Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

po porade s Výborom pre regióny ( 3 ),

konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy ( 4 ) a na základe spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom 18. júla 2000,

keďže:

(1)	Environmentálna politika spoločenstva je zameraná na vysokú úroveň ochrany. Vychádza z princípu opatrnosti, platby znečisťovateľa a realizácie preventívnych opatrení.

(2)

Jednou z významných oblastí opatrení spoločenstva v námornej doprave je zníženie znečistenia morí. To sa môže dosiahnuť dodržaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom zachovaní slobody plavby podľa Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve a slobody poskytovania služieb podľa právnych predpisov spoločenstva.

(3)

Spoločenstvo je vážne znepokojené znečisťovaním morí a pobrežných oblastí spôsobeným vypúšťaním odpadu a zvyškov nákladu z lodí a najmä stavom vykonávania Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973, modifikovaného protokolom z roku 1978 (Marpol 73/78), ktorý stanovuje, aký odpad sa môže vypúšťať z lodí do mora a vyžaduje od členských štátov aby zabezpečili primerané zberné zariadenia v prístavoch. Všetky členské štáty ratifikovali Marpol 73/78.

(4)

Ochrana morského prostredia sa môže zvýšiť znížením množstva lodného odpadu a zvyškov nákladu vypúšťaného do mora. To sa môže dosiahnuť zvýšením dostupnosti a používania zberných zariadení a zdokonalením vynucovacieho režimu. Vo svojej rezolúcii z 8. júna 1993 o spoločnej politike v oblasti bezpečnosti morí ( 5 ), Rada medzi svoje prioritné akcie zahrnula aj zlepšenie dostupnosti a používania zberných zariadení v spoločenstve.

(5)

Smernica Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 týkajúca sa presadzovania medzinárodných štandardov pre bezpečnosť lodí, ochranu proti znečisteniu a životné a pracovné podmienky na lodiach (prístavná štátna kontrola) vzhľadom k lodnej preprave, ktorá využíva prístavy spoločenstva a plaví sa vo vodách pod jurisdikciou členských štátov ( 6 ) stanovuje, že lode predstavujúce neprimerané ohrozenie morského prostredia, nesmú vyplávať na more.

(6)	Znečistenie morí má prirodzene účinky, ktoré prekračujú hranice. Z hľadiska princípu subsidiarity je opatrenie na úrovni spoločenstva najúčinnejším spôsobom zabezpečenia spoločných environmentálnych noriem pre lode a prístavy v celom spoločenstve.

(7)

Z hľadiska princípu primeranosti je smernica vhodným právnym nástrojom, pretože poskytuje rámec pre jednotnú a povinné uplatňovanie environmentálnych noriem členských štátov, pričom ponecháva každému členskému štátu právo rozhodovania o tom, aké vykonávacie nástroje sú pre jeho vnútorný systém najvhodnejšie.

(8)	Mala by sa zabezpečiť zhoda s existujúcimi regionálnymi dohodami ako je Dohovor o ochrane morského prostredia v Baltickom mori 1974/1992.

(9)	V záujme zvýšenia ochrany pred znečistením a zabránenia deformáciám hospodárskej súťaže by environmentálne požiadavky mali platiť pre všetky lode bez ohľadu na vlajku, pod ktorou plávajú, a primerané zberné zariadenia by mali byť dostupné vo všetkých prístavoch spoločenstva.

(10)

Primerané zberné zariadenia by mali uspokojovať potreby užívateľov, od najväčších obchodných lodí až po najmenšie rekreačné plavidlá, a mali by spĺňať požiadavky na ochranu životného prostredia bez toho, aby zapríčinili nadmerné meškanie lodí, ktoré ich používajú. Povinnosť zabezpečiť dostupnosť primeraných zberných zariadení majú členské štáty pričom majú vysoký stupeň voľnosti pri voľbe najvhodnejšieho systému zberu odpadu a okrem toho možnosť vybudovať pevné zberné zariadenia alebo menovať poskytovateľov služieb, ktorí budú v prípade potreby zabezpečovať mobilné jednotky na zber odpadu. Z tejto povinnosti vyplýva aj povinnosť poskytovať všetky služby a/alebo zabezpečovať ďalšie sprievodné opatrenia potrebné na správne a primerané používanie týchto zariadení.

(11)	Primeranosť zariadení sa môže zvýšiť aktualizáciou plánov zberu a spracovania odpadu, vypracovaných po porade s príslušnými stranami.

(12)

Efektívnosť prístavných zberných zariadení sa môže zvýšiť tým, že sa bude od lodí požadovať, aby oznámili svoje potreby vzhľadom na použitie zberných zariadení. Také oznámenia by poskytli zároveň informácie potrebné pre účinné plánovanie hospodárenia s odpadom. Odpad z rybárskych a rekreačných lodí, ktoré majú povolené prepravovať maximálne 12 cestujúcich, sa môže spracovávať bez predchádzajúceho oznámenia.

(13)

Vypúšťanie odpadu z lodí do mora sa môže znížiť tým, že sa bude od lodí požadovať, aby svoj odpad dodali do prístavných zberných zariadení predtým, než opustia prístav. Aby sa zladil záujem o hladkú prevádzku námornej dopravy s ochranou životného prostredia, výnimky z tejto požiadavky by boli možné len po uvážení dostatočnosti vymedzenej kapacity skladov na palube, možnosti dopraviť odpad do iného prístavu bez rizika jeho vypustenia do mora a špecifických požiadaviek na vyprázdnenie, prijatých v súlade s medzinárodným právom.

(14)

Z hľadiska princípu „platí znečisťovateľ“, náklady na prístavné zberné zariadenia, vrátane spracovania a odstránenia lodného odpadu, by mali znášať lode. V záujme ochrany životného prostredia by systém poplatkov mal podporovať dopravu odpadu do prístavov namiesto jeho vypúšťania do mora. Toto sa môže uľahčiť tým, že všetky lode sa budú podieľať na nákladoch zberu a spracovania lodného odpadu tak, aby sa znížil ekonomický stimul na jeho vypúšťaní do mora. Z hľadiska princípu subsidiarity by členským štátom v súlade s ich vnútroštátnym právom a bežnými postupmi, boli ponechané právomoci týkajúce sa primeranosti poplatkov vo vzťahu k množstvu skutočne dodaného odpadu, a zahrnutia poplatkov do systému náhrady nákladov za používanie prístavných zberných zariadení. Poplatky za používanie týchto zariadení by mali byť spravodlivé, nediskriminačné a transparentné.

(15)	Lode produkujúce znížené množstvo lodného odpadu by mali mať výhody z hľadiska systému náhrady nákladov. Spoločné kritériá by uľahčili identifikáciu takých lodí.

(16)

Aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu príslušných strán, lode zapojené do pravidelnej dopravy s častými a pravidelnými zastávkami v prístavoch môžu byť oslobodené od niektorých povinností vyplývajúcich z tejto smernice tam, kde existuje dostatočný dôkaz o tom, že existujú dojednania, zabezpečujúce vyloženie odpadu a zaplatenie poplatkov.

(17)

Zvyšky nákladu by sa mali dopraviť do prístavných zberných zariadení v súlade s Marpol 73/78. Tento dohovor vyžaduje, aby boli zvyšky nákladu vyložené do prístavných zberných zariadení v rozsahu, aký je nevyhnutný na splnenie požiadaviek na vyčistenie nádrží. Každý poplatok za takú dopravu by mal platiť užívateľ zberného zariadenia, ktorý je normálne špecifikovaný v zmluvnom dojednaní medzi zúčastnenými stranami alebo stranami, ktoré sú účastníkmi iných miestnych režimov.

(18)

Je potrebné vykonať cielené inšpekcie, aby sa overil súlad s touto smernicou. Počet takých inšpekcií, ako aj uložené pokuty, by mal byť dostatočný na to, aby bol zistený nesúlad s touto smernicou. Z dôvodov účinnosti a nákladovej efektívnosti, by sa také inšpekcie mali vykonávať v rámci smernice 95/21/ES, pokiaľ je to možné.

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť vhodný správny rámec pre efektívne fungovanie prístavných zberných zariadení. Podľa Marpol 73/78 sa majú správy o nedostatkoch prístavných zberných zariadení podávať Medzinárodnej námornej organizácii (IMO). Tie isté informácie by sa mohli súčasne odovzdávať Komisii s cieľom jej informovanosti.

(20)

Informačný systém na identifikáciu znečisťujúcich alebo potenciálne znečisťujúcich lodí by uľahčil presadzovanie tejto smernice a mohol by pomôcť pri hodnotení jej vykonávania. Informačný systém SIRENAC vytvorený podľa Parížskeho memoranda o štátnej prístavnej kontrole, poskytuje značné množstvo doplnkových informácií potrebných na tento účel.

(21)

Je nevyhnutné aby výbor skladajúci sa zo zástupcov členských štátov pomáhal Komisii pri účinnom uplatňovaní tejto smernice. Pretože opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice sú všeobecného charakteru v zmysle článku 2 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 ktoré stanovuje postupy pre výkon vykonávacích právomocí zverených Komisii ( 7 ), také opatrenia by sa mali prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 uvedeného rozhodnutia.

(22)	Na zabezpečenie ich harmonizovaného vykonávania, môžu byť niektoré ustanovenia tejto smernice, bez toho aby sa rozšíril rozsah jej pôsobnosti, zmenené a doplnené v súlade s uvedeným postupom, aby sa zohľadnili opatrenia spoločenstva alebo IMO, ktoré nadobudnú platnosť v budúcnosti,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Účelom tejto smernice je znížiť vypúšťanie lodného odpadu a zvyškov nákladu do mora, hlavne nepovolené vypúšťanie, z lodí používajúcich prístavy spoločenstva tým, že sa zlepší dostupnosť a využívanie prístavných zberných zariadení pre lodný odpad a zvyšky nákladu, pričom sa zvýši ochrana morského prostredia.

Bez toho, aby boli dotknuté definície pod písm. c) a d), „lodný odpad“ a „zvyšky nákladu“ sa považujú za odpad v zmysle článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch ( 8 ).

Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, aby lode mimo pôsobnosti tejto smernice podľa písm. a) prechádzajúceho odseku, odstránili lodný odpad a zvyšky nákladu spôsobom konzistentným s touto smernicou, pokiaľ je to racionálne a praktické.

1. Členské štáty zabezpečia dostupnosť prístavných zberných zariadení primerane k potrebám lodí, ktoré normálne používajú prístav bez toho, aby to zapríčinilo neprimerané meškanie lodí.

2. Na dosiahnutie adekvátnosti, zberné zariadenia musia byť schopné prijať druhy a množstvá lodného odpadu a zvyškov nákladu z lodí, ktoré normálne používajú daný prístav, berúc do úvahy prevádzkové potreby užívateľov prístavu, veľkosť a zemepisnú polohu prístavu, typ lode plávajúcej do prístavu a výnimky uvedené v článku 9.

3. Členské štáty, v súlade s postupmi dohodnutými v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), stanovia postupy hlásenia nedostatočnosti prístavných zberných zariadení prístavnému štátu.

1. Pre každý prístav sa po porade s príslušnými stranami a najmä s užívateľmi prístavu alebo ich zástupcami, so zreteľom na požiadavky článkov 4, 6, 7, 10 a 12, sa vypracujú a vykonajú plány zberu a spracovávania odpadu. Podrobné požiadavky na vypracovanie takých plánov sú uvedené v prílohe I.

2. Plány zberu a spracovávania odpadu uvedené v odseku 1 sa môžu, ak je to žiadúce z dôvodu efektívnosti, vypracovať v regionálnom rámci s vhodným zapojením každého prístavu za predpokladu, že potreba zberných zariadení a ich dostupnosť budú špecifikované pre každý jednotlivý prístav.

3. Členské štáty posúdia a schvália plány zberu a spracovávania odpadu, monitorujú ich vykonávanie a zabezpečia nové schválenie minimálne každé tri roky a po významných zmenách v prevádzke prístavu.

1. Kapitán lode, inej než je rybárska alebo rekreačná loď, ktorá môže prepravovať maximálne 12 cestujúcich, plávajúca do prístavu nachádzajúceho sa v spoločenstve, vyplní pravdivo a presne formulár uvedený v prílohe II a oznámi uvedené informácie oregánu alebo subjektu určenému pre tento účel členským štátom, v ktorom sa prístav nachádza:

Členské štáty môžu rozhodnúť, že informácie budú oznámené prevádzkovateľovi prístavného zberného zariadenia, ktorý ich pošle príslušnému orgánu.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa uchovávajú na palube aspoň do nasledujúceho prístavu, do ktorého loď pripláva a na požiadanie sa poskytnú orgánom členského štátu.

1. Kapitán lode, ktorá priplávala do prístavu spoločenstva, pred opustením prístavu vyloží všetok lodný odpad do prístavného zberného zariadenia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže loď pokračovať v plavbe do ďalšieho prístavu bez toho, aby vyložila lodný odpad, ak z informácie poskytnutej v súlade s článkom 6 a prílohou II vyplýva, že na lodi je vymedzená dostatočná skladovacia kapacita pre všetok lodný odpad, ktorý bol doteraz nazhromaždený a ďalší, ktorý vznikne počas plánovanej plavby lode do prístavu, v ktorom sa odpad vyloží.

Ak existujú dobré dôvody domnievať sa, že nie sú dostupné primerané zariadenia v plánovanom prístave, v ktorom sa odpad má vyložiť, alebo ak tento prístav nie je známy a existuje preto nebezpečenstvo, že odpad bude vypustený do mora, členský štát prijme všetky potrebné opatrenia aby zabránil znečisteniu mora a ak je to nevyhnutné požiada loď, aby pred odchodom z prístavu vyložila svoj odpad.

3. Odsek 2 sa použije bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie požiadaviek na vyloženie odpadu z lode, prijatých v súlade s medzinárodným právom.

1. Členské štáty zabezpečia, aby náklady na prístavné zberné zariadenia pre lodný odpad, vrátane spracovania a odstránenia odpadu, boli uhrádzané z poplatkov vyberaných od lodí.

2. Systémy náhrady nákladov za používanie prístavných zberných zariadení nesmú stimulovať lode k jeho vypúšťaniu do mora. Na tento účel platia pre lode, okrem rybárskych a rekreačných lodí, ktoré môžu prepravovať maximálne 12 cestujúcich, nasledovné zásady:

3. Aby bolo zabezpečené, že poplatky sú spravodlivé, transparentné a nediskriminačné a že odrážajú náklady na zariadenia a zodpovedajúce služby, mala by sa užívateľom prístavu objasniť výška poplatkov a základňa, z ktorej vychádzajú.

4. Komisia do troch rokov od dátumu uvedeného v článku 16 ods. 1 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu dopad rôznych systémov náhrady nákladov prijatých v súlade s odsekom 2 na morské prostredie a vzorky odpadových prúdov. Táto správa sa vypracuje v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov a zástupcami prístavov.

Komisia, ak je to potrebné na základe tohto hodnotenia, predloží návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice, ktorý bude obsahovať zavedenie systému zahŕňajúceho platbu vo výške príslušného percenta, minimálne však jednej tretiny, nákladov uvedených v odseku 1, všetkých lodí plávajúcich do prístavu členského štátu bez ohľadu na skutočné využitie zariadení, alebo alternatívneho systému s ekvivalentnými účinkami.

1. Ak sú lode zapojené do pravidelnej dopravy s častými a pravidelnými zastávkami v prístavoch a je dostatočný dôkaz o existencii dojednaní zabezpečujúcich vyloženie lodného odpadu a zaplatenie poplatkov v prístave na trase plavby lode, členské štáty, v ktorých sa nachádzajú príslušné prístavy, môžu oslobodiť tieto lode od povinností stanovených v článkoch 6, 7 ods. 1 a 8.

2. Členské štáty pravidelne informujú Komisiu o výnimkách udelených podľa odseku 1 minimálne raz za rok.

Kapitán lode, ktorá priplávala do prístavu spoločenstva zabezpečí, aby boli zvyšky nákladu vyložené do prístavných zberných zariadení v súlade s ustanoveniami Marpol 73/78. Každý poplatok za vyloženie zvyškov nákladu platí užívateľ zberného zariadenia.

1. Členské štáty zabezpečia, aby každá loď mohla byť podrobená inšpekcii s cieľom overenia splnenia ustanovení článkov 7 a 10 a aby sa vykonal dostatočný počet takých inšpekcií.

2. Pre inšpekcie lodí iných než sú rybárske a rekreačné lode, oprávnené prepravovať maximálne 12 cestujúcich:

3. Členské štáty v požadovanom rozsahu stanovia kontrolné postupy pre rybárske a rekreačné lode, ktoré môžu prepravovať maximálne 12 cestujúcich, aby zabezpečili súlad s uplatniteľnými požiadavkami tejto smernice.

2. Vyloženie lodného odpadu a zvyškov nákladu sa považuje za uvoľnenie do voľného obehu v zmysle článku 79 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný zákonník spoločenstva ( 11 ). Podľa článku 45 colného zákonníka spoločenstva colné orgány nevyžadujú preloženie súhrnné vyhlásenie.

3. Členské štáty a Komisia spolupracujú pri vytváraní vhodného informačného a monitorovacieho systému, pokrývajúceho aspoň celé spoločenstvo aby:

4. Členské štáty a Komisia spolupracujú pri vytváraní spoločných kritérií na identifikáciu lodí uvedených v článku 8 ods. 2 písm. c).

Členské štáty stanovia systémy pokút za porušenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania týchto pokút. Takéto pokuty sú účinné, primerané a odradzujúce.

1. Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovaniu z lodí (COSS) zriadený článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 ( 12 ).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Prílohy k tejto smernici, definícia v článku 2 písm. b), odkazy na právne nástroje Spoločenstva a odkazy na právne nástroje IMO môže prispôsobiť Komisia s cieľom zosúladiť opatrenia Spoločenstva alebo opatrenia IMO, ktoré nadobudli účinnosť, pokiaľ sa takýmito zmenami a doplneniami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.

Okrem toho prílohy k tejto smernici môže meniť a dopĺňať Komisia, keď sú zmeny a doplnenia potrebné s cieľom zlepšiť režim ustanovený v tejto smernici, pokiaľ sa takýmito zmenami a doplneniami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14 ods. 2.

Zmeny a doplnenia medzinárodných právnych nástrojov uvedených v článku 2 sa môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

1. Členské štáty najneskôr do 28. decembra 2002 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

V prípade odpadovej vody podľa článku 2 písm. c) sa však vykonávanie tejto smernice pozdrží na dobu 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti prílohy IV k Marpol 73/78, pričom sa bude podľa tohto dohovoru rešpektovať rozdiel medzi novými a existujúcimi loďami.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty

1. Členské štáty predložia každé tri roky Komisii správu o stave vykonávania tejto smernice.

2. Komisia na základe správ členských štátov poskytnutých podľa odseku 1 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o činnosti systému ustanoveného podľa tejto smernice spolu s prípadnými návrhmi týkajúcimi sa vykonávania tejto smernice.

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Plány zahŕňajú všetky druhy lodného odpadu a zvyšky nákladu pochádzajúce z lodí, ktoré normálne navštevujú prístav a zhotovujú sa podľa veľkosti prístavu a typov lodí, ktoré do neho plávajú.

Postupy príjmu, zberu, skladovania, spracovávania a odstraňovania by mali zodpovedať vo všetkých aspektoch plánu environmentálneho manažmentu umožňujúcemu zníženie dopadu týchto činností na životné prostredie. Taká zhoda sa predpokladá vtedy, keď sa postupy zhodujú s nariadením Rady (EHS) č. 1836/93 z 29. júna 1993, ktoré umožňuje dobrovoľnú účasť spoločností priemyselného sektoru na systéme spoločenstva pre environmentálny manažment a plán kontroly životného prostredia ( 13 ).

Ak sa zbavujete všetkého odpadu, vyplňte druhý a posledný stĺpec podľa potreby. Ak sa zbavujete nejakého alebo sa nezbavujete žiadneho odpadu, vyplňte všetky stĺpce.

Typ	Odpad na vyloženie (m3)	Maximálna skladovacia kapacita (m3)	Množstvo odpadu, ktoré ostane na palube (m3)	Prístav, v ktorom sa zostávajúci odpad vyloží	Odhadované množstvo odpadu, ktoré vznikne medzi oznámením a ďalšou zastávkou v prístave (m3)	Odpad, ktorý bol vyložený v poslednom prístave, v ktorom sa odpad má vyložiť, uvedenom v bode 7 (m3)
Odpadové oleje
Olejom znečistená voda z podpalubia
Zvyšky olejov (kal)
Iné (uveďte)
Odpadové vody (1)
Odpadky
Plasty
Potravinové odpadky
Domáci odpad (napr. výrobky z papiera, handry, sklo, kov, fľaše, porcelánový riad atď.)
Olej na varenie
Popolček zo spaľovní
Prevádzkový odpad
Mŕtve telo(-á) zvieraťa(zvierat)
Zvyšky nákladu (2) (spresnite) (3)
(1) Odpadové vody sa môžu vypúšťať do mora v súlade s nariadením 11 prílohy IV k dohovoru MARPOL. Zodpovedajúce kolónky sa nemusia vyplniť, ak je zámerom vykonať povolené vypustenie do mora. (2) Stačí odhad. (3) Zvyšky nákladu sa spresnia a kategorizujú podľa príslušných príloh k dohovoru MARPOL, najmä prílohy I, II a V k dohovoru MARPOL.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 1999 (Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 432), potvrdené 16. septembra 1999, spoločná pozícia Rady z 8. novembra 1999 (Ú. v. ES C 10, 13.1.2000, s. 14) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2000 (ešte nebolo uverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2000 a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2000.

( 6 ) Ú. v. ES L 157, 7.7.1995, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/42/ES (Ú. v. ES L 184, 27.6.1998. s. 40).

( 8 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 96/350/ES (Ú. v. ES L 135, 6.6.1996, s. 32).

( 9 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 10 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/31/EHS (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28).

( 11 ) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES č. 955/1999 (Ú. v. ES L 119, 7.5.1999, s. 1).

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 2002/84/ES Text s významom pre EHP z 5. novembra 2002,	L 324	53	29.11.2002
M2	SMERNICA KOMISIE 2007/71/ES Text s významom pre EHP z 13. decembra 2007,	L 329	33	14.12.2007
►M3	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008	L 311	1	21.11.2008
►M4	SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2015/2087 Text s významom pre EHP z 18. novembra 2015,	L 302	99	19.11.2015