Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 118a,

so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po porade s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci ( 1 ),

v spolupráci s Európskym parlamentom ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 3 ),

keďže článok 118a zmluvy stanovuje, že Rada prostredníctvom smerníc prijme minimálne požiadavky na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, najmä v pracovnom prostredí;

keďže táto smernica neopodstatňuje žiadne zníženie úrovne ochrany už dosiahnutej v jednotlivých členských štátoch, nakoľko členské štáty sa podľa zmluvy zaväzujú podporovať zlepšovanie podmienok v tejto oblasti a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení;

keďže za podmienok uvedených v článku 118a zmluvy sa vo vyššie uvedených smerniciach treba vyhnúť zavádzaniu správnych, finančných a právnych obmedzení spôsobom, ktorý by brzdil vznik a rozvoj malých a stredných podnikov;

keďže v súlade s rozhodnutím 74/325/EHS ( 4 ), naposledy zmeneným Zmluvou o pristúpení z roku 1985, sa Komisia pri vypracúvaní návrhov v tejto oblasti radí s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci;

keďže Charta základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva, schválená 9. decembra 1989 na štrasburskom zasadnutí Európskej rady hlavami štátov a vlád jedenástich členských štátov, v bode 19 stanovuje najmä, že:

„každý pracovník musí mať vo svojom pracovnom prostredí uspokojivé podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia. Primerané opatrenia sa musia prijať na dosiahnutie ďalšieho zosúlaďovania podmienok v tejto oblasti pri súčasnom zachovaní už dosiahnutých zlepšení“;

keďže Komisia do svojho akčného programu na uplatňovanie Charty základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva začlenila ako jeden z cieľov, že Rada prijme smernicu o ochrane tehotných žien pri práci;

keďže článok 15 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ( 5 ) stanovuje, že osobitne citlivé rizikové skupiny treba chrániť pred nebezpečenstvami, ktoré im špecificky hrozia;

keďže tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky treba v mnohých ohľadoch pokladať za špecifickú rizikovú skupinu a treba prijať opatrenia súvisiace s ich bez pečnosťou a ochranou zdravia;

keďže ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami;

keďže niektoré druhy činností môžu pre tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky predstavovať špecifické riziko vystavenia sa pôsobeniu nebezpečných látok a vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok; keďže uvedené riziká sa preto musia vyhodnocovať a výsledky tohto hodnotenia oznámiť pracovníčkam a/alebo ich zástupcom;

keďže v prípade, že by toto hodnotenie odhalilo existenciu rizika pre bezpečnosť a zdravie pracovníčky, treba zabezpečiť ochranu takejto pracovníčky;

keďže tehotné pracovníčky a dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti vyhodnotené ako činnosti spojené s rizikom vystavenia sa niektorým zvlášť nebezpečným látkam alebo pracovným podmienkam, ohrozujúcim ich bezpečnosť a zdravie;

keďže treba zabezpečiť, aby tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiace pracovníčky nemuseli pracovať v noci, ak si to vyžaduje ich bezpečnosť a zdravie;

keďže tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam treba vzhľadom na ich zraniteľnosť poskytnúť právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej štrnástich týždňov čerpanú pred pôrodom a/alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov čerpanú pred pôrodom a/alebo po pôrode;

keďže riziko prepustenia z dôvodov súvisiacich s ich stavom môže nepriaznivo ovplyvňovať telesný a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok; keďže treba zabezpečiť zákaz prepustenia z uvedených dôvodov;

keďže opatrenia súvisiace s organizáciou práce, týkajúce sa ochrany zdravia tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, by nemali nijaký zmysel, ak by ich nesprevádzalo zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane zachovania mzdy a/alebo nároku na primeranú dávku;

keďže ustanovenie o materskej dovolenke by navyše nemalo nijaký zmysel, ak by ho nesprevádzalo zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane práva na výplatu a/alebo nároku na primeranú dávku;

keďže pojem primeranej dávky treba v prípade materskej dovolenky pokladať za technický referenčný bod, umožňujúci stanoviť minimálnu mieru ochrany, a za žiadnych okolností by sa nemal vykladať ako navodzovanie analógie medzi tehotenstvom a chorobou,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

1. Účelom tejto smernice, ktorá je desiatou samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.

2. Ustanovenia smernice 89/391/EHS s výnimkou článku 2 ods. 2 plne platia pre celú oblasť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo konkrétnejšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

3. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.

1. Komisia po porade s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje usmernenia na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2.

Usmernenia uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.

2. Cieľom usmernení uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4 ods. 1.

Na tento účel členské štáty oboznámia s uvedenými usmerneniami všetkých zamestnávateľov a všetky pracovníčky a/alebo ich zástupcov v príslušnom členskom štáte.

1. Pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle článku 2 v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby:

2. Bez toho, že by sa to dotklo článku 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle článku 2 a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2, a/alebo ich zástupcovia musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

1. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 ods. 1 poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.

4. Ustanovenia tohto článku sa primerane použijú aj v prípade, ak pracovníčka vykonávajúca činnosť, ktorá je zakázaná na základe článku 6, otehotnie alebo začne dojčiť, o čom informuje svojho zamestnávateľa.

Okrem všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany pracovníkov, najmä limitov prípustného vystavenia rizikám pri výkone práce:

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.

2. Materská dovolenka ustanovená v odseku 1 musí zahŕňať povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 písm. a) mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou nárok na pracovné voľno bez straty mzdy na predpôrodné prehliadky v prípade, že sa tieto prehliadky musia uskutočniť počas pracovného času.

Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.

1. Výlučné technické zmeny v prílohe I, ktoré sú dôsledkom technického pokroku, zmien v medzinárodných pravidlách alebo predpisoch a nových poznatkov v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto smernice, sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 smernice 89/391/EHS.

2. Prílohu II možno zmeniť len v súlade s postupom ustanoveným v článku 118a zmluvy.

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia alebo zabezpečia, že najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia zapracujú požadované ustanovenia do kolektívnych zmlúv sociálni partneri, pričom členské štáty majú povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré by im kedykoľvek umožnili zaručiť výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty v nich uvedú odkaz na túto smernicu alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia takého odkazu ustanovia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenia základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré už schválili alebo schvália v oblasti upravenej touto smernicou.

3. Chemické látky

Ďalej uvádzané chemické látky, pokiaľ je známe, že ohrozujú zdravie tehotných žien a nenarodeného dieťaťa, a pokiaľ ešte nie sú uvedené v prílohe II:

▼M2

a) látky a zmesi, ktoré podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 ( 8 ) spĺňajú kritériá klasifikácie do jednej alebo viacerých z nasledujúcich tried nebezpečnosti a kategórií nebezpečnosti s jedným alebo viacerými z nasledujúcich výstražných upozornení, pokiaľ ešte nie sú uvedené v prílohe II:

— mutagenita zárodočných buniek, kategória 1A, 1B alebo 2 (H340, H341),

— karcinogenita, kategória 1A, 1B alebo 2 (H350, H350i, H351),

— reprodukčná toxicita, kategória 1A, 1B alebo 2 alebo ďalšia kategória pre účinky na laktáciu alebo prostredníctvom laktácie (H360, H360D, H360FD, H360Fd, H360Df, H361, H361d, H361fd, H362),

— toxicita pre špecifický cieľový orgán po jednorazovej expozícii, kategória 1 alebo 2 (H370, H371);

b) chemické látky v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES ( 9 );

▼B

c) ortuť a deriváty ortuti;

d) látky spomaľujúce mitózu;

e) oxid uhoľnatý;

f) chemické látky, o ktorých je známe, že sú v nebezpečnej miere absorbované cez pokožku.

Vyhlásenie Rady a Komisie týkajúce sa článku 11 ods. 3 smernice 92/85/EHS, zaznamenané v zápisnici z 1608. zasadnutia Rady (Luxemburg 19. október 1992)

„Pri určovaní výšky dávok uvedených v článku 11 ods. 2 písm. b) a ods. 3 sa z čisto technických dôvodov bude ako referencia používať dávka, ktorú by pracovníčka dostávala v prípade prerušenia výkonu činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom. Takáto referencia nemá za cieľ v žiadnom prípade navodzovať dojem, že tehotenstvo a pôrod možno prirovnávať k chorobe. Vnútroštátne právne predpisy o sociálnom zabezpečení všetkých členských štátov ustanovujú výplatu dávky, ktorá sa má vyplatiť počas neprítomnosti v práci z dôvodu choroby. Prepojenie s touto dávkou má pri zvolenej formulácii jedinú úlohu, aby táto dávka slúžila ako konkrétna, pevne stanovená referenčná výška vo všetkých členských štátoch pri určovaní minimálnej výšky vyplatiteľnej dávky v materstve. Pokiaľ sú dávky vyplácané v jednotlivých členských štátoch vyššie ako dávky, ktoré ustanovuje smernica, tieto dávky sa pochopiteľne zachovávajú. Jednoznačne to ustanovuje článok 1 ods. 3 smernice.“.

( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS (Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21).

( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2007/30/ES Text s významom pre EHP z 20. júna 2007,	L 165	21	27.6.2007
►M2	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/27/EÚ z 26. februára 2014,	L 65	1	5.3.2014