1.   Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec pre dekarbonizáciu trhov so zemným plynom a vodíkom s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky.

2.   Touto smernicou sa stanovujú spoločné pravidlá pre prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie zemného plynu s využitím siete zemného plynu, ako aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, s cieľom vytvoriť integrovaný, konkurencieschopný a transparentný trh so zemným plynom v Únii. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania uvedeného odvetvia, prístupu na trh, kritérií a postupov vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie zemného plynu s využitím siete zemného plynu a na prevádzku tejto siete.

3.   Touto smernicou sa stanovujú spoločné pravidlá prepravy, dodávok a uskladňovania zemného plynu a prechodu siete zemného plynu na integrovanú a vysokoefektívnu sieť založenú na obnoviteľnom plyne a nízkouhlíkovom plyne.

4.   Touto smernicou sa stanovujú spoločné pravidlá prepravy, dodávok a uskladňovania vodíka pomocou vodíkovej sústavy. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania uvedeného odvetvia, prístupu na trh, kritérií a postupov vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na siete, dodávky a uskladňovanie vodíka a na prevádzku uvedenej sústavy.

5.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá postupného zavádzania prepojenej vodíkovej sústavy pre celú Úniu, ktorá prispeje k dlhodobej flexibilite elektrizačnej sústavy a k zníženiu čistých emisií skleníkových plynov v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach, pričom sa zohľadní potenciál znižovania emisií skleníkových plynov a energetická a nákladová efektívnosť vo vzťahu k iným možnostiam, čím sa podporí dekarbonizácia energetického systému Únie.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia mali slobodu nakupovať zemný plyn a vodík od dodávateľa podľa vlastného výberu, a zabezpečia, aby všetci odberatelia mali slobodu mať uzatvorenú súčasne viac než jednu zmluvu o dodávke zemného plynu alebo vodíka, za predpokladu, že majú zriadené potrebné miesta pripojenia a meracie body.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne právo nepôsobilo ako nenáležitá prekážka pre cezhraničný obchod so zemným plynom a s vodíkom, fungovanie a vznik likvidného obchodovania so zemným plynom a s vodíkom, účasť spotrebiteľov, investovanie predovšetkým do obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu, ani pre uskladňovanie energie medzi členskými štátmi, a zabezpečia, aby ceny zemného plynu a vodíka zodpovedali skutočnému dopytu a ponuke.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v rámci vnútorných trhov so zemným plynom a s vodíkom neexistovali žiadne neopodstatnené prekážky súvisiace so vstupom na trh, jeho opustením, obchodovaním na ňom a jeho fungovaním.

4.   Členské štáty a regulačné orgány zabezpečia, aby sa na energetické podniky vzťahovali transparentné, primerané a nediskriminačné pravidlá, poplatky a zaobchádzanie, predovšetkým pokiaľ ide o pripojenie k sieti, prístup k veľkoobchodným trhom, prístup k údajom, postupy zmeny dodávateľa a úpravy vyúčtovania, a v príslušných prípadoch udeľovanie licencií.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby účastníci trhu z tretích krajín pôsobiaci na vnútorných trhoch so zemným plynom a s vodíkom dodržiavali uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo vrátane práva týkajúceho sa životného prostredia a bezpečnosti.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na trhu s vodíkom uplatňoval energeticky efektívny prístup zameraný na odberateľov. Využívanie vodíka sa zameria na odberateľov v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach s vysokým potenciálom znižovania emisií skleníkových plynov, kde neexistujú ďalšie energeticky a nákladovo efektívne možnosti.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica vykonávala spôsobom, ktorý podporuje integráciu energetického systému, a zároveň aby sa neprimerane nediskriminovali energeticky efektívnejšie riešenia, ako je priama elektrifikácia, v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti.

1.   Dodávatelia majú voľnosť v určovaní ceny, za ktorú dodávajú zemný plyn a vodík odberateľom. Členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi a na zabezpečenie primeraných cien pre koncových odberateľov.

2.   Členské štáty zabezpečia ochranu odberateľov postihnutých energetickou chudobou a zraniteľných odberateľov v domácnosti v zmysle článkov 26 až 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok zemného plynu a vodíka.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu pre odberateľov postihnutých energetickou chudobou alebo zraniteľných odberateľov v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.

4.   Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu:

5.   Každý členský štát, ktorý uplatňuje verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu v súlade s odsekom 3 tohto článku, musí dodržiavať aj článok 3 ods. 3 písm. d) a článok 24 nariadenia (EÚ) 2018/1999 bez ohľadu na to, či má dotknutý členský štát významný počet odberateľov v domácnosti postihnutých energetickou chudobou. Pred odstránením verejných zásahov do stanovovania cien dodávok zemného plynu členské štáty zabezpečia primerané podporné opatrenia pre odberateľov postihnutých energetickou chudobou a pre zraniteľných odberateľov v domácnosti v súlade s odsekom 2 tohto článku.

6.   S cieľom vytvoriť medzi dodávateľmi skutočnú hospodársku súťaž o zmluvy o dodávke zemného plynu a dosiahnuť plne účinné trhovo orientované a cenovo dostupné stanovovanie maloobchodných cien zemného plynu v súlade s odsekom 1 môžu členské štáty počas prechodného obdobia uplatniť verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu pre odberateľov v domácnosti, ktorým neplynú výhody z verejných zásahov podľa odseku 3, a pre mikropodniky.

7.   Verejné zásahy podľa odseku 6 musia byť v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4 a:

8.   Členské štáty oznámia opatrenia prijaté v súlade s odsekmi 3 a 6 Komisii do jedného mesiaca od ich prijatia a môžu ich uplatniť okamžite. Oznámenie je doplnené vysvetlením, prečo sa sledovaný cieľ nedal dostatočne dosiahnuť inými nástrojmi, ako sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4, 5 a 7 a aké sú účinky oznámených opatrení na hospodársku súťaž. V oznámení sa uvedie rozsah príjemcov, najmä pokiaľ ide o odberateľov postihnutých energetickou chudobou a zraniteľných odberateľov v domácnosti, ako aj potenciálnych ďalších príjemcov, trvanie opatrení a počet odberateľov v domácnosti ovplyvnených opatreniami, a vysvetlí sa, ako boli stanovené regulované ceny.

9.   Členské štáty predkladajú Komisii do 15. marca 2025 a potom každé dva roky ako časť integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku správy o vykonávaní tohto článku a nevyhnutnosti a primeranosti verejných zásahov podľa tohto článku a hodnotení pokroku pri dosahovaní skutočnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi a prechode k trhovým cenám. Členské štáty, ktoré uplatňujú regulované ceny v súlade s odsekom 6, podávajú správy o dodržiavaní podmienok stanovených v odseku 7 vrátane povinnosti dodávateľov uplatňovať takéto zásahy, ako aj o vplyve regulovaných cien na finančnú situáciu týchto dodávateľov.

10.   Komisia preskúma vykonávanie tohto článku s cieľom dosiahnuť trhovú cenotvorbu na maloobchodnom trhu so zemným plynom a predloží o tom Európskemu parlamentu a Rade správu.. Uvedená správa vo vhodných prípadoch obsahuje posúdenie vplyvu uvedených opatrení na pokrok pri dosahovaní cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a iných cieľov v oblasti energetiky a klímy. Správa sa môže skombinovať so správou uvedenou v článku 5 ods. 10 smernice (EÚ) 2019/944 týkajúcou sa vykonávania uvedeného článku. Správa sa vo vhodnom prípade predloží spoločne s legislatívnym návrhom, alebo sa legislatívny návrh predloží následne po nej. Takýto legislatívny návrh môže obsahovať dátum ukončenia regulovaných cien.

1.   Rada môže na návrh Komisie prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia vyhlásiť regionálnu krízu cien zemného plynu alebo krízu cien zemného plynu v celej Únii, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Vo vykonávacom rozhodnutí uvedenom v odseku 1 sa uvedie jeho obdobie platnosti, ktoré môže trvať najviac jeden rok. Uvedené obdobie sa môže predĺžiť v súlade s postupom stanoveným v odseku 8 na po sebe nasledujúce obdobia v trvaní najviac jedného roka.

3.   Vyhlásením regionálnej krízy cien zemného plynu alebo krízy cien zemného plynu v celej Únii podľa odseku 1 sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a obchod vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vykonávacie rozhodnutie týka, aby nedošlo k neprimeranému narušeniu vnútorného trhu.

4.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, Komisia predloží návrh na vyhlásenie regionálnej krízy cien zemného plynu alebo krízy cien zemného plynu v celej Únii, ktorý zahŕňa navrhované obdobie platnosti vykonávacieho rozhodnutia.

5.   Rada môže kvalifikovanou väčšinou zmeniť návrh Komisie predložený podľa odseku 4 alebo 8.

6.   Ak Rada prijala vykonávacie rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, členské štáty môžu počas trvania platnosti uvedeného rozhodnutia uplatňovať dočasné cielené verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“), odberateľom v domácnosti a základným sociálnym službám v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 nariadenia (EÚ) 2017/1938. Takéto verejné zásahy:

7.   Ak Rada prijala vykonávacie rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, členské štáty môžu na obdobie platnosti daného rozhodnutia, odchylne od článku 4 ods. 7 písm. c), pri uplatňovaní cielených verejných zásahov do stanovovania cien dodávok zemného plynu podľa článku 4 ods. 6 alebo podľa odseku 6 tohto článku, výnimočne a dočasne stanoviť cenu za dodávku zemného plynu, ktorá je nižšia ako náklady, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

8.   Komisia v dostatočnom predstihu pred uplynutím obdobia platnosti stanoveného podľa odseku 2 posúdi, či sú podmienky stanovené v odseku 1 naďalej splnené. Ak Komisia usúdi, že podmienky stanovené v odseku 1 sú naďalej splnené, predloží Rade návrh na predĺženie obdobia platnosti vykonávacieho rozhodnutia prijatého podľa odseku 1. Ak Rada rozhodne o predĺžení obdobia platnosti, počas takéhoto predĺženého obdobia sa uplatňujú odseky 6 a 7.

Komisia priebežne posudzuje a monitoruje vplyv vyplývajúci z akýchkoľvek opatrení prijatých podľa tohto článku a výsledky takýchto posúdení pravidelne uverejňuje.

1.   Členské štáty na základe svojej inštitucionálnej organizácie a s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity zabezpečujú, aby bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, plynárenské a vodíkové podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom dosiahnuť konkurencieschopné, bezpečné a vzhľadom na životné prostredie udržateľné trhy so zemným plynom a s vodíkom. Členské štáty nediskriminujú medzi týmito podnikmi, pokiaľ ide o ich práva alebo povinnosti.

2.   So zreteľom na príslušné ustanovenia ZFEÚ, najmä na jej článok 106, členské štáty môžu plynárenským a vodíkovým podnikom z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť vrátane bezpečnosti dodávok, pravidelnosť a kvalitu dodávok a ochranu životného prostredia vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy a na cenu dodávok zemného plynu. Takéto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a plynárenským podnikom a vodíkovým podnikom Únie musia zaručovať rovnosť prístupu k spotrebiteľom v jednotlivých štátoch. Povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú verejných zásahov do stanovovania cien dodávok zemného plynu, musia byť v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 4 a 5 tejto smernice.

3.   Povinnosti služby vo verejnom záujme v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu zabezpečujú, aby plynárenské podniky dodržiavali štandard dodávok plynu podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 a sú v súlade s výsledkami vnútroštátneho posúdenia rizík vykonávaného podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia, ako sa podrobne uvádza v preventívnych akčných plánoch pripravených podľa článku 9 ods. 1 písm. c), d) a k) uvedeného nariadenia. Povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938, musia byť v súlade s kritériami stanovenými v článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia.

4.   Ak členský štát udeľuje za plnenie povinností stanovených v tomto článku finančnú kompenzáciu alebo iné formy kompenzácie, poskytuje ich nediskriminačným a transparentným spôsobom.

5.   Členské štáty pri transpozícii tejto smernice informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých na plnenie povinností služby vo verejnom záujme vrátane ochrany spotrebiteľa a životného prostredia a o ich možnom vplyve na národnú a medzinárodnú hospodársku súťaž bez ohľadu na to, či si tieto opatrenia vyžadujú odchýlku od tejto smernice alebo nie. Následne každé dva roky Komisiu informujú o všetkých zmenách týchto opatrení bez ohľadu na to, či si vyžadujú odchýlku od tejto smernice alebo nie.

6.   Pri ukladaní povinností služby vo verejnom záujme podľa odseku 2 členské štáty vedú konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami v skorej fáze, a to otvoreným, inkluzívnym a transparentným spôsobom. Všetky úradné dokumenty týkajúce sa konzultácií a dokumentov použitých na prípravu povinnosti služby vo verejnom záujme sa zverejňujú, pričom sa zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií a ochrana údajov.

1.   Členské štáty a regulačné orgány navzájom spolupracujú v záujme integrácie svojich vnútroštátnych trhov na jednej alebo viacerých regionálnych úrovniach v snahe vytvoriť regionálne trhy, ak sa tak členské štáty alebo ich regulačné orgány rozhodli, ako aj v snahe vytvoriť plne liberalizovaný vnútorný trh. Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, regulačné orgány predovšetkým podporujú a uľahčujú spoluprácu prevádzkovateľov prepravných sietí zemného plynu a prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí na regionálnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o cezhraničné otázky a vyraďovanie aktív z prevádzky, s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívnu dekarbonizáciu v súlade s cieľom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a vytvoriť konkurencieschopné vnútorné trhy so zemným plynom a s vodíkom, podporiť zosúladenie ich právneho, regulačného a technického rámca a uľahčiť integráciu izolovaných sietí zemného plynu, ktoré sa stále vyskytujú v Únii. Medzi zemepisné oblasti, ktorých sa táto regionálna spolupráca týka, patria zemepisné oblasti vymedzené v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1789. Takáto spolupráca sa môže týkať iných zemepisných oblastí. Ak sa Komisia domnieva, že pravidlá na úrovni Únie sú relevantné pre regionálnu integráciu trhov so zemným plynom a s vodíkom, poskytne vhodné nezáväzné usmernenie, pričom zohľadní osobitosti týchto trhov a vplyv na susedné trhy.

2.   Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) spolupracuje s regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prepravných sietí a prevádzkovateľmi vodíkových prepravných sietí s cieľom zabezpečiť kompatibilitu regulačných rámcov medzi regiónmi a v rámci regiónov zameranú na vytvorenie konkurencieschopných vnútorných trhov so zemným plynom a s vodíkom. Ak agentúra ACER usúdi, že sú potrebné záväzné pravidlá pre takúto spoluprácu, predloží príslušné odporúčania.

3.   Ak majú vertikálne integrovaní prevádzkovatelia prepravných sietí účasť na spoločnom podniku vytvorenom na účely uskutočňovania tejto spolupráce, tento spoločný podnik vypracuje a plní program súladu, v ktorom sa stanovia opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť vylúčenie diskriminačného správania a správania, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou. V uvedenom programe súladu sa stanovia osobitné povinnosti zamestnancov na splnenie tohto cieľa, a to vylúčenia diskriminačného správania a správania, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou. Program podlieha schváleniu agentúrou ACER. Dodržiavanie tohto programu nezávisle monitorujú subjekty zodpovedné za zabezpečenie súladu vertikálne integrovaných prevádzkovateľov prepravných sietí.

1.   Za okolností, v ktorých je na výstavbu alebo prevádzku zariadení v oblasti zemného plynu, zariadení na výrobu vodíka a infraštruktúry vodíkovej sústavy potrebné povolenie, ako je napríklad licencia, povolenie, koncesia, súhlas alebo schválenie, členské štáty alebo akýkoľvek nimi určený príslušný orgán udeľujú povolenie na výstavbu alebo prevádzku týchto zariadení, infraštruktúry, potrubí alebo súvisiacich zariadení na svojom území v súlade s odsekmi 2 až 11. Členské štáty alebo akýkoľvek nimi určený príslušný orgán môžu na rovnakom základe udeľovať povolenia aj na dodávku zemného plynu a vodíka a pre veľkoobchodných odberateľov.

2.   Ak majú členské štáty systém na udeľovanie povolení, stanovia objektívne a nediskriminačné kritériá a transparentné postupy, ktoré musia byť splnené, ak podnik požiadal o udelenie povolenie na dodávku zemného plynu a vodíka alebo na výstavbu alebo prevádzku zariadení v oblasti zemného plynu, zariadení na výrobu vodíka alebo infraštruktúry vodíkovej sústavy. Kritériá a postupy na udeľovanie povolení sa zverejnia. Členské štáty zabezpečia, aby postupy na udelenie povolenia takýmto zariadeniam, infraštruktúre, potrubiam alebo súvisiacim zariadeniam v prípade potreby zohľadňovali význam projektu pre vnútorné trhy so zemným plynom a s vodíkom. Členské štáty zabezpečia súlad systému udeľovania povolení pre infraštruktúru vodíkovej sústavy s plánmi rozvoja siete pre vodíkové prepravné a distribučné siete prijatými podľa článkov 55 a 56.

3.   V prípade dodávateľov zemného plynu môžu členské štáty ako kritériá na udelenie povolenia posúdiť finančnú silu a technickú spôsobilosť žiadateľov. Takéto kritériá musia byť plne transparentné a nediskriminačné.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá týkajúce sa postupu na udelenie povolenia uvedeného v tomto článku boli primerané, potrebné a aby prispievali k vykonávaniu všeobecných pravidiel organizácie trhov so zemným plynom a s vodíkom a prístupu k infraštruktúre, k vykonávaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky a k vykonávaniu integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov, ako aj ich dlhodobých stratégií prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

5.   Postupy na udelenie povolenia na činnosti uvedené v odseku 1 nesmú trvať dlhšie než dva roky vrátane všetkých relevantných postupov príslušných orgánov. V náležite opodstatnených prípadoch možno uvedenú dvojročnú lehotu predĺžiť z dôvodu mimoriadnych okolností maximálne o jeden rok.

6.   Členské štáty posudzujú, aké vnútroštátne legislatívne a nelegislatívne opatrenia sú potrebné na zjednodušenie postupov na udelenie povolenia, a to okrem iného tak, aby sa nenarušili akékoľvek kroky týkajúce sa postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a verejných konzultácií. Členské štáty Komisii nahlasujú výsledky takýchto posúdení ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ako sa uvádzajú v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 až 12 uvedeného nariadenia, a ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku podľa článku 17 uvedeného nariadenia.

7.   Lehoty stanovené v odseku 5 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z uplatniteľných environmentálnych a energetických právnych predpisov Únie vrátane smernice (EÚ) 2018/2001, súdne odvolania, opravné prostriedky a iné konania pred súdom alebo tribunálom, ako aj mechanizmy alternatívneho riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností, mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov, a možno ich predĺžiť o čas trvania daných konaní.

8.   Členské štáty zriadia alebo určia jedno alebo viaceré kontaktné miesta. Uvedené kontaktné miesta na žiadosť žiadateľa a bezplatne počas celého postupu na udelenie povolenia poskytujú žiadateľovi usmernenie a podporu pri činnostiach uvedených v odseku 1 až po vydanie rozhodnutia zo strany zodpovedných orgánov na konci postupu. Žiadateľovi stačí obrátiť sa v súvislosti s celým postupom len na jedno kontaktné miesto.

9.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa povolenia na výstavbu a prevádzku infraštruktúry siete zemného plynu vydávané podľa vnútroštátneho práva vzťahovali aj na infraštruktúru vodíkovej sústavy. Nie je tým dotknuté právo členských štátov zrušiť uvedené povolenia, ak vodíková infraštruktúra nie je v súlade s pravidlami technickej bezpečnosti, ktoré sa vzťahujú na infraštruktúru vodíkovej sústavy a ktoré sú stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

10.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa existujúce práva na využívanie pozemkov na výstavbu a prevádzku plynovodov a iných aktív siete uplatňovali aj na vodíkovody a iné aktíva siete na prepravu vodíka.

11.   V prípade prevodu vlastníctva infraštruktúry v rámci toho istého podniku s cieľom splniť požiadavky článku 69 sa povolenia a práva na využívanie pozemkov týkajúce sa tejto infraštruktúry rovnako prevedú na nového vlastníka.

12.   Členské štáty zabezpečia, aby dôvody na akékoľvek zamietnutie udelenia povolenia boli objektívne a nediskriminačné a aby sa poskytli žiadateľovi. Dôvody takýchto zamietnutí sa zasielajú pre informáciu Komisii. Členské štáty stanovia postup umožňujúci žiadateľovi, aby sa proti takémuto zamietnutiu odvolal.

13.   Na účely rozvoja nových zásobovaných oblastí a účinnej prevádzky všeobecne a bez toho, aby bol dotknutý článok 34, členské štáty môžu rozhodnúť o zamietnutí udelenia ďalšieho povolenia na výstavbu a prevádzku distribučných plynovodných sietí zemného plynu v ktorejkoľvek konkrétnej oblasti, pokiaľ už v tejto oblasti vybudovanie takýchto plynovodných sietí bolo schválené a ak nie je naplno využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita.

14.   Členské štáty zamietnu udelenie povolenia na výstavbu a prevádzku prepravnej alebo distribučnej infraštruktúry pre zemný plyn v oblastiach, v ktorých sa v pláne rozvoja siete podľa článku 55 stanovuje vyradenie prepravnej siete alebo jej príslušných častí z prevádzky, alebo ak bol schválený plán vyraďovania distribučnej siete z prevádzky podľa článku 57.

15.   Ak povolenie v zmysle odseku 1 tohto článku patrí do rozsahu uplatňovania článku 15 a článkov 15b až 17 smernice (EÚ) 2018/2001, uplatňujú sa len uvedené ustanovenia.

1.   Obnoviteľný plyn sa certifikuje v súlade s článkami 29, 29a a 30 smernice (EÚ) 2018/2001. Nízkouhlíkové palivá sa certifikujú v súlade s týmto článkom.

2.   Členské štáty s cieľom zabezpečiť, aby úspory emisií skleníkových plynov pri používaní nízkouhlíkových palív dosahovali aspoň 70 %, požadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali splnenie danej prahovej hodnoty a požiadaviek stanovených v metodike uvedenej v odseku 5 tohto článku. Na tieto účely od hospodárskych subjektov požadujú, aby používali systém hmotnostnej bilancie v súlade s článkom 30 ods. 1 a 2 smernice (EÚ) 2018/2001.

3.   Členské štáty zabezpečujú, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie o dodržiavaní 70 % prahovej hodnoty úspor emisií skleníkových plynov uvedenej v odseku 2 a metodiky úspor emisií skleníkových plynov uvedenej v odseku 5 a aby hospodárske subjekty relevantnému členskému štátu na požiadanie sprístupňovali údaje použité na poskytnutie predmetných informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby zaviedli primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, či sú systémy využívané hospodárskymi subjektmi presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom.

4.   Povinnosti stanovené v odseku 2 sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sa nízkouhlíkové palivá vyrábajú v Únii alebo dovážajú. Informácie o geografickom pôvode nízkouhlíkových palív alebo nízkouhlíkového vodíka a druhu surovín, z ktorých sú vyrobené, a to za každého dodávateľa paliva, sa spotrebiteľom poskytujú na webových sídlach prevádzkovateľov, dodávateľov alebo príslušných orgánov a každoročne sa aktualizujú.

5.   Komisia do 5. augusta 2025 prijme delegované akty v súlade s článkom 90 s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z nízkouhlíkových palív. Uvedenou metodikou sa zabezpečí, aby sa neposkytli kredity za znížené emisie oxidu uhličitého z fosílnych zdrojov, za ktorého zachytenie sa už udelili emisné kredity na základe iných ustanovení práva, pričom sa vzťahuje na životný cyklus emisií skleníkových plynov a zohľadňuje nepriame emisie vyplývajúce zo zmeny používania vstupov s neelastickou ponukou. Uvedená metodika musí byť v súlade s metodikou posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu vrátane nakladania s emisiami v dôsledku úniku vodíka a musí zohľadňovať emisie metánu v predvýrobnej fáze a skutočné miery zachytávania uhlíka.

6.   Komisia vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí únik vodíka vrátane environmentálnych a klimatických rizík, technických špecifík a primeraných maximálnych mier úniku vodíka. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zavedenie opatrení na minimalizáciu možných rizík úniku vodíka, stanovenie maximálnych mier úniku vodíka a zriadenie mechanizmov dodržiavania predpisov. Príslušné maximálne miery úniku vodíka sa zahrnú do metodiky uvedenej v odseku 5.

7.   Komisia môže prijať rozhodnutia, ktorými sa uznáva, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu nízkouhlíkových palív alebo nízkouhlíkového vodíka poskytujú presné údaje o úsporách emisií skleníkových plynov na účely tohto článku a preukazujú súlad s metodikou uvedenou v odseku 5 tohto článku. Komisia prijme takéto rozhodnutia, len ak dotknutá schéma spĺňa primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu v súlade s požiadavkami na certifikáciu palív z obnoviteľných zdrojov stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/996 (42).

8.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade so schémou, ktorá bola predmetom uznania podľa odseku 7, členský štát nebude od hospodárskeho subjektu požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií, vzhľadom na ktoré Komisia schému uznala.

9.   Príslušné orgány členských štátov dohliadajú na prevádzku certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľnej schémy. Certifikačné orgány na žiadosť príslušných orgánov predložia všetky relevantné informácie potrebné na dohľad nad vykonávaním auditov vrátane ich presného dátumu, času a miesta. Ak členské štáty zistia nesúlad, bezodkladne o tom informujú dobrovoľnú schému.

10.   Komisia na žiadosť členského štátu, ktorá môže vychádzať zo žiadosti hospodárskeho subjektu, preskúma na základe všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii, či boli splnené kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v tomto článku, metodika vypracovaná v súlade s odsekom 5 tohto článku a prahové hodnoty úspor emisií skleníkových plynov uvedené v článku 2 bodoch 11, 12 a 13. Komisia do šiestich mesiacov od doručenia takejto žiadosti rozhodne, či dotknutý členský štát môže:

11.   Členské štáty od príslušných hospodárskych subjektov požadujú, aby vkladali do databázy Únie zriadenej podľa článku 31a ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, alebo do vnútroštátnych databáz prepojených s uvedenou databázou Únie, a to v súlade s článkom 31a ods. 2 uvedenej smernice, informácie o vykonaných transakciách a vlastnostiach týkajúcich sa udržateľnosti obnoviteľného plynu a nízkouhlíkových palív v súlade s požiadavkami na palivá z obnoviteľných zdrojov stanovenými v článku 31a uvedenej smernice. Ak sa na výrobu dodávky nízkouhlíkového plynu vydali potvrdenia o pôvode, vzťahujú sa na ne rovnaké pravidlá, ako sú pravidlá stanovené v uvedenom článku týkajúce sa potvrdení o pôvode vydaných na výrobu obnoviteľného plynu.

12.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia o uznaní podľa odseku 7 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 91 ods. 3. Takéto rozhodnutia majú obmedzené obdobie platnosti, ktoré nepresahuje päť rokov.

1.   Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, regulačné orgány zabezpečia stanovenie kritérií technickej bezpečnosti a vypracovanie a zverejnenie technických pravidiel, ktorými sa stanovujú minimálne technicko-konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripojenie k zariadeniam LNG, zásobníkom zemného plynu, ďalším prepravným alebo distribučným sieťam, alebo priamym plynovodom, ako aj k vodíkovej sústave. Uvedené technické pravidlá musia zabezpečovať interoperabilitu sietí a byť objektívne a nediskriminačné. Vo vhodných prípadoch môže agentúra ACER vydať príslušné odporúčania zamerané na dosiahnutie súladu s týmito pravidlami. Uvedené pravidlá sa oznamujú Komisii v súlade s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (43).

2.   Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, regulačné orgány v relevantných prípadoch požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí a prevádzkovateľov vodíkových sietí na svojom území, aby uverejnili technické pravidlá v súlade s týmto článkom, najmä čo sa týka pravidiel pripojenia do siete, ktoré zahŕňajú požiadavky na kvalitu plynu, jeho odorizáciu a tlak. Členské štáty takisto požadujú od prevádzkovateľov prepravných a distribučných sietí, aby uverejňovali poplatky za pripojenie plynu z obnoviteľných zdrojov na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví odberatelia mali právo na dodávky zemného plynu a vodíka od dodávateľa, ak s tým dodávateľ súhlasí, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte je dodávateľ zaregistrovaný, pokiaľ dodávateľ dodržiava platné obchodné pravidlá, pravidlá týkajúce sa vyvažovania a bezpečnosti dodávok a kritériá v súlade s článkom 8 ods. 2. Členské štáty v tejto súvislosti prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby administratívne postupy nediskriminovali dodávateľov, ktorí sú už zaregistrovaní v inom členskom štáte.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (44) a smernica Rady 93/13/EHS (45), členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia mali práva uvedené v odsekoch 3 až 11 tohto článku.

3.   Koncoví odberatelia majú právo uzavrieť so svojím dodávateľom zmluvu, ktorá obsahuje:

4.   Koncovým odberateľom sa musia poskytovať primerané informácie o každom úmysle zmeniť zmluvné podmienky a aj informácie o ich práve vypovedať v tomto prípade zmluvu. Dodávatelia svojim koncovým odberateľom transparentným a zrozumiteľným spôsobom priamo oznamujú každú úpravu ceny za dodávku a dôvody a podmienky danej úpravy a jej rozsah najneskôr dva týždne alebo v prípade odberateľov v domácnosti najneskôr jeden mesiac pred tým, ako táto úprava nadobudne účinnosť. Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia mohli slobodne vypovedať zmluvu, ak nesúhlasia s novými zmluvnými podmienkami alebo úpravami ceny za dodávky, ktoré im oznámil ich dodávateľ.

5.   Dodávatelia poskytujú koncovým odberateľom transparentné informácie o uplatňovaných cenách, tarifách a o štandardných podmienkach týkajúcich sa prístupu k službám a ich využívania v prípade zemného plynu a vodíka, najmä informácie o tom, či je cena pevná alebo variabilná, a v relevantných prípadoch informácie o akčných ponukách a zľavách. Dodávateľ zvýrazní kľúčové zmluvné informácie.

6.   Dodávatelia poskytujú koncovým odberateľom širokú ponuku spôsobov platby. Takéto spôsoby platby nesmú diskriminovať medzi odberateľmi. Zraniteľným odberateľom podľa článku 26 tejto smernice a odberateľom postihnutým energetickou chudobou sa môže poskytnúť priaznivejšie zaobchádzanie. Akýkoľvek rozdiel v poplatkoch spojených so spôsobmi platby alebo systémami zálohových platieb musí byť objektívny, nediskriminačný a primeraný a nesmie prevyšovať priame náklady, ktoré znáša príjemca platby pri konkrétnom spôsobe platby alebo systéme zálohovej platby, v súlade s článkom 62 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (46).

7.   Odberatelia v domácnosti, ktorí majú prístup k systémom zálohových platieb, nesmú byť systémami zálohových platieb znevýhodňovaní.

8.   Dodávatelia ponúkajú koncovým odberateľom spravodlivé a transparentné všeobecné podmienky, ktoré poskytujú jasným a jednoznačným jazykom a ktoré nesmú obsahovať mimozmluvné prekážky výkonu práv odberateľa, napríklad nadmernú zmluvnú dokumentáciu. Odberatelia musia byť chránení pred nespravodlivými alebo zavádzajúcimi spôsobmi predaja.

9.   Koncoví odberatelia majú právo na dobrú úroveň služieb a vybavovanie sťažností zo strany ich dodávateľov. Dodávatelia musia sťažnosti vybavovať jednoducho, spravodlivo a promptne.

10.   Dodávatelia primerane informujú odberateľov zemného plynu v domácnosti o alternatívnych opatreniach umožňujúcich predísť odpojeniu v dostatočnom predstihu pred plánovaným odpojením. Takéto alternatívne opatrenia môžu zahŕňať informácie o zdrojoch podpory na predídenie odpojeniu, systémy zálohových platieb, energetické audity, energetické poradenstvo, alternatívne platobné plány, poradenstvo v oblasti riadenia dlhu či moratórium na odpojenie, pričom by pre odberateľov, ktorým hrozí odpojenie, nemali znamenať dodatočné náklady.

11.   Dodávatelia poskytnú koncovým odberateľom záverečné vyúčtovanie po každej zmene dodávateľa najneskôr do šiestich týždňov po takejto zmene.

1.   Odberatelia majú právo zmeniť dodávateľa zemného plynu a vodíka alebo zmeniť účastníka trhu so zemným plynom a s vodíkom. Členské štáty zabezpečia, aby odberateľ, ktorý si želá zmeniť dodávateľa alebo účastníka trhu, mal právo pri dodržaní zmluvných podmienok takúto zmenu uskutočniť v čo najkratšom možnom čase a v každom prípade do troch týždňov od dátumu žiadosti odberateľa. Do 1. januára 2026 sa zabezpečí, aby technický proces zmeny dodávateľa alebo účastníka trhu netrval dlhšie ako 24 hodín a aby sa mohol uskutočniť každý pracovný deň.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby právo zmeniť dodávateľa alebo účastníka trhu bolo priznané odberateľom nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie a čas.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň odberateľom v domácnosti, mikropodnikom a malým podnikom neúčtovali žiadne poplatky spojené so zmenou dodávateľa v prípade zemného plynu a vodíka vrátane prípadov, keď je dodávka plynu viazaná na iné služby, zariadenia alebo produkty, alebo ak je ponúkaná v balíku s nimi. Členské štáty však môžu povoliť dodávateľom alebo účastníkom trhu, aby účtovali poplatky za vypovedanie zmluvy svojim odberateľom, ktorí z vlastnej vôle vypovedajú zmluvy o dodávke s pevnou cenou, ktoré boli uzavreté na dobu určitú, pred uplynutím ich platnosti, ak sú tieto poplatky:

4.   Odberatelia v domácnosti odoberajúci zemný plyn a vodík sú oprávnení zúčastňovať sa na programoch kolektívnej zmeny dodávateľa. Členské štáty odstránia všetky regulačné alebo administratívne prekážky kolektívnej zmeny a zároveň poskytnú rámec, ktorým sa zabezpečí ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o zmene dodávateľa poskytovali koncovým odberateľom v používateľsky ústretovom formáte, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest uvedených v článku 24.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa odberateľom udelilo právo vypovedať ich zmluvy o dodávke plynu v krátkej výpovednej lehote.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby aspoň odberatelia zemného plynu v domácnosti, ako aj mikropodniky a malé podniky s očakávanou ročnou spotrebou pod 100 000 kWh mali bezplatný prístup aspoň k jedenému nástroju na porovnávanie ponúk dodávateľov vrátane ponúk balíkov. Odberateľom sa informácie o dostupnosti takýchto nástrojov poskytujú v rámci ich faktúr alebo ako príloha faktúr alebo iným spôsobom. Takéto nástroje musia aspoň:

2.   Nástroje môže prevádzkovať ktorýkoľvek subjekt vrátane súkromných spoločností a verejných orgánov alebo subjektov.

3.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby porovnávacie nástroje uvedené v odseku 1 zahŕňali kritéria porovnávania spojené s povahou služieb ponúkaných dodávateľmi vrátane jednotnej jednotkovej ceny, všetkých poplatkov a informácií o zľavách a prípadne o environmentálnych vlastnostiach.

Pri stanovovaní uvedených kritérií členské štáty konzultujú s príslušnými zainteresovanými stranami.

4.   Členské štáty ustanovia príslušný orgán, ktorý bude zodpovedný za vydávanie značky dôveryhodnosti pre porovnávacie nástroje, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1, a za zabezpečenie toho, aby porovnávacie nástroje s touto značkou dôveryhodnosti naďalej spĺňali predmetné požiadavky. Uvedený príslušný orgán musí byť nezávislý od všetkých účastníkov trhu a prevádzkovateľov porovnávacích nástrojov.

5.   Pre každý nástroj porovnávajúci ponuky účastníkov trhu musí byť možné žiadať o značku dôveryhodnosti uvedenú v odseku 4 na dobrovoľnom a nediskriminačnom základe.

6.   Odchylne od odsekov 4 a 5 môžu členské štáty rozhodnúť, že nezabezpečia označovanie nástrojov na porovnávanie značkou dôveryhodnosti, ak verejný orgán alebo subjekt poskytne nástroj na porovnávanie spĺňajúci požiadavky stanovené v odseku 1.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia, najmä z poľnohospodárskeho alebo verejného sektora, boli pri zachovaní svojich práv ako koncoví odberatelia, ako sa stanovuje v tejto smernici, oprávnení konať ako aktívni odberatelia bez toho, aby boli vystavení neprimeraným alebo diskriminačným technickým požiadavkám, administratívnym požiadavkám, postupom a poplatkom a sieťovým poplatkom, ktoré neodrážajú náklady.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby aktívni odberatelia boli:

3.   Členské štáty môžu mať vo svojom vnútroštátnom práve rôzne ustanovenia pre individuálnych a spoločne konajúcich aktívnych odberateľov za predpokladu, že všetky práva a povinnosti stanovené v tomto článku sa uplatňujú na všetkých aktívnych odberateľov. Akékoľvek rozdielne zaobchádzanie so spoločne konajúcimi aktívnymi odberateľmi musí byť primerané a riadne odôvodnené.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby aktívni odberatelia, ktorí vlastnia zariadenia na uskladňovanie obnoviteľného plynu:

1.   Členské štáty zabezpečia, aby faktúry a informácie o vyúčtovaní boli presné, zrozumiteľné, prehľadné, stručné a užívateľsky prístupné a upravené tak, aby ich koncoví odberatelia mohli porovnávať a aby spĺňali minimálne požiadavky stanovené v prílohe I. Koncovým odberateľom sa poskytuje na požiadanie jasné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, akým spôsobom bola ich faktúra vyhotovená, a to najmä ak faktúry nie sú založené na skutočnej spotrebe.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia dostávali všetky faktúry a informácie o vyúčtovaní bezplatne.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby koncovým odberateľom bola ponúknutá možnosť poskytovania faktúr a informácií o vyúčtovaní elektronicky, ako aj možnosť flexibilných spôsobov samotnej platby faktúry.

4.   Ak je súčasťou zmluvy zmena produktu alebo ceny či zľavy v budúcnosti, malo by sa to na faktúre uvádzať spolu s dátumom uskutočnenia zmeny.

5.   Ak členské štáty zvažujú zmenu požiadaviek na obsah faktúr, uskutočnia konzultácie so spotrebiteľskými subjektmi.

1.   S cieľom doplniť opatrenia energetickej efektívnosti prijaté podľa smerníc (EÚ) 2023/1791 a (EÚ) 2024/1275 a ďalej posilniť postavenie koncových odberateľov členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, regulačné orgány dôrazne odporučia, aby plynárenské podniky optimalizovali využívanie zemného plynu okrem iného poskytovaním služieb energetického manažérstva a zavádzaním inteligentných meracích systémov v súlade s odsekom 2 tohto článku, ktoré sú interoperabilné, a to najmä s odberateľskými systémami energetického manažérstva a s inteligentnými sieťami, v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov.

2.   Členské štáty pristúpia k zavedeniu inteligentných meracích systémov na svojom území až po posúdení nákladov a prínosov, ktoré sa vykoná v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II, v ktorom sa určia čisté prínosy pre odberateľov vyplývajúce z používania inteligentných meracích zariadení a z prihlásenia sa k ponukám umožňujúcim využívanie inteligentných meracích zariadení. Členské štáty môžu vo svojom posúdení nákladov a prínosov vykonať samostatné posúdenia a vyhodnotiť vplyv zavedenia inteligentných meracích systémov pre rôzne kategórie odberateľov a skupiny odberateľov, ako sú odberatelia v domácnosti, mikropodniky, MSP a priemysel.

3.   Členské štáty, ktoré pristúpia k zavedeniu inteligentných meracích systémov, prijmú a uverejnia minimálne funkčné a technické požiadavky na inteligentné meracie systémy, ktoré sa majú zaviesť na ich území, v súlade s článkom 19 a prílohou II. Členské štáty zabezpečia interoperabilitu uvedených inteligentných meracích systémov, ako aj ich schopnosť poskytnúť výstupy pre odberateľské systémy energetického manažérstva. V tomto smere musia členské štáty náležite prihliadať na využitie dostupných relevantných noriem vrátane tých, ktoré umožňujú interoperabilitu, ako aj na osvedčené postupy a význam vývoja inteligentných sietí a vnútorného trhu so zemným plynom.

4.   Členské štáty, ktoré pristúpia k zavedeniu inteligentných meracích systémov, zabezpečia, aby sa po konzultácii so spotrebiteľskými subjektmi a inými príslušnými organizáciami poskytovali odberateľom jasné a zrozumiteľné informácie a poradenstvo o výhodách inteligentných meracích zariadení. Uvedené informácie aspoň:

5.   Členské štáty, ktoré pristúpia k zavedeniu inteligentných meracích systémov, zabezpečia, aby koncoví odberatelia transparentne a nediskriminačne prispeli na náklady súvisiace s ich zavedením, pričom pri výpočte sieťových poplatkov, ktoré sa odberateľom účtujú, alebo poplatkov, ktoré odberatelia platia, zohľadnia dlhodobý prínos pre celý hodnotový reťazec vrátane prínosov pre prevádzku siete. Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, určené príslušné orgány pravidelne monitorujú takéto zavádzanie na svojom území s cieľom sledovať dosiahnuté prínosy pre odberateľov.

6.   Ak je výsledok posúdenia nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov podľa odseku 2 negatívny, členské štáty zabezpečia, aby sa toto posúdenie revidovalo v reakcii na významné zmeny východiskových predpokladov, ako aj na technologický a trhový vývoj. Členské štáty Komisii oznámia výsledok ich aktualizovaného posúdenia nákladov a prínosov, keď bude k dispozícii.

7.   Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa inteligentných meracích systémov sa vzťahujú na budúce zariadenia a na zariadenia, ktorými sa nahradia staršie inteligentné meracie zariadenia. Inteligentné meracie systémy, ktoré sú už nainštalované, alebo pri ktorých došlo k „začatiu prác“ pred 4. augustom 2024, môžu zostať v prevádzke počas celej svojej životnosti. Inteligentné meracie systémy, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 19 a prílohy II, však nemôžu zostať v prevádzke po 5. auguste 2036.

8.   Na účely odseku 7 „začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác na investícii, alebo prvý nepodmienený záväzok týkajúci sa objednávky zariadenia alebo iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako napríklad získavanie povolení a uskutočňovanie predbežných štúdií uskutočniteľnosti sa nepovažujú za „začatie prác“. V prípade prevzatia podniku znamená „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo spojených s nadobudnutým podnikom.

1.   Členské štáty zabezpečia zavádzanie inteligentných meracích systémov, ktoré dokážu presne merať spotrebu a poskytovať informácie o skutočnom čase spotreby a ktoré sú schopné prostredníctvom určitej formy elektronickej komunikácie vysielať a prijímať údaje na účely informovania, monitorovania a kontroly.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku takéto povinné zavádzanie podlieha posúdeniu nákladov a prínosov aspoň pre odberateľov v domácnosti, ktoré sa vykoná v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II.

3.   Členské štáty pri zohľadnení používania primeraných noriem zaisťujú bezpečnosť inteligentných meracích systémov a príslušnej dátovej komunikácie a súkromie koncových odberateľov v súlade s príslušným právom Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia, ako aj ich interoperabilitu.

4.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov požiadavky interoperability na inteligentné meracie systémy a postupy s cieľom zabezpečiť pre oprávnené osoby prístup k údajom z inteligentných meracích systémov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91 ods. 2.

5.   Členské štáty, ktoré pristúpia k zavedeniu inteligentných meracích systémov, zabezpečia, aby koncoví odberatelia transparentne a nediskriminačne prispeli na náklady súvisiace s ich zavedením, pričom pri výpočte sieťových poplatkov, ktoré sa odberateľom účtujú, alebo poplatkov, ktoré odberatelia platia, zohľadnia dlhodobý prínos pre celý hodnotový reťazec vrátane prínosu pre prevádzku siete. Členské štáty pravidelne monitorujú takéto zavádzanie na svojom území s cieľom sledovať dosiahnuté prínosy pre odberateľov.

6.   Ak je výsledok posúdenia nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov podľa odseku 2 negatívny, členské štáty zabezpečia, aby sa toto posúdenie pravidelne revidovalo v reakcii na významné zmeny východiskových predpokladov, ako aj na technologický a trhový vývoj. Členské štáty Komisii oznámia výsledok aktualizovaného posúdenia nákladov a prínosov, keď bude k dispozícii.

1.   Ak je výsledok posúdenia nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov podľa článku 17 ods. 2 negatívny a ak nie sú inteligentné meracie systémy systematicky zavádzané, členské štáty zabezpečia, aby mali koncový odberatelia za úhradu súvisiacich nákladov a za spravodlivých, primeraných a nákladovo efektívnych podmienok, na požiadanie nárok na inštaláciu inteligentného meracieho zariadenia, alebo prípadne na modernizáciu inteligentného meracieho zariadenia, ktoré:

2.   Ak odberateľ žiada o inštaláciu inteligentného meracieho zariadenia podľa odseku 1, členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, určené príslušné orgány:

1.   Ak koncoví odberatelia zemného plynu nemajú inteligentné meracie zariadenia, členské štáty zabezpečia, aby im boli poskytnuté individuálne bežné meracie zariadenia, ktoré presne merajú ich skutočnú spotrebu. Členské štáty môžu z tejto požiadavky vyňať odberateľov v domácnosti, ktorí nepoužívajú zemný plyn na vykurovacie účely, ak zavedenie takýchto meracích zariadení nie je technicky možné, finančne primerané alebo primerané potenciálnym úsporám energie. Uvedené vyňatie sa môže rozšíriť aj na odberateľov mimo domácností, ktorí sa nachádzajú v budovách, kde väčšinu odberateľov tvoria odberatelia v domácnosti oprávnení na vyňatie, ak zavedenie nie je technicky uskutočniteľné.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia zemného plynu dokázali svoje bežné meracie zariadenia ľahko odčítať, buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom online rozhrania či iného vhodného rozhrania.

1.   Pri stanovovaní pravidiel spravovania a výmeny údajov členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, určené príslušné orgány špecifikujú pravidlá prístupu oprávnených strán k údajom koncového odberateľa v súlade s týmto článkom a príslušným právnym rámcom Únie. Údaje na účely tejto smernice zahŕňajú údaje o meraní a spotrebe, ako aj údaje potrebné na zmenu dodávateľa zo strany odberateľa a iné služby.

2.   Členské štáty zorganizujú spravovanie údajov s cieľom zaistiť efektívny a bezpečný prístup k údajom a ich výmenu, ako aj ochranu údajov a bezpečnosť údajov.

Nezávisle od modelu spravovania údajov, ktorý uplatňuje každý členský štát, strany zodpovedné za spravovanie údajov poskytnú každej oprávnenej strane prístup k údajom koncového odberateľa v súlade s odsekom 1. Oprávnené strany dostávajú požadované údaje k dispozícii súčasne a na nediskriminačnom základe. Prístup k údajom musí byť jednoduchý, pričom príslušné postupy na získanie prístupu k údajom sa zverejňujú.

3.   Pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a ich uchovávaniu na účely tejto smernice musia byť v súlade s príslušným právom Únie.

Spracúvanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

4.   Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, určené príslušné orgány schvália a certifikujú strany zodpovedné za spravovanie údajov, alebo prípadne vykonávajú dohľad nad týmito stranami, s cieľom zaistiť súlad týchto strán s požiadavkami tejto smernice.

Bez toho, aby boli dotknuté úlohy zodpovedných osôb stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679, sa môžu členské štáty rozhodnúť vyžadovať, aby strany zodpovedné za spravovanie údajov vymenovali subjekty zodpovedné za zabezpečenie súladu, ktoré budú niesť zodpovednosť za monitorovanie vykonávania opatrení prijatých uvedenými stranami na zaistenie nediskriminačného prístupu k údajom a súladu s požiadavkami tejto smernice.

Členské štáty môžu určiť subjekty zodpovedné za zabezpečenie súladu alebo subjekty uvedené v článku 46 ods. 2 písm. d), aby plnili povinnosti podľa tohto odseku.

5.   Koncovým odberateľom sa za prístup k vlastným údajom alebo za žiadosť o ich sprístupnenie nesmú účtovať žiadne dodatočné náklady.

Členské štáty sú zodpovedné za stanovenie príslušných poplatkov za prístup oprávnených strán k údajom.

Členské štáty zabezpečia, aby všetky poplatky uložené regulovanými subjektmi, ktoré poskytujú dátové služby, boli primerané a riadne odôvodnené.

1.   S cieľom podporiť hospodársku súťaž na maloobchodnom trhu so zemným plynom a vyhnúť sa nadmerným administratívnym nákladom oprávnených strán uľahčia členské štáty plnú interoperabilitu energetických služieb v Únii.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov požiadavky interoperability a nediskriminačné a transparentné postupy pre prístup k údajom uvedené v článku 22 ods. 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91 ods. 2.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby plynárenské podniky uplatňovali požiadavky interoperability a postupy pre prístup k údajom uvedené v odseku 2. Uvedené požiadavky a postupy sú založené na existujúcich vnútroštátnych postupoch.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia mali prístup k jednoduchým, spravodlivým, opodstatneným, transparentným, nezávislým, nákladovo efektívnym a účinným mimosúdnym mechanizmom na urovnanie sporov týkajúcich sa práv a povinností stanovených v tejto smernici prostredníctvom nezávislého mechanizmu, ako je ombudsman pre energetiku alebo spotrebiteľský orgán, alebo prostredníctvom regulačného orgánu. Ak je koncový odberateľ spotrebiteľom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (48), takéto mechanizmy mimosúdneho urovnania sporov musia byť v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami uvedenej smernice a v opodstatnených prípadoch musia poskytovať systémy náhrady a kompenzácie.

2.   Členské štáty v potrebných prípadoch zabezpečia, aby subjekty alternatívneho riešenia sporov spolupracovali s cieľom zabezpečiť jednoduché, spravodlivé, transparentné, nezávislé, účinné a efektívne mechanizmy na mimosúdne urovnanie sporov, ktorý vzniknú v súvislosti s produktmi alebo službami viazanými na akýkoľvek produkt alebo službu alebo ponúkanými v balíku s nimi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

3.   Účasť plynárenských podnikov na mechanizmoch mimosúdneho urovnania sporov pre odberateľov v domácnosti musí byť povinná, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže Komisii, že iné mechanizmy sú rovnako účinné.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2013/11/EÚ, členské štáty posúdia fungovanie svojich mechanizmov mimosúdneho urovnania sporov uvedených v tomto článku.

1.   Členské štáty prijmú náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečia najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou. V tejto súvislosti každý členský štát vymedzí pojem zraniteľní odberatelia, pričom do vymedzenia môže zahrnúť aspekt energetickej chudoby. Vymedzenie pojmu zraniteľní odberatelia musí byť v súlade s pojmom zraniteľný odberateľ vymedzeným členským štátom podľa článku 28 smernice (EÚ) 2019/944.

2.   Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na ochranu koncových odberateľov v odľahlých oblastiach, ktorí sú pripojení na plynárenskú sieť alebo vodíkovú sústavu. Členské štáty zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, najmä vzhľadom na transparentnosť týkajúcu sa zmluvných podmienok, a konkurenčných, transparentných a nediskriminačných cien, všeobecných informácií a mechanizmov urovnania sporov.

1.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabránenie odpojeniu zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou. Vo vzťahu k zraniteľným odberateľom sa na uvedené opatrenia vzťahuje článok 26.

Členské štáty pri oznamovaní svojich transpozičných opatrení v súvislosti s touto smernicou Komisii vysvetlia vzťah medzi prvým pododsekom a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia nevypovedali zmluvy s odberateľmi alebo aby odberateľov neodpojili z dôvodov, v súvislosti s ktorými príslušný dodávateľ rieši sťažnosť v súlade s článkom 11 ods. 9 alebo ktoré sú predmetom mimosúdneho urovnania sporov v súlade s článkom 25, a nesmú ovplyvniť zmluvné práva a povinnosti strán. Členské štáty môžu prijať vhodné opatrenia na zabránenie zneužitiu konania.

3.   V snahe umožniť odberateľom, aby predišli odpojeniu, prijmú členské štáty vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať:

1.   Členské štáty zriadia režim dodávateľa poslednej inštancie alebo prijmú rovnocenné opatrenia na zabezpečenie kontinuity dodávok prinajmenšom pre odberateľov v domácnosti. Dodávatelia poslednej inštancie sa vymenúvajú spravodlivým, transparentným a nediskriminačným postupom.

2.   Koncoví odberatelia, ktorí sú presunutí k dodávateľom poslednej inštancie, naďalej požívajú svoje práva odberateľov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia poslednej inštancie bezodkladne informovali presunutých odberateľov o svojich podmienkach a aby daným odberateľom zaistili plynulé poskytovanie služieb počas obdobia potrebného na nájdenie nového dodávateľa.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby koncovým odberateľom boli poskytnuté informácie o prechode na trhovú ponuku a aby sa podnecovali uskutočniť tento prechod.

5.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby dodávateľ poslednej inštancie dodával zemný plyn odberateľom v domácnosti a malým a stredným podnikom, ktoré nedostávajú trhové ponuky, a to aj na účely článku 28 ods. 3. V takýchto prípadoch sa uplatňujú podmienky stanovené v článku 4.

1.   Každý prevádzkovateľ prepravnej siete, zásobníka alebo zariadenia LNG pre zemný plyn:

2.   Každý prevádzkovateľ prepravnej siete buduje dostatočnú cezhraničnú kapacitu na integrovanie európskej prepravnej infraštruktúry, ktorá uspokojí všetky ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné požiadavky na kapacitu a zohľadní bezpečnosť z hľadiska dodávok plynu.

3.   Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú s prevádzkovateľmi distribučných sietí v snahe o účinné zapojenie účastníkov trhu, ktorí sú pripojení do siete, do maloobchodných, veľkoobchodných a vyrovnávacích trhov.

4.   Prevádzkovatelia prepravných sietí zabezpečujú vo svojich zariadeniach efektívne riadenie kvality plynu v súlade s uplatniteľnými normami kvality plynu.

5.   Pravidlá prijaté prevádzkovateľmi prepravných sietí na vyvažovanie plynárenskej prepravnej siete vrátane pravidiel účtovania poplatkov užívateľom siete, ktorí sú v ich sieťach, za odchýlku musia byť objektívne, transparentné a nediskriminačné. Podmienky poskytovania takýchto služieb prevádzkovateľmi prepravných sietí vrátane pravidiel a taríf sa stanovia podľa metodiky zlučiteľnej s článkom 78 ods. 7 nediskriminačným spôsobom, ktorý odzrkadľuje náklady, a uverejnia sa.

6.   Členské štáty alebo, ak tak členské štáty stanovili, regulačné orgány môžu požadovať, aby prevádzkovatelia prepravných sietí dodržiavali minimálne normy pre údržbu a rozvoj prepravnej siete vrátane kapacity prepojenia.

7.   Členské štáty môžu stanoviť, že jednu alebo viacero úloh uvedených v odseku 1 tohto článku možno prideliť inému prevádzkovateľovi prepravnej siete, než je vlastník prepravnej siete, na ktorého by sa príslušné zodpovednosti inak vzťahovali. Prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorému sú dané úlohy pridelené, musí byť certifikovaný ako podnik s modelom oddelenia vlastníctva, modelom nezávislého prevádzkovateľa siete alebo modelom nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete a spĺňať požiadavky stanovené v článku 60, ale nemusí vlastniť prepravnú sieť, za ktorú má zodpovednosť.

8.   Prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorý prepravnú sieť vlastní, musí spĺňať požiadavky stanovené v kapitole IX a byť certifikovaný v súlade s článkom 71. Nie je tým dotknutá možnosť prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorí sú certifikovaní ako podnik s modelom oddelenia vlastníctva, modelom nezávislého prevádzkovateľa siete alebo modelom nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, delegovať z vlastného podnetu a pod vlastným dohľadom určité úlohy iným prevádzkovateľom prepravných sietí, ktorí sú certifikovaní ako podnik s modelom oddelenia vlastníctva, modelom nezávislého prevádzkovateľa siete alebo modelom nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, ak sa takýmto delegovaním úloh neohrozia účinné a nezávislé rozhodovacie práva prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý úlohy deleguje.

9.   Prevádzkovatelia zariadení LNG, prepravných sietí a zásobníkov zemného plynu spolupracujú na úrovni členského štátu i regiónu, v snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie kapacít zariadení a synergie medzi týmito zariadeniami, pričom zohľadňujú integritu a prevádzku siete a vyhýbajú sa vytváraniu prekážok pre prevádzku zariadení LNG a zásobníkov zemného plynu.

10.   Prevádzkovatelia prepravných sietí obstarávajú energiu, ktorú využívajú na vykonávanie svojich činností v súlade s transparentnými, nediskriminačnými a trhovými postupmi.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 74 alebo ktorákoľvek iná zákonná povinnosť poskytovať informácie, každý prevádzkovateľ prepravnej siete, zásobníka alebo zariadenia LNG pre zemný plyn a každý vlastník prepravnej siete zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií získaných v priebehu vykonávania svojej činnosti a zabráni tomu, aby boli informácie o jeho vlastných činnostiach, ktoré môžu byť z obchodného hľadiska výhodné, zverejnené diskriminačným spôsobom. Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete, zásobníka alebo zariadenia LNG pre zemný plyn alebo vlastník prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, neposkytuje najmä žiadne citlivé obchodné informácie ostatným častiam vertikálne integrovaného podniku okrem prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí alebo prevádzkovateľov vodíkových sietí, pokiaľ to nie je potrebné na uskutočnenie obchodnej transakcie. S cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel o oddelení informácií členské štáty zabezpečia, aby vlastník prepravnej siete vrátane, v prípade kombinovaného prevádzkovateľa, prevádzkovateľa distribučnej siete a ostatné časti podniku, ktoré nie sú prevádzkovateľmi prepravnej alebo distribučnej siete alebo prevádzkovateľmi vodíkovej siete, nevyužívali spoločné služby, ako sú spoločné právne služby, okrem čisto administratívnych funkcií a funkcií informačných technológií.

2.   Prevádzkovatelia prepravných sietí, zásobníkov alebo zariadení LNG pre zemný plyn nesmú v súvislosti s predajom alebo nákupom zemného plynu realizovaným príbuznými podnikmi zneužívať citlivé obchodné informácie získané od tretích strán v súvislosti s poskytovaním alebo dojednávaním prístupu do siete.

3.   Informácie potrebné na skutočnú hospodársku súťaž a účinné fungovanie trhu sa zverejnia. Uvedenou povinnosťou nie je dotknutá ochrana citlivých obchodných informácií.

1.   Prevádzkovateľ prepravnej siete zavedie a uverejní transparentné a efektívne postupy pre nediskriminačné pripojenie zariadení na výrobu obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu v súlade s kapacitami určenými v 10-ročnom pláne rozvoja siete uvedenom v článku 55. Uvedené postupy podliehajú schváleniu regulačnými orgánmi. Členské štáty môžu uprednostniť pripojenie výrobných zariadení pre biometán.

2.   Prevádzkovatelia prepravných sietí nie sú oprávnení odmietnuť ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné žiadosti o pripojenie nového alebo existujúceho, ale ešte nepripojeného zariadenia na výrobu obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu, s výnimkou podmienok stanovených v článku 38.

3.   Na účely rýchleho zavedenia pripojenia výroby biometánu do siete sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby prevádzkovateľ prepravnej siete dodržal primerané lehoty na posúdenie žiadostí o vtláčanie biometánu, aby predložil ponuku a realizoval pripojenie pod dohľadom regulačných orgánov vykonávaným v súlade s článkom 78 ods. 1 písm. t).

1.   Prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete musí vypracovať a uverejniť transparentné a efektívne postupy a tarify na nediskriminačné pripojenie zásobníkov zemného plynu a vodíka, zariadení LNG, vodíkových terminálov a priemyselných odberateľov k prepravnej sieti a vodíkovej prepravnej sieti. Tieto postupy podliehajú schváleniu regulačným orgánom.

2.   Prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete nie je oprávnený odmietnuť pripojenie nového zásobníka zemného plynu alebo vodíka, zariadenia LNG, vodíkového terminálu ani priemyselného odberateľa z dôvodu možných obmedzení dostupných kapacít siete v budúcnosti ani z dôvodu dodatočných nákladov spojených s potrebným zvýšením kapacity. Prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete je povinný pre nové pripojenie zabezpečiť dostatočnú vstupnú a výstupnú kapacitu.

1.   Každý prevádzkovateľ distribučnej siete je zodpovedný za zabezpečenie dlhodobej schopnosti siete spĺňať oprávnené nároky na distribúciu zemného plynu v súlade s článkami 55 a 57 tejto smernice vrátane vtláčania biometánu a za prevádzkovanie, udržiavanie a rozvíjanie alebo vyradenie z prevádzky bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej siete vo svojej oblasti za daných ekonomických podmienok s náležitým ohľadom na životné prostredie, povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1787 a energetickú efektívnosť.

2.   Ak tak regulačné orgány rozhodnú, prevádzkovateľom distribučnej siete sa môže uložiť zodpovednosť za zabezpečenie efektívneho riadenia kvality plynu v ich sieťach v súlade s uplatniteľnými normami kvality plynu, ak to je potrebné pre riadenie siete z dôvodu vtláčania obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu do siete.

3.   Prevádzkovateľ distribučnej siete nesmie v žiadnom prípade diskriminovať medzi užívateľmi siete alebo kategóriami užívateľov siete, najmä nie v prospech svojich príbuzných podnikov.

4.   Každý prevádzkovateľ distribučnej siete poskytuje každému ďalšiemu prevádzkovateľovi distribučnej siete, prepravnej siete, zariadenia LNG alebo zásobníkov zemného plynu dostatok informácií na zabezpečenie toho, aby sa preprava a uskladňovanie zemného plynu uskutočňovali spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnou a efektívnou prevádzkou prepojenej siete.

5.   Každý prevádzkovateľ distribučnej siete poskytuje užívateľom siete informácie, ktoré potrebujú na efektívny prístup do siete a na jej využívanie.

6.   Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete zodpovedný za vyvažovanie distribučnej siete, pravidlá, ktoré prijíma na tento účel, vrátane pravidiel účtovania poplatkov užívateľom siete za odchýlku musia byť objektívne, transparentné a nediskriminačné. Podmienky poskytovania takýchto služieb prevádzkovateľmi distribučných sietí vrátane pravidiel a taríf sa stanovia podľa metodiky zlučiteľnej s článkom 78 ods. 7 nediskriminačným spôsobom, ktorý odzrkadľuje náklady, a uverejnia sa.

7.   Prevádzkovatelia distribučných sietí spolupracujú s prevádzkovateľmi prepravných sietí s cieľom zabezpečiť účinnú účasť účastníkov trhu pripojených k ich infraštruktúre na maloobchodnom, veľkoobchodnom a vyrovnávacom trhu vo vstupno-výstupnom systéme, ku ktorému distribučná sieť patrí alebo je pripojená.

8.   Prevádzkovatelia distribučných sietí nie sú oprávnení odmietnuť ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné žiadosti o pripojenie nového alebo existujúceho, ale ešte nepripojeného zariadenia na výrobu obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu, s výnimkou podmienok stanovených v článku 38.

1.   Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete alebo prevádzkovateľ vodíkovej distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, je aspoň z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré nesúvisia s distribúciou alebo distribúciou vodíka. Uvedenými pravidlami nevzniká povinnosť oddeliť vlastníctvo aktív distribučnej siete alebo vodíkovej distribučnej siete od vertikálne integrovaného podniku. Členské štáty môžu stanoviť, že prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí si môžu prenajať alebo formou lízingu získať aktíva vodíkovej siete od iných vlastníkov distribučných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí alebo prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí v rámci toho istého podniku. Takýto prenájom alebo lízing nesmie viesť ku krížovým dotáciám medzi rôznymi prevádzkovateľmi.

2.   Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete alebo prevádzkovateľ vodíkovej distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, je okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 nezávislý z hľadiska svojej organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré nesúvisia s distribúciou alebo distribúciou vodíka. Aby sa to mohlo dosiahnuť, uplatňujú sa tieto minimálne kritériá:

3.   Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete alebo prevádzkovateľ vodíkovej distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, členské štáty zabezpečia, aby činnosti prevádzkovateľa distribučnej siete alebo prevádzkovateľ vodíkovej distribučnej siete monitorovali regulačné orgány alebo iné príslušné subjekty, aby nemohol svoju vertikálnu integráciu využiť na narušenie hospodárskej súťaže. Vertikálne integrovaní prevádzkovatelia distribučných sietí alebo prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí musia pri svojej komunikácii a označovaní dbať najmä na to, aby nedošlo k zámene v súvislosti so samostatnou identitou dodávateľskej pobočky vertikálne integrovaného podniku.

4.   Členské štáty môžu rozhodnúť o neuplatňovaní odsekov 1, 2 a 3 na prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí sú súčasťou integrovaného plynárenského podniku poskytujúceho služby menej ako 100 000 pripojeným odberateľom. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete využíva výnimku v súlade s týmto odsekom k 4. augustu 2024, členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 1, 2 a 3 na prevádzkovateľa vodíkovej distribučnej siete v rámci toho istého podniku za predpokladu, že kombinovaný počet pripojených odberateľov prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa vodíkovej distribučnej siete zostane nižší ako 100 000.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 74 alebo ktorákoľvek iná zákonná povinnosť zverejňovať informácie, každý prevádzkovateľ distribučnej siete zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií získaných v priebehu vykonávania svojej obchodnej činnosti a zabráni tomu, aby boli informácie o jeho vlastných činnostiach, ktoré môžu byť z obchodného hľadiska výhodné, zverejnené diskriminačným spôsobom.

2.   Prevádzkovatelia distribučných sietí nesmú v súvislosti s predajom alebo nákupom zemného plynu realizovaným príbuznými podnikmi zneužívať citlivé obchodné informácie získané od tretích strán v súvislosti s poskytovaním alebo dojednávaním prístupu do siete.

1.   Členské štáty môžu stanoviť, aby regulačné orgány alebo iné príslušné orgány klasifikovali sieť, ktorá distribuuje zemný plyn v rámci geograficky obmedzeného územia priemyselných a obchodných zón alebo zón spoločných služieb a ktorá bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, nezásobuje odberateľov v domácnosti, ako uzavretú distribučnú sieť za predpokladu, že:

2.   Členské štáty môžu stanoviť, aby regulačné orgány vyňali prevádzkovateľa uzavretej distribučnej siete zemného plynu z povinnosti stanovenej v článku 31 ods. 1, aby tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím ich účinnosti schválené v súlade s článkom 78.

3.   Ak dôjde k vyňatiu podľa odseku 2 tohto článku, uplatňované tarify alebo metodiky ich výpočtu sa prehodnotia a schvaľujú v súlade s článkom 78 na žiadosť užívateľa uzavretej distribučnej siete zemného plynu.

4.   Príležitostné používanie malým počtom odberateľov v domácnosti, ktorých členovia sú v zamestnaneckom alebo podobnom vzťahu k vlastníkovi distribučnej siete, a ktoré sa nachádzajú v oblasti zásobovanej uzavretou distribučnou sieťou, nevylučuje vyňatie podľa odseku 2.

5.   Uzavreté distribučné siete sa na účely tejto smernice považujú za distribučné siete.

1.   Článok 46 ods. 1 nebráni činnosti kombinovaného prevádzkovateľa prepravnej siete, zásobníkov alebo zariadení LNG pre zemný plyn alebo distribučnej siete za predpokladu, že tento prevádzkovateľ dodržiava príslušné ustanovenia kapitoly IX.

2.   Článok 46 ods. 1 nebráni činnosti kombinovaného prevádzkovateľa vodíkových prepravných sietí, vodíkových terminálov, vodíkových zásobníkov alebo vodíkových distribučných sietí za predpokladu, že tento prevádzkovateľ dodržiava články 68 a 69.

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku nebránia činnosti kombinovaného prevádzkovateľa naprieč sieťami zemného plynu a vodíkovými sústavami s výhradou splnenia požiadaviek článku 69.

1.   Každý prevádzkovateľ vodíkovej siete, zásobníka vodíka alebo vodíkového terminálu je zodpovedný za:

2.   Prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí sa usilujú o zabezpečenie dostatočnej cezhraničnej kapacity na integrovanie európskej vodíkovej infraštruktúry, ktorá uspokojí všetky ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné požiadavky na kapacity uvedené v 10-ročnom pláne rozvoja siete uvedenom v článku 55 tejto smernice a v 10-ročnom pláne rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu uvedenom v článku 60 nariadenia (EÚ) 2024/1789 a zohľadní bezpečnosť z hľadiska dodávok vodíka. Po certifikácii týchto prevádzkovateľov podľa článku 71 tejto smernice a článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1789 môžu príslušné orgány členských štátov rozhodnúť, že poveria jedného alebo obmedzený počet prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí zodpovednosťou za zabezpečenie cezhraničnej kapacity.

3.   Regulačný orgán vo vhodných prípadoch pre riadenie siete a koncových používateľov, poverí prevádzkovateľov vodíkových sietí zodpovednosťou za zabezpečenie efektívneho riadenia kvality vodíka a stabilnej kvality vodíka v ich sieťach v súlade s uplatniteľnými normami kvality vodíka.

4.   Prevádzkovatelia vodíkových sietí sú zodpovední za vyvažovanie v rámci svojich sietí od 1. januára 2033 alebo od skoršieho dátumu, ak tak stanoví regulačný orgán. Pravidlá prijaté prevádzkovateľmi vodíkových sietí na vyvažovanie vodíkovej siete vrátane pravidiel účtovania poplatkov užívateľom ich sietí za odchýlku musia byť objektívne, transparentné a nediskriminačné.

1.   Členské štáty môžu stanoviť, že regulačné orgány majú povinnosť udeliť odchýlku od požiadaviek uvedených v jednom alebo viacerých z článkov 35, 46, 68, 69, 70 a 71 tejto smernice a článkov 7 a 65 nariadenia (EÚ) 2024/1789 pri vodíkových sieťach, ktoré k 4. augustu 2024 patrili k vertikálne integrovanému podniku.

2.   Platnosť každej odchýlky udelenej podľa odseku 1 uplynie, ak:

3.   Regulačný orgán každých sedem rokov odo dňa udelenia odchýlky podľa odseku 1 uverejní posúdenie vplyvu odchýlky na hospodársku súťaž, vodíkovú infraštruktúru a rozvoj a fungovanie trhu s vodíkom v Únii alebo členskom štáte.

4.   Regulačné orgány môžu požiadať prevádzkovateľov existujúcich vodíkových sietí, aby im poskytli všetky informácie potrebné na plnenie ich úloh.

1.   Členské štáty môžu stanoviť, že regulačné orgány udeľujú odchýlku od článkov 68 a 71 alebo od článku 46 pri vodíkových sieťach prepravujúcich vodík v rámci geograficky obmedzených priemyselných alebo obchodných zón. Počas trvania odchýlky musí takáto sieť spĺňať všetky tieto podmienky:

2.   Regulačný orgán prijme rozhodnutie o zrušení odchýlky podľa odseku 1, ak dospeje k záveru, že ďalšie uplatňovanie odchýlky by znamenalo riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo nepriaznivého vplyvu na účinné zavádzanie vodíkovej infraštruktúry alebo na rozvoj a fungovanie trhu s vodíkom v Únii alebo členskom štáte, alebo ak už viac nie je splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 1.

Regulačný orgán každých sedem rokov odo dňa udelenia odchýlky podľa odseku 1 uverejní posúdenie vplyvu odchýlky na hospodársku súťaž, vodíkovú infraštruktúru a rozvoj a fungovanie trhu s vodíkom v Únii alebo členskom štáte.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa žiadosti výrobcov vodíka o prístup, ako aj žiadosti priemyselných odberateľov o pripojenie oznamovali regulačnému orgánu, zverejňovali a vybavovali podľa článku 42. Pri zverejňovaní žiadostí o prístup sa zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.

1.   Pred uvedením do prevádzky každého vodíkového prepojenia medzi členskými štátmi a tretími krajinami uzavrie Únia v súlade s článkom 218 ZFEÚ medzinárodnú dohodu s dotknutými pripojenými tretími krajinami, v ktorej sa stanovia prevádzkové pravidlá dotknutého vodíkového prepojenia, ak je to potrebné na zabezpečenie súdržnosti a súladu s pravidlami uplatniteľnými na vodíkové siete stanovenými v tejto smernici a v nariadení (EÚ) 2024/1789. Medzinárodná dohoda sa nepovažuje za potrebnú, ak členský štát pripojený alebo zamýšľajúci pripojenie vodíkovým prepojením vyjedná a uzavrie medzivládnu dohodu s dotknutými pripojenými tretími krajinami v súlade s článkom 89 tejto smernice, v ktorej sa stanovia prevádzkové pravidlá dotknutého vodíkového prepojenia na zabezpečenie súdržnosti a súladu s pravidlami uplatniteľnými na vodíkové siete stanovenými v tejto smernici a v nariadení (EÚ) 2024/1789.

2.   Odsekom 1 tohto článku nie je dotknutý článok 85 a rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi.

3.   Odsekom 1 nie je dotknutá ani možnosť Únie a členských štátov začať v rámci svojich príslušných právomocí a v súlade s uplatniteľnými postupmi dialógy s pripojenými tretími krajinami vrátane nadviazania spolupráce v záležitostiach relevantných pre výrobu vodíka, ako sú sociálne a environmentálne záležitosti.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá zákonná povinnosť zverejňovať informácie, každý prevádzkovateľ vodíkovej siete, zásobníka vodíka alebo vodíkového terminálu a každý vlastník vodíkovej siete zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií získaných v priebehu vykonávania svojej činnosti a zabráni tomu, aby boli informácie o jeho vlastných činnostiach, ktoré môžu byť z obchodného hľadiska výhodné, zverejnené diskriminačným spôsobom. Konkrétne, ak je prevádzkovateľ vodíkovej siete, zásobníka vodíka alebo vodíkového terminálu alebo vlastník vodíkovej siete časťou vertikálne integrovaného podniku, neposkytuje žiadne citlivé obchodné informácie ostatným častiam vertikálne integrovaného podniku okrem prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí alebo prevádzkovateľov vodíkových sietí, pokiaľ to nie je potrebné na uskutočnenie obchodnej transakcie.

2.   Prevádzkovateľ vodíkovej siete, zásobníka vodíka alebo vodíkového terminálu nesmie v súvislosti s predajom alebo nákupom vodíka realizovaným príbuznými podnikmi zneužívať citlivé obchodné informácie získané od tretích strán v súvislosti s poskytovaním alebo dojednávaním prístupu do siete.

3.   Informácie potrebné na skutočnú hospodársku súťaž a účinné fungovanie trhu sa zverejnia. Uvedenou povinnosťou nie je dotknutá ochrana citlivých obchodných informácií.

1.   Všetci prevádzkovatelia prepravných sietí a prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí minimálne každé dva roky predkladajú príslušnému regulačnému orgánu 10-ročný plán rozvoja siete založený na súčasnej a plánovanej ponuke a dopyte, po tom, čo konzultovali s príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s odsekom 2 písm. f). Musí existovať jeden plán rozvoja siete pre zemný plyn za členský štát a jeden plán rozvoja siete pre vodík za členský štát alebo jeden spoločný plán pre zemný plyn a vodík za členský štát.

Členské štáty, ktoré povolia jeden spoločný plán, zabezpečia, aby bol takýto plán dostatočne transparentný na to, aby regulačný orgán mohol jasne určiť osobitné potreby odvetvia zemného plynu a osobitné potreby odvetvia vodíka, ktorými sa plán zaoberá. Pre každý nosič energie sa vykoná samostatné modelovanie so samostatnými kapitolami znázorňujúcimi mapy siete zemného plynu a mapy siete pre vodík.

Členské štáty, v ktorých sa vypracúvajú samostatné plány pre zemný plyn a vodík, zabezpečia, aby prevádzkovatelia prepravných sietí a prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí úzko spolupracovali v prípadoch, keď je potrebné prijať rozhodnutia na zabezpečenie efektívnosti siete v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 smernice (EÚ) 2023/1791, naprieč nosičmi energie, ako je napríklad zmena účelu.

Prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí úzko spolupracujú s prevádzkovateľmi prenosových sústav elektriny a prípadne s prevádzkovateľmi distribučných sústav elektriny s cieľom koordinovať spoločné požiadavky na infraštruktúru, ako je umiestnenie elektrolyzérov a príslušnú prenosovú infraštruktúru, a v čo najväčšej miere zohľadňujú ich názory.

Členské štáty sa usilujú zabezpečiť koordinované plánovacie kroky príslušných 10-ročných plánov rozvoja siete pre zemný plyn, vodík a elektrinu.

Prevádzkovatelia infraštruktúry vrátane prevádzkovateľov terminálov LNG, prevádzkovateľov zásobníkov zemného plynu, prevádzkovateľov distribučných sietí, prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí, prevádzkovateľov vodíkových terminálov, prevádzkovateľov zásobníkov vodíka, prevádzkovateľov infraštruktúry diaľkového vykurovania a prevádzkovateľov elektriny sú povinní prevádzkovateľom prepravných sietí a prevádzkovateľom vodíkových prepravných sietí poskytovať a vymieňať si s nimi všetky relevantné informácie týkajúce sa 10-ročných plánov rozvoja siete. 10-ročný plán rozvoja siete pre zemný plyn obsahuje efektívne opatrenia na zaručenie primeranosti siete zemného plynu a bezpečnosti dodávok, predovšetkým súlad s normami infraštruktúry stanovenými v nariadení (EÚ) 2017/1938. 10-ročné plány rozvoja siete sa uverejnia a sprístupnia na webovom sídle spolu s výsledkami konzultácií so zainteresovanými stranami. Uvedené webové sídlo sa pravidelne aktualizuje, aby sa zabezpečilo, že všetky príslušné zainteresované strany sú informované o načasovaní, spôsobe a rozsahu konzultácie.

2.   10-ročné plány rozvoja siete uvedené v odseku 1 predovšetkým:

Spoločné scenáre uvedené v prvom pododseku písm. f) vychádzajú z primeraných predpokladov v súvislosti s vývojom výroby, dodávok a spotreby, najmä potrieb ťažko dekarbonizovateľných odvetví, pričom sa zohľadňuje potenciál znižovania emisií skleníkových plynov a energetická a nákladová efektívnosť vo vzťahu k iným možnostiam, a zohľadňujú sa v nich riešenia na strane dopytu, ktoré si nevyžadujú nové investície do infraštruktúry. Zohľadňujú sa v nich aj cezhraničné výmeny, a to aj s tretími krajinami, a úloha zásobníkov vodíka a integrácia vodíkových terminálov. Prevádzkovatelia infraštruktúry vedú rozsiahly konzultačný proces o takýchto scenároch otvorený pre príslušné zainteresované strany vrátane prevádzkovateľov distribučných sietí zemného plynu a elektriny, prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí, združení pôsobiacich na trhoch s elektrinou, so zemným plynom a s vodíkom, zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti vykurovania a chladenia, dodávateľských a výrobných podnikov, nezávislých agregátorov, regulátorov odberu, organizácií zapojených do riešení energetickej efektívnosti, združení spotrebiteľov energie a zástupcov občianskej spoločnosti. Konzultácie sa uskutočnia v počiatočnom štádiu pred vypracovaním 10-ročného plánu rozvoja siete, a to otvoreným, inkluzívnym a transparentným spôsobom. Všetky dokumenty poskytnuté prevádzkovateľmi infraštruktúry na uľahčenie konzultácií, ako aj výsledok konzultácie so zainteresovanými stranami, sa zverejnia. Relevantné webové sídlo sa aktualizuje včas, keď sú uvedené dokumenty k dispozícii, aby boli príslušné zainteresované strany dostatočne informované na to, aby sa mohli účinne zúčastniť na konzultácii.

Spoločné scenáre uvedené v prvom pododseku písm. f) tohto odseku sú v súlade so scenármi pre celú Úniu stanovenými v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2022/869 a s integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a jeho aktualizáciami v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999 a podporujú dosahovanie cieľa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Takéto spoločné scenáre schvaľuje príslušný vnútroštátny orgán. Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy zriadená podľa článku 10a nariadenia (ES) č. 401/2009 môže z vlastnej iniciatívy poskytnúť stanovisko k zlučiteľnosti spoločných scenárov s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a s jej cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Uvedené stanovisko musí príslušný vnútroštátny orgán zohľadniť.

3.   Pri príprave 10-ročných plánov rozvoja siete prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete v plnej miere zohľadnia potenciál alternatív rozšírenia siete, napríklad využívanie riadenia odberu, ako aj očakávanú spotrebu na základe uplatnenia zásady prvoradosti energetickej efektívnosti v súlade s článkom 27 smernice (EÚ) 2023/1791, obchodovanie s inými krajinami a plány rozvoja siete pre celú Úniu. Vzhľadom na integráciu energetického systému prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete posúdia, ako podľa možnosti riešiť potrebu naprieč sústavami v oblasti elektriny a prípadne tepla a sieťami zemného plynu a vodíkovými sústavami vrátane informácií o optimálnom umiestnení a veľkosti zariadení na uskladňovanie energie a premeny energie na plyn, ako aj o spoločnom umiestnení výroby a spotreby vodíka. Prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete zahrnie informácie o polohe koncových používateľov v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach s cieľom zamerať sa na využívanie obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka v týchto odvetviach.

4.   Regulačný orgán otvorene a transparentne konzultuje 10-ročný plán rozvoja siete so všetkými súčasnými alebo potenciálnymi užívateľmi siete. Od osôb alebo podnikov, ktoré tvrdia, že sú potenciálni užívatelia siete, sa môže vyžadovať, aby toto tvrdenie zdôvodnili. Regulačný orgán uverejní výsledky konzultačného postupu vrátane možných investičných potrieb, vyradenia aktív z prevádzky a riešení na strane dopytu, ktoré si nevyžadujú nové investície do infraštruktúry.

5.   Regulačný orgán preskúma, či je 10-ročný plán rozvoja siete v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku, či sa vzťahuje na všetky investičné potreby, ktoré sa identifikovali počas konzultačného postupu, a prípadne, či je v súlade s aktuálnou simuláciou scenárov prerušenia pre celú Úniu, ktorú vykonala Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO pre plyn) podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 2017/1938, s regionálnym a vnútroštátnym posúdením rizík podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 2017/1938 a s nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja sústavy pre celú Úniu (ďalej len „plány rozvoja sústavy pre celú Úniu“) uvedenými v článku 30 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2019/943 a s článkami 32 a 60 nariadenia (EÚ) 2024/1789. V prípade akýchkoľvek pochybností o súlade s plánmi rozvoja sústavy pre celú Úniu regulačný orgán konzultuje s agentúrou ACER. Regulačný orgán môže vyžadovať od prevádzkovateľa prepravnej siete, aby svoj 10-ročný plán rozvoja siete zmenil.

Príslušné vnútroštátne orgány preskúmajú súlad 10-ročného plánu rozvoja siete s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119, s národným energetickým a klimatickým plánom a jeho aktualizáciami a s integrovanými národnými energetickými a klimatickými správami predkladanými v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999 a v prípade nesúladu môžu regulačnému orgánu poskytnúť odôvodnené stanovisko, v ktorom uvedú nesúlad a ktoré sa má náležite zohľadniť.

6.   Regulačný orgán monitoruje a hodnotí vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja siete.

7.   Ak nezávislý prevádzkovateľ siete alebo nezávislý prevádzkovateľ prepravnej siete alebo integrovaný prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete alebo nezávislý prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete nezrealizuje z iných dôvodov ako zo závažných dôvodov, ktoré sa vymykajú jeho kontrole, investíciu, ktorá sa podľa 10-ročného plánu rozvoja siete mala zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch, členské štáty s cieľom zabezpečiť realizáciu danej investície zabezpečia, aby sa v prípade, že táto investícia je na základe najnovšieho 10-ročného plánu rozvoja siete stále relevantná, regulačnému orgánu uložila povinnosť prijať aspoň jedno z týchto opatrení:

Ak regulačný orgán využil svoje právomoci podľa prvého pododseku písm. b), môže od prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete požadovať, aby súhlasil s jedným alebo viacerými z týchto opatrení:

Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete poskytne investorom všetky informácie potrebné na realizáciu investície, pripojí nové aktíva do prepravnej siete alebo vodíkovej prepravnej siete a celkovo vyvinie najlepšie úsilie s cieľom uľahčiť realizáciu investičného projektu.

Príslušné finančné dojednania podliehajú schváleniu regulačným orgánom.

8.   Ak regulačný orgán využil svoje právomoci podľa odseku 7, na náklady na danú investíciu sa vzťahujú príslušné tarify za prístup do sietí stanovené alebo schválené regulačným orgánom.

1.   Prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí každé štyri roky predkladajú regulačnému orgánu plán, v ktorom prezentujú infraštruktúru vodíkovej siete, ktorú plánujú rozvíjať. Plán sa vypracuje v úzkej spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sietí pre zemný plyn a elektrinu, prípadne aj s prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia, pričom sa zabezpečí účinná integrácia energetického systému a v čo najväčšej miere sa zohľadnia ich názory. Členské štáty môžu prevádzkovateľom vodíkových distribučných sietí v súlade s týmto článkom a prevádzkovateľom distribučných sietí v súlade s článkom 57, ktorí pôsobia v tom istom regióne, povoliť, aby vypracovali spoločný plán.

Členské štáty, ktoré povolia jeden spoločný plán, zabezpečia, aby bol tento plán dostatočne transparentný s cieľom jasne určiť osobitné potreby odvetvia zemného plynu a osobitné potreby odvetvia vodíka, ktorými sa plán zaoberá. Pre každý nosič energie sa vykoná samostatné modelovanie so samostatnými kapitolami znázorňujúcimi mapy siete zemného plynu a mapy siete pre vodík.

Členské štáty, v ktorých sa vypracúvajú samostatné plány pre zemný plyn a vodík, zabezpečia, aby prevádzkovatelia distribučných sietí a prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí úzko spolupracovali v prípadoch, keď je potrebné prijať rozhodnutia potrebné na zabezpečenie efektívnosti siete naprieč nosičmi energie, ako je napríklad zmena účelu.

2.   Plán rozvoja vodíkovej distribučnej siete predovšetkým:

3.   Prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí si všetky relevantné informácie potrebné na zostavenie plánu vymieňajú s ostatnými prevádzkovateľmi vodíkových sietí vrátane prevádzkovateľov vodíkových sietí v susedných členských štátoch, ak existuje priame pripojenie.

4.   Regulačný orgán posúdi, či je plán rozvoja vodíkových distribučných sietí v súlade s odsekom 1 tohto článku. Regulačný orgán plán preskúma a môže požiadať o jeho zmeny v súlade s posúdením. Pri tomto preskúmaní zohľadní celkovú energeticko-ekonomickú nevyhnutnosť vodíkovej siete, ako aj rámec spoločného scenára zostavený podľa článku 55 ods. 2 písm. f). Pokiaľ ide o plány predložené v súvislosti s vodíkovými sieťami, na ktoré sa vzťahuje odchýlka podľa článku 51 alebo 52, regulačný orgán nemusí plán preskúmať ani vypracovať odporúčania zmien.

5.   Regulačný orgán preskúmanie plánu rozvoja vodíkových distribučných sietí zohľadní pri schvaľovaní účelových poplatkov v zmysle článku 5 nariadenia (EÚ) 2024/1789.

6.   Do 31. decembra 2032 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci regulačného orgánu vykonávať dohľad nad pravidlami prístupu do siete, môžu členské štáty poveriť iný príslušný orgán, aby plán rozvoja vodíkových distribučných sietí preskúmal a vypracoval odporúčania týkajúce sa zmien plánu, ktoré má uskutočniť prevádzkovateľ vodíkovej distribučnej siete s cieľom zabezpečiť súlad s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi a ich aktualizáciami.

7.   Odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať na prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí požiadavky stanovené v článku 55 od 4. augusta 2024.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia distribučných sietí vypracovali plány vyraďovania sietí z prevádzky, ak sa očakáva zníženie dopytu po zemnom plyne, ktoré si vyžaduje vyradenie distribučných sietí zemného plynu alebo ich častí z prevádzky. Takéto plány sa vypracujú v úzkej spolupráci s prevádzkovateľmi vodíkových distribučných sietí, prevádzkovateľmi distribučných sietí pre elektrinu a prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia, čím sa zabezpečí účinná integrácia energetického systému a zohľadní sa znížené využívanie zemného plynu na vykurovanie a chladenie budov, ak sú k dispozícii energeticky a nákladovo efektívnejšie alternatívy. Ak sa má zmeniť účel častí infraštruktúry zemného plynu, môžu členské štáty prevádzkovateľom distribučných sietí v súlade s týmto článkom a prevádzkovateľom vodíkových distribučných sietí v súlade s článkom 56, ktorí pôsobia v tom istom regióne, povoliť, aby vypracovali spoločný plán. Členské štáty, ktoré povolia jeden spoločný plán, zabezpečia, aby bol plán dostatočne transparentný s cieľom jasne určiť osobitné potreby odvetvia zemného plynu a osobitné potreby odvetvia vodíka, ktorými sa plán zaoberá. V príslušných prípadoch sa pre každý nosič energie vykoná samostatné modelovanie so samostatnými kapitolami znázorňujúcimi mapy siete zemného plynu a mapy siete pre vodík.

Členské štáty, v ktorých sa vypracúvajú samostatné plány pre zemný plyn a vodík, zabezpečia, aby prevádzkovatelia distribučných sietí a prevádzkovatelia vodíkových distribučných sietí úzko spolupracovali v prípadoch, keď je potrebné prijať rozhodnutia na zabezpečenie efektívnosti siete naprieč nosičmi energie, ako je napríklad zmena účelu.

2.   Plány vyraďovania distribučných sietí z prevádzky musia byť v súlade aspoň s týmito zásadami:

3.   Relevantné vnútroštátne orgány posúdia, či sú plány vyraďovania distribučnej siete z prevádzky v súlade so zásadami stanovenými v odseku 2. Schvália alebo zamietnu plán vyraďovania distribučnej siete z prevádzky a môžu požadovať jeho zmeny.

4.   Vypracovanie plánov vyraďovania distribučnej siete z prevádzky uľahčuje ochranu koncových odberateľov v súlade s článkom 13 a zohľadňuje ich práva podľa článku 38 ods. 6.

5.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať povinnosti stanovené v odsekoch 1 až 4 na prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí zásobujú menej ako 45 000 pripojených odberateľov do 4. augusta 2024. Ak sú prevádzkovatelia distribučných sietí oslobodení od povinnosti predložiť plán vyraďovania distribučnej siete z prevádzky, informujú regulačný orgán o vyraďovaní distribučných sietí alebo ich častí z prevádzky.

6.   Ak si časti distribučnej siete zemného plynu môžu vyžadovať vyradenie z prevádzky pred koncom ich pôvodne plánovaného životného cyklu, regulačný orgán vypracuje usmernenia pre štrukturálny prístup k odpisovaniu takýchto aktív a stanovovaniu taríf v súlade s článkom 78 ods. 7. Pri vypracúvaní takýchto usmernení regulačné orgány konzultujú s príslušnými zainteresovanými stranami, najmä s prevádzkovateľmi distribučných sietí a spotrebiteľskými subjektmi.

1.   Členské štáty stanovia podporný regulačný rámec pre zariadenia na výrobu biometánu týkajúci sa poplatkov za pripojenie a nákladov vyplývajúcich z ich pripojenia do prepravných alebo distribučných sietí. Takýto regulačný rámec zabezpečí, aby:

2.   Regulačné orgány môžu pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík, ktoré majú používať prevádzkovatelia prepravných sietí a prevádzkovatelia distribučných sietí, zohľadniť náklady a investície, ktoré títo prevádzkovatelia sietí vynaložili na plnenie svojich povinností a ktoré nie sú priamo uhradené z nákladov na pripojenie a poplatkov za pripojenie, pokiaľ takéto náklady zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného regulovaného prevádzkovateľa.

1.   Ak členské štáty uplatňujú systém regulovaného prístupu tretích strán do vodíkových prepravných sietí podľa článku 35 ods. 1 a ak projekt vodíkového prepojenia nie je projektom spoločného záujmu, ako sa uvádza v kapitole II a v prílohe I bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (49), prevádzkovatelia susediacich a dotknutých vodíkových prepravných sietí znášajú náklady na projekt a môžu ich zahrnúť do svojich príslušných tarifných systémov pod podmienkou schválenia regulačným orgánom. Ak prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí zistia významný rozdiel medzi prínosmi a nákladmi, môžu zostaviť projektový plán vrátane žiadosti o cezhraničné rozdelenie nákladov a predložiť ho spoločne dotknutým regulačným orgánom na spoločné schválenie.

2.   Ak prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí predložia projektový plán uvedený v odseku 1, k uvedenému projektovému plánu a žiadosti o cezhraničné rozdelenie nákladov musí byť priložená projektová analýza nákladov a prínosov, v ktorej sa zohľadnili výhody presahujúce hranice dotknutého členského štátu, ako aj podnikateľský plán, v ktorom sa posúdila finančná životaschopnosť projektu a ktorý obsahuje finančné riešenie a špecifikuje, či sa zapojení prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí zhodujú na odôvodnenom návrhu cezhraničného rozdelenia nákladov.

Dotknuté regulačné orgány po konzultáciách s prevádzkovateľmi vodíkových prepravných sietí prijmú spoločné rozhodnutie o rozdelení investičných nákladov, ktoré má pri projekte znášať každý prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete.

3.   Od 1. januára 2033 všetci dotknutí prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí rokujú o systéme finančnej kompenzácie s cieľom zabezpečiť financovanie cezhraničnej vodíkovej infraštruktúry v prípade, že sa neúčtujú žiadne tarify za prístup do vodíkových prepravných sietí v prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi podľa článku 7 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1789. Pri zostavovaní uvedeného systému vedú prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí rozsiahle konzultácie so všetkým relevantnými účastníkmi trhu.

4.   Dotknutí prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí sa na systéme finančnej kompenzácie dohodnú do 31. decembra 2035 a predložia ho dotknutým regulačným orgánom na spoločné schválenie. Ak sa v danej lehote nepodarí dohodu dosiahnuť, dotknuté regulačné orgány rozhodnú spoločne do dvoch rokov. Ak sa dotknutým regulačným orgánom nepodarí do dvoch rokov dospieť k spoločnej dohode, agentúra ACER prijme rozhodnutie v súlade s postupom podľa článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942.

5.   Systém finančnej kompenzácie sa vykonáva v súlade s článkom 78 ods. 1 písm. c).

6.   Pri prechode na systém finančnej kompenzácie nemá zavedený mechanizmus finančnej kompenzácie vplyv na existujúce zmluvy o kapacite.

7.   Ďalšie podrobnosti potrebné na vykonávanie postupu stanoveného v tomto článku vrátane požadovaných postupov a časových rámcov, postupov na preskúmanie a v prípade potreby zmeny systému finančnej kompenzácie s cieľom umožniť zohľadnenie vývoja taríf a rozvoja vodíkových sietí sa stanovia v sieťovom predpise stanovenom podľa článku 72 nariadenia (EÚ) 2024/1789.

1.   Každý členský štát určí na vnútroštátnej úrovni jeden regulačný orgán.

2.   Odsekom 1 tohto článku nie je dotknuté určovanie iných regulačných orgánov na regionálnej úrovni v rámci členských štátov za predpokladu, že v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/942 existuje jeden vysoký predstaviteľ na účely zastupovania a kontaktné účely na úrovni Únie v rámci rady regulačných orgánov agentúry ACER.

3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku môže členský štát určiť regulačné orgány pre malé siete v geograficky samostatných regiónoch, ktoré mali v roku 2008 nižšiu spotrebu ako 3 % celkovej spotreby členského štátu, ktorého sú súčasťou. Uvedenou odchýlkou nie je dotknuté vymenovanie jedného vysokého predstaviteľa v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/942 na účely zastupovania a kontaktné účely na úrovni Únie v rámci rady regulačných orgánov agentúry ACER.

4.   Členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby regulačný orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a súvisiacich právnych aktov:

5.   S cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä, aby:

So zreteľom na prvý pododsek písm. d) členské štáty zabezpečia pre predstavenstvo alebo vrcholový manažment vhodný rotačný systém. Členovia predstavenstva alebo, ak predstavenstvo neexistuje, členovia vrcholového manažmentu môžu byť odvolaní počas svojho funkčného obdobia len v tom prípade, ak už nespĺňajú podmienky stanovené v tomto článku alebo ak boli uznaní vinnými z priestupku podľa vnútroštátneho práva.

Členské štáty môžu stanoviť ex post kontrolu ročnej účtovnej závierky regulačného orgánu nezávislým audítorom.

6.   Komisia do 5. júla 2026 a potom každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako vnútroštátne orgány dodržiavajú zásadu nezávislosti stanovenú v tomto článku. Komisia takéto správy zverejní.

1.   Regulačný orgán má tieto povinnosti:

2.   Ak tak členský štát stanovil, monitorovacie povinnosti podľa odseku 1 môžu vykonávať aj iné orgány ako regulačný orgán. Informácie zistené v rámci tohto monitorovania sa v takomto prípade čo najskôr poskytnú regulačnému orgánu.

Regulačný orgán sa bez toho, aby boli dotknuté ich vlastné osobitné právomoci, pri plnení povinností uvedených v odseku 1 podľa potreby radí s prevádzkovateľmi prepravných sietí zemného plynu a prevádzkovateľmi vodíkových sietí a prípadne aj úzko spolupracuje s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom si zachováva nezávislosť a dodržiava zásady lepšej regulácie.

Žiadnym schválením zo strany regulačného orgánu alebo agentúry ACER podľa tejto smernice nie je dotknutý oprávnený výkon právomocí regulačného orgánu podľa tohto článku v budúcnosti, ani žiadne sankcie uložené inými príslušnými orgánmi alebo Komisiou.

3.   Ak bol podľa článku 61 alebo 68 určený nezávislý prevádzkovateľ siete alebo nezávislý prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete, regulačný orgán okrem plnenia povinností, ktoré mu boli zverené podľa odseku 1 tohto článku:

4.   Členské štáty zabezpečia, aby regulačné orgány mali právomoci, ktoré im umožnia plniť povinnosti uvedené v odsekoch 1, 3 a 6 efektívne a rýchlo. Na tento účel má regulačný orgán minimálne tieto právomoci:

5.   Regulačný orgán so sídlom v členskom štáte, v ktorom má sídlo sieť ENTSO pre plyn, sieť ENNOH alebo subjekt PDS EÚ, má právomoc uložiť subjektom, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce z tejto smernice, nariadenia (EÚ) 2024/1789 alebo relevantných právne záväzných rozhodnutí regulačného orgánu alebo agentúry ACER, účinné, primerané a odrádzajúce sankcie alebo navrhovať príslušnému súdu, aby uložil takéto sankcie.

6.   V prípade, že bol nezávislý prevádzkovateľ prepravnej siete alebo integrovaný prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete určený v súlade s kapitolou IX oddielom 3, regulačnému orgánu sa okrem povinností a právomocí, ktoré mu boli uložené podľa odsekov 1 a 4 tohto článku, zveria minimálne tieto povinnosti a právomoci:

7.   Regulačné orgány sú zodpovedné minimálne za stanovenie alebo schválenie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok, a to v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako nadobudnú účinnosť, pre:

8.   Metodiky alebo podmienky uvedené v odseku 7 sa uverejňujú.

9.   Regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík a vyvažovacích služieb uvedených v odseku 7 zabezpečujú, aby sa prevádzkovateľom prepravných a distribučných sietí a, bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie členských štátov podľa článku 35 ods. 4, prevádzkovateľom vodíkových sietí poskytovali vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností.

10.   Regulačné orgány monitorujú riadenie preťaženia vnútroštátnych prepravných sietí a vodíkových prepravných sietí vrátane prepojení a vodíkových prepojení, ako aj vykonávanie pravidiel riadenia preťaženia. Prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí alebo operátori trhu predložia na tento účel regulačným orgánom svoje pravidlá riadenia preťaženia vrátane pravidiel prideľovania kapacity. Regulačné orgány môžu požadovať zmeny týchto pravidiel.

1.   Regulačné orgány majú právomoc v prípade potreby od prevádzkovateľov prepravných sietí zemného plynu, zásobníkov zemného plynu, zariadení LNG, prevádzkovateľov distribučných sietí, prevádzkovateľov zásobníkov a terminálov vodíka a prevádzkovateľov vodíkových sietí vyžadovať, aby upravili podmienky vrátane taríf a metodík uvedených v tomto článku s cieľom zabezpečiť ich primeranosť a uplatňovanie nediskriminačným spôsobom. V prípade, že je režim prístupu do zásobníkov zemného plynu stanovený podľa článku 33 ods. 3, ich úloha nezahŕňa úpravy taríf. V prípade, že sa režim prístupu do vodíkových sietí, vodíkových zariadení alebo zásobníkov vodíka zakladá na dohodnutom prístupe tretích strán v súlade s článkom 35 ods. 4, článkom 36 ods. 1 alebo článkom 37 ods. 2, z tejto úlohy je vyňatá úprava taríf. Regulačné orgány majú v prípade oneskorenia pri stanovovaní prepravných a distribučných taríf pri zemnom plyne a v prípade potreby taríf vo vodíkových sieťach právomoc stanoviť alebo schváliť predbežné prepravné a distribučné tarify alebo metodiky a tarify alebo metodiky vo vodíkových sieťach a rozhodnúť o vhodných kompenzačných opatreniach, ak sa konečné tarify alebo metodiky líšia od týchto predbežných taríf alebo metodík.

2.   Každá strana, ktorá podá sťažnosť na prevádzkovateľa prepravnej siete zemného plynu, zásobníka zemného plynu, zariadenia LNG alebo distribučnej siete alebo prevádzkovateľa vodíkovej siete, zásobníka alebo terminálu vodíka v súvislosti s povinnosťami daného prevádzkovateľa vyplývajúcimi z tejto smernice, sa môže s touto sťažnosťou obrátiť na regulačný orgán, ktorý koná ako orgán na urovnanie sporu a vydá rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak regulačný orgán požiada o ďalšie informácie. Uvedená predĺžená lehota sa môže ďalej predĺžiť so súhlasom sťažovateľa. Rozhodnutie regulačného orgánu je záväzné, pokiaľ sa nezruší v odvolacom konaní.

3.   Každá strana, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o metodikách prijaté podľa tohto článku a ktorá má v tejto súvislosti právo sa sťažovať, alebo v prípade, že má regulačný orgán povinnosť konzultovať navrhnuté tarify alebo metodiky, môže do dvoch mesiacov, alebo v kratšej lehote, ak tak stanovia členské štáty, od uverejnenia rozhodnutia alebo jeho návrhu podať sťažnosť a požiadať o preskúmanie. Takáto sťažnosť nemá odkladný účinok.

4.   Členské štáty vytvoria vhodné a efektívne mechanizmy na reguláciu, kontrolu a transparentnosť, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu dominantného postavenia, najmä v neprospech spotrebiteľov, a predátorskému správaniu. V uvedených mechanizmoch sa zohľadnia ustanovenia ZFEÚ, najmä jej článok 102.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že sa nedodržali pravidlá o zachovávaní dôvernosti uložené touto smernicou, prijali v súlade s vnútroštátnym právom proti zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám vhodné opatrenia vrátane správnych alebo trestných konaní.

6.   Sťažnosťami uvedenými v odsekoch 2 a 3 nie je dotknuté vykonávanie práv na odvolanie podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

7.   Rozhodnutia, ktoré prijíma regulačný orgán, sú plne odôvodnené a opodstatnené, umožňujú súdne preskúmanie. Rozhodnutia sú verejnosti prístupné, pričom však zachovávajú dôverný charakter citlivých obchodných informácií.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali vhodné mechanizmy, v rámci ktorých má strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu právo podať odvolanie na orgán nezávislý od zúčastnených strán a od akejkoľvek vlády.

1.   Regulačné orgány úzko spolupracujú a navzájom sa konzultujú, a to najmä s agentúrou ACER, a navzájom si, ako aj agentúre ACER, poskytujú informácie potrebné na plnenie svojich úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Prijímajúci orgán zabezpečuje rovnakú úroveň dôvernosti vymenených informácií, aká sa požaduje od poskytujúceho orgánu.

2.   Regulačné orgány spolupracujú aspoň na regionálnej úrovni s cieľom:

3.   Regulačné orgány majú právo uzatvárať medzi sebou dohody o spolupráci s cieľom podporiť regulačnú spoluprácu.

4.   Činnosti uvedené v odseku 2 sa vykonávajú podľa potreby v konzultácii s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a bez toho, aby boli dotknuté ich konkrétne právomoci.

5.   Komisia je v súlade s článkom 90 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tejto smernice s cieľom stanoviť usmernenia k rozsahu povinností regulačných orgánov pri vzájomnej spolupráci a spolupráci s agentúrou ACER.

6.   Regulačné orgány alebo prípadne iné príslušné orgány môžu konzultovať a spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín vrátane zmluvných strán Energetického spoločenstva v súvislosti s prevádzkou infraštruktúry pre zemný plyn a vodík do tretích krajín a z nich s cieľom zabezpečiť, pokiaľ ide o dotknutú infraštruktúru, aby sa táto smernica uplatňovala na území členského štátu a jeho pobrežného mora jednotne.

1.   Každý regulačný orgán a Komisia môžu požiadať agentúru ACER o stanovisko k súladu rozhodnutia prijatého regulačným orgánom so sieťovými predpismi a s usmerneniami prijatými podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) 2024/1789.

2.   Agentúra ACER poskytuje svoje stanovisko regulačnému orgánu, ktorý oň požiadal, alebo Komisii a regulačnému orgánu, ktorý prijal dané rozhodnutie, do troch mesiacov od dátumu doručenia žiadosti.

3.   Ak regulačný orgán, ktorý prijal rozhodnutie, nevyhovie stanovisku agentúry ACER do štyroch mesiacov odo dňa doručenia tohto stanoviska, agentúra ACER o tom informuje Komisiu.

4.   Každý regulačný orgán môže informovať Komisiu, ak usúdi, že rozhodnutie, ktoré sa týka cezhraničného obchodu, prijaté iným regulačným orgánom, nie je v súlade so sieťovými predpismi a s usmerneniami prijatými podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) 2024/1789 a to do dvoch mesiacov odo dňa prijatia daného rozhodnutia.

5.   Ak Komisia do dvoch mesiacov odvtedy, ako ju informovala agentúra ACER podľa odseku 3 alebo regulačný orgán podľa odseku 4, alebo z vlastného podnetu do troch mesiacov odo dňa prijatia rozhodnutia, zistí, že toto rozhodnutie regulačného orgánu vyvoláva závažné pochybnosti, pokiaľ ide o jeho súlad so sieťovými predpismi a s usmerneniami prijatými podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) 2024/1789, môže rozhodnúť o podrobnejšom preskúmaní veci. V takomto prípade vyzve regulačný orgán a strany konania pred regulačným orgánom, aby predložili svoje pripomienky.

6.   Ak Komisia prijme rozhodnutie podrobnejšie vec preskúmať v súlade s odsekom 5, do štyroch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto rozhodnutia vydá konečné rozhodnutie:

7.   Ak Komisia neprijme rozhodnutie o podrobnejšom preskúmaní veci alebo konečné rozhodnutie v lehotách stanovených v odsekoch 5 a 6, považuje sa to za nevznesenie námietok voči rozhodnutiu regulačného orgánu.

8.   Regulačný orgán vyhovie rozhodnutiu Komisie o stiahnutí svojho rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov a informuje o tom Komisiu.

9.   Komisia je v súlade s článkom 90 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tejto smernice, a to stanovením usmernení s podrobným postupom pre uplatňovanie tohto článku.

1.   Členské štáty od dodávateľských podnikov vyžadujú, aby počas minimálne piatich rokov uchovávali k dispozícii pre vnútroštátne orgány vrátane regulačného orgánu a národných orgánov pre ochranu hospodárskej súťaže a Komisiu na účely plnenia ich úloh príslušné údaje o všetkých transakciách týkajúcich sa zmlúv o dodávke zemného plynu a vodíka a derivátov na zemný plyn a vodík s veľkoobchodnými odberateľmi a prevádzkovateľmi prepravných sietí, prevádzkovateľmi zásobníkov zemného plynu a zariadení LNG, ako aj prevádzkovateľmi vodíkových sietí, zásobníkov a terminálov.

2.   Uvedené údaje obsahujú podrobné informácie o takých charakteristikách príslušných transakcií, ako je dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvádzajú aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke zemného plynu a vodíka a derivátoch na zemný plyn a vodík.

3.   Pod podmienkou, že sa nezverejnia citlivé obchodné informácie o jednotlivých účastníkoch trhu alebo transakciách, môže regulačný orgán rozhodnúť, že časti týchto informácií poskytne k dispozícii účastníkom trhu. Tento odsek sa nevzťahuje na informácie o finančných nástrojoch, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 90 na doplnenie tejto smernice, a to stanovením usmernení, v ktorých sa vymedzia metódy a opatrenia týkajúce sa vedenia záznamov, ako aj forma a obsah údajov, ktoré sa majú uchovávať.

5.   Pokiaľ ide o transakcie s derivátmi na zemný plyn a vodík medzi dodávateľskými podnikmi a veľkoobchodnými odberateľmi a prevádzkovateľmi prepravnej siete zemného plynu, prevádzkovateľmi zásobníkov zemného plynu a zariadení LNG, ako aj prevádzkovateľmi vodíkových sietí, zásobníkov a terminálov, tento článok sa uplatňuje až po tom, ako Komisia prijme usmernenia uvedené v odseku 4.

6.   Z tohto článku nevyplývajú pre subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ, vo vzťahu k orgánom uvedeným v odseku 1 tohto článku žiadne ďalšie povinnosti.

7.   Ak orgány uvedené v odseku 1 tohto článku potrebujú prístup k údajom, ktoré uchovávajú subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ, požadované údaje im poskytnú orgány zodpovedné podľa uvedenej smernice.

1.   Opatrenia, ktoré môžu členské štáty podľa tejto smernice prijať, aby zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, musia byť v súlade so ZFEÚ, najmä jej článkom 36, a s ďalším právom Únie.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Uvedené opatrenia môžu nadobudnúť účinnosť až po tom, ako sa oznámia Komisii a tá ich schváli.

3.   Komisia koná na základe oznámenia uvedeného v odseku 2 do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia. Uvedená lehota začne plynúť dňom nasledujúcim po doručení všetkých informácií. Ak Komisia v uvedenej dvojmesačnej lehote nekoná, považuje sa to za nevznesenie námietok voči oznámeným opatreniam.

1.   Členské štáty, ktoré nie sú priamo pripojené na prepojenú sieť iného členského štátu sa môžu odchýliť od článku 3, 8, 34 alebo 60 alebo článku 31 ods. 1. Platnosť každej takejto odchýlky sa končí v momente, keď sa skompletizuje prvé prepojenie s členským štátom. Každá takáto odchýlka sa oznamuje Komisii.

2.   Členské štáty môžu požiadať Komisiu o odchýlky od uplatňovania článku 3, 8, 60 alebo 31 v prípade najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 ZFEÚ alebo v prípade iných geograficky izolovaných oblastí. Platnosť každej takejto odchýlky sa končí v momente, keď sa skompletizuje prvé spojenie regiónu alebo oblasti s členským štátom prostredníctvom prepojenej siete.

3.   Luxembursko sa môže odchýliť od článku 60. Každá takáto odchýlka sa oznamuje Komisii.

4.   Komisia informuje členské štáty o žiadostiach o odchýlky podľa odseku 2 pred tým, ako prijme rozhodnutie, pričom zohľadňuje opodstatnené žiadosti o dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.   Odchýlky, ktoré Komisia udelí podľa odseku 2, sú časovo obmedzené a vzťahujú sa na ne podmienky, ktorých účelom je zintenzívniť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, ako aj jeho integráciu, a zabezpečiť, aby odchýlky neprekážali prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov alebo uplatňovaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.

6.   Platnosť odchýlok udelených podľa smernice 2009/73/ES bez dátumu skončenia platnosti alebo bez stanoveného obdobia uplatňovania uplynie 31. decembra 2025. Členské štáty, ktoré k 4. augustu 2024 takéto odchýlky stále uplatňujú, sa môžu rozhodnúť uplatňovať novú odchýlku podľa odseku 1 alebo 7 tohto článku alebo môžu požiadať Komisiu o udelenie novej odchýlky podľa odseku 2 tohto článku.

7.   Členské štáty, ktoré dostanú prvé obchodné dodávky podľa svojej prvej dlhodobej zmluvy o dodávkach zemného plynu po 4. auguste 2024, sa môžu odchýliť od článku 3 ods. 1 až 4, článku 4 ods. 1, článku 8, článku 31 ods. 1, článku 32 ods. 1, článku 34, článku 39 ods. 1 až 5, článku 43, článku 44 ods. 6 a článkov 46, 60, 61 a 75. Každá takáto odchýlka sa oznamuje Komisii. Platnosť odchýlky uplynie 10 rokov po prijatí prvej obchodnej dodávky podľa ich prvej dlhodobej zmluvy o dodávkach zemného plynu.

8.   Oznámenia o odchýlkach udelených členskými štátmi podľa odsekov 1, 3 a 7 a rozhodnutia Komisie o udelení odchýlok podľa odsekov 2, 5 a 6 sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.   Členské štáty môžu udeliť odchýlky od uplatňovania článku 46, 68 alebo 71 na vodíkové siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 ZFEÚ a v izolovaných regiónoch s týmito kódmi NUTS 2 a NUTS 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (52):

2.   Každá odchýlka udelená podľa odseku 1 sa zverejní a oznámi Komisii.

3.   Platnosť odchýlok udelených podľa odseku 1 uplynie 15 rokov odo dňa ich udelenia a v každom prípade najneskôr 31. decembra 2044. Takéto odchýlky sa neobnovujú. Členské štáty zrušia odchýlku udelenú podľa odseku 1, ak sa vodíková sieť, na ktorú sa takáto odchýlka vzťahuje, rozšíri za izolovaný región alebo sa pripojí k vodíkovým sieťam nachádzajúcim sa mimo regiónu.

4.   Každých sedem rokov odo dňa udelenia odchýlky podľa odseku 1 alebo na základe odôvodnenej žiadosti Komisie uverejní regulačný orgán členského štátu, ktorý odchýlku udelil, posúdenie vplyvu tejto odchýlky na hospodársku súťaž, rozvoj infraštruktúry a fungovanie trhu. Ak regulačný orgán po takom posúdení dospeje k záveru, že ďalšie uplatňovanie odchýlky by znamenalo riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo nepriaznivého vplyvu na účinné zavádzanie vodíkovej infraštruktúry alebo na rozvoj trhu s vodíkom v členskom štáte alebo Únii, členský štát odchýlku zruší.

1.   Pokiaľ ide o plynovody na prepravu zemného plynu medzi členským štátom a treťou krajinou, ktoré boli dokončené pred 23. májom 2019, členský štát, v ktorom sa nachádza prvé miesto pripojenia takéhoto prepravného plynovodu k sieti členského štátu, sa môže rozhodnúť odchýliť sa od článkov 31, 60, 71 a 72, článku 78 ods. 7 a 9 a článku 79 ods. 1, pokiaľ ide o tie časti takéhoto plynovodu na prepravu zemného plynu, ktoré sa nachádzajú na jeho území a v jeho pobrežnom mori, a to z objektívnych dôvodov, akým je napríklad umožniť návratnosť uskutočnenej investície, alebo z dôvodov bezpečnosti dodávok, a to za predpokladu, že sa uplatnením odchýlky nenaruší hospodárska súťaž ani účinné fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom, ani bezpečnosť dodávok v Únii.

Odchýlka je časovo obmedzená na najviac 20 rokov na základe objektívneho odôvodnenia, pričom môže byť v odôvodnených prípadoch obnovená, a môže podliehať podmienkam, ktoré prispievajú k dosiahnutiu podmienok uvedených v prvom pododseku.

Takéto odchýlky sa neuplatňujú na prepravné plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou, od ktorej sa požaduje transponovať túto smernicu a ktorá účinne vykonáva túto smernicu vo svojom právnom poriadku podľa dohody uzavretej s Úniou.

2.   Ak sa dotknutý prepravný plynovod nachádza na území viac ako jedného členského štátu, členský štát, na území ktorého sa nachádza prvé miesto pripojenia k sieti členských štátov, rozhodne, či udelí odchýlku týkajúcu sa tohto prepravného plynovodu, a to po konzultácii so všetkými dotknutými členskými štátmi.

Komisia môže na žiadosť dotknutých členských štátov rozhodnúť, že bude plniť úlohu pozorovateľa pri konzultáciách medzi členským štátom, na území ktorého sa nachádza prvé miesto pripojenia, a treťou krajinou, týkajúcich sa jednotného uplatňovania tejto smernice na území a v pobrežnom mori členského štátu, v ktorom sa nachádza prvé miesto pripojenia, a to aj pokiaľ ide o udelenie odchýlok pre takéto prepravné plynovody.

3.   Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa prijmú do 24. mája 2020. Členské štáty oznámia všetky takéto rozhodnutia Komisii a uverejnia ich.

4.   Komisia do 5. augusta 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o odchýlkach udelených podľa tohto článku. V správe sa posúdi najmä vplyv takýchto odchýlok na účinné fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom, ako aj na bezpečnosť dodávok energie a základné bezpečnostné záujmy Únie a členských štátov.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné záväzky vyplývajúce z práva Únie a rozdelenie právomoci medzi Úniou a členskými štátmi, existujúce dohody medzi členským štátom a treťou krajinou o prevádzke prepravného plynovodu alebo ťažobnej siete sa môžu ponechať v platnosti, až kým nenadobudne platnosť následná dohoda medzi Úniou a touto treťou krajinou alebo až kým sa nezačne uplatňovať postup stanovený v odsekoch 2 až 15.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie právomoci medzi Úniou a členskými štátmi, ak má členský štát v úmysle začať rokovania s treťou krajinou s cieľom zmeniť, predĺžiť, upraviť, obnoviť alebo uzavrieť s treťou krajinou dohodu o prevádzke prepravného plynovodu alebo vodíkového prepojenia týkajúcu sa záležitostí, ktoré patria úplne alebo čiastočne do rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) 2024/1789, písomne oznámi svoj úmysel Komisii.

Takéto oznámenie obsahuje príslušnú dokumentáciu a uvádzajú sa v ňom ustanovenia, ktoré majú byť predmetom rokovaní alebo o ktorých sa má opätovne rokovať, ako aj ciele rokovaní a všetky ďalšie relevantné informácie a musí sa Komisii zaslať najneskôr päť mesiacov pred plánovaným začatím rokovaní.

3.   Komisia na základe každého oznámenia podľa odseku 2 oprávni dotknutý členský štát, aby začal formálne rokovania s treťou krajinou, pokiaľ ide o tie časti, ktoré môžu ovplyvniť spoločné pravidlá Únie, ak nedospeje k záveru, že začatie takýchto rokovaní by:

4.   Komisia pri vykonávaní posudzovania podľa odseku 3 zohľadní, či sa plánovaná dohoda týka prepravného plynovodu alebo ťažobného plynovodu, ktorý prispieva k diverzifikácii dodávok a dodávateľov zemného plynu prostredníctvom nových zdrojov zemného plynu.

5.   Komisia do 90 dní od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme rozhodnutie o oprávnení alebo zamietnutí oprávnenia členského štátu začať rokovania s cieľom zmeniť, predĺžiť, upraviť, obnoviť alebo uzavrieť dohodu s treťou krajinou. Ak sú na prijatie rozhodnutia potrebné dodatočné informácie, začína lehota 90 dní plynúť od dátumu doručenia takýchto dodatočných informácií.

6.   Ak Komisia prijme rozhodnutie o zamietnutí oprávnenia členského štátu začať rokovania s cieľom zmeniť, predĺžiť, upraviť, obnoviť alebo uzavrieť dohodu s treťou krajinou, informuje o tom dotknutý členský štát a svoje rozhodnutie odôvodní.

7.   Rozhodnutia o oprávnení alebo zamietnutí oprávnenia členského štátu začať rokovania s cieľom zmeniť, predĺžiť, upraviť, obnoviť alebo uzavrieť dohodu s treťou krajinou sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2.

8.   Komisia môže poskytnúť usmernenia a môže požiadať o zahrnutie určitých konkrétnych doložiek do navrhovanej dohody s cieľom zabezpečiť súlad s právom Únie podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/684 (53).

9.   Komisia je informovaná o pokroku a výsledkoch rokovaní o zmene, predĺžení, úprave, obnovení alebo uzavretí dohody počas jednotlivých štádií takýchto rokovaní a môže požiadať o účasť na takýchto rokovaniach medzi členským štátom a treťou krajinou v súlade s rozhodnutím (EÚ) 2017/684.

10.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o rozhodnutiach prijatých podľa odseku 5.

11.   Pred podpísaním dohody s treťou krajinou dotknutý členský štát oznámi Komisii výsledok rokovaní a predloží jej text vyrokovanej dohody.

12.   Komisia po prijatí oznámenia podľa odseku 11 posúdi vyrokovanú dohodu podľa odseku 3. Ak Komisia zistí, že výsledkom rokovaní je dohoda, ktorá je v súlade s odsekom 3, udelí členskému štátu oprávnenie, aby dohodu podpísal a uzavrel.

13.   Komisia do 90 dní od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 11 prijme rozhodnutie o oprávnení alebo zamietnutí oprávnenia členského štátu podpísať a uzavrieť dohodu s treťou krajinou. Ak sú na prijatie rozhodnutia potrebné dodatočné informácie, začína lehota 90 dní plynúť od dátumu doručenia takýchto dodatočných informácií.

14.   Ak Komisia prijme rozhodnutie o oprávnení členského štátu podpísať a uzavrieť dohodu s treťou krajinou podľa odseku 13, dotknutý členský štát oznámi Komisii uzavretie a nadobudnutie platnosti dohody, ako aj všetky následné zmeny právneho statusu tejto dohody.

15.   Ak Komisia prijme rozhodnutie o zamietnutí oprávnenia členského štátu podpísať a uzavrieť dohodu s treťou krajinou podľa odseku 13, informuje o tom dotknutý členský štát a svoje rozhodnutie odôvodní.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 9, 62, 72, 80, 81 a 82 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 4. augusta 2024.

3.   Európsky parlament a Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článkoch 9, 62, 72, 80, 81 a 82 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9, 62, 72, 80, 81 alebo 82 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Komisia do 31. decembra 2030 preskúma túto smernicu a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí zodpovedajúce legislatívne návrhy. Pri preskúmaní sa zameria predovšetkým na uplatňovanie článku 9 a súvisiace vymedzenie pojmov v článku 2 v snahe posúdiť, či zariadenia, ktorých prevádzka sa začne od 1. januára 2031, vykazujú výraznejšie úspory emisií skleníkových plynov z používania nízkouhlíkových palív a nízkouhlíkového vodíka na to, aby mohli získať certifikáciu podľa uvedeného článku.

2.   Komisia do 5. augusta 2035 uverejní oznámenie, v ktorom posúdi vykonávanie článku 46, pokiaľ ide o prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí, a vykonávanie článkov 68 a 69, pokiaľ ide o prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí.

3.   Agentúra ACER do 5. augusta 2034 na účely oznámenia Komisie podľa odseku 2 tohto článku uverejní správu o vplyve článkov 46, 68 a 69 na fungovanie, hospodársku súťaž, likviditu, rozvoj vodíkovej infraštruktúry a transparentnosť trhu s vodíkom. Správa agentúry ACER obsahuje konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami.

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 6, článkami 8 až 31, článkom 33, článkami 35 až 38, článkom 39 ods. 1 písm. a), článkom 39 ods. 3, 4, 7, 8 a 9, článkom 40 ods. 1, článkami 41, 42 a 43, článkom 44 ods. 1, 2, 7 a 8, článkom 45, článkom 46 ods. 2 a 3, článkami 50 až 59, článkom 62, článkom 64 ods. 11, článkami 68 až 75, článkom 76 ods. 5, článkami 77, 78 a 79, článkom 81 ods. 1 a 6, článkami 82 a 83 a prílohami I a II do 5. augusta 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.