Konsolidovaný TEXT: 32000L0060 — SK

—

dosiahnutiu cieľov príslušných medzinárodných dohôd, a to aj tých, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia znečistenia morského prostredia, činnosťou Únie na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok s konečným cieľom dosiahnuť v morskom prostredí koncentrácie približujúce sa pozaďovým hodnotám pre prirodzene sa vyskytujúce látky a koncentrácie blížiace sa k nule pre vyrábané syntetické látky.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice sa prijímajú nasledujúce definície:

1.	„Povrchová voda“znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné vody.

2.	„Podzemná voda“znamená všetku vodu, ktorá je pod zemským povrchom v zóne nasýtenia a v priamom styku s pôdou alebo pôdnym podložím.

3.	„Vnútrozemská voda“znamená všetku stojatú alebo tečúcu vodu na zemskom povrchu a všetku podzemnú vodu smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.

4.	„Rieka“znamená útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktoré však môžu časťou svojej trasy tiecť pod zemou.

5.	„Jazero“znamená útvar stojatej vnútrozemskej vody.

6.	„Brakická voda“predstavuje útvary povrchovej vody v blízkosti výustení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti k pobrežným vodám, ale ktoré sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

„Pobrežná voda“znamená povrchovú vodu, ktorá sa nachádzajú smerom k pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, tam kde je to primerané siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

8.	„Umelý vodný útvar“je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.

9.	„Výrazne zmenený vodný útvar“znamená útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil, ako to určí členský štát v súlade s ustanoveniami prílohy II.

10.	„Útvar povrchovej vody“znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.

11.	„Kolektor podzemnej vody“znamená podpovrchovú vrstvu alebo vrstvy hornín, alebo iných geologických vrstiev s dostatočnou pórovitosťou a priepustnosťou umožňujúce, buď významné prúdenie podzemnej vody, alebo odber významných množstiev podzemnej vody.

12.	„Útvar podzemnej vody“znamená vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody.

13.	„Povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.

14.	„Čiastkové povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sústavy potokov, riek a prípadne jazier do daného miesta vodného toku (zvyčajne jazero alebo sútok riek).

15.	„Správne územie povodia“znamená územie pevniny a mora tvorené jedným alebo viacerými susednými povodiami spolu s prislúchajúcimi podzemnými a pobrežnými vodami, ktoré je určené podľa článku 3 ods. 1 ako hlavná jednotka pre vodohospodársky manažment povodí.

16.	„Príslušný orgán“znamená orgán alebo orgány ustanovené podľa článku 3 ods. 2 alebo 3 ods. 3.

17.	„Stav povrchovej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

18.	„Dobrý stav povrchovej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar povrchovej vody, ak je jeho ekologický a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

19.	„Stav podzemnej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru podzemnej vody, ktorý je určený jeho kvantitatívnym alebo chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

20.	„Dobrý stav podzemnej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar podzemných vôd, keď je jeho kvantitatívny a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

21.	„Ekologický stav“je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V.

22.	„Dobrý ekologický stav“je stav útvaru povrchovej vody klasifikovaný takto v súlade s prílohou V.

23.	„Dobrý ekologický potenciál“je stav výrazne zmeneného alebo umelého útvaru vody klasifikovaný takto v súlade s príslušnými ustanoveniami prílohy V.

24.

„Dobrý chemický stav povrchových vôd“je chemický stav požadovaný na splnenie environmentálnych cieľov pre povrchové vody stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice, to znamená chemický stav útvaru povrchovej vody, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú environmentálne normy kvality pre prioritné látky uvedené v časti A prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES ( 1 ) ani normy environmentálnej kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovené a uplatňované v súlade s článkom 8d uvedenej smernice a v ktorom sa neprekračujú ani spúšťacie hodnoty založené na účinkoch, ak sú k dispozícii.

25.	„Dobrý chemický stav podzemnej vody“je chemický stav útvaru podzemnej vody, ktorý spĺňa všetky podmienky ustanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V.

26.	„Kvantitatívny stav“je vyjadrenie, do akej miery je útvar podzemných vôd ovplyvnený priamymi a nepriamymi odbermi.

27.

„Využiteľný zdroj podzemnej vody“znamená celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4 tak, aby sa tak zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

28.	„Dobrý kvantitatívny stav“je stav definovaný v tabuľke 2.1.2 prílohy V.

29.	„Rizikové látky“znamenajú látky alebo skupiny látok, ktoré sú jedovaté, stále a sú náchylné na biologickú akumuláciu, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy.

30.	„Prioritné látky“sú látky uvedené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES, čiže látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia a sú priorizované v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice.

30a.	„Prioritné rizikové látky“sú prioritné látky, ktoré sú označené ako „rizikové“ v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 16 ods. 3.

30b.

„Znečisťujúce látky špecifické pre povodie“sú znečisťujúce látky, ktoré sa neidentifikujú alebo sa prestali identifikovať ako prioritné látky, ale ktoré členské štáty na základe vyhodnotenia tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody vykonaného v súlade s prílohou II identifikovali ako látky vypúšťané alebo ukladané vo významných množstvách v povodí alebo čiastkovom povodí, a teda predstavujúce významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na ich území.

31.	„Znečisťujúca látka“znamená akúkoľvek látku schopnú spôsobiť znečistenie, ide sa najmä o látky uvedené v prílohe VIII.

32.	„Priame vypúšťanie do podzemnej vody“znamená vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie.

33.

„Znečisťovanie“znamená priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody, alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, alebo kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov, ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, alebo poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania.

34.	„Environmentálne ciele“znamenajú ciele stanovené v článku 4.

35.	„Norma environmentálnej kvality“je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote, ktorá sa nemá prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

35a.

„Spúšťacia hodnota založená na účinkoch“je prahová hodnota pre účinky znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote, ak sa tieto účinky merajú vhodnou a vedecky validovanou metódou monitorovania založenou na účinkoch, a pre túto prahovú hodnotu platí, že pri jej prekročení by sa mohli vyskytnúť nepriaznivé účinky uvedenej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote na ľudské zdravie alebo na životné prostredie.

36.	„Kombinovaný prístup“znamená reguláciu vypúšťaní a emisií do povrchových vôd v súlade s prístupom stanoveným článkom 10.

37.	„Voda určená na ľudskú spotrebu“je voda určená na ľudskú spotrebu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 ( 2 ).

38.

„Vodohospodárske služby“

znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam, verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť:

odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu a distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody,

zariadenia na odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie, s následným vypúšťaním do povrchovej vody.

39.	„Využívanie vody“ znamená vodohospodárske služby spolu s akoukoľvek inou činnosťou určenou podľa článku 5 a prílohy II, ktorá má významný dopad na stav vôd. Tento pojem platí pre účely článku 1 a pre ekonomickú analýzu spracovanú podľa článku 5 a prílohy III, písm. b).

40.

„Limitné hodnoty emisií“

znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Limitné hodnoty emisií môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16.

Limitné hodnoty emisií pre látky platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie. Pokiaľ ide o nepriame vypúšťanie do vôd, môže sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií predmetným zariadeniam zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia životného prostredia.

41.

„Regulácia emisií“sú opatrenia vyžadujúce špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitné hodnoty emisií, alebo inak určených limitov alebo podmienky ovplyvňujúce účinky alebo iné charakteristiky emisie alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie. Použitie pojmu „regulácia emisií“ v tejto smernici sa v žiadnom ohľade nepovažuje za zmenu interpretácie príslušných ustanovení v súvislosti s ustanoveniami akejkoľvek inej smernice.

42.

„Zhoršenie stavu vodného útvaru“je zníženie stavu aspoň jedného z prvkov kvality v zmysle prílohy V o jednu triedu, a to aj v prípade, ak toto zníženie nemá za následok zníženie klasifikácie vodného útvaru ako celku; ak je však prvok kvality už v najnižšej triede, každé ďalšie zhoršenie tohto prvku predstavuje zhoršenie stavu vodného útvaru.

Článok 3

Koordinácia administratívnych úprav v rámci správnych území povodí

Členské štáty identifikujú jednotlivé povodia ležiace na ich štátnom území a pre účely tejto smernice ich začlenia do jednotlivých správnych území povodí. Tam jde je to vhodné, malé povodia sa môžu zlúčiť s väčšími povodiami alebo spojiť so susednými malými povodiami, aby vytvorili jednotlivé správne územia povodí. Kde podzemné vody úplne nesledujú konkrétne povodie, musia byť pričlenené k najbližšej alebo najvhodnejšej oblasti povodia. Pobrežné vody budú identifikované a začlenené k najbližšiemu alebo najvhodnejšiemu správnemu územiu alebo územiam povodí.

Členské štáty zabezpečia primerané administratívne usporiadanie, vrátane ustanovenia vhodného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci každého správneho územia povodí ležiaceho na ich území.

Členské štáty zabezpečia, aby povodie pokrývajúce územie viac ako jedného členského štátu bolo začlenené do medzinárodného správneho územia povodia. Na žiadosť príslušných členských štátov Komisia sprostredkuje začlenenie do takýchto medzinárodných správnych území povodí.

Každý členský štát prijme príslušné správne opatrenia, vrátane identifikácie príslušného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci tej časti každého medzinárodného správneho územia povodia, ktorá leží na jeho území.

Členské štáty zabezpečia, aby boli požiadavky tejto smernice na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených článkom 4, a najmä všetky programy opatrení koordinované v celom správnom území povodia. Pre medzinárodné správne územia povodí zabezpečia túto koordináciu príslušné členské štáty spoločne, pričom pre tento účel môžu použiť existujúce štruktúry vytvorené na základe medzinárodných dohôd. Komisia môže na žiadosť príslušných členských štátov sprostredkovať prijatie programov opatrení.

Ak správne územie povodia presahuje územie spoločenstva, príslušný členský štát alebo príslušné členské štáty sa budú snažiť o primeranú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi s cieľom dosiahnutia cieľov tejto smernice v celom správnom území povodia. Členské štáty zabezpečia uplatňovanie pravidiel tejto smernice na svojom území.

Členské štáty môžu ustanoviť existujúci štátny alebo medzinárodný orgán za príslušný orgán na účely tejto smernice.

Členské štáty ustanovia príslušný orgán k termínu uvedenému v článku 24.

Najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uvedeného v článku 24 poskytnú členské štáty Komisii zoznam svojich príslušných orgánov a príslušných orgánov všetkých medzinárodných orgánov, ktorých sú členmi. O každom príslušnom orgáne poskytnú informácie uvedené v prílohe I.

Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytovaných podľa odseku 8 do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti týchto zmien.

Článok 4

Environmentálne ciele

Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

pre povrchové vody

členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody s výhradou uplatnenia odsekov 6 až 7b a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

ii)

členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, pričom na umelé a výrazne zmenené vodné útvary sa uplatňuje bod iii) tohto odseku, s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchovej vody najneskôr do 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V s výhradou uplatnenia predĺžení lehôt v súlade s odsekom 4 a uplatnenia odsekov 5 až 7b bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

iii)

členské štáty budú chrániť a zlepšovať všetky umelé a výrazne zmenené vodné útvary s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav povrchovej vody najneskôr do 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V s výhradou uplatnenia predĺžení lehôt v súlade s odsekom 4 a uplatnenia odsekov 5 až 7b bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

iv)

členské štáty zavedú potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 s cieľom postupného zníženia znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1 pre príslušné zmluvné strany;

pre podzemné vody

členské štáty zavedú opatrenia potrebné na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody s výhradou uplatnenia odsekov 6 až 7b tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 tohto článku, a s výhradou uplatnenia článku 11 ods. 3 písm. j);

ii)

členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej vody a zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemnej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd najneskôr do 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V s výhradou uplatnenia predĺžení lehôt v súlade s odsekom 4 tohto článku a uplatnenia odsekov 5 až 7b tohto článku bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 tohto článku, a s výhradou uplatnenia článku 11 ods. 3 písm. j);

iii)

členské štáty zavedú potrebné opatrenia na zvrátenie každého významného a trvalo vzostupného trendu koncentrácie každej znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou, s cieľom postupného zníženia znečistenia podzemnej vody.

Opatrenia na dosiahnutie zvrátenia takéhoto trendu sa vykonávajú v súlade s článkom 17 ods. 2 tejto smernice a s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES ( 3 ) a prílohou IV k nej s výhradou uplatnenia odsekov 6 až 7b tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 tohto článku;

pre chránené oblasti

členské štáty dosiahnu súlad so všetkými normami a cieľmi do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je uvedené inak v právnych predpisoch spoločenstva, podľa ktorých boli jednotlivé chránené oblasti ustanovené.

Pokiaľ ide o Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“), lehota uvedená v písmene a) bodoch ii) a iii), v písmene b) bode ii) a v písmene c) je 22. december 2021.

Ak sa na daný vodný útvar vzťahuje viac ako jeden z cieľov podľa odseku 1, uplatní sa najprísnejší z nich.

Členské štáty môžu označiť útvar povrchovej vody za umelý alebo výrazne zmenený v prípade, ak:

zmeny hydromorfologických charakteristík tohoto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na:

životné prostredie v širšom okolí;

ii)

plavbu, vrátane prístavných zariadení, alebo rekreáciu;

iii)

činnosti, pre účely ktorých je voda akumulovaná, napríklad zásobovanie pitnou vodou, výroba energie alebo zavlažovanie;

iv)

úpravu vodných pomerov vôd, protipovodňovú ochranu, odvodňovanie pôdy, alebo

iné činnosti rovnako dôležité pre trvalo udržateľné rozvojové aktivity ľudstva;

prospešné ciele, ktorým slúžia umelé alebo modifikované charakteristiky vodného útvaru, nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

Takéto označenie a dôvody budú preto konkretizované v plánoch vodohospodárskeho manažmentu v povodiach vyžadovaných podľa článku 13 a preverované každých šesť rokov.

►M6 Lehoty stanovené v odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky: ◄

členské štáty zistia, že všetky potrebné zlepšenia stavu vodných útvarov nie je možné dosiahnuť v dostatočnej miere v časových reláciách stanovených v tomto odseku aspoň z jedného z týchto dôvodov:

miera požadovaných zlepšení sa dá dosiahnuť iba v etapách, ktoré z dôvodov technickej realizácie presahujú časový harmonogram;

ii)

dokončenie realizácie opatrení na zlepšenie by bolo neprimerane nákladné v rámci časového harmonogramu;

iii)

prírodné podmienky neumožňujú včasné zlepšenie stavu vodného útvaru.

Predĺženie konečného termínu a dôvody preň sú konkrétne uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodiach podľa článku 13.

Predĺženia budú obmedzené maximálne na obdobie dvoch ďalších aktualizácií plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí, s výnimkou prípadov, keď sú prírodné podmienky také, že ciele nie je možné dosiahnuť v priebehu tohto obdobia.

Súhrn opatrení požadovaných podľa článku 11, ktoré sa považujú za nutné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov do uplynutia predĺženého konečného termínu, dôvody pre akékoľvek podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram pre ich vykonávanie sa uvádzajú v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodí. Prehľad vykonávania týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí.

Členské štáty môžu pre určité vodné útvary pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov ako tých, ktoré sú požadované podľa odseku 1, keď sú tieto útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako je určené v článku 5 ods. 1 alebo ich prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné pri splnení všetkých nasledujúcich podmienok:

environmentálne a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou nepredstavujúcou neprimerané náklady;

členské štáty zaručia,

—

že povrchová voda dosiahnu najlepší možný ekologický a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečistenia,

—

čo najmenšie možné zmeny dobrého stavu podzemnej vody, vzhľadom k dopadom, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečistenia;

že nedôjde k žiadnemu ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru;

že stanovenie menej prísnych environmentálnych cieľov a dôvody pre ne budú konkrétne uvedené v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodí, požadovanom podľa článku 13 a tieto ciele sa budú preverovať každých šesť rokov.

Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu a neohrozovalo sa dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch, ktoré nie sú ovplyvnené týmito mimoriadnymi okolnosťami;

podmienky, za ktorých možno deklarovať, že došlo k mimoriadnej situácii vrátane prijatia vhodných indikátorov, sú ustanovené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia;

opatrenia, ktoré je potrebné realizovať v takýchto mimoriadnych situáciách, sú zahrnuté v programe opatrení a neohrozia obnovu kvality vody vodného útvaru, keď mimoriadne okolnosti pominú;

účinky nepredvídateľných mimoriadnych okolností sa každoročne preskúmajú a s ohľadom na dôvody ustanovené odsekom 4 písm. a) sa podniknú všetky realizovateľné opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav vodného útvaru, aký bol pred mimoriadnou udalosťou a

súhrn účinkov okolností a opatrení prijatých v súlade s písmenami a) a d) bude zahrnutý v nasledujúcej aktualizácii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

—

je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

—

sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;

dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;

►C1 c)

dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínosy z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja ◄ a

očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

7a.

Členské štáty neporušia túto smernicu, ak najneskôr po jednom roku alebo v prípade biologických prvkov kvality najneskôr po troch rokoch od začatia vykonávania projektu už nie je možné zistiť žiaden krátkodobý negatívny vplyv na jeden alebo viaceré prvky kvality vodného útvaru spôsobený novým projektom alebo zmenou existujúceho projektu v tomto vodnom útvare a sú splnené všetky tieto podmienky:

negatívny vplyv nie je výsledkom priameho vypúšťania, emisií alebo únikov znečisťujúcej látky;

príslušný orgán spoľahlivo posúdi potenciál výskytu negatívneho vplyvu ex ante a dospeje sa k záveru, že po jednom roku alebo v prípade biologických prvkov kvality najneskôr po troch rokoch by nedošlo k žiadnemu negatívnemu vplyvu na dotknutý vodný útvar ani žiadny pripojený vodný útvar;

vykoná sa overenie ex post;

sú prijaté všetky realizovateľné opatrenia zamerané na zmiernenie všetkých negatívnych vplyvov na vodný útvar a všetky pripojené vodné útvary a

v pláne manažmentu povodia požadovaného podľa článku 13 sa uvádza súhrn hlavných činností vykonaných v súlade s týmto odsekom, príslušné výsledky overenia ex post a opatrenia prijaté na zmiernenie negatívnych vplyvov.

Na účely vykonania overenia ex post podľa písmena c) prvého pododseku sa môžu použiť existujúce mechanizmy monitorovania zriadené podľa prílohy V, ktoré sa v prípade potreby doplnia dodatočným monitorovaním ad hoc.

7b.

Členské štáty neporušia túto smernicu, ak dôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je recipientom, v dôsledku premiestnenia vody či sedimentu ľudskou činnosťou z toho istého alebo iného útvaru povrchovej vody, alebo z útvaru podzemnej vody do útvaru povrchovej vody, ktorý je recipientom, bez toho, aby došlo k čistému nárastu záťaže znečisťujúcimi látkami, a sú splnené všetky tieto podmienky:

podnikli sa všetky realizovateľné kroky, najmä úprava vody alebo sedimentu, ak je to možné, s cieľom minimalizovať prenos záťaže znečisťujúcimi látkami na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na stav vodných útvarov ovplyvnených premiestnením;

je zistené zloženie vody alebo sedimentov, ktoré sa majú premiestniť, a premiestnenie nezvyšuje celkové riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie v porovnaní s existujúcim rizikom pred premiestnením;

potvrdilo sa, že útvar povrchovej vody, ktorý je recipientom, už nie je v dobrom chemickom stave, pokiaľ ide o väčšinu premiestnených znečisťujúcich látok, a najmä pokiaľ ide o premiestnené perzistentné a bioakumulatívne znečisťujúce látky, a neočakáva sa, že by sa ekologický stav alebo potenciál vodného recipienta v dôsledku premiestnenia týchto znečisťujúcich látok preklasifikoval na nižšiu triedu;

premiestnenie nevedie k zvýšeniu potrebnej úpravy vody čistením pri výrobe pitnej vody;

v rámci vodného recipienta sa v okolí každého miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu vyhradilo pásmo, v ktorom je premiestňovanie zakázané;

z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neprimeraných nákladov neexistujú výrazne lepšie environmentálne možnosti;

premiestnenie podlieha predchádzajúcej regulácii alebo povoleniu a

v pláne manažmentu povodia požadovaného podľa článku 13 je zahrnutý súhrn informácií vrátane informácií týkajúcich sa písmen a) až g) tohto odseku a dôvodov premiestnenia.

Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3 až 7b zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch v rámci toho istého správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním iných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby uplatňovanie nových ustanovení vrátane odsekov 3 až 7b zaručilo aspoň takú istú úroveň ochrany ako existujúce právne predpisy Únie.

Článok 5

Charakteristiky správneho územia povodia, preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a ekonomická analýza využívania vôd

Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každú správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:

—

analýza jeho charakteristík,

—

preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd a

—

ekonomická analýza využívania vody

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené nanjeskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

Článok 6

Členské štáty zabezpečia vytvorenie registra alebo registrov všetkých oblastí ležiacich v každom správnom území povodia, ktoré boli označené ako vyžadujúce si zvláštnu ochranu podľa príslušnej právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa ochrany ich povrchovej a podzemnej vody alebo zachovania prírodných biotopov a rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode. Tiež zabezpečia dokončenie spracovania registra najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Register alebo registre budú zahŕňať všetky vodné útvary identifikované podľa článku 7 ods. 1 a všetky chránené oblasti uvedené v prílohe IV.

Článok 7

Vody využívané na odber pitnej vody

Členské štáty určia v každom správnom území povodia:

—

všetky vodné útvary využívané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 za deň alebo slúžia viac ako 50 osobám,

—

tie vodné útvary, pre ktoré sa uvažuje s využitím na tento účel.

Členské štáty budú v súlade s prílohou V monitorovať tie vodné útvary, ktoré podľa prílohy V poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň.

Pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1 tohto článku, okrem toho aby spĺňal ciele podľa článku 4 tejto smernice v súlade s požiadavkami tejto smernice, a pre útvary povrchovej vody vrátane noriem kvality stanovených na úrovni Únie v súlade s článkom 16 tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby v rámci použitého spôsobu úpravy vody a v súlade s právnymi predpismi Únie výsledná voda spĺňala aj požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184.

Členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary.

Článok 8

Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí

Členské štáty zabezpečia vytvorenie programov pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia:

—

pre povrchové vody takéto programy budú zahŕňať:

objem a hladinu alebo prietok v rozsahu zodpovedajúcom stanoveniu ekologickému a chemickému stavu a ekologickému potenciálu a

ii)

ekologický stav, chemický stav a ekologický potenciál;

—

programy monitoringu podzemných vôd budú obsahovať sledovanie chemického a kvantitatívneho stavu,

—

vyššie uvedené programy monitorovania chránených oblastí budú v chránených oblastiach doplnené o tie špecifikácie, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnej úprave spoločenstva, na základe ktorých boli jednotlivé chránené oblasti ustanovené.

Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť technické špecifikácie a štandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vôd v súlade s prílohou V, stanoviť formáty nahlasovania údajov o monitorovaní a stave, prijať výsledky medzikalibračného porovnania a hodnoty stanovené pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov v súlade s časťou 1.4.1 bodom ix) prílohy V a prijať ukazovatele pokroku umožňujúce porovnanie pokroku, ktorý sa v členských štátoch dosiahol pri zabezpečovaní dobrého stavu alebo potenciálu ich vodných útvarov. Pri stanovovaní formátov nahlasovania údajov o monitorovaní a stave môže Komisia využiť technickú a vedeckú podporu, ktorú poskytuje Európska environmentálna agentúra (ďalej len „EEA“). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

Členské štáty zabezpečia, aby sa dostupné a validované údaje z monitorovania biologických prvkov kvality v povrchových vodách zozbierané v súlade s časťou 1.3 prílohy V k tejto smernici každé tri roky sprístupňovali verejnosti a agentúre EEA a aby sa dostupné a validované údaje z monitorovania chemických prvkov kvality v povrchových a podzemných vodách zozbierané v súlade s časťami 1.3 a 2.4 prílohy V k tejto smernici každé dva roky elektronicky sprístupňovali verejnosti a agentúre EEA v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ( 4 ), 2007/2/ES ( 5 ) a (EÚ) 2019/1024 ( 6 ). Členské štáty používajú na tento účel formáty stanovené v súlade s odsekom 3 tohto článku a mechanizmy automatizovaného podávania správ a poskytovania údajov zosúladené s príslušnými tokmi údajov o stave životného prostredia v rámci Informačného systému o vode pre Európu.

Agentúra EEA zabezpečí, aby sa informácie sprístupnené v súlade s odsekom 4 pravidelne spracúvali a analyzovali na účely ich sprístupnenia na príslušných portáloch Únie na opakované použitie Komisiou a príslušnými agentúrami Únie a na účely poskytovania objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií Komisii, členským štátom a verejnosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 ( 7 ).

Komisia do 11. novembra 2027 uverejní správu o možnostiach zriadenia, financovania a fungovania spoločného monitorovacieho strediska Európskej únie.

V správe sa okrem iného zohľadnia:

dobrovoľný charakter využívania takéhoto spoločného monitorovacieho strediska;

rozsah analýz, ktoré má takéto stredisko vykonať, vrátane rozsahu látok a ukazovateľov, ktoré majú byť zahrnuté zo zoznamov stanovených podľa tejto smernice a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES a 2008/105/ES ( 8 );

zdroje financovania takéhoto strediska, ktoré môžu zahŕňať spolufinancovanie Únie;

prevádzkový model takéhoto strediska s prihliadnutím na centralizované aj decentralizované možnosti;

Komisia v nadväznosti na túto správu vo vhodných prípadoch predloží legislatívny návrh s cieľom zriadiť spoločné monitorovacie stredisko Európskej únie.

Článok 9

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Do roku 2010 členské štáty zabezpečia

—

aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov, čím prispejú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice,

—

primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby rozčlenený aspoň na priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo, vychádzajúci z ekonomickej analýzy uskutočnenej podľa prílohy III so zohľadnením princípu „znečisťovateľ platí“.

Členské štáty môžu pritom prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.

Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o plánovaných opatreniach na vykonávanie ustanovení odseku 1, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice a o príspevku rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby.

Žiadne ustanovenie tohoto článku nesmie brániť financovaniu jednotlivých preventívnych alebo nápravných opatrení na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

Členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.

Článok 10

Kombinovaný prístup k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia

Členské štáty zabezpečia, aby bolo každé vypúšťanie do povrchových vôd uvedené v odseku 2 regulované podľa kombinovaného prístupu ustanoveného v tomto článku.

Členské štáty na dosiahnutie súladu s cieľmi, normami kvality a prahovými hodnotami stanovenými podľa tejto smernice zabezpečia zavedenie a uplatňovanie:

regulácie emisií na základe najlepších dostupných techník;

príslušných limitných hodnôt emisií;

regulácie v prípade difúznych vplyvov, ktorá vo vhodných prípadoch zahŕňa najlepšie environmentálne postupy,

v súlade so smernicou Rady 91/676/EHS ( 9 ) a smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES ( 10 ), 2010/75/EÚ ( 11 ) a (EÚ) 2024/3019 ( 12 ), ako aj s akýmikoľvek inými právnymi predpismi Únie, ktoré sa zaoberajú znečisťovaním z bodových zdrojov alebo difúznym znečisťovaním vrátane všetkých príslušných právnych predpisov prijatých v súlade s článkom 16 tejto smernice.

Ak si kvalitatívny cieľ, norma kvality alebo prahová hodnota zavedené či už podľa tejto smernice, smerníc 2006/118/ES alebo 2008/105/ES, alebo podľa akéhokoľvek iného právneho predpisu Únie vyžadujú prísnejšie podmienky ako tie, ktoré by vyplynuli z uplatňovania odseku 2, zodpovedajúcim spôsobom sa stanovia prísnejšie regulácie emisií.

Článok 11

Program opatrení

Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.

1a.

Členské štáty pri riešení chemického znečistenia, ak je to možné, uprednostňujú opatrenia na kontrolu pri zdroji v súlade s príslušnými odvetvovými právnymi predpismi Únie o znečistení. V prípade potreby sa na účely dosiahnutia dobrého stavu vodných útvarov zvážia aj opatrenia na zníženie rizika vyplývajúceho z potenciálnych znečisťujúcich látok, ktoré sa už nachádzajú vo výrobkoch, a znečisťujúcich látok, ktoré sa už nachádzajú v životnom prostredí.

Každý program opatrení bude zahŕňať „základné“ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby „doplnkové“ opatrenia.

„Základné opatrenia“ sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:

tých opatrení, ktoré sú potrebné na vykonávanie právnych predpisov spoločenstva pre ochranu vôd vrátane opatrení požadovaných právnymi predpismi uvedenými v článku 10 a v časti A prílohy VI;

opatrení, ktoré sa považujú za zodpovedajúce účelom článku 9;

opatrení na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov ustanovených článkom 4;

opatrení na splnenie požiadaviek článku 7, vrátane opatrení na zabezpečenie takej kvality vody, aby sa znížila miera potrebnej úpravy pri výrobe pitnej vody;

regulácií odberu sladkej povrchovej a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody, vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Členské štáty môžu vyňať z týchto regulácií odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody;

regulácií, vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej alebo podzemnej vody, za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne revidované a podľa potreby aktualizované;

požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vody, alebo na predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách stanovujúcich reguláciu emisií pre príslušné znečisťujúce látky, vrátane regulácií v súlade s článkami 10 a 16. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne preverované a podľa potreby aktualizované;

opatrení na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Regulácie môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce opatrenie, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnou úpravou spoločenstva. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované;

opatrení pre akékoľvek iné významné nepriaznivé vplyvy na stav vody určený v súlade s článkom 5 a podľa prílohy II, najmä opatrení na zabezpečenie toho, aby hydromorfologické podmienky vodných útvarov boli v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu vo vodných útvaroch označených ako umelé alebo výrazne zmenené. Regulačné opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo registráciu založenú na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnymi predpismi spoločenstva. Takéto regulačné opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované;

zákazu priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do podzemnej vody s ohľadom na nasledujúce ustanovenia:

Členské štáty môžu povoliť spätnú injektáž vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.

Môžu tiež vydať povolenie s vymedzením podmienok pre:

—

injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby uhľovodíkov alebo banských činností a injektáž technologickej vody do geologických formácií, z ktorých boli vyťažené uhľovodíky alebo iné látky, alebo do geologických formácií, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely. Tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri vyššie uvedených činnostiach,

—

spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov alebo pri výstavbe, alebo údržbe pozemných stavieb,

—

injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propan-butanu (LPG) na účely skladovania do geologických formácií, ktoré sú kvôli prírodným pomerom trvalo nevhodné na iné účely,

▼M4

—

vtláčanie prúdov oxidu uhličitého na účely ukladania do geologických jednotiek, ktoré sú z prirodzených dôvodov trvale nevhodné na iné účely, ak je toto vtláčanie vykonávané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 13 ) alebo vyňaté z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článku 2 ods. 2,

—

injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propan-butanu (LPG) na účely skladovania do iných geologických formácií, ak je potreba zaistenia dodávky plynu nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,

—

výstavbu, inžinierske a stavebné práce alebo iné podobné činnosti prichádzajúce do styku s podzemnou vodou. Na tieto účely môžu členské štáty určiť, že takéto činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú v súlade so všeobecne záväznými pravidlami ustanovenými členským štátom pre tieto činnosti,

—

vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo ozdravenie vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom, množstve na dané účely

za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom k dosiahnutiu environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody;

v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 16, opatrení na elimináciu znečistenia povrchových vôd spôsobeného prioritnými rizikovými látkami a na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného inými látkami, ktoré by inak bránilo členským štátom dosiahnuť environmentálne ciele stanovené v článku 4 pre útvary povrchových vôd;

prijatie akýchkoľvek opatrení potrebných na predchádzanie významným únikom znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie a/alebo zníženie vplyvu náhodného havarijného znečistenia, napríklad v dôsledku povodní, vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takýchto udalostí, vrátane, v prípade havarijných udalostí, ktoré sa nedajú rozumne predvídať, všetkých vhodných opatrení na zníženie rizikapre vodné ekosystémy.

„Doplnkové“ opatrenia sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne kzákladným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.

Členské štáty môžu prijať aj ďalšie doplnkové opatrenia na zabezpečenie dodatočnej ochrany alebo zlepšenia stavu vôd spadajúcich do kompetencie tejto smernice, vrátane vykonávania príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1.

Ak výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že dosiahnutie cieľov stanovených pre vodný útvar podľa článku 4 nie je pravdepodobné, členský štát zabezpečí:

—

preskúmanie príčin možného neúspechu,

—

vo vhodných prípadoch preskúmanie a revíziu príslušných povolení a oprávnení,

—

primerané preverenie a podľa potreby prispôsobenie monitorovacích programov a

—

zavedenie doplnkových opatrení potrebných na dosiahnutie stanovených cieľov vrátane, ak je to potrebné, zavedenia prísnejších environmentálnych noriem kvality podľa postupov stanovených v prílohe V.

Ak sú tieto príčiny výsledkom mimoriadnych nepredvídateľných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä extrémne povodne a dlhodobé suchá, členské štáty môžu určiť doplnkové opatrenia za prakticky nerealizovateľné s ohľadom na článok 4 ods. 6.

Pri vykonávaní opatrení podľa odseku 3 podniknú členské štáty všetky primerané opatrenia, aby sa nezvýšilo znečistenie morských vôd. Bez dotknutia existujúcich právnych predpisov, výkon opatrení v súlade s odsekom 3 nesmie viesť v žiadnom prípade, či už priamo alebo nepriamo, k zvýšenému znečisteniu povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať v prípadoch, ak by mala za následok zvýšené znečistenie životného prostredia ako celku.

Programy opatrení budú ustanovené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a všetky opatrenia budú funkčné najneskôr do 12 rokov od tohto dátumu.

Pokiaľ ide o Mayotte, prvá lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2015 a druhá 22. december 2018.

Programy opatrení budú preverované a podľa potreby aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov. Všetky nové alebo revidované opatrenia ustanovené aktualizovaným programom budú funkčné do troch rokov od ich ustanovenia.

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2021.

Článok 12

Problémy, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu

Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na jeho vodné hospodárstvo, ale nedokáže ho vyriešiť, oznámi túto skutočnosť príslušným orgánom každého relevantného členského štátu, a ak sa problém týka medzinárodného správneho územia povodia, každej príslušnej koordinačnej štruktúre určenej podľa článku 3 ods. 4, pričom vydá odporúčania na jeho vyriešenie.

Dotknuté členské štáty spolupracujú s cieľom identifikovať zdroje problémov uvedených v odseku 1 a opatrenia potrebné na ich riešenie.

Členské štáty si navzájom odpovedajú včas, najneskôr však tri mesiace po oznámení podľa odseku 1.

Komisia je o každej spolupráci uvedenej v odseku 2 tohto článku informovaná a je k nej prizývaná. Vo vhodných prípadoch Komisia po zohľadnení plánov predložených podľa článku 15 zváži, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia na úrovni Únie s cieľom znížiť cezhraničné vplyvy na vodné útvary.

Komisia sa do šiestich mesiacov vyjadrí ku všetkým odporúčaniam prijatým od členských štátov v súvislosti so spoluprácou uvedenou v odsekoch 2 a 3.

Ak členský štát čelí mimoriadnym okolnostiam zapríčinených prírodou, človekom alebo vyššou mocou, najmä extrémnym povodniam a dlhotrvajúcim suchám, alebo závažným incidentom znečistenia, ktoré by mohli ovplyvniť vodné útvary nachádzajúce sa v iných členských štátoch, zabezpečí, aby boli príslušné orgány pre dotknuté vodné útvary v týchto členských štátoch, ako aj akákoľvek príslušná koordinačná štruktúra určená podľa článku 3 ods. 4 pre medzinárodné územie povodia a Komisia bezodkladne informované a aby sa medzi dotknutými členskými štátmi nadviazala potrebná spolupráca, ak ešte neexistuje, a aby sa využila na vyšetrenie príčin a riešenie dôsledkov mimoriadnych okolností alebo incidentov a vo vhodných prípadoch na mobilizáciu reakcie na núdzovú situáciu.

Článok 13

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia

Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovania jediného medzinárodného plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak sa takýto medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia nevypracuje, členské štáty vypracujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria k ich územiu, aby dosiahli ciele tejto smernice.

V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice spoločenstva, členské štáty sa budú snažiť vypracovať jediný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, a ak to nebude možné, plán bude pokrývať aspoň časť medzinárodného správneho územia povodia ležiaceho na území príslušného členského štátu.

Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať informácie uvedené v prílohe VII.

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia môžu byť doplnené vypracovaním podrobnejších programov a plánov manažmentu pre čiastkové povodie, sektor, problém, určitý typ vôd, ktoré sa budú zaoberať jednotlivými aspektmi hospodárenia s vodou. Vykonávanie týchto opatrení nezbavuje členské štáty žiadnych záväzkov vyplývajúcich z ostatných častí tejto smernice.

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2015.

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú revidované a aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2021.

Článok 14

Informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou

Členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty zabezpečia, že pre každé správne územie povodia zverejnia a predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov:

časový harmonogram a pracovný program na vypracovanie plánu, vrátane ustanovenia opatrení týkajúcich sa konzultácií, ktoré sa majú realizovať aspoň tri roky pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje;

predbežný prehľad dôležitých problémov hospodárenia s vodou zistených v povodí aspoň dva roky pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje;

kópií návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí aspoň jeden rok pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje.

Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.

Odseky 1 a 2 budú platiť rovnako pre aktualizované plány vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Článok 14a

Prístup k spravodlivosti

V súlade s cieľom prispieť k vykonávaniu Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia ( 14 ) podpísaného 25. júna 1998 v Aarhuse členské štáty zabezpečia, aby dotknutá verejnosť mala v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom prístup k postupu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom stanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, skutkov alebo opomenutí, ktoré sú predmetom článkov 4 a 11 a článku 13 ods. 1 tejto smernice, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

existuje na ich strane dostatočný záujem alebo

tvrdia, že dochádza k porušeniu práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje na účely odseku 1 písm. a) za dostatočný. Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

Procesná spôsobilosť v postupe preskúmania nie je podmienená úlohou, ktorú dotknutý člen verejnosti zohrával vo fáze účasti na rozhodovacích postupoch podľa tejto smernice.

Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo opomenutia uvedené v odseku 1.

Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a včasný, nesmie byť neúnosne nákladný a musia sa ním zabezpečiť primerané a účinné mechanizmy nápravy vo vhodných prípadoch vrátane súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.

Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu uvedenému v tomto článku.

Článok 15

Predkladanie správ

Členské štáty zašlú kópie plánov vodohospodárskeho manažmentu v povodí a všetkých následných aktualizácií Komisii a každému príslušnému členskému štátu najneskôr do troch mesiacov od ich zverejnenia:

v prípade správnych území povodí nachádzajúcich sa výlučne na území členského štátu, všetky plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce príslušné štátne územie a uverejnené podľa článku 13;

v prípade medzinárodného správneho územia povodia, aspoň tú časť plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorá pokrýva územie členského štátu.

Členské štáty predložia súhrnné správy o:

—

analýzach požadovaných podľa článku 5 a

—

monitorovacích programoch navrhnutých podľa článku 8

spracované na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia do troch mesiacov od ich dokončenia.

▼M8 —————

Článok 16

Stratégie proti znečisteniu vôd

Európsky parlament a Rada prijmú špecifické opatrenia proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, vrátane takýchto rizík pre vody využívané na odber pitnej vody. V prípade týchto znečisťujúcich látok sa opatrenia zameriavajú na postupné znižovanie prioritných látok v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 30 a na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 30a. Takéto opatrenia sa prijmú na základe návrhov predložených Komisiou v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

Komisia preskúma zoznam prioritných látok a zodpovedajúce environmentálne normy kvality pre tieto látky stanovené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES do 11. mája 2032 a potom každých šesť rokov a vo vhodných prípadoch k preskúmaniu pripojí legislatívny návrh na aktualizáciu zoznamu prioritných látok a zodpovedajúcich environmentálnych noriem kvality v povrchových vodách, sedimente alebo biote. Pri vykonávaní preskúmania Komisia priorizuje látky určené na prijatie opatrení na základe rizika, ktoré tieto látky predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, pričom toto riziko sa stanoví podľa:

hodnotenia rizika vykonaného podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES ( 15 ), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 ( 16 ), smernice 2009/128/ES a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 ( 17 ), (EÚ) č. 528/2012 ( 18 ) a (EÚ) 2019/6 ( 19 ) alebo

zjednodušeného postupu hodnotenia na základe rizika vychádzajúceho z vedeckých zásad, a to s osobitným zreteľom na:

—

zistenia týkajúce sa vlastnej nebezpečnosti príslušnej látky, konkrétne jej vodnej ekotoxicity a toxicity pre človeka prostredníctvom expozičných ciest vodou,

—

zistenia z monitorovania rozsiahleho znečistenia životného prostredia vrátane údajov z monitorovania, ktoré členské štáty nahlásili Komisii v súlade s článkom 8b ods. 4 smernice 2008/105/ES, a

—

iné preukázané faktory, ktoré by mohli indikovať možnosť rozsiahleho znečistenia životného prostredia, napríklad rozsah výroby alebo používania príslušnej látky a spôsoby jej používania.

V priebehu preskúmania uvedeného v odseku 2 Komisia vo vhodných prípadoch zaradí prioritné látky do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

prioritné rizikové látky;

látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (uPBT);

látky, ktoré sa zvyčajne akumulujú v sedimente alebo v biote, alebo v oboch.

Komisia pritom zohľadní identifikáciu látok vzbudzujúcich obavy podľa iných relevantných právnych predpisov Únie týkajúcich sa nebezpečných látok vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 ( 20 ), v príslušných medzinárodných dohodách a v príslušných vedeckých správach. Osobitne sa zohľadnia látky, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, ak sú príslušné kritériá relevantné pre vodné prostredie.

3a.

V rámci preskúmania a pripojeného návrhu uvedeného v odseku 2 tohto článku Komisia vo vhodných prípadoch navrhne vyradenie látok zo zoznamu látok v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES, ak už viac nepredstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia v Únii, a zahrnie ich do registra harmonizovaných environmentálnych noriem kvality pre znečisťujúce látky špecifické povodie v časti C prílohy II k uvedenej smernici. V návrhu sa zohľadnia výsledky posúdení tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody, ktoré vykonali členské štáty v súlade s prílohou II k tejto smernici. Členské štáty zavedú zodpovedajúce harmonizované environmentálne normy kvality, ak ide o znečisťujúce látky, ktoré vzbudzujú obavy na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, v súlade s článkom 8d smernice 2008/105/ES.

Komisia preskúma zoznam znečisťujúcich látok špecifických pre povodie a zodpovedajúce environmentálne normy kvality uvedené v časti C prílohy II k smernici 2008/105/ES do 11. mája 2032 a potom každých šesť rokov a vo vhodných prípadoch k preskúmaniu pripojí legislatívny návrh na aktualizáciu uvedeného zoznamu.

4a.

Pri identifikácii znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, v prípade ktorých by mohlo byť potrebné stanoviť environmentálne normy kvality na úrovni Únie, Komisia zohľadní tieto kritériá:

riziko, ktoré predstavujú tieto znečisťujúce látky, vrátane ich nebezpečnosti, ich koncentrácie v životnom prostredí a koncentrácie, pri ktorej prekročení možno očakávať účinky, ako aj ich možné kumulatívne účinky;

rozdiel medzi vnútroštátnymi environmentálnymi normami kvality, ktoré pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovili jednotlivé členské štáty, a miera, do akej je takýto rozdiel odôvodnený;

počet členských štátov, ktoré už uplatňujú environmentálne normy kvality na posudzované znečisťujúce látky špecifické pre povodie.

4b.

Komisia preskúma orientačný zoznam kategórií znečisťujúcich látok špecifických pre povodie stanovený v časti A prílohy II k smernici 2008/105/ES do 11. mája 2032 a potom každých šesť rokov a vo vhodných prípadoch k preskúmaniu pripojí legislatívny návrh na aktualizáciu uvedeného zoznamu.

Európska chemická agentúra (ďalej len ‚ECHA‘) vypracuje vedecké správy s cieľom pomôcť Komisii pri preskúmaní príloh I a II k smernici 2008/105/ES, v ktorých sa zohľadnia:

stanoviská výboru ECHA pre hodnotenie rizík (RAC) a výboru ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC);

výsledky programov monitorovania vytvorených v súlade s článkom 8 tejto smernice;

údaje z monitorovania zozbierané v súlade s článkom 8b ods. 4 smernice 2008/105/ES;

výsledky preskúmania príloh k smerniciach 2006/118/ES a (EÚ) 2020/2184;

požiadavky na riešenie znečistenia pôdy vrátane súvisiacich údajov z monitorovania;

výskumné programy a vedecké publikácie Únie vrátane informácií vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu, pozorovania zeme, napríklad služby Copernicus, snímačov a zariadení in situ a údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a pokročilé spracovanie údajov;

pripomienky a informácie od príslušných zainteresovaných strán a

odporúčania pracovných skupín zriadených v rámci spoločnej stratégie vykonávania smernice 2000/60/ES.

Agentúra ECHA do 11. mája 2030 a potom každých šesť rokov vypracuje a zverejní správu, v ktorej zhrnie zistenia vedeckých správ vypracovaných podľa tohto odseku.

Komisia vo vhodných prípadoch predloží návrhy týkajúce sa regulácií s cieľom dosiahnuť:

postupné zníženie vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a

najmä zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok identifikovaných v súlade s odsekom 3 vo vhodných prípadoch vrátane harmonogramu realizácie do 20 rokov od označenia látok ako prioritných rizikových látok.

Komisia pritom identifikuje primeranú nákladovo efektívnu a proporčnú úroveň a kombináciu regulácií produktov a procesov ako v prípade bodových, tak aj difúznych zdrojov a zohľadní limitné hodnoty emisií jednotné v celej Únii pre regulácie procesov. Vo vhodných prípadoch sa môže na úrovni Únie zaviesť postup regulácie procesov pre jednotlivé sektory. Ak regulácie produktov alebo procesov zahŕňajú preskúmanie príslušných autorizácií alebo schválení látok vydaných podľa smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 1907/2006, smernice 2009/128/ES, nariadenia (ES) č. 1107/2009, smernice 2010/75/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 528/2012 alebo nariadenia (EÚ) 2019/6, takéto preskúmania sa vykonajú v súlade s ustanoveniami uvedených smerníc a nariadení, ako sa uvádza v článku 7a smernice 2008/105/ES. V týchto preskúmaniach sa zohľadní posúdenie Komisie v súlade s článkom 7a ods. 1 smernice 2008/105/ES. V každom návrhu regulácie sa vo vhodných prípadoch stanoví spôsob jej preskúmania, aktualizácie a hodnotenia účinnosti.

Komisia môže pripraviť stratégie proti znečisťovaniu vôd akýmikoľvek ďalšími znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok vrátane každého takého znečistenia, ktoré vznikne ako následok havárií.

Článok 17

Stratégie prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd

Európsky parlament a Rada prijmú príslušné opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemnej vody. Tieto opatrenia budú zamerané na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) a budú uvedené do činnosti na základe návrhov predložených Komisiou do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

Pri navrhovaní opatrení zohľadní Komisia analýzu uskutočnenú podľa článku 5 a prílohy II. Ak budú k dispozícii údaje, tieto opatrenia budú navrhnuté skôr a budú zahŕňať:

kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s prílohou II.2.2 a prílohou V 2.3.2 a 2.4.5;

kritériá pre identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov, ktoré sa použijú v súlade s prílohou V 2.4.4.

Opatrenia vyplývajúce z uplatňovania odseku 1 budú zahrnuté do programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

▼M8 —————

Článok 18

Správa Komisie

Komisia uverejní správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do 12 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov a postúpi ju Európskemu parlamentu a Rade.

Správa bude obsahovať:

preskúmanie pokroku vo vykonávaní tejto smernice;

zhodnotenie stavu povrchovej vody a podzemnej vody v spoločenstve vypracované v spolupráci s Európskou agentúrou pre životné prostredie;

prehľad plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia predložených v súlade s článkom 15, vrátane návrhov na zlepšenie budúcich plánov;

súhrn odoziev na každú správu alebo odporúčanie predložené Komisii členskými štátmi v zmysle článku 12;

súhrn všetkých návrhov, regulačných opatrení a stratégií vypracovaných podľa článku 16;

súhrn odoziev na pripomienky Európskeho parlamentu a Rady k predchádzajúcim správam o vykonávaní.

Komisia taktiež uverejní správu o pokroku vo vykonávaní založenú na súhrnných správach členských štátov predkladaných podľa článku 15 ods. 2 a predloží ju Európskemu parlamentu a členským štátom najneskôr do dvoch rokov od dátumov uvedených v článku 5 a 8.

▼M8 —————

V súlade s cyklom podávania správ, zvolá Komisia podľa potreby konferenciu zainteresovaných strán jednotlivých členských štátov o vodnej politike spoločenstva, zameranú na pripomienkovanie správ Komisie o vykonávaní a výmenu skúseností.

Medzi účastníkmi by mali byť zástupcovia príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, mimovládnych organizácií, sociálnych a hospodárskych partnerov, spotrebiteľských orgánov, akademických a iných odborníkov.

Článok 19

Plány na budúce opatrenia spoločenstva

Komisia predloží raz ročne výboru uvedenému v článku 21 s cieľom informácie predbežný plán opatrení majúcich dopad na právnu úpravu týkajúcu sa vôd, ktoré plánuje navrhnúť v blízkej budúcnosti vrátane akýchkoľvek opatrení vyplývajúcich z návrhov, regulačných opatrení a stratégií vyvíjaných podľa článku 16. Prvú takúto prezentáciu urobí Komisia najneskôr do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisia prehodnotí túto smernicu najneskôr do 19 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti a navrhne všetky potrebné zmeny.

Článok 19a

Správa o mechanizme rozšírenej zodpovednosti výrobcu

Komisia do 11. mája 2029 uverejní správu o možnosti zahrnúť do tejto smernice mechanizmus rozšírenej zodpovednosti výrobcu. V správe sa vyhodnotí najmä možnosť požadovať od výrobcov, aby prispievali na náklady na programy monitorovania navrhnuté podľa článku 8 tejto smernice, ak títo výrobcovia uvádzajú na trh Únie výrobky, ktoré obsahujú ktorúkoľvek z látok uvedených v prílohe I k smernici 2006/118/ES alebo v prílohe I k smernici 2008/105/ES.

Článok 20

Technické úpravy a vykonávanie tejto smernice

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a s cieľom zmeniť prílohy I a III a časť 1.3.6 prílohy V, aby sa požiadavky na informácie v súvislosti s príslušnými orgánmi, obsah ekonomickej analýzy a vybrané normy monitorovania prispôsobili vedeckému a technickému pokroku.

Článok 20a

Vykonávanie delegovania právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 10. mája 2026.

Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament a Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21

Postup výboru

Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 21 ).

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Zrušenia a prechodné ustanovenia

S účinnosťou 7 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

—

Smernica 75/440/EHS zo 16. júna 1975 týkajúca sa požadovanej kvality povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch ( 22 ),

—

Rozhodnutie Rady 77/795/EHS z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pre výmenu informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v spoločenstve ( 23 ),

—

Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 o metódach merania a frekvencii odoberania vzoriek a analýzy povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch ( 24 ).

S účinnosťou 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

—

Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkých vôd, ktoré potrebujú ochranu alebo zlepšenie, aby sa podporil život rýb ( 25 ),

—

Smernica Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov ( 26 ),

—

Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami,

—

Smernica 76/464/EHS, s výnimkou článku 6, ktorý bude zrušený k termínu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Pre smernicu 76/464/EHS budú platiť nasledujúce prechodné ustanovenia:

zoznam prioritných látok prijatých podľa článku 16 tejto smernice nahradí zoznam látok považovaných za prioritné v oznámení Komisie z 22. júna 1982 postúpenom Rade;

na účely článku 7 smernice 76/464/EHS môžu členské štáty uplatniť princípy na identifikáciu problémov znečistenia a látok, ktoré ich zapríčiňujú, zavádzanie noriem kvality a prijímanie opatrení, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

Environmentálne ciele uvedené v článku 4, environmentálne normy kvality stanovené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES a environmentálne normy kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovené podľa článku 16 ods. 4 tejto smernice sa považujú za normy kvality životného prostredia na účely smernice 2010/75/EÚ.

Ak látka uvedená v zozname prioritných látok prijatom podľa článku 16 nie je zahrnutá v prílohe VIII k tejto smernici alebo v prílohe III k smernici č. 96/61/ES, tieto prílohy sa doplnia o danú látku.

Environmentálne ciele útvarov povrchových vôd stanovené v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného touto smernicou budú uplatňovať normy kvality aspoň tak prísne ako sú normy požadované na vykonávanie smernice 76/464/EHS.

Článok 23

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 24

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 22. decembra 2003. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom bude informovať ostatné členské štáty.

Článok 25

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

PRÍLOHA I

INFORMÁCIE POŽADOVANÉ PRE VYTVORENIE ZOZNAMU PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Členské štáty poskytnú podľa článku 3 ods. 8 nasledujúce informácie o všetkých príslušných orgánoch každého svojho správneho územia povodia, ako aj časti každého správneho územia medzinárodného povodia ležiaceho na ich území.

Názov a adresa príslušného orgánu – úradný názov a adresa orgánu ustanoveného podľa článku 3 ods. 2.

ii)

Geografická charakteristika správneho územia povodia – mená hlavných riek v správnom území povodia s presným popisom hraníc správneho územia povodia. Tieto informácie majú byť v čo najväčšej miere dostupné pre zavedenie do geografického informačného systému (GIS) a/alebo geografického informačného systému Komisie (GISCO).

iii)

Právny štatút príslušného orgánu – popis právneho štatútu príslušného orgánu a v relevantných prípadoch súhrn alebo kópia jeho stanov, zakladajúcej listiny alebo zodpovedajúceho právneho dokumentu.

iv)

Oblasť pôsobnosti – popis právnej a administratívnej pôsobnosti každého príslušného orgánu a jeho úlohy v každom správnom území povodia.

Členstvo – ak príslušný orgán vykonáva funkciu koordinačného orgánu iných príslušných orgánov, vyžaduje sa zoznam týchto orgánov spolu so súhrnom inštitucionálnych vzťahov ustanovených na zabezpečenie koordinácie.

vi)

Medzinárodné vzťahy – ak správne územie povodia zaberá územie viac ako jedného členského štátu alebo zahŕňa územie nečlenských štátov, vyžaduje sa súhrn inštitucionálnych vzťahov ustanovených na zabezpečenie koordinácie.

PRÍLOHA II

1. POVRCHOVÉ VODY

1.1. Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody

Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.

Útvary povrchových vody budú v rámci správnych území povodia zadelené do jednej z týchto kategórií povrchovej vody – rieky, jazerá, brakické vody alebo pobrežné vody – môže sa jednať aj o umelé útvary povrchových vody alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody.

ii)

Pre každú kategóriu povrchovej vody budú príslušné útvary povrchovej vody v rámci správneho územia povodia rozčlenené podľa typu. Tieto typy sú definované buď pomocou „systému A“ alebo pomocou „systému B“ ustanovených časťou 1.2.

iii)

Ak sa použije systém A, útvary povrchovej vody v správnom území povodia sa najprv rozdelia podľa príslušných ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami ustanovenými v časti 1.2 a zobrazenými na príslušnej mape v prílohe XI. Vodné útvary v každom ekoregióne sa ďalej rozčlenia podľa typov útvarov povrchovej vody v súlade s deskriptormi uvedenými v tabuľkách pre systém A.

iv)

Ak sa použije systém B, členské štáty musia dosiahnuť aspoň takú istú mieru rozčlenenia, aká by sa dosiahla pomocou systému A. Preto sa útvary povrchovej vody v správnom území povodia rozdelia na typy s použitím hodnôt povinných deskriptorov a takých voliteľných deskriptorov alebo kombinácie deskriptorov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických biologických referenčných podmienok.

Rozčlenenie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody sa vykoná v súlade s deskriptormi pre ktorúkoľvek kategóriu povrchovej vody, ktorá sa najviac približuje príslušnému výrazne zmenenému alebo umelému vodnému útvaru.

vi)

Členské štáty predložia Komisii mapu alebo mapy geografickej polohy typov (vo formáte GIS) v súlade so stupňom rozčlenenia požadovaným podľa systému A.

1.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody

1.2.1. Rieky

Systém A

Stanovená typológia

Deskriptory

Ekoregión

Ekoregióny zobrazené na mape A v prílohe XI

Typ

Typológia podľa nadmorskej výšky

vysoko položený: > 800 m

strednej polohy: 200 až 800 m

nížinný: < 200 m

Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povodia

malý: 10 až 100 km2

stredný: > 100 do 1 000 km2

veľký: > 1 000 do 10 000 km2

veľmi veľký: > 10 000 km2

Podľa geologického zloženia

vápencový

kremičitý

organický

Systém B

Alternatívna charakteristika

Fyzikálne a chemické faktory určujúce charakteristiky rieky alebo časti rieky a tým štruktúru a zloženie biologickej populácie

Povinné faktory

Nadmorská výška

zemepisná šírka

zemepisná dĺžka

geologická zloženie

rozloha

Voliteľné faktory

Vzdialenosť od prameňa rieky

energia prúdenia (funkcia prietoku a sklonu)

priemerná šírka hladiny vody

priemerná hĺbka vody

priemerný sklon hladiny vody

forma a tvar hlavného koryta rieky

kategória prietoku rieky

tvar údolia

transport pevných látok

kyselinová neutralizačná kapacita

priemerné zloženie podložia

chloridy

rozsah teploty vzduchu

priemerná teplota vzduchu

zrážky

1.2.2. Jazerá

Systém A

Stanovená typológia

Deskriptory

Ekoregión

Ekoregióny zobrazené na mape A v prílohe XI

Typ

Typológia podľa nadmorskej výšky

vysoko položenývysoko položený: > 800 m

strednej polohy: 200 až 800 m

nížinný: < 200 m

Typológia podľa hĺbky založená na priemernej hĺbke

< 3 m

3 až 15 m

> 15 m

Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povrchu

0,5 až 1 km2

1 až 10 km2

10 až 100 km2

> 100 km2

Geologické zloženie

vápencový

kremičitý

organický

Systém B

Alternatívna charakteristika

Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky jazera a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie

Povinné faktory

Nadmorská výška

zemepisná šírka

zemepisná dĺžka

hĺbka

geologické zloženie

rozloha

Voliteľné faktory

Priemerná hĺbka vody

tvar jazera

čas zdržania

priemerná teplota vzduchu

rozsah teploty vzduchu

zmiešavacie charakteristiky (napr. jednomiktické, dvojmiktické, mnohomiktické)

kyselinová neutralizačná kapacita

stav živín pozadia

priemerné zloženie podložia

kolísanie vodnej hladiny

1.2.3. Brakické vody

Systém A

Stanovená typológia

Deskriptory

Ekoregión

Nasledujúce ekoregióny, podľa mapy B v prílohe XI:

Baltické more

Barentsovo more

Nórske more

Severné more

Severná časť Atlantického oceánu

Stredozemné more

Typ

Založený na priemernej ročnej soľnosti

< 0,5 ‰: sladká voda

0,5 až < 5 ‰: oligohalinná

5 až < 18 ‰: mezohalinná

18 až < 30 ‰: polyhalinná

30 až < 40 ‰: euhalinná

Založený na priemernom rozpätí hladín medzi prílivom a odlivom

< 2 m: mikroprílivové

2 až 4 m: mezoprílivové

> 4 m: makroprílivové

Systém B

Alternatívna charakteristika

Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky brakickej vody a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie

Povinné faktory

Zemepisná šírka

zemepisná dĺžka

rozpätie prílivu a odlivu

soľnosť

Voliteľné faktory

Hĺbka

rýchlosť prúdu

vystavenie vlnobitiu

čas zdržania

priemerná teplota vody

zmiešavacie charakteristiky

zákal

priemerné zloženie podložia

tvar

rozsah teploty vody

1.2.4. Pobrežné vody

Systém A

Stanovená typológia

Deskriptory

Ekoregión

Nasledujúce, podľa mapy B v prílohe XI:

Baltické more

Barentsovo more

Nórske more

Severné more

Severná časť Atlantického oceánu

Stredozemné more

Typ

Založený na priemernej ročnej soľnosti

< 0,5 ‰: sladká voda

0,5 až < 5 ‰: oligohalinná

5 až < 18 ‰: mezohalinná

18 až < 30 ‰: polyhalinná

30 až < 40 ‰: euhalinná

Založený na priemernej hĺbke

plytké vody: < 30 m

stredne hlboké: (30 až 200 m)

hlboké: > 200 m

Systém B

Alternatívna charakterizácia

Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky pobrežnej vody a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie

Povinné faktory

Zemepisná šírka

zemepisná dĺžka

rozpätie hladín medzi prílivom a odlivom

soľnosť

Nepovinné faktory

Rýchlosť prúdu

vystavenie vlnobitiu

priemerná teplota vody

zmiešavacie charakteristiky

zákal

čas zadržania (v uzavretých zálivoch)

priemerné zloženie podložia

rozsah teploty vody

1.3. Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody

Pre každý typ útvaru povrchovej vody charakterizovaného podľa časti 1.1 sa ustanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre daný typ, reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V pre daný typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v bode 1.2 prílohy V. Pre tento typ povrchového vodného útvaru s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v časti 1.2 prílohy V sa ustanovia typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V.

ii)

Pri uplatňovaní postupov stanovených v tejto časti pre výrazne zmenené alebo umelé útvary povrchovej vody sa odkazy na veľmi dobrý ekologický stav budú chápať ako maximálny ekologický potenciál, ako je definovaný v tabuľke 1.2.5 prílohy V. Hodnoty pre maximálny ekologický potenciál vodného útvaru sa budú preverovať každých šesť rokov.

iii)

Typovo špecifické podmienky pre účely bodov i) a ii) a typovo špecifické biologické referenčné podmienky môžu byť priestorovo založené alebo založené na modelovaní, alebo môžu byť odvodené pomocou kombinácie týchto metód. Tam, kde nie je možné použiť tieto metódy, môžu členské štáty na určenie týchto podmienok použiť odborné posúdenie. Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických syntetických znečisťujúcich látok sa za detekčné limity považujú tie, ktoré je možné dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre daný typ určujú.

iv)

Pre priestorovo založené typovo špecifické biologické referenčné podmienky vytvoria členské štáty referenčnú sieť pre každý typ útvaru povrchovej vody. Sieť bude obsahovať dostatočný počet miest s veľmi dobrým stavom, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu tohoto typu útvaru povrchových vôd a metódam modelovania, ktoré sa majú použiť podľa bodu v).

Typovo špecifické biologické referenčné podmienky založené na modelovaní môžu byť odvodené pomocou prognostických modelov alebo retrospektívnych metód. Tieto metódy budú využívať historické, paleologické a iné dostupné údaje a poskytovať dostatočnú úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky, aby sa zabezpečilo, že takto odvodené podmienky sú konzistentné a platné pre každý typ útvaru povrchovej vody.

vi)

V prípade, že nie je možné určiť spoľahlivé typovo špecifické referenčné podmienky špecifické pre niektorý prvok kvality daného typu útvaru povrchovej vody kvôli vysokej miere prirodzenej premenlivosti tohoto prvku, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, potom sa tento prvok môže vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Za takýchto okolností uvedú členské štáty v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia dôvody pre toto vylúčenie.

1.4. Identifikácia tlakov

Členské štáty budú zhromažďovať a spravovať informácie o type a veľkosti významných antropogénnych vplyvov, ktorým sú vystavené útvary povrchovej vody v každom správnom území povodia, a to najmä:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného na základe informácií zhromaždených podľa:

článkov 15 a 17 smernice č. 91/271/EHS;

ii)

článkov 19 a 15 smernice č. 96/61/ES ( 27 );

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

iii)

článku 11 smernice č. 76/464/EHS; a

iv)

smerníc 75/440/ES, 76/160/EHS ( 28 ), 78/659/EHS a 79/923/EHS ( 29 ).

Odhad a identifikácia významného znečistenia z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného, na základe informácií zhromaždených podľa:

článkov 3, 5 a 6 smernice č. 91/676/EHS ( 30 );

ii)

článkov 7 a 17 smernice č. 91/414/EHS;

iii)

smernice č. 98/8/ES;

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

iv)

smerníc 75/440/EHS, 76/160/EHS, 76/464/EHS, 78/659/EHS a 79/923/EHS.

Odhad a identifikácia významného odberu vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie, vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch.

Odhad a identifikácia dopadu výraznej regulácie vodného toku, vrátane prevodu vody a odvedenia vody, na celkové prietokové charakteristiky a vodnú bilanciu.

Identifikácia výrazných morfologických zmien vodných útvarov.

Odhad a identifikácia iných významných antropogénnych dosahov na stav povrchových vody.

Odhad spôsobu využívania územia, vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí a kde je to relevantné, rybárskych oblastí a lesov.

1.5. Vyhodnotenie vplyvu

Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.

Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.

Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

2. PODZEMNÉ VODY

2.1. Úvodný popis

Členské štáty vykonajú úvodný popis všetkých útvarov podzemnej vody na zhodnotenie ich využívania a miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4. Na účely tejto úvodnej charakterizácie môžu členské štáty útvary podzemnej vody zoskupovať. Tieto analýzy môžu využívať existujúce hydrologické, geologické, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, vypúšťaniach, odberoch a iné, ale musia stanoviť:

—

polohu a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

—

vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, vrátane:

—

plošných zdrojov znečistenia,

—

bodových zdrojov znečistenia,

—

odberov vody,

—

umelého dopĺňania,

—

všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

—

tie útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2.2. Ďalší popis

Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:

—

geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

—

hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody, vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

—

charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

—

stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

—

súpise pridružených povrchových systémov, vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

—

odhadoch smerov a rýchlostí výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

—

dostatočných údajov na výpočet dlhodobej priemernej ročnej rýchlosti celkového dopĺňania,

—

charakteristike chemického zloženia podzemnej vody, vrátane špecifikácie príspevkov antropogénnej činnosti. Členské štáty môžu použiť typológie pre charakterizovanie podzemnej vody, keď stanovujú úrovne prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody.

2.3. Prehľad vplyvu antropogénnej činnosti na podzemné vody

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré križuje hranica medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo sú identifikované na základe úvodného popisu vykonaného podľa odseku 2.1 ako rizikové vzhľadom na možnosť nesplnenia cieľov stanovených pre každý útvar podľa článku 4, sa budú tam, kde je to relevantné, pre každý útvar podzemnej vody zhromažďovať a spravovať nasledujúce informácie:

poloha miest v útvare podzemnej vody používanej na odber vody, s výnimkou:

—

miest pre odber vody poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň, alebo

—

miest pre odber vody určenej na pitné účely poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

množstvo vypúšťania v takýchto miestach,

chemické zloženie vypúšťaní do útvaru podzemnej vody a

využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a antropogénnych zmien charakteristík dopĺňania, ako napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného závlahami, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

2.4. Prehľad vplyvu zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Členské štáty tiež určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť podľa článku 4 nižšie ciele vrátane zváženia vplyvov stavu útvaru na:

povrchové vody a súvisiace suchozemské ekosystémy,

ii)

reguláciu vody, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

iii)

rozvoj spoločnosti.

2.5. Prehľad dopadu znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Členské štáty určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie ciele podľa článku 4 ods. 5, kde v dôsledku vplyvu antropogénnej činnosti určeného podľa článku 5 ods. 1 je útvar podzemnej vody tak znečistený, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

PRÍLOHA III

EKONOMICKÁ ANALÝZA

Ekonomická analýza bude (so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov) obsahovať dostatočne podrobné informácie na to, aby sa:

spracovali príslušné výpočty potrebné na zohľadnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby podľa článku 9 pri zohľadnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné:

—

odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami, a

—

odhady príslušných investícií, vrátane prognóz takýchto investícií;

posúdila nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení týkajúcich sa využívania vody, ktoré majú byť zahrnuté do programu opatrení podľa článku 11 na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia.

PRÍLOHA IV

CHRÁNENÉ OBLASTI

oblasti ustanovené pre odber vody pre ľudskú spotrebu podľa článku 7;

ii)

oblasti ustanovené pre ochranu hospodársky významných vodných druhov;

iii)

vodné útvary ustanovené ako rekreačné vody, vrátane oblastí ustanovených ako vody na kúpanie podľa smernice 76/160/EHS;

iv)

oblasti citlivé na živiny, vrátane oblastí ustanovených ako citlivé podľa smernice 91/676/EHS a oblasti ustanovené ako citlivé oblasti podľa smernice 91/271/EHS; a

oblasti ustanovené na ochranu biotopov druhov, kde je udržiavanie alebo zlepšovanie stavu vody dôležitým faktorom pri ich ochrane, vrátane príslušných miest Natura 2000 ustanovených podľa smernice 92/43/EHS ( 31 ) a smernice 79/409/EHS ( 32 ).

2.	Súhrn informácií v registri požadovanom ako súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať mapy znázorňujúce umiestnenie každej chránenej oblasti a popis právnych predpisov spoločenstva, vnútroštátnych alebo miestnych právnych predpisov, podľa ktorých boli tieto oblasti ustanovené.

PRÍLOHA V

1.	STAV POVRCHOVEJ VODY
1.1.	Kvalitatívne prvky pre klasifikáciu ekologického stavu
1.1.1.	Rieky
1.1.2.	Brakické vody
1.1.3.	Brakické vody
1.1.4.	Pobrežné vody
1.1.5.	Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody
1.2.	Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu
1.2.1.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek
1.2.2.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier
1.2.3.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd
1.2.4.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd
1.2.5.	Definície maximálneho dobrého a priemerného ekologického potenciálu vo výrazne zmenených alebo umelých vodných útvaroch
1.2.6.	Postup pri stanovenínoriem chemickej kvality členskými štátmi
1.3.	Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd
1.3.1.	Návrh inšpekčného monitorovania
1.3.2.	Návrh prevádzkového monitorovania
1.3.3.	Návrh prieskumného monitorovania
1.3.4.	Frekvencia monitorovania
1.3.5.	Dodatočné požiadavky na monitorovanie chránených oblastí
1.3.6.	Normy pre monitorovanie prvkov kvality
1.4.	Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu
1.4.1.	Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania
1.4.2.	Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu
1.4.3.	Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu
2.	PODZEMNÁ VODA
2.1.	Kvantitatívny stav podzemnej vody
2.1.1.	Ukazovateľ klasifikácie kvantitatívneho stavu
2.1.2.	Definícia kvantitatívneho stavu
2.2.	Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody
2.2.1.	Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemných vody
2.2.2.	Hustota monitorovacích miest
2.2.3.	Frekvencia monitorovania
2.2.4.	Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemnej vody
2.3.	Chemický stav podzemnej vody
2.3.1.	Ukazovatele určujúce chemický stav podzemnej vody
2.3.2.	Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody
2.4.	Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody
2.4.1.	Monitorovacia sieť podzemnej vody
2.4.2.	Inšpekčné monitorovanie
2.4.3.	Prevádzkové monitorovanie
2.4.4.	Identifikácia trendov znečisťujúcich látok
2.4.5.	Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody
2.5.	Prezentácia stavu podzemnej vody

1. STAV POVRCHOVEJ VODY

1.1. Prvky kvality klasifikácie ekologického stavu

1.1.1. Rieky

Biologické prvky

Zloženie a početnosť vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

spojenie s útvarmi podzemnej vody

Priechodnosť riek

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

štruktúra a substrát koryta rieky

štruktúra príbrežného pásma

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

1.1.2. Jazerá

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

čas zdržania vody

spojenie s útvarom podzemnej vody

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky jazera

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

štruktúra brehu jazera

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

1.1.3. Brakické vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

množstvo, štruktúra a substrát dna

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

prúdenie sladkej vody

vystavenie vlnobitiu

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky

1.1.4. Pobrežné vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

štruktúra a substrát dna pobrežia

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

smer prevládajúcich prúdov

vystavenie vlnobitiu

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky

1.1.5. Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody

Prvky kvality využiteľné pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody budú tie, ktoré sú použiteľné pre tú zo štyroch kategórií prírodných povrchových vôd, ktorá sa najviac podobá na príslušný výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar.

1.2. Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu

Tabuľka 1.2. Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody

V nasledujúcom texte je uvedená všeobecná definícia ekologickej kvality. Pre účely klasifikácie sú hodnoty pre prvky kvality ekologického stavu pre každú kategóriu povrchovej vody uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1.2.1 až 1.2.4.

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Všeobecné

Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé antropogénne vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach.

Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia.

Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre daný typ útvaru.

Hodnoty biologických prvkov kvality pre daný typ telesa útvaru povrchových vôd vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach.

Hodnoty prvkov biologickej kvality pre daný typ útvaru povrchových vôd sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchových vôd v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej triedy v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave.

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave.

1.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek

Biologické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Fytoplanktón

Taxonomické zloženie fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušených podmienkach.

Priemerná početnosť fytoplanktónu je plne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru.

Frekvencia a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov planktónu v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov.

Môže dôjsť k slabému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu, špecifického pre daný typ útvaru .

Zloženie taxónov planktónu sa odlišuje v strednej miere od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Zastúpenie je stredne narušené a môže spôsobiť nežiadúce významné narušenie hodnôt iných biologických a fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality.

Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodného kvetu.

Makrofyty a fytobentos

Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušeným podmienkam.

Nevyskytujú sa žiadne merateľné zmeny v priemernej početnosti makrofytov a fytobentosu.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní so zložením špecifickým pre daný typ. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov.

Spoločenstvo fytobentosu nie je nepriaznivo ovplyvnené bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi, vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa stredne odlišuje od spoločenstva špecifického pre daný typ a je podstatne viac narušené ako pri dobrom stave.

Sú zjavné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu.

Fytobentos môže byť narušený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Bentické bezstavovce

Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nepreukazuje žiadne odlišnosti od hodnôt v nenarušených podmienkach.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje znaky odchýlok od hodnôt v nenarušených podmienkach.

Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivých na narušenie vykazuje malú odchýlku od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Diverzita taxónov bezstavovcov ukazuje malé znaky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ.

Zloženie a početnosť taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivým na narušenie a úroveň rozmanitosti sú podstatne nižšie ako je úroveň špecifická pre daný typ útvaru a výrazne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav.

Fauna rýb

Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, špecifické pre daný typ útvaru.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje slabé znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti a nenaznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu.

Vyskytujú sa malé zmeny v druhovom zložení a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch svedčí o takých poruchách reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať.

Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od populácie rýb špecifickej pre daný typ útvaru, čo možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologicképrvky kvality.

Veková štruktúra populácie rýb ukazuje také silné znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti, že menšia časť druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie.

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Hydrologický režim	Veľkosť a dynamika toku vody a s ním súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Priechodnosťrieky	Priechodnosť rieky nie je narušená antropogénnou činnosťou a umožňuje nenarušenú migráciu vodných organizmov a transport sedimentov.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Morfologické podmienky	Usporiadanie riečneho koryta, premenlivosť šírky a hĺbky, rýchlosti toku, substrátové podmienky a štruktúra aj podmienky pobrežných pásiem úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Všeobecné podmienky

Hodnoty všeobecných fyzikálno-chemických prvkov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach.

Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky.

Stupeň soľnosti, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky antropogénneho narušenia a sú v rozsahoch, ktoré sú bežné pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a soľnosť neprekračujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

1.2.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier

Biologické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Fytoplanktón

Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Priemerné množstvo biomasy fytoplanktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru a výrazne nemení priehľadnosť vody, špecifickú pre daný typ.

Frekvencia a intenzita kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti planktónových taxónov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentu.

Môže nastať malé zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifického pre daný typ útvaru vody.

Zloženie a početnosť planktónových taxónov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Biomasa je stredne narušená a môže vyvolať výrazne nežiadúce narušenie hodnôt iných biologických vlastností vody a sedimentov.

Môže nastať stredné zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov.

Makrofyty a fytobentos

Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Priemerná početnosť makrofytov a fytobentosu nevykazuje žiadne merateľné zmeny.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších foriem rastlín , ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody.

Fytobentos nie je nepriaznivo ovplyvnený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa mierne líši od spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie pozorované pri dobrom stave.

Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu.

Fytobentos môže byť ovplyvnený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Bentické bezstavovce

Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nevykazuje žiadne znaky odchýlok od nenarušeného stavu.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje žiadne známky odchýlok od nenarušeného stavu.

Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom vykazuje malé odchýlky od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov vykazuje malé známky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Zloženie a zastúpenie taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom a úroveň rozmanitosti majú podstatne nižšie hodnoty ako sú hodnoty špecifické pre daný typ a významne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav.

Fauna rýb

Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje len malé znaky antropogénne vyvolaného narušenia a neindikuje poruchy reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu.

Vyskytujú sa malé odchýlky od druhového zloženia a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré by sa mohli prisúdiť antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch naznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov do takej miery, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať.

Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru, čo sa dá pripísať antropogénnych vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje silné znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality a to do takej miery, že stredne veľký podiel druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie.

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Hydrologický režim	Veľkosť a dynamika toku, výška hladiny, doba zdržania a s nimi súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Morfologické podmienky	Premenlivosť hĺbky jazera, množstvo a štruktúra substrátu a štruktúra a stav pobrežného pásma jazera úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Všeobecné podmienky

Hodnoty všeobecných fyzikálno-chemických prvkov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach.

Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky.

Stupeň soľnosti, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita, priehľadnosť a teplota nevykazujú znaky antropogénneho narušenia a sú v rozsahoch, ktoré sú bežné pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita, priehľadnosť a soľnosť nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

1.2.3. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd

Biologické kvalitatívne prvky

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Fytoplanktón	Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerné zastúpenie fytoplanktónu je úplne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru. Početnosť a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru.	Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov fytoplanktónu. Vyskytujú sa malé zmeny v biomase v porovnaní so podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody. Môže dôjsť k malému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifických pre daný typ útvaru.	Zloženie a zastúpenie taxónov fytoplanktónu sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Biomasa je stredne narušená a môže spôsobiť významné nežiadúce narušenie podmienok iných biologických kvalitatívnych prvkov. Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu planktónových kvetov. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov.
Makroskopické riasy	Taxonomické zloženie makroskopických rias zodpovedá nenarušeným podmienkam. V pokrytí makroskopickými riasami nie sú žiadne pozorovateľné zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti.	Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makroskopických rias v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody.	Zloženie taxónov makroskopických rias sa v strednej miere odlišuje od podmienok špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makroskopických rias, ktoré môžu byť také, že spôsobia nežiadúce narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare.
Angiospermy Krytosemenné rastliny	Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. V zastúpení krytosemenných rastlín nie sú pozorovateľné žiadne zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti.	Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a zastúpení taxónov krytosemenných rastlín v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Zastúpenie krytosemenných rastlín vykazuje malé znaky narušenia.	Zloženie taxónov krytosemenných rastlín sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Vyskytuje sa stredne veľké narušenie v početnosti taxónov krytosemenných rastlín.
Bentické bezstavovce	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v rozsahu bežnom pre nenarušený stav. Prítomné sú všetky taxóny citlivé na narušenie, ktoré sú typické pre nenarušené podmienky.	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je tesne mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomná je väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v strednej miere mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomné sú taxóny naznačujúce znečistenie. Chýbajú mnohé citlivé taxóny zo spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.
Fauna rýb	Druhové zloženie a početnosť zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Početnosť druhov citlivých na narušenie vykazuje malé známky odchýlky od podmienok špecifických pre daný typ útvaru, ktoré možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.	Chýba stredne veľká časť druhov citlivých na narušenie špecifických pre daný typ útvaru v dôsledku antropogénnych vplyvov na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Prílivový a odlivový režim	Režim prúdenia sladkej vody úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Morfologické podmienky	Premenlivosť hĺbky, vlastnosti a stav podložia, štruktúra a stav prílivových zón úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Všeobecné podmienky

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam.

Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíková bilancia a priehľadnosť vody nevykazujú znaky antropogénne vyvolaného narušenia a sú v rozsahoch bežných pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíkové pomery a priehľadnosť nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

1.2.4. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd

Biologické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Fytoplanktón

Zloženie a početnosť taxónov fytoplanktónu zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Priemerná biomasa fytoplanktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkam špecifickými pre daný typ útvaru a nie je taká, aby výrazne zmenila podmienky priehľadnosti špecifické pre daný typ útvaru.

Frekvencia a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru.

Zloženie a početnosť taxónov fytoplanktónu vykazuje malé znaky narušenia .

Vyskytujú sa malé zmeny v biomase v porovnaní s podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny nenaznačujú zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo kvality vody.

Môže dôjsť k malému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifického pre daný typ útvaru.

Zloženie a početnosť taxónov planktónu vykazuje znaky stredne veľkého narušenia.

Biomasa rias je významne mimo rozsahu, ktorý odpovedá špecifickým podmienkam pre daný typ útvaru a ovplyvňuje iné biologické prvky kvality.

Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov.

Makroskopické riasy a krytosemenné rastliny

Prítomné sú všetky taxóny makroskopických rias a krytosemenných rastlín bežné pre nenarušené podmienky.

Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Prítomná je väčšina taxónov makroskopických rias a krytosemenných rastlín citlivých na narušenie, bežne sa vyskytujúca v nenarušených podmienkach.

Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín vykazuje malé známky narušenia.

Chýba stredne veľký počet taxónov makroskopických rias a krytosemenných rastlín citlivých na narušenie, bežne sa vyskytujúcich v nenarušených podmienkach.

Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín je mierne narušené a môže spôsobiť nežiadúce narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare.

Bentické bezstavovce

Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v rozsahu bežnom pre nenarušený stav.

Prítomné sú všetky taxóny citlivé na narušenie ako v nenarušených podmienkach.

Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je tesne mimo rozsahu, bežnom pre podmienky špecifické pre daný typ útvaru.

Prítomná je väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný druh útvaru.

Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v strednej miere mimo rozsahu bežného pre podmienky špecifické pre daný typ útvaru.

Prítomné sú taxóny indikujúce znečistenie.

Chýba väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný druh útvaru.

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Prílivový a odlivový režim	Režim prítoku sladkej vody a smer a rýchlosť prevládajúceho prúdenia úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Morfologické podmienky	Premenlivosť hĺbky, štruktúra a substrát pobrežného dna, štruktúra a stav prílivových zón úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Všeobecné podmienky

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam.

Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíková bilancia a priehľadnosť vody nevykazujú znaky antropogénne vyvolaného narušenia a sú v rozsahoch bežných pre nenarušené podmienky.

Teplota, kyslíkové pomery a priehľadnosť nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

1.2.5. Definície maximálneho, dobrého a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov

Prvok	Maximálny ekologický potenciál	Dobrý ekologický potenciál	Priemerný ekologický potenciál
Biologické prvky kvality	Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality čo najviac zodpovedajú hodnotám zisťovaným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného telesa.	Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu.	Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických kvalitatívnych prvkov v porovnaní s hodnotami zistenými pri maximálnom ekologickom potenciáli. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite.
Hydromorfologické prvky	Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dopady na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného útvaru , kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu pre kladenie ikier a rast.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky
Všeobecné podmienky	Fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu telesa povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne modifikovanému útvaru. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre takéto nenarušené podmienky. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach.	Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Teplota a pH nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť a ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
►M8 — ◄	Koncentrácie sú blízke nule a aspoň pod hranicou detekcie pomocou všeobecne používaných najvyvinutejších analytických metód.	Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS)	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
►M8 — ◄	Koncentrácie sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo výrazne zmenenému útvaru (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl).	Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS)	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.

▼M8 —————

1.3. Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd

Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.

Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne.

Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek pozorovanie zeme a diaľkové snímanie alebo iné inovačné techniky, musí mapa monitorovacej siete obsahovať informácie o prvkoch kvality a vodných útvaroch alebo skupinách vodných útvarov, ktoré boli monitorované takýmito monitorovacími metódami. Uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných metód monitorovania v lokálnych miestach odberu vzoriek a miestach merania.

Členské štáty môžu vo vhodných prípadoch uplatňovať pasívne metódy odberu vzoriek na monitorovanie chemických znečisťujúcich látok, najmä na účely skríningu a dlhodobého hodnotenia, pod podmienkou, že sa týmito metódami odberu vzoriek nepodhodnocujú koncentrácie znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahujú normy environmentálnej kvality, a tak sa spoľahlivo identifikuje „nedosiahnutie dobrého stavu“, a že chemická analýza vzoriek vody, bioty alebo sedimentu v súlade s uplatnenými normami environmentálnej kvality sa vykoná vždy, keď sa takýto nedostatok zistí. Členské štáty môžu za rovnakých podmienok uplatňovať aj metódy monitorovania založeného na účinkoch.

1.3.1. Návrh inšpekčného monitorovania

Cieľ

Členské štáty zavedú programy inšpekčného monitorovania s cieľom získania informácií pre:

—

doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dopadu na životné prostredie popísaného v prílohe II,

—

účelný a účinný návrh budúcich monitorovacích programov,

—

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a

—

hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených antropogénnou činnosťou.

Výsledky takéhoto monitorovania sa posúdia a v kombinácii s postupom hodnotenia dopadu popísaným v Prílohe II sa použijú na určenie požiadaviek pre monitorovacie programy v súčasných a budúcich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Výber monitorovacích miest

Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:

—

veľkosť prietoku vody je významná v správnom území povodia ako celku; vrátane miest na veľkých riekach, ktorých plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,

—

množstvo prítomnej vody je významné pre celú správnu oblasť povodia vrátane veľkých jazier a vodných nádrží,

—

významné vodné útvary presahujú hranicu členského štátu,

—

sú určené miesta rozhodnutím o výmene informácií 77/795/EHS, a

na takých ostatných miestach, ktoré sú potrebné pre odhad prenosu zaťaženia znečisťujúcimi látkami cez hranice členského štátu a do morského prostredia.

Výber prvkov kvality

Inšpekčné monitorovanie sa vykonáva v každom monitorovacom mieste počas jedného roka v období, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu povodia. Inšpekčné monitorovanie zahŕňa:

indikatívne ukazovatele všetkých biologických prvkov kvality;

indikatívne ukazovatele všetkých hydromorfologických prvkov kvality;

indikatívne ukazovatele všetkých všeobecných fyzikálno-chemických prvkov kvality;

prioritné látky vypúšťané či inak ukladané do povodia alebo čiastkového povodia;

znečisťujúce látky špecifické pre povodie.

Ak však predchádzajúce inšpekčné monitorovanie ukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a z preskúmania vplyvov ľudskej činnosti podľa prílohy II nevyplýva žiadny dôkaz o tom, že sa tieto vplyvy na daný útvar zmenili, inšpekčné monitorovanie sa vykoná raz počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce plány manažmentu povodia.

1.3.2. Návrh prevádzkového monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční v prípade všetkých vodných útvarov, ktoré boli buď na základe posúdenia vplyvu uskutočneného v súlade s prílohou II, alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4, a v prípade vodných útvarov, do ktorých sa vypúšťajú či inak ukladajú prioritné látky alebo do ktorých sa vo významných množstvách vypúšťajú či inak ukladajú znečisťujúce látky špecifické pre povodie. Monitorovacie miesta pre prioritné látky sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane prioritných látok, pre ktoré sa v takýchto právnych predpisoch neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú takto:

—

zistiť stav tých útvarov, ktoré boli identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia ich environmentálnych cieľov a

—

vyhodnotiť každú zmenu stavu takýchto útvarov, ktorá vyplynie z programov opatrení.

Program možno počas obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia upraviť na základe informácií získaných ako súčasť požiadaviek prílohy II alebo ako súčasť tejto prílohy, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie v prípade, ak sa zistí, že dopad nie je významný alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční vo všetkých vodných útvaroch, ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu uskutočneného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a vo vodných útvaroch, do ktorých sa vypúšťajú látky zo zoznamu prioritných látok. Monitorovacie miesta pre látky zo zoznamu prioritných látok sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane látok zo zoznamu prioritných látok, pre ktoré takéto právne predpisy neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú nasledujúcim spôsobom:

—

pre útvary ohrozené významnými bodovými zdrojmi znečistenia dostatočný počet monitorovacích miest v každom útvare tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv bodového zdroja. Ak je útvar vystavený vplyvu väčšieho počtu bodových zdrojov znečistenia, monitorovacie miesta je možné vybrať tak, aby sa vyhodnotila veľkosť a dopad týchto vplyvov ako celku,

—

pre útvary ohrozené významnými plošnými zdrojmi dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv plošných zdrojov. Útvary sa vyberú tak, aby boli reprezentatívne pre relatívne riziká výskytu difúznych zdrojov znečistenia a relatívne riziká nedosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody,

—

pre útvary ohrozené významným hydromorfologickým vplyvom dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby sa dala vyhodnotiť veľkosť a dopad daných hydromorfologických vplyvov. Útvary sa vyberú tak, aby indikovali celkový dopad hydromorfologického vplyvu, ktorému sú vystavené všetky útvary.

Výber prvkov kvality

Na hodnotenie veľkosti vplyvu, ktorému sú útvary povrchovej vody vystavené, členské štáty budú monitorovať tie kvalitatívne prvky, ktoré sú indikatívne pre vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary vystavené. Aby bolo možné vyhodnotiť dopad týchto tlakov, členské štáty budú monitorovať relevantné ukazovatele a látky:

—

indikatívne ukazovatele biologických kvalitatívnych prvkov alebo prvkov, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú vodné útvary vystavené,

—

všetky prioritné látky vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov a všetky znečisťujúce látky špecifické pre povodie vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov vo významných množstvách,

—

indikatívne ukazovatele toho hydromorfologického prvku kvality, ktorý je najcitlivejší na daný vplyv.

1.3.3. Návrh prieskumného monitorovania

Cieľ

Prieskumné monitorovanie sa uskutoční:

—

tam, kde nie sú známe príčiny akýchkoľvek prekročení,

—

tam, kde inšpekčné monitorovanie naznačí, že ciele stanovené pre vodný útvar v článku 4 sa pravdepodobne nedosiahnu a ešte nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie na zistenie príčin, prečo vodný útvar alebo vodné útvary nedosiahnu environmentálne ciele, alebo

—

s cieľom zistenia veľkosti a dopadov havarijného znečistenia,

a bude poskytovať informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a nevyhnutných opatrení na nápravu účinkov havarijného znečistenia.

1.3.4. Frekvencia monitorovania

Indikatívne ukazovatele fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania.

Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia.

Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Frekvencie monitorovania sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu z výkyvov antropogénnych i prírodných podmienok.

Obdobie monitorovania sa vyberá tak, aby sa zohľadnil vplyv sezónnych výkyvov vo využívaní látky alebo hladín vody na výsledky monitorovania, a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú účinne odzrkadľovať všetky zmeny vo vodnom útvare spôsobené antropogénnym tlakom a klimatickými výkyvmi. Pokiaľ ide o prioritné látky, ktorých koncentrácia v dôsledku sezónnych výkyvov pri ich používaní pravdepodobne dosiahne vrchol v krátkych obdobiach, monitorovanie sa podľa potreby vykonáva počas týchto období špičky v kratších intervaloch ako v prípade iných látok s cieľom získať primerané informácie o koncentrácii týchto látok.

Kvalitatívny prvok	Rieky	Jazerá	Brakické	Pobrežné
Biologické
Fytoplanktón	6 mesiacov	6 mesiacov	6 mesiacov	6 mesiacov
Iná vodná flóra	3 roky	3 roky	3 roky	3 roky
Makrozoobentos	3 roky	3 roky	3 roky	3 roky
Ryby	3 roky	3 roky	3 roky
Hydromorfologické
Priechodnosť	6 rokov
Hydrológia	priebežne	1 mesiac
Morfológia	6 rokov	6 rokov	6 rokov	6 rokov
Fyzikálno-chemické
Teplotné podmienky	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Kyslíkové pomery	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Soľnosť	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Obsah živín	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Acidobázický stav	3 mesiace	3 mesiace
►M8 Znečisťujúce látky špecifické pre povodie ◄	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Prioritné látky	1 mesiac	1 mesiac	1 mesiac	1 mesiac

1.3.5. Doplnkové požiadavky na monitorovanie chránených oblastí

Vyššie uvedené monitorovacie programy budú doplnené, aby sa splnili tieto požiadavky:

Miesta odberu pitnej vody

Útvary povrchovej vody určené podľa článku 7, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň, budú určené ako monitorovacie miesta a bude sa na nich uskutočňovať také doplnkové monitorovanie, aké môže byť potrebné na splnenie požiadaviek uvedeného článku. V takýchto útvaroch sa budú monitorovať všetky vypúšťané prioritné látky a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sa kontrolujú podľa ustanovení smernice o pitnej vode. Monitorovanie sa bude uskutočňovať v súlade s nasledujúcimi frekvenciami:

Počet zásobovaných obyvateľov	Frekvencia
< 10 000	4-krát ročne
10 000 až 30 000	8-krát ročne
> 30 000	12-krát ročne.

Chránené oblasti biotopov a miest výskytu druhov

Vodné útvary, ktoré tvoria tieto oblasti, budú zahrnuté do programu prevádzkového monitorovania uvedeného vyššie, ak na základe hodnotenia dopadov a inšpekčného monitorovania boli identifikované ako ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4. Monitorovanie sa uskutoční pre vyhodnotenie veľkosti a dopadu všetkých relevantných významných vplyvov na tieto útvary a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu takýchto útvarov vyplývajúcich z programov opatrení. Monitorovanie bude pokračovať dovtedy, kým tieto oblasti nesplnia požiadavky vzťahujúce sa na vodu v právnych predpisoch, podľa ktorých boli chránené oblasti vyhlásené a kým tieto oblasti nesplnia ciele podľa článku 4.

▼M7

1.3.6. Normy pre monitorovanie prvkov kvality

Metódy používané na monitorovanie ukazovateľov jednotlivých typov vodných útvarov musia byť v súlade s uvedenými medzinárodnými normami, pokiaľ sa vzťahuje na monitorovanie, alebo s takými národnými alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečia získavanie údajov rovnakej vedeckej kvality a porovnateľnosti.

Normy pre odber vzoriek prvkov biologickej kvality

Generické metódy na použitie so špecifickými metódami uvedenými v normách týkajúcich sa týchto prvkov biologickej kvality:

EN ISO 5667-3:2012

Kvalita vody – Odber vzoriek – Časť 3: Konzervácia vzoriek vody a manipulácia s nimi

Normy pre fytoplanktón

EN 15204:2006	Kvalita vody – Pokyny na stanovenie fytoplanktónu inverznou mikroskopiou (Utermöhlova metóda)
EN 15972:2011	Kvalita vody – Pokyny na kvantitatívne a kvalitatívne skúmanie morského fytoplanktónu
ISO 10260:1992	Kvalita vody – Meranie biochemických parametrov –Spektrofotometrické stanovenie koncentrácie chlorofylu a

Normy pre makrofyty a fytobentos

EN 15460:2007	Kvalita vody – Pokyny na skúmanie makrofytov v jazerách
EN 14184:2014	Kvalita vody – Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v tečúcich vodách
EN 15708:2009	Kvalita vody – Návod na prieskum, odber vzoriek a laboratórnu analýzu fytobentosu v plytkých tečúcich vodách
EN 13946:2014	Kvalita vody – Pokyny na rutinný odber a predúpravu vzoriek bentických rozsievok z riek a jazier
EN 14407:2014	Kvalita vody – Pokyny na identifikáciu, stanovenie a interpretáciu vzoriek bentických rozsievok vo vzorkách z riek a jazier

Normy pre bentické bezstavovce

EN ISO 10870:2012	Kvalita vody – Návod na výber metód a zariadení na odber vzoriek bentických makroevertebrát v sladkých vodách
EN 15196:2006	Kvalita vody – Pokyny na odber vzoriek a úpravu exúvií kukiel dvojkrídleho hmyzu čeľade Chironomidae na ekologické hodnotenie
EN 16150:2012	Kvalita vody – Pokyny na pomerný (pro-rata) multihabitatový odber vzoriek bentických makroevertebrát v brodných tokoch
EN ISO 19493:2007	Kvalita vody – Pokyny na biologický prieskum morských pevných substrátov
EN ISO 16665:2013	Kvalita vody – Pokyny na kvantitatívny odber a spracovanie vzoriek makrofauny morského dna

Normy pre ryby

EN 14962:2006	Kvalita vody – Pokyny na výber metód odberu vzoriek rýb
EN 14011:2003	Kvalita vody – Odber vzoriek rýb pomocou elektrického prúdu
EN 15910:2014	Kvalita vody – Návod na odhad početnosti rýb mobilnými hydroakustickými metódami
EN 14757:2005	Kvalita vody – Odber vzoriek rýb žiabrovými sieťami

Normy pre hydromorfologické ukazovatele

EN 14614:2004	Kvalita vody – Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností tokov
EN 16039:2011	Kvalita vody – Návod na hodnotenie hydromorfologických vlastností jazier

Normy pre fyzikálno-chemické ukazovatele

Všetky príslušné normy CEN/ISO.

1.4. Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu

1.4.1. Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania

Členské štáty zriadia systémy monitorovania s cieľom odhadu hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov špecifikovaných pre každú kategóriu povrchovej vôd alebo pre výrazne zmenené a umelé útvary povrchovej vody. Pri aplikácii nižšie uvedeného postupu vo výrazne zmenených alebo umelých vodných útvaroch odkazy na ekologický stav by sa mali chápať ako odkazy na ekologický potenciál. Takéto systémy môžu využívať jednotlivé druhy alebo skupiny druhov, ktoré sú reprezentatívne pre kvalitatívny prvok ako celok.

ii)

Aby sa zabezpečila porovnateľnosť takýchto monitorovacích systémov, výsledky systémov používaných každým členským štátom sa pre účely klasifikácie ekologického stavu vyjadria ako ekologické kvalitatívne pomery. Tieto pomery budú predstavovať vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a hodnotami týchto ukazovateľov v referenčných podmienkach platných pre tento útvar. Pomer bude vyjadrený ako číselná hodnota v rozsahu od nuly do jedna, pričom veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke jednej a zlý ekologický stav hodnoty blízke nule.

iii)

Každý členský štát rozdelí stupnicu pomeru ekologickej kvality pre svoj monitorovací systém pre každú kategóriu povrchovej vody do piatich tried, od veľmi dobrého po zlý ekologický stav v súlade s definíciou uvedenou v odseku 1.2 tak, že každej hranici medzi triedami priradí číselnú hodnotu. Číselná hodnota pre hranicu medzi triedami veľmi dobrého a dobrého stavu a hodnota pre hranicu medzi dobrým a priemerným stavom sa stanoví medzikalibračným porovnaním popísaným nižšie.

iv)

Komisia sprostredkuje toto medzikalibračné porovnanie, aby sa zabezpečil súlad hraničných hodnôt medzi jednotlivými triedami a normatívnymi definíciami uvedenými v odseku 1.2 a ich porovnateľnosť medzi jednotlivými členskými štátmi.

Ako súčasť tohoto porovnania Komisia umožní výmenu informácií medzi členskými štátmi, čo povedie k identifikácii radu miest v každom ekoregióne v spoločenstve; tieto miesta budú tvoriť medzikalibračnú sieť. Sieť bude pozostávať z miest vybraných z rôznych typov útvarov povrchovej vody vyskytujúcich sa v každom ekoregióne. Pre každý vybraný typ útvaru povrchovej vody bude sieť obsahovať aspoň dve miesta zodpovedajúce hranici medzi normatívnymi definíciami veľmi dobrého a dobrého stavu a aspoň z dvoch miest zodpovedajúcich hranici medzi normatívnymi definíciami dobrého a priemerného stavu. Tieto miesta sa vyberú na základe odborného posúdenia založeného na spoločných kontrolách a na všetkých ďalších dostupných informáciách.

vi)

Každý monitorovací systém členských štátov sa aplikuje na tie miesta medzikalibračnej siete, ktoré sa nachádzajú tak v danom ekoregióne a ako aj v príslušnom type útvaru povrchovej vody, na ktorom sa má systém aplikovať v zmysle požiadaviek tejto smernice. Výsledky tejto aplikácie sa použijú na stanovenie číselných hodnôt príslušných hraníc medzi triedami v monitorovacom systéme každého členského štátu.

▼M2

vii)

Komisia pripraví návrh registra miest tvoriacich medzikalibračnú sieť. ►M8 ————— ◄

▼M8 —————

ix)

Výsledky medzikalibračného porovnania a hodnoty pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov stanovené v súlade s bodmi i) až viii) sa uverejnia do šiestich mesiacov od prijatia vykonávacieho aktu v súlade s článkom 21.

1.4.2. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu

Pre kategórie povrchovej vody bude ekologický stav vodného útvaru reprezentovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky:

Klasifikácia ekologického stavu	Farebný kód
Veľmi dobrý	Modrá
Dobrý	Zelená
Priemerný	Žltá
Zlý	Oranžová
Veľmi zlý	Červená

ii)

V prípade výrazne zmenených a umelých vodných útvarov bude ekologický stav vodného útvaru predstavovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu pre umelé vodné útvary uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky. Pre výrazne zmenené vodné útvary platí kód uvedený v treťom stĺpci tejto tabuľky:

Klasifikácia ekologického potenciálu	Farebný kód
Klasifikácia ekologického potenciálu	Umelé vodné útvary	Výrazne zmenené útvary
Dobrý a vyšší	Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy	Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy
Priemerný	Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy	Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy
Zlý	Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy	Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy
Veľmi zlý	Rovnako široké červené a svetlosivé pásy	Rovnako široké červené a tmavosivé pásy

iii)

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie vodné útvary, kde sa dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu nesplnenia jednej alebo viacerých environmentálnych noriem kvality, ktoré boli stanovené pre tento to vodný útvar vo vzťahu k špecifickým syntetickým a nesyntetickým znečisťujúcim látkam (v súlade s režimom plnenia stanoveným členským štátom).

iv)

Členské štáty môžu poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých sa uvádzajú oddelene informácie o ekologickej kvalite pre jeden alebo viaceré z týchto prvkov kvality:

—

biologické prvky,

—

hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky,

—

fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky.

Členské štáty môžu poskytnúť aj mapy alebo tabuľky znázorňujúce stupeň zmeny pre uvedené prvky kvality v porovnaní s predchádzajúcim plánovacím cyklom.

1.4.3. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu

Vodný útvar sa označí ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav, ak má dobrý chemický stav povrchovej vody v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 24. Ak vodný útvar tento stav nemá, označí sa ako útvar, ktorý nedosiahol dobrý chemický stav.

Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia znázorňujúcu chemický stav každého vodného útvaru podľa farebného kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky, vyjadrujúcej klasifikáciu chemického stavu vodného útvaru:

Klasifikácia chemického stavu	Farebný kód
Dobrý	Modrá
Nedosahujúci dobrý stav	Červená

Členské štáty môžu poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých sa uvádzajú informácie o chemickom stave jednej alebo viacerých z nasledujúcich látok oddelene od informácií o ostatných látkach uvedených v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES:

prioritné látky identifikované v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES ako látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (uPBT);

prioritné látky novo identifikované v poslednom preskúmaní vykonanom Komisiou v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice;

prioritné látky, pre ktoré sa v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice stanovili revidované a prísnejšie environmentálne normy kvality;

látky identifikované ako znečisťujúce látky špecifické pre povodie podľa článku 8d smernice 2008/105/ES a na základe posúdenia tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody vykonaného v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty environmentálnej normy kvality pre látky uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie.

2. PODZEMNÁ VODA

2.1. Kvantitatívny stav podzemnej vody

2.1.1. Ukazovateľ pre klasifikáciu kvantitatívneho stavu

Režim hladiny podzemnej vody

2.1.2. Definícia kvantitatívneho stavu

Prvky

Dobrý stav

Úroveň podzemnej vody

Hladina podzemnej vôd v útvare podzemnej vody je taká, že využiteľná kapacita zdroja podzemnej vody nie je prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom.

Tomu zodpovedajúc, hladina podzemnej vody nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok:

— nedosiahnutie environmentálnych cieľov podľa článku 4 pre súvisiace povrchové vody,

— každé významné zhoršenie stavu takýchto vôd,

— každé významné poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

a zmeny smeru prúdenia vyplývajúce zo zmien hladín sa môžu vyskytovať dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti, ale takéto zvraty nespôsobia prienik slanej vody alebo iné prieniky ani neindikujú trvalý a jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia spôsobený antropogénnymi vplyvmi, ktorý by mohol viesť k takémuto prieniku.

2.2. Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody

2.2.1. Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovania sieť bude navrhnutá tak, aby umožnila spoľahlivé vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, vrátane vyhodnotenia využiteľných zásob podzemnej vody. Členské štáty uverejnia mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou podzemnej vody v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek metódy pozorovania zeme alebo diaľkového snímania alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek.

2.2.2. Hustota monitorovacích miest

Monitorovacia sieť bude obsahovať dostatočný počet reprezentatívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti v ich dopĺňania, a to najmä:

—

pre útvary podzemnej vody identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú hustotu monitorovacích bodov, aby sa dal vyhodnotiť vplyv odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,

—

pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov, aby sa dal odhadnúť smer prúdenia a rýchlosť prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

2.2.3. Frekvencia monitorovania

Frekvencia pozorovaní musí byť dostatočná na to, aby sa dal vyhodnotiť kvantitatívny stav každého útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania. Najmä:

—

pre útvary podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie dopadu odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,

—

pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

2.2.4. Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemných vôd

Výsledky získané z monitorovacej siete pre útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody sa použijú na vyhodnotenie kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov. Podľa časti 2.5 vypracujú členské štáty mapu s výsledným vyhodnotením kvantitatívneho stavu podzemnej vody, ktorá bude farebne označená nasledovne:

Dobrý stav : zelená

Nevyhovujúci stav : červená

2.3. Chemický stav podzemnej vody

2.3.1. Ukazovatele určujúce chemický stav podzemných vôd

Vodivosť

Koncentrácie znečisťujúcich látok

2.3.2. Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody

Prvok	Dobrý stav
Koncentrácie znečisťujúcich látok	Chemické zloženie útvaru podzemnej vody je také, že koncentrácie znečisťujúcich látok, ako je špecifikované ďalej: — nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov, — neprekračujú normy kvality podzemných vôd uvedené v prílohe I k smernici 2006/118/ES, prahové hodnoty pre látky znečisťujúce podzemné vody a ukazovatele znečistenia stanovené podľa článku 3 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice a prahové hodnoty pre celú Úniu stanovené podľa článku 8 ods. 3 uvedenej smernice, — nie sú také, aby viedli k nesplneniu environmentálnych cieľov stanovených v článku 4 pre súvisiace povrchové vody, ani k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takýchto útvarov, ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov, ktoré sú priamo závislé od útvaru podzemnej vody.
Vodivosť	Zmeny vodivosti nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvaru podzemnej vody.

2.4. Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody

2.4.1. Monitorovacia sieť podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovacia sieť sa navrhne tak, aby poskytovala ucelený a súhrnný prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každom povodí a umožnila zistiť prítomnosť dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok, vyvolaných antropogénnymi vplyvmi.

Na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov uskutočnených v súlade s článkom 5 a prílohou II, členské štáty zavedú program inšpekčného monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výsledky tohoto programu sa použijú na vytvorenie programu prevádzkového monitorovania, ktorý sa bude uskutočňovať počas zostávajúceho obdobia plánu.

V pláne budú uvedené odhady spoľahlivosti a presnosti výsledkov z monitorovacích programov.

Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek pozorovanie zeme alebo diaľkové snímanie alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek.

2.4.2. Inšpekčné monitorovanie

Cieľ

Inšpekčné monitorovanie sa bude robiť s cieľom:

—

doplnenia a overenia spôsobu hodnotenia dopadov,

—

získania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmienok a z antropogénnej činnosti.

Výber monitorovacích miest

Dostatočný počet monitorovacích miest sa vyberie pre oba nasledujúce prípady:

—

útvary identifikované ako rizikové podľa charakterizácie uskutočnenej v súlade s prílohou II,

—

útvary presahujúce hranicu členského štátu.

Výber ukazovateľov

Vo všetkých vybraných útvaroch podzemných vôd sa bude sledovať nasledujúci súbor hlavných ukazovateľov:

—

obsah kyslíka

—

hodnota pH

—

vodivosť

—

dusičnany

—

amónne ióny

V útvaroch označených v súlade s prílohou II ako výrazne ohrozené možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu sa budú monitorovať aj tie ukazovatele, ktoré indikujú dosah týchto vplyvov.

Vo vodných útvaroch presahujúcich hranice štátu sa budú monitorovať aj ukazovatele, ktoré sú relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využívania vody podporovaných na prúdením podzemnej vody.

2.4.3. Prevádzkové monitorovanie

Cieľ

Prevádzkové monitorovanie sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s cieľom:

—

stanovenia chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové,

—

stanovenia prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie ktorejkoľvek znečisťujúcej látky, ktorý bol vyvolaný antropogénnymi vplyvmi.

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa bude vykonávať vo všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré boli na základe hodnotenia vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia cieľov stanovených v článku 4. Výber monitorovacích miest bude odrážať aj hodnotenie reprezentatívnosti monitorovacích údajov z daného miesta z hľadiska príslušného útvaru alebo útvarov podzemnej vody.

Frekvencia monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s frekvenciou, ktorá je dostatočná na zistenie vplyvov príslušných tlakov vrátane, v relevantných prípadoch, sezónnych výkyvov v používaní látok a krátkodobých a dlhodobých zmien v dopĺňaní vodných zásob, ktoré by mohli ovplyvniť ukazovatele chemického stavu, a s minimálnou frekvenciou raz ročne, pokiaľ nie sú na základe technických poznatkov a odborného posúdenia odôvodnené dlhšie intervaly, najmä ak možno preukázať, že v priebehu po sebe nasledujúcich rokov sa v prípade konkrétneho ukazovateľa nezistilo žiadne prekročenie ani trvalý vzostupný trend.

2.4.4. Identifikácia trendov znečisťujúcich látok

Členské štáty použijú údaje tak z inšpekčného ako aj z prevádzkového monitorovania na identifikáciu dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok vyvolaných antropogénnymi vplyvmi a zvratov takýchto trendov. Pritom sa určí základný rok alebo obdobie, od ktorého sa má počítať identifikácia trendu. Výpočet trendov sa urobí pre útvar, alebo kde je to potrebné, pre skupinu útvarov podzemnej vody. Zvrat v trende sa preukáže štatisticky s uvedením úrovne spoľahlivosti jeho identifikácie.

2.4.5. Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody

Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody agregujú pre útvar ako celok. Stredná hodnota výsledkov monitorovania v každom bode útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody sa vypočíta pre tieto parametre:

chemické parametre, pre ktoré boli stanovené normy kvality v prílohe I k smernici 2006/118/ES;

chemické parametre, pre ktoré boli stanovené vnútroštátne prahové hodnoty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/118/ES;

chemické parametre, pre ktoré boli stanovené celoúnijné prahové hodnoty podľa článku 8 ods. 3 smernice 2006/118/ES.

Stredné hodnoty uvedené v prvom odseku sa použijú na preukázanie súladu s dobrým chemickým stavom podzemnej vody, ktorý sa definuje odkazom na normy kvality a prahové hodnoty uvedené v prvom odseku.

S výhradou uplatnenia oddielu 2.5 členské štáty poskytnú mapu chemického stavu podzemnej vody s týmto farebným označením:

Nevyhovujúci stav: červená

Dobrý stav: zelená

látky novo identifikované v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 8 smernice 2006/118/ES;

látky, pre ktoré sa v súlade s článkom 8 smernice 2006/118/ES stanovili revidované a prísnejšie normy kvality alebo prahové hodnoty.

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty noriem kvality alebo prahovej hodnoty pre látky uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie.

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený vplyvom ľudskej činnosti. Zvrat takéhoto trendu sa na mape označí modrým bodom.

Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánov manažmentu povodia.

2.5. Prezentácia stavu podzemných vôd

Členské štáty zaradia do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia mapu zobrazujúcu pre každý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody tak kvantitatívny ako aj chemický stav tohoto útvaru alebo skupiny útvarov s farebným označením v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4 a 2.4.5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú samostatné mapy podľa bodov 2.2.4 a 2.4.5, ale v takom prípade musia vyznačiť v súlade s požiadavkami bodu 2.4.5 na mape tie útvary, ktoré sú vystavené významnému a trvalo stúpajúcemu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo akékoľvek zvrátenie tohto trendu.

PRÍLOHA VI

ZOZNAM OPATRENÍ, KTORÉ TREBA ZAHRNÚŤ DO PROGRAMOV OPATRENÍ

ČASŤ A

Opatrenia vyžadované podľa týchto smerníc:

Smernica 76/160/EHS o vode na kúpanie;

ii)

Smernica 79/409/EHS o vtákoch ( 33 );

iii)

Smernica 80/778/EHS o pitnej vode v znení smernice 98/83/ES;

iv)

Smernica 96/82/EC o závažných haváriách (Seveso) ( 34 );

Smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ( 35 );

vi)

Smernica 86/278/EHS o splaškových kaloch ( 36 );

vii)

Smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd;

viii)

Smernica 91/414/EHS o výrobkoch na ochranu rastlín;

ix)

Smernica 91/676/EHS o dusičnanoch;

Smernica 92/43/EHS o biotopoch ( 37 );

xi)

Smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia.

ČASŤ B

Nižšie je uvedený otvorený zoznam doplnkových opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať a prijať pre každé správne územie povodia ako súčasť programu opatrení požadovaných podľa článku 11 ods. 4:

legislatívne nástroje

ii)

administratívne nástroje

iii)

ekonomické alebo fiškálne nástroje

iv)

uzavreté environmentálne dohody

regulácia emisií

vi)

kódexy správnej praxe

vii)

obnova a revitalizácia mokradí

viii)

regulácia odberov vody

ix)

opatrenia na riadenie spotreby, okrem iného podpora poľnohospodárskej výroby ako je pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom

opatrenia zamerané na účinnosť a opätovné využitie vody, okrem iného podpora priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania

xi)

stavebné projekty

xii)

odsoľovacie zariadenia

xiii)

sanačné projekty

xiv)

umelé dopĺňanie kolektora podzemej vody

xv)

vzdelávacie projekty

xvi)

výskumné, vývojové a demonštračné projekty

xvii)

iné vhodné opatrenia

PRÍLOHA VII

PLÁNY VODOHOSPODÁRSKEHO MANAŽMENTU POVODIA

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia zahŕňajú tieto prvky:

všeobecný popis charakteristík oblasti povodia podľa článku 5 a prílohy II. Popis bude obsahovať:

1.1.	pre povrchové vody: — zmapovanie polohy a hraníc vodných útvarov, — zmapovanie ekoregiónov a typov útvarov povrchovej vody v povodí, — určenie referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody;

1.2.	pre podzemné vody: — zmapovanie polohy a hraníc útvarov podzemnej vody;

súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody vrátane:

—

odhadu znečistenia z bodových zdrojov,

—

odhadu znečistenia z plošných zdrojov, vrátane popisu využívania pôdy,

—

odhadu tlakov pôsobiacich na stav vody, vrátane odberov,

—

analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody;

3.	identifikáciu a zmapovanie chránených oblastí podľa požiadaviek článku 6 a prílohy IV;

mapu monitorovacích sietí vytvorených pre účely článku 8 a prílohy V a mapovú prezentáciu výsledkov monitorovacích programov uskutočňovaných podľa týchto ustanovení s cieľom zistenia stavu:

4.1.	povrchovej vody (ekologický a chemický stav);

4.2.	podzemnej vody (chemický a kvantitatívny stav);

4.3.	chránených oblastí;

5.	zoznam environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4 pre povrchové vody, podzemné vody a chránené oblasti, obsahujúci predovšetkým zoznam prípadov, keď sa použil článok 4 ods. 4, 5, 6 a 7, ako aj súvisiace informácie požadované podľa tohoto článku;

6.	súhrn ekonomickej analýzy využívania vôd požadovanej podľa článku 5 a prílohy III;

súhrn programu alebo programov opatrení prijatých podľa článku 11, vrátane spôsobov, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť ciele stanovené podľa článku 4;

7.1.	súhrn opatrení potrebných na vykonávanie právnych predpisov spoločenstva v oblasti ochrany vody;

7.2.	správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých s cieľom uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vody v súlade s článkom 9;

7.3.	súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek článku 7;

7.4.	súhrn regulácií odberu a vzdúvania vody, vrátane odkazov na zoznamy a identifikácie prípadov, v ktorých sa urobili výnimky na základe článku 11 ods. 3 písm. e);

7.5.	súhrn regulácií vypúšťania znečistenia z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 bod i);

7.6.	identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. j);

7.7.	súhrn opatrení prijatých v súlade s článkom 16 o prioritných látkach;

7.8.	súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia;

7.9.	súhrn opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 pre vodné útvary, ktoré pravdepodobne nedosiahnu ciele stanovené v článku 4;

7.10.

podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov;

7.11.

podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšenia znečistenia morských vôd v súlade s článkom 11 ods. 6;

8.	zoznam všetkých podrobnejších programov a plánov vodohospodárskeho manažmentu vypracovaných pre dané správne územie povodia, ktoré sa týkajú jednotlivých čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vôd spolu so súhrnom ich obsahu;

9.	súhrn opatrení prijatých na informovanie verejnosti a konzultácií s verejnosťou, ich výsledkov a zmien uskutočnených na ich základe v plánoch riadenia;

10.	zoznam príslušných orgánov v súlade s prílohou I;

11.

kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií uvedených v článku 14 ods. 1, a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 písm. i) a o aktuálnych údajoch z monitorovania získaných v súlade s článkom 8 a prílohou V.

Prvá aktualizácia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia a všetky ďalšie aktualizácie budú taktiež obsahovať:

1.	súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, vrátane súhrnu prehľadov, ktoré sa majú urobiť podľa článku 4 ods. 4, 5, 6 a 7;

2.	hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov, vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu v mapovej forme a objasnenia u všetkých environmentálnych cieľov, ktoré sa nedosiahli;

3.	súhrn a objasnenie všetkých opatrení predpokladaných v predchádzajúcej verzii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré sa nerealizovali;

4.	súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia;

5.	súhrn všetkých opatrení prijatých s cieľom zohľadniť návrhy na zlepšenie predchádzajúceho plánu predložené Komisiou v súlade s článkom 18 ods. 2 písm. c).

PRÍLOHA VIII

INFORMAČNÝ ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.

2. Organofosforové zlúčeniny.

3. Organocínové zlúčeniny.

4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.

5. Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické jedovaté látky.

6. Kyanidy.

7. Kovy a ich zlúčeniny.

8. Arzén a jeho zlúčeniny.

9. Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.

10. Nerozpustené látky.

▼M8 —————

13. Mikroorganizmy, gény alebo genetický materiál odrážajúci prítomnosť mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, najmä mikroorganizmov patogénnych pre ľudí alebo hospodárske zvieratá.

▼M8 —————