytom obnoviteľné povolenie na pobytu. Toto povolenie na pobyt musí byť na základe podania žiadosti v prípade požiadavky, obnoviteľné po uplynutí platnosti. Druhý členský štát informuje prvý členský štát o svojom rozhodnutí.

Druhý členský štát je povinný ►C1 rodinným príslušníkom ◄ osoby s dlhodobým pobytom vydať obnoviteľné povolenia na pobyt, platné počas rovnakej doby, ako povolenie vydané osobe s dlhodobým pobytom.

▼M1

Článok 19a

Zmeny povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ

Ak povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 a ak sa zodpovednosť za medzinárodnú ochranu osoby s dlhodobým pobytom v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnym právom presunie na druhý členský štát pred tým, než tento členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ uvedené v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ vydal, aby poznámku zodpovedajúcim spôsobom zmenil.

Ak sa osobe s dlhodobým pobytom poskytne medzinárodná ochrana v druhom členskom štáte pred tým, než tento členský štát vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ uvedené v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom- EÚ, aby ho zmenil s cieľom zápisu poznámky uvedenej v článku 8 ods. 4.

Na základe žiadosti uvedenej v odsekoch 1 a 2 vydá členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom- EÚ, zmenené povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti druhého členského štátu.

▼B

Článok 20

Procesné záruky

Každé rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o povolenie na pobyt musí byť odôvodnené. Dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa oznámi v súlade s úradným postupom pri oznamovaní podľa príslušných vnútroštátnych predpisov. Oznámenie obsahuje poučenie o opravných prostriedkoch a lehotách na ich uplatnenie.

Akékoľvek následky, vyplývajúce z neprijatia takéhoto rozhodnutia v lehote uvedenej v článku 19 ods. 1, sa upravia vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného členského štátu.

Pri odmietnutí žiadosti o povolenie na pobyt alebo ak povolenie nie je obnovené, alebo je odňaté, dotknutá osoba ►C1 má právo na opravný prostriedok ◄ v dotknutom členskom štáte.

Článok 21

Rovnaké zaobchádzanie v druhom členskom štáte

Čo najskôr po získaní povolenia na pobyt, ustanoveného v článku 19 v druhom členskom štáte, osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach a za podmienok uvedených v článku 11.

Osoby s dlhodobým pobytom majú prístup na trh práce v súlade s ustanoveniami ods. 1

Členské štáty môžu ustanoviť, že osoby uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a) majú obmedzený prístup k činnostiam s ohľadom na zamestnanie, ktoré sa odlišujú od tých, na ktoré dostali povolenie na pobyt na základe podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov.

Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých môžu osoby uvedené v článku 14 ods. 2 písm. b) alebo c) mať prístup k zamestnaniu, alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

►C1 Rodinní príslušníci ◄ osoby s dlhodobým pobytom požívajú po získaní povolenia na pobyt, ustanoveného podľa článku 19 v druhom členskom štáte, v tomto členskom štáte rovnaké práva, ktoré sú uvedené v článku 14 smernice 2003/86/ES.

Článok 22

Odňatie povolenia na pobyt a povinnosť readmisie

►C1 Kým štátny príslušník tretej krajiny nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom ◄ môže druhý členský štát rozhodnúť o odmietnutí obnovenia alebo o odňatí povolenia na pobyt a môže uložiť dotknutej osobe a jej ►C1 rodinným príslušníkom ◄ , v súlade s postupmi ustanovenými vnútroštátnym právom, vrátane postupov týkajúcich sa odsunu, opustiť jeho územie v týchto prípadoch:

na základe verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu, ako je vymedzené v článku 17;

keď sa ďalej neplnia podmienky ustanovené v článkoch 14, 15 a 16;

keď sa štátny príslušník tretej krajiny nezdržiava oprávnene v príslušnom členskom štáte.

Ak druhý členský štát príjme jedno z opatrení uvedených v ods. 1, prvý členský štát je povinný bezodkladne prijať späť bez formálnych postupov osobu s dlhodobým pobytom a jej ►C1 rodinných príslušníkov ◄ . Druhý členský štát oznámi prvému členskému štátu svoje rozhodnutie.

►C1 Kým štátny príslušník tretej krajiny nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom a bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť readmisie uvedená v ods. 2 ◄ , druhý členský štát môže prijať rozhodnutie o odsune štátneho príslušníka tretej krajiny z územia únie, v súlade a so zárukami ustanovenými v článku 12 zo závažných dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu.

V takýchto prípadoch, pri prijímaní uvedeného rozhodnutia, je druhý členský štát povinný sa poradiť s prvým členským štátom.

Ak druhý členský štát prijme rozhodnutie o odsune dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný prijať primerané opatrenia na jeho účinné vykonanie. V takýchto prípadoch poskytne druhý členský štát prvému členskému štátu príslušné informácie s ohľadom na vykonanie rozhodnutia o odsune.

▼M1

3a.

Ak nebola medzinárodná ochrana odňatá alebo ak osoba nepatrí do jednej z kategórií uvedených v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES, odsek 3 tohto článku sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ vydané prvým členským štátom obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 tejto smernice.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES.

▼B

Rozhodnutia o odsune ►C1 nesmú byť spojené ◄ s trvalým zákazom pobytu v prípadoch uvedených v ods. 1 písm. b) a c).

Povinnosť vykonať readmisiu uvedenú v ods. 2 sa uplatňuje bez toho, aby to malo dopad na možnosť osoby s dlhodobým pobytom a jej ►C1 rodinných príslušníkov ◄ presťahovať sa do tretieho členského štátu.

Článok 23

Získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v druhom členskom štáte

Po predložení žiadosti druhý členský štát prizná osobám s dlhodobým pobytom postavenie, ktoré je ustanovené v článku 7 za predpokladu dodržania ustanovení článkov 3, 4, 5 a 6. Druhý členský štát oznámi svoje rozhodnutie prvému členskému štátu.

Postup stanovený v článku 7 sa vzťahuje na predloženie a preskúmanie žiadostí o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v druhom členskom štáte. článok 8 sa vzťahuje na vydávanie povolenia k pobytu. Pri odmietnutí žiadosti sa uplatňujú procesné záruky podľa článku 10.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Správa a revízna doložka

Pravidelne a po prvýkrát najneskôr do 23. januára 2011, Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne také zmeny a doplnenia, ktoré môžu byť potrebné. Tieto návrhy na zmeny a doplnenia sa vykonajú na základe priorít vo vzťahu k článkom 4, 5, 9, 11 a kapitole III.

Článok 25

▼C1

Kontaktné body

▼M1

Členské štáty určia kontaktné body, ktoré budú zodpovedné za prijímanie a odovzdávanie informácií a dokumentácie uvedených v článkoch 8, 12, 19, 19a, 22 a 23.

▼B

Členské štáty zabezpečia zodpovedajúcu spoluprácu a výmenu informácií a dokumentáciu podľa prvého odseku.

Článok 26

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 23. januára 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/51/EÚ z 11. mája 2011,	L 132	1	19.5.2011

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 061, 2.3.2012, s. 18 (2003/109/ES)
►C2	Korigendum, Ú. v. ES L 90762, 30.9.2025, s. 1 (2003/109/ES)