1996R2223 — SK — 01.07.2013 — 012.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE RADY (ES) č. 2223/96

z 25. júna 1996

o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve

(Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

NARIADENIE RADY (ES) č. 448/98 zo 16. februára 1998

  L 58

1

27.2.1998

►M2

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1500/2000 z 10. júla 2000,

  L 172

3

12.7.2000

 M3

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 2516/2000 zo 7. novembra 2000,

  L 290

1

17.11.2000

►M4

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 995/2001 z 22. mája 2001,

  L 139

3

23.5.2001

►M5

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 2558/2001 z 3. decembra 2001,

  L 344

1

28.12.2001

►M6

NARIADENIE KOMISIE (ES) 113/2002 z 23. januára 2002,

  L 21

3

24.1.2002

►M7

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 359/2002 z 12. februára 2002,

  L 58

1

28.2.2002

 M8

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1267/2003 zo 16. júna 2003,

  L 180

1

18.7.2003

►M9

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1392/2007 z 13. novembra 2007,

  L 324

1

10.12.2007

►M10

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 400/2009 z 23. apríla 2009,

  L 126

11

21.5.2009

►M11

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 715/2010 z 10. augusta 2010,

  L 210

1

11.8.2010

►M12

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,

  L 158

1

10.6.2013



Táto konsolidovaná verzia obsahuje odkazy na európsku účtovnú peňažnú jednotku a/alebo ecu, ktoré sa od 1. januára 1999 rozumejú ako odkazy na euro – nariadenie Rady (EHS) č. 3308/80 (Ú. v. ES L 345, 20.12.1980, s. 1) a nariadenie Rady (ES) č. 1103/97 (Ú. v. ES L 162, 19.6.1997, s. 1).




▼B

NARIADENIE RADY (ES) č. 2223/96

z 25. júna 1996

o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve



RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 213,

so zreteľom na návrh nariadenia predloženého Komisiou,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho menového inštitútu ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 3 ),

(1) keďže vykonávanie a dohľad nad Hospodárskou a menovou úniou si vyžadujú porovnateľné, aktualizované a spoľahlivé informácie o štruktúre a vývoji hospodárskej situácie každej krajiny a/alebo regiónu;

(2)

keďže Komisia musí zohrávať svoju úlohu pri správe Hospodárskej a menovej únie, a musí najmä podávať Rade správy o pokroku dosiahnutom členskými štátmi pri plnení ich záväzkov na dosiahnutie Hospodárskej a menovej únie;

(3)

keďže hospodárske účty sú základným nástrojom analýzy hospodárskej situácie krajiny a/alebo regiónu za podmienky, že sú zostavované na základe jednotného súboru zásad, ktoré nie sú otvorené vzájomne odlišným výkladom;

(4)

keďže Komisia musí používať súhrny národných účtov pre administratívu spoločenstva, a najmä pre rozpočtové kalkulácie;

(5)

keďže v roku 1970 bol uverejnený administratívny dokument „Európsky systém integrovaných hospodárskych účtov“ (ESÚ) pokrývajúci oblasť upravovanú týmto nariadením, ktorý bol zostavený výhradne Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev a výhradne na jeho zodpovednosť; keďže tento dokument bol výsledkom niekoľkoročnej spolupráce Štatistického úradu Európskych spoločenstiev s národnými štatistickými inštitútmi členských štátov pri zostavovaní systému národných účtov spĺňajúcich požiadavky hospodárskej a sociálnej politiky Európskych spoločenstiev, a keďže predstavoval verziu spoločenstva (odvodenú od) systému národných účtov Organizácie spojených národov, ktorý sa v spoločenstve dovtedy používal;

(6)

keďže kvôli aktualizácii pôvodného textu bolo v roku 1979 uverejnené druhé vydanie dokumentu (ďalej len „druhé vydanie ESÚ“) ( 4 );

(7)

keďže Štatistická komisia Organizácie spojených národov prijala vo februári 1993 nový systém národných účtov (SNÚ) tak, aby mohli byť výsledky vo všetkých členských krajinách Organizácie spojených národov medzinárodne porovnateľné;

(8)

keďže sa má v prípade environmentálnych účtov venovať pozornosť Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. decembra 1994 nazvanému „Smerovania Európskej únie pre environmentálne ukazovatele a zelené národné účtovníctvo“;

(9)

keďže spoločenstvo spolupracuje ku vzájomnému prospechu s tretími krajinami, najmä s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru;

(10)

keďže Európsky systém účtov musí byť založený tak, aby spĺňal požiadavky Hospodárskej a menovej únie, a bude musieť byť používaný na spájanie národných a regionálnych účtov stanovených legislatívou spoločenstva;

(11)

keďže výsledky účtov a tabuliek všetkých členských štátov zostavených podľa systému stanoveného týmto nariadením musia byť Komisiou sprístupnené pre užívateľov k presným dátumom, najmä pokiaľ ide o monitoring hospodárskeho zbližovania a dosahovanie najužšej koordinácie hospodárskych politík členských štátov;

(12)

keďže systém stanovený týmto nariadením má postupne nahradiť všetky ostatné systémy ako referenčný rámec spoločných noriem, definícií, klasifikácií a účtovných pravidiel pre zostavenie účtov členských štátov podľa požiadaviek spoločenstva tak, aby bolo možné získať výsledky, ktoré sú medzi členskými štátmi vzájomne porovnateľné;

(13)

keďže štatistické výsledky musia byť občanom sprístupnené v súlade so zásadou transparentnosti;

(14)

keďže systém zavedený týmto nariadením, ktorý predstavuje verziu SNÚ upravenú pre štruktúry hospodárstiev členských štátov, musí dodržiavať usporiadanie SNÚ tak, aby boli údaje spoločenstva porovnateľné s údajmi zhromažďovanými u jeho hlavných medzinárodných partnerov;

(15)

keďže údaje musia byť zoskupené podľa širokej kategórie účtov a tabuliek, a keďže musia byť spracované a k presným dátumom Komisii oznamované iba informácie podstatné pre požiadavky spoločenstva;

(16)

keďže sa však vzhľadom na objem a veľkosť dotknutých účtov, úroveň podrobnosti a geografického pokrytia, ako aj na situáciu členských štátov v tomto ohľade, poskytnú výnimočne a dočasne určité dodatočné lehoty na odoslanie údajov tým členským štátom, ktoré nie sú objektívne schopné splniť termíny stanovené týmto nariadením;

(17)

keďže sa až neskôr prijme rozhodnutie o tom, ako sa budú rozčleňovať nepriamo merané služby finančného sprostredkovateľstva (tzv. Fisim);

(18)

keďže podľa zásady subsidiarity je vytvorenie spoločných štatistických noriem za účelom poskytovania porovnateľných informácií úlohou, ktorou je možné účinne sa zaoberať iba na úrovni spoločenstva, a keďže takéto normy sa vykonávajú v každom členskom štáte pod záštitou organizácií a inštitúcií zodpovedných za zhromažďovanie oficiálnych štatistík;

(19)

keďže je nevyhnutné zaviesť postup na úpravu a aktualizáciu ustanovení tohto nariadenia v spolupráci s Výborom Európskeho spoločenstva pre štatistické programy (VŠP) založeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom ( 5 ); keďže tento postup úpravy sa obmedzí na zmeny a doplnenia, ktoré nezvyšujú vlastné zdroje;

(20)

keďže Výbor pre štatistické programy a Výbor pre menovú, finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (VMFŠPB) založený rozhodnutím 91/115/EHS ( 6 ) sa vyslovili priaznivo k návrhu tohto nariadenia;

(21)

keďže smernica Rady 89/110/EHS, Euratom z 13. februára 1989 o harmonizácii zostavovania hrubého národného produktu v trhových cenách (HNPtc) ( 7 ) stanovuje, že HNPtc môže byť porovnateľný, iba ak sa uplatňujú pojmy a účtovné pravidlá Európskeho systému integrovaných hospodárskych účtov, a keďže nariadenie Rady (EHS, Euratom) č.1553/89 z 29. mája 1989 o konečných jednotných dojednaniach pre výber vlastných zdrojov kumulovaných z dane z pridanej hodnoty ( 8 ) stanovuje, že kvôli výpočtu váženého priemeru sadzby DPH sa rozpis transakcií podliehajúcich dani vykoná prostredníctvom národných účtov pripravených v súlade s Európskym systémov integrovaných hospodárskych účtov, keďže sa pre tieto nástroje, a v kontexte nariadenia Rady 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom deficite ( 9 ), rozhodnutia Rady 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov spoločenstva ( 10 ) a rozhodnutia Rady 94/729/ES z 31. októbra 1994 o rozpočtovej disciplíne ( 11 ), poskytne prechodné obdobie na vykonávanie systému stanoveného týmto nariadením,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:



Článok 1

Účel

1.  Účelom tohto nariadenia je ustanoviť Európsky systém účtov roku 1995, ďalej len „ESÚ 95“, tým, že sa určí:

a) metodológia pre spoločné normy, pojmy, klasifikácie a pravidlá účtovníctva určené na zhromažďovanie a spájanie účtov a tabuliek na porovnateľných základoch pre účely spoločenstva, spolu s výsledkami získanými podľa podmienok stanovených v článku 3;

b) program transferu účtov a tabuliek zhromaždených podľa ESÚ 95 k presným dátumom pre účely spoločenstva.

2.  Berúc do úvahy články 7 a 8, toto nariadenia sa uplatňuje na všetky akty spoločenstva, ktoré sa odvolávajú na ESÚ alebo jeho pojmy.

3.  Toto nariadenie nezaväzuje žiaden členský štát k používaniu ESÚ pri zhromažďovaní účtov pre svoje vlastné účely.

Článok 2

Metodológia

1.  Metodológia ESÚ 95 uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) je stanovená v prílohe A.

▼M10

2.  Zmeny a doplnenia metodológie ESÚ 95, ktoré sú zamerané na ujasnenie a zlepšenie jeho obsahu, prijme Komisia za predpokladu, že nemenia základné koncepty, nevyžadujú si dodatočné zdroje na svoje vykonávanie a nespôsobujú nárast vlastných zdrojov. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 4 ods. 2.

▼B

3.  V súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, Rada najneskôr do 31. decembra 1997 prijme rozhodnutie o zavedení systému rozčleňovania nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovateľstva (Fisim) opísaných v prílohe I prílohy A, a prijme, ak je to primerané, kroky nevyhnutné pre jeho vykonanie.

Článok 3

Odovzdanie Komisii

▼M9

1.  Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky podľa prílohy B v lehotách určených pre každú tabuľku s výhradou výnimiek v nej stanovených.

▼B

2.  Členské štáty odovzdajú výsledky prílohy B vrátane údajov, ktoré boli členskými štátmi vyhlásené za utajované v súlade s národnou legislatívou alebo praxou týkajúcou sa štatistického utajenia, a to podľa ustanovení nariadenie Rady (Euratom, EHS) č.1588/90 z 11. júna 1990 o prenose údajov podliehajúcich štatistickému utajeniu Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev ( 12 ), ktoré upravuje zaobchádzanie s utajovanými informáciami.

▼M10

V rámci lehôt stanovených v článku 2 ods. 2, akékoľvek zmeny (nové tabuľky, dotknuté krajiny a/alebo regióny) v údajoch požadovaných od členských štátov prijme Komisia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 4 ods. 2.

Článok 4

1.  Komisii pomáha Výbor pre štatistické programy (ďalej len „výbor“).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼B

Článok 5

Úlohy výboru

Výbor preskúma všetky záležitosti prednesené jeho predsedom a týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu.

Článok 6

Spolupráca s ostatnými výbormi

1.  Komisia si vyžiada stanovisko Výboru pre menovú, finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (VMFŠPB) vo všetkých veciach spadajúcich do jeho právomoci, v súlade s článkom 2 rozhodnutia 91/115/EHS.

2.  Komisia oznámi Výboru pre hrubý národný produkt, založenému smernicou 89/130/EHS, Euratom všetky informácie, ktoré sú pre výkon jeho povinností nevyhnutné.

Článok 7

Dátum uplatňovania a dátum prvého prenosu údajov

1.  ESÚ 95 sa po prvýkrát uplatní na údaje zavedené v súlade s prílohou B, ktoré sa majú odovzdať v apríli 1999.

2.  Údaje sa odovzdajú Komisii (štatistickému úradu) v súlade s lehotami stanovenými v prílohe B.

3.  V súlade s odsekom 1 budú členské štáty až do prvého odovzdávania založeného na ESÚ 95 aj naďalej zasielať Komisii (štatistickému úradu) účty a tabuľky zavedené druhým vydaním ESÚ.

4.  Bez dopadu na článok 19 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989 ( 13 ) o vykonaní rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstva, Komisia a členské štáty si overia uplatňovanie tohto nariadenia, a predložia výsledky tohto overenia výboru uvedenému v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 8

Prechodné ustanovenia

1.  Na účely rozpočtových a vlastných zdrojov a odlišne od článku 1 ods. 2 a článku 7 je Európskym systémom integrovaných hospodárskych účtov účinným v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/130/EHS, Euratom a jeho sa týkajúcich právnych aktov, najmä nariadení (EHS, Euratom) č. 1552/89 a č. 1553/89 a rozhodnutí 94/728/ES, Euratom a 94/729/ES, druhé vydanie ESÚ, zatiaľ čo rozhodnutie 94/728/ES zostáva v účinnosti.

▼M7

1a.  Členské štáty môžu, na stanovenie vlastných zdrojov vychádzajúcich z DPH, odchylne od odseku 1 použiť, po dobu účinnosti rozhodnutia 94/728/ES, Euratom údaje, ktoré sú založené na novom Európskom systéme integrovaných hospodárskych účtov.

▼B

2.  Pre účely správ členských štátov Komisii podľa postupu nadmerného deficitu stanoveného nariadením (ES) č. 3605/93, je Európskym systémom integrovaných hospodárskych účtov druhé vydanie ESÚ, a to až do správ podávaných od 1. septembra 1999.

3.  Uplatňovanie druhého vydania ESÚ tak, ako je stanovené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa zabezpečí úpravou údajov obdržaných podľa článku 7 ods. 1 na základe ESÚ 95 tak, aby sa brali do úvahy zmeny vyplývajúce z rozdielov v koncepciách, pojmoch alebo nomenklatúrach medzi druhým vydaním ESÚ a a ESÚ 95.

Vykonávanie tejto zásady sa zavedie v súlade s postupom stanoveným v článku 6 smernice Rady 89/130/EHS, Euratom najneskôr do decembra 1996.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




PRÍLOHA A

EURÓPSKY SYSTÉM ÚČTOV

ESÚ 1995

OBSAH

KAPITOLA 1.

VŠEOBECNÉ ČRTY

POUŽITIA ESÚ

Rámec pre analýzu a politiku

Osem charakteristík koncepcií ESÚ

ESÚ 1995 a SNÚ 1993

ESÚ 1995 a ESÚ 1970

ESÚ AKO SYSTÉM

Štatistické jednotky a ich zoskupenia

Inštitucionálne jednotky a sektory

Miestne typy cinných jednotiek a odvetví

Rezidencné a nerezidencné jednotky; celkové hospodárstvo a zvyšok sveta

Toky a zásoby

Toky

Transakcie

Vlastnosti transakcií

Interakcie verzus transakcie vo vnútri jednotky

Menové verzus nemenové transakcie

Transakcie s protistranou alebo bez nej

Reorganizované transakcie

Presmerovanie

Rozdelenie

Zistenie hlavnej strany transakcie

Hranicné prípady

Ostatné zmeny v aktívach

Ostatné zmeny v objeme aktív a pasív

Výnosy a straty z držby

Zásoby

Systém úctov a súhrnov

Pravidlá úctovníctva

Terminológia pre dve strany úctov

Podvojné/štvorité úctovníctvo

Ocenovanie

Zvláštne ocenovania týkajúce sa výrobkov

Ocenovanie v stálych cenách

Cas zaznamenania

Konsolidácia a výpocet cistej hodnoty

Konsolidácia

Výpocet cistej hodnoty

Úcty, vyrovnávacie položky a súhrny

Postupnost úctov

Úcet tovarov a služieb

Úcet zvyšku sveta

Vyrovnávacie položky

Súhrny

Rámec vstup-výstup

KAPITOLA 2.

JEDNOTKY A ZOSKUPENIA JEDNOTIEK

LIMITY NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

INŠTITUCIONÁLNE JEDNOTKY

INŠTITUCIONÁLNE SEKTORY

Nefinancné korporácie (S.11)

Subsektor: Verejné nefinancné korporácie (S.11001)

Subsektor: Národné súkromné nefinancné korporácie (S.11002)

Subsektor: Nefinancné korporácie kontrolované zahranicím (S.11003)

Financné korporácie (S.12)

Subsektor: Centrálna banka (S.121)

Subsektor: Ostatné menové financné inštitúcie (S.122)

Subsektor: Ostatní financní sprostredkovatelia, s výnimkou poistovacích korporácií a penzijných fondov (S.123)

Subsektor: Podniky pomocných financných služieb (S.124)

Subsektor: Poistovacie korporácie a penzijné fondy (S.125)

Vláda všeobecne (S.13)

Subsektor: Ústredná vláda (S.1311)

Subsektor: Štátna správa (S.1312)

Subsektor: Miestna štátna správa(S.1313)

Subsektor: Fondy sociálneho zabezpecenia (S.1314)

Domácnosti (S.14)

Subsektor: Zamestnávatelia (vrátane SZCO) (S.141 + S.142)

Subsektor: Zamestnanci (S.143)

Subsektor: Poberatelia majetkovej renty (S.1441)

Subsektor: Poberatelia dôchodkov (S.1442)

Subsektor: Poberatelia ostatných prerozdelených príjmov (S.1443)

Subsektor: Ostatní (S.145)

Neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam (S.15)

Zvyšok sveta (S.2)

Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné právne formy vlastníctva

MIESTNE TYPY CINNÝCH JEDNOTIEK A ODVETVÍ

Miestny typ cinnej jednotky

Odvetvie

KLASIFIKÁCIA ODVETVÍ

JEDNOTKY HOMOGÉNNEJ VÝROBY A HOMOGÉNNE ODBORY

Jednotka homogénnej výroby

Homogénny odbor

KLASIFIKÁCIA HOMOGÉNNYCH ODBOROV

KAPITOLA 3.

TRANSAKCIE S VÝROBKAMI

VÝROBA A CELKOVÝ VÝSTUP

Základné, sekundárne a pridružené aktivity

Výstup (Výrobok) (P.1)

Cas zaznamenania a ocenenia výrobku

MEDZISPOTREBA (P.2)

Cas zaznamenania a ocenenia medzispotreby

KONECNÁ SPOTREBA (P.3, P.4)

Výdavky konecnej spotreby (P.3)

Skutocná konecná spotreba (P.4)

Cas zaznamenania a ocenenia výdavkov konecnej spotreby

Cas zaznamenania a ocenenia skutocnej konecnej spotreby

TVORBA HRUBÉHO KAPITÁLU (P.5)

Tvorba hrubého fixného kapitálu (P.51)

Cas zaznamenania a ocenenia tvorby hrubého fixného kapitálu

Zmeny v zásobách (P.52)

Cas zaznamenania a ocenenia zmien v zásobách

Akvizície po odpocítaní odpredaja cenností (P.53)

DOVOZY A VÝVOZY TOVARU A SLUŽIEB (P.6 a P.7)

Dovozy a vývozy tovaru (P.61 a P.71)

Dovozy a vývozy služieb (P.62 a P.72)

TRANSAKCIE S EXISTUJÚCIM TOVAROM

KAPITOLA 4.

DISTRIBUČNÉ TRANSAKCIE

KOMPENZÁCIE ZAMESTNANCOM (D.1)

Mzdy a výplaty (D.11)

Mzdy a výplaty v hotovosti

Mzdy a výplaty v naturáliách

Sociálne príspevky zamestnávatelov (D.12)

Skutocné sociálne príspevky zamestnávatelov (D.121)

Odvodené sociálne príspevky zamestnávatelov (D.122)

DANE Z VÝROBY A DOVOZOV (D.2)

Dane z výrobkov (D.21)

Dane typu DPH (D.211)

Dane a clá na dovozy okrem DPH (D.212)

Dane z výrobkov, okrem DPH a dovozných daní (D.214)

Ostatné dane z výroby (D.29)

Dane z výroby a dovozu platené inštitúciám Európskej únie

DOTÁCIE (D.3)

Dotácie do výrobkov (D.31)

Dotácie na dovoz (D.311)

Ostatné dotácie do výrobkov (D.319)

Ostatné dotácie do výroby (D.39)

PRÍJMY Z MAJETKU (D.4)

Úroky (D.41)

Úroky z vkladov, pôžiciek, pohladávok a dlhov

Úroky z cenných papierov

Úroky z pokladnicných poukážok a podobných krátkodobých nástrojov

Úroky z dlhopisov a obligácií

Úrokové svopy a dohody o termínovaných obchodoch

Úroky z financného prenájmu

Ostatné úroky

Cas zaznamenania

Distribuovaný príjem korporácií (D.42)

Dividendy (D.421)

Výbery z príjmov kvázi-korporácií (D.422)

Reinvestovaný príjem z priamych zahranicných investícií (D.43)

Majetkový príjem viazaný na držitelov poistných zmlúv (D.44)

Renty (D.45)

Renty z pôdy

Renty z podzemných aktív

BEŽNÉ DANE Z PRÍJMU, Z BOHATSTVA, ATD. (D.5)

Dane z príjmu (D.51)

Ostatné bežné dane (D.59)

SOCIÁLNE PRÍSPEVKY A DÁVKY (D.6)

Sociálne príspevky (D.61)

Skutocné sociálne príspevky (D.611)

Odvodené sociálne príspevky (D.612)

Sociálne dávky iné ako sociálne transfery v naturáliách (D.62)

Dávky sociálneho zabezpecenia v hotovosti (D.621)

Súkromne financované sociálne dávky (D.622)

Nefinancované sociálne dávky na zamestnanca (D.623)

Dávky sociálnej pomoci v hotovosti (D.624)

Sociálne transfery v naturáliách (D.63)

Sociálne dávky v naturáliách (D.631)

Dávky sociálneho zabezpecenia, kompenzácie (D.6311)

Ostatné dávky sociálneho zabezpecenia v naturáliách (D.6312)

Dávky sociálnej pomoci v naturáliách (D.6313)

Transfery jednotlivých netrhových tovarov alebo služieb (D.632)

OSTATNÉ BEŽNÉ TRANSFERY (D.7)

Cisté platby neživotného poistenia (D.71)

Nároky vyplatenia neživotného poistenia (D.72)

Bežné transfery v rámci všeobecnej vlády (D.73)

Bežná medzinárodná spolupráca (D.74)

Rôzne bežné transfery (D.75)

Bežné transfery do NISD

Bežné transfery medzi domácnostami

Pokuty a postihy

Lotérie a stávkové hry

Platby kompenzácií

Štvrtý vlastný zdroj na báze HNP

Ostatné

ÚPRAVA ZMENY CISTÉHO MAJETKU DOMÁCNOSTÍ V REZERVÁCH PENZIJNÝCH FONDOV (D.8)

KAPITÁLOVÉ TRANSFERY (D.9)

Kapitálové dane (D.91)

Investicné granty (D.92)

Ostatné kapitálové transfery (D.99)

KAPITOLA 5.

FINANČNÉ TRANSAKCIE

KLASIFIKÁCIA FINANCNÝCH TRANSAKCIÍ

Menové zlato a zvláštne práva cerpania (ZPC) (F.1)

Menové zlato (F.11)

Zvláštne práva cerpania (ZPC)

Mena a vklady (F.2)

Mena (F.21)

Prevoditelné vklady (F.22)

Ostatné vklady (F.29)

Cenné papiere okrem akcií (F.3)

Cenné papiere okrem akcií, s výnimkou financných derivátov (F.33)

Krátkodobé cenné papiere okrem akcií, s výnimkou financných derivátov (F.331)

Dlhodobé cenné papiere okrem akcií, s výnimkou financných derivátov (F.332)

Financné deriváty (F.34)

Pôžicky (F.4)

Krátkodobé pôžicky (F.41)

Dlhodobé pôžicky (F.42)

Akcie a ostatné vlastný kapitál (F.5)

Akcie a ostatný vlastný kapitál, s výnimkou akcií podielových fondov (F.51)

Kótované akcie, s výnimkou akcií podielových fondov (F.511) a nekótované akcie s výnimkou akcií podielových fondov (F.512)

Ostatný vlastný imanie (F.513)

Akcie podielových fondov (F.52)

Technické rezervy poistenia (F.6)

Cistý majetok domácností v rezervách životného poistenia a rezervách penzijných fondov (F.61)

Cistý majetok domácností v rezervách životného poistenia (F.611)

Cistý majetok domácností v rezervách penzijných fondov (F.612)

Platby poistného vopred a rezervy v neuspokojených nárokoch (F.62)

Ostatné pohladávky/záväzky (F.7)

Obchodné úvery a zálohy (F.71)

Ostatné pohladávky/záväzky, s výnimkou obchodných úverov a záloh (F.79)

Položka poznámok: priame zahranicné investície (F.m)

PRAVIDLÁ ÚCTOVANIA PRE FINANCNÉ TRANSAKCIE

Ocenovanie

Cas zaznamenania

Spájanie financných transakcií zo zmien v súvahách

Príloha 5.1.: Spojenie s meradlami penazí

KAPITOLA 6.

OSTATNÉ TOKY

SPOTREBA FIXNÉHO KAPITÁLU (K.1)

AKVIZÍCIE PO ODPOCÍTANÍ NEFINANCNÝCH NEVYROBENÝCH AKTÍV (K.2)

OSTATNÉ ZMENY V AKTÍVACH (K.3 až K.12)

OSTATNÉ ZMENY V OBJEME (K.3 až K.10 a K.12)

HOSPODÁRSKY VÝSKYT NEVYROBENÝCH AKTÍV (K.3)

HOSPODÁRSKY VÝSKYT VYROBENÝCH AKTÍV (K.4)

PRIRODZENÝ RAST NEKULTIVOVANÝCH BIOLOGICKÝCH ZDROJOV (K.5)

HOSPODÁRSKY ZÁNIK NEVYROBENÝCH AKTÍV (K.6)

STRATY Z KATASTROF (K.7)

ZABRATIA BEZ KOMPENZÁCIE (K.8)

OSTATNÉ ZMENY V OBJEME NEFINANCNÝCH AKTÍV (K.9)

OSTATNÉ ZMENY V OBJEME FINANCNÝCH AKTÍV A ZÁVÄZKOV N.E.C. (K.10)

ZMENY V KLASIFIKÁCII A ŠTRUKTÚRE (K.12)

Zmeny v sektorovej klasifikácii a štruktúre (K.12.1)

Zmeny v klasifikácii aktív a záväzkov (K.12.2)

NOMINÁLNE ZISKY/STRATY Z DRŽBY (K.11)

Neutrálne zisky/straty z držby (K.11.1)

Reálne zisky/straty z držby (K.11.2.)

Zisky z držby podla typu financných aktív

Mena a vklady (AF.2)

Pôžicky (AF.4) a ostatné pohladávky/záväzky (AF.7)

Cenné papiere okrem akcií (AF.3)

Akcie a ostatný vlastný kapitál (AF.5)

Technické rezervy poistenia (AF.6)

Financné aktíva v zahranicnej mene

KAPITOLA 7.

SÚVAHY

TYPY AKTÍV

Nefinancné vyrobené aktíva (AN.1)

Nefinancné nevyrobené aktíva (AN.2)

Financné aktíva a pasíva (AF)

OCENOVANIE VSTUPOV VO VÝSLEDKOVKÁCH

Všeobecné zásady ocenovania

NEFINANCNÉ AKTÍVA (AN)

Vyrobené aktíva (AN.1)

Fixné aktíva (AN.11)

Hmotné fixné aktíva (AN.111)

Nehmotné fixné aktíva (AN.112)

Zásoby (AN.12)

Cennosti (AN.13)

Nevyrobené aktíva (AN.2)

Hmotné nevyrobené aktíva (AN.21)

Pôda (AN.211)

Podzemné aktíva (AN.212)

Ostatné prírodné aktíva (AN.213 a AN.214)

Nehmotné nevyrobené aktíva (AN.22)

Financné aktíva a pasíva (AF)

Menové zlato a ZPC (AF.1)

Mena a vklady (AF.2)

Cenné papiere okrem akcií (AF.3)

Pôžicky (AF.4)

Akcie a ostatný vlastný kapitál (AF.5)

Technické rezervy poistenia (AF.6)

Ostatné pohladávky/záväzky (AF.7)

Položka poznámok

Predmety dlhodobej spotreby (AN.m)

Priame zahranicné investície (AF.m)

Financné súvahy

Príloha 7.1: Pojem každej kategórie aktív

Príloha 7.2: Mapa vstupov od úvodne súvahy po záverecnú súvahu

KAPITOLA 8.

SÚSLEDNOSŤ ÚČTOV A SÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

SÚSLEDNOST ÚCTOV

Bežné úcty

Výrobné úcty (I)

Distribúcia a použitie úctov príjmu (II.)

Primárna distribúcia úctov príjmu (II.1)

Vytvorenie úctu príjmov (II.1.1)

Umiestnenie primárneho úctu príjmov (II.1.2)

Podnikatelský úcet príjmov (II.1.2.1)

Umiestnenie ostatných primárnych úctov príjmov (II.1.2.2.)

Sekundárna distribúcia úctu príjmu (II.2)

Redistribúcia úctu príjmov v naturáliách (II.3)

Použitie úctu príjmov (II.4.)

Použitie úctu disponibilného príjmu (II.4.1)

Použitie úctu upraveného disponibilného príjmu (II.4.2)

Akumulované úcty (III)

Kapitálový úcet (III.1)

Zmena cistej hodnoty kvôli úctu úspor a transferov kapitálu (III.1.1)

Úcet akvizícií nefinancných aktív (III.1.2)

Financný úcet (III.2)

Ostatné zmeny na úcet aktív (III.3)

Ostatné zmeny na úcte objemu aktív (III.3.1)

Úcet opätovného ocenenia (III.3.2)

Úcet neutrálnych ziskov/strát z držby (III.3.2.1)

Úcet reálnych ziskov/strát z držby (III.3.2.2)

Súvahy (IV)

Úvodná súvaha (IV.1)

Zmeny v súvahe (IV.2)

Záverecná súvaha (IV.3)

ÚCTY ZVYŠKU SVETA (V)

Bežné úcty

Zahranicný úcet tovarov a služieb (V.I)

Zahranicný úcet primárnych príjmov a bežných transferov (V.II)

Úcty akumulácie v zahranicí (V.III)

Kapitálový úcet (V.III.1)

Financný úcet (V.III.2)

Ostatné zmeny na úcte aktív (V.III.3)

Súvahy (V.IV)

ÚCET TOVAROV A SLUŽIEB (0)

INTEGROVANÉ HOSPODÁRSKE UCTY

SÚHRNY (AGREGÁTNE VELICINY)

Hrubý domáci produkt v trhových cenách (HDP)

Prevádzkový prebytok celého hospodárstva

Zmiešaný príjem celého hospodárstva

Národný príjem (v trhových cenách)

Národný disponibilný príjem

Národny disponibilný dôchodok

Úspory

Bežná zahranicná platobná bilancia

Cisté požiciavanie(+) alebo vypožiciavanie (-) celého hospodárstva

Cistá hodnota celého hospodárstva

VÝDAVKY A PRÍJMY VEREJNEJ SPRÁVY

MATICOVÉ ZOBRAZENIE

Maticové zobrazenie účtov ESA

Vlastnosti matíc účtov

Prispôsobenie redukovanej formy matice na špecifické typy analýzy

KAPITOLA 9.

RÁMEC VSTUP-VÝSTUP

TABULKY PONUKY A POUŽITIA

TABULKY SPÁJAJÚCE TAB. PONUKY A POUŽITIA S ODVETVOVÝMI ÚCTAMI

SYMETRICKÉ TABULKY VSTUP-VÝSTUP

KAPITOLA 10.

MERADLÁ CIEN A OBJEMU

PÔSOBNOST CENOVÝCH A OBJEMOVÝCH INDEXOV V SYSTÉME ÚCTOV

Integrovaný systém cenových a objemových indexov

Cenové a objemové indexy pre ostatné súhrny

VŠEOBECNÉ ZÁSADY MERANIA CENOVÝCH A OBJEMOVÝCH INDEXOV

Pojem cien a objemov trhových výrobkov

Rozdiely v kvalite a rozdiely v cene

Zásady pre netrhové služby

Zásady pre pridanú hodnotu a HDP

PROBLÉMY PRI UPLATNOVANÍ ZÁSAD

Všeobecné uplatnovanie

Uplatnovanie na špecifické toky

Toky tovarov a trhových služieb

Toky netrhových služieb

Dane a dotácie do výrobkov a vývozu

Spotreba fixného kapitálu

Kompenzácie zamestnancom

Zásoby vyrobených fixných aktív a bežné zásoby

Meranie skutocného príjmu celého hospodárstva

VÝBER VZORCOV INDEXOVÝCH CÍSEL A ZÁKLADNÉHO ROKA

INTERVALOVÉ CENOVÉ A OBJEMOVÉ INDEXY

KAPITOLA 11.

POPULAČNÉ A PRACOVNÉ VSTUPY

CELKOVÁ POPULÁCIA

EKONOMICKY AKTÍVNA POPULÁCIA

ZAMESTNANOST

Zamestnanci

SZCO

Zamestnanost a bydlisko

NEZAMESTNANOST

PRACOVNÉ MIESTA

Pracovné miesta a bydlisko

CELKOVÉ ODPRACOVANÉ HODINY

EKVIVALENCIA PLNÉHO ÚVÄZKU

PRACOVNÝ VSTUP ZAMESTNANCA PRI STÁLEJ KOMPENZÁCII

KAPITOLA 12.

ŠTVRŤROČNÉ HOSPODÁRSKE ÚČTY

KAPITOLA 13.

REGIONÁLNE ÚČTY

ÚZEMIE REGIÓNU

JEDNOTKY A BYDLISKO

METÓDY REGIONALIZÁCIE

SÚHRNY PODLA ODVETVÍ

ÚCTY DOMÁCNOSTÍ

PRÍLOHY

I. SLUŽBY FINANČNÉHO SPROSTREDKOVANIA MERANÉ NEPRIAMO

Zmeny, ktoré treba vykonať v kapitolách manuálu esa, ak sa alokuje FISIM

II. LEASING A SPLÁTKOVÝ NÁKUP TOVAROV DLHODOBEJ SPOTREBY

Pojmy

Leasing

Operatívny leasing

Financný leasing

Splátkový nákup

Spôsob zaobchádzania na úctoch

Operatívny leasing

Financný leasing

Splátkový nákup

III. POISTENIE

Úvod

Pojmy

Sociálne poistenie

Vládne schémy sociálneho zabezpecenia

Súkromne financované schémy sociálneho poistenia

Nefinancované schémy sociálneho poistenia prevádzkované zamestnávatelmi

Ostatné poistenie

Ostatné životné poistenie

Ostatné neživotné poistenie

Zaistenie

Podniky pomocných poistovacích služieb

Spôsob zaobchádzania na úctoch

Sociálne poistenie

Vládne schémy sociálneho zabezpecenia

Súkromne financované schémy sociálneho poistenia

Nefinancované schémy sociálneho poistenia prevádzkované zamestnávatelmi

Ostatné poistenie

Ostatné životné poistenie

Ostatné neživotné poistenie

Zaistenie

Podniky pomocných poistovacích služieb

Numerický príklad poistovníctva

IV. KLASIFIKÁCIE A ÚCTY

Klasifikácie

Klasifikácia inštitucionálnych sektorov (S)

Klasifikácia transakcií a ostatných tokov

Klasifikácia súvahových položiek (B)

Klasifikácia aktív (A)

Preskupenie a kódovanie odvetví (A*), výrobkov (P*) a fixných aktív (tvorby fixného kapitálu) (AN)

Klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu (Coicop)

Klasifikácia výdavkov verejnej správy (Cofog)

Klasifikácia neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam podľa účelu (Copni)

Úcty

V. DEFINÍCIA VLÁDNEHO DLHU PRE ÚČELY POSTUPU PRI NADMERNOM DEFICITE

Tabuľky

2.1.

Sektory a subsektory

2.2.

Typ výrobcu, hlavné aktivity funkcie klasifikované podla sektora

2.3.

Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné bežné právne formy vlastníctva

3.1.

Rozdiel medzi trhovými výrobcami, výrobcami pre vlastnú konecnú spotrebu a ostatnými netrhovými výrobcami pre inštitucionálne jednotky

3.2.

Inštitucionálne jednotky, miestne typy cinných jednotiek (KAU) a výstup, rozdiel medzi trhom pre vlastné konecné použitie a ostatným netrhovým použitím

3.3.

Deliaci trh pre vlastnú konecnú spotrebu a netrhové aktivity miestnych typov cinných jednotiek (KAU) a ich výstupy

3.4.

Zaobchádzanie pri preprave vyvážaných tovarov

3.5.

Zaobchádzanie pri preprave dovážaných tovarov

5.1.

Klasifikácia financných transakcií

8.1.

Názorná prezentácia úctov, súvahových položiek a hlavných súhrnov

8.2.

Úcet I: Výrobný úcet

8.3.

Úcet II.1.1: Vytvorenie úctu príjmov

8.4.

Úcet II.1.2: Umiestnenie primárneho úctu príjmov

8.5.

Úcet II.1.2.1: Podnikatelský úcet príjmov a II.1.2.2 Umiestnenie ostatných primárnych úctov príjmov

8.6.

Úcet II.2: Sekundárna distribúcia úctu príjmu

8.7.

Úcet II.3: Redistribúcia úctu príjmov v naturáliách

8.8.

Úcet II.4.1: Použitie úctu disponibilného príjmu

8.9.

Úcet II.4.2: Použitie úctu upraveného disponibilného príjmu

8.10.

Úcet III.1.1: Zmena cistej hodnoty kvôli úctu úspor a transferov kapitálu

8.11.

Úcet III.1.2: Úcet akvizícií nefinancných aktív

8.12.

Úcet III.2: Financný úcet

8.13.

Úcet III.3.1: Ostatné zmeny na úcte objemu aktív

8.14.

Úcet III.3.2: Úcet opätovného ocenenia

8.15.

Úcet (IV): Súvahy

8.16.

Úplná súslednost úctov zvyšku sveta (úcet zahranicných transakcií)

8.17.

Úcet 0: úcet tovarov a služieb

8.18.

Integrované hospodárske úcty

8.19.

Maticová prezentácia úplnej súslednosti úctov a súvahových položiek pre celé hospodárstvo

8.20.

Schematická prezentácia matice sociálneho úctovníctva

8.21.

Príklad podrobnejšej matice sociálneho úctovníctva

8.22.

Príklad podrobnej submatice: cistá pridaná hodnota (základné ceny)

9.1.

Zjednodušená tabulka ponuky

9.2.

Zjednodušená tabulka použitia

9.3.

Zjednodušená kombinovaná tabulka ponuky a použitia

9.4.

Zjednodušená symetrická tabulka vstup-výstup (výrobok po výrobku)

9.5.

Tabulka ponuky v základných cenách, vrátane prevodu na ceny kupujúcich

9.6.

Tabulka použitia v cenách kupujúcich

9.7.

Jednoduchá tabulka obchodných a prepravných prirážok

9.8.

Jednoduchá tabulka daní po odpocte dotácií na výrobky

9.9.

Tabulka použitia pre dovozy

9.10.

Tabulka použitia v základných cenách pre domácu výrobu (výstup)j

9.11.

Tabulka spájajúca tabulku ponuky a použitia so sektorovými úctami

9.12.

Symetrická tabulka vstup-výstup (výrobok po výrobku)

9.13.

Symetrická tabulka vstup-výstup pre domáci produkt (výrobok po výrobku)

A.I.1

Efekt. alokácie FISIMu do inštitucionálnych sektorov, vrátane zmien týkajucich sa netrhových výrobcov

A.I.2

Efekt. alokácie FISIMu iba do nominálneho sektora

A.III.1

Vládne schémy sociálneho zabezpecenia

A.III.2

Súkromne financované schémy sociálneho poistenia

A.III.3

Nefinancované schémy prevádzkované zamestnávatelmi

A.III.4

Ostatné životné poistenie

A.III.5

Ostatné neživotné poistenie

A.IV.1

Úcet 0: úcet tovarov a služieb

A.IV.2

Úplná súslednost úctov celého hospodárstva

A.IV.3

Úplná súslednost úctov nefinancných korporácií

A.IV.4

Úplná súslednost úctov financných korporácií

A.IV.5

Úplná súslednost úctov vlády všeobecne

A.IV.6

Úplná súslednost úctov domácností

A.IV.7

Úplná súslednost úctov neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam

KAPITOLA l

VŠEOBECNÉ ČRTY

1.01.

Európsky systém národných a regionálnych účtov (ESÚ 1995, alebo iba ESÚ) je medzinárodne zlučiteľným účtovným rámcom pre systematický a podrobný opis celého hospodárstva (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jeho zložiek a vzťahov s ostatnými celými hospodárstvami.

ESÚ 1995 nahrádza Európsky systém integrovaných hospodárskych účtov uverejnený v roku 1970 (ESÚ 1970; druhá, mierne upravená verzia sa objavila v roku 1978).

ESÚ 1995 je plne v súlade s revidovanými celosvetovými usmerneniami o národnom účtovníctve, čiže so Systémom národných účtov (SNÚ 1993, alebo iba SNÚ; tieto usmernenia boli vypracované za spoločnej zodpovednosti Organizácie spojených národov, Medzinárodného menového fondu (MMF), Komisie Európskych spoločenstiev, OECD a Svetovej banky). Avšak ESÚ je zameraný viac na okolnosti a potreby údajov v Európskej únii. Tak ako SNÚ je ja ESÚ harmonizovaný s koncepciami a klasifikáciami využívanými v mnohých iných oblastiach sociálnej a hospodárskej štatistiky. Danými prípadmi sú štatistiky o zamestnanosti, štatistiky výroby a štatistiky zahraničného obchodu. ESÚ môže preto slúžiť ako ústredný referenčný rámec sociálnej a hospodárskej štatistiky Európskej únie a jej členských štátov.

1.02.

Rámec ESÚ pozostáva z dvoch hlavných súborov tabuliek:

a) sektorové účty ( 14 );

b) rámec vstup-výstup ( 15 ) a účty podľa odvetví (15) .

Sektorové účty poskytujú podľa inštitucionálnych sektorov systematický opis rôznych etáp hospodárskeho procesu: výroby, tvorby príjmov, distribúcie príjmov, redistribúcie príjmov, použitia príjmov a finančnej a nefinančnej akumulácie. Sektorové účty taktiež zahŕňajú súvahy na popis zásob aktív, pasív a čistej hodnoty na začiatku a na konci účtovného obdobia.

Rámec vstup-výstup a účty podľa odvetví popisujú podrobnejšie výrobný proces (nákladovú štruktúru, vytváraný príjem a zamestnanosť) a toky tovarov a služieb (výstup, dovozy, vývozy, konečnú spotrebu, medzispotrebu, a tvorbu kapitálu podľa výrobkových skupín).

ESÚ obsahuje koncepcie populácie a zamestnanosti ( 16 ). Tieto koncepcie sú relevantné tak pre sektorové účty ako aj pre rámec vstup-výstup.

ESÚ sa neobmedzuje na ročné národné účtovníctvo, ale uplatňuje sa na štvrťročné účty ( 17 ) a regionálne účty ( 18 ).

Rámec pre analýzu a politiku

1.03.

Rámec ESÚ je možné použiť na analýzu a hodnotenie:

a) štruktúry celého hospodárstva. Dané prípady sú:

1. pridaná hodnota a zamestnanosť podľa odvetví;

2. pridaná hodnota a zamestnanosť podľa regiónov;

3. rozdelenie príjmu podľa sektorov;

4. dovozy a vývozy podľa výrobkových skupín;

5. výdavky na konečnú spotrebu podľa výrobkových skupín;

6. tvorba fixného kapitálu a zásoby fixného kapitálu podľa odvetví;

7. zloženie zásob a toky finančných aktív podľa typu aktíva a podľa sektoru.

b) konkrétnych častí alebo aspektov celého hospodárstva. Dané prípady sú:

1. bankovníctvo a financie v národnom hospodárstve;

2. úloha vlády;

3. hospodárstvo konkrétneho regiónu (v porovnaní s hospodárstvom krajiny ako celkom).

c) rozvoj celého hospodárstva v čase. Dané prípady sú:

1. analýza tempa rastu HDP;

2. analýza inflácie;

3. analýza sezónnych zvyklostí vo výdavkoch domácností na základe štvrťročných účtov;

4. analýza meniaceho sa významu konkrétnych typov finančných nástrojov v čase; napr. zvýšený význam opcií;

5. porovnanie priemyselných štruktúr národného hospodárstva v dlhodobom horizonte, napr. počas obdobia 30 rokov.

d) celé hospodárstvo vo vzťahu k ostatným hospodárskym celkom. Dané prípady sú:

1. porovnanie úloh vlády v členských štátoch Európskej únie;

2. porovnanie vzájomnej závislosti medzi hospodárstvami Európskej únie;

3. analýza zloženia a miesta určenia vývozov Európskej únie;

4. porovnanie tempa rastu HDP alebo disponibilných príjmov na osobu v Európskej únii, v Spojených štátoch a v Japonsku.

1.04.

Čísla z tohto rámca hrajú pre Európsku úniu a jej členské štáty významnú úlohu pri formulovaní a monitorovaní sociálnej a hospodárskej politiky.

Okrem toho tu sú niektoré veľmi dôležité konkrétne spôsoby použitia:

a) pre monitoring a usmerňovanie európskej menovej politiky; kritériá konvergencie pre Európsku menovú úniu boli vymedzené v zmysle čísel národných účtov (deficit štátneho rozpočtu, štátny dlh a HDP);

b) pre poskytovanie menovej podpory regiónom Európskej únie: výdavky štrukturálnych fondov Európskej únie sú z časti založené na regionalizovaných číslach národných účtov;

c) pre určenie vlastných zdrojov Európskej únie. Tieto závisia od čísel národných účtov hneď v troch smeroch:

1. celkové zdroje Európskej únie sa určujú ako percento hrubého národného produktu (HNP) členských štátov;

2. tretím vlastným zdrojom Európskej únie je vlastný zdroj DPH. Príspevky členských štátov na tento zdroj sú do značnej miery ovplyvnené číslami národných účtov, pretože tieto sa používajú na výpočet priemernej sadzby DPH;

3. relatívna veľkosť príspevkov členských štátov pre štvrtý vlastný zdroj Európskej únie je založená na ich hrubých národných produktoch.

Osem charakteristík koncepcií ESÚ

1.05.

Aby sa dosiahla primeraná rovnováha medzi potrebami údajov a možnosťami údajov, koncepcie v ESÚ majú osem dôležitých charakteristík. Sú:

a) medzinárodne zlučiteľné;

b) harmonizované s (charakteristikami) sociálnych a hospodárskych štatistík;

c) konzistentné (rovnorodé);

d) operatívne;

e) odlišné od väčšiny administratívnych koncepcií;

f) dobre zavedené a stanovené už dlhú dobu;

g) zamerané na popis hospodárskeho procesu v menových a okamžite pozorovateľných veličinách;

h) pružné a mnohoúčelové.

1.06.

Koncepcie sú medzinárodne zlučiteľné pretože:

a) ESÚ je pre členské štáty Európskej únie štandardom pri predkladaní údajov národných účtov všetkým medzinárodným organizáciám. Iba pre domáce publikácie nie je prísne dodržiavanie ESÚ povinné.

b) koncepcie ESÚ sú vo všetkých ohľadoch v súlade s koncepciami celosvetových smerníc o národnom účtovníctve, t. j. so SNÚ.

Medzinárodná zlučiteľnosť konceptov je kľúčová pri porovnávaní štatistík odlišných krajín.

1.07.

Koncepcie sú harmonizované s ostatnými v sociálnej a hospodárskej štatistike, pretože:

a) ESÚ využíva mnohé koncepcie a klasifikácie (napr. ►M11  NACE Rev. 2 ◄ ), ktoré sú taktiež používané pre ostatné sociálne a hospodárske štatistiky členských štátov Európskej únie, napr. štatistiky výroby, štatistiky zahraničného obchodu a štatistiky zamestnanosti; koncepčné odlišnosti boli zachované na minime. Navyše tieto koncepcie a klasifikácie Európskej únie sú harmonizované s koncepciami a klasifikáciami Organizácie spojených národov;

b) tak ako pri SNÚ, sú aj koncepcie ESÚ harmonizované s koncepciami hlavných medzinárodných smerníc o niektorých ostatných hospodárskych štatistikách, najmä s Príručkou MMF o platobnej bilancii (BPM), štatistikou štátnych financií MMF (GFS) a príjmovou štatistikou OECD, a rezolúciami ILO o koncepciách zamestnanosti, odpracovaných hodín a mzdových nákladov.

Táto harmonizácia s ostatnými sociálnymi a hospodárskymi štatistikami významne napomáha prepojeniu a porovnávaniu príslušných čísel. Následkom toho je možné zhromažďovať kvalitnejšie čísla o národných účtoch. Okrem toho informácie obsiahnuté v týchto špecifických štatistikách môžu teraz byť lepšie napojené na všeobecné štatistiky národného hospodárstva, t. j. čísel národných účtov ako je HNP alebo pridaná hodnota podľa odvetvia alebo sektora.

1.08.

Jednotky účtovného rámca presadzujú súlad koncepcií používaných na opis odlišných častí hospodárskeho procesu (výroba, rozdelenie príjmov, použitie príjmov, akumulácia). Výsledkom tohto vnútorného súladu je možné navzájom užitočne prepojiť štatistiky z rôznych častí účtovného rámca. Je takto možné napríklad vypočítať nasledovné indexy:

a) údaje o produktivite, ako je pridaná hodnota v pomere k odpracovaným hodinám (tento údaj si vyžaduje súlad medzi koncepciami pridanej hodnoty a odpracovaných hodín);

b) národný disponibilný príjem na jednu osobu (tento index si vyžaduje súlad medzi koncepciami národného disponibilného príjmu a populáciou);

c) tvorba fixného kapitálu ako percento zásob fixného kapitálu (tento index si vyžaduje súlad medzi pojmami týchto tokov a zásob);

d) štátny deficit a dlh ako percento hrubého domáceho produktu (tieto údaje si vyžadujú súlad medzi koncepciami štátneho deficitu, štátneho dlhu a hrubého domáceho produktu);

Tento vnútorný súlad umožňuje odvodenie niektorých odhadov z rezídua (zvyšku), t. j. úspory možno odhadnúť ako rozdiel medzi disponibilným príjmom a výdavkami konečnej spotreby ( 19 ).

1.09.

Koncepcie v ESÚ sú operatívnymi koncepciami, keďže sú vytvorené s ohľadom na ich meranie. Operatívny charakter koncepcií sa ukazuje v niekoľkých spôsoboch:

a) niektoré aktivity alebo položky sa musia popísať iba vtedy, keď sú významné čo do veľkosti. Toto sa týka napríklad výroby tovarov na vlastný účet v domácnostiach: tkané šatstvo a výroba hrncov nemajú byť zaznamenané ako výroba, pretože tieto typy výroby sú považované za nevýznamné v krajinách Európskej únie. Ďalším daným príkladom je to, že malé lacné nástroje a zariadenia sa zaznamenávajú ako tvorba fixného kapitálu iba vtedy, ak výdavky nákupcu na takéto predmety dlhodobej spotreby presiahnu 500 ECU (v cenách roka 1995) na jednu položku (alebo ak sú kupované hromadne, za celkové kúpené množstvo); ak tento výdavok nepresiahne túto hranicu, položky sú zaznamenané ako medzispotreba;

b) niektoré koncepcie sú sprevádzané jasným uvedením spôsobu ich odhadu. Napríklad, pri vymedzení spotreby kapitálu sa odkazuje na lineárne (rovnomerné) odpisovanie, a pre odhad zásob fixného kapitálu sa odporúča metóda trvalých zásob. Ďalším daným prípadom je ocenenie výroby na vlastný účet: v zásade to má byť určené v základných cenách, avšak ak je to nevyhnutné, môžu byť základné ceny upravené dodaním rôznych relevantných nákladov;

c) boli prijaté niektoré zjednodušujúce dohovory. Napríklad kolektívne služby poskytované vládou sú podľa dohovoru celé zahrnuté do výdavkov konečnej spotreby;

d) koncepcie sú harmonizované s koncepciami sociálnej a hospodárskej štatistiky používanými ako vstupy pri zostavovaní národných účtov.

1.10.

Avšak súčasne nie je vždy jednoduché uviesť tieto koncepcie do praxe, keďže sa zvyčajne rozchádzajú v určitých ohľadoch s koncepciami využívanými pri zdrojoch administratívnych údajov. Danými prípadmi sú tu podnikateľské účty, údaje o rôznych typoch daní (DPH, daň z osobného príjmu, dovozné poplatky, atď.), údaje sociálneho zabezpečenia a údaje od dozorných rád v bankovníctve a poisťovníctve. Administratívne údaje často slúžia ako vstupy pre zostavovanie národných účtov. Vo všeobecnosti preto musia byť transformované tak, aby boli v súlade s ESÚ.

Koncepcie v ESÚ sa zvyčajne odlišujú v niektorých ohľadoch od svojich administratívnych protistrán pretože:

a) administratívne koncepcie sa medzi krajinami odlišujú. Následkom toho nie je možné dosiahnuť medzinárodnú zlučiteľnosť prostredníctvom administratívnych koncepcií;

b) administratívne koncepcie sa menia v čase. Následkom toho nie je možné dosiahnuť prostredníctvom administratívnych koncepcií porovnateľnosť;

c) koncepcie tvoriace základy zdrojov administratívnych údajov zvyčajne nie sú navzájom v súlade. Avšak spájanie a porovnávanie údajov, ktoré je kľúčové pre zostavovanie údajov národných účtov je možné iba vtedy, ak je súbor koncepcií konzistentný (rovnorodý);

d) administratívne koncepcie vo všeobecnosti nie sú optimálne pre ekonomické analýzy a zhodnotenie hospodárskej politiky.

Napriek tomu však niekedy spĺňajú zdroje administratívnych údajov potreby národných účtov a ostatnej štatistiky celkom uspokojivo, pretože:

a) koncepcie a klasifikácie pôvodne vytvorené pre štatistické účely môžu taktiež byť prijaté pre účely administratívne, napríklad klasifikácia vládnych výdavkov podľa typu;

b) zdroje administratívnych údajov môžu explicitne brať ohľad na (oddelené) údajové potreby štatistiky; toto sa týka napríklad systému Intrastat pre poskytovanie informácií o dodávkach tovarov medzi štátmi Európskej únie.

1.11.

Hlavné koncepcie ESÚ sú dobre zavedené a stanovené už dlhší čas, pretože:

a) boli schválené ako medzinárodný štandard pre ďalšie desaťročia;

b) v následných medzinárodných usmerneniach o národnom účtovníctve bola väčšina základných koncepcií zmenená len minimálne.

Toto koncepčná spojitosť znižuje potrebu prepočítavania časových radov a štúdia nových koncepcií. Navyše obmedzuje zraniteľnosť koncepcií vo vzťahu k národným a medzinárodným politickým tlakom. Z týchto dôvodov mohli už po desaťročia slúžiť údaje národných účtov ako objektívna databáza údajov pre hospodársku politiku a analýzy.

1.12.

Koncepcie ESÚ sú zamerané na opis hospodárskych procesov v menových okamžite pozorovateľných jednotkách. Väčšinou tie zásoby a toky, ktoré nie sú okamžite postrehnuteľné v menových jednotkách, alebo ktoré nemajú jasné menový ekvivalent, nie sú brané do úvahy.

Táto zásada nebola striktne uplatňovaná, pretože je potrebné taktiež brať do úvahy požiadavku rovnorodosti a rôznych údajových potrieb. Napríklad rovnorodosť si vyžaduje, aby hodnota kolektívnych služieb poskytovaných vládou bola zaznamenaná ako výstup, pretože platba kompenzácie zamestnancom a nákup všetkých druhov tovarov a služieb vládou sú okamžite postrehnuteľné v menových jednotkách (menovom vyjadrení).

Navyše pre účely hospodárskej analýzy a politiky zvyšuje opis kolektívnych služieb vlády vo vzťahu k zvyšku národného hospodárstva taktiež užitočnosť národných účtov ako takých.

1.13.

Pôsobnosť koncepcií v ESÚ je možné doložiť zvážením niektorých hraničných otázok:

Nasledujúce spadá do produkčných hraníc ESÚ (pozri odseky 3.97 až 3.09):

a) výroba individuálnych a kolektívnych služieb vlády;

b) poskytovanie služieb bývania na vlastný účet vlastníkov - nájomcov;

c) výroba tovarov pre vlastnú konečnú spotrebu, napr. u poľnohospodárskych výrobkov;

d) výstavba na vlastný účet, vrátane výstavby domácností;

e) poskytovanie služieb plateným personálom domácností;

f) chov rýb na rybích farmách;

g) výroba zakázaná zákonom, napr. prostitúcia a výroba drog;

h) výroba, z ktorej nie sú daňovým orgánom priznávané celé príjmy, tajná výroba textílií;

Nasledovné je mimo týchto hraníc výroby:

a) domáce a personálne služby vyprodukované a spotrebované v tej istej domácnosti, napr. upratovanie a príprava jedál alebo starostlivosť o chorých alebo starých ľudí;

b) dobrovoľné služby, ktoré nevedú k výrobe tovarov, starostlivosť a upratovanie bez platby;

c) prirodzené množenie rýb na otvorenom mori.

Vo všeobecnosti ESÚ zaznamenáva všetky výstupy vyplývajúce z výroby v rámci produkčných hraníc. Avšak sú tu určité špecifické výnimky z tohto pravidla:

a) výstupy pridružených aktivít sa nezaznamenávajú; všetky vstupy spotrebované pridruženou aktivitou - materiál, práca, spotreba fixného kapitálu, atď. - sú brané ako vstupy do hlavnej alebo sekundárnej aktivity, ktoré (pridružená aktivita) podporuje;

b) výstup vyprodukovaný pre medzispotrebu v tom istom miestnom type činnej jednotky (KAU, pozri odsek 1.29) sa nezaznamenáva; avšak všetky výstupy vyprodukované pre ostatné miestne KAU patriace tej istej inštitucionálnej jednotke sa zaznamenávajú ako výstup.

Účtovnícka logika ESÚ znamená, že ak sú aktivity považované za výrobu a ich výstup sa má zaznamenať, potom sa taktiež zaznamenáva aj sprievodný príjem, zamestnanosť, konečná spotreba atď. napríklad keďže je poskytovanie služieb majiteľov - nájomcov domácností pre vlastnú potrebu zaznamenávaná ako výroba, to isté platí aj pre príjem a výdavky konečnej spotreby, ktoré sú pre vlastníkov - nájomcov takto vytvárané. Opak platí vtedy, keď aktivity nie sú zaznamenávané ako výroba : domáce služby vyprodukované a spotrebované v rámci tej istej domácnosti nevytvárajú príjem a výdavky konečnej spotreby, a podľa koncepcií ESÚ sa teda nejedná o žiadnu zamestnanosť.

ESÚ taktiež obsahuje mnohé špecifické dohovory:

a) ocenenie vládneho výstupu;

b) ocenenie výstupu nepriamo meraných služieb poisťovníctva a služieb finančného sprostredkovateľstva;

c) zaznamenanie všetkých kolektívnych služieb poskytovaných vládou ako výdavky konečnej spotreby a nie ako medzispotreby;

d) zaznamenanie použitia nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovateľstva ako medzispotreby nominálneho sektora alebo nominálneho (menovaného) odvetvia.

1.14.

Koncepcie v ESÚ sa mnohoúčelové: koncepcie ESÚ budú prijateľné pre široké spektrum použití, hoci možno bude pri niektorých použitiach potrebné ich doplnenie (pozri odsek 1.18).

1.15.

Podrobný koncepčný rámec ESÚ ponúka príležitosť pružného použitia; niektoré koncepcie nie sú explicitne v ESÚ prítomné, avšak môžu byť napriek tomu z neho ľahko odvodené. Napríklad pridaná hodnota pri nákladoch faktora môže byť odvodená odčítaním ostatných čistých daní výroby od pridanej hodnoty v základných cenách. Ďalším daným prípadom je vytvorenie nových sektorov reorganizáciou subsektorov vymedzených v ESÚ.

1.16.

Pružné použitie je taktiež možné zavedením dodatočných kritérií, ktoré nie sú v rozpore s logikou systému. Napríklad, týmito kritériami môžu byť rozsah zamestnanosti vo výrobných jednotkách alebo veľkosť príjmu domácností. Pre zamestnanosť je možné zaviesť subklasifikáciu podľa úrovne vzdelania, veku a pohlavia.

1.17.

Toto pružné použitie je možné začleniť do Matice sociálneho účtovníctva (MSÚ). MSÚ je maticová prezentácia, ktorá znázorňuje spojenia medzi tabuľkami ponuky a použitia a sektorovými účtami (pozri odseky 8.133 až 8.155). MSÚ bežne poskytuje dodatočné informácie o úrovni a zložení (ne)zamestnanosti prostredníctvom rozdelenia kompenzácií zamestnancov podľa typu zamestnanej osoby. Toto subrozdelenie platí tak pre použitie pracovnej sily podľa odvetví tak, ako je znázornené v tabuľkách použitia, ako aj pre ponuku práce podľa socio-ekonomických podskupín tak, ako je to znázornené v rozdelení účtu primárneho príjmu za subsektory sektoru domácností. Týmto spôsobom sa systematicky znázorňuje ponuka a použitie rôznych kategórií pracovnej sily.

1.18.

Pri niektorých špecifických údajových potrebách je najlepším riešením vyhotovenie oddelených satelitných účtov. Danými prípadmi sú údajové potreby pre napr.

a) analýzu úlohy cestovného ruchu v národnom hospodárstve;

b) analýzu nákladov a financovania zdravotníctva;

c) analýzu významu výskumu a vývoja a ľudského kapitálu pre národné hospodárstvo;

d) analýzu príjmov a výdavkov domácností na základe mikroorientovaných koncepcií príjmov a výdavkov;

e) analýzu vzájomného pôsobenia životného prostredia a hospodárstva;

f) analýzu výroby v rámci domácností;

g) analýzu zmien v blahobyte;

h) analýzu zmien medzi národnými účtami a podnikateľskými účtami, a ich vplyv na akciové a devízové trhy;

i) odhad daňových príjmov.

1.19.

Satelitné účty môžu uspokojiť takéto údajové potreby tým, že:

a) znázornia podrobnejšie tam, kde je to nevyhnutné, a naopak vynechajú nadbytočné podrobnosti inde;

b) zväčšia pôsobnosť účtovného rámca dodaním nemonetárnych informácií, napr. o znečistení a environmentálnych aktívach;

c) zmenia niektoré základné koncepcie, napr. tým, že zväčšia koncepciu (pojem) tvorby kapitálu o množstvo výdavkov na výskum & vývoj alebo o výdavky na vzdelávanie.

1.20.

Dôležitou črtou satelitných účtov je to, že v zásade všetky základné koncepcie a klasifikácie štandardného rámca sú zachované. Zmeny v základných koncepciách sú zavedené iba vtedy, ak si špecifický účel satelitných účtov priamo vyžaduje modifikáciu. V takýchto prípadoch má satelitný účet taktiež obsahovať tabuľku znázorňujúcu spojenie medzi hlavnými agregátmi v satelitnom účte a agregátmi štandardného rámca. Takýmto spôsobom si štandardný rámec ponecháva svoju úlohu referenčného rámca, a súčasne sa učiní zadosť aj špecifickým potrebám.

1.21.

Štandardný rámec nevenuje až takú pozornosť zásobám a tokom, ktoré nie sú okamžite pozorovateľné v menovom vyjadrení (alebo sú bez jasného menového ekvivalentu). Analýza takýchto zásob a tokov je už svojím charakterom zvyčajne dobre ošetrená združovaním štatistík nemonetárnom vyjadrení, napr.:

a) výroba (výroba) v rámci domácností môže byť najľahšie opísaná v hodinách pričlenených pre alternatívne využitie;

b) vzdelávanie možno opísať v zmysle typu vzdelávania, počtu žiakov, priemerného počtu rokov vzdelávania pred obdržaním diplomu, atď.

c) dopady znečisťovania sa dajú najlepšie opísať ako zmeny v počte žijúcich druhov, v zdraví stromov v lese, objemoch odpadu, množstva oxidu uhoľnatého a radiácie, atď.

Satelitné účty ponúkajú príležitosť spojiť takéto štatistiky nemonetárnych jednotkách so štandardným rámcom národných účtov. Spojenie je možné tým, že sa, pokiaľ je to možné, využije pre tieto nemonetárne štatistiky klasifikácia používaná v štandardnom rámci, napríklad klasifikácia podľa typu domácnosti alebo klasifikácia podľa odvetví. Takýmto spôsobom sa vyhotoví rovnorodý rozšírený rámec. Tento rámec môže potom slúžiť ako údajová základňa pre analýzu a zhodnotenie všetkých druhov interakcií medzi premennými v štandardnom rámci a medzi premennými rozšírenej časti.

1.22.

Štandardný rámec a jeho hlavné agregáty nepopisujú zmeny v blahobyte. Rozšírené účty je možné vyhotoviť tak, že zahŕňajú aj vložené monetárne hodnoty napr.

a) domáce a osobné služby produkované a spotrebované v rámci tej istej domácnosti;

b) zmeny vo voľnom čase;

c) výhody a nevýhody mestského života;

d) nerovnosti v rozdelení príjmu medzi osobami.

Rozšírené účty môžu taktiež reklasifikovať konečné výdavky tzv. poľutovaniahodných nutností (obrana) na medzispotrebu, t. j. na niečo, čo neprispieva k blahobytu. Podobne škody z povodní iných prírodných katastrôf je možné klasifikovať ako medzispotrebu, t. j. ako zníženie (absolútneho) blahobytu.

Takýmto spôsobom je možné vytvoriť veľmi hrubý a veľmi nedokonalý ukazovateľ zmien v blahobyte. Avšak blahobyt má mnoho rozmerov, z ktorých väčšinu nie je možné vyjadriť v menových reláciách. Lepším riešením merania blahobytu je preto využiť pre každý rozmer oddelené ukazovatele a jednotky merania. Ukazovateľmi môže byť napríklad úmrtnosť detí, priemerná dĺžka života, miera gramotnosti dospelých, národný produkt na osobu. Tieto ukazovatele je potom možné začleniť do satelitného účtu.

1.23.

Aby sa dosiahol rovnorodý a medzinárodne zlučiteľný rámec, administratívne koncepcie sa v ESÚ nevyužívajú. Avšak kvôli rozličným národným účelom môže byť získavanie údajov na základe administratívnych koncepcií veľmi užitočné. Napríklad pre odhady daňových príjmov sa požadujú štatistiky zdaniteľného príjmu. Tieto štatistiky je možné poskytnúť prostredníctvom určitých modifikácií štatistiky národných účtov.

Podobný prístup je možné prijať pri niektorých koncepciách používaných v národnej hospodárskej politike, napr. pre:

a) koncepciu inflácie používanú pri zvyšovaní dôchodkov, dávok v nezamestnanosti alebo kompenzáciách zamestnancov vo verejnej službe;

b) koncepciu daní, sociálnych príspevkov, vlády a kolektívneho sektora používanú pri diskusii o optimálnej veľkosti kolektívneho (štátneho, verejného) sektora;

c) koncepciu „strategických“ sektorov/odvetví používanú pri národnej hospodárskej politike alebo hospodárskej politike EÚ;

d) koncepciu „podnikateľských investícií“ používanú pri národnej hospodárskej politike.

Satelitné účty alebo jednoducho dodatkové tabuľky môžu splniť takéto, zvyčajne špecificky národné, údajové potreby.

ESÚ 1995 a SNÚ 1993

1.24.

ESÚ (ESÚ 1995) je plne v súlade s revidovaným Systémom národných účtov (SNÚ 1993), ktorý predstavuje usmernenia národného účtovania pre všetky krajiny po celom svete. Napriek tomu sú však medzi ESÚ 1995 a SNÚ 1993 niektoré rozdiely:

a) rozdiely v prezentácii, napr.:

1. v ESÚ existujú oddelené kapitoly o transakciách s výrobkami, distribučných transakciách a finančných transakciách. Naproti tomu v SNÚ sa tieto transakcie vysvetľujú v siedmych kapitolách zoradených podľa účtu, napr. kapitoly o účte výroby, primárnej distribúcii účtu príjmov, kapitálovom účte a účte zvyšku sveta;

2. ESÚ opisuje koncepciu tým, že poskytuje definíciu a zoznam toho, čo je zahrnuté a čo je vyňaté. SNÚ opisuje koncepcie zvyčajne vo všeobecnejších pojmoch a snaží sa taktiež vysvetliť logiku každého prijatého dohovoru;

3. ESÚ obsahuje aj kapitoly o regionálnych účtoch a štvrťročné účty;

4. SNÚ obsahuje aj kapitoly o satelitných účtoch.

b) Koncepcie ESÚ sú v niekoľkých prípadoch konkrétnejšie a presnejšie ako koncepcie SNÚ, napr.:

1. SNÚ neobsahuje veľmi presné pojmy o rozdiele medzi trhom vlastnej konečnej spotreby a ostatným prostredím inštitucionálnych jednotiek, miestnych KAU a ich výstupmi. Toto naznačuje, že v tomto ohľade nie sú ocenenie výstupu a klasifikácia podľa sektorov vymedzené dostatočne presne. ESÚ preto zaviedol niekoľko dodatočných ujasnení a taktiež pridal v niektorých konkrétnych príkladoch kritérium, podľa ktorého predaj trhového výrobcu má pokrývať aspoň 50 % výrobných nákladov (pozri tabuľku 3.1.);

2. ESÚ špecifikuje konkrétne hranice záznamov, napr. pre zaznamenávanie malých nástrojov a zariadení ako medzispotreby;

3. ESÚ predpokladá, že niekoľko typov domácej výroby tovarov, ako je tkané šatstvo a výroba nábytku, nie je natoľko významných v členských štátoch Európskej únie, a preto ich netreba zaznamenávať;

4. ESÚ udáva explicitný odkaz na špecifické inštitucionálne dojednania v Európskej únii, ako je Intrastat systém pre zaznamenávanie dodávok tovarov v rámci Európskej únie a príspevkov členských štátov do Európskej únie;

5. ESÚ obsahuje pre Európsku úniu špecifické klasifikácie, napr. CPA pre výrobky a  ►M11  NACE Rev. 2 ◄ pre odvetvia (špecifické avšak harmonizované so zodpovedajúcimi klasifikáciami Organizácie spojených národov);

6. ESÚ obsahuje dodatočnú klasifikáciu všetkých zahraničných transakcií: tieto majú byť rozdelené na transakcie medzi rezidentmi Európskej únie a transakcie s rezidentmi mimo Európskej únie.

ESÚ môže byť konkrétnejší ako SNÚ, pretože sa prvotne vzťahuje na členské štáty Európskej únie. Pre údajové potreby Európskej únie môže byť ESÚ taktiež konkrétnejší.

ESÚ 1995 a ESÚ 1970

1.25.

ESÚ 1995 sa od ESÚ 1970 odlišuje v pôsobnosti ako aj v koncepciách . Väčšina z týchto rozdielov zodpovedá rozdielom medzi SNÚ 1968 a SNÚ 1993. Niektoré z týchto hlavných rozdielov v pôsobnosti sú:

a) začlenenie súvah;

b) začlenenie ostatných zmien v účtoch aktív, t. j. zavedenie koncepcií ostatných zmien v objeme, nominálnych ziskoch z držby a skutočných ziskoch z držby;

c) zavedenie subsektorov u domácností;

d) zavedenie novej koncepcie konečnej spotreby: skutočná konečná spotreba;

e) zavedenie novej cenovo upravenej koncepcie príjmu: skutočný národný disponibilný príjem;

f) začlenenie koncepcie parít kúpnej sily.

Niektoré z hlavných rozdielov v koncepciách sú:

a) literárno-umelecká práca (písanie kníh, komponovanie hudby) je teraz považovaná za výrobu; platby za literárno-umelecké diela sú teda platbami za služby a nie príjmom z majetku;

b) ocenenie výstupu služieb poisťovníctva sa v niektorých ohľadoch zmenilo, napr. príjmy z investícií technických rezerv sú teraz taktiež brané do úvahy pri oceňovaní výstupu neživotného poistenia;

c) podrobnejšie ošetrenie obchodných a prepravných prirážok;

d) zavedenie reťazového spojenia pre výpočet stálych cien;

e) bola zavedená koncepcia finančného leasingu (SNÚ 1968 a ESÚ 1970 obsahovali iba koncepciu operatívneho leasingu);

f) výdavky na prieskum nerastov a na počítačový software sa teraz zaznamenávajú ako tvorba kapitálu (namiesto zaznamenania ako medzispotreba);

g) kapitálová spotreba sa má taktiež zaznamenávať pri infraštruktúrnych prácach vlády (cesty, hrádze, atď.);

h) identifikácia nových finančných nástrojov, ako sú dohody o spätnom nákupe, a odvodených finančných nástrojov akými sú opcie.

Taktiež tu sú rozdiely, ktoré nevyplývajú zo zmeny v SNÚ, napr.:

a) zavedenie tabuliek ponuky a použitia (ktoré už boli začlenené do SNÚ 1968);

b) zavedenie niektorých registračných hraníc a odkaz na špecifické inštitucionálne dojednania v Európskej únii (pozri odsek 1.24.);

c) jasná voľba v prospech oceňovania výstupov v základných cenách (ESÚ 1970, SNÚ 1968 a SNÚ 1973 akceptujú aj ocenenie vo výrobných cenách);

d) zavedenie koncepcií ekonomicky aktívnej populácie a nezamestnanosti (tieto koncepcie chýbali v SNÚ 1968 a 1993).

1.26.

Hlavné črty systému sú:

a) štatistické jednotky a ich zoskupenia;

b) toky a zásoby;

c) systém účtov a agregáty;

d) rámec vstup-výstup.

1.27.

Charakteristickou črtou systému je použitie dvoch typov jednotiek a dvoch spôsobov rozdelenia hospodárstva, ktoré sú navzájom dosť odlišné a slúžia oddeleným analytickým účelom.

Aby sa opísal príjem, výdavky a finančné toky, a súvahy, systém zoskupuje inštitucionálne jednotky do sektorov na základe ich hlavných funkcií, správania a cieľov.

Aby sa opísali procesy výroby a z dôvodov analýzy vstupov-výstupov, systém zoskupuje miestne typy činných jednotiek (miestne KAU) do odvetví na základe typu ich aktivity. Aktivita je charakterizovaná vstupom výrobkov, výrobným procesom a výstupom výrobkov.

1.28.

Inštitucionálne jednotky sú hospodárske subjekty, ktoré môžu podľa práva vlastniť tovary a aktíva, preberať záväzky z účasti v hospodárskych aktivitách a transakciách s ostatnými jednotkami. Pre účely systému sú inštitucionálne jednotky zoskupené do piatich vzájomne oddelených inštitucionálnych sektorov pozostávajúcich z nasledovných typov jednotiek:

a) nefinančné korporácie;

b) finančné korporácie;

c) vláda všeobecne;

d) domácnosti;

e) neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam.

Päť sektorov tvorí spolu celkové hospodárstvo. Každý sektor je rozdelený do subsektorov. Systém umožňuje zachytiť kompletný súbor tokových účtov a súvah tak, aby boli zostavené pre každý sektor, a ak je to žiadané aj subsektor, ako aj pre celkové hospodárstvo.

1.29.

Väčšina inštitucionálnych jednotiek vo svojej úlohe výrobcov realizuje viac ako jednu aktivitu; aby sa zdôraznili vzťahy technicko-ekonomického charakteru, musia byť tieto rozdelené s ohľadom na typ aktivity.

Miestne typy činných jednotiek majú za cieľ splniť tieto požiadavky operatívnym prístupom. Miestna KAU zoskupuje všetky časti inštitucionálnej jednotky v jej úlohe výrobcu, ktoré sú umiestnené na jednom mieste alebo vedľa seba, a ktoré prispievajú k výkonu aktivity na úrovni triedy ►M11  NACE Rev. 2 ◄ .

V zásade musí byť registrovaných toľko miestnych typov činných jednotiek, koľko je sekundárnych aktivít; avšak ak nie sú dostupné účtovné dokumenty, ktoré by boli nevyhnutné na opísanie takýchto aktivít, miestne typy činných jednotiek môžu zahŕňať jednu alebo niekoľko sekundárnych aktivít.

Skupina všetkých miestnych KAU zainteresovaných na rovnakej alebo podobnej aktivite predstavuje odvetvie.

Existuje hierarchický vzťah medzi inštitucionálnymi jednotkami a miestnymi KAU. Inštitucionálna jednotka obsahuje jednu alebo viac úplných miestnych KAU; miestna KAU patrí iba pod jednu inštitucionálnu jednotku.

Pre presnejšiu analýzu výrobného procesu sa využíva aj analytická jednotka výroby. Táto jednotka, ktorá nie je pozorovateľná (s výnimkou prípadu miestnej KAU vyrábajúcej iba jeden výrobok) je jednotkou homogénnej výroby vymedzenou ako jednotka, ktorá nezahŕňa žiadnu sekundárnu aktivitu. Zoskupenie týchto jednotiek predstavuje homogénne odbory.

1.30.

Celkové hospodárstvo je vymedzené v pojmoch rezidenčných jednotiek. Jednotka je rezidenčnou jednotkou krajiny vtedy, keď má centrum hospodárskeho záujmu na hospodárskom území tejto krajiny — to jest, keď je zainteresovaná po dlhšiu dobu (jeden alebo viac rokov) do hospodárskych aktivít na tomto území. Inštitucionálne sektory uvedené vyššie sú skupinami rezidenčných inštitucionálnych jednotiek.

Rezidenčné jednotky sa zúčastňujú transakcií s nerezidenčnými jednotkami (to jest jednotkami, ktoré sú rezidenčné v iných hospodárstvach). Tieto transakcie sú zahraničnými transakciami hospodárstva a sú zoskupené na účte zvyšku sveta. Takže v systéme štruktúry účtovníctva hrá účet zvyšku sveta úlohu podobnú inštitucionálnemu sektoru, hoci nerezidenčné jednotky sú začlenené iba pokiaľ sa zúčastňujú na transakciách s rezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami. Následne pokiaľ ide o kódovanie klasifikácií, je špecifická položka zvyšku sveta začlenená na konci klasifikácie sektorov.

Fiktívne rezidenčné jednotky brané v systéme ako inštitucionálne jednotky sú vymedzené ako:

a) tie časti nerezidenčných jednotiek, ktoré majú centrum ekonomického záujmu na hospodárskom území krajiny (čo je vo väčšine prípadov jednotka, ktorá sa zúčastňuje na hospodárskych transakciách jeden a viac rokov, alebo ktorá realizuje stavebné aktivity po dobu kratšiu ako jeden rok, ak výstup predstavuje tvorbu hrubého fixného kapitálu);

b) nerezidenčné jednotky v postavení vlastníkov pôdy alebo budov na hospodárskom území krajiny, avšak iba vo vzťahu k transakciám ovplyvňujúcim túto pôdu alebo budovy.

1.31.

Systém zaznamenáva dva základné druhy informácií: toky a zásoby. Toky sa týkajú krokov a výsledkov udalostí, ktoré sa uskutočnili v rámci daného časového obdobia, zatiaľ čo zásoby uvádzajú stavy v danom časovom momente.

1.32.

Toky odrážajú tvorbu, transformáciu, výmenu, prevod alebo zánik hospodárskej hodnoty. Zahŕňajú zmeny v hodnote aktív a pasív inštitucionálnych jednotiek. Hospodárske toky sú dvojaké: transakcie a ostatné zmeny v aktívach. Transakcie sa uvádzajú na všetkých účtoch a tabuľkách, kde sa objavujú aj toky, s výnimkou zmeny na účte objemu aktív a účte opätovného precenenia. Ostatné zmeny aktív sa objavujú iba na týchto dvoch účtoch.

Základné transakcie a ostatné toky sú nespočítateľné. Systém ich zoskupuje do relatívne malého počtu typov podľa ich povahy.

1.33.

Transakcia je hospodársky tok, ktorý je interakciou medzi inštitucionálnymi jednotkami po vzájomnej dohode, alebo je krokom v rámci inštitucionálnej jednotky, ktorý je užitočné brať ako transakciu, často najmä preto, že jednotka funguje v dvoch rozličných úlohách (postaveniach). Je vhodné rozdeliť transakcie na štyri hlavné skupiny:

a) transakcie s výrobkami: ktoré popisujú pôvod (domáci výstup alebo dovoz), a použitie (medzispotreba, konečná spotreba, tvorba kapitálu, alebo vývoz) výrobkov ( 21 );

b) distribučné transakcie: ktoré popisujú to, ako sa pridaná hodnota vytvorená výrobou rozdeľuje na medzi pracovnú silu, kapitál a vládu, ako aj redistribúciu príjmu a bohatstva (dane z príjmu a bohatstva a ostatné transfery) ( 22 );

c) finančné transakcie: ktoré popisujú čistú hodnotu získaných finančných aktív, alebo čistú hodnotu záväzkov (pasív) pre každý typ finančného nástroja. Takéto transakcie sa často vyskytujú ako protistrany k nefinančným transakciám, avšak môžu sa tiež vyskytovať ako transakcie zahŕňajúce iba finančné nástroje ( 23 );

d) transakcie nezahrnuté vo vyššie uvedených troch skupinách: spotreba fixného kapitálu a akvizície po odpočítaní odpredaja/odpisu nevyprodukovaných nefinančných aktív ( 24 ).

1.34.

Väčšina transakcií je interakciami medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami. Avšak systém zaznamenáva niektoré kroky v rámci inštitucionálnych jednotiek ako transakcie. Účelom zaznamenávania týchto vnútrojednotkových transakcií je poskytnúť užitočnejší analytický rámec výstupu, konečného použitia a nákladov.

Spotreba fixného kapitálu, ktorá je systémom zaznamenávaná ako náklady, je dôležitou transakciou vo vnútri jednotky. Väčšina ostatných transakcií vo vnútri jednotky sú transakcie s výrobkami bežne zaznamenávané vtedy, keď inštitucionálne jednotky fungujú ako výrobcovia aj koneční spotrebitelia, ktorí spotrebujú časť svojho výstupu. Toto je často prípad domácnosti a štátu (vlády celkom).

1.35.

Celý vyprodukovaný výstup použitý na konečnú spotrebu v rámci inštitucionálnej jednotky je zaznamenávaný. Vlastný vyprodukovaný výstup použitý na medzispotrebu v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky sa zaznamenáva iba vtedy, keď sa medzispotreba uskutočňuje v odlišnom miestnom type činnej jednotky v rámci jednej inštitucionálnej jednotky. Výstup vyprodukovaný a použitý ako medzispotreba v rámci toho istého miestneho typu činnej jednotky sa nezaznamenáva.

1.36.

Väčšina transakcií zaznamenaných v systéme sú menové transakcie, kde jednotky vykonávajú alebo obdržia platby, alebo tvoria pasíva či získavajú aktíva denominované v príslušnej jednotke meny.

Transakcie, ktoré nezahŕňajú výmenu hotovosti, alebo aktív či pasív denominovaných v menovej jednotke, sú nemenové (nemonetárne) transakcie. Transakcie vo vnútri jednotky sú bežne nemenovými transakciami. Nemenové transakcie zahŕňajúce viac ako jednu inštitucionálnu jednotku sa vyskytujú pri transakciách s výrobkami (barter výrobkov, výmenný obchod), distribučných transakciách (odmena v naturáliách, transfery v naturáliách, atď.) a iných transakciách (barter nevyrobených nefinančných aktív).

Systém zaznamenáva všetky transakcie v menových jednotkách. Hodnoty, ktoré sa majú zaznamenať pri nemenových transakciách musia byť preto merané nepriamo, alebo musia byť odhadnuté inak.

1.37.

Transakcie zahŕňajúce viac ako jednu jednotku sú buď transakciami „niečo za niečo“ alebo „niečo za nič“. Prvé z nich sú výmenou medzi inštitucionálnymi jednotkami, t. j. poskytovanie tovarov, služieb alebo aktív výmenou za proťajšok (ekvivalent) t. j. peniaze. Druhé sú typicky platbami v hotovosti alebo v naturáliách od jednej inštitucionálnej jednotky k druhej bez ekvivalentu. Transakcie „niečo za niečo“ sa vyskytujú vo všetkých štyroch skupinách transakcií, zatiaľ čo transakcie „niečo za nič“ sa vyskytujú hlavne medzi distribučnými transakciami vo forme napríklad daní, dávok sociálnej pomoci alebo darov.

1.38.

Zaobchádzanie systému s väčšinou transakcií je jednoduché; to jest, transakcie sa zaznamenávajú takým istým spôsobom, akým sa objavujú v dotknutých inštitucionálnych jednotkách. Avšak niektoré transakcie sú reorganizované tak, aby ukázali jasnejšie príslušné základné hospodárske vzťahy. Transakcie môžu byť reorganizované troma spôsobmi: presmerovaním, rozdelením a zistením hlavnej strany transakcie.

1.39.

Transakcia, ktorú strany považujú za uskutočnenú priamo medzi jednotkami A a C, môže byť zaznamenaná ako nepriamo uskutočnená prostredníctvom tretej jednotky B. Takto jediná transakcia medzi A a C sa zaznamenáva ako dve transakcie: medzi A a B a jedna medzi A a C. V tomto prípade je transakcia presmerovaná.

Dobre známym príkladom presmerovania sú sociálne príspevky zamestnávateľov platené priamo zamestnávateľmi do fondov sociálneho poistenia. Systém zaznamenáva tieto platby ako dve transakcie: zamestnávatelia platia príspevky svojim zamestnancom, a zamestnanci platia tie isté príspevky fondom sociálneho poistenia. Tak, ako pri všetkých presmerovaniach, je účelom presmerovania sociálnych príspevkov zamestnávateľov odhaliť hospodársku podstatu, ktorá je dôsledkom transakcie. V tomto prípade to znamená znázorniť sociálne príspevky zamestnávateľov ako príspevky platené na prospech zamestnancov.

Ďalším typom presmerovania je také, pri ktorom sa transakcia zaznamenáva ako uskutočnená medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami, hoci podľa zainteresovaných strán sa vôbec žiadna transakcia neuskutočnila. Príkladom je spôsob zaobchádzania s príjmom z majetku dosiahnutým určitými poistnými fondmi, ktorý si poisťovacie spoločnosti ponechávajú. Systém zaznamenáva tento príjem z majetku ako zaplatený zo strany poisťovacích spoločností smerom k vlastníkom poistiek (poistných zmlúv), ktorí potom platia rovnakú sumu naspäť poistným podnikom ako dodatky k predpísanému poistnému.

1.40.

Keď sa transakcia javí zainteresovaným stranám ako jediná transakcia, a pritom je zaznamenaná ako dve alebo viac odlišných klasifikovaných transakcií, transakcia je rozdelená. Rozdelenie zvyčajne neznamená zainteresovanie žiadnych dodatočných jednotiek do transakcie.

Platba predpísaného poistného v neživotnom poistení je typickou rozdelenou transakciou. Hoci majitelia poistiek o poisťovatelia považujú tieto platby za jednu transakciu, systém ich rozdeľuje do dvoch celkom odlišných transakcií: platby za poskytované služby neživotného poistenia a čisté predpísané poistné za neživotné poistenie. Zaznamenávanie obchodných prirážok je ďalším významným prípadom rozdelenia.

1.41.

Ak jednotka realizuje transakciu v mene inej jednotky, transakcia sa zaznamenáva výhradne na účtoch hlavnej strany. Pravidlom je, že sa nemá zachádzať nad rámec tejto zásady, a napríklad skúšať rozdeliť dane alebo dotácie konečným platiteľom alebo konečným beneficientom za prijatia určitých predpokladov.

1.42.

Pojem transakcie stanovuje, že interakcia medzi inštitucionálnymi jednotkami má existovať po vzájomnej dohode. Ak sa transakcia realizuje vzájomnou dohodou, predpokladá sa predchádzajúca vedomosť a súhlas inštitucionálnych jednotiek. Avšak toto neznamená, že všetky jednotky musia nevyhnutne vstupovať do transakcie dobrovoľne, pretože niektoré transakcie sú stanovované zákonom. Toto platí hlavne pre určité distribučné transakcie, akými sú platby daní, pokút a sankcií. Avšak zhabanie aktív bez kompenzácie sa nepovažuje za transakciu, dokonca ani keď je stanovené zákonom.

Protizákonné hospodárske kroky sú transakciami iba vtedy, keď do nich vstupujú všetky zainteresované strany dobrovoľne. Takto sú transakciami všetky nákupy, predaje alebo bartre s drogami alebo ukradnutým majetkom, zatiaľ čo krádež transakciou nie je.

1.43.

Ostatné zmeny v aktívach zaznamenávajú zmeny, ktoré nie sú výsledkom transakcií ( 25 ). Sú to buď:

a) ostatné zmeny v objeme aktív a pasív; alebo

b) výnosy a straty z držby.

1.44.

Tieto zmeny je možné zhruba rozdeliť do troch hlavných kategórií:

a) bežné objavenie sa a zánik aktív inak, než transakciami;

b) zmeny v aktívach a pasívach kvôli výnimočným, nepredpokladaným udalostiam;

c) zmeny v klasifikácii a štruktúre.

1.45.

Príklady zmien v rámci kategórie a) sú objavenie alebo vyčerpanie podzemných (nerastných) aktív, a prirodzený rast nekultivovaných biologických zdrojov. Kategória b) obsahuje zmeny (bežne straty) aktív kvôli prírodným katastrofám, vojne alebo vážnym trestným činom ( 26 ). Jednostranné zrušenie dlhu alebo zhabanie aktív bez kompenzácie patria taktiež do kategórie b). Kategória c) pozostáva zo zmien ako následkov reklasifikácie a reštrukturalizácie inštitucionálnych jednotiek alebo aktív a pasív.

1.46.

Výnosy a straty z držby vyplývajú zo zmien v cenách aktív. Vyskytujú sa pri všetkých typoch finančných a nefinančných aktív a pasív. Výnosy a straty z držby sa kumulujú u vlastníka aktív a pasív výhradne ako výsledok držby aktív a pasív v čase, bez ich transformácie akýmkoľvek spôsobom.

Výnosy a straty z držby merané na základe súčasných trhových cien sa nazývajú nominálne výnosy a straty z držby. Tieto je možné rozložiť do neutrálnych výnosov a strát z držby odrážajúcich zmeny vo všeobecnej cenovej úrovni, a do reálnych výnosov a strát z držby odrážajúcich zmeny v relatívnej cene aktív.

1.47.

Zásoby predstavujú držbu aktív a pasív v určitom časovom momente. Zásoby sa zaznamenávajú na začiatku a konci každého účtovného obdobia. Účty, ktoré znázorňujú zásoby, sa nazývajú súvahy ( 27 ).

Zásoby sa taktiež zaznamenávajú pri populácii a zamestnanosti. Avšak takéto zásoby sa zaznamenávajú ako priemer počas účtovného obdobia.

Zásoby sú zaznamenávané pre všetky aktíva v rámci hraníc systému; to jest, pre finančné aktíva a pasíva, nefinančné aktíva, a to tak vyrobené ako aj nevyrobené. Avšak toto pokrytie je obmedzené na tie aktíva, ktoré sú používané v hospodárskej aktivite, a ktoré sú predmetom vlastníckych práv. takto sa zásoby nezaznamenávajú pre aktíva, ako je kapitál ľudských zdrojov a prírodné zdroje, ktoré nie sú nikým vlastnené.

V rámci svojich hraníc je systém vyčerpávajúci, pokiaľ ide o toky ako aj o zásoby. Toto znamená, že všetky zmeny v zásobách je možné plne vysvetliť zaznamenanými tokmi.

Pravidlá účtovania

1.48.

Účet je prostriedkom zaznamenávania daného aspektu hospodárskeho života, použitia zdrojov alebo zmien v aktívach a zmien v pasívach počas účtovného obdobia, alebo zásob aktív a pasív existujúcich na začiatku alebo na konci tohto obdobia.

1.49.

Systém využíva pojem „zdroje“ (príjem) pre pravú stranu bežných účtov, kde sa objavujú také transakcie, ktoré zvyšujú množstvo ekonomickej hodnoty jednotky alebo sektora. Ľavá strana účtov, ktorá sa týka transakcií, ktoré znižujú množstvo ekonomickej hodnoty jednotky alebo sektora sa nazývajú „použitia“ (výdaje).

Pravá strana účtov akumulácie sa nazýva „zmeny pasív a čistej hodnoty“ a ich ľavá strana sa nazýva „zmeny aktív“.

Súvahy sú predkladané s „pasívami a čistou hodnotou“ (rozdiel medzi aktívami a pasívami) na pravej strane a „aktívami“ na strane ľavej. Porovnanie dvoch po sebe idúcich súvah znázorňuje zmeny pasív a čistej hodnoty a zmeny aktív.

1.50.

Pre jednotku alebo sektor je národné účtovníctvo založené na zásade podvojnosti. Každá transakcia musí byť zaznamenaná dvakrát, jeden krát ako zdroj (alebo zmena pasív) a jeden krát ako použitie (alebo zmena aktív). Celková suma transakcií zaznamenaných ako zdroje alebo zmeny pasív a celková suma transakcií zaznamenaných ako použitia alebo zmeny aktív sa musia navzájom rovnať, aby umožnili kontrolu správnosti účtov.

V praxi sú však národné účty - so všetkými jednotkami a sektormi - založené na zásade štvoritého vstupu, keďže väčšina transakcií zahŕňa dve inštitucionálne jednotky. Každá transakcia tohto typu musí byť zaznamenaná dva krát dvoma stranami transakcie. Napríklad sociálna dávka vyplatená v hotovosti vládou pre domácnosť je zaznamenaná na účtoch vlády ako použitie v rámci transferov a negatívna akvizícia aktív v rámci meny a vkladov; v účtoch sektora domácností je to zaznamenané ako zdroj v rámci transferov a akvizícia aktív v rámci meny a vkladov.

Na druhej strane transakcie v rámci jedinej jednotky (ako je spotreba výstupov to istou jednotkou, ktorá ich vyprodukovala) si vyžaduje iba dva vstupy (záznamy), ktorých hodnoty musia byť odhadnuté.

1.51.

S výnimkou niektorých premenných týkajúcich sa populácie a pracovnej sily znázorňuje systém všetky toky a zásoby v menových jednotkách (menovom vyjadrení). Systém sa nepokúša určiť užitočnosť tokov alebo zásob. Namiesto toho sú toky a zásoby merané podľa ich výmennej hodnoty, t. j. hodnoty, za ktorú môžu byť toky alebo zásoby v skutočnosti vymenené za hotovosť. Trh sú teda základnou referenciou ESÚ pre oceňovanie.

1.52.

V prípade menových transakcií a držby hotovosti a pasív sú požadované hodnoty vo väčšine ostatných prípadov priamo dostupné, pričom uprednostňovanou metódou oceňovania je odkaz na trhové ceny analogických tovarov, služieb alebo aktív. Táto metóda sa používa napr. pre bartre a služby obydlí obývaných majiteľmi. Ak nie sú dostupné žiadne trhové ceny analogických výrobkov, napríklad v prípade netrhových služieb poskytovaných vládou, oceňovanie sa má uskutočniť podľa výrobných nákladov. Ak nie je použiteľná ani jedna z týchto dvoch metód, môžu byť toky a zásoby ocenené na úrovni diskontovanej súčasnej hodnoty alebo očakávanej budúcej návratnosti. Avšak kvôli vysokej neistote s tým spojenej je táto posledná metóda odporúčaná len ako posledná možnosť.

1.53.

Zásoby majú byť ocenené v bežných cenách v čase, ku ktorému sa súvaha vzťahuje, a nie v čase výroby alebo získania tovarov alebo aktív, ktoré tvoria zásoby. Niekedy je nevyhnutné oceniť zásoby na úrovni odhadovanej súčasnej odpisovej hodnoty alebo na úrovni výrobných nákladov.

1.54.

Výrobca a užívateľ výrobku zvyčajne vníma jeho hodnotu odlišne, a to kvôli prepravným nákladom, obchodným prirážkam, a daniam po odpočítaní dotácií do výrobkov. Aby sa názory účastníkov transakcie čo možno najviac priblížili, systém zaznamenáva všetky použitia v nákupných cenách, ktoré zahŕňajú prepravné náklady, obchodné prirážky, a dane po odpočítaní dotácií do výrobkov, zatiaľ čo výstupy sú zaznamenané v základných cenách, ktoré tieto súčasti vylučujú.

1.55.

Dovozy a vývozy výrobkov sa zaznamenávajú v hodnotách na hranici. Celkové dovozy a vývozy sa oceňujú na hraničnej colnici vývozcu, alebo v cenách fob (dodané na palubu). Zahraničná preprava a poisťovacie služby medzi hranicami dovozcu a vývozcu sa nezahŕňajú do hodnoty tovarov, ale sú zaznamenávané v rámci služieb. Keďže nemusí byť možné získať hodnoty fob na podrobný rozpis výrobkov, tabuľky obsahujúce podrobnosti o zahraničnom obchode znázorňujú dovozy ocenené na hraničnej colnici dovozcu (v cenách cif, náklady, poistenie, prepravné). Všetky prepravné a poisťovacie služby po hranicu vývozcu sú začlenené do hodnoty dovážaných tovarov. Pokiaľ sa tieto služby týkajú domácich služieb, pri predkladaní sa robí celková úprava fob/cif.

1.56.

Oceňovanie v stálych cenách znamená ohodnotenie tokov a zásob počas účtovného obdobia v cenách predchádzajúceho obdobia. Účelom oceňovania v stálych cenách je rozložiť časové zmeny hodnôt tokov a zásob na zmeny v cene a zmeny v objeme. Toky a zásoby v stálych cenách sa berú v objemovom vyjadrení.

Mnohé toky a zásoby, napr. príjem, nemajú svoj vlastný cenový a kvantitatívny rozmer. Avšak kúpnu sila týchto premenných je možné získať úpravou súčasných hodnôt vhodným cenovým indexom, napr. cenový index konečného domáceho použitia s vyňatím zmien v zásobách. Takto upravené toky a zásoby sa chápu v reálnom vyjadrení. Príkladom je skutočný disponibilný príjem.

1.57.

Systém zaznamenáva toky na kumulačnej báze; to jest vtedy, keď je ekonomická hodnota vytvorená, transformovaná alebo ak zanikne, alebo keď pohľadávky a záväzky vzniknú, sú transformované, alebo zrušené.

Takto je výstup zaznamenaný vtedy, keď je vyprodukovaný, a nie vtedy, keď je nákupcom zaplatený; predaj aktíva je zaznamenaný v čase zmeny majiteľa aktíva a nie v čase vykonania zodpovedajúcej platby. Úrok sa zaznamenáva v účtovnom období kumulácie, bez ohľadu na to, či je v tomto období skutočne aj vyplatený. Zaznamenávanie na kumulačnej báze platí pre všetky toky, menové aj nemenové, vnútrojednotkové aj medzi jednotkami.

Avšak v niektorých prípadoch je nevyhnutné znázorniť určitú pružnosť, pokiaľ ide o čas zaznamenania. Toto platí najmä pre dane a ostatné toky týkajúce sa vlády všeobecne, ktoré často nie sú zaznamenané vo vládnych účtoch na hotovostnej báze. Niekedy je ťažké realizovať presnú transformáciu týchto tokov z hotovostnej báze na bázu kumulačnú. V týchto prípadoch môže preto byť nevyhnutné použiť odhady (zaokrúhlenia). ►M4  Okrem tejto pružnosti týkajúcej sa doby zaznamenávania bolo potrebné z praktických dôvodov súvisiacich s postupom pri nadmernom deficite, definovať osobitné zaznamenávanie daní a sociálnych príspevkov splatných sektoru vlády, takže čisté prijaté/poskytnuté pôžičky verejnej správy (a príslušných sektorov) neobsahujú objemy daní a sociálnych príspevkov, ktoré sa pravdepodobne nevyberú. Ako výnimka zo všeobecnej zásady zaznamenávania transakcií, dane a sociálne príspevky splatné verejnej správe sa môžu zaznamenať očistené od tej časti, ktorá sa pravdepodobne nezinkasuje, alebo, ak sa zahrnie aj táto časť, mala by sa v tom istom účtovnom období kompenzovať kapitálovým transferom z verejnej správy príslušným sektorom. ◄

Každý tok by mal byť zaznamenaný v rovnakom časovom momente pre všetky zainteresované inštitucionálne jednotky a na všetkých dotknutých účtoch. Táto zásada sa môže zdať jednoduchá, ale jej uplatňovanie jednoduché nie je. Inštitucionálne jednotky vždy neuplatňujú rovnaké účtovné pravidlá. Ak aj uplatňujú, môžu sa vyskytnúť rozdiely v skutočnom zaznamenávaní z praktických dôvodov, ako je omeškanie v komunikácii. Následne môžu byť transakcie zaznamenané účastníkmi transakcie v rôznych časoch. Nezrovnalosti musia byť odstránené úpravami.

1.58.

Konsolidácia sa týka vylúčenia, a to tak zo zdrojov aj z použití, tých transakcií, ktoré sa uskutočnia medzi jednotkami, ktoré sú zoskupené, a týka sa aj vylúčenia recipročných finančných aktív a pasív.

Pre subsektory a sektory platí ako zásada, že toky a zásoby medzi spojenými jednotkami nie sú medzi týmito jednotkami konsolidované.

Avšak konsolidované účty môžu byť vytvorené pre doplnkové prezentácie a analýzy. Pri určitých druhoch analýz sú informácie o transakciách týchto (sub)sektorov s ostatnými sektormi a o zodpovedajúcom finančnom postavení dôležitejšie, ako celkové hrubé čísla.

Okrem toho účty a tabuľky znázorňujúce vzťahy veriteľ/dlžník poskytujú podrobný obraz o financovaní hospodárstva a považujú sa za veľmi užitočné pre pochopenie ciest, ktorými sa finančné prebytky presúvajú od konečných veriteľov ku konečným dlžníkom.

1.59.

Jednotlivé sektory alebo jednotky môžu mať ten istý druh transakcie aj ako použitie (výdaj) a ako zdroj (príjem) (napr. platia aj obdržia úrok), a ten istý druh finančného nástroja ako aktívum a aj pasívum.

Systém odporúča hrubé záznamy, odhliadnuc od stupňa výpočtu čistej hodnoty, ktoré je vnútorne daná v samotných klasifikáciách.

V skutočnosti čistá hodnota je implicitná pri viacerých kategóriách transakcií, pričom najzrejmejším príkladom je „zmena zásob“, čo skôr zdôrazňuje analyticky významný aspekt celkovej tvorby kapitálu, než zachytenie denných prírastkov a výberov.

Podobne, až na niekoľko výnimiek, finančný účet a ostatné zmeny na účtoch aktív zaznamenávajú nárasty aktív a záväzkov na báze čistej hodnoty, čím znázorňujú konečné dôsledky týchto typov tokov na konci účtovného obdobia.

1.60.

Pre jednotky (inštitucionálne jednotky, miestne typy činných jednotiek) a pre skupiny jednotiek (inštitucionálne sektory, a širšie aj zvyšok sveta, odvetvia), zaznamenávajú rôzne podúčty transakcie alebo ostatné toky, ktoré sú spojené s určitým konkrétnym aspektom hospodárskeho života (napríklad s výrobou). Takýto súbor transakcií nie je zvyčajne bilančne vyrovnaný; celkové čiastky zaznamenané ako pohľadávky a záväzky sa zvyčajne odlišujú. Preto sa musia zaviesť vyrovnávacie položky. Zvyčajne musí byť vyrovnávacia položka taktiež zavedená medzi celkovými aktívami a celkovými pasívami inštitucionálnej jednotky alebo sektora. Vyrovnávacie položky sú sami o sebe užitočným meradlom hospodárskej výkonnosti. Ak sa sčítajú za celé hospodárstvo, predstavujú významné agregáty.

Súslednosť účtov

1.61.

Systém je vytvorený na súslednosti vzájomne prepojených účtov.

Úplná súslednosť účtov pre inštitucionálne jednotky a sektory je zložená z bežných účtov, akumulovaných účtov a súvah.

Bežné účty sa zaoberajú výrobou, tvorbou, distribúciou a redistribúciou príjmov a požitím príjmov vo forme konečnej spotreby. Akumulačné účty pokrývajú zmeny aktív a pasív a zmeny čistej hodnoty (pre každú inštitucionálnu jednotku alebo skupinu jednotiek rozdiel medzi aktívami a pasívami). Súvahy predstavujú zásoby aktív a pasív a čistú hodnotu.

1.62.

Nie je možné predvídať aby bol úplný súbor účtov, vrátane súvah zostavený pre miestne typy činných jednotiek (KAU), pretože tieto subjekty vo všeobecnosti nemôžu vlastniť tovary alebo aktíva vo vlastnom mene, a nemôžu obdržať či predisponovať (rozdeliť) príjem. Súslednosť účtov pre miestne typy činných jednotiek a odvetví je skrátená na prvé bežné účty: účet výroby a účet tvorby príjmu, ktorých vyrovnávacou položkou je prevádzkový prebytok (zisk).

Účet tovarov a služieb

1.63.

Účet tovarov a služieb znázorňuje pre hospodárstvo ako celok, celkové zdroje (výstup a dovozy) a použitia tovarov a služieb (medzispotreba, konečná spotreba, zmeny zásob, tvorba hrubého fixného kapitálu, akvizície po odpočítaní odpredajov cenností, a vývozy).

Účet zvyšku sveta

1.64.

Účet zvyšku sveta pokrýva transakcie medzi rezidenčnými a nerezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami a s nimi spojenými zásobami aktív a pasív, ak je to relevantné.

Keďže zvyšok sveta má v účtovnej štruktúre podobnú úlohu ako inštitucionálny sektor, účet zvyšku sveta je založený z pohľadu zvyšku sveta. Zdroje zvyšku sveta sa použitím (výdajom) celkového hospodárstva a naopak. Ak je vyrovnávacia položka pozitívna, znamená to prebytok zvyšku sveta a deficit celkového (národného) hospodárstva, a platí opak, ak je vyrovnávacia položka negatívna.

Vyrovnávacie položky

1.65.

Vyrovnávacia položka je účtovným objektom získaným po odpočítaní celkovej hodnoty vstupov na jednej strane účtu od celkovej hodnoty na strane druhej. Nie je možné merať ho nezávisle od ostatných vstupov; ako odvodený vstup odráža uplatňovanie všeobecných pravidiel účtovníctva pre špecifické vstupy na oboch stranách účtu.

Vyrovnávacie položky nie sú iba prostriedkami zabezpečenie rovnováhy účtov. Obsahujú v sebe značné množstvo informácií a zahŕňajú niektoré z najdôležitejších vstupov (záznamov) na účtoch, ako je možné vidieť z nasledovných príkladov vyrovnávacích položiek: pridaná hodnota, prevádzkový prebytok (zisk), disponibilný príjem, úspory, čistá hodnota poskytnutých pôžičiek/prijatých pôžičiek.

Súhrny (agregáty)

1.66.

Agregáty sú zloženými hodnotami, ktoré merajú výsledok aktivity celého hospodárstva hodnoteného z konkrétneho pohľadu; napríklad z hľadiska výstupu, pridanej hodnoty, disponibilného príjmu, konečnej spotreby, úspor, tvorby kapitálu, atď. Hoci nie je výpočet agregátov jediným ani hlavným účelom systému, tento uznáva ich význam ako súhrnných ukazovateľov a kľúčových mierok pre účely makroekonomických analýz a porovnaní v čase a priestore.

Je možné rozlišovať dva typy agregátov:

a) agregáty, ktoré sa týkajú priamo transakcií v systéme, ako sú výstupy tovarov a služieb, skutočná konečná spotreba, tvorba hrubého fixného kapitálu, kompenzácie zamestnancom, atď.;

b) agregáty, ktoré predstavujú vyrovnávacie položky na účtoch, ako sú hrubý domáci produkt v trhových cenách (HDP), prevádzkový zisk celého hospodárstva, národný príjem, národný disponibilný príjem, úspory, bežná zahraničnoobchodná bilancia, čistá hodnota celkového hospodárstva (národné bohatstvo).

1.67.

K užitočnosti celého radu údajov národných účtov sa pridáva ďalší rozmer tým, že sa tieto údaje vypočítavajú na jedného obyvateľa. Pre široké agregáty, akým je HDP alebo národný príjem či konečná spotreba domácností, je spoločným menovateľom celkový počet (rezidentov). Pri rozdelení účtov alebo častí účtov sektoru domácností na subsektory sú taktiež nevyhnutné údaje o počte domácností a počte osôb k nim patriacich v rámci každého subsektora ( 31 ).

1.68.

Rámec vstup-výstup pozostáva z tabuliek ponuky a použitia podľa odvetví, tabuliek spájajúcich tieto tabuľky so sektorovými účtami a symetrických tabuliek podľa homogénnych odborov (výrobkov).

1.69.

Tabuľky ponuky a použitia sú maticami (riadky výrobkov a stĺpce odvetví) znázorňujúcimi rozčlenenie výstupov odvetví podľa typu výrobkov a rozmiestnenie domácich a dovezených tovarov a služieb medzi rôzne priebežné alebo konečné použitia, vrátane vývozov. Tabuľka použitia taktiež znázorňuje podľa odvetví štruktúru výrobných nákladov a vytvorený príjem.

Tabuľky ponuky a použitia sú koordinujúcim rámcom pre všetky tabuľky podľa odvetví a (alebo) podľa výrobkov, ktoré zahŕňajú údaje o pracovných vstupoch, tvorbe hrubého fixného kapitálu, zásobách fixných aktív, podrobných cenových indexoch, a teda podrobne popisujú nákladovú štruktúru, vytvorený príjem, zamestnanosť, produktivitu práce a kapitálovú intenzitu.

1.70.

Je možné spojiť tabuľky ponuky a použitia so sektorovými účtami formou krížovej klasifikácie výstupov, medzispotreby a komponentov pridanej hodnoty podľa sektorov a odvetví.

KAPITOLA 2

JEDNOTKY A ZOSKUPENIA JEDNOTIEK

2.01.

Hospodárstvo krajiny je výsledkom aktivít veľmi veľkého počtu jednotiek, ktoré realizujú nespočetné transakcie rôznych druhov za účelom výroby, financovania, poistenia, prerozdelenia a spotreby.

2.02.

Jednotky a zoskupenia jednotiek použité v národných účtoch musia byť vymedzené s odkazom na druh ekonomickej analýzy, pre ktorú sú určené, a nie v zmysle typov jednotiek zvyčajne využívaných v štatistických dotazníkoch. Tieto posledne menované jednotky (podniky, holdingové spoločnosti, typy činných jednotiek, miestne jednotky, vládne ministerstvá, neziskové organizácie, domácnosti, atď.) nemusia byť vždy dostatočné pre účely národných účtov, keďže sú vo všeobecnosti založené na tradičných kritériách právnej, administratívnej a účtovnej povahy.

Štatistici majú brať do úvahy pojmy jednotiek analýzy používané v ESÚ tak, aby zaistili, že v prehľadoch, v ktorých sa zhromažďujú aktuálne údaje, sú postupne zavádzané všetky informačné prvky potrebné na zhromaždenie údajov založených na jednotkách analýzy používaných v ESÚ.

2.03.

Črtou systému je použitie troch typov jednotiek zodpovedajúcich dvom veľmi odlišným spôsobom ďalšieho delenia hospodárstva. Aby sa analyzovala výroba, je nevyhnutné vybrať jednotky, ktoré zohľadňujú vzťahy technicko-ekonomickej povahy; aby sa analyzovali toky ovplyvňujúce príjem, kapitálové a finančné transakcie a súvahy, je nevyhnutné vybrať jednotky, ktoré umožňujú skúmať vzťahy a správanie medzi hospodárskymi subjektami.

Berúc do úvahy tieto dva ciele, inštitucionálne jednotky vhodné na analýzu ekonomického správania, miestne typy činných jednotiek a jednotky homogénnej výroby vhodné na analýzu technicko-hospodárskych vzťahov, sú vymedzené neskôr v tejto kapitole. V praxi sú tieto tri typy jednotiek vytvárané kombináciou alebo ďalším rozdelením základných jednotiek štatistických dotazníkov, alebo niekedy obdržaných priamo zo štatistických dotazníkov (šetrení, výskumov). Pred uvedením presných definícií týchto troch typov používaných v ESÚ je nevyhnutné definovať limity národného hospodárstva.

2.04.

Jednotky, či už inštitucionálne, miestne typy činných jednotiek alebo jednotky homogénnej výroby, ktoré tvoria hospodárstvo krajiny, a ktorých transakcie sú zaznamenané v ESÚ, s ú ti, ktoré majú centrum hospodárskeho záujmu na hospodárskom území tejto krajiny. Tieto jednotky, známe ako rezidenčné jednotky, môžu ale nemusia mať štátnu príslušnosť tejto krajiny, môžu ale nemusia byť právnickými osobami, a môžu ale nemusia byť prítomné na hospodárskom území krajiny v čase realizácie transakcie. Po takomto vymedzení limitov národného hospodárstva v zmysle rezidenčných jednotiek je nevyhnutné definovať zmysel pojmov hospodárske územie a centrum ekonomického záujmu.

2.05.

Pojem hospodárske územie znamená:

a) geografické územie spravované vládou, v rámci ktorého sa voľne pohybujú osoby, tovary, služby a kapitál;

b) akékoľvek slobodné pásma, vrátane hraničných skladov a tovární pod colnou kontrolou;

c) národné vzdušné pásma a výsostné vody, a kontinentálne šelfy ležiace v medzinárodných vodách, na ktoré má krajina výhradná právo ( 33 );

d) územné enklávy (t. j. geografické územia situované vo zvyšku sveta a používané podľa medzinárodných dohovorov alebo medzištátnych dohôd ústrednými vládnymi agentúrami krajiny (veľvyslanectvami, konzulátmi, vojenskými základňami, vedeckými základňami, atď.);

e) náleziská ropy, zemného plynu, atď. v medzinárodných vodách mimo kontinentálneho šelfu krajiny, obhospodarované jednotkami rezidenčnými na území, ktoré je vymedzené v predchádzajúcich pododsekoch.

2.06.

Hospodárske územie nezahŕňa mimoúzemné enklávy (časti vlastného geografického územia krajiny používané orgánmi štátnej správy iných krajín, inštitúciami Európskej únie, alebo medzinárodnými organizáciami podľa medzinárodných dohovorov alebo dohôd medzi štátmi ( 34 )).

2.07.

Pojem centrum hospodárskeho záujmu naznačuje skutočnosť, že existujú určité miesta v rámci hospodárskeho územia, na ktorom alebo z ktorého sa jednotka zapája, alebo má v úmysle aj naďalej zapájať, do hospodárskych aktivít a transakcií v značnom rozsahu, buď v neurčenom čase, alebo v čase určenom avšak dostatočne dlhom (jeden rok alebo viac). Z toho vyplýva, že jednotka, ktorá realizuje takéto transakcie na hospodárskom území niekoľkých krajín sa považuje za majúcu centrum hospodárskeho záujmu v každej z nich. Vlastníctvo pôdy a budov v rámci hospodárskeho územia sa považuje samo o sebe za postačujúce na to, aby tam mal ich vlastník centrum hospodárskeho záujmu.

2.08.

Na základe týchto definícií je možné jednotky považované za rezidenčné v krajine ďalej rozdeliť na:

a) jednotky, ktoré sa v zásade zapájajú do výroby, financií, poisťovníctva alebo prerozdeľovania vo vzťahu ku všetkým svojim transakciám s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy alebo budov;

b) jednotky, ktoré sa v zásade zapájajú do spotreby ( 35 ), vo vzťahu ku všetkým svojim transakciám s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy alebo budov;

c) všetky jednotky v postavení vlastníka pôdy alebo budov s výnimkou vlastníkov mimoúzemných enkláv, ktoré sú súčasťou hospodárskeho územia iných krajín, alebo sú štátmi sui generis (pozri odsek 2.06).

2.09.

V prípade jednotiek, ktoré sú v zásade zapojené do výroby, financií, poisťovníctva alebo prerozdeľovania vo vzťahu ku všetkým svojim transakciám s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy alebo budov, je možné rozlišovať nasledujúce dva prípady:

a) aktivita vykonávaná výhradne na hospodárskom území krajiny: jednotky , ktoré realizujú takéto aktivity, sú rezidenčnými jednotkami krajiny;

b) aktivita realizovaná počas jedného roka alebo dlhšie na hospodárskom území niekoľkých štátov: iba tá časť jednotky, ktorá má centrum hospodárskeho záujmu na hospodárskom území krajiny, je považovaná za rezidenčnú jednotku. Môže to byť:

1. buď inštitucionálna rezidenčná jednotka (pozri odsek 2.12.), ktorej aktivity realizované počas obdobia jedného roka alebo dlhšie na zvyšku sveta sú vyňaté a ošetrené oddelene ( 36 ) alebo

2. fiktívna rezidenčná jednotka (pozri odsek 2.15), vo vzťahu k aktivite realizovanej v krajine počas doby jedného roka alebo dlhšie jednotkou, ktorá je rezidenčná v inej krajine (36) .

2.10.

V prípade jednotiek, ktoré sú v zásade zapojené do spotreby, s výnimkou ich postavenia ako vlastníka pôdy a budov, domácnosti, ktoré majú centrum ekonomického záujmu v krajine, sa považujú za rezidenčné jednotky, dokonca aj keď cestujú do zahraničia na krátke obdobia (menej ako jeden rok). Tieto zahŕňajú najmä nasledovné:

a) prihraničných robotníkov, t. j. ľudí, ktorí prekračujú hranicu denne na ceste do práce v susednej krajine;

b) sezónnych robotníkov, t. j. ľudí, ktorí opúšťajú krajinu na niekoľko mesiacov, ale na menej ako jeden rok, aby pracovali v inej krajine v sektoroch, v ktorých je opakovane potrebná dodatočná pracovná sila;

c) turistov, pacientov, študentov ( 37 ), úradníkov na stážach, podnikateľov, obchodných cestujúcich, umelcov a členov posádok, ktorí cestujú za hranice;

d) miestne najímaný personál pracujúci v mimoúzemných enklávach zahraničných vlád;

e) personál inštitúcií Európskej únie a civilných či vojenských medzinárodných organizácií, ktoré majú svoje ústredia v mimoúzemných enklávach;

f) úradníkov, civilných alebo vojenských predstaviteľov vlád krajiny (vrátane ich domácností) so sídlom v mimoúzemných enklávach.

2.11.

Všetky jednotky vo svojom postavení majiteľov pôdy a/alebo budov, ktoré tvoria časť hospodárskeho územia, sú považované za rezidenčné jednotky (pozri odsek 2.15) krajiny, v ktorej sú umiestnené dané pozemky alebo budovy.

2.12.



Pojem:

Inštitucionálna jednotka je základným hospodárskym rozhodovacím centrom charakterizovaným jednotným správaním a rozhodovacou samostatnosťou pri výkone svojej hlavnej funkcie. Rezidenčná jednotka sa považuje za inštitucionálnu jednotku, ak má rozhodovaciu samostatnosť vo vzťahu k svojej hlavnej funkcii, a vedie buď súbor účtov, alebo by bolo možné a zmysluplné tak z hospodárskeho, ako aj z právneho hľadiska, zostaviť úplný súbor účtov, ak by sa toto požadovalo.

Aby mohla byť považovaná za autonómnu v rozhodovaní vo vzťahu ku hlavnej funkcii, jednotka musí:

a) byť oprávnená vlastniť tovary alebo aktíva zákonne vo vlastnom mene; takto bude schopná výmeny vlastníctva tovarov alebo aktív pri transakciách s ostatnými inštitucionálnymi jednotkami;

b) byť schopná prijímať hospodárske rozhodnutia a zapájať sa do hospodárskych aktivít, za ktoré môže byť sama braná na zodpovednosť pre zákonom;

c) byť schopná preberať pasíva vo vlastnom mene, pristupovať na ďalšie povinnosti či iné záväzky, a uzatvárať zmluvy.

Aby mohla byť viesť úplný súbor účtov, jednotka musí viesť účtovné záznamy pokrývajúce všetky jej hospodárske a finančné transakcie realizované počas účtovného obdobia, ako aj vypracovávať súvahy aktív a pasív.

2.13.

Nasledovné zásady platia vždy, keď subjekty nemajú zreteľne obe charakteristiky inštitucionálnej jednotky:

a) domácnosti majú vždy samostatnosť v rozhodovaní vo vzťahu k svojim základným funkciám a musia byť preto inštitucionálnymi jednotkami, hoci nevedú úplný súbor účtov;

b) subjekty, ktoré nevedú úplný súbor účtov, a pre ktoré by nebolo možné a zmysluplné zostaviť úplný súbor účtov, ak by sa toto požadovalo, sú kombinované s inštitucionálnymi jednotkami, do účtov ktorých sa začleňujú ich čiastkové účty;

c) subjekty, ktoré pri vedení úplného súboru účtov nemajú samostatnosť v rozhodovaní pri výkone svojich hlavných funkcií sú kombinované s jednotkami, ktoré ich kontrolujú;

d) subjekty, ktoré spĺňajú definíciu inštitucionálnej jednotky, sú tak chápané, aj keď svoje účty nezverejňujú;

e) subjekty tvoriace súčasť skupiny jednotiek zapojených do výroby a vedúcich si úplný súbor účtov sú považované za inštitucionálne jednotky, dokonca ak sa aj vzdali svojej samostatnosti v rozhodovaní v prospech centrálneho orgánu (holdingovej spoločnosti) zodpovedného za všeobecné smerovanie skupiny; holdingová korporácia je sama o sebe považovaná za inštitucionálnu jednotku samostatnú od jednotiek, ktoré kontroluje, pokiaľ nie je uplatniteľné písmeno b);

f) kvázi-korporácie vedú úplný súbor účtov a nemajú samostatné právne postavenie. Avšak vykazujú ekonomické a finančné správanie, ktoré je odlišné od ich vlastníkov a podobné správaniu korporácií. Preto sú považované za majúce samostatnosť v rozhodovaní a sú považované za inštitucionálne jednotky.

2.14.

Holdingové korporácie sú inštitucionálnymi jednotkami, ktorých hlavnou funkciou je kontrolovať a riadiť skupinu dcérskych spoločností.

2.15.

Fiktívne rezidenčné jednotky sú vymedzené ako:

a) tie časti nerezidenčných jednotiek, ktoré majú centrum ekonomického záujmu (väčšinou tie, ktoré sa zapájajú do hospodárskych transakcií po dobu jedného roka alebo dlhšie, alebo ktoré realizujú stavebné aktivity po dobu menej ako jedného roka, ak je výstupom tvorba hrubého fixného kapitálu) na hospodárskom území krajiny;

b) nerezidenčné jednotky vo svojom postavení majiteľa pôdy alebo budov na hospodárskom území krajiny, avšak iba vo vzťahu k transakciám ovplyvňujúcim túto pôdu alebo budovy.

Fiktívne rezidenčné jednotky sú brané za inštitucionálne jednotky, dokonca ak aj vedú iba čiastkové účty a nemusia vždy mať samostatnosť v rozhodovaní.

2.16.

Záverom, za inštitucionálne jednotky je možné považovať nasledovné:

a) jednotky, ktoré majú úplný súbor účtov a samostatnosť v rozhodovaní:

1. súkromné a verejné korporácie;

2. družstvá a spoločnosti s právnou subjektivitou;

3. verejní výrobcovia s právnou subjektivitou podľa osobitných právnych predpisov;

4. neziskové organizácie s právnou subjektivitou;

5. agentúry všeobecnej vlády;

b) jednotky, ktoré majú úplný súbor účtov a ktoré sú považované za majúce samostatnosť v rozhodovaní: kvázi-korporácie

(pozri odsek 2.13 písm. f);

c) jednotky, ktoré nevyhnutne nemusia viesť úplný súbor účtov, avšak ktoré sa dohovorom považované za majúce samostatnosť v rozhodovaní:

1. domácnosti

2. fiktívne rezidenčné jednotky (pozri odsek 2.15).

2.17.

Potreba agregovania znamená, že je nemožné uvažovať o jednotlivých inštitucionálnych jednotkách oddelene; tieto musia byť skombinované do skupín nazývaných inštitucionálne sektory alebo jednoducho sektory, z ktorých niektoré sú rozdelené do subsektorov.



Tabuľka 2.1 - Sektory a subsektory

Sektory a subsektory

Verejný

Národný súkromný

Kontrolovaný zahraničím

Nefinančné korporácie

S.11

S.11001

S. 11 002

S. 11003

Finančné korporácie

S.12

 
 
 

Centrálna banka

S.121

 
 
 

Ostatné menové finančné inštitúcie

S.122

S.12201

S. 12202

S. 12203

Ostatní finanční sprostredkovatelia,

s výnimkou korporácií a penzijných fondov

S.123

S.12301

S.12302

S.12303

Podniky pomocných finančných služieb

S.124

S.12401

S. 12402

S. 12403

Poisťovacie korporácie a penzijné fondy

S.125

S.12501

S.12502

S.12503

Vláda všeobecne

S.13

 
 
 

Centrálna vláda

S.1311

 
 
 

Štátna správa (vláda)

S.1312

 
 
 

Miestna štátna správa

S.1313

 
 
 

Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

 
 
 

Domácnosti

S.14

 
 
 

Zamestnávatelia (vrátane SZČO)

S.141 + S.142

 
 
 

Zamestnanci

S.143

 
 
 

Poberatelia majetkovej renty

S.1441

 
 
 

Poberatelia dôchodkov

S.1442

 
 
 

Poberatelia ostatných prerozdelených príjmov

S.1443

 
 
 

Ostatní

S.145

 
 
 

Neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam

S.15

 
 
 

Zvyšok sveta

S.2

 
 
 

Európska únia

S.21

 
 
 

Členské krajiny Európskej únie

S.211

 
 
 

Inštitúcie EÚ

S.212

 
 
 

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie

S.22

 
 
 

2.18.

Každý zo sektorov a subsektorov zoskupuje inštitucionálnej jednotky, ktoré majú podobný typ ekonomického správania.

Inštitucionálne jednotky sú zoskupené do sektorov na základe typu výrobcu, ktorými sú, a v závislosti na ich hlavnú aktivitu a funkciu, ktoré sa považujú za príznačné pre ich ekonomické správanie.

Sektor je rozdelený na subsektory podľa kritérií relevantných pre daný sektor; toto umožňuje presnejší popis ekonomického správania jednotiek.

Účty za sektory a subsektory zaznamenávajú všetky aktivity, či už hlavné alebo sekundárne, pre pokryté inštitucionálne jednotky.

Každá inštitucionálna jednotka patrí iba do jedného sektora alebo subsektora.

2.19.

Ak je hlavnou funkciou inštitucionálnej jednotky výroba tovarov a služieb, je pri rozhodovaní o začlenení do sektora nevyhnutné rozlišovať v prvom rade typ výrobcu, ku ktorému jednotka patrí.

V ESÚ sa rozlišujú tri typy výrobcov:

a) súkromní a verejní trhoví výrobcovia (pozri odsek 3.24 a tabuľku 3.1 kapitoly 3);

b) súkromní výrobcovia pre vlastné konečné použitie (pozri odsek 3.25 a tabuľku 3.1 kapitoly 3);

c) súkromní a verejní ostatní netrhoví výrobcovia (pozri odsek 3.26 a tabuľku 3.1 kapitoly 3).

Inštitucionálne jednotky, ktoré sú trhovými výrobcami, sú klasifikovaní do sektorov nefinančných korporácií (S.11), finančných korporácií (S.12) alebo domácností (S.14).

Inštitucionálne jednotky, ktoré sú súkromnými výrobcami pre vlastné konečné použitie, sú klasifikované v sektore domácností (S.14) spolu s nezačlenenými podnikmi vlastnenými domácnosťami (pozri odsek 3.30).

Inštitucionálne jednotky, ktoré sú ostatnými netrhovými výrobcami, sú klasifikované v sektore vlády všeobecne (S.13) alebo v sektore neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam (S.15).

2.20.

Tabuľka 2.2. znázorňuje typ výrobcu, hlavné aktivity a funkcie, ktoré sú charakteristické pre každý sektor:



Tabuľka 2.2 - Typ výrobcu, hlavné aktivity a funkcie klasifikované podľa sektorov

Sektor

Typ výrobcu

Hlavná aktivita a funkcia

Nefinančné korporácie (S.11)

(pozri odsek 2.21)

Trhový výrobca

Výroba trhových tovarov a poskytovanie nefinančných služieb

Finančné korporácie (S.12)

(pozri odsek 2.22)

Trhový výrobca

Finančné sprostredkovanie vrátane poistenia, pridružené finančné aktivity

Vláda všeobecne (S.13)

(pozri odsek 2.68)

Verejný iný netrhový výrobca

Výroba a dodávka ostatných netrhových výstupov pre kolektívnu a individuálnu spotrebu a realizácia transakcií zameraných na prerozdelenie národného príjmu a bohatstva

Domácnosti (S.14)

- ako spotrebitelia4.82

 

Spotreba

-  ako podnikatelia

(pozri odsek 2.75)

Trhový výrobca alebo súkromný výrobca pre vlastné konečné použitie

Výroba trhových výstupov a výstupov pre vlastné použitie

Neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam (S.15)

(pozri odsek 2.87)

Súkromný iný netrhový výrobca

Výroba a dodávka ostatných netrhových výstupov pre individuálnu spotrebu

Zvyšok sveta (S.2) je zoskupením inštitucionálnych jednotiek (pozri odsek 2.89), ktoré nie je charakterizované rovnakými cieľmi a typmi správania; zoskupuje spolu nerezidenčné inštitucionálne jednotky, pokiaľ tieto realizujú transakcie s inštitucionálnymi jednotkami.

2.21.

Definícia : Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktorých distribučné a finančné transakcie sú odlišné od transakcií ich majiteľov, a ktoré sú trhovými výrobcami (pozri odseky 3.31, 3.32 a 3.37), ktorých hlavnou aktivitou je výroba tovarov a poskytovanie nefinančných služieb ( 38 ).

2.22.

Sektor nefinančných korporácií taktiež zahŕňa nefinančné kvázi-korporácie.

2.23.

Pojem „nefinančné korporácie“ označuje všetky subjekty považované za nezávislé právnické osoby, ktoré sú trhovými výrobcami, a ktorých hlavnou aktivitou je výroba tovarov a poskytovanie nefinančných služieb.

Inštitucionálne jednotky týmto pokryté sú nasledovné:

a) súkromné a verejné korporácie, ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb;

b) družstvá a spoločnosti s právnou subjektivitou, ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb;

c) verejní výrobcovia s právnou subjektivitou podľa osobitných predpisov, ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb;

d) neziskové organizácie s právnou subjektivitou, ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb ( 39 );

e) holdingové korporácie kontrolujúce (pozri odsek 2.26) skupinu korporácií, ktoré sú trhovými výrobcami, ak je prevažujúcim typom aktivity skupiny korporácií ako celku - merané na základe pridanej hodnoty - výroba tovarov a poskytovanie nefinančných služieb;

f) súkromné a verejné kvázi-korporácie, ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb.

2.24.

Pojem „nefinančné kvázi-korporácie“ označuje všetky subjekty bez nezávislého právneho postavenia, , ktoré sú trhovými výrobcami z rozhodujúcej časti zapojenými do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb, a spĺňajú podmienky spôsobilosti pre kvázi-korporácie (pozri odsek 2.13 písm. f).

Kvázi korporácie musia viesť úplný súbor účtov a byť prevádzkované tak, ako keby boli korporáciami. De facto vzťah k ich vlastníkovi je vzťah korporácie a akcionára.

Takto sú nefinančné kvázi-korporácie vlastnené domácnosťami, vládnymi jednotkami alebo neziskovými organizáciami zoskupené s nefinančnými korporáciami v sektore nefinančných korporácií.

Existencia úplného súboru účtov, vrátane súvah, nie je postačujúcou podmienkou na to, aby boli trhoví výrobcovia braní ako kvázi-korporácie. Preto spoločnosti a verejní výrobcovia, okrem tých, ktorí sú zahrnutí do odseku 2.23 a, b, c a f a jediní vlastníci - dokonca ak aj vedú úplný súbor účtov - nie sú vo všeobecnosti odlišnými inštitucionálnymi jednotkami, pretože nemajú samostatnosť v rozhodovaní, ich riadenie je pod kontrolou domácností, neziskových organizácií alebo vlády, ktorí ich vlastnia.

2.25.

Sektor nefinančných korporácií taktiež zahŕňa všetky fiktívne rezidenčné jednotky (pozri odsek 2.15), ktoré sú podľa dohovoru brané, ako keby boli kvázi-korporáciami.

2.26.

Kontrola nad korporáciou je vymedzená ako schopnosť určovať všeobecnú politiku korporácie výberom vhodných riaditeľov, ak je to nevyhnutné.

Jediná inštitucionálna jednotka (iná korporácia, domácnosť alebo vládna jednotka) má zabezpečenú kontrolu nad korporáciou tým, že vlastní viac ako polovicu akcií s hlasovacím právom, alebo inak kontroluje viac ako polovicu hlasov akcionárov.

Okrem toho vláda má zabezpečenú kontrolu nad korporáciou následkom zvláštneho legislatívneho výnosu alebo nariadenia, ktoré ju splnomocňuje na určovanie politiky korporácie alebo menovanie riaditeľov.

Aby kontrolovala viac ako polovicu hlasov akcionárov, nemusí inštitucionálna jednotka sama o sebe vlastniť žiadne akcie s hlasovacím právom. Korporácia C môže byť dcérskou spoločnosťou inej korporácie B, v ktorej korporácia A vlastní väčšinu akcií s hlasovacím právom.

Korporácia C sa považuje za dcérsku spoločnosť korporácie B keď: buď korporácia B kontroluje viac ako polovicu hlasov akcionárov v korporácii C alebo korporácia B je akcionárom v C s právom menovania alebo odvolania väčšiny riaditeľov v C.

2.27.

Sektor nefinančných korporácií je rozdelený do troch subsektorov:

a) verejné nefinančné korporácie (S.11001);

b) národné (domáce) súkromné nefinančné korporácie (S.11002);

c) zahraničím kontrolované nefinančné korporácie (S.11003).

2.28.



Pojem:

Subsektor verejných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií a kvázi-korporácií, ktoré sú predmetom kontroly (pozri odsek 2.26) zo strany vládnych jednotiek (orgánov).

2.29.

Verejné kvázi-korporácie sú kvázi korporáciami vlastnenými priamo vládnymi jednotkami.

2.30.



Pojem:

Subsektor národných súkromných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií a kvázi-korporácií, ktoré nie sú kontrolované vládou alebo nerezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami. Tento subsektor zahŕňa všetky neziskové organizácie, ktoré sú zahrnuté sektoru nefinančných korporácií (pozri odsek 2.23 písm. d).

Tento subsektor zahŕňa korporácie a kvázi korporácie vo forme podnikov na základe priamych zahraničných investícií (pozri odsek 4.65) neklasifikovaných v subsektore zahraničím kontrolovaných nefinančných korporácií (S.11003).

2.31.



Pojem:

Subsektor zahraničím kontrolovaných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií a kvázi-korporácií, ktoré sú kontrolované nerezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami (pozri odsek 2.26).

Tento subsektor zahŕňa:

a) všetky dcérske spoločnosti nerezidenčných korporácií;

b) všetky korporácie kontrolované nerezidenčnou inštitucionálnou jednotkou, ktorá sama o sebe nie je korporáciou: napríklad, korporácia, ktorá je kontrolovaná zahraničnou vládou; zahŕňa aj korporácie kontrolované skupinou nerezidenčných jednotiek konajúcich v zhode;

c) všetky pobočky alebo nezačlenené zastúpenia nerezidenčných korporácií alebo nezačlenení výrobcovia, ktorí sú fiktívnymi rezidentmi chápanými ako nefinančné kvázi-korporácie (pozri odsek 2.25).

2.32.

Pojem

:

Sektor finančných korporácií (S.12) pozostáva zo všetkých korporácií a kvázi korporácií, ktoré sú v zásade z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania (finanční sprostredkovatelia) a/alebo do pridružených finančných služieb (podniky pomocných/pridružených finančných služieb) ( 40 ).

Finančné sprostredkovanie je aktivitou, v ktorej inštitucionálna jednotka získava finančné aktíva a súčasne preberá záväzky (pasíva) (pozri odsek 2.34) na svoj vlastný účet (pozri odsek 2.33) tým, že sa zapája do finančných transakcií na trhu (pozri odseky 2.37 až 2.38). Aktíva a pasíva finančných sprostredkovateľov majú rôzne charakteristiky zahŕňajúce aj to, že sa prostriedky v procese finančného sprostredkovania transformujú alebo preskupujú s ohľadom na splatnosť, rozsah, riziko ap.

Pridružené finančné služby sú aktivitami úzko spätými s finančným sprostredkovaním, ktoré však sami nie sú týmto finančným sprostredkovaním.

2.33.

Prostredníctvom procesu finančného sprostredkovania sa presúvajú prostriedky medzi tretími stranami s prebytkom na jednej strane a tými, ktorí majú nedostatok prostriedkov na strane druhej. Finančný sprostredkovateľ nekoná jednoducho iba ako agent (zástupca) týchto inštitucionálnych jednotiek, ale sám sa vystavuje riziku tým, že získava finančné aktíva a preberá na seba pasíva na vlastný účet.

2.34.

V procese finančného sprostredkovania môžu byť zahrnuté všetky kategórie pasív s výnimkou kategórie ostatných záväzkov (AF.7).

Finančné aktíva začlenené do procesu finančného sprostredkovania je možné klasifikovať v ktorejkoľvek kategórii, s výnimkou kategórie technických rezerv poistenia (AF.6) avšak vrátane kategórie ostatných pohľadávok (faktoring). Okrem toho môžu finanční sprostredkovatelia investovať svoje prostriedky do nefinančných aktív vrátane nehnuteľností. Avšak aby boli považovaní za finančných sprostredkovateľov, musia korporácie okrem toho preberať aj záväzky (pasíva) na trhu a transformovať prostriedky. Preto sú korporácie obchodujúce iba s nehnuteľnosťami ( ►M11  NACE Rev. 2 ◄ , ►M11  divíziu 68 ◄ ) vylúčené.

2.35.

Primárna funkcia poisťovacích korporácií a penzijných fondov spočíva v zdieľaní rizika. Hlavným záväzkami týchto inštitúcií sú technické rezervy poistenia (AF.6). Proťajškom rezerv sú investície poisťovacích korporácií a penzijných fondov, ktoré preto konajú ako finanční sprostredkovatelia.

2.36.

Podielové fondy primárne preberajú pasíva prostredníctvom emisie akcií (AF.52). Transformujú tieto prostriedky získaním finančných aktív a/alebo nehnuteľností. Podielové fondy sú preto klasifikované ako finanční sprostredkovatelia. Tak ako pri ostatných korporáciách, každá zmena v hodnote ich aktív a pasív, okrem vlastných akcií, je zohľadnená v ich vlastných prostriedkoch (pozri odsek 7.05) pretože sa výška vlastných prostriedkov bežne rovná hodnote akcií podielového fondu, každá zmena v aktívach a pasívach fondu sa odrazí na trhovej hodnote týchto akcií.

Podielové fondy investujúce výhradne do nehnuteľností sa taktiež považujú za finančných sprostredkovateľov.

2.37.

Vo všeobecnosti je finančné sprostredkovanie obmedzené na finančné transakcie na trhu. Inými slovami, získavanie aktív a preberanie pasív sa má realizovať pre širokú verejnosť alebo pre v rámci ne špecifikované a relatívne veľké podskupiny. Ak je aktivita obmedzená na malé skupiny osôb alebo rodín všeobecne, nedochádza k finančnému sprostredkovaniu. Finančné sprostredkovanie najmä nezahŕňa inštitucionálne jednotky poskytujúce pokladničné služby skupine spoločností. Tieto inštitucionálne jednotky sú umiestnené v sektore podľa prevládajúcej funkcie skupiny spoločností v rámci hospodárskeho územia. Avšak v prípadoch, kde sú inštitucionálne jednotky poskytujúce pokladničné služby predmetom finančného dohľadu, klasifikujú sa podľa dohovoru v sektore finančných korporácií.

2.38.

Výnimky zo všeobecného obmedzenia finančného sprostredkovania len na finančné transakcie na trhu môžu existovať. Príkladmi sú komunálne banky a sporiteľne, ktoré sa významne spoliehajú na danú obec, alebo korporácie finančného leasingu závislé od materskej skupiny spoločností pri získavaní alebo investovaní prostriedkov. Avšak ich požičiavanie alebo prijímanie úspor má byť nezávislé na obci alebo materskej skupine, ak majú byť klasifikované ako finanční sprostredkovatelia.

2.39.

Pridružené finančné služby obsahujú pridružené aktivity na realizáciu transakcií s finančnými aktívami a pasívami alebo na transformáciu či preskupovanie prostriedkov. Podniky pomocných finančných služieb sa nevystavujú riziku získavaním aktív či preberaním pasív. Oni iba napomáhajú finančnému sprostredkovaniu.

2.40.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektoru finančných korporácií (S.12) sú nasledovné:

a) súkromné a verejné korporácie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a/alebo do pridružených finančných aktivít;

b) družstvá a spoločnosti s právnou subjektivitou, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a/alebo do pridružených finančných aktivít;

c) verejní výrobcovia s právnou subjektivitou podľa osobitných právnych predpisov, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do finančného sprostredkovania a/alebo do súvisiacich finančných aktivít;

d) neziskové organizácie s právnou subjektivitou, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a/alebo do pridružených finančných aktivít;

e) holdingové korporácie kontrolujúce (pozri odsek 2.14), ak je prevažujúcim typom aktivity skupiny korporácií ako celku finančné sprostredkovanie a/alebo pridružené finančné aktivity;

f) nezačlenené podielové fondy s investičným portfoliom vlastneným skupinou účastníkov, ktorých riadenie sa vo všeobecnosti realizuje inými finančnými korporáciami. Tieto fondy sú inštitucionálnymi jednotkami podľa dohovoru, a sú oddelené od riadenia finančných korporácií.

g) finančné kvázi-korporácie:

1. nezačlenené jednotky z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a podliehajúce riadeniu a dohľadu (vo väčšine prípadov klasifikované v subsektore ostatných menových finančných inštitúcií alebo poisťovacích korporácií či subsektore penzijných fondov) sa považujú za samostatné v rozhodovaní a majúce samostatné riadenie nezávislé od ich vlastníkov. Ich ekonomické a finančné správanie je podobné správaniu finančných korporácií. Sú preto chápané ako oddelené inštitucionálne jednotky.

2. ostatné nezačlenené jednotky z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania ale nepodliehajúce riadeniu a dohľadu sú považované za finančné kvázi-korporácie iba vtedy, ak spĺňajú podmienky pre spôsobilosť kvázi-korporácií (pozri odsek 2.13 písm. f));

3. nezačlenené jednotky z rozhodujúcej časti zapojené do pridružených finančných aktivít sú považované za finančné kvázi-korporácie iba vtedy, ak spĺňajú podmienky pre spôsobilosť kvázi-korporácií (pozri odsek 2.13 písm. f)).

2.41.

Sektor finančných korporácií je rozdelený do piatich subsektorov:

a) centrálna banka (S.121);

b) ostatné menové finančné inštitúcie (S.122);

c) ostatní finanční sprostredkovatelia, s výnimkou korporácií a penzijných fondov (S.123);

d) podniky pomocných finančných služieb (S.124);

e) poisťovacie korporácie a penzijné fondy (S.125).

Sektor ostatných menových finančných inštitúcií sa považuje za ekvivalentný so subsektorom ostatných vkladových korporácií tak, ako je tento vymedzený v SNÚ 1993 body 4.88 až 4.94. Zatiaľ čo pojem ostatných menových finančných inštitúcií má za cieľ (pozri odsek 2.48) pokryť tých finančných sprostredkovateľov, prostredníctvom ktorých sa prenášajú dopady menovej politiky centrálnej banky na ostatné subjekty hospodárstva, subsektor ostatných vkladových korporácií je vymedzený v SNÚ 1993 s odkazom na opatrenia pre peniaze všeobecne. Kombinované subsektory S.121 a S.122 sa zhodujú s menovými finančnými inštitúciami pre štatistické účely tak, ako je to vymedzené v Európskom menovom inštitúte (pozri odsek 2.49).

2.42.

S výnimkou subsektora S.121 môže byť každý subsektor ďalej delený na:

a) verejné finančné korporácie;

b) národné (domáce) súkromné finančné korporácie;

c) zahraničím kontrolované finančné korporácie.

Kritériá pre toto ďalšie delenie sú rovnaké, ako pre nefinančné korporácie (pozri odesky 2.26 až 2.31).

2.43.

Holdingové korporácie, ktoré iba kontrolujú a usmerňujú skupinu dcérskych spoločností z rozhodujúcej časti zapojených do finančného sprostredkovateľstva a/alebo pridružených finančných služieb, sú klasifikované v subsektore ostatných finančných sprostredkovateľov s výnimkou poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.123) ( 41 ). Avšak holdingové korporácie, ktoré sú sami o sebe finančnými korporáciami, majú byť umiestnené do subsektorov podľa hlavného typu finančnej aktivity.

2.44.

Neziskové organizácie s právnou subjektivitou slúžiace potrebám finančných korporácií, avšak nezapojené do finančného sprostredkovania a pridružených finančných aktivít, sú klasifikované v subsektore podnikov pomocných finančných služieb (S.124).

2.45.



Pojem:

Subsektor centrálnej banky (S.121) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázi-korporácií, ktorých hlavnou funkciou je emitovať menu, zachovávať vnútornú a vonkajšiu hodnotu meny a prechovávať časť alebo všetky medzinárodné rezervy krajiny.

2.46.

Nasledovní finanční sprostredkovatelia sú klasifikovaní v subsektore S.121:

a) národná centrálna banka, taktiež v prípade, ak je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk;

b) centrálne menové orgány v zásade verejnoprávneho pôvodu (t. j. orgány spravujúce devízy alebo emitujúce menu), ktoré vedú úplný súbor účtov a majú samostatnosť v rozhodovaní vo vzťahu k centrálnej vláde. Väčšinou sú tieto aktivity realizované buď v rámci centrálnej vlády alebo v rámci centrálnej banky. V týchto prípadoch neexistujú žiadne oddelené inštitucionálne jednotky.

2.47.

Subsektor S.121 nezahŕňa agentúry a orgány, iné ako centrálna banka, ktoré regulujú alebo dohliadajú na finančné korporácie alebo finančné trhy. Sú klasifikované v subsektore S.124 (pozri odsek 2.58 písm. g) ( 42 ).

2.48.



Definícía:

Subsektor ostatné menové finančné inštitúcie (S.122) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázi-korporácií, s výnimkou tých klasifikovaných v subsektore centrálna banka, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a ktorých podnikanie spočíva v prijímaní vkladov a/alebo substitútov blízkych vkladom od inštitucionálnych jednotiek iných ako sú menové inštitucionálne jednotky, a poskytovať na svoj vlastný účet pôžičky a/alebo realizovať investície do cenných papierov.

2.49.

Menové finančné inštitúcie (MFI) obsahujú subsektor centrálnej banky (S.121) a subsektor ostatné menové finančné inštitúcie (S.122), a zhoduje sa s menovými finančnými inštitúciami pre štatistické účely tak, ako sú vymedzené EMI (pozri odsek 2.41).

2.50.

MFI nemožno opísať jednoducho ako „banky“, pretože môžu zahŕňať aj niektoré finančné korporácie, ktoré sa nemôžu nazývať bankami, pričom niektorým z nich to v niektorých krajinách ani nemusí byť dovolené, zatiaľ čo iné finančné korporácie popisujúce sami seba ako banky nie sú v skutočnosti MFI. Vo všeobecnosti sú v subsektore S.122 klasifikovaní nasledovní finanční sprostredkovatelia:

a) komerčné banky, „univerzálne banky“, viacúčelové banky;

b) sporiteľne (vrátane spravovaných podielnických sporiteľní, klasických sporiteľní a pôžičkových združení);

c) poštové žíro inštitúcie, poštové banky, žíro banky;

d) vidiecke kreditné banky, poľnohospodárske kreditné banky;

e) družstevné kreditné banky, kreditné združenia;

f) špecializované banky (obchodné banky, emisné domy, súkromné banky).

2.51.

Nasledovní finanční sprostredkovatelia môžu byť tiež klasifikovaní v subsektore S.122, ak je ich podnikaním obdržanie splatných prostriedkov od verejnosti, či už vo forme vkladov alebo v inej forme, akou je priebežné vydávanie dlhopisov a ostatných porovnateľných cenných papierov. Inak by mali byť klasifikované v subsektore S.123:

a) korporácie zapojené do poskytovania hypoték (vrátane stavebných družstiev, hypotekárnych bánk a hypotekárnych kreditných inštitúcií);

b) podielové fondy (vrátane investičných fondov, jednotkových podielových fondov a iných schém kolektívneho financovania, napr. podnikov kolektívneho investovania v prevoditeľných cenných papieroch — UCIT);

c) obecné kreditné inštitúcie.

2.52.

Subsektor S.122 nezahŕňa:

a) holdingové korporácie, ktoré iba kontrolujú a usmerňujú skupinu pozostávajúcu prevažne z ostatných menových finančných inštitúcií, a ktoré nie sú sami o sebe finančnými inštitúciami. Sú klasifikované v subsektore S.123 (pozri odsek 2.43);

b) neziskové organizácie s právnou subjektivitou a slúžiace ostatným menovým finančným inštitúciám, avšak nezapojené do finančného sprostredkovania. Sú klasifikované v subsektore S.124 (pozri odsek 2.44).

2.53.



Pojem:

Subsektor ostatní finanční sprostredkovatelia, s výnimkou poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.123) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázi-korporácií, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania tým, že preberajú záväzky vo forme inej ako mena, vklady a/alebo vkladom blízke substitúty od inštitucionálnych jednotiek iných ako sú menové finančné inštitúcie, alebo vo forme technických rezerv poistenia.

2.54.

Subsektor S.123 zahŕňa rôzne typy finančných sprostredkovateľov, najmä takých, ktorí sa zaoberajú prevážne dlhodobým financovaním. Vo väčšine prípadov tak dlhodobá splatnosť tvorí základ pre odlíšenie od subsektoru ostatných menových finančných inštitúcií. Hranice s poisťovňami a penzijnými fondmi môže byť určená neexistenciou záväzkov vo forme poistných technických rezerv.

2.55.

Najmä nasledovné finančné korporácie a kvázi-korporácie sú klasifikované v subsektore S.123, pokiaľ nie sú MFI (menovými finančnými inštitúciami):

a) korporácie zapojené do finančného leasingu;

b) korporácie zapojené do splátkového predaja a poskytovania osobných alebo komerčných financií (vo forme pôžičiek);

c) korporácie zapojené do faktoringu;

d) dealeri cenných papierov a derivátov (na vlastný účet);

e) špecializované finančné korporácie, ako sú spoločnosti rizikového a akciového kapitálu, a spoločnosti financovania vývozu/dovozu;

f) finančné korporácie vytvorené na držbu kapitalizovaných aktív;

g) finanční sprostredkovatelia, ktorí prijímajú vklady a vkladom blízke substitúty iba od MFI;

h) holdingové korporácie, ktoré iba kontrolujú a usmerňujú skupinu dcérskych spoločností z rozhodujúcej časti zapojených do finančného sprostredkovateľstva a/alebo pridružených finančných služieb, avšak sami o sebe nie sú finančnými korporáciami (pozri odsek 2.43).

2.56.

Subsektor S.123 nezahŕňa neziskové organizácie s právnou subjektivitou slúžiace ostatným finančným sprostredkovateľom s výnimkou poisťovacích korporácií a penzijných fondov, avšak nezapojených do finančného sprostredkovania. Tieto sú klasifikované v subsektore S.124 (pozri odsek 2.44).

2.57.



Pojem:

Subsektor podniky pomocných finančných služieb (S.124) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázi korporácií, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do pomocných (pridružených) finančných aktivít, to jest aktivít úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však nie sú samotným finančným sprostredkovaním (pozri odsek 2.39).

2.58.

V subsektore S.124 sú najmä klasifikované nasledovné finančné korporácie a kvázi korporácie:

a) poisťovací brokeri, záchranní a havarijní poisťovací komisári, poisťovací a penzijní konzultanti, atď.

b) úveroví brokeri, brokeri s cennými papiermi, poisťovací poradcovia, atď.;

c) zakladacie spoločnosti, ktoré spravujú emisiu cenných papierov;

d) korporácie, ktorých hlavnou úlohou ja ručenie indosamentom, zmenkami a podobnými nástrojmi;

e) korporácie, ktoré spravujú deriváty a zaisťovacie inštrumenty, ako sú svopy, opcie a termínované obchody (bez ich emisie);

f) korporácie poskytujúce infraštruktúru pre finančné trhy;

g) ústredné orgány dohľady nad finančnými sprostredkovateľmi a finančnými trhmi, ak sú tieto oddelenými inštitucionálnymi jednotkami;

h) manažéri penzijných fondov, podielových fondov, atď.;

i) korporácie poskytujúce burzové a poisťovacie devízové operácie;

j) neziskové organizácie s právnou subjektivitou slúžiace finančným korporáciám, avšak nezapojené do finančného sprostredkovania, alebo pomocných (pridružených) finančných aktivít (pozri odsek 2.44).

2.59.

Subsektor S.124 nezahŕňa holdingové korporácie, ktoré iba kontrolujú a usmerňujú skupinu dcérskych spoločností z rozhodujúcej časti zapojených do pomocných finančných aktivít, ktoré však nie sami o sebe podnikmi pomocných finančných služieb. sú klasifikované v subsektore S.123 (pozri odsek 2.43).

2.60.



Pojem:

Subsektor poisťovacie korporácie a penzijné fondy (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázi korporácií, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania v dôsledku zdieľania (rozloženia) rizík (pozri odsek 2.35).

2.61.

Spravované poisťovacie zmluvy sa môžu vzťahovať na jednotlivcov a/alebo skupiny, s účasťou vyplývajúcou zo všeobecných povinností uložených vládou alebo bez nej. Okrem toho zmluvy sociálneho poistenia (pozri odseky 4.83 až 4.91) predstavujú niekedy značnú časť spravovaných zmlúv.

2.62.

Subsektor S.125 zahŕňa tak korporácie povinného poistenia ako aj zaisťovacie korporácie.

2.63.

Subsektor S.125 nezahŕňa:

a) inštitucionálne jednotky, ktoré spĺňajú obe kritériá uvedené v odseku 2.74 sú klasifikované v subsektore S.1314;

b) inštitucionálne jednotky, ktoré iba kontrolujú alebo usmerňujú skupinu pozostávajúcu z prevažne poisťovacích korporácií a penzijných fondov, avšak ktoré samotné nie sú poisťovacími korporáciami alebo penzijnými fondmi. Tieto sú klasifikované v subsektore S.123 (pozri odsek 2.43);

c) neziskové organizácie s právnou subjektivitou slúžiace poisťovacím korporáciám a penzijným fondom , avšak nezapojené do finančného sprostredkovania. Tieto sú klasifikované v subsektore S.124 (pozri odsek 2.44).

2.64.

Subsektor poisťovacie korporácie a penzijné fondy je možné ďalej rozdeliť na:

a) poisťovacie korporácie;

b) (autonómne) penzijné fondy.

Autonómne penzijné fondy sú penzijné fondy, ktoré majú samostatnosť (autonómiu) v rozhodovaní a vedú úplný súbor účtov. Sú preto inštitucionálnymi jednotkami. Neautonómne penzijné fondy nie sú inštitucionálnymi jednotkami a zostávajú súčasťou inštitucionálnej jednotky, ktorá ich zakladá.

2.65.

Riziká týkajúce sa jednotlivcov alebo skupín možno zahrnúť do aktivít korporácií životného a neživotného poistenia. Niektoré poisťovacie korporácie môžu obmedzovať svoje aktivity iba na skupinové zmluvy. Tieto korporácie môžu poisťovať každú skupinu.

2.66.

Penzijné fondy možno opísať ako inštitúcie, ktoré poisťujú skupinové riziká vzťahujúce sa na sociálne riziká a potreby (pozri odsek 4.84) poistených osôb. Typickými skupinami účastníkov v takýchto poistkách sú zamestnanci jediného podniku alebo skupiny podnikov, zamestnanci odvetvia alebo odboru, a osoby majúce tú istú profesiu. Výhody zahrnuté do poisťovacej zmluvy môžu začleňovať aj plnenia, ktoré sa zaplatia po smrti poistenca jeho vdove (vdovcovi) a deťom (najmä v prípade smrti pri výkone služby), plnenia, ktoré sa zaplatia po odchode do dôchodku a plnenia, ktoré sa zaplatia po tom, čo sa poistenec stal zdravotne postihnutým.

2.67.

V niektorých krajinách je všetky tieto typy poistenia možné poistiť rovnako ak v korporáciách životného poistenia a penzijných fondoch. V iných krajinách musia byť niektoré z druhov týchto rizík poistené prostredníctvom korporácií životného poistenia. V porovnaní s korporáciami životného poistenia sú tu penzijné fondy obmedzené (zákonom) len na konkrétne skupiny zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb.

2.68.



Pojem:

Sektor vlády všeobecne (S.13) zahŕňa všetky inštitucionálne jednotky, ktoré sú ostatnými netrhovými výrobcami (pozri odsek 3.26), a ktorých výstupy sú určené pre individuálnu a kolektívnu spotrebu, a sú z rozhodujúcej časti financované povinnými platbami vykonávanými jednotkami patriacimi do iných sektorov, a/alebo všetkými inštitucionálnymi jednotkami z rozhodujúcej časti zapojenými do redistribúcie národného dôchodku a bohatstva.

2.69.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektoru S.13 sú nasledovné:

a) subjekty vlády všeobecne (s výnimkou výrobcov organizovaných ako verejné korporácie alebo s právnou subjektivitou podľa osobitných právnych predpisov, alebo kvázi korporácie tam, kde je ktorýkoľvek z nich klasifikovaný v nefinančnom alebo finančnom sektore), ktoré spravujú a financujú skupinu aktivít, čím poskytujú hlavne netrhové tovary a služby určené k prospechu spoločenstva ( 43 );

b) neziskové organizácie s právnou subjektivitou, ktoré sú ostatnými netrhovými výrobcami, a ktoré sú kontrolované a z rozhodujúcej časti financované vládou všeobecne;

c) autonómne penzijné fondy, ak sú splnené dve podmienky odseky 2.74.

2.70.

Sektor vlády všeobecne je rozdelený do nasledovných subsektorov:

a) centrálna vláda (S.1311);

b) štátna správa (S1312);

c) miestna štátna správa (S1313);

d) fondy sociálneho zabezpečenia (S1314).

2.71.



Pojem:

Subsektor ústredná vláda zahŕňa všetky administratívne ministerstvá štátu a ostatné centrálne agentúry, ktorých právomoc je bežne rozložená na celé hospodárske územie, s výnimkou správy fondov sociálneho zabezpečenia.

Do subsektoru S.1311 sú zahrnuté tie neziskové organizácie, ktoré sú kontrolované a z rozhodujúcej časti financované ústrednou vládou, a ktorých právomoc je rozložená na celé hospodárske územie.

2.72.



Pojem:

Subsektor štátnej správy pozostáva z jednotiek štátnej správy, ktoré sú oddelenými inštitucionálnymi jednotkami vykonávajúcimi niektoré z funkcií vlády na úrovni nižšej ako je ústredná vláda a vyššej, ako je úroveň vládnych inštitucionálnych jednotiek existujúcich na miestnej úrovni, s výnimkou správy fondov sociálneho zabezpečenia.

Do subsektoru S.1312 sú zahrnuté tie neziskové organizácie, ktoré sú kontrolovanými a z rozhodujúcej časti financované jednotkami štátnej správy, a ktorých právomoc je obmedzená na jednotlivé hospodárske územia vo vnútri štátov.

2.73.



Pojem:

Subsektor miestna štátna správa zahŕňa tie typy verejnej správy, ktorých právomoc je rozložená iba na určitú miestnu časť hospodárskeho územia, s výnimkou miestnych agentúr a fondov sociálneho zabezpečenia.

Do subsektoru S.1313 sú zahrnuté tie neziskové organizácie, ktoré sú kontrolované a z rozhodujúcej časti financované miestnou štátnou správou, a ktorých právomoc je obmedzená na jednotlivé hospodárske územia miestnej štátnej správy.

2.74.



Pojem:

Subsektor fondy sociálneho zabezpečenia zahŕňa všetky centrálne, štátne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou aktivitou je poskytovanie sociálnych dávok, a ktoré spĺňajú každé z dvoch nasledujúcich kritérií:

a)  zákonom alebo nariadením sú určité skupiny populácie povinné zúčastňovať sa schémy alebo platiť príspevky;

b)  Vláda všeobecne je zodpovedná za správu inštitúcie vo vzťahu k vyrovnaniu alebo schvaľovaniu príspevkov a dávok nezávisle od svojej úlohy dozorného orgánu alebo zamestnávateľa (pozri odsek 4.89).

Zvyčajne nie je žiadne priame spojenie medzi výškou príspevku plateného jednotlivcom a rizikom, ktorému je tento jednotlivec vystavený.

2.75.



Pojem:

Sektor domácností (S.14) pokrýva jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov ako spotrebiteľov, a alternatívne tiež ako podnikateľov produkujúcich trhové tovary a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že v posledne menovanom prípade zodpovedajúce aktivity nie sú aktivitami oddelených subjektov považovaných za kvázi korporácie. Taktiež zahŕňa jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov ako výrobcov tovarov a nefinančných služieb výhradne pre svoju vlastnú konečnú spotrebu (použitie) (pozri odseky 3.20, 3.25 a 3.30).

Domácnosti ako spotrebiteľov je možné definovať ako malé skupiny osôb, ktoré zdieľajú spoločné ubytovacie priestory, ktorí si delia časť alebo celý svoj príjem a bohatstvo, a ktorí spotrebúvajú určité typy tovarov a služieb kolektívne, hlavne ide o bývanie a stravu. Je možné pridať aj kritériá rodiny a citových väzieb.

Hlavné zdroje týchto jednotiek sú odvodené od kompenzácií zamestnancom, príjmu z majetku, transferov z ostatných sektorov alebo obdržania či odpredaja trhových výrobkov či obdržanie výnosov z výstupu v podobe výrobkov pre vlastnú konečnú spotrebu.

2.76.

Sektor domácností zahŕňa:

a) jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorých hlavnou funkciou je spotreba;

b) osoby žijúce trvalo v inštitúciách, ktoré nemajú žiadnu alebo majú len malú samostatnosť v krokoch alebo rozhodnutiach ekonomickej povahy (napr. členovia náboženských rádov žijúci v kláštoroch, dlhodobo hospitalizovaní pacienti, väzni vo výkone dlhodobých trestov, staré osoby žijúce trvale v domovoch dôchodcov). Takíto ľudia sa spolu považujú za tvoriacich inštitucionálnu jednotku, to jest za jedinú domácnosť;

c) jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorých hlavnou funkciou je spotreba, a ktorí produkujú tovary a nefinančné služby výhradne pre vlastné konečné použitie; iba dve kategórie služieb produkovaných pre vlastnú konečnú spotrebu sú začlenené do systému: služby obydlí obývaných majiteľmi a domáce služby produkované platenými zamestnancami;

d) výhradní majitelia - podniky jednotlivcov a obchodné spoločnosti bez samostatného právneho postavenia - iné ako kvázi korporácie - ktoré sú trhovými výrobcami;

e) neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam, bez právnej subjektivity, alebo tie, ktoré majú toto postavenie ale majú malý význam (pozri odsek 2.88).

2.77.

Sektor domácností je ďalej rozdelený do šiestich subsektorov:

a) zamestnávatelia (vrátane SZČO) (S.141 + S.142);

b) zamestnanci (S.143);

c) poberatelia dôchodkovej renty (S.1441);

d) poberatelia dôchodkov (S.1442);

e) poberatelia ostatných prerozdelených príjmov (S.1443);

f) ostatní (S.145).

2.78.

Domácnosti sú rozdelené do subsektorov podľa najväčších príjmových kategórií (príjem zamestnávateľov, kompenzácie zamestnancom, atď.) domácností ako celku. Ak sa v jednej domácnosti vyskytuje viac ako jeden príjem daného druhu, klasifikácia musí byť založená na celkovom príjme domácnosti v rámci každej kategórie.

2.79.



Pojem:

Subsektor zamestnávatelia (vrátane SZČO) pozostáva zo skupiny domácností pri ktorých znamenajú (zmiešané) príjmy (B.3) akumulujúce sa u vlastníkov neregistrovaných domácich podnikov z ich aktivít v postavení výrobcov trhových tovarov alebo služieb s alebo bez platených zamestnancov najväčší zdroj príjmu pre domácnosť ako celok aj vtedy, keď nepredstavuje viac ako polovicu celkového príjmu domácnosti.

2.80.



Pojem:

Subsektor zamestnanci pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem kumulujúci sa z kompenzácií zamestnancom (D.1) hlavným zdrojom pre domácnosť ako celok.

2.81.



Pojem:

Subsektor poberatelia dôchodkovej renty pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem z majetku (D.4) najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

2.82.



Pojem:

Pododvetvie poberatelia dôchodkov pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem kumulujúci sa z dôchodkov najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

Penzijné domácnosti sú domácnosti, ktorých najväčšia časť príjmu pozostáva zo starobných alebo iných dôchodkov, vrátane dôchodkov od predchádzajúcich zamestnávateľov.

2.83.



Pojem:

Subsektor poberatelia ostatných prerozdelených príjmov pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem kumulujúci sa z ostatných bežných transferov najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

Ostatné bežné transfery sú všetky bežné transfery iné ako príjem z majetku, dôchodkov a príjem osôb trvale žijúcich v inštitúciách.

2.84.



Pojem:

Subsektor ostatní pozostáva z osôb žijúcich trvale v inštitúciách.

Osoby žijúce trvale v inštitúciách sú klasifikované osobitne, pretože kritérium najväčšieho zdroja príjmov neumožňuje zmysluplnú klasifikáciu týchto osôb do jedného z predchádzajúcich sektorov.

2.85.

Ak hlavný zdroj príjmu domácnosti ako celku nie je dostupný pre účely sektorovej klasifikácie, predstavuje príjem referenčnej osoby druhú najlepšiu charakteristiku, ktorá sa má pre klasifikačné účely použiť. Referenčná osoba domácnosti je za bežných okolností osoba s najväčším príjmom. Ak nie je posledne menovaná informácia dostupná, pre účely rozdelenia domácností na subsektory sa použije príjem tej osoby, ktorá prehlási, že je referenčnou osobou.

2.86.

Avšak vhodné a potrebné môžu byť aj ďalšie kritériá pre rôzne analýzy alebo ako základ pre strategické rozhodovanie, napr. rozčlenenie domácností ako podnikateľov podľa aktivity: poľnohospodárske domácnosti, nepoľnohospodárske domácnosti (priemysel, služby).

2.87.

Pojem : Sektor neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam (NISD) (S.15) pozostáva z organizácií s právnou subjektivitou, ktoré slúžia domácnostiam a ktoré sú ostatnými súkromnými netrhovými výrobcami (pozri odsek 3.32). Ich hlavné zdroje okrem zdrojov získaných z občasných predajov, sú získané z dobrovoľných príspevkov v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, z platieb realizovaných vládou všeobecne ( 44 ) a z majetkových príjmov.

2.88.

Tam, kde tieto inštitúcie nie sú veľmi významné, nie sú do tohto sektoru zahrnuté, pričom ich transakcie sú zmiešané s transakciami domácností (S.14).

Sektor NISD zahŕňa nasledovné hlavné typy NISD, ktoré poskytujú netrhové tovary a služby domácnostiam:

a) odbory, odborné alebo humanitné združenia, spotrebiteľské združenia, politické strany, cirkvi alebo náboženské spoločnosti (vrátane tých, ktoré sú financované avšak nie kontrolované vládou), a spoločenské, kultúrne, rekreačné a športové kluby;

b) dobročinné spolky, organizácie úľavy a pomoci financované dobrovoľnými prevodmi v hotovosti alebo v naturáliách od iných inštitucionálnych jednotiek.

Sektor S.15 zahŕňa agentúry dobročinnosti, úľavy a pomoci slúžiace nerezidenčným jednotkám a vylučuje subjekty, kde dáva členstvo nárok na vopred určený súbor tovarov a služieb.

2.89.

Pojem : Zvyšok sveta (S.2) je zoskupením jednotiek bez akýchkoľvek charakteristických funkcií alebo zdrojov; pozostáva z nerezidenčných jednotiek ( 45 ), pokiaľ sú tieto zapojené do transakcií s rezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami, alebo pokiaľ iné hospodárske prepojenia s rezidenčnými jednotkami. Jeho účty poskytujú celkový pohľad na hospodárske vzťahy spájajúce národné hospodárstvo so zvyškom sveta.

2.90.

Zvyšok sveta nie je sektorom, pre ktorý sa musí viesť úplný súbor účtov, hoci je často vhodné opísať zvyšok sveta tak, ako keby to bol sektor. Sektory sa získavajú rozčlenením celkového hospodárstva tak, aby sa získali homogénnejšie skupiny rezidenčných inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú podobné, pokiaľ ide o ich ekonomické správanie, ciele a funkcie. Toto nie je prípad pre sektor zvyšku sveta: tam sú zaznamenané transakcie a ostatné toky nefinančných a finančných korporácií, neziskových organizácií, domácností a vlády všeobecne s nerezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami a ostatnými hospodárskymi vzťahmi medzi rezidentmi a nerezidentmi, napr. nároky rezidentov a nerezidentov.

2.91.

Je potrebné poznamenať, že pravidlo podľa ktorého účty zvyšku sveta zahŕňajú iba transakcie realizované medzi rezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami a nerezidenčnými jednotkami, podlieha nasledujúcim dvom výnimkám:

a) služby prepravy (po hranicu vyvážajúcej krajiny) poskytované rezidenčnými jednotkami vo vzťahu k dovážaným tovarom sú znázornené na účtoch zvyšku sveta v dovozných cenách FOB, hoci sú produkované rezidenčnými jednotkami (pozri odsek 3.144);

b) transakcie so zahraničnými aktívami medzi rezidentmi patriacimi do odlišných sektorov sú znázornené v podrobných finančných účtoch zvyšku sveta; hoci neovplyvňujú finančné postavenie krajiny vo vzťahu ku zvyšku sveta, ovplyvňujú finančné vzťahy jednotlivých sektorov so zvyškom sveta;

c) transakcie s pasívami krajiny medzi nerezidentmi patriacimi do odlišných geografických zón sú znázornené v geografickom rozčlenení účtov zvyšku sveta. Hoci tieto transakcie neovplyvňujú celkové pasíva krajiny voči zvyšku sveta, ovplyvňujú pasíva k rôznym častiam sveta.

2.92.

Sektor zvyšku sveta (S.2) sa ďalej delí na:

a) Európsku úniu (S.21)

1. členské štáty Európskej únie (S.211);

2. inštitúcie Európskej únie (S.212);

b) tretie krajiny a medzinárodné organizácie (S.22).

2.93.

Nasledujúci prehľad a odseky 2.94 až 2.101 zhrnujú základné zásady klasifikácie výrobných jednotiek do sektorov pri použití štandardnej terminológie na opis hlavných typov inštitúcií.

2.94.

Súkromné a verejné korporácie, ktoré sú trhovými výrobcami, sú klasifikované takto:

a) tie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do výroby tovarov a nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. a));

b) tie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odseky 2.40 písm. a) a 2.40 písm. f)).

2.95.

Družstvá a obchodné spoločnosti s právnou subjektivitou (právnické osoby), ktoré sú trhovými výrobcami, sú klasifikované takto:

a) tie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do výroby tovarov a nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. b));

b) tie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odsek 2.40 písm. b)).



Tabuľka 2.3. - Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné právne formy vlastníctva

Typ výrobcuŠtandardný právny popis

Trhoví výrobcovia hlavne zapojení do výroby tovarov a nefinančných služieb

Trhoví výrobcovia hlavne zapojení do finančného sprostredkovateľstva

Ostatní netrhoví výrobcovia

Verejní výrobcovia

(pozri odsek 3.28)

Súkromní výrobcovia

(pozri odsek 3.29)

Súkromné a verejné korporácie

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. a))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. a) a f))

 
 

Družstvá a obchodné organizácie s právnou subjektivitou

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. b))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. b))

 
 

Verejní výrobcovia s právnou subjektivitou podľa osobitných právnych predpisov

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. c))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. c))

 
 

Verejní výrobcovia bez právnej subjektivity

S charakteristikou kvázi-korporácie

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. f))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. g))

 
 

Ostatné

 
 

S.13 vláda všeobecne

(pozri odsek 2.69 písm. a))

 

Neziskové organizácie s právnou subjektivitou

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. d))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. d))

S.13 vláda všeobecne

(pozri odsek 2.69 písm. b))

S.15 neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam (1)

(pozri odsek 2.87)

Obchodné spoločnosti bez právnej subjektivity

Výhradní majitelia - podniky jednotlivcov

S charakteristikou kvázi-korporáciei

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. f))

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. g))

 
 

Ostatné

S.14 domácnosti

(pozri odsek 2.75)

S.14 domácnosti

(pozri odsek 2.75)

 
 

Holdingové korporácie, ktorých prevažujúcim typom aktivity skupiny korporácií nimi kontrolovaných je výroba

Tovarov a nefinančných služieb

S.11 nefinančné korporácie

(pozri odsek 2.23 písm. e))

 
 
 

Finančných služieb

 

S.12 finančné korporácie

(pozri odsek 2.40 písm. e))

 
 

(1)   S výnimkou neziskových organizácií minimálneho významu (pozri odsek 2.88).

2.96.

Verejní výrobcovia s právnou subjektivitou podľa osobitných právnych predpisov, ktorí sú trhovými výrobcami, sú klasifikovaní takto:

a) tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. c));

b) tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odsek 2.40 písm. c)).

2.97.

Verejní výrobcovia bez právnej subjektivity, ktorí sú trhovými výrobcami, sú klasifikovaní takto:

a) ak sú kvázi korporáciami (pozri odsek 2.13 písm. f)):

1. tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. f));

2. tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odsek 2.40 písm. g)).

b) ak nie sú kvázi korporáciami: v sektore S.13, vláda všeobecne, keďže zostávajú nedeliteľnou súčasťou jednotiek, ktoré ich kontrolujú (pozri odsek 2.69 písm. a).

2.98.

Neziskové organizácie (združenia, nadácie) s právnou subjektivitou sú klasifikované nasledovne:

a) tie, ktoré sú trhovými výrobcami a ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do výroby tovarov a nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. d));

b) tie, ktoré sú z rozhodujúcej časti zapojené do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odsek 2.40 písm. d)).

c) tie, ktoré nie sú trhovými výrobcami:

1. v sektore S.13, vláda všeobecne, ak sú verejnými výrobcami kontrolovanými a z rozhodujúcej časti financovanými vládou všeobecne (pozri odsek 2.69 písm. b));

2. v sektore S.15, neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam, ak sú súkromnými výrobcami (pozri odsek 2.87).

2.99.

Výhradní majitelia - podniky jednotlivcov a obchodné spoločnosti bez právnej subjektivity, ktoré sú trhovými výrobcami, sú klasifikované nasledovne:

a) ak sú kvázi korporáciami (pozri odsek 2.13 písm. f)):

1. tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do výroby tovarov a poskytovania nefinančných služieb: v sektore S.11, nefinančné korporácie (pozri odsek 2.23 písm. f));

2. tí, ktorí sú z rozhodujúcej časti zapojení do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: v sektore S.12, finančné korporácie (pozri odsek 2.40 písm. g)).

b) ak nie sú kvázi korporáciami: v sektore S.14, domácnosti (pozri odsek 2.75).

2.100.

Holdingové korporácie (t. j. korporácie , ktoré usmerňujú skupinu spoločností) sú klasifikované nasledovne:

a) v sektore S.11, nefinančné korporácie, ak je prevažujúcim typom aktivity skupiny korporácií, ktoré sú trhovými výrobcami ako celok, výroba tovarov a poskytovania nefinančných služieb (pozri odsek 2.23 písm. e));

b) v sektore S.12, finančné korporácie, ak je prevažujúcim typom aktivity skupiny korporácií ako celku finančné sprostredkovanie (pozri odsek 2.40 písm. e)).

2.101.

Tabuľka 2.3 znázorňuje v schematickej forme rôzne prípady vymenované vyššie v texte.

2.102.

V praxi je väčšina inštitucionálnych jednotiek produkujúcich tovary a služby zapojená súčasne do kombinácie aktivít. Môžu sa zapájať do hlavnej aktivity, niektorých sekundárnych aktivít a niektorých pridružených aktivít (pozri odseky 3.10 až 3.13).

2.103.

Aktivita sa uskutočňuje vtedy, keď sú zdroje ako vybavenie, práca, výrobné techniky, informačné siete alebo výrobky kombinované tak, že vedú k vytvoreniu špecifického tovaru alebo služby. Aktivita je charakterizovaná vstupom výrobkov (tovarov a služieb), výrobným procesom a výstupom výrobkov.

Aktivity môžu byť určované s odkazom na špecifickú úroveň ►M11  NACE Rev. 2 ◄  ( 46 ).

2.104.

Ak jednotka vykonáva viac ako jednu aktivitu, sú všetky aktivity, ktoré nie sú aktivitami pridruženými, hodnotené podľa hrubej pridanej hodnoty. Na základe vytvorenej prevažujúcej hrubej pridanej hodnoty, je možné potom rozlišovať medzi hlavnou aktivitou a sekundárnymi aktivitami. Pridružené aktivity nie sú izolované na vytvorenie samostatných subjektov ani nie sú oddelené od hlavnej či sekundárnej aktivity tých subjektov, ktorým slúžia (na výrobu).

2.105.

Aby sa analyzovali toky uskutočňované v procese výroby a pri použití tovarov alebo služieb, je nevyhnutné vybrať tie jednotky, ktoré zdôrazňujú vzťahy technicko-ekonomického charakteru. Táto požiadavka znamená, že inštitucionálne jednotky sú spravidla rozdeľované na menšie a homogénnejšie jednotky s ohľadom na typ výroby. Miestne typy činných jednotiek sú určené na splnenie tejto požiadavky ako prvý ale aj na prax orientovaný operatívny prístup.

2.106.

Pojem : Miestny typ činnej jednotky (miestna KAU) je súčasťou KAU, ktorá zodpovedá miestnej jednotke ( 47 ). KAU združuje všetky súčasti inštitucionálnej jednotky vo svojom postavení výrobcu prispievajúceho k realizácii aktivity na úrovni triedy (štyri číslice) ►M11  NACE Rev. 2 ◄ a zodpovedá jednej alebo viacerým operačným subdivíziám inštitucionálnej jednotky. Informačný systém inštitucionálnej jednotky musí byť schopný uviesť alebo vypočítať pre každú miestnu KAU aspoň hodnotu výroby, medzispotreby, kompenzácií zamestnancom, prevádzkový prebytok, zamestnanosť a hrubú tvorbu fixného kapitálu.

Miestna jednotka je inštitucionálnou jednotkou produkujúcou tovary alebo služby alebo ich časť, a to na geograficky identifikovanom mieste.

Miestna KAU môže zodpovedať inštitucionálnej jednotke ako výrobca alebo jeho súčasť; na druhej strane nemôže nikdy patriť do dvoch rozdielnych inštitucionálnych jednotiek.

2.107.

Ak obsahuje inštitucionálna jednotka produkujúca tovary a služby hlavnú aktivitu a tiež aj jednu alebo niekoľko sekundárnych aktivít, má byť ďalej rozdelená na rovnaký počet KAU, a sekundárne aktivity majú byť klasifikované pod položkami odlišnými od hlavnej aktivity. Na druhej strane pridružené aktivity nie sú oddelené od hlavnej alebo sekundárnych aktivít. Avšak KAU spadajúce pod konkrétnu položku systému klasifikácie môže produkovať výrobky mimo homogénnej skupiny z dôvodu sekundárnych aktivít s nimi spojených, ktoré nie je možné oddelene identifikovať z dostupných účtovných podkladov. Takto KAU môže realizovať jednu alebo viacero sekundárnych aktivít.

2.108.



Pojem:

Odvetvie pozostáva zo skupiny miestnych KAU zapojených do rovnakej alebo podobnej aktivity. Na najpodrobnejšej úrovni klasifikácie pozostáva odvetvie z tých miestnych KAU spadajúcich pod jedinú triedu (štyri číslice) ►M11  NACE Rev. 2 ◄ , ktoré sú teda zapojené do rovnakej aktivity tak, ako je vymedzené v  ►M11  NACE Rev. 2 ◄ .

Odvetvia obsahujú tak miestne KAU produkujúce trhové tovary a služby a miestne KAU produkujúce netrhové tovary a služby. Podľa pojmy odvetvie pozostáva zo skupiny miestnych KAU zapojených do rovnakého typu výrobnej aktivity bez ohľadu na to, či inštitucionálne jednotky, ku ktorým patria, produkujú trhový alebo netrhový výstup.

2.109.

Odvetvia je možné klasifikovať do troch kategórií:

a) odvetvia produkujúce trhové tovary a služby (trhové odvetvia) a tovary a služby pre vlastné použitie ( 48 );

b) odvetvia produkujúce netrhové tovary a služby vlády všeobecne: netrhové odvetvia vlády všeobecne;

c) odvetvia produkujúce netrhové tovary a služby neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam: netrhové odvetvia neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam.

2.110.

Klasifikácia použitá na zoskupenie miestnych KAU do odvetví je ►M11  NACE Rev. 2 ◄ .

2.111.

Miestna KAU spĺňa požiadavky analýzy výrobného procesu iba približne (pozri odseky 2.105 a 2.107). Jednotka, ktorá je optimálna pre tento druh analýzy, t. j. analýzy vstup-výstup je jednotka homogénnej výroby.

2.112.



Pojem:

Rozlišovacou črtou jednotky homogénnej výroby je jedinečná aktivita, ktorá je identifikovaná svojimi vstupmi, konkrétnym procesom výroby, a svojimi výstupmi. Výrobky, ktoré predstavujú vstupy a výstupy, sú sami o sebe odlíšené nie iba svojimi fyzickými charakteristikami a rozsahom, v ktorom sú spracovávané, ale tiež aj použitou výrobnou technikou: je možné ich identifikovať s odkazom na klasifikáciu výrobkov (pozri odsek 2.118).

2.113.

Ak inštitucionálna jednotka realizuje výrobu tovarov a poskytovanie služieb vykonávaním hlavnej aktivity a tiež jednej alebo viacerých sekundárnych aktivít, bude táto jednotka rozdelená do rovnakého počtu jednotiek homogénnej výroby. Pridružené aktivity nie sú oddelené od hlavnej aktivity alebo sekundárnych aktivít. Tak ako pri miestnych KAU, môže aj jednotka homogénnej výroby zodpovedať inštitucionálnej jednotke alebo jej časti; na druhej strane, nemôže nikdy patriť do dvoch odlišných inštitucionálnych jednotiek.

2.114.



Pojem:

Homogénny odbor pozostáva zo zoskupenia jednotiek homogénnej výroby. Súbor aktivít pokrytý homogénnym odborom je identifikovaný s odkazom na klasifikáciu výrobkov. Homogénny odbor produkuje iba tie výrobky a služby, ktoré sú špecifikované v klasifikácii, a žiadne iné.

2.115.

Homogénne odbory sú jednotky vytvorené kvôli ekonomickej analýze. Jednotky homogénnej výroby nie je zvyčajne možné pozorovať priamo; údaje zozberané od jednotiek využívané v štatistických dotazníkoch musia byť preskupené tak, aby tvorili homogénne odbory.

2.116.

Homogénne odbory je možné klasifikovať do troch kategórií:

a) homogénne odbory produkujúce trhové tovary a služby (trhové odbory) a tovary a služby pre vlastné konečné použitie ( 49 );

b) homogénne odbory produkujúce netrhové tovary a služby vlády všeobecne: netrhové odbory vlády všeobecne;

c) homogénne odbory produkujúce netrhové tovary a služby neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam: netrhové odbory neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam.

2.117.

Homogénne odbory produkujúce trhové tovary a služby (trhové odvetvia) a tovary a služby pre vlastné konečné použitie pozostávajú zo všetkých jednotiek homogénnej výroby akéhokoľvek inštitucionálneho sektora, ktoré sú výhradne zapojené do výroby trhových tovarov alebo služieb alebo tovarov a služieb pre vlastné konečné použitie. Výroba trhových tovarov a poskytovanie služieb v rámci vlády všeobecne alebo neziskových inštitucionálnych sektorov (vrátane výroby pre nich samotných) sa považuje za homogénnu výrobu a je klasifikovaná v príslušnom trhovom odbore.

Netrhové homogénne odbory vlády všeobecne, ktoré produkujú netrhové tovary a služby, pozostávajú zo všetkých jednotiek homogénnej výroby v sektore vlády všeobecne, ktoré produkujú netrhové tovary a služby.

Netrhové homogénne odbory neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam pozostávajú zo všetkých jednotiek homogénnej výroby v sektore neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam, ktoré produkujú netrhové tovary a služby.

2.118.

Klasifikácia homogénnych odborov použitá v tabuľkách vstup-výstup je založená na Klasifikácii výrobkov podľa aktivity (CPA) ( 50 ). CPA je klasifikáciou výrobkov, ktorej súčasti sú štrukturované podľa kritéria priemyselného pôvodu, pričom priemyselný pôvod je vymedzený ►M11  NACE Rev. 2 ◄ .

KAPITOLA 3

TRANSAKCIE S VÝROBKAMI

3.01.



Pojem:

Výrobky (produkty) sú všetky tovary a služby, ktoré sú vytvorené v rámci hraníc výroby. Tie sú vymedzené v odseku 3.07.

3.02.

V rámci ESÚ sa rozlišované nasledovné hlavné kategórie transakcií s výrobkami:



Kategórie transakcií

Kód

Výstup (výrobok)

P.1

Medzispotreba

P.2

Výdavky konečnej spotreby

P.3

Skutočná konečná spotreba

P.4

Tvorba hrubého kapitálu

P.5

Vývozy tovarov a služieb

P.6

Dovozy tovarov a služieb

P.7

3.03.

Transakcie s výrobkami sa zaznamenávajú na nasledovných účtoch:

a) na účte tovaru a služieb sú výstup a dovozy zaznamenané ako zdroje a ostatné transakcie s výrobkami sa zachytené ako použitie;

b) na účte výroby je výstup zaznamenaný ako zdroj a okamžitá spotreba sa zaznamenáva ako použitie;

c) na účte použitia disponibilného príjmu sa výdavky na konečnú spotrebu zaznamenávajú ako použitie;

d) na upravenom účte použitia disponibilného príjmu sa skutočná konečná spotreba zaznamenáva ako použitie;

e) na kapitálovom účte sa zachytáva tvorba hrubého fixného kapitálu ako použitie (zmena v aktívach);

f) na zahraničnom účte tovarov a služieb sa dovozy tovarov a služieb zaznamenávajú ako zdroj, a vývozy tovarov a služieb sa zaznamenávajú ako použitie.

3.04.

V tabuľke ponuky (dodávok) sú výstup a dovozy zaznamenané ako dodávky. V tabuľke použitia je medzispotreba, tvorba hrubého kapitálu, výdavky konečnej spotreby a vývozy zaznamenané ako použitia. V symetrickej tabuľke vstup-výstup je výstup a dovozy zaznamenaný ako dodávky a ostatné transakcie s výrobkami ako použitia.

3.05.

Dodávky výrobkov sa oceňované v základných cenách (pozri odsek 3.48). Použitia výrobkov sú oceňované v nákupných cenách (pozri odsek 3.06). Pre niektoré typy dodávok a použitia sa využívajú podrobnejšie zásady oceňovania pre dovozy a vývozy tovarov.

3.06.



Pojem:

V čase nákupu je nákupnou cenou cena, ktorú v skutočnosti kupujúci zaplatí za výrobky, vrátane akýchkoľvek daní po odpočítaní dotácií do výrobkov (avšak s vyňatím odpočítateľných daní na výrobky, ako je napr. DPH); vrátane akýchkoľvek prepravných poplatkov platených kupujúcim oddelene tak, aby bola dodávka prebraná v požadovanom čase a na požadovanom mieste; po odpočítaní akýchkoľvek zliav za množstvo alebo za mimosezónne nákupy od štandardnej ceny alebo poplatku; s vyňatím úrokových či spracovateľských poplatkov pridaných podľa úverových dojednaní; s vyňatím akýchkoľvek zvláštnych poplatkov vynaložených v dôsledku zlyhania včasnej platby v lehote uvedenej v momente realizácie nákupu.

Ak sa čas použitia nekryje s časom nákupu, majú sa vykonať úpravy takým spôsobom, aby sa brali do úvahy zmeny v cene kvôli plynutiu času (spôsobom symetrickým so zmenami v cenách zásob). Takéto úpravy sú obzvlášť dôležité, ak sa ceny dotknutých výrobkov počas roka výrazne menia.

3.07.



Pojem:

Výroba je činnosť realizovaná pod kontrolou a na zodpovednosť inštitucionálnej jednotky, ktorá využíva vstupy pracovnej sily, kapitálu, tovarov a služieb na výrobu tovarov a poskytovanie služieb. Výroba nepokrýva výhradne prirodzené procesy bez akéhokoľvek angažovania sa či usmerňovania človekom, ako je nárast populácie rýb v medzinárodných vodách (avšak chov rýb je výrobou).

3.08.

Výroba zahŕňa:

a) výrobu všetkých individuálnych alebo kolektívnych tovarov alebo poskytovanie služieb, ktoré sú dodávané jednotkám iným, než sú výrobcovia (alebo majú takéto určenie);

b) výrobu všetkých tovarov na vlastný účet, ktorá je ponechaná výrobcami pre ich vlastnú konečnú spotrebu alebo tvorbu hrubého fixného kapitálu. Výroba na vlastný účet pre tvorbu hrubého fixného kapitálu zahŕňa výrobu fixných aktív ako je výstavba, vývoj softvéru a využívanie nerastov pre vlastnú tvorbu hrubého fixného kapitálu (pri pojme tvorba hrubého fixného kapitálu pozri odseky 3.100 až 3.127).

Výroba tovarov domácnosťami sa vo všeobecnosti týka:

1. výstavby obydlí na vlastný účet;

2. výroby a uskladnenia poľnohospodárskych výrobkov;

3. spracovania poľnohospodárskych výrobkov, ako je výroba múky mletím, uchovaním ovocia sušením alebo zaváraním do fliaš; výroby mliečnych výrobkov, ako je maslo, syr, výroba piva, vína a alkoholu;

4. výroby ostatných primárnych výrobkov ako je ťažba soli, drvenie rašeliny alebo prevážanie vody;

5. ostatné formy spracovania, ako je tkanie odevov, výroba keramiky a výroba nábytku.

Výroba domácností na vlastný účet sa má pri tovaroch zaznamenávať, ak je tento typ výroby významný, t. j. ak je názor, že je kvantitatívne významný vo vzťahu k celkovej ponuke tohto tovaru v krajine.

Vzájomným dohovorom sa do ESÚ zahŕňa iba výstavba obydlí na vlastný účet a výroba, skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych výrobkov; všetky ostatné výroby tovarov v domácnostiach na vlastný účet sa považujú za nevýznamné v krajinách Európskej únie.

c) poskytovanie služieb bývania na vlastný účet vlastníkmi — užívateľmi;

d) domáce a osobné služby produkované zamestnaným a plateným domácim personálom;

e) dobrovoľné aktivity, ktoré vyústia v tovary, napr. výstavba obydlia, kostola alebo inej budovy, sa tiež zaznamenajú ako výroba. Dobrovoľné aktivity, ktoré nevyústia do tovarov, napr. starostlivosť o ľudí, upratovanie bez platby, sú vyňaté.

Všetky takéto aktivity sú zahrnuté aj vtedy, ak sú protizákonné, daňovo nepodchytené, nezaznamenané v sociálnom zabezpečení, alebo u iných štatistických či iných verejných orgánov.

3.09.

Výroba nezahŕňa poskytovanie domácich a osobných služieb, ktoré sú vyrobené a spotrebované v rámci tej istej domácnosti (s výnimkou plateného a zamestnaného personálu a služieb obydlí vlastnených obyvateľmi). Danými prípadmi sú:

a) upratovanie, dekorácie a údržba obydlia, pokiaľ sú tieto aktivity bežné pre nájomníkov;

b) upratovanie, údržba a oprava predmetov dlhodobej spotreby v domácnostiach;

c) príprava a podávanie jedál;

d) starostlivosť, vzdelávanie a vedenie detí;

e) starostlivosť o chorých, zoslabnutých alebo starých ľudí;

f) preprava členov domácnosti alebo ich tovarov.

3.10.



Pojem:

Hlavnou aktivitou miestnej KAU je aktivita, ktorej pridaná hodnota prevyšuje hodnotu akejkoľvek inej aktivity realizovanej v rámci tej istej jednotky. Klasifikácia hlavnej aktivity je určená odkazom na ►M11  NACE Rev. 2 ◄ , najprv na najvyššej úrovni klasifikácie a potom na podrobnejších úrovniach.

3.11.



Pojem:

Sekundárnou aktivitou je aktivita realizovaná v rámci jedinej miestnej KAU okrem hlavnej aktivity. Výstupom sekundárnej aktivity je sekundárny výrobok.

3.12.



Pojem:

Výstup pridruženej aktivity nie je určený na použitie mimo podniku. Pridružená aktivita je podpornou aktivitou realizovanou v rámci podniku tak, aby sa vytvorili podmienky, v ktorých je možné realizovať hlavné alebo sekundárne aktivity miestnych KAU. Pridružené aktivity bežne produkujú výstupy, ktoré je možné nájsť ako vstupy do takmer každého druhu výrobnej aktivity, veľkej aj malej.

Pridružené aktivity môžu byť napr. nákup, predaj, marketing, účtovníctvo, spracovanie údajov, preprava, skladovanie, údržba, služby upratovania a bezpečnostné služby. Podniky môžu mať voliť medzi zapojením do pridružených aktivít alebo nákupom týchto služieb na trhu od špecializovaných výrobcov služieb.

Tvorba kapitálu na vlastný účet sa nepovažuje sa pridruženú aktivitu.

3.13.

Pridružené aktivity sa považujú za nedeliteľnú súčasť hlavnej alebo vedľajšej aktivity, s ktorými sú spájané. Výsledkom je, že:

a) výstup pridruženej aktivity nie je explicitne rozoznateľný a nie je ani oddelene zaznamenávaný. Z toho vyplýva, že použitie tohto výstupu sa taktiež nezaznamenáva;

b) všetky vstupy spotrebované pridruženou aktivitou -materiály, práca, spotreba fixného kapitálu, atď. sú považované za vstupy do hlavnej alebo sekundárnej aktivity, ktorú podporujú.

3.14.



Pojem:

Výstup pozostáva z výrobkov vytvorených počas účtovného obdobia.

Konkrétne zahrnuté prípady sú:

a) tovary a služby, ktoré poskytuje jedna miestna KAU iným miestnym KAU patriacim k tej istej inštitucionálnej jednotke;

b) tovary, ktoré sú produkované miestnou KAU a zostávajú v zásobách ku koncu obdobia, v ktorom boli vyprodukované, bez ohľadu na ich následné použitie.

Avšak tovary a služby vyprodukované a spotrebované v rámci toho istého účtovného obdobia tou istou miestnou KAU nie sú samostatne identifikované. Nie sú preto zaznamenané ako súčasť výstupu alebo medzispotreby tejto miestnej KAU.

3.15.

Ak inštitucionálna jednotka obsahuje viac ako jednu miestnu KAU, výstupom inštitucionálnej jednotky je suma výstupov je miestnych KAU ako súčastí, vrátane výstupov dodaných medzi týmito súčasťami KAU.

3.16.

V ESÚ sa rozlišujú tri typy výstupu:

a) trhový výstup (P.11);

b) výstup produkovaný pre vlastné konečné použitie (P.12);

c) iný netrhový výstup (P.13).

Rozlíšenie sa taktiež uplatňuje na miestne KAU a inštitucionálne jednotky:

a) trhoví výrobcovia;

b) výrobcovia pre vlastné konečné použitie;

c) iní netrhoví výrobcovia.

Rozdiel medzi trhom vlastnej konečnej spotreby a ostatnou (mimotrhovou) oblasťou je podstatný, pretože určuje zásady oceňovania, ktoré sa uplatnia na výstup: trhový výstup, výstup produkovaný pre vlastné konečné použitie a celkový výstup trhových výrobcov a výrobcov pre vlastné konečné použitie sa oceňujú v základných cenách, zatiaľ čo celkový výstup ostatných netrhových výrobcov (miestnych KAU) sa oceňujú z nákladovej strany. Celkový výstup inštitucionálnej jednotky je hodnotený ako suma celkových výstupov jej miestnych KAU, a teda závisí tiež na rozlíšení trhu na trh vlastnej konečnej spotreby a ostatnú (mimotrhovú) oblasť (pozri odseky 3.54 až 3.56). Okrem toho sa toto rozlíšenie používa na klasifikovanie inštitucionálnych jednotiek podľa sektorov (pozri odseky 3.27 až 3.37).

Rozlíšenie sa definuje smerom zhora nadol, t. j. najprv sa rozlíšenie definuje pre národné jednotky, potom pre miestne KAU a potom pre ich výstupy. Následkom toho je možné pochopiť presný zmysel rozlíšenia na úrovni výrobku (t. j. vymedzenie pojmu trhového výstupu, výstupu vlastné konečné použitie a iných netrhových výstupov) iba tak, že sa prihliada tiež na črty inštitucionálnej jednotky a miestnej KAU, ktoré tento výstup produkujú.

Po všeobecnej definícii troch typov výstupov a troch typov výrobcov (pozri odseky 3.17 až 3.26) je zhora nadol predstavené rozlíšenie medzi trhom a mimotrhovou oblasťou .

3.17.



Pojem:

Trhový výstup pozostáva z výstupu realizovaného na trhu (pozri odsek 3.18) alebo určeného na trhovú realizáciu.

3.18.

Trhový výstup zahŕňa:

a) výrobky predávané za ekonomicky významné ceny;

b) výrobky vymieňané bartrom;

c) výrobky použité pri platbách v naturáliách (vrátane kompenzácie zamestnancov v naturáliách a zmiešaného príjmu v naturáliách);

d) výrobky dodávané jednou miestnou KAU inej v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky, ktoré sa majú použiť ako medzivstupy alebo na konečné použitie;

e) výrobky pridané k zásobám hotovej výroby a rozpracovanej výroby určené na jedno alebo viac vyššie uvedených spôsobov použitia (vrátane prirodzeného rastu výrobkov živočíšnej a rastlinnej výroby a nedokončených konštrukcií, pri ktorých je kupujúci neznámy.

3.19.



Pojem:

V ESÚ je ekonomicky významná cena vymedzená čiastočne vo vzťahu k inštitucionálnej jednotke a miestnej KAU, ktorá vyprodukovala výstup (pozri odseky 3.27 až 3.40). Napríklad po dohovore sa celý výstup neregistrovaných podnikov vlastnených domácnosťami, ktorý je predaný iným inštitucionálnym jednotkám, predáva za ekonomicky významné ceny, t. j. má sa považovať za trhový výstup. Pre výstupy niektorých iných inštitucionálnych jednotiek sa tento predáva za ekonomicky významné ceny vtedy, keď je viac ako 50 % výrobných nákladov pokrytých predajom.

3.20.



Pojem:

Výstup vyprodukovaný pre vlastné konečné použitie pozostáva z tovarov alebo služieb, ktoré sú ponechané buď pre konečnú spotrebu tej istej inštitucionálnej jednotky alebo pre tvorbu hrubého fixného kapitálu tej istej inštitucionálnej jednotky.

3.21.

Výrobky ponechané pre vlastnú konečnú spotrebu môžu byť produkované iba sektorom domácností. Typickými príkladmi sú:

a) poľnohospodárske výrobky ponechané u farmárov;

b) služby bývania vyprodukované vlastníkmi — obyvateľmi (nehnuteľnosti);

c) služby v domácnosti vyprodukované plateným zamestnaným personálom.

3.22.

Výrobky použité pre vlastnú tvorbu hrubého fixného kapitálu môžu byť vyprodukované ktorýmkoľvek sektorom. Príkladmi sú:

a) zvláštne mechanické nástroje vyprodukované strojárenskými podnikmi;

b) obydlia, alebo dostavby obydlí vyprodukované v domácnostiach;

c) výstavba na vlastný účet, vrátane komunálnej výstavby realizovanej skupinou domácností.

3.23.



Pojem:

Ostatný netrhový výstup pokrýva výstup, ktoré sú poskytované ostatným jednotkám bezplatne, alebo za ceny, ktoré nie sú ekonomicky významné.

▼M2

Ostatnú netrhovú produkciu (P.13) možno rozdeliť na dve položky: „Platby za ostatnú netrhovú produkciu“ (P.131), ktoré zahŕňajú rôzne poplatky a dávky, a „Iná netrhová produkcia, iné“ (P.132) týkajúce sa výroby, ktorá sa poskytuje zadarmo.

▼B

3.24.



Pojem:

Trhoví výrobcovia sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou časťou výstupu je trhový výstup.

Je potrebné poznamenať, že ak je miestna KAU alebo inštitucionálna jednotka trhovým výrobcom, jej hlavným výstupom je podľa pojmu trhový výstup, keďže koncept trhového výstupu je vymedzený po uplatnení rozlíšenia trhu pre vlastné konečné použitie a ostatnej mimotrhovej oblasti na miestne KAU a inštitucionálne jednotky, ktoré tento výstup vyprodukovali.

3.25.



Pojem:

Výrobcovia pre svoje vlastné konečné použitie sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých hlavná časť výstupu je výstup pre vlastné konečné použitie v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky.

3.26.



Pojem:

Ostatní netrhoví výrobcovia sú miestne KAU alebo inštitucionálne jednotky, ktorých hlavná časť výstupu je poskytovaná bezplatne alebo za ekonomicky bezvýznamné ceny.

3.27.

Pre inštitucionálnej jednotky ako výrobcov je rozlíšenie medzi trhom pre vlastné konečné použitie a ostatnou mimotrhovou oblasťou zhrnuté v tabuľke 3.1. Dopady na klasifikáciu podľa sektorov sú tu taktiež znázornené.



Tabuľka 3.1 -  Rozlíšenie medzi trhovými výrobcami, výrobcami pre svoje vlastné konečné použitie a ostatnými netrhovými výrobcami pre inštitucionálne jednotky

Typ inštitucionálnej jednotky

Klasifikácia

Súkromný alebo verejný?

 

Nezisková organizácia (NPI) alebo nie?

Predaj pokrýva viac ako 50 % výrobných nákladov

Typ výrobcu

Sektor(y)

1.  Súkromní výrobcovia

1.1.  Neregistrované podniky vlastnené domácnosťami (s výnimkou kvázi korporácií vlastnených domácnosťami)

 
 

1.1. = trhoví alebo pre vlastné konečné použitie

Domácnosti

 

1.2.  Ostatní súkromní výrobcovia (vrátane kvázi korporácií vlastnených domácnosťami)

1.2.1.  Súkromné NPI

1.2.1.1.  áno

1.2.1.1. = trhoví

Korporácie

1.2.1.2.  nie

1.2.1.2. = ostatní netrhoví

NISD

 
 

1.2.2.  Ostatní súkromní výrobcovia, ktorí nie sú NPI

 

1.2.2. = trhoví

Korporácie

2.  Verejní výrobcovia

 
 

2.1.  áno

2.1. = trhoví

Korporácie

2.2.  nie

2.2. = ostatní netrhoví

Vláda všeobecne

Tabuľka znázorňuje, že aby bolo možné určiť, či má byť inštitucionálna jednotka klasifikovaná ako trhový výrobca, výrobca pre vlastné konečné použitie alebo netrhový výrobca, je potrebné následne uplatňovať niekoľko rozlíšení.

3.28.

Prvým rozlíšením je delenie na súkromných a verejných výrobcov. Verejný výrobca je výrobca, ktorý je kontrolovaný vládou všeobecne. V prípade neziskových organizácií je verejným výrobcom nezisková organizácia kontrolovaná a z rozhodujúcej časti financovaná vládou všeobecne. Všetci ostatní výrobcovia sú súkromnými výrobcami. Kontrola je vymedzená ako schopnosť určovať všeobecnú (firemnú) politiku alebo program inštitucionálnej jednotky tým, že sa vymenujú príslušní riaditelia alebo manažéri, ak je to nevyhnutné. Vlastníctvo viac ako polovice akcií korporácie postačuje, avšak nie je nevyhnutnou podmienkou pre kontrolu (pozri odsek 2.26).

3.29.

Ako znázorňuje tabuľka 3.1, súkromných výrobcov možno nájsť vo všetkých sektoroch s výnimkou vlády všeobecne. Naproti tomu verejní výrobcovia sú iba v sektore korporácií (nefinančné korporácie a finančné korporácie) a v sektore vlády všeobecne.

3.30.

Špecifickou kategóriou súkromných výrobcov sú neregistrované podniky vlastnené domácnosťami. Tieto sú vždy výrobcami trhovými alebo pre vlastnú konečné použitie. Posledne menované sa vyskytuje v prípade poskytovania služieb obydlí obývaných majiteľmi a výroby tovarov na vlastný účet. Všetky neregistrované podniky vlastnené domácnosťami sú klasifikované v sektore domácností. Výnimku treba urobiť len pri podnikoch — kvázi korporáciách vlastnených domácnosťami. Tieto sú trhovými výrobcami klasifikovanými v sektoroch finančných a nefinančných korporácií.

3.31.

Pri ostatných súkromných výrobcoch je potrebné rozlišovať medzi súkromnými neziskovými organizáciami a ostatnými súkromnými výrobcami.



Pojem:

Nezisková organizácia je vymedzená ako právny subjekt vytvorený za účelom výroby tovaru alebo poskytovanie služieb, ktorej postavenie nedovoľuje, aby sa stali zdrojom príjmu, zisku alebo iných finančných výnosov pre tie jednotky, ktoré ich založili, kontrolujú alebo financujú. V praxi môžu ich produktívne aktivity vytvárať buď prebytky alebo deficity, avšak žiadne prebytky, ktoré dosiahnu, nesmú byť pridelené iným inštitucionálnym jednotkám.

Všetci ostatní súkromní výrobcovia, ktorí nie sú neziskovými organizáciami, sú trhovými výrobcami.

3.32.

Aby sa dal určiť typ výrobcu a sektor v prípade súkromných neziskových organizácií, je potrebné uplatňovať 50 %-né kritérium:

a) ak je viac ako 50 % výrobných nákladov pokrytých predajom, je inštitucionálna jednotka trhovým výrobcom a je klasifikovaná v sektore nefinančných a finančných korporácií;

b) ak je menej ako 50 % výrobných nákladov pokrytých predajom, je inštitucionálna jednotka netrhovým výrobcom a je klasifikovaná v sektore NISD. Avšak ostatní netrhové neziskové organizácie, ktoré sú kontrolované a z rozhodujúcej časti financované vládou všeobecne, sú klasifikované v sektore vláda všeobecne.

3.33.

Pri rozlišovaní trhových a ostatných netrhových výrobcov prostredníctvom 50 %-ného kritéria sú predaj a výrobné náklady vymedzené takto:

a) predaj pokrýva celkový predaj po odpočítaní daní z výrobkov, avšak vrátane všetkých platieb realizovaných vládou všeobecne alevo inštitúciami Európskej únie a poskytnutými akémukoľvek druhu výrobcu v tomto type aktivity, t. j. všetky platby spojené s objemom alebo hodnotou výstupu sa započítavajú, ale platby na pokrytie celkového deficitu sú vyňaté;

Táto pojem predaja zodpovedá definícii výstupu v základných cenách s tou výnimkou, že:

1. výstup v základných cenách je vymedzený, až keď bolo rozhodnuté, či je tento trhový alebo netrhový; predaj sa využíva iba na ocenenie výstupu; ostatné netrhové výstupy sú ocenené nákladovo;

2. platby realizované vládou všeobecne na pokrytie celkového deficitu verejných korporácií a kvázi korporácií sú súčasťou ostatných dotácií do výrobkov tak, ako je vymedzené v odseku 4.35 písm. c). následkom toho zahŕňa trhový výstup v základných cenách taktiež platby realizované vládou všeobecne na pokrytie celkového deficitu;

b) výrobné náklady sú sumou nákladov medzispotreby, kompenzácie zamestnancov, spotreby fixného kapitálu ostatných výrobných daní. Pri tomto kritériu nie sú odpočítavané ostatné dotácie do výroby. Aby sa zabezpečila jednotnosť konceptov predaja a výrobných nákladov pri uplatňovaní 50 %-ného kritéria, majú výrobné náklady vylúčiť všetky náklady vynaložené na tvorbu kapitálu na vlastný účet.

50 %-né kritérium sa má uplatňovať pri pohľade na určitý rozsah rokov; iba ak kritérium platí za niekoľko rokov alebo platí za súčasný rok, a očakáva sa, že bude platiť aj v budúcnosti, má byť prísne uplatňované. Malé výkyvy v objeme predaja z jedného roka na druhý si nevyžadujú reklasifikáciu inštitucionálnych jednotiek (a ich miestnych KAU a výstupu).

3.34.

Predaj môže pozostávať z rôznych súčastí. Napríklad v prípade zdravotníckych služieb poskytovaných nemocnicou môže predaj zodpovedať:

a) nákupom zamestnávateľov, ktoré sa zaznamenajú ako príjem v naturáliách zaplatený ich zamestnancom výdavky týchto zamestnancov na konečnú spotrebu;

b) nákupy súkromných poisťovacích spoločností;

c) nákupy fondov sociálneho zabezpečenia a vlády všeobecne, ktoré sa majú klasifikovať ako dávky v naturáliách;

d) nákupy domácností bez náhrady (výdavky na konečnú spotrebu).

Iba ostatné dotácie do výroby a dary (od dobročinných organizácií) nie sú považované za predaj.

Podobne predaj prepravných služieb podniku môže zodpovedať medzispotrebe výrobcov, príjmu v naturáliách poskytovanému zamestnávateľmi, sociálnym dávkam v naturáliách poskytovaných vládou, a nákupom domácností bez náhrady.

3.35.

Súkromné neziskové organizácie poskytujúce služby podnikom sú zvláštnym prípadom. Sú zvyčajne financované príspevkami alebo predplatným od skupiny dotknutých podnikov. Predplatné sa považuje nie za transfer ale za platbu za poskytnuté služby, t. j. sa považuje za predaj. Tieto neziskové organizácie sú preto trhovými výrobcami a sú klasifikovaní v sektoroch finančných a nefinančných korporácií.

3.36.

Pri uplatňovaní 50 %-ného kritéria na predaj a výrobné náklady súkromných alebo verejných neziskových organizácií, vrátane predaja, všetky platby spojené s objemom výstupu môžu byť v niektorých prípadoch zavádzajúce. Toto sa môže týkať napr. financovania výstupov verejných a súkromných škôl: platy vlády všeobecne možno napojiť na počet žiakov, avšak toto môže byť predmetom rokovania s vládou ako takou. V takomto prípade musia byť tieto platby považované za predaj, hoci majú explicitné prepojenie s objemom výstupu, napr. s počtom žiakov. Toto znamená, že škola financovaná z rozhodujúcej časti takýmito platbami je ďalším netrhovým výrobcom. Ak je škola verejným výrobcom, t. j. ak je z rozhodujúcej časti financovaná a kontrolovaná vládou, má byť klasifikovaná v sektore vlády všeobecne. Ak je škola súkromným ostatným netrhovým výrobcom, má byť klasifikovaná v sektore neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam.

3.37.

Verejní výrobcovia môžu byť trhovými výrobcami alebo ostatnými netrhovými výrobcami. Ak 50 %-né kritérium rozhodne, že inštitucionálna jednotka má byť považovaná za trhového výrobcu, je klasifikovaná v sektoroch finančných a nefinančných korporácií. 50 %-né kritérium rozhoduje tiež vtedy, keď má byť vládna jednotka považovaná za kvázi korporáciu vlastnenú vládou: iba ak spĺňa 50 %-né kritérium , môže byť takáto kvázi korporácia vytvorená. Ak je inštitucionálna jednotka ostatným netrhovým výrobcom, je klasifikovaná v sektore vláda všeobecne. Rozlíšenie medzi neziskovými organizáciami a ostatnými výrobcami je takto irelevantné pre klasifikáciu verejných výrobcov.

3.38.

Po uplatnení rozlíšenia trhu pre vlastné konečné použitie a mimotrhovej oblasti na inštitucionálne jednotky ako výrobcov je možné toto rozlíšenie uplatniť aj na miestne KAU a ich výstupy. Tento vzťah je znázornený v tabuľke 3.2.



Tabuľka 3.2 - Inštitucionálne jednotky, miestne KAU a výstup, a rozlíšenie medzi trhom pre vlastné konečné použitie a mimotrhovou oblasťou

Inštitucionálna jednotka

Hlavná miestna

Sekundárna miestna KAU

Hlavný výstup hlavnej miestnej KAU

Sekundárny výstup hlavnej miestnej KAU

Hlavný výstup sekundárnej miestnej KAU

Sekundárny výstup sekundárnej miestnej KAU

Trhový výrobca

Trhový výrobca

 

Trhový výstup

Trhový výstup

 
 
 
 
 
 

Výstup pre vlastné konečné použitie

 
 
 
 

Trhový výrobca

 
 

Trhový výstup

Trhový výstup

 
 
 
 
 
 

Výrobca pre vlastné konečné použitie

 
 

Výrobca pre vlastné konečné použitie

 
 

Výstup pre vlastné konečné použitie

Trhový výstup

Výrobca pre vlastné konečné použitie

Výrobca pre vlastné konečné použitie

 

Výstup pre vlastné konečné použitie

Trhový výstup

 
 

Ostatný netrhový výrobca

Ostatný netrhový výrobca

 

Ostatný netrhový výrobca

Trhový výstup

 
 
 
 
 
 

Výstup pre vlastné konečné použitie

 
 
 
 
 
 

Ostatný netrhový výstup

 
 
 
 

Trhový výrobca

 
 

Ostatný netrhový výstup

Trhový výstup

 
 
 
 
 
 

Výstup pre vlastné konečné použitie

 
 

Ostatný netrhový výrobca

 
 

Ostatný netrhový výstup

Trhový výstup

 
 
 
 
 
 

Výstup pre vlastné konečné použitie

 
 
 
 
 
 

Ostatný netrhový výstup

3.39.

Pre inštitucionálne jednotky kvalifikované ako trhoví výrobcovia je samozrejme hlavná miestna KAU taktiež trhovým výrobcom. Sekundárna miestna KAU môže byť trhovým výrobcom, avšak aj výrobcom pre vlastné konečné použitie. Avšak sekundárna miestna KAU nemôže byť podľa dohovoru ďalším ostatným netrhovým výrobcom. Toto znamená, že sekundárne miestne KAU v sektoroch nefinančných korporácií a finančných korporácií sú všetky trhovými výrobcami alebo výrobcami pre vlastné konečné použitie.

3.40.

Pre inštitucionálne jednotky, ktoré sú ostatnými netrhovými výrobcami, bude hlavnou miestnou KAU taktiež ostatný netrhový výrobca. Sekundárne miestne KAU môžu byť trhovými výrobcami alebo statnými netrhovými výrobcami. To znamená, že sektory vlády všeobecne a NISD môžu obsahovať (niektoré) sekundárne KAU, ktoré sú trhovými výrobcami (hoci všetky inštitucionálne jednotky v týchto sektoroch sú netrhovými výrobcami). Aby sa určilo, či sú sekundárne miestne KAU trhovými alebo ostatnými netrhovými výrobcami, má sa uplatňovať 50 %-né kritérium.

3.41.

Po uplatnení rozlíšenia trhu pre vlastné konečné použitie a ostatných netrhových inštitucionálnych jednotiek a ich miestnych KAU, je možné uplatniť rozlíšenie aj na výstupy miestnych KAU. Tento vzťah je znázornený v tabuľke 3.3.



Tabuľka 3.3 - Rozlíšenie trhu pre vlastné konečné použitie a mimotrhovej oblasti pre miestne KAU a ich výstupy

 

Trhoví výrobcovia

Výrobcovia pre vlastné konečné použitie

Ostatní netrhoví výrobcovia

Celkom

Trhový výstup

X

x

x

Celkový trhový výstup

Výstup pre vlastné konečné použitie

x

X

x

Celkový výstup pre vlastné konečné použitie

Ostatný netrhový výstup

0

0

X

Celkový netrhový výstup

Celkom

Celkový výstup trhových výrobcov

Celkový výstup výrobcov pre vlastné konečné použitie

Celkový výstup ostatných netrhových výrobcov

Celkový výstup

X = veľký výstup; x = malý výstup; 0 = žiadny výstup (podľa dohovoru).

3.42.

Podľa dohovoru miestne KAU ako trhoví výrobcovia a výrobcovia pre vlastné konečné použitie nemôžu tvoriť ostatný netrhový výstup. Ich výstup je možné preto zaznamenať iba ako trhový výstup alebo výstup pre vlastné konečné použitie príslušne podľa toho aj ocenený (pozri odseky 3.46 až 3.52).

3.43.

Miestne KAU ako ostatní netrhoví výrobcovia môžu tvoriť ako sekundárne výstupy trhový výstup a výstup pre vlastné konečné použitie. Výstup pre ich vlastné konečné použitie pozostáva z tvorby kapitálu na vlastný účet. Výskyt trhového výstupu sa má určovať v zásade uplatňovaním 50 %-ného kritéria na jednotlivé výrobky: trhový výstup je výstup, ktorý je predaný aspoň za 50 % svojich výrobných nákladov. Toto môže platiť pre prípady, keď napríklad štátne nemocnice účtujú za svoje služby ekonomicky významné ceny. Inými príkladmi je predaj reprodukcií štátnych múzeí a predaj predpovede počasia zo strany meteorologických ústavov.

3.44.

V štatistickej praxi môže byť ťažké jasne rozlišovať medzi jednotlivými výrobkami miestnych KAU pri vládnych inštitúciách a NISD. Toto platí dokonca viac pre výrobné náklady vo vzťahu k rozličným výrobkom. V tomto prípade je jednoduchým riešením považovať všetky príjmy netrhových výrobcov z ich sekundárnej aktivity (aktivít) za príjmy jedného typu trhového výstupu. Toto platí napríklad pre príjmy múzea z predaja plagátov a pohľadníc ( 51 ).

3.45.

Ostatní netrhoví výrobcovia taktiež môžu mať príjmy z predaja svojho ostatného netrhového výstupu za nie ekonomicky významné ceny, napríklad príjmy múzea z lístkov pre vstup doň. Tieto príjmy sa týkajú ostatného netrhového výstupu. Avšak ak je ťažké rozlíšiť oba typy príjmov (príjmy z lístkov a príjmy z predaja plagátov a pohľadníc), možno ich všetky považovať buď za príjmy z trhového výstupu alebo príjmy z ostatného netrhového výstupu. Voľba medzi týmito dvoma alternatívnymi záznamami má závisieť od predpokladaného relatívneho významu oboch typov príjmov (z lístkov verzus príjmov z predaja plagátov a pohľadníc).

3.46.

Výstup sa má zaznamenať a oceniť pri jeho tvorbe podľa výrobných nákladov.

3.47.

Celý výstup sa má oceňovať v základných cenách, avšak pre nasledovné prípady platia špecifické dohovory:

a) oceňovanie ostatných netrhových výstupov;

b) oceňovanie celkového výstupu ostatných netrhových výrobcov (miestne KAU);

c) oceňovanie celkového výstupu inštitucionálnej jednotky, pri ktorej miestna KAU je ostatným netrhovým výrobcom. (pozri odseky 3.53 až 3.56).

3.48.



Pojem:

►M4  Základná/bázická cena je cena pohľadávok výrobcov voči kupujúcim za jednotku tovaru alebo služby vyrobenej ako výstup, mínus akákoľvek splatná daň (pozri bod 4.27) z tejto jednotky ako dôsledok jej výroby alebo predaja (t. j. dane z výrobkov), plus akákoľvek dotácia prijatá na túto jednotku ako dôsledok jej výroby alebo predaja (t. j. dotácie na výrobky). ◄ Táto cena vylučuje akékoľvek prepravné poplatky fakturované oddelene zo strany výrobcu. Zahŕňa všetky prepravné prirážky účtované výrobcom v tej istej faktúre, dokonca aj vtedy, keď sú začlenené na faktúre ako samostatná položka.

3.49.

Výstup pre vlastné konečné použitie (P.12) sa má oceňovať v základných cenách podobných výrobkov predávaných na trhu; následkom toho sa môžu pri takomto výstupe vyskytnúť čistý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný príjem. Toto taktiež platí pre služby obydlí vlastnených užívateľmi (pozri odsek 3.64). Avšak zvyčajne bude nevyhnutné oceňovať výstup z výstavby na vlastný účet podľa výrobných nákladov.

3.50.

Dodatky k rozpracovanej výrobe sú oceňované v pomere k odhadovanej súčasnej základnej cene hotovej výroby.

3.51.

Ak má hodnota výstupu považovaného za rozpracovanú výrobu byť ocenená vopred, má byť toto ocenenie založené na skutočných vynaložených nákladoch, s pripočítaním prirážky odhadovaného prevádzkového prebytku alebo odhadovaného zmiešaného príjmu. Predbežné odhady by mali byť následne nahradené odhadmi získanými rozdelením skutočnej hodnoty (ak sa stane známou) hotovej výroby. Posledne menovaná je sumou hodnôt:

a) hotových výrobkov predaných alebo vymenených v bartri;

b) záznamov hotovej výroby v zásobách, po odpočítaní výberov zo zásob;

c) hotovej výroby pre vlastné konečné použitie.

3.52.

Pre budovy a konštrukcie získané v nekompletnom stave sa cena odhaduje na základe doterajších nákladov, vrátane prirážky za prevádzkový prebytok či zmiešaný príjem. Táto prirážka vznikne, ak je možné hodnotu odhadnúť na základe cien podobných budov alebo konštrukcií. Čiastky etapových platieb je možné použiť na priblíženie hodnôt tvorby hrubého fixného kapitálu realizovanej nákupcom v každej etape (za predpokladu nulových záloh vopred či omeškaní v platbách).

Ak ešte nie je výstavba štruktúry na vlastný účet ukončená v rámci jediného účtovného obdobia, má sa hodnota výstupu a zodpovedajúcej tvorby hrubého fixného kapitálu odhadnúť uplatnením čiastky z celkových nákladov výroby vynaložených počas príslušného obdobia na odhadovanú súčasnú základnú cenu. Ak nie je možné odhadnúť základnú cenu hotovej konštrukcie, musí byť ocenená podľa celkových výrobných nákladov. Ak sú všetky alebo časť pracovných nákladov poskytované zdarma, čo sa môže stať pri komunálnych výstavbách domácností, použije sa odhad nákladov platenej práce, ktorá by bola bývala zahrnutá do odhadovaných výrobných nákladov pri použití sadzieb mzdy pre podobné typy prác v okolí alebo v regióne.

3.53.

Celkový výstup ostatného netrhového výrobcu (miestnej KAU) sa má oceniť v celkových výrobných nákladoch, t. j. je to suma:

a) medzispotreby (P.2);

b) kompenzácie zamestnancom (D.1);

c) spotreby fixného kapitálu (K.1);

d) ostatných daní z výroby (D.29) po odpočítaní dotácií do výroby (D.39).

Ostatné dotácie do výroby majú byť odpočítané. Avšak je potrebné uvedomiť si, že ostatné dotácie do výroby pri iných netrhových výrobcoch budú často v praxi chýbať, alebo sa budú týkať iba veľmi malých čiastok (pozri odsek 4.36).

Podľa dohovoru nie sú platby úrokov zahrnuté ako náklady netrhovej výroby (hoci by mohli byť považované v niektorých prípadoch za významné výrobné náklady, napr. v prípade korporácií - bytových podnikov). Náklady ostatnej netrhovej výroby taktiež nezahŕňajú začlenenie nájomnej hodnoty nerezidenčných budov vlastnených a využívaných v inej netrhovej výrobe.

3.54.

Celkový výstup inštitucionálnej jednotky je sumou celkového výstupu miestnych KAU tvoriacich túto jednotku. Toto platí taktiež pre inštitucionálne jednotky, ktoré sú ostatnými netrhovými výrobcami.

3.55.

V prípade chýbania sekundárneho trhového výstupu ostatných netrhových výrobcov (miestnych KAU) sa má ostatný netrhový výstup oceňovať vo výrobných nákladoch. V prípade sekundárneho trhového výstupu ostatných netrhových výrobcov sa má ostatný netrhový výstup oceňovať ako reziduálna (zvyšková) položka, t. j. ako rozdiel medzi celkovými nákladmi výroby ostatných netrhových výrobcov po odpočítaní príjmov z trhového výstupu.

3.56.

V zásade sa má trhový výstup ostatných netrhových výrobcov oceňovať v základných cenách. Avšak aj keď môžu mať ostatné netrhové miestne KAU potvrdenia o predaji, ich celkový výstup pokrývajúci tak ich trhový ako aj ostatný netrhový výstup (a potenciálne aj výstup pre vlastné konečné použitie) je stále oceňovaný podľa výrobných nákladov. Hodnota jej trhového výstupu je daná potvrdeniami a predaji trhových výrobkov, hodnotu ich ostatného netrhového výstupu získaného reziduálne ako rozdiel na jednej strane medzi hodnotami celkového výstupu a na strane druhej trhového výstupu a výstupu pre vlastné konečné použitie. Hodnota ich potvrdení z predaja ostatných netrhových tovarov alebo služieb v cenách, ktoré nie sú ekonomicky významné zostáva súčasťou hodnoty jej ostatného netrhového výstupu.

3.57.

Pre určité špecifické typy výstupov je čas zaznamenávania a oceňovania výstupu predmetom nasledujúcich ujasnení a výnimiek uvedených podľa poradia oddielov CPA.

3.58.

A. Výrobky poľnohospodárstva, poľovníctva a lesníctva;

Výstup poľnohospodárskych výrobkov má byť zaznamenávaný tak, ako sú tieto výrobky priebežne produkované počas celého obdobia výroby ( a nie jednoducho len vtedy, keď sa zberá úroda alebo keď sa porážajú zvieratá).

Rastúce plodiny, stojaca guľatina a zásoby rýb alebo zvierat chované pre stravovacie účely sa majú považovať za zásoby nedokončenej výroby počas procesu, a previesť do zásob hotovej výroby, keď je proces ukončený.

3.59.

D. Vyrobené výrobky;

Ak zmluva o predaji uzatvorená vopred v prípade výstavby budovy alebo inej konštrukcie presahuje niekoľko účtovných období, výstup vyprodukovaný v každom z nich sa považuje za predaný kupujúcemu na konci tohto obdobia: t. j. to znamená, že je v tvorbe hrubého fixného kapitálu kupujúceho a nie v rozpracovanej výrobe stavebného priemyslu. V skutočnosti je vyprodukovaný výstup považovaný za predaný kupujúcemu po etapách tak, ako posledne menovaný nadobúda právne vlastníctvo k výstupu. Ak si zmluva vyžaduje etapové platby, hodnota výstupu môže byť často odhadnutá približne podľa hodnoty etapových platieb realizovaných v každom období. V prípade neexistencie zmluvy o predaji sa však nedokončený výstup vyprodukovaný v každom období zaznamenáva ako rozpracovaná výroba.

3.60.

G. Služby veľkoobchodu a maloobchodu; služby opráv motorových vozidiel, motocyklov a osobných a domácich tovarov

Výstup služieb veľkoobchodného a maloobchodného predaja sa meria obchodnými prirážkami pridávanými k tovarom, ktoré sa nakúpili za účelom ďalšieho predaja.



Pojem:

Obchodná prirážka je rozdiel medzi skutočnou cenou platenou pri nákupe tovarov za účelom ďalšieho predaja a cenou, ktorú by musel zaplatiť distribútor, aby nahradil tovar v čase predaja, alebo iného naloženia s ním.

Podľa dohovoru nie sú zisky a straty z držby zahrnuté do obchodnej prirážky. Avšak v praxi nemusia zdroje údajov umožňovať oddelenie všetkých ziskov a strát z držby.

3.61.

H. Hotelové a reštauračné služby

Hodnota výstupu služieb hotelov, reštaurácií a kaviarní zahŕňa hodnotu potravy, nápojov, atď. ktoré boli skonzumované.

3.62.

I. Služby prepravy, skladovania a komunikácie

Výstup prepravných služieb je meraný hodnotou čiastok pohľadávok za prepravu tovarov alebo osôb. Preprava pre vlastné použitie v rámci miestnej KAU sa považuje za pridruženú aktivitu a nie je samostatne identifikovaná či zaznamenávaná.

Výstup služieb skladovania sa meria hodnotou dodatku k rozpracovanej výrobe, buď ako dodatočný výstup v zmysle prepravy v čase (napr. uskladnenie v mene inej miestnej KAU) alebo ako fyzická zmena (napr. v prípade zretia vína).

Výstup služieb cestovných kancelárií sa meria ako hodnota služieb účtovaných kanceláriami (poplatky alebo Komisie) a nie ako hodnota plných výdavkov realizovaných cestujúcimi - klientmi cestovnej kancelárie. Posledne menované môžu zahŕňať napr. aj poplatky za prepravu tretími stranami.

Výstup služieb tour operátorov sa meria plnými výdavkami realizovanými zo strany cestujúcich - klientov tour operátora.

Rozdiel medzi službami cestovnej kancelárie a službami tour operátora je ten, že služby cestovnej kancelárie sa rovnajú iba sprostredkovaniu v mene cestujúceho, zatiaľ čo služby tour operátora vytvárajú nový výrobok, t. j. je zorganizovaný výrobok (tour), pri ktorom ceny jednotlivých komponentov (cesta, ubytovanie a zábava) nie sú pre cestujúceho rozoznateľné ako také.

3.63.

J. Služby finančného sprostredkovania (toto zahŕňa poisťovacie služby a služby dôchodkového financovania)

Výstup finančného sprostredkovania, za ktoré nie sú účtované žiadne explicitné poplatky, sa podľa dohovoru meria ako celkový príjem z majetku obdržaný jednotkami poskytujúcimi tieto služby po odpočítaní celkových platieb úrokov, s vyňatím hodnoty každého príjmu obdržaného z investícií vlastných prostriedkov (keďže takýto príjem nevzniká z finančného sprostredkovania), a v prípade sekundárnych poisťovacích aktivít finančného sprostredkovateľa, s vyňatím príjmu z investícií technických poistných rezerv. Zisky a straty z držby majú byť ignorované pri meraní tohto výstupu, pretože v celom systéme nie sú zisky z držby zaznamenané na účte výroby ale na oddelenom účte (účet ostatných zmien v aktívach). Toto sa týka aj ziskov z držby devíz a cenných papierov u profesionálnych dealerov (hoci ich zisky z držby môžu byť vo všeobecnosti pozitívne a samotnými dealermi považované za časť ich bežného príjmu). Avšak obchodné prirážky na devízy a cenné papiere (t. j. všeobecné rozdiely medzi nákupnými cenami pre dealera a nákupnými cenami kupujúceho) sa majú do výstupu zahrnúť tak, ako pre veľkoobchodníkov a maloobchodníkov. Analogicky tu môžu taktiež nastať problémy s údajmi pri rozlišovaní takýchto obchodných prirážok od ziskov z držby; tieto je treba čo najlepšie prekonať.

Výstup služieb finančného sprostredkovania poskytovaného centrálnymi bankami sa má merať rovnako, ako služby poskytované ostatnými finančnými sprostredkovateľmi.

Aktivity požičiavateľov peňazí, ktorí požičiavajú iba svoje vlastné prostriedky, sa nepovažujú za poskytovanie služieb.

Finanční sprostredkovatelia môžu taktiež poskytovať rôzne finančné služby a obchodné služby, za ktoré sa explicitne účtujú poplatky alebo Komisie (provízie). Danými prípadmi môže byť napr. zmenárenská činnosť a investičné poradenstvo, nákup nehnuteľností a daňové poradenstvo.

Výstup poisťovacích služieb (poplatok za službu) sa meria ako:



 

Celkové skutočné predpísané poistné

plus

celkové dodatočné predpísané poistné (rovnajúce sa príjmu z investícií technických poistných rezerv)

mínus

celkové splatné poistné nároky

mínus

zmena v aktuárnych rezervách a rezervách pre ziskové poisťovanie (poistná matematika)

Zisky a straty z držby sa majú ignorovať pri meraní výstupu poisťovacích služieb; nemajú sa považovať za príjem z investícií technických poistných rezerv a nemajú sa taktiež chápať ako zmeny v aktuárnych rezervách a rezervách pre ziskové poisťovanie.

Treba si všimnúť, že technické poistné rezervy je možné investovať do sekundárnych aktivít poisťovacej spoločnosti napr. prenájom obydlí alebo kancelárií, v takomto prípade je čistý prevádzkový prebytok z týchto sekundárnych aktivít príjmom z investícií technických poistných rezerv.

Podobne sa výstup služieb dôchodkového financovania meria ako:



 

Celkové skutočné príspevky na dôchodky

plus

celkové dodatočné príspevky (rovnajúce sa príjmu z technických rezerv penzijných fondov)

mínus

celkové splatné dávky

mínus

zmena v aktuárnych rezervách

3.64.

K. Služby v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodné služby

Výstup služieb obydlí obývaných vlastníkmi sa má oceňovať podľa odhadovanej hodnoty nájmu, ktorý by nájomník platil za rovnaké ubytovanie, berúc do úvahy faktory ako sú poloha, okolie, vybavenie, atď. ako aj veľkosť a kvalitu samotného obydlia. Pri garážach umiestnených oddelene od obydlia, ktoré sú vlastníkom používané na spotrebné účely v spojitosti s používaním obydlia, sa má použiť podobný vstup. Žiaden vstup sa nemá vykonať pri garážach používaných ich súkromnými vlastníkmi iba na účely parkovania blízko miesta výkonu práce. Nájomná hodnota obydlí užívaných vlastníkmi v zahraničí, t. j. letné byty, sa nemá zaznamenávať ako súčasť domácej výroby, ale ako dovoz služieb a zodpovedajúci čistý prevádzkový prebytok zaznamenávaný ako primárny príjem získaný zo zvyšku sveta. V prípade obydlí užívaných vlastníkmi — nerezidentmi sa majú realizovať analogické záznamy. V prípade bytov užívaných systémom time-sharingu (rôzne obdobia, rôzni užívatelia) sa má zaznamenávať iba príslušná časť účtovanej služby.

Výstup služieb v oblasti nehnuteľností pre nerezidenčné budovy sa meria hodnotou splatného nájomného.

Výstup služieb operatívneho leasingu (prenájom strojného zariadenia, vybavenia, atď.) sa meria hodnotou nájomného, ktoré nájomca platí prenajímateľovi. Toto je jasne odlíšené od finančného leasingu, ktorý je metódou financovania získania fixných aktív, t. j. formou pôžičky od prenajímateľa nájomcovi. V prípade finančného leasingu pozostáva nájomne (hlavne) zo splátok a platieb úrokov, a hodnota služieb je veľmi malá v porovnaní s celkovým plateným nájomným (pozri prílohu II „Leasing a splátkový predaj predmetom dlhodobej spotreby“).

Tam, kde je to možné, má sa rozlišovať samostatná miestna KAU pre výskum a vývoj (R&D). Ak toto nie je možné, všetky významné aktivity R&D (v porovnaní s hlavnou aktivitou) majú byť zaznamenané ako sekundárna aktivita miestnej KAU.

Služby výstupu výskumu a vývoja sa merajú takto:

a) R&D špecializovaných komerčných výskumných laboratórií alebo ústavov sa meria príjmami z predaja, zmlúv, provízií, poplatkov atď. zvyčajným spôsobom;

b) výstup R&D pre použitie v rámci toho istého podniku má byť v zásade ocenený na základe odhadovaných základných cien, ktoré by boli zaplatené , ak by sa výskum a vývoj subkontrahoval komerčne (mimo podniku). Avšak v praxi je pravdepodobné, že sa ocení na základe celkových výrobných nákladov.

c) R&D vládnych jednotiek, univerzít, neziskových výskumných ústavov atď. sa zvyčajne považuje za netrhovú výrobu a je teda ocenený na základe nákladov výroby. Výnosy z predaja výskumu a vývoja ostatných netrhových výrobcov sa majú zaznamenávať ako trhový výstup zo sekundárnych aktivít.

Výdavky na výskum a vývoj majú byť odlíšené od výdavkov na všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie. Výdavky na výskum a vývoj nezahŕňajú náklady na vývoj softvéru ako hlavnej sekundárnej aktivity. Avšak ich odraz v účtovníctve je takmer rovnaký; jediným rozdielom je to, že software sa považuje za vyprodukované nehmotné aktívum a nie je patentovaný.

3.65.

L. Služby verejnej správy a obrany, služby povinného sociálneho zabezpečenia

Služby verejnej správy, obrany a služby povinného sociálneho zabezpečenia sú vždy poskytované ako ostatné netrhové služby a podľa toho majú byť aj oceňované.

3.66.

M. Služby vzdelávania;

Pre služby vzdelávania a zdravotnícke služby môže byť často nevyhnutné vymedziť jasné hranice medzi trhovými a ostatnými netrhovými výrobcami a medzi ich trhovým a ostatným netrhovým výstupom. Napríklad, pri niektorých typoch vzdelávania a lekárskej starostlivosti je možné uvaliť nominálne poplatky zo strany vládnych inštitúcií (alebo iných inštitúcií vďaka špecifickým dotáciám), ale pri iných typoch vzdelávania a lekárskej starostlivosti sa môžu účtovať komerčné sadzby. Ďalším bežným príkladom je, že ten istý typ služby (napr. vyššie školstvo) je na jednej strane poskytované štátom (alebo jeho prostredníkom) a na druhej strane komerčnými inštitúciami. Preto tu existujú veľké rozdiely medzi účtovanými cenami a kvalitou služieb.

Vzdelávanie a zdravotnícke služby nezahŕňajú aktivity výskumu a vývoja; zdravotnícke služby nezahŕňajú vzdelávanie v sektore zdravotníctva, napr. vo fakultných nemocniciach.

3.67.

O. Ostatné spoločenské, sociálne a personálne služby

Výroba kníh, záznamov, filmov, softvéru, kaziet, diskov, atď. je dvojetapový proces a podľa toho sa meria:

1. výstup výroby originálov (nehmotné fixné aktívum) je meraný cenou zaplatenou v prípade predaja, alebo ak k predaju nedochádza, základnou cenou platenou za podobné originály, výrobnými nákladmi alebo diskontovanou cenou budúcich výnosov očakávaných v prípade jeho použitia vo výrobe;

2. vlastník tohto aktíva ho môže použiť priamo alebo na výrobu kópií v následných obdobiach. Ak poskytol vlastník licenciu ostatným výrobcom na využitie originálu vo výrobe, poplatky, provízie, licenčné poplatky atď., ktoré obdrží z licencií, sa stávajú jeho výstupom z jeho služieb. Avšak predaj nehmotného aktíva je negatívnou tvorbou fixného kapitálu.

3.68.

P. Súkromné domácnosti s plateným osobami

Výstup služieb domácností produkovaných zamestnaným plateným personálom je podľa dohovoru oceňovaný kompenzáciou platených zamestnancov; toto zahŕňa akýkoľvek kompenzáciu v naturáliách, ako je strava alebo ubytovanie.

3.69.



Pojem:

Medzispotreba pozostáva z hodnoty tovarov a služieb spotrebovaných ako vstupy v procese výroby, s vyňatím fixných aktív, ktorých spotreba sa zaznamenáva ako spotreba fixného kapitálu. Tovary a služby môžu byť buď transformované alebo priamo využité vo výrobnom procese.

3.70.

Medzispotreba zahŕňa nasledovné hraničné prípady:

a) hodnota všetkých tovarov alebo služieb použitých ako vstupy do pridružených aktivít. Bežnými príkladmi sú nákup, predaj, marketing, účtovníctvo, spracovanie údajov, preprava, skladovanie, údržba, bezpečnosť, atď. Tieto tovary a služby nie sú rozlíšené od tovarov a služieb spotrebovaných hlavnou (alebo sekundárnou) aktivitou miestnej KAU;

b) hodnota tovarov a služieb, ktoré sú obdržané od inej miestnej KAU v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky iba vtedy, ak spĺňajú všeobecnú definíciu v odseku 3.69;

c) náklady využívania prenajatých fixných aktív, napr. operatívny leasing strojov alebo automobilov;

d) predplatné, príspevky alebo poplatky platené združeniam neziskových organizácií;

e) položky nepovažované za tvorbu hrubého kapitálu:

1. malé nástroje, ktoré sú lacné a používajú sa na relatívne jednoduché operácie, ako sú píly, kladivá, skrutkovače, a ostatné ručné nástroje; malé zariadenia, ako sú vreckové kalkulačky. Podľa dohovoru v ESÚ sa všetky výdavky na takéto predmety dlhodobej spotreby, ktoré nepresahujú hodnotu 500 ECU za jednu položku (v cenách roku 1995) alebo za celkové kúpené množstvo (ak sa nakupuje v celkoch), zaznamenávajú ako medzispotreba;

2. bežná a pravidelná údržba a oprava fixných aktív využívaných vo výrobe;

3. vojenské zbrane ničenia alebo vybavenie potrebné na ich dodanie (avšak nie ľahké zbrane alebo ozbrojené vozidlá získané políciou alebo bezpečnostnými silami, ktoré sa považujú za tvorbu hrubého fixného kapitálu);

4. služby výskumu a vývoja, odborné vzdelávanie personálu, výskum trhu a podobné aktivity, nakúpené od externej organizácie alebo poskytované samostatnou miestnou KAU v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky;

f) platby za použitie nehmotných nevyprodukovaných aktív, ako sú patentované aktíva, obchodné značky, atď. (s vyňatím platieb za nákup takýchto majetkových práv: tieto sú považované za získanie nehmotných nevyprodukovaných aktív;

g) výdavky zamestnancov preplácané zamestnávateľom, pri položkách nevyhnutných pre výrobu zamestnávateľa, ako sú zmluvné záväzky na nákup nástrojov alebo bezpečnostných doplnkov na vlastný účet;

h) výdavky zamestnávateľov, ktoré sú k ich vlastnému prospechu ako aj k prospechu ich zamestnancov, pretože sú nevyhnutné pre zamestnávateľovu výrobu. Danými prípadmi sú:

1. preplácanie cestovného, odlučného, a nákladov na zábavu pre zamestnancov tam, kde tieto náklady boli vynaložené v priebehu plnenia pracovných povinností;

2. poskytnutie komfortu vybavenia na pracovisku;

(podrobnejší zoznam je uvedený v odseku o kompenzáciách zamestnancom (D.1));

i) poplatky neživotného poistenia platené miestnymi KAU (pozri tiež prílohu III „Poistenie“): aby sa zaznamenali iba poplatky za službu ako medzispotrebu, má byť zaplatené poistné diskontované napr. zaplatené nároky z poistného a čistá zmena aktuárnych rezerv. Posledne menované môže byť pridelené miestnym KAU ako časť zo zaplateného poistného;

j) iba za hospodárstvo celkom: všetky služby finančného sprostredkovania nepriamo merané (Fisim) a poskytované rezidenčnými výrobcami.

3.71.

Medzispotreba nezahŕňa:

a) položky považované za tvorbu hrubého fixného kapitálu, ako sú:

1. cennosti;

2. objavenie nerastných surovín;

3. významné zlepšenia, ktoré idú výrazne nad rámec toho, čo sa požaduje na jednoduché udržanie aktív v prevádzkyschopnom stave, napr. renovácia, rekonštrukcia alebo zväčšenie;

4. software nakupovaný alebo produkovaný na vlastný účet;

b) výdavky zamestnávateľov považované za mzdy a platy v naturáliách (pozri odsek 4.05);

c) pri trhovom výrobcovi alebo výrobcovi na vlastný účet, využitie kolektívnych služieb poskytovaných vládnymi jednotkami (považovanými za výdavok kolektívnej spotreby štátu);

d) tovary alebo služby produkované a spotrebované v rámci rovnakého účtovného obdobia a v rámci tej istej miestnej KAU (taktiež nie sú zaznamenávané ako výstup);

e) platby za štátne licencie a poplatky, ktoré sú považované za dane z výroby (pozri odseky 4.79 až 4.80.).

3.72.

Výrobky používané na medzispotrebu sa majú zaznamenávať a oceňovať v čase, v ktorom vstupujú do výrobného procesu. Majú sa oceňovať v nákupných cenách podobných tovarov alebo služieb v tomto čase.

3.73.

V praxi zvyčajne výrobné jednotky nezaznamenávajú skutočné použitie tovarov vo výrobe priamo. Zaznamenávajú nákupy určené na použitie ako vstupy a zmeny vo výške zásob týchto tovarov. Medzispotreba sa má preto odhadovať odčítaním zmien v zásobách od nákupov vstupov (pozri odseky 3.120 až 3.124 pre správne oceňovanie posledne menovaného).

3.74.

Používajú sa dva koncepty konečnej spotreby:

a) výdavky konečnej spotreby (P.3);

b) skutočná konečná spotreba (P.4)

Výdavky konečnej spotreby sú konceptom, ktorý sa odvoláva na výdavky sektora na spotrebu tovarov a služieb. Naproti tomu skutočná konečná spotreba sa odvoláva na získanie tovarov alebo služieb. Rozdiel medzi týmito konceptmi spočíva v spôsobe, akým hodnotia tovary a služby financované vládou alebo NISD, avšak dodávané domácnostiam ako sociálne transfery v naturáliách.

3.75.



Pojem:

Výdavky konečnej spotreby pozostávajú z výdavkov vynaložených rezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami na tovary alebo služby, ktoré sú použité pre priame uspokojenie jednotlivých potrieb alebo nutností alebo kolektívnych potrieb členov spoločenstva. Výdavky konečnej spotreby sa môžu uskutočniť na domácom území alebo v zahraničí.

3.76.

Výdavky domácností na konečnú spotrebu zahŕňajú nasledovné hraničné prípady:

a) služby obydlí užívaných vlastníkmi;

b) príjem v naturáliách, ako je:

1. tovary alebo služby obdržané zamestnancami ako príjem v naturáliách;

2. tovary alebo služby vyprodukované ako výstupy nezaregistrovaných podnikov vlastnených domácnosťami, ktoré sú ponechané na spotrebu pre členov domácnosti. Danými prípadmi sú potraviny a iné poľnohospodárske tovary, ubytovacie služby poskytované užívateľmi - vlastníkmi a služby domácností produkované zamestnaním plateného personálu (sluhovia, kuchári, záhradníci, šoféri, atď.);

c) položky nepovažované za medzispotrebu, ako sú:

1. materiály pre malé opravy a interiérové dekorácie obydlí bežne vykonávané nájomníkmi ako aj vlastníkmi;

2. materiály na opravu a údržbu predmetov dlhodobej spotreby, vrátane automobilov;

d) položky nepovažované za tvorbu kapitálu, najmä predmety dlhodobej spotreby, ktoré aj naďalej vykonávajú svoju funkciu počas niekoľkých účtovných období; toto zahŕňa transfer vlastníctva niektorých predmetov dlhodobej spotreby z podniku na domácnosť (pozri transakcie s existujúcimi tovarmi, odsek 3.148);

e) priamo účtované finančné služby;

f) poisťovacie služby podľa čiastky implicitného poplatku za službu (pozri odsek 3.63);

g) služby dôchodkového financovania podľa čiastky implicitného poplatku za službu (pozri odsek 3.63);

h) platby domácností za licencie, povolenia atď., ktoré sú považované za nákupy služieb (pozri odseky 4.79 a 4.80);

i) nákup výstupu za ekonomicky nevýznamné ceny, napr. poplatky za vstupné do múzea (pozri odsek 3.45).

3.77.

Výdavky domácností na konečnú spotrebu nezahŕňajú:

a) sociálne transfery v naturáliách, ako sú výdavky najprv vynaložené domácnosťami avšak následne preplatené v rámci sociálneho zabezpečenia, napr. niektoré výdavky na zdravotníctvo;

b) položky považované za medzispotrebu alebo tvorbu hrubého fixného kapitálu, ako sú:

1. výdavky domácností vlastniacich nezaregistrované podniky, ak sú tieto výdavky vynaložené na účely podnikania, napr. na predmety dlhodobej spotreby, ako sú motorové vozidlá, nábytok, elektrické vybavenie (tvorba hrubého fixného kapitálu), a tiež na predmety krátkodobej (okamžitej) spotreby ako je palivo (medzispotreba);

2. výdavky, ktoré vynaloží vlastník — užívateľ na dekoráciu, údržbu a opravu obydlia, ktorá nie je bežne vykonávaná nájomníkom (považované za medzispotrebu pri poskytovaní ubytovacích služieb);

3. nákup obydlí (považované za tvorbu hrubého fixného kapitálu);

4. výdavky na cennosti (považované za tvorbu hrubého fixného kapitálu);

c) položky považované za získanie nevyprodukovaných aktív, najmä nákup pôdy;

d) všetky tie platby domácností, ktoré sa majú považovať za dane, ako sú poplatky za vlastné autá, lode alebo lietadlá a tiež povolenia na lov, streľbu alebo rybolov (pozri odseky 4.79. až 4.80.);

e) predplatné, príspevky a poplatky platené domácnosťami pre NISD, ako sú odbory, profesné združenia, spotrebiteľské združenia, cirkvi a spoločenské, kultúrne, rekreačné a športové kluby;

f) dobrovoľné transfery domácností v hotovosti alebo v naturáliách pre organizácie dobročinnosti, úľavy a pomoci.

3.78.

Výdavky konečnej spotreby NISD zahŕňajú dve oddelené kategórie:

a) hodnota tovarov a služieb produkovaných NISD, iné ako tvorba kapitálu na vlastný účet a iné ako výdavky realizované domácnosťami a ostatnými jednotkami;

b) výdavky NISD na tovary alebo služby produkované trhovými výrobcami, ktoré sú dodávané bez transformácie domácnostiam na ich spotrebu ako sociálne transfery v naturáliách.

▼M2

3.79.

Výdavky verejnej správy na konečnú spotrebu (P.3) zahŕňajú dve kategórie výdavkov, podobne ako výdavky NPISH:

a) hodnota tovaru a služieb, ktoré vytvára sama verejná správa (P.1), s výnimkou tvorby kapitálu na vlastné konečné použitie (zodpovedajúci P.12) a tržieb. Trhová produkcia (P.11) a platby za ostatnú netrhovú produkciu (P.131);

b) nákupy tovaru a služieb vytvorených trhovými výrobcami vykonávané verejnou správou, ktoré sú dodávané do domácností bez akejkoľvek transformácie ako vecne sociálne transfery (D.6311 + D.63121 + D.63131). To znamená, že verejná správa platí len za tovary a služby, ktoré predávajúci poskytuje domácnostiam.

▼B

3.80.

Korporácie nevynakladajú výdavky konečnej spotreby. Ich nákupy rovnakého druhu tovarov alebo služieb, ako sú používané domácnosťami na konečnú spotrebu, sú buď používané na medzispotrebu alebo poskytované zamestnancom ako kompenzácie v naturáliách, t. j. vstupujú tu ako výdavky domácností na konečnú spotrebu. Dokonca aj tam, kde korporácie, napríklad prostredníctvom reklamy, financujú individuálnu spotrebu, je tento výdavok považovaný za priebežný.

3.81.



Pojem:

Skutočná konečná spotreba pozostáva z tovarov alebo služieb, ktoré sú získané rezidenčnými inštitucionálnymi jednotkami pre priame uspokojenie ľudských potrieb, či už individuálnych alebo kolektívnych.

3.82.



Pojem:

Tovary a služby na individuálnu spotrebu („individuálne tovary a služby“) sú získavané domácnosťami a používané na uspokojenie potrieb a túžob členov tejto domácnosti. Individuálne tovary a služby majú nasledovné charakteristiky:

a)  musí byť možné zachytiť a zaznamenať získavanie tovarov a služieb individuálnou domácnosťou alebo jej členmi, a taktiež čas, kedy k nemu došlo;

b)  domácnosť musí súhlasiť so získaním tovaru alebo služby a podniknúť všetky nevyhnutné kroky na jeho uskutočnenie, napríklad návštevou školy alebo kliniky;

c)  tovar alebo služba musí byť taký, aby jeho získanie jednou domácnosťou alebo osobou, prípadne malou obmedzenou skupinou osôb, vylučovalo jeho získanie inými domácnosťami alebo osobami.

3.83.



Pojem:

Služby kolektívnej spotreby („kolektívne služby“) sú poskytované súčasne všetkým členom spoločenstva alebo všetkým členom danej časti spoločenstva, ako sú domácnosti žijúce v konkrétnom regióne. Kolektívne služby majú nasledovné charakteristiky:

a)  je možné poskytovať ich súčasne každému členovi spoločenstva alebo konkrétnym častiam spoločenstva, akým je konkrétny región alebo lokalita;

b)  využitie takýchto služieb je zvyčajne pasívne a nevyžaduje si výslovný súhlas alebo aktívnu účasť všetkým dotknutých jednotlivcov;

c)  poskytovanie kolektívnej služby jednému jednotlivcovi neznižuje množstvo dostupné pre ostatných v tom istom spoločenstve alebo v tej istej časti spoločenstva. Nejestvuje tu rivalita pri jej získavaní.

3.84.

Všetky výdavky konečnej spotreby domácností sú individuálne. Podľa dohovoru sú všetky tovary a služby poskytované NISD považované za individuálne.

▼M6

3.85.

Na tovary a služby, ktoré zabezpečuje verejná správa, hranica medzi individuálnymi a skupinovými tovarmi a službami sa zostavuje na základe klasifikácie výdavkov verejnej správy (COFOG).

Na základe dohody, výdavky konečnej spotreby celej vlády v každom z týchto záhlaví by sa mali považovať za výdavky na individuálnu spotrebu:

a) 

7.1 Zdravotnícke výrobky, prístroje a zariadenie

7.2 Ambulantné služby

7.3 Nemocničné služby

7.4 Verejné zdravotnícke služby

b) 

8.1 Rekreačné a športové služby

8.2 Kultúrne služby

c) 

9.1 Predškolská výchova a základné vzdelanie

9.2 Stredoškolské vzdelanie

9.3 Pomaturitné vzdelávanie

9.4 Vysokoškolské vzdelávanie

9.5 Vzdelávanie nedefinované podľa úrovne

9.6 Služby pridružené ku školstvu

d) 

10.1 Choroba a zdravotné postihnutie

10.2 Staroba

10.3 Pozostalí

10.4 Rodina a deti

10.5 Nezamestnanosť

10.6 Bývanie

10.7 Spoločenské vylúčenie inde neuvádzané

Alternatívnemu výdavku individuálnej spotreby verejnej správy zodpovedá časť 14 COICOP, ktorá zahŕňa tieto skupiny:

14.1 Bývanie (ekvivalent skupine 10.6 v COFOG)

14.2 Zdravotníctvo (ekvivalent skupinám 7.1 až 7.4 v COFOG)

14.3 Rekreácia a kultúra (ekvivalent skupinám 8.1 a 8.2 v COFOG)

14.4 Vzdelávanie (ekvivalent skupinám 9.1 až 9.6 v COFOG)

14.5 Sociálna ochrana (ekvivalent skupinám 10.1 až 10.5 a skupine 10.7 v COFOG)

Výdavok kolektívnej spotreby je zostatok výdavku konečnej spotreby vlády.

Podľa COFOG skladá sa najmä z:

a) Všeobecné verejné služby (časť 1)

b) Obrana (časť 2)

c) Verejný poriadok a bezpečnosť (časť 3)

d) Ekonomická oblasť (časť 4)

e) Ochrana životného prostredia (časť 5)

f) Bývanie a občianska vybavenosť (časť 6)

g) Všeobecná správa, regulovanie, šírenie všeobecných informácií a štatistík (všetky časti)

h) Výskum a vývoj (všetky časti).

▼B

3.86.

Vzťahy medzi rôznymi využívanými konceptmi možno znázorniť v tabuľke:



 

Sektor vynakladajúci výdavky

 

Vláda

NISD

Domácnosti

Akvizície celkom

Individuálna spotreba

X

(= sociálne transfery v naturáliách)

X

(= sociálne transfery v naturáliách)

X

Skutočná konečná individuálna spotreba domácností

Kolektívna spotreba

X

0

0

Skutočná kolektívna konečná spotreba vlády

Celkom

Výdavky konečnej spotreby vlády

Výdavky konečnej spotreby NISD

Výdavky konečnej spotreby domácností

Skutočná konečná spotreba = celkový výdavky konečnej spotreby

3.87.

Výdavky konečnej spotreby NISD sú podľa dohovoru všetky individuálne. Následkom toho sa skutočná konečná spotreba rovná sume skutočnej konečnej spotreby domácností a skutočnej konečnej spotreby vlády všeobecne.

3.88.

Podľa dohovoru sa nevedú žiadne sociálne transfery v naturáliách so zvyškom sveta (hoci tu sú takéto transfery v peňažnom vyjadrení). Následkom toho sa celková konečná spotreba rovná výdavkom celkovej konečnej spotreby.

3.89.

Ako bolo vysvetlené v kapitole 1, tovary a služby majú byť vo všeobecnosti zaznamenané vtedy, keď sa vytvoria pohľadávky, to jest vtedy, keď nákupca vstupuje do záväzku voči predajcovi. To znamená, že výdavok na tovar sa má zaznamenať v čase zmeny vlastníctva; výdavok na službu sa zaznamenáva vtedy, keď sa ukončí dodávka služby.

3.90.

Výdavok na tovar získaný v systéme predaja na splátky alebo podľa podobnej úverovej dohody (a tiež v rámci finančného leasingu) sa má zaznamenať v čase dodávky tovaru, a to aj keď nenastáva v tomto čase žiadna právna zmena vlastníctva.

3.91.

Spotreba na vlastný účet sa má zaznamenať vtedy, keď sa vyprodukuje výstup ponechaný na vlastnú konečnú spotrebu.

3.92.

Výdavky konečnej spotreby domácností sa zaznamenávajú v nákupných cenách. Toto je cena, ktorú kupujúci v skutočnosti platí za výrobky v čase nákupu. Podrobnejšiu definíciu je možné nájsť v odseku 3.06.

3.93.

Tovary a služby dodané ako kompenzácia zamestnancov v naturáliách sú oceňované v základných cenách, keď sú vyprodukované zamestnávateľom, a to v nákupných cenách zamestnávateľa pri ich kúpe zamestnávateľom.

3.94.

Tovary a služby ponechané pre vlastnú spotrebu sú oceňované v základných cenách.

3.95.

Výdavky vlády všeobecne na konečnú spotrebu alebo výdavky NISD na výrobky nimi vyprodukované sa zaznamenávajú v čase výroby, ktorý je taktiež časom dodania týchto služieb zo strany vlády alebo NISD. Pri výdavkoch konečnej spotreby tovarov a služieb dodaných prostredníctvom trhových výrobcov je časom zaznamenania čas dodávky.

▼M2

3.96.

Výdavky verejnej správy alebo NPISH na konečnú spotrebu (P.3) sa rovnajú súčtu ich produkcie (P.1) plus výdavky na produkty dodávané do domácností prostredníctvom trhových výrobcov, časť vecných sociálnych transferov (D.6311 + D.63121 + D.63131), mínus platby od iných jednotiek, trhová produkcia (P.11) a platby za ostatnú netrhovú produkciu (P.131), mínus tvorba kapitálu na vlastné konečné použitie (zodpovedajúci P.12).

▼B

3.97.

Tovary a služby sú získané inštitucionálnymi jednotkami vtedy, keď sa tieto stávajú novými majiteľmi tovarov, alebo keď sa pre nich ukončí dodávka tovarov alebo služieb.

3.98.

Akvizície (skutočná konečná spotreba) sa oceňujú v nákupných cenách za jednotky, ktoré tvoria výdavky.

Transfery v naturáliách okrem sociálnych transferov v naturáliách od vlády a NISD sa považujú za hotovostné transfery. Podľa toho teda sa teda hodnoty tovarov alebo služieb skutočne zaznamenávajú ako výdavky inštitucionálnych jednotiek alebo sektorov, ktoré ich získavajú.

3.99.

Hodnoty dvoch agregátov výdavkov konečnej spotreby a skutočnej konečnej spotreby sú rovnaké. Tovary a služby získané rezidenčnými domácnosťami prostredníctvom sociálnych transferov v naturáliách sú teda oceňované v tých istých cenách, za ktoré boli oceňované v agregátoch výdavkov.

3.100.

Tvorba hrubého kapitálu pozostáva z :

a) tvorby hrubého fixného kapitálu (P.51);

b) zmien v zásobách (P.52);

c) akvizícií po odpočítaní odpredaja cenností (P.53).

3.101.

Tvorba hrubého kapitálu znamená hrubú čiastku spotreby fixného kapitálu. K čistej tvorbe kapitálu sa dostaneme odpočítaním spotreby fixného kapitálu od tvorby hrubého kapitálu.

3.102.



Pojem:

Tvorba hrubého fixného kapitálu (P.51) pozostáva z akvizícií rezidenčných výrobcov po odpočítaní odpredaja fixných aktív počas daného obdobia, a pripočítaní určitých dodatkov k hodnotám nevyprodukovaných aktív realizovaných výrobnou aktivitou výrobcu alebo inštitucionálnej jednotky. Fixné aktíva sú hmotné alebo nehmotné aktíva vyprodukované ako výstupy z výrobných procesov, ktoré sú opakovane alebo priebežne používané vo výrobnom procese po dobu dlhšiu ako jeden rok.

3.103.

Tvorba hrubého fixného kapitálu pozostáva tak z kladných ako aj záporných hodnôt:

a) kladné hodnoty:

1. nové alebo existujúce nakúpené fixné aktíva;

2. fixné aktíva vyprodukované a ponechané pre vlastné použitie výrobcu (vrátane výroby na vlastný účet alebo fixných aktív neukončených alebo nezrelých);

3. nové alebo existujúce fixné aktíva získané bartrom;

4. nové alebo existujúce fixné aktíva obdržané ako kapitálové transfery v naturáliách;

5. nové alebo existujúce fixné aktíva získané užívateľom v rámci finančného leasingu;

6. významné zdokonalenia fixných aktív a existujúcich historických pamiatok;

7. prirodzený rast takých prírodných aktív, ktoré prinášajú opakovane plody;

b) záporné hodnoty, t. j. odpredaj fixných aktív zaznamenaný ako negatívne akvizície:

1. predané existujúce fixné aktíva;

2. existujúce fixné aktíva vymenené v rámci bartra;

3. existujúce fixné aktíva vymenené v rámci kapitálových transferov v naturáliách.

3.104.

Komponenty odpredaja fixných aktív nezahŕňajú:

a) spotrebu fixného kapitálu (ktorá zahŕňa predvídané bežné náhodné poškodenie);

b) výnimočné straty, ako sú straty kvôli suchu alebo iným prírodným katastrofám (zaznamenané ako iná zmena v objeme aktív).

3.105.

je možné odlišovať nasledovné typy tvorby hrubého fixného kapitálu:

a) akvizície hmotných fixných aktív po odpočítaní odpredajov:

1. obydlia;

2. iné budovy a stavby;

3. stroje a zariadenia;

4. a kultivované aktíva, napr. stromy a dobytok;

b) akvizície nehmotných fixných aktív po odpočítaní odpredajov:

1. prieskum nerastov;

2. počítačový software;

3. originály zábavných, literárnych alebo umeleckých diel;

4. ostatné nehmotné fixné aktíva;

c) významné zdokonalenia hmotných nevyprodukovaných aktív, najmä tých, ktoré sa týkajú pôdy (hoci akvizícia nevyprodukovaných aktív nie je zahrnutá);

d) náklady spojené s prevodom vlastníctva nevyprodukovaných aktív, ako sú pôda a patentované aktíva (hoci akvizícia samotných týchto aktív nie je zahrnutá).

3.106.

Významné zlepšenia pôdy zahŕňajú:

a) získanie pôdy z mora stavbou násypov, morských hrádzí alebo priehrad za týmto účelom;

b) výrub lesov, vyčistenie od skál tak, aby pôda mohla po prvý krát byť použitá na výrobu;

c) odvodnenie močarísk alebo zavlažovanie púští konštrukciou hrádzí, priekop alebo zavlažovacích kanálov;

d) prevencia proti záplavám alebo erózii z mora alebo riek stavbou vlnolamov, morských hrádzí alebo povodňových bariér.

Tieto aktivity môžu viesť k vytvoreniu významných nových stavieb, ako sú morské hrádze, povodňové bariéry a priehrady, avšak tieto nie sú samé o sebe používané priamo na výrobu iných tovarov alebo služieb takým spôsobom, ako väčšina ostatných stavieb. Ich výstavba sa realizuje na to, aby sa získala lepšia pôda a je to práve pôda ako nevyprodukované aktívum, ktoré je potrebné na ďalšiu výrobu. Napríklad priehrada vybudovaná na výrobu elektriny slúži účelu odlišnému od priehrady určenej na zadržanie postupu mora. Iba budova druhého typu priehrady má byť klasifikovaná ako zlepšenie pôdy.

3.107.

Tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa aj hraničné prípady ako:

a) akvizície obytných lodí, vlečných člnov, mobilných domovov a karavanov používaných ako obydlia domácností, a akékoľvek s nimi spojené stavby ako sú garáže;

b) stavby a zariadenia používané armádou (podobné tým, ktoré využívajú civilní výrobcovia), ako sú letiskové plochy, doky, cesty a nemocnice;

c) ľahké zbrane a ozbrojené vozidlá používané nevojenskými jednotkami;

d) zmeny v stáde dobytka využívaného rok za rokom, ako je chovný dobytok, dojnice, ovce chované na vlnu a ťažné zvieratá;

e) zmeny v stave porastov (stromov) kultivovaných rok za rokom, ako sú ovocné stromy, vínna réva, gumovníky, palmy, atď.;

f) zdokonalenia existujúcich fixných aktív, ktoré idú nad rámec požiadaviek opráv bežnej údržby;

g) akvizícia fixných aktív finančným leasingom.

3.108.

Tvorba hrubého fixného kapitálu nezahŕňa:

a) transakcie zahrnuté do medzispotreby, ako:

1. nákup malých nástrojov pre výrobné účely (pozri odsek 3.70 písm. e));

2. bežná údržba a oprava;

3. nákup vojenských zbraní a ich podporných systémov;

4. nákup fixných aktív, ktoré sa majú použiť v rámci zmluvy o operačnom leasingu (pozri taktiež dodatok II „Leasing a splátkový predaj tovarov dlhodobej spotreby“);

b) transakcie zaznamenané ako zmeny v zásobách:

1. zvieratá chované na porážku, vrátane hydiny;

2. stromy pestované na rezivo (rozpracované);

c) stroje a zariadenia získané domácnosťami na účely konečnej spotreby (výdavky konečnej spotreby);

d) zisky a straty z držby fixných aktív (ostatné zmeny v aktívach);

e) straty fixných aktív v dôsledku katastrôf (ostatné zmeny v aktívach), napr. zničenie kultivovaných aktív a stáda dobytka vypuknutím choroby (a bežne nepokrytých poistením) alebo škody v dôsledku abnormálnych záplav, škody z vetra a lesných požiarov (pozri kapitolu 6).

3.109.

Tvorba hrubého fixného kapitálu vo forme zlepšení (zdokonalení) existujúcich fixných aktív sa má klasifikovať spolu s akvizíciami nových fixných aktív rovnakého druhu.

3.110.

Nehmotné fixné aktíva bežne pozostávajú z nových informácií, špecializovaných vedomostí, atď. a obsahujú:

a) prieskum nerastov obsahujúci náklady samotného testovacieho vrtu alebo iných výskumov, prepravné náklady, atď.;

b) počítačový software a veľké databázy, ktoré sa majú použiť vo výrobe po dobu dlhšiu ako jeden rok;

c) literárne a umelecké originály rukopisov, prekladov, modelov, filmov, zvukových záznamov, atď.

3.111.

Pri fixných aktívach aj pri nevyprodukovaných nefinančných aktívach pozostávajú náklady prevodu vlastníctva vynaložené ich novým vlastníkom z:

a) poplatkov zaplatených pri prijímaní dodávky aktíva (nové alebo existujúceho) v požadovanom mieste a čase, ako sú prepravné poplatky, poplatky za zavedenie, poplatky za kompletizáciu, atď.;

b) odborné poplatky alebo zaplatené sprostredkovateľské poplatky, ako sú poplatky platené výskumníkom, inžinierom, právnikom, oceňovateľom, atď. a sprostredkovateľské poplatky platené realitným maklérom, aukčným maklérom, atď.;

c) dane splatné novým vlastníkom pri prevode vlastníctva aktíva.

Všetky tieto náklady sa majú zaznamenať u nového vlastníka ako tvorba hrubého fixného kapitálu. Treba si uvedomiť, že za dane sa považujú dane za služby sprostredkovateľov a nie dane za kúpené aktívum.

3.112.

Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zaznamenáva vtedy, keď je vlastníctvo fixných aktív prevedené na inštitucionálnu jednotku, ktorá má v úmysle tieto využívať na výrobu.

Modifikácia tohto všeobecného pravidla je potrebná v prípade:

a) finančného leasingu (zmena vlastníctva sa vkladá až potom);

b) tvorby fixného kapitálu na vlastný účet.

Aktíva získané v rámci finančného leasingu sú zaznamenané tak, ako keby sa užívateľ stal majiteľom vtedy, keď preberá držbu nad tovarmi. Tvorba kapitálu na vlastný účet sa zaznamenáva v momente výroby.

3.113.

Tvorba hrubého fixného kapitálu sa oceňuje v nákupných cenách, vrátane poplatkov za zavedenie a ostatných nákladov prevodu vlastníctva. Ak je tvorba na vlastný účet, vtedy sa oceňuje v základných cenách podobných fixných aktív (čo predpokladá prirážku k čistému prevádzkovému prebytku alebo zmiešanému príjmu), alebo v cenách nákladov výroby, ak nie sú (základné ceny) dostupné.

3.114.

Akvizície nehmotných fixných aktív sa oceňujú rôzne:

a) pri prieskumoch nerastov podľa nákladov skutočného testovacieho vrtu, a nákladov vynaložených na umožnenie realizácie testov, ako sú letecké alebo iné prieskumy;

b) pri počítačovom softvéri: podľa nákupných cien pri nákupe na trhu, alebo podľa odhadovaných základných cien (alebo nákladov výroby, ak nie je možné predchádzajúce), ak sa tento software vyvíja interne;

c) pri origináloch zábavných, literárnych alebo umeleckých diel: oceňované v cene platenej nákupcom v čase predaja, alebo ak predaju nedôjde, v základnej cene platenej za podobné originály, resp. podľa nákladov výroby alebo diskontnej hodnoty budúcich výnosov očakávaných z jeho použitia vo výrobe.

3.115.

Odpredaj existujúcich fixných aktív predajom sa oceňuje v (základných) cenách po odpočítaní všetkých nákladov prevodu vlastníctva znášaných predávajúcim.

3.116.

Náklady prevodu vlastníctva je možné uplatniť na vyprodukované aktíva vrátane fixných aktív a aj na nevyprodukované aktíva , akým je pôda.

Tieto náklady sú začlenené do nákupných cien v prípade vyprodukovaných aktív. Musia byť oddelené od nákupov a predajov samotných v prípade pôdy a ostatných nevyprodukovaných aktív, a zaznamenané pod oddelenou položkou klasifikácie tvorby hrubého fixného kapitálu.

3.117.



Pojem:

Zmeny v zásobách sa merajú hodnotou vstupov do zásob po odpočítaní hodnoty výberov a hodnoty všetkých priebežných strát tovarov v zásobách.

3.118.

Kvôli fyzickému znehodnoteniu alebo náhodnému poškodeniu či drobným krádežiam sa môžu priebežné straty vyskytnúť pri všetkých druhoch tovarov v zásobách, ako sú:

a) straty na materiále a dodávkach;

b) straty v prípade rozpracovanej výroby;

c) straty hotovej výroby;

d) straty tovarov určených na opätovný predaj (napr. drobné krádeže v obchodoch).

3.119.

Zásoby pozostávajú z nasledovných kategórií:

a) materiál a dodávky (tovary):

materiál a dodávky pozostávajú zo všetkých komodít v zásobách s cieľom ich použitia ako priebežných vstupov vo výrobe; toto zahŕňa komodity v zásobách vlády. Položky ako sú zlato, diamanty atď. sa zahŕňajú len vtedy. Keď sú určené na priemyselné použitie alebo oné výroby;

b) rozpracovaná výroba

rozpracovaná výroba pozostáva z výstupov, ktoré sú vyprodukované, ale ešte nedokončené. Zaznamenáva sa v zásobách svojho výrobcu. Môže mať množstvo rozličných foriem, napr.:

1. rastúce plodiny;

2. dozrievajúce plody stromov a živé stáda;

3. nedokončené stavby (s výnimkou tých, ktoré sú vyprodukované podľa zmluvy o predaji dohodnutých vopred alebo stavieb na vlastný účet považovaných za tvorbu fixného kapitálu);

4. nedokončené ostatné fixné aktíva, napr. lode a ropné plošiny;

5. čiastočne dokončený výskum pre právnu alebo konzultačnú dokumentáciu;

6. čiastočne dokončená filmová výroba;

7. čiastočne dokončené počítačové programy.

Rozpracovaná výroba musí byť zaznamenaná pri každom výrobnom procese, ktorý nie je skončený na konci daného obdobia. Toto je dôležité najmä pri štvrťročných účtoch, napr. pri poľnohospodárskych plodinách nezozberaných v danej štvrtine roka.

K zníženiu rozpracovanosti výroby dochádza pri ukončení výrobného procesu. V tomto momente sa celá rozpracovaná výroba premieňa na hotový výrobok.;

c) hotové tovary:

hotové tovary ako súčasť zásob pozostávajú z výstupov, ktoré nemá ich výrobca v úmysle ďalej spracovávať pred ich expedíciou (taktiež ak sú dodávané ako priebežný vstup do iných výrobných procesov);

d) tovary na ďalší predaj:

tovary na ďalší predaj sú tovary získané za účelom ďalšieho predaja v ich súčasnom stave.

3.120.

Čas zaznamenania a ocenenia zmien v zásobách má byť v súlade s časom ostatných transakcií s výrobkami. Toto platí najmä pre medzispotrebu (pre materiály a tovary), výstup (napr. rozpracovanú výrobu a výstup z uskladnenia poľnohospodárskych výrobkov), pre tvorbu hrubého fixného kapitálu (napr. rozpracovanú výrobu). Súlad sa taktiež požaduje na spracovanie objednávkových tokov. Napríklad ak sú tovary spracované v zahraničí a dochádza k podstatnej fyzickej zmene tovarov, majú byť tovary zahrnuté do vývozov (a neskôr do dovozov) (pozri odsek 3.135). Tento vývoz sa odráža súčasným obmedzením zásob a neskôr je zaznamenaný aj s ním spojený dovoz ako nárast zásob (tam, kde sa tieto okamžite nepoužijú alebo nepredajú).

3.121.

Zmeny v zásobách majú byť ocenené v čase vstupu do zásob (pre vstupy tovarov) alebo v čase čerpania zásob (pre čerpanie zo zásob tovarov).

3.122.

Použité ceny majú byť v súlade s časom ostatných tokov, čo konkrétnejšie znamená, že:

a) výstup hotových tovarov prevedených do výrobných zásob sa oceňuje tak, ako keby boli tieto tovary predané vtedy, za bežné základné ceny;

b) dodatky k rozpracovanej výrobe sa oceňujú v pomere k odhadovanej bežnej základnej cene hotových výrobkov;

c) zníženia rozpracovanosti výroby ako čerpanie zásob po dokončení výroby sa oceňujú v bežných základných cenách nedokončenej výroby;

d) tovary prevedené zo zásob do predaja sú oceňované v základných cenách;

e) tovary na ďalší predaj u veľkoobchodníkov a maloobchodníkov, atď. sú oceňované v ich skutočných alebo odhadovaných nákupných cenách pre obchodníka;

f) tovary na ďalší predaj stiahnuté zo zásob sa oceňujú v nákupných cenách, za ktoré môžu byť nahradené v čase stiahnutia zo zásob (nie pri akvizícii).

3.123.

Straty v dôsledku fyzického znehodnotenia, poistiteľných náhodných škôd alebo krádeží sú zaznamenávané a oceňované takto:

a) pre materiály a tovary: pri skutočnom čerpaní materiálov a tovarov, keď sa majú použiť na výrobu (medzispotrebu);

b) pre rozpracovanú výrobu: ako odpočítanie z dodatkov kumulovaných vo výrobe a realizovaných (použitých) v tom istom období;

c) pre hotovú výrobu a tovary na ďalší predaj: považujú sa za čerpania zásob v bežných cenách neznehodnotených tovarov.

3.124.

Predchádzajúce odseky opísali koncepčne správne oceňovanie každej jednotlivej transakcie smerom do a zo zásob, ktorá je nevyhnutná na zosúladenie s výstupom, medzispotrebou a konečným použitím. V praxi je toto často príliš ťažké na uplatnenie a preto sa majú používať aproximačné metódy:

a) ak sú zmeny v objeme zásob dosť pravidelné, je praktickou metódou, ktorá sa blíži k teoretickému princípu oceňovania, násobenie objemu zmeny zásob priemernými cenami za dané obdobie (nákupné ceny za zásoby užívateľov, veľkoobchodníkov alebo maloobchodníkov, základné ceny za zásoby výrobcov);

b) v prípade, že ceny daných tovarov zostávajú relatívne stabilné, nemusia ani väčšie výkyvy v objeme znehodnotiť výsledky jednoduchej aproximácie, t. j. násobenie zmeny objemu priemernou cenou;

c) ak sa objem aj ceny zásoby výrazne menia v rámci účtovného obdobia, požadujú sa zložitejšie metódy aproximácie. Napríklad štvrťročné oceňovanie zmien v zásobách alebo apriórne využitie informácií o rozložení výkyvov v rámci účtovného obdobia (výkyvy môžu byť najväčšie na konci kalendárneho roka, počas žatvy, atď.);

d) ak sú dostupné iba informácie o cenách na začiatku a konci obdobia (napr. v prípade veľkoobchodu alebo maloobchodu, v ktorom existujú často zásoby mnohých odlišných výrobkov), je potrebné odhadovať aj zmeny v objeme medzi začiatkom a koncom obdobia. Toto je možné urobiť odhadom (predpokladom) mier obrátkovosti podľa typu výrobku.

Treba si uvedomiť, že sezónne zmeny v cenách môžu odrážať rozdiel v kvalite, napr. výpredajové ceny alebo mimosezónne ceny ovocia a zeleniny. Tieto zmeny v kvalite sa majú považovať za zmeny v objeme.

3.125.



Pojem:

Cennosti sú nefinančné tovary, ktoré sa nepoužívajú primárne na výrobu alebo spotrebu, fyzicky sa za bežných podmienok neznehodnocujú v čase, a sú získavané najmä ako uchovanie hodnoty.

3.126.

Cennosti zahŕňajú nasledujúce typy tovarov:

a) vzácne kamene a kovy, ako sú diamanty, nepeňažné zlato, platina, striebro, atď.;

b) starožitnosti a iné umelecké predmety, ako sú maľby, sochy, atď.;

c) ostatné cennosti, ako je bižutéria vyrobená zo vzácnych kameňov a kovov a zberateľské predmety.

Tieto typy tovarov sa majú zaznamenať ako akvizícia alebo odpredaj cenností v prípade:

a) získania alebo odpredaja nemenového zlata, striebra, atď. centrálnou bankou alebo inými bankami a ostatnými finančnými sprostredkovateľmi;

b) získania alebo odpredaja týchto tovarov podnikmi, ktorých hlavnou alebo sekundárnou aktivitou nie je výroba alebo obchod s takýmto typom tovarov; následkom toho nie je akvizícia alebo odpredaj zahrnutý do medzispotreby alebo tvorby fixného kapitálu týchto podnikov;

c) získania alebo odpredaja takýchto tovarov domácnosťami; následkom toho nie sú takéto akvizície zahrnú do výdavkov konečnej spotreby domácností.

V ESÚ sa podľa dohovoru zaznamenávajú aj nasledovné prípady ako akvizície alebo odpredaje cenností:

a) akvizícia alebo odpredaj týchto tovarov klenotníkmi a obchodníkmi umeleckých diel (podľa všeobecného pojmu cenností, akvizícia alebo odpredaj týchto tovarov klenotníkmi a obchodníkmi umeleckých diel sa má zaznamenať ako zmena v zásobách);

b) akvizícia alebo odpredaj týchto tovarov múzeami (podľa všeobecného pojmu cenností, akvizícia alebo odpredaj týchto tovarov múzeami sa má zaznamenať ako tvorba fixného kapitálu).

Tento dohovor sa vyhýba častej reklasifikácii medzi troma hlavnými typmi tvorby kapitálu, t. j. medzi akvizíciou po odpočítaní odpredaja cenností, tvorbou fixného kapitálu a zmenami v zásobách, napr. v prípade transakcií s takýmito tovarmi medzi domácnosťami a obchodníkmi s umeleckými dielami.

3.127.

Výroba cenností sa oceňuje v základných cenách (pozri odsek 3.67 o výrobe originálov). Všetky ostatné akvizície cenností sa oceňujú v nákupných cenách za nich platených, vrátane všetkých sprostredkovateľských odmien alebo poplatkov. Ceny taktiež zahŕňajú prirážky pri kúpe od obchodníkov s umeleckými dielami. Odpredaje cenností sa oceňujú v základných cenách obdržaných predávajúcimi, po dopočítaní všetkých odmien alebo poplatkov platených agentom alebo iným sprostredkovateľom. Neberúc do úvahy výrobu cenností sa, celkovo, akvizície po odpočítaní odpredajov medzi rezidenčnými sektormi navzájom rušia, pričom zostávajú iba prirážky pre sprostredkovateľov alebo obchodníkov.

3.128.



Pojem:

Vývoz tovarov a služieb pozostáva z transakcií s tovarmi a službami (predaj, barter — výmenný obchod, dary alebo granty) od rezidentov nerezidentom.

3.129.



Pojem:

Dovoz tovarov a služieb pozostáva z transakcií s tovarmi a službami (nákup, barter, dary alebo granty) od nerezidentov rezidentom.

3.130.

Dovozy a vývozy tovarov a služieb nezahŕňajú:

a) obchod v rámci prevádzok, t. j.

1. dodávky nerezidentom od nerezidenčných pobočiek rezidenčných podnikov, napr. predaj v zahraničí u zahraničných pobočiek nadnárodného podniku kontrolovaného/vlastneného rezidentmi;

2. dodávky rezidentom od rezidenčných pobočiek nerezidenčných podnikov, napr. predaj domácich pobočiek zahraničnej nadnárodnej spoločnosti;

b) primárne toky príjmu z alebo do zvyšku sveta, ako sú kompenzácie zamestnancom, úroky a výnosy z priamych investícií. Príjmy z priamych investícií môžu zahŕňať nerozlíšiteľnú časť poskytovania rôznych služieb, napr. vzdelávanie zamestnancov, služieb riadenia a použitie patentov a obchodných značiek;

c) predaj alebo nákup finančných aktív alebo nevyprodukovaných aktív, ako sú pôda a patenty.

3.131.

Dovozy a vývozy tovarov a služieb možno rozlíšiť na:

a) dodávky v rámci Európskej únie;

b) dovozy a vývozy mimo Európskej únie;

Kvôli jednoduchosti budú oba uvádzané ako dovozy a vývozy.

3.132.

Dovozy a vývozy tovarov nastávajú vtedy, keď dochádza k zmene vlastníctva tovarov medzi rezidentmi a nerezidentmi (bez ohľadu na to, či dôjde k zodpovedajúcemu fyzickému pohybu tovarov cez hranice).

3.133.

Avšak v štyroch prípadoch je zmena vlastníctva modifikovaná pri zaznamenaní dovozov a vývozov tovarov:

a) finančný leasing: zmena vlastníctva z prenajímateľa na nájomcu sa má podľa finančného prenájmu vyznačiť vtedy, keď nájomca preberá nad tovarom držbu (pozri príloha II „Leasing a splátkový predaj tovarov dlhodobej spotreby);“

b) dodávky medzi spriaznenými podnikmi (pobočkami, dcérskymi spoločnosťami, alebo zahraničnou pobočkou): zmena vlastníctva sa má vyznačiť vždy, keď sú tovary medzi spriaznenými podnikmi dodané;

c) tovary na významné spracovanie na objednávku alebo opravu sa zaznamenávajú tak v dovozoch a vývozoch, hoci nedochádza k žiadne zmene vlastníctva;

d) obchod: žiaden dovoz ani vývoz sa nezaznamenáva, keď obchodníci alebo komoditní dealeri nakupujú od nerezidentov a potom ďalej predávajú opäť nerezidentom v rámci toho istého účtovného obdobia. Podobné zaobchádzanie sa využíva pre obchodovanie nerezidentov.

3.134.

V nasledovných prípadoch dochádza k vývozu tovarov bez toho, aby tovary vôbec prekročili hranicu krajiny:

a) tovary vyrobené rezidenčnými jednotkami pôsobiacimi v medzinárodných vodách sú predané priamo nerezidentom v zahraniční (ropa, zemný plyn, rybárske produkty, morské záchranné práce, atď.);

b) prepravné zariadenia alebo iné hnuteľné zariadenia nepripojené k pevnému miestu nemusia prekročiť hranicu vyvážajúcej krajiny po tom, čo boli ich rezident predal nerezidentovi;

c) tovary sú stratené, alebo zničené po zmene vlastníctva predtým, než prekročili hranice vyvážajúcej krajiny.

Analogické prípady sa týkajú aj dovozov tovarov.

3.135.

Dovozy a vývozy tovarov zahŕňajú transakcie medzi rezidentmi a nerezidentmi:

a) nemenové zlato, t. j. zlato nepoužívané na účely menovej politiky;

b) strieborné prúty, diamanty, a ostatné vzácne kovy a kamene;

c) papierové peniaze a mince mimo obehu a nevydané cenné papiere (ocenené ako tovary, nie podľa menovitej hodnoty);

d) elektrina, plyn a voda;

e) stáda hnané cez hranice;

f) balíková pošta;

g) vládne vývozy vrátane tovarov financovaných z grantov a pôžičiek;

h) tovary prevedené z alebo do vlastníctva organizácie hmotných rezerv;

i) tovary dodané rezidenčným podnikom pre jeho nerezidenčné pobočky;

j) tovary obdržané rezidenčným podnikom od jeho nerezidenčných pobočiek;

k) pašované tovary;

l) ostatné nezachytené zásielky, ako sú dary a zásielky menšej ako minimálnej hodnoty;

m) tovary spracované na objednávku zo zahraničia, pokiaľ ide o významnú fyzickú zmenu. Podobné tovary spracované na domácom území v mene nerezidentov;

n) investičné tovary opravené v zahraničí, pokiaľ ide o významné množstvo rekonštrukčných alebo výrobných prác. Podobné tovary opravované na domácom území v mene nerezidentov.

3.136.

Dovozy a vývozy tovarov nezahŕňajú nasledovné tovary, ktoré však napriek tomu môžu prekročiť hranice krajiny:

a) tovarov prepravované cez krajinu ako tranzit;

b) tovary zasielané do alebo z vlastných veľvyslanectiev krajiny, vojenských základní alebo iných enkláv v rámci štátneho územia inej krajiny;

c) prepravné zariadenia a iné hnuteľné typy zariadení, ktoré opúšťajú krajinu dočasne, bez toho aby došlo k zmene vlastníctva (stavebné zariadenia na inštaláciu alebo výstavbu v zahraničí);

d) zariadenia a ostatné tovary, ktoré sú zaslané do zahraničia kvôli malému spracovaniu, údržbe, servisu alebo oprave;

e) ostatné tovary, ktoré dočasne opúšťajú krajinu, pričom sa v zásade vrátia do jedného roka do štátu ich pôvodu a bez zmeny vlastníctva (napr. tovary zaslané do zahraničia na výstavy a na zábavné účely, tovary v rámci operatívneho leasingu, vrátane leasingov na niekoľko rokov, tovary vrátené kvôli tomu, že nedošlo k očakávanému predaju);

f) tovary v zásielke stratené alebo zničené po tom, čo prekročili hranicu a predtým, než došlo k zmene vlastníctva.

3.137.

V zásade sa majú dovozy a vývozy zaznamenávať vtedy, keď dôjde k prevodu vlastníctva. V praxi sa zmena vlastníctva považuje za uskutočnenú vtedy, keď strany transakcie túto zaznačia do svojich účtovných kníh alebo na svoje účty. Toto nemusí byť v súlade s rôznymi štádiami zmluvného procesu, ako:

a) čas záväzku (dátum na zmluve);

b) čas poskytnutia tovarov a služieb a získania nároku na platbu (dátum prevodu);

c) čas vyrovnania tohto nároku (dátum platby).

3.138.

Dovozy a vývozy tovarov sa majú oceňovať v cenách fob (dodané na palubu, vyplatené na loď) na hraniciach vyvážajúcej krajiny. Táto hodnota (ocenenie) pozostáva z:

a) hodnoty tovarov v základných cenách;

b) príslušných prepravných a distribučných služieb až do tohto miesta na hranici, vrátane nákladov nakládky na prepravu ďalej (tam, kde je to primerané) (pozri tabuľku 3.4, druhý stĺpec v druhej časti tabuľky);

c) všetky dane po odpočítaní dotácií na vyvážané tovary; pre dodávky v rámci Európskej únie toto zahŕňa DPH a ostatné dane na tovary splatné vo vyvážajúcej krajine.

Pri dodávke a využívaní symetrických tabuliek vstup-výstup musia byť dovozy tovarov pri jednotlivých výrobkových skupinách oceňované odlišne: v cenách cif (cost-insurance-freight, náklady-poistenie-dovozné) na hranici dovážajúcej krajiny.

Pojem : Cena cif je cenou tovaru dodaného na hranicu dovážajúcej krajiny, alebo cenou služby dodanej rezidentovi, pred platbou akýchkoľvek dovozných ciel alebo iných dovozných daní či obchodných alebo prepravných prirážok v krajine ( 52 ).

3.139.

Zastúpenia alebo náhradné miery ceny fob môžu byť za určitých okolností nevyhnutné, ako napr.:

a) barter s tovarmi sa má oceniť v základných cenách, ktoré by bolo možné obdržať, ak by boli tovary predané za hotovosť;

b) transakcie medzi spriaznenými podnikmi: spravidla sa majú používať transferov é ocenenia. Avšak ak sa tieto značne odlišujú od trhových cien, majú byť nahradené odhadovaným trhovým cenovým ekvivalentom, alebo aspoň byť samostatne určené pre analytické účely;

c) tovary prevádzane podľa finančného prenájmu: tovary majú byť ocenené na základe nákupnej ceny platenej prenajímateľom (nie podľa kumulatívnej hodnoty nájomných platieb);

d) dovozy tovarov sa majú odhadovať na základe colných údajov (pri obchode mimo Európskej únie) alebo podľa informácií Intrastatu (pre obchod v rámci Európskej únie). Oba zdroje údajov neuplatňujú ocenenie fob, používajú cif cenu na hranici Európskej únie respektíve ceny cif na štátnej hranici. Keďže ceny fob sú využívané na najvyššej agregátnej úrovni a ceny cif sa používajú pri výrobkových skupinách, tieto modifikácie sa musia uplatňovať iba na najvyššej úrovni, t. j. úpravou cif/fob;

e) dovozy a vývozy tovarov, ktoré sa majú odhadnúť na základe prehľadových informácií alebo rôznych typov ad hoc informácií. V takýchto prípadoch je možné získať iba celkovú hodnota predaja v rozčlenení podľa výrobkov. Následkom toho je odhad založený na nákupných cenách a nie na cenách fob.

3.140.



Pojem:

Vývozy služieb pozostávajú zo všetkých služieb poskytovaných rezidentmi pre nerezidentov.

3.141.



Pojem:

Dovozy služieb pozostávajú zo všetkých služieb poskytovaných nerezidentmi pre rezidentov.

3.142.

Vývozy služieb zahŕňajú aj nasledovné hraničné prípady:

a) preprava vyvážaných tovarov po tom, čo opustili hranicu vyvážajúcej krajiny, ak sa táto poskytuje rezidenčným prepravcom (prípady 2 a 3 v tabuľke 3.4);

b) preprava dovážaných tovarov rezidenčným prepravcom:

1. až po hranicu vyvážajúcej krajiny, ak sú tovary ocenené v cenách fob tak, aby sa vyvážila hodnota prepravy zahrnutá do ceny fob (prípad 3 v tabuľke 3.5);

2. až po hranicu dovážajúcej krajiny, ak sú tovary ocenené v cenách cif tak, aby sa vyvážila hodnota prepravy zahrnutá do ceny cif (prípady 3 a 2 cif v tabuľke 3.5);

c) preprava tovarov rezidentmi v mene nerezidentov, ktorá nezahŕňa dovozy alebo vývozy tovarov (napr. preprava tovarov, ktoré neopúšťajú krajinu ako vývozy, alebo preprava tovarov mimo domáceho územia);

d) medzinárodná alebo národná preprava cestujúcich v mene nerezidentov vykonávaná rezidenčnými prepravcami;

e) aktivity menšieho spracovania a opravy v mene nerezidentov;

f) stavebné služby, ak sa kancelária na stavenisku v zahraničí nepovažuje za kvázi korporáciu. Toto platí pre stavebné projekty trvajúce menej ako jeden rok, ktorých výstupom nie je tvorba hrubého fixného kapitálu (pozri odsek 2.09 a najmä príslušnú poznámku č. 4);

g) inštalácia zariadenia v zahraničí, ak je projekt svojou povahou obmedzeného trvania;

h) finančné služby v množstve priamych sprostredkovateľských odmien a poplatkov;

i) služby poisťovníctva v množstve poplatku za službu;

j) výdavky nerezidenčných turistov a služobne cestujúcich (podľa dohovoru klasifikované ako služby; avšak pre účely dodania a využitia symetrických tabuliek vstup-výstup môže byť nevyhnutné celkové rozčlenenie podľa výrobkov);

k) výdavky nerezidentov na služby zdravotníctva a školstva poskytované rezidentmi; toto zahŕňa poskytovanie týchto služieb na domácom území, ako aj v zahraničí;

l) služby letných sídel obývaných vlastníkmi — nerezidentmi (pozri odsek 3.64);

m) royalties a licenčné poplatky, ktorých obdržanie je spojené s autorizovaným použitím nehmotných nevyprodukovaných nefinančných aktív a vlastníckych práv, ako sú patenty, autorské práva, obchodné značky, priemyselné procesy, franšízy, atď. a s použitím prostredníctvom licenčných dohôd vyprodukovaných originálov alebo prototypov, ako sú rukopisy, maľby, atď.

3.143.

Pri dovoze služieb je väčšina hraničných prípadov zrkadlovým obrazom prípadov vývozu služieb; preto je potrebné iba obmedzené množstvo špecifických ujasnení pre dovozy služieb.

3.144.

Dovozy prepravných služieb zahŕňajú nasledovné hraničné prípady:

a) preprava vyvážaných tovarov až po hranicu vyvážajúcej krajiny, ak je poskytovaná nerezidenčným prepravcom na vyváženie hodnoty prepravy v cene fob vyvážaných tovarov (prípad 4 v tabuľke 3.4);

b) preprava dovážaných tovarov nerezidenčnými prepravcami:

1. od hranice vyvážajúcej krajiny ako oddelená prepravná služba pri dovoze tovarov sa oceňuje vo fob cenách (prípady 4 a 5 tabuľky 3.5);

2. od hranice dovážajúcej krajiny ako oddelená prepravná služba pri dovoze tovarov ocenených v cif cenách (v tomto prípade je už cena prepravnej služby medzi hranicami vyvážajúcej a dovážajúcej krajiny zahrnutá do ceny cif tovaru; prípad 4 v tabuľke 3.5);

c) preprava tovarov nerezidentmi v mene rezidentov, ktorá nezahŕňa dovozy alebo vývozy tovarov (napr. preprava tovarov tranzitom alebo preprava mimo domáceho územia);

d) medzinárodná alebo národná preprava cestujúcich v mene rezidentov vykonávaná nerezidenčnými prepravcami.

Dovozy prepravných služieb nezahŕňajú prepravu vyvážaných tovarov po tom, čo tieto opustili hranicu vyvážajúcej krajiny, ak sú služby poskytované nerezidenčným prepravcom (prípady 5 a 6 tabuľky 3.4). Vývozy tovarov sú ocenené v cenách fob a všetky takéto prepravné služby sa teda majú považovať za transakcie medzi nerezidentmi, t. j. medzi nerezidenčným prepravcom a nerezidenčným dovozcom. Toto platí aj vtedy, keď sú tieto prepravné služby platené podľa vývozných cif zmlúv samotným vývozcom.

3.145.

Dovozy vo vzťahu k priamym nákupom v zahraničí rezidentmi pokrývajú všetky nákupy tovarov a služieb vykonané rezidentmi počas cesty v zahraničí za účelmi či už služobnými alebo osobnými. Je potrebné rozlišovať dve kategórie, keďže si tieto vyžadujú odlišné zaobchádzanie:

a) výdavky služobne cestujúcich sú medzispotrebou;

b) výdavky ostatných cestujúcich na súkromných cestách sú výdavkom konečnej spotreby domácností.

3.146.

Dovozy a vývozy služieb sa zaznamenávajú v čase, v ktorých sú realizované, čo vo väčšine prípadov zodpovedá času, v ktorom sú služby vyprodukované. Dovozy služieb sa majú hodnotiť v nákupných cenách a vývozy služieb v cenách základných.

Vysvetlenie k čítaniu tejto tabuľky: prvá časť tejto tabuľky naznačuje, že tu existuje šesť odlišných možností prepravy vyvážaných tovarov, v závislosti na tom, či je prepravca rezidentom alebo nie, a v závislosti na mieste realizácie prepravy: z miesta na domácom území po štátnu hranicu, zo štátnej hranice na hranicu dovážajúcej krajiny alebo z hranice dovážajúcej krajiny na miesto vo vnútri územia dovážajúcej krajiny. V druhej časti tejto tabuľky je pre každú z týchto šiestich možností vyznačené, či sa majú zaznamenať ako vývoz tovarov, vývoz služieb, dovoz tovarov alebo dovoz služieb.



Domáce územie

Územie medzi krajinami

Územie dovážajúcej krajiny

1.  rezidenčný prepravca =>

2.  rezidenčný prepravca =>

3.  rezidenčný prepravca =>

4.  nerezidenčný prepravca =>

5.  nerezidenčný prepravca =>

6.  nerezidenčný prepravca =>



 

Vývoz tovarov (fob)

Vývoz služieb

Dovoz tovarov (cif/fob)

Dovoz služieb

1

X

2

X

3

X

4

X

X

5

6

Vysvetlenie k čítaniu tejto tabuľky: prvá časť tejto tabuľky naznačuje, že tu existuje šesť odlišných možností prepravy dovážaných tovarov, v závislosti na tom, či je prepravca rezidentom alebo nie, a v závislosti na mieste realizácie prepravy: z miesta vyvážajúcej krajiny po hranicu vyvážajúcej krajiny, zo štátnej hranice vyvážajúcej krajiny na hranicu dovážajúcej krajiny alebo z hranice dovážajúcej krajiny na miesto vo vnútri územia dovážajúcej krajiny. V druhej časti tejto tabuľky je pre každú z týchto šiestich možností vyznačené, či sa majú zaznamenať ako dovoz tovarov, dovoz služieb, vývoz tovarov alebo vývoz služieb. V niektorých prípadoch (2 a 5) toto zaznamenanie závisí od zásady ocenenia uplatnenej na dovážané tovary.



Domáce územie

Územie medzi krajinami

Územie dovážajúcej krajiny

1.  rezidenčný prepravca <=

2.  rezidenčný prepravca <=

3.  rezidenčný prepravca <=

4.  nerezidenčný prepravca <=

5.  nerezidenčný prepravca <=

6.  nerezidenčný prepravca <=



 

Ocenenie dovezených tovarov

Dovoz tovarov

Dovoz služieb