(1)

keďže na základe protokolu o sociálnej politike, prílohy k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, členské štáty, s výnimkou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej uvádzané ako „členské štáty“), želajúc si pokračovať v ceste vytýčenej v r. 1989 v Charte sociálnych istôt, uzavreli dohodu o sociálnej politike;

(2)

keďže sociálni partneri môžu, v súlade s článkom 4 ods. 2 dohody o sociálnej politike, spoločne žiadať, aby dohody na úrovni spoločenstva boli vykonané v rozhodnutí Rady o návrhu Komisie;

(3)

keďže bod 7 Charty spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov medzi iným ustanovuje, že „dokončenie vnútorného trhu musí viesť k zlepšeniu životných a pracovných podmienok pracovníkov v Európskom spoločenstve. Tento proces musí vyplynúť z aproximácie týchto podmienok pri zachovaní dosiahnutého zlepšenia, najmä čo sa týka … foriem práce iných, ako je pracovný pomer na dobu neurčitú, ako sú pracovný pomer na dobu určitú, práca na kratší pracovný čas, nájomná práca a sezónna práca.“;

(4)

keďže Rada nedospela k rozhodnutiu o návrhu smernice o určitých pracovných pomeroch so zreteľom na narušenie hospodárskej súťaže ( 1 ), v platnom znení ( 2 ), ani o návrhu smernice o určitých pracovných pomeroch zohľadňujúcej pracovné podmienky ( 3 );

(5)

keďže závery essenskej Európskej rady zdôraznili potrebu prijať opatrenia na propagáciu zamestnania a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a vyzývali k opatreniam zameraným na zvýšenie intenzity rastu zamestnaní, predovšetkým pomocou pružnejšej organizácie práce, spôsobom, ktorý by splňal želania zamestnancov a požiadavky hospodárskej súťaže;

(6)

keďže Komisia sa v súlade s článkom 3 ods. 2 dohody o sociálnej politike poradila so sociálnymi partnermi o možnom smere opatrení spoločenstva ohľadom pružného pracovného času a zabezpečenia práce;

(7)

keďže Komisia po tejto porade dospela k názoru, že opatrenia spoločenstva sú žiaduce, znovu sa poradila so sociálnymi partnermi na úrovni spoločenstva o podstate pripravovaného návrhu v súlade s článkom 3 ods. 3 uvedenej dohody;

(8)

keďže všeobecné prierezové priemyselné organizácie Únia priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), Európske stredisko podnikov s verejnou účasťou (CEEP) a Európska odborová konfederácia (ETUC) informovali Komisiu svojím spoločným listom z 19. júna 1996 o svojom želaní dať podnet iniciovať postup ustanovený v článku 4 dohody o sociálnej politike; keďže požiadali Komisiu spoločným listom z 12. mája 1997 o ďalšie tri mesiace; keďže Komisia vyhovela tejto žiadosti;

(9)

keďže uvedené prierezové priemyselné organizácie uzatvorili dňa 6. júna 1997 rámcovú dohodu o práci na kratší pracovný čas; keďže predložili Komisii svoju spoločnú žiadosť o vykonanie tejto rámcovej dohody na základe rozhodnutia Rady o návrhu predloženom Komisiou, v súlade s článkom 4 ods. 2 uvedenej dohody;

(10)

keďže Rada vo svojej rezolúcii zo 6. decembra 1994 o vyhliadkach pre sociálnu politiku Európskej únie: príspevok k hospodárskej a sociálnej konvergencii v Únii ( 4 ) požiadala sociálnych partnerov, aby využili príležitosti na uzatvorenie dohôd, keďže spravidla sú bližšie k sociálnej realite a k sociálnym problémom;

(11)

keďže zmluvné strany si želali uzatvoriť rámcovú dohodu o práci na kratší pracovný čas, stanovujúcu všeobecné zásady a minimálne požiadavky na pracujúcich na kratší pracovný čas; keďže preukázali svoju túžbu stanoviť všeobecný rámec na odstraňovanie diskriminácie pracujúcich na kratší pracovný čas a prispieť k rozvoju potenciálu práce na kratší pracovný čas, ktorý bude prijateľný rovnako pre zamestnávateľov, ako aj pracovníkov;

(12)

keďže si sociálni partneri želali venovať osobitnú pozornosť práci na kratší pracovný čas, pričom zároveň naznačili, že ich zámerom bolo zvážiť potrebu podobných dohôd pre ostatné pružné formy práce;

(13)

keďže v záveroch Európskej rady z Amsterdamu hlavy štátov a vlád Európskej únie vrelo uvítali dohodu, ktorú uzavreli sociálni partneri o práci na kratší pracovný čas;

(14)

keďže správny nástroj na vykonanie rámcovej dohody je smernica v zmysle článku 189 zmluvy; keďže viaže členské štáty, čo sa týka výsledku, ktorý sa má dosiahnuť, pričom ponecháva vnútroštátnym orgánom výber formy a metód;

(15)

keďže v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality podľa ustanovení v článku 3 písm. b) zmluvy členské štáty nemôžu dobre dosiahnuť ciele tejto smernice, a preto ich môže lepšie dosiahnuť spoločenstvo; keďže táto smernica nepresahuje to, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov;

(16)

keďže, čo sa týka pojmov použitých v rámcovej dohode, ktoré v nej nie sú zvlášť definované, táto smernica ponecháva členským štátom voľnosť definovať tieto pojmy v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a praxou, ako platí pre ostatné smernice o sociálnej politike, používajúce podobné termíny, za podmienky, že uvedené definície budú rešpektovať obsah rámcovej dohody;

(17)

keďže Komisia vypracovala svoj návrh smernice v súlade so svojou správou zo 14. decembra 1993, týkajúcou sa uplatňovania protokolu (č. 14) o sociálnej politike, a svojou správou z 18. septembra 1996, týkajúcou sa vývoja sociálneho dialógu na úrovni spoločenstva, berúc do úvahy reprezentatívny stav zmluvnych strán a zákonnosť každej doložky rámcovej dohody;

(18)

keďže Komisia vypracovala svoj návrh smernice v súlade s článkom 2 ods. 2 dohody o sociálnej politike, ktorý ustanovuje, že smernice v oblasti sociálnej politiky „sa budú vyhýbať ukladaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by zdržiaval vytváranie a rozvoj malých a stredných podnikov“;

(19)

keďže Komisia v súlade so svojím oznámením zo 14. decembra 1993, týkajúcim sa uplatňovania protokolu (č. 14) o sociálnej politike, informovala Európsky parlament zaslaním textu svojho návrhu smernice, obsahujúceho rámcovú dohodu;

(20)

keďže Komisia informovala aj Hospodársky a sociálny výbor;

(21)

keďže doložka 6.1 rámcovej dohody ustanovuje, že členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu dodržiavať alebo zavádzať výhodnejšie ustanovenia;

(22)

keďže doložka 6.2 rámcovej dohody ustanovuje, že vykonanie tejto smernice nesmie slúžiť na odôvodnenie akejkoľvek regresie vo vzťahu k situácii, ktorá už jestvuje v každom členskom štáte;

(23)

keďže Charta spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov uznáva význam boja proti všetkým formám diskriminácie, zvlášť vychádzajúcej z pohlavia, farby, rasy, názorov a vierovyznania;

(24)

keďže článok F ods. 2) Zmluvy o Európskej únii konštatuje, že únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950, a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva;

(25)

keďže členské štáty môžu vykonanie tejto smernice zveriť sociálnym partnerom na ich spoločnú žiadosť za podmienky, že členské štáty vykonajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vždy mohli zaručiť výsledky uložené touto smernicou;

(26)

keďže vykonanie rámcovej dohody prispieva k dosiahnutiu cieľov v článku 1 dohody o sociálnej politike,

(1)

So zreteľom na dohodu o sociálnej politike, ktorá je prílohou k protokolu (č. 14) o sociálnej politike, ktorý je prílohou k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej články 3 ods. 4 a 4 ods. 2;

(2)

keďže článok 4 ods. 2 dohody o sociálnej politike ustanovuje, že dohody uzavreté na úrovni spoločenstva môžu byť na základe spoločnej žiadosti zmluvných strán vykonané rozhodnutím Rady na návrh Komisie;

(3)

keďže Komisia vo svojom druhom konzultačnom dokumente o pružnom pracovnom čase a zabezpečení pracovníkov oznámila svoj úmysel navrhnúť právne záväzné opatrenie spoločenstva;

(4)

keďže závery zasadnutia Európskej rady v Essene zdôraznili potrebu opatrení na podporu zamestnania aj rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a vyzvali k opatreniam zameraným na „zvýšenie intenzity rastu zamestnaní, predovšetkým pomocou pružnejšej organizácie práce spôsobom, ktorý by spĺňal želania zamestnancov a požiadavky hospodárskej súťaže“;

(5)

keďže zmluvné strany pripisujú význam opatreniam, ktoré by umožňovali prácu na kratší pracovný čas pre mužov a ženy na účely prípravy na dôchodok, zosúladenia pracovného a rodinného života a využívania príležitostí vzdelávania a školenia na zdokonaľovanie svojich schopností a pracovných príležitostí v spoločný prospech zamestnávateľov a pracovníkov a spôsobom, ktorý by napomáhal rozvoju podnikov;

(6)

keďže táto dohoda sa spätne vzťahuje na členské štáty a sociálnych partnerov ujednaní o uplatňovaní týchto všeobecných zásad, minimálnych požiadaviek a ustanovení, aby mohli zohľadniť situáciu v každom členskom štáte;

(7)

keďže táto dohoda berie do úvahy potrebu zlepšiť predpoklady sociálnej politiky, zvýšiť konkurenčnosť hospodárstva spoločenstva a zabrániť ukladaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by zdržiaval vytváranie a rozvoj malého a stredného podnikania;

(8)

keďže sociálni partneri sú v najlepšom postavení nájsť riešenia, ktoré budú zodpovedať potrebám zamestnávateľov a pracovníkov, a preto musia mať osobitnú úlohu pri zavádzaní a uplatňovaní tejto dohody,