EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 1. 2019

COM(2019) 22 final

PRÍLOHY

k

diskusnému dokumentu

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

PRÍLOHA I – Príspevok Junckerovej Komisie k cieľom udržateľného rozvoja

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj , ktorú 25. septembra 2015 prijala  Organizácia Spojených národov , stanovuje globálny rámec v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja do roku 2030. Jeho súčasťou je ambiciózny súbor 17 cieľov udržateľného rozvoja (CUR) a 169 súvisiacich cieľov, ktoré by mali krajiny a zainteresované strany dosiahnuť.

EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov a spolu so svojimi členskými štátmi sa zaviazala, že bude priekopníkom aj pri jeho vykonávaní, a to tak v rámci EÚ, ako aj využitím svojich vonkajších politík na podporu implementačného úsilia v iných krajinách, najmä v tých, ktoré to najviac potrebujú.

Kľúčové aspekty udržateľného rozvoja sú súčasťou všetkých 10 priorít Junckerovej Komisie: zamestnanosť, rast a investície (priorita 1), digitálny jednotný trh (priorita 2), dosiahnutie bezpečnejšej, cenovo dostupnejšej a udržateľnejšej energie (priorita 3), prehĺbený a spravodlivejší vnútorný trh (priorita 4), hlbšia a spravodlivejšia hospodárska a menová únia (priorita 5), otvorený a spravodlivý obchod (priorita 6), spravodlivosť a základné práva (priorita 7), migrácia (priorita 8), silnejší globálny aktér (priorita č. 9), únia demokratickej zmeny (priorita 10).

Junckerova Komisia od začiatku svojho mandátu v novembri 2014 začleňuje udržateľný rozvoj do kľúčových prierezových programov, ako aj sektorových politík a iniciatív s využitím nástrojov lepšej právnej regulácie. Všetky posúdenia vplyvu, ktoré Komisia vypracúva pri príprave legislatívnych návrhov, zahŕňajú analýzu sociálnych, environmentálnych a hospodárskych vplyvov s cieľom náležite zohľadniť aspekty udržateľného rozvoja. Okrem toho všetky nedávne obchodné dohody EÚ obsahujú kapitolu o udržateľnom rozvoji na podporu udržateľného rastu a rozvoja a dôstojnej práce pre všetkých.

Junckerova Komisia stála pri zrode mnohých kľúčových iniciatív, o ktoré sa opierajú politiky budúcej generácie v záujme udržateľnej európskej budúcnosti – od Európskeho piliera sociálnych práv, Európskeho konsenzu o rozvoji, globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, stratégie Obchod pre všetkých založenej na hodnotách cez strategický záväzok pre rodovú rovnosť a európsky vzdelávací priestor, balík predpisov o obehovom hospodárstve, balíky opatrení v oblasti mobility a čistej energie či stratégiu modrého rastu až po Investičný plán pre Európu a akčný plán o udržateľnom financovaní, mestskú agendu EÚ a akčný plán v oblasti prírody. Komisia takisto navrhla posilniť prepojenie medzi financovaním EÚ a právnym štátom, posudzovať všetky výskumné a inovačné činnosti spolufinancované EÚ z hľadiska ich environmentálnych a sociálnych vplyvov, ako aj prijať ambicióznejší cieľ výdavkov súvisiacich s klímou v budúcom rozpočte EÚ. Nedávno predstavila dlhodobú európsku strategickú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050, ktorá vytvára predpoklady pre štrukturálny posun európskeho hospodárstva, v ktorom rast a zamestnanosť pôjdu ruka v ruke so snahou o klimatickú neutralitu. To si bude vyžadovať prelomové riešenia a investície do výskumu a inovácií.

V tomto dokumente sa uvádza prehľad príspevkov Junckerovej Komisie k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov. Po úvodnej prezentácii najväčších politických úspechov nasleduje zoznam rôznych opatrení, ktoré boli prijaté v súvislosti s každým z CUR.

Hoci sa táto príloha zameriava na iniciatívy Junckerovej Komisie, je samozrejmé, že k dosahovaniu CUR prispievajú aj mnohé ďalšie politiky EÚ, ktoré už prebiehali pred jej nástupom. Patrí sem napríklad Charta základných práv EÚ, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, balík opatrení pre čisté ovzdušie, pretrvávajúca implementácia stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov, európsky preukaz zdravotného poistenia, pravidlá udržateľného používania pesticídov či pravidlá EÚ upravujúce tabakové výrobky.

Príklady úspešných politík

Európsky pilier sociálnych práv

V Európskom pilieri sociálnych práv z novembra 2017 sa stanovuje 20 zásad, ktoré sú priamo zamerané na podporu vzostupnej konvergencie smerom k lepším pracovným a životným podmienkam v Európe. Pilier pomáha bojovať proti chudobe vo všetkých jej rozmeroch a zabezpečiť spravodlivé, primerané a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia. Podporuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce vrátane rodovej rovnosti a spravodlivých pracovných podmienok a podporuje sociálnu inklúziu a ochranu. Súčasťou piliera je aj sociálny prehľad, ktorý spolu s inými nástrojmi prispieva k jeho monitorovaniu. 

Uplatňovanie zásad a práv stanovených v Európskom pilieri sociálnych práv takisto výrazne prispeje k udržateľnej Európe tým, že poskytne aktívnu podporu v záujme zamestnanosti a spravodlivých miezd, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, a tým, že pomôže vybaviť ľudí zručnosťami 21. storočia, sprístupní im kvalitné pracovné miesta a bude zmierňovať vplyv demografického starnutia na trh práce a systémy sociálnej ochrany. Európsky pilier sociálnych práv bude stimulovať konkurencieschopnosť a inovácie a zároveň podporovať sociálnu spravodlivosť, rovnaké príležitosti, sociálny dialóg a prístup ku kvalitným službám starostlivosti vrátane cenovo dostupnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, pomoci pri bývaní či iných základných služieb.

Opatrenia EÚ v oblasti rodovej rovnosti

V roku 2015 prijala Komisia strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019. Ide o rámec pretrvávajúceho úsilia Komisie o presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien. Európsky pilier sociálnych práv potvrdil záväzok EÚ pričiňovať sa o rovnosť zaobchádzania a príležitostí medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach. V roku 2017 Komisia predložila komplexný  balík legislatívnych a politických opatrení na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom , ktorý podporuje väčšiu účasť žien na trhu práce.

Akčný plán EÚ o rodovej rovnosti na roky 2016 – 2020 je rámcom EÚ na podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat v našich vonkajších vzťahoch s tretími krajinami, ako aj na medzinárodných fórach a v medzinárodných programoch. EÚ tento akčný plán pre rodovú rovnosť realizuje prostredníctvom revidovanej európskej susedskej politiky a svojej rozvojovej politiky.

Stratégia EÚ pre mládež

V máji 2018 Komisia predložila návrhy na novú stratégiu EÚ pre mládež s názvom Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie, ktorú schválila Rada v novembri 2018. Tento nový rámec spolupráce v oblasti mládeže na obdobie 2019 – 2027 má priblížiť EÚ mladým ľuďom a pomáhať pri riešení otázok, ktoré sa ich týkajú. Cieľom novej stratégie EÚ pre mládež je podporiť účasť mladých ľudí na občianskom a demokratickom živote (zapájať), spájať mladých ľudí v celej EÚ a mimo nej s cieľom podporiť dobrovoľníctvo, príležitosti na vzdelávanie v zahraničí, solidaritu a medzikultúrne porozumenie (spájať) a podporovať posilnenie postavenia mládeže rozvojom inovácií pri práci s mládežou a zlepšovať jej kvalitu a uznávanie (posilňovať postavenie). Medzi navrhované nástroje na dosiahnutie cieľov stratégie patrí obnovený dialóg o mládeži, využívanie plánovacích kalendárov vnútroštátnych činností, ako aj pracovný plán Rady pre mládež na roky 2019 – 2020.

Komisia takisto pomáha členským štátom EÚ zvyšovať zamestnanosť mladých ľudí. Každoročne získa ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, stáže alebo učňovskej prípravy viac ako 3,5 milióna mladých zaregistrovaných v záruke pre mladých ľudí.

Prepojenie financovania EÚ s dodržiavaním zásad právneho štátu

Návrh budúceho viacročného európskeho rozpočtu na obdobie 2021 – 2027 z dielne Komisie je rozpočtom, ktorý sa riadi zásadami prosperity, udržateľnosti, solidarity a bezpečnosti.

Návrh zahŕňa nový mechanizmus na posilnenie prepojenia medzi financovaním EÚ a právnym štátom. Ak v určitom členskom štáte dochádza k rozsiahlym nedostatkom v dodržiavaní zásad právneho štátu, má to vážne dôsledky na správne finančné riadenie a účinné financovanie zo strany EÚ. Nejde o sankčný mechanizmus, ale o rozpočtový nástroj, ktorý umožňuje chrániť rozpočet EÚ a zabezpečovať správne finančné riadenie a zároveň presadzovať právny štát.

Investičný plán pre Európu (Junckerov plán)

Po celosvetovej hospodárskej a finančnej kríze EÚ trpela nízkou mierou investícií. Investičný plán pre Európu, označovaný aj ako Junckerov plán, sa zameriava na odstraňovanie prekážok brániacich investíciám, zviditeľňovanie investičných projektov a poskytovanie technickej pomoci na ne, ako aj na inteligentnejšie využívanie finančných zdrojov.

V júli 2018 Európsky fond pre strategické investície zakotvený v Junckerovom pláne dosiahol svoj pôvodný cieľ investovať 315 miliárd EUR a od roku 2015 do decembra 2018 v celej EÚ zmobilizoval dodatočné investície vo výške 371 miliárd EUR. Podporil už viac než 750 000 pracovných miest. Do roku 2020 by sa tento počet mal zvýšiť až na 1,4 milióna pracovných miest. Lepší prístup k financovaniu využíva viac ako 850 000 malých a stredných podnikov (MSP). Aspoň 40 % financovania z Európskeho fondu pre strategické investície v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie podporuje prvky projektu, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy v súlade s Parížskou dohodou.

Horizont 2020 – program EÚ pre výskum a inováciu

Horizont 2020 je celosvetovo najväčší program na podporu spolupráce v oblasti vedy, technológie a inovácie v EÚ aj mimo nej.

Zo súčasného rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 je na obdobie siedmich rokov (2014 až 2020) k dispozícii takmer 77 miliárd EUR popri ďalších súkromných a vnútroštátnych verejných investíciách, ktoré tento balík priláka. Viac ako 60 % tohto rozpočtu sa investuje do udržateľného rozvoja. Pre nástupnícky program Horizont Európa sa navrhuje ešte väčší rozpočet.

Cieľom programu Horizont 2020 je pomôcť dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast. Cieľom je zabezpečiť, aby EÚ dosiahla svetovú úroveň vedy a techniky, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, budú odstraňovať prekážky brániace inováciám a uľahčia spoluprácu verejného a súkromného sektora pri riešení veľkých výziev, ktorým naša spoločnosť čelí.

Financovanie udržateľného rozvoja

Naša planéta čoraz viac zápasí s nepredvídateľnými následkami zmeny klímy a vyčerpania zdrojov, a preto je nutné prijať naliehavé opatrenia, aby sme sa adaptovali na udržateľnejší vzorec existencie. Ak sa majú do roku 2030 dosiahnuť ciele EÚ, na ktorých sa krajiny dohodli v Paríži (vrátane 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov), podľa odhadov treba realizovať dodatočné investície v hodnote približne 180 miliárd EUR ročne.

Práve preto Komisia v marci 2018 prijala akčný plán o udržateľnom financovaní s cieľom posilniť úlohu financovania pri podpore dobre fungujúceho hospodárstva, ktoré plní aj environmentálne a sociálne ciele. Tým EÚ umožňuje finančnému sektoru plne využívať svoju váhu na dosiahnutie CUR.

SustainableFinanceEU

Akčný plán pre obehové hospodárstvo

V obehovom hospodárstve sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov čo najdlhšie udržiava v hospodárstve a minimalizuje sa tvorba odpadu (napr. potravinového odpadu, plastov, morského odpadu). Širšie výhody obehového hospodárstva zahŕňajú vytvorenie nových konkurenčných výhod a zníženie potreby nedostatkových zdrojov, spotreby energie a emisií oxidu uhličitého.

Opatrenia, ku ktorým Komisia pristúpila od prijatia akčného plánu pre obehové hospodárstvo v roku 2015, podporujú obehové hospodárstvo v každom kroku hodnotového reťazca. EÚ svojím balíkom predpisov o obehovom hospodárstve vysiela hospodárskym subjektom a spoločnosti jasný signál o tom, ako napredovať. Opatrenia na úrovni EÚ môžu stimulovať investície, vytvárať rovnaké podmienky a odstraňovať prekážky na jednotnom trhu.

Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

Dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050, ktorú Komisia prijala v novembri 2018, ukazuje, ako môže Európa viesť snahy o klimatickú neutralitu modernizáciou energetického systému, investovaním do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúladením činnosti v kľúčových oblastiach, ako sú priemyselná politika, financie, obehové hospodárstvo a výskum, a to s ohľadom sociálnu spravodlivosť a podporu spravodlivého prechodu. V plnom súlade s CUR táto vízia uvádza aj niekoľko strategických stavebných prvkov, ktoré sú základom prechodu na klimaticky neutrálnu EÚ.

Cieľom dlhodobej vízie je vhodne nasmerovať politiku EÚ v oblasti klímy a otvoriť dôkladnú diskusiu o tom, ako by sa EÚ mala pripraviť na obdobie do roku 2050, aby do roku 2020 mohla predložiť ambicióznu dlhodobú stratégiu EÚ ako odpoveď na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy do roku 2020.

Parížska dohoda o zmene klímy – balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov

Európa zohrala kľúčovú úlohu pri tom, keď sa v Paríži uzatvorila vôbec prvá všeobecne právne záväzná dohoda o klíme, v ktorej sa stanovuje globálny akčný plán na boj proti zmene klímy. EÚ súhlasila, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990.

Viedlo to k balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, ktorý podnietil prechod na čistú energiu a modernizáciu energetického systému v záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody.

Prechod na čistú energiu a boj proti zmene klímy výrazne zmenia spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame energiu. Na jednotlivé sektory a regióny bude mať rôznorodý vplyv. Obchodné modely s vysokými emisiami uhlíka, ako je ťažba uhlia, stratia na rentabilite a napokon sa postupne zrušia.

Komisia preto vyhlásila špecializované iniciatívy na riešenie sociálnych a hospodárskych problémov, ktorým čelia občania v uhoľných regiónoch. Tieto iniciatívy podporujú rozvoj stratégií prechodu, konkrétne projekty zamerané na štrukturálnu diverzifikáciu, ako aj technologickú transformáciu. Cieľom podporných opatrení pre 41 regiónov v 12 členských štátoch, v ktorých sa ťaží uhlie, je prechod pretaviť na príležitosti, ktoré podnietia inovácie, investície a nové zručnosti.

Európa v pohybe

V nadväznosti na stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu prijala Komisia v rokoch 2017 a 2018 tri balíky opatrení v oblasti mobility s názvom Európa v pohybe. Súbor rôznych iniciatív pod hlavičkou Európa v pohybe zvýši bezpečnosť premávky, podporiť inteligentné spoplatňovanie ciest, znížiť emisie CO2, znečistenie ovzdušia a hustotu dopravy, obmedziť byrokraciu pre podniky, bojovať proti nelegálnemu zamestnávaniu a zabezpečiť náležité podmienky a časy odpočinku pre pracovníkov. Dlhodobé prínosy týchto opatrení ďaleko presiahnu hranice odvetvia dopravy a podporia rast a vytváranie pracovných miest, posilnia sociálnu spravodlivosť, ponúknu spotrebiteľom viac možností výberu a pevne nasmerujú Európu na cestu k nulovým emisiám.

V poslednom balíku Európa v pohybe sa presadzuje pozitívny program a jeho cieľom je umožniť všetkým Európanom využívať výhody z bezpečnejšej dopravy, menej znečisťujúcich vozidiel a viac moderných technologických riešení a zároveň podporovať konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Medzi súvisiace iniciatívy patrí integrovaná politika bezpečnosti cestnej premávky v budúcnosti, ktorá obsahuje opatrenia pre vozidlá a bezpečnosť infraštruktúry, vôbec prvé normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá, strategický akčný plán pre vývoj a výrobu batérií v Európe a výhľadová stratégia prepojenej a automatizovanej mobility.

Stratégia EÚ pre plasty

Zdravé oceány sú pre našu existenciu zásadné. Sú neodmysliteľným zdrojom potravy a príjmov pre zhruba 40 % svetovej populácie. Naše podnebie, voda i kyslík v konečnom dôsledku všetky pochádzajú z morí a závisia od nich.

Program EÚ pre medzinárodnú správu oceánov vytvoril zastrešujúci rámec na posilnenie medzinárodnej správy oceánov, aby boli oceány chránené, bezpečné, čisté, ako aj legálne a udržateľne využívané. Jedným z opatrení zahrnutých do programu správy oceánov bol boj proti morskému odpadu.

Komisia v máji 2018 navrhla nové celoúnijné pravidlá zamerané na desať jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na plážach a v moriach Európy, ako aj na stratený a odhodený rybársky výstroj. Tieto predmety spolu tvoria 70 % celkového morského odpadu.

Ďalšie iniciatívy týkajúce sa plastov zahŕňajú opatrenia na predchádzanie znečisťovaniu odpadom, dosiahnutie toho, aby hospodárstvo v oblasti plastov malo obehový charakter, zameranie sa na morské zdroje morského odpadu a lepšie chápanie a monitorovanie morského odpadu.

Akčný plán EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo

Hlavnými iniciatívami EÚ na ochranu prírody sú právne predpisy o ochrane vtáctva a biotopov. Vytvárajú najväčšiu koordinovanú sieť chránených oblastí na svete (Natura 2000), ktorá prispieva k fungovaniu hospodárstva EÚ čistením vody, ukladaním uhlíka, opeľovaním alebo rozvojom cestovného ruchu („ekosystémové služby“), čo zodpovedá 1,7 až 2,5 % HDP EÚ.

Komisia v apríli 2017 prijala Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo s cieľom zabezpečiť, aby sa zákony v plnej miere vykonávali v praxi, a tým zlepšiť ochranu prírody v prospech občanov EÚ a hospodárstva.

V akčnom pláne sa predpokladá 15 hlavných opatrení, ktoré sa majú vykonať do roku 2019 v rámci štyroch kľúčových priorít: zlepšenie poznatkov a usmernení v záujme lepšieho súladu so sociálno-ekonomickými činnosťami, dokončenie siete a zabezpečenie jej účinného spravovania, posilnenie investícií do sústavy Natura 2000 a zabezpečenie zvýšeného financovania, zapojenie občanov, zainteresovaných strán a miestnych komunít.

Mestská agenda EÚ

Európske mestá sú stredobodom mnohých dnešných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev. Viac ako 70 % občanov EÚ žije v mestských oblastiach a približne 85 % HDP EÚ sa vytvára v mestách. 

Mestská agenda EÚ, ktorá sa začala v máji 2016, má kľúčový význam pri zaisťovaní toho, aby mestské oblasti pôsobili ako hybná sila inovačných udržateľných riešení podporujúcich prechod na nízkouhlíkové a odolné spoločnosti. Mestská agenda je spoločným úsilím Komisie, členských štátov a európskych miest o to, aby sa pozornejšie dbalo na vplyv politík v mestských oblastiach. Zameriava sa aj na posilnenie odolnosti mestských oblastí vďaka predchádzaniu katastrofám a rizikám súvisiacim so zmenou klímy.

Mestskú agendu EÚ dopĺňajú iniciatívy Komisie, ktoré podporujú dlhodobé opatrenia v oblasti energetiky a klímy na miestnej úrovni, ako je napríklad Dohovor primátorov a starostov. Na základe tejto európskej iniciatívy bol v roku 2016 zriadený Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, ktorý spája 10,28 % svetovej populácie v aliancii na podporu boja proti zmene klímy a na prechod na spoločnosť s nízkymi emisiami.

Program v oblasti zručností pre Európu

Vďaka novému programu v oblasti zručností pre Európu investuje Európa do ľudí, aby mohli s dôverou čeliť budúcnosti. Realizáciou desiatich opatrení programu v oblasti zručností Komisia pomáha vybaviť ľudí správnymi zručnosťami, aby držali krok so zmenami v spoločnosti a na trhu práce. Európa takisto zviditeľňuje zručnosti, zlepšuje ich porovnateľnosť a zhromažďuje informácie o potrebách zručností v rozličných povolaniach a odvetviach v celej Európe. Komisia navyše podporuje európske krajiny, aby zintenzívnili svoju pomoc dospelým, ktorí majú ťažkosti so základnými zručnosťami. Začali sa iniciatívy na prípravu ľudí na digitálnu revolúciu a budúcnosť práce. Napokon možno spomenúť, že Komisia vytvorila Európsky týždeň odborných zručností, aby zvýšila informovanosť o mnohých príležitostiach, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a príprava. Od roku 2016 tieto úspešné každoročné podujatia pomohli miliónom mladých i dospelých pochopiť, že odborné vzdelávanie a príprava môžu byť prvou alebo rovnocennou voľbou.

Udržateľné biohospodárstvo EÚ s cieľom posilniť prepojenie hospodárstva, spoločnosti a životného prostredia

Žijeme vo svete obmedzených zdrojov. Globálne výzvy ako zmena klímy, degradácia pôdy a ekosystémov v spojení s rastúcou populáciou nás nútia hľadať nové spôsoby výroby a spotreby našich biologických zdrojov, ktoré rešpektujú ekologické hranice našej planéty. Biohospodárstvo má hodnotu obratu 2,3 bilióna EUR, čo predstavuje 8,2 % pracovnej sily EÚ, a je teda kľúčovou zložkou hospodárstva EÚ.

V rámci aktualizovanej stratégie pre biohospodárstvo sa začne 14 akcií, čím sa pripraví pôda pre inovatívnejšiu a konkurencieschopnejšiu spoločnosť, ktorá efektívnejšie využíva zdroje a dokáže zosúladiť potravinovú bezpečnosť s udržateľným využívaním biotických obnoviteľných zdrojov a zároveň zabezpečovať ochranu životného prostredia. Vďaka stratégii sa posilnia odvetvia biopriemyslu a vyvinú nové technológie na zhodnocovanie biologického odpadu, poskytnú prínosy vidieckym komunitám a zabezpečí sa, aby biohospodárstvo rešpektovalo ekologické obmedzenia.

Politika súdržnosti EÚ

Politika súdržnosti EÚ je hlavnou investičnou politikou EÚ, ktorej hlavným poslaním je dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť znižovaním rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov. Je jednou z najprierezovejších politík a prispieva k plneniu väčšiny, ak nie všetkých 17 CUR.

Okrem toho sú súčasťou všetkých fáz vykonávania politiky kľúčové prierezové zásady a ciele, ako je udržateľný rozvoj, odstraňovanie nerovností, podpora rovnosti medzi mužmi a ženami, zohľadňovanie rodového hľadiska či boj proti diskriminácii. Tým, že sa uprednostňuje zásada partnerstva, sa zabezpečuje, aby vnútroštátni a regionálni aktéri boli angažovaní a preberali zodpovednosť za plnenie priorít EÚ prostredníctvom spolufinancovaných projektov.

Európsky vzdelávací priestor

EÚ sa do roku 2025 snaží vytvoriť európsky vzdelávací priestor a dosiahnuť tak kontinent, na ktorom „vzdelávaniu, štúdiu a výskumu nebránia štátne hranice. Kontinent, na ktorom by pobyt v inom členskom štáte – či už kvôli štúdiu, vzdelávaniu alebo práci – bol normou a kde by sa ľudia bežne okrem materčiny dohovorili dvomi ďalšími jazykmi. Kontinent, na ktorom ľudia majú jasnú predstavu o svojej európskej identite, o európskom kultúrnom dedičstve a jeho rozmanitosti.“

V súlade s prvou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv je cieľom sprístupniť inovatívne, inkluzívne a celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Medzi prvé konkrétne opatrenia patrí vytvorenie európskych univerzít, dosiahnutie toho, aby sa kvalifikácie získané vo vyššom sekundárnom a terciárnom vzdelávaní, ako aj študijné pobyty v zahraničí automaticky uznávali vo všetkých členských štátoch, skvalitňovanie jazykového vzdelávania, podpora kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, podpora získavania kľúčových kompetencií a posilňovanie digitálneho vzdelávania.

Platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami

V EÚ sa približne 20 % všetkých vyrobených potravín stratí alebo vyplytvá, zatiaľ čo 43 miliónov ľudí si nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Viac ako polovica celkového množstva potravinového odpadu v EÚ pochádza z domácností, a keď sa k nim prirátajú stravovacie služby a maloobchod, tento objem dosahuje až 70 %.

Neexistuje jedna príčina s jedným riešením, pretože potravinový reťazec je zložitý a dynamický systém. Boj proti plytvaniu potravinami znamená spoluprácu so všetkými kľúčovými aktérmi verejného a súkromného sektora s cieľom lepšie identifikovať, merať, pochopiť a nájsť riešenia na riešenie tohto problému.

Platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami, ktorá vznikla v roku 2016, spája medzinárodné organizácie, členské štáty a zainteresované strany s cieľom vymedziť osvedčené postupy a urýchliť pokrok pri predchádzaní vzniku potravinového odpadu. Komisia s podporou platformy prijala usmernenia EÚ na uľahčenie darovania potravín (2017) a realizuje 3-ročný pilotný projekt EÚ na podporu ich implementácie v praxi. V roku 2018 boli prijaté usmernenia EÚ s cieľom zhodnotiť potraviny, ktoré sú bezpečné, ale už nepoužiteľné na ľudskú spotrebu, ako zdroj krmiva pre zvieratá. Komisia takisto aktívne skúma spôsoby, ako zlepšiť využívanie a chápanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti v dodávateľskom reťazci a zo strany spotrebiteľov, aby sa znížil objem súvisiaceho potravinového odpadu.

Európsky konsenzus o rozvoji

V roku 2017 EÚ a jej členské štáty prijali Európsky konsenzus o rozvoji – spoločnú víziu rozvojovej politiky. Konsenzus odráža nový rámec vonkajšej činnosti a aktualizuje víziu rozvojovej politiky z hľadiska Agendy 2030 z dielne Organizácie Spojených národov a z hľadiska CUR. Zároveň podporuje koordinované vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy a programu dôstojnej práce.

Konsenzus pozostáva z piatich bodov, ktoré tvoria rámec Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov: ľudia, planéta, prosperita, mier a partnerstvo. Hlavným cieľom zostáva odstránenie chudoby. Konsenzus integruje hospodárske, sociálne a environmentálne rozmery udržateľného rozvoja a posilňuje rozhodujúcu väzbu medzi vonkajšími politikami, ako sú humanitárna, rozvojová a obchodná politika či politiky zamerané na podporu mieru a bezpečnosti a na riešenie migrácie, životného prostredia a zmeny klímy.

Smerom k novej africko-európskej aliancii

EÚ je najväčším partnerom Afriky v oblasti obchodu, investícií a rozvoja. V roku 2017 až 36 % afrického obchodu s tovarom prebehlo s EÚ, investičné zásoby EÚ predstavujú 40 % priamych zahraničných investícií v Afrike (v roku 2016 mali hodnotu 291 miliárd EUR) a len v roku 2016 dostala Afrika 55 % svojej oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 23 miliárd EUR od EÚ a jej členských štátov.

S cieľom ešte posilniť toto partnerstvo vyhlásila Komisia v septembri 2018 novú africko-európsku alianciu pre udržateľné investície a pracovné miesta .

Aliancia stanovuje kľúčové oblasti činnosti EÚ a jej afrických partnerov, aby sa prilákali súkromní investori, zlepšilo podnikateľské prostredie, podporilo vzdelávanie a zručnosti a rozvíjal obchod.

Aliancia dopĺňa dlhodobé politické partnerstvo, pričom navrhuje zmenu paradigmy od prístupu darca – príjemca k aliancii rovných. Vychádza zo spoločného záväzku podporovať investície, tvorbu pracovných miest a obchod, ktorý bol vyhlásený na 5. samite Africkej únie a Európskej únie v roku 2017.

 „Afrika potrebuje skutočné a spravodlivé partnerstvo. A nemenej ho potrebujeme aj my, Európania.“

Jean-Claude Juncker,
predseda Európskej komisie
správa o stave Únie 2018

Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku stanovuje víziu angažovanosti EÚ vo svete. CUR sú prierezovým rozmerom všetkej práce súvisiacej s vykonávaním globálnej stratégie EÚ.

EÚ pomáha budovať nenásilné a inkluzívne spoločnosti. V súčasnom kontexte zmenšujúceho sa občianskeho a demokratického priestoru EÚ opätovne potvrdila svoju bezpodmienečnú podporu pre demokraciu, ľudské práva a dobrú správu vecí verejných na celom svete.

Tento záväzok má rôzne formy vrátane politického dialógu a dialógu o politikách a finančnej podpory prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Rámec pre politiky s tretími krajinami poskytuje akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019). Únia v priebehu rokov nadväzuje dialógy o ľudských právach s rastúcim počtom tretích krajín v záujme posilnenia spolupráce v oblasti ľudských práv a zlepšenia situácie v tretích krajinách vrátane prístupu k spravodlivosti.

Okrem toho EÚ podporuje programy na posilnenie transparentných a zodpovedných inštitúcií vrátane parlamentov, súdnych orgánov a orgánov presadzovania práva a národných inštitúcií pre ľudské práva. EÚ sa takisto usiluje o posilnenie odolnosti v partnerských krajinách ako prostriedku na riešenie nestabilných situácií a podporuje iniciatívy v oblasti predchádzania konfliktom a budovania mieru, a to aj zlepšovaním spôsobu, akým partneri riadia sektor bezpečnosti, aby sa prispelo k predchádzaniu krízam a upevňovala ľudská bezpečnosť.

Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike

Dnešný hospodársky systém je od základov globálny a digitálny a opiera sa o medzinárodné hodnotové reťazce, keďže sa s tovarom a službami čoraz viac obchoduje cezhranične.

Komisia si uvedomuje, že obchodná a investičná politika EÚ musí riešiť aktuálne výzvy a uľahčovať výmenu nápadov, zručností a inovácií. Komisia takisto uznáva, že účinná obchodná politika by mala byť v súlade s udržateľným rozvojom a so širšími zahraničnými politikami, ako aj s vonkajšími cieľmi vnútorných politík EÚ, aby sa navzájom posilňovali. Komisia zdôrazňuje, že obchod musí zabezpečovať rovnaké podmienky a zároveň podporovať základné zásady, ako sú ľudské práva, dôstojná práca, udržateľný rozvoj na celom svete alebo kvalitná regulácia a špičkové verejné služby doma.

Prostredníctvom stratégie Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike Komisia ukazuje, že obchodná politika EÚ je pre všetkých a že obchodná politika ako taká musí zabezpečovať rast, zamestnanosť a inovácie, ale musí byť tiež v súlade so zásadami európskeho modelu. Stručne povedané, musí byť skrátka zodpovedná. 

Budúci viacročný európsky rozpočet – nástroj na integráciu udržateľnosti

Návrh budúceho viacročného európskeho rozpočtu na obdobie 2021 – 2027 z dielne Komisie je rozpočtom, ktorý sa riadi zásadami prosperity, udržateľnosti, solidarity a bezpečnosti. Udržateľný rozvoj je ústredným prvkom tohto návrhu. Ide o prierezovú prioritu, nielen o jeden okruh alebo o jeden program. Udržateľnosť sa podporuje a zohľadňuje v mnohých programoch a výdavkových nástrojoch. Niektoré príklady z návrhov Komisie pre budúci viacročný európsky rozpočet:

·Významná reštrukturalizácia nástrojov vonkajšej činnosti EÚ s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi nástrojmi, využívať úspory z rozsahu a synergie medzi programami a zjednodušiť procesy. Vďaka tomu bude EÚ lepšie vybavená na sledovanie svojich zámerov a šírenie svojich cieľov, politík a hodnôt či záujmov po celom svete. Navrhovaný nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce s rozpočtom takmer 90 miliárd EUR je v súlade s Agendou 2030 z dielne Organizácie Spojených národov a jej CUR. Vďaka novému Európskemu mierovému nástroju s objemom 10,5 miliardy EUR sa EÚ bude usilovať aj o posilnenie svojej schopnosti predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

·Prelomové riešenia na podporu prechodu na udržateľný rozvoj si budú vyžadovať nebývalé investície do výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa, čo je doteraz najväčší výskumný a inovačný program EÚ s navrhovaným rozpočtom vo výške 100 miliárd EUR.

·Ambicióznejší cieľ v oblasti zohľadňovania problematiky zmeny klímy vo všetkých programoch EÚ: 25 % výdavkov EÚ by malo prispievať k boju proti zmene klímy vrátane cieľov prechodu na čistú energiu. Tento cieľ je ešte vyšší (35 %) v prípade celkového rozpočtu navrhovaného rámcového programu pre výskum a inováciu Horizont Európa, ktorý je koncipovaný a navrhnutý v súlade s CUR.

·Reformovaná politika súdržnosti s objemom viac ako 370 miliárd EUR, čo je najvyšší rozpočet všetkých politík a iniciatív EÚ na roky 2021 – 2027, zmobilizuje významné dodatočné štátne a súkromné investície. Návrh sa zameriava na udržateľný rast, prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov a sociálnu inklúziu. Reformovaná politika súdržnosti umožní EÚ splniť ciele Parížskej dohody o zmene klímy, a keď sa toto úsilie zavŕši, pomôže CUR presadiť na miestnej úrovni v úzkej spolupráci s regiónmi a miestnymi orgánmi. Investovanie do ľudí bude kľúčovou prioritou budúceho Európskeho sociálneho fondu (ESF+), ktorý pomôže pri uplatňovaní Európskeho piliera sociálnych práv s navrhovaným rozpočtom vo výške 101 miliárd EUR.

·Návrh na urýchlenie kľúčových strategických investícií prostredníctvom nového plne integrovaného investičného fondu InvestEU, ktorý bude mať kľúčový význam pre budúcu prosperitu Európy a jej vedúce postavenie v oblasti CUR. InvestEU získa z rozpočtu EÚ 15,2 miliardy EUR a očakáva sa od neho mobilizácia ďalších viac ako 650 miliárd EUR investícií po celej Európe.

·Zjednodušená a modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika s celkovým rozpočtom 365 miliárd EUR na zabezpečenie prístupu k bezpečným, kvalitným, cenovo dostupným, výživným a rozmanitým potravinám pre 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude klásť väčší dôraz na životné prostredie a klímu. Všetci poľnohospodári, ktorí dostávajú platby na plochu a na zvieratá, budú musieť spĺňať celý rad požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, s vodou, pôdou, biodiverzitou a krajinou, ako aj s verejným zdravím, so zdravím rastlín a zvierat a s dobrými životnými podmienkami zvierat.

·Posilnený environmentálny program LIFE s rozpočtom 5,5 miliardy EUR na projekty na podporu životného prostredia a opatrenia v oblasti klímy vrátane nového okna určeného na podporu prechodu na čistú energiu.

·Navrhuje sa zdvojnásobiť rozpočet budúceho programu Erasmus na 30 miliárd EUR s cieľom umožniť väčšiemu počtu európskych občanov študovať, absolvovať odbornú prípravu, vykonávať dobrovoľnícku činnosť a získavať odbornú prax v zahraničí.

·Program Nástroj na prepájanie Európy na obdobie 2021 – 2027 má za cieľ rozvíjať inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú infraštruktúru v odvetví dopravy, energetiky a digitálnych technológií s navrhovaným rozpočtom vo výške 42,3 miliardy EUR. Podporí sa súčinnosť medzi týmito tromi sektormi a lepšie sa zacielia investície, pričom sa zosúladia kritériá oprávnenosti a zlepší viditeľnosť. Najmenej 60 % financovania z Nástroja na prepájanie Európy bude prispievať na opatrenia v oblasti klímy.

·Digitálna transformácia je dôležitým faktorom umožňujúcim prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú potrebné na dosiahnutie CUR. Tento účel bude sledovať navrhovaný program Digitálna Európa s rozpočtom 9,2 miliardy EUR, napríklad podporou poskytovania rozsiahlych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a umelej inteligencie, ktoré ponúknu nové príležitosti pre udržateľný rozvoj vrátane zníženia emisií CO2. 

·Zjednodušený a cielenejší Európsky námorný a rybársky fond s celkovým rozpočtom 6,14 miliardy EUR bude podporovať spoločnú rybársku politiku, námornú politiku EÚ a medzinárodné záväzky v oblasti správy oceánov, najmä v kontexte Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov.

Hlavné iniciatívy Junckerovej Komisie týkajúce sa CUR

CUR č. 1: Žiadna chudoba

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Odporúčanie o dlhodobej nezamestnanosti

·Odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane pre všetkých

·Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov

· Európsky akt o prístupnosti

·Akčný plán na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov

·Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Akčný plán pre  sendaiský rámec  pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Aktualizovaná stratégia Pomoc obchodu

CUR č. 2: Žiadny hlad

·Spoločná poľnohospodárska politika

·Spoločná rybárska politika

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo

·Platforma viacerých zainteresovaných strán o potravinových stratách a plytvaní potravinami

·Pravidlá týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva

·Iniciatíva FOOD 2030 s cieľom vypracovať koherentný program výskumu a inovácie pre udržateľné potravinové a výživové systémy

·Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Pracovná skupina pre africký vidiek

·Stratégia Obchod pre všetkých

CUR č. 3: Kvalita zdravia a života

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Stav zdravia v rámci cyklu podávania správ EÚ

·Digitálna transformácia zdravotnej a inej starostlivosti, ktorá prinesie lepšie a účinné zlepšenie zdravia a starostlivosti väčšiemu počtu občanov

·Akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii

·Aktualizácie pravidiel o karcinogénoch a mutagénoch

·Spolupráca EÚ v oblasti chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním

·Riadiaca skupina pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb

·Nové pravidlá o zdravotníckych pomôckach

·Presadzovanie noriem a opatrení EÚ týkajúcich sa znečistenia ovzdušia s cieľom pomôcť štátnym, regionálnym a miestnym aktérom v boji proti znečisťovaniu ovzdušia

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Strategický akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Výskumné partnerstvo s Afrikou na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a iným infekčným chorobám

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

CUR č. 4: Kvalitné vzdelanie

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Európsky vzdelávací priestor do roku 2025

·Obnovený program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie

·Nový program v oblasti zručností pre Európu

·Stratégia pre mládež na roky 2019 – 2027

·Akčný plán digitálneho vzdelávania

·Odporúčania týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; automatického vzájomného uznávania diplomov a študijných pobytov v zahraničí; zlepšenia výučby a učenia sa jazykov; európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu; kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie; a ciest zvyšovania úrovne zručností ako nových príležitostiach pre dospelých.

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Opatrenia EÚ zamerané na vzdelávanie v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

Nová africko-európska aliancia

CUR č. 5: Rodová rovnosť

· Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019

·Balík opatrení v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

·Akčný plán na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Ženy a doprava

·Akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajších vzťahoch

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Globálna aliancia: iniciatíva Spotlight (EÚ a OSN) zameraná na odstránenie násilia páchaného na ženách

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

CUR č. 6: Čistá voda a hygiena

·Návrh na revíziu pravidiel týkajúcich sa pitnej vody

·Návrh o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

CUR č. 7: Dostupná a čistá energia

·Stratégia energetickej únie

·Balíky opatrení v oblasti mobility

·Balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030

·Rozsiahla iniciatíva v rámci programu Horizont 2020 týkajúca sa digitálnej transformácie v odvetví energetiky prostredníctvom internetu vecí

·Strategický plán pre energetické technológie

·Európska aliancia pre batérie

·Inovačná misia

·Podpora pre uhoľné regióny prechádzajúce transformáciou

·Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby

·Iniciatíva Čistá energia pre ostrovy EÚ

·Politika súdržnosti

·Akčný plán v oblasti udržateľného financovania

·Stratégia pre nízke emisie

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Stratégia Energia pre Afriku

·Európsky a globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

CUR č. 8: Dôstojná práca a hospodársky rast

·Investičný plán pre Európu („Junckerov plán“)

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Obnovená stratégia pre priemyselnú politiku EÚ

·Obnovený program pre výskum a inováciu a program Horizont 2020

·Politika súdržnosti

·Pravidlá v záujme transparentných a predvídateľných pracovných podmienok

·Aktualizácia pravidiel o vysielaní pracovníkov

·Návrh na zriadenie Európskeho orgánu práce

·Aktualizácie pravidiel o karcinogénoch a mutagénoch

·Odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane pre všetkých

·Odporúčanie o dlhodobej nezamestnanosti

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo

·Vonkajší investičný plán vrátane Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Aktualizovaná stratégia Pomoc obchodu

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

·Nová africko-európska aliancia

CUR č. 9: Priemysel, inovácie a infraštruktúra

·Obnovená stratégia pre priemyselnú politiku EÚ a zoznam kritických surovín

·Okrúhly stôl na vysokej úrovni Priemysel 2030

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Obnovený program pre výskum a inovácie a program Horizont 2020 vrátane rozsiahleho zamerania na digitalizáciu európskeho priemyslu

·Politika súdržnosti

·Stratégia digitálneho jednotného trhu

·Akčný plán v oblasti udržateľného financovania

·Balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov

·Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby

·Vykonávanie stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov

·Balíky opatrení v oblasti mobility

· Ženy a doprava

·Nástroj na prepájanie Európy

·Európska iniciatíva v oblasti procesorov

·Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

·Vonkajší investičný plán

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Nová africko-európska aliancia

CUR č. 10: Zníženie nerovností

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Európsky akt o prístupnosti

·Odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane pre všetkých

·Balík opatrení v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

·Pravidlá v záujme transparentných a predvídateľných pracovných podmienok v celej EÚ

·Politika súdržnosti

·Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov

·Európska migračná agenda

·Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2015 – 2019

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

CUR č. 11: Udržateľné mestá a obce

·Mestská agenda EÚ

·Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

·Európsky pilier sociálnych práv, sociálny prehľad

·Obnovený program pre výskum a inovácie a program Horizont 2020 vrátane rozsiahlej iniciatívy v oblasti digitálnej transformácie ako súčasť iniciatívy Inteligentné mestá a obce

·Spoločné oznámenie o odolnosti

·Politika súdržnosti

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo

·Európsky a globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike

·Posilnenie systému EÚ v oblasti zvládania katastrof (rescEU) a revidovaný mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

·Akčný plán pre  sendaiský rámec  pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Mestá EÚ pre spravodlivý a etický obchod

CUR č. 12: Zodpovedná spotreba a výroba

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo vrátane monitorovacieho rámca a Európskej platformy pre obehové hospodárstvo

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Platforma viacerých zainteresovaných strán o potravinových stratách a plytvaní potravinami

·Nové pravidlá EÚ v oblasti odpadu vrátane opatrení týkajúcich sa potravinových strát a plytvania potravinami

·Stratégia EÚ pre plasty

·Rozsiahle iniciatívy v rámci programu Horizont 2020 zamerané na digitálnu a udržateľnú transformáciu agropotravinárskeho sektora

·Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie

·Pracovný plán pre ekodizajn a energetické označovanie

·Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo

·Vykonávanie stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov

·Pravidlá týkajúce sa nerastov z konfliktných oblastí

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

CUR č. 13: Opatrenia v oblasti klímy

·Nadobudnutie platnosti Parížskej dohody o zmene klímy

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030

·Obnovený systém EÚ na obchodovanie s emisiami

·Balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov

·Balíky opatrení v oblasti mobility

·Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

·Akčný plán pre obehové hospodárstvo

·Program správy oceánov

·Zoznam kritických surovín

·Európsky a globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike

·Posilnenie systému EÚ v oblasti zvládania katastrof (rescEU) a revidovaný mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

· Akčný plán pre sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030  

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

CUR č. 14: Život pod vodou

·Stratégia EÚ pre plasty

·Program medzinárodnej správy oceánov

·Stratégia EÚ pre modrý rast

·Nové pravidlá udržateľného riadenia vonkajších rybárskych flotíl

·Návrh revízie systému EÚ na kontrolu rybárstva

·Boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

CUR č. 15: Život na pevnine

·Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo

·Iniciatíva EÚ zameraná na opeľovače

·Nové pravidlá týkajúce sa inváznych nepôvodných druhov

·Nové pravidlá ekologického poľnohospodárstva

·Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

CUR č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Nová africko-európska aliancia

·Európsky program v oblasti bezpečnosti

·Akčný plán na ochranu verejných priestorov

·Opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu na internete

·Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

·Vykonávanie stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov

·Európska prokuratúra

·Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

·Pravidlá daňovej transparentnosti a opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

·Posilnenie pravidiel týkajúcich sa procesných práv podozrivých a obvinených osôb

·Revidované pravidlá o strelných zbraniach

·Opatrenia na zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb do Európskeho parlamentu

·Akčný plán proti dezinformáciám

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

CUR č. 17: Partnerstvá za ciele

·Program lepšej právnej regulácie v EÚ

·Platforma viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR v EÚ

·Iniciatíva Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy

·Výročná monitorovacia správa o pokroku EÚ pri plnení CUR

·Európsky pilier sociálnych práv

·Platforma politiky EÚ v oblasti zdravia

·Európsky zbor solidarity

·Nový začiatok sociálneho dialógu

·Iniciatíva Viac vyzbierať a lepšie míňať

·Akčný plán v oblasti udržateľného financovania

·Európsky vonkajší investičný plán vrátane Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj

·Zoznam kritických surovín

·Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050

·Medzinárodná mestská spolupráca

·Iniciatíva Inteligentné financovanie inteligentných budov

·Posilnený európsky semester pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík

·Európsky konsenzus o rozvoji

·Revidovaná európska susedská politika a stratégia rozširovania EÚ, stratégia pre západný Balkán

·Stratégia Obchod pre všetkých

·Aktualizovaná stratégia Pomoc obchodu

·Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

PRÍLOHA II – Výsledky EÚ pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja (CUR)

EÚ patrí medzi najatraktívnejšie miesta na život vo svete a členské štáty EÚ už stoja na čele pri plnení cieľov udržateľného rozvoja (CUR). Žiadna krajina vo svete však zatiaľ nedosiahla všetky dohodnuté ciele a podrobnejšie hodnotenie výsledkov EÚ v oblasti CUR ukazuje, že ani EÚ nesmie poľaviť v úsilí na všetkých frontoch.

Jednotlivých 17 CUR Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov je úzko prepojených a sú koncipované tak, aby boli neoddeliteľné, a preto je na ich úspešnú realizáciu v praxi nevyhnutné, aby ich zohľadňovali vo svojich opatreniach všetci aktéri. Je dôležité vytvoriť lepšie synergie a súdržnosť medzi politikami a vyvinúť priaznivé regulačné, finančné a behaviorálne prostredie, aby sa mohli premeniť na skutočnosť.

Prioritou musí byť nasmerovanie našich spôsobov výroby, distribúcie a spotreby na udržateľnú cestu, riešenie zmeny klímy a posilnenie opatrení na ochranu našich oceánov, ekosystémov a biodiverzity, keďže prírodné systémy planéty, ktoré podporujú život na Zemi, sú čoraz ohrozenejšie. Musí sa zintenzívniť boj proti chudobe, sociálnej exklúzii, nerovnosti a rodovým rozdielom, aby sa zaručila prosperita a blahobyt pre všetkých, zabezpečila sociálna a politická stabilita a zachovala podpora pre európsky projekt. Musí sa naďalej presadzovať a podporovať právny štát, demokracia a základné práva, ako aj silná mnohostrannosť a obchod, ktoré sa riadia jasnými pravidlami.

Tento dokument poskytuje prehľad o výsledkoch EÚ v oblasti CUR. V prípade každého z cieľov sa opisuje, aká je súčasná situácia v EÚ, aké sú vývojové trendy a ako je na tom EÚ v porovnaní so zvyškom sveta. Načrtáva sa, aký pokrok sa v EÚ očakáva do roku 2030 a čo môže poháňať či naopak brzdiť prechod na udržateľnú Európu. Udržateľný rozvoj musí byť spoločným úsilím a musia sa doň zapojiť všetci členovia spoločnosti. V tejto súvislosti sa uvádza aj niekoľko príkladov z reálneho života s cieľom poukázať na osvedčené postupy rôznych aktérov na rozličných úrovniach.

V celosvetovom porovnaní patrí sedem členských štátov z EÚ27 medzi prvých 10 krajín v globálnom rebríčku ukazovateľov CUR a všetky členské štáty EÚ27 sa nachádzajú v prvých 50 zo 156 posudzovaných krajín 1 . Za posledných päť rokov EÚ ako celok pokročila v plnení takmer všetkých CUR. Najväčší pokrok bol dosiahnutý v rámci CUR č. 3 – Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku, ale aj CUR č. 4 – Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých, ktoré sú v prípade členských štátov EÚ27 zároveň medzi troma CUR s najlepším hodnotením v celosvetovom rebríčku. V priemere dosahujú členské štáty EÚ27 v celosvetovom meradle najvyššiu úroveň v prípade CUR č. 1 – Odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade. EÚ sa však vzdialila od CUR č. 10 – Zmenšiť rozdiely medzi krajinami a v rámci nich, lebo medzi jej členskými štátmi možno pozorovať výrazné rozdiely. Treba poznamenať, že pokrok nemusí nevyhnutne znamenať, že súčasný stav príslušného cieľa je pre EÚ uspokojivý. Značný pokrok sa dosiahol napríklad v rámci CUR č. 12 – Zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby, ale zároveň majú práve v prípade neho v celosvetovom rebríčku členské štáty EÚ27 druhé najnižšie priemerné hodnotenie, keďže jeho naplnenie si vyžaduje ešte veľa práce. V priemere dosahujú členské štáty EÚ27 v globálnom porovnaní najnižšiu úroveň, pokiaľ ide o CUR č. 14 – Zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja.

Prehľad pokroku pri plnení CUR v kontexte EÚ 2

Odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad V EÚ je prioritou dosiahnutie bezpečnej a zdravej výživy a zabezpečenie produktívnych a udržateľných poľnohospodárskych systémov, rybárstva a akvakultúry. EÚ svojimi politikami pomáha poľnohospodárom a rybárom uspokojovať dopyt po potravinách a poskytovať obyvateľstvu stabilné, udržateľne vyrábané, bezpečné a kvalitné potraviny za dostupné ceny. Poľnohospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra, ktoré sú udržateľné a zohľadňujú výživové potreby, majú zásadný význam pre zabezpečenie stálej dodávky bezpečných a zdravých potravín spotrebiteľom tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti, najmä vzhľadom na výzvy, ako je zmena klímy a populačný rast. V tejto súvislosti má vývoz EÚ významný podiel na globálnych dodávkach potravín. Zatiaľ čo potravinová produktivita sa v Európe za posledné desaťročie neustále zvyšuje, aj keď pomalším tempom než v minulosti, opatrenia sa zavádzajú aj na zlepšenie výkonnosti poľnohospodárstva, rybárstva a akvakultúry z hľadiska životného prostredia a klímy, s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť, a to aj so zreteľom na vplyv na tretie krajiny. Na rozdiel od iných oblastí sveta, ktoré čelia hladu, hlavnými problémami EÚ v oblasti výživy sú nadváha a obezita, ako aj nedostatok mikroživín. Dve tretiny chudobných ľudí na svete žijú vo vidieckych oblastiach a závisia od poľnohospodárstva. EÚ neustále udržiava potravinovú a výživovú bezpečnosť v centre rozvojovej spolupráce a v rámci svojich obchodných vzťahov a politík susedstva a rozširovania venuje potravinovej bezpečnosti, udržateľnému poľnohospodárstvu a rybolovu osobitnú pozornosť. EÚ je najväčším svetovým darcom humanitárnej potravinovej pomoci obetiam potravinových kríz po celej planéte a vo veľkej miere investuje do reakčných kapacít krajín, ktorým hrozí riziko hladomoru.

Hlavné trendy ·V EÚ je významným zdravotným problémom obezita: v roku 2014 ňou trpelo 15,9 % celkového počtu dospelých obyvateľov. Obezita v Európe neúmerne postihuje ľudí s nižším vzdelaním a staršie osoby. Keď sa vezme do úvahy aj predstupeň obezity, problém sa javí ešte vážnejší: postihnutých je o niečo viac než 50 % celkového dospelého obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že situácia sa v nasledujúcich rokoch ešte zhorší. ·Ak má byť európske poľnohospodárske odvetvie dlhodobo životaschopné, musí sa stať hospodársky udržateľným. Poľnohospodársky príjem z faktorov na ročnú pracovnú jednotku – ukazovateľ produktivity práce – v EÚ mierne rastie a v súčasnosti je na úrovni 21,6 %, čo je viac ako v roku 2010. Medzi jednotlivými členskými štátmi sú však značné rozdiely. ·Podiel ekologického poľnohospodárstva na celkovej poľnohospodárskej ploche sa od roku 2005 do roku 2017 takmer zdvojnásobil z 3,6 % na 7,0 %. Celková plocha ekologického poľnohospodárstva v EÚ28 (t. j. úplne konvertovaná plocha a plocha, ktorá prechádza konverziou) bola v roku 2016 takmer 12 miliónov hektárov. Hodnota ekologického maloobchodného trhu v EÚ bola v roku 2016 na úrovni 30,7 miliardy EUR, pričom v rokoch 2015 až 2016 maloobchodný predaj narástol o 12 %. ·Viacero ukazovateľov merajúcich nepriaznivý vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie vykazuje za posledné roky niekoľko pozitívnych trendov, ale aj niekoľko znepokojujúcich tendencií vrátane zvýšenia spotreby pesticídov v určitých častiach Európy a stále vysokej spotreby antimikrobík (v EÚ 70 % antimikrobík spotrebujú zvieratá určené na výrobu potravín). Navyše sa nezaznamenal žiadny významný pokrok smerom k zvráteniu celkového poklesu biodiverzity. ·Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 2010 pomaly rastú, aj keď sú stále hlboko pod úrovňou z roku 1990. Tento nárast možno pripísať zvyšovaniu produktivity a produkcie v poľnohospodárskom sektore. ·Množstvo pôdy EÚ, ktorej hrozí závažná pôdna erózia, sa znižuje, a to čiastočne vďaka povinným opatreniam krížového plnenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. V období 2000 až 2012 sa podiel neumelých eróznych oblastí, v prípade ktorých sa odhaduje riziko vážnej erózie pôdy spôsobenej vodou, znížil zo 6,0 % na 5,2 %. ·Výsledky v sektore akvakultúry EÚ sa počas rokov 2014 – 2016 stabilne zlepšovali. V sektore akvakultúry EÚ sa v roku 2016 uviedlo na trh 1,4 milióna ton morských plodov v hodnote takmer 5 miliárd EUR. Medzi rokmi 2014 a 2016 tak došlo k ročnému nárastu o 2,2 % z hľadiska objemu a 3,1 % z hľadiska hodnoty. Zároveň sa čoraz viac prechádza z tradičnej na ekologickú akvakultúru.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 14 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 2 bodové hodnotenie nad 70 zo 100. V celosvetovom porovnaní je 13 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Očakáva sa, že EÚ bude neustále napredovať smerom k odstráneniu hladu a podpore udržateľných postupov v budúcnosti. Podľa správy o vyhliadkach pre poľnohospodárstvo EÚ na rok 2030 sa neočakávajú žiadne významné nedostatky, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť EÚ, ak nedôjde k väčším narušeniam trhu. Politiky bezpečnosti potravín zaisťujú vysokú úroveň bezpečnosti potravín a zdravia zvierat i rastlín v rámci EÚ a zároveň zaručujú účinné fungovanie vnútorného trhu. Neistoty sa nikdy celkom nerozplynú, a preto sa budú monitorovať vybrané riziká. Dosiahnutie tohto CUR bude vo veľkej miere závisieť od toho, či si priemysel, mimovládne organizácie, orgány a občania začnú viac uvedomovať sociálne, obchodné a individuálne determinanty nezdravého stravovania, ako aj ich vplyv na ľudské zdravie a verejné rozpočty. V tejto súvislosti môže pri riešení nadváhy a obezity a ich hospodárskeho vplyvu dôležitú úlohu zohrávať súčasné úsilie zamerané na zmenu zloženia potravy. Ďalším faktorom bude aj vzdelávanie ľudí, pokiaľ ide o to, ako používať nové technológie alebo ako riešiť nové výzvy. Z hľadiska zlepšenia vplyvu potravinových systémov na životné prostredie a zdravie, určenia najlepších postupov, efektívneho riadenia potravinových zdrojov, zníženia potravinového odpadu atď. bude mať zásadný význam silná spoločenská angažovanosť na všetkých úrovniach (združenia, vlády, súkromný sektor, vedci a odborníci v oblasti zdravia). Investície do udržateľnejšieho poľnohospodárstva budú mať pozitívny vplyv aj na zlepšenie bezpečnosti dodávok potravín, čo je potrebné na riešenie výziev, akými sú celosvetový rast počtu obyvateľstva alebo zmena klímy. Pre ľudí by predstavovala prínos integrovaná ochrana proti škodcom alebo dostupnosť potravín s optimálnymi výživovými vlastnosťami, pretože by to malo za následok zlepšenie ich blaha a tým aj kvality života.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, zmena správania, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, udržateľné financie, verejno-súkromné partnerstvá, udržateľné potravinové systémy, nové technológie, umelá inteligencia, výskum a inovácie, dôraz na odolné spoločnosti, vzdelávanie, verejné a súkromné investície, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Chudoba, sociálne a zdravotné nerovnosti, starnutie nášho obyvateľstva, geopolitická nestabilita, zmena klímy a strata biodiverzity, nekontrolované choroby zvierat, rastlinní škodcovia a kontaminanty.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: Partnerstvo medzi EÚ a Afrikou v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti a udržateľného poľnohospodárstva, ktoré sa začalo v apríli 2016, podporuje výskumno-inovačnú spoluprácu v oblastiach udržateľnej intenzifikácie, poľnohospodárstva a potravinových systémov zameraných na výživu a poľnohospodárskych trhov a obchodu. Na úrovni EÚ: Maximalizácia prínosu k plneniu CUR patrí k zámerom modernizovanej a zjednodušenej spoločnej poľnohospodárskej politiky. V návrhoch Komisie týkajúcich sa budúceho viacročného rozpočtu na roky 2021 – 2027 sa výslovne uvádza cieľ ďalšieho zlepšenia udržateľného rozvoja poľnohospodárskych, potravinárskych a vidieckych oblastí. Na úrovni členských štátov: Program pre rozmanitosť poľnohospodárskych rastlín je štátny program, ktorý má byť prispôsobivým nástrojom na vytvorenie inteligentného a udržateľného spôsobu, ako zachovať a využívať rastlinné bohatstvo Švédska. Po celom Švédsku sa zbierajú semená a iné staršie odrody a uchovávajú sa v génovej banke s názvom Nordic Gene Bank. V rámci programu sa na trh opätovne zavádzajú rastliny pestované v minulosti. Na regionálnej/miestnej úrovni: Program rozvoja vidieka pre kontinentálne Portugalsko na roky 2014 – 2020 podporuje investície do poľnohospodárstva. Zameriava sa na posilnenie schopnosti vytvárať pridanú hodnotu, zvyšovať produktivitu, podporovať efektívnejšie využívanie zdrojov a podporovať výrobné a sociálne väzby vo vidieckych oblastiach. Na úrovni podnikov: Podnik Grupo Cooperativo Cajamar v Španielsku je súčasťou projektu TomGEM, ktorý rozvíja nové stratégie zamerané na zachovanie vysokých výnosov z pestovania ovocia a zeleniny pri vysokých teplotných podmienkach. V rámci projektu sa zostavujú fenotypy širokej škály genetických zdrojov s cieľom identifikovať kultivary/genotypy, ktoré vykazujú stabilný výnos, a objaviť gény, ktoré riadia vyvolávanie kvitnutia, peľovú plodnosť a tvorbu plodov. Na úrovni občianskej spoločnosti: Poľská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Poland Foundation) pod záštitou poľnohospodárskeho poradenského centra v Brwinówe organizuje cyklus seminárov s názvom Baltic Friendly Agriculture. Tie prispievajú k zvyšovaniu informovanosti poľnohospodárov o metódach predchádzania tomu, aby sa z poľnohospodárskych podnikov strácali zlúčeniny dusíka a fosforu, ktoré prispievajú k znečisteniu vôd.

Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Zdravie je základnou ľudskou potrebou a EÚ dosiahla významný pokrok pri riešení nerovností v oblasti zdravia a ich environmentálnych a sociálnych determinantov. Dobré zdravie ako dôležitý faktor kvality života, blahobytu a účasti na spoločenskom dianí nemá hodnotu len pre jednotlivca, ale prispieva aj k formovaniu udržateľného európskeho hospodárstva. Všeobecné zdravotné poistenie je jedným z cieľov  Charty základných práv EÚ  a jedným z práv uznaných v Európskom pilieri sociálnych práv, a teda dôležitým politickým cieľom EÚ a jej členských štátov. Hlavnými politickými cieľmi reforiem zdravotníckych systémov, o ktorých sa diskutuje v kontexte EÚ, zostávajú prístupnosť a cenová dostupnosť zdravotnej starostlivosti spolu s efektívnosťou a fiškálnou udržateľnosťou. Zdravie však aj naďalej negatívne ovplyvňuje tabak a nadmerná konzumácia alkoholu, nadváha, nedostatok fyzickej aktivity, problémy s duševným zdravím, ako sú depresia a samovraždy, ale aj prenosné ochorenia. Spolu s demograficko-sociálnymi zmenami vytvárajú ďalšiu záťaž pre systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ. EÚ podporuje členské štáty, napríklad bojom proti rizikovým faktorom neprenosných ochorení, výmenou najlepších postupov, poskytovaním prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a posilňovaním kapacity na prevenciu a riadenie globálnych zdravotných hrozieb, ako je antimikrobiálna rezistencia, a investovaním do výskumu a inovácií. Na medzinárodnej scéne rozvojová pomoc EÚ podporuje všeobecný prístup ku kvalitným zdravotníckym službám. V súlade s Európskym konsenzom o rozvoji EÚ pomáha posilňovať všetky oblasti systémov zdravotnej starostlivosti a pokrok smerom k univerzálnemu zdravotnému poisteniu.

Hlavné trendy ·Európania nikdy nežili dlhšie a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať. V roku 2016 bola očakávaná dĺžka života v EÚ 81 rokov, čo je o 3,3 roka viac než v roku 2002. ·Nezdravý životný štýl má vplyv na ľudské zdravie, verejné rozpočty a produktivitu. Počet fajčiarov medzi obyvateľmi vo veku 15 rokov a viac sa v roku 2017 znížil na 26 %. Viac ako polovica dospelého obyvateľstva v EÚ však v roku 2014 mala nadváhu. ·V roku 2017 uviedlo 1,6 % ľudí v EÚ neuspokojené potreby lekárskej starostlivosti v porovnaní s 3,4 % v roku 2011. Hlavnými dôvodmi neuspokojených potrieb boli náklady a dlhé čakacie zoznamy. ·Počet úmrtí v dôsledku neprenosných ochorení pred dosiahnutím veku 65 rokov sa v rokoch 2002 až 2015 neustále znižoval. Neprenosné ochorenia však predstavujú až 80 % nákladov na zdravotnú starostlivosť. Len približne 3 % rozpočtov na zdravotníctvo sa však vynakladajú na prevenciu. Počet úmrtí v EÚ v dôsledku HIV, tuberkulózy a hepatitídy sa v rokoch 2002 až 2015 relatívne stabilne znižoval. Antimikrobiálna rezistencia má v EÚ za následok približne 33 000 úmrtí ročne a stojí 1,5 miliardy EUR ročne v podobe nákladov na zdravotnú starostlivosť a strát na produktivite. ·V rokoch 2010 – 2015 znečistenie ovzdušia jemnými tuhými časticami v mestských oblastiach EÚ kleslo o takmer 20 %. Znečistenie ovzdušia je však stále hlavnou environmentálnou príčinou predčasnej smrti. V EÚ každoročne v dôsledku zlej kvality ovzdušia predčasne zomrie viac ako 400 000 ľudí a milióny ďalších trpia na respiračné a srdcovo-cievne ochorenia spôsobené znečisteným ovzduším. ·Bezpečnosť cestnej premávky v EÚ sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. EÚ sa stala najbezpečnejším regiónom na svete. V dôsledku dopravných nehôd dochádza k 49 úmrtiam na milión obyvateľov. V rokoch 2001 – 2010 sa počet smrteľných dopravných nehôd v EÚ znížil o 43 % a v rokoch 2010 – 2017 o ďalších 20 %.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 18 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 3 bodové hodnotenie nad 90 zo 100. V celosvetovom porovnaní je 11 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami. Celkovo ide o jeden z troch CUR s najlepším hodnotením pre členské štáty EÚ.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Ak sa má v EÚ zachovať všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť, systémy zdravotnej starostlivosti budú musieť byť odolné proti budúcemu vývoju a zaručovať prístupnosť a efektívnosť. Bude potrebný prechod na model, ktorý kladie väčší dôraz na prevenciu chorôb a podporu zdravia, je personalizovanejší a opiera sa o digitálne technológie. Kľúčové je aj posilnenie primárnej zdravotnej starostlivosti a rozvoj integrovanej starostlivosti zameranej na pacienta. Takisto bude dôležité obmedziť dostupnosť nelegálnych drog a dopyt po nich. EÚ je naďalej odhodlaná bojovať proti neprenosným a prenosným ochoreniam, ako aj antimikrobiálnej rezistencii. Prebieha nemalé úsilie na podporu širšieho uplatňovania overených najlepších postupov. EÚ bude sledovať nové prechodné ciele znížiť v období 2020 – 2030 úmrtia na cestách o 50 % a okresať počet vážnych zranení na polovicu.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, zmena správania, zdravšia pracovná sila a populácia, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, udržateľné financie, verejno-súkromné partnerstvá, prevencia a podpora zdravia, výskum a inovácie, nové technológie, digitálna transformácia zdravia a starostlivosti, dôraz na odolné spoločnosti, vzdelávanie, verejné a súkromné investície, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Chudoba, sociálne a zdravotné nerovnosti, biologické hrozby, zmena klímy a environmentálne riziká, fiškálna udržateľnosť ovplyvnená starnutím obyvateľstva a infláciou nákladov v dôsledku nových technológií a sociálno-ekonomických rizík, starnutie obyvateľstva, nezdravé návyky, geopolitická nestabilita a ohrozenie zdravotnej bezpečnosti.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: EÚ prispela k programu Svetovej zdravotníckej organizácie a EÚ pre univerzálne partnerstvo v oblasti zdravia s cieľom posilniť systémy zdravotnej starostlivosti vo viac ako 35 partnerských krajinách a spolu s OSN podporuje lepší prístup k plánovaniu rodiny a dopyt po ňom s cieľom obmedziť škodlivé tradičné praktiky a rodovo motivované násilie. Na úrovni EÚ: Pokiaľ ide o antimikrobiálnu rezistenciu, EÚ prijala ambiciózny akčný plán „jedno zdravie“  na zachovanie možnosti účinnej liečby infekcií u ľudí a zvierat. Poskytuje usmernenia k obozretnému používaniu antimikrobiálnych látok v oblasti zdravia ľudí, podporuje výskum nových antimikrobiálnych látok, vakcín a diagnostiky, ďalej stimuluje inovácie, poskytuje vstupy pre politiky a právne opatrenia založené na vedeckých poznatkoch a rieši medzery v poznatkoch. Pokiaľ ide o prevenciu, v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ sa v širšom meradle zavádzajú overené osvedčené postupy. Na úrovni členských štátov: Vo verejnom zdravotníckom sektore na Slovensku existuje sieť všeobecných a špecializovaných zdravotných poradenských stredísk, ktoré poskytujú poradenstvo po analýze hlavných osobných rizikových faktorov (ako je fajčenie, výživa, fyzická aktivita alebo stres). Slúžia aj na zvýšenie informovanosti a na zvýšenie účasti na skríningoch a preventívnych kontrolách. Na regionálnej/miestnej úrovni: V roku 2011 združenie obcí na ochranu prírody v Luxembursku iniciovalo projekt Vychutnajme si prírodu – jedzme regionálne, ekologické a spravodlivé potraviny. Tento projekt sa zameriava na podporu udržateľných potravín v školských jedálňach 33 členských obcí a na poskytovanie hospodárskych príležitostí regionálnym poľnohospodárom, ktorí sú osobitne odhodlaní chrániť životné prostredie. Okrem kritérií, ktorými sa overuje všeobecná ochrana životného prostredia a dobré životné podmienky zvierat, musia poľnohospodári, ktorí sa chcú zapojiť do projektu, splniť podmienku, že využívajú aspoň 5 % svojich poľnohospodárskych pozemkov na ochranu biodiverzity. V školských jedálňach sú zamestnancom k dispozícii osobitné kurzy odbornej prípravy: zameriavajú sa na stretnutia s výrobcami, zdravé potraviny, sezónne menu, vplyv potravín na klímu či rozvojové krajiny. Na úrovni podnikov: Nemecká spoločnosť CureVac GmbH s podporou nadácie Billa a Melindy Gatesových vyhrala historicky prvé motivačné ocenenie EÚ za inováciu po tom, čo dosiahla pokrok smerom k novej technológii, ktorá zachováva vakcíny stabilné pri akejkoľvek teplote okolia. Na úrovni občianskej spoločnosti: V rámci Národného programu v oblasti zdravia v Poľsku vytvorili mimovládne organizácie nástroje na skríning porúch nálady, materiály na pomoc pri riešení duševných problémov, rozhlasové programy, publikácie a inštruktážne filmy, založili online fórum a realizovali informačné kampane.

Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú ústrednú úlohu pri budovaní udržateľnej, odolnej, konkurencieschopnej a súdržnej Európy pre budúcnosť, keďže umožňujú ľuďom naplniť svoj potenciál. Vo všetkých fázach života sú vzdelávanie a odborná príprava kľúčovými aspektmi ľudského rozvoja a kľúčovými hnacími silami rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Úroveň vzdelania u mladých ľudí v Európe sa neustále zlepšuje. EÚ je na ceste k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a terciárneho vzdelania. Značný pokrok sa zaznamenal v účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, ale treba ďalej napredovať, aby sa zlepšili slabé výsledky v matematike, vo vede a v čítaní, digitálne zručnosti a účasť dospelých na vzdelávaní. Mladí ľudia so zdravotným postihnutím alebo s migrantským pôvodom dosahujú výrazne nižšie vzdelanie. Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a mladí ľudia s nízkym vzdelaním čelia mimoriadnym ťažkostiam na trhu práce. Na medzinárodnej scéne mnohé partnerské krajiny EÚ využívajú bilaterálne podporné programy, ktoré pomáhajú posilňovať ich systémy vzdelávania. V centre záujmu je zlepšenie prístupu ku kvalitnému základnému vzdelaniu v krajinách s nízkymi príjmami alebo tých, ktoré sú nestabilné a prebiehajú v nich konflikty, a to najmä pre dievčatá a marginalizované skupiny.

Hlavné trendy ·Podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou od roku 2002 stabilne klesá. Pokles zo 17 % v roku 2002 na 10,6 % v roku 2017 predstavuje jasný pokrok smerom k hlavnému cieľu stratégie Európa 2020, ktorým je 10 %.  ·Hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, sa prakticky podarilo dosiahnuť (39,9 % v roku 2017). ·Účasť na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sa od roku 2003 neustále zvyšuje. Cieľ EÚ, ktorým je 95 % detí vo veku od 4 rokov do veku povinnej školskej dochádzky zúčastňujúcich sa na predprimárnom vzdelávaní, bol dosiahnutý v roku 2016, hoci medzi jednotlivými krajinami pretrvávajú rozdiely. ·EÚ si stanovila aj cieľ znížiť do roku 2020 podiel osôb vo veku 15 rokov, ktoré dosahujú nízku úroveň výsledkov v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied, na menej ako 15 %. Členské štáty EÚ vykazujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o podiel žiakov so slabými výsledkami vo všetkých týchto troch oblastiach. EÚ ako celok zaostáva vo všetkých troch oblastiach a podľa najnovších dostupných údajov z roku 2015 zaznamenala krok späť v porovnaní s výsledkami za rok 2012 (veda: 20,6 %, +4,0 percentuálneho bodu; čítanie: 19,7 %, +1,9 percentuálneho bodu; matematika: 22,2 %, +0,1 percentuálneho bodu). ·V roku 2017 malo aspoň základné digitálne zručnosti 57 % populácie EÚ vo veku 16 až 64 rokov. ·Miera zamestnanosti čerstvých absolventov sa zvýšila zo 76,9 % v roku 2015 na 80,2 % v roku 2017, čo sa blíži cieľu EÚ, ktorým je 82 %. ·Oproti najvyššej úrovni 13,2 % v roku 2012 percentuálny podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania a odbornej prípravy, v roku 2017 ešte viac klesol na 10,9 %. ·Účasť dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) na vzdelávaní bola v roku 2017 na úrovni 10,9 %, čo je výrazne pod cieľom aspoň 15 %.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 16 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 4 bodové hodnotenie nad 90 zo 100. V celosvetovom porovnaní je sedem členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami. V priemere ide o jeden z troch CUR s najlepším hodnotením pre členské štáty EÚ.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Očakáva sa, že v budúcnosti sa v dôsledku štrukturálnych zmien na trhoch práce, demografických zmien a politických reforiem bude naďalej zvyšovať úroveň dosiahnutého vzdelania medzi mladými obyvateľmi. Do roku 2030 bude európsky vzdelávací priestor pevne etablovaný a predpokladá sa, že nebudú existovať žiadne hranice ani prekážky inkluzívnej vzdelávacej mobility a akademickej spolupráce. Všetkým mladým ľuďom by sa malo zabezpečiť lepšie vzdelávanie a odborná príprava bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické zázemie, čo by malo viesť k zvyšovaniu počtu a kvality zručností. Očakáva sa, že inkluzívne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie povedú k ďalšiemu zníženiu počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a k väčšiemu počtu študentov na všetkých úrovniach. Očakáva sa tiež, že transformácie na trhoch práce povedú aj k vyššej účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. Ľudia si budú môcť dať validovať zručnosti, ktoré nadobudnú mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Vzdelávanie a odborná príprava bude všeobecne zahŕňať silnejší rozmer učenia sa na pracovisku a bude využívať výhody užšej spolupráce s podnikateľským sektorom a občianskou spoločnosťou. Bude aj naďalej dôležité zintenzívniť úsilie o integráciu vzdelávania v oblasti udržateľného rozvoja do učebných osnov na všetkých úrovniach vzdelávania.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, zmena správania, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, výskum a inovácie, digitálne technológie a online platformy, umelá inteligencia, meniaci sa trh práce a potreby zručností, dôraz na udržateľné a odolné spoločnosti.

Riziká/negatívne stimuly Nerovnosť príležitostí, chudoba, nízke verejné a súkromné investície, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, rastúce medzery v poznatkoch.

Príklady úspešných politík

Na úrovni EÚ: Komisia v snahe o uplatňovanie prvej zásady Európskeho piliera sociálnych práv koordinuje nový program v oblasti zručností pre Európu a spolupracuje s členskými štátmi na vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Cieľom je zlepšiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby boli inkluzívnejšie a založené na celoživotnom vzdelávaní a inováciách. Opatrenia predstavené v roku 2018 zamerané na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 sa zaoberajú automatickým vzájomným uznávaním diplomov a študijných pobytov v zahraničí, kľúčovými kompetenciami, digitálnymi zručnosťami, spoločnými hodnotami a inkluzívnym vzdelávaním, kvalitným vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve a lepším jazykovým vzdelávaním a výučbou. Na úrovni členských štátov: V roku 2016 Slovinsko zaviedlo program, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu výučby a učenia sa tým, že učitelia a mentori môžu v zamestnaní rotovať, aby si zvýšili vedomosti, zručnosti a schopnosti. Program bude prebiehať do roku 2022 a má rozpočet 1,65 milióna EUR, z čoho 1,32 milióna EUR pochádza z Európskeho sociálneho fondu. Na regionálnej/miestnej úrovni: Iniciatíva v talianskom Benátsku financovaná z Európskeho sociálneho fondu umožňuje dospelým bez vyššieho sekundárneho vzdelania, vrátane tých s nižšou odbornou kvalifikáciou, ktorá už nie je relevantná pre trh práce, získať uznanie za predchádzajúce odborné skúsenosti alebo prípravu a vydať sa na individualizovanú dráhu odbornej prípravy. Na úrovni podnikov: Vo Francúzsku bola v roku 2018 podpísaná trojstranná dohoda, vďaka ktorej bola v Novom Akvitánsku otvorená inkluzívna sekcia na vzdelávanie mladých ľudí a dospelých so zdravotným postihnutím. Dvanásti učni so zdravotným postihnutím absolvujú odbornú prípravu v oblasti elektroniky, elektrotechniky a elektrotechnického inžinierstva. Polovica z nich absolvuje stáž v elektrárenskom podniku Enedis a polovica v prispôsobených podnikoch. Na úrovni občianskej spoločnosti: ToekomstATELIERdelAvenir (alias TADA) poskytuje doplnkové, dobrovoľné a sociálne orientované vzdelávanie zraniteľným tínedžerom zo znevýhodnených štvrtí v Bruseli v Belgicku. Jeho cieľom je posilniť postavenie mladých účastníkov a zabrániť strate motivácie a jej negatívnym dôsledkom (napríklad strata vôle učiť sa, predčasné ukončenie štúdia, kriminalita, nezamestnanosť, extrémna radikalizácia) a prispievať k väčšej integrácii a sociálnej súdržnosti.

Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilňovať postavenie všetkých žien a dievčat

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad EÚ patrí medzi svetových lídrov v oblasti rodovej rovnosti a za posledné desaťročia došlo k pokroku. Zásluhu na tom majú právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a osobitné opatrenia na presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti. Na trhu práce EÚ je dnes viac žien než v minulosti a majú prístup k lepšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave. Ženy sú však stále nadmerne zastúpené v slabšie platených odvetviach a nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách. Rodové rozdiely v príjmových a kariérnych modeloch sa často premietajú do nižších dôchodkových nárokov u žien. Stále sú potrebné ďalšie zlepšenia a stimuly. Osobitný  prieskum  Eurobarometra z roku 2017 ukázal, že široká verejnosť v EÚ svorne podporuje rodovú rovnosť: 84 % Európanov považuje rodovú rovnosť za dôležitú z osobného hľadiska (vrátane 80 % mužov). Na medzinárodnej úrovni EÚ uplatňuje rodové hľadisko prostredníctvom svojich vonkajších politík – od obchodných nástrojov cez Európsky konsenzus o rozvoji až po politiky susedstva a rozširovania EÚ.

Hlavné trendy · Index rodovej rovnosti  Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (2017) ukazuje, že v poslednom desaťročí bol pokrok smerom k rodovej rovnosti vo všeobecnosti pozitívny, hoci pomalý. Najvýraznejšie zlepšenie sa dosiahlo v oblasti moci (napr. rozhodovanie v súkromnom a vo verejnom sektore), zatiaľ čo v oblasti času rodové rozdiely narástli (napr. domáce práce, voľný čas, neplatená starostlivosť). Výsledky členských štátov sa vo veľkej miere líšia. Väčšina členských štátov od roku 2005 zlepšila svoje celkové skóre. Niekoľko členských štátov zaznamenalo stagnáciu v celkovom hodnotení alebo dokonca mierny pokles. ·Rozdiel v zamestnanosti mužov a žien na úrovni EÚ bol v roku 2017 menší než 12 percentuálnych bodov, čo je podstatne menej ako v roku 2008, keď dosiahol 15,1 percentuálneho bodu. Toto zlepšenie bolo do veľkej miery spôsobené zvýšením miery zamestnanosti žien. Jedným z faktorov, ktoré najviac bránia ženám v účasti na trhu práce, je nedostatok dostupných, prístupných a kvalitných služieb formálnej starostlivosti najmä o malé deti. V roku 2016 sa iba 32,9 % detí vo veku 0 až 3 roky v EÚ nachádzali v zariadeniach formálneho vzdelávania a starostlivosti, čo je nárast oproti roku 2008, keď ich bolo 28 %. ·Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa za posledné roky mierne znížil. V roku 2016 bol hrubý hodinový zárobok žien v priemere o 16,2 % nižší než v prípade mužov. Po odchode do dôchodku sa tento rozdiel exponenciálne prehlbuje – rozdiel v dôchodkoch žien a mužov dosahuje 36,6 %.  ·Pokiaľ ide o rovnosť žien a mužov v politike v EÚ, podiel žien v národných parlamentoch sa zvýšil z 20,9 % v roku 2004 na 29,7 % v roku 2018. ·V roku 2017 štvrtinu členov predstavenstiev najväčších kótovaných spoločností tvorili ženy. V období 2003 až 2017 tento počet takmer stabilne ročne rástol a celkovo stúpol o 16,8 percentuálneho bodu. ·Spôsob, akým ženy a muži prideľujú čas na starostlivosť, domáce práce a sociálne aktivity, sa za posledných 10 rokov stal v EÚ nerovnejším. K tomuto poklesu rovnosti došlo v 12 členských štátoch, zatiaľ čo v ôsmich sa situácia zlepšila. ·Každá tretia žena v Európe už od svojich 15 rokov zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 11 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 5 bodové hodnotenie nad 80 zo 100. V celosvetovom porovnaní je 11 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Neustály pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat si vyžaduje odhodlanie, viac finančných prostriedkov a pretrvávajúce úsilie aktérov na všetkých úrovniach – od jednotlivých domácností až po inštitúcie EÚ. Hoci regulačné stimuly sú dôležité na urýchlenie tohto pokroku, rodová rovnosť vo veľkej miere závisí od kultúrnych a etických hodnôt a od vývoja spoločenských zmien. Do roku 2030 by sme mohli očakávať, že EÚ dosiahne ďalší pokrok v posilňovaní ekonomického postavenia žien, rodovej rovnováhe v rozhodovacom procese a v boji proti násiliu páchanému na ženách. Naplnenie a rozsah tohto pokroku závisí od vývoja kultúrneho a politického kontextu, ako aj od budúcich regulačných opatrení.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, zmeny v sociálnych normách, zmena správania, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, formálna starostlivosť o deti, vyvážené modely čerpania rodinnej dovolenky, pružné formy organizácie práce, vyvážený vzdelávací systém, prístup k novým technológiám, posilňovanie technických zručností žien, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Nerovnosť príležitostí, nevôľa voči pokroku, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, bezpečnostné hrozby, návrat k hospodárskemu protekcionizmu vo svete.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: V roku 2015 prijala EÚ druhý akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajších vzťahoch (2016 – 2020). Komisia v septembri 2017 vyhlásila spoločnú iniciatívu EÚ a OSN Spotlight, ktorej cieľom je skoncovať s násilím páchaným na ženách. Na úrovni EÚ: V roku 2015 prijala Komisia strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019. Strategický záväzok je rámcom pre pokračujúce úsilie Komisie o presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a zameriava sa na týchto päť prioritných oblastí: 1. zvýšenie účasti žien na trhu práce a rovnaká ekonomická nezávislosť; 2. zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a v príjmoch a odstránenie dôchodkových medzier; 3. podpora rovnosti žien a mužov pri prijímaní rozhodnutí; 4. boj proti rodovo motivovanému násiliu; 5. podpora rodovej rovnosti a práv žien na celom svete. Okrem toho sa v strategickom záväzku predpokladá začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých politík a programov financovania EÚ. Na úrovni členských štátov: Dánsko vo všeobecnosti dosahuje dobré výsledky v oblasti rodovej rovnosti. Ženy v Dánsku vo všeobecnosti pracujú mimo domova a budujú si kariéru popri výchove detí, pričom im pomáha štedrá rodičovská dovolenka a denná starostlivosť dotovaná z daní. Prínos z rodovej rovnosti v Dánsku majú aj muži. Môžu so svojimi rodinami tráviť viac času než v mnohých iných krajinách. Rodičovskú dovolenku po narodení dieťaťa možno rozdeliť medzi rodičov a vďaka obmedzenému počtu pracovných dní deti zo zariadení dennej starostlivosti často vyzdvihuje otec. Na regionálnej/miestnej úrovni: Francúzsko zaviedlo vo voľbách do departementov párový systém, v ktorých hlas získava vždy dvojica muž-žena. Zaručuje sa tým rodová rovnosť na úrovni departementov a vytvárajú sa spoločné rozhodovacie pozície v územnej politike, čo vedie k rozdeleniu zodpovednosti a zlepšovaniu možností rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre politikov. Na úrovni podnikov: Iniciatíva GründerRegio M e.V. získala spolufinancovanie z Európskeho sociálneho fondu na poskytovanie odbornej prípravy, poradenstva a možností vytvárania sietí pre podnikateľky v Mníchove. Zameriava sa na ženy, ktoré sa vracajú na trh práce po výchove detí, ako aj na ženy nad 50 rokov. V rámci projektu s názvom GUIDE bolo podporených približne 5 000 podnikateliek, z ktorých 56 % si založilo vlastný podnik. Na úrovni občianskej spoločnosti: Dve bulharské organizácie pracujú na projekte s názvom Career ROCKET. Učitelia, riaditelia škôl a školskí kariérni poradcovia sa učia, ako presadzovať rodovú rovnosť vo všetkých otázkach stredoškolského vzdelávania informovaním o tom, ako ženy obohacujú prírodné vedy, technológie, politiku, dejiny, geografiu, matematiku, literatúru, umenie a hudbu.

Zabezpečiť dostupnosť vody, udržateľné hospodárenie s vodou a sanitáciu pre všetkých

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Prístup k vode je základnou ľudskou potrebou. Voda je tiež dôležitým hospodárskym zdrojom a slúži ako základ regulácie biodiverzity, klímy a ekosystémov. Ak sa majú splniť požiadavky súčasných a budúcich generácií a zachovať politická stabilita na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, zásadný význam má ochrana vodných ekosystémov pred znečistením a hydromorfologickými zmenami, ako aj udržateľné využívanie vody. Komplexná vodohospodárska politika EÚ má za cieľ zabezpečiť, aby bolo k dispozícii dostatočné množstvo kvalitnej vody pre potreby ľudí a životné prostredie, a to reguláciou hlavných tlakov (poľnohospodárstvo, priemysel, komunálne odpadové vody), využívania vody (voda na kúpanie, podzemná voda, pitná voda) a integrovaného hospodárenia s vodami. Prevažná väčšina európskych občanov má prístup k základnej sanitácii a má pripojenie aspoň na zariadenia sekundárnej úpravy odpadovej vody. Okrem toho majú európski občania k dispozícii veľmi kvalitnú pitnú vodu. Na kvalitu vody a jej dlhodobú bezpečnosť však vplýva tlak vyplývajúci z urbanizácie, difúzneho znečistenia z poľnohospodárstva, priemysel a zmena klímy. Na celosvetovej úrovni EÚ podporuje dostupnosť a udržateľné hospodárenie s vodou a sanitáciu pre všetkých prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji a politík susedstva a rozširovania EÚ.

Hlavné trendy ·Podiel ľudí bez kvalitných hygienických zariadení v domácnosti klesol z 3,2 % v roku 2007 na 2,0 % európskej populácie v roku 2017. Počet ľudí napojených na zariadenia sekundárnej úpravy odpadovej vody sa v rokoch 2010 až 2015 zvýšil. Rozdiely medzi členskými štátmi však pretrvávajú, pričom niektoré stále čelia značným problémom. Čoraz viac sa rozširuje nový typ znečistenia – ide o vypúšťanie mestskej odtokovej vody alebo kombinované stokové systémy, ktoré v prípade silných dažďov veľmi znečisťujú prostredie. ·Výbornú kvalitu vody na kúpanie v roku 2017 vykázalo 86,3 % všetkých pobrežných lokalít na kúpanie a 82,1 % vnútrozemských lokalít na kúpanie. ·Kvalita vody v európskych riekach sa medzi rokmi 2000 a 2014 výrazne zvýšila a priemerné koncentrácie fosfátu v európskych riekach klesajú. ·Hoci sa v rôznych oblastiach dosiahol pokrok, len približne 40 % povrchových vôd dosiahlo v roku 2015 dobrý ekologický stav. Podzemné vody sú v lepšej situácii: 74 % má dobrý chemický stav a 89 % dobrý kvantitatívny stav. Hoci znečistenie spôsobené dusičnanmi z poľnohospodárstva sa v posledných dvoch desaťročiach znížilo, problémy pretrvávajú. Dusičnany sú znečisťujúce látky, ktoré najčastejšie spôsobujú zlý chemický stav podzemnej vody v EÚ. To je obzvlášť problematické, pretože podzemná voda je popri tečúcej povrchovej vode dôležitým zdrojom pitnej vody v Európe. ·Nedostatok vody je vo väčšine krajín EÚ nízky, ale v niekoľkých, najmä v juhoeurópskych krajinách, je vysoký a tento jav je na vzostupe aj v západnej a severnej Európe. ·Ak sa má znížiť nedostatok vody, všetky príslušné odvetvia musia účinne využívať sladkovodné zdroje. V uplynulom desaťročí sa odber vody v Európe znížil, zatiaľ čo účinnosť využívania vody sa zvýšila. Priemerná spotreba pitnej vody sa za posledných 20 rokov znížila z približne 200 litrov na osobu na deň na približne 120 litrov.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 25 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 6 bodové hodnotenie nad 80 zo 100. V celosvetovom porovnaní sú tri členské štáty EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Celkovo sa očakáva, že EÚ bude pokračovať v dosahovaní pokroku v oblasti udržateľného hospodárenia s vodou a sanitácie. Takmer všetci občania budú mať dobrý prístup k vodohospodárskym službám, ako sú pitná voda a úprava odpadovej vody, a k sanitačným zariadeniam. Je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa zabezpečil plný prístup pre všetkých občanov EÚ, aby sa zaistilo, že odpadové vody sa upravujú v súlade s požadovanými normami na celom území, a aby sa dosiahol dobrý stav všetkých európskych vodných útvarov. Osobitná pozornosť by sa v nadchádzajúcich rokoch mala venovať aj novým znečisťujúcim látkam, ako sú mikroplasty či lieky. Musí sa ďalej znižovať difúzne znečistenie z poľnohospodárstva. Treba ďalej zefektívňovať využívanie vody. Napokon treba spomenúť aj zmenu klímy a jej zhoršujúci vplyv na suchá a povodne v regiónoch EÚ, čo si vyžaduje čoraz naliehavejšiu potrebu zvýšiť udržateľnosť hospodárenia s vodami. Zmena klímy prispeje k nedostatku vody, ktorý sa už pociťuje vo vodných útvaroch najmä v južnej Európe, ale čoraz viac aj v iných častiach kontinentu. Tieto problémy pomôže riešiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov o vode a vypracovanie nových právnych predpisov, ako sú nedávne návrhy týkajúce sa pitnej vody a opätovného používania. Prebiehajúce hodnotenie vhodnosti podstatnej časti právnych predpisov EÚ o vode pomôže zistiť, či treba legislatívny rámec upraviť, aby sa v plnej miere dosiahli príslušné CUR.

Príležitosti/pozitívne stimuly Zmena správania, spoločenská angažovanosť a participatívna politika, tlak spoločnosti na udržateľný potravinový systém a výrobné reťazce, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, digitalizácia, lepšie údaje vďaka využívaniu nástrojov na pozorovanie Zeme, ako je globálna zložka služby monitorovania krajiny programu Copernicus EÚ, častejšie opätovné využívanie vody, umelá inteligencia a nové technológie, výskum a inovácie, internet vecí, obehové hospodárstvo, multilateralizmus.

Riziká/negatívne stimuly Chudoba a nerovnosť príležitostí, zmena klímy, difúzne znečistenie z poľnohospodárstva, urbanizácia, organické znečisťujúce látky, rezíduá liekov, plastový odpad, priemyselná výroba, odpad z domácností, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, cenová dostupnosť a cena vody.

Príklady úspešných politík

Na úrovni EÚ: Riešenia problémov súvisiacich s vodou podporujú európske výskumné a inovačné iniciatívy zamerané na vodu. Partnerstvo pre výskum a inovácie v oblasti Stredozemia (PRIMA), iniciatíva s rozpočtom 494 miliónov EUR, sa zameriava na nedostatok vody, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť v Stredozemí. Na úrovni členských štátov: Na Cypre je čoraz častejším a stabilným zdrojom recyklovaná voda. Okrem iného sa využíva na zavlažovanie a ochranu pred suchom. S príspevkom z európskych fondov už prebiehajú dva projekty zavádzania systémov opätovného využívania vody – v Anthoupoli a v Larnake. Na regionálnej/miestnej úrovni: V Dolnosliezskom vojvodstve v Poľsku (Racibórz) prebieha výstavba protipovodňovej nádrže. Cieľom komplexného programu protipovodňovej ochrany je zabrániť záplavám z rieky Odra, a to obnovením prírodných priestranstiev zachytávajúcich vodu v údolí Odry, ako aj jej prirodzenej nivačnej terasy. Na úrovni podnikov: Čistiarne odpadových vôd v celej Európe začínajú využívať energiu a iné zdroje obsiahnuté v odpade, aby tak znížili vlastnú energetickú spotrebu či dokonca pôsobili ako výrobcovia energie. Ukážkovým príkladom je čistiareň odpadových vôd v dánskom Aarhuse (Marselisborg), ktorá produkuje viac ako 150 % energie potrebnej na jej činnosť vďaka investíciám do účinnejších technológií.  Na úrovni občianskej spoločnosti: Malta podporuje účasť miestnych komunít na zlepšovaní riadenia vodných zdrojov a hygieny. Cyklus plánovania povodia zaisťuje vysokú účasť obcí a zainteresovaných strán, keďže rozhodnutia o určitých opatreniach budú zahŕňať vyváženie záujmov rôznych skupín.

Podporovať stabilný, inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Po tom, čo sa Európa zotavila z hospodárskej krízy, sa zamestnanosť začala stabilne zvyšovať. Investície sa takmer vrátili na predkrízovú úroveň a verejné financie sa zlepšujú, aj keď oživeniu hrozí pokles. Z tejto expanzie však všetci občania a členské štáty nemajú rovnaký prínos a v niektorých krajinách je nezamestnanosť stále vysoká. Investície a trendy produktivity naznačujú, že možno urobiť viac na podporu oživenia a prechodu na udržateľnejší hospodársky rast v kontexte dlhodobých globálnych výziev spojených s demografickými zmenami a digitalizáciou. Popri trvalom úsilí dosiahnuť dlhodobo udržateľné verejné financie EÚ naďalej podporuje investície, najmä v oblasti vzdelávania, zručností a výskumu a vývoja, ako aj štrukturálne reformy na zvýšenie efektívnosti podnikateľského prostredia, trhu s výrobkami a trhu práce. K prilákaniu súkromných investícií do strategických odvetví európskeho hospodárstva prispieva Investičný plán pre Európu. Štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie trhov práce a sociálnych politík by mali pomôcť pracovnej sile získať potrebné zručnosti na prechod k ekologickému hospodárstvu a podporiť lepší prístup k trhu práce, rovnosť príležitostí na trhu práce, spravodlivé pracovné podmienky a udržateľné a primerané systémy sociálnej ochrany. Mali by tiež prispieť k zvýšeniu produktivity práce, a tým aj k rastu miezd. Zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem môže zlepšiť zodpovednosť, vplyv aj realizáciu. Na medzinárodnej úrovni EÚ presadzuje inkluzívny a udržateľný rast, vytváranie dôstojných pracovných miest a podporu pracovných a ľudských práv. Medzi príklady vonkajšej činnosti v tejto súvislosti patrí Európsky konsenzus o rozvoji, európsky vonkajší investičný plán, akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 a opatrenia EÚ prostredníctvom jej politík susedstva a rozširovania. Dodržiavanie základných medzinárodných pracovných noriem a ľudských práv podporuje obchodná politika EÚ. Podpora zodpovedných obchodných postupov založených na medzinárodných usmerneniach je zakotvená vo viacerých politikách EÚ vrátane obchodnej.

Hlavné trendy ·Európania majú v priemere vyšší životný štandard než pred dvoma desaťročiami. V rokoch 2002 – 2017 reálny HDP na obyvateľa rástol v priemere o 1,1 % ročne. Hospodárstvo EÚ sa v poslednom období rozvíja najrýchlejšie od začiatku krízy v roku 2008 – rast reálneho HDP sa v roku 2017 zvýšil na 2,2 %. ·Po prudkom poklese počas hospodárskej a finančnej krízy celkový podiel investícií na HDP v EÚ v roku 2017 dosiahol 20,8 %. Od roku 2013 v priemere rástol o 1,0 % ročne. Očakáva sa, že Investičný plán pre Európu vytvorí 1,4 milióna pracovných miest a do roku 2020 zvýši HDP EÚ o 1,3 %. ·Produktivita práce sa do určitej miery zrýchlila, jej rast však zostáva pod trendmi spred recesie.  ·Účasť na trhu práce sa naďalej stabilne zvyšuje a v roku 2017 dosiahla mieru 73,4 %. K tomuto zvýšeniu došlo najmä v prípade starších pracovníkov a žien. Celková zamestnanosť zaznamenala rekordný počet 239 miliónov pracovníkov, počet pracovných miest na plný úväzok sa zvyšuje (stúpol o 2,3 milióna), zatiaľ čo počet zamestnancov na kratší pracovný čas sa nezmenil. Len v odvetví environmentálnych tovarov a služieb sa zamestnanosť od roku 2000 do roku 2015 zvýšila o 47,3 %. Dlhodobá nezamestnanosť naďalej klesá, ale stále predstavuje o niečo menej ako polovicu celkovej nezamestnanosti. Nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá v roku 2013 kulminovala na úrovni 23,8 %, sa v roku 2017 znížila na 16,8 %. V roku 2017 bolo 7,7 % európskych zamestnancov nedobrovoľne zamestnaných formou dočasných pracovných zmlúv, čo zodpovedá 57,7 % všetkých dočasných zamestnancov, pričom tento podiel sa za posledné desaťročie mierne zvýšil. Podiel nedobrovoľného zamestnania na kratší pracovný čas v EÚ, ktoré postihuje najmä ženy, ako percentuálny podiel na celkovej zamestnanosti na kratší pracovný čas vzrástol z 25,6 % v roku 2008 na 29,6 % v roku 2014, ale v roku 2017 klesol na 26,4 %. ·Pokiaľ ide o chudobných pracujúcich, chudoba v roku 2017 hrozila 9,6 % zamestnaných. To sa za posledné štyri roky stabilizovalo, hoci na vyššej úrovni než v roku 2008 (8,5 %).

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 17 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 8 bodové hodnotenie 80 alebo viac zo 100. V celosvetovom porovnaní je deväť členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Ak chce EÚ zabezpečiť vysokú celkovú mieru zamestnanosti, musí vytvárať kvalitné pracovné miesta so zameraním na prechod k udržateľnosti, najmä pre ženy, mladých ľudí, starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, migrantov a marginalizované komunity. Tak by sa pomohla zabezpečiť primeranosť a udržateľnosť európskeho modelu sociálneho zabezpečenia v kontexte starnutia obyvateľstva a pomalého rastu produktivity. Hoci investície do európskeho hospodárstva budú naďalej rásť, na prekonanie prekážok potrebujú trvalú podporu. Zmenšujúca sa populácia a slabnúca hospodárska sila EÚ ovplyvní jej pozíciu v globálnom hospodárskom meradle. Na budúci rast a vývoj na trhu práce budú mať vplyv digitalizácia a demografia. To si vyžaduje výraznejšie zameranie na konkurenčné výhody EÚ spojené s kvalitným vzdelávaním a ďalšími investíciami do výskumu a inovácií, ktoré musia podporovať sociálne začlenenie a udržateľnosť životného prostredia. Bude pokračovať prechod na obehové hospodárstvo, ako aj opatrenia na odstránenie nútenej práce a obchodovania s ľuďmi.

Príležitosti/pozitívne stimuly Zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia, digitalizácia, výskum a inovácie, spoločenská angažovanosť a participatívna politika, tlak spoločnosti na udržateľné výrobné reťazce, umelá inteligencia, nové technológie, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, kolaboratívne obehové nízkouhlíkové hospodárstvo, sociálne hospodárstvo a rozvoj jeho ekosystémov, dôraz na odolné spoločnosti, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod, výskum a inovácie.

Riziká/negatívne stimuly Nízky rast produktivity, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, pomalé šírenie nových digitálnych technológií a vplyv technologických zmien na pracovníkov a konkrétne odvetvia, sociálne nerovnosti, regionálne a územné rozdiely, vplyvy demografických zmien a úloha migrácie a núteného vysídľovania, zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, návrat k hospodárskemu protekcionizmu vo svete, ťažkosti s meraním produktivity v čoraz nehmotnejších hospodárstvach, segmentácia trhu práce a neistota práce, digitálna priepasť, ochrana údajov, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Príklady úspešných politík

Na úrovni EÚ: Pri podpore investičného prostredia má veľký úspech Investičný plán pre Európu, tzv. Junckerov plán. V júli 2018 Európsky fond pre strategické investície (EFSI) dosiahol svoj pôvodný cieľ investovať 315 miliárd EUR a od roku 2015 do decembra 2018 v celej EÚ zmobilizoval dodatočné investície vo výške 371 miliárd EUR. Podporil už viac než 750 000 pracovných miest. Do roku 2020 by sa tento počet mal zvýšiť až na 1,4 milióna pracovných miest. Lepší prístup k financovaniu využíva viac ako 850 000 malých a stredných podnikov (MSP). Aspoň 40 % financovania z Európskeho fondu pre strategické investície v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie podporuje prvky projektu, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy v súlade s Parížskou dohodou. Na úrovni členských štátov: Česko v roku 2017 zaviedlo väčšiu flexibilitu pri plánovaní a plnení pracovného času a dovolenky, posilnilo proces kolektívneho vyjednávania, prijalo zmeny zmluvného práva, režimu hromadného prepúšťania, ustanovení o práci na diaľku a posilnilo nástroje na zosúladenie pracovného a súkromného života, ako je napríklad „práca z domu“. Na regionálnej/miestnej úrovni: Mesto Gent v Belgicku pravidelne využíva Európsky sociálny fond na podporu integrácie utečencov a Rómov do trhov práce. Napríklad jeho projekt Labour Team IEM (2015 – 2017) ponúkal na mieru šité poradenstvo rómskym občanom. Hlavným cieľom bolo pomôcť aspoň 190 migrantom v rámci Európy, najmä Rómom, vstúpiť na trh práce. Projekt s podporou Európskeho sociálneho fondu pokračuje aj v rokoch 2018 – 2019. Na úrovni podnikov: Európska investičná banka poskytuje úver vo výške 7,5 milióna EUR (s podporou Európskeho fondu pre strategické investície) spoločnosti Greenfiber International SA na financovanie projektu recyklácie a obehového hospodárstva v Rumunsku. Projekt prispeje k vytvoreniu 280 pracovných miest na plný úväzok a zvýši množstvo vyzbieraného a spracovaného odpadu o viac ako 50 000 ton ročne. Na úrovni občianskej spoločnosti: V roku 2014 bola vytvorená portugalská koalícia zastrešujúcich organizácií občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať spoločnú pozíciu k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov. Koalícia zorganizovala vnútroštátne konzultačné postupy, online dotazníky a miestne workshopy s cieľom diskutovať o očakávaniach v súvislosti s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov vrátane tých, ktoré sa týkajú CUR č. 8.

Vybudovať odolnú infraštruktúru, presadzovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a podporovať inovácie

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Pre dobre prepojenú a integrovanú EÚ, v ktorej môžu občania a podniky v plnej miere využívať voľný pohyb a jednotný trh, ako aj primerané sociálne infraštruktúry, je nevyhnutná vysokovýkonná infraštruktúra v odvetviach dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Práve preto sa napríklad transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií integrovaným spôsobom zameriavajú na potrebu odolnej, udržateľnej, plynulej a inovačnej infraštruktúry. Strategický význam majú aj investície do vesmírnej infraštruktúry. Európsky priemysel je silný a na svetových trhoch si udržal vedúce postavenie v mnohých odvetviach. EÚ uľahčuje prechod na inteligentný, inovatívny a udržateľný priemysel, ktorý prináša výhody pre všetkých občanov. Zatiaľ čo EÚ zažíva rast HDP, celkové emisie skleníkových plynov sa znižujú, čo naznačuje oddelenie previazanosti emisií od rastu. Cieľom európskych politík je posilniť postavenie priemyslu, aby mohol zodpovedne a udržateľne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, vytvárať pracovné miesta, zvyšovať konkurencieschopnosť Európy, podporovať investície a inovácie v oblasti čistých a digitálnych technológií a chrániť európske regióny a pracovníkov najpostihnutejších priemyselnými zmenami. Dôraz EÚ na investovanie do výskumu a inovácií, ako aj na digitálnu transformáciu nám pomáha konkurovať na celosvetovej úrovni tým, že vytvárame viac pracovných miest a podnikateľských príležitostí. EÚ je najotvorenejšou oblasťou výskumu a inovácií na svete, ale sú potrebné zlepšenia, pokiaľ ide o rozširovanie a šírenie, keďže inovácie sa nie vždy premietajú do nových možností pre trh a rast. Musia sa zintenzívniť investície podnikateľského sektora do výskumu a inovácií, keďže v súčasnosti dosahujú len 1,3 % HDP a EÚ tak zaostáva za Čínou (1,6 %), Spojenými štátmi (2 %) či Japonskom (2,6 %). Dôležitým faktorom umožňujúcim prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a spoločnosť je digitálna transformácia. Na medzinárodnej úrovni Európsky konsenzus o rozvoji podporuje navrhovanie, výstavbu a prevádzku kvalitných a odolných infraštruktúr šetrných ku klíme s cieľom podnietiť spravodlivý a cenovo dostupný prístup pre všetkých, rast, obchod a investície. V tejto oblasti prínos predstavujú aj politiky EÚ v oblasti obchodu, rozširovania a susedstva.

Hlavné trendy ·Výrobný priemysel predstavuje dve tretiny vývozu EÚ, zamestnáva 36 miliónov ľudí (jedno z piatich pracovných miest v Európe) a prispieva k vysokej životnej úrovni občanov Únie. ·Emisie skleníkových plynov z hľadiska priemyselných procesov a používania výrobkov sa v období 2000 – 2016 znížili o viac ako 17 %. Okrem toho toto zlepšenie potvrdzuje aj zníženie spotreby energie v priemysle o 17 % v období 2000 – 2016. ·Investície do výskumu a vývoja: Európa realizuje 20 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja, produkuje tretinu všetkých špičkových vedeckých publikácií a má vedúce svetové postavenie v priemyselných odvetviach, ako sú lieky, chemické látky, strojárstvo a móda. Na výskum a vývoj najviac prostriedkov vynakladá podnikateľský sektor (65 %) a sektor vysokoškolského vzdelávania (23 %), zatiaľ čo podiel verejného sektora bol v roku 2016 na úrovni 11 %. ·Počet patentových prihlášok v EÚ sa výrazne zvýšil oproti obdobiu pred hospodárskou krízou a odvtedy stagnuje. ·Sociálna zodpovednosť podnikov: Až 77 % spoločností v EÚ informuje o svojej sociálnej zodpovednosti v pravidelných správach a mnohé z nich sú na čele úsilia o integráciu činností zameraných na sociálnu zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, pokiaľ ide o CUR.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 10 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 9 bodové hodnotenie 73 alebo viac zo 100, pričom medzi jednotlivými krajinami možno pozorovať značné rozdiely. V celosvetovom porovnaní je 10 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Európa je lídrom na ceste k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu priemyslu. Hospodárske, spoločenské a environmentálne zmeny budú naberať na tempe a to sa týka aj technologických objavov v oblastiach, ako je robotika, internet vecí, umelá inteligencia či energetické systémy. Automatizácia s oporou informačných technológií zmení tradičné výrobné procesy a charakter práce. Priemysel sa čoraz viac integruje do globálnych hodnotových reťazcov, v ktorých sú služby významnou zložkou. Tradičné trhy budú narúšať nové obchodné modely. Samotná inovácia a tvorba hodnôt sa zásadne menia. Poháňa ich nová generácia spotrebiteľov, ktorí očakávajú spoločnú tvorbu hodnôt, udržateľné obchodné správanie, pripojiteľnosť a meranie výkonnosti v reálnom čase. Novým konkurenčným faktorom sa stávajú údaje. Naďalej sa bude zvyšovať dopyt po surovinách. V dôsledku zmenšujúcich sa prírodných zdrojov a zmeny klímy, ktorá sa stáva čoraz hmatateľnejšou, bude dopyt po udržateľných výrobkoch, obehovej spotrebe a nízkych alebo nulových emisiách exponenciálne rásť, a tak sú nevyhnutné ekologické inovácie. Európa zintenzívni svoje investície do výskumu a inovácií a odolnej infraštruktúry, a to aj vďaka programu Horizont Európa – budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, umelá inteligencia, internet vecí, úplná digitalizácia, uhlíkovo neutrálne kolaboratívne a obehové hospodárstvo, dôraz na odolné spoločnosti, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, zodpovedná a udržateľná ťažba a získavanie zdrojov, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, kolektívne financovanie a vzdelávanie, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Nízke verejné a podnikateľské investície, a to aj do výskumu a inovácií, meniace sa hodnotové reťazce, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zmeny v celosvetovom dopyte, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, sociálne nerovnosti, starnutie nášho obyvateľstva, zmena klímy a environmentálne riziká spojené s rastúcim dopytom po prírodných zdrojoch, rozdiely medzi mestom a vidiekom.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: Vďaka zvýšenej presnosti a spoľahlivosti európske programy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS teraz ponúkajú lepšie informácie o polohe a čase, čo má významné pozitívne dôsledky pre mnohé európske služby a produkty, ktoré ľudia denne využívajú – od navigačného zariadenia v autách cez mobilné telefóny až po kritické záchranné služby. Skupina pre pozorovanie Zeme podnecuje uplatňovanie environmentálnych pozorovaní na podporu CUR a Parížskej dohody o zmene klímy. Na úrovni EÚ: Potrebou odolnej, plynulej a inovačnej infraštruktúry v odvetví dopravy, energetiky a digitálnych technológií sa zaoberajú transeurópske siete. Ich cieľom je zabezpečiť prepojenie všetkých regiónov EÚ, a tým prispieť k začleneniu občanov zo všetkých kútov Európy. Infraštruktúra sa buduje a prispôsobuje tak, aby odolávala nebezpečenstvám spojeným so zmenou klímy a zároveň podporovala začlenenie, inovácie a vytváranie pracovných miest. Na úrovni členských štátov: V oblasti inovácií v EÚ vedie Švédsko, ktoré má vysoký objem súkromných a verejných investícií do výskumu a vývoja, vysoký počet patentových prihlášok, inovatívne MSP a vysoký podiel pracovných miest náročných na znalosti. Okrem toho investície do výroby rástli vo Švédsku rýchlejšie oproti priemeru EÚ a energetická efektívnosť priemyselnej výroby je veľmi vysoká. Na regionálnej/miestnej úrovni: Tematická platforma inteligentnej špecializácie  pre modernizáciu priemyslu ponúka regionálnym riadiacim orgánom s podobnými prioritami inteligentnej špecializácie príležitosti na spoluprácu založenú na kompetenciách oboch strán, spoločné využívanie infraštruktúry, rozširovanie vplyvu a rozvoj spoločných investičných projektov. Na úrovni podnikov: Európsky fond pre strategické investície pomohol jednej estónskej spoločnosti vyrobiť zariadenie na akumuláciu energie označovaný ako ultrakondenzátor, ktorý je 100-násobne výkonnejší než obyčajná batéria a vydrží milión nabíjacích cyklov. Spoločnosť získala 15 miliónov EUR na vybudovanie továrne v Nemecku, ktorá ročne dokáže vyrábať milióny nových ultrakondenzátorov.

Zmenšiť rozdiely medzi krajinami a v rámci nich

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Podobne ako chudoba, aj nerovnosť je viacrozmerná. Zahŕňa nerovnosti vo výsledkoch a v príležitostiach, ako je nerovnosť príjmov, nerovný prístup k sociálnej ochrane, ako aj medzigeneračný prenos nerovnosti. K príjmovej nerovnosti výrazne prispieva nerovnosť príležitostí. V EÚ dochádza ku konvergencii príjmov a životná úroveň sa vo väčšine členských štátov vracia nad predkrízovú úroveň. Popri tom, ako európske hospodárstva znovu nadobúdajú silu, však rastú obavy v súvislosti s inkluzívnosťou hospodárskeho rastu. Nerovnosť príjmov v EÚ ako celku sa v posledných rokoch stabilizovala, hoci jej úroveň zostáva problematická. Osobitné formy nerovnosti postihujú marginalizované a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, migranti a etnické menšiny (vrátane Rómov), bezdomovci či osamelí starší ľudia a deti. Ich socioekonomická inklúzia je naďalej nedostatočná. Nerovnosť môže brzdiť hospodársky rast, makroekonomickú stabilitu a potenciálne môže oslabovať sociálnu súdržnosť. Z globálneho hľadiska pretrvávajúca vysoká úroveň nerovností v partnerských krajinách EÚ predstavuje hrozbu pre pokrok smerom k väčšine CUR. Nerovnosť na celosvetovej úrovni môže viesť aj k väčšej migrácii do EÚ. V reakcii na nedávne výzvy v oblasti migrácie Komisia pracuje na tom, aby zabezpečila schopnosť okamžitej reakcie a do budúcnosti vybudovala udržateľný systém odolný proti krízam. Zásadný význam má udržateľné riadenie migračných tokov. K riešeniu príčin nerovnosti mimo Európy prispieva vonkajšia činnosť EÚ vrátane jej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozvojovej politiky, politiky rozširovania a susedstva, ako aj politika EÚ v oblasti obchodu a investícií. Napríklad Európsky konsenzus o rozvoji podporuje zásadu, podľa ktorej sa nikto nemá opomenúť, a predstavuje záväzok prijať opatrenia na zníženie nerovnosti výsledkov a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých.

Hlavné trendy ·Čistý príjem: Hospodárske rozdiely medzi krajinami EÚ sa postupne znižujú. Vo veľkej väčšine členských štátov sa zvýšil reálny upravený hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa. V roku 2017 bol v priemere o 4,4 % vyšší než pred krízou v roku 2008. Medzi členskými štátmi EÚ došlo k určitej konvergencii príjmov, keďže čistý príjem v členských štátoch s nižšími úrovňami príjmov, ako sú Rumunsko, Bulharsko a Poľsko, rástol rýchlejšie ako priemer EÚ. ·Príjmová nerovnosť: V roku 2017 malo v priemere naprieč členskými štátmi EÚ najbohatších 20 % domácností príjem, ktorý bol 5,1-krát vyšší než v prípade najchudobnejších 20 %, čo je stále nad úrovňou spred krízy (4,9 v roku 2009). Tento pomer sa však v porovnaní s rokom 2016 (5,2) znížil, čo naznačuje určité zlepšenie vyhliadok na znižovanie príjmovej nerovnosti v členských štátoch EÚ. Stabilizačné trendy v nerovnosti príjmov v rámci členských štátov EÚ boli zaznamenané aj v prípade podielu príjmov spodných 40 % populácie. V rokoch 2008 a 2012 to bolo 21,2 %, v roku 2016 došlo k miernemu poklesu na 20,9 % a v roku 2017 k opätovnému zvýšeniu na 21,2 %. ·Nerovnosť príležitostí: Dôležitou črtou nerovnosti príležitostí je vplyv sociálno-ekonomického postavenia rodičov na dosiahnutú úroveň vzdelania ich detí. Podľa testu Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 malo 33,8 % žiakov z najznevýhodnenejších sociálno-ekonomických prostredí v EÚ slabé výsledky vo vedách v porovnaní s najprivilegovanejšími žiakmi, u ktorých to bolo len 7,6 %. Medzi členskými štátmi boli veľké rozdiely. ·Rozvojová pomoc: EÚ je aj naďalej najväčším svetovým darcom a poskytuje viac ako 50 % celosvetovej rozvojovej pomoci, čím prispieva k znižovaniu nerovností na celom svete. Celkové finančné prostriedky EÚ pre rozvojové krajiny, ktoré zahŕňajú toky tak z verejného, ako aj zo súkromného sektora, sa od roku 2001 viac ako zdvojnásobili, čo predstavuje priemerný ročný rast o 6,4 %.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 13 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 10 bodové hodnotenie 80 alebo viac zo 100. V celosvetovom porovnaní je 11 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení EÚ a jej členské štáty budú pracovať na zabezpečení inkluzívneho a udržateľného rastu v EÚ, čo je nevyhnutnou podmienkou na zníženie nerovnosti. Budú kombinovať efektívne, účinné a primerané služby sociálnej ochrany a podpory, kvalitné vzdelávanie umožňujúce všetkým rovnaké príležitosti a dobre fungujúce trhy práce podporované účinnými politikami trhu práce. To umožní nielen znížiť rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, ale aj výrazne znížiť nerovnosť v rámci nich. Technologický pokrok, najmä zavádzanie umelej inteligencie, sa bude musieť dobre zvládnuť, aby sa zabránilo vzniku digitálnej priepasti. Pokiaľ ide o migračné trendy, je jasné, že žiadna krajina EÚ si nemôže sama poradiť s obrovskými migračnými tlakmi a nemala by v takej situácii byť ponechaná. EÚ bude ďalej znižovať stimuly pre neregulárnu migráciu, zachraňovať životy a chrániť vonkajšie hranice, uplatňovať silnú spoločnú azylovú politiku a politiky v oblasti legálnej migrácie a zároveň pomáhať účinne integrovať legálnych migrantov a utečencov do trhov práce a spoločností EÚ. Vonkajšia činnosť EÚ sa bude aj naďalej zameriavať na nerovnosť mimo Európy.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, sociálne zabezpečenie (napr. systémy zdaňovania, sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, politiky trhu práce, politiky bývania, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti, snaha o čo najvyššiu úroveň vzdelania, úroveň zručností a celoživotné vzdelávanie), doprava a digitálna prístupnosť na riešenie priestorového rozmeru nerovnosti, boj proti podvodom a korupcii, udržateľné financovanie, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Nerovnosť príležitostí, starnúce spoločnosti, meniace sa zloženie domácností (napr. domácnosti s jednou osobou), rozdiely v sociálnej starostlivosti, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, návrat k hospodárskemu protekcionizmu vo svete.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: Európsky konsenzus o rozvoji podporuje zásadu, podľa ktorej sa nikto nemá opomenúť, a predstavuje záväzok prijať opatrenia na zníženie nerovnosti výsledkov a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých. Cieľom obchodnej a investičnej politiky EÚ je maximalizovať potenciál obchodných preferencií, obchodných dohôd a investičných dohôd na vytváranie pracovných miest, vysokú úroveň ochrany práce a stimulovania investícií v partnerských krajinách, najmä v rozvojových, čím sa prispeje k zníženiu nerovnosti. Na úrovni EÚ: Mnoho z 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv spočíva v zabezpečení rovnakých príležitostí pre všetkých, spravodlivosti a začlenení do trhov práce a spoločnosti. Pilier sprevádza sociálny prehľad výsledkov, ktorým sa monitorujú trendy a výsledky v celej EÚ. Kľúčovým mechanizmom na vykonávanie piliera je európsky semester, ktorý bol ďalej posilnený s cieľom zamerať sa na sociálnu spravodlivosť, nerovnosti a inkluzívnejší rast. Aj politika súdržnosti EÚ podporuje sociálne začlenenie a zároveň bojuje proti chudobe a diskriminácii. Na úrovni členských štátov: Daňovo-dávkový systém na Cypre dnes účinnejšie rieši príjmovú nerovnosť. Jeho redistributívne účinky sa od krízy (počas rokov 2009 – 2016) takmer zdvojnásobili. V roku 2014 Cyprus napríklad zaviedol systém garantovaného minimálneho príjmu, ktorý zároveň pomáha stimulovať prácu. Zdá sa, že systém má významný pozitívny vplyv na znižovanie chudoby a nerovnosti a prispieva k posilneniu záchrannej sociálnej siete. Na regionálnej/miestnej úrovni: Pilotný projekt s názvom Housing First for Families, ktorý prevádzkuje brnenská samospráva v Česku, je príkladom, ako mesto v spolupráci s komunitnými partnermi udáva krok pri riešení problému bezdomovectva. V rámci projektu sa poskytujú mestské byty a intenzívne sledovanie prípadov zamerané na bývanie pre 50 rómskych a nerómskych rodín, ktoré sa nachádzajú v prístreškoch alebo trpia inou formou bezdomovectva. Na základe tohto pilotného projektu bol prijatý akčný plán na odstránenie problému bezdomovectva rodín v Brne na obdobie 2018 – 2025. Na úrovni podnikov: La Bolsa Social je prvá kapitálová platforma kolektívneho investovania v Španielsku pre investorov a podniky, ktorí chcú mať pozitívny sociálny vplyv. Spoločnosť spája investorov so sociálnym vplyvom a podniky, aby spoločne podporovali CUR. La Bolsa Social poskytla 10 spoločnostiam so sociálnym a environmentálnym vplyvom celkovo 1,8 milióna EUR. Päť z nich sa osobitne zameriava na poskytovanie prístupu k informáciám, sociálnemu životu a verejnému priestoru ľuďom so zdravotným postihnutím. Na úrovni občianskej spoločnosti: Švédsky projekt Chlieb v Bergslagene zahŕňal kurzy pečenia tradičného chleba ako prostriedok na integráciu prichádzajúcich migrantov a poskytovanie odbornej prípravy. Ako východiskový bod pre dialóg využila fyzickú aktivitu a diskusie medzi účastníkmi pomáhali usmerňovať vyškolení dobrovoľníci.

Dosiahnuť, aby boli mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Európske mestá sú stredobodom dnešných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev. Viac ako 70 % občanov EÚ žije v mestských oblastiach, zatiaľ čo približne 85 % HDP EÚ sa vytvára v mestách. Mestá a spoločenstvá sú nevyhnutné pre blahobyt Európanov a kvalitu ich života, pretože slúžia ako centrá hospodárskeho a sociálneho rozvoja a inovácií. Priťahujú mnohých ľudí, lebo im ponúkajú široké spektrum príležitostí na vzdelávanie, zamestnanosť, zábavu a kultúru. Mestá EÚ však čelia aj problémom, ako sú okrem iného migračné tlaky a sociálne vylúčenie, dopravné zápchy, nedostatok primeraného bývania, zhoršujúca sa infraštruktúra či rastúce znečistenie ovzdušia. Mestá sú takisto osobitne citlivé na vplyv zmeny klímy a prírodných katastrof. Komisia, členské štáty a európske mestá sa spoločne usilujú o posilnenie mestského rozmeru európskych a vnútroštátnych politík. EÚ v súlade s novou mestskou agendou OSN posilňuje odolnosť mestských prostredí prevenciou katastrof a rizík súvisiacich so zmenou klímy a koordinovanejšie reaguje na rôzne mestské výzvy. Na medzinárodnej úrovni sa o zlepšenie životných podmienok v mestách usiluje európska politika v oblasti rozvoja, zahraničných záležitostí, bezpečnosti, rozširovania a susedstva. V Európskom konsenze o rozvoji sa zdôrazňuje, že sa treba viac zamerať na mestá a miestne orgány, ktoré sú dôležitými aktérmi pri dosahovaní CUR.

Hlavné trendy ·Miera recyklácie komunálneho odpadu sa celkovo medzi rokmi 2007 a 2016 zvýšila o 11,0 percentuálneho bodu. ·Za posledných šesť rokov sa kvalita bývania v EÚ zlepšila. Podiel obyvateľov EÚ, ktorí trpia základnými nedostatkami v podmienkach bývania, klesol medzi rokmi 2007 a 2017 o 4,8 percentuálneho bodu na úroveň 13,1 %. ·Ľudia žijúci v mestách mali ľahší prístup k verejnej doprave, pričom len 9,7 % z nich vykazovalo veľké alebo veľmi veľké ťažkosti v porovnaní s 37,4 % ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. ·Pretrváva výrazné znečistenie ovzdušia aj napriek tomu, že v období 2010 až 2015 došlo k poklesu prítomnosti jemných tuhých častíc vo vzduchu o 20 %. ·Umelá krajinná pokrývka na obyvateľa sa medzi rokmi 2009 a 2015 zvýšila o 6 %. Keďže Európa je jedným z najurbanizovanejších kontinentov na svete, treba vyvinúť ďalšie úsilie na zastavenie degradácie pôdy. ·Miestne a regionálne orgány zapojené do akčných plánov Európskeho dohovoru primátorov a starostov dosiahli zníženie emisií skleníkových plynov o 23 %, znížili konečnú spotrebu energie o 18 % a pracovali na zvýšení podielu miestnej výroby energie s cieľom dosiahnuť objem 19 % spotrebovanej energie do roku 2020.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 23 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 11 bodové hodnotenie 80 alebo viac zo 100. V celosvetovom porovnaní je 10 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Predpokladá sa, že podiel mestského obyvateľstva v Európe do roku 2050 prekročí 80 %. EÚ a jej členské štáty na všetkých úrovniach riadenia spolu s občianskou spoločnosťou, podnikmi a výskumnými pracovníkmi spolupracujú na vytvorení modelu neustále sa vyvíjajúceho mesta pre spoločnosť zajtrajška. Európske mestá budú naďalej priťahovať občanov a ponúkať čoraz viac pracovných príležitostí, lepšiu kvalitu života a viac sociálnych služieb. Aby sa zabezpečilo dobré spolužitie, európske mestá participatívne spolupracujú so zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach v oblastiach, ako sú bývanie, energetika, mobilita, voda, opatrenia v oblasti klímy, odstraňovanie chudoby, nerovnosť, obehové hospodárstvo, odolnosť a bezpečnosť. Európske mestá sa stanú inteligentnými mestami, kde budú tradičné siete a služby efektívnejšie vďaka digitálnym a telekomunikačným technológiám využívaným v prospech občanov a podnikov.

Príležitosti/pozitívne stimuly Inteligentná špecializácia, partnerstvá medzi mestami, spoločenská angažovanosť a participatívna politika (napr. kolaboratívne mestské riadenie, platformy viacerých zainteresovaných strán), plány udržateľnej mestskej mobility, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, kolektívne financovanie a iné formy inovatívneho financovania, digitalizácia, umelá inteligencia a nové technológie, kolaboratívne hospodárstvo, nízkoemisná verejná doprava, aktívna mobilita (chôdza a cyklistika) a príslušná infraštruktúra, výskum a inovácie, nízkoemisné budovy, mestské poľnohospodárstvo, mestské zelené plochy.

Riziká/negatívne stimuly Zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, znečistenie, starnúce spoločnosti, trestná činnosť a bezpečnostné hrozby, podvody a korupcia, sociálne nerovnosti, rastúce ceny bývania.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: V oblasti rozvoja má Komisia nový prístup k spolupráci Európskej únie s mestami a miestnymi orgánmi v tretích krajinách, pričom zameriava vonkajšiu pomoc EÚ na plánovanie, financovanie a riadenie miest. Na úrovni EÚ: V máji 2016 bola  Amsterdamským paktom  vyhlásená mestská agenda EÚ. Ide o nový viacúrovňový pracovný postup podporujúci spoluprácu medzi členskými štátmi, mestami, Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom stimulovať rast, kvalitu života v európskych mestách a inovácie v nich a identifikovať a riešiť sociálne problémy. Zámerom mestskej agendy EÚ je zlepšiť kvalitu života v mestských oblastiach zameraním sa na konkrétne priority v rámci osobitných partnerstiev. Na úrovni členských štátov: V Írsku je v súčasnosti veľký nedostatok obydlí, čo je čiastočne spôsobené poklesom objemu výstavby bytov. V roku 2016 írska vláda zaviedla akčný plán s názvom Rebuilding Ireland týkajúci sa rekonštrukcie bývania a bezdomovectva, ktorého cieľom je urýchliť rozširovanie ponuky bývania všetkých druhov. Akčný plán má päť hlavných pilierov na riešenie osobitných výziev: riešiť bezdomovectvo, urýchliť rozširovanie ponuky sociálneho bývania, budovať viac obydlí, zlepšiť nájomný sektor a využívať existujúce obydlia. Na regionálnej/miestnej úrovni: V nemeckom regióne Severného Porýnia-Vestfálska prebieha projekt Global Nachhaltige Kommune (globálne udržateľné samosprávy), ktorý 15 miestnym orgánom – od malých a stredných miest až po veľké mestá a vidiecke oblasti – poskytuje systematickú podporu pri vypracúvaní stratégie udržateľnosti zameranej na riešenie ich individuálnych miestnych problémov na základe globálneho rámca CUR. Týmto prístupom sa inšpirovali aj iné regióny Nemecka. Na úrovni podnikov: V portugalskom Grande Porto spoločnosť LIPOR, ktorá sa zaoberá nakladaním s komunálnym odpadom, je zodpovedná za riadenie, zhodnocovanie a spracúvanie komunálneho odpadu vyprodukovaného v zúčastnených obciach. LIPOR investovala do výstavby zábavného parku na mieste starej skládky odpadov po tom, ako bola environmentálne a krajinársky obnovená. Vznikla tak zóna na hry, voľný čas a výučbu. Na úrovni občianskej spoločnosti: Estónska mimovládna organizácia Urban Laboratory sa zaoberá rozvojom udržateľných a inkluzívnych miest. Urban Laboratory poskytuje poradenstvo miestnym orgánom, zavádza v Estónsku moderné trendy a zlepšuje informovanosť ľudí o životnom prostredí.

Zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Cieľom trvalo udržateľnej spotreby a výroby je znížiť environmentálnu stopu Európy tak, že budeme ináč vyrábať, distribuovať a spotrebúvať tovar a využívať zdroje. EÚ sa v posledných rokoch síce priblížila k tomu, aby sa stala nízkouhlíkovým, ekologickým a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ale ak sa v EÚ majú dosiahnuť CUR, udržateľná spotreba a výroba zostávajú kľúčovou výzvou, ktorá si vyžaduje neustále úsilie na všetkých úrovniach. Prístup EÚ spočíva v podpore efektívneho využívania zdrojov pri súčasnom znižovaní vplyvov na životné prostredie vďaka prechodu na obehové hospodárstvo, kde sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov čo najdlhšie udrží v hospodárstve a minimalizuje sa vznik odpadu a znečisťovanie. Akčný plánu EÚ pre obehové hospodárstvo z roku 2015 zahŕňa 54 opatrení, ktoré sa týkajú všetkých fáz výroby a materiálových cyklov (výroba, spotreba, odpadové hospodárstvo, trh s druhotnými surovinami, inovácie a investície, monitorovanie) a 5 prioritných oblastí (plasty, potravinový odpad, kritické suroviny, stavebníctvo a demolačné práce, biomasa a biovýrobky). Do roku 2018 už bolo zavŕšených vyše 85 % opatrení a zvyšné sa už začali realizovať. V roku 2017 bola zriadená Európska platforma pre obehové hospodárstvo, ktorej zámerom je podnietiť podniky, verejné orgány a iné zainteresované strany, aby si vymieňali poznatky a prezentovali osvedčené postupy, a v roku 2016 zasa bola vytvorená platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami. V rámci mestskej agendy EÚ bolo s cieľom preskúmať túto otázku založené špecializované partnerstvo, v rámci ktorého sa navrhuje niekoľko opatrení na rozšírenie obehového hospodárstva v mestách. Okrem toho európska stratégia pre biohospodárstvo, ktorá bola obnovená v roku 2018, podporuje modernizáciu a posilňovanie priemyselnej základne EÚ vytváraním nových hodnotových reťazcov a ekologickejších, nákladovo efektívnejších priemyselných procesov. Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, EÚ podporuje zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov a spravodlivé a etické obchodné systémy ako súčasť svojho programu v oblasti obchodu založeného na hodnotách. Navyše aj opatrenia vychádzajúce z politík EÚ v oblasti rozvoja, rozširovania a susedstva zdôrazňujú význam udržateľnej spotreby a výroby.

Hlavné trendy ·Oddelenie previazanosti hospodárskeho rastu od spotreby prírodných zdrojov sa meria na základe produktivity EÚ v oblasti zdrojov a energie. EÚ od roku 2001 zvýšila produktivitu zdrojov o 36,4 % (2017) a energetickú produktivitu o 29,2 % (2016), čo znamená, že na jednotku použitých materiálov alebo energie sa vyrábalo viac výstupov (z hľadiska HDP). ·Medzi rokmi 2004 a 2016 sa množstvo vzniknutého odpadu, okrem hlavných minerálnych odpadov, v EÚ znížilo o 6,5 %. V rokoch 2004 až 2014 sa miera recyklácie v EÚ mierne zvýšila z 53 % na 55 % a miera využívania obehových materiálov, teda podiel materiálov, ktoré pochádzajú zo zozbieraného odpadu, na celkových použitých materiáloch sa zvýšila z 8,3 % na 11,7 %. ·Hospodárstvo EÚ závisí od surovín zo zahraničia. Surové produkty tvoria viac ako 60 % celkových fyzických dovozov do EÚ.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 11 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 12 bodové hodnotenie nad 60 zo 100. Celkovo je to v prípade členských štátov EÚ CUR s druhým najslabším hodnotením.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Európa sa bude musieť naďalej zameriavať na udržateľnú výrobu a spotrebu, keďže bude čeliť tlaku na dodávky materiálov a vlastné pomerne obmedzené domáce materiálové zdroje. Osobitnú pozornosť bude treba venovať kovovým rudám a kritickým surovinám, ktoré majú vysokú hodnotu a v prípade ktorých je Európa osobitne závislá od dovozu. Dôraz sa bude klásť aj na ťažké a energeticky náročné materiály, ako sú cement, hliník, oceľ a plasty, vzhľadom na ich potenciál znížiť emisie skleníkových plynov. Pozornosť si budú vyžadovať aj sektory, v ktorých má využívanie zdrojov mimoriadne veľký vplyv na životné prostredie (napríklad z hľadiska využívania vody, znečistenia, kvality ovzdušia a živín), napríklad potravinové systémy a textilný priemysel. Vďaka zrevidovaným právnym predpisom EÚ o odpadoch a akčnému plánu EÚ pre potravinový odpad EÚ zníži objem potravinového odpadu, ktorý vzniká každý rok, aby prispela k dosiahnutiu celosvetového cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu. Právne predpisy o odpadoch zvýšia mieru recyklácie na právne záväznú úroveň 60 % do roku 2030, pričom v prípade viacerých obalových materiálov bude táto miera ešte vyššia. Pozornosť sa bude musieť venovať vyššej kvalite recyklácie, a nielen kvantite, obmedzeniu využívania zdrojov a tvorby odpadu vďaka lepšiemu dizajnu výrobkov, ako aj systémovým prístupom zameraným na to, aby sa výrobky a materiály neprestávali používať, čím sa zabezpečí hodnota v hospodárstve. Bude treba zvýšiť obsah recyklovaného materiálu v nových výrobkoch, najmä plastových.

Príležitosti/pozitívne stimuly Zmena správania, spoločenská angažovanosť, tlak spoločnosti na udržateľné výrobné reťazce, partnerstvá a participatívna politika, vzdelávanie, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, kolektívne financovanie a iné formy inovatívneho financovania, anticipačné politiky pre spravodlivý prechod, umelá inteligencia, nové technológie, výskum a inovácie, kolaboratívne a obehové hospodárstvo, biohospodárstvo, digitalizácia, udržateľné financovanie, reformované zdaňovanie (napr. zdaňovanie zdrojov a znečistenia), zelené obstarávanie, inteligentné mestá, internet vecí, otvorený a spravodlivý obchod.

Riziká/negatívne stimuly Tradičné/konzervatívne modely spotreby a výroby, nevôľa odvetví/regiónov, ktoré prichádzajú o svoju tradičnú hospodársku činnosť, pomalá zmena regulačného prostredia, nedostatok finančných stimulov.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: Jednou z iniciatív EÚ na medzinárodnej úrovni je vlajková iniciatíva SWITCH To Green, ktorá spája vlády a zainteresované strany z EÚ a partnerských krajín a zameriava sa na prijatie postupov udržateľnej spotreby a výroby v súkromnom sektore. Na úrovni EÚ: V roku 2018 boli prijaté nové pravidlá EÚ týkajúce sa odpadu, ktorých cieľom bolo, aby do roku 2030 všetky členské štáty opätovne používali alebo recyklovali 60 % komunálneho odpadu a 70 % odpadu z obalov. Navyše do roku 2035 musia znížiť objem skládkovania na menej ako 10 %. Nové pravidlá o odpade si po prvýkrát vyžadujú, aby členské štáty prijali osobitné programy predchádzania vzniku odpadu z potravín a aby znižovali, monitorovali a nahlasovali objem potravinového odpadu. Na úrovni členských štátov: Nedávny návrh nariadenia vo Švédsku znižuje daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa uplatňuje na opravárske práce, a poskytuje daňové úľavy na náklady práce na opravy. Toto opatrenie zníži náklady, ktoré spotrebitelia majú na opravu prístrojov, a povzbudí ich, aby si veci dávali opravovať namiesto toho, aby ich odhadzovali a kupovali si nové. Na regionálnej/miestnej úrovni: Ľubľana za pomoci finančných prostriedkov EÚ vytvorila integrovaný systém odpadu pokrývajúci 37 obcí s regionálnymi strediskami odpadového hospodárstva. Hlavné mesto Slovinska od vstupu do EÚ posilnilo separovaný zber a recykláciu a množstvo odpadu ukladaného na skládky znížilo o 59 %. Takisto investovalo do predchádzania vzniku odpadu a do jeho opätovného používania. Ľubľana v súčasnosti produkuje o 41 % menej odpadu na obyvateľa, než je európsky priemer, a na rozdiel od pôvodných plánov sa rozhodla nevybudovať dve nové spaľovne. Na úrovni podnikov: Belgická spoločnosť UMICORE sa za 20 rokov pretransformovala z podniku na ťažbu neželezných kovov na celosvetovú skupinu zaoberajúcu sa materiálovými technológiami a recykláciou s 10 000 zamestnancami a obratom 10,4 miliardy EUR s investíciami v Belgicku, Bulharsku, Holandsku a vo Francúzsku. Spoločnosť sa opiera o model obehového hospodárstva, v ktorom sa získavajú hodnotné kovy a kritické suroviny z odpadu z elektronických a elektrických zariadení. Na úrovni občianskej spoločnosti: Európska federácia potravinových bánk spolu so svojimi členmi v roku 2017 každodenne poskytovala 44 700 účastníckym organizáciám venujúcim sa charite v prvej línii 4,1 milióna jedál v prospech 8,1 milióna ľudí. Táto činnosť prebieha v úzkej spolupráci s prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, aby sa zachránili potraviny, ktoré by sa inak boli premrhali, a aby sa ponúkli tým, ktorí to potrebujú.

Naliehavo prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Zmena klímy je jednou z najväčších globálnych výziev našej generácie. Boj proti zmene klímy si vyžaduje globálne opatrenia na zníženie svetových emisií skleníkových plynov. EÚ stojí na čele medzinárodného úsilia o dosiahnutie globálnej klimatickej dohody. Medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ sa zaviazalo zabrzdiť zvyšovanie globálnej teploty tak, aby bola výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, a vyvíjať úsilie o obmedzenie nárastu na 1,5 °C. Tieto ciele, ktoré sa opierajú o vedecký výskum v rámci Medzivládneho panelu o zmene klímy, sú zakotvené v Parížskej dohode. EÚ sa zaviazala, že do roku 2020 zníži svoje emisie skleníkových plynov o 20 % a do roku 2030 aspoň o 40 % (z úrovní z roku 1990). EÚ je na ceste k splneniu cieľa zníženia emisií do roku 2020 a má právne predpisy na dosiahnutie svojho cieľa na rok 2030 vrátane ambicióznych právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Od roku 2013  stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy  podporuje opatrenia zamerané na zvýšenie odolnosti EÚ proti zmene klímy. EÚ sa však musí usilovať ešte viac, aby splnila ciele Parížskej dohody a podstatne znížila svoju závislosť od fosílnych palív, ktoré sú stále výrazne dotované. Komisia predložila v novembri 2018 strategickú dlhodobú víziu prosperujúceho, moderného, konkurencieschopného a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Opisuje sa v nej, ako by mali všetky odvetvia a politiky prispieť k dosiahnutiu tohto prechodu. Na medzinárodnej úrovni politiky EÚ v oblasti zahraničných záležitostí a bezpečnosti, rozvoja, rozširovania a susedstva aktívne začleňujú klimatické ciele. Boj proti zmene klímy je tiež súčasťou kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji novej generácie obchodných a investičných dohôd EÚ a je tiež neoddeliteľnou súčasťou pozícií EÚ na samitoch G20, ktoré sú hlavným fórom najvýznamnejších svetových ekonomík.

Hlavné trendy ·EÚ úspešne pokračuje v oddeľovaní previazanosti svojho hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov: v období 1990 – 2017 sa kombinovaný hrubý domáci produkt EÚ zvýšil o 58 %, pričom celkové emisie skleníkových plynov sa v porovnaní s úrovňami z roku 1990 znížili o 22 %. Na úrovni členských štátov boli zaznamenané od roku 1990 značné rozdiely v trendoch emisií skleníkových plynov, pričom niektoré členské štáty znížili emisie o takmer 60 %, zatiaľ čo niekoľko členských štátov ich zvýšilo. ·Intenzita spotreby skleníkových plynov pri spotrebe energie – emisie na jednotku spotrebovanej energie – sa v období 2000 až 2016 znížila o 12,1 %. ·Cieľom EÚ je splniť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 na úrovni 20 %. V rokoch 2005 až 2016 primárna energetická spotreba v EÚ klesla o 9,9 % a konečná spotreba energie o 7,1 %. Straty súvisiace s počasím a klímou v období 1980 – 2016 predstavovali spolu 410 miliárd EUR v stratách pre členské štáty (hodnota z roku 2016). ·Dotácie na fosílne palivá zostávajú vysoké. Odhaduje sa, že v EÚ sa v rokoch 2014 až 2016 prideľovalo na výrobu a spotrebu fosílnych palív približne 112 miliárd EUR ročne. ·EÚ sleduje celkový cieľ, ktorým je, aby 20 % výdavkov zo súčasného európskeho viacročného rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 súviselo s klímou, a v období 2021 – 2027 navrhla zvýšiť tento cieľ na minimálne 25 %. ·Medzi rokmi 2013 a 2018 sa počet členských štátov s národnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy zvýšil z 15 na 25 a v zostávajúcich členských štátoch sa na stratégiách pracuje. Odhaduje sa, že miestne adaptačné plány malo v roku 2018 až 26 % všetkých miest v EÚ a 40 % miest s viac ako 150 000 obyvateľmi.  ·EÚ a jej členské štáty sú najväčšími svetovými poskytovateľmi financovania opatrení v oblasti zmeny klímy: v roku 2017 Európska únia, Európska investičná banka a členské štáty poskytli 20,4 miliardy EUR na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení zmeny klímy a adaptácii na ňu, čo je viac ako dvojnásobok sumy z roku 2013. To predstavuje približne polovicu celosvetovej pomoci.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 22 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 13 bodové hodnotenie nad 80 zo 100. V celosvetovom porovnaní je päť členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení EÚ je aj naďalej odhodlaná stáť na čele boja proti zmene klímy a jej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia predložila na jeseň 2018 návrh dlhodobej strategickej vízie EÚ v súlade s Parížskou dohodou, ktorý zahŕňa cesty k dosiahnutiu čistých nulových emisií skleníkových plynov v rámci EÚ do roku 2050. Komisia načrtla komplexnú víziu toho, ako európske hospodárstvo urobiť modernejším, konkurencieschopnejším a odolnejším, ako aj sociálne spravodlivejším pre všetkých Európanov, a ako dbať na to, aby sa na nikoho nezabúdalo. EÚ bude musieť pokračovať v plnení svojho vedúceho postavenia v oblasti zmeny klímy a zasadzovať sa za to, aby všetky najznečisťujúcejšie krajiny na svete zvýšili svoje ambície na obdobie po roku 2030. V tejto súvislosti zostane prioritou ďalšie posilnenie ambicióznej globálnej reakcie na dôsledky zmeny klímy. Ústrednými prvkami programu bude aj znižovanie rizika katastrof, adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie. EÚ bude naďalej spolupracovať s partnermi na medzinárodných fórach, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva či Medzinárodná námorná organizácia.

Príležitosti/pozitívne stimuly Mobilita s čistou energiou a nulovými emisiami, obehové nízkouhlíkové hospodárstvo, biohospodárstvo a udržateľné výrobné reťazce, zmena správania, participatívne politiky, anticipačné politiky pre spravodlivý prechod, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, inovatívne a udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, ekologické obstarávanie, reformované zdaňovanie (napr. zdaňovanie využívania zdrojov a znečistenia), vzdelávanie, ekologická digitalizácia, umelá inteligencia a nové technológie, výskum a inovácia, odolné spoločnosti, multilateralizmus, zavádzanie environmentálnych tovarov a služieb.

Riziká/negatívne stimuly Nedostatočné verejné a súkromné investície, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, návrat k hospodárskemu protekcionizmu vo svete, sociálne nerovnosti, zvyšovanie spotreby energie a negatívny vplyv na životné prostredie spôsobený digitalizáciou, pokračujúce ničenie ekosystémov a biodiverzity, pomalé zmeny regulačného prostredia.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: Na posilnenie politického dialógu a podporu rozvojových krajín v ich úsilí o riešenie zmeny klímy je zameraná Globálna aliancia EÚ proti zmene klímy (GCCA+). Na úrovni EÚ: Miestne orgány sú kľúčovými hnacími silami boja proti zmene klímy na úrovni správy, ktorá je najbližšie k občanom. V Dohovore primátorov a starostov EÚ o klíme a energii sa združujú tisíce miestnych samospráv, ktoré sa dobrovoľne zaviazali plniť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky. Dohovor takisto významne prispel k zvýšeniu informovanosti na miestnej úrovni o potrebe pripraviť sa na vplyv zmeny klímy, pričom kľúčovú úlohu pri ochrane ľudí a ich majetku zohrávajú miestne opatrenia v záujme adaptácie a odolnosti. Na úrovni členských štátov: Francúzsko obciam s viac ako 20 000 obyvateľmi (pokrývajúcich 90 % francúzskej populácie) uložilo povinnosť prijať miestne plány v oblasti klímy, ktoré musia zahŕňať state o zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu. V roku 2018 malo miestne plány zmierňovania vypracované približne 75 % francúzskych obcí a približne 55 % malo vypracované miestne plány adaptácie. Tieto počty sú 2- až 5-krát vyššie než v krajinách, v ktorých takéto vnútroštátne predpisy neexistujú. Na regionálnej/miestnej úrovni: Geotermálna elektráreň v chorvátskom Prelogu dokáže využiť plnú energetickú hodnotu geotermálnej soľanky. Konkrétne využíva teplo z termálnej vody a energiu nachádzajúcu sa v plynoch v hydrologických kolektoroch, ako je metán, rozpustených vo vode, vďaka čomu nedochádza takmer k žiadnym emisiám skleníkových plynov. Elektráreň tak môže slúžiť ako vzor pre udržateľnejšie využívanie geotermálnych zdrojov s možnosťami využitia v Európe a na celom svete. Na úrovni podnikov: Tri veľké švédske spoločnosti v roku 2016 začali iniciatívu s názvom Hydrogen Breakthrough Ironmaking Technology (HYBRIT). Jej cieľom je vytvoriť proces výroby železa s takmer nulovými emisiami skleníkových plynov, pri ktorom sa odstraňuje kyslík zo železnej rudy použitím vodíkového plynu namiesto koksu (z uhlia). Na úrovni občianskej spoločnosti: Iniciatíva EÚ s názvom Európsky zbor solidarity by do roku 2020 mohla poskytnúť viac ako 40 miliónov EUR na vytvorenie dobrovoľníckych príležitostí pre mladých ľudí v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré by boli zamerané na komunity. Jedným z príkladov je projekt Vänö Vänner vo Fínsku, ktorý umožnil mladým Talianom prispieť k udržateľnosti a environmentálne šetrným riešeniam v oblasti kultúrnej krajiny v súostroví Turku a prispeli tak k pozitívnym opatreniam v oblasti klímy.

Chrániť, obnoviť a presadzovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad Pri posilňovaní politických rámcov a vedomostnej základne podľa právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa dosiahol významný pokrok. Po stáročiach zmenšovania a degradácie lesov sa európske lesy zotavili a dnes pokrývajú viac ako 40 % územia EÚ. Stav ich ochrany sa však musí zlepšiť. Prírodné zdroje stanovujú ekologické limity pre naše sociálno-ekonomické systémy (tzv. hranice možností planéty). Nedávne správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby jasne poukazujú na pretrvávajúce a ničivé účinky degradácie pôdy a straty biodiverzity na ľudské spoločenstvá. Napriek dosiahnutému pokroku sú tlaky na prírodný kapitál Európy a celého sveta, ktoré vyplývajú z našich modelov výroby a spotreby, naďalej vysoké a pravdepodobne sa budú čoraz zväčšovať. Prekročenie hraníc možností planéty predstavuje hrozbu, že sa oslabí či dokonca zvráti pokrok v zlepšovaní životnej úrovne. Na medzinárodnej scéne EÚ na zlepšenie výsledkov v tejto oblasti využíva svoj program vonkajšej politiky. Aktívne podporuje multilaterálne dohody v oblasti životného prostredia, podporuje zmeny politík v partnerských krajinách, presadzuje sociálnu zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie a začleňuje environmentálne otázky do všetkých činností.

Hlavné trendy ·Zvýšil sa počet lokalít chránených v rámci sústavy Natura 2000, ako aj počet ochranných opatrení prijímaných v týchto lokalitách. Takéto opatrenia už boli nahlásené v prípade takmer 70 % spomínaných lokalít (2018). V roku 2017 EÚ chránila viac ako 790 000 km2 suchozemských biotopov, čo predstavuje 18,2 % územia EÚ. Medzi členské štáty s najvyšším percentuálnym podielom chránených oblastí patria Slovinsko (37,9 %), Chorvátsko (36,6 %) a Bulharsko (34,5 %). ·Zo správy EÚ o stave ochrany druhov a biotopov európskeho významu vyplýva, že mnohé druhy a biotopy nemajú priaznivý stav ochrany. V celej EÚ bolo v roku 2012 v „priaznivom“ stave len 23 % posudzovaných druhov a 16 % posudzovaných biotopov, zatiaľ čo v „bezpečnom“ stave bolo len 52 % druhov vtákov. Zo všeobecnejšieho hľadiska preskúmanie v polovici trvania zamerané na stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2020 potvrdilo, že strata biodiverzity a degradácia ekosystémových služieb v EÚ naďalej pretrvávajú. ·V roku 2015 lesy pokrývali 41,9 % celkovej rozlohy EÚ. Podiel lesov EÚ v pomere k celkovej ploche pôdy sa v rokoch 2009 až 2015 mierne zvýšil o 2,6 %.  ·Správa o stave životného prostredia za rok 2015 (Európska environmentálna agentúra) poukázala na zlý stav pôdy v Európe. Snahy o riešenie a zmiernenie erózie pôdy prostredníctvom vody priniesli niekoľko pozitívnych výsledkov: keď sa zohľadnil možný vplyv opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky na eróziu pôdy, medzi rokmi 2000 a 2012 sa v EÚ rozloha plôch, ktorým hrozí riziko vážnej pôdnej erózie spôsobenej vodou, podľa odhadov znížila o 14 %. Napriek úsiliu o obmedzenie straty priepustnosti pôdy sa však v EÚ v priebehu rokov zrýchľuje konverzia pôdy na umelé oblasti: nárast medzi rokmi 2012 a 2015 bol približne o 6 % vyšší než medzi rokmi 2009 až 2012. Okrem toho 45 % poľnohospodárskej plochy EÚ má chudobnú pôdu z hľadiska obsahu organických látok (čo má vplyv na úrodnosť pôdy a biodiverzitu).

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 19 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 15 bodové hodnotenie nad 70 zo 100. V celosvetovom porovnaní je 14 členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Súčasné globálne a európske posúdenia ukazujú pretrvávajúce trendy smerom k strate biodiverzity a degradácii pôdy a ekosystémov s nepriaznivými dôsledkami na ekosystémové služby (potraviny, voda, materiály, energia atď.), čo ohrozuje hospodársky výkon a blahobyt Európy. Treba výrazne zvýšiť úsilie o vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody, aby sa zabezpečilo, že EÚ do roku 2030 výrazne zlepší stav ochrany druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú chránené na základe pravidiel týkajúcich sa vtáctva a biotopov. Navyše je potrebné urýchliť obnovu biodiverzity lesov. EÚ bude musieť zaujať kľúčovú úlohu na 15. Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Pekingu (Čína), na ktorej sa má koncom roka 2020 prijať nový globálny rámec pre biodiverzitu na obdobie po roku 2020 s cieľom zabrániť celosvetovej strate biodiverzity.

Príležitosti/pozitívne stimuly Zmena správania, spoločenská angažovanosť a participatívna politika, tlak spoločnosti na udržateľné výrobné reťazce (agroekológia, ekologické poľnohospodárstvo), sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, kolektívne financovanie a iné formy inovatívneho financovania, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, zelené verejné obstarávanie, širšie zavádzanie riešení inšpirovaných prírodou, reformované zdaňovanie (napr. zdaňovanie využívania zdrojov a znečisťovania), vzdelávanie, umelá inteligencia a nové technológie, výskum a inovácia, kolaboratívne a obehové nízkouhlíkové hospodárstvo, odolné spoločnosti, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod, udržateľný cestovný ruch.

Riziká/negatívne stimuly Zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, environmentálny skepticizmus a súvisiace politické zmeny na zvrátenie predošlých opatrení, zameriavanie sa na krátkodobé ciele, odpor voči zmene v systéme výroby potravín, nízke verejné a súkromné investície, geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, sociálne nerovnosti.

Príklady úspešných politík

Na úrovni EÚ: EÚ v roku 2017 prijala akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo. Cieľom plánu je urýchliť vykonávanie právnych predpisov EÚ a pokrok smerom k cieľu EÚ 2020, ktorým je zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a ekosystémových služieb a lepšie zohľadňovanie sociálno-ekonomických cieľov. Plán bol doplnený iniciatívou zameranou na riešenie úbytku opeľovačov v EÚ a prispievanie k celosvetovému ochranárskemu úsiliu. Na úrovni členských štátov: V nedávnom francúzskom zákone s názvom Obnova biodiverzity, prírody a krajiny bola zriadená nová francúzska agentúra pre biodiverzitu. V pláne na ochranu biodiverzity zo 4. júla 2018 sa zdôrazňuje, že je dôležité spoločne riešiť výzvy v oblasti zmeny klímy a biodiverzity, a prezentujú sa nové ciele týkajúce sa nulového čistého zaberania krajiny, zelených mestských oblastí, agroekológie a ochrany pôdy, ako aj opatrenia súvisiace s platbami za environmentálne služby, opeľovačmi a obnovou ekosystémov. Na regionálnej/miestnej úrovni: Nemecká spolková krajina Bádensko-Württembersko za 10 rokov zvýšila finančné prostriedky na ochranu prírody z 30 miliónov EUR na 90 miliónov EUR. Vymedzenie národných parkov a obnova ekosystémov sú prínosom pre poľnohospodárov a hospodárstvo, či už ide o startupy produkujúce obaly z biologicky rozmanitých trávnych porastov alebo odvetvie cestovného ruchu zamerané na prírodu. Na úrovni podnikov: SPAR a WWF v spolupráci s 59 rakúskymi poľnohospodármi vybudovali silné partnerstvo v rámci projektu Zdravá pôda pre zdravé potraviny. Podnik SPAR tým, že poľnohospodárom zaručuje predaj vypestovanej zeleniny a vypláca bonus vo výške 30 EUR za uloženú tonu CO2 v pôde, stimuluje udržateľné postupy obhospodarovania pôdy. Na monitorovanie účinnosti projektu sa z pôdy odoberajú vzorky. Na úrovni občianskej spoločnosti: Grécka Ornitologická spoločnosť, WWF Grécko, Bulharská spoločnosť na ochranu vtáctva a Kráľovská spoločnosť na ochranu vtáctva spojili sily s cieľom zastaviť úpadok populácie zdochlinára bieleho na Balkáne. Rozšírili svoj cezhraničný prístup aj do iných krajín pozdĺž migračnej trasy spomínaného druhu.

Podporovať mierumilovnú a inkluzívnu spoločnosť v záujme trvalo udržateľného rozvoja, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a vytvoriť účinné, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad EÚ je jedným z najúspešnejších mierových projektov na svete. Na základe usmernení uvedených v európskych zmluvách, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 1957, sa EÚ môže pýšiť 60 rokmi mieru, demokracie a solidarity. V roku 2012 dostala Nobelovu cenu za mier ako uznanie svojho úsilia pri presadzovaní mieru, uzmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe. Podpora a dodržiavanie zásad právneho štátu a základných hodnôt EÚ je pre EÚ najvyššou prioritou, a to tak interne, ako aj v rámci vonkajších vzťahov. V tomto smere zohrávajú kľúčovú úlohu účinné justičné systémy. Zabezpečujú, aby občania mohli v plnej miere využívať svoje práva a aby podniky mali právnu istotu a priaznivé investičné prostredie na jednotnom trhu. EÚ nabáda členské štáty, aby zlepšili nezávislosť, kvalitu a efektívnosť svojich justičných systémov, a to aj prostredníctvom účinného monitorovania prostredníctvom európskeho semestra a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície. Komisia vo všeobecnosti zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu a ostatných základných hodnôt EÚ vďaka všetkým nástrojom, ktoré má k dispozícii. Jednou z výziev pre európske spoločnosti je korupcia, ktorá ohrozuje dôveru v demokratické inštitúcie a oslabuje zodpovednosť politického vedenia. Komisia má politický mandát na monitorovanie boja proti korupcii a vykonávanie komplexnej politiky EÚ v oblasti boja proti korupcii. Na vonkajšej scéne EÚ prispieva k medzinárodnému mieru a prostredníctvom svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky pomáha partnerským krajinám riešiť nestabilné situácie, vytvárať zodpovedné a transparentné inštitúcie, podporovať participatívne rozhodovanie a zabezpečovať inkluzívne a dôveryhodné volebné procesy. Ľudské práva, rodová rovnosť, začlenenie a nediskriminácia sú aj základom Európskeho konsenzu o rozvoji. EÚ ešte viac prispieva k mieru a stabilite aj vďaka politikám rozširovania a susedstva. EÚ predovšetkým aktívne podporuje krajiny, ktoré sa uchádzajú o pristúpenie k EÚ, a pomáha im pri uplatňovaní zásad právneho štátu, reformách súdnictva, boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, zaisťovaní bezpečnosti a základných práv a budovaní demokratických inštitúcií.

Hlavné trendy ·Vnímanie kriminality, násilia alebo vandalizmu medzi občanmi sa zlepšilo. V roku 2016 iba 13,0 % európskeho obyvateľstva uviedlo, že sa ich tieto otázky subjektívne týkajú, čo je o 2,9 percentuálneho bodu menej než v roku 2007. ·Z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2018 vyplýva, že v porovnaní s rokom 2010 sa účinnosť justičných systémov zlepšila alebo zostala stabilná v takmer všetkých členských štátoch až na niekoľko málo výnimiek. Občianske a obchodné konania sú však vo viacerých členských štátoch aj naďalej veľmi zdĺhavé. ·Výdavky verejnej správy EÚ na súdy sa v rokoch 2007 – 2016 zvýšili o viac ako 11 % a v roku 2016 dosiahli úroveň o niečo vyššiu ako 50 miliárd EUR. Táto miera rastu bola mierne nižšia než rast HDP. ·V roku 2018 až 56 % obyvateľov EÚ hodnotilo nezávislosť súdov a sudcov vo vlastnej krajine ako „veľmi dobrú“ alebo „pomerne dobrú“, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o štyri percentuálne body. ·Podľa Indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International sa členské štáty EÚ v roku 2017 aj naďalej radili medzi najmenej skorumpované krajiny a tvoria polovicu z 20 najmenej skorumpovaných krajín na svete. ·Situácia v oblasti právneho štátu v niektorých členských štátoch vyvoláva obavy, ktoré riešia rôzne opatrenia na úrovni EÚ.

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo 19 členských štátov EÚ v prípade CUR č. 16 bodové hodnotenie nad 70 zo 100. V celosvetovom porovnaní je deväť členských štátov EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení EÚ naďalej očakávajú pokojné časy. Bude stále prispievať k mieru a stabilite vďaka politikám rozširovania a susedstva. EÚ zároveň aktívne podporuje krajiny, ktoré sa uchádzajú o pristúpenie k EÚ, a pomáha im pri uplatňovaní zásad právneho štátu, reformách súdnictva, boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, zaisťovaní bezpečnosti a základných práv a budovaní demokratických inštitúcií. Politika zahraničných vzťahov a rozvojová politika EÚ navyše prispievajú k mieru aj inde vo svete. EÚ okrem toho naďalej podporuje a presadzuje právny štát medzi svojimi členskými štátmi. Treba však zintenzívniť úsilie v záujme zlepšenia efektívnosti, kvality a nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v niektorých členských štátoch. Na medzinárodnej úrovni bol v mnohých krajinách zaznamenaný trend voči autoritárskym systémom správy vecí verejných. Podpora demokracie, ľudských práv a právneho štátu bude preto aj naďalej najvyššou prioritou EÚ, a to tak v rámci vnútorných, ako aj vonkajších vzťahov. EÚ sa bude naďalej usilovať o zlepšenie prístupu k spravodlivosti, boj proti podvodom a trestnej činnosti a riešenie vyvíjajúcich sa bezpečnostných hrozieb ďalším posilnením spolupráce a výmeny informácií medzi políciou a orgánmi presadzovania práva v členských štátoch EÚ a bude podporovať medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti.

Príležitosti/pozitívne stimuly Kultúrne hodnoty v súlade s dodržiavaním základných práv, spoločenská angažovanosť a participatívna politika, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, vzdelávanie, digitalizácia, umelá inteligencia a nové technológie, výskum a inovácie, odolná infraštruktúra a spoločnosti, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod, rozvojová pomoc.

Riziká/negatívne stimuly Geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, zmena klímy a degradácia životného prostredia, migrácia a nútené vysídľovanie, návrat k hospodárskemu protekcionizmu vo svete, nedostatočná medzinárodná spolupráca, výzvy v oblasti právneho štátu, populizmus, sociálne nerovnosti.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: V pravidlách EÚ o konfliktných mineráloch z roku 2017 sa stanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci pre dovozcov cínu, tantalu, volfrámu a zlata do EÚ s cieľom zabezpečiť ich zodpovednú ťažbu bez toho, aby sa priamo alebo nepriamo financoval ozbrojený konflikt alebo aby dochádzalo k porušovaniu ľudských práv v oblastiach, kde prebiehajú konflikty alebo ktoré sú vysokorizikové. Na úrovni EÚ: V roku 2017 bola zriadená kancelária Európskeho prokurátora ako nezávislá európska prokuratúra, ktorá má právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ. Predpokladá sa, že po trojročnej fáze budovania by mohla Európska prokuratúra začať svoju činnosť koncom roka 2020. Pôjde o rozhodujúce zlepšenie v boji proti podvodom, korupcii a inej trestnej činnosti so škodlivým vplyvom na rozpočet EÚ. Na úrovni členských štátov: Francúzsky zákon o povinnosti vigilancie z roku 2017 ukladá podnikom zodpovednosť za vykonávanie opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby ich dcérske spoločnosti, dodávatelia a subdodávatelia na celom svete dodržiavali dobré sociálne, environmentálne a etické postupy. Účelom zákona je zvýšiť informovanosť spoločností o ich úlohe pri predchádzaní tragédiám vo Francúzsku a v zahraničí a zabezpečiť, aby obete dostali náhradu za škody spôsobené prípadným porušením novej povinnosti podnikov vykonávať plány vigilancie. Vzťahuje sa na spoločnosti, ktoré majú viac ako 5 000 zamestnancov a sídlo vo Francúzsku, alebo na spoločnosti, ktoré majú viac ako 10 000 zamestnancov a sídlo v zahraničí. Na úrovni podnikov: V roku 2011 dánska spoločnosť Maersk Line bola medzi zakladateľmi námornej protikorupčnej siete. Toto medziodvetvové partnerstvo pozostávajúce zo spoločností vlastniacich plavidlá, vlastníkov nákladu a poskytovateľov služieb spolupracuje s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane vlád a medzinárodných organizácií v záujme identifikácie a zmierňovania príčin korupcie v námornom sektore. Na úrovni občianskej spoločnosti: Na Slovensku vláda podporuje zapojenie občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií do vytvárania, vykonávania a kontroly verejných politík v rôznych oblastiach. Pokiaľ ide o environmentálnu politiku, existuje tzv. zelená tripartita, ktorá slúži na podávanie návrhov a pripomienok mimovládnych aktérov v procese tvorby a vykonávania politiky.

Posilniť prostriedky vykonávania a oživiť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj

Európska únia dnes

Náčrt/kvalitatívny prehľad CUR sú prierezovým rozmerom pri vykonávaní globálnej stratégie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, v ktorej sa stanovuje vízia spoločnej angažovanosti EÚ vo svete. Európsky konsenzus o rozvoji poskytuje rámec spoločného prístupu k rozvojovej politike EÚ a členských štátov založený na CUR. Na základe zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja je cieľom EÚ maximalizovať súdržnosť a budovať synergie medzi jej jednotlivými politikami na podporu partnerských krajín, ktoré sa usilujú o napĺňanie CUR. V súčasnosti je EÚ najväčším svetovým poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci. Za posledné desaťročie došlo k posunu v rovnováhe úloh od vzťahu darca – príjemca k rovnocennejšiemu partnerstvu. Politika rozširovania EÚ a revidovaná európska susedská politika sa zameriavajú na základné politické a hospodárske zásady vrátane právneho štátu, ľudských práv, demokracie a udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja, a to v plnom súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov. Humanitárna angažovanosť EÚ zahŕňa úzku spoluprácu s veľkým množstvom humanitárnych a rozvojových medzinárodných organizácií pod taktovkou OSN a občianskej spoločnosti v záujme rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Obchodná a investičná politika EÚ založená na hodnotách, ktorá je zakotvená v stratégii Obchod pre všetkých, zahŕňa množstvo CUR a začleňuje vykonávanie udržateľného rozvoja do všetkých súvisiacich rozmerov. EÚ naďalej vytrvalo podporuje univerzálny, otvorený, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorý sa opiera o Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), a aktívne sa usiluje o zachovanie a posilnenie WTO vo všetkých jej funkciách. EÚ úzko spolupracuje aj s inými medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby v rámci svojej obchodnej politiky podporovali ľudské práva, sociálnu zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, ako aj sociálne a environmentálne ciele. EÚ aktívne podporuje vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov a CUR aj v rámci skupiny G20. Navyše posilňuje svoju vlastnú fiškálnu správu a správu hospodárskych záležitostí prostredníctvom európskeho semestra koordinácie politík, čím prispieva k celosvetovej makroekonomickej stabilite. Vďaka programu lepšej právnej regulácie zasa Komisia prispieva k posilnenej súdržnosti politík.

Hlavné trendy ·EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci a v roku 2017 poskytla 75,7 miliardy EUR. Okrem toho bol celkový pomer oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ/hrubého národného dôchodku (HND) v roku 2017 na úrovni 0,5 %, čo bolo výrazne viac než v prípade väčšiny ostatných darcov, ktorí sú členmi OECD, ako je Kanada, Japonsko či Spojené štáty. Švédsko, Dánsko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo dosiahli cieľ použiť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc (2017). ·Obchodné vzťahy s rozvojovými krajinami sa zintenzívnili. Vývoz môže vytvárať domáce pracovné miesta a umožniť rozvojovým krajinám získať cudziu menu, ktorú možno použiť na dovoz iných potrebných tovarov. Dovoz EÚ z rozvojových krajín sa medzi rokmi 2002 a 2017 viac než zdvojnásobil. ·Podiel dovozu z najmenej rozvinutých krajín do EÚ sa v období 2002 až 2017 zvýšil. Celkovo však dovoz z takmer 50 najmenej rozvinutých krajín v roku 2017 ešte stále predstavoval len 2,0 % celkového dovozu do EÚ. V posledných rokoch EÚ posilnila svoju úlohu hlavného vývozného trhu pre najmenej rozvinuté krajiny: jej podiel na vývoze tovaru z najmenej rozvinutých krajín sa zvýšil z 20,5 % v roku 2012 na takmer 25 % v roku 2016. Za ňou nasledovali Čína (21 %) a Spojené štáty (8,2 %). ·Veľmi dôležité je pomáhať rozvojovým krajinám pri podpore ich domácich zdrojov. Prístup EÚ k rozpočtovej pomoci pre partnerské krajiny bol upravený tak, aby lepšie prispieval k CUR, posilňoval zameranie politík týchto krajín a zabezpečoval budovanie kapacít prostredníctvom lepšej podpory kvalitnejšej správy riadenia a riadenia verejných financií vrátane protikorupčných opatrení. ·Presun daňového zaťaženia z práce na životné prostredie môže podporiť zamestnanosť, znížiť nerovnosti a obmedziť tlaky na životné prostredie. Podiel environmentálnych daní na celkových daňových príjmoch EÚ sa takmer nezmenil (6,8 % v roku 2002 a 6,1 % v roku 2017).

Hodnotenie v celosvetovom meradle Podľa správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR z roku 2018 (nadácia Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja) dosiahlo šesť členských štátov EÚ v prípade CUR č. 17 bodové hodnotenie nad 70 zo 100. V celosvetovom porovnaní sú tri členské štáty EÚ medzi prvými 20 krajinami.

Európska únia v roku 2030

EÚ za súčasných podmienok/ak sa nič nezmení Výzvy, ktorým Európa a svet čelia, budú zložitejšie, vzájomne prepojenejšie a globálnejšie než kedykoľvek predtým. Bude nevyhnutné nadviazať globálne partnerstvá zamerané na odstraňovanie chudoby a dosahovanie všetkých ostatných CUR. Na medzinárodnej úrovni bude preto EÚ naďalej podporovať zachovávanie a posilňovanie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, pričom centrálnu úlohu bude zohrávať Organizácia Spojených národov. Ide o nevyhnutnú podmienku na zabezpečenie prostriedkov vykonávania. EÚ bude naďalej využívať svoju obchodnú politiku založenú na hodnotách na podporu udržateľného rozvoja vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov/zodpovedného obchodného správania a bude naďalej intenzívne podporovať Svetovú obchodnú organizáciu. Napríklad pokiaľ ide o zlepšenie výsledkov tým, že sa práca rozdelí čo najefektívnejšie, EÚ a jej členské štáty budú využívať spoločné plánovanie a spoločné vykonávanie ako účinný prostriedok na vykonávanie partnerstiev v oblasti rozvojovej spolupráce. To znamená, že sa dohodnú, ktorý darca by mal pôsobiť v ktorom odvetví. Inštitúcie EÚ a členské štáty budú okrem toho naďalej zvyšovať svoje úsilie o vykonávanie akčného programu z Addis Abeby, ktorý je globálnym rámcom pre financovanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a ktorý zdôrazňuje úlohu vedy, technológií a inovácií. Horizont Európa, nasledujúci výskumný a inovačný program EÚ (2021 – 2027), takisto zdôrazňuje ústrednú úlohu medzinárodnej vedeckej spolupráce pri dosahovaní CUR. EÚ je na dobrej ceste, pokiaľ ide o väčšinu financovania rozvojových záväzkov do roku 2030. V rámci EÚ sa budú navyše podporovať partnerstvá pre udržateľný rozvoj.

Príležitosti/pozitívne stimuly Spoločenská angažovanosť a participatívna politika, sociálna zodpovednosť podnikov/zodpovedné obchodné správanie, lepšia regulácia, vzdelávanie, digitalizácia, umelá inteligencia, nové technológie, výskum a inovácie, účinný transfer technológií a výmena poznatkov, pozorovanie Zeme, vzdelávanie, dobrovoľníctvo, kolektívne financovanie a iné formy inovatívneho financovania, udržateľné financovanie, verejno-súkromné partnerstvá, multilateralizmus, otvorený a spravodlivý obchod, rozvojová pomoc.

Riziká/negatívne stimuly Geopolitická nestabilita a bezpečnostné hrozby, hospodársky protekcionizmus, nedostatočná medzinárodná spolupráca, oslabovanie existujúcich multilaterálnych inštitúcií.

Príklady úspešných politík

EÚ na medzinárodnej úrovni: EÚ spolupracuje s ďalšími partnermi G20 a medzinárodnými organizáciami v rámci Paktu skupiny G20 s Afrikou, ktorý sa zameriava na podporu investícií v zúčastnených afrických krajinách. EÚ bude takisto podporovať trojstrannú spoluprácu – teda partnerstvá medzi dvoma alebo viacerými rozvojovými krajinami s dôrazom na južné krajiny a s podporou rozvinutej krajiny alebo multilaterálnej organizácie. Ide o dôležitý nástroj na zapojenie rozvojových krajín a iných zainteresovaných strán. Na úrovni EÚ: Európsky plán pre vonkajšie investície a Európsky fond pre udržateľný rozvoj predložili rozpočet EÚ ako záruku na uvoľnenie a podporu investícií v Afrike a jej susedstve. Zameriavajú sa na nestabilné krajiny, krajiny, kde panujú konflikty a násilnosti, ako aj na vnútrozemské a najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi. Cieľom je uvoľniť súkromné investície a do roku 2020 zmobilizovať dodatočné investície vo výške 44 miliárd EUR. Na úrovni členských štátov: Inovatívny spôsob, ako zapojiť celú spoločnosť do realizácie CUR, je projekt s názvom Fínsko, ktoré chceme do roku 2050 – záväzok spoločnosti v záujme udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie ôsmich cieľov, ktoré prispejú k naplneniu tejto vízie na rok 2050, sa zavádzajú operačné záväzky v spolupráci s administratívnymi sektormi a ďalšími spoločenskými subjektmi, ako sú podniky, obce, organizácie, vzdelávacie inštitúcie a miestni prevádzkovatelia. Záväzky musia byť nové a merateľné. Na regionálnej/miestnej úrovni: Lotyšské miestne samosprávy a mimovládne organizácie sa aktívne zapájajú do projektov rozvojovej spolupráce s krajinami Východného partnerstva a Strednej Ázie (Moldavsko, Gruzínsko, Ukrajina, Kirgizsko a iné). Lotyšská asociácia miestnych a regionálnych samospráv poskytuje dlhodobú odbornú podporu pri plánovaní rozpočtov v partnerských krajinách, vládnych rokovaniach, zapájaní občanov do rozhodovania a rozvoji podnikania. Na úrovni podnikov: Nadnárodná spoločnosť vyrábajúca spotrebný tovar Unilever sa od prijatia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov dôrazne zasadzuje za plnenie CUR. Jej generálny riaditeľ je členom skupiny generálneho tajomníka OSN na podporu globálnych cieľov. Spoločnosť Unilever v roku 2016 spoluzaložila Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, ktorej práca vyvrcholila v roku 2017 kľúčovou správou s názvom Better Business Better World o obchodnej činnosti zameranej na CUR. Na úrovni občianskej spoločnosti: Cieľom talianskej Aliancie pre udržateľný rozvoj (ASviS) je zvýšiť informovanosť a mobilizovať taliansku spoločnosť, hospodárske subjekty a inštitúcie, pokiaľ ide o význam Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z dielne Organizácie Spojených národov. Združuje  viac ako 180 najdôležitejších inštitúcií a sietí občianskej spoločnosti, ako aj univerzity a podniky.

PRÍLOHA III – Zhrnutie príspevku platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR k diskusnému dokumentu Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

List členov platformy

V Bruseli 11. októbra 2018

Vážení súčasní a budúci vedúci predstavitelia Európskej komisie a ostatných inštitúcií EÚ,

vážení aktéri, ktorí majú veľký podiel na udržateľnom živote ľudí a na environmentálny, sociálny, hospodársky a administratívny rozvoj Európy,

vážení európski občania a voliči,

prostredníctvom tejto novej platformy a tejto správy chceme vyslať živý signál vedúcim predstaviteľom, aktérom a ľuďom v Európskej únii i mimo nej: nastal čas vypracovať a realizovať vizionársku a ambicióznu stratégiu udržateľnej Európy do roku 2030 – a táto potreba nikdy nebola naliehavejšia.

Je dôležité poznamenať, že od žiadneho z členov platformy sa neočakáva podpora každého jedného odporúčania alebo stanoviska uvedeného v tejto správe a že každý má právo k predmetným otázkam zaujať iný postoj.

Pokúsili sme sa však spracovať rôzne východiská a názory a rešpektovať ich s cieľom jednotne vystupovať za lepšiu a udržateľnú Európu, hoci času bolo málo.

Vychádzali sme zo silných spoločných hodnôt, štrukturálnych politických zlepšení a z návrhov inovačných opatrení a naše odporúčania sa opierajú o skúsenosti a úsilie tisícov mužov a žien vo verejnom sektore, v občianskej spoločnosti a v súkromnom sektore. Majú spoločnú ambíciu premeniť ciele udržateľného rozvoja na praktické riešenia v záujme blaha občanov a ochrany nášho životného prostredia pre súčasné a budúce generácie.

Naša správa poukazuje na rôzne perspektívy a zaoberá sa niektorými náročnými kompromismi medzi environmentálnym, hospodárskym, sociálnym a administratívnym rozmerom udržateľného rozvoja, pričom na niektorých z nich sme sa dokázali zhodnúť, zatiaľ čo iné si vyžadujú viac objasnení a väčšiu snahu o konsenzus.

Sme presvedčení, že dôvera a zapojenie ľudí a vedúcich predstaviteľov do trvalej transformácie Európy prinesie svoje ovocie. Vyžaduje si to spravodlivú a vyrovnanú kultúru dialógu a partnerstva na všetkých úrovniach, aby sa každý z partnerov mohol zúčastňovať na budovaní Európy, ktorá sa stará o všetkých a vyhovuje všetkým, a aby mohol dôverovať aj ostatným, že sledujú rovnaký cieľ. Súčasťou tohto procesu je aj zastrešujúca stratégia pre udržateľnú Európu, ktorou by sa mali riadiť všetky európske politiky a programy na urýchlenie našich individuálnych a kolektívnych príspevkov s cieľom dosiahnuť udržateľnú bezpečnosť, prosperitu a dôstojnosť pre všetkých.

Sme hrdí na to, čo sa doteraz dosiahlo, a zároveň cítime, že je potrebné oveľa väčšie úsilie. Preto dúfame, že dialóg o udržateľnosti a spolupráca v rámci tejto platformy – tak medzi zainteresovanými stranami, ako aj vo vzťahu k inštitúciám EÚ, sa bude rýchlo zlepšovať a rozširovať.

Zhrnutie správy Európa na ceste k udržateľnej budúcnosti
Príspevok platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR k diskusnému dokumentu Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 – október 2018

Platforma viacerých zainteresovaných strán pre plnenie cieľov udržateľného rozvoja v Európskej únii (platforma viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR) bola zriadená v máji 2017 s cieľom asistovať a radiť Európskej komisii a všetkým zainteresovaným stranám zapojeným do vykonávania CUR na úrovni EÚ.

Na základe silných spoločných hodnôt sme ako zástupcovia verejného sektora, občianskej spoločnosti a súkromného sektora usilovne pracovali na premyslených odporúčaniach o tom, ako premeniť ciele udržateľného rozvoja na praktické riešenia v záujme blaha našej súčasnej a budúcej generácie v EÚ aj mimo nej. Cieľom našich odporúčaní je inšpirovať a usmerňovať Komisiu pri práci na správe Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030.

Vzhľadom na ambiciózny program a všeobecný a nedeliteľný charakter cieľov udržateľného rozvoja neexistuje jediné preferované riešenie. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje komplexné preskúmanie, identifikáciu oblastí, v ktorých sú potrebné zmeny, a rozvoj koherentných politík, ktoré vytvárajú trvalé a navzájom sa posilňujúce sociálne, hospodárske, administratívne a environmentálne prínosy, pričom je dôležité mať na pamäti vzťahy medzi všetkými cieľmi a zámermi a konať na ich základe. Naše odporúčania poskytujú ambiciózny a konsenzuálny príspevok k dosiahnutiu tejto ambície.

Medzi prioritnými opatreniami odporúčame, aby EÚ vypracovala a realizovala zastrešujúcu vizionársku a transformačnú stratégiu udržateľnej Európy do roku 2030, ktorá by usmerňovala všetky politiky a programy EÚ. Ak má takáto stratégia byť účinná, mala by zahŕňať priebežné aj dlhodobé ciele a zahŕňať víziu udržateľnej Európy, ktorá by šla nad rámec Agendy 2030.

Pri vykonávaní Agendy 2030 Európska komisia a všetky ostatné zainteresované strany musia dodržiavať kľúčové zásady, plniť existujúce záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, zaviazať sa k transformácii nášho sociálneho a hospodárskeho modelu, uprednostňovať a urýchľovať opatrenia pre najchudobnejších a najviac marginalizovaných členov spoločnosti („nikoho neopomenúť“), dbať na hranice možností planéty, rešpektovať ľudské práva a právny štát a zabezpečiť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja.

Predostierame aj niekoľko prierezových odporúčaní. Odporúčame EÚ, aby prepracovala svoj riadiaci systém s cieľom zabezpečiť koherentný prístup k udržateľnému rozvoju. Zodpovedať za Agendu 2030 by mal predseda Komisie, ktorému by mal pomáhať špecializovaný projektový tím, aby sa zabezpečila účinná koordinácia a komunikácia o vykonávaní agendy ako súčasť výročnej správy o stave Európskej únie. Takisto budeme potrebovať, aby regióny, mestá, občania, obce, podniky a občianska spoločnosť využili svoje rôznorodé prednosti na plnenie CUR a Parížskej dohody. EÚ by sa mala zasadzovať za územný prístup pri plnení CUR a umožniť obojstranný dialóg, v rámci ktorého by európske a vnútroštátne stratégie zapájali regionálne a miestne orgány, ako aj občiansku spoločnosť a profesijné organizácie do činností založených na takom prístupe k riadeniu, ktorý by mal viacúrovňový a multilaterálny charakter. Ponúkame tiež možnosť posúdiť podstatu tejto platformy – jej zloženie aj poslanie – a diskutovať o tom, ako v budúcnosti môže najlepšie prispieť k nášmu návrhu inkluzívnej, participatívnej a transparentnej stratégie udržateľnej Európy do roku 2030. V neposlednom rade by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja, čo znamená, že všetky politiky EÚ by mali prispievať k udržateľnému rozvoju, a to či u v rámci Európy alebo mimo nej.

Takisto máme niekoľko konkrétnych odporúčaní o tom, ako skvalitniť existujúci súbor nástrojov EÚ. Program lepšej právnej regulácie by mohol byť silnejší, ak by sa do procesu tvorby politiky v plnej miere integrovali ciele a zásady udržateľného rozvoja. Tvorcovia politík EÚ by mali lepšie využívať a ďalej zlepšovať usmernenia pre posudzovanie vplyvu, aby udržateľný rozvoj bol naďalej ich súčasťou. Mal by sa vytvoriť cyklus koordinácie pre udržateľnú Európu, ktorého súčasťou by mali byť akčné plány udržateľného rozvoja EÚ, ako aj správy a odporúčania členských štátov a Európskej komisie o udržateľnom rozvoji. Aj proces európskeho semestra by sa mal riadiť stratégiou udržateľnej Európy do roku 2030 a mal by zahŕňať kontrolu udržateľnosti. Verejné financie EÚ vrátane viacročného finančného rámca by mali byť plne udržateľné a vo finančných právnych predpisoch by mali byť zakotvené definície rizík v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia. Na úrovni členských štátov by sa mali realizovať udržateľné fiškálne reformy, malo by sa riešiť vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb a fiškálny dumping a mal by sa plne vykonávať akčný program z Addis Abeby. S cieľom informovať budúcich tvorcov rozhodnutí by EÚ mala ďalej rozvíjať integrovaný a účastnícky rámec monitorovania, zodpovednosti a preskúmaní, ktorého súčasťou by mal byť aj komplexný súbor ukazovateľov CUR EÚ a kvalitatívna analýza.

Takisto sme sformulovali niekoľko odporúčaní špecifických pre jednotlivé sektory. Udržateľnosť by sa mala koherentne odrážať vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ. Na účely tohto dokumentu sme však určili päť oblastí politiky EÚ, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní CUR:

1.    Mala by sa ďalej podporovať, podnecovať a regulovať udržateľná spotreba a výroba, pričom osobitnú pozornosť treba venovať globálnym dodávateľským reťazcom. Takisto potrebujeme právne, politické a finančné opatrenia, o ktoré by sa mohol opierať tento prechod. Je potrebné znížiť stopu EÚ, vypracovať dohovor o riadení zdrojov a vypracovať ukazovatele založené na spotrebe. Udržateľnosť by mala byť súčasťou stratégie európskeho priemyslu do roku 2030.

2.    EÚ by mala investovať do výskumu a inovácií, ľudí a ľudských talentov, zamestnateľnosti a sociálnej inklúzie. Odporúčame v plnej miere vykonávať Európsky pilier sociálnych práv, podporovať sociálne a solidárne hospodárstvo a zároveň zvýšiť investície do zdravia a blahobytu, pričom udržateľnosť by sa mala stať interdisciplinárnou vedou. Malo by sa zaručiť kvalitné vzdelávanie, podpora pre deti a mladých ľudí by mala byť prioritou a mal by sa vytvoriť regulačný rámec na zaistenie bezpečných ciest pre žiadateľov o azyl a migrantov. Zároveň treba posilniť integračnú politiku a politiku inklúzie.

3.    Klimaticko-energetická politika: EÚ by mala zosúladiť svoje ciele v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým cieľom obmedziť nárast globálnej teploty na úroveň 1,5 stupňa v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a zároveň zvýšiť odolnosť. Postupne treba ukončiť využívanie fosílnych palív, zvýšiť investície do energetickej účinnosti a čistej energie a podporovať zavádzanie riešení inšpirovaných prírodou. Mali by sa obmedziť dopravné zápchy a mala by sa propagovať udržateľná infraštruktúra a komplexné plány mobility. EÚ by navyše mala podporovať rozvojové krajiny pri prispôsobovaní sa zmene klímy a budovaní odolnosti proti nej.

4.    Potraviny, poľnohospodárstvo a využívanie pôdy vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky: EÚ by mala zabezpečiť, aby všetky investície EÚ do poľnohospodárstva boli v súlade so Zmluvou EÚ s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, potravinovú bezpečnosť, ako aj ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia. Podpora z verejných príjmov by mala smerovať na výrobu potravín, poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb. Zároveň treba zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a umožniť prechod na udržateľné poľnohospodárstvo a potravinové systémy. Prioritou by mali byť investície a výskum so zameraním na hospodársky životaschopné postupy šetrné k životnému prostrediu a globálne hodnotové reťazce by sa mali stať udržateľnými.

5.    Politika súdržnosti je významným investičným nástrojom EÚ na podporu plnenia cieľov udržateľného rozvoja. Mala by posilniť dosahovanie cieľov v lokálnom kontexte tak, že sa bude poskytovať pomoc správnym orgánom na nižšej ako celoštátnej úrovni. Zároveň treba podporovať mestskú agendu EÚ, ďalej propagovať sociálne ciele a lepšie podnecovať investície do ekologickejšej a udržateľnejšej infraštruktúry, a to aj vo vidieckych oblastiach.

Keďže opatrenia sú naliehavé, dôrazne vyzývame Komisiu, aby urýchlene a včas nadviazala na naše odporúčania a umožnila tak Európe naplno a promptne využiť príležitosť, ktorú udržateľný rozvoj predstavuje pre naše spoločnosti. Naplnenie našich požiadaviek si bude vyžadovať inkluzívny a participatívny prístup a sme plne odhodlaní k nemu prispieť. Naším konečným cieľom je zabezpečiť, aby sa udržateľný rozvoj stal trvalým prvkom tvorby európskej politiky.

Celé znenie príspevku platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR k diskusnému dokumentu Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 je dostupné na adrese https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/sdg_multi-stakeholder_platform_input_to_reflection_paper_sustainable_europe2.pdf . 

(1)

 Globálne hodnotenie uvedené v tomto odseku vychádza zo  správy o ukazovateľoch a prehľadoch CUR za rok 2018  z dielne  Siete pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN)  a nadácie Bertelsmann Stiftung, zatiaľ čo trendy v EÚ sa opierajú o správu Eurostatu z roku 2018 s názvom  Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ – vydanie 2018 .

(2)

 Eurostat (2018), Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ – vydanie 2018.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 1. 2019

COM(2019) 22 final

Diskusný dokument

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

Obsah

Predslov prvého podpredsedu Timmermansa a podpredsedu Katainena    

1.    Udržateľný rozvoj v záujme lepšieho živobytia ľudí: konkurenčné výhody Európy    

2.    EÚ a globálne výzvy, ktoré treba riešiť    

3.    Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030    

3.1.    Politické základy pre udržateľnú budúcnosť    

3.1.1.    Od lineárneho k obehovému hospodárstvu    

3.1.2.    Trvalá udržateľnosť „z farmy na vidličku“    

3.1.3.    Energia, budovy a mobilita pripravená na budúcnosť    

3.1.4.    Zabezpečenie sociálne spravodlivého prechodu    

3.2.    Horizontálne faktory umožňujúce prechod na udržateľnosť    

3.2.1.    Vzdelávanie, veda, technológia, výskum, inovácie a digitalizácia    

3.2.2.    Financovanie, cenotvorba, zdaňovanie a hospodárska súťaž    

3.2.3.    Zodpovedné obchodné správanie, sociálna zodpovednosť podnikov a nové obchodné modely    

3.2.4.    Otvorený obchod založený na pravidlách    34

3.2.5.    Správa a zabezpečenie súdržnosti politík na všetkých úrovniach    35

4.    EÚ v úlohe globálneho priekopníka udržateľného rozvoja    37

5.    Scenáre pre budúcnosť    40

Predslov prvého podpredsedu Timmermansa a podpredsedu Katainena

My Európania môžeme byť hrdí na výsledky, ktoré sme dosiahli. Vďaka integrácii a úzkej spolupráci sme vytvorili nebývalé bohatstvo, vysoké sociálne normy a veľké príležitosti pre našich občanov. V našich zmluvách sme zakotvili spoločné zásady a hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu a vybudovali jednotnú a slobodnú Európsku úniu. 

Za tento úspech vďačíme tomu, že Európania kladú latku vysoko. Našu silnú demokratickú kultúru poháňajú búrlivé diskusie, a tak to má byť, lebo teraz nie je čas sedieť so založenými rukami a prizerať sa, ako sa pred našimi očami píšu dejiny. Musíme neustále zlepšovať životnú úroveň všetkých Európanov, lepšie chrániť, obraňovať a posilňovať postavenie občanov a podporovať ich bezpečnosť pred rôznymi hrozbami – či už sú spôsobené terorizmom alebo klimatickými zmenami. 

Svet sa neustále vyvíja a my práve prechádzame štvrtou priemyselnou revolúciou. Všetko sa mení a týka sa to každého. Predstierať opak by šlo proti zdravému rozumu. Otázkou je, či sme obeťou zmeny, alebo či ju prijmeme a budeme ju sami usmerňovať. Európania čelia naliehavým výzvam, ako sú zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, demografický prechod, migrácia, nerovnosť a tlak na verejné financie. Občania majú obavy o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí. Budujeme si ekologický dlh, ktorý má vplyv na všetko. Ak nezakročíme s väčším nasadením, budúce generácie ho budú musieť splácať spolu s vysokými úrokmi. 

Európska únia musí slúžiť Európanom, a nie naopak. Musí ľuďom pomáhať plniť si sny a riešiť ich obavy rýchlo a účinne. Začať treba tým, že posúdime situáciu a postavíme sa tvárou tvár k realite a nepopierateľnosti faktov. Tieto fakty by však v nás nemali vyvolávať obavy a strach. Mali by nás inšpirovať k činom. 

Mnohé z týchto obáv sa týkajú výziev, ktoré prekračujú hranice a ohrozujú naše pracovné miesta, prosperitu, životnú úroveň, slobodu a zdravie. Žiadny štát ani národ nedokáže účinne riešiť tieto problémy osamote. Musíme konať na úrovni Európskej únie, ktorá – za predpokladu, že bude zjednotená a odhodlaná – je svetovou veľmocou, ktorú nemožno obísť. V istom momente však nepostačí ani európska úroveň. Potrebujeme program, ktorý má globálny vplyv, a tento program najlepšie vystihuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (CUR), ktorý podpísalo 193 krajín vrátane Európskej únie a jej členských štátov. Tieto ciele udržateľného rozvoja ukazujú cestu, ako prekonať výzvy, ktorým čelíme, a zlepšiť naše prostredie, hospodárstvo a vôbec život.

Udržateľný rozvoj je komplexný problém, ale samotný koncept je jednoduchý: ide o to, aby sme sa uistili, že náš hospodársky rast nám umožňuje zachovať model, ktorý prináša spravodlivé výsledky pre celé ľudstvo, a že ľudia nekonzumujú viac zdrojov, než im planéta Zem poskytuje. Preto musíme naše hospodárstvo modernizovať tak, aby zahŕňalo vzorce udržateľnej spotreby a výroby. Tak dokážeme napraviť nerovnováhu v našom potravinovom systéme a zaistiť, aby naša mobilita alebo spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame energiu či staviame budovy, smerovali k udržateľnosti. Na to je potrebné, aby sme celú našu vedu, financovanie, zdaňovanie a riadenie zamerali na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja.

Toto nie je záležitosť pravice alebo ľavice, ale dobra alebo zla. Európska únia je našťastie na dobrej ceste, lebo má silné konkurenčné výhody. Európa vypracovala jedny z najprísnejších environmentálnych noriem na svete, zaviedla ambiciózne politiky v oblasti klímy a stála na čele úsilia o uzatvorenie Parížskej dohody o zmene klímy. Prostredníctvom svojich vonkajších politík a otvoreného obchodného programu založeného na pravidlách udržateľné riešenia spropagovala aj v tretích krajinách.

Európska únia bola založená vychádzajúc z premisy, že „svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú“, ako to príhodne vystihol Robert Schuman takmer pred 70 rokmi. Dnes môžeme pridať k „svetovému mieru“ slová „blahobyt a prežitie nášho ľudu“.

Program udržateľného rozvoja je pozitívnym programom – jeho cieľom je zlepšovanie života ľudí. Európa má všetky predpoklady na to, aby riešila aj tie najväčšie výzvy. Spoločne to dokážeme. Potrebujeme však, aby sa všetci angažovali, a nesmie nám chýbať ani politická vôľa, ktorá nám pomôže naše ciele presadiť. Zatiaľ čo iní hádžu flintu do žita, Európa teraz musí zakročiť, zlepšiť svoju konkurencieschopnosť, investovať do udržateľného rastu a byť príkladom zvyšku sveta.

Ale nestačí mať víziu – musíme sa takisto dohodnúť na konkrétnom spôsobe, ako to dosiahnuť. Tento diskusný dokument predstavuje náš príspevok k týmto úvahám.

Neboli by sme ho mohli vypracovať bez cenného prínosu európskych zainteresovaných strán. Tento dialóg patrí všetkým – od občianskej spoločnosti cez súkromný sektor až po akademickú obec. Platforma viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie CUR, ktorú Európska komisia zriadila v roku 2017, sa ukázala ako veľmi pozitívny krok smerom k tomu, aby sme zhromaždili prierezové myšlienky.

Cieľom otázok načrtnutých v tomto dokumente je poskytnúť podklady, ktorými by sa v nadchádzajúcich mesiacoch mala inšpirovať diskusia medzi občanmi, zainteresovanými stranami, vládami a inštitúciami o budúcnosti Európy, o príprave strategického programu Európskej únie na obdobie 2019 – 2024 a o stanovení priorít budúcej Európskej komisie.

1.Udržateľný rozvoj v záujme lepšieho živobytia ľudí: konkurenčné výhody Európy

V septembri 2015 na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov podpísali krajiny z celého sveta Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (Agendu 2030 Organizácie Spojených národov) a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja (CUR), pričom sa dohodli na konkrétnom „zozname úloh pre ľudí a planétu“ 1 . Svetoví lídri sa zaviazali skoncovať s chudobou, chrániť planétu a zabezpečiť, aby všetci ľudia požívali mier a prosperitu. CUR spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy načrtávajú cestu, ako svet urobiť lepším a ako dosiahnuť globálny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja a jeho hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a riadiacich rozmerov. EÚ bola jedným z hlavných lídrov pri formulovaní Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a v plnej miere sa zaviazala k jej vykonávaniu.

Udržateľný rozvoj – rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasných generácií bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií napĺňať vlastné potreby – je hlboko zakorenený v európskom projekte. Európska integrácia a politiky EÚ pomohli prekonať povojnovú chudobu a hlad a vytvorili priestor slobody a demokracie, kde európski občania mohli dosiahnuť nevídanú úroveň prosperity a blahobytu.

EÚ sa neustále usiluje o inkluzívnejšiu spoločnosť založenú na demokracii a právnom štáte, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii 2 . Sociálne a zdravotné normy EÚ patria medzi najambicióznejšie vo svete a Európa je kontinent s najvyššou očakávanou dĺžkou života. Naše sociálne trhové hospodárstvo vedie k prosperite a zaručuje bezpečnosť vďaka silným sociálnym systémom. Značné investície do výskumu a inovácií podnecujú nové technológie a výrobné modely, ktoré umožňujú udržateľnejšie využívanie zdrojov a zavádzanie digitálnych riešení. Kľúčom sú zdravé rozpočty a moderné ekonomiky. Pokrok smerom k zdravej fiškálnej politike a štrukturálnym reformám viedol k zníženiu úrovne dlhu a stimuloval tvorbu pracovných miest. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov stúpla v treťom štvrťroku 2018 na 73,5 %, čo je zatiaľ najvyššia miera zaznamenaná v EÚ. To má pozitívny vplyv na produktivitu a rast v Európe. Hoci medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi jednotlivými regiónmi pretrvávajú hospodárske, sociálne a územné rozdiely 3 , politika súdržnosti EÚ pomáha všetkým rásť a zmenšovať tieto rozdiely naprieč kontinentom (vzostupná konvergencia). EÚ navyše zaviedla niektoré z najprísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a niektoré z najambicióznejších politík na ochranu ľudského zdravia. Zároveň sa stala sa svetovým lídrom v boji proti zmene klímy. Členské štáty EÚ dosiahli pozoruhodný pokrok v mnohých oblastiach Agendy 2030 Organizácie Spojených národov, vďaka čomu je EÚ jedným z najlepších miest na život na svete, ak nie tým najlepším.

To však neznamená, že niet čo zlepšovať alebo že sa v budúcnosti nič nezmení. Naša demokracia, naše hospodárstvo a naše prírodné životné prostredie si vyžadujú nepretržité úsilie o konsolidáciu našich úspechov, ak chceme úplne prekonať negatívny vplyv hospodárskej a finančnej krízy, oddeliť zlepšovanie nášho zdravia, dobrých životných podmienok a blahobytu od zhoršovania životného prostredia, prekonať sociálne nerovnosti a riešiť výzvy, ktoré presahujú hranice.

Prechádzame štvrtou priemyselnou revolúciou a zmeny ovplyvnia každého. Otázkou je, či dokážeme reakciu na ne riadiť a usmerňovať podľa vlastných hodnôt a záujmov. EÚ a jej členské štáty majú veľké konkurenčné výhody, aby mohli prevziať vedúcu úlohu a modernizovať naše hospodárstva, chrániť naše prírodné prostredie a zlepšovať zdravie a životné podmienky všetkých Európanov. Bude si to od nás vyžadovať, aby sme prijali CUR za svoje a zároveň pokračovali v investíciách do zručností, inovácií a vznikajúcich technológií, čo prispeje k prechodu nášho hospodárstva a spoločnosti na udržateľnú cestu.

Musíme sa zamyslieť, ako rozvinúť naše modely výroby a spotreby. Musíme konať hneď teraz, ak chceme zastaviť globálne otepľovanie a stratu ekosystémov a biodiverzity, ktoré ohrozujú náš blahobyt, vyhliadky na udržateľný rast a život na tejto planéte ako taký. Máme síce kapacitu na to, aby sme uspeli, ale chýba nám luxus v podobe času. Napriek dosiahnutému pokroku sú nerovnosti a územné rozdiely stále veľmi veľké. Riešenie týchto problémov je dôležité z hľadiska spravodlivej spoločnosti, ale aj z hľadiska zabezpečenia a posilnenia sociálnej súdržnosti a zaistenia sociálnej a politickej stability v členských štátoch EÚ a vo vzťahoch medzi nimi.

Všeobecne rešpektovaný a skutočný multilaterálny svetový poriadok založený na pravidlách je navyše najlepšou protilátkou na boj proti zákonu džungle v anarchistickom svete, ktorý sa len tak hemží jadrovými zbraňami a prejavmi extrémizmu a trpí nedostatkom zdrojov. Čoraz viac na povrch presakuje nebezpečný nacionalistický svetonázor v duchu hesla „moja krajina na prvom mieste“, ktorý môže viesť k nepokojom a ku konfliktom. Niekoľko krajín sa začalo stavať chrbtom k svojim celosvetovým záväzkom týkajúcim sa blahobytu ľudí, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a opatrení v oblasti klímy, čím sa narúša poriadok založený na pravidlách.

CUR nie sú samoúčelné – majú nám slúžiť ako kompas a mapa zároveň. Poskytujú potrebnú dlhodobú perspektívu, ktorá presahuje volebné obdobia a krátkozraké postoje zamerané iba na momentálne úspechy. Pomáhajú nám v snahe presadzovať silné demokracie, rozvíjať moderné a dynamické ekonomiky a prispievať k budovaniu sveta s lepšou životnou úrovňou, so znižujúcimi sa nerovnosťami a s filozofiou, podľa ktorej sa na nikoho nezabúda, kde sa skutočne rešpektujú hranice našej planéty a kde sa táto planéta chráni pre budúce generácie.

Junckerova Komisia od začiatku svojho mandátu pracuje na zaradení udržateľného rozvoja do svojich politík 7 a už dláždi cestu udržateľným politikám budúcej generácie – od Európskeho piliera sociálnych práv, nového európskeho konsenzu o rozvoji, stratégie Obchod pre všetkých založenej na hodnotách, strategického záväzku pre rodovú rovnosť a európskeho vzdelávacieho priestoru cez balík predpisov o obehovom hospodárstve, balíky opatrení v oblasti mobility a energetickej únie či stratégiu modrého rastu a stratégiu pre biohospodárstvo až po investičný plán a akčný plán o udržateľnom financovaní, mestskú agendu EÚ a akčný plán v oblasti prírody.

Junckerova Komisia takisto navrhla zvýšiť udržateľnosť finančných prostriedkov EÚ posilnením prepojenia medzi financovaním EÚ a právnym štátom, ako aj vytýčením ambicióznejšieho cieľa, ktorým je venovať 25 % výdavkov z budúceho rozpočtu EÚ na klímu.

Junckerova Komisia nedávno predstavila dlhodobú strategickú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ do roku 2050 8 . Táto vízia vytvára priestor pre štrukturálny presun európskeho hospodárstva s cieľom poháňať udržateľný rast a zamestnanosť.

Všetky tieto strategické politiky sa budú musieť plne a nekompromisne vykonávať aj v praxi. Budú tiež musieť byť doplnené ďalšími opatreniami, pričom sa nesmie zabúdať, že všetky politiky sú navzájom závislé, a súčasne treba dbať na všetky nové výzvy a skutočnosti a dôkazy, ktoré vyvstanú. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu sociálny dialóg, ako aj dobrovoľné opatrenia zo strany súkromného sektora.

EÚ má mimoriadne dobré postavenie na to, aby zaujala vedúcu pozíciu. Keďže iné veľké mocnosti sú na ústupe, vzniká politické vákuum. To predstavuje významnú príležitosť pre EÚ, aby ukázala, že je lídrom, a šla ostatným príkladom.

V máji tohto roku budú občania Únie hlasovať za nový Parlament. Na jeseň preberie mandát nová Komisia. Konečný dátum stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 9 sa nezadržateľne blíži. Preto sa musíme zamerať na ďalší päťročný politický cyklus pre Európu a nový viacročný finančný rámec, ktorý sa bude uplatňovať v období 2021 až 2027. Európska rada 10 uvítala zámer Komisie uverejniť tento diskusný dokument, ktorý by mal pripraviť pôdu pre komplexnú realizačnú stratégiu počínajúc rokom 2019. Diskusný dokument podnecuje úvahy o ďalšej práci na vízii udržateľného rozvoja EÚ a zameraní sektorových politík na obdobie po roku 2020, zatiaľ čo bude prebiehať príprava na dlhodobé plnenie CUR 11 . Komisia by chcela prispieť k skutočne komplexnej a pokrokovej diskusii o budúcnosti Európy a udržateľný rozvoj je s touto budúcnosťou nerozlučne spätý.

2.EÚ a globálne výzvy, ktoré treba riešiť

Po reformnom úsilí na všetkých úrovniach sa ekonomické fundamenty EÚ zotavili z hospodárskej a finančnej krízy 12 . Nedávne prognózy 13 však poukazujú na potrebu zvýšiť mieru rastu, znížiť mieru zadlženia a chrániť fiškálnu disciplínu v záujme zabezpečenia rámca pre zdravé hospodárstvo. Ak nepodnikneme kroky na zvýšenie odolnosti a súdržnosti hospodárstva a riešenie štrukturálnych nedostatkov, v nadchádzajúcich rokoch by mohlo dôjsť k spomaleniu a veľkému riziku hospodárskeho poklesu. Ak však podstúpime potrebné štrukturálne reformy, môžeme dosiahnuť väčší blahobyt a solídnejšiu budúcnosť, a to aj prostredníctvom investícií do výskumu a inovácií, verejných služieb, sociálnych systémov a ochrany životného prostredia. Na zabezpečenie nadčasových fiškálnych a dôchodkových systémov vrátane stabilných daňových príjmov na jednotnom trhu sú potrebné kroky na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

Okrem toho existuje mnoho výziev, ktoré sú čoraz naliehavejšie a ohrozujú náš blahobyt a hospodársku prosperitu. Všetky tieto výzvy sú komplexné a úzko prepojené, čo znamená, že riešenie jednej z nich môže mať pozitívne dôsledky aj pre niektoré iné.

Najvážnejší nedostatok z hľadiska udržateľnosti a naša najväčšia výzva je ekologický dlh, ktorý stále prehlbujeme, lebo nadmerne používame a vyčerpávame naše prírodné zdroje. Hrozí tak, že nedokážeme uspokojiť potreby budúcich generácií v rámci možností našej planéty. Celosvetový tlak na kľúčové zdroje – od sladkej vody po úrodnú pôdu – ohrozuje ľudskú existenciu. Dnes ľudstvo používa ekvivalent 1,7 Zeme. 14 Celosvetová spotreba materiálnych zdrojov sa v rokoch 1900 až 2015 zvýšila 14-násobne a predpokladá sa, že medzi rokmi 2015 a 2050 sa ešte zdvojnásobí 15 . Svet sa teda rýchlo blíži k viacerým bodom zlomu. Okrem environmentálnej záťaže to predstavuje vážnu výzvu pre hospodárstvo EÚ, ktoré je závislé od materiálov z medzinárodných trhov.

Biodiverzitu a ekosystémy čoraz viac ohrozuje ľudská činnosť: len za 40 rokov sa populácie druhov stavovcov v priemere znížili o 60 % 16 . Ničenie tropických pralesov postupuje veľkou rýchlosťou: každoročne ich strácame približne toľko, koľko zaberá Grécko. Toto nie je „problém niekoho iného“. V EÚ je v dobrom zdravotnom stave len 23 % druhov a 16 % biotopov. Potraviny živočíšneho pôvodu majú mimoriadne vysokú stopu, pokiaľ ide o využívanie pôdy 17 , a rastúci dopyt po morských plodoch vytvára značný tlak na morské ekosystémy 18 .

Celosvetové emisie skleníkových plynov naďalej rastú znepokojujúcim tempom. Kľúčovými faktormi sú spotreba energie, ale aj nadmerné využívanie zdrojov a deštrukcia ekosystémov. Doprava je zodpovedná za 27 % emisií skleníkových plynov v EÚ a mnohé mestské oblasti porušujú dohodnuté limity znečistenia ovzdušia, ktoré stanovila EÚ. Výroba potravín si stále vyžaduje množstvo vody a energie a je zdrojom znečisťujúcich látok: zodpovedá približne za 11,3 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Na fosílne palivá sa v EÚ naďalej udeľujú verejné dotácie vo výške približne 55 miliárd EUR ročne, čo je zhruba 20 % z výdavkov EÚ za dovoz palív, a to aj napriek ambicióznym opatreniam EÚ v oblasti dekarbonizácie a záväzkom postupného ukončenia poskytovania dotácií dohodnutých na fórach G7 a G20 19 .

Celkovo sa EÚ podarilo znížiť vlastné emisie a oddeliť ich od hospodárskeho rastu, a tým výrazne prispieť k celosvetovému úsiliu, a to aj so zreteľom na emisie späté s dovozom a vývozom EÚ. 20 Na úrovni EÚ i na celom svete však treba vyvinúť viac úsilia.

Ak sa situácia nezačne riešiť, zničujúci vplyv zmeny klímy a degradácie prírodného kapitálu vážne ovplyvní hospodárstvo, zníži kvalitu života na celom svete a zvýši intenzitu a frekvenciu živelných pohrôm, čím sa ocitne v ohrození viac ľudských životov. Hoci zvrátenie týchto negatívnych trendov si vyžaduje značné prostriedky a intenzívne kolektívne úsilie, náklady spojené s nečinnosťou a so súvisiacim sociálnym vplyvom by boli oveľa vyššie 21 .

Popri výzvach, ktoré predstavuje starostlivosť o planétu, EÚ čelí aj zmenám modelu sociálnej starostlivosti, ktorý je základným kameňom európskeho projektu. Technologické, štrukturálne a demografické zmeny v globalizovanom svete menia charakter práce a predstavujú novú skúšku pre našu solidaritu. Spochybňujú prísľub, podľa ktorého každá generácia môže dúfať, že zdedí lepší svet než tá predošlá. To by takisto mohlo prispieť k ohrozeniu základných hodnôt EÚ, ktorými sú demokracia, právny štát a základné práva.

V súčasnosti je približne 22,5 % obyvateľstva EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a 6,9 % Európanov stále trpí závažnou materiálnou depriváciou. V roku 2017 nerovnosť príjmov v členských štátoch EÚ po prvýkrát od finančnej krízy klesla. Rozdiely v príjmoch sú však stále priveľké a zvyšuje sa koncentrácia bohatstva v rukách horných vrstiev. Má to mnohonásobné sociálne dôsledky, ktoré vedú k rozdielom v blahobyte a kvalite života. Členské štáty EÚ takisto čelia mnohým výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie cenovo dostupnej energie pre všetkých Európanov, a milióny ľudí majú ťažkosti s vykurovaním svojich obydlí 22 . Zatiaľ čo približne 43 miliónov ľudí v EÚ si nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň 23 , približne 20 % našej produkcie potravín sa vyplytvá 24 a viac ako polovica dospelej populácie EÚ trpí nadváhou 25 , čím sa zvyšujú vážne zdravotné riziká. Ďalším zdravotným rizikom je antimikrobiálna rezistencia, ktorá by mohla v nadchádzajúcich desaťročiach spôsobovať viac ako 10 miliónov úmrtí ročne 26 .

Medzi mužmi a ženami ani dnes neexistuje rovnosť. Napriek tomu, že miera zamestnanosti žien je na historických maximách a vo vedúcich pozíciách je prítomných viac žien než kedykoľvek predtým, pokrok v iných oblastiach stagnuje alebo klesá 27 . Dvanásť členských štátov EÚ za posledných desať urobilo krok späť, pokiaľ ide o vyvážené zastúpenie mužov a žien v oblasti starostlivosti, práce v domácnosti a sociálnych aktivít. Pretrvávajú rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní 28 .

Je veľkým úspechom, že Európa má najvyššiu očakávanú dĺžku života na svete. Čoraz väčší počet starších ľudí a zmenšovanie populácie v produktívnom veku však predstavujú pre náš sociálno-hospodársky model špecifické výzvy. Starnutie spojené s dlhovekosťou a zvýšenou pravdepodobnosťou chronických chorôb môže mať výrazný vplyv na verejné financie, a to aj na systémy zdravotníctva. Tým sa zvýši aj riziko nerovnosti medzi generáciami.

Nerovnosti a zmenšujúca sa sociálna mobilita ohrozujú náš celkový hospodársky rozvoj 29 a sociálnu súdržnosť. EÚ má relatívne dobré výsledky v oblasti príjmovej nerovnosti, ale pokiaľ ide o rovnosť príležitostí, je na tom horšie. Nerovnosti v príležitostiach môžu brániť častiam obyvateľstva v tom, aby sa začlenili do spoločnosti alebo trhu práce, a to zasa môže brzdiť rast. Riešenie nerovností má pre verejnosť zásadný význam, ak chceme podporiť prechod na udržateľné modely. Rastúce izolacionistické a nacionalistické tendencie môžu byť znakom toho, že priveľa Európanov sa necíti dostatočne v bezpečí vo svete, ktorý sa im zdá čoraz nespravodlivejší. Je však zrejmé, že žiadny členský štát sám osebe nie je dostatočne veľký ani dostatočne silný na to, aby mohol riešiť nadnárodné problémy. Ak však v EÚ budeme konať jednotne, ochranu zaistiť dokážeme.

Dôvodom na hlboké znepokojenie sú aj rozdiely v celosvetovom meradle. Keďže na svete sú veľké rozdiely, pokiaľ ide o populačný rast a životnú úroveň, globálne teploty neustále rastú a ekosystémy zanikajú, vo všetkých regiónoch budeme nevyhnutne svedkami nárastu núteného vysídľovania a migrácie. Odhaduje sa napríklad, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia do roku 2050 vyženú z domu stámilióny ľudí 30 . Je to jasný príklad toho, ako sú mnohé zložité otázky navzájom prepojené, ako sa ovplyvňujú a prečo si vyžadujú komplexnú reakciu. Žiadnu z veľkých a náročných výziev jednoducho nevyriešime mávnutím čarovného prútika ani lusknutím prstov.

Veľkú výzvu predstavuje modernizácia nášho hospodárskeho modelu, riešenie sociálnych otázok, ktorým čelíme, a pokračujúca podpora a rozvoj silnej mnohostrannej spolupráce založenej na pravidlách. Práve to je však jediný recept na zabezpečenie sociálnej stability, zaručenie prosperity našich hospodárstiev a zlepšenie nášho zdravia. Naše slobodné spoločnosti si vyžadujú hospodársku dynamiku a nepretržité investície do kľúčových podporných technológií i do vzdelávania. Ak chceme všetkým ponúknuť lepšiu budúcnosť, potrebujeme novú formu udržateľného rastu založenú na predpoklade, že prirodzené hraničné podmienky 21. storočia budú veľmi odlišné od tých, ktoré platili v predchádzajúcom storočí. My túto výzvu prijímame.

CUR sú vo svojej podstate globálnymi cieľmi a týkajú sa všetkých častí sveta – a musíme k nim tak aj pristupovať. Musíme mať na pamäti medzinárodné hľadisko, ísť príkladom, stanovovať globálne normy a nabádať krajiny, priemysel a občanov, aby sa k nám pridali. EÚ ako najväčší jednotný trh na svete, najväčší obchodujúci a investičný subjekt a najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci môže mať veľmi významný vplyv na úspech Agendy 2030 Organizácie Spojených národov. Už dnes realizuje mnohé z najmodernejších politík na svete na podporu udržateľnosti. V tejto ceste treba pokračovať, ale treba zintenzívniť tempo, aby sa do roku 2030 zabezpečila udržateľná Európa. Nemôžeme si dovoliť preniesť zodpovednosť na ďalšie generácie a zostáva nám čoraz menej času. To, či sa nám situáciu podarí zvrátiť, priamo závisí od rozhodnutia, ktoré prijmeme alebo neprijmeme v nasledujúcich rokoch.

3.Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

Cieľom udržateľného rozvoja nie je zvýšenie životnej úrovne ľudí tým, že sa im poskytne skutočná možnosť voľby, že sa vytvorí priaznivé prostredie, budú sa šíriť poznatky a zvýši sa informovanosť. Vďaka tomu by sme mohli viesť „dobrý život v rámci možností našej planéty“ 31 tým, že budeme inteligentnejšie využívať zdroje a vybudujeme moderné hospodárstvo, ktoré bude slúžiť nášmu zdraviu a blahobytu.

Mali by sme preto pokračovať v ceste, ktorú sme si vytýčili: prechod na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, zdrojovo efektívne a biologicky rozmanité hospodárstvo v plnom súlade s Agendou 2030 Organizácie Spojených národov a všetkými 17 CUR. Tento prechod musí byť v prospech všetkých, nikoho nesmieme opomenúť a musí zabezpečiť rovnosť a inkluzívnosť. Náš hospodársky rast musí menej závisieť od neobnoviteľných zdrojov, aby sme maximalizovali využívanie obnoviteľných zdrojov a ekosystémových služieb riadených udržateľným spôsobom.

EÚ už kráča v ústrety tomuto prechodu. V rokoch 2000 až 2015 zamestnanosť v sektore životného prostredia rástla rýchlejšie než celkovo v hospodárstve 32 . Nízkouhlíkové technológie sa stávajú hlavnou obchodnou komoditou a EÚ sa teší významnej pozitívnej obchodnej bilancii. V období 2012 až 2015 vývoz technológií čistej energie z EÚ dosiahol objem 71 miliárd EUR a prekročil tak objem dovozu o 11 miliárd EUR. EÚ už ukazuje, že možno rozvíjať hospodárstvo a zároveň znižovať emisie uhlíka.

EÚ môže stanovovať normy aj pre zvyšok sveta, ak prevezme vedúcu úlohu pri realizácii CUR a pri prechode na udržateľné hospodárstvo, a to aj prostredníctvom inteligentných investícií do inovácií a kľúčových podporných technológií. EÚ by tak ako prvá mohla využiť výhody spomínaného prechodu. Mala by tiež najsilnejšiu konkurenčnú výhodu na globálnom trhu zajtrajška. Prispeje to k budovaniu silnejších členských štátov v silnejšej Únii a ľuďom sa poskytne opora pri dosahovaní vlastných ambícií v oblasti slobody a blahobytu, čím sa naplní európska vízia.

Ekologický rast by bol víťazstvom pre všetkých 33 – mali by z neho prospech tak výrobcovia, ako aj spotrebitelia. Odhaduje sa, že dosiahnutie CUR v oblasti potravín, poľnohospodárstva, energetiky, materiálov, miest a zdravia a blahobytu by mohlo priniesť trhové príležitosti v hodnote viac ako 10 biliónov EUR 34 . Ambícia EÚ, teda dosiahnuť hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je klimaticky neutrálne, bude dôkazom, že ekologický prechod môže ísť ruka v ruke s rastúcou prosperitou. Ak EÚ a jej členské štáty chcú uspieť, musia stáť na čele vývoja vo vede, v technológiách a v modernej infraštruktúre. Musíme takisto podporovať vznik nových obchodných modelov, odstraňovať prekážky na jednotnom trhu a využívať nové technológie, ako je umelá inteligencia. Vďaka dôležitým horizontálnym faktorom, ako sú výskum a inovácie, financie, cenotvorba a zdaňovanie, zodpovedné obchodné správanie a nové obchodné modely a vzdelávanie, sa vytvoria správne podmienky pre zmenu smerom k udržateľnosti, ak budú zamerané na inovatívny, ekologický, inkluzívny a sociálne spravodlivý hospodársky prechod. 

Aby sme to dosiahli, musíme pokračovať v investovaní do ľudí a do rôznych systémov, o ktoré sa opiera naša spoločnosť. Izolované, fragmentované prístupy sa ukázali ako neúčinné. Musíme budovať stratégie, ktoré budú mať komplexný a integrovaný charakter. Napríklad environmentálne otázky nemožno vyriešiť len environmentálnymi politikami, ak hospodárske politiky budú naďalej podporovať fosílne palivá, neefektívnosť zdrojov alebo neudržateľnú výrobu a spotrebu. Ani sociálne politiky samy osebe nepostačujú na to, aby prispievali k štvrtej priemyselnej revolúcii a podporovali pracovnú silu, ktorú ovplyvňuje uhlíkový prechod. Veľký význam pre budovanie potrebnej odolnosti v našich spoločnostiach budú mať aj silné politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj výskum a vývoj. 

Musíme konať na všetkých úrovniach. Inštitúcie EÚ, členské štáty a regióny budú všetky musieť priložiť ruku k dielu. Mestá, obce a vidiecke oblasti by sa spoločne mali stať hnacími silami zmeny. Spojiť sa budú musieť aj občania, podniky, sociálni partneri a výskumná a znalostná komunita. EÚ a jej členské štáty budú musieť spolupracovať s medzinárodnými partnermi. Ak chceme uspieť, musíme na všetkých úrovniach ťahať za jeden povraz.

3.1.Politické základy pre udržateľnú budúcnosť

Je preto mimoriadne dôležité, aby všetci aktéri v EÚ považovali prechod na udržateľné modely za prioritu. Musia ďalej rozvíjať prierezové politické programy, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ v posledných rokoch. Už dnes sa síce významné časti politík EÚ zameriavajú na dosiahnutie CUR, členské štáty ich však musia ešte integrovať do praxe. Napríklad výdavky, ktoré spôsobuje nevykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, sa vo všeobecnosti odhadujú na približne 50 miliárd EUR ročne v nákladoch na zdravotnú starostlivosť a priamych nákladoch na životné prostredie. Dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia by prinieslo nielen obrovské výhody pre životné prostredie a naše zdravie, ale aj pracovné miesta 35 .

V rovnakom duchu nejde len o urýchlenie a rozšírenie udržateľných riešení, ale aj o budovanie partnerstiev a posilňovanie súdržnosti medzi rôznymi programami na všetkých úrovniach. Súdržnosť politík je rozhodujúcou podmienkou toho, aby sme mohli plniť CUR a zabezpečiť dlhodobý ekologický a inkluzívny rast pre EÚ.

V súlade so silnou dôkazovou základňou kľúčových výziev v oblasti udržateľnosti a príležitostí pre EÚ je dôležité zamerať sa na výrobu a spotrebu v oblastiach materiálov a výrobkov, potravín, energie, mobility a zastavaného prostredia 36 , pričom treba dbať na sociálne dôsledky zmien v týchto oblastiach. Práve tu sú zmeny smerom k udržateľnosti najpotrebnejšie a sú potenciálne najprospešnejšie pre hospodárstvo, spoločnosť a prírodné prostredie EÚ so silnými pozitívnymi globálnymi účinkami presahovania. Tieto oblasti nefungujú izolovane, ale sú silne prepojené a navzájom sa posilňujú. 

3.1.1.Od lineárneho k obehovému hospodárstvu 

Rastúca prístupnosť a cenová dostupnosť rôznych materiálov a výrobkov zjednodušujú náš život a prispievajú k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v EÚ. Naša spotrebná kultúra však vedie k nadmernej ťažbe prírodných zdrojov a rastúcemu tlaku na prírodný kapitál a klímu 37 .

Musíme zabezpečiť, aby sme mohli ďalej rozvíjať naše hospodárstvo udržateľným spôsobom a zlepšovať životnú úroveň v súlade s požiadavkami občanov. To si bude vyžadovať nový dizajn materiálov a výrobkov, aby sme mali vhodné prostriedky na čoraz častejšie opätovné používanie, opravy a recykláciu. Tým sa nielen obmedzí odpad, ale zníži sa aj potreba ťažiť nové zdroje, čo si vyžaduje veľké finančné a environmentálne náklady. Ak sa skončí životnosť nejakého výrobku, či už ide o džínsy, smartfón, nádoby na potraviny alebo nábytok, v skutočne obehovom hospodárstve sa zabezpečí, aby sa zachovala väčšina jeho materiálnej hodnoty. Čo sa predtým považovalo za odpad sa tak môže použiť na produkciu nových výrobkov.

Prechod na obehové hospodárstvo vrátane obehového biohospodárstva je obrovskou príležitosťou na vytvorenie konkurenčných výhod na udržateľnom základe. Uplatňovanie zásad obehového hospodárstva vo všetkých odvetviach a druhoch priemyslu bude prospešné pre Európu z environmentálneho aj sociálneho hľadiska. Navyše to má potenciál vytvoriť do roku 2030 čistý hospodársky prínos vo výške 1,8 bilióna EUR 38 , viesť k vytvoreniu viac ako 1 milióna nových pracovných miest v celej EÚ do roku 2030 39 a zohrať kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov 40 . Keďže výrobky EÚ sa vo veľkom spoliehajú na zdroje z iných častí sveta, prechod na obehové hospodárstvo by takisto pomohol EÚ znížiť environmentálne, sociálne a hospodárske tlaky v celosvetovom meradle a zvýšiť vlastnú strategickú autonómiu.

Hospodárstvo EÚ má najlepšie predpoklady na to, aby ťažilo z prechodu na obehové hospodárstvo, keďže môže urobiť z obehových výrobkov jeho centrálny prvok a vytvárať tak konkurenčné výhody. Aby sme si však túto výhodu zachovali, úsilie budeme musieť zintenzívniť. V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, ktorý Junckerova Komisia prijala v roku 2015, sa stanovujú opatrenia na usmernenie hospodárstva EÚ na ceste k obehovému modelu a na pomoc EÚ, aby sa stala svetovým lídrom v tomto prechode. Plán zahŕňa kroky na zmenu modelov spotreby a výroby zameraním sa na dizajn výrobkov (trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť), nakladanie s odpadom (predchádzanie tvorbe odpadu, recyklácia materiálov, energetické zhodnocovanie a predchádzanie skládkovaniu) či zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Takmer všetky prvky akčného plánu už boli zrealizované, ale bude potrebné prijať viac opatrení na vybudovanie plne obehového európskeho hospodárstva.

Obnovená stratégia EÚ pre biohospodárstvo predložená v roku 2018 dopĺňa akčný plán pre obehové hospodárstvo, zlepšuje a rozširuje udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov a umožňuje, aby sa obnoviteľné suroviny a priemyselné vedľajšie produkty transformovali na biovýrobky, ako sú palivá, chemické látky, kompozity, nábytok či hnojivá.

Teraz je nevyhnutné tieto politiky presadiť v praxi a naďalej uprednostňovať nové opatrenia v tejto oblasti na všetkých úrovniach riadenia EÚ. Členské štáty budú musieť zrealizovať napríklad ambicióznu modernizáciu pravidiel EÚ o odpade. Posudzovania životného cyklu výrobkov by sa mali stať normou a mal by sa čo najviac rozšíriť rámec pre ekodizajn, ktorý bol vytvorený na zefektívnenie výrobkov z hľadiska znižovania spotreby energie a zdrojov. Práca, ktorá sa začala v oblasti chemických látok, netoxického prostredia, environmentálneho označovania a ekologických inovácií, kritických surovín a hnojív, sa musí urýchliť. Vysokou prioritou musí zostať posilnenie trhu s druhotnými surovinami. Úspešná práca na obehovom hospodárstve v oblasti plastov bude musieť zostať kľúčovou oblasťou záujmu a bude potrebné podporovať aj ďalšie odvetvia, ktoré intenzívne využívajú zdroje a znečisťujú prostredie, ako sú potraviny, textílie a elektronika, a stimulovať ich, aby nadobudli obehový charakter. Je potrebné rozšíriť a posilniť odvetvia založené na biotechnológiách a zároveň chrániť naše ekosystémy a brániť nadmernému využívaniu prírodných zdrojov. V budúcnosti by sme mali urobiť z obehového hospodárstva chrbtovú kosť priemyselnej stratégie EÚ, čím sa umožní obehovosť v nových oblastiach a odvetviach, uľahčí spotrebiteľom prijímanie fundovaných rozhodnutí a podnieti úsilie verejného sektora prostredníctvom udržateľného verejného obstarávania. Teraz je ten pravý čas a rastúca vlna verejnej podpory v prospech stratégie EÚ pre plasty naznačuje, že čoraz viac ľudí chápe, aké dôležité je pokračovať v tejto ceste.

3.1.2.Trvalá udržateľnosť „z farmy na vidličku“ 

Poľnohospodársky sektor a vidiecke oblasti EÚ sú rozhodujúce pre dobré životné podmienky Európanov. Vďaka nášmu poľnohospodárstvu a potravinárskemu priemyslu je EÚ jedným z popredných svetových výrobcov potravín, garantom potravinovej bezpečnosti a poskytovateľom miliónov pracovných miest pre Európanov. Poľnohospodári EÚ sú aj prvými správcami prírodného životného prostredia, keďže sa starajú o prírodné zdroje na ploche tvoriacej 48 % územia EÚ a s lesníkmi o ďalších 40 %. Vo vidieckych oblastiach EÚ sa rozvíjajú inovatívne odvetvia, ako je napríklad biohospodárstvo. Naše vidiecke oblasti navyše plnia funkciu významných stredísk pre rekreáciu a cestovný ruch. Najpriamejšie negatívne postihnutí sú však poľnohospodári a lesníci, keďže teploty sa naďalej zvyšujú a stav prírodného životného prostredia sa zhoršuje.

Poľnohospodárstvo EÚ dosiahlo v oblasti klímy a životného prostredia skutočný pokrok, keď od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 20 % a dusičnanov v riekach o 17,7 %. Zistené výzvy však pretrvávajú. Ak chceme zmodernizovať hospodárstvo, chrániť životné prostredie a zlepšiť kvalitu potravín, treba napraviť nerovnováhy v potravinovom reťazci – od poľnohospodárstva a rybolovu až po potravinársky a nápojový priemysel, dopravu, distribúciu a spotrebu.

Najlepšie riešenie do budúcnosti ponúkajú ciele trvalo udržateľného rozvoja. Odhaduje sa, že globálny potravinový a poľnohospodársky systém by mohol v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vytvoriť do roku 2030 novú hospodársku hodnotu vo výške viac ako 1,8 bilióna EUR 43 . Mohol by priniesť výživné, cenovo dostupné potraviny pre rastúcu svetovú populáciu, vytvoriť vyššie príjmy, pomôcť obnoviť lesy, zdroje sladkej vody a ekosystémy, ako aj zvýšiť odolnosť proti dôsledkom zmeny klímy 44 . Očakáva sa, že udržateľné postupy poľnohospodárskej a potravinárskej výroby povedú v globálnom meradle do roku 2050 k vytvoreniu viac ako 200 miliónov pracovných miest na plný úväzok 45 .

Tu takisto vzniká veľký dopyt. Občania si čoraz viac cenia potraviny so širšími prínosmi pre spoločnosť, ako sú napríklad produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty so zemepisným označením, lokalizované systémy produkcie potravín s nižšími uhlíkovými stopami a inovatívne potravinové riešenia s nízkymi emisiami. Ekologické poľnohospodárstvo s dôrazom na ochranu životného prostredia a dobré životné podmienky zvierat neustále rastú vo všetkých členských štátoch EÚ od roku 2005 a očakáva sa, že budú naďalej rásť 46 .

Európska únia ako najväčší vývozca a dovozca agropotravinových výrobkov na svete 47 má dobrú pozíciu, aby mohla využiť túto hospodársku príležitosť a stať sa svetovým lídrom v oblasti udržateľných potravín. Možno to dosiahnuť, potrebujeme však na to komplexný prístup so skutočnou zmenou spôsobu výroby, transformácie, spotreby a distribúcie potravín urýchlením prechodu na udržateľný potravinový systém založený na zásadách obehového hospodárstva a presadenie inovatívnej, zdravej, ekologickej, bezpečnej a výživnej potravinárskej výroby šetrnej k životnému prostrediu a zohľadňujúcej dobré životné podmienky zvierat ako jednej z našich hlavných značiek.

Komisia navrhla modernizovanú spoločnú poľnohospodársku politiku, v rámci ktorej sa budú musieť v národných plánoch členských štátov odrážať silné zásady udržateľnosti zakotvené v cieľoch spoločnej poľnohospodárskej politiky. Spoločná rybárska politika viedla k významnému pokroku v zlepšovaní udržateľnosti európskeho rybného hospodárstva. Riadne vykonávanie spoločnej rybárskej politiky vrátane udržateľného riadenia všetkých populácií rýb a rozvoja udržateľnej akvakultúry má však naďalej zásadný význam.

V tejto súvislosti je dôležité presadzovať obozretnejšie používanie antimikrobiálnych látok, aby sa znížilo riziko ďalšej antimikrobiálnej rezistencie u zvierat a ľudí 49 , vykonávať akčný plán EÚ na boj proti plytvaniu potravinami, zamerať sa na normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zabezpečiť udržateľné využívanie pesticídov a premeniť biologický odpad, zvyšky a odhodené úlovky na cenné zdroje. Vytvorenie transparentnosti hodnotových reťazcov a motivovanie výrobcov a supermarketov, aby zaradili do ponuky udržateľné potraviny a zdravú stravu, a spotrebiteľov, aby ich kupovali, by sa mohlo podporiť primeranými a inovatívnymi opatreniami vrátane lepšieho vzdelávania a informovania spotrebiteľov s cieľom ponúknuť reálny, cenovo dostupný a zdravý výber z ponuky. Prechod na udržateľnejšiu spotrebu produktov živočíšneho pôvodu by navyše priniesol značné zdravotné prínosy pre spotrebiteľov a priaznivo by ovplyvnil prírodné životné prostredie 50 .

3.1.3.Energia, budovy a mobilita pripravená na budúcnosť

Čistá energia je kľúčová na ceste k udržateľnej budúcnosti. Musíme vyrábať, skladovať a spotrebúvať energiu udržateľným spôsobom s cieľom znížiť náš vplyv na životné prostredie a chrániť zdravie Európanov.

Európska únia je už teraz jedným z najviac uhlíkovo efektívnych hospodárstiev na svete. Energia z obnoviteľných zdrojov je neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu v Európe, pričom viac ako polovica dodávok elektrickej energie v EÚ je klimaticky neutrálna. Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane energetického označovania viedli v posledných rokoch k poklesu spotreby energie. 51 Pri nákupe domácich spotrebičov sa ľudia čoraz častejšie rozhodujú pre energeticky účinnú možnosť. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v Európe existuje takmer 1,5 milióna pracovných miest. 

Prostredníctvom energetickej únie Európska komisia zaviedla jeden z najkomplexnejších globálnych politických rámcov pre energetickú transformáciu a hospodársku modernizáciu, ktorý spája politiky v oblasti klímy, energetiky, dopravy, výskumu a podobne. Ako súčasť právnych predpisov energetickej únie nám ciele EÚ, aby aspoň 32 % celkovej spotreby energie predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť sa nachádzala aspoň na úrovni 32,5 % v roku 2030, umožnia prekročiť rámec nášho záväzku vyplývajúceho z Parížskej dohody znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

Nad rámec roku 2030 treba zlepšiť dodržiavanie litery Parížskej dohody, čím sa využije plný hospodársky potenciál energetickej transformácie. Európska únia môže výrazne znížiť svoju nákladnú závislosť od fosílnych palív, zredukovať náklady na dovoz fosílnych palív vo výške približne 260 miliárd EUR, zvýšiť energetickú autonómiu a prispieť k spravodlivejšiemu trhu s energiou. Je nevyhnutné, aby sme pokračovali v integrácii trhu s energiou budovaním chýbajúcich prepojení a uľahčením cezhraničného obchodovania s energiou. Prechod na čistú energiu možno podporiť aj energiou z oceánov a veternou energiou na mori. Európska únia ako líder v tejto oblasti by mala pokračovať vo využívaní tejto výhody prvého ťahu.

Keďže budovy sú v súčasnosti zodpovedné za približne 40 % spotreby energie, treba podporovať zlepšovanie energetickej efektívnosti budov renováciou a modernizáciou. K tomu už dochádza. Napríklad odvetvia environmentálnych tovarov a služieb spojené najmä s renováciou budov zamestnávajú v Európe viac ako 3,4 milióna pracovníkov. Zníženie dopytu po energii v budovách si vyžaduje, aby sa viac využívalo efektívne a čisté vykurovanie, ale aj inteligentnejšie budovy, domáce spotrebiče a zlepšené izolačné materiály, a to v úplnom súlade so zásadami obehového hospodárstva. Cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov je zlepšiť kvalitu života tým, že naše domy budú lepšie izolované a vetrané, a teda budú lepšími miestami na život, a zároveň do roku 2050 dekarbonizovať náš fond budov. Vďaka takýmto opatreniam sa znížia životné náklady a ľudia získajú plnšie peňaženky. Predovšetkým je však potrebné nájsť spôsoby a prostriedky, ako pomôcť ľuďom, aby sa tento prechod uskutočnil.

Ďalšou hlavnou hnacou silou prechodu na čistú, uhlíkovo neutrálnu budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov je odvetvie mobility – od mestskej mobility, transeurópskych sietí, až po cestnú, lodnú a leteckú dopravu. V službách v oblasti dopravy a mobility je zamestnaných približne 11 miliónov ľudí, pričom dopyt po mobilite je v súčasnosti vysoký. Doprava však má dnes na svedomí znečistenie ovzdušia, hluk, dopravné preťaženie a dopravné nehody. Toto odvetvie už produkuje takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a jeho emisná stopa sa zvyšuje. V stratégii pre nízkoemisnú mobilitu, ktorú Komisia predstavila v roku 2016, a v nasledujúcich návrhoch, ktoré sprevádzalo oznámenie „Európa v pohybe“, sa predpokladá mnoho opatrení na zvýšenie udržateľnosti nášho dopravného systému. Tieto opatrenia sú zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a vyslanie signálu spoločnostiam z EÚ, aby investovali do čistej dopravy. To takisto prispeje k vytváraniu pracovných miest a rastu. Musíme uprednostňovať čisté a cenovo dostupné alternatívy, aby sme mali na cestách EÚ iba vozidlá s nulovými emisiami, a čo najlepšie využívať digitálne technológie na zníženie spotreby paliva. K znižovaniu emisií, napríklad v oblasti leteckej a cestnej dopravy, prispievajú aj systémy satelitnej navigácie EÚ.

Priekopníkmi posunu smerom k udržateľnej mobilite sú mestá. Zohrávajú dôležitú úlohu prostredníctvom udržateľného mestského územného plánovania, v ktorom sa integruje územné plánovanie a riešia potreby v oblasti mobility a infraštruktúra. Mestským oblastiam by sa takisto malo pomôcť pri využívaní digitalizácie, automatizácie a ďalších inovatívnych riešení, pričom by mali podporovať aktívnu a spoločnú dopravu – od aktívnejšej chôdze a bicyklovania až po služby spoločného využívania áut (car-sharing) a spoločné jazdy jedným automobilom (car-pooling).

Okrem toho je dôležité preskúmať koncepciu a životnosť vozidiel a dopravnej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť, aby sa maximálne využili príležitosti prejsť na obehové hospodárstvo. Vo vozidlách, ktoré dosiahli koniec životnosti, sa ešte stále nachádzajú mnohé cenné materiály. Legislatívny rámec EÚ pre vozidlá po uplynutí životnosti vyžaduje od výrobcov, aby navrhovali a vyrábali nové vozidlá bez nebezpečných látok, a to tak, aby bolo jednoduché opätovne využívať a recyklovať materiály starého vozidla v nových výrobkoch.

Na dosiahnutie účinnejšej recyklácie by sa mohlo a malo urobiť viac využívaním recyklovaného materiálu vo vozidlách a dopravnej infraštruktúre. Napríklad zvýšenie miery zberu a recyklácie batérií do elektrických vozidiel v EÚ by mohlo znížiť závislosť od dovážaných materiálov a pomôcť zachovať hodnotu recyklovaných materiálov v hospodárstve EÚ. Na to, aby sa potenciál obehového hospodárstva v odvetví dopravy čo najlepšie využil, budú dôležité dodatočné regulačné aj finančné stimuly.

3.1.4.Zabezpečenie sociálne spravodlivého prechodu

Solidarita a prosperita sú samé osebe jedinečnými hodnotami, z ktorých je utkaná štruktúra našich slobodných a demokratických spoločností. Prechod na ekologicky udržateľný hospodársky rast a konkurencieschopnosť môže byť úspešný len vtedy, ak bude zároveň inkluzívny. Zmena v oblasti udržateľnosti sa preto týka aj podpory sociálnych práv a kvality života pre všetkých, čím na druhej strane prispieva k sociálnej súdržnosti v členských štátoch a v celej EÚ.

Prechod na udržateľnosť môže silne pozitívne ovplyvniť sociálny blahobyt. Okrem toho môže mať značné zdravotné prínosy tým, že sa ním tiež položí základ pre dôstojné pracovné miesta. Všeobecne sa uznáva, že dobrý zdravotný stav je úzko spätý so stavom nášho prírodného životného prostredia. Nepriaznivé účinky znečistenia ovzdušia a vody sú v tejto súvislosti ukážkovým príkladom. Udržateľné potravinové systémy môžu poskytovať kvalitné výživné potraviny pre všetkých občanov.

Vytváranie synergií a modernizácia nášho hospodárstva takisto niekedy so sebou prinášajú zložité kompromisy. Zatiaľ čo v rámci prechodu na udržateľnosť sa vytvoria nové pracovné miesta, tradičné pracovné miesta môžu v dôsledku digitalizácie a automatizácie zaniknúť alebo sa zmeniť, čím vzniká dočasné napätie na trhu práce. Pokiaľ ide o trh práce, v súčasnosti napríklad nie je jasné, aký naň bude mať skutočný vplyv umelá inteligencia.

Napriek tomu, že mnohé domácnosti si ledva zarábajú na živobytie, rastie povedomie verejnosti o tom, že musíme zmeniť spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame. Tieto problémy však nielenže môžu pomerne tvrdo postihnúť vrstvy so stredným a nižším príjmom, ale náklady na – povedzme – modernizáciu domov, automobilov alebo zručností môžu aj pre nich predstavovať väčšie bremeno.

Tento prechod má dôsledky pre zamestnancov v dotknutých podnikoch a niekedy pre celé regióny. Základnou zásadou na umožnenie tohto prechodu je na nikoho nezabudnúť. Jednoducho nemôžeme uspieť s prechodom na udržateľnosť na úkor skupín ľudí, spoločenstiev, odvetví alebo regiónov. Všetci členovia našej spoločnosti budú musieť získať rovnaké príležitosti, aby prispievali k udržateľnej budúcnosti Európy a mali z tohto prechodu úžitok. Musíme predovšetkým posilniť postavenie žien, aby mohli vstupovať na trh práce a usilovať sa o ekonomickú nezávislosť.

Aby sme uspeli pri budovaní našej spoločnosti na udržateľnej ceste, musíme zabezpečiť, aby naše politiky pomohli všetkým Európanom zvládnuť túto zmenu – vrátane toho, aby boli vybavení potrebnými zručnosťami. Komisia spustila napríklad iniciatívu s názvom Uhoľné regióny prechádzajúce transformáciou, ktorá pomáha rozvíjať stratégie a projekty pre životaschopnú sociálnu, hospodársku a technologickú transformáciu v určitých regiónoch EÚ a ktorá sa rozšíri na regióny s vysokou produkciou uhlíka. Takéto včasné iniciatívy, ktoré predvídajú výzvy spojené s prechodom hospodárstva, by sa mali posilniť a rozšíriť do iných odvetví, v ktorých je prechod potrebný. Príkladom by mohol byť automobilový priemysel a niektoré potravinárske odvetvia.

Zabezpečenie sociálne inkluzívneho a spravodlivého prechodu bude mať zásadný význam aj pre prijatie potrebných krokov verejnosťou a úspešný prechod pre všetkých. To si vyžaduje väčšiu a spravodlivejšiu účasť na trhu práce so zameraním na kvalitné pracovné miesta a pracovné podmienky. Z toho okrem toho vyplýva rešpektovanie práv menšín.

V tejto súvislosti môže riadna, legálna a dobre riadená migrácia vytvoriť príležitosti pre európske hospodárstvo a riešiť meniacu sa demografiu v krajinách pôvodu aj v cieľových krajinách migrantov. Integrácia a plná účasť v spoločnostiach – či už kultúrna, sociálna alebo hospodárska – všetkých migrantov, ktorí majú právne podložený a riadny pobyt v EÚ, sú spoločnou zodpovednosťou a majú zásadný význam pre zabezpečenie sociálnej súdržnosti 52 .

Prechod na udržateľnosť si takisto vyžaduje investície do účinných a integrovaných systémov sociálnej ochrany vrátane kvalitných služieb, ako sú vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, zdravotná a dlhodobá starostlivosť. To je nevyhnutné na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých a na podporu hospodárskej a sociálnej konvergencie. Najmä systémy zdravotnej starostlivosti sa musia vyvíjať tak, aby boli ľahko a cenovo dostupné pre všetkých a aby sa zlepšil prístup k liekom, viac sa zamerali na pacienta a na podporu zdravia a prevenciu chorôb. Mali by disponovať aj intenzívnejším a lepším plánovaním a predvídaním počtu zdravotníckych pracovníkov a takisto viac využívať nákladovo efektívne digitálne technológie 53 .

Sociálne investície musia preto zostať jednou z hlavných priorít EÚ a jej členských štátov. Dôležitým referenčným bodom je diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy 54 , ktorý podrobne skúma možnosti prispôsobenia našich sociálnych modelov prítomným výzvam. Hlavným rámcom pre napredovanie EÚ v tejto oblasti je Európsky pilier sociálnych práv, ktorý inštitúcie EÚ vyhlásili v novembri 2017. Účelom piliera je usmerniť obnovený proces zlepšovania pracovných a životných podmienok. Stanovujú sa v ňom kľúčové zásady a práva v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti. Teraz sa musíme zamerať na dodržiavanie tohto piliera. Takisto musíme zabezpečiť, aby vykonávanie piliera pomohlo vybaviť ľudí správnymi zručnosťami pre správne pracovné miesta, ktoré sú zamerané na ekologický hospodársky prechod.

Prechod na udržateľnosť musí takisto naďalej pomáhať členským štátom a regiónom rásť a navzájom prerastať, pričom by sa malo zabrániť širšej regionálnej nespravodlivosti a nerovnostiam, a to v rámci EÚ aj medzi mestskými a vidieckymi oblasťami.

Zatiaľ čo vidiecke oblasti predstavujú 75 % územia EÚ, mestské oblasti sú domovom pre viac ako dve tretiny obyvateľov EÚ. Tieto vytvárajú až 85 % HDP EÚ, predstavujú približne 60 – 80 % spotreby energie a bežne v nich dochádza k problémom, ako sú napríklad dopravné preťaženie, nedostatok primeraného bývania, znečistenie ovzdušia a zhoršujúca sa úroveň infraštruktúry 55 . Vykonávanie a rozvoj mestskej agendy EÚ by malo zostať prioritou a mali by sa zintenzívniť synergie s rôznymi politikami udržateľnosti a inými nástrojmi.

Vidiecke oblasti sú takisto hlavnými dodávateľmi potravín, energie a materiálov, ktoré spotrebúvame, a sú preto rozhodujúce pre prechod na udržateľnosť. Príkladom, ako možno významne prispieť k dekarbonizácii nášho hospodárstva a súčasne vytvárať pracovné miesta na vidieku, je biohospodárstvo Udržateľný cestovný ruch a potravinové systémy sú tiež dobrými príkladmi hospodárskych príležitostí vo vidieckych oblastiach, ktoré zahŕňajú ochranu a skvalitňovanie kultúrneho a prírodného dedičstva.

Opatrenia EÚ, ako sú napríklad politika súdržnosti a politiky rozvoja vidieka vrátane Opatrení EÚ pre inteligentné obce, nebudú stačiť a všetci aktéri vrátane vnútroštátnych a regionálnych orgánov budú musieť prispieť k urýchleniu prechodu na udržateľnosť a uplatňovať primerané regulačné a iné prístupy, ktoré posilňujú vidiecke oblasti a zabezpečujú rovnaké životné podmienky.

3.2.Horizontálne faktory umožňujúce prechod na udržateľnosť

3.2.1.Vzdelávanie, veda, technológia, výskum, inovácie a digitalizácia 

Vzdelávanie, veda, technológia, výskum a inovácie sú predpokladom dosiahnutia udržateľného hospodárstva EÚ, ktoré spĺňa ciele trvalo udržateľného rozvoja 56 . Musíme naďalej zvyšovať informovanosť, rozširovať naše vedomosti a zdokonaľovať naše zručnosti. Mali by sme viac investovať do týchto oblastí a zamerať ich na ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné na vytvorenie kultúry udržateľnosti. Lídri EÚ sa dohodli, že budú pracovať na vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s cieľom využiť plný potenciál vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry ako hnacích síl tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej spravodlivosti. Vzdelávanie je samo osebe kladnou stránkou aj neoceniteľným prostriedkom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Hlavným cieľom preto musí byť zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave vo všetkých fázach života – od raného detstva až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých. Vzdelávacie inštitúcie na všetkých úrovniach by sa mali podporovať, aby ako usmernenie pre svoje činnosti prijali ciele trvalo udržateľného rozvoja a aby sa stali miestami, kde sa zručnosti pre udržateľnosť nielen vyučujú, ale aj aktívne uvádzajú do praxe. Takisto by sa mala riešiť reforma a modernizácia vzdelávacích systémov – od budovania ekologických škôl a ekologických univerzitných areálov až po rozvoj nových zručností pre digitálne hospodárstvo.

Medzi prioritami by na tejto ceste malo byť zlepšenie zručností v oblasti IKT a základných digitálnych kompetencií v súlade s európskym akčným plánom digitálneho vzdelávania 57 , ako aj zameranie na umelú inteligenciu 58 . Jednou z jasných priorít v tejto oblasti je využitie potenciálu digitálnej transformácie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Európska únia je plne odhodlaná rozvíjať kapacity a odborné znalosti v kľúčových digitálnych technológiách, ako sú pripojiteľnosť, internet vecí, kybernetická bezpečnosť, blockchain alebo vysokovýkonná výpočtová technika, pričom bude zároveň venovať pozornosť možným negatívnym externalitám digitálnych infraštruktúr.

Umelá inteligencia je oblasťou, v ktorej EÚ zaostáva za Čínou a Spojenými štátmi 59 . Európska únia ich musí rýchlo dobehnúť, aby mohla využívať hospodárske výhody a zároveň prevziať vedúcu úlohu pri formovaní potrebnej novej etiky, ktorá by mala byť súčasťou tejto novej technológie. Únia tak môže pomôcť zabezpečiť, aby umelá inteligencia bola čistým prínosom pre život a prácu ľudí. Tým, že umelá inteligencia dokáže okamžite spracúvať veľké množstvo údajov, má potenciál významne zvýšiť produktivitu v mnohých oblastiach, ako sú napríklad zdravotná starostlivosť, energetika, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a ochrana životného prostredia. Napríklad v odvetví poľnohospodárstva výskumníci v súčasnosti využívajú umelú inteligenciu a veľké dáta na predpovedanie úrody niekoľko mesiacov pred zberom, a tým pomáhajú poľnohospodárom prípadne zvýšiť produktivitu, robiť kvalifikované rozhodnutia o výsadbe a v konečnom dôsledku zvýšiť potravinovú bezpečnosť 60 .

Výskum a inovácie zohrávajú dôležitú úlohu ako katalyzátor zmien. Sú nástrojom na analýzu vplyvov zmeny a prostriedkami na zabezpečenie toho, aby akýkoľvek prechod viedol k zlepšeniu kvality nášho života. Takisto nám umožňujú ušetriť peniaze. Intenzívnejšie investovanie do inovácií a technologického vývoja v súčasnosti nám v dlhodobom horizonte pomôže znížiť náklady na plnenie našich dlhodobých politických cieľov, ako sú napríklad ciele v oblasti klímy a životného prostredia. Európa disponuje mozgovou kapacitou, zručnosťami a vrodenou tvorivosťou. Opierajúc sa o silné stránky svojho bohatého spoločenstva výskumníkov a inovátorov má EÚ pevnú pozíciu na to, aby prevzala vedúcu úlohu pri vývoji a zavádzaní prelomových riešení pre ekologický a inkluzívny rast, ktorý sa budú môcť uplatniť v EÚ aj globálne.

V záujme plného využitia tohto potenciálu je však potrebné, aby členské štáty EÚ zvýšili svoje výdavky na výskum. Európska únia súhlasila s tým, že do roku 2020 by sa do výskumu, vývoja a inovácií mali investovať finančné prostriedky vo výške 3 % HDP členských štátov EÚ, ale ešte stále máme ďaleko od toho, aby sme tento cieľ dosiahli.

Na úrovni EÚ sú rámcové programy pre výskum a inovácie katalyzátorom udržateľnej konkurencieschopnosti, rastu a investícií. Na urýchlenie prechodu na udržateľnosť sa musí pri financovaní výskumu a inovácií strategicky pristupovať k investíciám, ktoré umožnia, aby sa na trh dostali inovatívne riešenia, pretože tieto si často vyžadujú investície náročné na kapitál a investície s vysokým rizikom. Nástroje, ako je napríklad Európsky fond pre strategické investície, boli vytvorené s cieľom pomôcť znížiť riziká takýchto investícií, a tým ich zatraktívniť pre súkromné zainteresované strany. Nedávno navrhnutá Európska rada pre inováciu môže tiež pomôcť v tejto súvislosti podporovaním špičkových inovátorov, startupov, malých podnikov a výskumných pracovníkov, aby uspeli s inovatívnymi projektmi s vysokým rizikom, expandovali v medzinárodnom meradle a využívali výhody vyplývajúce zo vzájomného intelektuálneho obohacovania.

Európska únia a jej členské štáty by sa mohli zamerať na financovanie prelomových a prevratných technológií a inovatívnych spoločností, ktoré majú potenciál stať sa v rámci prechodu na udržateľnosť lídrami na úrovni EÚ a na globálnej úrovni, ako aj na účinné a včasné zavádzanie týchto inovácií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať udržateľným a inovatívnym poľnohospodárskym a potravinárskym systémom, ekologickým technológiám, riešeniam v oblasti zdravia ľudí a zvierat, ekosystémovým riešeniam, ako aj výrobkom a výrobným metódam, ktoré efektívne využívajú zdroje. Okrem toho je potrebný podporný regulačný rámec na stimulovanie účinného zavádzania inovácií pre trvalo udržateľný rozvoj.

Európska únia a jej členské štáty by tiež mali podporovať silnejšie väzby medzi výskumníkmi a podnikmi. Centrá výskumu, vývoja a inovácií EÚ a podnikateľské inkubátory sú dôležité na podporu trvalo udržateľného rozvoja, keďže výskumní pracovníci a podniky sa môžu stretávať, vymieňať si najlepšie postupy a podnecovať inovácie. Zatiaľ čo veľké spoločnosti môžu mať k dispozícii prostriedky na interný rozvoj svojich výskumných činností, toto často neplatí pre malé a stredné podniky. Silnejšie a priamejšie väzby s výskumnou obcou majú potenciál preklenúť túto medzeru.

3.2.2.Financovanie, cenotvorba, zdaňovanie a hospodárska súťaž

Ak nebudeme konať, v strednodobom a dlhodobom horizonte budú náklady obrovské. Prechod na udržateľnosť si zároveň vyžaduje významné investície v krátkodobom horizonte a komplexný posun v tom, ako funguje finančný systém. Odhaduje sa, že dosiahnutie CUR si na celom svete vyžiada asi 4,5 až 6 biliónov EUR 61 . Ak sa majú do roku 2030 dosiahnuť ciele EÚ, na ktorých sa krajiny dohodli v Paríži, vrátane 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov, treba realizovať dodatočné investície v hodnote približne 180 miliárd EUR. Verejné finančné prostriedky sa musia lepšie a inteligentnejšie nasmerovať na dosahovanie CUR, avšak svoje potreby nemôžeme uspokojiť bez toho, aby sa na udržateľnosť orientoval aj súkromný sektor. Mobilizáciu prostriedkov na financovanie prechodu musí sprevádzať postupné ukončenie financovania projektov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ekologický a inkluzívny hospodársky rast.

Cieľom Investičného plánu pre Európu je mobilizovať súkromné finančné prostriedky vo verejnom záujme. V rámci Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý je jeho finančnou časťou a bol zriadený v roku 2015, doposiaľ došlo k mobilizácii celkových investícií vo výške 370 miliárd EUR v oblastiach kľúčových pre modernizáciu európskeho hospodárstva. Patria medzi ne obnoviteľná energia, energetická efektívnosť, výskum, vývoj a inovácie, ako aj sociálna infraštruktúra, napríklad sociálne alebo cenovo dostupné bývanie. Komisia v budúcom rozpočtovom rámci na roky 2021 až 2027 navrhla zdvojnásobiť rozpočtové zdroje pre sociálny sektor vrátane sociálneho podnikania a financovať výlučne udržateľné infraštruktúry. Skupina Európskej investičnej banky je už dnes najväčším mnohostranným poskytovateľom prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti klímy na svete, pričom minimálne 25 % jej investícií smeruje do oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu.

Na základe odporúčaní expertnej skupiny na vysokej úrovni Komisia vytvorila aj plán na posilnenie úlohy financovania pri dosahovaní dobre fungujúceho hospodárstva, ktoré plní environmentálne a sociálne ciele. Akčný plán o udržateľnom financovaní 62 a nadväzujúce legislatívne návrhy pomôžu investorom prijímať informované investičné rozhodnutia založené na jednoznačnom vymedzení udržateľných investícií. To by malo pomôcť zrýchliť a rozšíriť investície do udržateľných projektov v rámci EÚ, ako aj vo svete, ale tiež povzbudiť investorov, aby sa stiahli z neudržateľných investícií.

Väčšia pozornosť by sa mala venovať prepojeniu udržateľného financovania a reálnej ekonomiky, aby zvýšenému dopytu investorov po udržateľných výrobkoch a službách zodpovedala zvýšená ponuka. Z tohto hľadiska bude mať kľúčový význam účinné stanovenie cien externalít. Zvýšené úsilie by sa malo vyvinúť aj v oblasti informovania európskych občanov o finančnom systéme s cieľom zlepšiť ich informovanosť o podnikateľských činnostiach, ktoré financujú, a o možnostiach vyvodenia zodpovednosti voči správcom fondov, ak ich finančné prostriedky nespravujú udržateľne.

V záujme finančnej spôsobilosti verejných orgánov investovať do prechodu k udržateľnosti je potrebné prijať opatrenia na realizáciu udržateľnej fiškálnej reformy na všetkých úrovniach. Mali by sme intenzívnejšie bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov. Na riešenie otázky daňových rajov, ktoré narúšajú základ dane tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách, je nevyhnutná nadnárodná spolupráca.

Čo je však ešte zásadnejšie, daňové systémy a cenotvorba v EÚ by mali byť navrhnuté tak, aby odrážali reálne náklady, riešili naše hlavné sociálne a environmentálne problémy a vyvolali zmenu správania v celom hospodárstve. Udržateľná hospodárska súťaž závisí od cien, ktoré odrážajú skutočné výrobné náklady a náklady na používanie, teda od internalizácie externalít 63 .

Regulátori, lídri podnikateľského sektora a občianska spoločnosť musia spolupracovať na zabezpečení rovnakých podmienok, ktoré budú v súlade s CUR, a na podnecovaní vývoja vedúcemu k tomu, že sa udržateľné výrobky a služby stanú najdostupnejšími.

Malo by pritom dôjsť k zmenám vo fiškálnych systémoch, ktoré by viedli k tomu, že členské štáty znížia dane z práce a zvýšia dane z kapitálu, znečistenia, cenovo podhodnotených zdrojov a ďalších environmentálnych externalít 64 . Aby sme predišli zhoršovaniu životného prostredia, zabezpečili jeho nápravu a neprenášali bremeno na daňovníkov, musíme uplatňovať zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“. Daňové príjmy z práce sú v súčasnosti v EÚ stále osemkrát vyššie ako príjmy z environmentálnych daní a iba obmedzený počet členských štátov EÚ v priebehu rokov znížil podiel daní z práce a zároveň zvýšil podiel environmentálnych daní.

Zároveň musíme zabezpečiť, aby bol prechod sociálne spravodlivý, aby boli náklady naň spravodlivo rozdelené medzi daňovníkov a aby každý zaplatil svoj spravodlivý diel. Nevyhnutný presun daní a odstránenie kontraproduktívnych finančných stimulov, akými sú napríklad subvencie na fosílne palivá, môže mať regresívne dôsledky a výraznejšie zasiahnuť chudobných. Pri tvorbe politík sa preto musia zapojiť všetky relevantné páky a musí sa zabezpečiť, aby popri napríklad aktívnych opatreniach na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave tento presun sprevádzali aj opatrenia, ktoré povedú k progresívnejším fiškálnym a daňovým systémom a zohľadnia aj najzraniteľnejšie skupiny 65 .

Pri napredovaní bude dôležité aj harmonizované zdaňovanie negatívnych sociálnych a environmentálnych externalít na jednotnom trhu EÚ, vďaka ktorému sa EÚ posunie k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu hospodárstvu a ktoré zabezpečí rovnaké podmienky pre jednotlivé podniky 66 . Súčasný právny rámec EÚ pre zdaňovanie energie je napríklad stále v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia a zmeny klímy 67 , čo má nepriaznivý vplyv na dohodnuté ciele politiky. Nevyhnutným predpokladom zmeny bude upustenie od jednomyseľného hlasovania v Rade v súlade s oznámením Komisie „Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ“ 68 .

Hospodárska súťaž je takisto dôležitou súčasťou celkového súboru politík a prechodu k udržateľnosti. Politika hospodárskej súťaže prispieva k „hospodárskej demokracii“ a rovnosti. Zabezpečuje dostupné ceny, kvalitu a výber a potláča pevne zakorenené ekonomické sily, ktorých pozícia sa nezakladá na zásluhách. Z dôkazov 69 vyplýva, že politika hospodárskej súťaže relatívne zvýhodňuje chudobnejšie domácnosti v porovnaní s bohatšími, vedie k efektívnejšiemu rozdeleniu zdrojov a je hnacou silou inovácií predovšetkým v oblasti technologického pokroku.

3.2.3.Zodpovedné obchodné správanie, sociálna zodpovednosť podnikov a nové obchodné modely 

Podniky zohrajú pri prechode k udržateľnosti rozhodujúcu úlohu. V posledných desaťročiach sa stále vo väčšom počte spoločností, či už dobrovoľne alebo na podnet verejných orgánov, stáva environmentálna a sociálna zodpovednosť kľúčovou súčasťou podnikovej misie. Stále viac spoločností považuje CUR za neoddeliteľnú súčasť svojej konkurencieschopnosti a stratégie rastu. Pochopili, že zodpovedné podnikanie môže viesť k udržateľnejšiemu zisku a rastu, novým trhovým príležitostiam a dlhodobej hodnote pre akcionárov.

Vzhľadom na rastúcu zložitosť a globalizáciu dodávateľských reťazcov je dôležité presadzovať uplatňovanie prísnych noriem udržateľnosti aj v tretích krajinách. Obchodné postupy a modely spotreby a výroby podnikov a spotrebiteľov z EÚ by nemali nepriamo prispievať k porušovaniu ľudských práv alebo zhoršovaniu životného prostredia v iných častiach sveta.

EÚ v posledných dvoch rokoch posilnila práva akcionárov 71 a investorov 72 , pomohla im pochopiť finančné, ako aj nefinančné aspekty výkonnosti spoločností a umožnila im lepšie vyvodzovať zodpovednosť voči spoločnostiam. EÚ takisto do svojich právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania zaviedla nové environmentálne a sociálne kritériá s cieľom povzbudiť spoločnosti, aby vyvíjali sociálne zodpovedné výrobky a služby. S cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti z EÚ dovážali určité minerály a kovy iba od zodpovedných zdrojov, ktoré nepoužívajú zisk na financovanie ozbrojených konfliktov, EÚ prijala nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí 73 . V tejto súvislosti je relevantný aj nedávno prijatý akčný plán o udržateľnom financovaní, keďže prepája finančný systém s udržateľnejšími projektmi 74 .

Na všetkých úrovniach však jednoznačne existuje priestor na ďalšie aktivity. Na úrovni EÚ prináša snaha o identifikáciu vhodných opatrení a konkrétnych spôsobov, ako podporiť udržateľnejšie obchodné správanie, ďalšie výsledky a posilňuje konkurenčnú výhodu spoločností z EÚ v tejto oblasti. Budeme musieť uvažovať o rozličných formách dodatočných stimulov, ktoré podnietia podniky, aby začlenili CUR do svojich aktivít, vrátane preskúmania potenciálu vznikajúcich technológií a obehového hospodárstva. EÚ bude musieť pri svojej vnútornej aj vonkajšej činnosti naďalej podporovať vykonávanie medzinárodne dohodnutých usmernení a zásad v oblasti zodpovedného obchodného správania, akými sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv. To je dôležité aj pre zabezpečenie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni.

Ak hľadíme do budúcnosti, kolaboratívne hospodárstvo, v ktorom spotrebitelia obchodujú priamo medzi sebou, môže v prípade, že ho budeme podporovať a rozvíjať zodpovedným spôsobom, predstavovať dôležitý prínos k udržateľnému rastu a vzniku udržateľnejších obchodných modelov. V súčasnosti však spleť rôznych regulačných opatrení v celej EÚ vytvára neistotu pre tradičné subjekty, nových poskytovateľov služieb, ale rovnako aj spotrebiteľov a bráni rastu kolaboratívneho hospodárstva v EÚ a nových inovatívnych služieb, ktoré sú s ním spojené.

Sociálne podnikanie, ktorého cieľom je riešenie komunitných problémov, môže zohrávať dôležitú úlohu aj pri riešení výziev spojených s udržateľnosťou a zároveň na miestnej úrovni podporovať inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest, spoločnú prosperitu a sociálne začlenenie. Súčasné sociálne podniky sa zvyčajne sústreďujú na špecifické segmenty, najmä v miestnom kontexte, a majú problémy rozširovať sa v rámci EÚ. Významnou otázkou naďalej zostáva financovanie, a práve preto EÚ vyčleňuje viac prostriedkov pre sociálne podniky. Zložitý alebo chýbajúci regulačný rámec a obmedzenia na miestnej úrovni môžu byť rovnako ako v prípade kolaboratívneho hospodárstva prekážkou. Vo Francúzsku bol napríklad v roku 2014 zavedený špecializovaný právny rámec, ktorý počítal s osobitosťami daného odvetvia a priniesol týmto podnikom nový impulz.

3.2.4.Otvorený obchod založený na pravidlách

Otvorený obchod založený na pravidlách je jedným z najlepších nástrojov na zvýšenie nášho blahobytu aj blahobytu našich partnerov, životnej úrovne, udržateľnosti našej planéty a našich demokracií. Ak chceme úspešne dosiahnuť udržateľnú Európu v udržateľnom svete, je dôležité, aby sme formovali globálne štandardy prostredníctvom svojich multilaterálnych inštitúcií a dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd.

Protekcionistické trendy a prístup v duchu hesla „moja krajina na prvom mieste“ majú tendenciu vyvolávať konflikty. Navyše predstavujú veľké prekážky v budovaní udržateľnej planéty, čo je cieľ, ktorý si prirodzene vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Pre EÚ je z mnohých dôvodov životne dôležité významne podporovať a udržiavať multilaterálny systém.

V kontexte prechodu na udržateľnosť musíme ešte aktívnejšie spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom dohodnúť progresívne nové pravidlá, ktoré zohľadnia Agendu 2030 Organizácie Spojených národov. Táto agenda uznáva kľúčovú úlohu multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, v centre ktorého stojí Svetová obchodná organizácia (WTO), pri napĺňaní CUR. Súčasné konštruktívne úsilie EÚ modernizovať WTO má preto zásadný význam.

Keď súčasné mocnosti porušujú medzinárodné obchodné dohody, otvárajú sa príležitosti pre EÚ. Únia s najrozvinutejším vnútorným trhom na svete a takmer pol miliardou spotrebiteľov dokáže zakročiť tam, kde sa iní sťahujú, a aj to robí. Navyše stavia obchod na nový a udržateľnejší základ. Všetky nové obchodné a investičné dohody EÚ v súčasnosti obsahujú kapitolu o udržateľnom rozvoji, v ktorej sa presadzujú a podporujú sociálne a environmentálne normy. Dohoda o hospodárskom partnerstve s Japonskom podpísaná v júli 2018 je prvou dohodou, v ktorej sú rozpracované záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody o zmene klímy. V septembri 2018 sa EÚ a Kanada dohodli, že budú pracovať v oblasti obchodu a zmeny klímy v rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA). EÚ rokuje s Čile o rodovo špecifických ustanoveniach v súvislosti s modernizáciou našej dohody o pridružení.

Komisia navrhla pätnásť bodov, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie a presadzovanie kapitol obchodných dohôd EÚ o obchode a udržateľnom rozvoji 76 . Zameriavajú sa na intenzívnejšiu spoluprácu s rozličnými aktérmi, účinnejšie presadzovanie vrátane dôraznejšieho uplatňovania kapitol o udržateľnosti v rámci existujúceho mechanizmu riešenia sporov, ako aj na lepšiu komunikáciu a transparentnosť.

Súčasťou úsilia EÚ na podporu rozvojových krajín je aj udeľovanie jednostranných colných preferencií v rámci systému všeobecných colných preferencií. Tieto preferencie sú podmienené tým, že zvýhodnené krajiny dodržiavajú hlavné medzinárodné dohovory a dohody o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe, a teda motivujú rozvojové krajiny, aby vybudovali svoje modely hospodárskeho rastu na udržateľnom základe. V prípade vážneho a systematického porušovania zásad vyplývajúcich z týchto dohovorov môže Komisia tieto preferencie dočasne zrušiť.

3.2.5.Správa a zabezpečenie súdržnosti politík na všetkých úrovniach 

Skutočná zmena smerom k udržateľnosti, ktorá bude v prospech všetkých Európanov a dosiahne sa splnením CUR, si vyžaduje komplexný prístup. EÚ, jej členské štáty a jej partneri musia brať ohľad na vzájomné prepojenia medzi rôznymi problémami a príležitosťami v oblasti udržateľnosti a podporovať súdržnosť medzi rozličnými oblasťami politiky, sektormi a úrovňami rozhodovania.

Rešpektovanie právneho štátu, demokracie a základných práv definuje to, kým sme. Ide o nespochybniteľné zásady a hodnoty, ktoré sú stanovené v zmluvách EÚ a vytvárajú základy, na ktorých staviame. Takisto predstavujú aj neoddeliteľnú súčasť Agendy 2030 presadzovanej Organizáciou Spojených národov a cieľov udržateľného rozvoja. To isté platí aj pre zásady mieru, spravodlivosti a stabilných inštitúcií, ktoré EÚ vždy veľmi silno podporovala. Tieto zásady a spoločné hodnoty sa však nezrealizujú samy a EÚ, jej členské štáty a vlastne všetci Európania ich musia presadzovať, dodržiavať a posilňovať. Významným dielom musia prispieť sociálni partneri. Toto partnerstvo treba udržiavať a posilňovať, aby sa zaistila účinná správa a adekvátna súdržnosť politík.

Okrem týchto hlavných zásad má kľúčový význam súdržnosť politík vo všetkých oblastiach, ktorá sa zakladá na plánovaní, politikách založených na dôkazoch, inkluzívnosti, účinnosti, rešpektovaní subsidiarity a proporcionality, meraní a monitorovaní. V tomto smere je zásadná aj lepšia tvorba práva a lepšia správa na všetkých úrovniach. Všetky možnosti politiky sa musia podrobiť dôkladným posúdeniam vplyvu. Minimalizovať a zmierniť sa musia kompromisy medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Účinným a štrukturálnym spôsobom by sa mali riešiť aj súvisiace nedostatky vo vykonávaní ohrozujúce súdržnosť politík z hľadiska udržateľnosti.

CUR sú koncipované tak, aby boli neoddeliteľné, a väčšina z nich sa vzťahuje na viaceré oblasti politiky. Lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými správami musí preto sprevádzať aj lepšia súdržnosť naprieč rozličnými oblasťami politiky. Potraviny, energia a vodné hospodárstvo sú úzko prepojené. To isté platí napríklad aj pre dopravu, kvalitu ovzdušia a zdravie. Takzvaný „prístup na základe spojitosti (nexus approach)“ si na všetkých úrovniach vyžaduje viacodvetvové projekty, ktoré riešia vzájomné prepojenia medzi CUR. Európska komisia v súlade s týmto prístupom prijala interný pracovný postup, ktorý búra stenu medzi komisármi a všetkými zamestnancami Komisie.

Súdržnosť politík sa neuplatňuje iba vo vnútri, ale aj platí aj pre vplyv vnútorných politík na vonkajší rozmer a naopak. Musíme zabezpečiť, aby sme v iných častiach sveta nezanechávali ekologickú stopu, nespôsobovali chudobu, nerovnosť a nestabilitu. Ako Európania si jasne uvedomujeme, že negatívny vplyv v iných častiach sveta bude následne viesť k bumerangovému efektu na naše vlastné hospodárstvo a spoločnosť, napríklad prehĺbením príčin migrácie. EÚ je odhodlaná pracovať na súdržnosti politík v záujme rozvoja, čím zabezpečí systematické zohľadňovanie vplyvu vnútorných politík EÚ na rozvojové krajiny. Príslušné monitorovanie sa stalo súčasťou celkových krokov Komisie nadväzujúcich na Agendu 2030 Organizácie Spojených národov 77 .

Úspešné politiky musia mať stanovené jasné a merateľné ciele, aby bolo možné sledovať pokrok a verejne sprístupniť výsledky. Dohoda o takýchto cieľoch a monitorovacom systéme by mohla byť nasledujúcim krokom na úrovni EÚ. Európska rada uvítala zámer Komisie uverejniť tento diskusný dokument, ktorý má pripraviť pôdu pre komplexnú stratégiu realizácie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov v roku 2019, ktorej súčasťou by mohol byť tento krok.

Vykonávanie CUR si takisto vyžaduje účinnú spoluprácu na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Odporúčania obsiahnuté v oznámení Komisie „Zásady subsidiarity a proporcionality: Posilnenie ich úloh v tvorbe politík EÚ“, ktoré nadväzovalo na osobitnú skupinu pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej ale efektívnejšie“, poskytujú plán, ako to dosiahnuť 78 . Komisia a ďalšie orgány EÚ by mohli najmä uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi mestami a regiónmi a stanoviť parametre cezhraničného teritoriálneho prístupu k plneniu CUR.

Na tomto dialógu a vykonávacích opatreniach sa pravdaže musí podieľať aj občianska spoločnosť, súkromný sektor a akademická obec. Platforma viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie CUR, ktorú Európska komisia zriadila v roku 2017 79 , sa ukázala ako pozitívny krok smerom k tomu, aby sme zhromaždili prierezové myšlienky. Výstupy tejto platformy, ktoré sú prílohou k tomuto diskusnému dokumentu, boli pre prácu Komisie neoceniteľné. Ďalší pozitívny príklad medziodvetvovej spolupráce, ktorý mal zásadný význam pre prípravu akčného plánu Komisie o udržateľnom financovaní, predstavuje expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie.

V prípade zložitých výziev so širokým spektrom protichodných záujmov by sa mohli ďalej podporovať partnerstvá viacerých zainteresovaných strán, ktoré by riešili vzájomnú previazanosť CUR.

Viacúrovňový prístup k riadeniu si na druhej strane vyžaduje, aby boli snahy EÚ jasne formulované na úrovni globálneho riadenia. Pri plnení CUR musíme čeliť mnohým výzvam, ktoré nepoznajú hranice. Nevyhnutná je preto silnejšia orientácia smerom navonok v úzkej spolupráci s partnermi EÚ z celého sveta na všetkých úrovniach. V rámci Organizácie Spojených národov zohráva kľúčovú úlohu politické fórum na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, najmä tým, že sleduje pokrok v tejto oblasti. EÚ ako silný zástanca multilateralizmu môže zohrávať vedúcu úlohu tým, že zabezpečí riadne podávanie správ o pokroku pri plnení CUR a bude trvať na dôslednom vykonávaní a monitorovaní zo strany všetkých partnerov.

4.EÚ v úlohe globálneho priekopníka udržateľného rozvoja

Pri budovaní bezpečnejšieho a lepšieho sveta pre všetkých má EÚ prirodzeného partnera v Organizácii Spojených národov. Nepotrebujeme ďalšie múry, ale globálne pravidlá, ktoré budú všetci dodržiavať. Udržateľnosť nášho hospodárstva a spoločnosti najlepšie zaručuje systém založený na pravidlách. Riešenia medzinárodných výziev môže priniesť len multilaterálna diplomacia. V globálnej stratégii zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ sa uznáva dôležitosť CUR ako prierezovej priority a EÚ spolu so svojimi členskými štátmi by mala v komunikácii s ostatným svetom vyvinúť koordinované úsilie.

Obnova násilných konfliktov vo svete najmä v posledných piatich rokoch nám opäť pripomína, že mier a bezpečnosť EÚ závisí aj od jej schopnosti prispievať k mieru a jeho zachovávaniu v iných častiach sveta. Vďaka skúsenostiam s budovaním mieru u seba doma je EÚ vybavená pre úlohu globálneho obhajcu udržateľného mieru a prosperity mäkkou silou a dôveryhodnosťou.

Zároveň musí EÚ pokračovať v zdieľaní udržateľných riešení globálnych problémov, pretože ak by ostatní realizovali opak, naše politiky by mali na planétu len obmedzený vplyv. Pomoc a povzbudzovanie druhých v nasledovaní našich aktivít môžu EÚ pomôcť vytvoriť pre všetkých rovnaké súťažné podmienky. Okrem toho riešenia EÚ uplatnené v zahraničí prinášajú nové pracovné miesta a zvyšujú mieru udržateľného rastu nielen v partnerských krajinách, ale aj v samotnej EÚ.

Napokon na to, aby sme v prechode na ekologické a inkluzívne hospodárstvo uspeli, potrebujeme mať našich globálnych partnerov na svojej strane a obhájiť, že globálny model udržateľného rozvoja vytvorený na základe našich základných hodnôt a zásad je najlepšou cestou k spoločnej prosperite a udržateľnosti sveta. Interná práca EÚ na CUR a ich projekcia do zahraničia sú preto dvoma stranami jednej mince. Je v záujme EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu aj pri globálnom uskutočňovaní Agendy 2030 Organizácie Spojených národov cez svoju vonkajšiu činnosť.

EÚ a jej členské štáty sú najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. EÚ sa kolektívne zaviazala zvýšiť svoj ročný príspevok oficiálnej rozvojovej pomoci aspoň na 0,7 % hrubého národného dôchodku EÚ. Vďaka spolupráci so 150 partnerskými krajinami po celom svete je rozvojová spolupráca EÚ nástrojom na zbavovanie ľudí chudoby a presadzovanie dôstojnosti a rovnosti, ale aj na budovanie mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností. Zdĺhavý charakter kríz stavia EÚ pred úlohu pokračovať v koordinovanom úsilí o riešenie humanitárnych potrieb a zároveň aj v boji proti pôvodným príčinám chudoby, vysídľovania, zraniteľnosti a nestability.

Nový európsky konsenzus o rozvoji výslovne zameriava činnosť EÚ na plnenie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov s prvoradým cieľom odstrániť chudobu. K jeho silným stránkam patrí najmä spoločný záväzok EÚ a jej členských štátov k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, a to aj rozšírením spoločného plánovania a zefektívnením koordinácie v teréne. Toto nové smerovanie by malo pomôcť ďalej vylepšiť budúci nástroj na financovanie vonkajšej činnosti, ktorý bude výslovne určený na podporu plnenie CUR.

Naďalej sa budeme aktívne s partnerskými krajinami zapájať do dialógov o politikách založených na CUR, ktoré bude sprevádzať naša finančná pomoc a rozvojová spolupráca. Nové partnerstvo medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, ktoré nahradí Dohodu z Cotonou, by malo plnením CUR prispievať k zvýšeniu prosperity. V ďalšom vývoji by malo mať pre EÚ a jej členské štáty osobitný význam budovanie silného partnerstva a spolupráce s Afrikou na základe rovnocennosti. EÚ má veľký záujem na hospodársky a politicky prosperujúcej Afrike s lepšími možnosťami rastu, miestnou zamestnanosťou, novými obchodnými modelmi a vzájomne výhodnými obchodnými vzťahmi. Zároveň môže mať významný vplyv na globálny udržateľný rozvoj spolupráca EÚ s vyspelejšími rozvojovými krajinami v širokom spektre odvetví.

Prioritou je aj naďalej plnohodnotne zapojiť súkromný sektor a povzbudiť udržateľné investície aj za hranicami EÚ. Vďaka európskemu vonkajšiemu investičnému plánu sa zaviedol nový štandard využívania verejných prostriedkov na vyvolanie súkromných investícií do udržateľného rozvoja partnerských krajinách – a to najprv v Afrike a krajinách európskeho susedstva 80 . Nová africko-európska aliancia pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá začala činnosť v septembri 2018, má veľký potenciál rozbehnúť udržateľné investície, ktoré by mohli len v najbližších piatich rokoch priniesť Afrike až desať miliónov nových pracovných miest.

Keďže rozvojové krajiny majú osobitne zložitý prístup k primeraným finančným prostriedkom na svoje potreby udržateľnej infraštruktúry a energetickej efektívnosti, finančné trhy by mohli využiť svoj globálny potenciál a podporiť všetky krajiny na ceste k transformácii prepojením globálnych zdrojov financovania na lokálne potreby. Vďaka zosúladeniu iniciatív a nástrojov udržateľného financovania v rôznych jurisdikciách by sa trhy prispôsobili cezhraničnému pohybu udržateľných aktív, čo by prinieslo úspory z rozsahu a zabránilo by rozdrobovaniu. Podniky a finančný sektor na celom svete by získali veľké nové investičné príležitosti.

EÚ má v úmysle viesť medzinárodnú koordináciu budovania finančného systému, ktorý celosvetovo napomáha udržateľný rast. V záujme zintenzívnenia spolupráce a využitia synergií by bolo vhodné založiť medzinárodnú sieť jurisdikcií vyspelých aj rozvojových krajín, ktoré sú odhodlané presadiť udržateľné financovanie. K zvýšeniu udržateľného financovania a povzbudeniu medzinárodných investorov k tomu, aby udržateľne investovali na celom svete, by prispelo vytvorenie jednotnej medzinárodnej stratégie a systému, ktorý by umožnil šíriť výsledky úsilia inštitúcií, ako je skupina Svetovej banky, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Ďalšie veľké možnosti prepojiť globálnych investorov na udržateľné projekty so sebou prinášajú nové finančné technológie a inovatívne riešenia financovania.

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sa stávajú čoraz väčšou hrozbou pre mier a bezpečnosť vo svete a bez rozhodných krokov sa ich potenciál ohrozovať svet, napríklad núteným vysídľovaním a migráciou, ešte zvýši. EÚ musí raziť cestu, a to aj dôsledným vykonávaním Parížskej dohody o zmene klímy a zapájaním sa do medzinárodného úsilia o dekarbonizáciu odvetvia dopravy. Okrem toho by EÚ mohla iniciovať záväzné globálne dohody o obehovom hospodárstve, využívaní prírodných zdrojov a biodiverzite.

Ak budeme pri prechode na ekologické a inkluzívne hospodárstvo robiť prvé ťahy a zároveň budeme nástojiť na medzinárodných pravidlách, budeme môcť tvoriť svetové štandardy a získame na globálnom trhu veľkú konkurenčnú výhodu.

5.Scenáre pre budúcnosť

EÚ sa v plnej miere zaviazala vykonávať Agendu 2030 Organizácie Spojených národov. Keďže na obzore sa už črtá nový päťročný cyklus politík, nastal čas dohodnúť sa, ako si splníme náš kolektívny záväzok. Inštitúcie EÚ musia rozhodnúť, pomocou akých štruktúr, nástrojov a politík budú vykonávať a dosahovať CUR a zároveň podporovať a viesť našich partnerov. Názory, ako na to, sa rôznia a každá inštitúcia, Parlament, Rada aj Komisia, má v zmysle zmlúv a medzinárodných záväzkov vlastnú zodpovednosť.

V októbri 2018 Európska rada uvítala zámer Komisie uverejniť tento diskusný dokument, ktorý má pripraviť pôdu pre komplexnú realizačnú stratégiu počínajúc rokom 2019.

V tomto diskusnom dokumente sa predkladajú tri rôzne scenáre, ktoré sa riadia pokynmi Európskej rady ohľadom diskusie o spôsoboch, ako by sa dali čo najlepšie dosiahnuť CUR a aké rozdelenie úloh by bolo najefektívnejšie. Cieľom týchto úvah je poskytnúť podklady, ktorými by sa v nadchádzajúcich mesiacoch mala inšpirovať diskusia medzi občanmi, zainteresovanými stranami, vládami a inštitúciami o príprave strategického programu Európskej únie na obdobie 2019 – 2024 a o stanovení priorít budúceho predsedu Európskej komisie.

Všetky tri scenáre vychádzajú zo spoločnej premisy, že členské štáty EÚ, podniky a občianska spoločnosť do veľkej miery uznávajú potrebu posilniť záväzky, ak má EÚ a zvyšok sveta zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a do roku 2030 a neskôr plniť CUR v záujme moderného hospodárstva, čistého životného prostredia a prosperity našich občanov na planéte, ktorú musíme zachovať obývateľnú.

Takisto panuje zhoda v názore, že hoci udržateľnosť si vyžaduje celoeurópske kroky, v konečnom dôsledku môže uspieť len globálny prístup. Okrem toho, aby mohla EÚ naďalej ako kontinent prosperovať, značné časti rozvojového sveta potrebujú podporu, aby hospodársky a sociálne dobehli ostatných. V tomto zmysle podpora hospodárskeho pokroku rozvojových krajín smerom k plneniu CUR zároveň napomáha široké spektrum záujmov EÚ, akým je napríklad zníženie nelegálnej migrácie. CUR, ktoré podpísalo 193 štátov, tvoria pre našu prácu ten najlepší a najmodernejší všestranný globálny rámec.

Európa sa teraz bude rozprávať o tom, čo a ako spraviť. V troch scenároch sa črtajú rôzne odpovede, ale každá z nich stavia na tom, že EÚ má veľké konkurenčné výhody, aby mohla byť globálnym lídrom a robiť úspešné prvé ťahy. Tieto scenáre nie sú výlučné ani povinné. Ich cieľom je ponúknuť rôzne východiská a podnietiť úvahy a debaty. Napokon môžu priniesť výsledok, ktorý bude kombinovať prvky každého z nich.

Scenár 1: Zastrešujúca stratégia EÚ zameraná na CUR, ktorá bude usmerňovať postup EÚ a jej členských štátov

Jedným zo spôsobov, ako odpovedať na prítomné výzvy, je schváliť na najvyššej politickej úrovni EÚ globálne dohodnuté CUR ako zastrešujúce strategické ciele politík EÚ a jej členských štátov. Takýto prístup by bol v súlade s odporúčaním platformy viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie CUR.

Podľa tohto scenára by sa Agenda 2030 Organizácie Spojených národov a CUR stali naším kompasom a mapou, a teda určovali by pre postup EÚ a jej členských štátov strategický rámec.

EÚ a členské štáty vrátane regionálnych a miestnych orgánov by viedli a efektívne koordinovali strategický postup. Na všetkých úrovniach verejnej správy by sa podporoval spoločný prístup v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Znamenalo by to, že vzťahy EÚ s tretími krajinami by výrazne charakterizovalo pokračovanie v medzinárodnom úsilí o udržateľnosť.

Z toho vyplýva aj zavedenie európskeho postupu koordinácie politík smerom k CUR na pravidelné posudzovanie a monitorovanie pokroku v implementácii, ktorý by zohľadňoval prierezový charakter a vzájomnú prepojenosť CUR, ako aj vnútornú správu a riadenie Komisie.

Čo by to mohlo znamenať v praxi

üNa úrovni EÚ sú vymedzené konkrétne implementačné ciele CUR a Komisia, Európsky parlament a Rada vykonávajú zastrešujúcu stratégiu EÚ v oblasti plnenia CUR; üNa úrovni štátov vznikajú komplexné národné stratégie plnenia CUR; üKomisia navrhuje a Rada schvaľuje konkrétne časovo-viazané ciele na rok 2030; üZásada, ktorá kladie na prvé miesto udržateľnosť, je zapracovaná do programov lepšej právnej regulácie EÚ a jej členských štátov; üJe zavedený koordinovaný mechanizmus nahlasovania a monitorovania pokroku v plnení CUR na úrovni EÚ a členských štátov, a to napríklad v kontexte európskeho semestra; üÚloha platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie CUR sa posilnila o osobitnú úlohu monitorovať plnenie CUR; üEÚ ďalej upevňuje svoju vonkajšiu činnosť v prospech udržateľnosti a zameriava celú vonkajšiu politiku na plnenie CUR.

Klady a zápory

+Po celej EÚ sa rozšíri pôsobivá a pozitívna spoločná vízia udržateľnej budúcnosti Európy; +Na všetkých úrovniach správy a riadenia v EÚ sa zvýši miera osvojenia si politík, zlepší sa koordinácia a vzhľadom na cezhraničný charakter identifikovaných výziev EÚ sa v nej bude jednoduchšie uskutočňovať Agenda 2030 Organizácie Spojených národov a dosahovať ekologický a inkluzívny rast; +Na medzinárodnej úrovni sa vyšle dôrazný signál, že EÚ je v plnej miere odhodlaná plniť svoje medzinárodné záväzky, Agendu 2030 Organizácie Spojených národov a CUR – a to pri vnútornej aj vonkajšej činnosti; +Jasná a transparentná komunikácia so zainteresovanými stranami a ich zapojenie. -Hrozí, že tento prístup nebude celkom prispôsobený špecifikám a výzvam jednotlivých členských štátov, keďže strategický rámec nemohol zohľadniť všetky rozdiely; -Vzhľadom na to, aké zložité je dohodnúť sa na celoeurópskych cieľoch v každej oblasti CUR, hrozí riziko, že sa bude príliš veľa času venovať vyvíjaniu stratégie namiesto toho, aby sa napredovalo na všetkých úrovniach v konkrétnych oblastiach politík, ktoré by mohli priniesť skutočný posun.

Scenár 2: Komisia bude pokračovať v zapracúvaní CUR do všetkých relevantných politík EÚ, ale členské štáty sa nebudú musieť angažovať

Podľa tohto scenára budú CUR ďalej inšpirovať naše rozhodovanie o politikách EÚ a usmerňovať vývoj stratégie rastu v EÚ po roku 2020, ale nebudú zaväzovať členské štáty, aby ich kolektívne v EÚ plnili.

V Európskej komisii by to mohlo znamenať, že jednému členovi kolégia bude zverená všeobecná zodpovednosť za udržateľnosť. Tento komisár by mohol pokračovať v spolupráci s ostatnými komisármi v osobitnom projektovom tíme, do ktorého budú zapojení všetci komisári. V záujme súdržnosti politík by sa bolo potrebné usilovať o úzku spoluprácu s ostatnými projektovými tímami komisárov.

Komisia by vďaka programu lepšej právnej regulácie pokračovala v inkluzívnom a podloženom rozhodovacom postupe. V spojení s dôraznejším presadzovaním CUR v rámci európskeho semestra v súlade so stratégiou rastu pre EÚ po roku 2020 sa zvýši súdržnosť politík EÚ a zabezpečí sa, že EÚ sa priblíži k CUR.

Na druhej strane by tento prístup dal viac voľnosti členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom, či a ako prispôsobia svoju činnosť, aby konzistentne plnili CUR.

Čo by to mohlo znamenať v praxi

üCUR slúžia na usmerňovanie vývoja stratégie rastu EÚ po roku 2020 a osobitne sa zameriavajú na oblasti, v ktorých EÚ prináša najväčšiu pridanú hodnotu, napríklad na obehové hospodárstvo; výskum a inovácie; zamestnanosť a sociálne začleňovanie; klímu a energetiku; potravinové systémy, poľnohospodárske podnikanie a využívanie pôdy a politiku súdržnosti; üCUR sa zohľadňujú v politikách a činnostiach EÚ prostredníctvom programu lepšej právnej regulácie, a to tak, aby vyhovovali špecifickému kontextu EÚ so spoločnými právomocami členských štátov; üVyužíva sa viacročný finančný rámec (MFF), z ktorého sa poskytuje časť finančných prostriedkov potrebných na zohľadnenie udržateľnosti; členské štáty sú zaviazané tiež takto postupovať; üCUR a príslušné ciele EÚ sú súčasťou európskeho semestra, keď sa týka stratégie rastu po roku 2020; üKeď sa zmodernizujú dohody EÚ o voľnom obchode a bude sa rokovať o budúcich obchodných dohodách, podľa potreby sa posilnia a účinne presadia kapitoly venované obchodu a udržateľnosti; üEÚ monitoruje plnenie CUR prostredníctvom analýzy pokroku v plnení CUR, ktorú vykonáva a ďalej vylepšuje Eurostat. Členské štáty pripravujú výročné národné monitorovacie správy; üČlenské štáty majú kľúčovú zodpovednosť za nahlasovanie, ako sa plnia CUR, ktoré dopĺňajú správy Európskej komisie o pokroku v plnení CUR na medzinárodnej úrovni podávané politickému fóru na vysokej úrovni OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.

Klady a zápory

+Keďže najdôležitejšie oblasti plnenia CUR v EÚ sú vo všeobecnosti zrejmé, EÚ sa môže zamerať na vytýčenie strategických priorít a dosahovanie konkrétnych výsledkov v oblastiach, v ktorých prináša najväčšiu pridanú hodnotu; +Rozhodovanie na úrovni EÚ sa zrýchlilo a na rokovaniach o strategických prioritách sa ľahšie dospieva k dohode; +EÚ je aj naďalej globálnym zástancom Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a CUR. -Bolo by zložitejšie zabezpečiť vzájomnú súdržnosť medzi politikami udržateľného rozvoja EÚ, aj medzi politikami EÚ a členských štátov; -Hrozilo by, že EÚ a jej členské štáty nebudú môcť splniť záväzky voči udržateľnosti ako celok a členské štáty nebude možné primäť k činnosti; -Kroky jednotlivých členských štátov v niektorých kľúčových oblastiach namiesto dôraznejšieho koordinovaného postupu na úrovni EÚ by mohli mať dosah na jednotný trh a globálnu konkurencieschopnosť; -Hrozilo by, že medzi politickým záväzkom EÚ k plneniu CUR a skutočnými výsledkami, by vznikla priepasť.

Scenár 3: Zvýšený dôraz na vonkajšiu činnosť a zároveň konsolidácia súčasných ambícií v oblasti udržateľnosti na úrovni EÚ

V kontexte CUR by mala prednosť vonkajšia činnosť. Keďže EÚ je už vo viacerých aspektoch CUR lídrom, venovala by väčšiu pozornosť pomoci zvyšku sveta, aby ju dobehol, a zároveň by sa zamerala na vylepšovanie na úrovni EÚ.

Naše sociálne trhové hospodárstvo sa stalo značkou EÚ a vďaka silným systémom sociálneho zabezpečenia umožnilo ekonomikám členských štátov EÚ vytvárať bohatstvo a rozsiahly základ prosperity. EÚ už dnes patrí ku krajinám s najvyšším environmentálnym štandardom na svete a v porovnaní s globálnymi rivalmi naše podniky vedú o konskú dĺžku. Na EÚ sa zároveň nahliada ako na baštu slobody a demokracie so stabilnými inštitúciami založenými na zásadách právneho štátu a aktívnou občianskou spoločnosťou. Preto by sa EÚ mohla rozhodnúť dôraznejšie presadzovať na multilaterálnych rokovaniach a v obchodných dohodách svoje súčasné environmentálne, sociálne a správne štandardy.

EÚ by zároveň mohla ďalej zintenzívniť spoluprácu s kľúčovými medzinárodnými organizáciami a fórami, ako je napríklad Organizácia Spojených národov vrátane Medzinárodnej organizácie práce, Svetovej obchodnej organizácie a G20, ako aj s dozornými orgánmi multilaterálnych dohôd o životnom prostredí, a tak presadiť hodnotovú agendu vonkajšej politiky EÚ.

Na prvom mieste by bola aj naďalej európska podpora multilateralizmu, ktorého jadro tvorí Organizácia Spojených národov, a transparentné a dôveryhodné medzinárodné vzťahy.

Čo by to mohlo znamenať v praxi

üZohľadňovanie CUR vo vonkajšej politike EÚ pokračuje s tým, že sa uznávajú rôzne potreby a záujmy partnerov, ale vnútorné úpravy sú obmedzenejšie; üEÚ pravidelne podáva podrobné správy a monitoruje pokrok v plnení CUR z hľadiska vonkajšej politiky EÚ na medzinárodnej úrovni v Organizácii Spojených národov; üKeď sa zmodernizujú dohody EÚ o voľnom obchode a bude sa rokovať o budúcich obchodných dohodách, podľa potreby sa posilnia a účinne presadia kapitoly venované obchodu a udržateľnosti; üPosilní sa implementácia globálnej stratégie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a nového európskeho konsenzu o rozvoji; üPodporuje sa posilnenie európskej obrannej, vesmírnej, bezpečnostnej a migračnej politiky, od ktorých závisí posilnenie agendy udržateľného rozvoja vo vonkajšej politike; üUpevňujú sa nové formy udržateľného financovania a rozvoja, ako napríklad vonkajší investičný plán.

Klady a zápory

+EÚ sústreďuje svoje prostriedky do krajín a regiónov v najväčšej núdzi, a zároveň v politikách EÚ zohľadňuje CUR bez osobitného strategického rámca; +Vonkajšia činnosť EÚ je v súlade s jej cieľmi podporovať vo svete udržateľnosť, demokraciu, ľudské práva, zásady právneho štátu a základné slobody. -Hrozí, že takýto prístup by oslabil politickú dôveryhodnosť a vedúce postavenie EÚ z hľadiska presadzovania Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a CUR doma aj v zahraničí, a to v čase, keď je multilateralizmus pod tlakom. Jednou z najdôležitejších čŕt Agendy 2030 Organizácie Spojených národov, ktorú aj EÚ aktívne zdôrazňovala, je jej univerzalizmus; -EÚ prichádza o príležitosť rozvíjať pozitívnu víziu budúcnosti Európy, ktorej jadrom je udržateľnosť; -EÚ nevyužíva výhodu prvého ťahu, aby nastavila štandardy udržateľnosti, ktoré by mohol svet nasledovať, a riskuje, že z výhod udržateľného rastu budú na globálnom trhu čerpať iní hráči; -Konsolidácii súčasného prístupu politiky EÚ k CUR hrozí, že nenaplní meniace sa očakávania a ambície občanov.

(1)

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun na samite o prijatí rozvojového programu na obdobie po roku 2015 v New Yorku, 25. septembra 2015. K dispozícii na adrese: https://www.un.org/press/en/2015/sgsm17111.doc.htm.

(2)

 Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016.

(3)

Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, 2017.

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion7/7cr.pdf . 

(4)

 Správa o šťastí vo svete 2018, John F. Helliwell, Richard Layard a Jeffrey D. Sachs.

(5)

Eurostat, ukazovatele kvality života. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators.  

(6)

Európske fórum mládeže, Youth Progress Index, 2017. K dispozícii na adrese: https://www.youthforum.org/youth-progress-index . 

(7)

V prílohe 3 k diskusnému dokumentu sa podrobnejšie opisujú hlavné iniciatívy Junckerovej Komisie, ktoré prispievajú k plneniu Agendy 2030 z dielne Organizácie Spojených národov a Parížskej dohody o zmene klímy.

(8)

COM(2018) 773 final.

(9)

KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(10)

EUCO 13/18 – zasadnutie Európskej rady (18. októbra 2018), závery, III.12.

(11)

COM(2016) 739 final.

(12)

Ročný prieskum rastu na rok 2018, COM(2017) 690 final.

(13)

 Európska hospodárska prognóza z jesene 2018, uverejnená 8. novembra 2018. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/ip089_en_0.pdf . 

(14)

Global Footprint Network. K dispozícii na adrese: https://www.footprintnetwork.org/our-work/ecological-footprint/ .

(15)

Komisia EÚ, hodnotiaca tabuľka pre suroviny za rok 2018.

(16)

Svetový fond na ochranu prírody (WWF). 2018. Living Planet Report – 2018: Aiming Higher. (Správa Živá planéta – 2018: Vyššie méty). Grooten, M. a Almond, R.E.A. (ed.). WWF, Gland, Švajčiarsko.

(17)

Európska environmentálna agentúra (2017), Food in a green light. A systems approach to sustainable food. (Potraviny z ekologického hľadiska. Systémový prístup k udržateľným potravinám).

(18)

SWD(2016) 319 final.

(19)

 COM(2019) 1.

(20)

 Hĺbková analýza ako podklad oznámenia Komisie COM(2018) 773, oddiel 5.6.2.3.

(21)

Dante Disparte, If You Think Fighting Climate Change Will Be Expensive, Calculate the Cost of Letting It Happen (Ak si myslíte, že boj proti zmene klímy bude drahý, vyrátajte si, čo bude stáť, ak nič nespravíme), 12. júna 2017, Harvard Business Review online. K dispozícii na adrese: https://hbr.org/2017/06/if-you-think-fighting-climate-change-will-be-expensive-calculate-the-cost-of-letting-it-happen .

(22)

Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní CUR v kontexte EÚ, ročník 2018.

(23)

  https://ec.europa.eu/food/safety/food_waste_en . 

(24)

Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní CUR v kontexte EÚ, ročník 2018.

(25)

Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní CUR v kontexte EÚ, ročník 2018.

(26)

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), 2016, Antimicrobial resistance and our food systems: challenges and solutions (Antimikrobiálna rezistencia a naše potravinové systémy: výzvy a riešenia). K dispozícii na adrese: http://www.fao.org/3/a-i6106e.pdf.  

(27)

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (2017), Index rodovej rovnosti 2017 – Meranie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2015, tlačová správa z 11. októbra 2017. K dispozícii na adrese:

https://eige.europa.eu/news-and-events/news/gender-equality-index-2017-progress-snails-pace.  

(28)

Európska komisia, Správa za rok 2018 o rovnosti žien a mužov v EÚ.

(29)

OECD (2015), In It Together: Why Less Inequality Benefits All (Prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých), OECD Publishing, Paríž.

(30)

Medzinárodná organizácia pre migráciu, Migration, Environment and Climate Change: Assessing the Evidence (Migrácia, životné prostredie a zmena klímy: hodnotenie dôkazov), 2009.

(31)

 7. environmentálny akčný program. K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013D1386 .

(32)

Eurostat, Ekologické hospodárstvo – štatistika zamestnanosti a rastu. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/10420.pdf . Ekologické hospodárstvo zahŕňa dve široké skupiny činností a/alebo výrobkov: „ochranu životného prostredia“, teda všetky činnosti súvisiace s prevenciou, znižovaním a odstraňovaním znečistenia a akejkoľvek inej degradácie životného prostredia, a „riadenie zdrojov“, teda ochranu a udržiavanie zásob prírodných zdrojov, aby sa predišlo ich vyčerpaniu.

(33)

S. Fankhauser, A. Bowen a kol. Who will win the green race? In search of environmental competitiveness and innovation (Kto vyhrá zelené preteky? Snaha o ekologickú konkurencieschopnosť a inovácie), 2013.

(34)

Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Better Business Better World, The report of the Business & Sustainable Development Commission (Lepší obchod, lepší svet – správa Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj), január 2017, s. 12.

(35)

Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ z roku 2017.

(36)

Okrem iného: Medzivládny panel o zmene klímy, Global warming of 1.5 °C: an IPCC special report on the impacts of global warming of 1.5 °C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty (Globálne otepľovanie o 1,5 °C: osobitná správa IPCC o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte posilnenia globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby), 2018; Sachs, J., Schmidt-Traub, G., Kroll, C., Lafortune, G., Fuller, G. (2018): SDG Index and Dashboards Report 2018 (Správa o ukazovateľoch a prehľadoch CUR za rok 2018). New York: Bertelsmann Stiftung a Sieť pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN); Európa na ceste k udržateľnej budúcnosti – príspevok platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie cieľov udržateľného rozvoja v diskusnom dokumente EÚ, október 2018.

(37)

Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní CUR v kontexte EÚ, ročník 2018.

(38)

 Growth within: A circular economy vision for a competitive Europe (Rast zvnútra: vízia obehového hospodárstva pre konkurencieschopnú Európu), nadácia Ellen MacArthurovej a McKinseyho centrum pre obchod a životné prostredie, 2015.

(39)

Smerom k obehovému hospodárstvu – Nakladanie s odpadom v EÚ, 2017, výskumná služba Európskeho parlamentu.

(40)

SITRA, The circular economy – a powerful force for climate mitigation (Obehové hospodárstvo – silný faktor zmierňovania zmeny klímy), 2018. K dispozícii na adrese: https://www.sitra.fi/en/publications/circular-economy-powerful-force-climate-mitigation/ . 

(41)

 COM(2018) 028 final.

(42)

 COM(2018) 340 final.

(43)

Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Better Business Better World, The report of the Business & Sustainable Development Commission (Lepší obchod, lepší svet – správa Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj), január 2017.

(44)

Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Better Business Better World, The report of the Business & Sustainable Development Commission (Lepší obchod, lepší svet – správa Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj), január 2017.

(45)

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Zelené pracovné miesta. K dispozícii na adrese: http://www.fao.org/rural-employment/work-areas/green-jobs/en/.

(46)

Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní CUR v kontexte EÚ, ročník 2018.

(47)

Európska komisia, Monitorovanie poľnohospodárskej obchodnej politiky, MAP 2018–1, „Agropotravinársky obchod v roku 2017: ďalší rekordný rok pre agropotravinársky obchod EÚ“.

(48)

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/publications/natural-resources-and-environment_sk .

(49)

 K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/health/amr/sites/amr/files/amr_action_plan_2017_en.pdf . 

(50)

Hĺbková analýza na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773, „Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“.

Produkcia mäsa patrí k tým najnáročnejším na množstvo pôdy na jednotku kalórie. Vďaka posunu a zníženiu spotreby mäsa sa uvoľní dodatočná pôda.

(51)

 Za posledných 10 rokov sa výrazne zvýšila energetická účinnosť chladničiek (to isté platí napríklad aj pre práčky, umývačky a televízie). Zároveň to znamená, že ľudia si kupujú efektívnejšie výrobky. Rebríček desiatich najlepších vychádza z údajov spoločnosti GFK. K dispozícii na adrese: topten.eu .

(52)

 COM(2016) 377.

(53)

V roku 2017 sa na zdravotnú starostlivosť vydalo 9,6 % HDP Európy, čím sa zvýšila efektívnosť výdavkov na zdravotníctvo, pričom riešenie nehospodárnych výdavkov je čoraz dôležitejším aspektom v tejto oblasti.

(54)

COM(2017) 206, Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy, 26. apríl 2017.

(55)

Organizácia Spojených národov, Ciele trvalo udržateľného rozvoja, cieľ 11: premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné. K dispozícii na adrese: https://www.un.org/sustainabledevelopment/cities/.

(56)

Úloha politík v oblasti vedy, technológií a inovácií pri podpore plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, správa expertnej skupiny Nadviazanie na konferenciu Rio + 20, najmä na ciele trvalo udržateľného rozvoja.

(57)

COM(2018) 22 final.

(58)

Európska komisia spustila v novembri 2018 projekt monitorovacieho strediska pre umelú inteligenciu (AI Watch) s cieľom monitorovať vývoj umelej inteligencie v EÚ i vo svete a poskytnúť potrebný analytický základ pre ďalšie opatrenia.

(59)

Európska komisia, „Plány USA, Číny a EÚ týkajúce sa umelej inteligencie: Aká je súčasná situácia?“, január 2018. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/dem/monitor/sites/default/files/DTM_AI%20USA-China-EU%20plans%20for%20AI%20v5.pdf . 

(60)

Jiaxuan You, Xiaocheng li, Melvin Low, David B. Lobell, Stefano Ermon, Sustainability and Artificial Intelligence Lab, Combining Remote Sensing Data and Machine Learning to Predict Crop Yield (Laboratórium pre udržateľnosť a umelú inteligenciu – Kombinácia údajov získaných diaľkovým snímaním a strojového učenia na predpovedanie úrody). K dispozícii na adrese: http://sustain.stanford.edu/crop-yield-analysis.

(61)

Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj. K dispozícii na adrese: http://www.eurasia.undp.org/content/rbec/en/home/blog/2017/7/12/ What-kind-of-blender-do-we-need-to-finance-the-SDGs-.html.

(62)

 Akčný plán o udržateľnom financovaní. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/publications/180524-proposal-sustainable-finance_en . 

(63)

Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Better Business Better World, The report of the Business & Sustainable Development Commission (Lepší obchod, lepší svet – správa Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj), január 2017.

(64)

Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Better Business Better World, The report of the Business & Sustainable Development Commission (Lepší obchod, lepší svet – správa Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj), január 2017. 

(65)

Prieskum o daňových politikách v Európskej únii za rok 2018. K dispozícii na adrese:

https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/tax-good-governance/european-semester/tax-policies-european-union-survey_en . Komisia začala v decembri 2018 realizovať štúdiu zaoberajúcu sa megatrendmi (zmena klímy, digitalizácia, starnutie populácie atď.) a ich vplyvom na hospodárstva EÚ, a najmä na udržateľnosť daňových systémov EÚ.

(66)

COM(2019) 8 final.

(67)

 COM(2019) 8 final.

(68)

COM(2019) 8 final.

(69)

Dierx, Adriaan, Ilzkovitz, Pataracchia, Ratto, Thum-Thysen a Varga (2017), Does EU competition policy support inclusive growth? (Podporuje politika hospodárskej súťaže EÚ inkluzívny rast?), Journal of Competition Law & Economics, zv. 13, č. 2; Prehľad OECD o vplyve politiky hospodárskej súťaže na makroekonomické výsledky (október 2014); Fabienne Ilzkovitz a Adriaan Dierx, Ex-post economic evaluation of competition policy enforcement: A review of the literature (Hospodárske hodnotenie ex post presadzovania politiky hospodárskej súťaže: prehľad literatúry), GR pre hospodársku súťaž, jún 2015.

(70)

  http://ec.europa.eu/competition/state_aid/scoreboard/index_en.html .

(71)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica

2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (Text s významom pre EHP).

(72)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Text s významom pre EHP).

(73)

Nariadenie (EÚ) 2017/821 o nerastných surovinách z konfliktných oblastí.

(74)

  https://ec.europa.eu/info/publications/180524-proposal-sustainable-finance_en#investment . Komplexnejší obraz aktuálneho pokroku EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, zodpovedného obchodného správania a podnikania a ľudských práv bude predstavený na začiatku roka 2019 v kontexte Dní priemyslu EÚ.

(75)

Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Ghana a štáty SADC-DHP Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Južná Afrika a Svazijsko.

(76)

 Neoficiálny dokument útvarov Komisie. K dispozícii na adrese:  http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/february/tradoc_156618.pdf . 

(77)

Pokrok v tejto oblasti je načrtnutý v správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019, ktorá bola zverejnená spolu s týmto diskusným dokumentom: Pracovný dokument útvarov Európskej komisie (2019)20.

(78)

 COM(2018) 703 final. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-principles-subsidiarity-proportionality-strengthening-role-policymaking_en.pdf  a  https://ec.europa.eu/commission/priorities/democratic-change/better-regulation/task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_en.

(79)

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/strategy/international-strategies/global-topics/sustainable-development-goals/multi-stakeholder-platform-sdgs_en .  

(80)

 Od svojho založenia v septembri 2017 sa jej podarilo vyvolať investície do udržateľného rozvoja v hodnote viac ako 37 miliárd EUR, takže je na najlepšej ceste dosiahnuť v roku 2020 cieľových 44 miliárd EUR.