1996L0026 — SK — 01.01.2007 — 003.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
SMERNICA RADY č. 96/26/ES z 29. apríla 1996 (Ú. v. ES L 124, 23.5.1996, p.1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 277 |
17 |
14.10.1998 |
||
|
L 168 |
35 |
1.5.2004 |
||
|
L 157 |
203 |
21.6.2005 |
||
|
L 363 |
344 |
20.12.2006 |
||
Zmenené a doplnené:
|
L 236 |
33 |
23.9.2003 |
SMERNICA RADY č. 96/26/ES
z 29. apríla 1996
o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľom uplatňovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 75,
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),
konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 189c zmluvy ( 3 ),
keďže smernica Rady 74/561/EHS z 12. novembra 1974 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej dopravy ( 4 ), smernica Rady 74/562/EHS z 12. novembra 1974 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej vnútroštátnej a medzinárodnej osobnej dopravy ( 5 ) a smernica Rady 77/796/EHS z 12. decembra 1977 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách prevádzkovateľov cestnej nákladnej a osobnej dopravy, vrátane opatrení na účinné uplatňovanie ich práva usadiť sa ( 6 ) boli niekoľkokrát podstatným spôsobom doplnené a zmenené; keďže z dôvodu racionálnosti a zrozumiteľnosti by mali byť vyššie uvedené smernice zjednotené v jednom texte;
keďže organizácia dopravného trhu je jedným z hlavných faktorov vykonávania spoločnej dopravnej politiky uvedenej v zmluve;
keďže prijatie opatrení zameraných na koordináciu podmienok prístupu k povolaniu prevádzkovateľov cestnej nákladnej a osobnej dopravy (ďalej len „prevádzkovateľ cestnej dopravy“) pravdepodobne priaznivo ovplyvní uplatňovanie ich práva na slobodu usadiť sa;
keďže je potrebné zabezpečiť zavedenie spoločných pravidiel prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, aby sa zaručilo, že takí prevádzkovatelia budú kvalifikovanejší, a tým prispejú k racionalizácii trhu, zvýšeniu kvality poskytovaných služieb v záujme užívateľov, prevádzkovateľov a hospodárstva ako celku, ako aj k bezpečnosti na cestách;
keďže z toho dôvodu by pravidlá prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy mali zahŕňať dobrú povesť, finančné postavenie a formálne kvalifikácie prevádzkovateľov;
keďže však nie je potrebné zahrnúť do týchto pravidiel určité druhy dopravy, ktoré majú malý hospodársky význam;
keďže od 1. januára 1993 je prístup na trh cezhraničnej nákladnej dopravy, riadený systémom osvedčení spoločenstva, na základe kvalitatívnych kritérií;
keďže pokiaľ ide o požiadavku bezúhonnosti, je v záujme účinnej reorganizácie trhu potrebné umožniť prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy žiadateľovi jedine pod podmienkou, že nebol usvedčený z vážnych trestných činov vrátane priestupkov obchodnej povahy a ktorý nebol vyhlásený za nespôsobilého k výkonu povolania, za jednotných podmienok a v súlade s predpismi vyhovujúcimi pre povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy;
keďže pokiaľ ide o požiadavku finančného postavenia, je potrebné, najmä v záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s podnikmi v rôznych členských štátoch, stanoviť určité kritériá, ktoré musia spĺňať prevádzkovatelia cestnej dopravy;
keďže vzhľadom na dobrú povesť a finančné postavenie by bolo vhodné uznať príslušné dokumenty vydané príslušným orgánom v štáte pôvodu prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo štátu, z ktorého prichádza, ako dostatočný dôkaz na to, aby mal prístup k príslušným činnostiam v hostiteľskom členskom štáte;
keďže v súvislosti s požiadavkou formálnych kvalifikácií odporúča sa ustanoviť, aby žiadateľ, ktorý chce vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, preukázal takú spôsobilosť úspešným absolvovaním písomnej skúšky, pričom členské štáty môžu žiadateľa zbaviť takejto povinnosti, ak poskytne dôkaz dostatočných praktických skúseností;
keďže vzhľadom na formálne kvalifikácie musí byť osvedčenie vydané podľa ustanovení spoločenstva týkajúcich sa prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy uznané ako dostatočný dôkaz pre hosťujúci členský štát;
keďže by sa mal ustanoviť systém vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi na účely uplatňovania tejto smernice;
keďže táto smernica nesmie ovplyvniť záväzky členských štátov týkajúce sa konečných termínov vykonávania alebo uplatňovania smerníc uvedených v prílohe II, časť B,
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
HLAVA I
Prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy
Článok 1
1. Prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy sa spravuje právnymi predpismi prijatými členskými štátmi v súlade so spoločnými pravidlami obsiahnutými v tejto smernici.
2. Na účely tejto smernice:
|
— |
„povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy“ — znamená činnosť akéhokoľvek podniku dopravujúceho tovar za odplatu pomocou motorového vozidla alebo kombinácie vozidiel, |
|
— |
„povolanie prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy“ — znamená činnosť akéhokoľvek podniku vykonávajúceho osobnú dopravu pre verejnosť alebo pre určité kategórie užívateľov za úhradu zo strany prepravovaných osôb alebo organizátora dopravy, pomocou motorových vozidiel konštruovaných a vybavených tak, aby boli vhodné na prepravu viac než deviatich osôb — vrátane vodiča — a určených na tento účel, |
|
— |
„podnik“ — znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ziskovú alebo neziskovú, alebo akékoľvek združenie alebo skupinu osôb bez právnej subjektivity, ziskové alebo neziskové, alebo akýkoľvek verejnoprávny orgán, či už má vlastnú právnu subjektivitu, alebo je závislý na orgáne, ktorý má takúto subjektivitu, |
|
— |
„bežné bydlisko“ — znamená miesto, kde osoba obvykle býva, to znamená minimálne 185 dní v každom kalendárnom roku, kvôli osobným alebo profesijným záväzkom, alebo v prípade osoby bez profesionálnych záväzkov kvôli osobným záväzkom, ktoré ukazujú tesné spojenia medzi touto osobou a miestom, kde žije. Za bežné bydlisko osoby, ktorej profesijné záväzky sú na inom mieste ako jej osobné záväzky a ktorá preto striedavo žije na rôznych miestach, situovaných v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa považuje miesto jej osobných záväzkov, za predpokladu, že sa tam takáto osoba pravidelne vracia. Táto posledná podmienka sa nevyžaduje, ak osoba žije v členskom štáte, aby vykonávala úlohu s obmedzeným trvaním. Navštevovanie univerzity alebo školy neznamená zmenu bežného bydliska. |
Článok 2
1. Táto smernica sa nevzťahuje na podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy pomocou motorových vozidiel alebo kombinácií motorových vozidiel, ktorých maximálna povolená hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Členské štáty však môžu znížiť tento limit pre všetky alebo niektoré kategórie dopravných činností.
2.
a) Členské štáty môžu po porade s Komisiou vyňať z pôsobnosti všetkých alebo niektorých ustanovení tejto smernice prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy pôsobiacich výhradne vo vnútroštátnej doprave, ktorí majú len malý vplyv na dopravný trh z dôvodu:
— charakteru prepravovaného tovaru, alebo
— krátkych prepravných vzdialeností.
V prípade nepredvídaných okolností môžu členské štáty na základe porady s Komisiou udeliť dočasnú výnimku.
b) V prípade podnikov vykonávajúcich povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy pomocou vozidiel, ktorých maximálna povolená hmotnosť je medzi 3,5 a 6 tonami, členské štáty môžu, po oznámení komisii, vyňať z pôsobnosti celej tejto smernice alebo jej časti podniky, zaoberajúce sa výhradne miestnou dopravou a majúce iba malý dopad na dopravný trh v dôsledku prevádzky dopravy na krátke vzdialenosti.
3. Členské štáty môžu po porade s Komisiou vyňať z pôsobnosti všetkých alebo niektorých ustanovení tejto smernice podniky zaoberajúce sa výlučne určitými službami v osobnej doprave nekomerčnej povahy alebo ktorých hlavná činnosť je iná než prevádzkovateľ cestnej osobnej dopravy, pokiaľ ich dopravné činnosti majú len malý vplyv na dopravný trh.
Článok 3
1. Podnik, ktorý má záujem o povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, má:
a) byť bezúhonný;
b) mať primeranú finančnú spoľahlivosť;
c) spĺňať podmienku formálnych kvalifikácií.
Ak je žiadateľ fyzickou osobou a nespĺňa požiadavku písmena c), príslušné orgány mu môžu napriek tomu umožniť zamestnať sa ako prevádzkovateľ cestnej dopravy za predpokladu, že uvedeným orgánom uvedie inú osobu, ktorá spĺňa požiadavky písmen a) a c), ktorá nepretržite a účinne riadi dopravnú činnosť podniku.
Ak žiadateľ nie je fyzickou osobou:
— požiadavku písmena a) musí spĺňať osoba alebo osoby, ktoré nepretržite a účinne riadia dopravnú činnosť podniku. Členské štáty môžu vyžadovať, aby aj iné osoby v podniku spĺňali túto požiadavku,
— požiadavku písmena c) musí spĺňať osoba alebo osoby uvedené v prvej zarážke.
2. Členské štáty určia podmienky, ktoré musia spĺňať podniky usadené na ich území, aby bola splnená požiadavka bezúhonnosti.
Zabezpečia, aby sa táto požiadavka nepovažovala za splnenú alebo jej plnenie za naďalej platné, ak fyzická osoba alebo osoby, ktoré sa považujú za vyhovujúce tejto podmienke podľa odseku 1:
a) boli usvedčené zo spáchania závažných trestných činov, vrátane priestupkov obchodného charakteru,
b) boli vyhlásené za nespôsobilé vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy na základe akýchkoľvek platných pravidiel,
c) boli usvedčení zo spáchania závažných trestných činov proti platným právnym predpisom týkajúcim sa:
— platových a pracovných podmienok v odvetví, alebo
— cestnej nákladnej alebo cestnej osobnej dopravy, najmä proti pravidlám týkajúcim sa dĺžky jazdy a odpočinku vodičov, hmotností a rozmerov úžitkových vozidiel, bezpečnosti na cestách a bezpečnosti vozidiel, ochrany životného prostredia a proti ostatným právnym predpisom týkajúcim sa povinností spojených s týmto povolaním.
V prípadoch uvedených v písmenách a), b) a c) ostáva požiadavka bezúhonnosti nesplnená, pokiaľ sa na základe existujúcich príslušných vnútroštátnych opatrení nevykonalo rehabilitačné opatrenie alebo akékoľvek iné opatrenie s rovnocenným účinkom.
3.
a) Primeraná finančná spoľahlivosť znamená mať k dispozícii dostatočné zdroje na zabezpečenie vlastného začatia činnosti a vlastného riadenia podniku.
b) Na účely posúdenia finančnej spoľahlivosti má príslušný orgán brať zreteľ na: ročnú účtovnú závierku podniku, ak existuje; dostupné finančné prostriedky vrátane hotovosti v banke, salda a úverov; akékoľvek aktíva vrátane majetku, ktoré môžu podniku poskytnúť záruku; náklady vrátane obstarávacích nákladov alebo investičných nákladov na vozidlá, prevádzkové zariadenia, dielne a vybavenie a prevádzkový kapitál.
c) Podnik musí mať vlastné zdroje a rezervy aspoň 9 000 EUR, keď využíva iba jedno vozidlo, a aspoň 5 000 EUR na každé ďalšie vozidlo.
Na účely tejto smernice sa kurz eura v národných menách tých štátov, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy menovej únie, určí každých päť rokov. Platné kurzy budú tie, ktoré sa stanovia prvý pracovný deň mesiaca október a budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Nadobudnú účinnosť 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
d) Na účely písmen a), b) a c), môže príslušný orgán prijať alebo žiadať ako doklad potvrdenie alebo záruku poskytnuté bankou alebo inou oprávnenou inštitúciou. Takéto potvrdenie alebo záruka môžu byť poskytnuté vo forme bankovej záruky, prípadne vo forme záložného práva alebo cenného papiera, alebo akýmikoľvek inými podobnými spôsobmi.
e) Písmená b), c) a d) platia len pre podniky, ktoré majú od 1. januára 1990 podľa vnútroštátnych pravidiel povolené vykonávať činnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy.
4.
a) Podmienka týkajúca sa formálnych kvalifikácií bude pozostávať z nadobudnutia vedomostí zodpovedajúcich úrovni odbornej prípravy uvedenej v prílohe I v predmetoch, ktoré sú tam uvedené. Toto sa zaistí pomocou povinnej písomnej skúšky, ktorá môže byť doplnená ústnou skúškou, uskutočnenou vo forme stanovenej v prílohe I úradom alebo orgánom, určeným na tento účel členským štátom.
b) Členské štáty môžu oslobodiť od skúšky žiadateľov, ktorí poskytnú doklad o minimálne päťročnej praxi na riadiacej úrovni v dopravnom podniku, za predpokladu, že takíto žiadatelia vykonali skúšku, ktorej mechanizmus určia členské štáty v súlade s prílohou I.
c) Členské štáty môžu oslobodiť držiteľov diplomov z vyššieho vzdelania alebo technických diplomov, ktorí predložia doklad o náležitých vedomostiach z predmetov uvedených v prílohe I, ktoré tieto štáty určia, od vykonania skúšky v predmetoch, pokrytých diplomami.
d) Ako doklad o formálnych kvalifikáciách sa predloží osvedčenie vydané úradom alebo orgánom uvedeným v písmene a). Toto osvedčenie bude vyhotovené v súlade s formou osvedčenia stanovenou v prílohe Ia.
e) Pokiaľ ide o uchádzačov zamýšľajúcich vykonávať účinné a nepretržité riadenie podnikov zaoberajúcich sa výhradne vnútroštátnymi dopravnými operáciami, členské štáty môžu stanoviť, že vedomosti, ktoré sa budú brať do úvahy pri preukazovaní formálnych kvalifikácií, budú pokrývať iba predmety týkajúce sa vnútroštátnej dopravy. V takom prípade bude osvedčenie o formálnych kvalifikáciách, ktorého vzor obsahuje príloha Ia, potvrdzovať, že jeho držiteľ je oprávnený vykonávať účinné a nepretržité riadenie podnikov zaoberajúcich sa výhradne dopravnými operáciami v rámci členského štátu, ktorý vydal osvedčenie.
f) Po porade s Komisiou môže členský štát požadovať, aby akákoľvek fyzická osoba, ktorá vlastní osvedčenie o formálnych kvalifikáciách vydané príslušným orgánom v inom členskom štáte po 1. októbri 1999, ak mala táto osoba bežné bydlisko v prvom členskom štáte, vykonala doplnkovú skúšku organizovanú úradom alebo orgánom určeným na tento účel prvým členským štátom. Doplnková skúška bude pokrývať špecifické vedomosti týkajúce sa národných aspektov profesie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy v prvom členskom štáte.
Ustanovenia tohto písmena sa budú uplatňovať počas trojročného obdobia od 1. októbra 1999. Toto obdobie môže Rada na návrh Komisie predĺžiť o ďalšie najviac päťročné obdobie v súlade s pravidlami zmluvy. Bude platiť iba pre fyzické osoby, ktoré, aj keď získali osvedčenie o formálnych kvalifikácií podľa podmienok uvedených v prvom pododseku, ešte nezískali osvedčenie v členskom štáte.
Článok 4
Členské štáty stanovia okolnosti, za ktorých podnik cestnej dopravy môže, napriek ustanoveniam článku 3 ods. 1, dočasne vykonávať činnosť po dobu maximálne jedného roku, predĺženú na maximálne šesť mesiacov v odôvodnených mimoriadnych prípadoch pri smrti alebo fyzickej alebo právnej nespôsobilosti fyzickej osoby vykonávajúcej povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo fyzickej osoby, ktorá spĺňa požiadavky článku 3 ods. 1 písm. a) a c).
Príslušné orgány členských štátov však môžu na základe výnimky a v určitých osobitných prípadoch definitívne oprávniť osobu nespĺňajúcu podmienku formálnych kvalifikácií uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. c) k prevádzkovaniu dopravného podniku za predpokladu, že táto osoba má aspoň trojročné praktické skúsenosti v každodennom riadení podniku.
Článok 5
1. Podniky, ktoré predložia dôkaz, že pred:
— 1. januárom 1978 pre Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo,
— 1. januárom 1984 pre Grécko,
— 1. januárom 1986 pre Španielsko a Portugalsko,
— 3. októbrom 1989 pre územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky,
— pred 1. januárom 1995 pre Rakúsko, Fínsko a Švédsko,
boli oprávnené podľa vnútroštátnych predpisov v členskom štáte vykonávať povolanie buď prevádzkovateľa cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy vo vnútroštátnej a/alebo medzinárodnej cestnej doprave, budú vyňaté z požiadavky predloženia dôkazu, že spĺňajú ustanovenia článku 3.
2. Avšak tie fyzické osoby, ktoré:
— po 31. decembri 1974 a pred 1. januárom 1978 pre Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo,
— po 31. decembri 1980 a pred 1. januárom 1984 pre Grécko,
— po 31. decembri 1982 a pred 1. januárom 1986 pre Španielsko a Portugalsko,
— po 2. októbri 1989 a pred 1. januárom 1992 pre územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky,
— po 31. decembri 1994 a pred 1. januárom 1997 pre Rakúsko, Fínsko a Švédsko,
boli
— oprávnené vykonávať povolanie prevádzkovateľa buď cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy bez toho, aby podľa národných predpisov predložili dôkaz o svojich formálnych kvalifikáciách, alebo
— určené priebežne a účinne riadiť dopravnú prevádzku podniku,
musia spĺňať podmienku formálnych kvalifikácií uvedenú v článku 3 ods. 4 pred:
— 1. januárom 1980 pre Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo,
— 1. januárom 1986 pre Grécko,
— 1. januárom 1988 pre Španielsko a Portugalsko,
— 1. júlom 1992 pre územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky,
— 1. januárom 1997 pre Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
Rovnaká požiadavka platí v prípade uvedenom v treťom pododseku článku 3 ods. 1
3.
a) Všetky podniky, ktoré sú oprávnené vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy pred 1. októbrom 1999, pokiaľ ide o vozový park, ktorý prevádzkujú k tomu dňu, dosiahnu súlad s článkom 3 ods. 3 najneskôr 1. októbra 2001.
Takéto podniky však splnia podmienky uvedené v článku 3 ods. 3, pokiaľ ide o akékoľvek doplnenie ich vozového parku po 1. októbri 1999.
b) Podniky vykonávajúce profesiu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy pred 1. októbrom 1999 vozidlami, pre ktoré je maximálna povolená hmotnosť medzi 3,5 a 6 tonami, dosiahnu súlad s podmienkami uvedenými v článku 3 ods. 3 najneskôr 1. októbra 2001.
Článok 6
1. Rozhodnutia príslušných orgánov členských štátov podľa opatrení prijatých na základe tejto smernice, ktoré majú za následok zamietnutie žiadosti o prístup k povolaniu prevádzkovateľa cest nej nákladnej dopravy, uvedú dôvody, z ktorých vychádzajú.
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány kontrolovali pravidelne a aspoň každých päť rokov, či podniky naďalej spĺňajú požiadavky bezúhonnosti, finančnej spoľahlivosti a formálnych kvalifikácií.
Ak v čase kontroly nie je splnená požiadavka finančnej spoľahlivosti, môžu príslušné orgány v prípadoch, keď ostatné ekonomické okolnosti podniku poskytujú dôvody predpokladať, že požiadavky finančného zabezpečenia sa opäť dostatočne v blízkej budúcnosti splnia na základe finančného plánu, vykonať ďalšiu kontrolu najneskôr za jeden rok.
2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány odobrali oprávnenie k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, ak zistia, že prestali spĺňať ustanovenia článku 3 ods. 1 písm. a), b) alebo c). V tomto prípade však poskytnú dostatočnú lehotu na nápravu.
3. Vzhľadom na rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktorých sa týka táto smernica, mohli brániť svoje záujmy vhodnými prostriedkami.
Článok 7
1. Ak prevádzkovatelia cestnej dopravy, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v dotknutom štáte, ►M1 závažne alebo opakovane menej závažným spôsobom ◄ porušili právne predpisy o cestnej nákladnej alebo osobnej doprave, za ktoré možno odobrať oprávnenie k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, členské štáty poskytnú členskému štátu, v ktorom je taký prevádzkovateľ cestnej dopravy usadený, všetky informácie týkajúce sa týchto činov a pokút, ktoré uložili.
▼M1 —————
►M1 2. ◄ Členské štáty si navzájom poskytnú pomoc pri uplatňovaní tejto smernice.
HLAVA II
Vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách
Článok 8
1. Členské štáty vzhľadom na činnosti uvedené v tejto smernici prijmú opatrenia definované v tejto smernici vzťahujúce sa na usadenie sa fyzických osôb a podnikov uvedených v hlave I všeobecného programu o odstránení obmedzení slobody usadiť sa ( 7 ) na svojom území.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 3 a 4, hostiteľský členský štát uzná na účely prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy ako postačujúci doklad bezúhonnosti alebo ►M1 ————— ◄ výpis z trestného registra, alebo pokiaľ takýto výpis nie je, rovnocenný doklad vydaný príslušnými súdnymi alebo správnymi orgánmi v štáte pôvodu prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo štátu, z ktorého prichádza, pokiaľ preukáže, že boli tieto požiadavky splnené.
3. Ak hostiteľský členský štát požaduje od svojich štátnych príslušníkov splnenie požiadavky bezúhonnosti a preukáže, že tieto požiadavky nie je možné uspokojiť na základe dokladov uvedených v odseku 2, prijme ako postačujúci doklad od štátnych príslušníkov ostatných členských štátov osvedčenie vydané príslušným súdnym alebo správnym orgánom štátu pôvodu alebo štátu, odkiaľ cudzí štátny príslušník prichádza, v ktorom je uvedené, že príslušné požiadavky boli splnené. Takéto osvedčenie sa má vzťahovať na špecifické údaje považované v hostiteľskom štáte za dôležité.
4. Ak štát pôvodu alebo štát, odkiaľ cudzí štátny príslušník prichádza, nevydáva dokument požadovaný podľa odsekov 2 a 3, môže byť tento dokument nahradený prísahou alebo čestným vyhlásením príslušnej osoby pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom alebo, ak je to vhodné, pred notárom v štáte pôvodu tej osoby, alebo štáte, z ktorého prichádza; taký orgán alebo notár vydá osvedčenie potvrdzujúce pravosť prísahy alebo čestného vyhlásenia. ►M1 ————— ◄
5. Dokumenty vydané v súlade s odsekmi 2 a 3 nebudú akceptované, ak sú pri predložení staršie ako tri mesiace od dátumu ich vydania. Táto podmienka platí tiež pre vyhlásenia podľa odseku 4.
Článok 9
1. Ak sa v hostiteľskom členskom štáte vyžaduje osvedčenie ako dôkaz o finančnej spôsobilosti, tento štát považuje príslušné osvedčenia vydané bankami v štáte pôvodu alebo predchádzajúceho pobytu alebo vydané inými finančnými inštitúciami určenými v tejto zemi za rovnocenné s osvedčeniami vydanými na jeho vlastnom území.
2. Ak členský štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom určité požiadavky týkajúce sa finančnej spoľahlivosti a tieto požiadavky nie je možné preukázať na základe doklad uvedených v odseku 1, tento štát uzná u štátnych príslušníkov iných členských štátov ako postačujúci doklad osvedčenie vydané príslušným správnym orgánom štátu pôvodu alebo štátu, odkiaľ cudzí štátny príslušník prichádza, ktoré osvedčuje, že sú tieto požiadavky splnené. Takéto osvedčenie sa vzťahuje na špecifické údaje považované v hostiteľskom štáte za dôležité.
Článok 10
1. Od 1. januára 1990 uznajú členské štáty ako dostatočný doklad o formálnych kvalifikáciách osvedčenia uvedené v štvrtom pododseku článku 3 ods. 4, ktoré boli vydané iným členským štátom.
2. Vzhľadom na podniky, ktoré boli oprávnené pred 1. januárom 1981 v Grécku alebo pred 1. januárom 1975 v iných členských štátoch podľa vnútroštátnych predpisov vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej alebo osobnej vnútroštátnej a/alebo medzinárodnej dopravy a pokiaľ sú také príslušné podniky spoločnosťami alebo firmami v zmysle článku 58 zmluvy, členské štáty ako dostatočný dôkaz formálnych kvalifikácií akceptujú osvedčenia, v ktorých sa uvádza, že príslušné činnosti sa v členskom štáte skutočne vykonávali po dobu troch rokov. Táto činnosť nesmie byť pozastavená na obdobie dlhšiu než päť rokov pred vydaním osvedčenia.
Pokiaľ ide o právnickú osobu, osvedčenie, ktoré uvádza, že činnosti boli skutočne vykonávané, sa vydá pre jednu z fyzických osôb, ktorá skutočne zodpovedá za túto činnosť v podniku.
3. Osvedčenia vydané prevádzkovateľom cestnej dopravy pred ►M1 1. októbra 1999 ◄ ako dôkaz ich formálnych kvalifikácií podľa ustanovení platných do tohto dátumu sa považujú za rovnocenné osvedčeniam vydaným podľa ustanovení tejto smernice.
4. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané v Českej republike prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané:
— od 1. júla 2000 prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy a prevádzkovateľom medzinárodnej osobnej cestnej dopravy podľa zákona č. 111/1994 Sb. o cestnej doprave v znení zákona č. 150/2000 Sb.;
— od 1. januára 2003 prevádzkovateľom vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a prevádzkovateľom vnútroštátnej osobnej cestnej dopravy podľa zákona č. 111/1994 Sb. o cestnej doprave v znení zákona č. 150/2000 Sb.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané v Estónsku prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané:
— od 1. októbra 2000 prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy podľa zákona o cestnej doprave zo 7. júna 2000 (RT I 2000, 54, 346);
— od 1. októbra 2000 prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa zákona o verejnej doprave z 26. januára 2000 (RT I 2000, 10, 58).
6. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané v Lotyšsku prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané:
— od 1. apríla 2001 prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa zákona o cestnej preprave a vyhlášky ministerstva dopravy č. 9 zo 6. februára 2001 o skúšobnej komisii pre udeľovanie osvedčení o odbornej spôsobilosti vo vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej doprave a osobnej cestnej doprave.
7. Bez ohľadu na ustanovenia odseku sa osvedčenia vydané v Litve prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané
— prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej a osobnej cestnej dopravy od 17. januára podľa vyhlášky ministra dopravy a komunikácií č. 3-20 z 13. januára 2003 a o skúškach odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré vykonávajú licencované činnosti v cestnej doprave.
8. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané v Maďarsku prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané:
— prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa nariadenia vlády č. 20/1991 (I. 29.) Korm., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 89/1988 (XII. 20.) MT Rady ministrov od 1. februára 1991;
— prevádzkovateľom vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy podľa nariadenia vlády č. 31/1995 (III. 24.) Korm., ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška č. 89/1988 (XII. 20.) MT Rady ministrov od 1. apríla 1995;
— prevádzkovateľom nákladnej cestnej dopravy podľa nariadenia vlády č. 68/2001 (IV.20.) Korm., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 89/1988 (XII. 20) MT Rady ministrov po 30. apríli 2001;
— prevádzkovateľom osobnej cestnej dopravy podľa vyhlášky č. 49/2001 (XII. 22.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva po 31. decembri 2001.
9. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané v Poľsku prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej a osobnej cestnej dopravy podľa zákona o cestnej doprave zo 6. septembra 2002 od 1. januára 2002.
10. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa osvedčenia vydané na Slovensku prevádzkovateľom cestnej dopravy predo dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, ak boli vydané prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení zmenenom a doplnenom 19. augusta 2002 od 1. septembra 2002.
11. Odchylne od odseku 3 sa osvedčenia vydané v Bulharsku prevádzkovateľom cestnej dopravy pred dňom pristúpenia považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, iba ak boli vydané
— od 19. novembra 2002 prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa nariadenia č. 11 o medzinárodnej cestnej preprave osôb a tovaru z 31. októbra 2002 (štátny vestník č. 108 z 19. novembra 2002);
— od 19. novembra 2002 prevádzkovateľom vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa nariadenia č. 33 o verejnej preprave osôb a tovaru na území Bulharska z 3. novembra 1999 zmeneného a doplneného 30. októbra 2002 (štátny vestník č. 108 z 19. novembra 2002).
12. Odchylne od odseku 3 sa považujú osvedčenia vydané v Rumunsku prevádzkovateľom cestnej dopravy pred dňom pristúpenia za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa ustanovení tejto smernice, iba ak boli vydané prevádzkovateľom medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy a osobnej cestnej dopravy podľa nariadenia ministra dopravy č. 761 z 21. decembra 1999 o menovaní, príprave a odbornej certifikácii osôb, ktoré trvalo a účinne koordinujú činnosti v cestnej doprave od 28. januára 2000
Článok 10a
Členské štáty vytvoria systémy sankcií za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa tieto sankcie ukladali. Takto stanovené sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce.
Článok 10b
Po 1. októbri 1999 členské štáty uznajú ako doklad o formálnych kvalifikáciách osvedčenia spĺňajúce vzor osvedčenia uvedeného v prílohe Ia, vydaný úradom alebo orgánom určeným na tento účel každým členským štátom.
Osvedčenia o odbornej spôsobilosti uvedené v odsekoch 4 až 12 článku 10 môžu byť opätovne vydané dotknutými členskými štátmi vo forme osvedčenia stanoveného v prílohe Ia.
HLAVA III
Záverečné ustanovenia
Článok 11
Členské štáty určia úrady a orgány príslušné vydávať dokumenty uvedené v článku 8 ods. 2 a článku 9 a osvedčenie uvedené v článku 10 ods. 2. Bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.
Článok 12
Články 8 až 11 platia tiež pre štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva ( 8 ) prevádzkovali činnosť prevádzkovateľa cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy ako zamestnanci.
Článok 13
1. Členské štáty prijmú, po porade s Komisiou, opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr k dátumom uvedeným v prílohe II, časť B.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 14
Smernice uvedené v prílohe II časti A sa týmto zrušujú, čím nie sú dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na vykonanie alebo uplatňovanie stanovené v prílohe II, časť B.
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a vykladajú sa v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe III.
Článok 15
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
PRÍLOHA I
I. ZOZNAM PREDMETOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 3 ODS. 4
Vedomosti, ktoré sa budú brať do úvahy pri uznávaní formálnych kvalifikácií členskými štátmi, musia pokrývať aspoň nižšie uvedené predmety pre cestnú nákladnú a cestnú osobnú dopravu. Pokiaľ ide o tieto predmety, uchádzači na prevádzkovateľov cestnej nákladnej a cestnej osobnej dopravy musia mať úroveň teoretických a praktických vedomostí potrebných na riadenie dopravného podniku.
Minimálna úroveň vedomostí uvedená nižšie nesmie byť nižšia ako úroveň 3 úrovňovej štruktúry odbornej prípravy stanovenej v prílohe k rozhodnutiu č. 85/368/EHS ( 9 ), čo je úroveň dosiahnutá v odbornej príprave, nadobudnutej počas povinnej školskej dochádzky doplnenej odborným vzdelávaním a dodatočnou technickou odbornou prípravou alebo stredoškolskou technickou odbornou prípravou.
A. Občianske právo
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať hlavné typy zmlúv používaných v cestnej doprave a práva a povinnosťami z nich vyplývajúce;
2. byť schopný uzavrieť právoplatnú zmluvu najmä pokiaľ ide o prepravné podmienky;
Nákladná cestná doprava
3. byť schopný posúdiť reklamáciu od svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za stratu alebo poškodenie tovaru počas prepravy alebo za jeho oneskorenú dodávku a chápať, ako takáto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť;
4. poznať pravidlá a povinnosti vyplývajúce z dohovoru CMR o zmluvách v medzinárodnej cestnej preprave tovaru;
Osobná cestná doprava
5. byť schopný posúdiť reklamáciu svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za zranenie cestujúcich alebo poškodenie ich batožín, spôsobené nehodou počas prepravy, alebo pokiaľ ide o náhradu za oneskorenie, a chápať, ako takáto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť.
B. Obchodné právo
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať podmienky a náležitosti stanovené na chod obchodov, všeobecné povinnosti vzťahujúce sa na prevádzkovateľov dopravy (registrácia, evidencia, atď.) a okolnosti a dôsledky bankrotu;
2. mať primerané vedomosti o rôznych typoch obchodných spoločností a o pravidlách, upravujúcich ich zakladanie a chod.
C. Sociálne právo
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať úlohu a funkciu rôznych sociálnych inštitúcií, ktoré súvisia s cestnou dopravou (odbory, závodné výbory, dielenskí dôverníci, inšpektori práce, atď.);
2. poznať záväzky zamestnávateľov v oblasti sociálneho zabezpečenia;
3. poznať pravidlá vzťahujúce sa na pracovné zmluvy pre rôzne kategórie pracovníkov zamestnávaných podnikmi cestnej dopravy (forma a typy zmlúv, povinnosti strán, pracovné podmienky a pracovný čas, platená dovolenka, odmeňovanie, porušenie zmluvy, atď.);
4. poznať ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3820/85 ( 10 ) a nariadenia (EHS) č. 3821/85 ( 11 ), a praktické úpravy na zavedenie týchto nariadení.
D. Finančné právo
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí byť oboznámený najmä s pravidlami upravujúcimi:
1. DPH na dopravné služby;
2. daň z motorového vozidla;
3. dane na určité cestné nákladné vozidlá, cestná daň a poplatky užívateľov infraštruktúry;
4. daň z príjmu.
E. Obchodné a finančné riadenie podniku
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať zákony a postupy týkajúce sa používania šekov, zmeniek, dlžobných úpisov platobných kariet a iných prostriedkov alebo spôsobov platby;
2. poznať rôzne formy úverov (bankový úver, dokumentárny akreditív, záručné vklady, hypotéky, leasing, prenájom, predaj dlžobných úpisov, atď.) a poplatky a záväzky z nich vyplývajúce;
3. vedieť, čo je to súvaha, ako sa zostavuje a ako sa interpretuje;
4. byť schopný posúdiť a interpretovať príjmový a výdavkový účet;
5. byť schopný posúdiť ziskovosť a finančné zabezpečenie podniku, najmä na základe finančných ukazovateľov;
6. byť schopný pripraviť rozpočet;
7. poznať kalkulačné položky svojho podniku (stále náklady, premenlivé náklady, prevádzkový kapitál, odpisy, atď.) a byť schopný vypočítať náklady na jedno vozidlo, na jeden kilometer, na jednu cestu alebo na jednu tonu;
8. byť schopný zostaviť organizačnú schému, pokiaľ ide o pracovníkov podniku ako celok a zorganizovať plány práce, atď.;
9. poznať zásady marketingu, reklamy a styku s verejnosťou, vrátane propagácie predaja dopravných služieb a prípravy spisov zákazníkov, atď.;
10. poznať rôzne typy poistení týkajúcich sa cestnej dopravy (poistenie za zodpovednosť, úrazové/životné poistenie, neživotné poistenie a poistenie nákladu) a so zárukami a povinnosťami z nich vyplývajúcimi;
11. poznať možnosti využitia prenosu elektronických dát v cestnej doprave;
Nákladná cestná doprava
12. byť schopný aplikovať pravidlá upravujúce faktúrovanie služieb cestnej nákladnej dopravy a poznať význam a dôsledky Incoterms;
13. byť oboznámený s rôznymi kategóriami dopravných príslušenstiev, s ich úlohou, funkciami, a tam, kde je to vhodné, s ich stavom;
Osobná cestná doprava
14. byť schopný aplikovať pravidlá upravujúce cestovné a tvorbu cien vo verejnej a súkromnej osobnej doprave;
15. byť schopný aplikovať pravidlá upravujúce faktúrovanie služieb cestnej osobnej dopravy.
F. Prístup na trh
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať profesijné nariadenia upravujúce cestnú dopravu za nájom alebo za odmenu, prenájom a subdodávku priemyselných vozidiel, a najmä pravidlá upravujúce oficiálnu organizáciu profesie, prijímanie do profesie, povolenie prevádzkovania cestnej dopravy v rámci spoločenstva a mimo spoločenstva, kontroly a sankcie;
2. poznať pravidlá zakladania podniku cestnej dopravy;
3. poznať rôzne doklady, potrebné na prevádzkovanie služieb cestnej dopravy a byť schopný zaviesť kontrolné postupy na zabezpečenie, aby sa schválené doklady týkajúce sa každej dopravnej operácie, najmä doklady týkajúce sa vozidla, vodiča, tovaru a batožiny, viedli tak vo vozidle ako aj v priestoroch podniku;
Nákladná cestná doprava
1. poznať pravidlá organizácie trhu v službách cestnej nákladnej dopravy, manipulácie s nákladom a logistiky;
5. poznať formálne požiadavky na hraniciach, úlohu a rozsah T dokumentov a TIR karnetov, ako aj povinnosti a zodpovednosť vyplývajúcou z ich používania;
Osobná cestná doprava
6. poznať pravidlá organizácie trhu v cestnej osobnej doprave;
7. poznať pravidlá zavádzania služieb cestnej osobnej dopravy a byť schopný zostaviť plány dopravy.
G. Technické normy a aspekty prevádzky
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. poznať pravidlá týkajúce sa hmotnosti a rozmerov vozidiel v členských štátoch a postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nadmerných nákladov, ktoré vytvárajú výnimku z týchto pravidiel;
2. byť schopný vybrať vozidlá a ich dielce (podvozok, motor, prevodovka, brzdový systém, atď.) v súlade s potrebami podniku;
3. poznať formálne požiadavky týkajúce sa typu povolenia, registrácie a technickej kontroly týchto vozidiel;
4. chápať, aké opatrenia sa musia podniknúť na zníženie hluku a v boji proti znečisteniu ovzdušia výfukovými emisiami motorových vozidiel;
5. byť schopný zostaviť plány pravidelnej údržby pre vozidlá a ich vybavenie;
Nákladná cestná doprava
6. poznať rôzne typy zariadení na manipuláciu s nákladom a jeho nakladanie (zadné sklopné dosky, kontajnery, palety, atď.) a byť schopný zavádzať postupy a vydávať pokyny na nakladanie a vykladanie tovaru (distribúcia, stohovanie, zakladanie, zabezpečenie a zaklinovanie, atď.);
7. poznať rôzne metódy dopravy v kontajneroch a kombinovanej dopravy;
8. byť schopný zavádzať postupy na dosiahnutie súladu s pravidlami o preprave nebezpečného tovaru a odpadu, najmä pravidiel vyplývajúcim zo smernice č. 94/55/ES ( 12 ), smernice č. 96/35/ES ( 13 ) a nariadenia (EHS) č. 259/93 ( 14 );
9. byť schopný zavádzať postupy na dosiahnutie súladu s pravidlami o preprave rýchlo kaziacich sa potravín, najmä s pravidlami vyplývajúcimi z Dohody o medzinárodnej preprave potravín podliehajúcich skaze a o osobitnom vybavení, ktoré sa má používať na takúto prepravu (ATP);
10. byť schopný zavádzať postupy na dosiahnutie súladu s pravidlami o preprave živých zvierat.
H. Bezpečnosť na cestách
Nákladná a osobná cestná doprava
Uchádzač musí najmä:
1. vedieť, aké kvalifikácie sa vyžadujú pre vodičov (vodičský preukaz, lekárske potvrdenia, potvrdenia o dobrom zdravotnom stave, atď.);
2. byť schopný podniknúť potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby vodiči dodržiavali dopravné predpisy, zákazy a obmedzenia platné v rôznych členských štátoch (obmedzenia rýchlosti, prednosti, obmedzenia zastavenia a státia, používanie svetiel, dopravné značky, atď.);
3. byť schopný zostaviť pokyny pre vodičov na kontrolu splnenia bezpečnostných požiadaviek, pokiaľ ide o stav vozidiel, ich vybavenie a náklad a pokiaľ ide o preventívne opatrenia, ktoré je potrebné urobiť;
4. byť schopný stanoviť postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nehody, a zaviesť vhodné postupy na prevenciu opakovaného výskytu nehôd alebo vážnych dopravných priestupkov;
Osobná cestná doprava
5. mať základné vedomosti o usporiadaní cestnej siete v členských štátoch.
II. ORGANIZÁCIA SKÚŠKY
|
1. |
Členské štáty zorganizujú povinnú písomnú skúšku, ktorá môže byť doplnená nepovinnou ústnou skúškou na preukázanie, že uchádzači — prevádzkovatelia cestnej dopravy dosiahli požadovanú úroveň vedomostí v predmetoch uvedených v I. časti, najmä ich schopnosť používať nástroje a metódy s tým súvisiace a plniť zodpovedajúce riadiace a koordinačné povinnosti. a) Povinná písomná skúška bude obsahovať dva testy, menovite: — písomné otázky pozostávajúce z otázok s viacerými možnosťami (každá so štyrmi možnými odpoveďami), z otázok vyžadujúcich si priame odpovede, alebo z kombinácie oboch systémov, — písomné práce/prípadové štúdie. Minimálne trvanie každej skúšky je dve hodiny. b) Tam, kde sa zorganizuje ústna skúška, členské štáty môžu stanoviť, že účasť bude podmienená úspešným vykonaním písomnej skúšky. |
|
2. |
Tam, kde členské štáty zorganizujú aj ústnu skúšku, musia poskytnúť pre každý z týchto troch testov na odstupňovanie bodov minimálne 25 % a maximálne 40 % z celkového počtu daných bodov. Tam, kde členské štáty zorganizujú iba písomnú skúšku, musia poskytnúť pre každý test na odstupňovanie bodov minimálne 40 % a maximálne 60 % z celkového počtu daných bodov. |
|
3. |
Pokiaľ ide o všetky testy, žiadatelia musia získať v priemere aspoň 60 % z celkového počtu daných bodov, pričom v každom danom teste musia dosiahnuť aspoň 50 % z celkového počtu možných bodov. Členský štát môže iba v jednom teste znížiť počet bodov z 50 % na 40 %. |
PRÍLOHA Ia
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
PRÍLOHA II
ČASŤ A
ZRUŠENÉ SMERNICE
(uvedené v článku 14)
— smernica 74/561/EHS
— smernica 74/562/EHS
— smernica 77/796/EHS
a ich nasledovné zmeny a doplnenia:
— smernica 80/1178/EHS
— smernica 80/1179/EHS
— smernica 80/1180/EHS
— smernica 85/578/EHS
— smernica 85/579/EHS
— smernica 89/438/EHS
— nariadenie (EHS) č. 3572/90: len články 1 a 2.
ČASŤ B
|
Smernica |
Konečný termín vykonávania alebo uplatňovania |
|
74/561/EHS (Ú. v. ES L 308, 19.11.1974, s. 18) |
1. januára 1977 1. januára 1978 |
|
80/1178/EHS (Ú. v. ES L 350, 23.12.1980, s. 41) |
1. januára 1981 |
|
85/578/EHS (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 34) |
1. januára 1986 |
|
89/438/EHS (Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 101) |
1. januára 1990 |
|
74/562/EHS (Ú. v. ES L 308, 19.11.1974, s. 23) |
1. januára 1977 1. januára 1978 |
|
80/1179/EHS (Ú. v. ES L 350, 23.12.1980, s. 42) |
1. januára 1981 |
|
85/579/EHS (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 35) |
1. januára 1986 |
|
89/438/EHS (Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 101) |
1. januára 1990 |
|
77/796/EHS (Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 37) |
1. januára 1979 |
|
80/1180/EHS (Ú. v. ES L 350, 23.12.1980, s. 43) |
1. januára 1981 |
|
89/438/EHS (Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 101) |
1. januára 1990 |
PRÍLOHA III
KORELAČNÁ TABUĽKA
|
Smernica 74/561/EHS |
Smernica 74/562/EHS |
Smernica 89/438/EHS |
Smernica 77/796/EHS |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
článok 1 ods. 1 |
článok 1 ods. 1 |
||
|
článok 1 ods. 2 prvá zarážka |
— |
článok 1 ods. 2 prvá zarážka |
||
|
— |
článok 1 ods. 2 prvá zarážka |
článok 1 ods. 2 druhá zarážka |
||
|
článok 1 ods. 2 druhá zarážka |
článok 1 ods. 2 druhá zarážka |
článok 1 ods. 2 tretia zarážka |
||
|
článok 2 ods. 1, 2 |
— |
článok 2 ods. 1, 2 |
||
|
— |
článok 1 ods. 3 |
článok 2 ods. 3 |
||
|
článok 3 |
článok 2 |
článok 3 |
||
|
článok 4 |
článok 3 |
článok 4 |
||
|
článok 5 |
článok 4 |
článok 5 |
||
|
článok 6 |
článok 5 |
článok 6 |
||
|
článok 6a |
článok 5a |
článok 7 |
||
|
článok 7 |
článok 6 |
— |
||
|
článok 1 ods. 1 |
článok 8 ods. 1 |
|||
|
článok 3 |
článok 8 ods. 2 |
|||
|
článok 4 |
článok 9 |
|||
|
článok 5 ods. 1 |
článok 10 ods. 1 |
|||
|
článok 5 ods. 2 |
článok 10 ods. 2 |
|||
|
— |
— |
článok 4 |
článok 10 ods. 3 |
|
|
článok 6 |
článok 11 |
|||
|
článok 1 ods. 2 |
článok 12 |
|||
|
— |
— |
článok 5 |
článok 13 |
|
|
— |
— |
článok 14 |
||
|
článok 8 |
článok 7 |
článok 15 |
||
|
príloha bod A.1 |
príloha bod A.1 |
príloha I bod A (právo) |
||
|
príloha bod A.2,3,4, 5 |
— |
príloha I bod A.1 písm. a), b), c), d) |
||
|
— |
príloha bod A.2,3,4, 5 |
príloha I bod A.2 písm. a), b), c), d) |
||
|
príloha bod B |
príloha bod B |
príloha I bod B |
||
|
— |
— |
— |
— |
príloha II časť A |
|
— |
— |
— |
— |
príloha II časť B |
|
— |
— |
— |
— |
príloha III |
( 1 ) Ú. v. ES C 286, 14.11.1990, s. 4, a zmena a doplnenie predložené 16. decembra 1993.
( 2 ) Ú. v. ES C 339, 31.12.1991, s. 5, a Ú. v. ES C 295, 22.10.1994, s. 30.
( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. decembra 1991 (Ú. v. ES C 13, 20.1.1992, s. 443) a 20. apríla 1994 (Ú. v. ES C 128, 9.5.1994, s. 136), spoločné stanovisko Rady z 8. decembra 1995 (Ú. v. ES C 356, 30.12.1995) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 28. marca 1996 (doteraz nezverejnené v úradnom vestníku).
( 4 ) Ú. v. ES L 308, 19.11.1974, s. 18. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (EHS) č. 3572/90 (Ú. v. ES L 353, 17.12.1990, s. 12).
( 5 ) Ú. v. ES L 308, 19.11.1974, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (EHS) č. 3572/90 (Ú. v. ES L 353, 17.12.1990, s. 12).
( 6 ) Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/438/EHS (Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 101) a korigendom (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 31).
( 7 ) Ú. v. ES L 2, 15.1.1962, s. 36/62.
( 8 ) Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 2434/92 (Ú. v. ES L 245,26.8.1992,s. 1).
( 9 ) Rozhodnutie Rady č. 85/368/EHS zo 16. júla 1985 o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 56).
( 10 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúladení niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú na cestnej dopravy (Ú. v. ES L 370, 31. 12. 1985, s. 1).
( 11 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8). Nariadenie naposledy pozmenené nariadením Komisie (ES) č. 1056/97 (Ú. v. ES L 154, 12.6.1997, s. 21).
( 12 ) Smernica Rady č. 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa prepravy nebezpečných nákladov po ceste (Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 7). Smernica bola naposledy pozmenená smernicou Komisie č. 96/86/ES (Ú. v. ES L 335, 24.12.1996, s. 43).
( 13 ) Smernica Rady č. 96/35/ES z 3. júna 1996 menovaní a odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného nákladu cestnou, železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou (Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 10).
( 14 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, 6.12.1993, s. 1). Nariadenie bolo naposledy pozmenené nariadením (ES) č. 120/97 (Ú. v. ES L 22, 24.1.1997, s. 14).