02003L0087 — SK — 29.12.2017 — 009.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275 25.10.2003, s. 32) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA 2004/101/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY Text s významom pre EHP z 27. októbra 2004, |
L 338 |
18 |
13.11.2004 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/101/ES Text s významom pre EHP z 19. novembra 2008, |
L 8 |
3 |
13.1.2009 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 |
L 87 |
109 |
31.3.2009 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/29/ES Text s významom pre EHP z 23. apríla 2009, |
L 140 |
63 |
5.6.2009 |
|
|
L 343 |
1 |
19.12.2013 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 421/2014 zo 16. apríla 2014, |
L 129 |
1 |
30.4.2014 |
|
|
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/1814 Text s významom pre EHP zo 6. októbra 2015 |
L 264 |
1 |
9.10.2015 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, |
L 350 |
7 |
29.12.2017 |
|
Zmenené a doplnené:
|
L 112 |
21 |
24.4.2012 |
Opravené a doplnené:
SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z 13. októbra 2003,
o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet
Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len „systém spoločenstva“) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.
Táto smernica zároveň ustanovuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom prispieť k takým úrovniam zníženia, ktoré sa z vedeckého hľadiska považujú za nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmeny klímy.
Táto smernica tiež ustanovuje opatrenia na hodnotenie a zavedenie prísnejšieho záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií, presahujúceho 20 %, ktorý sa má uplatniť na základe toho, že Spoločenstvo odsúhlasí medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k zníženiu emisií skleníkových plynov nad rámec zníženia požadovaného v článku 9, čoho prejavom je aj záväzok vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady v marci 2007.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.
2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa smernice 96/61/ES.
3. Uplatňovaním tejto smernice na gibraltárske letisko nie sú dotknuté príslušné právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor o právomoc nad územím, na ktorom sa nachádza toto letisko.
Článok 3
Definície
Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:
a) „kvóta“ znamená kvótu oprávňujúcu vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby, ktoré je platné len na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a ktoré je prenosné v súlade s ustanoveniami tejto smernice;
b) „emisie“ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou;
c) „skleníkové plyny“ sú plyny uvedené v prílohe II a iné plynné zložky atmosféry, prírodné aj antropogénne, ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie;
d) „povolenie na emisie skleníkových plynov“ znamená povolenie vydané v súlade s článkami 5 a 6;
e) „zariadenie“ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;
f) „prevádzkovateľ“ znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.
g) „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu;
h) „nový účastník“ je:
— akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I a ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2011,
— akékoľvek zariadenie, ktoré prvýkrát vykonáva činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2, alebo
— akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2011, a to iba v súvislosti s týmto rozšírením;
i) „verejnosť“ znamená jednu alebo viac osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, združenia, organizácie alebo skupiny osôb;
j) „tona ekvivalentu oxidu uhličitého“ znamená jednu metrickú tonu oxidu uhličitého (CO2) alebo množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe II s ekvivalentným potenciálom globálneho otepľovania;
k) „Strana podľa prílohy I“ znamená stranu uvedenú v prílohe I k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), ktorá ratifikovala Kjótsky protokol, ako je uvedené v článku 1 ods. 7 Kjótskeho protokolu;
l) „projektová aktivita“ znamená projektovú aktivitu, ktorú schváli jedna alebo viaceré strany podľa prílohy I v súlade s článkom 6 alebo článkom 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
m) „jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU“ znamená jednotku vydanú podľa článku 6 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
n) „certifikované zníženie emisií“ alebo „CER“ znamená jednotku vydanú podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
o) „prevádzkovateľ lietadla“ je osoba, ktorá prevádzkuje lietadlo v čase, keď vykonáva leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, alebo majiteľ lietadla v prípade, že táto osoba nie je známa alebo nie je určená majiteľom lietadla;
p) „prevádzkovateľ komerčnej leteckej dopravy“ je prevádzkovateľ, ktorý za úhradu poskytuje verejnosti služby pravidelnej alebo nepravidelnej leteckej dopravy týkajúce sa prepravy cestujúcich, nákladu alebo pošty;
q) „riadiaci členský štát“ je členský štát zodpovedný za správu systému Spoločenstva s ohľadom na prevádzkovateľa lietadla v súlade s článkom 18a;
r) „započítané emisie z leteckej dopravy“ znamenajú emisie zo všetkých letov spadajúcich pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, ktoré odlietajú z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu, a z letov, ktoré prilietajú na toto letisko z tretej krajiny;
s) „historické emisie z leteckej dopravy“ znamenajú priemer ročných emisií v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I;
t) „spaľovanie“ je každá oxidácia palív bez ohľadu na to, akým spôsobom sa využíva teplo, elektrická alebo mechanická energia, ktoré boli vyrobené v tomto procese, a ostatné priamo s tým spojené činnosti vrátane mokrého čistenia odpadového plynu;
u) „výrobca elektrickej energie“ je zariadenie, ktoré 1. januára 2005 alebo po tomto dátume vyrábalo elektrickú energiu na predaj tretím stranám a v ktorom sa nevykonáva žiadna činnosť uvedená v prílohe I okrem „spaľovania palív“.
KAPITOLA II
LETECKÁ DOPRAVA
Článok 3a
Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I.
Článok 3b
Činnosti leteckej dopravy
Do 2. augusta 2009 Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracuje usmernenia pre podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I.
Článok 3c
Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu
1. Za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 97 % historických emisií z leteckej dopravy.
2. Za obdobie uvedené v ►M4 článku 13 ods. 1 ◄ , ktoré sa začína 1. januára 2013, a v prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám a doplneniam po preskúmaní podľa článku 30 ods. 4, za každé nasledujúce obdobie sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 95 % historických emisií z leteckej dopravy, ktoré sa vynásobia počtom rokov v danom období.
Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť.
3. Komisia preskúma celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel, v súlade s článkom 30 ods. 4.
3a. Akékoľvek prideľovanie kvót pre činnosti leteckej dopravy smerujúce na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a z týchto letísk, ku ktorému dôjde po 31. decembri 2023, podlieha preskúmaniu uvedenému v článku 28b.
4. Do 2. augusta 2009 Komisia rozhodne o historických emisiách z leteckej dopravy na základe najlepších dostupných údajov vrátane odhadov založených na aktuálnych dopravných informáciách. Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 23 ods. 1.
Článok 3d
Metóda prideľovania kvót pre leteckú dopravu prostredníctvom aukcií
1. V období uvedenom v článku 3c ods. 1 sa s 15 % kvót obchoduje formou aukcie.
2. Od 1. januára 2013 sa s 15 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Komisia vykoná štúdiu o schopnosti odvetvia leteckej dopravy preniesť náklady na CO2 na svojich zákazníkov vo vzťahu k EU ETS a globálnemu trhovému opatreniu vypracovanému Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ďalej len „ICAO“ – International Civil Aviation Organization). V štúdii sa posúdi schopnosť odvetvia leteckej dopravy preniesť náklady požadovaných emisných jednotiek v porovnaní s odvetviami priemyslu a energetiky s cieľom vypracovať návrh na percentuálne zvýšenie obchodovania s kvótami formou aukcie v súlade s preskúmaním uvedeným v článku 28b ods. 2 pri zohľadnení analýzy prenesených nákladov a so zreteľom na zosúladenie s inými odvetviami a na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy.
3. Prijme sa nariadenie obsahujúce podrobné ustanovenia platné pre členské štáty pri obchodovaní formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách za všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa aukčné obchodovanie vzťahuje.
Toto nariadenie navrhnuté s cieľom zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
4. Všetky príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Únii a tretích krajinách, okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia EU ETS. Príjmy z obchodovania formou aukcie by sa mali použiť aj na financovanie spoločných projektov na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetvia leteckej dopravy, ako je napríklad spoločný podnik na výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) a spoločná technologická iniciatíva Čisté nebo a akékoľvek iniciatívy umožňujúce rozsiahle používanie GNSS pre satelitnú navigáciu a interoperabilné spôsobilosti vo všetkých členských štátoch, a najmä projektov, ktorými sa zlepšuje infraštruktúra letovej navigácie, poskytovanie letových navigačných služieb a využívanie vzdušného priestoru. Výnosy z obchodovania formou aukcie sa môžu využívať aj na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a na opatrenia, ktoré zabránia odlesňovaniu. Osobitnú pozornosť musia uvedeným skutočnostiam venovať členské štáty, ktoré používajú uvedené príjmy na spolufinancovanie výskumu a inovácie v súvislosti s programami alebo iniciatívami v rámci deviateho rámcového programu pre výskum (ďalej len „FP9“ – Ninth Research Framework Programme). Transparentné využívanie príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa tejto smernice je kľúčovým prvkom pre splnenie záväzkov Únie.
Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa prvého pododseku tohto odseku.
5. Informácie poskytnuté Komisii podľa tejto smernice nezbavujú členské štáty oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy.
Článok 3e
Prideľovanie a vydávanie kvót prevádzkovateľom lietadiel
1. Každý prevádzkovateľ lietadla môže pre každé obdobie uvedené v článku 3c požiadať o pridelenie kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne. V žiadosti predloženej príslušnému orgánu v riadiacom členskom štáte sa uvedú overené údaje o tonokilometroch týkajúce sa leteckých činností uvedených v prílohe I, uskutočnených týmto prevádzkovateľom lietadla za sledovaný rok. Na účely tohto článku je sledovaný rok kalendárnym rokom, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje v súlade s prílohami IV a V, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, rok 2010. Každá žiadosť sa podáva najmenej 21 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 31. marca 2011.
2. Členské štáty predložia Komisii žiadosti prijaté v súlade s odsekom 1 najmenej osemnásť mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. júna 2011.
3. Komisia najmenej pätnásť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. septembra 2011 vypočíta a prijme rozhodnutie, ktorým sa stanoví:
a) celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na toto obdobie v súlade s článkom 3c;
b) počet kvót, ktoré sa dajú na aukciu v tomto období v súlade s článkom 3d;
c) počet kvót v rámci osobitnej rezervy pre prevádzkovateľov lietadiel v danom období v súlade s článkom 3f ods. 1;
d) počet kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne v danom období tak, že sa odpočíta počet kvót uvedených v písmenách b) a c) z celkového množstva kvót, o ktorom sa rozhodlo v písmene a), a
e) referenčnú hodnotu, ktorá sa má použiť na bezplatné prideľovanie kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorých žiadosti boli predložené Komisii v súlade s odsekom 2.
Referenčná hodnota uvedená v písmene e), vyjadrená ako kvóta za tonokilometre, sa vypočíta tak, že počet kvót uvedených v písmene d) sa vydelí súčtom tonokilometrov zahrnutých do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 2.
4. Každý riadiaci členský štát do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 3, vypočíta a uverejní:
a) celkový prídel kvót na dané obdobie pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla, ktorého žiadosť predložil Komisii v súlade s odsekom 2, vypočítaný tak, že sa počet tonokilometrov zahrnutých do žiadosti vynásobí referenčnou hodnotou uvedenou v odseku 3 písm. e), a
b) počet kvót pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktorý sa stanoví tak, že jeho celkový prídel kvót na dané obdobie vypočítaný v písmene a) sa vydelí počtom rokov v období, v ktorom daný prevádzkovateľ lietadla vykonáva letecké činnosti uvedené v prílohe I.
5. Príslušný orgán riadiaceho členského štátu vydá do 28. februára 2012 a do 28. februára každého nasledujúceho roka každému prevádzkovateľovi lietadla počet kvót pridelených tomuto prevádzkovateľovi lietadla na tento rok podľa tohto článku alebo článku 3f.
Článok 3f
Osobitná rezerva pre určitých prevádzkovateľov lietadiel
1. V každom období uvedenom v článku 3c ods. 2 sa 3 % z celkového množstva kvót, ktoré sa majú prideliť, vyčlenia na osobitnú rezervu pre prevádzkovateľov lietadiel:
a) ktorí začínajú s prevádzkou činností leteckej dopravy, ktoré spadajú do prílohy I, po monitorovanom roku, v ktorom sa podľa článku 3e ods. 1 predložili údaje o tonokilometroch v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, alebo
b) ktorých tonokilometre sa zvýšia v priemere o viac ako 18 % ročne v čase medzi monitorovaným rokom, v ktorom sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia
a ktorých činnosť podľa písmena a) alebo dodatočná činnosť podľa písmena b) nie je úplným ani čiastočným pokračovaním činností leteckej dopravy, ktoré predtým vykonával iný prevádzkovateľ lietadla.
2. Prevádzkovateľ lietadla, ktorý je oprávnený podľa odseku 1, môže požiadať o bezplatné pridelenie kvót z osobitnej rezervy prostredníctvom žiadosti, ktorú predloží príslušnému orgánu svojho riadiaceho členského štátu. Každá žiadosť sa predkladá do 30. júna tretieho roka obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa vzťahuje.
Emisné kvóty pridelené prevádzkovateľovi lietadla podľa odseku 1 písm. b) nepresiahnu 1 000 000 kvót.
3. Žiadosť podľa odseku 2:
a) obsahuje overené údaje o tonokilometroch v súlade s prílohami IV a V pre činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla v druhom kalendárnom roku obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa žiadosť vzťahuje;
b) poskytuje dôkazy, že kritériá oprávnenosti podľa odseku 1 boli splnené, a
c) v prípade prevádzkovateľov lietadla, na ktorých sa vzťahuje odsek 1 písm. b), uvádza:
i) percentuálny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia;
ii) absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia, a
iii) absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia a ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b).
4. Členské štáty predložia Komisii žiadosti, ktoré im boli predložené podľa odseku 2, najneskôr do šiestich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa uvedeného odseku.
5. Komisia rozhodne najneskôr do dvanástich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa odseku 2 o referenčnej hodnote, ktorá sa použije pri bezplatnom prideľovaní kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorí predložili žiadosti Komisii v súlade s odsekom 4.
S výhradou odseku 6 sa referenčná hodnota vypočíta tak, že sa počet kvót v osobitnej rezerve vydelí súčtom:
a) tonokilometrov, ktoré dosiahli prevádzkovatelia lietadiel patriaci do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. a) a odsekom 4, a
b) absolútneho nárastu tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) u prevádzkovateľov lietadiel, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. c) bodom iii) a odsekom 4.
6. Referenčná hodnota uvedená v odseku 5 nevedie k ročnému prideleniu za tonokilometer, ktoré by prevyšovalo ročné pridelenie za tonokilometer pre prevádzkovateľov lietadiel podľa článku 3e ods. 4.
7. Do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 5, každý riadiaci členský štát vypočíta a uverejní:
a) pridelenie kvót z osobitnej rezervy pre každého prevádzkovateľa lietadla, ktorý predložil žiadosť Komisii v súlade s odsekom 4. Toto pridelenie sa vypočíta tak, že sa referenčná hodnota uvedená v odseku 5 vynásobí:
i) v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a), tonokilometrami zahrnutými do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. a) a odseku 4;
ii) v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), absolútnym nárastom tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) a ktoré sú zahrnuté do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. c) bodu iii) a odseku 4, a
b) pridelenie kvót každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktoré sa určí tak, že prídel kvót podľa písmena a) sa vydelí počtom celých kalendárnych rokov, ktoré ostávajú v období uvedenom v článku 3c ods. 2, na ktoré sa pridelenie vzťahuje.
8. Členské štáty dajú na aukciu všetky nepridelené kvóty v osobitnej rezerve.
9. Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa fungovania osobitnej rezervy podľa tohto článku vrátane posúdenia, či sa splnili kritériá oprávnenosti podľa odseku 1. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 3g
Monitorovanie a podávanie správ
Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, ktorý stanovuje opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch na účely uplatňovania článku 3e, a aby príslušný orgán tieto plány schválil v súlade s ►M4 nariadením uvedeným v článku 14 ◄ .
KAPITOLA III
STACIONÁRNE ZARIADENIA
Článok 3h
Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I okrem činností leteckej dopravy.
Článok 4
Povolenia na emisie skleníkových plynov
Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je vylúčené zo schémy Spoločenstva podľa článku 27. Toto sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré boli zahrnuté podľa článku 24.
Článok 5
Žiadosti o povolenia na emisie skleníkových plynov
Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov zasielaná príslušnému orgánu obsahuje opis:
a) zariadenia a jeho činností vrátane používanej technológie;
b) surovín a pomocných materiálov, ktorých používanie pravdepodobne povedie k vzniku emisií plynov uvedených v prílohe I;
c) zdrojov emisií plynov zo zariadenia, uvedených v prílohe I, a
d) opatrení pripravovaných na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách v súlade s nariadením uvedeným v článku 14.
Žiadosť musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie detailov uvedených v prvom odseku.
Článok 6
Podmienky a obsah povolenia na emisie skleníkových plynov
1. Príslušné orgány vydajú povolenie na emisie skleníkových plynov, ktoré udeľuje schválenie na vypúšťanie skleníkových plynov z celého zariadenia alebo jeho časti, ak je presvedčený, že prevádzkovateľ je schopný monitorovať emisie a podávať správy.
Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení v tej istej prevádzkárni prevádzkované tým istým prevádzkovateľom.
Príslušný orgán preskúma aspoň každých päť rokov povolenie na emisie skleníkových plynov a v prípade potreby vykoná akékoľvek zmeny a doplnenia.
2. Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:
a) meno a adresu prevádzkovateľa;
b) opis činností a emisií zo zariadenia;
c) plán monitorovania, ktorý spĺňa požiadavky podľa nariadenia uvedeného v článku 14. Členské štáty môžu prevádzkovateľom umožniť aktualizáciu plánov monitorovania bez toho, aby zmenili povolenie. Prevádzkovatelia predkladajú všetky aktualizované plány monitorovania príslušnému orgánu na schválenie;
d) požiadavky na podávanie správ; a
e) záväzok odovzdávať iné kvóty ako kvóty vydané podľa kapitoly II v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, overené v súlade s článkom 15, do štyroch mesiacov po skončení daného roku.
Článok 7
Zmeny v súvislosti so zariadeniami
Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.
Článok 8
Nadväznosť na smernicu 96/61/ES
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tam, kde zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici 96/61/ES, podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov boli skoordinované s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje táto smernica. Požiadavky článkov 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov ustanovených smernicou 96/61/ES.
Článok 9
Množstvo kvót pre celé Spoločenstvo
Množstvo kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa od roku 2013 začne vydávať každoročne, sa lineárne zníži od polovice obdobia rokov 2008 až 2012. V porovnaní s priemerným celkovým ročným množstvom kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, sa množstvo zníži o lineárny koeficient 1,74 %. ►A1 Množstvo kvót pre celé Spoločenstvo sa v dôsledku pristúpenia Chorvátska zvýši len o množstvo kvót, s ktorými Chorvátsko bude obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1. ◄
Komisia do 30. júna 2010 uverejní absolútne množstvo kvót pre celé Spoločenstvo na rok 2013, založené na celkových množstvách kvót, ktoré členské štáty vydali alebo majú vydať v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012.
Komisia preskúma lineárny koeficient a v prípade potreby predloží od roku 2020 Európskemu parlamentu a Rade návrh s cieľom prijať rozhodnutie do roku 2025.
Článok 9a
Úprava množstva kvót pre celé Spoločenstvo
1. V prípade zariadení, ktoré boli začlenené do schémy Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1, sa množstvo kvót, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, upraví tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné množstvo kvót vydaných pre tieto zariadenia v období ich začlenenia do schémy, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
2. V prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I a ktoré sú do schémy Spoločenstva začlenené len od roku 2013, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia takýchto zariadení predkladali príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách s cieľom zohľadniť ich pri úprave množstva kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať.
Všetky takéto údaje sa predložia relevantnému príslušnému orgánu do 30. apríla 2010 v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 14 ods. 1.
Ak sú predložené údaje riadne podložené, príslušný orgán ich oznámi Komisii do 30. júna 2010 a množstvo kvót, ktoré sa má vydať, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9, sa zodpovedajúcim spôsobom upraví. V prípade zariadení produkujúcich iné skleníkové plyny než CO2 môže príslušný orgán oznámiť nižší objem emisií v súlade potenciálom zníženia emisií uvedených zariadení.
3. Komisia uverejní upravené množstvá uvedené v odsekoch 1 a 2 do 30. septembra 2010.
4. V prípade zariadení, ktoré sú vylúčené zo schémy Spoločenstva v súlade s článkom 27, množstvo kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, sa upraví smerom nadol tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné overené emisie z týchto zariadení v období rokov 2008 až 2010 upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
Článok 10
Obchodovanie s kvótami formou aukcie
1. Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie všetky kvóty, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 ( 1 ).
1a. Keď objem kvót, ktoré majú členské štáty obchodovať formou aukcie v poslednom roku každého obdobia uvedeného v článku 13 ods. 1 tejto smernice, prekročí o viac ako 30 % očakávaný priemerný aukčný objem za prvé dva roky nasledujúceho obdobia pred uplatnením článku 1 ods. 5 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, dve tretiny rozdielu medzi týmito objemami sa odpočítajú z aukčných objemov v poslednom roku obdobia a v rovnakých častiach sa pripočítajú k objemom, ktoré majú členské štáty obchodovať formou aukcie v prvých dvoch rokoch nasledujúceho obdobia.
2. Celkové množstvo kvót, s ktorým obchoduje každý členský štát formou aukcie, má toto zloženie:
a) 88 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, je rozdelených medzi členské štáty podielom, ktorý je totožný s podielom overených emisií príslušného členského štátu podľa schémy Spoločenstva za rok 2005 alebo s ich priemerom za obdobie rokov 2005 až 2007, podľa toho, ktorý údaj je vyšší;
b) 10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa, a
c) 2 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, je rozdelených medzi členské štáty, ktorých množstvo emisií skleníkových plynov bolo v roku 2005 aspoň 20 % pod úrovňou ich emisií vo východiskovom roku určenej pre tieto štáty podľa Kjótskeho protokolu. Rozdelenie týchto percentuálnych hodnôt medzi príslušné členské štáty je uvedené v prílohe IIb.
Na účely písmena a) sa podiel členských štátov, ktoré sa nezúčastnili na schéme Spoločenstva v roku 2005, vypočíta na základe ich overených emisií podľa schémy Spoločenstva v roku 2007.
V prípade potreby sa percentuálne podiely uvedené v písmenách b) a c) primerane upravia, aby rozdelenie predstavovalo 10 % a 2 %.
3. Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie. Aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2, vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote týchto príjmov by sa malo použiť na jednu alebo viaceré z týchto aktivít:
a) zníženie emisií skleníkových plynov vrátane príspevku do Globálneho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a do adaptačného fondu, ktorého podmienky fungovania boli stanovené na konferencii o zmene klímy v Poznani (COP 14 a COP/MOP 4), prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a financovanie výskumu a vývoja, ako aj demonštračných projektov v oblasti znižovania emisií a prispôsobovania sa zmene klímy vrátane účasti na iniciatívach v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie a európskych technologických platforiem;
b) vývoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok Spoločenstva, podľa ktorého sa má do roku 2020 využívať 20 % obnoviteľných energií, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a trvalo udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, a pomoc splniť záväzok Spoločenstva zvýšiť do roku 2020 energetickú účinnosť o 20 %;
c) opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a na zvyšovanie zalesňovania a obnovy lesov v rozvojových krajinách, ktoré ratifikujú medzinárodnú dohodu o zmene klímy; prenos technológií a uľahčenie prispôsobovania sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy v týchto krajinách;
d) sekvestrácia prostredníctvom lesníctva v Spoločenstve;
e) environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, najmä z elektrární na fosílne palivá tuhého skupenstva a z celého radu priemyselných odvetví a pododvetví vrátane zachytávania a ukladania v tretích krajinách;
f) podpora prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave;
g) financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti a čistých technológií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;
h) opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom;
i) pokrytie správnych výdavkov na riadenie schémy Spoločenstva.
Považuje sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to aj v rozvojových krajinách, alebo ak vykonávajú vnútroštátne regulačné politiky na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na dosiahnutie cieľov ustanovených v prvom pododseku a ktorých hodnota zodpovedá najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2 vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c).
Členské štáty vo svojich správach predložených podľa rozhodnutia č. 280/2004/ES informujú Komisiu o využití príjmov a o opatreniach prijatých podľa tohto odseku.
4. Do 30. júna 2010 Komisia prijme nariadenie o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania formou aukcie, aby sa zabezpečilo jeho vykonávanie otvoreným, transparentným, harmonizovaným a nediskriminačným spôsobom. Na tieto účely by postup mal byť predvídateľný, najmä v súvislosti s harmonogramom a postupnosťou aukcií a odhadovanými množstvami kvót, ktoré sa sprístupnia. ►M5 Ak sa na základe hodnotenia pre jednotlivé priemyselné odvetvia ukáže, že sa neočakávajú žiadne významné dôsledky pre odvetvia alebo pododvetvia vystavené výraznému riziku úniku uhlíka, Komisia môže vo výnimočných prípadoch upraviť harmonogram na obdobie uvedené v článku 13 ods. 1 počínajúc 1. januárom 2013 tak, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie trhu. Komisia uskutoční najviac jednu takúto úpravu na maximálny počet 900 miliónov kvót. ◄
Aukcie sa navrhnú tak, aby:
a) prevádzkovatelia, a najmä MSP, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva, mali zabezpečený úplný, spravodlivý a rovný prístup;
b) všetci účastníci mali prístup k rovnakým informáciám v rovnakom čase a aby účastníci neohrozovali priebeh aukcie;
c) organizácia aukcií a účasť na nich boli efektívne z hľadiska nákladov a aby sa predchádzalo zbytočným administratívnym nákladom a
d) bol zabezpečený prístup ku kvótam pre malé zdroje emisií.
Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Členské štáty podávajú o každej aukcii správu týkajúcu sa riadneho vykonávania pravidiel obchodovania formou aukcie, najmä v súvislosti so spravodlivým a otvoreným prístupom, transparentnosťou, tvorbou cien a technickými a prevádzkovými aspektmi. Tieto správy sa predkladajú do jedného mesiaca od predmetnej aukcie a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.
5. Komisia monitoruje fungovanie európskeho trhu s uhlíkom. Každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní trhu s uhlíkom, ktorá obsahuje informácie o priebehu aukcií, likvidite a obchodovaných objemoch. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli Komisii poskytnuté všetky relevantné informácie najneskôr dva mesiace pred tým, ako Komisia správu schváli.
Článok 10a
Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celom Spoločenstve
1. Do 31. decembra 2010 Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 12 vrátane akýchkoľvek potrebných ustanovení na harmonizované uplatňovanie odseku 19.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov.
Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.
Pri určovaní zásad pre stanovovanie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach a pododvetviach Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.
Keď Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov porovnateľnému so znížením emisií Spoločenstva, Komisia preskúma tieto opatrenia s cieľom zabezpečiť, že bezodplatné prideľovanie sa uskutoční len v prípadoch, keď je plne odôvodnené v zmysle uvedenej dohody.
2. Pri určovaní zásad pre stanovenie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach alebo pododvetviach je východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom odvetví alebo pododvetví dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v Spoločenstve v rokoch 2007 – 2008. Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.
Nariadenia podľa článkov 14 a 15 ustanovujú na účely určovania referenčných úrovní ex ante harmonizované pravidlá monitorovania, podávania správ a overovania týkajúceho sa emisií skleníkových plynov súvisiacich s výrobou.
3. S prihliadnutím na odseky 4 a 8 a bez ohľadu na článok 10c sa bezodplatné prideľovanie nesmie vzťahovať na výrobcov elektrickej energie, zariadenia na zachytávanie CO2, potrubia na prepravu CO2 alebo na úložiská CO2.
4. V súvislosti s výrobou tepla alebo chladením sa bezodplatné kvóty prideľujú na diaľkové vykurovanie a vysokoúčinnú kogeneráciu v zmysle vymedzenia tohto pojmu v smernici 2004/8/ES s cieľom uspokojiť hospodársky odôvodnený dopyt. Po roku 2013 sa každoročne celkové pridelenie takýmto zariadeniam upraví podľa výroby takéhoto tepla o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
5. Maximálne ročné množstvo kvót, ktoré je základom na výpočet kvót pre zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a ktoré nie sú novými účastníkmi, nesmie prekročiť súčet:
a) ročného celkového množstva pre celé Spoločenstvo, ktoré sa určilo podľa článku 9, vynásobeného podielom emisií zo zariadení, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, v rámci celkových priemerných overených emisií za obdobie rokov 2005 až 2007 zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012, a
b) celkových priemerných ročných overených emisií zo zariadení v období rokov 2005 až 2007, ktoré sú zahrnuté do schémy Spoločenstva až od roku 2013 a nevzťahuje sa na ne odsek 3, upravených o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
V prípade potreby sa uplatňuje jednotný medziodvetvový korekčný faktor.
6. Členské štáty môžu prijať aj finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to s cieľom vykompenzovať tieto náklady, ak takéto finančné opatrenia sú v súlade s platnými alebo pripravovanými pravidlami štátnej pomoci v danej oblasti.
Tieto opatrenia sa zakladajú na referenčných úrovniach ex ante pre nepriame emisie CO2 na jednotku produkcie. Referenčné úrovne ex ante sa vypočítavajú pre dané odvetvie alebo pododvetvie ako súčin spotreby elektrickej energie na jednotku produkcie, ktorá zodpovedá najúčinnejším dostupným technológiám a emisií CO2 spojených s výrobou elektrickej energie v rámci priemerného európskeho energetického mixu.
7. Päť percent z množstva kvót pre celé Spoločenstvo určeného v súlade s článkami 9 a 9a na obdobie rokov 2013 až 2020 sa vyčlení pre nových účastníkov ako maximálne množstvo, ktoré sa môže prideliť novým účastníkom v súlade s pravidlami prijatými podľa odseku 1 tohto článku. Kvóty v tejto rezerve celého Spoločenstva, ktoré sa nepridelia novým účastníkom, ani sa nepoužijú podľa odsekov 8, 9 alebo 10 tohto článku v období rokov 2013 až 2020, poskytnú členské štáty na obchodovanie formou aukcie, pričom zohľadnia mieru, do akej zariadenia v členských štátoch už túto rezervu využili, v súlade s článkom 10 ods. 2, a pokiaľ ide o podrobné opatrenia a harmonogram, s článkom 10 ods. 4, ako aj s príslušnými vykonávacími ustanoveniami.
Pridelenie kvót sa upraví o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
Bezodplatne sa nesmú prideliť žiadne kvóty na výrobu elektrickej energie novými účastníkmi.
Komisia prijme do 31. decembra 2010 harmonizované pravidlá týkajúce sa uplatňovania definície, nového účastníka „najmä v súvislosti s definíciou, významného rozšírenia kapacity“.
Tieto opatrenia určené na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
8. Do 31. decembra 2015 bude k dispozícii v rezerve pre nových účastníkov až 300 miliónov kvót na podporu realizácie a prevádzky do 12 komerčných demonštračných projektov na území Únie, ktoré budú zamerané na environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (technológie CCS), ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov.
Kvóty budú k dispozícii na podporu demonštračných projektov, ktoré v geograficky vyvážených lokalitách umožňujú rozvoj širokej škály technológií CCS a inovatívnych technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré zatiaľ nie sú komerčne dostupné. Pridelenie kvót bude závisieť od overeného množstva obmedzených emisií CO2.
Projekty sa budú vyberať na základe objektívnych a transparentných kritérií vrátane požiadaviek týkajúcich sa zdieľania znalostí. Tieto kritériá a opatrenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3 a uverenia sa.
Kvóty sa vyčlenia na projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v treťom pododseku. Podpora týmto projektom sa poskytne prostredníctvom členských štátov a je doplnkom k spolufinancovaniu zo strany prevádzkovateľa zariadenia vo významnej výške. Tieto projekty by mohli byť spolufinancované aj príslušnými členskými štátmi rovnako ako inými nástrojmi. Žiadnemu projektu sa na základe mechanizmu podľa tohto odseku nepridelí podpora vyššia ako 15 % z celkového množstva kvót vyčlenených na tento účel. Tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.
9. Litva, ktorá sa v zmysle článku 1 protokolu 4 týkajúceho sa jadrovej elektrárne Ignalina v Litve, ktorý je prílohou k Aktu o pristúpení z roku 2003, zaviazala do 31. decembra 2009 uzavrieť blok 2 jadrovej elektrárne Ignalina, môže žiadať kvóty z rezervy pre nových účastníkov na obchodovanie formou aukcie v súlade s nariadením uvedeným v článku 10 ods. 4, v prípade, že celkové overené emisie Litvy v období od roku 2013 do 2015 v rámci schémy Spoločenstva prevýšia množstvo voľných kvót na emisie pochádzajúce z výroby elektrickej energie, ktoré boli vydané pre zariadenia v Litve, a tri osminy kvót Litvy na obchodovanie v období 2013 až 2020. Maximálne množstvo takýchto kvót sa rovná množstvu nadmerných emisií v tomto období rokov 2008 až 2012, pokiaľ sú tieto nadmerné emisie zvýšené emisie z výroby elektrickej energie, pričom sa odpočíta množstvo, o ktoré pridelené kvóty prevýšili overené emisie v rámci schémy Spoločenstva v Litve počas tohto obdobia. Všetky tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.
10. Každý členský štát, ktorého elektrická sieť je prepojená s Litvou a ktorý v roku 2007 doviezol z Litvy viac než 15 % elektrickej energie na pokrytie svojej spotreby, a ak nastal nárast emisií z dôvodu investícií do novej výroby elektrickej energie, môže mutatis mutandis uplatniť odsek 9 na základe podmienok stanovených v uvedenom odseku.
11. S prihliadnutím na článok 10b predstavuje suma bezodplatne pridelených kvót podľa odsekov 4 až 7 tohto článku v roku 2013 80 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1. Bezodplatné pridelenie sa potom každý rok zníži o úmernú sumu, ktorej výsledkom bude 30 % bezodplatného prideľovania v roku 2020, s cieľom dosiahnuť ukončenie bezodplatného prideľovania v roku 2027.
12. S prihliadnutím na článok 10b, v roku 2013 a v každom nasledujúcom roku až do roku 2020 sa zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, pridelia podľa odseku 1 bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1.
13. Komisia do 31. decembra 2009 a následne každých päť rokov na základe diskusie s Európskou radou určí v zmysle kritérií uvedených v odsekoch 14 až 17 zoznam odvetví alebo pododvetví uvedených v odseku 12.
Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu každoročne doplniť do zoznamu uvedeného v prvom pododseku ďalšie odvetvie alebo pododvetvie, ak je možné v rámci analytickej správy preukázať, že odvetvie či pododvetvie spĺňa kritériá uvedené v odsekoch 14 až 17 v dôsledku zmeny, ktorá významne ovplyvnila činnosť tohto odvetvia alebo pododvetvia.
Na účely uplatňovania tohto článku Komisia konzultuje s členskými štátmi, príslušnými odvetviami či pododvetviami a ďalšími relevantnými zúčastnenými stranami.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
14. Na účely určenia odvetví alebo pododvetví uvedených v odseku 12 Komisia na úrovni Spoločenstva posúdi mieru, do akej má príslušné odvetvie alebo pododvetvie na príslušnej úrovni členenia možnosť premietnuť priame náklady na požadované kvóty a nepriame náklady spôsobené vyššími cenami za elektrickú energiu v dôsledku vykonávania tejto smernice do cien výrobkov bez výraznej straty trhového podielu v porovnaní s menej účinnými zariadeniami v oblasti emisií CO2 mimo Spoločenstva. Tieto posúdenia budú vychádzať z ceny za CO2 v súlade s hodnotením vplyvov vypracovaným Komisiou, ktoré je súčasťou balíka vykonávacích opatrení pre ciele EÚ v súvislosti so zmenou klímy a obnoviteľnou energiou pre rok 2020, a ak sú k dispozícii, z údajov o obchode, výrobe a pridanej hodnote za ostatné tri roky pre každé odvetvie alebo pododvetvie.
15. Odvetvie alebo pododvetvie sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ak:
a) by suma priamych a nepriamych dodatočných nákladov spôsobených vykonávaním tejto smernice viedla priamo alebo nepriamo k podstatnému zvýšeniu výrobných nákladov, vypočítanému ako pomer hrubej pridanej hodnoty, a to najmenej o 5 %, a
b) intenzita obchodu s tretími krajinami definovaná ako pomer medzi celkovou hodnotou vývozov do tretích krajín plus hodnotou dovozov z tretích krajín a celkovým objemom trhu pre Spoločenstvo (ročný obrat spolu s celkovým dovozom z tretích krajín) je vyššia ako 10 %.
16. Bez ohľadu na odsek 15 sa odvetvie alebo pododvetvie považuje za také, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ak:
a) by suma priamych a nepriamych dodatočných nákladov spôsobených vykonávaním tejto smernice viedla k mimoriadne veľkému zvýšeniu výrobných nákladov, vypočítanému ako pomer hrubej pridanej hodnoty, a to najmenej o 30 %, alebo
b) ak intenzita obchodu s tretími krajinami definovaná ako pomer medzi celkovou hodnotou vývozov do tretích krajín plus hodnotou dovozov z tretích krajín a celkovým objemom trhu pre Spoločenstvo (ročný obrat spolu s celkovým dovozom z tretích krajín) je vyššia ako 30 %.
17. Zoznam uvedený v odseku 13 možno doplniť po dokončení kvalitatívneho posúdenia, pričom sa v prípade dostupnosti príslušných údajov zohľadnia tieto kritériá:
a) miera, do akej môžu jednotlivé zariadenia v príslušnom odvetví alebo pododvetví znížiť svoje úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie, prípadne vrátane zvýšenia výrobných nákladov v dôsledku príslušných investícií, napríklad na základe najúčinnejších technológií;
b) súčasné i predpokladané charakteristiky trhu vrátane toho, keď sa miera vplyvu obchodu a nárast priamych aj nepriamych nákladov približujú jednej z prahových hodnôt uvedených v odseku 16;
c) ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií a/alebo premiestňovania.
18. Zoznam uvedený v odseku 13 bude vypracovaný po tom, ako sa v prípade dostupnosti príslušných údajov zohľadní:
a) miera, do akej sa tretie krajiny, ktoré predstavujú rozhodujúci podiel celosvetovej produkcie v odvetviach alebo pododvetviach považovaných za odvetvia ohrozené únikom uhlíka, pevne zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov v príslušných odvetviach alebo pododvetviach, a to v rozsahu porovnateľnom s rozsahom, v akom svoje záväzky prijalo Spoločenstvo, a v rovnakom časovom rámci, a
b) miera, v akej je účinnosť zariadení umiestnených v týchto krajinách v oblasti emisií CO2 porovnateľná s účinnosťou v oblasti emisií CO2 v Spoločenstve.
19. Žiadne kvóty sa bezodplatne nepridelia zariadeniu, ktoré zastavilo svoju prevádzku, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže príslušnému orgánu, že toto zariadenie bude v určitom a primeranom čase opäť pokračovať vo výrobe. Zariadenia, ktorým uplynula platnosť povolenia na emisie skleníkových plynov alebo sa im toto povolenie odňalo, a zariadenia, ktorých prevádzkovanie alebo pokračovanie prevádzkovania je technicky nemožné, sa považujú za zariadenia so zastavenou prevádzkou.
20. Ako súčasť opatrení prijatých podľa odseku 1 Komisia zahrnie opatrenia na definovanie zariadení, ktoré čiastočne ukončili činnosť alebo podstatne znížili svoju kapacitu, a v prípade potreby aj opatrenia na zodpovedajúcu úpravu kvót, ktoré sú im bezodplatne pridelené.
Článok 10b
Opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka
1. Komisia do 30. júna 2010 na základe výsledku medzinárodných rokovaní a rozsahu zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý z týchto rokovaní vyplynie, ako aj po konzultáciách so všetkými významnými sociálnymi partnermi predloží Európskemu parlamentu a Rade analytickú správu o posúdení situácie, pokiaľ ide o niektoré energeticky náročné odvetvia alebo pododvetvia, o ktorých sa určilo, že sú vystavené vysokému riziku úniku uhlíka. Túto správu doplnia vhodné návrhy, medzi ktoré môžu patriť tieto opatrenia:
a) úprava podielu kvót, ktoré tieto odvetvia alebo pododvetvia bezodplatne dostali podľa článku 10a;
b) začlenenie do schémy Spoločenstva dovozcov výrobkov, ktoré sa vyrobili v odvetviach alebo pododvetviach určených v súlade s článkom 10a;
c) posúdenie dosahu úniku uhlíka na energetickú bezpečnosť členských štátov, najmä v prípade nevyhovujúcich elektrických prepojení so zvyškom Únie, a v prípade, že jestvujú prepojenia s tretími krajinami, a vhodné opatrenia v tomto smere.
Pri zvažovaní vhodnosti jednotlivých opatrení sa do úvahy berú aj všetky záväzné odvetvové dohody, ktoré vedú ku globálnemu zníženiu emisií skleníkových plynov v rozsahu potrebnom na účinný boj proti zmene klímy a možno ich monitorovať, overovať a podliehajú záväzným vykonávacím pravidlám.
2. Komisia do 31. marca 2011 zhodnotí, či je pravdepodobné, že rozhodnutia prijaté v otázke primeranosti kvót pridelených bezodplatne odvetviam alebo pododvetviam v súlade s odsekom 1, vrátane dôsledkov stanovenia referenčných úrovní ex ante v súlade s článkom 10a ods. 2 budú mať významný vplyv na množstvo kvót, s ktorými budú členské štáty obchodovať v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), v porovnaní so scenárom plného obchodovania vo všetkých odvetviach v roku 2020. Ak to bude vhodné, predloží príslušné návrhy Európskemu parlamentu a Rade, pričom zohľadní možné dôsledky takýchto návrhov pre rozdelenie kvót.
Článok 10c
Možnosť prechodného prideľovania bezodplatných kvót v súvislosti s modernizáciou výroby elektrickej energie
1. Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 môžu členské štáty prechodne prideľovať bezodplatné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ktoré sú v prevádzke do 31. decembra 2008, alebo zariadeniam na výrobu elektrickej energie, v súvislosti s ktorými bol proces investícií fyzicky iniciovaný do toho istého dňa, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
a) vnútroštátna elektrická sieť nebola v roku 2007 priamo ani nepriamo pripojená k sústave prepojenej siete, ktorú prevádzkuje Únia pre koordináciu prenosu elektrickej energie (UCTE);
b) vnútroštátna elektrická sieť bola v roku 2007 priamo alebo nepriamo pripojená k sieti, ktorú prevádzkuje UCTE, iba prostredníctvom jediného vedenia s kapacitou nižšou ako 400 MW, alebo
c) v roku 2006 bolo viac ako 30 % elektrickej energie vyrobených z jediného fosílneho paliva a HDP na obyvateľa pri trhových cenách nepresiahol 50 % priemerného HDP na obyvateľa Spoločenstva v trhových cenách.
Príslušný členský štát predloží Komisii národný plán umožňujúci investície do modernizácie infraštruktúry a do čistých technológií. Národný plán tiež umožňuje diverzifikáciu energetického mixu členského štátu a dodávok energie v hodnote, ktorá čo najviac zodpovedá trhovej hodnote bezodplatných kvót súvisiacich so zamýšľanými investíciami, pričom zohľadní potrebu čo najviac obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Príslušný členský štát každoročne predloží Komisii správu o uskutočnených investíciách do modernizácie infraštruktúry a do čistých technológií. Investície zrealizované v období od 25. júna 2009 možno zohľadniť na tento účel.
2. Prechodne prideľované bezodplatné kvóty sa odpočítajú od množstva kvót, s ktorými by inak príslušný členský štát obchodoval formou aukcie podľa článku 10 ods. 2. V roku 2013 nepresiahne celkové množstvo prechodne pridelených bezodplatných kvót hranicu 70 % priemerného ročného množstva overených emisií v období rokov 2005 až 2007 od týchto výrobcov elektrickej energie za objem zodpovedajúci hrubej konečnej vnútroštátnej spotrebe príslušného členského štátu a následne sa bude postupne znižovať, čoho výsledkom bude koniec bezodplatného prideľovania v roku 2020. Príslušné emisie členských štátov, ktoré sa nepodieľali na schéme Spoločenstva v roku 2005, sa vypočítajú na základe ich overených emisií registrovaných v schéme Spoločenstva podľa stavu v schéme Spoločenstva v roku 2007.
Príslušný členský štát môže stanoviť, že kvóty prideľované podľa tohto článku môže prevádzkovateľ príslušného zariadenia využiť iba na odovzdávanie kvót podľa článku 12 ods. 3 v súvislosti s emisiami z tohto zariadenia počas roku, na ktorý sú kvóty pridelené.
3. Prideľovanie kvót prevádzkovateľom sa zakladá na prideľovaní kvót v rámci overených emisií v období rokov 2005 až 2007 alebo na referenčnej úrovni ex ante vychádzajúcej z váženého priemeru úrovne emisií najúčinnejšej výroby elektrickej energie z hľadiska skleníkových plynov v rámci schémy Spoločenstva pre zariadenia využívajúce rôzne palivá. Vážené hodnoty môžu odrážať podiely rôznych palív na výrobe elektrickej energie v príslušnom členskom štáte. Komisia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2 poskytne pokyny, ktoré zabezpečia, aby metóda prideľovania kvót zabránila neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa minimalizovali negatívne dôsledky podnetov na znižovanie emisií.
4. Každý členský štát pri uplatňovaní tohto článku vyžaduje od výrobcov elektrickej energie a prevádzkovateľov sietí, ktorí ich využívajú, aby každých 12 mesiacov podávali správy o realizácií svojich investícií uvedených vo vnútroštátnom pláne. Členské štáty informujú o tom Komisiu a tieto správy zverejňujú.
5. Každý členský štát, ktorý plánuje prideliť kvóty na základe tohto článku, predloží Komisii do 30. septembra 2011 žiadosť, ktorá obsahuje navrhovanú metódu prideľovania a jednotlivé prideľované kvóty. Žiadosť musí obsahovať:
a) dôkaz o tom, že členský štát spĺňa aspoň jednu podmienku ustanovenú v odseku 1;
b) zoznam zariadení, ktorých sa žiadosť týka, množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť každému zariadeniu v súlade s odsekom 3, a usmernenie Komisie;
c) vnútroštátny plán uvedený v odseku 1 druhom pododseku;
d) ustanovenia o kontrole a presadzovaní v súvislosti s plánovanými investíciami v súlade s vnútroštátnym plánom;
e) informácie, ktoré preukazujú, že kvóty nespôsobia nepatričné narušenie hospodárskej súťaže.
6. Komisia posúdi žiadosť so zohľadnením kritérií stanovených v odseku 5 a môže žiadosť alebo akýkoľvek jej aspekt zamietnuť do 6 mesiacov po prijatí náležitých informácií.
7. Dva roky pred koncom obdobia, počas ktorého môže členský štát prechodne prideliť bezodplatné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ktoré sú v prevádzke do 31. decembra 2008, Komisia posúdi pokrok vykonaný v oblasti vykonávania národného plánu. Ak Komisia na žiadosť príslušného členského štátu zváži, že je potrebné toto obdobie prípadne predĺžiť, môže Európskemu parlamentu a Rade predložiť príslušné návrhy, vrátane podmienok, ktoré by sa mali v prípade takéhoto predĺženia splniť.
Článok 11
Vnútroštátne vykonávacie opatrenia
1. Každý členský štát do 30. septembra 2011 uverejní a predloží Komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel uvedených v článku 10a ods. 1 a článku 10c.
2. Príslušné orgány každoročne do 28. februára určia množstvo kvót, ktoré sa majú v danom roku prideliť, vypočítané podľa článkov 10, 10a a 10c.
3. Členské štáty nesmú prideľovať bezodplatné kvóty podľa odseku 2 zariadeniam, ktorých zapísanie do zoznamu uvedeného v odseku 1 Komisia zamietla.
KAPITOLA IV
USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA LETECKÚ DOPRAVU A STACIONÁRNE ZARIADENIA
Článok 11a
Používanie CER a ERU z projektových aktivít v schéme Spoločenstva pred nadobudnutím platnosti medzinárodnej dohody o zmene klímy
1. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 ods. 3 a 4, uplatňujú sa odseky 2 až 7 tohto článku.
2. Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, môžu požiadať príslušný orgán, aby im vydal tieto kvóty platné na obdobie od roku 2013 výmenou za CER a ERU vydané v súvislosti so znížením emisií do roku 2012 z typov projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012.
Príslušný orgán vykoná takúto výmenu na požiadanie do 31. marca 2015.
3. Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER a ERU z projektov zaregistrovaných pred rokom 2013, ktoré boli vydané v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty platné od roku 2013.
Prvý pododsek sa uplatňuje na CER a ERU na všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012.
4. Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER vydaných v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty z nových projektov, ktoré sa začali od roku 2013 v najmenej rozvinutých krajinách.
Prvý pododsek sa uplatňuje na CER pre všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012, kým tieto krajiny neratifikujú príslušnú dohodu so Spoločenstvom alebo do roku 2020, podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastane skôr.
5. Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8 a v prípade, že rokovanie o medzinárodnej dohode o zmene klímy sa neuzavrie do 31. decembra 2009, kredity z projektov alebo iných činností na zníženie emisií sa môžu využiť v schéme Spoločenstva v súlade s dohodami uzavretými s tretími krajinami, s uvedením úrovne čerpania. Prevádzkovatelia majú v súlade s takýmito dohodami možnosť použiť kredity z projektových aktivít v týchto tretích krajinách na splnenie svojich záväzkov v rámci schémy Spoločenstva.
6. V každej dohode uvedenej v odseku 5 sa ustanovuje používanie kreditov v schéme Spoločenstva z typov projektov, ktoré sa mohli používať v schéme Spoločenstva v období rokov 2008 až 2012, vrátane obnoviteľných energií alebo technológií energetickej účinnosti, ktorými sa podporuje technologický transfer a trvalo udržateľný rozvoj. V každej takejto dohode sa môže ustanoviť aj používanie kreditov z projektov, v ktorých je použitý základ pod úrovňou bezodplatného pridelenia kvót podľa opatrení uvedených v článku 10a alebo pod úrovňami, ktoré vyžadujú právne predpisy Spoločenstva.
7. Po dosiahnutí medzinárodnej dohody o zmene klímy sa v schéme Spoločenstva prijmú od 1. januára 2013 len kredity z projektov z tretích krajín, ktoré uvedenú dohodu ratifikovali.
8. Všetci existujúci prevádzkovatelia budú môcť používať kredity v období od roku 2008 do roku 2020 buď do množstva, ktoré im bolo povolené na roky 2008 až 2012, alebo do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktoré nebude stanovené pod hranicu 11 % ich pridelených kvót z obdobia rokov 2008 až 2012, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je najvyššia.
Prevádzkovatelia budú môcť používať kredity nad hranicou 11 % uvedené v prvom pododseku do takého množstva, aby sa ich kombinované bezodplatné kvóty v rokoch 2008 až 2012 a celkový nárok projektových kreditov rovnali určitému percentuálnemu podielu ich overených emisií z obdobia rokov 2005 až 2007.
Noví účastníci vrátane nových účastníkov za obdobie 2008 až 2012, ktorí nedostali bezodplatné kredity ani právo používať CER a ERU v rokoch 2008 až 2012, a nové odvetvia budú môcť použiť kredity do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktorý nebude stanovený pod hranicu 4,5 % ich overených emisií z obdobia rokov 2013 – 2020. Prevádzkovatelia lietadiel budú môcť použiť kredity do množstva zodpovedajúceho percentuálnemu podielu, ktorý nebude stanovený pod hranicu 1,5 % ich overených emisií z obdobia rokov 2013 až 2020.
Prijmú sa opatrenia, ktoré špecifikujú presné percentá na uplatňovanie prvého, druhého a tretieho pododseku. Minimálne jedna tretina dodatočného množstva, ktoré sa má distribuovať existujúcim prevádzkovateľom nad hranicou prvého percentuálneho podielu uvedeného v prvom pododseku, sa distribuuje prevádzkovateľom, ktorí mali najnižšiu úroveň kombinovaných priemerných bezodplatných kvót a použitia projektových kreditov v období rokov 2008 až 2012.
Uvedené opatrenia zabezpečia, že celkové použitie povolených kreditov neprekročí 50 % zníženia všetkých existujúcich odvetví celého Spoločenstva pod úroveň z roku 2005 v rámci schémy Spoločenstva v rokoch 2008 až 2020 a 50 % zníženia celého Spoločenstva pod úroveň z roku 2005 v nových odvetviach a v leteckej doprave v období od dátumu ich zahrnutia do schémy Spoločenstva až do roku 2020.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
9. Od 1. januára 2013 sa môžu uplatňovať opatrenia na obmedzenie používania osobitných kreditov z typov projektov.
Uvedené opatrenia stanovia aj dátum, od ktorého sa budú kredity podľa odsekov 1 až 4 používať v súlade s týmito opatreniami. Tento dátum bude najskôr šesť mesiacov po prijatí opatrení alebo najneskôr tri roky po ich prijatí.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3. Keď o to niektorý členský štát požiada, Komisia zváži predloženie návrhu týchto opatrení výboru.
Článok 11b
Projektové aktivity
1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že základné línie pre projektové aktivity, ako sú aktivity vymedzené rozhodnutiami následne prijatými na základe UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, vykonávané v krajinách, ktoré podpísali zmluvu o pristúpení k únii, sú v úplnom súlade s acquis communataire, vrátane dočasných výnimiek stanovených v zmluve o pristúpení.
Spoločenstvo a jeho členské štáty povolia projektové aktivity len vtedy, ak majú všetci účastníci projektu hlavné sídlo buď v krajine, ktorá ratifikovala medzinárodnú dohodu týkajúcu sa takýchto projektov, alebo v krajine alebo v subfederálnom alebo regionálnom správnom celku, ktorý je spojený so schémou Spoločenstva podľa článku 25.
2. Okrem toho, čo je uvedené v odsekoch 3 a 4, členské štáty, v ktorých sa vykonávajú projektové aktivity, zabezpečia, aby žiadne ERU alebo CER neboli vydané pre zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov ►M2 z činností ◄ , ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.
3. Až do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity, ktoré priamo znižujú alebo obmedzujú emisie zariadenia, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak prevádzkovateľ tohto zariadenia zruší rovnaký počet kvót.
4. Do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity SP a MČR, ktoré nepriamo znižujú alebo obmedzujú úroveň emisií zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak sa zruší v národnom registri rovnaký počet kvót členského štátu s pôvodom ERU alebo CER.
5. Členský štát, ktorý povolí súkromným alebo verejným subjektom zúčastňovať sa na projektových aktivitách, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zabezpečuje, aby takáto účasť bola v súlade s príslušnými usmerneniami, metódami a postupmi prijatými podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu.
6. Pokiaľ ide o projektové aktivity v oblasti výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou viac ako 20 MW, členské štáty pri schvaľovaní týchto projektových aktivít zabezpečujú, aby sa príslušné medzinárodné normy a usmernenia, vrátane tých, ktoré obsahuje správa Svetovej komisie pre priehrady z novembra roku 2000 „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“, dodržiavali počas rozvoja týchto projektových aktivít.
7. Komisia prijme vykonávacie opatrenia k odsekom 3 a 4, najmä na zamedzenie dvojitého započítania, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2. Komisia prijme vykonávacie opatrenia k odseku 5 tohto článku, pokiaľ hostiteľská strana spĺňa všetky požiadavky spôsobilosti pre projektové činnosti JI. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 12
Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty mohli prenášať medzi:
a) osobami v spoločenstve,
b) osobami v spoločenstve a osobami z tretích krajín, kde sú takéto kvóty uznané v súlade s postupom podľa článku 25 bez akýchkoľvek obmedzení, okrem tých, ktoré obsahuje táto smernica alebo ktoré sú prijaté podľa tejto smernice.
1a. Komisia do 31. decembra 2010 preskúma, či je trh s emisnými kvótami dostatočne chránený pred obchodovaním s využitím dôverných informácií alebo manipuláciou s trhom, a v prípade potreby podá vhodné návrhy, aby zabezpečila takúto ochranu. Možno použiť príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( 2 ) s akýmikoľvek potrebnými úpravami potrebnými na ich uplatnenie v obchode s komoditami.
2. Členské štáty zabezpečia, aby kvóty vydané príslušným orgánom iného členského štátu boli uznané s cieľom ►M2 splniť záväzky prevádzkovateľa lietadla podľa odseku 2a alebo ◄ splniť záväzky prevádzkovateľa podľa odseku 3.
2a. Riadiace členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku každý prevádzkovateľ lietadla odstúpil množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z leteckých činností uvedených v prílohe I, ktoré tento prevádzkovateľ uskutočňuje, za prechádzajúci kalendárny rok, ktoré boli overené v súlade s článkom 15. Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto kvóty, ktoré sa odstúpili v súlade s týmto odsekom, následne zrušili.
3. V období do 31. decembra 2020 členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené. V období začínajúcom od 1. januára 2021 členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
3-a. Pokiaľ to bude potrebné a tak dlho, ako to bude potrebné s cieľom chrániť environmentálnu integritu EU ETS, sa prevádzkovateľom lietadiel a iným prevádzkovateľom v rámci EU ETS zakáže používanie kvót, ktoré vydáva členský štát, v ktorom sa na prevádzkovateľov lietadiel a iných prevádzkovateľov nevzťahujú povinnosti. Právny akt uvedený v článku 19 určí opatrenia, ktoré sa zavedú v prípadoch uvedených v tomto odseku.
3a. Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká pri emisiách, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a prevážajú na trvalé uloženie do zariadenia s platným povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 3 ).
4. Členské štáty vykonajú potrebné kroky, aby sa kvóty zrušili, kedykoľvek o to požiada ich držiteľ.
5. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 10c.
Článok 13
Platnosť kvót
1. Kvóty vydané od 1. januára 2013 sú platné pre emisie počas osemročných období, ktoré sa začínajú 1. januára 2013.
2. Štyri mesiace po začiatku každého obdobia uvedeného v odseku 1 zruší príslušný orgán kvóty, ktoré už nie sú platné a ktoré neboli odovzdané a zrušené v súlade s článkom 12.
Členské štáty vydajú kvóty osobám na aktuálne obdobie, aby nahradili kvóty, ktorých sú držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom. Podobným spôsobom sa kvóty, ktoré sa nachádzajú v trhovej stabilizačnej rezerve a ktoré už nie sú platné, nahradia kvótami, ktoré sú platné pre aktuálne obdobie.
Článok 14
Monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách
1. Do 31. decembra 2011 Komisia prijme nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností uvedených v prílohe I a v prípade potreby o údajoch z týchto činností, na monitorovanie údajov o tonokilometroch a podávanie správ o nich na účely článkov 3e alebo 3f; uvedené nariadenie vychádza zo zásad monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV a uvedie sa v ňom potenciál globálneho otepľovania jednotlivých skleníkových plynov v požiadavkách na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách pre daný plyn.
Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
2. V nariadení uvedenom v odseku 1 sa zohľadnia najpresnejšie a najaktuálnejšie dostupné vedecké dôkazy, najmä z IPPC, a takisto sa môže konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej súťaži. Uvedené nariadenie môže tiež konkretizovať povinnosti nezávisle overovať tieto informácie.
K týmto požiadavkám môže patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie, na ktoré sa vzťahuje schéma Spoločenstva a ktoré súvisia s výrobou takýchto tovarov.
3. Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia alebo prevádzkovateľ lietadla v súlade s nariadením uvedeným v odseku 1 monitoroval emisie a podával príslušnému orgánu správy o emisiách z daného zariadenia alebo od 1. januára 2010 z lietadla, ktoré prevádzkuje, v každom kalendárnom roku po skončení daného roku.
4. Súčasťou nariadenia uvedeného v odseku 1 môžu byť aj požiadavky používania automatizovaných systémov a formátov výmeny údajov určených na harmonizáciu komunikácie o pláne monitorovania, ročná správa o emisiách a činnosti overovania medzi prevádzkovateľom, overovateľom a príslušnými orgánmi.
Článok 15
Overovanie a akreditácia
Členské štáty zabezpečia, aby boli správy podané prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi lietadiel podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa od tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.
Komisia môže prijať podrobné ustanovenia na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov, ktoré majú overovatelia používať, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.
Do 31. decembra 2011 Komisia prijme nariadenie o overovaní správ o emisiách podľa zásad stanovených v prílohe V a o akreditácii a kontrole overovateľov. V tomto nariadení sa konkretizujú podmienky akreditácie a odnímania akreditácie, vzájomného uznávania a v prípade potreby aj vzájomného overovania akreditačných orgánov (peer evaluation).
Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 15a
Zverejňovanie informácií a služobné tajomstvo
Členské štáty a Komisia zabezpečia, že všetky rozhodnutia a správy týkajúce sa množstva a prideľovania kvót, ako aj monitorovania, podávania správ a overovania emisií sa ihneď zverejnia náležitým spôsobom zaručujúcim nediskriminačný prístup k týmto informáciám.
Informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, sa nesmú oznamovať inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadov, ktoré uvádzajú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia.
Článok 16
Pokuty
1. Členské štáty ustanovia pravidlá pre pokuty uplatniteľné na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania takýchto pravidiel. Prijaté pokuty musia byť účinné, proporčné a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii ►M2 ————— ◄ a bezodkladne oznámia akékoľvek ich dodatočné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.
2. Členské štáty zabezpečia zverejnenie mien prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel, ktorí porušujú požiadavky na odovzdanie dostatočného množstva kvót podľa tejto smernice.
3. Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorý neodovzdá dostatočné kvóty do 30. apríla každého roku na pokrytie emisií za predchádzajúci rok, bol povinný uhradiť pokutu za prekročenie emisií. Pokuta za prekročenie emisií je 100 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledujúci kalendárny rok.
4. Pokuty za prekročenie emisií týkajúce sa kvót vydaných od 1. januára 2013 sa zvýšia v súlade s európskym indexom spotrebiteľských cien.
5. V prípade, že prevádzkovateľ lietadla nespĺňa požiadavky podľa tejto smernice, a ak sa ich splnenie nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, jeho riadiaci členský štát môže Komisiu požiadať, aby v súvislosti s dotknutým prevádzkovateľom lietadla rozhodla o uložení zákazu prevádzky.
6. Každá žiadosť riadiaceho členského štátu podľa odseku 5 obsahuje:
a) dôkaz, že prevádzkovateľ lietadla nesplnil svoje povinnosti podľa tejto smernice;
b) podrobnosti o donucovacom opatrení, ktoré prijal tento členský štát;
c) odôvodnenie uloženia zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a
d) odporúčanie týkajúce sa rozsahu zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a akékoľvek podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať.
7. Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru.
8. Prijatiu rozhodnutia po prijatí žiadosti podľa odseku 5 by mali v prípade potreby, a ak je to možné, predchádzať konzultácie s orgánmi zodpovednými za regulačný dohľad nad dotknutým prevádzkovateľom lietadla. Vždy keď je to možné, konzultácie uskutoční Komisia spoločne s členskými štátmi.
9. Komisia pri zvažovaní, či prijme rozhodnutie po prijatí žiadosti podľa odseku 5, poskytne dotknutému prevádzkovateľovi lietadla podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré sú základom takéhoto rozhodnutia. Dotknutý prevádzkovateľ lietadla má príležitosť predložiť Komisii písomné pripomienky do 10 pracovných dní odo dňa poskytnutia uvedených skutočností.
10. Na žiadosť členského štátu Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 prijať rozhodnutie o uložení zákazu prevádzky dotknutému prevádzkovateľovi lietadla.
11. Každý členský štát vykonáva na svojom území akékoľvek rozhodnutia prijaté podľa odseku 10. Informuje Komisiu o akýchkoľvek opatreniach prijatých na účely vykonávania takýchto rozhodnutí.
12. Ak je to vhodné, ustanovia sa podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tomto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 17
Prístup k informáciám
Rozhodnutia o pridelení kvót, informácie o projektových aktivitách, na ktorých sa členské štáty zúčastňujú, alebo na ktorých povolili účasť súkromným alebo verejným subjektom, a správy o emisiách vyžadované podľa povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES.
Článok 18
Príslušný orgán
Členské štáty uskutočnia potrebné správne úpravy, vrátane určenia vhodného príslušného orgánu alebo orgánov na vykonávanie pravidiel tejto smernice. Ak je určený viac ako jeden príslušný orgán, musí byť ich činnosť podľa tejto smernice koordinovaná.
Členské štáty zabezpečia najmä koordináciu medzi ich určenými ústrednými bodmi pre schvaľovanie projektových aktivít podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Kjótskeho protokolu a ich určenými vnútroštátnymi úradmi na vykonanie článku 12 Kjótskeho protokolu určenými v súlade s rozhodnutiami následne prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
Článok 18a
Riadiaci členský štát
1. Riadiacim členským štátom vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla je:
a) v prípade prevádzkovateľa lietadla s platnou prevádzkovou licenciou, ktorú vydal členský štát v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov ( 4 ), ten členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi lietadla, a
b) vo všetkých ostatných prípadoch členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré tento prevádzkovateľ lietadla uskutočnil vo východiskovom roku.
2. Ak sa počas prvých dvoch rokov akéhokoľvek obdobia uvedeného v článku 3c žiadne zo započítaných emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi uskutočňovanými prevádzkovateľom lietadla, ktorý patrí do pôsobnosti odseku 1 písm. b) tohto článku, nepridelia jeho riadiacemu členskému štátu, prevádzkovateľ lietadla sa na ďalšie obdobie prevedie pod iný riadiaci členský štát. Novým riadiacim členským štátom je členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré uskutočňoval prevádzkovateľ lietadla počas prvých dvoch rokov predchádzajúceho obdobia.
3. Komisia na základe najvhodnejších dostupných informácií:
a) do 1. februára 2009 uverejní zoznam prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, pričom uvedie riadiaci členský štát pre každého prevádzkovateľa lietadla v súlade s odsekom 1, a
b) do 1. februára každého nasledujúceho roku aktualizuje tento zoznam s cieľom zaradiť do neho prevádzkovateľov lietadiel, ktorí následne vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I.
4. Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracovať usmernenia týkajúce sa správy prevádzkovateľov lietadiel riadiacimi členskými štátmi podľa tejto smernice.
5. Na účely odseku 1 „východiskový rok“ znamená vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla, ktorý začal s prevádzkou v Spoločenstve po 1. januári 2006, prvý kalendárny rok prevádzky; a vo všetkých ostatných prípadoch kalendárny rok začínajúci sa 1. januára 2006.
Článok 18b
Pomoc od Eurocontrolu
Komisia môže na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článku 18a požiadať o pomoc Eurocontrol alebo inú príslušnú organizáciu a v tomto zmysle môže uzavrieť všetky príslušné dohody s týmito organizáciami.
Článok 19
Registre
1. Kvóty vydané od 1. januára 2012 sa evidujú v registri Spoločenstva, aby vykonával postupy týkajúce sa prevádzky holdingových účtov otvorených v členskom štáte a prideľovania, odovzdávania a rušenia kvót na základe nariadenia Komisie uvedeného v odseku 3.
Každý členský štát bude môcť splniť vykonanie povolených operácií podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
2. Každá osoba môže byť držiteľom kvót. Register musí byť prístupný verejnosti a musí obsahovať oddelené účty, aby sa zaznamenávali kvóty vlastnené každou osobou, ktorej alebo od ktorej sa kvóty vydávajú alebo prenášajú.
3. Na vykonávanie tejto smernice prijme Komisia nariadenie o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov vo forme normalizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót tak, aby sa umožnil prístup verejnosti a zachovanie dôvernosti a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu. Toto nariadenie bude obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa používania CZE a JZE v systéme Spoločenstva a monitorovanie úrovne takéhoto používania. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
4. Nariadenie uvedené v odseku 3 obsahuje vhodné metódy na uskutočňovanie transakcií a iných operácií v registri Spoločenstva určených na vykonávanie opatrení uvedených v článku 25 ods. 1b. Uvedené nariadenie obsahuje aj postupy pri riadení zmien a incidentov v registri Spoločenstva, pokiaľ ide o otázky odseku 1 tohto článku. Obsahuje vhodné metódy pre register Spoločenstva, ktoré zabezpečujú, aby sa umožnili iniciatívy členských štátov týkajúce sa zlepšenia efektívnosti, riadenia administratívnych nákladov a opatrení na kontrolu kvality.
Článok 20
Ústredný správca
1. Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie nezávislý protokol o transakciách, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.
2. Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registroch prostredníctvom nezávislého protokolu transakcií, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku žiadnym nezrovnalostiam pri vydávaní, prenosu a zrušení kvót.
3. Ak prostredníctvom automatizovanej kontroly dôjde k nálezu nezrovnalostí, ústredný správca informuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty, ktoré nesmú príslušné transakcie alebo akékoľvek ďalšie transakcie súvisiace s dotknutými kvótami zaregistrovať, pokiaľ sa nezrovnalosti nevyriešia.
Článok 21
Podávanie správ členskými štátmi
1. Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. ►M4 Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, prevádzke registrov, uplatňovaniu vykonávacích opatrení na monitorovanie a podávanie správ, overovaniu a akreditácii a otázkam súvisiacim s dodržiavaním tejto smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave kvót. ◄ Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. Správa je vpracovaná na základe dotazníku alebo návodu navrhnutom Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy.
2. Na základe správ uvedených v odseku 1 vydá Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice do troch mesiacov od prijatia správ od členských štátov.
3. Komisia organizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov o vývoji v otázkach prideľovania a používania CER a ERU v schéme Spoločenstva, prevádzkovania registrov, monitorovania, podávania správ, overovania, akreditácie, informačných technológií a dodržiavania tejto smernice.
Článok 21a
Podpora aktivít budovania kapacít
V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie Komisia a členské štáty podporia aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, s cieľom pomôcť im naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť angažovanie sa subjektov vo vývoji a vykonávaní projektov SP a MČR.
Článok 22
Zmeny a doplnenia príloh
Prílohy k tejto smernici s výnimkou príloh I, IIa a IIb možno zmeniť a doplniť s ohľadom na správy uvedené v článku 21 a na skúsenosti s uplatňovaním tejto smernice. Prílohy IV a V sa môžu zmeniť a doplniť s cieľom zlepšiť monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 23
Výbor
1. Komisii pomáha výbor ustanovený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS.
2. Kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.
Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
Článok 24
Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov
1. Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity schémy Spoločenstva a spoľahlivosti plánovanej schémy monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a skleníkových plynov schváli Komisia:
a) v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, ak ide o začlenenie zariadení, na ktoré sa nevzťahuje príloha I, alebo
b) v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3, ak ide o začlenenie činností a skleníkových plynov, ktoré nie sú uvedené v prílohe I. Tieto opatrenia sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením.
2. Keď sa začlenenie dodatočných činností a plynov schváli, Komisia môže zároveň oprávniť vydanie dodatočných kvót a môže povoliť iným členským štátom, aby takéto dodatočné činnosti a plyny začlenili.
3. Na podnet Komisie alebo na požiadanie členského štátu sa môže prijať nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú v prílohe I uvedené ako kombinácia, ak toto monitorovanie a podávanie správ možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.
Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 24a
Harmonizácia pravidiel projektov, ktorými sa znižujú emisie
1. Okrem začlenenia stanoveného v článku 24 sa môžu prijať vykonávacie opatrenia na vydávanie kvót alebo kreditov v prípade projektov, ktoré spravujú členské štáty a ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, ktoré nespadajú do schémy Spoločenstva.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Žiadne takéto opatrenia nesmú mať za následok dvojité započítanie zníženia emisií ani byť prekážkou uskutočnenia iných politických opatrení na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje schéma Spoločenstva. Opatrenia sa prijmú len vtedy, keď začlenenie nie je možné v súlade s článkom 24, a v ďalšom preskúmaní schémy Spoločenstva sa vezme do úvahy harmonizácia pokrytia týchto emisií v celom Spoločenstve.
2. Môžu sa prijať vykonávacie opatrenia, v ktorých sa ustanovia podrobnosti o kreditoch s ohľadom na projekty na úrovni Spoločenstva uvedené v odseku 1.
Tieto opatrenia určené na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
3. Členský štát môže odmietnuť vydávať kvóty alebo kredity na svojom území v súvislosti s určitými typmi projektov, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov.
Takéto projekty sa vykonajú na základe dohody členského štátu, v ktorom sa projekt uskutočňuje.
Článok 25
Spojenie s ostatnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov
1. Mali by sa uzavrieť dohody s tretími krajinami, uvedenými v prílohe B Kjótskeho protokolu, ktoré ratifikovali protokol, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie kvót medzi systémom spoločenstva a ďalšími systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 300 zmluvy.
1a. Je možné uzavrieť dohody s cieľom ustanoviť uznávanie kvót medzi schémou Spoločenstva a zlučiteľnými povinnými schémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií ustanovenými v ktorejkoľvek inej krajine alebo subfederálnom alebo regionálnom správnom celku.
1b. Je možné uzavrieť nezáväzné dohody s tretími krajinami alebo subfederálnymi alebo regionálnymi správnymi celkami s cieľom ustanoviť administratívnu a technickú koordináciu, pokiaľ ide o kvóty v schéme Spoločenstva alebo v iných povinných schémach obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií.
2. Ak bola uzavretá dohoda podľa odseku 1, Komisia prijme potrebné ustanovenia týkajúce sa vzájomného uznávania kvót v zmysle tejto dohody. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Článok 25a
Opatrenia tretích krajín na zníženie vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy
1. V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny.
V prípade potreby Komisia môže prijať zmeny a doplnenia, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú podľa štvrtého pododseku nevyhnutné na základe dohody. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh akýchkoľvek iných zmien a doplnení tejto smernice.
Ak je to vhodné, aj Komisia môže v súlade s článkom 300 ods. 1 zmluvy odporučiť Rade, aby začala rokovania s cieľom uzavrieť dohodu s dotknutou treťou krajinou.
2. Spoločenstvo a jeho členské štáty pokračujú v snahe o dohodu o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. Na základe takejto dohody Komisia zváži, či sú zmeny a doplnenia tejto smernice v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prevádzkovateľov lietadiel, potrebné.
Článok 26
Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES
Do článku 9 ods. 3 smernice 96/61/ES sa vkladajú tieto pododseky:
„Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ktorou sa zriaďuje systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( *1 ) vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje emisnú limitnú hodnotu pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I smernice 2003/87/ES sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce v prevádzkárni oxid uhličitý.
Ak je to potrebné, zmenia príslušné orgány povolenie vhodným spôsobom.
Tri predchádzajúce pododseky sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.
Článok 27
Vylúčenie malých zariadení podliehajúcich rovnocenným opatreniam
1. Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo schémy Spoločenstva zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z 3 rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, a keď vykonávajú spaľovacie činnosti, majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky:
a) Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii;
b) potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty môžu v súlade s článkom 14 umožniť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne;
c) potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do schémy Spoločenstva;
d) uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c) na verejné pripomienkovanie.
Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia.
2. Ak po trojmesačnom období odo dňa oznámenia na verejné pripomienkovanie Komisia počas ďalších šiestich mesiacov nevznesie námietky, vylúčenie sa považuje za schválené.
Po odovzdaní kvót súvisiacich s obdobím, počas ktorého zariadenie patrí do schémy Spoločenstva, sa zariadenie vylúči a členský štát nevydá viac zariadeniu bezodplatné kvóty podľa článku 10a.
3. Keď sa zariadenie znovu začlení do schémy Spoločenstva v súlade s odsekom 1 písm. c), všetky kvóty vydané v súlade s článkom 10a budú pridelené počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty vydané týmto zariadeniam sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, na území ktorého sa zariadenie nachádza.
Každé takéto zariadenie zostane v schéme Spoločenstva do konca obdobia obchodovania.
4. Pre zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do schémy Spoločenstva v období 2008 až 2012, sa môžu uplatňovať pri určovaní emisií zjednodušené požiadavky na monitorovanie, podávanie správ a overovanie počas troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a).
Článok 28
Úpravy uplatniteľné po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom
1. Do troch mesiacov po tom, ako Spoločenstvo podpíše medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá do roku 2020 povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čoho prejavom je záväzok zníženia vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady z marca 2007, Komisia podá správu, v ktorej vyhodnotí predovšetkým tieto oblasti:
a) charakter opatrení dohodnutých v rámci medzinárodných rokovaní, ako aj záväzkov prijatých inými rozvinutými krajinami na zníženie emisií porovnateľných so záväzkami Spoločenstva a záväzkov prijatých v hospodársky rozvinutejších rozvojových krajinách s cieľom prispieť primerane podľa ich zodpovednosti a možností;
b) dôsledky medzinárodnej dohody o zmene klímy a následne možnosti požadované na úrovni Spoločenstva s cieľom pokročiť k ambicióznejšiemu cieľu znížiť emisie o 30 % vyváženým, transparentným a spravodlivým spôsobom, berúc do úvahy úsilie vykonané počas prvého záväzného obdobia plnenia Kjótskeho protokolu;
c) konkurencieschopnosť výrobného priemyslu Spoločenstva v súvislosti s rizikami úniku uhlíka;
d) vplyv medzinárodnej dohody o zmene klímy na iné hospodárske odvetvia Spoločenstva;
e) dosah na poľnohospodárske odvetvie Spoločenstva vrátane rizík úniku uhlíka;
f) vhodné formy zahrnutia emisií a presunov súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v Spoločenstve;
g) zalesňovanie a obnova lesov, zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov v tretích krajinách v prípade vytvorenia akéhokoľvek medzinárodne uznávaného systému v tejto súvislosti;
h) potreba ďalších politík a opatrení Spoločenstva v súvislosti so záväzkami Spoločenstva a členských štátov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
2. Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice podľa odseku 1, aby pozmeňujúca smernica nadobudla účinnosť po tom, ako Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy a so zreteľom na povinnosť splniť v rámci tejto dohody záväzok týkajúci sa zníženia emisií.
Pokiaľ ide o deľbu práce medzi členskými štátmi, tento návrh sa musí zakladať na zásade transparentnosti, hospodárskej účinnosti, efektívnosti nákladov, ako aj spravodlivosti a solidárnosti.
3. Tento návrh prípadne umožní prevádzkovateľom okrem kreditov ustanovených v tejto smernici využiť CER, ERU alebo iné schválené kredity z tretích krajín, ktoré ratifikovali medzinárodnú dohodu o zmene klímy.
4. Tento návrh zahrnie podľa potreby aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na dosiahnutie záväzného zníženia emisií v súlade s odsekom 1 transparentným, vyváženým a spravodlivým spôsobom, a predovšetkým zahrnie vykonávacie opatrenia, ktorými sa prevádzkovateľom v schéme Spoločenstva povolí využívať aj iné typy projektových kreditov, ako sú uvedené v odsekoch 2 až 5 článku 11a, prípadne využívať iné mechanizmy vytvorené na základe medzinárodnej dohody o zmene klímy.
5. Tento návrh zahrnie vhodné prechodné opatrenia a opatrenia o odklade, kým medzinárodná dohoda o zmene klímy nadobudne platnosť.
Článok 28a
Odchýlky uplatniteľné pred vykonávaním globálneho trhového opatrenia ICAO
1. Odchylne od článku 12 ods. 2a, článku 14 ods. 3 a článku 16 považujú členské štáty požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti prevádzkovateľom lietadiel, pokiaľ ide o:
a) všetky emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo EHP a z týchto letísk v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b;
b) všetky emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a letiskom nachádzajúcim sa v inom regióne EHP v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
▼M8 —————
Na účely článkov 11a, 12 a 14 sa overené emisie z iných letov než z letov uvedených v prvom pododseku považujú za overené emisie prevádzkovateľa lietadla.
2. Odchylne od článkov 3e a 3f sa prevádzkovateľom lietadiel, ktorí využívajú odchýlky stanovené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, vydá každý rok počet bezplatných kvót znížený v pomere k zníženiu povinne odovzdaných kvót stanovenému v uvedených písmenách.
Odchylne od článku 3f ods. 8 sa kvóty, ktoré sa nepridelili z osobitnej rezervy, zrušia.
Od 1. januára 2021 musí množstvo kvót pridelené prevádzkovateľom lietadiel podliehať uplatňovaniu lineárneho koeficientu uvedeného v článku 9, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
Pokiaľ ide o činnosť v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023, členské štáty do 1. septembra 2018 uverejnia množstvo kvót pre leteckú dopravu pridelených jednotlivým prevádzkovateľom lietadiel.
3. Odchylne od článku 3d členské štáty prostredníctvom aukcie ponúknu na predaj počet kvót pre leteckú dopravu znížený v pomere k zníženiu celkového množstva vydaných kvót.
4. Odchylne od článku 3d ods. 3 sa množstvo kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, znižuje tak, aby bolo v súlade s jeho podielom započítaných emisií z leteckej dopravy z letov, ktoré nepodliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
5. Odchylne od článku 3g nemajú prevádzkovatelia lietadiel povinnosť predkladať plány monitorovania stanovujúce opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách v prípade letov, ktoré podliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
6. Odchylne od článkov 3g, 12, 15 a 18a sa v prípade, že sú celkové ročné emisie prevádzkovateľa lietadla nižšie ako 25 000 ton CO2, alebo ak sú celkové ročné emisie prevádzkovateľa lietadla z letov, ktoré nie sú uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, nižšie ako 3 000 ton CO2, sa jeho emisie považujú za overené, ak boli určené prostredníctvom nástroja pre malých producentov emisií, ktorý bol schválený na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 606/2010 ( 5 ) a ktorý Eurocontrol naplnil údajmi zo svojho podporného nástroja ETS. Členské štáty môžu pre nekomerčných prevádzkovateľov lietadiel zaviesť zjednodušené postupy, pokiaľ takéto postupy neposkytujú nižšiu presnosť, než akú poskytuje nástroj pre malých producentov emisií.
7. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje na krajiny, s ktorými sa dosiahla dohoda podľa článku 25 alebo 25a, a to iba v súlade s podmienkami takejto dohody.
▼M8 —————
Článok 28b
Podávanie správ a preskúmanie Komisiou týkajúce sa vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO
1. Komisia predloží do 1. januára 2019 a pravidelne po tomto dátume správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v rokovaniach v rámci ICAO s cieľom vykonať globálne trhové opatrenie, ktoré sa má uplatňovať na emisie od roku 2021, a to najmä o: i) relevantných nástrojoch ICAO vrátane noriem a odporúčaných postupov; ii) odporúčaniach, ktoré schválila Rada ICAO a ktoré sa týkajú globálneho trhového opatrenia; iii) vytvorení globálneho registra; iv) vnútroštátnych opatreniach, ktoré prijali tretie krajiny s cieľom vykonať globálne trhové opatrenie, ktoré sa má uplatňovať na emisie od roku 2021; v) dôsledkoch výhrad tretích krajín; a vi) ďalšom relevantnom medzinárodnom vývoji a uplatniteľných nástrojoch.
Komisia v súlade s globálnym hodnotením v rámci UNFCCC podá správu aj o úsilí splniť ambiciózny dlhodobý cieľ odvetvia leteckej dopravy spočívajúci v tom, aby sa do roku 2050 znížili úrovne emisií CO2 z leteckej dopravy v porovnaní s rokom 2005 o polovicu.
2. Do 12 mesiacov od prijatia relevantných nástrojov zo strany ICAO a pred sprevádzkovaním globálneho trhového opatrenia Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej posúdi spôsoby vykonania uvedených nástrojov v práve Únie prostredníctvom revízie tejto smernice. Komisia v uvedenej správe podľa potreby posúdi aj pravidlá týkajúce sa letov v rámci EHP. Preskúma aj ambíciu a celkovú environmentálnu integritu globálneho trhového opatrenia vrátane jeho všeobecnej ambície vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, miery účasti, jeho vynútiteľnosti, transparentnosti, sankcií za nedodržiavanie pravidiel, postupov pre účasť verejnosti, kvality kompenzačných kreditov, monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, registrov, zodpovednosti, ako aj pravidiel používania biopalív. V správe sa okrem toho posúdi, či sa musia revidovať ustanovenia prijaté podľa článku 28c ods. 2
3. Komisia k správe uvedenej v odseku 2 tohto článku prípadne pripojí návrh Európskemu parlamentu a Rade na zmenu, vypustenie, predĺženie platnosti alebo nahradenie výnimiek uvedených v článku 28a, ktorý bude v súlade so záväzkom Únie do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve s cieľom zachovať environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy.
Článok 28c
Ustanovenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní na účely globálneho trhového opatrenia
1. Komisia prijme ustanovenia na primerané monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO na všetkých trasách, na ktoré sa vzťahuje. Uvedené ustanovenia sa musia zakladať na relevantných nástrojoch prijatých v ICAO, musia zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže, musia byť v súlade so zásadami uvedenými v nariadení, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 1, a musia tiež zabezpečiť, aby sa predložené správy o emisiách overili v súlade so zásadami a kritériami overovania uvedenými v článku 15.
2. Ustanovenia uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článkoch 14 a 15.
Článok 29
Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2
Ak má Komisia na základe pravidelných správ o trhu s uhlíkom uvedených v článku 10 ods. 5 dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa môže podľa potreby obsahovať návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti trhu s uhlíkom a opatrenia na zlepšenie jeho fungovania.
Článok 29a
Opatrenia v prípade nadmerného kolísania cien
1. Ak je cena kvót počas viac než šesť po sebe nasledujúcich mesiacov viac ako trojnásobne vyššia než ich priemerná cena na európskom trhu s uhlíkom počas dvoch predchádzajúcich rokov, Komisia ihneď zvolá schôdzu výboru ustanoveného v článku 9 rozhodnutia č. 280/2004/ES.
2. Ak cenový vývoj uvedený v odseku 1 nezodpovedá základným faktorom vývoja na trhu, môže sa prijať jedno z týchto opatrení, pričom sa vezme do úvahy úroveň cenového vývoja:
a) opatrenie, ktoré členským štátom umožní predať formou aukcie časť množstva určeného na predaj formou aukcie;
b) opatrenie, ktoré členským štátom umožní predať formou aukcie do 25 % zvyšných kvót v rezerve nových účastníkov.
Tieto opatrenia sa prijmú v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 23 ods. 4.
3. Každé opatrenie čo najviac zohľadní správu, ktorú Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 29, ako aj ďalšie relevantné informácie, ktoré poskytnú členské štáty.
4. Opatrenia na uplatňovanie týchto ustanovení sa stanovia v nariadení uvedenom v článku 10 ods. 4.
Článok 30
Preskúmanie a ďalší vývoj
1. Na základe pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov môže Komisia navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2004 zmenu a doplnenie prílohy I, aby obsahovala ďalšie činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II.
2. Na základe skúseností z uplatňovania tejto smernice a pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a v súvislosti s vývojom v medzinárodnom kontexte vypracuje Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej berie do úvahy:
a) či sa má a ako zmeniť príloha I tak, aby obsahovala iné relevantné sektory, okrem iného, sektor chemický, hliníkový a dopravy, činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II, s ohľadom na ďalšie zlepšenie ekonomickej účinnosti systému;
b) vzťah obchodovania s emisnými kvótami v spoločenstve s medzinárodným obchodovaním s emisnými kvótami, ktoré začne v roku 2008;
c) ďalšie zosúladenie spôsobu prideľovania (vrátane aukcií na obdobie po roku 2012) a kritérií pre národné alokačné plány uvedené v prílohe III;
d) používanie kreditov z projektových aktivít, vrátane potreby zosúladenia povoleného používania ERU a CER v systéme Spoločenstva;
e) vzťah obchodovania s emisiami k iným politikám a opatreniam vykonávaným na úrovni členských štátov a spoločenstva, vrátane zdanenia, ktoré sleduje rovnaké ciele;
f) či je vhodné, aby bol len jeden register spoločenstva; a
g) výšku pokút za prekročenie emisií, berúc do úvahy okrem iného aj infláciu;
h) fungovanie trhu s kvótami, pokrývajúc najmä možné výkyvy trhu;
i) ako prispôsobiť systém spoločenstva rozšírenej Európskej únii;
j) združovanie;
k) praktickú využiteľnosť vytvorenia referenčných bodov ako základ prideľovania v celom spoločenstve, pri zohľadnení najlepších dostupných techník a analýzy nákladov a výnosov;
l) dosahad projektových mechanizmov na hostiteľské krajiny, najmä na ich ciele rozvoja, či boli schválené projektové aktivity SP a MČR výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou presahujúcou 500 MW a majúce negatívne environmentálne alebo sociálne dosahy, a budúce použitie CER alebo ERU vyplývajúce z každej projektovej aktivity výroby vodnej elektrickej energie v systéme Spoločenstva;
m) podporu úsilia budovania kapacít v rozvojových krajinách a v krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami;
n) metódy a postupy pre schvaľovanie domácich projektových aktivít členskými štátmi a pre vydávanie kvót na zníženie alebo obmedzenie emisií vyplývajúce z takýchto aktivít od roku 2008;
o) technické ustanovenia týkajúce sa dočasného charakteru kreditov a 1 %-ného limitu pre oprávnenosť projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva ustanovené v rozhodnutí 17/CP.7, ako aj ustanovenia týkajúce sa výsledkov hodnotenia potenciálnych rizík spojených s používaním geneticky modifikovaných organizmov a potenciálne napádajúcich cudzorodých druhov v rámci projektových aktivít zalesňovania a opätovného zalesňovania, aby prevádzkovatelia mohli používať CER a ERU, ktoré vyplývajú z projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva v systéme Spoločenstva od roku 2008, v súlade s rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
Komisia zašle túto správu Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2006 spolu s prípadnými návrhmi.
3. Pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 každý členský štát uverejní vo svojom národnom alokačnom pláne svoje plánované používanie ERU a CER a výšku percentuálneho podielu pridelenia pre každé zariadenie, do výšky ktorého sú prevádzkovatelia oprávnení používať ERU a CER v systéme Spoločenstva na toto obdobie. Celkové použitie ERU a CER musí byť v súlade s príslušnými záväzkami doplnkovosti podľa Kjótskeho protokolu a UNFCCC a rozhodnutí prijatých na ich základe.
Členské štáty predkladajú Komisii v súlade s článkom 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme na monitorovanie emisií skleníkových plynov Spoločenstva a vykonávanie Kjótskeho protokolu ( 6 ) každé dva roky správy o rozsahu, v akom vnútroštátne opatrenia v skutočnosti predstavujú podstatný prvok v úsilí vyvinutom na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom je používanie projektových mechanizmov doplnkové k vnútroštátnym opatreniam a pomer medzi nimi, v súlade s príslušnými ustanoveniami Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými na jeho základe. Komisia vypracuje o tomto správu v súlade s článkom 5 uvedeného rozhodnutia. V zmysle tejto správy vypracuje Komisia v prípade potreby návrhy právnych predpisov alebo iné návrhy na doplnenie ustanovení prijatých členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že používanie mechanizmov je doplnkové k vnútroštátnym opatreniam v rámci Spoločenstva.
4. Komisia na základe monitorovania uplatňovania tejto smernice a na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma do 1. decembra 2014 jej fungovanie vo vzťahu k činnostiam leteckej dopravy uvedeným v prílohe I a v prípade potreby môže predložiť návrhy Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 251 zmluvy. Komisia zohľadní najmä:
a) dôsledky a vplyv tejto smernice, pokiaľ ide o celkové fungovanie systému Spoločenstva;
b) fungovanie trhu s kvótami v leteckej doprave, pričom sa zaoberá najmä možnými výkyvmi trhu;
c) environmentálnu efektívnosť systému Spoločenstva a rozsah, v akom by sa celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel podľa článku 3c, malo znížiť v súlade s celkovými cieľmi Európskej únie v oblasti zníženia emisií;
d) vplyv systému Spoločenstva na sektor leteckej dopravy vrátane problematiky konkurencieschopnosti a zároveň s ohľadom na účinok politík v oblasti zmeny klímy, ktoré sa uplatňujú v letectve mimo Európskej únie;
e) pokračovanie vo vedení osobitnej rezervy pre prevádzkovateľov lietadiel, pričom sa zohľadní pravdepodobná konvergencia miery rastu v priemysle;
f) vplyv systému Spoločenstva na štrukturálnu závislosť od leteckej dopravy v prípade ostrovných, vnútrozemských regiónov, odľahlých regiónov a najvzdialenejších regiónov Spoločenstva;
g) či by sa mal začleniť systém vstupného bodu s cieľom uľahčiť obchodovanie s kvótami medzi prevádzkovateľmi lietadiel a prevádzkovateľmi zariadení, pričom by sa zabezpečilo, aby žiadna transakcia nevyústila do čistého prevodu kvót z prevádzkovateľov lietadiel k prevádzkovateľom zariadení;
h) dôsledky prahov na udelenie výnimky, ako sú uvedené v prílohe I, vyjadrených ako certifikovaná maximálna vzletová hmotnosť a počet letov za rok, ktoré uskutočnil prevádzkovateľ lietadla;
i) vplyv vyňatia zo systému Spoločenstva určitých letov uskutočňovaných v rámci povinností vo verejnom záujme, ktoré boli uložené v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva ( 7 );
j) rozvoj, ako aj potenciál budúceho rozvoja v oblasti účinnosti letectva, a najmä pokrok pri dosahovaní cieľa Poradnej rady pre aeronautický výskum v Európe (ACARE) zameraného na rozvoj a predvedenie technológií, ktoré do roku 2020 dokážu znížiť spotrebu paliva o 50 %, a zistenia, či sú potrebné ďalšie opatrenia na zvýšenie účinnosti;
k) rozvíjanie vedeckých poznatkov týkajúcich sa vplyvov kondenzačných stôp a cirusových oblakov spôsobených leteckou dopravou na zmenu klímy s cieľom navrhnúť účinné opatrenia na ich zmiernenie.
Komisia následne predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.
5. Komisia do 1. januára 2020 predloží aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ku ktorej prípadne pripojí návrh, ako čo najlepšie riešiť tieto vplyvy.
KAPITOLA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 31
Vykonávanie
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia informuje o týchto zákonoch, predpisoch a správnych opatreniach ostatné členské štáty.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 33
Adresáti
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
PRÍLOHA I
KATEGÓRIE ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA UPLATŇUJE TÁTO SMERNICA
|
1. |
Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia ani časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov a na zariadenia využívajúce výlučne biomasu. |
|
2. |
Prahové hodnoty uvedené nižšie odkazujú vo všeobecnosti na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností patriacich do rovnakej kategórie vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa sčítavajú. |
|
3. |
Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do schémy Spoločenstva, spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia. Tieto jednotky by mohli zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi jednotky používajúce výlučne biomasu patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky. |
|
4. |
Ak jednotka slúži na činnosť, pre ktorú prahová hodnota nie je vyjadrená ako celkový menovitý tepelný príkon, pri rozhodovaní o začlenení do schémy Spoločenstva má prednosť prahová hodnota tejto činnosti. |
|
5. |
Keď sa zistí, že prahová hodnota kapacity akejkoľvek činnosti z tejto prílohy sa v nejakom zariadení prekročí, všetky jednotky, v ktorých sa spaľujú palivá, okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu, sa začlenia do povolenia na emisie skleníkových plynov. |
|
6. |
Od 1. januára 2012 sa zahrnú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.
|
PRÍLOHA II
SKLENÍKOVÉ PLYNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 3 A 30
Oxid uhličitý (CO2)
Metán (CH4)
Oxid dusný (N2O)
Fluórované uhľovodíky (HFC)
Plnofluórované uhľovodíky (PFC)
Fluorid sírový (SF6)
PRÍLOHA IIa
Zvýšenie percentuálneho podielu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 písm. a) na účely solidarity a rastu v Spoločenstve s cieľom znižovať emisie a prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy
|
|
Podiel členského štátu |
|
Belgicko |
10 % |
|
Bulharsko |
53 % |
|
Česká republika |
31 % |
|
Estónsko |
42 % |
|
Grécko |
17 % |
|
Španielsko |
13 % |
|
Chorvátsko |
26 % |
|
Taliansko |
2 % |
|
Cyprus |
20 % |
|
Lotyšsko |
56 % |
|
Litva |
46 % |
|
Luxembursko |
10 % |
|
Maďarsko |
28 % |
|
Malta |
23 % |
|
Poľsko |
39 % |
|
Portugalsko |
16 % |
|
Rumunsko |
53 % |
|
Slovinsko |
20 % |
|
Slovensko |
41 % |
|
Švédsko |
10 % |
PRÍLOHA IIb
ROZDELENIE KVÓT, S KTORÝMI BUDÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY OBCHODOVAŤ V SÚLADE S ČLÁNKOM 10 ODS. 2 PÍSM. C), ZOHĽADŇUJÚCE SKORŠIE ÚSILIE NIEKTORÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV O DOSIAHNUTIE 20 % ZNÍŽENIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
|
Členský štát |
Rozdelenie 2 % v porovnaní s východiskom podľa Kjótskeho protokolu v percentách |
|
Bulharsko |
15 % |
|
Česká republika |
4 % |
|
Estónsko |
6 % |
|
Maďarsko |
5 % |
|
Lotyšsko |
4 % |
|
Litva |
7 % |
|
Poľsko |
27 % |
|
Rumunsko |
29 % |
|
Slovensko |
3 % |
▼M4 —————
PRÍLOHA IV
ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV UVEDENÉ V ČLÁNKU 14 ODS. 1
ČASŤ A – Monitorovanie emisií zo stacionárnych zariadení a podávanie správ o týchto emisiách
Monitorovanie emisií oxidu uhličitého
Emisie sa monitorujú výpočtom, alebo na základe merania.
Výpočet
Výpočty emisií sa vykonávajú použitím vzorca:
Údaje o činnosti × emisný faktor × oxidačný faktor
Údaje o činnosti (používané palivo, rýchlosť výroby atď.) sa vypočítajú na základe dodaných údajov alebo meraní.
Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické pre EÚ alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.
Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že niektorý uhlík nie je oxidovaný, potom sa použije dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.
Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 96/61/ES, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.
Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.
Meranie
Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a sú doložené podporným výpočtom emisií.
Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov
Použijú sa normatívne alebo schválené metódy, vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.
Podávanie správ o emisiách
Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o zariadení nasledujúce informácie:
A. Údaje na identifikáciu zariadenia, vrátane:
— názvu zariadenia;
— adresy, vrátane PSČ a krajiny;
— druhu a počtu činností uvedených v prílohe I vykonávaných v zariadení;
— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby; a
— názvu majiteľa zariadenia a akejkoľvek rodičovskej spoločnosti.
B. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie počítajú:
— údaje o činnosti;
— emisné faktory;
— oxidačné faktory;
— celkové emisie; a
— neistotu.
C. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie merajú:
— celkové emisie;
— informácie o spoľahlivosti meracích metód; a
— neistotu.
D. Pre emisie zo spaľovania správa obsahuje aj oxidačný faktor, pokiaľ už nebola oxidácia zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.
Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.
ČASŤ B – Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto emisiách
Monitorovanie emisií oxidu uhličitého
Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:
Spotreba paliva × emisný faktor
Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné, použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:
Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.
Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.
Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula.
Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.
Podávanie správ o emisiách
Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy tieto informácie podľa článku 14 ods. 3:
A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:
— mena prevádzkovateľa lietadla,
— jeho riadiaceho členského štátu,
— jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,
— registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,
— čísla osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,
— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a
— mena majiteľa lietadla.
B. Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie:
— spotrebu paliva,
— emisný faktor,
— celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,
— súhrnné emisie zo:
—
— všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,
— všetkých ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,
— súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla a ktoré:
—
— odlietali z každého členského štátu a
— prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny,
— neistotu.
Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f
Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s článkom 3e ods. 1 alebo článkom 3f ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:
tonokilometre = vzdialenosť × užitočné zaťaženie,
kde:
„vzdialenosť“ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a
„užitočné zaťaženie“ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.
Na účely výpočtu užitočného zaťaženia:
— počet cestujúcich je počet osôb na palube okrem posádky,
— prevádzkovateľ lietadla sa môže rozhodnúť, či uplatní skutočnú alebo normalizovanú hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny uvedenú v jeho dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety alebo stanovenú štandardnú hodnotu 100 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.
Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f
Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej žiadosti tieto informácie podľa článku 3e ods. 1 alebo článku 3f ods. 2:
A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:
— mena prevádzkovateľa lietadla,
— jeho riadiaceho členského štátu,
— jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,
— registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,
— čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,
— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a
— mena majiteľa lietadla.
B. Údaje o tonokilometroch:
— počet letov podľa dvojíc letísk,
— počet osobokilometrov podľa dvojíc letísk,
— počet tonokilometrov podľa dvojíc letísk,
— zvolená metóda výpočtu hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny,
— celkový počet tonokilometrov na všetky lety uskutočnené počas roka, na ktorý sa vzťahuje správa, spadajúce pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla.
PRÍLOHA V
KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15
ČASŤ A – Overovanie emisií zo stacionárnych zariadení
Všeobecné zásady
1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I.
2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:
a) údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;
b) výber a použitie emisných faktorov;
c) výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a
d) ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.
3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:
a) oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;
b) zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a
c) relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné.
4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.
5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).
Metodológia
Strategická analýza
6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám.
Analýza procesov
7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.
Analýza rizika
8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia.
9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.
10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.
Správa
11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.
Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa
12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:
a) ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;
b) legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a
c) vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich.
ČASŤ B – Overovanie emisií z činností leteckej dopravy
13. Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.
Na tento účel:
a) v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
b) v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;
c) v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;
d) v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
e) v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a
f) v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.
Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy
14. Overovateľ sa najmä presvedčí, či:
a) sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;
b) existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.
Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f
15. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.
16. Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.
( 1 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).
( 2 ) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.
( 4 ) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.
( *1 ) Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, s. 32.“
( 5 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/2010 z 9. júla 2010 o schválení zjednodušeného nástroja na odhadovanie spotreby paliva prevádzkovateľov lietadiel s nízkym množstvom emisií, ktorý vytvorila Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) (Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 25).
( 6 ) Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.
( 7 ) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8.