22.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/18

(1)

Maďarsko poskytlo 25. marca 2009 banke FHB Jelzálogbank Nyrt (ďalej len „FHB“ alebo „banka“) strednodobú štátnu pôžičku vo výške 120 miliárd maďarských forintov (HUF) (približne 410 miliónov EUR (2)) v rámci schémy posilnenia likvidity maďarských bánk, ktorý schválila Komisia 14. januára 2010 (3). Maďarské orgány 31. marca 2009 poskytli na rekapitalizáciu banky FHB sumu 30 miliárd HUF (približne 100 miliónov EUR) vydaním novej emisie osobitných akcií s prednostným právom na dividendy plus jednej akcie spojenej s hlasovacím právom. Táto pomoc bola poskytnutá 31. marca 2009 v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy schválenej Komisiou (4).

(2)

Komisia požiadala listami z 3. apríla, 13. mája, 14. júla a 11. septembra 2009 maďarské orgány o informácie týkajúce sa podmienok rekapitalizácie. Maďarské orgány odpovedali listami z 24. apríla, 2. júna, 12. augusta a 9. októbra 2009.

(3)

Komisia vzhľadom na pochybnosti o dobrom stave banky v období rekapitalizácie 19. októbra 2009 požiadala Maďarsko, aby predložilo plán reštrukturalizácie FHB, v súlade s oznámením Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (5) (ďalej len „oznámenie o reštrukturalizácii“). Maďarsko poskytlo ďalšie informácie 12. a 19. novembra 2009 a návrh plánu reštrukturalizácie 26. januára 2010.

(4)

Banka FHB splatila štátu rekapitalizáciu v plnej výške 19. februára 2010.

(5)

Ďalšie informácie predložilo Maďarsko Komisii listami z 24. a 25. marca 2010. Dňa 21. apríla 2010 sa konalo valné zhromaždenie akcionárov FHB, na ktorom banka rozhodla o vyplatení odmeny štátu za poskytnutú rekapitalizáciu. Komisia si následne vyžiadala informácie listom z 22. apríla 2010.

(6)

O ďalšie informácie Komisia požiadala listami z 2. júna a 1. októbra 2010. Maďarské orgány poskytli doplňujúce informácie listom z 11. júna 2010.

(7)

Maďarsko 15. júna 2010 predložilo aktualizovaný plán reštrukturalizácie, ktorý bol neskôr doplnený o ďalšie základné údaje predložené 30. septembra 2010.

(8)

Maďarské orgány predložili ďalšie informácie listami z 18. júna, 28. júla a 5. októbra 2010 a listom z 29. októbra 2010 Komisiu informovali, že banka FHB vyplatila odmenu za rekapitalizáciu.

(9)

Komisia sa 16. decembra 2010 rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) na preskúmanie opatrení štátnej pomoci v prospech FHB. Maďarské orgány následne Komisiu požiadali, aby toto rozhodnutie upravila, pretože niektoré jeho časti boli nesprávne a neaktuálne. Toto rozhodnutie bolo preto nahradené novým rozhodnutím z 24. januára 2011 (6) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Listom z 24. januára 2011 Komisia informovala maďarské orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy na preskúmanie opatrenia štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 18. júna 2011. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(10)

Listom z 2. marca 2011 maďarské orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania z 24. januára 2011, ktorým sa začalo formálne zisťovanie vo veci opatrenia poskytnutého FHB. Tieto pripomienky boli doplnené o komentár, ktorý poskytla banka listom z 11. júla 2011.

(11)

Listom z 18. júla 2011 predložila Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania tretia strana (Magyar Jelzálogbank Egyesület – Združenie maďarských hypotekárnych bánk).

(12)

Ďalšia aktualizácia plánu reštrukturalizácie spolu s ďalšími informáciami o splatení rekapitalizácie maďarskému štátu boli predložené maďarskými orgánmi listom z 3. októbra 2011.

(13)

Dňa 15. decembra 2011 bola podpísaná nová dohoda medzi FHB a maďarským štátom, podľa ktorej sa banka zaviazala zaplatiť štátu odmenu, ktorá bola pôvodne dohodnutá v dohode o rekapitalizácii.

(14)

Banka FHB bola založená štátom v roku 1997. Štát svoj podiel v FHB postupne odpredal. V roku 2003 bola FHB registrovaná na burze cenných papierov v Budapešti a v auguste 2007 štát znížil svoj majoritný podiel v banke na úroveň len niečo vyše 4 %.

(15)

Banka FHB bola pôvodne zriadená ako hypotekárna banka s cieľom podporiť využívanie hypotekárnych záložných listov. Banka podliehala prísnym pravidlám o obmedzení činností, ako aj dohľadu nad zárukami a osobitnému dohľadu na zabezpečenie maximálnej bezpečnosti hypotekárnych záložných listov. Banka FHB mala pôvodne povolenie len na poskytovanie dlhodobých hypotekárnych úverov a záruk v súvislosti s hypotekárnymi úvermi a na uzatváranie niektorých typov derivátových operácií na zabezpečenie svojej pozície vyplývajúcej z poskytovania hypotekárnych úverov. Hypotekárne záložné listy boli hlavným zdrojom financovania banky pri poskytovaní úverov. Banka tiež refinancovala hypotekárne úvery poskytnuté inými bankami.

(16)

V roku 2006 FHB predstavila nový strategický plán na rozšírenie svojich bankových činností a siete pobočiek, ktorého cieľom bolo rozšíriť financovanie a prevádzkovú základňu vstupom na retailový trh prostredníctvom FHB Commercial Bank. Časom banka začala predávať rôzne retailové a firemné úverové produkty a ponúkať vedenie účtov, prijímanie vkladov a kartové služby, čím rozšírila sortiment svojich produktov na strane pasív.

(17)

Skupina FHB je skupina, ktorú tvorí materská spoločnosť, FHB Mortgage Bank Co. Plc a dcérske spoločnosti v plnom vlastníctve materskej spoločnosti: FHB Commercial Bank Ltd., FHB Service Ltd., FHB Real Estate Ltd. a FHB Life Annuity Real Estate Investment Ltd. Pôsobí najmä na trhu hypotekárnych záložných listov. Na tomto trhu má FHB 23 % podiel (2009) a je druhým najväčším hráčom na maďarskom trhu (po banke OTP Bank so 74 % trhovým podielom). FHB má trhový podiel 4,6 % na trhu retailových hypoték a 0,6 % na trhu retailových vkladov.

(18)

V čase rekapitalizácie banky v marci 2009 bola celková bilančná suma FHB 746,2 miliardy HUF. K rovnakému dátumu koeficient kapitálovej primeranosti banky (ďalej len „CAR“) predstavoval 10,5 %. Kapitálová injekcia zo strany štátu zvýšila hodnotu koeficientu kapitálovej primeranosti FHB na 16,1 % na konci roku 2009 (výpočet podľa maďarských účtovných pravidiel).

(19)

Maďarsko je jedným z členských štátov najviac postihnutých finančnou krízou. Roky nadmerných vládnych výdavkov a úvermi dotovaný stavebný a spotrebný rozmach viedli k výraznej nerovnováhe v hospodárstve ešte pred krízou. Všeobecné rozšírenie úverov pre domácnosti v eurách a švajčiarskych frankoch, ako aj pretrvávajúca dôvera k externému financovaniu spôsobili, že štát a jeho bankový sektor sa stali obzvlášť zraniteľné vo vzťahu k výkyvom hodnoty maďarského forintu, ktorý sa počas krízy výrazne oslabil.

(20)

Finančná kríza zasiahla Maďarsko až do takej miery, že Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“), Európska únia (ďalej len „EÚ“) a Svetová banka museli v novembri 2008 poskytnúť Maďarsku núdzové úvery na upokojenie napätia na finančných trhoch krajiny.

(21)

V reakcii na vážne narušenie maďarského hospodárstva spôsobeného krízou maďarská vláda zaviedla niekoľko opatrení zameraných na podporu finančného sektora, ktoré boli spoločne financované z balíka MMF, EÚ a Svetovej banky. Tieto opatrenia zahŕňali schému na podporu likvidity a záručnú a rekapitalizačnú schému.

(22)

Schéma na podporu likvidity (ďalej len „schéma likvidity“) ustanovená maďarským zákonom o verejných financiách umožňuje poskytovanie likvidity finančným inštitúciám vo forme úverov. Táto schéma bola schválená Komisiou 14. januára 2009 (7) a potom niekoľkokrát predĺžená, naposledy do 31. decembra 2011. (8)

(23)

Rozhodnutím z 12. februára 2009 (9) Komisia schválila maďarskú záručnú a rekapitalizačnú schému. V rámci tejto schémy maďarský štát mohol upísať prioritné akcie, ktoré sú v bankách považované za kapitál Tier 1. Rekapitalizačná časť schémy bola niekoľkokrát predĺžená, naposledy do 31. decembra 2011.

(24)

Ak rekapitalizácia v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy presiahne 2 % z rizikovo vážených aktív banky, maďarské orgány musia najprv Komisiu informovať a poskytnúť podrobné posúdenie, prečo sa domnievajú, že takáto banka by ešte stále mala byť považovaná v zásade za zdravú inštitúciu. Ak Komisia neprijme posúdenie banky ako inštitúcie, ktorá je v zásade zdravá, rekapitalizácia sa ešte stále môže uskutočniť, ale odmena sa musí zvýšiť, aby odrážala vyššie riziko, a do šiestich mesiacov od rekapitalizácie sa Komisii musí predložiť plán reštrukturalizácie.

(25)

Maďarsko bolo ťažko postihnuté finančnou krízou, ktorá – spolu s ďalšími vnútornými problémami bankového sektora – zhoršila situáciu maďarských bánk.

(26)

FHB požiadala o štátnu pomoc, pretože – na rozdiel od mnohých iných maďarských bánk – nemala materskú spoločnosť v eurozóne, a preto nemohla získať finančne výhodné financovanie poskytované Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“). Úvery od ECB, vrátane rôznych repo operácií, boli v eurozóne dostupné od jesene 2008. Národná banka Maďarska vytvorila začiatkom roka 2010 možnosť čerpať úvery, tým sa však zlepšil iba prístup k financovaniu v maďarských forintoch, a nie k financovaniu v eurách, ktoré bolo podľa FHB v najťažšom období krízy rozhodujúce (10).

(27)

Podľa maďarských orgánov rekapitalizácia FHB bola nevyhnutná na zabezpečenie platobnej schopnosti banky a na zabránenie problémom s likviditou, ktorým čelil celý bankový sektor v Maďarsku.

(28)

Štátnu pomoc, ktorú Maďarsko poskytlo banke FHB a ktorá je opísaná v rozhodnutí Komisie o začatí konania z 24. januára 2011, tvorí:

(29)

Dohoda o rekapitalizácii medzi Maďarskom a FHB stanovuje vzorec pre výpočet sadzby odmeny štátu za akcie vo výške 10,49 %, čo je v súlade so sadzbou odmeny pre banky, ktoré sú v zásade zdravé, stanovenou v záručnej a rekapitalizačnej schéme, ktorá sa má vyplatiť vo forme dividend. Rekapitalizácia predstavovala 9 % rizikovo vážených aktív FHB, čo prevyšuje prahovú hodnotu 2 % stanovenú v záručnej a rekapitalizačnej schéme, pod ktorou príjemcov pomoci možno považovať v zásade za zdravé inštitúcie. Vzhľadom na to, že opatrenie nebolo Komisii oznámené pred jeho zavedením, Komisia nemala možnosť overiť, či banka mohla byť podľa záručnej a rekapitalizačnej schémy považovaná v zásade za zdravú inštitúciu. Ak príjemca pomoci nie je považovaný za zdravú inštitúciu podľa záručnej a rekapitalizačnej schémy, vyžaduje sa plán reštrukturalizácie a sadzba odmeny musí odrážať stav banky, ktorá nie je v zásade zdravou inštitúciou, a musí byť vyššia ako sadzba odmeny pre banku, ktorá je v zásade zdravá.

(30)

Banke sa aj napriek jej ťažkostiam podarilo toto obdobie dobre zvládnuť: mala silnú kapitálovú pozíciu (v marci 2009 bol koeficient kapitálovej primeranosti 10,5 %) a rating agentúry Moody's Investors Service na úrovni Baa3, čo je ešte v kategórii investičného stupňa. Vo februári 2010, ani nie deväť mesiacov po rekapitalizácii, banka spätne odkúpila osobitné akcie s prednostným právom na dividendy z vlastníctva štátu.

(31)

Banka sa rozhodla splatiť rekapitalizáciu na základe revidovaného konsolidovaného súčasného a očakávaného koeficientu kapitálovej primeranosti so zreteľom na makroekonomickú prognózu použitú pri plánovaní v roku 2010 a s ohľadom na informácie o očakávaných objemoch, zostatkoch a rizikách z finančného plánu banky na rok 2010. Výsledkom revízie bolo, že aj napriek globálnej finančnej kríze bola situácia banky na konci roka výrazne lepšia, než sa očakávalo v čase uzatvorenia dohody s maďarským štátom o rekapitalizácii banky na začiatku roka 2009.

(32)

Banka FHB splatila štátu rekapitalizáciu, pričom štátu nezaplatila žiadnu odmenu, čo bolo v rozpore s dohodou o rekapitalizácii (11). Banka sa však domnievala, že osobitné akcie s prednostným právom na dividendy, ktoré vlastnil štát, neboli automaticky oprávnené na výplatu dividend a že prednostné právo znamenalo iba to, že banka bola povinná vyplatiť stanovené dividendy štátu prednostne pred výplatou dividend z kmeňových akcií. Vzhľadom na to, že v období, v ktorom štát vlastnil osobitné akcie s prednostným právom na dividendy, neboli spoločným akcionárom vyplatené žiadne dividendy, banka podľa svojho názoru nebola povinná vyplatiť prioritné dividendy. Okrem toho FHB tvrdí, že v každom prípade v čase oznámenia výplaty dividend za rok 2009 štát nebol vlastníkom osobitných akcií s prednostným právom na dividendy, keďže tieto akcie boli spätne odkúpené v skoršom termíne.

(33)

Banka FHB Komisiu informovala, že v roku 2010 sa zúčastnila na stresovom teste na úrovni EÚ, ktorý koordinoval Výbor európskych orgánov bankového dohľadu v spolupráci s ECB a Maďarským úradom pre finančný dohľad. Stresový test bol zameraný na kapitálovú primeranosť a riziká spojené s likviditou neboli v rámci stresového testu priamo testované. Výsledky testu na základe konsolidovaných údajov na konci roka 2009 ukázali rezervný kapitál Tier 1 vo výške [nad 50] (12) miliónov EUR v porovnaní s prahovou hodnotou koeficientu kapitálovej primeranosti kapitálu Tier 1 pre FHB vo výške 6 %.

(34)

Zákonom CX z roku 2010 o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkajú hospodárstva a financií (ďalej len „zákon CX z roku 2010“), ktorý nadobudol účinnosť 21. augusta 2010, Maďarsko novelizovalo zákon CIV z roku 2008 o stabilite systému finančného sprostredkovania (ďalej len „zákon o stabilizácii“). Zákon CX z roku 2010 retroaktívne vytvoril právny titul pre maďarský štát s cieľom požadovať od FHB odmenu v súvislosti s rekapitalizáciou, aj keď v čase konania valného zhromaždenia akcionárov FHB, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o výplate dividend, maďarský štát už nebol akcionárom banky.

(35)

Maďarský štát a FHB 28. októbra 2010 podpísali dohodu, podľa ktorej FHB mala zaplatiť maďarskému štátu odmenu vo výške 890 miliónov HUF za rekapitalizáciu plus úroky z omeškania vo výške 11 726 786 HUF.

(36)

Výška odmeny bola údajne stanovená na základe podmienok schémy likvidity. Maďarské orgány tvrdia, že rekapitalizácia bola poskytnutá z rovnakého zdroja financovania ako podpora likvidity vo forme úveru a že z týchto dôvodov odmena za rekapitalizáciu a za podporu likvidity by mala byť rovnaká. Kapitál bol FHB sprístupnený 6. mája 2009 a splatený bol 19. februára 2010. Úroková sadzba, ktorá bola nakoniec použitá, bola rovnaká, ako úroková sadzba zaplatená za úver vo výške približne 400 miliónov EUR. Podľa informácií, ktoré poskytlo Maďarsko, výsledná mesačná priemerná úroková sadzba sa pohybovala od 3,79 % do 4,08 %. Jej aktuálna výška bola vypočítaná na týždennej báze. Podľa informácií poskytnutých maďarskými orgánmi celková výška odmeny, t. j. 890 miliónov HUF, bola uhradená na konci roku 2010.

(37)

Úroky z omeškania boli účtované v súlade s maďarskou referenčnou sadzbou 5,97 % zverejnenou Komisiou (13) a zvýšenou o 100 bázických bodov. Úroky z omeškania boli vypočítané za obdobie od 21. augusta 2010, keď nadobudol účinnosť novelizovaný zákon o stabilizácii, do 28. októbra 2010, keď bola podpísaná dohoda.

(38)

Maďarský štát a FHB 15. decembra 2011 uzatvorili novú dohodu, ktorou sa banka zaviazala zaplatiť štátu v úhrnnej výške 10,49 % z celkovej sumy rekapitalizácie (t. j. celkovú sumu platby vo výške 2 491 742 552 HUF). Podľa tejto novej dohody sa tak FHB zaviazala zaplatiť štátu do 31. decembra 2011 dodatočnú sumu 1 601 742 552 HUF vypočítanú ako rozdiel medzi celkovou výškou odmeny 890 miliónov HUF uvedenou v odôvodnení 36 a odmenou, ktorá už bola uhradená 28. októbra 2010.

(39)

Maďarsko 30. septembra 2010 predložilo Komisii aktualizovaný plán reštrukturalizácie FHB. Ďalšie informácie o pláne reštrukturalizácie boli Komisii poskytnuté listom z 3. októbra 2011. Hlavné aspekty plánu reštrukturalizácie už boli opísané v rozhodnutí Komisie o začatí konania. Ďalšie prvky boli predložené 3. októbra 2011 a sú opísané v oddieloch 4.1 až 4.3.

(40)

V roku 2010 bolo medzinárodné a domáce hospodárske prostredie pomerne zložité, aj keď už existovali náznaky zlepšenia. Ziskovosť maďarského bankového sektora v roku 2010 ďaleko zaostávala za údajmi z predchádzajúceho roka. Podľa zákona XC z roku 2010, ktorý nadobudol účinnosť 13. augusta 2010, maďarská vláda zaviedla osobitnú daň splatnú finančnými organizáciami v kumulatívnej výške 187 miliárd HUF, ktorú zaplatili najmä úverové inštitúcie.

(41)

V roku 2010 bolo zaznamenané výrazné zníženie dopytu retailových klientov po pôžičkách a súčasné oslabenie na strane ponuky v dôsledku nepriaznivých zmien v regulačnom prostredí a v dôsledku zmien trhových podmienok. Klesol aj objem firemných úverov v bankovom sektore, aj keď niektoré banky – vrátane FHB – svoje aktivity v oblasti firemného financovania rozšírili.

(42)

Najvýznamnejšou udalosťou vo vzťahu k prevádzke a finančným výsledkom FHB bola jej akvizícia banky Allianz Commercial Bank Ltd (ďalej len „Allianz Bank“) a dohoda o dlhodobej strategickej spolupráci medzi poisťovňou Allianz Hungaria Insurance Co. Ltd. (ďalej len „Allianz Hungaria Insurance“) a bankou FHB. Akvizícia bola uzavretá 30. septembra 2010. Zároveň sa v FHB začal projekt integrácie s cieľom zlúčiť Allianz Bank s FHB Commercial Bank a racionalizovať a optimalizovať prevádzky v rámci celej skupiny (sieť pobočiek, distribučné kanály, produktové portfólio, prevádzky IT, organizačná štruktúra, ľudské zdroje atď.).

(43)

Akvizícia mala pozitívny vplyv na čistý zisk skupiny FHB za rok 2010. Jednorazové položky spojené s akvizíciou vyvážili negatívny vplyv osobitnej bankovej dane, straty úverového portfólia a rastúce náklady na financovanie. Celkový zisk FHB v roku 2010 predstavoval 11,2 miliardy HUF, čo predstavuje nárast o 58,9 % oproti roku 2009.

(44)

Výsledkom akvizície Allianz Bank bol výrazný nárast počtu retailových a firemných bankových účtov v FHB, z […] v decembri 2009 na […] v decembri 2010 (+ […] %). Vzhľadom na vysoký počet neaktívnych účtov sa však suma vkladov nezvýšila úmerne, ale vzrástla z […] miliárd HUF v decembri 2009 na […] miliárd HUF v decembri 2010 (+ […] %). Trhový podiel FHB na trhu retailových a firemných vkladov vzrástol z […] % na […] % a z […] % na […] %. Akvizícia Allianz Bank tak zvyšuje podiel vkladov v kombinovanom financovaní FHB a znižuje sumu hypotekárnych záložných listov z […] miliárd HUF v roku 2010 na […] miliárd HUF v roku 2011.

(45)

Podľa prognózy FHB na základe odhadovanej konsolidovanej súvahy a výkazu ziskov a strát za rok 2011 hodnota koeficientu kapitálovej primeranosti by mala byť okolo […] % v decembri 2011. V tejto prognóze je zohľadnená dodatočná platba, ktorá mala byť uhradená maďarskému štátu vzhľadom na rekapitalizáciu vykonanú v marci 2009 a ktorá bola uhradená 15. decembra 2011 na základe dohody s maďarským štátom.

(46)

Banka FHB v októbri 2010 uhradila odmenu 890 miliónov HUF za rekapitalizáciu vo výške 30 miliárd HUF. Pôvodná úroková sadzba sa rovnala úrokovej sadzbe zaplatenej za pôžičku 120 miliárd HUF alebo mesačnému priemeru od 3,79 % do 4,08 %.

(47)

Podľa novej dohody podpísanej 15. decembra 2011 medzi FHB a maďarským štátom sa banka zaviazala zaplatiť štátu celkovú odmenu 2 491 742 552 HUF, čo predstavuje 10,49 % zo sumy použitej na rekapitalizáciu, ktorá bola pôvodne dohodnutá medzi bankou a štátom v dohode o rekapitalizácii.

(48)

Ďalšie informácie poskytnuté v októbri 2011 sa konkrétne nezaoberali narušením hospodárskej súťaže, okrem zdôraznenia skutočnosti, že napriek kúpe Allianz Bank trhový podiel FHB v segmente retailových a komerčných vkladov zostáva obmedzený (na úrovni [0,7 % – 1,3 %] v prípade retailových vkladov a [0,4 % – 0,95 %] v prípade komerčných vkladov k 31. decembru 2010 a na úrovni [0,65 % – 1,3 %] v prípade retailových vkladov a [1 % – 1,35 %] v prípade komerčných vkladov k 30. júnu 2011).

(49)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože sa domnieva, že hlavné predpoklady, z ktorých vychádza plán reštrukturalizácie a obchodná prognóza FHB, neboli dostatočne odôvodnené a nezohľadnili nedávnu kúpu Allianz Bank zo strany FHB. Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti o zabezpečení dlhodobej životaschopnosti FHB vzhľadom na jej silnú závislosť od medzibankového financovania a realitného trhu v Maďarsku.

(50)

Okrem toho, vzhľadom na nízku úroveň odmeny vyplatenej štátu v októbri 2010 zo sumy rekapitalizácie (vo výške priemernej úrokovej sadzby 3,79 % až 4,08 % stanovenej v schéme likvidity), Komisia vyjadrila pochybnosti aj o tom, či vlastný príspevok banky na jej reštrukturalizáciu bol dostatočný. Kúpa Allianz Bank bankou FHB a jej dohoda s Allianz Hungaria Insurance vyvoláva pochybnosti aj o tom, či bola pomoc obmedzená na minimálnu potrebnú sumu.

(51)

A napokon, Komisia usúdila, že maďarské orgány nepreukázali, že boli vykonané dostatočné opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré na trhu spôsobila pomoc poskytnutá FHB, najmä so zreteľom na stratégiu expanzie banky, jej nedávnu akvizíciu Allianz Bank a nedostatočnú odmenu zaplatenú štátu za rekapitalizáciu.

(52)

Komisii boli 18. júla 2011 doručené pripomienky Združenia maďarských hypotekárnych bánk (ďalej len „združenie“). Združenie vo svojich pripomienkach znovu pripomenulo rozsah krízy, ktorá v rokoch 2008 – 2009 zasiahla maďarské hospodárstvo a bankový sektor, a poukázalo na to, že k rekapitalizácii FHB došlo v dôsledku zložitého makroekonomického prostredia vyplývajúceho z krízy. Zásah štátu v prospech FHB bol zameraný na riešenie vážnych rizík ohrozujúcich maďarské odvetvie hypotekárnych úverov a trh hypotekárnych záložných listov. Skutočne, v dôsledku zraniteľnosti voči menovým výkyvom, posilňovaniu švajčiarskeho franku voči maďarskému forintu, klesajúcim príjmom spotrebiteľov a nárastu nezamestnanosti došlo k rýchlemu a vážnemu zhoršeniu kvality hypotekárnych úverov, zvýšeniu počtu „zlých úverov“ a ubúdaniu možností financovania pre banky. To platilo najmä v prípade FHB, ktorá je financovaná z kapitálového trhu.

(53)

Komisii boli 2. marca 2011 doručené pripomienky maďarských orgánov, ktoré boli doplnené o pripomienky FHB zaslané listom z 11. júla 2011.

(54)

V reakcii na pochybnosti Komisie o správnosti predpokladov, z ktorých vychádza plán reštrukturalizácie banky, maďarské orgány uvádzajú, že finančné prognózy sú založené na predpokladoch externých odborníkov a sú v súlade s informáciami dostupnými v čase ich vypracovania. Pokiaľ ide o spoľahlivosť, nijako sa nelíšia od iných finančných plánov či prognóz vypracovaných FHB.

(55)

Podľa maďarských orgánov dlhodobá životaschopnosť FHB je zaistená, o čom svedčí úspech FHB pri získavaní finančných prostriedkov na peňažných aj na kapitálových trhoch: v roku 2009 FHB vydala hypotekárne zmenky a hypotekárne záložné listy za vyše 60 miliárd HUF, pričom banke požičali aj súkromní investori sumu spolu […].

(56)

Maďarské orgány navyše uvádzajú, že pokiaľ ide o retailové vkladové účty, údaje ukazujú, že v roku 2009 podiel FHB v segmente retailových vkladov vzrástol z […] % na […] %, pričom prognóza na konci roka 2010 je […] %. Okrem toho počet retailových účtov, ako aj veľkosť portfólia týchto účtov, zaznamenávajú trvalý a dynamický rast aj napriek trhovej prognóze poklesu v tomto portfóliu. Preto banka a maďarské orgány nepovažujú prognózy týkajúce sa retailových vkladov a retailových účtov za prehnane optimistické.

(57)

Pokiaľ ide o stav likvidity FHB, možno ho považovať za trvalo stabilný, čo je spôsobené okrem iného skutočnosťou, že banka musí plniť požiadavky na likviditu predpísané ratingovými agentúrami. Stav likvidity banky bol stabilný aj v najťažších obdobiach krízy, čo potvrdzuje list guvernéra Maďarskej centrálnej banky ministrovi financií z 19. marca 2009.

(58)

A napokon, oslabenie kvality aktív banky počas krízy nastalo najmä v dôsledku makroekonomickej situácie v Maďarsku, znižujúcich sa príjmov domácností, klesajúcej miery zamestnanosti a rastúcej miery nezamestnanosti, a nie v dôsledku posilňovania švajčiarskeho franku voči maďarskému forintu. Hoci FHB začala niekoľko schém zameraných na riešenie problémov dlžníkov vo finančnej núdzi, kvalita úverového portfólia sa bude trvalo zlepšovať najmä v dôsledku hospodárskeho rastu a lepších hospodárskych ukazovateľov. Ekonomické prognózy Maďarskej centrálnej banky a maďarskej vlády na rok 2011 uvádzajú rast hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), postupné zlepšovanie v oblasti zamestnanosti a nižšiu mieru nezamestnanosti, čo tiež pravdepodobne bude mať významný vplyv na úverové portfólio FHB.

(59)

Maďarské orgány poznamenávajú, že FHB uzavrela dohody s Allianz Bank a Allianz Hungaria Insurance až po tom, čo 19. februára 2010 vyplatila štát v plnej výške za celú hodnotu emisie akcií a odkúpila akcie vydané v priebehu rekapitalizácie. Dohody medzi FHB a spoločnosťou Allianz boli uzavreté v júni a júli 2010 a akvizícia sa uskutočnila v septembri 2010. V tom čase FHB nevlastnila žiadne štátne prostriedky. Banka FHB preto nemohla financovať akvizíciu z rekapitalizácie, ktorá bola splatená vo februári 2010. Prípravné analýzy a rokovania medzi FHB a spoločnosťou Allianz sa začali až po splatení štátnej pôžičky. Okrem toho kúpna cena, ktorú FHB zaplatila za Allianz Bank (s ohľadom na hodnotu vlastných akcií), predstavovala približne 3,3 miliardy HUF, zatiaľ čo vlastné imanie Allianz Bank k 30. septembru 2010 bolo blízke sume 14 miliárd HUF. Banka FHB preto bola schopná získať Allianz Bank bez potreby akéhokoľvek kapitálu, pričom táto transakcia neznížila vlastné imanie FHB.

(60)

Okrem toho skutočnosť, že štátna pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum, sa odráža v tom, že koeficient kapitálovej primeranosti banky FHB, ktorý v roku 2008 predstavoval 11,3 %, dosiahol cieľ 12 % schválený Komisiou v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy až po rekapitalizácii.

(61)

Maďarské orgány upozorňujú aj na to, že FHB nevyplácala dividendy niekoľko rokov po sebe a že spätne odkúpila len zanedbateľnú časť svojich akcií v pomere k celkovej hodnote vlastného imania. Preto z dôvodu, že výška prostriedkov vrátených vlastníkom a akcionárom bola v posledných rokoch nízka, bolo zabezpečené primerané rozdelenie bremena.

(62)

Okrem opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže uvedených Komisiou v jej rozhodnutí maďarské orgány poukazujú na ďalšie opatrenia spojené so záručnou a rekapitalizačnou schémou a s dohodou o rekapitalizácii medzi FHB a maďarským štátom:

(63)

Maďarské orgány upozorňujú, že podľa ich výkladu pravidiel štátnej pomoci opatrenia zamerané na zmenu správania a ďalšie opatrenia obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže sú, alebo boli, záväzné pre FHB dovtedy, kým bol štát akcionárom banky.

(64)

Okrem uvedených opatrení FHB prijala ďalšie záväzky v bode 3.8 dohody o rekapitalizácii, ktorá stanovuje, že rekapitalizácia by sa mala použiť na dosiahnutie týchto cieľov:

(65)

Na rozdiel od pochybností, ktoré vyjadrila Komisia, rekapitalizácia FHB nebola zameraná na narušenie hospodárskej súťaže rozšírením činností FHB Commercial Bank. Zvýšenie kapitálu bol záväzok, ktorý bol prijatý v dohode o rekapitalizácii. Hlavná činnosť FHB Commercial Bank, ktorú posilnilo aj zvýšenie kapitálu o 25 miliárd HUF financované v rámci rekapitalizácie zo strany štátu, sa nezmenila. Portfólio firemných úverov sa konzistentne rozširovalo, ale nie nad rámec trendu svojho predchádzajúceho rastu.

(66)

Podľa názoru maďarských orgánov z uvedeného vyplýva, že neexistuje základ pre súhrnné posúdenie Komisie, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ani pre jej tvrdenie, že „tieto opatrenia sú veľmi obmedzené“. Maďarské orgány preto trvajú na tom, že dohoda o rekapitalizácii spĺňala kritériá stanovené v zákone o stabilizácii a v príslušných oznámeniach Komisie.

(67)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011 konštatovala, že rekapitalizácia a posilnenie likvidity vo forme pôžičky poskytnutej FHB predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (16). Ani maďarský štát, ani FHB nepredložili žiadny argument, ktorý by tento záver spochybňoval.

(68)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011 uviedla, že rekapitalizácia v prospech FHB nebola v súlade s podmienkami záručnej a rekapitalizačnej schémy. Konkrétne neboli dodržané požiadavky, ktoré sa majú uplatniť v prípade zvýšenia kapitálu presahujúceho 2 % z rizikovo vážených aktív príjemcu pomoci. Toto opatrenie preto malo byť Komisii oznámené osobitne v súlade s podmienkami záručnej a rekapitalizačnej schémy a v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(69)

V dôsledku toho Maďarsko protiprávne poskytlo štátnu pomoc vo forme rekapitalizácie v prospech FHB v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(70)

V súvislosti s reštrukturalizáciou FHB treba zohľadniť všetky opatrenia, ktoré boli banke poskytnuté. Preto pri posúdení zlučiteľnosti treba vziať do úvahy rekapitalizáciu vo výške 30 miliárd HUF, ako aj pôžičku na posilnenie likvidity vo výške 120 miliárd HUF.

(71)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí Komisie z 24. januára 2011, so zreteľom na osobitné okolnosti na finančných trhoch sa Komisia domnieva, že tieto opatrenia môžu byť preskúmané podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, ktorý stanovuje, že „Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: […] pomoc […] na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Keďže cieľom tohto rozhodnutia je posúdiť pomoc, ktorú prijala banka FHB, a jej plán reštrukturalizácie, Komisia považuje za vhodné vychádzať pri svojom posúdení z oznámení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci finančnému sektoru počas krízy. (17) Pokiaľ ide o posúdenie plánu reštrukturalizácie banky, toto posúdenie bude založené na oznámení o reštrukturalizácii (18).

(72)

V rozhodnutí o začatí konania (19) Komisia vyjadrila pochybnosti o spoľahlivosti predpokladov, ktoré použila FHB vo svojich finančných prognózach. Komisia upozornila, že plán reštrukturalizácie, ktorý FHB predložila v septembri 2010, neobsahoval vysvetlenie, prečo tieto predpoklady boli správne. Keďže sa okrem toho zdalo, že banka vo svojich finančných prognózach nezohľadnila dôsledky kúpy Allianz Bank a dohody s Allianz Hungaria Insurance, Komisia nemohla usudzovať, že predložené prognózy zostanú platné. Komisia vyjadrila pochybnosti aj o predpokladoch banky založených na silnom náraste vkladov.

(73)

Komisia sa zaoberala aj zabezpečením dlhodobej životaschopnosti banky s ohľadom na obchodný model FHB, ktorý bol považovaný za zraniteľný voči kríze likvidity pre jeho silnú závislosť od medzibankového financovania a vzhľadom na nízky podiel vkladov. Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie banky zo septembra 2010, aj keď bol vypracovaný z perspektívy kapitálu, neposkytol dostatočné informácie o zabezpečení dlhodobo udržateľného financovania banky.

(74)

Na základe dodatočných informácií o pláne reštrukturalizácie banky poskytnutých v októbri 2011 Komisia konštatuje, že finančné prognózy v pláne reštrukturalizácie zo septembra 2010 sú založené na riadnych a spoľahlivých predpokladoch. Aktualizované informácie, ktoré zahŕňajú kúpu Allianz Bank, ukazujú nárast retailových a komerčných vkladov v banke FHB, ktorý vyplýva z účtov získaných od Allianz Bank. Táto akvizícia podporuje predpoklady týkajúce sa rastu vkladov.

(75)

Komisia priaznivo hodnotí aj skutočnosť, že rast vkladov prispieva k diverzifikácii zdrojov financovania banky, k zníženiu relatívnej váhy hypotekárnych záložných listov v kombinovanom financovaní a k zníženiu závislosti banky od medzibankového financovania. Na základe poskytnutých informácií, podiel medzibankového financovania (t. j. súčet emitovaných dlhopisov, vkladov a bežných účtov bánk a tej časti hypotekárnych záložných listov, ktorá sa nepoužíva na refinancovanie úverov) vyjadrený v percentách z celkových záväzkov banky sa znížil z [35 % – 30 %] k 31. decembru 2009 na [30 % – 25 %] k 31. decembru 2010. V dôsledku tohto vyváženia kombinovaného financovania banky smerom k vkladom sa jej priemerné náklady na financovanie (vypočítané ako nákladové úroky z celkových záväzkov) zlepšili zo [7 – 6,5] bázických bodov k 31. decembru 2009 na [6 – 5,5] bázických bodov k 31. decembru 2010. Zlepšila sa aj rentabilita aktív z [0,90 % – 1 %] v roku 2009 na [1,05 % – 1,10 %] v roku 2010. Tento pozitívny trend je potvrdený v prognóze banky, ktorá v základnom scenári predpokladá stabilizáciu rentability aktív v roku 2014 na úrovni [1,05 % – 1,2 %] a v krízovom scenári na úrovni [0,9 % – 1,05 %]. Rentabilita vlastného imania v roku 2014 by mala byť podľa základného scenára na úrovni [11 % – 13 %] a podľa krízového scenára na úrovni [10 % – 12 %].

(76)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila aj obavy týkajúce sa dostatočnosti opatrení stanovených maďarskými orgánmi v tom čase na riešenie expozície banky FHB na maďarskom realitnom trhu a jej závislosti od nepriaznivých menových pohybov. Komisia však na základe informácií predložených Maďarskom 9. decembra 2011 kladne hodnotí skutočnosť, že FHB prijala potrebné opatrenia na výrazné zníženie svojej účasti na trhu hypotekárnych záložných listov (20). Banka výrazne zvýšila aj svoj podiel na retailových úveroch z [3 % – 5 %] v roku 2009 na [9 % – 11 %] v roku 2011. Komisia ďalej konštatuje, že k týmto pozitívnym trendom významne prispela „kúpa Allianz“ (21). Pokiaľ ide o závislosť banky od nepriaznivých menových pohybov, záväzok FHB rozšíriť svoj súbor nástrojov potrebných na odvrátenie extrémnych následkov kurzových rizík na strane kapitálu môže byť prijatý ako dostatočný na rozptýlenie pochybností Komisie, (22) pretože banke poskytuje možnosť eliminovať alebo zabezpečiť kurzové riziko vyplývajúce z transakcií v cudzích menách.

(77)

Komisia sa preto domnieva, že aktualizovaný plán reštrukturalizácie, ktorý zohľadňuje kúpu Allianz Bank, poskytuje odôvodnenie konkrétnych cieľových úrovní pre finančné prognózy FHB a prispieva k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti banky.

(78)

Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že suma poskytnutá na rekapitalizáciu už bola štátu splatená v plnej výške 19. februára 2010, t. j. v lehote kratšej ako rok, a že banka túto sumu pomoci splatila z vlastných zdrojov. Banka FHB použila vlastné zdroje aj na úhradu štyroch splátok strednodobej štátnej pôžičky, ktoré boli splatné 11. februára 2011, 11. mája 2011, 11. augusta 2011 a 11. novembra 2011.

(79)

Komisia kladne hodnotí predčasné splatenie sumy, ktorú štát poskytol na rekapitalizáciu. Popritom si FHB akvizíciou Allianz Bank zlepšila profil likvidity zvýšením počtu retailových a komerčných vkladov. Táto akvizícia je preto dôležitým aspektom obchodného plánu banky a prispieva k zabezpečeniu jej dlhodobej ziskovosti. Pomoc poskytnutú FHB tak nemožno považovať za pomoc použitú na rozvoj činností banky v nových odchodných oblastiach, keďže Allianz Bank a FHB pôsobia na rovnakých retailových a komerčných trhoch. Preto Komisia považuje akvizíciu Allianz Bank Ltd zo strany FHB za náležité opatrenie na udržanie dlhodobej životaschopnosti banky.

(80)

Komisia ďalej konštatuje, že informácie poskytnuté maďarskými orgánmi rozptýlili obavy vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011, že akvizícia Allianz Bank bola vykonaná do značnej miery pomocou prostriedkov štátnej pomoci. Akvizícia Allianz Bank bola ukončená 30. septembra 2010, čiže po splatení rekapitalizácie štátu 19. februára 2010. Komisia v súvislosti so zostatkovou hodnotou pôžičky kladne hodnotí skutočnosť, že od februára 2011 (23) banka uhradila už štyri splátky tejto pôžičky. Hodnotenie Komisie sa nemení ani pri zohľadnení „chýbajúcej“ odmeny za rekapitalizáciu, t. j. sumy, ktorá pôvodne nebola zo strany FHB vyplatená, pretože táto platba dosiahla približne 1,6 miliardy HUF (odôvodnenie 40) a cena zaplatená za Allianz Bank bola 3,3 miliardy HUF (odôvodnenie 60).

(81)

Pokiaľ ide o odmenu za opatrenia pomoci, Komisia priaznivo hodnotí skutočnosť, že FHB a maďarská vláda uzavreli 15. decembra 2011 dohodu, v ktorej sa FHB zaviazala zaplatiť štátu dodatočnú odmenu vo výške 1,6 miliardy HUF. Okrem úhrady 890 miliónov HUF v októbri 2010, celková platba za rekapitalizáciu FHB zo strany maďarského štátu zodpovedá sadzbe odmeny vo výške 10,49 %, v súlade s podmienkami stanovenými v záručnej a rekapitalizačnej schéme.

(82)

Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že banka splatila rekapitalizáciu poskytnutú zo strany štátu v lehote kratšej ako rok (t. j. banka bola rekapitalizovaná 23. marca 2009 a štát bol vyplatený 19. februára 2010).

(83)

So strednodobou pôžičkou, ktorá bola banke poskytnutá v rámci schémy likvidity, sa spája odmena vo výške i) zvláštnych práv čerpania MMF (ďalej len „SDR“) + 345 bázických bodov alebo ii) 12 mesačnej medzibankovej referenčnej úrokovej (ďalej len „IBOR“) + 100 bázických bodov + 123,5 bázického bodu (čo zodpovedá mesačnému priemeru od 3,79 % do 4,08 %), podľa toho, ktorá z uvedených hodnôt je vyššia, v súlade s podmienkami stanovenými v schéme likvidity.

(84)

Zmluva o strednodobej štátnej pôžičke zabezpečuje jej splácanie […] počnúc od 11. februára 2011. Podľa informácií poskytnutých maďarskými orgánmi, banka FHB uhradila štyri splátky tejto pôžičky, ktoré boli splatné 11. februára 2011, 11. mája 2011, 11. augusta 2011 a 11. novembra 2011. Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že FHB dosiaľ bezodkladne plnila svoje platobné záväzky spojené so strednodobou pôžičkou. Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, že táto pôžička bude splatená v termíne jej splatnosti v plnej výške a včas.

(85)

Toto hodnotenie potvrdzujú dobré finančné výsledky FHB napriek ťažkostiam maďarského bankového sektora a napriek relatívne vysokej hodnote podielu vlastného kapitálu Tier 1 banky (12 % na konci roku 2008 s nárastom na 16,9 % po rekapitalizácii v roku 2009 a rovnako vysokou hodnotou na úrovni 10,5 % po splatení štátneho kapitálu). V tom čase bola požiadavka na kapitál pre maďarské banky na úrovni 8 %. Na rozdiel od iných podobných bánk, FHB bola schopná udržať si silnú kapitálovú pozíciu (v marci 2009 po splatení rekapitalizácie štátu bol koeficient kapitálovej primeranosti na úrovni 10,5 %). Okrem toho si banka udržala rating agentúry Moody's Investors Service Baa3, čo je ešte v kategórii investičného stupňa.

(86)

Komisia je vzhľadom na tieto skutočnosti presvedčená, že FHB musela prekonať iba dočasné ťažkosti, ktoré nemajú zásadný charakter. Preto sa domnieva, že odmena vyplatená bankou je primeraná, pretože zodpovedá odmene požadovanej od banky, ktorá je v zásade zdravá.

(87)

Vzhľadom na to, že životaschopnosť banky nebola ohrozená pretrvávajúcimi ťažkosťami Maďarska, Komisia nebude žiadať vyplatenie ďalšej odmeny štátu.

(88)

Navyše, odmena štátu zo strany FHB za strednodobý úver (pozri odôvodnenie 84) bola v súlade s podmienkami stanovenými v schéme likvidity. Komisia sa preto domnieva, že odmena v prípade oboch opatrení pomoci je primeraná.

(89)

Komisia priaznivo hodnotí aj skutočnosť, že v rokoch 2009 a 2010 banka nevyplatila žiadne dividendy zo svojich kmeňových akcií. Banka FHB prijala aj isté obmedzenia v súvislosti s výplatami, odmeňovaním a výhodami svojho vyššieho vedenia, až do skončenia účasti maďarského štátu.

(90)

Komisia sa preto domnieva, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje vhodný vlastný príspevok banky, jej akcionárov a vedenia do nákladov na reštrukturalizáciu.

(91)

Komisia konštatuje, že opatrenia, ktoré obsahuje plán reštrukturalizácie banky na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, sú obmedzené. Po prvé, nevykonávajú sa žiadne štrukturálne opatrenia. Po druhé, opatrenia zamerané na zmenu správania uvedené v pláne reštrukturalizácie platia len po dobu výhod pre banku z kapitálu poskytnutého zo strany štátu. Po tretie, Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že FHB dosiaľ bezodkladne plnila svoje platobné záväzky vyplývajúce zo strednodobej pôžičky. Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o schopnosti banky splatiť túto pôžičku v termíne jej splatnosti v plnej výške a včas. Po štvrté, trhová pozícia FHB sa výrazne nezmenila od akvizície Allianz Bank (s trhovým podielom [3 % – 3,3 %] pred akvizíciou a [3,4 % – 3,6 %] po akvizícii), čo Komisiu uisťuje, že vplyv tejto akvizície na narušenie hospodárskej súťaže zostáva obmedzený.

(92)

Opatrenia zamerané na zmenu správania sú obmedzené na tieto opatrenia:

(93)

Komisia sa nedomnieva, že ďalšie opatrenia zamerané na zmenu správania súvisiace s rekapitalizáciou, ktoré uvádzajú maďarské orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania z 27. januára 2011, možno považovať za opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobené pomocou.

(94)

Komisia však vzhľadom na obmedzenú prítomnosť banky FHB na retailových a komerčných trhoch v Maďarsku ([0,9 % – 1,08 %] na trhu retailových vkladov a [0,5 % – 0,9 %] na trhu firemných vkladov) a vzhľadom na skutočnosť, že banka splatila kapitál poskytnutý štátom za menej ako rok po jeho poskytnutí, zastáva názor, že narušenie hospodárskej súťaže zostáva obmedzené. Navyše, vzhľadom na to, že FHB už splatila štyri splátky strednodobej štátnej pôžičky v rámci schémy likvidity, Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, že banka splatí pôžičku v plnej výške a včas.

(95)

Okrem toho je odmena zaplatená štátu v súlade so záručnou a rekapitalizačnou schémou, a preto je primeraná, ako sa vyžaduje v bode 34 oznámenia o reštrukturalizácii.

(96)

Komisia konštatuje, že na základe informácií oznámených maďarskými orgánmi a na základe aktualizovaného plánu reštrukturalizácie FHB uvedeného v časti IV tohto rozhodnutia, vykonané podporné opatrenia vo forme pôžičky na podporu likvidity a vo forme rekapitalizácie sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy a spĺňajú požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii, pokiaľ ide o životaschopnosť, rozdelenie bremena a opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže.

(97)

Maďarsko mimoriadne súhlasilo, aby toto rozhodnutie bolo prijaté v anglickom jazyku ako jeho jedinom autentickom jazyku,