Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

keďže sa prax daňových únikov a vyhýbanie sa plateniu daní rozšírilo za hranice členských štátov, čo viedlo k rozpočtovým stratám a porušovaniu zásady spravodlivého zdaňovania a spôsobovalo deformácie pohybu kapitálu a konkurenčných podmienok; keďže to ovplyvňovalo činnosť spoločného trhu;

keďže z týchto dôvodov prijala Rada 10. februára 1975 rezolúciu o opatreniach, ktoré má spoločenstvo podniknúť s cieľom boja proti medzinárodným daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní ( 3 );

keďže medzinárodná povaha problému znamená, že národné opatrenia, ktorých účinok nepresahuje štátne hranice, nepostačujú; keďže spolupráca medzi úradmi na báze bilaterálnych dohôd tiež nie je schopná čeliť novým formám daňových únikov a vyhýbaniu sa plateniu daní, ktoré vo vzrastajúcej miere nadobúdajú nadnárodný charakter;

keďže preto by mala byť spolupráca medzi daňovými úradmi v rámci spoločenstva posilnená v súlade s obvyklými zásadami a pravidlami;

keďže členské štáty by si na základe požiadania mali vymieňať informácie týkajúce sa daných prípadov; keďže štát, ktorý bude o to požiadaný, by mal urobiť potrebné šetrenie na zistenie takýchto informácií;

keďže členské štáty by si mali vymieňať, dokonca bez akéhokoľvek požiadania všetky informácie, ktoré sa zdajú byť potrebné na správne určenie dane z príjmov a kapitálu hlavne tam, kde je zjavné, že dochádza k umelému prevodu ziskov medzi podnikmi v rôznych členských štátoch a kde sa takéto transakcie vykonávajú medzi podnikmi dvoch členských štátoch cez tretiu krajinu kvôli získavaniu daňových výhod alebo tam, kde sa plateniu dane uniklo alebo mohlo uniknúť, alebo sa jej z akéhokoľvek dôvodu vyhlo;

keďže je dôležité, ak to oba štáty pokladajú za žiaduce, aby sa úradníkom daňových úradov jedného štátu dovolilo byť na území druhého členského štátu;

keďže sa musí zabezpečiť, aby sa informácie, ktoré sa poskytli v priebehu takejto spolupráce poskytovali neopravným osobám tak, aby sa zabezpečila ochrana základných práv občanov a ochrana podnikov; keďže je preto potrebné, aby členské štáty, ktoré takéto informácie dostávajú, nepoužívali ich bez povolenia toho členského štátu, ktorý ich poskytuje inak ako na účely zdaňovania alebo uľahčenia právnych konaní pri nemožnosti sledovať daňové zákony štátu, ktorý je príjemcom; keďže je tiež nevyhnutné, aby členské štáty, ktoré sú príjemcami takýchto informácií, poskytli informácie rovnakého stupňa dôvernosti poskytujúcemu štátu, pokiaľ o to neskôr požiada;

keďže členský štát, ktorý je požiadaný vykonať zisťovania, alebo poskytnúť informácie má mať právo toto odmietnuť, pokiaľ zákony alebo administratívna prax jeho daňovým úradom bráni takéto dotazy vykonávať alebo získavať a používať takéto informácie na vlastné účely, alebo kde by poskytovanie takýchto informácii odporovalo verejným zásadám, alebo by viedlo k odhaleniu obchodného, priemyselného alebo profesionálneho tajomstva, alebo obchodných metód, alebo tam kde členský štát, pre ktorý je informácia určená nie je z praktických alebo právnych dôvodov schopný podobné informácie poskytovať;

keďže, je nevyhnutná spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou, čo sa týka stáleho študovania postupov spolupráce cieľom zlepšenia týchto postupov a prípravy náležitých pravidiel spoločenstva a zhromažďovaní skúseností v daných oblastiach, ale hlavne v oblasti umelého transferu zisku v rámci skupín podnikov, s cieľom zlepšiť tieto postupy a vypracovať zodpovedajúce pravidlá spoločenstva,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

1. V súlade s ustanoveniami tejto smernice, príslušné orgány členských štátov si vymieňajú akékoľvek informácie, ktoré im môžu umožniť uskutočniť správne vymeranie dane z príjmu a kapitálu a akékoľvek informácie vzťahujúce sa na určenie dane poistnej prémie uvedenej v šiestej zarážke článku 3 smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení ( 4 ).

2. Týkajú sa daní z prímu a kapitálu bez ohľadu na spôsob, ako sú vyberané, daní z celkového príjmu, celkového kapitálu alebo časti príjmu, alebo kapitálu vrátane dane zo zisku, daní z príjmov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, daní z vyplácaných miezd a platov platených podnikmi, ako aj daní zo zhodnotenia majetku.

4. Odsek 1 sa tiež vzťahuje na všetky identické alebo podobné dane uložené následne či už dodatočne alebo namiesto dani uvedených v odseku 3. Príslušné úrady členských štátov sa budú vzájomne informovať a informovať Komisiu o dátume vstupu do platnosti takýchto dani.

1. Príslušný úrad členského štátu môže pre daný prípad požiadať príslušný úrad iného členského štátu o zaslanie informácií, o ktorých sa hovorí v článku 1 (1). Príslušný úrad požadovaného štátu nemusí vyhovieť žiadosti, ak je zjavné, že úrad štátu, ktorý o informácie žiada, nevyčerpal svoje vlastné obvyklé zdroje informácií, ktoré môže, podľa okolnosti využiť na získanie požadovaných informácii bez toho, aby sa vystavil riziku, že by ohrozil sa vystavil nebezpečiu prezradenia výsledku.

2. Na účely zasielania informácií, o ktorých sa hovorí v odseku 1., príslušný úrad štátu, ktorý bol požiadaný o informácie, zariadi zisťovanie potrebné na získanie takýchto informácií.

S cieľom získania požadovaných informácií požiadaný orgán alebo správny orgán, ktorý bol požiadaný o pomoc, podnikne také kroky, ako keby konal na svoj vlastný účet alebo na žiadosť iného orgánu vo svojom vlastnom členskom štáte.

Príslušné úrady členských štátov si budú vzájomne pravidelne vymieňať informácie uvedené v článku 1 (1) bez predchádzajúceho požiadania pre kategórie prípadov, ktoré sa určia po konzultačnom postupe uvedenom v článku 9.

1. Príslušný úrad členského štátu zašle bez predchádzajúceho požiadania informácie vzťahujúce sa k článku 1 (1), ktoré sú mu známe, príslušnému úradu ktoréhokoľvek dotknutého členského štátu, za nasledujúcich okolností:

2. Príslušné úrady členských štátov môžu, podľa konzultačného postupu uvedeného v článku 9, rozšíriť výmenu informácii uvedeného v odseku 1 na prípady iné, než sa tu špecifikuje.

3. Príslušné úrady členských štátov si môžu vzájomne zasielať v každom inom prípade a bez predchádzajúceho požiadania informácie, o ktorých sa hovorí v článku 1 (1), pokiaľ sú im známe.

Príslušný úrad členského štátu ktorý je podľa predchádzajúcich článkov požiadaný poskytnúť informácie, tak urobí čo najskôr. Ak pri ich získavaní narazí na prekážky alebo ak odmietne poskytnúť informácie, bezodkladne informuje žiadajúci úrad a uvedie povahu prekážok alebo dôvody jeho odmietnutia.

S cieľom použitia predchádzajúcich ustanovení príslušný úrad členského štátu, ktorý poskytuje informácie a príslušný úrad členského štátu, pre ktorého sú informácie určené, sa môžu podľa konzultačného postupu uvedeného v článku 9 dohodnúť na oprávnení prítomnosti úradníkov daňovej administrácie z členského štátu požadujúceho informácie v členskom štáte poskytujúcom informácie. Podrobnosti na použitie tohto ustanovenia sa určia podľa toho istého postupu.

1. Všetky informácie poskytnuté členskému štátu podľa tejto smernice sa v tomto štáte uchovávajú v tajnosti tak, ako informácie získané podľa jeho vlastnej legislatívy. V každom prípade takéto informácie:

Okrem toho členské štáty môžu poskytnúť informácie uvedené v prvom pododseku s cieľom použitia na vymeranie iných poplatkov, ciel a daní, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice 76/308/EHS ( 5 ).

2. Odsek 1 nezaviaže členský štát, ktorého legislatíva alebo administratívna prax predpisuje na domáce účely prísnejšie limity než tie, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach toho odseku na poskytnutie týchto informácii, pokiaľ daný štát nesľúbi tieto prísnejšie limity rešpektovať.

3. Bez ohľadu na odsek 1 príslušné úrady členského štátu poskytujúceho informácie môžu dovoliť, aby sa tieto využili na iné účely v štáte, ktorý o ne požiadal, ak by informácie podľa legislatívy štátu, ktorý informácie poskytuje, mohli byť za podobných okolností použité na podobné účely.

4. Tam, kde príslušný úrad členského štátu zváži, že informácie, ktoré získal od príslušného úradu druhého štátu, môžu byť užitočné pre príslušný úrad tretieho štátu, môže ich odoslať do tohto úradu so súhlasom príslušného úradu, ktorý informácie dodal.

1. Táto smernica neukladá žiadnu povinnosť členskému štátu, od ktorého sa požadujú informácie, vykonať vyšetrenia alebo oznamovať informácie, ak by bolo vykonanie takéhoto vyšetrovania alebo požadovanie získania takýchto informácií v rozpore s jeho legislatívou alebo správnymi postupmi pre príslušný orgán tohto štátu.

2. Poskytnutie informácií môže byť odmietnuté tam, kde by to viedlo k odhaleniu obchodného, priemyselného, profesionálneho tajomstva alebo obchodného postupu, alebo informácií, ktorých odhalenie by odporovalo verejným zásadám.

3. Príslušný orgán členského štátu môže odmietnuť poskytnutieinformácií, ak žiadajúci členský štát nie je schopný z faktických alebo zákonných dôvodov poskytnúť rovnaký druh informácií.

1. Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán druhého členského štátu oznámi v súlade s pravidlami upravujúcimi oznamovanie podobných nástrojov v požadovanom členskom štáte adresáta všetkých nástrojov a rozhodnutí, ktoré vydávajú správne orgány požadujúceho členského štátu, a zaoberá sa touto žiadosťou na svojom území s ohľadom na legislatívu o daniach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2. Žiadosti o oznámenie obsahujú predmet nástroja (dokumentu) alebo rozhodnutia, ktorý má byť oznámený, a obsahuje meno a adresu adresáta spolu s akýmikoľvek inými informáciami, ktoré môžu uľahčovať identifikáciu adresáta

3. Požiadaný orgán informuje okamžite žiadajúci orgán o svojej odpovedi na žiadosť o oznámenie a oznámi najmä dátum oznámenia rozhodnutia alebo dokumentu adresátovi.

1. Tam, kde daňová situácia jednej alebo viacerých osôb podliehajúcich dani je spoločného alebo mimoriadneho záujmu dvoch alebo viacerých členských štátov, členské štáty sa môžu dohodnúť na vykonaní súčasne prebiehajúcich kontrol na svojom vlastnom území, s cieľom výmeny takto získaných informácií kedykoľvek, keď sa zdá, že takéto kontroly sú účinnejšie ako kontroly vykonané iba samotným jedným členským štátom.

2. Príslušný orgán v každom členskom štáte určí nezávisle osoby podliehajúce dani, ktorým hodlá navrhnúť simultánnu kontrolu. Príslušné orgány v ostatných zainteresovaných členských štátoch informuje o prípadoch, ktoré by mali podľa jeho názoru podliehať simultánnej kontrole. Uvedie dôvody svojho výberu, pokiaľ je to možné poskytnutím informácií, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Stanoví časové obdobie, počas ktorého by sa mali vykonať takéto kontroly.

3. Príslušný orgán každého zainteresovaného členského štátu sa rozhodne, či sa chce zúčastniť na tejto simultánnej kontrole. Po prijatí návrhu na simultánnu kontrolu príslušný orgán potvrdí svoj súhlas alebo oznámi svoje zdôvodnené zamietnutie druhému orgánu (protistrane).

4. Každý príslušný orgán zainteresovaných členských štátov menuje zástupcu so zodpovednosťou za dohľad a koordináciu kontrolnej činnosti.

1. Na účely realizácie tejto smernice sa budú konať konzultácie, ak treba vo výbore, medzi:

2. Príslušné úrady členských štátov môžu medzi sebou komunikovať priamo. Príslušné úrady členských štátov môžu na základe vzájomnej dohody dovoliť nimi označeným úradom, aby medzi sebou priamo komunikovali v špecifických prípadoch alebo v istých kategóriách prípadov.

3. Tam, kde sa príslušné úrady dohodnú na bilaterálnych záležitostiach, ktorých sa týka táto smernica ináč než vo veci individuálnych prípadov, majú o tom čo najskôr informovať Komisiu. Komisia toto vzápätí oznámi príslušným úradom ostatných členských štátov.

Členské štáty budú spolu s Komisiou permanentne monitorovať kooperačný postup ustanovený v tejto smernici a budú získavať a poskytovať skúsenosti hlavne v oblasti transferovej cenotvorby v rámci skupín podnikov s cieľom zlepšenia spolupráce a tam, kde je to vhodné i zostavením základných zásad v daných oblastiach.

Predchádzajúce ustanovenia nebudú prekážať plneniu žiadnych ďalších záväzkov na výmenu informácií, ktoré môžu vyplývať z iných právnych aktov.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia za ucelenom zabezpečenia súladu s touto najneskôr 1. januára 1979 a bezodkladne to oznámia Komisii.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia všetkých dôležitýchustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti uprave nej touto smernicou.

( 4 ) Ú. v. ES L 73, 19.3.1976, s. 18. Smernica naposledy zmenená a doplnená aktom o pristúpení z roku 2003.

		Úradný vestník
		No	page	date
M1	SMERNICA RADY 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979,	L 331	8	27.12.1979
M2	SMERNICA RADY 92/12/EHS z 25. februára 1992	L 76	1	23.3.1992
►M3	SMERNICA RADY 2003/93/ES zo 7. októbra 2003,	L 264	23	15.10.2003
►M4	SMERNICA RADY 2004/56/ES z 21. apríla 2004,	L 127	70	29.4.2004
►M5	SMERNICA RADY 2004/106/ES zo 16. novembra 2004,	L 359	30	4.12.2004

A1	Akt o pristúpení Grécka	L 291	17	19.11.1979
A2		L 302	23	15.11.1985
►A3	Akt o pristúpení Rakúska, Švédska a Fínska	C 241	21	29.8.1994
►A4	Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia	L 236	17	23.9.2003