(1)

Ako sa uznáva v preambule protokolu z roku 2014 k dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 29 o nútenej práci (ďalej len „dohovor MOP č. 29“), nútená práca predstavuje závažné porušenie ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv, prispieva k udržiavaniu chudoby a je prekážkou na ceste k zabezpečeniu dôstojnej práce pre všetkých. MOP vyhlásila odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce za zásadu základných práv. MOP považuje dohovor MOP č. 29 vrátane doplňujúceho protokolu z roku 2014 k dohovoru č. 29 a dohovor MOP č. 105 o zrušení nútenej práce (ďalej len „dohovor MOP č. 105“) za základné dohovory MOP a vydáva odporúčania na predchádzanie nútenej práci, jej eliminovanie a zabezpečenie nápravy, ako je odporúčanie o nútenej práci (doplňujúce opatrenia) č. 203. MOP vypracovala niekoľko ukazovateľov, ktoré sa používajú na zistenie a signalizáciu prípadov nútenej práce, ako sú hrozby a skutočná fyzická a sexuálna ujma, zneužívanie zraniteľnosti, zneužívanie pracovných a životných podmienok a nadmerné nadčasy, podvod, obmedzenie pohybu alebo uväznenie na pracovisku alebo v obmedzenom priestore, izolácia, dlhové otroctvo, zadržiavanie miezd alebo nadmerné zníženie mzdy, zadržiavanie pasov a dokladov totožnosti alebo hrozba udania orgánom, ak má pracovník postavenie nelegálneho prisťahovalca. Nútená práca je veľmi často spojená s chudobou a diskrimináciou. Manipulácia s úvermi a dlhmi, či už zo strany zamestnávateľov alebo sprostredkovateľov práce, je stále kľúčovým faktorom, ktorý zadržiava zraniteľných pracovníkov v podmienkach nútenej práce. Podľa dozorných orgánov MOP práca vo väzení vrátane prípadov, keď sa vykonáva pre súkromné spoločnosti, sama osebe nepredstavuje nútenú prácu za predpokladu, že sa vykonáva dobrovoľne, v prospech väzňa a je porovnateľná s podmienkami slobodného pracovného vzťahu. Verejnoprospešné práce ako alternatívna sankcia k trestu odňatia slobody by mali byť vždy vo verejnom záujme a štáty by ich v žiadnom prípade nemali zneužívať ako prostriedok na ponižovanie odsúdenej osoby alebo zbavenie tejto osoby jej dôstojnosti. V prípadoch, keď sa práca alebo služba nariaďuje v rámci zneužitia zraniteľnosti pracovníka pod hrozbou sankcie, takáto hrozba nemusí mať podobu trestnej sankcie, ale môže mať podobu straty práv alebo výhod.

(2)

Využívanie nútenej práce je vo svete rozšírené. Odhaduje sa, že v roku 2021 sa v situáciách nútenej práce nachádzalo približne 27,6 milióna ľudí. Zraniteľné a marginalizované skupiny v spoločnosti sú obzvlášť náchylné na to, aby boli nútené do vykonávania nútenej práce. Medzi takéto skupiny patria ženy, deti, etnické menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, nižšie kasty, domorodé a kmeňové obyvateľstvo a migranti, najmä migranti bez dokladov, ktorí majú neisté postavenie a pôsobia v neformálnom hospodárstve. Aj keď nútenú prácu nenariaďuje štát, je často dôsledkom toho, že chýba alebo je nedostatočná dobrá správa pokiaľ ide o určité hospodárske subjekty, a svedčí o neschopnosti štátu presadzovať sociálne a pracovné práva, najmä v prospech zraniteľných a marginalizovaných skupín. K nútenej práci môže dochádzať aj na základe tichého súhlasu úradov. 86 % všetkých prípadov nútenej práce sa vyskytuje v súkromnom sektore, kde je najmä prostredníctvom nútenej práce vykorisťovaných 17,3 milióna ľudí. Povinnosti hospodárskych subjektov stanovené v tomto nariadení by mali byť predvídateľné a jasné, aby sa zabezpečilo ich úplné a účinné dodržiavanie a prispelo sa k ukončeniu využívania nútenej práce.

(3)

Úplné odstránenie nútenej práce vo všetkých jej formách vrátane štátom nariadenej nútenej práce je pre Úniu prioritou. Zachovávanie ľudskej dôstojnosti a univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv sú pevne zakotvené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V záujme dosiahnutia cieľa 8.7 v rámci cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by Únia mala zachovávať a presadzovať svoje hodnoty a prispievať k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa. V článku 5 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa výslovne zakazuje otroctvo, nevoľníctvo, nútená a povinná práca a obchodovanie s ľuďmi a v článku 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa stanovuje, že od nikoho sa nemá vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce. Európsky súd pre ľudské práva opakovane vyložil článok 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd tak, že sa od členských štátov vyžaduje, aby ukladali sankcie a účinne stíhali akúkoľvek činnosť, ktorou sa osoba udržiava v situáciách stanových v uvedenom článku. Právo na účinnú nápravu porušení základných práv je ľudským právom a základným prvkom v procese účinného stíhania trestných činov. Uplatniteľné právo Únie, hlavné zásady Organizácie Spojených národov v oblasti podnikania a ľudských práv, odporúčanie Rady Európy o ľudských právach a podnikaní a usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“), ako sú usmernenia pre nadnárodné podniky týkajúce sa zodpovedného obchodného správania potvrdzujú, že obete majú právo na účinný prostriedok nápravy v prípade porušovania alebo zneužívania ľudských práv v súvislosti s podnikaním vrátane nútenej práce.

(4)

Všetky členské štáty ratifikovali základné dohovory MOP v oblasti nútenej práce, konkrétne dohovor MOP č. 29 a dohovor MOP č. 105, ako aj Dohovor MOP č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (ďalej len „dohovor MOP č. 182“). Sú preto právne zaviazané predchádzať využívaniu nútenej práce a odstrániť ho, ako aj pravidelne podávať správy MOP.

(5)

Únia sa usiluje odstrániť využívanie nútenej práce a podporiť dôstojnú prácu a pracovné práva na celom svete prostredníctvom svojich politík a legislatívnych iniciatív. Únia podporuje náležitú starostlivosť v súlade s medzinárodnými usmerneniami a zásadami stanovenými medzinárodnými organizáciami vrátane MOP, OECD a Organizácie Spojených národov s cieľom zabezpečiť, aby nútená práca nemala miesto v dodávateľských reťazcoch podnikov usadených v Únii.

(6)

Vo svojej obchodnej politike v rámci jednostranných i dvojstranných obchodných vzťahov Únia presadzuje boj proti nútenej práci. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Únie zahŕňajú záväzok ratifikovať a účinne vykonávať základné dohovory MOP, medzi ktoré patrí dohovor MOP č. 29 a dohovor MOP č. 105, zatiaľ čo ustanovenia týkajúce sa obchodu a rodovej rovnosti stanovujú rodové hľadisko, ktoré je nevyhnutné na posilnenie ekonomického postavenia žien s cieľom bojovať proti nútenej práci založenej na rodovej príslušnosti. Okrem toho by pre závažné a systematické porušenia dohovoru MOP č. 29 a dohovoru MOP č. 105 mohli byť zrušené jednostranné colné preferencie v rámci všeobecného systému preferencií Únie.

(7)

Nútená práca výrazne postihuje zraniteľné a marginalizované skupiny, ako sú deti, ženy, migranti, utečenci alebo pôvodné obyvateľstvo, a preto je na účinný boj proti nútenej práci nevyhnutný prierezový a rodovo citlivý prístup. Preto sa očakáva, že toto nariadenie prispeje k dosiahnutiu cieľov príslušných medzinárodných dohôd a dohovorov, ako je dohovor MOP č. 182, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, Pekinská deklarácia zo septembra 1995, globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov, Deklarácia Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve.

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (3) harmonizuje vymedzenie obchodovania s ľuďmi, ako aj nútenej práce alebo služieb a stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa minimálnych sankcií. Akékoľvek stanovené pravidlá týkajúce sa zákazu uvádzania domácich alebo dovážaných výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh Únie a sprístupňovania takýchto výrobkov na ňom alebo ich vyvážania a povinnosť zabezpečiť, aby takéto výrobky boli z trhu Únie stiahnuté(ďalej len „zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce“), by sa mali zaviesť bez toho, aby bola dotknutá uvedená smernica, a najmä právomoc orgánov presadzovania práva a justičných orgánov vyšetrovať a stíhať trestné činy súvisiace s obchodovaním s ľuďmi vrátane pracovného vykorisťovania.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 (4) sa vyžaduje, aby dovozcovia z Únie dovážajúci nerastné suroviny alebo kovy patriace do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia vykonávali povinnosti náležitej starostlivosti v súlade s prílohou II k usmerneniu OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí, ako aj odporúčania týkajúce sa náležitej starostlivosti stanovené v uvedenom usmernení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 (5) zahŕňa povinnosti pre hospodárske subjekty vykonávať náležitú starostlivosť v rámci svojich dodávateľských reťazcov, a to aj v súvislosti s pracovnými právami. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 (6) sa vyžaduje náležitá starostlivosť v súvislosti s určitými komoditami a výrobkami spojenými s odlesňovaním a degradáciou lesov, a to aj pokiaľ ide o ľudské práva.

(10)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (7) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že určité hospodárske subjekty budú ročne uverejňovať nefinančné výkazy, v ktorých uvedú vplyv svojej činnosti na environmentálne, sociálne a zamestnanecké záležitosti a na dodržiavanie ľudských práv, vrátane nútenej práce a záležitostí súvisiacich s bojom proti korupcii a úplatkárstvu. Okrem toho sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (8) o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov uvedená požiadavka upravila zavedením podrobných požiadaviek na vykazovanie informácií pre spoločnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, a to aj v globálnych dodávateľských reťazcoch. Informácie, ktoré podniky zverejňujú o ľudských právach, by mali v relevantných prípadoch zahŕňať informácie o nútenej práci v ich hodnotových reťazcoch.

(11)

Ako člen Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) sa Únia zaviazala podporovať otvorený multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách. Všetky opatrenia zavedené Úniou, ktoré majú vplyv na obchod, by mali byť v súlade s pravidlami WTO.

(12)

V júli 2021 Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť uverejnili usmernenie o náležitej starostlivosti pre podniky EÚ s cieľom riešiť riziko výskytu nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch.

(13)

Ako sa uznáva v oznámení Komisie z 23. februára 2022 o dôstojnej práci na celom svete v záujme globálnej spravodlivej transformácie a udržateľnej obnovy, bez ohľadu na súčasné politiky a právny rámec sú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľov, ktorými sú odstránenie výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce z trhu Únie, a teda aj ďalšie úsilie na podporu boja proti nútenej práci na celom svete.

(14)

Medzi hlavné priority Únie, ako sa uvádzajú v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 patrí podpora dôstojnej práce a budúcnosti práce zameranej na človeka, zabezpečenie dodržiavania základných zásad a ľudských práv, podpora sociálneho dialógu, ako aj ratifikácia a účinné vykonávanie príslušných dohovorov a protokolov MOP, posilnenie zodpovedného riadenia v globálnych dodávateľských reťazcoch a prístupu k sociálnej ochrane.

(15)

Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 9. júna 2022 o novom obchodnom nástroji na zákaz výrobkov vyrobených nútenou prácou (9), zo 17. decembra 2020 o nútenej práci a situácii Ujgurov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (10) a zo 16. decembra 2021 o nútenej práci v továrni Linglong a environmentálnych protestoch v Srbsku (11) dôrazne odsúdil nútenú prácu a vyzval na zákaz výrobkov vyrobených s jej využitím. To, že výrobky vyrobené s využitím nútenej práce by mohli byť prístupné na trhu Únie alebo vyvážané do tretích krajín bez účinného mechanizmu na zákaz alebo stiahnutie z trhu takýchto výrobkov, predstavuje preto problém z hľadiska verejnej morálky.

(16)

Na skompletizovanie legislatívneho a politického rámca Únie o nútenej práci by sa malo zakázať uvádzanie výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh Únie a ich sprístupňovanie na ňom alebo vývoz výrobkov vyrábaných na domácom trhu alebo dovážaných výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce a malo by sa zaistiť, že tieto výrobky budú z trhu Únie stiahnuté.

(17)

V súčasnosti neexistuje žiadne právo Únie, ktoré oprávňuje orgány členských štátov výrobok priamo zadržať, zaistiť alebo nariadiť jeho stiahnutie z trhu na základe zistenia, že tento výrobok bol celý alebo sčasti vyrobený s využitím nútenej práce.

(18)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia, by sa zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce mal uplatňovať na výrobky, pri ktorých sa využila nútená práca v ktorejkoľvek fáze produkcie, výroby, zberu alebo ťažby takýchto výrobkov vrátane opracovania alebo spracovania súvisiaceho s takýmito výrobkami. Zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by sa mal uplatňovať na všetky výrobky akéhokoľvek druhu vrátane ich komponentov a mal by sa uplatňovať na výrobky bez ohľadu na odvetvie, pôvod a to, či sú domáce alebo dovážané, alebo uvedené na trh Únie alebo na ňom sprístupnené, či z neho vyvážané. Toto nariadenie sa nevzťahuje na poskytovanie dopravných služieb.

(19)

Zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by mal prispieť k medzinárodnému úsiliu o zrušenie nútenej práce. Vymedzenie pojmu „nútená práca“ by teda malo byť v súlade s vymedzením stanoveným v dohovore MOP č. 29, kde sa uvádza, že nútená alebo povinná práca je každá práca alebo služba, ktorá sa od akejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa táto osoba neponúkla dobrovoľne, s výnimkou akejkoľvek práce alebo služby vyžadovanej na základe zákonov o povinnej vojenskej službe na účely práce čisto vojenského charakteru; akejkoľvek práce alebo služby, ktorá je súčasťou bežných občianskych povinností občanov plne samosprávnej krajiny; akejkoľvek práce alebo služby vymáhanej od akejkoľvek osoby v dôsledku odsúdenia súdom za predpokladu, že uvedená práca alebo služba sa vykonáva pod dohľadom a kontrolou orgánu verejnej moci a že uvedená osoba nie je prenajatá alebo daná k dispozícii súkromným osobám, spoločnostiam alebo združeniam; akejkoľvek práce alebo služby vyžadovanej v naliehavých prípadoch, t. j. v prípade vojny alebo katastrofy či hroziacej katastrofy, ako je požiar, povodeň, hladomor, zemetrasenie, prudká epidémia alebo epizootické choroby, invázia živočíšnych, hmyzích alebo rastlinných škodcov a vo všeobecnosti akákoľvek okolnosť, ktorá by ohrozila existenciu alebo blahobyt celej populácie alebo jej časti; a drobných komunitných služieb takého druhu, že v podobe, ako sú vykonávané členmi spoločenstva v priamom záujme daného spoločenstva, sa preto môžu považovať za bežné občianske povinnosti členov spoločenstva za predpokladu, že členovia spoločenstva alebo ich priami zástupcovia majú právo byť konzultovaní o potrebe takýchto služieb.

(20)

Na základe vymedzenia pojmu nútenej práce uvedeného v dohovore MOP č. 29 a použitého v tomto nariadení stanovujú ukazovatele MOP pre nútenú prácu a usmernenia MOP s názvom „Ťažko vidieť, ťažšie spočítať“ najčastejšie znaky, ktoré poukazujú na možnú existenciu nútenej práce a mali by sa zohľadniť pri vykonávaní tohto nariadenia. Tieto ukazovatele však môžu byť nedostatočné na identifikáciu nútenej práce nariadenej štátnymi orgánmi, ktorá je založená na systémových a globálnych donucovacích politikách, ktoré si vyžadujú ďalšie, osobitne navrhnuté ukazovatele.

(21)

Vymedzenie pojmu „nútená práca nariadená štátnymi orgánmi“ by malo byť v súlade s dohovorom MOP č. 105, v ktorom sa osobitne zakazuje využívanie nútenej práce alebo povinnej práce ako prostriedku politického nátlaku alebo výchovy alebo ako trestu za vyjadrenie politických názorov alebo názorov ideologicky protichodných k zavedenému politickému, spoločenskému alebo hospodárskemu systému. Takisto sa ním zakazuje využívanie nútenej práce ako metódy mobilizácie a využitia pracovnej sily na účely hospodárskeho rozvoja, ako prostriedku pracovnej disciplíny, ako trestu za účasť na štrajkoch alebo ako prostriedku rasovej, sociálnej, národnostnej alebo náboženskej diskriminácie.

(22)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal patriť aj predaj na diaľku vrátane online predaja. V prípade, že sa výrobok ponúka na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku, výrobok by sa mal považovať za sprístupnený na trhu, ak je ponuka na predaj zameraná na koncových používateľov v Únii. V súlade s uplatniteľným právom Únie o medzinárodnom súkromnom práve by sa na stanovenie toho, či je ponuka zameraná na koncových používateľov v Únii, mala vykonať analýza jednotlivých prípadov. Ponuka na predaj by sa mala považovať za zacielenú na koncových používateľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do členského štátu. Pri analýzach jednotlivých prípadov by sa na tento účel mali zohľadniť relevantné faktory, ako sú geografické oblasti, do ktorých je možné odosielanie, jazyky dostupné a používané pri ponuke alebo objednávaní, spôsoby platby, použitie meny členského štátu alebo názov domény zaregistrovaný v jednom z členských štátov. V prípade online predaja nepostačuje samotná skutočnosť, že je rozhranie hospodárskych subjektov alebo rozhranie prevádzkovateľov online trhov dostupné v členskom štáte, v ktorom je koncový používateľ usadený alebo v ktorom má domicil. Skutočnosť, že výrobky ponúkané na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku sa považujú za sprístupnené na trhu Únie, ak je ponuka na predaj zameraná na koncových používateľov v Únii, oprávňuje príslušné orgány kontrolovať a prijímať potrebné opatrenia v súvislosti s takýmito výrobkami podľa tohto nariadenia, aj keď v čase ponuky na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku ešte nie sú skutočne uvedené na trh Únie. Takéto výrobky musia byť v súlade s príslušným právom Únie uplatniteľným v čase ich skutočného uvedenia na trh Únie a v prípade výrobkov vstupujúcich do Únie pri ich umiestnení do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“. Skutočnosťou, že výrobok ponúkaný na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku je považovaný za sprístupnený na trhu, ak je ponuka na predaj zameraná na koncových používateľov v Únii, by nemali byť dotknuté pravidlá týkajúce sa výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie.

(23)

Na predaj výrobkov sa čoraz viac využívajú sprostredkovateľské služby, najmä online trhy. V tejto súvislosti by sa všetky informácie týkajúce sa predaja výrobkov, ktoré sú v rozpore so zákazom výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce stanoveným v tomto nariadení, mali považovať za nezákonný obsah v zmysle článku 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (12) a mali by podliehať povinnostiam a opatreniam stanoveným v uvedenom nariadení.

(24)

Komisia a príslušné orgány členských štátov by mali identifikovať porušenia zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. Pri určovaní príslušných orgánov by členské štáty mali zabezpečiť, aby dané orgány mali dostatočné ľudské a finančné zdroje a aby ich zamestnanci mali potrebné kompetencie a vedomosti, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, pracovné práva, rodovú rovnosť, riadenie dodávateľského reťazca a postupy náležitej starostlivosti. Príslušné orgány by mali úzko koordinovať svoju prácu s vnútroštátnymi orgánmi inšpekcie práce a justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za boj proti obchodovaniu s ľuďmi, tak, aby neohrozili ich vyšetrovania.

(25)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie svojich úloh podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o vykonávanie vyšetrovaní, by Komisia mala mať možnosť požiadať o pomoc iné orgány, úrady alebo agentúry Únie s vhodným mandátom. Medzi tieto úlohy by mohli patriť: spracovanie predložených informácií, podpora rozdeľovania vyšetrovaní, vykonávanie predbežných vyšetrovaní a vyšetrovaní, uľahčenie spolupráce s orgánmi členských štátov a medzi nimi, uľahčenie medzinárodnej spolupráce, podpora rozvoja podporných nástrojov a v náležitých prípadoch podpora vykonávania colnými orgánmi a podpora Komisie pri príprave rozhodnutí o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. Tým nie je dotknutá úloha Komisie ako vedúceho príslušného orgánu prijímať rozhodnutia o zákaze uvádzania výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh. Komisia vo svojej úlohe vedúceho príslušného orgánu by mala vykonávať svoje právomoci nestranne, transparentne a s náležitým ohľadom na povinnosti služobného tajomstva a mala by mať potrebné odborné znalosti. Komisia by mala mať prostriedky na financovanie potrebných zamestnancov a súvisiacich nákladov na vykonávanie úloh, ktoré jej boli zverené podľa tohto nariadenia, a na budovanie požadovaných odborných znalostí.

(26)

Príslušné orgány a Komisia by sa pri vykonávaní tohto nariadenia mali riadiť zásadou proporcionality. Príslušné orgány a Komisia by mali zabezpečiť najmä to, aby všetky opatrenia a činnosti vykonané počas predbežnej fázy vyšetrovania a počas vyšetrovania a opatrenia a činnosti stanovené v rozhodnutí boli vhodné a potrebné na dosiahnutie želaného účelu a aby nepredstavovali nadmerné zaťaženie pre hospodárske subjekty.

(27)

S cieľom zabezpečiť spoluprácu medzi Komisiou a príslušnými orgánmi určenými podľa tohto nariadenia a orgánmi určenými podľa iného príslušného práva Únie a vnútroštátneho práva, ako aj súlad ich opatrení a rozhodnutí, by Komisia a príslušné orgány určené na základe tohto nariadenia podľa potreby mali od iných relevantných orgánov požadovať informácie o tom, či posudzované hospodárske subjekty podliehajú povinnosti náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou a vykonávajú ju v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom, v ktorom sa stanovujú požiadavky na náležitú starostlivosť a transparentnosť v súvislosti s nútenou prácou. Pri požadovaní informácií od hospodárskych subjektov by sa príslušné orgány mali vždy, keď je to možné, riadiť zásadou Komisie „jedenkrát a dosť“, a to prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce a dialógu medzi orgánmi, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad reguláciou výrobkov. Na rovnaké účely a vo vhodných prípadoch by príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia mali informovať ostatné relevantné orgány, ako sú orgány dohľadu nad trhom, o svojich opatreniach a rozhodnutiach.

(28)

Jednotné presadzovanie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie, možno dosiahnuť len systematickou výmenou informácií a spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, colnými orgánmi a Komisiou. Takúto výmenu informácií a spoluprácu by mala podporovať Komisia.

(29)

Na zber, spracovanie a uchovávanie informácií v štruktúrovanej forme, pokiaľ ide o otázky súvisiace s vyšetrovaniami, rozhodovacím procesom a presadzovaním zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, by príslušné orgány mali využívať informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom uvedený v článku 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (13) v súlade s vykonávacím aktom, ktorý by Komisia mala byť splnomocnená prijať podľa tohto nariadenia (ďalej len „ICSMS“). Komisia, príslušné orgány a colné orgány by mali mať k danému systému prístup, aby mohli vykonávať svoje príslušné povinnosti podľa tohto nariadenia. Príslušné orgány môžu na komunikáciu používať aj iné existujúce komunikačné systémy s inými orgánmi v rámci ich vlastného členského štátu, pokiaľ tým nie je dotknutá povinnosť používať systém ICSMS na účely vykonávania tohto nariadenia.

(30)

V snahe o optimalizáciu a nezaťaženie postupu kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich tento trh je potrebné umožniť automatizovaný prenos údajov medzi systémom ICSMS a colnými systémami. S ohľadom na ich príslušné ciele by sa mali rozlišovať tri rôzne druhy prenosov údajov. Po prvé, rozhodnutia o porušení zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by sa mali oznamovať zo systému ICSMS do elektronického systému riadenia colných rizík, ako sa uvádza v článku 36 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (14), bez toho, aby tým bol dotknutý možný budúci vývoj prostredia riadenia colných rizík, aby ich colné orgány mohli využívať na identifikáciu výrobkov, ktoré by mohli zodpovedať takémuto rozhodnutiu. Pre takéto prvé prenosy údajov by sa mali používať dostupné rozhrania colného prostredia. Po druhé, ak colné orgány identifikujú takýto výrobok, bude potrebné sledovanie prípadov okrem iného na prenos oznámenia o pozastavení, záveru príslušných orgánov a výsledku opatrení prijatých colnými orgánmi. Tento druhý prenos údajov medzi systémom ICSMS a vnútroštátnymi colnými systémami by malo podporovať prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. Po tretie, colné systémy obsahujú informácie o výrobkoch, ktoré vstupujú na trh Únie a opúšťajú ho, ktoré by boli relevantné pre príslušné orgány na vykonávanie ich povinností, pričom tieto informácie pre ne nie sú dostupné. Relevantné informácie by sa preto mali extrahovať a preniesť do systému ICSMS. Tieto tri prepojenia by mali byť vysokoautomatizované a mali by sa dať ľahko používať, aby sa obmedzilo akékoľvek ďalšie zaťaženie colných orgánov. Komisia by mala mať právomoc prijímať v spolupráci s colnými orgánmi a príslušnými orgánmi vykonávacie akty potrebné na určenie procesných pravidiel, praktických opatrení a údajových prvkov, ktoré sa majú prenášať medzi systémom ICSMS a colnými systémami, ako aj akejkoľvek ďalšej doplnkovej požiadavky.

(31)

Komisia by mala zriadiť orientačnú a nevyčerpávajúcu databázu rizík nútenej práce s cieľom podporiť prácu príslušných orgánov pri posudzovaní potenciálnych porušení zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce a pomôcť hospodárskym subjektom identifikovať možné riziká nútenej práce v ich dodávateľských reťazcoch. Komisia by mala mať možnosť využiť na vytvorenie databázy externé odborné znalosti. V databáze by sa mali identifikovať riziká nútenej práce v konkrétnych geografických oblastiach alebo v súvislosti s konkrétnymi výrobkami alebo skupinami výrobkov s osobitným zameraním na rozsiahle a závažné riziká nútenej práce, a to na základe spoľahlivých a overiteľných informácií od medzinárodných inštitúcií, ako sú MOP a OSN, a výskumných alebo akademických inštitúcií. Uvedená databáza by sa mala sprístupniť verejnosti prostredníctvom jednotného portálu pre nútenú prácu. Ak existujú spoľahlivé a overiteľné dôkazy o tom, že výrobky vyrobené v konkrétnych hospodárskych odvetviach v konkrétnych geografických oblastiach predstavujú vysoké riziko, že boli vyrobené s využitím nútenej práce nariadenej štátnymi orgánmi, uvedené odvetvia v daných oblastiach by sa mali identifikovať v databáze zriadenej podľa tohto nariadenia.

(32)

Mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) môžu mať obmedzené zdroje a schopnosti na zabezpečenie toho, aby výrobky, ktoré uvádzajú na trh Únie alebo ich na ňom sprístupňujú, neboli vyrobené s využitím nútenej práce. Komisia by preto mala vydať usmernenia o náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou, v ktorých by sa mala zohľadniť aj veľkosť a hospodárske zdroje hospodárskych subjektov. Okrem toho by mala Komisia vydať usmernenia o ukazovateľoch rizika nútenej práce vrátane toho, ako ich identifikovať, ktoré by mali byť založené na nezávislých a overiteľných informáciách vrátane správ medzinárodných organizácií, najmä MOP.

(33)

Komisia by mala zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu MSP. Okrem toho by Komisia mala vypracovať sprievodné opatrenia na podporu úsilia hospodárskych subjektov a ich obchodných partnerov v tom istom dodávateľskom reťazci, najmä MSP. Členské štáty by mali určiť kontaktné miesta pre MSP na účely tohto nariadenia, ktorými môžu byť existujúce asistenčné pracoviská pre podnikanie a ľudské práva alebo kontaktné miesta pre otázky náležitej starostlivosti. MSP by mali mať možnosť kontaktovať príslušný orgán členského štátu, v ktorom sú usadené, s využitím informácií poskytnutých na jednotnom portáli pre nútenú prácu. Mali by mať najmä možnosť spolupracovať s príslušným orgánom s cieľom ich podpory počas celého vyšetrovania. Dostatočné podporné zdroje by sa mali sprístupniť aj online, a to jasným a zrozumiteľným spôsobom pre MSP.

(34)

Komisia by mala vydať usmernenia k spôsobu vedenia dialógu s príslušnými orgánmi s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom, najmä MSP, ako aj ďalším zainteresovaným stranám dodržiavať zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. Okrem toho by Komisia mala vydať aj usmernenia na pomoc ľubovoľnej osobe alebo združeniu pri predkladaní informácií.

(35)

Vzhľadom na rôznorodosť práva Únie upravujúceho otázky nútenej práce by Komisia mala hospodárskym subjektom, najmä MSP, poskytnúť pokyny k tomu, ako uplatňovať rôzne povinnosti vyplývajúce z práva Únie.

(36)

Komisia by mala vydať usmernenia s cieľom uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a príslušných orgánov. Usmernenia pre hospodárske subjekty by mali obsahovať usmernenia o náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou, a to aj pre rôzne typy dodávateľov a odvetvia činnosti, o najlepších postupoch na ukončenie a nápravu nútenej práce a o zodpovednom ukončení spolupráce. Náprava sa chápe ako uvedenie dotknutej osoby alebo osôb alebo komunít do stavu, ktorý zodpovedá alebo je čo najbližšie stavu, v ktorom by sa nachádzali, ak by nedošlo k nútenej práci, primerané zapojeniu spoločnosti na nútenej práci, vrátane finančnej alebo nefinančnej náhrady, ktorú spoločnosť poskytne osobe alebo osobám postihnutým nútenou prácou, a v príslušných prípadoch refundácie nákladov, ktoré vznikli orgánom verejnej moci v súvislosti s akýmikoľvek potrebnými nápravnými opatreniami. Usmernenia pre príslušné orgány by sa mali zamerať na informácie relevantné pre praktické vykonávanie tohto nariadenia. Usmernenie o náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou by malo vychádzať z usmernenia o náležitej starostlivosti pre podniky Únie, ktorého cieľom je riešiť riziko nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch a ktoré v júli 2021 uverejnila Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Usmernenia by mali byť v súlade s inými usmerneniami Komisie v tejto súvislosti a s príslušnými usmerneniami medzinárodných organizácií. Usmernenia by sa mali vypracovať po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a mali by sa opierať o skúsenosti a najlepšie postupy relevantných orgánov členských štátov. Pri určovaní ukazovateľov rizika by sa mali zohľadniť správy od medzinárodných organizácií, najmä MOP, ako aj správy z iných nezávislých a overiteľných zdrojov informácií.

(37)

Keďže nútená práca je celosvetovým problémom a globálne dodávateľské reťazce sú prepojené, je potrebné podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti boja proti nútenej práci, čím by sa takisto zlepšila efektívnosť vykonávania tohto nariadenia. Komisia by mala v náležitých prípadoch spolupracovať s orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami a vymieňať si s nimi informácie s cieľom posilniť účinné vykonávanie tohto nariadenia. Medzinárodná spolupráca s orgánmi tretích krajín vrátane krajín, ktoré zaviedli podobné právne predpisy, by sa mala uskutočňovať štruktúrovaným spôsobom v rámci existujúcich štruktúr dialógov s uvedenými krajinami alebo v prípade potreby v rámci osobitných štruktúr dialógov, ktoré sa vytvoria ad hoc. Táto spolupráca by mala zahŕňať výmenu informácií o rizikách nútenej práce, ako sú riziká identifikované v databáze, a o rozhodnutiach o zákaze výrobkov, ale nemala by zahŕňať informácie o prebiehajúcich vyšetrovaniach. Delegácie Únie môžu prispievať k šíreniu informácií o tomto nariadení a uľahčiť príslušným zainteresovaným stranám predkladanie informácií o rizikách nútenej práce. Medzinárodná spolupráca môže zahŕňať aj rozvoj iniciatív spolupráce a sprievodných opatrení na podporu príslušných zainteresovaných strán v ich úsilí o odstránenie nútenej práce z globálnych dodávateľských reťazcov, ako aj vytvorenie priaznivého prostredia v tretích krajinách na podporu a ochranu ľudských práv.

(38)

Každá fyzická alebo právnická osoba alebo akékoľvek združenie bez právnej subjektivity by mali mať možnosť predložiť informácie príslušným orgánom, ak sa domnievajú, že na trh Únie sú uvádzané výrobky vyrobené s využitím nútenej práce a sú na ňom sprístupňované a mali by byť informované o výsledku posúdenia svojho predloženia informácií. Informácie o údajných porušeniach by sa mali predkladať prostredníctvom jednotného miesta na predkladanie informácií zriadeného Komisiou a sprístupneného na jednotnom portáli pre nútenú prácu. S cieľom zabezpečiť jednoduché používanie pri predkladaní informácií a štandardizáciu poskytovaných informácií by Komisia mala vydať pokyny na používanie jednotného informačného miesta na predkladanie informácií a mala by mať možnosť prijať vykonávacie akty s cieľom spresniť procesné pravidlá, vzory a podrobnosti predloženia informácií. Na predloženie informácií, ktoré sú zjavne neúplné, nepodložené alebo predložené v zlej viere, by sa nemal brať ohľad. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia na zaistenie ochrany každej osoby spojenej s predložením alebo informáciami, ktoré sú v ňom obsiahnuté, vrátane ochrany pred odvetnými opatreniami.

(39)

Oznamovatelia môžu upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré im pomôžu pri odhaľovaní porušení tohto nariadenia a umožnia im prijať opatrenia. S cieľom zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenie tohto nariadenia a chrániť oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (15) sa uplatňuje na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia, pokiaľ patria do osobného rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(40)

V záujme zvýšenia právnej istoty by sa mala uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2019/1937 pokiaľ ide o nahlasovanie porušení tohto nariadenia a ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia podľa tohto nariadenia zohľadniť v uvedenej smernici. Príloha k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Je na členských štátoch, aby zabezpečili, že odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia sa táto zmena zohľadnila v transpozičných opatreniach prijatých v súlade s uvedenou smernicou. Prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení však nie je podmienkou uplatniteľnosti uvedenej smernice pokiaľ ide o nahlasovanie porušení tohto nariadenia alebo ochranu nahlasujúcich osôb.

(41)

S cieľom zabezpečiť jednoduchý prístup k relevantným informáciám týkajúcich sa tohto nariadenia by Komisia mala zriadiť jednotný webový portál na úrovni Únie dostupný verejnosti vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

(42)

Pri identifikácii potenciálnych porušení zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by Komisia alebo príslušné orgány mali postupovať na základe prístupu založeného na riziku a posúdiť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii. S cieľom uplatňovať pri určovaní priorít svojich vyšetrovaní prístup založený na riziku by Komisia a príslušné orgány mali zohľadňovať podiel časti výrobku, pri ktorej existuje podozrenie, že bola vyrobená s využitím nútenej práce, na konečnom výrobku, množstvo a objem dotknutých výrobkov, rozsah a závažnosť údajnej nútenej práce vrátane toho, či môže ísť o nútenú prácu nariadenú štátnymi orgánmi. Komisia a príslušné orgány by mali zohľadniť aj veľkosť a hospodárske zdroje hospodárskych subjektov a zložitosť dodávateľského reťazca a mali by sa čo najväčšej možnej miere zamerať na hospodárske subjekty a v relevantných prípadoch na dodávateľov výrobkov, ktorí sú bližšie k riziku nútenej práce a majú najväčšie možnosti na predchádzanie využívaniu nútenej práce, jeho zmierňovanie a ukončenie.

(43)

Pred začatím vyšetrovania by vedúci príslušný orgán mal mať možnosť požiadať o informácie posudzované hospodárske subjekty a aj iné relevantné zainteresované strany vrátane osôb alebo združení, ktoré príslušným orgánom predložili relevantné informácie. Vedúci príslušný orgán by mal mať možnosť rozhodnúť sa nežiadať od hospodárskych subjektov dodatočné informácie, ak usúdi, že by to mohlo viesť k pokusu týchto hospodárskych subjektov o zatajenie situácie nútenej práce, a tým ohroziť vyšetrovanie. Vedúci príslušný orgán by mal začať vyšetrovanie, ak na základe svojho posúdenia všetkých dostupných informácií alebo na základe akýchkoľvek iných dostupných skutočností, ak nebolo možné získať informácie a dôkazy počas predbežnej fázy vyšetrovania, zistí, že existuje opodstatnená obava, že došlo k porušeniu zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce.

(44)

V snahe zvýšiť účinnosť zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by príslušné orgány mali poskytnúť hospodárskym subjektom primeranú lehotu na identifikáciu rizika nútenej práce, jeho zmiernenie, predchádzanie tomuto riziku a jeho elimináciu, pričom zohľadnia okrem iného zložitosť postupu a počet zúčastnených zainteresovaných strán.

(45)

Pred začatím vyšetrovania by si mal vedúci príslušný orgán od posudzovaných hospodárskych subjektov vyžiadať poskytnutie informácií týkajúcich sa opatrení prijatých na zmiernenie rizík nútenej práce, predchádzanie týmto rizikám, elimináciu týchto rizík alebo nápravu v prípadoch nútenej práce v rámci ich činností a dodávateľských reťazcov s ohľadom na posudzované výrobky. Vykonávanie náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou by malo prispieť k pomoci hospodárskym subjektom, aby znížili riziko, že v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch dôjde k nútenej práci. Vhodná náležitá starostlivosť v súlade s príslušným právom Únie a medzinárodnými normami môže pomôcť identifikovať a riešiť nútenú prácu v dodávateľskom reťazci. To znamená, že vyšetrovanie by sa nemalo začať, ak sa vedúci príslušný orgán domnieva, že neexistuje opodstatnená obava z porušenia zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, alebo že dôvody opodstatnenej obavy boli odstránené, napríklad z dôvodu, ale nie výlučne, na základe uplatniteľných právnych predpisov, usmernení, odporúčaní alebo akejkoľvek inej náležitej starostlivosti v súvislosti s nútenou prácou, ktoré sa uplatňujú spôsobom, ktorým sa zmierňuje riziko nútenej práce, predchádza sa mu alebo sa eliminuje.

(46)

Vedúci príslušný orgán by sa pri požadovaní informácií počas vyšetrovania mal v čo najväčšej možnej miere a v súlade s účinným vykonávaním vyšetrovania prednostne zameriavať na vyšetrované hospodárske subjekty zapojené do článkov dodávateľského reťazca, ktoré sú čo najbližšie k miestu, kde sa môže vyskytnúť riziko nútenej práce, a mal by zohľadniť veľkosť a hospodárske zdroje hospodárskych subjektov a množstvo dotknutých výrobkov, ako aj rozsah údajnej nútenej práce.

(47)

Vedúce príslušné orgány by mali niesť bremeno súvisiace s preukázaním toho, či bola využitá nútená práca v ktorejkoľvek fáze produkcie, výroby, zberu alebo ťažby výrobku uvedeného na trh alebo sprístupneného na trhu alebo na vývoz vrátane opracovania alebo spracovania súvisiaceho s výrobkom, a to na základe všetkých informácií a dôkazov získaných počas vyšetrovania vrátane predbežného vyšetrovania. Aby sa hospodárskym subjektom zaistilo právo na riadny proces, mali by mať príležitosť poskytnúť príslušným orgánom informácie na svoju obhajobu počas vyšetrovania. Ak v odpovedi na žiadosť vedúceho príslušného orgánu o informácie hospodársky subjekt alebo orgán verejnej moci bez oprávneného dôvodu odmietne poskytnúť alebo neposkytne požadované informácie, poskytne neúplné alebo nesprávne informácie s cieľom zablokovať vyšetrovanie, poskytne zavádzajúce informácie alebo inak bráni vyšetrovaniu, a to aj vtedy, keď sa zistí riziko nútenej práce nariadenej štátnymi orgánmi, vedúci príslušný orgán by mal mať možnosť stanoviť, že zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce bol porušený, na základe akýchkoľvek iných relevantných a overiteľných informácií zhromaždených počas predbežnej fázy vyšetrovania alebo počas vyšetrovania. Vedúci príslušný orgán by mal pri preskúmaní rozhodnutia prijatého na tomto základe zohľadniť aj uvedené faktory.

(48)

Ak vedúci príslušný orgán zistí, že hospodárske subjekty porušili zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, mal by bezodkladne zakázať uvádzanie takýchto výrobkov na trh Únie, ich sprístupňovanie na ňom a ich vývoz z Únie a mal by od vyšetrovaných hospodárskych subjektov požadovať, aby dotknuté výrobky už sprístupnené na trhu Únie stiahli a darovali výrobky podliehajúce skaze na charitatívne účely alebo účely verejného záujmu. V prípade výrobkov nepodliehajúcich skaze, hospodárske subjekty by mali takéto výrobky zrecyklovať, a ak to nie je možné, mali by dať výrobky zničiť, znefunkčniť alebo s nimi inak naložiť v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie vrátane práva Únie o odpadovom hospodárstve. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať predchádzaniu narušeniam dodávateľských reťazcov strategického alebo kritického významu pre Úniu a v tejto súvislosti výrobkom, v prípade ktorých by ich odstránenie zmenilo riadne fungovanie vnútorného trhu a takýchto dodávateľských reťazcov. V uvedených prípadoch, odchylne od povinnosti nariadiť odstránenie dotknutého výrobku, by vedúci príslušný orgán mal mať vo vhodných prípadoch možnosť nariadiť, aby bol dotknutý výrobok zadržaný na stanovené obdobie na náklady hospodárskych subjektov. Pri posudzovaní strategického alebo kritického významu výrobku pre Úniu by mal vedúci príslušný orgán zohľadniť najmä zoznam odvetví stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 (16) a v odporúčaní Komisie (EÚ) 2023/2113 (17), ako aj výrobky uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) 2024/1252 (18). Pri posudzovaní toho, či je výnimka z povinnosti nariadiť odstránenie primeraná, by vedúci príslušný orgán mal zohľadniť pravdepodobnosť, že dotknuté hospodárske subjekty splnia podmienky na preskúmanie rozhodnutia o porušení zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce v lehote stanovenej vedúcim príslušným orgánom. Lehota stanovená vedúcim príslušným orgánom by dotknutým hospodárskym subjektom umožnila preukázať, že odstránili nútenú prácu v súvislosti s dotknutým výrobkom tým, že ju ukončili v rámci svojho dodávateľského reťazca. Zmenu dodávateľského reťazca v zmysle spoliehania sa na iných dodávateľov nemožno považovať za spôsob odstránenia nútenej práce týkajúcej sa výrobku, ktorého sa uvedené rozhodnutie týka, keďže výsledkom by bol iný výrobok. Ak dotknuté hospodárske subjekty poskytnú dôkazy preukazujúce, že odstránili nútenú prácu v súvislosti s dotknutým výrobkom, vedúci príslušný orgán by mal preskúmať svoje rozhodnutie o zákaze uvádzania takýchto výrobkov na trh Únie a ich sprístupňovania na ňom, čo povedie k jeho zrušeniu, a teda k zrušeniu zadržania dotknutých výrobkov. Ak dotknuté hospodárske subjekty takéto dôkazy neposkytnú, mali by po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze uvádzania takýchto výrobkov na trh Únie a ich sprístupňovania na ňom, ktoré obsahuje príkaz na zadržanie výrobkov na vymedzené obdobie, splniť príkaz na odstránenie dotknutých výrobkov.

(49)

V rozhodnutí, ktorým sa stanovuje porušenie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, by mal vedúci príslušný orgán uviesť zistenia z vyšetrovania a informácie podporujúce tieto zistenia a stanoviť primeranú lehotu, v rámci ktorej by mali hospodárske subjekty splniť uvedené rozhodnutie, ako aj informácie identifikujúce výrobok, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty potrebné na spresnenie podrobností o informáciách, ktoré majú takéto rozhodnutia obsahovať. Rozhodnutia vedúceho príslušného orgánu by mali verejne dostupné.

(50)

Vedúci príslušný orgán by mal pri stanovovaní primeranej lehoty na splnenie príkazov stanovených v rozhodnutí, ktorým sa stanovuje porušenie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, zohľadniť veľkosť a hospodárske zdroje dotknutých hospodárskych subjektov.

(51)

Na zaistenie účinného presadzovania by mali rozhodnutia vydané vedúcim príslušným orgánom v jednom členskom štáte uznávať a presadzovať príslušné orgány v ostatných členských štátoch, a to pokiaľ ide o výrobky s rovnakou identifikáciou informácií z rovnakého dodávateľského reťazca, v prípade ktorých sa zistila nútená práca.

(52)

Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí vedúcich príslušných orgánov podľa tohto nariadenia po tom, ako poskytnú nové podstatné informácie, ktoré preukazujú, že výrobky uvedené na trh Únie alebo sprístupnené na ňom alebo určené na vývoz z trhu Únie sú v súlade o zákazom výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. Vedúci príslušný orgán by mal svoje rozhodnutie do budúcnosti zrušiť, ak hospodárske subjekty preukážu, že uvedené rozhodnutie splnili a odstránili nútenú prácu zo svojich činností alebo dodávateľských reťazcov pre dotknuté výrobky. Rozhodnutia vedúcich príslušných orgánov podľa tohto nariadenia by mali podliehať súdnemu preskúmaniu v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(53)

Ak hospodárske subjekty nesplnia rozhodnutie vedúceho príslušného orgánu do konca stanovenej lehoty, príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby bolo zakázané uvádzať dotknuté výrobky na trh Únie, sprístupňovať ich na ňom a vyvážať ich alebo aby boli z trhu Únie stiahnuté a aby akékoľvek výrobky podliehajúce skaze, ktoré zostali u príslušných hospodárskych subjektov, boli darované na charitatívne účely alebo na účely verejného záujmu. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa výrobky nepodliehajúce skaze recyklovali, alebo ak to nie je možné, zničili, znefunkčnili alebo sa s nimi inak naložilo v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie vrátane práva Únie o odpadovom hospodárstve a o ekodizajne udržateľných výrobkov. Ak je to možné, príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby metóda odstránenia alebo zničenia zvolená zo všetkých dostupných možností mala najmenší možný vplyv na životné prostredie. Príslušné orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za presadzovanie rozhodnutí vrátane rozhodnutí prijatých Komisiou na ich vlastnom území. Po oznámení rozhodnutia prostredníctvom systému ICSMS všetky dotknuté príslušné orgány, ktorých sa toto rozhodnutie týka, by mali pristúpiť k príslušným opatreniam na presadzovanie stanoveným v tomto nariadení.

(54)

Vplyv na dobré životné podmienky zvierat by sa mal pri presadzovaní zákazu uvádzania výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh a ich sprístupňovania na ňom alebo pri ich vývoze zohľadniť s cieľom ušetriť dotknuté zvieratá akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť. Týmto nariadením by navyše nemalo byť dotknuté právo Únie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ako sú nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 (19) a (ES) č. 1099/2009 (20).

(55)

Rozhodnutia vedúcich príslušných orgánov, v ktorých sa stanovuje porušenie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, by sa mali oznámiť colným orgánom, ktorých cieľom by malo byť identifikovať dotknutý výrobok z výrobkov navrhnutých na prepustenie do voľného obehu alebo na vývoz. Príslušné orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za celkové presadzovanie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie, ako aj výrobkov, ktoré vstupujú na uvedený trh alebo ho opúšťajú. Keďže nútená práca je súčasťou výrobného procesu a nezanecháva na výrobku žiadne stopy a keďže nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa vzťahuje len na vyrábané výrobky a jeho rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na ich prepustenie do voľného obehu, colné orgány by podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 neboli schopné samostatne konať na účely uplatňovania a presadzovania zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. Osobitnou organizáciou kontrol každého členského štátu by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (21) ani jeho všeobecné ustanovenia o kontrole a právomociach dohľadu colných orgánov.

(56)

Informácie, ktoré v súčasnosti colným orgánom poskytujú alebo sprístupňujú hospodárske subjekty, zahŕňajú len všeobecné informácie o výrobkoch, no chýbajú informácie o výrobcovi alebo producentovi a dodávateľoch výrobkov, ako aj špecifické informácie o výrobkoch. Aby mohli colné orgány identifikovať výrobky vstupujúce na trh Únie alebo výrobky opúšťajúce tento trh, ktoré porušujú toto nariadenie a mali by byť na základe toho zastavené na vonkajších hraniciach Únie, mali by hospodárske subjekty predkladať colným orgánom informácie, ktoré umožnia identifikáciu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie vedúceho príslušného orgánu. Tieto informácie by mali zahŕňať informácie o výrobcovi alebo producentovi a dodávateľoch výrobku, ako aj akékoľvek ďalšie informácie o samotnom výrobku. Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, v ktorých sa identifikujú výrobky, ku ktorým by sa takéto informácie mali poskytovať, a to okrem iného využitím databázy zriadenej podľa tohto nariadenia, ako aj informácií a rozhodnutí vedúcich príslušných orgánov zaznamenaných v systéme ICSMS. Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty potrebné na spresnenie podrobností o informáciách, ktoré majú hospodárske subjekty poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom. Takéto informácie by mali zahŕňať opis, názov alebo značku výrobku, osobitné požiadavky podľa práva Únie na identifikáciu výrobku, ako je druh, referencia, model, šarža alebo sériové číslo umiestnené na výrobku alebo poskytnuté na obale alebo v sprievodnej dokumentácii k výrobku, alebo jednoznačný identifikátor digitálneho pasu výrobku, ako aj podrobné údaje o výrobcovi alebo producentovi a dodávateľoch výrobku vrátane názvu, obchodného mena alebo zapísanej ochrannej známky a kontaktných údajov každého z nich, ako aj ich jedinečného identifikačného čísla v krajine, v ktorej sú usadení a, ak je dostupné, ich číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov. Pri revízii Colného kódexu Únie sa zváži možnosť zaviesť do colných predpisov informácie, ktoré musia hospodárske subjekty poskytovať alebo sprístupňovať colným orgánom na účely presadzovania tohto nariadenia a zo všeobecnejšieho hľadiska v záujme posilnenia transparentnosti dodávateľského reťazca. Komisia by mala vydať pokyny a podporné informácie pre hospodárske subjekty, najmä MSP, o tom, ako zbierať požadované informácie.

(57)

Colné orgány, ktoré identifikujú výrobok, na ktorý sa môže vzťahovať rozhodnutie oznámené vedúcim príslušným orgánom, v ktorom sa stanovuje porušenie zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, by mali pozastaviť prepustenie daného výrobku a bezodkladne upozorniť príslušné orgány. Príslušné orgány by v primeranej lehote mali dospieť k záveru o prípade, na ktorý ich upozornili colné orgány, a mali by buď potvrdiť, že rozhodnutie sa vzťahuje na dotknutý výrobok, alebo by to mali vyvrátiť. Ak je to potrebné a riadne odôvodnené, príslušné orgány by mali byť oprávnené požadovať, aby bolo pozastavenie prepustenia dotknutého výrobku zachované, pričom sa zohľadní potenciálna škoda spôsobená hospodárskemu subjektu. Ak príslušné orgány v určenej lehote nedospejú k záveru, colné orgány by mali výrobky prepustiť, ak sú všetky ostatné uplatniteľné požiadavky a formality splnené. Vo všeobecnosti by sa prepustenie výrobku do voľného obehu alebo na vývoz nemalo považovať za dôkaz súladu s právom Únie, keďže takéto prepustenie nemusí nevyhnutne zahŕňať úplné posúdenie takéhoto súladu.

(58)

Ak príslušné orgány dospejú k záveru, že výrobok zodpovedá rozhodnutiu o porušení zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce, mali by bezodkladne informovať colné orgány, ktoré by mali odmietnuť jeho prepustenie do voľného obehu alebo na vývoz. Colné orgány by mali mať možnosť, ak o to príslušný orgán požiada, namiesto toho tento výrobok v mene a na zodpovednosť tohto príslušného orgánu zaistiť a dať ho k dispozícii tomuto príslušnému orgánu a pod jeho právomoc. V takýchto prípadoch by mal príslušný orgán prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že sa s dotknutým výrobkom vhodne naloží, vrátane jeho darovania na charitatívne účely alebo na účely verejného záujmu, jeho recyklácie alebo iného nakladania s ním v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie na náklady príslušného hospodárskeho subjektu.

(59)

Vedúci príslušný orgán by mal náležite zohľadniť riziko ukončenia spolupráce zo strany hospodárskych subjektov, ktoré sú buď spojené s výrobkami alebo regiónmi v databáze, alebo ktorých výrobok bol stiahnutý z trhu Únie, ako aj dôsledky pre postihnutých pracovníkov. Vedúci príslušný orgán by preto mal vo vhodných prípadoch podporovať hospodárske subjekty pri prijímaní a vykonávaní vhodných a účinných opatrení na ukončenie nútenej práce. Zodpovedné ukončenie spolupráce znamená dodržanie kolektívnych zmlúv a sformulovanie eskalačných opatrení.

(60)

Podmienky uplatniteľné na výrobky počas odkladu ich prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz, ako aj ich skladovania alebo zničenia a nakladania s nimi v prípade zamietnutia prepustenia takýchto výrobkov do voľného obehu, by mali určovať colné orgány, v príslušných prípadoch podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Ak by si výrobky vstupujúce na trh Únie vyžadovali ďalšie spracovanie, majú sa umiestniť do náležitého colného režimu umožňujúceho takéto spracovanie v súlade s článkami 220, 254, 256, 257 a 258 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

(61)

Ak je s cieľom zabezpečiť účinnosť zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce potrebné spracúvať osobné údaje podľa tohto nariadenia, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. Na akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce by sa mali vzťahovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (22) a (EÚ) 2018/1725 (23).

(62)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: procesné pravidlá a podrobnosti o podmienkach používania systému ICSMS; procesné pravidlá, vzory a podrobnosti týkajúce sa predkladania informácií o údajných porušeniach zákazu uvádzania výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh Únie, ich sprístupňovania na trhu Únie alebo ich vývozu; rozhodnutia prijaté Komisiou, ktorými sa stanovuje, že bol porušený zákaz uvádzania výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh Únie, ich sprístupňovania na trhu Únie alebo ich vývozu; zrušenie týchto rozhodnutí; podrobnosti o obsahu týchto rozhodnutí a rovnocenných rozhodnutí prijatých vedúcimi príslušnými orgánmi a opatrenia a podrobnosti týkajúce sa poskytovania alebo sprístupňovania určitých informácií o konkrétnych výrobkoch alebo skupinách výrobkov colným orgánom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (24).

(63)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zrušenia rozhodnutí, ktorými sa stanovuje, že bol porušený zákaz uvádzania alebo sprístupňovania alebo vývozu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce.

(64)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(65)

S cieľom zabezpečiť, aby colné orgány mohli účinne konať, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o bližšie určenie dodatočných informácií identifikujúcich dotknutý výrobok, ktoré by hospodárske subjekty mali sprístupniť alebo poskytnúť colným orgánom, pokiaľ ide o výrobky vstupujúce na trh Únie alebo ho opúšťajúce. Týmito informáciami by mali byť informácie identifikujúce dotknutý výrobok, informácie o výrobcovi alebo producentovi a informácie o dodávateľoch výrobku. Je potrebné, aby colné orgány mohli rýchlo získavať informácie o špecifických výrobkoch identifikovaných v rozhodnutiach vedúcich príslušných orgánov, aby mohli účinne a rýchlo prijímať kroky a opatrenia. V takých prípadoch by sa mali delegované akty prijímať v súlade s postupom pre naliehavé prípady.

(66)

Členské štáty by mali udeliť svojim príslušným orgánom právomoc ukladať a vykonávať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípadoch, keď hospodársky subjekt nesplní rozhodnutie o zákaze uvádzania výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trh. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatňujú v prípade nedodržania rozhodnutia, pričom by mali náležite zohľadniť prvky, ako je závažnosť a trvanie porušenia, predchádzajúce porušenia zo strany hospodárskeho subjektu, miera spolupráce s príslušnými orgánmi a akékoľvek iné poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti uplatniteľné na okolnosti konkrétneho prípadu. Komisia by mala vydať pokyny pre členské štáty týkajúce sa metódy výpočtu finančných sankcií a uplatniteľných prahových hodnôt a sieť Únie proti výrobkom nútenej práce by mala propagovať najlepšie postupy pri uplatňovaní takýchto sankcií.

(67)

Komisia by mala vykonať hodnotenie vykonávania a presadzovania tohto nariadenia a predložiť o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V správe by sa mal posúdiť prínos tohto nariadenia k odstráneniu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce z trhu Únie a k boju proti nútenej práci, ako aj k spolupráci medzi príslušnými orgánmi a medzinárodnej spolupráci s cieľom odstrániť nútenú prácu. V správe by sa mal posúdiť aj vplyv tohto nariadenia na podniky, najmä MSP, a na obete, ako aj celkové náklady a prínosy zákazu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce. V správe by sa malo ďalej posúdiť zosúladenie tohto nariadenia s iným príslušným právom Únie.

(68)

Toto nariadenie rešpektuje právo na dobrú správu vecí verejných zakotvené v článku 41 charty, ktoré zahŕňa okrem iného právo každej osoby na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať. V tejto súvislosti by vedúci príslušný orgán vykonávajúci vyšetrovanie mal informovať dotknuté hospodárske subjekty o začatí vyšetrovania a jeho možných dôsledkoch. Aby sa hospodárskym subjektom zaistilo právo na riadny proces, mali by mať príležitosť poskytnúť príslušným orgánom informácie na svoju obhajobu, ak o to počas vyšetrovania požiadajú. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požiadať vedúci príslušný orgán, aby preskúmal rozhodnutie, ktoré sa ich týka, a to poskytnutím nových podstatných informácií. Rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi členských štátov by mali podliehať súdnemu preskúmaniu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Rozhodnutia prijaté Komisiou podľa tohto nariadenia podliehajú preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

(69)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zákaz pre hospodárske subjekty uvádzať na trh Únie a sprístupňovať na trhu Únie výrobky vyrobené s využitím nútenej práce alebo takéto výrobky z trhu Únie vyvážať, aby sa zlepšilo fungovanie vnútorného trhu a zároveň sa prispelo k boju proti nútenej práci, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(70)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,