Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ( 3 ),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy ( 4 ) a vzhľadom k spoločnému textu schválenému zmierovacím výborom 18. júla 2000,

keďže:

(1)	Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým.

(2)

Závery seminára ministrov o vodnej politike spoločenstva vo Frankfurte v roku 1988 zdôraznili potrebu právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa ekologickej kvality. Rada vo svojej rezolúcii z 28. júna 1988 ( 5 ) požiadala Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie ekologickej kvality povrchových vôd spoločenstva.

(3)

Vyhlásenie seminára ministrov o podzemných vodách, ktorý sa konal v Haagu v roku 1991, uznala potrebu opatrení na zabránenie dlhodobého znižovania kvality a množstva sladkých vôd a požadovala program činností zameraný na trvalo udržateľné hospodárenie s vodami a ochranu zdrojov sladkých vôd, ktorý sa má zavádzať do roku 2000. Rada vo svojich uzneseniach z 25. februára 1992 ( 6 ) a z 20. februára 1995 ( 7 ) požadovala akčný program pre podzemné vody a revíziu smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami ( 8 ) ako súčasť celkovej politiky ochrany sladkých vôd.

(4)

Vody v spoločenstve sa nachádzajú pod zvyšujúcim sa tlakom v dôsledku neustáleho rastu potreby dostatočného množstva vody dobrej kvality pre všetky účely. 10. novembra 1995 Európska environmentálna agentúra vo svojej správe „Životné prostredie v Európskej únii – 1995“ prezentovala aktualizovanú správu o stave životného prostredia, ktorá potvrdila potrebu opatrení na ochranu vôd spoločenstva z hľadiska ich kvality a množstva.

(5)	18. decembra 1995 prijala Rada rezolúciu, ktorá okrem iného požadovala vypracovanie návrhu novej rámcovej smernice ustanovujúcej základné princípy trvalo udržateľnej vodnej politiky v Európskej únii a vyzvala Komisiu, aby predložila návrh.

(6)	21. februára 1996 prijala Komisia oznámenie adresované Európskemu parlamentu a Rade o vodnej politike Európskeho spoločenstva, ktoré ustanovuje princípy vodnej politiky spoločenstva.

(7)

9. septembra 1996 predložila Komisia návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o akčnom programe integrovanej ochrany a manažmentu podzemných vôd ( 9 ). V tomto návrhu Komisia poukázala na potrebu vytvorenia postupov regulácie odberov sladkých vôd a monitorovania kvality a množstva sladkých vôd.

(8)	29. mája 1995 prijala Komisia oznámenie adresované Európskemu parlamentu a Rade o rozumnom využívaní a ochrane mokradí, ktorým uznalo ich dôležité funkcie, ktoré plnia pri ochrane vodných zdrojov.

(9)	Je potrebné vyvinúť integrovanú vodnú politiku spoločenstva.

(10)	Rada 25. júna 1996, Výbor regiónov 19. decembra 1996, Hospodársky a sociálny výbor 26. septembra 1996 a Európsky parlament 23. októbra 1996 vyzvali Komisiu, aby predložila návrh smernice Rady ustanovujúcej rámec európskej vodnej politiky.

(11)

V súlade s článkom 174 zmluvy má politika spoločenstva týkajúca sa životného prostredia prispievať k presadzovaniu cieľov zachovania, ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia pri rozvážnom a racionálnom využívaní prírodných zdrojov a má byť založená na princípoch predchádzania dôsledkom a na princípoch realizácie preventívnych opatrení, nápravy poškodenia životného prostredia predovšetkým pri jeho zdroji a že znečisťovateľ platí.

(12)

V zmysle článku 174 zmluvy má spoločenstvo pri príprave svojej politiky o životnom prostredí brať do úvahy vedecké a technické údaje, environmentálne podmienky v rôznych regiónoch spoločenstva, hospodársky a sociálny rozvoj spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj svojich regiónov, ako aj potenciálne prínosy a náklady na realizované opatrenia alebo nepodniknutie opatrení.

(13)

V spoločenstve existujú rôznorodé podmienky a potreby, ktoré si vyžadujú rozličné špecifické riešenia. Táto rôznorodosť sa musí vziať do úvahy pri plánovaní a vykonávaní opatrení na zabezpečenie ochrany a trvalo udržateľného využívania vôd v rámci povodia. Rozhodnutia by sa mali prijímať čo najbližšie k miestam, kde sa vody ovplyvňujú alebo využívajú. Prioritu treba klásť na činnosti podliehajúce zodpovednosti členských štátov prostredníctvom návrhu programov opatrení prispôsobených regionálnym a miestnym podmienkam.

(14)	Úspech tejto smernice závisí od úzkej spolupráce a zosúladenia postupu na úrovni spoločenstva, členského štátu a na miestnej úrovni, ako aj od informovanosti, konzultácií a angažovanosti verejnosti, vrátane užívateľov.

(15)	Zásobovanie vodou je službou verejného záujmu, ako je to definované v oznámení Komisie o službách verejného záujmu v Európe ( 10 ) je dodávka vody.

(16)

Ochranu a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou (manažment vôd) je potrebné začleniť aj do ďalších sektorov politiky spoločenstva, ako je energetika, doprava, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, regionálna politika a cestovný ruch. Táto smernica by mala poskytnúť základ pre pokračujúci dialóg a vývoj stratégií pre ďalšiu integráciu sektorov politiky. Táto smernica môže byť tiež významným príspevkom pre iné oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, medzi inými pre Perspektívy európskeho územného rozvoja (ESDP).

(17)

Efektívna a koherentná vodná politika musí zohľadňovať zraniteľnosť vodných ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti pobrežia, ústí riek, v zálivoch alebo pomerne uzavretých moriach, pretože ich rovnováha je silne ovplyvňovaná kvalitou vnútrozemských vôd, ktoré sa do nich vlievajú. Ochrana stavu vôd v rámci povodí bude mať ekonomický prínos vyjadrený príspevkom k ochrane populácií rýb, vrátane pobrežných populácií rýb.

(18)

Vodná politika spoločenstva si vyžaduje transparentný, efektívny a koherentný legislatívny rámec. Spoločenstvo by malo poskytnúť všeobecne platné princípy a celkový rámec pôsobenia. Táto smernica by mala zabezpečiť takýto rámec, koordinovať, integrovať a v dlhodobejšej perspektíve ďalej rozvíjať všeobecné zásady a štruktúry ochrany a trvalo udržateľného využívania vôd v spoločenstve v súlade s princípmi subsidiarity.

(19)

Táto smernica sa zameriava na zachovávanie a zlepšovanie vodného prostredia v spoločenstve. Tento účel sa v prvom rade týka kvality príslušných vôd. Regulácia množstva je pomocným prvkom pri zabezpečovaní dobrej kvality vody a preto treba prijať aj opatrenia týkajúce sa množstva vôd, slúžiace cieľu zabezpečenia dobrej kvality vôd.

(20)	Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody môže mať dopad na ekologickú kvalitu povrchových vôd a stav suchozemských ekosystémov spojených s daným útvarom podzemnej vody.

(21)

Spoločenstvo a členské štáty sú zmluvnými stranami rôznych medzinárodných dohôd obsahujúcich dôležité záväzky týkajúce sa ochrany morských vôd pred znečistením, najmä Dohovoru o ochrane morského prostredia oblasti Baltického mora podpísaného v Helsinkách 9. apríla 1992 a schváleného rozhodnutím Rady 94/157/ES ( 11 ), Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku podpísaného v Paríži 22. septembra 1992 a schváleného rozhodnutím Rady 98/249/ES ( 12 ) a Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečistením podpísaného v Barcelone 16. februára 1976 a schváleného rozhodnutím Rady 77/585/EHS ( 13 ), a jeho Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečistením zo zdrojov na pevnine, podpísaného v Aténach 17. mája 1980 a schváleného rozhodnutím Rady 83/101/EHS ( 14 ). Táto smernica má prispievať k splneniu týchto záväzkov spoločenstvom a členskými štátmi.

(22)	Táto smernica má prispieť k progresívnemu znižovaniu emisií rizikových látok do vôd.

(23)

Sú potrebné všeobecne uznané princípy na koordináciu úsilia členských štátov v zlepšovaní ochrany vôd spoločenstva z hľadiska ich množstva a kvality, na podporu trvalo udržateľného využívania vôd, pre prispievanie k riešeniu problémov cezhraničných vôd, pre ochranu vodných ekosystémov a suchozemských ekosystémov a mokradí priamo závislých od nich, pre zaistenie a rozvoj potenciálneho využívania vôd spoločenstva.

(24)	Dobrá kvalita vody prispeje k zabezpečeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

(25)

Je potrebné vytvoriť všeobecne platné definície kvalitatívneho a, ak je to relevantné pre účel ochrany životného prostredia, aj kvantitatívneho stavu vôd. Na zabezpečenie dosiahnutia dobrého stavu povrchovej a podzemnej vody v spoločenstve a zabránenie zhoršovaniu stavu vôd na úrovni spoločenstva majú byť stanovené environmentálne ciele.

(26)

Členské štáty sa majú snažiť o dosiahnutie cieľa – aspoň dobrého stavu vôd, definovaním a zavedením potrebných opatrení v rámci integrovaných programov opatrení, berúc do úvahy existujúce požiadavky spoločenstva. Tam, kde dobrý stav vôd už existuje, mal by sa udržiavať. Okrem požiadaviek na dosiahnutie dobrého stavu je v podzemnej vode potrebné identifikovať a zvrátiť akýkoľvek významný a trvalý vzostupný trend koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky.

(27)	Konečným cieľom tejto smernice je eliminácia prioritných rizikových látok a prispieť k dosiahnutiu takých koncentrácií látok v morskom prostredí, ktoré sa približujú pozaďovým hodnotám pre prirodzene sa vyskytujúce látky.

(28)

Povrchové a podzemné vody sú v podstate obnoviteľnými prírodnými zdrojmi; najmä úloha zaistenia dobrého stavu podzemných vôd si vyžaduje včasné opatrenia a trvalé dlhodobé plánovanie ochranných opatrení kvôli prirodzenému časovému oneskoreniu medzi ich tvorbou a obnovou. Takýto časový posun na zlepšenie stavu je potrebné zohľadniť v časových harmonogramoch realizácie opatrení na dosiahnutie dobrého stavu podzemnej vody a na zvrátenie každého významného a trvalého vzostupného trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky v podzemnej vode.

(29)	V snahe dosiahnuť ciele stanovené touto smernicou a pri zavádzaní programu opatrení na tento účel, môžu členské štáty zavádzanie programu opatrení etapizovať, aby rozložili náklady na vykonávanie.

(30)	Aby sa zaistilo úplné a dôsledné vykonávanie smernice, akékoľvek predĺženia časového harmonogramu by sa mali robiť na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií a členské štáty ich zdôvodnia v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(31)

V prípadoch, ak je vodný útvar tak ovplyvnený ľudskou činnosťou alebo jeho prirodzený stav je taký, že dosiahnutie dobrého stavu môže byť neuskutočniteľné alebo nadmerne nákladné, môžu sa na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií stanoviť menej prísne environmentálne ciele a musia sa podniknúť všetky uskutočniteľné opatrenia, aby sa zamedzilo akémukoľvek ďalšiemu zhoršeniu stavu vôd.

(32)

Za špecifických podmienok môžu existovať dôvody na výnimky z požiadavky zabránenia ďalšieho zhoršovania alebo dosiahnutia dobrého stavu,, ak je zlyhanie výsledkom nepredvídaných alebo výnimočných okolností, ako najmä povodní a sucha, alebo z dôvodu nadradeného verejného záujmu, nových zmien fyzikálnych charakteristík útvaru povrchovej vody alebo zmien hladiny útvarov podzemnej vody, za predpokladu, že sa podniknú všetky uskutočniteľné opatrenia na zmiernenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru.

(33)	Cieľ dosiahnuť dobrý stav vôd sa má sledovať v každom povodí tak, aby opatrenia týkajúce sa povrchových a podzemných vôd patriacich do toho istého ekologického, hydrologického a hydrogeologického systému boli koordinované.

(34)	Na účely ochrany životného prostredia je potrebná väčšia integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov povrchových a podzemných vôd so zohľadnením prirodzených prietokových podmienok v rámci hydrologického cyklu.

(35)

V rámci povodia, kde môže mať využívanie vôd účinky presahujúce hranice štátu, je potrebné koordinovať požiadavky na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovené touto smernicou a najmä všetky programy opatrení v celom správnom území povodia. V rámci povodí presahujúcich hranice spoločenstva sa majú členské štáty snažiť zabezpečiť vhodnú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi. Táto smernica má prispieť k vykonávaniu záväzkov spoločenstva podľa medzinárodných dohovorov o ochrane vôd a hospodárení s nimi, najmä Dohovoru Organizácie spojených národov o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier schválenej rozhodnutím Rady 95/308/ES ( 15 ) a všetkých nadväzujúcich dohôd o jeho uplatňovaní.

(36)

Je potrebné vykonať analýzy charakteristík povodia a dopadov ľudskej činnosti, ako aj ekonomickú analýzu využívania vody. Členské štáty by mali sledovať vývoj stavu vôd na systematickom a porovnateľnom základe v rámci celého spoločenstva. Tieto informácie sú pre členské štáty nevyhnutné k poskytnutiu spoľahlivého základu pre vývoj programov opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou.

(37)	Členské štáty by mali identifikovať vody využívané na odber pitnej vody a zabezpečiť súlad so smernicou Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vôd pre ľudskú spotrebu ( 16 ).

(38)

Používanie ekonomických nástrojov členskými štátmi môže byť vhodné ako súčasť programu opatrení. Mal by sa zohľadňovať princíp návratnosti nákladov na vodohospodárske služby vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje spojené s poškodením alebo negatívnym dopadom na vodné prostredie najmä v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Na tento účel bude potrebná ekonomická analýza vodohospodárskych služieb založená na dlhodobých prognózach dodávky a potreby vody v celom správnom území povodia.

(39)	Je potrebné predchádzať alebo znížiť dopad udalostí, pri ktorých dochádza k havarijnému znečisteniu vôd. Takto zamerané opatrenia by mali byť súčasťou programu opatrení.

(40)	Vodná politika spoločenstva by mala byť s ohľadom na prevenciu a reguláciu znečistenia založená na kombinovanom prístupe používajúcom reguláciu znečistenia pri zdroji prostredníctvom stanovenia limitných hodnôt emisií a environmentálnych noriem kvality.

(41)	Čo sa týka množstva vody, mali by byť stanovené všeobecne platné princípy regulácie odberu a vzdúvania vôd, aby sa zabezpečila trvalá environmentálna udržateľnosť ovplyvnených vodných systémov.

(42)	V právnych predpisoch spoločenstva by mali byť stanovené ako minimálne požiadavky spoločné environmentálne normy kvality a limitné hodnoty emisií pre určité skupiny alebo druhy znečisťujúcich látok. Opatrenia na prijatie takýchto noriem by mali byť zabezpečené na úrovni spoločenstva.

(43)

Znečisťovanie prostredníctvom vypúšťania, emisií alebo únikov prioritných rizikových látok sa musí zastaviť alebo postupne odstrániť. Európsky parlament a Rada by sa mali v súlade s návrhom Komisie dohodnúť na látkach, ktoré majú byť považované za prioritné z hľadiska opatrení a na špecifických opatreniach proti znečisteniu vôd týmito látkami, pričom zohľadnia všetky významné zdroje a stanovia nákladovo efektívnu a primeranú úroveň a kombináciu regulácie.

(44)	Pri identifikácii prioritných rizikových látok by mal byť zohľadnený princíp prevencie, opierajúc sa najmä o určenie všetkých potenciálne nepriaznivých účinkov produktu a o vedecké hodnotenie rizika.

(45)	Členské štáty by mali prijať opatrenia na elimináciu znečistenia povrchovej vody prioritnými látkami a postupne znižovať znečistenia ďalšími látkami, ktoré by inak bránili členským štátom dosiahnuť stanovené ciele pre útvary povrchovej vody.

(46)

Na zabezpečenie účasti širokej verejnosti, vrátane užívateľov vôd, na tvorbe a aktualizácii plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí, je potrebné poskytovať patričné informácie o plánovaných opatreniach a podávať správy o postupe pri ich zavádzaní s ohľadom na zapojenie verejnosti pred prijatím konečných rozhodnutí o potrebných opatreniach.

(47)	Táto smernica by mala poskytovať mechanizmy na identifikáciu prekážok v procese zlepšovania stavu vôd v prípade, keď tieto nespadajú do pôsobnosti právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa vôd, s výhľadom na vytvorenie vhodných stratégií spoločenstva na ich prekonanie.

(48)	Komisia by mala každoročne predkladať aktualizovaný plán všetkých zámerov, ktoré zamýšľa navrhnúť pre vodný sektor.

(49)

Ako súčasť tejto smernice by mali byť ustanovené technické špecifikácie zabezpečujúce zosúladený prístupu v rámci spoločenstva. Kritériá na hodnotenie stavu vôd sú dôležitým krokom vpred. Prispôsobenie určitých technických prvkov technickému rozvoju a štandardizácia metód monitorovania, odberu vzoriek a analytických metód by malo podliehať procedúre schváleniu výborom. Pre objasnenie a zjednotenie postupu aplikácie kritérií na charakterizovanie správnych území povodí a hodnotenie stavu vôd môže Komisia prijať usmernenie na aplikáciu týchto kritérií.

(50)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice treba prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1998 ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu ( 17 ).

(51)	Vykonávaním tejto smernice sa má dosiahnuť úroveň ochrany vôd, ktorá bude aspoň ekvivalentná úrovni zabezpečovanej určitými predchádzajúcimi právnymi predpismi, ktoré by preto mali byť zrušené následne po úplnom vykonávaní príslušných ustanovení tejto smernice.

(52)	Ustanovenia tejto smernice preberajú rámec pre reguláciu znečistenia nebezpečnými látkami ustanovený podľa smernice 76/464/EHS ( 18 ). Preto by mala byť uvedená smernica zrušená, len čo sa úplne vykonávajú príslušné ustanovenia tejto smernice.

(53)

Malo by byť zabezpečené úplné zavedenie a vymáhateľnosť existujúcich environmentálnych právnych predpisoch na ochranu vôd. V celom spoločenstve je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie ustanovení vykonávajúcich túto smernicu prostredníctvom vhodných sankcií, ktoré umožňujú právne predpisy členských štátov. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:

1. Členské štáty identifikujú jednotlivé povodia ležiace na ich štátnom území a pre účely tejto smernice ich začlenia do jednotlivých správnych území povodí. Tam jde je to vhodné, malé povodia sa môžu zlúčiť s väčšími povodiami alebo spojiť so susednými malými povodiami, aby vytvorili jednotlivé správne územia povodí. Kde podzemné vody úplne nesledujú konkrétne povodie, musia byť pričlenené k najbližšej alebo najvhodnejšej oblasti povodia. Pobrežné vody budú identifikované a začlenené k najbližšiemu alebo najvhodnejšiemu správnemu územiu alebo územiam povodí.

2. Členské štáty zabezpečia primerané administratívne usporiadanie, vrátane ustanovenia vhodného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci každého správneho územia povodí ležiaceho na ich území.

3. Členské štáty zabezpečia, aby povodie pokrývajúce územie viac ako jedného členského štátu bolo začlenené do medzinárodného správneho územia povodia. Na žiadosť príslušných členských štátov Komisia sprostredkuje začlenenie do takýchto medzinárodných správnych území povodí.

Každý členský štát prijme príslušné správne opatrenia, vrátane identifikácie príslušného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci tej časti každého medzinárodného správneho územia povodia, ktorá leží na jeho území.

4. Členské štáty zabezpečia, aby boli požiadavky tejto smernice na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených článkom 4, a najmä všetky programy opatrení koordinované v celom správnom území povodia. Pre medzinárodné správne územia povodí zabezpečia túto koordináciu príslušné členské štáty spoločne, pričom pre tento účel môžu použiť existujúce štruktúry vytvorené na základe medzinárodných dohôd. Komisia môže na žiadosť príslušných členských štátov sprostredkovať prijatie programov opatrení.

5. Ak správne územie povodia presahuje územie spoločenstva, príslušný členský štát alebo príslušné členské štáty sa budú snažiť o primeranú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi s cieľom dosiahnutia cieľov tejto smernice v celom správnom území povodia. Členské štáty zabezpečia uplatňovanie pravidiel tejto smernice na svojom území.

6. Členské štáty môžu ustanoviť existujúci štátny alebo medzinárodný orgán za príslušný orgán na účely tejto smernice.

7. Členské štáty ustanovia príslušný orgán k termínu uvedenému v článku 24.

8. Najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uvedeného v článku 24 poskytnú členské štáty Komisii zoznam svojich príslušných orgánov a príslušných orgánov všetkých medzinárodných orgánov, ktorých sú členmi. O každom príslušnom orgáne poskytnú informácie uvedené v prílohe I.

9. Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytovaných podľa odseku 8 do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti týchto zmien.

1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

2. Ak sa na daný vodný útvar vzťahuje viac ako jeden z cieľov podľa odseku 1, uplatní sa najprísnejší z nich.

3. Členské štáty môžu označiť útvar povrchovej vody za umelý alebo výrazne zmenený v prípade, ak:

4. Termíny stanovené podľa odseku 1 môžu byť predĺžené pre účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky:

5. Členské štáty môžu pre určité vodné útvary pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov ako tých, ktoré sú požadované podľa odseku 1, keď sú tieto útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako je určené v článku 5 ods. 1 alebo ich prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné pri splnení všetkých nasledujúcich podmienok:

6. Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

8. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy spoločenstva.

9. Musia byť uskutočnené kroky, ktoré zabezpečia, že uplatňovanie nových ustanovení, vrátane odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zaručí aspoň takú istú úroveň ochrany ako existujúca právna úprava spoločenstva.

Charakteristiky správneho územia povodia, preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a ekonomická analýza využívania vôd

1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každú správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené nanjeskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie registra alebo registrov všetkých oblastí ležiacich v každom správnom území povodia, ktoré boli označené ako vyžadujúce si zvláštnu ochranu podľa príslušnej právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa ochrany ich povrchovej a podzemnej vody alebo zachovania prírodných biotopov a rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode. Tiež zabezpečia dokončenie spracovania registra najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Register alebo registre budú zahŕňať všetky vodné útvary identifikované podľa článku 7 ods. 1 a všetky chránené oblasti uvedené v prílohe IV.

3. Register alebo registre chránených oblastí každého správneho územia povodia budú sústavne revidované a aktualizované.

Členské štáty budú v súlade s prílohou V monitorovať tie vodné útvary, ktoré podľa prílohy V poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň.

2. Okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody a kvalitatívnych požiadaviek ustanovených na úrovni spoločenstva článkom 16, členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi spoločenstva zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.

3. Členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary.

Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí

1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie programov pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia:

2. Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.

3. Stanovia sa technické špecifikácie a štandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vôd. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.

1. Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Členské štáty môžu pritom prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.

2. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o plánovaných opatreniach na vykonávanie ustanovení odseku 1, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice a o príspevku rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby.

3. Žiadne ustanovenie tohoto článku nesmie brániť financovaniu jednotlivých preventívnych alebo nápravných opatrení na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

4. Členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.

1. Členské štáty zabezpečia, aby bolo každé vypúšťanie do povrchových vôd uvedené v odseku 2 regulované podľa kombinovaného prístupu ustanoveného v tomto článku.

najneskôr do 12-tich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je v príslušnom legislatívnom predpise ustanovené ináč.

3. Ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedená či už podľa tejto smernice, smerníc uvedených v prílohe IX alebo podľa akejkoľvek inej právnej úpravy spoločenstva, vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré vyplynú z uplatňovania odseku 2, budú podľa nich ustanovené prísnejšie regulácie emisií.

1. Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.

2. Každý program opatrení bude zahŕňať „základné“ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby „doplnkové“ opatrenia.

3. „Základné opatrenia“ sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:

4. „Doplnkové“ opatrenia sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne kzákladným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.

Členské štáty môžu prijať aj ďalšie doplnkové opatrenia na zabezpečenie dodatočnej ochrany alebo zlepšenia stavu vôd spadajúcich do kompetencie tejto smernice, vrátane vykonávania príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1.

5. Ak výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že dosiahnutie cieľov stanovených pre vodný útvar podľa článku 4 nie je pravdepodobné, členský štát zabezpečí:

Ak sú tieto príčiny výsledkom mimoriadnych nepredvídateľných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä extrémne povodne a dlhodobé suchá, členské štáty môžu určiť doplnkové opatrenia za prakticky nerealizovateľné s ohľadom na článok 4 ods. 6.

6. Pri vykonávaní opatrení podľa odseku 3 podniknú členské štáty všetky primerané opatrenia, aby sa nezvýšilo znečistenie morských vôd. Bez dotknutia existujúcich právnych predpisov, výkon opatrení v súlade s odsekom 3 nesmie viesť v žiadnom prípade, či už priamo alebo nepriamo, k zvýšenému znečisteniu povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať v prípadoch, ak by mala za následok zvýšené znečistenie životného prostredia ako celku.

7. Programy opatrení budú ustanovené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a všetky opatrenia budú funkčné najneskôr do 12 rokov od tohto dátumu.

8. Programy opatrení budú preverované a podľa potreby aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov. Všetky nové alebo revidované opatrenia ustanovené aktualizovaným programom budú funkčné do troch rokov od ich ustanovenia.

1. Ak členský štát zistí skutočnosť, ktorá má vplyv na jeho vodné hospodárstvo, ale tento členský štát ju nemôže riešiť, môže oznámiť túto skutočnosť Komisii a ktorémukoľvek inému príslušnému členskému štátu s odporúčaniami na jej vyriešenie.

2. Komisia odpovie na každú správu alebo odporúčanie členských štátov v priebehu šiestich mesiacov.

1. Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovania jediného medzinárodného plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak sa takýto medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia nevypracuje, členské štáty vypracujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria k ich územiu, aby dosiahli ciele tejto smernice.

3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice spoločenstva, členské štáty sa budú snažiť vypracovať jediný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, a ak to nebude možné, plán bude pokrývať aspoň časť medzinárodného správneho územia povodia ležiaceho na území príslušného členského štátu.

4. Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať informácie uvedené v prílohe VII.

5. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia môžu byť doplnené vypracovaním podrobnejších programov a plánov manažmentu pre čiastkové povodie, sektor, problém, určitý typ vôd, ktoré sa budú zaoberať jednotlivými aspektmi hospodárenia s vodou. Vykonávanie týchto opatrení nezbavuje členské štáty žiadnych záväzkov vyplývajúcich z ostatných častí tejto smernice.

6. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

7. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú revidované a aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

1. Členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty zabezpečia, že pre každé správne územie povodia zverejnia a predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov:

Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2. Členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.

3. Odseky 1 a 2 budú platiť rovnako pre aktualizované plány vodohospodárskeho manažmentu povodia.

1. Členské štáty zašlú kópie plánov vodohospodárskeho manažmentu v povodí a všetkých následných aktualizácií Komisii a každému príslušnému členskému štátu najneskôr do troch mesiacov od ich zverejnenia:

spracované na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia do troch mesiacov od ich dokončenia.

3. Členské štáty predložia do troch rokov od zverejnenia každého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia alebo jeho aktualizácie podľa článku 13 priebežnú správu popisujúcu pokrok dosiahnutý vo vykonávaní plánovaného programu opatrení.

1. Európsky parlament a Rada prijmú konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, vrátane rizík pre vody využívané na odber pitnej vody. Príslušné opatrenia budú zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok, a v prípade prioritných rizikových látok určených článkom 2 ods. 30, na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov. Takéto opatrenia budú prijaté na základe návrhov predložených Komisiou v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2. Komisia predloží návrh ustanovujúci zoznam prioritných látok vybraných spomedzi tých, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Pre uskutočnenie opatrení budú zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia určeného podľa:

Ak je to nevyhnutné pre dodržanie časového harmonogramu ustanoveného v odseku 4, budú pri uskutočnení opatrení zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, ktoré sa určí zjednodušeným postupom hodnotenia na základe rizík založených na vedeckých princípoch s dôrazom na:

3. Návrh Komisie určí aj prioritné rizikové látky. Pritom zohľadní výber látok, ktorý je predmetom záujmu príslušných právnych predpisov spoločenstva týkajúcej sa nebezpečných látok alebo príslušných medzinárodných dohôd.

4. Komisia prehodnotí prijatý zoznam prioritných látok najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každé štyri roky a podľa potreby predloží návrhy.

5. Pri príprave svojho návrhu zohľadní Komisia odporúčania vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie, členských štátov, Európskeho parlamentu, Európskej agentúry pre životné prostredie, výskumných programov Spoločenstva, medzinárodných organizácií, v ktorých je spoločenstvo členom, európskych podnikateľských organizácií vrátane tých, ktoré reprezentujú malé a stredné podniky, európskych environmentálnych organizácií a ďalšie dostupné relevantné informácie.

Pritom bude identifikovať primeranú nákladovo efektívnu a proporčnú úroveň a kombináciu regulácií produktov a procesov ako v prípade bodových tak aj difúznych zdrojov a v celom spoločenstve sa pre spôsoby regulácií zohľadnia jednotné limitné hodnoty emisií. Ak je to vhodné, môže sa na úrovni spoločenstva zaviesť postup regulácie procesov pre jednotlivé sektory. Ak regulácia produktov zahŕňa preskúmanie príslušných povolení vydaných podľa smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES, takéto prehodnotenie sa uskutoční v súlade s ustanoveniami týchto smerníc. Každý návrh regulácie ustanoví aj spôsob jej posudzovania, aktualizácie a hodnotenia účinnosti.

7. Komisia predloží návrhy noriem kvality aplikovateľných pre koncentrácie prioritných látok v povrchovej vode, sedimentoch alebo biote.

8. V súlade s odsekmi 6 a 7 najneskôr do dvoch rokov od zahrnutia príslušnej látky do zoznamu prioritných látok predloží Komisia návrhy aspoň pre reguláciu emisií z bodových zdrojov znečistenia a environmentálne normy kvality. Ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode do šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské štáty zavedú pre látky obsiahnuté v prvom zozname prioritných látok pre všetky povrchové vody ovplyvnené vypúšťaním týchto látok environmentálne normy kvality, a regulácie hlavných zdrojov takéhoto vypúšťania, okrem iného na základe zváženia všetkých technických možností zníženia znečistenia. Pre látky následne zahrnuté do zoznamu prioritných látok prijmú členské štáty, ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode, príslušné opatrenia do piatich rokov od dátumu ich zahrnutia do zoznamu.

9. Komisia môže pripraviť stratégie zabraňujúce znečisťovaniu vôd akýmikoľvek ďalšími znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, vrátane akéhokoľvek znečistenia, ktoré vznikne ako následok havárií.

10. Pri príprave návrhov podľa odsekov 6 a 7 Komisia preskúma aj všetky smernice uvedené v prílohe IX. Do konečného termínu uvedeného v odseku 8 navrhne revíziu regulácií uvedených v Prílohe IX pre všetky látky zahrnuté v zozname prioritných látok a primerané opatrenia vrátane možného zrušenia regulácií podľa prílohy IX pre všetky ostatné látky.

Všetky regulácie uvedené v prílohe IX navrhnuté na revíziu sa rušia dňom nadobudnutia účinnosti príslušných revízií.

11. Zoznam prioritných látok zmienený v odsekoch 2 a 3 navrhnutý Komisiou sa po jeho prijatí Európskym parlamentom a Radou stane prílohou X k tejto smernici. Jeho revízia spomínaná v odseku 4 sa bude riadiť rovnakým postupom.

1. Európsky parlament a Rada prijmú príslušné opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemnej vody. Tieto opatrenia budú zamerané na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) a budú uvedené do činnosti na základe návrhov predložených Komisiou do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2. Pri navrhovaní opatrení zohľadní Komisia analýzu uskutočnenú podľa článku 5 a prílohy II. Ak budú k dispozícii údaje, tieto opatrenia budú navrhnuté skôr a budú zahŕňať:

3. Opatrenia vyplývajúce z uplatňovania odseku 1 budú zahrnuté do programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

4. Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 2 na úrovni spoločenstva, členské štáty zavedú vhodné kritériá najneskôr do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

5. Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 4 na národnej úrovni, bude sa za počiatočný bod zvrátenia trendu považovať maximum zo 75 % úrovne normy kvality ustanovených platnou právnou úpravou spoločenstva pre podzemné vody.

1. Komisia uverejní správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do 12 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov a postúpi ju Európskemu parlamentu a Rade.

3. Komisia taktiež uverejní správu o pokroku vo vykonávaní založenú na súhrnných správach členských štátov predkladaných podľa článku 15 ods. 2 a predloží ju Európskemu parlamentu a členským štátom najneskôr do dvoch rokov od dátumov uvedených v článku 5 a 8.

4. V priebehu troch rokov od vydania každej správy podľa odseku 1 uverejní Komisia priebežnú správu opisujúcu pokrok vo vykonávaní na základe priebežných správ členských štátov podľa článku 15 ods. 3 Túto predloží Európskemu parlamentu a Rade.

5. V súlade s cyklom podávania správ, zvolá Komisia podľa potreby konferenciu zainteresovaných strán jednotlivých členských štátov o vodnej politike spoločenstva, zameranú na pripomienkovanie správ Komisie o vykonávaní a výmenu skúseností.

Medzi účastníkmi by mali byť zástupcovia príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, mimovládnych organizácií, sociálnych a hospodárskych partnerov, spotrebiteľských orgánov, akademických a iných odborníkov.

1. Komisia predloží raz ročne výboru uvedenému v článku 21 s cieľom informácie predbežný plán opatrení majúcich dopad na právnu úpravu týkajúcu sa vôd, ktoré plánuje navrhnúť v blízkej budúcnosti vrátane akýchkoľvek opatrení vyplývajúcich z návrhov, regulačných opatrení a stratégií vyvíjaných podľa článku 16. Prvú takúto prezentáciu urobí Komisia najneskôr do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Komisia prehodnotí túto smernicu najneskôr do 19 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti a navrhne všetky potrebné zmeny.

1. Prílohy I, III a časť 1.3.6 prílohy V môžu byť prispôsobené vedecko-technickému pokroku so zreteľom na obdobia prehodnocovania a aktualizácie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa článku 13. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.

V prípade potreby môže Komisia prijať usmernenia pre vykonávanie príloh II a V v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

2. Na účely prenosu a spracovania údajov, vrátane štatistických a kartografických dát, sa môžu na účely odseku 1 ustanoviť technické formáty v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

1. S účinnosťou 7 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

2. S účinnosťou 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

4. Environmentálne ciele uvedené v článku 4 a environmentálne normy kvality ustanovené v prílohe IX a následne podľa článku 16 ods. 7 a členskými štátmi podľa prílohy V pre látky, ktoré sa nenachádzajú v zozname prioritných látok podľa článku 16 ods. 8 pokiaľ sa jedná o prioritné látky, pre ktoré zatiaľ neboli stanovené normy spoločenstva, sa budú považovať za environmentálne normy kvality na účely bodu 7 článku 2 a článku 10 smernice 96/61/ES.

5. Ak látka uvedená v zozname prioritných látok prijatom podľa článku 16 nie je zahrnutá v prílohe VIII k tejto smernici alebo v prílohe III k smernici č. 96/61/ES, tieto prílohy sa doplnia o danú látku.

6. Environmentálne ciele útvarov povrchových vôd stanovené v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného touto smernicou budú uplatňovať normy kvality aspoň tak prísne ako sú normy požadované na vykonávanie smernice 76/464/EHS.

Členské štáty stanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 22. decembra 2003. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom bude informovať ostatné členské štáty.

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Členské štáty poskytnú podľa článku 3 ods. 8 nasledujúce informácie o všetkých príslušných orgánoch každého svojho správneho územia povodia, ako aj časti každého správneho územia medzinárodného povodia ležiaceho na ich území.

Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.

1.3. Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody

Členské štáty budú zhromažďovať a spravovať informácie o type a veľkosti významných antropogénnych vplyvov, ktorým sú vystavené útvary povrchovej vody v každom správnom území povodia, a to najmä:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného na základe informácií zhromaždených podľa:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného, na základe informácií zhromaždených podľa:

Odhad a identifikácia významného odberu vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie, vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch.

Odhad a identifikácia dopadu výraznej regulácie vodného toku, vrátane prevodu vody a odvedenia vody, na celkové prietokové charakteristiky a vodnú bilanciu.

Odhad a identifikácia iných významných antropogénnych dosahov na stav povrchových vody.

Odhad spôsobu využívania územia, vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí a kde je to relevantné, rybárskych oblastí a lesov.

Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.

Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.

Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

Členské štáty vykonajú úvodný popis všetkých útvarov podzemnej vody na zhodnotenie ich využívania a miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4. Na účely tejto úvodnej charakterizácie môžu členské štáty útvary podzemnej vody zoskupovať. Tieto analýzy môžu využívať existujúce hydrologické, geologické, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, vypúšťaniach, odberoch a iné, ale musia stanoviť:

Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré križuje hranica medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo sú identifikované na základe úvodného popisu vykonaného podľa odseku 2.1 ako rizikové vzhľadom na možnosť nesplnenia cieľov stanovených pre každý útvar podľa článku 4, sa budú tam, kde je to relevantné, pre každý útvar podzemnej vody zhromažďovať a spravovať nasledujúce informácie:

Členské štáty tiež určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť podľa článku 4 nižšie ciele vrátane zváženia vplyvov stavu útvaru na:

Členské štáty určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie ciele podľa článku 4 ods. 5, kde v dôsledku vplyvu antropogénnej činnosti určeného podľa článku 5 ods. 1 je útvar podzemnej vody tak znečistený, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

Ekonomická analýza bude (so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov) obsahovať dostatočne podrobné informácie na to, aby sa:

Prvky kvality využiteľné pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody budú tie, ktoré sú použiteľné pre tú zo štyroch kategórií prírodných povrchových vôd, ktorá sa najviac podobá na príslušný výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar.

Tabuľka 1.2. Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave.

1.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek

Biologické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Fytoplanktón

Taxonomické zloženie fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušených podmienkach.

Priemerná početnosť fytoplanktónu je plne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru.

Frekvencia a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov planktónu v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov.

Môže dôjsť k slabému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu, špecifického pre daný typ útvaru .

Zloženie taxónov planktónu sa odlišuje v strednej miere od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Zastúpenie je stredne narušené a môže spôsobiť nežiadúce významné narušenie hodnôt iných biologických a fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality.

Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodného kvetu.

Makrofyty a fytobentos

Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušeným podmienkam.

Nevyskytujú sa žiadne merateľné zmeny v priemernej početnosti makrofytov a fytobentosu.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní so zložením špecifickým pre daný typ. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov.

Spoločenstvo fytobentosu nie je nepriaznivo ovplyvnené bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi, vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa stredne odlišuje od spoločenstva špecifického pre daný typ a je podstatne viac narušené ako pri dobrom stave.

Sú zjavné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu.

Fytobentos môže byť narušený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Bentické bezstavovce

Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nepreukazuje žiadne odlišnosti od hodnôt v nenarušených podmienkach.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje znaky odchýlok od hodnôt v nenarušených podmienkach.

Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivých na narušenie vykazuje malú odchýlku od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Diverzita taxónov bezstavovcov ukazuje malé znaky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ.

Zloženie a početnosť taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivým na narušenie a úroveň rozmanitosti sú podstatne nižšie ako je úroveň špecifická pre daný typ útvaru a výrazne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav.

Fauna rýb

Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, špecifické pre daný typ útvaru.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje slabé znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti a nenaznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu.

Vyskytujú sa malé zmeny v druhovom zložení a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch svedčí o takých poruchách reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať.

Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od populácie rýb špecifickej pre daný typ útvaru, čo možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologicképrvky kvality.

Veková štruktúra populácie rýb ukazuje také silné znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti, že menšia časť druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie.

1.2.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier

Biologické prvky kvality

Prvok

Veľmi dobrý stav

Dobrý stav

Priemerný stav

Fytoplanktón

Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Priemerné množstvo biomasy fytoplanktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru a výrazne nemení priehľadnosť vody, špecifickú pre daný typ.

Frekvencia a intenzita kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti planktónových taxónov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentu.

Môže nastať malé zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifického pre daný typ útvaru vody.

Zloženie a početnosť planktónových taxónov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Biomasa je stredne narušená a môže vyvolať výrazne nežiadúce narušenie hodnôt iných biologických vlastností vody a sedimentov.

Môže nastať stredné zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov.

Makrofyty a fytobentos

Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Priemerná početnosť makrofytov a fytobentosu nevykazuje žiadne merateľné zmeny.

Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších foriem rastlín , ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody.

Fytobentos nie je nepriaznivo ovplyvnený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa mierne líši od spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie pozorované pri dobrom stave.

Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu.

Fytobentos môže byť ovplyvnený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti.

Bentické bezstavovce

Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nevykazuje žiadne znaky odchýlok od nenarušeného stavu.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje žiadne známky odchýlok od nenarušeného stavu.

Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom vykazuje malé odchýlky od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov vykazuje malé známky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru.

Zloženie a zastúpenie taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.

Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom a úroveň rozmanitosti majú podstatne nižšie hodnoty ako sú hodnoty špecifické pre daný typ a významne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav.

Fauna rýb

Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam.

Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje len malé znaky antropogénne vyvolaného narušenia a neindikuje poruchy reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu.

Vyskytujú sa malé odchýlky od druhového zloženia a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré by sa mohli prisúdiť antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch naznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov do takej miery, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať.

Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru, čo sa dá pripísať antropogénnych vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.

Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje silné znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality a to do takej miery, že stredne veľký podiel druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie.

1.2.3. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd

Biologické kvalitatívne prvky

Prvok	Veľmi dobrý stav	Dobrý stav	Priemerný stav
Fytoplanktón	Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerné zastúpenie fytoplanktónu je úplne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru. Početnosť a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru.	Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov fytoplanktónu. Vyskytujú sa malé zmeny v biomase v porovnaní so podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody. Môže dôjsť k malému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifických pre daný typ útvaru.	Zloženie a zastúpenie taxónov fytoplanktónu sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Biomasa je stredne narušená a môže spôsobiť významné nežiadúce narušenie podmienok iných biologických kvalitatívnych prvkov. Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu planktónových kvetov. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov.
Makroskopické riasy	Taxonomické zloženie makroskopických rias zodpovedá nenarušeným podmienkam. V pokrytí makroskopickými riasami nie sú žiadne pozorovateľné zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti.	Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makroskopických rias v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody.	Zloženie taxónov makroskopických rias sa v strednej miere odlišuje od podmienok špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makroskopických rias, ktoré môžu byť také, že spôsobia nežiadúce narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare.
Angiospermy Krytosemenné rastliny	Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. V zastúpení krytosemenných rastlín nie sú pozorovateľné žiadne zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti.	Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a zastúpení taxónov krytosemenných rastlín v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Zastúpenie krytosemenných rastlín vykazuje malé znaky narušenia.	Zloženie taxónov krytosemenných rastlín sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Vyskytuje sa stredne veľké narušenie v početnosti taxónov krytosemenných rastlín.
Bentické bezstavovce	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v rozsahu bežnom pre nenarušený stav. Prítomné sú všetky taxóny citlivé na narušenie, ktoré sú typické pre nenarušené podmienky.	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je tesne mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomná je väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.	Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v strednej miere mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomné sú taxóny naznačujúce znečistenie. Chýbajú mnohé citlivé taxóny zo spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru.
Fauna rýb	Druhové zloženie a početnosť zodpovedá nenarušeným podmienkam.	Početnosť druhov citlivých na narušenie vykazuje malé známky odchýlky od podmienok špecifických pre daný typ útvaru, ktoré možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.	Chýba stredne veľká časť druhov citlivých na narušenie špecifických pre daný typ útvaru v dôsledku antropogénnych vplyvov na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality.

1.2.4. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd

1.2.5. Definície maximálneho, dobrého a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov

Prvok	Maximálny ekologický potenciál	Dobrý ekologický potenciál	Priemerný ekologický potenciál
Biologické prvky kvality	Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality čo najviac zodpovedajú hodnotám zisťovaným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného telesa.	Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu.	Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických kvalitatívnych prvkov v porovnaní s hodnotami zistenými pri maximálnom ekologickom potenciáli. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite.
Hydromorfologické prvky	Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dopady na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného útvaru , kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu pre kladenie ikier a rast.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky
Všeobecné podmienky	Fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu telesa povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne modifikovanému útvaru. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre takéto nenarušené podmienky. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach.	Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Teplota a pH nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť a ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov.	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Špecifické syntetické znečisťujúce látky	Koncentrácie sú blízke nule a aspoň pod hranicou detekcie pomocou všeobecne používaných najvyvinutejších analytických metód.	Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS)	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky	Koncentrácie sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo výrazne zmenenému útvaru (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl).	Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6 (1), bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS)	Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality.
(1) Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt.

Pri odvodzovaní environmentálnych noriem pre znečisťujúce látky uvedené v bodoch 1 až 9 Prílohy VIII na ochranu vodnej bioty budú členské štáty konať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Normy možno stanoviť pre vodu, sedimenty alebo živé organizmy.

Všade, kde je to možné, sa získajú údaje o akútnej a chronickej toxicite pre taxóny uvedené nižšie, ktoré sú relevantné pre daný typ vodného útvaru, ako aj pre ostatné taxóny, pre ktoré existujú dostupné údaje. „Základný súbor“ taxónov tvoria:

Pre stanovenie maximálnej priemernej ročnej koncentrácie platí nasledujúci postup:

Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.

Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne.

Členské štáty zavedú programy inšpekčného monitorovania s cieľom získania informácií pre:

Výsledky takéhoto monitorovania sa posúdia a v kombinácii s postupom hodnotenia dopadu popísaným v Prílohe II sa použijú na určenie požiadaviek pre monitorovacie programy v súčasných a budúcich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:

na takých ostatných miestach, ktoré sú potrebné pre odhad prenosu zaťaženia znečisťujúcimi látkami cez hranice členského štátu a do morského prostredia.

Inšpekčné monitorovanie sa bude vykonávať v každom monitorovacom mieste v priebehu jedného roka v období, ktoré pokrýva plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, pričom sa budú sledovať:

pokiaľ sa v predchádzajúcom inšpekčnom monitorovaní nepreukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a prieskum dopadu ľudskej činnosti uskutočnený v zmysle prílohy II nepreukázal, že došlo k zmene vplyvov. V takých prípadoch sa inšpekčné monitorovanie uskutoční jedenkrát za z obdobie trvania troch plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Program možno počas obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia upraviť na základe informácií získaných ako súčasť požiadaviek prílohy II alebo ako súčasť tejto prílohy, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie v prípade, ak sa zistí, že dopad nie je významný alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční vo všetkých vodných útvaroch, ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu uskutočneného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a vo vodných útvaroch, do ktorých sa vypúšťajú látky zo zoznamu prioritných látok. Monitorovacie miesta pre látky zo zoznamu prioritných látok sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane látok zo zoznamu prioritných látok, pre ktoré takéto právne predpisy neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú nasledujúcim spôsobom:

Na hodnotenie veľkosti vplyvu, ktorému sú útvary povrchovej vody vystavené, členské štáty budú monitorovať tie kvalitatívne prvky, ktoré sú indikatívne pre vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary vystavené. Aby bolo možné vyhodnotiť dopad týchto tlakov, členské štáty budú monitorovať relevantné ukazovatele a látky:

a bude poskytovať informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a nevyhnutných opatrení na nápravu účinkov havarijného znečistenia.

Indikatívne ukazovatele fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania.

Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia.

Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Frekvencia monitorovania sa zvolí tak, aby zohľadňovala premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu tak z prírodných ako aj antropogénnych podmienok. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa minimalizoval dopad sezónnych zmien na výsledky a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú odrážať zmeny vo vodnom útvare spôsobené zmenami antropogénnych vplyvov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v prípade potreby uskutoční doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych ročných období toho istého roka.

Vyššie uvedené monitorovacie programy budú doplnené, aby sa splnili tieto požiadavky:

Útvary povrchovej vody určené podľa článku 7, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň, budú určené ako monitorovacie miesta a bude sa na nich uskutočňovať také doplnkové monitorovanie, aké môže byť potrebné na splnenie požiadaviek uvedeného článku. V takýchto útvaroch sa budú monitorovať všetky vypúšťané prioritné látky a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sa kontrolujú podľa ustanovení smernice o pitnej vode. Monitorovanie sa bude uskutočňovať v súlade s nasledujúcimi frekvenciami:

Vodné útvary, ktoré tvoria tieto oblasti, budú zahrnuté do programu prevádzkového monitorovania uvedeného vyššie, ak na základe hodnotenia dopadov a inšpekčného monitorovania boli identifikované ako ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4. Monitorovanie sa uskutoční pre vyhodnotenie veľkosti a dopadu všetkých relevantných významných vplyvov na tieto útvary a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu takýchto útvarov vyplývajúcich z programov opatrení. Monitorovanie bude pokračovať dovtedy, kým tieto oblasti nesplnia požiadavky vzťahujúce sa na vodu v právnych predpisoch, podľa ktorých boli chránené oblasti vyhlásené a kým tieto oblasti nesplnia ciele podľa článku 4.

Metódy používané na monitorovanie ukazovateľov jednotlivých typov vodných útvarov musia byť v súlade s uvedenými medzinárodnými normami alebo s takými národnými alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečia získavanie údajov rovnakej vedeckej kvality a porovnateľnosti.

1.4.2. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu

Ak vodný útvar vyhovuje všetkým environmentálnym normám kvality ustanoveným v prílohe IX, článku 16 a iným relevantným právnym predpisom spoločenstva stanovujúcim environmentálne normy kvality, bude označený ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav. Ak vodný útvar nevyhovie, bude označený ako útvar, ktorý nedosiahol dobrý chemický stav.

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovania sieť bude navrhnutá tak, aby umožnila spoľahlivé vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, vrátane vyhodnotenia využiteľných zásob podzemnej vody. Členské štáty uverejnia mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou podzemnej vody v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Monitorovacia sieť bude obsahovať dostatočný počet reprezentatívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti v ich dopĺňania, a to najmä:

Frekvencia pozorovaní musí byť dostatočná na to, aby sa dal vyhodnotiť kvantitatívny stav každého útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania. Najmä:

Výsledky získané z monitorovacej siete pre útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody sa použijú na vyhodnotenie kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov. Podľa časti 2.5 vypracujú členské štáty mapu s výsledným vyhodnotením kvantitatívneho stavu podzemnej vody, ktorá bude farebne označená nasledovne:

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovacia sieť sa navrhne tak, aby poskytovala ucelený a súhrnný prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každom povodí a umožnila zistiť prítomnosť dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok, vyvolaných antropogénnymi vplyvmi.

Na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov uskutočnených v súlade s článkom 5 a prílohou II, členské štáty zavedú program inšpekčného monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výsledky tohoto programu sa použijú na vytvorenie programu prevádzkového monitorovania, ktorý sa bude uskutočňovať počas zostávajúceho obdobia plánu.

V pláne budú uvedené odhady spoľahlivosti a presnosti výsledkov z monitorovacích programov.

Dostatočný počet monitorovacích miest sa vyberie pre oba nasledujúce prípady:

Vo všetkých vybraných útvaroch podzemných vôd sa bude sledovať nasledujúci súbor hlavných ukazovateľov:

V útvaroch označených v súlade s prílohou II ako výrazne ohrozené možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu sa budú monitorovať aj tie ukazovatele, ktoré indikujú dosah týchto vplyvov.

Vo vodných útvaroch presahujúcich hranice štátu sa budú monitorovať aj ukazovatele, ktoré sú relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využívania vody podporovaných na prúdením podzemnej vody.

Prevádzkové monitorovanie sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s cieľom:

Prevádzkové monitorovanie sa bude vykonávať vo všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré boli na základe hodnotenia vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia cieľov stanovených v článku 4. Výber monitorovacích miest bude odrážať aj hodnotenie reprezentatívnosti monitorovacích údajov z daného miesta z hľadiska príslušného útvaru alebo útvarov podzemnej vody.

Prevádzkové monitorovanie sa bude uskutočňovať v období medzi programami inšpekčného monitorovania s frekvenciou dostatočnou na zistenie dopadov relevantných vplyvov, minimálne však raz za rok.

Členské štáty použijú údaje tak z inšpekčného ako aj z prevádzkového monitorovania na identifikáciu dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok vyvolaných antropogénnymi vplyvmi a zvratov takýchto trendov. Pritom sa určí základný rok alebo obdobie, od ktorého sa má počítať identifikácia trendu. Výpočet trendov sa urobí pre útvar, alebo kde je to potrebné, pre skupinu útvarov podzemnej vody. Zvrat v trende sa preukáže štatisticky s uvedením úrovne spoľahlivosti jeho identifikácie.

Pri hodnotení stavu sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia pre útvar ako celok. Bez dotknutia príslušných smerníc na dosiahnutie dobrého stavu útvaru podzemnej vody, pre tie chemické ukazovatele, pre ktoré boli v právnych predpisoch spoločenstva stanovené environmentálne normy:

V súlade s bodom 2.5 členské štáty spracujú mapu chemického stavu podzemnej vody s nasledujúcim farebným označením:

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený dopadom ľudskej činnosti. Zvrat tohto trendu sa na mape označí modrým bodom.

Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Členské štáty zaradia do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia mapu zobrazujúcu pre každý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody tak kvantitatívny ako aj chemický stav tohoto útvaru alebo skupiny útvarov s farebným označením v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4 a 2.4.5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú samostatné mapy podľa bodov 2.2.4 a 2.4.5, ale v takom prípade musia vyznačiť v súlade s požiadavkami bodu 2.4.5 na mape tie útvary, ktoré sú vystavené významnému a trvalo stúpajúcemu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo akékoľvek zvrátenie tohto trendu.

Nižšie je uvedený otvorený zoznam doplnkových opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať a prijať pre každé správne územie povodia ako súčasť programu opatrení požadovaných podľa článku 11 ods. 4:

„Prípustné hodnoty“ a „kvalitatívne ciele“ stanovené podľa smerníc prijatých na základe smernice 76/464/EHS sa budú pre účely tejto smernice považovať za limitné hodnoty emisií a normy kvality životného prostredia. Sú stanovené v týchto smerniciach:

ZOZNAM PRIORITNÝCH LÁTOK V OBLASTI VODNEJ POLITIKY

Číslo	Číslo CAS (1)	Číslo EÚ (2)	Názov prioritnej látky (3)	Identifikovaná ako prioritná nebezpečná látka
1	15972-60-8	240-110-8	Alachlór
2	120-12-7	204-371-1	Antracén	X
3	1912-24-9	217-617-8	Atrazín
4	71-43-2	200-753-7	Benzén
5	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	Brómovaný difenyléter (4)	X (5)
5	32534-81-9	neuplatňuje sa	Difenyléter, pentabrómderivát (čísla kongenérov 28, 47, 99, 100, 153 a 154)
6	7440-43-9	231-152-8	Kadmium a jeho zlúčeniny	X
7	85535-84-8	287-476-5	Chlóralkány, C10-13 (4)	X
8	470-90-6	207-432-0	Chlórfenvinfos
9	2921-88-2	220-864-4	Chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl)
10	107-06-2	203-458-1	1,2-dichlóretán
11	75-09-2	200-838-9	Dichlórmetán
12	117-81-7	204-211-0	Bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP)
13	330-54-1	206-354-4	Diurón
14	115-29-7	204-079-4	Endosulfán	X
15	206-44-0	205-912-4	Fluorantén (6)
16	118-74-1	204-273-9	Hexachlórbenzén	X
17	87-68-3	201-765-5	Hexachlórbutadién	X
18	608-73-1	210-158-9	Hexachlórcyklohexán	X
19	34123-59-6	251-835-4	Izoproturón
20	7439-92-1	231-100-4	Olovo a jeho zlúčeniny
21	7439-97-6	231-106-7	Ortuť a jej zlúčeniny	X
22	91-20-3	202-049-5	Naftalén
23	7440-02-0	231-111-14	Nikel a jeho zlúčeniny
24	25154-52-3	246-672-0	Nonylfenol	X
24	104-40-5	203-199-4	(4-nonylfenol)	X
25	1806-26-4	217-302-5	Oktylfenol
25	140-66-9	neuplatňuje sa	(4-(1,1′,3,3′-tetrametylbutyl)fenol)
26	608-93-5	210-172-5	Pentachlórbenzén	X
27	87-86-5	231-152-8	Pentachlórfenol
28	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	Polyaromatické uhľovodíky	X
	50-32-8	200-028-5	(Benzo(a)pyrén)	X
	205-99-2	205-911-9	(Benzo(b)fluorantén)	X
	191-24-2	205-883-8	(Benzo(g,h,i)perylén)	X
	207-08-9	205-916-6	(Benzo(k)fluorantén)	X
	193-39-5	205-893-2	(Indeno(1,2,3-cd)pyrén)	X
29	122-34-9	204-535-2	Simazín
30	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	Zlúčeniny tributylcínu	X
30	36643-28-4	neuplatňuje sa	Katión tributylcínu	X
31	12002-48-1	234-413-4	Trichlórbenzény
32	67-66-3	200-663-8	Trichlórmetán (chloroform)
33	1582-09-8	216-428-8	Trifluralín
(1) CAS: Chemical Abstracts Service. (2) Číslo EU: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európsky zoznam oznámených chemických látok (ELINCS). (3) V prípadoch, keď sa vybrali skupiny látok, sa uvádzajú jednotliví typickí zástupcovia ako indikatívne ukazovatele (v zátvorkách a bez čísla). Pre tieto skupiny látok sa indikatívny ukazovateľ musí určiť prostredníctvom analytickej metódy. (4) Do týchto skupín látok obvykle patrí významný počet jednotlivých zlúčenín. V súčasnosti nie je možné uviesť vhodné indikatívne ukazovatele. (5) Len difenyléter, pentabrómderivát (číslo CAS: 32534-81-9). (6) Fluorantén je na zozname ako ukazovateľ iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.

( 1 ) Ú. v. ES C 184, 17.6.1997, s. 20, Ú. v. ES C 16, 20.1.1998, s. 14, a Ú. v. ES C 108, 7.4.1998, s. 94

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 1999 (Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 419), potvrdené 16. septembra 1999 a spoločná pozícia Rady z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES C 343, 30.11.1999, s. 1). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2000 a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2000.

( 8 ) Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 16 ) Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 11. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/83/ES (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

( 18 ) Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica naposledy zmenená doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 20 ) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie č. 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

( 24 ) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/47/ES (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 50).

( 26 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 26. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

( 27 ) Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 29. Rozhodnutie zmenené a doplnené aktom o pristúpení z r. 1994.

( 28 ) Ú. v. ES L 271, 29.10.1979, s. 44. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 29 ) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 30 ) Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

( 31 ) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

( 32 ) Ú. v. ES L 31, 5.2.1976, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 33 ) Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 35 ) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/62/ES (Ú. v. ES L 305, 8.11.1997, s. 42).

( 36 ) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/49/ES (Ú. v. ES L 223, 13.8.1997, s. 9).

( 39 ) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica pozmenená smernicou č. 97/11/ES (Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5).

		Úradný vestník
		No	page	date
M1	ROZHODNUTIE č. 2455/2001/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 20. novembra 2001,	L 331	1	15.12.2001
►M2	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/32/ES z 11. marca 2008,	L 81	60	20.3.2008
►M3	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/105/ES zo 16. decembra 2008	L 348	84	24.12.2008
►M4	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/31/ES Text s významom pre EHP z 23. apríla 2009	L 140	114	5.6.2009

	1.
	1.1.
	1.1.1.
	1.1.2.
	1.1.3.
	1.1.4.
	1.1.5.
	1.2.
	1.2.1.
	1.2.2.
	1.2.3.
	1.2.4.
	1.2.5.
	1.2.6.
	1.3.
	1.3.1.
	1.3.2.
	1.3.3.
	1.3.4.
	1.3.5.
	1.3.6.
	1.4.
	1.4.1.
	1.4.2.
	1.4.3.
	2.
	2.1.
	2.1.1.
	2.1.2.
	2.2.
	2.2.1.
	2.2.2.
	2.2.3.
	2.2.4.
	2.3.
	2.3.1.
	2.3.2.
	2.4.
	2.4.1.
	2.4.2.
	2.4.3.
	2.4.4.
	2.4.5.
	2.5.

	Bezpečnostný faktor
Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru	1 000
Jedna hodnota NOEC (buď ryby alebo dafnie alebo reprezentatívny organizmus používaný pre slané vody)	100
Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie alebo organizmus používaný pre slané vody a/alebo riasy)	50
Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch (obvykle ryby, dafnie alebo reprezentatívny organizmus pre slané vody a riasy) reprezentujúcich tri trofické úrovne	10
Ostatné prípady, vrátane pozorovaných údajov z terénu alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov	Hodnotenie podľa jednotlivých prípadov

Kvalitatívny prvok	Rieky	Jazerá	Brakické	Pobrežné
Biologické
Fytoplanktón	6 mesiacov	6 mesiacov	6 mesiacov	6 mesiacov
Iná vodná flóra	3 roky	3 roky	3 roky	3 roky
Makrozoobentos	3 roky	3 roky	3 roky	3 roky
Ryby	3 roky	3 roky	3 roky
Hydromorfologické
Priechodnosť	6 rokov
Hydrológia	priebežne	1 mesiac
Morfológia	6 rokov	6 rokov	6 rokov	6 rokov
Fyzikálno-chemické
Teplotné podmienky	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Kyslíkové pomery	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Soľnosť	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Obsah živín	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Acidobázický stav	3 mesiace	3 mesiace
Iné znečisťujúce látky	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Prioritné látky	1 mesiac	1 mesiac	1 mesiac	1 mesiac

Počet zásobovaných obyvateľov	Frekvencia
< 10 000	4-krát ročne
10 000 až 30 000	8-krát ročne
> 30 000	12-krát ročne.

ISO 5667-3:1995	Kvalita vody – Odber vzoriek – Časť 3: Návod na uchovávanie a zaobchádzanie so vzorkami
EN 27828:1994	Kvalita vody – Metódy pre odber biologických vzoriek – Návod na odber vzoriek dnových makrobezstavovcov ručnou sieťkou
EN 28265:1994	Kvalita vody – Metódy odberu biologických vzoriek – Návod na navrhovanie a používanie kvantitatívnych vzorkovačov pre dnové makrobezstavovce na kamenitých substrátoch v plytkých vodách
EN ISO 9391:1995	Kvalita vody – Odber vzoriek v hlbokých vodách pre makrobezstavovce – Návod na používanie kolonizačných, kvalitatívnych a kvantitatívnych vzorkovačov
EN ISO 8689-1:1999	Biologická klasifikácia riek, ČASŤ I: Pokyny na interpretáciu údajov o biologickej kvalite z prieskumov bentických makrobezstavovcov v tečúcich vodách
EN ISO 8689-2:1999	Biologická klasifikácia riek, ČASŤ II: Pokyny na prezentáciu údajov o biologickej kvalite z prieskumov bentických makrobezstavovcov v tečúcich vodách

Klasifikácia ekologického stavu	Farebný kód
Veľmi dobrý	Modrá
Dobrý	Zelená
Priemerný	Žltá
Zlý	Oranžová
Veľmi zlý	Červená

Klasifikácia ekologického potenciálu	Farebný kód
Klasifikácia ekologického potenciálu	Umelé vodné útvary	Výrazne zmenené útvary
Dobrý a vyšší	Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy	Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy
Priemerný	Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy	Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy
Zlý	Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy	Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy
Veľmi zlý	Rovnako široké červené a svetlosivé pásy	Rovnako široké červené a tmavosivé pásy

Klasifikácia chemického stavu	Farebný kód
Dobrý	Modrá
Nedosahujúci dobrý stav	Červená