►B

▼M2

SMERNICA RADY

z 20. júna 1972

o rádiovom odrušení vozidiel (elektromagnetická kompatibilita)

(72/245/EHS)

▼B

(Ú. v. ES L 152, 6.7.1972, p.15)

Úradný vestník

  No

page

date

 M1

SMERNICA KOMISIE 89/491/EHS zo 17. júla 1989,

  L 238

43

15.8.1989

►M2

SMERNICA KOMISIE 95/54/ES z 31. októbra 1995,

  L 266

1

8.11.1995

►M3

SMERNICA KOMISIE 2004/104/ES Text s významom pre EHP zo 14. októbra 2004

  L 337

13

13.11.2004

►M4

SMERNICA KOMISIE 2005/49/ES Text s významom pre EHP z 25. júla 2005,

  L 194

12

26.7.2005

►M5

SMERNICA KOMISIE 2005/83/ES Text s významom pre EHP z 23. novembra 2005,

  L 305

32

24.11.2005

►M6

SMERNICA KOMISIE 2006/28/ES Text s významom pre EHP zo 6. marca 2006,

  L 65

27

7.3.2006

 A1

Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia

  L 236

33

23.9.2003

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 056, 2.3.2005, s. 35  (04/104)

PRÍLOHA I

Požiadavky, ktoré musia spĺňať vozidlá a elektrické/elektronické podsústavy montované do vozidla

Doplnok 1:

Zoznam noriem, na ktoré sa táto smernica odvoláva

Doplnok 2:

Referenčné širokopásmové limity pre vozidlá

Odstup anténa – vozidlo: 10 m

Doplnok 3:

Referenčné širokopásmové limity pre vozidlá

Odstup anténa – vozidlo: 3 m

Doplnok 4:

Referenčné úzkopásmové limity pre vozidlá

Odstup anténa – vozidlo: 10 m

Doplnok 5:

Referenčné úzkopásmové limity pre vozidlá

Odstup anténa – vozidlo: 3 m

Doplnok 6:

Elektrická/elektronická podsústava

Referenčné širokopásmové limity

Doplnok 7:

Elektrická/elektronická podsústava

Referenčné úzkopásmové limity

Doplnok 8:

Model značky ES typového schválenia

PRÍLOHA IIA

Informačný dokument týkajúci sa ES typového schválenia vozidla

PRÍLOHA IIB

Informačný dokument týkajúci sa ES typového schválenia elektrickej/elektronickej podsústavy

PRÍLOHA IIIA

Model osvedčenia o ES typovom schválení

PRÍLOHA IIIB

Model osvedčenia o ES typovom schválení

PRÍLOHA IIIC

Model atestu vo vzťahu k bodu 3.2.9 prílohy I.

PRÍLOHA IV

Metóda merania vyžarovaného širokopásmového elektromagnetického žiarenia z vozidiel

PRÍLOHA V

Metóda merania vyžarovaného úzkopásmového elektromagnetického žiarenia z vozidiel

PRÍLOHA VI

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

PRÍLOHA VII

Metóda merania vyžarovaného širokopásmového elektromagnetického žiarenia z elektrických/elektronických podsústav

Doplnok 1 – Obrázok 1:

Skúšobné stanovište vo voľnom priestore: hranice skúšobnej oblasti pre elektrickú/elektronickú podsústavu.

Rovná čistá plocha, bez povrchov odrážajúcich elektromagnetické žiarenie

PRÍLOHA VIII

Metóda merania vyžarovaného úzkopásmového elektromagnetického žiarenia z elektrických/elektronických podsústav

PRÍLOHA IX

Metóda (metódy) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podsústav voči elektromagnetickému žiareniu

Doplnok 1 – Obrázok 1:

skúšanie 800 mm páskovým vedením

Doplnok 1 – Obrázok 2:

rozmery 800 mm páskového vedenia

Doplnok 2:

Rozmery typickej TEM bunky

PRÍLOHA X

Metóda (metódy) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podsústav voči prechodovým prúdom a skúšania ich vyžarovania

2.1.

Na účely tejto smernice:

▼M4

▼M6 —————

▼M3

3.1.1.

Žiadosť o typové schválenie vozidla vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite podľa článku 3 odseku 4 smernice 70/156/EHS predkladá výrobca vozidla.

3.1.2.

Model informačného dokumentu sa uvádza v prílohe IIA.

3.1.3.

Výrobca vozidla vypracuje rozpis s opisom všetkých príslušných elektrických/elektronických systémov alebo podsústav vozidla, tvarov karosérie ( 6 ), variantov materiálov karosérie (6) , všeobecného usporiadania kabeláže, variantov motora, ľavostrannej/pravostrannej verzie riadenia a verzií rázvoru. Príslušné elektrické/elektronické systémy alebo podsústavy vozidla sú tie, ktoré môžu emitovať veľké širokopásmové alebo úzkopásmové žiarenie, resp. tie, ktoré majú vplyv na funkcie vozidla súvisiace s odolnosťou (pozri odsek 2.1.12 tejto prílohy).

3.1.4.

Z tohto rozpisu sa na účel skúšania vyberie reprezentatívne vozidlo na základe vzájomnej dohody medzi výrobcom a kompetentným orgánom. Toto vozidlo bude reprezentovať typ vozidla (pozri doplnok 1 prílohy IIA). Výber vozidla sa bude zakladať na elektrických/elektronických systémoch ponúkaných výrobcom. Z tohto rozpisu sa na účel skúšania môže vybrať jedno alebo viac vozidiel, ak sa na základe vzájomnej dohody medzi výrobcom a kompetentným orgánom dospeje k záveru, že vo vozidle sa nachádzajú rôzne elektrické/elektronické systémy, ktoré by mohli mať významný vplyv na elektromagnetickú kompatibilitu vozidla v porovnaní s prvým reprezentatívnym vozidlom.

3.1.5.

Výber vozidla (vozidiel) v súlade s odsekom 3.1.4 sa obmedzuje na kombinácie vozidla s elektrickými/elektronickými systémami, ktoré sú určené na skutočnú výrobu.

3.1.6.

Výrobca môže doplniť žiadosť protokolom zo skúšok, ktoré sa vykonali. Schvaľujúci orgán môže takéto poskytnuté údaje použiť na vypracovanie osvedčenia o typovom schvaľovaní.

3.1.7.

Ak technická služba zodpovedná za skúšku typového schvaľovania vykoná skúšku sama, treba poskytnúť vozidlo reprezentujúce typ určený na schválenie podľa odseku 3.1.4.

3.1.8.

Výrobca vozidla musí poskytnúť vyhlásenie o frekvenčných pásmach, výkonových hladinách, pozíciách antén a inštalačné opatrenia na inštaláciu VF vysielačov, aj keď vozidlo nie je v čase schvaľovania vybavené VF vysielačom. To sa musí vzťahovať na všetky mobilné rádiové služby, ktoré sa zvyčajne používajú vo vozidlách. Tieto informácie musia byť po typovom schválení sprístupnené pre verejnosť.

Výrobcovia vozidiel musia poskytnúť dôkaz, že takéto vysielacie prístroje nemajú negatívny vplyv na prevádzku vozidla.

3.2.1.

Platnosť tejto smernice pre ESA:

3.2.2.

Žiadosť o schválenie typu ESA vo vzťahu k jej elektromagnetickej kompatibilite podľa článku 3 odseku 4 smernice 70/156/EHS predkladá výrobca vozidla alebo výrobca ESA alebo jeho oprávnený zástupca.

3.2.3.

Model informačného dokumentu sa uvádza v prílohe II B.

3.2.4.

Výrobca môže doplniť žiadosť o protokol zo skúšok, ktoré sa vykonali. Schvaľujúci orgán môže takéto poskytnuté údaje použiť na účel vypracovania osvedčenia o typovom schválení. Pre zariadenia určené na inštaláciu vo vozidle výrobca môže doplniť žiadosť vyhlásením výrobcu o zhode v súlade s ustanoveniami smernice 99/5/ES alebo smernice 89/336/EHS, protokolom zo skúšky EMC a pokynmi pre používateľa na inštaláciu takéhoto zariadenia vo vozidlách.

3.2.5.

Ak technická služba zodpovedná za skúšku typového schvaľovania vykoná skúšku sama, treba poskytnúť vzor systému ESA predstavujúci typ určený na schválenie, ak treba po diskusii s výrobcom, napríklad o možných variantoch týkajúcich sa dispozičného riešenia, počtu komponentov, počtu snímačov. Ak to technická služba považuje za nutné, môže vybrať ďalší vzor.

3.2.6.

Vzor (vzory) musia byť jasne a čitateľne označené obchodným názvom alebo značkou výrobcu a označením typu.

3.2.7.

V prípade vhodnosti treba identifikovať všetky obmedzenia používania. Všetky takéto obmedzenia musia byť zahrnuté v prílohách IIB, resp. IIIB.

3.2.8.

ESA, ktoré sú dané na trh ako náhradné diely, nepotrebujú typové schválenie, ak sú zreteľne označené ako náhradný diel identifikačným číslom a ak sú identické a od toho istého výrobcu ako zodpovedajúci diel výrobcu originálneho zariadenia (OEM) pre vozidlo, ktoré už má typové schválenie.

3.2.9.

Komponenty, ktoré sa predávajú ako zariadenia na dodatočnú výbavu a sú určené na inštaláciu v motorových vozidlách, nepotrebujú typové schválenie, ak nemajú spojitosť s funkciami súvisiacimi s bezpečnosťou (príloha I, 2.1.12). V tomto prípade sa musí vydať vyhlásenie o zhode podľa postupov smernice 89/336/EHS alebo 1999/5/ES. Časťou tohto vyhlásenia musí byť, že ESA spĺňa limity ustanovené v odsekoch 6.5, 6.6, 6.8 a 6.9 prílohy I tejto smernice.

Počas prechodného obdobia 4 rokov od nadobudnutia platnosti tejto smernice subjekt zodpovedný za uvedenie takéhoto výrobku na trh musí predložiť všetky príslušné informácie, resp. vzor technickej službe, ktorá určí, či zariadenie má spojitosť s odolnosťou alebo nie. Výsledok kontroly musí byť k dispozícii do 3 týždňov a nesmie vyžadovať dodatočné skúšanie. Technická služba v tej istej lehote vydá dokument podľa vzoru uvedeného v prílohe III C. Členské štáty nahlásia do troch rokov od nadobudnutia platnosti tejto smernice všetky prípady zamietnutia z dôvodu bezpečnosti. Na základe praktických skúseností s touto požiadavkou a na základe hlásení predložených členskými štátmi sa rozhodne, podľa postupu ustanoveného v článku 13 smernice 70/156/EHS a pred koncom tohto prechodného obdobia, či tento dokument je ešte potrebný navyše k vyhláseniu o zhode.

4.1.1.3.

Ak výrobca chce, môže získať schválenie podľa tejto smernice, ak vozidlo nemá žiadne zariadenie typu, pre ktorý sa musia robiť skúšky odolnosti alebo emisie. Takéto schválenia nevyžadujú skúšanie.

4.1.3.

ESA, ktoré sú zámernými VF vysielačmi, ktoré nezískali typové schválenie spoločne s výrobcom vozidla, sa musia dodávať s vhodnými inštalačnými pokynmi.

4.2.1.1.

Ak reprezentatívne vozidlo spĺňa požiadavky tejto smernice, poskytne sa ES typové schválenie podľa článku 4 odseku 3, prípadne podľa článku 4 odseku 4 smernice 70/156/EHS.

4.2.1.2.

Model osvedčenia o ES typovom schválení sa uvádza v prílohe IIIA.

4.2.2.1.

Ak reprezentatívny systém (systémy) ESA spĺňa (spĺňajú) požiadavky tejto smernice, poskytne sa ES typové schválenie podľa článku 4 odseku 3, prípadne podľa článku 4 odseku 4 smernice 70/156/EHS.

4.2.2.2.

Model osvedčenia o ES typovom schválení sa uvádza v prílohe IIIB.

4.2.3.

Kompetentný orgán členského štátu, ktorý poskytuje schválenie, môže na vypracovanie osvedčenia ustanoveného v odseku 4.2.1.2 alebo 4.2.2.2 použiť protokol vypracovaný skúšobňou akreditovanou podľa ISO 17025 a uznávanou schvaľujúcim orgánom.

4.3.1.

V prípade zmien a doplnkov schválení udelených podľa tejto smernice platia ustanovenia článku 5 smernice 70/156/EHS.

4.3.2.

4.3.3.

Pridanie používaných ESA, ktoré nie sú typovo schválené podľa tejto smernice, pretože v čase ich prvej inštalácie sa typové schválenie nevyžadovalo, neanuluje typové schválenie, ak sa inštalácia takýchto používaných ESA vykoná v súlade s odporúčaniami výrobcu ESA a výrobcu vozidla.

5.1.

Každá ESA, ktorá zodpovedá typu schválenému podľa tejto smernice, musí mať značku ES typového schválenia.

5.2.

ES typové schválenie tvorí:

obdĺžnik okolo malého písmena „e“, za ktorým nasleduje rozlišujúce číslo členského štátu, ktorý udelil ES typové schválenie komponentu:

V blízkosti obdĺžnika sa nachádza „základné číslo schválenia“, uvedené v časti 4 čísla typového schválenia, ktoré sa ustanovuje v prílohe VII smernice 70/156/EHS, za ktorým nasledujú dve číslice označujúce poradové číslo priradené k najnovšej veľkej technickej zmene tejto smernice. Poradové číslo zmeny a číslo typového schválenia komponentu uvedené na osvedčení musia byť oddelené jednou medzerou. Poradové číslo v tejto smernici je 03.

5.3.

Značka ES typového schválenia musí byť pripevnená na hlavnú časť ESA (napr. na elektronickú riadiacu jednotku) tak, aby bola jasne čitateľná a neodstrániteľná.

5.4.

Príklad značky ES typového schválenia sa uvádza v doplnku 8.

5.5.

Žiadne označenie sa nevyžaduje pre elektrické/elektronické systémy zahrnuté v typoch vozidiel schválených touto smernicou, a pre náhradné diely ustanovené v odseku 3.2.8.

5.6.

Označenia na ESA v zhode s odsekom 5.3 nemusia byť viditeľné, keď ESA je nainštalovaná vo vozidle.

6.1.1.1.

Vozidlo musí byť skúšané z hľadiska vyžarovaných emisií a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným poruchám. Pre typové schválenie vozidla sa nevyžadujú skúšky na emisie prenášané vedením alebo na odolnosť voči poruchám prenášaným vedením.

6.1.1.2.

ESA sa musia skúšať z hľadiska vyžarovaných emisií a emisií prenášaných vedením a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným poruchám a poruchám prenášaným vedením.

6.1.2.

Technická služba musí pred skúšaním spoločne s výrobcom vypracovať plán skúšania, ktorý obsahuje prinajmenšom spôsob vykonávania, stimulované funkcie, monitorované funkcie, kritériá úspešnosti/neúspešnosti skúšky a určené emisie.

6.2.2.1.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe IV s použitím odstupu vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 32 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 2 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 43 dB μV/m.

6.2.2.2.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe IV s použitím odstupu vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limity sú 42 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 42 až 53 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 3 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 53 dB μV/m.

6.2.2.3.

Pri vozidle, ktoré reprezentuje typ, namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.3.2.1.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe V s použitím odstupu vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 22 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 22 až 33 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 4 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 33 dB μV/m.

6.3.2.2.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe V s použitím odstupu vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limit je 32 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 5 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 43 dB μV/m.

6.3.2.3.

Pri vozidle, ktoré reprezentuje typ, namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.3.2.4.

Ak bez ohľadu na limity ustanovené v odsekoch 6.3.2.1, 6.3.2.2 a 6.3.2.3 tejto prílohy počas začiatočného kroku, ktorý sa opisuje v prílohe V, odsek 1.3, intenzita signálu nameraná v rádiovej vysielacej anténe vozidla je nižšia ako 20 dB μV vo frekvenčnom pásme 76 až 108 MHz, nameraných detektorom strednej hodnoty, vozidlo sa považuje za spĺňajúce limity pre úzkopásmové emisie a ďalšie skúšanie sa nevyžaduje.

6.4.2.1.

Ak sa skúšky robia s použitím metódy ustanovenej v prílohe VI, intenzita poľa musí byť 30 V/m rms (rms – stredná kvadratická hodnota) vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz a minimálne 25 V/m rms v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.4.2.2.

Vozidlo, ktoré reprezentuje typ, sa považuje za spĺňajúce požiadavky odolnosti, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou VI nenastane zhoršenie výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

6.5.2.1.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe VII, limity sú 62 až 52 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky znižuje pri frekvenciách nad 30 MHz, a 52 až 63 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 6 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 63 dB μV/m.

6.5.2.2.

Pri ESA, ktorá reprezentuje typ, namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.6.2.1.

Ak sa merania vykonávajú s použitím metódy ustanovenej v prílohe VIII, limity sú 52 až 42 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 42 až 53 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 7 tejto prílohy. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 53 dB μV/m.

6.6.2.2.

Pri ESA, ktorá reprezentuje typ, namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.7.2.1.

Ak sa skúšky vykonávajú s použitím metód ustanovených v prílohe IX, úrovne pre skúšanie odolnosti sú 60 V/m pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 15 V/m pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 75 V/m pre skúšobnú metódu s bunkou TEM, 60 mA pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI – bulk current injection) a 30 V/m pre skúšobnú metódu s voľným poľom vo viac ako 90% frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz, a minimálne 50 V/m pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 12,5 V/m pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 62,5 V/m pre skúšobnú metódu s bunkou TEM, 50 mA pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 25 V/m pre skúšobnú metódu s voľným poľom v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.7.2.2.

ESA, ktorá reprezentuje typ, sa považuje za spĺňajúcu požiadavky odolnosti, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou IX nenastane zhoršenie výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

7.1.

Opatrenia na zabezpečenie súladu výrobkov s požiadavkami sa prijímajú v súlade s ustanoveniami zakotvenými v článku 10 smernice 70/156/EHS.

7.2.

Súlad výrobkov, čo sa týka elektromagnetickej kompatibility vozidla alebo komponentu samostatnej technickej jednotky, sa kontroluje na základe údajov nachádzajúcich sa v osvedčení (osvedčeniach) o typovom schválení, ktoré sa ustanovujú v prílohe IIIA, prípadne v prílohe IIIB tejto smernice.

7.3.

8.1.

Ak vozidlo alebo elektrický/elektronický systém alebo podsústava neobsahujú elektronický oscilátor s prevádzkovou frekvenciou vyššou ako 9 kHz, považujú sa za spĺňajúce odsek 6.3.2 alebo 6.6.2 prílohy I, a prílohy V a VIII.

8.2.

Vozidlá, ktoré nemajú elektrické/elektronické systémy s „funkciami súvisiacimi s odolnosťou“, netreba skúšať na odolnosť voči vyžarovaným poruchám a považujú sa za spĺňajúce odsek 6.4 prílohy I a prílohu VI tejto smernice.

8.3.

ESA, ktoré nemajú funkcie súvisiace s odolnosťou, netreba skúšať na odolnosť voči vyžarovaným poruchám, a považujú sa za spĺňajúce odsek 6.7 prílohy I a prílohu IX tejto smernice.

8.4.

V prípade vozidiel s pneumatikami karosériu/podvozok možno považovať za elektricky izolovanú štruktúru. Významné elektrostatické sily súvisiace s vonkajším prostredím vozidla nastanú len vo chvíli, keď pasažier vstupuje do alebo vystupuje z vozidla. Keďže vozidlo v týchto chvíľach stojí, skúška typového schvaľovania na elektrostatický výboj sa nepovažuje za nutnú.

8.5.

ESA, ktoré sa nespínajú, neobsahujú žiadne spínače, alebo neobsahujú indukčné zaťaženie, netreba skúšať na žiarenie prenášané vedením a považujú sa za spĺňajúce odsek 6.9 tejto prílohy.

8.6.

Strata funkčnosti prijímačov počas skúšky odolnosti, keď skúšobný signál je v pásme prijímača (vyhradené VF pásmo) špecifikovanom pre konkrétnu rádiovú službu/výrobok v harmonizovanej EMC norme, zmienka o ktorej je uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, nevedie nevyhnutne k nesplneniu kritérií skúšky.

8.7.

VF vysielače sa skúšajú vo vysielacom móde. Žiaduce emisie (napr. z VF vysielacích systémov) v požadovanom pásme a emisie mimo pásma sa neberú do úvahy na účel tejto smernice. Rušivé emisie patria do predmetu tejto smernice, ale netreba ich skúšať, ak vysielač má vyhlásenie o zhode podľa smernice 1999/5/ES s použitím harmonizovanej normy.

0.1.

Značka (obchodný názov výrobcu):

0.2.

Typ:

0.4.

Kategória vozidla (c):

0.5.

Meno a adresa výrobcu:

Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu:

0.8.

Adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):

1.1.

Fotografia (fotografie), resp. výkres (výkresy) reprezentatívneho vozidla:

1.6.

Umiestnenie a usporiadanie motora:

3.1.

Výrobca:

3.2.

Motor s vnútorným spaľovaním

3.3.

Elektrický motor

3.9.

MOTORY NA PLYNNÉ PALIVO (v prípade systémov s odlišným usporiadaním treba poskytnúť rovnocenné informácie)

4.2.

Typ (mechanická, hydraulická, elektrická atď.):

6.2.2.

Stručný opis eventuálnych elektrických/elektronických komponentov:

7.2.2.1.

Stručný opis eventuálnych elektrických/elektronických komponentov:

8.5.

Protiblokovací brzdový systém: áno/nie/podľa výberu(1)

9.1.

Typ karosérie:

9.2.

Použité materiály a metódy konštrukcie:

9.5.

Predné sklo a ostatné okná

9.9.

Spätné zrkadlá (uveďte pre každé zrkadlo)

9.12.

Bezpečnostné pásy, resp. iné systémy obmedzenia pohybu:

9.18.

Rádiové odrušenie

10.5.

Stručný opis elektrických/elektronických komponentov iných ako svetlá (ak sú použité):

12.2.

Zariadenia na zabránenie neoprávneného použitia vozidla

12.7.

Tabuľka týkajúca sa inštalácie, prípadne použitia vysokofrekvenčných vysielačov vo vozidle (vozidlách) (pozri prílohu I, 3.1.8.):

Žiadateľ o typové schválenie musí tiež dodať, podľa vhodnosti:

▼M6

▼M6 —————

▼M3

0.1.

Značka (obchodný názov výrobcu):

0.2.

Typ:

0.3.

Spôsob identifikácie typu, ak je označený na komponente/samostatnej technickej jednotke ( 9 ):

0.5.

Meno a adresa výrobcu:

Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu:

0.7.

V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a metóda pripevnenia značky ES schválenia:

0.8.

Adresa (adresy) montážneho závodu (montážnych závodov):

1.

Táto ESA bola schválená ako komponent/STU ( 10 )

2.

Obmedzenia používania a podmienky montáže:

3.

Menovité napätie elektrického systému: … V, klad./záp. (10)  uzemnenie

0.1.

Značka (obchodný názov výrobcu):

0.2.

Typ

0.4.

Kategória vozidla (c):

0.5.

Názov a adresa výrobcu:

Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu:

0.8.

Adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):

1.

Dodatočné informácie (ak sú aktuálne): pozri doplnok

2.

Technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok:

3.

Dátum skúšobného protokolu:

4.

Číslo skúšobného protokolu:

5.

Prípadné poznámky: pozri doplnok

6.

Miesto:

7.

Dátum:

8.

Podpis:

9.

Súbor typového schválenia uložený v správnej službe, ktorá dodala typové schválenie, možno získať na požiadanie.

1.

Ďalšie informácie

5.

Poznámky:

(napr. platné pre vozidlá s ľavostranným, ako aj pravostranným riadením)

0.1.

Značka (obchodné meno výrobcu):

0.2.

Typ:

0.3.

Prostriedky identifikácie typu, ak sú označené na komponente/samostatnej technickej jednotke (12)  ( 13 ):

0.5.

Meno a adresa výrobcu:

Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu:

0.7.

V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a metóda pripevnenia značky ES schválenia:

0.8.

Adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):

1.

Dodatočné informácie (v prípade aktuálnosti): pozri doplnok

2.

Technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok:

3.

Dátum skúšobného protokolu:

4.

Číslo skúšobného protokolu:

5.

Prípadné poznámky: pozri doplnok

6.

Miesto:

7.

Dátum:

8.

Podpis:

9.

Súbor typového schválenia uložený v správnej službe, ktorá dodala typové schválenie, možno získať na požiadanie.

1.

Ďalšie informácie:

5.

Poznámky:

1.1.

Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa použije len pre vozidlá.

1.2.

Táto skúška je určená na meranie širokopásmových emisií generovaných elektrickými alebo elektronickými systémami montovanými vo vozidle (napr. zapaľovaním alebo elektrickými motormi).

Ak sa neustanovuje inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa CISPR 12 (5. vydanie, 2001).

3.1.

Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne bezodrazovej komore alebo v skúšobnom stanovišti v otvorenom priestore.

3.2.

Merania možno vykonať buď s detektormi kvázišpičkovej hodnoty, alebo s detektormi špičkovej hodnoty. Limity uvedené v prílohe I odsekoch 6.2 a 6.5 sú pre detektory kvázišpičkovej hodnoty. Ak sa používajú detektory špičkovej hodnoty, treba použiť korekčný faktor 20 dB, ustanovený v CISPR 12 (5. vydanie, 2001).

3.3.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch ustanovených v norme CISPR 12 (5. vydanie, 2001) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznávanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 14 frekvenčných pásiem 30–34, 34–45, 45–60, 60–80, 80–100, 100–130, 130–170, 170–225, 225–300, 300–400, 400–525, 525–700, 700–850, 850–1 000 MHz a vykonať skúšky v 14 frekvenciách, dávajúc v každom pásme najvyššie úrovne emisií na potvrdenie, či vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, ak sa počas skúšky limit prekročí, vykoná sa preskúmanie, či to je spôsobené vozidlom, a nie žiarením pozadia.

3.4.

Maximálna hodnota z nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia a umiestnenie antény na ľavej a pravej strane vozidla) v každom z 13 frekvenčných pásmem sa vezme ako charakteristická hodnota z merania pri frekvencii, pri ktorej sa robili merania.

1.1.

Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa použije len pre vozidlá.

1.2.

Táto skúška je určená na meranie úzkopásmových emisií, ktoré môžu byť vyžarované zo systémov na báze mikroprocesorov alebo iného úzkopásmového zdroja.

Ak sa neustanovuje inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa CISPR 12 (5. vydanie, 2001) alebo CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

1.3.

Úrovne emisií v rámci frekvenčnej zložky FM (76 do 108 MHz) by sa mali merať na vysielacej rozhlasovej anténe vozidla prostredníctvom priemerného snímača. Ak sa úroveň uvedená v odseku 6.3.2.4 prílohy I nepresiahne, spĺňa vozidlo požiadavky tejto prílohy týkajúce sa frekvenčnej zložky a nie je potrebné vykonať celkové testy.

2.1.

Spínač zapaľovania musí byť zapnutý. Motor nesmie byť v prevádzke.

2.2.

Všetky elektronické systémy vozidla musia byť v normálnom prevádzkovom móde a vozidlo musí stáť.

2.3.

Všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo pasažier sústavne zapínať, s vnútornými oscilátormi > 9 kHz alebo opakovanými signálmi, musia byť v bežnej prevádzke.

3.1.

Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne bezodrazovej komore alebo v skúšobnom stanovišti v otvorenom priestore.

3.2.

Merania sa vykonajú s detektorom priemernej hodnoty.

3.3.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch ustanovených v norme CISPR 12 (5. vydanie, 2001) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznávanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 13 frekvenčných pásiem 30–34, 34–45, 45–60, 60–80, 80–100, 100–130, 130–170, 170–225, 225–300, 300–400, 400–525, 525–700, 700–850, 850–1 000 MHz a vykonať skúšky v 14 frekvenciách, dávajúc v každom pásme najvyššie úrovne emisií na potvrdenie, či vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, ak sa počas skúšky limit prekročí, vykoná sa preskúmanie, či to je spôsobené vozidlom, a nie žiarením pozadia vrátane širokopásmového žiarenia z ktorejkoľvek ESA.

3.4.

Maximálna hodnota z nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia a umiestnenie antény na ľavej a pravej strane vozidla) v každom zo 14 frekvenčných pásmem sa vezme ako charakteristická hodnota z merania pri frekvencii, pri ktorej sa robili merania.

1.1.

Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe platí len pre vozidlá.

1.2.

Táto skúška je určená na dokázanie odolnosti elektronických systémov vozidla. Vozidlo sa vystaví elektromagnetickým poliam v súlade s ustanoveniami tejto prílohy. Vozidlo sa monitoruje počas skúšok.

Ak sa neustanoví inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa normy ►M5  ISO 11451-2: 3. vydanie z roku 2005 ◄ .

1.3.

Skúšku možno alternatívne vykonať na skúšobnom stanovišti v otvorenom priestore pre všetky vozidlá. Skúšobné zariadenie musí spĺňať (národné) právne požiadavky týkajúce sa emisie elektromagnetických polí.

Ak je vozidlo dlhšie ako 12 m, a/alebo širšie ako 2,60 m a/alebo vyššie ako 4,00 m, možno použiť metódu objemovej injektáže prúdu (BCI) podľa ISO 11451-4 (1. vydanie, 1995) vo frekvenčnom pásme 20–2 000 MHz s úrovňami ustanovenými v prílohe I odsek 6.7.2.1.

2.1.1.

Motor normálne točí hnacie kolesá pri stálej rýchlosti 50 km/h, ak nejestvuje technický dôvod zo strany vozidla, aby sa stanovila odlišná podmienka. Vozidlo musí byť na primerane zaťaženom dynamometri alebo alternatívne položené na izolovaných podperných stoliciach s minimálnou svetlou výškou nad zemou, ak dynamometer nie je k dispozícii. V prípade vhodnosti sa hnacie hriadele môžu odpojiť (napr. nákladné vozidlá).

2.1.2.

V tomto odseku sa stanovujú minimálne skúšobné podmienky a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti vozidiel. Ostatné systémy vozidiel, ktoré môžu mať vplyv na funkcie súvisiace s odolnosťou, sa musia skúšať spôsobom, ktorý sa dohodne medzi výrobcom a technickou službou.

2.1.3.

Všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo pasažier sústavne zapínať, musia byť v bežnej prevádzke.

2.1.4.

Všetky ostatné systémy, ktoré majú vplyv na ovládanie vozidla vodičom, musia byť zapnuté ako pri normálnej prevádzke vozidla.

2.2.

Ak vozidlo má elektrické/elektronické systémy tvoriace neoddeliteľnú časť priameho ovládania vozidla, ktoré nebudú v činnosti za podmienok ustanovených v odseku 4.1, bude prípustné, aby výrobca poskytol skúšobnému orgánu protokol alebo dodatočný dôkaz, že elektrický/elektronický systém vozidla spĺňa požiadavky tejto smernice. Takýto dôkaz treba uchovať v dokumentácii k typovému schvaľovaniu.

2.3.

Počas monitorovania vozidla sa budú používať jedine zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Bude sa monitorovať exteriér vozidla a priestor pasažiera, aby sa určilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy (napr. s použitím videokamery (videokamier), mikrofónu atď.).

3.1.1.

Technická služba vykoná skúšku pri intervaloch špecifikovaných v ►M5  ISO 11451-1: 3. vydanie z roku 2005 ◄ v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne meranie pre údaje pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznávanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže vybrať menší počet námatkových frekvencií v pásme, napr. 27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750, 900, 1 300, a 1 800 MHz na potvrdenie, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

Ak vozidlo nesplní skúšku ustanovenú v tejto prílohe, treba preveriť, či ju nesplnilo za príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania neriadených polí.

4.1.1.

Na vytvorenie podmienok skúšobného poľa sa musí použiť substitučná metóda podľa ►M5  ISO 11451-1: 3. vydanie z roku 2005 ◄ .

4.1.2.

Pre prenosové systémy TLS (TLS – Transmission-Line-Systems) sa použije jeden snímač poľa v referenčnom bode zariadenia.

Pre antény sa použijú štyri snímače poľa v referenčnej čiare zariadenia.

4.1.3.

Vozidlo musí byť umiestnené tak, aby stredová čiara vozidla ležala na referenčnom bode alebo čiare zariadenia. Vozidlo musí obvykle stáť čelom k fixnej anténe. Ak však elektronické riadiace jednotky a súvisiace káblové zväzky sú umiestnené predovšetkým v zadnej časti vozidla, skúšku treba zvyčajne vykonať s vozidlom stojacim tak, že čelo smeruje mimo antény. V prípade dlhých vozidiel (t. j. okrem osobných áut a ľahkých dodávkových automobilov), ktoré majú elektronické riadiace jednotky a súvisiace káblové zväzky predovšetkým pri strede vozidla, referenčný bod sa môže určiť na základe pravostranného alebo ľavostranného povrchu vozidla. Referenčný bod sa bude nachádzať v strede dĺžky vozidla, alebo v jednom bode po strane vozidla vybranom výrobcom spolu s kompetentným orgánom po zvážení rozloženia elektronických systémov a usporiadania káblových zväzkov.

Takéto skúšanie sa môže vykonať len ak to povoľuje fyzická konštrukcia skúšobnej komory. Umiestnenie antény musí byť zachytené v protokole zo skúšky.

1.1.

Skúšobnú metódu ustanovenú v tejto prílohe možno použiť pre ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré spĺňajú prílohu IV.

1.2.

Táto skúška je určená na meranie širokopásmových elektromagnetických emisií z ESA (napr. zapaľovanie, elektrické motory atď.).

Ak sa neustanovuje inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

2.1.

ESA musia byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom móde, najlepšie pri maximálnom zaťažení.

3.1.

Skúška sa robí podľa CISPR 25 (2. vydanie z roku 2002) ods. 6.4 – metóda ALSE.

3.2.

Ako alternatíva k tienenej komore s absorpčnými stenami (ALSE) sa môže použiť skúšobné stanovište na voľnom priestranstve (OATS), ktoré spĺňa požiadavky CISPR 16-1 (2. vydanie, 2002) (pozri doplnok 1 tejto prílohy).

3.3.

Aby zvonku neprichádzal žiadny šum alebo signál úrovne postačujúcej na významné ovplyvnenie merania, merania sa musia robiť pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúške. Pri tomto meraní vonkajší šum alebo signál musí byť aspoň 6 dB pod limitmi rušenia ustanovenými v odseku 6.5.2.1 prílohy I, okrem zámerných úzkopásmových okolitých prenosov.

4.1.

Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne bezodrazovej komore alebo v skúšobnom stanovišti v otvorenom priestore.

4.2.

Merania možno vykonať buď s detektormi kvázišpičkovej hodnoty, alebo s detektormi špičkovej hodnoty. Limity uvedené v prílohe I odsekoch 6.2 a 6.5 sú pre detektory kvázišpičkovej hodnoty. Ak sa používajú detektory špičkovej hodnoty, treba použiť korekčný faktor 20 dB, ustanovený v CISPR 12 (5. vydanie, 2001).

4.3.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch ustanovených v norme CISPR 25 (5. vydanie, 2002) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne meranie pre údaje pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznávanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 13 frekvenčných pásiem 30–50, 50–75, 75–100, 100–130, 130–165, 165–200, 200–250, 250–320, 320–400, 400–520, 520–660, 660–820, 820–1 000 MHz a vykonať skúšky pri 13 frekvenciách, dávajúc v každom pásme najvyššie úrovne emisií na potvrdenie, či vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, ak sa počas skúšky limit prekročí, vykoná sa preskúmanie, či to je spôsobené ESA, a nie žiarením pozadia.

4.4.

Maximálna hodnota z nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia) v každom z 13 frekvenčných pásmach sa vezme ako charakteristická hodnota z merania pri frekvencii, pri ktorej sa robili merania.

1.1.

Skúšobnú metódu ustanovenú v tejto prílohe možno použiť pre ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré spĺňajú prílohu IV.

1.2.

Táto skúška je určená na meranie úzkopásmových elektromagnetických emisií, ktoré sú vyžarované napríklad z mikroprocesorového systému.

Ak sa neustanovuje inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

3.1.

Skúška sa robí podľa CISPR 25 (2. vydanie z roku 2002) ods. 6.4 – metóda ALSE.

3.2.

Ako alternatíva k tienenej komore s absorpčnými stenami (ALSE) sa môže použiť skúšobné stanovište na voľnom priestranstve (OATS), ktoré spĺňa požiadavky CISPR 16-1 (2. vydanie, 2002) (pozri doplnok 1 prílohy VII).

3.3.

Aby zvonku neprichádzal žiadny šum alebo signál úrovne postačujúcej na významné ovplyvnenie merania, merania sa musia vykonať pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúškc. Pri tomto meraní vonkajší šum alebo signál musí byť aspoň 6 dB pod limitmi rušenia ustanovenými v odseku 6.5.2.1 prílohy I, okrem zámerných úzkopásmových okolitých prenosov.

4.1.

Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne bezodrazových komorách alebo v skúšobných stanovištiach v otvorenom priestore.

4.2.

Merania sa robia detektorom priemernej hodnoty.

4.3.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch ustanovených v norme CISPR 12 (5. vydanie, 2001) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne meranie pre údaje pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznávanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 13 frekvenčných pásiem 30–50, 50–75, 75–100, 100–130, 130–165, 165–200, 200–250, 250–320, 320–400, 400–520, 520–660, 660–820, 820–1 000 MHz a vykonať skúšky pri 13 frekvenciách, dávajúc v každom pásme najvyššie úrovne emisií na potvrdenie, či ESA spĺňa požiadavky tejto prílohy. V prípade, ak sa počas skúšky limit prekročí, vykoná sa preskúmanie, či to je spôsobené ESA, a nie žiarením pozadia vrátane širokopásmového žiarenia z ESA.

4.4.

Maximálna hodnota z nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia) v každom z 13 frekvenčných pásiem sa vezme ako charakteristická hodnota z merania pri frekvencii, pri ktorej sa robili merania.

1.1.

Pre ESA možno použiť skúšobnú metódu (skúšobné metódy) ustanovené v tejto prílohe.

1.2.

▼M5

▼M3

2.1.

Skúšobné podmienky musia byť podľa ISO 11452-1: 3. vydanie z roku 2005.

2.2.

Skúšaná ESA musí byť zapnutá a musí byť stimulovaná, aby bola v normálnom prevádzkovom stave. Musí byť usporiadaná tak, ako sa ustanovuje v tejto prílohe, ak individuálne skúšobné metódy nevyžadujú inak.

2.3.

Počas fázy kalibrácie nesmú byť na mieste žiadne vonkajšie zariadenia potrebné na prevádzku ESA počas skúšky. Žiadne vonkajšie zariadenia nesmú byť počas kalibrácie bližšie ako 1 m od referenčného bodu.

2.4.

Aby sa zabezpečili reprodukovateľné výsledky merania pri opakovaní skúšok a meraní, zariadenia generujúce skúšobný signál a ich usporiadanie musia mať rovnakú špecifikáciu, aká sa použila počas príslušnej kalibračnej fázy.

2.5.

Ak sa skúšaná ESA skladá z viac ako jednej jednotky, prepojovacími káblami by pokiaľ možno mal byť káblový zväzok určený na použitie vo vozidle. Ak také nie sú k dispozícii, dĺžka medzi elektronickou riadiacou jednotkou a AN musí byť taká, aká sa ustanovuje v norme. Všetky káble v káblovom zväzku musia byť ukončené čo najrealistickejšie, a pokiaľ možno so skutočnými záťažami a výkonnými členmi.

3.2.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch špecifikovaných v ISO 11452-1: 3. vydanie z roku 2005 v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne meranie pre údaje pre celé frekvenčné pásmo zo skúšobne akreditovanej podľa príslušných častí ISO 17025: 1. vydanie z roku 1999 a uznanej schvaľujúcim orgánom, technická služba môže vybrať menší počet námatkových frekvencií v pásme, napr. 27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750, 900, 1 300 a 1 800 MHz na potvrdenie, že ESA spĺňa požiadavky podľa tejto prílohy.

3.3.

Ak ESA nespraví skúšky ustanovené v tejto prílohe, treba overiť, či nevyhovela v rámci príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania neriadených polí.