Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)

(sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

1. Táto smernica, ktorá je 17. samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS, stanovuje minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred rizikami na ich zdravie a bezpečnosť, vyplývajúcimi alebo pravdepodobne vyplývajúcimi z vystavenia hluku, a najmä pred rizikom pre ich sluch.

2. Požiadavky tejto smernice sa uplatňujú na činnosti, v ktorých sú pracovníci vystavení alebo pravdepodobne vystavení rizikám z hluku v dôsledku ich práce.

3. Smernica 89/391/EHS sa úplne uplatňuje na celú oblasť uvádzanú v odseku 1 bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo osobitné ustanovenia tejto smernice.

Na účely tejto smernice sa fyzikálne parametre používanie na predpovedanie rizík definujú takto:

a) akustický tlak (ppeak): maximálna hodnota „C“ – frekvenčne váženého okamžitého akustického tlaku;

b) denná hladina vystavenia hluku [LEX,8h) (dB(A), re 20 μPa]: časovo vážený priemer hladín vystavenia hluku pre menovitý osemhodinový pracovný deň podľa definície normy ISO 1999: 1990, bod 3.6. Zahŕňa každý hluk pri práci vrátane impulzového hluku;

c) týždenná hladina vystavenia hluku (LEX,8h): časovo vážený priemer denných hladín vystavenia hluku pre menovitý týždeň pozostávajúci z piatich osemhodinových pracovných dní podľa definície normy ISO 1999:1990, bod 3.6 (poznámka 2).

1. Na účely tejto smernice limitné hodnoty vystavenia a akčné hodnoty vystavenia vo vzťahu k denným hladinám vystavenia hluku a vrcholovému akustickému tlaku sú stanovené takto:

a) limitné hodnoty vystavenia: LEX,8h= 87 dB(A) a ppeak = 200 Pa ( 1 );

b) horné akčné hodnoty vystavenia: LEX,8h= 85 dB(A) a ppeak = 140 Pa ( 2 );

c) dolné akčné hodnoty vystavenia: LEX,8h= 80 dB(A) a ppeak = 112 Pa ( 3 ).

2. Pri uplatňovaní limitných hodnôt vystavenia sa pri určovaní efektívneho vystavenia pracovníka berie do úvahy tlmenie spôsobené osobnými chráničmi sluchu, ktoré pracovník používa. Pri akčných hodnotách vystavenia sa neberú do úvahy účinky žiadnych takýchto chráničov.

3. V riadne odôvodnených prípadoch, pre činnosti, kde sa denné vystavenie hluku výrazne mení z jedného pracovného dňa na druhý, členské štáty môžu na účely uplatňovania prahových hodnôt vystavenia a akčných hodnôt vystavenia používať týždenné hladiny vystavenia hluku namiesto dennej hladiny vystavenia hluku na zhodnotenie hladín hluku, ktorým sú vystavení pracovníci, za podmienky, že:

a) týždenná hladina vystavenia hluku, ako ukazuje primerané sledovanie, nepresiahne limitnú hodnotu vystavenia 87dB(A) a

b) prijmú sa primerané opatrenia, ktoré riziko spojené s týmito činnosťami znížia na minimum.

1. Pri plnení povinností stanovených v článkoch 6 ods. 3 a 9 ods. 1 smernice 89/391/EHS zamestnávateľ zhodnotí, a ak je treba, zmeria hladiny hluku, ktorým sú pracovníci vystavení.

2. Používané metódy a prístroje sa prispôsobia prevažujúcim podmienkam najmä podľa charakteru hluku, ktorý sa má merať, dĺžky vystavenia, faktorov okolia a charakteristík meracieho prístroja.

Tieto metódy a tento prístroj umožnia určiť parametre definované v článku 2 a rozhodnúť, či sa v danom prípade prekročili hodnoty stanovené v článku 3.

3. Použité metódy môžu zahŕňať odber vzoriek, ktoré sú charakteristické pre osobné vystavenie pracovníka.

4. Zhodnotenie a meranie uvádzané v odseku 1 naplánujú a vykonajú príslušné služby vo vhodných intervaloch, berúc do úvahy najmä ustanovenia článku 7 smernice 89/391/EHS týkajúce sa potreby príslušných služieb alebo osôb. Údaje získané z hodnotenia, resp. merania hladín vystavenia hluku sa zachovajú vo vhodnej forme, aby bolo možné do nich nahliadnuť aj neskôr.

5. Pri uplatňovaní tohto článku sa pri hodnotení výsledkov merania berú do úvahy nepresnosti merania stanovené v súlade s metrologickou praxou.

6. Podľa článku 6 ods. 3 smernice 89/391/EHS zamestnávateľ pri hodnotení rizík venuje osobitnú pozornosť:

a) hladine, typu a dĺžke trvania vystavenia vrátane každého vystavenia impulznému hluku;

b) limitným hodnotám vystavenia a akčným hodnotám vystavenia stanoveným v článku 3 tejto smernice;

c) všetkým vplyvom týkajúcim sa zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ktorí patria do osobitne citlivých rizikových skupín;

d) pokiaľ je to technicky dosiahnuteľné, každému účinku na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia hluku a ototoxických látok súvisiacich s prácou, a zo vzájomného pôsobenia hluku a vibrácií;

e) každému nepriamemu účinku na zdravie a bezpečnosť pracovníkov vyplývajúcemu zo vzájomného pôsobenia hluku a varovných signálov alebo iných zvukov, ktoré treba sledovať, aby sa znížilo riziko nehôd;

f) informáciám o emisiách hluku, ktoré uvádzajú výrobcovia pracovného zariadenia v súlade s príslušnými smernicami spoločenstva;

g) existencii alternatívneho pracovného zariadenia navrhnutého na zníženie emisií hluku;

h) rozsahu vystavenia hluku nad bežný pracovný čas v zodpovednosti zamestnávateľa;

i) primeraným informáciám získaným vykonávaním zdravotného dozoru vrátane publikovaných informácií, pokiaľ je to možné;

j) dostupnosti chráničov sluchu s primeranými charakteristikami tlmenia.

7. Zamestnávateľ má k dispozícii posúdenie rizika v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice 89/391/EHS a určí, ktoré opatrenia sa musia prijať v súlade s článkami 5, 6, 7 a 8 tejto smernice. Posúdenie rizík sa zaznamená na vhodné médium podľa vnútroštátneho práva a praxe. Posúdenie rizík sa pravidelne aktualizuje, najmä ak došlo k závažným zmenám, ktoré by mohli spôsobiť zastaranie tohto posúdenia, alebo ak výsledky zdravotného dozoru ukážu, že aktualizácia je potrebná.

1. Berúc do úvahy technický pokrok a dostupnosť opatrení na reguláciu rizika pri zdroji, riziká vznikajúce z vystavenia hluku sa eliminujú alebo znižujú na minimum pri svojom zdroji.

Zníženie takýchto rizík sa zakladá na všeobecných zásadách prevencie stanovených v článku 6 ods. 2 smernice 89/391/EHS a berúc do úvahy najmä:

a) iné pracovné metódy, ktoré si vyžadujú menšie vystavenie hluku;

b) výber vhodného pracovného zariadenia vydávajúceho najmenší možný hluk vrátane možnosti sprístupniť pre pracovníkov pracovné zariadenie podliehajúce ustanoveniam spoločenstva s cieľom alebo účinkom obmedzenia vystavenia hluku;

c) dizajn a usporiadanie pracovísk a pracovných miest;

d) primerané informácie a odbornú prípravu na vyškolenie pracovníkov o tom, ako majú správne používať zariadenie, aby sa znížilo ich vystavenie hluku na minimum;

e) zníženie hluku technickými prostriedkami:

i) zníženie hluku šíreného vzduchom napríklad protihlukovými clonami, krytmi, zvuk pohlcujúcimi obkladmi;

ii) zníženie hluku šíreného pevnými konštrukciami napr. tlmením alebo izoláciou;

f) vhodné programy údržby pre pracovné zariadenie, pracovisko a systémy na pracovisku;

g) organizáciu práce zameranú na zníženie hluku:

i) obmedzenie dĺžky trvania a intenzity vystavenia hluku;

ii) vhodné harmonogramy práce s primeranými prestávkami na oddych.

2. Na základe posúdenia rizík uvedeného v článku 4, ak sa presiahnu horné akčné hodnoty vystavenia, zamestnávateľ zavedie a vykoná program technických, resp. organizačných opatrení so zámerom znížiť vystavenie hluku, berúc do úvahy najmä opatrenia uvádzané v odseku 1.

3. Na základe posúdenia rizík uvedeného v článku 4, pracoviská, na ktorých sú pracovníci pravdepodobne vystavení hluku, ktorý presahuje horné akčné hodnoty vystavenia, sa označia vhodnými značkami. Zodpovedajúce oblasti sa taktiež vyznačia a prístup do nich sa obmedzí, ak sa to technicky dá uskutočniť a riziko vystavenia to odôvodňuje.

4. Ak z dôvodu pracovnej činnosti pracovník používa oddychové zariadenia v zodpovednosti zamestnávateľa, hluk v týchto zariadeniach sa zníži na hladinu kompatibilnú s ich účelom a podmienkami používania.

5. Podľa článku 15 smernice 89/391/EHS zamestnávateľ prispôsobí opatrenia uvádzané v tomto článku požiadavkám pracovníkov patriacich k osobitne citlivým rizikovým skupinám.

1. Ak sa inými prostriedkami nedá zabrániť rizikám vznikajúcim z vystavenia hluku, dajú sa k dispozícii vhodné, správne prispôsobené osobné chrániče sluchu pre pracovníkov, ktorí ich používajú v súlade s ustanoveniami smernice Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na ochranu zdravia a bezpečnosti na používanie osobných ochranných prostriedkov na pracovisku pracovníkmi (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS ( 4 ) a článku 13 ods. 2 smernice 89/391/EHS a na základe podmienok stanovených nižšie:

a) ak vystavenie hluku presiahne dolné akčné hodnoty vystavenia, zamestnávateľ dá pracovníkom k dispozícii osobné chrániče sluchu;

b) ak sa vystavenie hluku rovná horným akčným hodnotám vystavenia alebo ich presiahne, sa musia použiť osobné chrániče sluchu;

c) osobné chrániče sluchu sa vyberú tak, aby sa eliminovalo riziko pre sluch alebo aby sa znížilo toto riziko na minimum.

2. Zamestnávateľ vynaloží všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa chrániče sluchu používali, a zodpovedá za kontrolu účinnosti opatrení prijatých v súlade s týmto článkom.

1. Vystavenie pracovníka určené v súlade s článkom 3 ods. 2 za žiadnych okolností nepresiahne limitné hodnoty vystavenia.

2. Ak sa aj napriek opatreniam vykonaným podľa tejto smernice zistí vystavenie vyššie, než sú povolené limitné hodnoty, zamestnávateľ:

a) okamžite prijme opatrenia na zníženie vystavenia pod limitné hodnoty vystavenia;

b) určí dôvody, prečo prišlo k prekročeniu hodnôt vystavenia; a

c) zmení a doplní opatrenia na ochranu a prevenciu, aby nedošlo k opakovaniu.

Bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 12 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ zabezpečí, aby pracovníci, ktorí sú vystavení pri práci hluku, ktorý sa rovná dolným akčným hodnotám vystavenia alebo ich prekračuje, a/alebo ich zástupcovia dostali informácie a školenie súvisiace s rizikami vyplývajúcimi z vystavenia hluku, pričom sa tieto informácie týkajú najmä:

b) opatrení prijatých zavedením tejto smernice, na elimináciu alebo na zníženie rizík hluku na minimum vrátane okolností, za ktorých sa uplatnia opatrenia;

c) limitných hodnôt vystavenia a akčných hodnôt vystavenia stanovených v článku 3 tejto smernice;

d) výsledkov hodnotenia a merania hluku, ktoré sa vykonajú v súlade s článkom 4 tejto smernice spolu s výkladom ich významu a možných rizík;

e) správneho používania chráničov sluchu;

f) toho, prečo a ako treba zisťovať a vykazovať príznaky poškodenia sluchu;

g) okolností, za ktorých majú pracovníci právo na zdravotnú prehliadku a účel zdravotnej prehliadky, v súlade s článkom 10 tejto smernice;

h) bezpečnej pracovnej praxe na minimalizovanie vystavenia hluku.

Konzultácie a účasť pracovníkov, resp. ich zástupcov sa v súlade s článkom 11 smernice 89/391/EHS konajú ohľadne záležitostí obsiahnutých v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o:

— posúdenie rizík a určenie opatrení, ktoré sa majú prijať, uvedených v článku 4,

— kroky zamerané na elimináciu alebo zníženie rizík vznikajúcich z vystavenia hluku, uvedených v článku 5,

— voľby osobných chráničov sluchu uvedených v článku 6 ods. 1 písm. c).

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 smernice 89/391/EHS, členské štáty prijmú ustanovenia na zabezpečenie vhodných zdravotných prehliadok pracovníkov, ak výsledky hodnotenia a merania stanovené v článku 4 ods. 1 tejto smernice naznačujú riziko pre ich zdravie. Tieto ustanovenia, vrátane požiadaviek stanovených na zdravotné záznamy a na ich dostupnosť, sa zavedú v súlade s vnútroštátnym právom, resp. praxou.

2. Pracovník, u ktorého vystavenie presiahne horné akčné hodnoty vystavenia, má právo dať si skontrolovať sluch lekárom alebo inou vhodne kvalifikovanou osobou v zodpovednosti lekára, v súlade s vnútroštátnym právom, resp. praxou. Aj pre pracovníkov, u ktorých vystavenie presiahne dolné akčné hodnoty vystavenia, sú k dispozícii preventívne audiometrické vyšetrenia, ak hodnotenie a meranie stanovené v článku 4 ods. 1 naznačuje riziko pre ich zdravie.

Cieľom týchto vyšetrení je stanoviť včasnú diagnózu akejkoľvek straty sluchu v dôsledku pôsobenia hluku a chrániť sluch.

3. Členské štáty stanovia mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa pre každého pracovníka, ktorý sa podrobí prehliadke v súlade s odsekmi 1 a 2, vyhotovili a aktualizovali zdravotné záznamy. Zdravotné záznamy obsahujú súhrn výsledkov vykonaných zdravotných prehliadok. Uchovávajú sa vo vhodnej forme, aby sa mohlo do nich nahliadnuť aj neskôr, zohľadňujúc ich dôvernosť.

Kópie príslušných záznamov sa na požiadanie vydajú príslušnému orgánu. Pracovník má na požiadanie prístup k svojim zdravotným záznamom.

4. Ak sa, ako výsledok prehliadky funkcie sluchu, zistí, že pracovník má identifikovateľné poškodenie sluchu, lekár alebo špecialista, ak to lekár považuje za potrebné, posúdi, či je poškodenie pravdepodobne následkom vystavenia hluku pri práci. V takom prípade:

a) lekár alebo iná vhodne kvalifikovaná osoba informuje osobne pracovníka o výsledku, ktorý sa ho týka,

i) posúdi hodnotenie rizika vykonaného podľa článku 4;

ii) posúdi opatrenia na elimináciu alebo zníženie rizík podľa článkov 5 a 6;

iii) vezme do úvahy radu odborníka z pracovného lekárstva alebo inej vhodne kvalifikovanej osoby alebo príslušného orgánu na zavedenie opatrení, ktoré sa vyžadujú na elimináciu alebo zníženie rizika v súlade s článkami 5 a 6 vrátane možnosti preradiť pracovníka na inú prácu, kde nie je riziko ďalšieho vystavenia; a

iv) zorganizuje systematické zdravotné prehliadky a zabezpečí posúdenie zdravotného stavu všetkých ostatných podobne vystavených pracovníkov.

1. Vo výnimočných situáciách, ak by v dôsledku charakteru práce úplné a náležité používanie osobných chráničov sluchu pravdepodobne spôsobilo väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť, než keď sa tieto chrániče nepoužijú, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 6 ods. 1 písm. a) a b) a 7.

2. Odchýlky uvedené v odseku 1 poskytnú členské štáty po porade so sociálnymi partnermi aj, ak je to vhodné, so zodpovednými lekárskymi orgánmi, v súlade s vnútroštátnym právom, resp. praxou. Tieto odchýlky musia byť doplnené o podmienky, ktoré zaručujú, berúc do úvahy osobitné okolnosti, že výsledné riziká sú znížené na minimum a že zmienení pracovníci podliehajú zvýšeným zdravotným prehliadkam. Tieto odchýlky sa prehodnocujú každé štyri roky a odvolajú sa ihneď, ak okolnosti odôvodňujúce ich poskytnutie prestanú existovať.

3. Členské štáty zašlú každé štyri roky Komisii zoznam odchýlok uvedených v odseku 1, kde uvedú presné dôvody a okolnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu o poskytnutí odchýlok.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12a s cieľom vykonávať čisto technické zmeny tejto smernice a zohľadniť tak technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s dizajnom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných prostriedkov a pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s hlukom.

Ak sa v riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch, v ktorých hrozí bezprostredné, priame a závažné riziko pre fyzické zdravie a fyzickú bezpečnosť pracovníkov a iných osôb, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov konať vo veľmi krátkom čase, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 12b.

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 26. júla 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 5 ).

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 12a ods. 6 V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

V súvislosti s uplatňovaním tejto smernice členské štáty za konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou zostavia kódex správania stanovujúci praktické zásady na pomoc pracovníkom a zamestnávateľom v hudobnom a zábavnom sektore, aby sa splnili ich právne povinnosti stanovené v tejto smernici.

Týmto sa s účinnosťou od dátumu stanoveného v prvom pododseku článku 17 ods. 1 ruší smernica 86/188/EHS.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 15. februára 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Aby sa zobrali do úvahy osobitné podmienky, členské štáty môžu, ak je to potrebné, mať ďalšie obdobie piatich rokov od 15. februára 2006, to znamená spolu osem rokov, na zavedenie opatrení článku 7, keď ide o posádku na palubách námorných lodí.

Aby sa umožnilo zostavenie kódexu správania, ktorý stanovuje praktické zásady na zavedenie ustanovení tejto smernice, členské štáty majú nárok využiť maximálne prechodné obdobie dvoch rokov od 15. februára 2006, čo znamená spolu päť rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, na dosiahnutie súladu s touto smernicou, keď ide o hudobný a zábavný sektor, a to za podmienky, že sa počas tohto obdobia zachovajú úrovne ochrany už dosiahnutej v jednotlivých členských štátoch, s ohľadom na pracovníkov v týchto sektoroch.

3. Členské štáty oznámia Komisii text hlavných ustanovení vnútroštátnych predpisov, ktoré prijímajú alebo už prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2007/30/ES Text s významom pre EHP z 20. júna 2007,	L 165	21	27.6.2007
M2	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008	L 311	1	21.11.2008
►M3	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1243 z 20. júna 2019,	L 198	241	25.7.2019