(1)

V oznámení Komisie z 29. novembra 2017 s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ sa stanovujú výzvy, ciele a orientačné vyhliadky budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2020. Medzi uvedené ciele patrí prehĺbenie zameranosti SPP na výsledky a jej trhovú orientovanosť, podpora modernizácie a udržateľnosti poľnohospodárskych, lesníckych a vidieckych oblastí, vrátane hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a klimatickej udržateľnosti, a pomoc pri znížení administratívnej záťaže súvisiacej s právnymi predpismi Únie na strane prijímateľov.

(2)

V záujme riešenia globálneho rozmeru a dôsledkov SPP by Komisia mala zabezpečiť súdržnosť s vonkajšími politikami a nástrojmi Únie, najmä v oblasti rozvojovej spolupráce a obchodu. Záväzok Únie k súdržnosti politík v záujme rozvoja si vyžaduje, aby sa pri navrhovaní politík zohľadňovali rozvojové ciele a zásady.

(3)

Vzhľadom na to, že SPP musí zintenzívniť svoje reakcie na výzvy a príležitosti, ktoré vznikajú na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni, ako aj úrovni poľnohospodárskych podnikov, je potrebné zjednodušiť riadenie SPP a zlepšiť plnenie cieľov Únie a výrazne znížiť administratívnu záťaž. SPP by mala byť založená na výkonnosti (tzv. model vykonávania). Únia by preto mala stanoviť kľúčové politické parametre, ako sú ciele SPP a jej základné požiadavky, zatiaľ čo členské štáty by mali niesť väčšiu zodpovednosť za to, ako plnia uvedené ciele a dosahujú cieľové hodnoty. Posilnená subsidiarita umožní lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby a osobitnú povahu poľnohospodárskej činnosti, ktorá vyplýva zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi regiónmi, vďaka čomu sa podpora upraví „na mieru“ tak, aby sa dosiahol maximálny prínos k dosiahnutiu cieľov Únie.

(4)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(5)

Pravidlá, ktoré sa týkajú opatrení spájajúcich efektívnosť fondov Únie s riadnou správou hospodárskych záležitostí, územného rozvoja a viditeľnosti podpory z fondov Únie, stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (6), by sa mali uplatňovať aj na podporu rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia, aby sa zabezpečila súdržnosť s príslušnými fondmi Únie v súvislosti s uvedenými aspektami.

(6)

Synergie medzi EPFRV a programom Horizont Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (7), by mali podporovať EPFRV v tom, aby čo najlepšie využíval výsledky výskumu a inovácie, predovšetkým tie, ktoré vyplývajú z projektov financovaných z programu Horizont Európa a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP), aby sa dosiahli inovácie v sektore poľnohospodárstva a vo vidieckych oblastiach.

(7)

Vzhľadom na dôležitosť riešenia dramatickej straty biodiverzity by podpora v rámci tohto nariadenia mala prispieť k začleňovaniu akcií v oblasti biodiverzity do politík Únie a k dosiahnutiu celkovej ambície poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027.

(8)

Členským štátom by sa mala poskytnúť flexibilita, aby vo svojich strategických plánoch SPP mohli vymedziť určité pojmy a podmienky. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky však treba stanoviť určitý rámec na úrovni Únie, v ktorom sa ukotvia potrebné spoločné prvky, ktoré sa majú zahrnúť do predmetného vymedzenia pojmov a podmienok (ďalej len „rámcové vymedzenia pojmov“).

(9)

S cieľom posilniť úlohu poľnohospodárstva pri poskytovaní verejných statkov je potrebné stanoviť vhodné rámcové vymedzenie poľnohospodárskej činnosti. Navyše by sa na zabezpečenie toho, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa domácej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, a najmä toho, aby sa základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti a súvisiace typy intervencií naďalej oznamovali ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá vôbec alebo len minimálne narúša obchod či vplýva na výrobu, malo rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ stanoviť tak, aby zahŕňalo aj výrobu poľnohospodárskych výrobkov, aj údržbu poľnohospodárskej plochy, pričom poľnohospodári by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma druhmi činností. S cieľom prispôsobiť sa miestnym podmienkam by členské štáty mali stanoviť svoje vlastné vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ a príslušné podmienky vo svojich strategických plánoch SPP.

(10)

S cieľom zachovať podstatné prvky platné na celom území Únie v záujme zabezpečenia porovnateľnosti medzi rozhodnutiami členských štátov, avšak bez ich obmedzovania pri dosahovaní cieľov Únie, by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plocha“. Súvisiace rámcové vymedzenia pojmov „orná pôda“, „trvalé plodiny“ a „trvalý trávny porast“ by sa mali stanoviť všeobecne, aby členské štáty mohli vymedzenia konkretizovať podľa svojich miestnych podmienok.

(11)

Rámcové vymedzenie pojmu „orná pôda“ by sa malo stanoviť takým spôsobom, aby ho členské štáty mohli vztiahnuť na rôzne spôsoby výroby a aby sa doň vyžadovalo začlenenie plôch pôdy ležiacej úhorom, čím by sa zabezpečil oddelený charakter intervencií.

(12)

Rámcové vymedzenie pojmu „trvalé plodiny“ by malo zahŕňať plochy skutočne využívané na výrobu a tie, ktoré nie sú využívané na výrobu, ako aj škôlky a rýchlorastúce dreviny, ktoré majú vymedziť členské štáty.

(13)

Rámcové vymedzenie pojmu „trvalý trávny porast“ by sa malo stanoviť tak, aby sa v prípadoch, keď trávy a iné bylinné krmoviny prevládajú, nevylučovali iné druhy, ktoré možno spásať. Členské štáty by takisto mali mať možnosť podrobnejšie špecifikovať v tomto vymedzení ďalšie kritériá a začleniť doň aj iné druhy než trávy alebo iné porasty, ktoré môžu slúžiť ako bylinné krmoviny, bez ohľadu na to, či sa využívajú na samotnú výrobu alebo nie. Vymedzenie by mohlo zahŕňať aj druhy, ktorých časti rastlín, ako sú listy, kvety, stonky alebo plody, sa môžu spásať priamo alebo potom, čo spadnú na zem. Členské štáty by tiež mali mať možnosť rozhodnúť, či obmedzia pôdu, na ktorej trávy a iné bylinné krmoviny na spásaných plochách neprevládajú alebo sa na nich nevyskytujú vôbec, vrátane obmedzenia na pôdu, ktorá sa využíva v súlade so zaužívanými miestnymi postupmi.

(14)

Rámcovým vymedzením pojmu „poľnohospodárska plocha“ by sa malo zabezpečiť, aby ho členské štáty vztiahli na agrolesnícke systémy, kde sa stromy pestujú na poľnohospodárskych pozemkoch, na ktorých sa vykonávajú poľnohospodárske činnosti s cieľom zlepšiť udržateľné využívanie pôdy.

(15)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu, že podpora sa vypláca na poľnohospodársku plochu, ktorú má poľnohospodár k dispozícii a na ktorej sa vykonáva poľnohospodárska činnosť, by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahŕňajúce podstatné prvky. Predovšetkým by členské štáty mali stanoviť podmienky určovania toho, či má poľnohospodár danú pôdu k dispozícii. Vzhľadom na pravdepodobnosť príležitostného a dočasného využívania poľnohospodárskej pôdy na činnosť, ktorá nie je poľnohospodárskou činnosťou v prísnom zmysle slova, a vzhľadom na potenciál určitých nepoľnohospodárskych činností prispieť k diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych podnikov by členské štáty mali stanoviť vhodné podmienky, aby hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, zahŕňali plochy využívané aj na nepoľnohospodárske činnosti.

(16)

Vzhľadom na vysoké environmentálne ambície SPP by sa plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, nemala zredukovať v dôsledku uplatňovania určitých pravidiel kondicionality a režimov v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (ďalej len „ekoschémy“) v rámci priamych platieb. Poľnohospodárske plochy by nemali stratiť oprávnenosť na poskytnutie priamych platieb, ak sa na nich pestujú nepoľnohospodárske výrobky prostredníctvom paludikultúry v rámci režimov Únie alebo vnútroštátnych režimov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych alebo klimatických cieľov Únie. Poľnohospodárske plochy by okrem toho mali zostať oprávnené na poskytnutie priamych platieb, ak sa na ne vzťahujú určité požiadavky Únie týkajúce sa ochrany životného prostredia alebo ak sú zalesnené v rámci opatrení na rozvoj vidieka, nevynímajúc tie plochy, ktoré sú zalesnené v rámci vnútroštátnych systémov spĺňajúcich príslušné požiadavky, ani plochy, na ktoré sa vzťahujú určité záväzky vyňatia pôdy z produkcie.

(17)

Vzhľadom na potrebu zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že krajinné prvky, ktoré významne neobmedzujú vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na pozemku, zostanú súčasťou plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu. Pri výpočte plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu a ktorá pozostáva z trvalého trávneho porastu, by sa na účely odpočítania plôch s prvkami, na ktoré nemožno poskytnúť podporu, malo členským štátom umožniť uplatniť zjednodušenú metodiku.

(18)

Pokiaľ ide o plochy využívané na pestovanie konopy, s cieľom zachovať verejné zdravie a zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi by sa malo do vymedzenia pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahrnúť používanie semena odrôd konopy s obsahom tetrahydrokanabinolu nižším než 0,3 %.

(19)

S perspektívou ďalej zlepšovať výkonnosť SPP by podpora príjmu mala byť nasmerovaná na aktívnych poľnohospodárov. Na zabezpečenie spoločnej koncepcie na úrovni Únie by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“ zahŕňajúce jeho podstatné prvky. Členské štáty by vo svojich strategických plánoch SPP mali na základe objektívnych podmienok určiť, ktorí poľnohospodári sa považujú za „aktívnych poľnohospodárov“. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť poskytovať priame platby menším poľnohospodárom, ktorí takisto prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí, a zostaviť negatívny zoznam nepoľnohospodárskych činností, v porovnaní s ktorými sú poľnohospodárske činnosti poväčšine okrajové. Negatívny zoznam by nemal byť jediným spôsobom vymedzenia pojmu, a mal by sa používať ako doplnkový nástroj na pomoc pri identifikácii takýchto nepoľnohospodárskych činností bez toho, aby to ovplyvnilo dotknuté osoby pri dokazovaní, že spĺňajú kritériá vymedzenia pojmu aktívny poľnohospodár. Na to, aby sa zabezpečil lepší príjem, posilnila sociálno-ekonomická štruktúra vidieckych oblastí alebo dosahovali súvisiace ciele, by vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár nemalo z poskytnutia podpory vylúčiť poľnohospodárov vykonávajúcich viaceré činnosti alebo poľnohospodárov na čiastočný úväzok, ktorí sa okrem poľnohospodárstva venujú aj nepoľnohospodárskym činnostiam.

(20)

S cieľom zabezpečiť súlad medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v oblasti rozvoja vidieka pri plnení cieľa generačnej obnovy by sa malo na úrovni Únie stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „mladý poľnohospodár“ zahŕňajúce jeho podstatné prvky.

(21)

S cieľom zabezpečiť súlad medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v oblasti rozvoja vidieka pri plnení cieľa uľahčenia podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach by sa malo na úrovni Únie stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „nový poľnohospodár“ zahŕňajúce spoločné prvky.

(22)

S cieľom skonkretizovať ciele SPP, ako sa stanovuje v článku 39 ZFEÚ, ako aj zabezpečiť, aby Únia zodpovedajúcim spôsobom riešila súvisiace aktuálne výzvy, je vhodné stanoviť súbor všeobecných cieľov odrážajúcich smerovanie vytýčené v oznámení Komisie s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“. Na úrovni Únie by sa mal podrobnejšie vymedziť súbor špecifických cieľov, ktorý by členské štáty uplatňovali vo svojich strategických plánoch SPP, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch sektor úzko spätý s celým hospodárstvom. Tieto špecifické ciele by v súlade s posúdením vplyvu mali zabezpečiť rovnováhu medzi jednotlivými rozmermi udržateľného rozvoja a všeobecné ciele SPP by sa prostredníctvom nich mali premietnuť do konkrétnejších priorít, a to so zreteľom na relevantné právne predpisy Únie, predovšetkým v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia.

(23)

Inteligentnejšia, modernizovaná a udržateľnejšia SPP musí obsiahnuť výskum a inovácie, aby mohla slúžiť multifunkčnosti systémov poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinových systémov Únie, investovaniu do technologického rozvoja a digitalizácie, zlepšovaniu zavádzania a účinného využívania technológií, predovšetkým digitálnych technológií, ako aj zlepšovaniu prístupu k nestranným, spoľahlivým, relevantným a novým vedomostiam a zvyšovaniu ich výmeny.

(24)

Únia musí podporovať moderný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný sektor poľnohospodárstva, ktorý využíva výhody vysokokvalitnej výroby a efektívneho využívania zdrojov a ktorý zaručí dlhodobú potravinovú bezpečnosť ako súčasť konkurencieschopného a produktívneho agropotravinárskeho sektora a zároveň bude chrániť model rodinných poľnohospodárskych podnikov.

(25)

Na to, aby sa podporili hospodársky udržateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť poľnohospodárskeho sektora v celej Únii a zvýšila tak dlhodobá potravinová bezpečnosť, je potrebné zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci, a to najmä nabádaním k formám spolupráce, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov a sú pre nich prospešné, ako aj podporovaním krátkych dodávateľských reťazcov a zlepšovaním transparentnosti trhu.

(26)

Únia musí lepšie reagovať na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane požiadaviek na vysokokvalitné, bezpečné a výživné potraviny vyrobené udržateľným spôsobom. Na dosiahnutie pokroku v uvedenom smere bude potrebné podporovať špecifické udržateľné poľnohospodárske postupy, ako sú ekologické poľnohospodárstvo, integrovaná ochrana proti škodcom, agroekológia, agrolesníctvo alebo presné poľnohospodárstvo. Podobne by sa mali stimulovať aj akcie na podporu vyšších úrovní dobrých životných podmienok zvierat a iniciatívy na boj proti antimikrobiálnej rezistencii.

(27)

Model vykonávania by nemal viesť k situácii, že budeme mať 27 rozličných vnútroštátnych poľnohospodárskych politík, čo by ohrozilo spoločnú povahu SPP a vnútorný trh. Členským štátom by sa však mal ponechať určitý stupeň flexibility v rámci pevného spoločného regulačného rámca. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť ciele Únie a stanoviť typy intervencií, ako aj spoločné požiadavky Únie uplatniteľné na členské štáty, čím sa zabezpečí spoločná povaha SPP. Členské štáty by mali byť zodpovedné za premietnutie tohto regulačného rámca Únie do podôb režimov podpory vzťahujúcich sa na prijímateľov, využívajúc pritom zvýšenú mieru flexibility. V tomto kontexte by členské štáty mali konať v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a všeobecnými zásadami práva Únie a zabezpečiť, aby právny rámec poskytovania podpory Únie prijímateľom bol založený na ich strategických plánoch SPP a bol v súlade so zásadami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 (8). Takisto by mali vykonávať svoje strategické plány SPP, ako ich schválila Komisia.

(28)

V záujme podpory inteligentného a odolného sektora poľnohospodárstva sú priame platby aj naďalej zásadným faktorom záruky spravodlivej podpory príjmu poľnohospodárov. Podobne sú na zlepšenie trhového oceňovania poľnohospodárov potrebné investície do reštrukturalizácie, modernizácie, inovácie a diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov a do zavádzania nových postupov a technológií.

(29)

V súvislosti s intenzívnejšou orientáciou SPP na trh, ako sa načrtla v oznámení s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, môže trhová expozícia, zmena klímy a súvisiaca častosť a závažnosť extrémnych poveternostných javov, ako aj sanitárne a rastlinolekárske krízy mať za následok riziko v podobe cenovej volatility a zvýšeného tlaku na príjmy, predovšetkým pokiaľ ide o prvovýrobcov. A preto, hoci poľnohospodári sú zodpovední za zostavenie vlastných poľnohospodárskych stratégií a za zlepšovanie odolnosti svojich podnikov v konečnom dôsledku sami, mal by sa stanoviť aj dôsledný rámec na zabezpečenie primeraného riadenia rizík.

(30)

Podpora a zlepšenie ochrany životného prostredia, opatrenia v oblasti klímy a prispievanie k dosahovaniu environmentálnych a klimatických cieľov Únie sú mimoriadne dôležitou prioritou v budúcnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Únie. SPP by mala zohrávať úlohu pri znižovaní negatívnych vplyvov na životné prostredie a klímu vrátane biodiverzity, a pri zvyšovaní poskytovania environmentálnych verejných statkov – na všetkých typoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy (vrátane oblastí s vysokou prírodnou hodnotou) a vo vidieckych oblastiach celkovo. Štruktúra SPP by preto mala odrážať väčšie ambície vzhľadom na uvedené ciele. Mala by zahŕňať prvky, ktoré podporujú alebo inak podnecujú širokú škálu opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov – v rámci poľnohospodárstva, výroby potravín, lesného hospodárstva a vidieckych oblastí celkovo.

(31)

Najlepšia možná kombinácia typov opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov bude v jednotlivých členských štátoch odlišná. Zároveň s potrebou zintenzívniť úsilie o adaptáciu na zmenu klímy je pre zmierňovanie zmeny klímy dôležité zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie sekvestrácie uhlíka. Výroba a využívanie energie podporované prostredníctvom SPP by sa mali týkať energie, ktorá jasne vykazuje vlastnosti udržateľnosti, aj pokiaľ ide o skleníkové plyny. Pokiaľ ide o manažment prírodných zdrojov, obzvlášť môže pomôcť nižšia závislosť od chemických látok, ako sú umelé hnojivá a pesticídy, a to isté sa týka aj ochrany biodiverzity, kde je v mnohých častiach Únie potrebné včas znížiť závislosť od pesticídov a prijať opatrenia na zastavenie a zvrátenie úbytku populácií opeľovačov.

(32)

Mnohé vidiecke oblasti v Únii trpia štrukturálnymi problémami, akými sú napríklad nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí, chýbajúce zručnosti, nedostatočné investície do širokopásmového pripojenia a pripojiteľnosti, digitálnych a iných infraštruktúr a základných služieb, ako aj odlev mladých ľudí, a preto je mimoriadne dôležité v súlade s deklaráciou Cork 2.0 „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru v týchto oblastiach, predovšetkým prostredníctvom tvorby pracovných miest a generačnej obnovy, pričom na tento účel treba vo vidieckych oblastiach na celom území Európy uplatniť program Komisie v záujme rastu a zamestnanosti a presadzovať v nich sociálne začlenenie, podporu pre mladých ľudí, generačnú obnovu a rozvoj „inteligentných dedín“, a čím sa prispeje k zmierneniu vyľudňovania.

(33)

Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi hlavné zásady Únie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je dôležitým nástrojom pri začleňovaní tejto zásady do SPP. Preto by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore účasti žien na sociálno-ekonomickom rozvoji vidieckych oblastí, s osobitným dôrazom na poľnohospodárstvo, a mala by sa podporovať ich zásadná úloha. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby posúdili situáciu žien v poľnohospodárstve a zaoberali sa vo svojich strategických plánoch SPP príslušnými výzvami. Rodová rovnosť by mala byť neoddeliteľnou súčasťou prípravy, vykonávania a hodnotenia intervencií SPP. Okrem toho by členské štáty mali posilniť svoje kapacity v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a pri zbere údajov rozčlenených podľa pohlavia.

(34)

S cieľom stabilizovať a diverzifikovať vidiecke hospodárstvo by sa mal podporovať rozvoj, zakladanie a zachovanie nepoľnohospodárskych podnikov. Ako sa uvádza v oznámení „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, nové hodnotové reťazce na vidieku, ako napríklad energia z obnoviteľných zdrojov, vzmáhajúce sa biohospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekologický cestovný ruch môžu predstavovať sľubný potenciál rastu a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach pri súčasnej ochrane prírodných zdrojov. V tejto súvislosti môžu kľúčovú úlohu pri zabezpečení prístupu k financovaniu a podpore kapacity rastu poľnohospodárskych podnikov a podnikania zohrávať finančné nástroje a využívanie záruky EÚ v rámci Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (9). Pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt, existuje potenciál zamestnať sa vo vidieckych oblastiach, čo podporí ich spoločenskú a hospodársku integráciu, predovšetkým v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou.

(35)

SPP by aj naďalej mala zabezpečovať potravinovú bezpečnosť, čo by sa malo chápať ako prístup k dostatočným, bezpečným a výživným potravinám za každých okolností. Navyše by mala pomôcť zlepšiť reakcie poľnohospodárstva Únie na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane oblastí udržateľnej poľnohospodárskej výroby, zdravšieho stravovania, dobrých životných podmienok zvierat a zníženia plytvania potravinami. SPP by mala naďalej propagovať výrobu vyznačujúcu sa osobitnými a cennými vlastnosťami a zároveň pomáhať poľnohospodárom prispôsobovať svoju výrobu podľa trhových signálov a dopytu spotrebiteľov.

(36)

Z hľadiska rozsahu reformy potrebnej na dosiahnutie sledovaných cieľov a riešenie otázok je vhodné stanoviť nový právny rámec v jedinom nariadení, ktoré sa vzťahuje na podporu Únie financovanú z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktoré nahrádza právne úpravy v súčasnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (10) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (11).

(37)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá vzťahujúce sa na podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV a udeľovanú v podobe typov intervencií vymedzených v strategických plánoch SPP, ktoré zostavili členské štáty a schválila Komisia.

(38)

S cieľom zabezpečiť, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa domácej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, by sa určité typy intervencií stanovené v tomto nariadení mali naďalej oznamovať ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá vôbec alebo len minimálne narúša obchod či vplýva na výrobu, alebo ako podpora typu „modrý kôš“ v rámci programov na obmedzenie výroby, a preto je oslobodená od záväzkov zníženia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa takýchto typov intervencií už síce sú v súlade s požiadavkami na podporu typu „zelený kôš“ stanovenými v prílohe 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve alebo s požiadavkami na podporu typu „modrý kôš“ stanovenými v jej článku 6 ods. 5, malo by sa však zabezpečiť, aby intervencie, ako ich vo svojich strategických plánoch SPP plánujú členské štáty, naďalej spĺňali tieto požiadavky vzťahujúce sa na tieto typy intervencií. Predovšetkým osobitná platba na bavlnu podľa tohto nariadenia by sa mala skoncipovať tak, aby bola v súlade s ustanoveniami tzv. modrého koša.

(39)

Mal by sa zabezpečiť súlad viazanej podpory príjmu s medzinárodnými záväzkami Únie. To zahŕňa požiadavky Memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejninami v rámci GATT (12) v znení platnom po zmenách osobitnej základnej plochy Únie pre olejniny na základe zmien v zložení Únie.

(40)

Informácie a posúdenie výkonnosti SPP založené na vykonávaní strategických plánov SPP sa zohľadnia v pravidelných posúdeniach súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja stanovených na základe Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré vykonáva Komisia.

(41)

Podľa nového systému kondicionality, ktorý vychádza z predchádzajúceho systému krížového plnenia vykonávaného do roku 2022, musia poľnohospodári a iní prijímatelia na to, aby mohli čerpať podporu SPP v plnej výške, dodržiavať základné normy týkajúce sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Základné normy zahŕňajú v zjednodušenej podobe zoznam povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia (SMR) a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (normy GAEC) pôdy. V uvedených základných normách by mali byť dôkladnejšie zohľadnené výzvy v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ako aj nová environmentálna architektúra SPP, vďaka čomu sa dospeje k ambicióznejším environmentálnym a klimatickým záväzkom, ako sa stanovuje v oznámení Komisie „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ a vo VFR na roky 2021 až 2027 stanovenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (13).

(42)

Kondicionalita má takisto prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva vďaka lepšej informovanosti prijímateľov o potrebe dodržiavať tieto základné normy. Jej cieľom je tiež ďalej prispieť k tomu, aby SPP viac napĺňala očakávania spoločnosti, a to prostredníctvom zlepšenia súladu SPP s cieľmi v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Kondicionalita by mala byť neoddeliteľnou súčasťou environmentálnej architektúry SPP, a to ako súčasť východiska pre ambicióznejšie záväzky v oblasti životného prostredia a klímy, a mala by sa uplatňovať dôsledne na celom území Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť uplatňovanie primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116 v prípade poľnohospodárov a iných prijímateľov, ktorí tieto požiadavky nespĺňajú.

(43)

Rámec noriem GAEC má prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a k riešeniu problémov v oblasti vody, ochrany kvality pôdy a ochrany a kvality biodiverzity. Rámec treba zlepšiť tak, aby sa zohľadnili predovšetkým postupy stanovené do roku 2022 v rámci ekologizácie priamych platieb, zmierňovania zmeny klímy a potreby zlepšiť udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov a ich príspevok k biodiverzite. Treba skonštatovať, že každá norma GAEC prispieva k dosiahnutiu viacerých cieľov. Členské štáty by na vykonávanie rámca mali stanoviť vnútroštátnu normu pre každú z noriem stanovených na úrovni Únie, pričom treba zohľadniť osobité črty dotknutej oblasti vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúce poľnohospodárske podmienky poľnohospodárske postupy, veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ich štruktúra, využívanie pôdy a osobitosti najvzdialenejších regiónov. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť ďalšie vnútroštátne normy týkajúce sa hlavných cieľov noriem GAEC s cieľom zlepšiť dosahovanie cieľov rámca noriem GAEC v environmentálnej a klimatickej oblasti. Vzhľadom na existujúce postupy v rámci systému ekologického poľnohospodárstva by sa ekologickým poľnohospodárom nemala uložiť žiadna ďalšia požiadavka, pokiaľ ide o striedanie plodín. Okrem toho, pokiaľ ide o normy týkajúce sa striedania plodín a minimálneho podielu ornej pôdy z hľadiska biodiverzity by mali mať členské štáty možnosť zvážiť určité výnimky, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu menších poľnohospodárskych podnikov alebo aby sa oslobodili niektoré poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú cieľ noriem GAEC, pretože nimi obhospodarované plochy sú do značnej miery pokryté trávnym porastom, pôdou ležiacou úhorom alebo strukovinami. V prípade prevažne zalesnených členských štátov by sa mala stanoviť aj výnimka pre požiadavku minimálneho podielu ornej pôdy z hľadiska biodiverzity.

(44)

Na to, aby sa povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR) mohli uplatňovať na úrovni poľnohospodárskych podnikov a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, musia ich členské štáty vykonávať v plnej miere. Aby sa pri posilňovaní udržateľnosti politiky zabezpečila konzistentnosť pravidiel týkajúcich sa kondicionality, SMR by mali zahŕňať hlavné právne predpisy Únie týkajúce sa životného prostredia, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, vykonané na vnútroštátnej úrovni, ktoré so sebou prinášajú presné povinnosti pre jednotlivých poľnohospodárov a iných prijímateľov vrátane povinností podľa smernice Rady 92/43/EHS (14) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (15) alebo smernice Rady 91/676/EHS (16). V nadväznosti na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady pripojené k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (17) by sa mali relevantné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (18) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (19) zahrnúť ako SMR do rozsahu pôsobnosti kondicionality a zoznam noriem GAEC by sa mal upraviť zodpovedajúcim spôsobom.

(45)

S cieľom prispieť k rozvoju sociálne udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom lepšej informovanosti prijímateľov podpory SPP o normách týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej oblasti by sa mal zaviesť nový mechanizmus, ktorý by začleňoval sociálne otázky.

(46)

V takomto mechanizme by sa plná miera prijímania priamych platieb SPP ako aj platieb na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia, platieb na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a platieb na oblasti s osobitnými znevýhodneniami vyplývajúcich z určitých povinných požiadaviek mala prepojiť s dodržiavaním základných noriem týkajúcich sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poľnohospodárskych pracovníkov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poľnohospodárov a iných prijímateľov, a to predovšetkým určitých noriem podľa smernice 89/391/EHS (20), smernice 2009/104/ES (21) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 (22). Komisia by mala do roku 2025 posúdiť uskutočniteľnosť zahrnutia článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (23) a v prípade potreby by mala na tento účel navrhnúť právny predpis.

(47)

Členské štáty by mali zabezpečiť uplatňovanie primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116 v prípade poľnohospodárov a iných prijímateľov, ktorí tieto normy nespĺňajú. Vzhľadom na zásadu nezávislosti súdnictva nie je možné uložiť justičným systémom osobitné požiadavky na to, ako sa prijímajú rozhodnutia a odsúdenia, okrem požiadaviek stanovených v právnych predpisoch, na ktorých sú tieto rozhodnutia a odsúdenia založené.

(48)

Pri vytváraní mechanizmu sociálnej kondicionality by sa mali náležite zohľadniť rôzne vnútroštátne rámce, aby sa dodržalo právo členských štátov vymedziť základné zásady svojich sociálnych a pracovnoprávnych systémov. Preto by sa mala zvážiť možnosť výberu členských štátov, pokiaľ ide o metódy presadzovania práva, kolektívne vyjednávanie a o úlohu sociálnych partnerov, a to prípadne aj pri vykonávaní smerníc v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti. Mali by sa rešpektovať vnútroštátne modely trhu práce a autonómia sociálnych partnerov. Týmto nariadením by sa sociálnym partnerom ani členským štátom nemali ukladať žiadne povinnosti, pokiaľ ide o presadzovanie práva či kontrolu v oblastiach, za ktoré podľa vnútroštátnych modelov trhu práce zodpovedajú sociálni partneri.

(49)

Vzhľadom na zložitosť vytvárania systémov na vnútroštátnej úrovni, ktoré rešpektujú autonómiu a osobitosť vnútroštátnych systémov, by členské štáty mali mať možnosť zaviesť sociálnu kondicionalitu neskôr, ale v každom prípade najneskôr od 1. januára 2025.

(50)

Členské štáty by mali zabezpečiť poľnohospodárske poradenské služby prispôsobené rôznym typom výroby s cieľom zlepšiť udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť poľnohospodárskych a vidieckych podnikov, pričom služby by mali zahŕňať hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer, s cieľom identifikovať potrebné zlepšenia, pokiaľ ide o všetky opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku vrátane digitalizácie stanovené v strategických plánoch SPP. Poľnohospodárske poradenské služby by poľnohospodárom a iným prijímateľom podpory SPP mali pomôcť lepšie si uvedomiť súvislosti medzi riadením poľnohospodárskeho podniku a obhospodarovaním pôdy na jednej strane a určitými normami, požiadavkami a informáciami vrátane environmentálnych a klimatických, na druhej strane. Patria sem normy stanovené v strategických plánoch SPP, ktoré sa vzťahujú na poľnohospodárov a iných prijímateľov podpory SPP vrátane družstiev alebo ktoré sú pre nich dôležité, a zároveň aj normy vyplývajúce z právnych predpisov o vode, udržateľnom používaní pesticídov a o hospodárení so živinami, ako aj informácie o iniciatívach na boj proti antimikrobiálnej rezistencii. K dispozícii by malo byť aj poradenstvo o riadení rizík a o podpore inovácií v záujme prípravy a vykonávania projektov vznikajúcich operačných skupín EIP, pričom by sa mali zachytiť a využiť inovačné myšlienky na miestnej úrovni. S cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť poradenstva by členské štáty mali zapojiť všetkých verejných aj súkromných poradcov a poradenské siete v rámci poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov (AKIS), aby mohli poskytovať aktuálne technologické a vedecké informácie získané prostredníctvom výskumu a inovácie.

(51)

S cieľom podporiť agronomickú výkonnosť a environmentálne správanie poľnohospodárskych podnikov sa informácie o hospodárení so živinami so zameraním na dusík a fosforečnan, ktoré môžu z environmentálneho hľadiska predstavovať osobitné výzvy, čím si zasluhujú mimoriadnu pozornosť, by mala poskytovať pomocou špecializovaného elektronického nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku, ktorý jednotlivým poľnohospodárom sprístupnia členské štáty. Nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku by mal poskytovať podporu pri rozhodovaní v poľnohospodárskom podniku. Komisia by v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých poľnohospodárov a na celom území Únie mala mať možnosť členským štátom poskytnúť podporu pri zostavovaní nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku.

(52)

V snahe lepšie informovať poľnohospodárov a poskytovať im poradenstvo v súvislosti s ich povinnosťami voči ich pracovníkom, pokiaľ ide o sociálny rozmer SPP, by poľnohospodárske poradenské služby mali písomne informovať o požiadavkách týkajúcich sa poskytovania informácií uvedených v článku 4 smernice (EÚ) 2019/1152 a o zdravotných a bezpečnostných normách uplatniteľných v poľnohospodárskych podnikoch.

(53)

Na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia podpory príjmu by sa členským štátom malo umožniť stanoviť strop alebo znížiť sumy priamych platieb presahujúce určitý strop a výsledok tohto zníženia by sa mal buď využiť na oddelené priame platby a prioritne na komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti alebo presunúť do EPFRV. S cieľom zabrániť negatívnym účinkom na zamestnanosť by pri uplatnení tohto mechanizmu členské štáty mali mať možnosť zohľadniť aspekt práce.

(54)

V snahe zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu spôsobenému riadením veľkého počtu platieb malých súm a zabezpečiť skutočný prínos podpory k dosahovaniu cieľov SPP, ku ktorým priame platby prispievajú, by členské štáty mali vo svojich strategických plánoch SPP určiť ako podmienku na prijímanie priamych platieb súbor požiadaviek vzťahujúcich sa na minimálnu plochu alebo minimálnu sumu súvisiacu s podporou. Ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť podporu príjmu vyplácaná na zviera, vždy by mali stanoviť prahovú hodnotu z hľadiska minimálnej sumy, aby sa zabránilo penalizácii poľnohospodárov, ktorí sú na túto podporu oprávnení, ale ktorých plocha sa nachádza pod prahovou hodnotou. Vzhľadom na veľmi špecifickú štruktúru poľnohospodárskych podnikov na menších ostrovoch v Egejskom mori by Grécko malo mať možnosť rozhodnúť, či by sa v tejto oblasti mala uplatňovať nejaká minimálna prahová hodnota.

(55)

Vzhľadom na význam účasti poľnohospodárov na nástrojoch na riadenie rizík by členské štáty mali mať možnosť vyčleniť určitý percentuálny podiel priamych platieb na podporu príspevkov poľnohospodárov na takéto nástroje.

(56)

Na zaručenie minimálnej úrovne podpory príjmov v poľnohospodárstve pre všetkých aktívnych poľnohospodárov, ako aj na splnenie cieľa zmluvy zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov ako sa stanovuje v článku 39 ods. 1 písm. b) ZFEÚ by sa mala v rámci typu intervencie „základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti“ zaviesť ročná oddelená platba na plochu. Na presnejšie nasmerovanie uvedenej podpory malo by byť možné sumy platby diferencovať podľa skupín území, a to na základe sociálno-ekonomických alebo agronomických podmienok alebo znížiť ich pri zohľadnení iných intervencií. S ohľadom na predchádzanie účinkom narúšajúcim príjem poľnohospodárov by členské štáty mali mať možnosť vykonávať základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti na základe platobných nárokov. V tom prípade by hodnota platobných nárokov pred akoukoľvek ďalšou konvergenciou mala byť úmerná ich hodnote, ako sa stanovuje v režimoch základných platieb podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pričom treba zohľadniť platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty by mali dosiahnuť aj ďalšiu konvergenciu, aby sa postupne odpútali od hodnôt z minulosti.

(57)

Členské štáty by pri poskytovaní oddelených priamych platieb na základe systému platobných nárokov mali naďalej riadiť národnú rezervu alebo rezervy podľa skupín území. Takéto rezervy by sa mali využívať prioritne pre mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov. Pravidlá využívania a prevodu platobných nárokov sú potrebné aj na zaručenie bezproblémového fungovania systému.

(58)

Malé poľnohospodárskej podniky zostávajú základným pilierom poľnohospodárstva v Únii, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti na vidieku a prispievajú k územnému rozvoju. Členské štáty by s cieľom podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory a znížiť administratívne zaťaženie pre prijímateľov mali mať možnosť navrhnúť špecifickú intervenciu pre malých poľnohospodárov, ktorá by nahradila iné intervencie vo forme priamych platieb. Na zabezpečenie lepšieho nasmerovania tejto podpory by mala byť možná diferenciácia platby. Aby si malí poľnohospodári mohli vybrať systém, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, účasť poľnohospodárov na intervencii by mala byť dobrovoľná.

(59)

Vzhľadom na uznanú potrebu presadzovať vyváženejšie rozdelenie podpory medzi malé a stredné podniky viditeľným a merateľným spôsobom by členské štáty mali uplatňovať komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti a vyčleniť na takúto podporu aspoň 10 % finančného krytia na priame platby. Členské štáty by na lepšie nasmerovanie tejto komplementárnej podpory a s cieľom zohľadniť rozdiely v štruktúre poľnohospodárskych podnikov na celom území Únie mali mať možnosť poskytovať rôzne sumy komplementárnej podpory na rôzne rozsahy hektárov, ako aj diferencovať podporu podľa regionálnej úrovne alebo tých istých skupín území, ako sa stanovuje v ich strategických plánoch SPP pre základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti.

(60)

Je v kompetencii členských štátov zabezpečiť nasmerovanie rozdeľovania priamych platieb a posilniť podporu príjmov pre tých, ktorí ju najviac potrebujú. K dosahovaniu tohto cieľa môžu účinne prispieť rôzne nástroje, ktoré majú členské štáty k dispozícii, vrátane stropovania a znižovania platieb, ako aj intervencií, akými sú komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti a platba malým poľnohospodárom. Prehľad úsilia členských štátov v uvedenej oblasti by sa mal stanoviť v ich strategických plánoch SPP. Členské štáty by vzhľadom na potreby spravodlivejšieho rozdelenia priamych platieb vrátane potrieb týkajúcich sa špecifickej štruktúry poľnohospodárskych podnikov mali mať možnosť rozhodnúť sa buď pre uplatňovanie povinnej redistributívnej platby a zodpovedajúceho minimálneho percentuálneho podielu, alebo pre iné vhodné opatrenia vrátane redistributívnej platby s nižším percentuálnym podielom.

(61)

Zavádzanie a rozvoj nových hospodárskych činností v sektore poľnohospodárstva je pre mladých poľnohospodárov finančne náročné a tento prvok je potrebné brať do úvahy pri koncipovaní intervenčnej stratégie pri prideľovaní a smerovaní priamych platieb. Uvedený rozvoj nových činností je mimoriadne dôležitý pre konkurencieschopnosť sektora poľnohospodárstva v Únii, a preto by členské štáty mali mať možnosť zaviesť komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov. Uvedený typ intervencií by mal mladým poľnohospodárom poskytnúť dodatočnú podporu príjmu po založení podniku. Na základe posúdenia potrieb by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť o metóde výpočtu platby, a to buď na hektár, alebo ako paušálnu sumu, a prípadne ju obmedziť na maximálny počet hektárov. Keďže takáto platba by sa mala vzťahovať len na počiatočné obdobie existencie podniku, mala by sa poskytovať len počas určitého maximálneho obdobia po podaní žiadosti o pomoc a rýchlo po založení podniku. V prípade, že trvanie poskytovania platby presahuje rok 2027, členské štáty by mali zabezpečiť, aby na obdobie po uvedenom roku nevznikli žiadne právne očakávania prijímateľov.

(62)

SPP by mala zaručiť, že členské štáty zintenzívnia dosahovanie environmentálnych výsledkov tým, že budú rešpektovať miestne potreby a skutočné okolnosti poľnohospodárov. Členské štáty by v rámci priamych platieb v strategických plánoch SPP mali zriadiť ekoschémy, ktoré sú dobrovoľné pre poľnohospodárov, a ktoré by sa mali v plnej miere koordinovať s inými relevantnými intervenciami. Vymedziť by ich mali ako platbu poskytovanú buď za podnecovanie a odmeňovanie poskytovania verejných statkov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie, alebo ako kompenzáciu za vykonávanie uvedených postupov. V oboch prípadoch by platby mali byť prejavom úsilia zlepšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP, a teda by sa mali skoncipovať tak, aby presahovali rámec povinných požiadaviek ukotvených v systéme kondicionality.

(63)

Na zabezpečenie efektívnosti by ekoschémy mali spravidla pokrývať aspoň dve oblasti činnosti týkajúce sa klímy, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a boja proti antimikrobiálnej rezistencii. Zatiaľ čo kompenzácia by mala byť založená na vzniknutých nákladoch, strate príjmu a transakčných nákladoch vyplývajúcich z poľnohospodárskych postupov, ku ktorým sa poľnohospodári zaviazali, a zohľadňovať ciele stanovené v rámci ekoschém a doplňujúce platby k základnej podpore príjmu musia odrážať úroveň ambícií postupov, ku ktorým sa poľnohospodári zaviazali, členské štáty by mali mať možnosť zriadiť na ten istý účel ekoschémy pre poľnohospodárske postupy vykonávané poľnohospodármi na poľnohospodárskych plochách, najmä poľnohospodárske činnosti, ale aj niektoré postupy nad rámec poľnohospodárskych činností. Uvedené postupy môžu zahŕňať posilnené obhospodarovanie trvalých pasienkov a krajinných prvkov, opätovné zavlažovanie rašelinísk, paludikultúru, ako aj ekologické poľnohospodárstvo.

(64)

Ekologické poľnohospodárstvo, upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 (24), je systém poľnohospodárskej výroby, ktorý má potenciál podstatne prispieť k dosiahnutiu viacerých špecifických cieľov SPP a predovšetkým jej špecifických environmentálnych a klimatických cieľov. Vzhľadom na pozitívne účinky ekologického poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu by mali mať členské štáty možnosť zvážiť ekologické poľnohospodárstvo najmä pri vytváraní ekoschém pre poľnohospodárske postupy a v tejto súvislosti posúdiť úroveň podpory potrebnej pre poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú v rámci ekologického poľnohospodárstva.

(65)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť ekoschémy ako „režimy vstupnej úrovne“ ako podmienku pre poľnohospodárov na prijatie ambicióznejších environmentálnych, klimatických záväzkov a záväzkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rámci rozvoja vidieka. Na zabezpečenie zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť stanoviť posilnené ekoschémy. Členské štáty by takisto mali mať možnosť stanoviť ekoschémy na podporu postupov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a boja proti antimikrobiálnej rezistencii.

(66)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov by sa mali stanoviť maximálne alokácie na viazanú podporu príjmu v rámci priamych platieb, ktoré môžu členské štáty udeliť s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť alebo kvalitu v určitých sektoroch a výrobách, ktoré sú mimoriadne dôležité zo sociálnych, ekonomických alebo environmentálnych dôvodov a čelia istým ťažkostiam. Pri navrhovaní týchto intervencií by členské štáty mali zohľadniť ich potenciálny vplyv na vnútorný trh.

(67)

Keďže sa všeobecne uznáva, že produkcia bielkovinových plodín čelí v Únii vážnym ťažkostiam, v prípade intervencií vo forme viazanej podpory príjmu, ktoré sú zamerané na uvedené plodiny, takéto ťažkosti nie je potrebné preukazovať. Členským štátom by sa malo povoliť využívať dodatočnú časť svojho finančného stropu k dispozícii na priame platby na udeľovanie viazanej podpory príjmu konkrétne na podporu pestovania bielkovinových plodín s cieľom znížiť deficit Únie v tejto oblasti. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť podporovať viazanou podporou príjmu zmesi bôbovitých plodín a tráv, ak v zmesiach prevládajú bôbovité plodiny.

(68)

V súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne pripojenom k aktu o pristúpení z roku 1979 je potrebné naďalej poskytovať „osobitnú platbu na bavlnu“ na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, pri pestovaní tejto plodiny, ako aj podporu medziodvetvovým organizáciám v regiónoch produkujúcich bavlnu. Keďže je však alokácia rozpočtových prostriedkov na bavlnu pevne stanovená a nemožno ich využiť na iné účely a keďže vykonávanie osobitnej platby na bavlnu má právny základ v zmluvách, platba na bavlnu by nemala byť súčasťou intervencií schválených v strategickom pláne SPP a nemala by podliehať schvaľovaniu výkonnosti a preskúmaniu výkonnosti. Preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom stanoviť osobitné pravidlá, ako aj výnimky z tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2021/2116. V záujme konzistentnosti je vhodné, aby sa stanovili v tomto nariadení.

(69)

Typy intervencií v určitých sektoroch sú potrebné na prispievanie k dosahovaniu cieľov SPP a na posilnenie synergií s inými nástrojmi SPP. V súlade s modelom vykonávania by sa na úrovni Únie mali stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu a cieľov takýchto typov intervencií v určitých sektoroch s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej a nespravodlivej hospodárskej súťaži. Členské štáty by mali odôvodniť ich zahrnutie do svojich strategických plánov SPP a zabezpečiť súlad s inými intervenciami na úrovni sektora. Všeobecné typy intervencií, ktoré sa majú zaviesť na úrovni Únie, by sa mali stanoviť pre sektory ovocia a zeleniny, vinohradníctva a vinárstva, včelárskych výrobkov, olivového oleja a stolových olív a sektor chmeľu, ako aj pre iné sektory spomedzi tých, ktoré sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (25) a sektory zahŕňajúce výrobky, ktoré sa majú uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu, v prípade ktorých sa stanovenie osobitných intervencií považuje za prínosné pre dosiahnutie niektorých alebo všetkých všeobecných a špecifických cieľov SPP sledovaných v tomto nariadení. Vzhľadom na deficit Únie v oblasti rastlinných bielkovín a environmentálny prínos ich výroby by sa predovšetkým bôbovité plodiny mali zahrnúť medzi výrobky uvedené v uvedenej prílohe, pričom by sa mala dodržiavať listina EÚ v rámci WTO pre olejniny, a tieto prínosy by sa mali propagovať medzi poľnohospodármi okrem iného prostredníctvom poľnohospodárskych poradenských služieb.

(70)

Na zachovanie špecifickosti intervencie a uľahčenie programovania intervencií v prípade včelárskych výrobkov, vína, olivového oleja a stolových olív, chmeľu a iných sektorov, ktoré sa majú v tomto nariadení vymedziť, je potrebné vnútroštátne finančné krytie alebo iné obmedzenia vo forme stropov. Nemali by sa však uplatňovať žiadne finančné obmedzenia v súlade so súčasným prístupom, aby sa neohrozilo dosiahnutie cieľov typov intervencií v sektore ovocia a zeleniny. Ak členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP zavedú podporu na typy intervencií v iných sektoroch, zodpovedajúca finančná alokácia by sa mala odpočítať od alokácií na priame platby dotknutých členských štátov, aby sa zachovala finančná neutralita. Ak sa členský štát rozhodne nevykonávať osobitné intervencie v prípade chmeľu a alebo sektora olivového oleja a stolových olív, súvisiace alokácie pre daný členský štáty by sa mali sprístupniť ako dodatočné alokácie na typy intervencií vo forme priamych platieb.

(71)

Pokiaľ ide o intervencie v záujme rozvoja vidieka, zásady sú stanovené na úrovni Únie, predovšetkým vzhľadom na základné požiadavky, aby členské štáty uplatňovali kritériá výberu. Členské štáty by však mali mať široký priestor na stanovenie konkrétnych podmienok podľa svojich vlastných potrieb. Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka zahŕňajú platby na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia, ktoré by členské štáty mali podporovať na celom svojom území podľa svojich konkrétnych vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych potrieb. Členské štáty by mali poskytovať platby poľnohospodárom a iným pôdohospodárom, ktorí dobrovoľne prijímajú záväzky týkajúce sa hospodárenia, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a k ochrane a zlepšeniu životného prostredia vrátane kvality a množstva vody, kvality ovzdušia, pôdy, biodiverzity a ekosystémových služieb vrátane dobrovoľných záväzkov v súvislosti so systémom Natura 2000 a podpory genetickej diverzity. Podpora v rámci platieb na záväzky týkajúce sa hospodárenia sa môže udeľovať aj v podobe miestnych, integrovaných koncepcií alebo koncepcií spolupráce a intervencií zameraných na výsledky.

(72)

Podpora na záväzky týkajúce sa hospodárenia môže zahŕňať predovšetkým prémie na ekologické poľnohospodárstvo za konverziu na ekologické plochy a za ich udržiavanie. Členské štáty by mali na základe svojej hĺbkovej analýzy sektora ekologickej poľnohospodárskej výroby a s prihliadnutím na ciele, ktoré plánujú dosiahnuť v súvislosti s ekologickou poľnohospodárskou výrobou, zvážiť záväzky týkajúce sa hospodárenia v oblasti ekologického poľnohospodárstva v súlade so svojimi osobitnými územnými potrebami, prideliť podporu na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť, aby pridelené rozpočty zodpovedali očakávanému rastu ekologickej výroby. Podpora na záväzky týkajúce sa hospodárenia by mohla zahŕňať platby na iné typy intervencií v prospech výrobných systémov šetrných k životnému prostrediu, ako sú napríklad agroekológia, pôdoochranné poľnohospodárstvo a integrovaná výroba; lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov; prémie na lesy a vytvorenie agrolesníckych systémov, dobré životné podmienky zvierat; ochrana, udržateľné využívanie a rozvoj genetických zdrojov, najmä prostredníctvom tradičných metód šľachtenia. Členské štáty by mali mať možnosť podľa vlastných potrieb vyvinúť iné režimy v rámci uvedeného typu intervencií. Uvedený typ platieb by mal pokrývať dodatočné náklady a stratu príjmu len v dôsledku záväzkov presahujúcich východiskový rámec povinných noriem a požiadaviek stanovených v únijných a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj rámec kondicionality stanovenej v strategickom pláne SPP. Malo by byť možné, aby sa záväzky týkajúce sa uvedeného druhu intervencií prijímali na vopred určené ročné alebo viacročné obdobie a v náležite opodstatnených prípadoch presiahli aj časový rámec siedmich rokov.

(73)

Intervencie v oblasti lesného hospodárstva by mali prispieť k vykonávaniu oznámenia Komisie zo 16. júla 2021 s názvom „Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030“ a v prípade potreby k rozšíreniu využívania agrolesníckych systémov. Mali by byť založené na programoch členských štátov pre lesy na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni alebo na rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (26) a zo záväzkov prijatých na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe. Intervencie by mali byť založené na plánoch udržateľného obhospodarovania lesov alebo na rovnocenných nástrojoch, v ktorých sa náležitým spôsobom zohľadňuje účinné ukladanie uhlíka a jeho sekvestrácia z atmosféry a zároveň posilňuje ochrana biodiverzity a ktoré môžu zahŕňať rozvoj lesných území a udržateľné obhospodarovanie lesov vrátane zalesňovania pôdy, prevencie požiarov a tvorby a regenerácie agrolesníckych systémov; ochranu, obnovu a zlepšenie lesných zdrojov so zreteľom na potreby spojené s adaptáciou; investície do zaručenia a zlepšenia ochrany lesov a ich odolnosti a poskytovanie lesných ekosystémových a klimatických služieb; a opatrenia a investície na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a biohospodárstva.

(74)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé príjmy a odolnosť sektora poľnohospodárstva na celom území Únie by členské štáty mali mať možnosť poskytovať podporu poľnohospodárom v oblastiach s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami vrátane horských a ostrovných oblastí. Pokiaľ ide o platby na oblasti s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami, označenie podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa malo uplatňovať naďalej.

(75)

Na to, aby sa prostredníctvom SPP podarilo zvýšiť pridanú hodnotu Únie v oblasti životného prostredia a aby sa posilnili jej synergie s financovaním investícií do prírody a biodiverzity, je potrebné osobitné opatrenie zamerané na kompenzáciu prijímateľov za znevýhodnenia súvisiace s realizáciou sústavy Natura 2000 stanovenej smernicou 92/43/EHS a smernicou 2000/60/ES. Podpora by sa preto mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a vlastníkom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení, ktoré vyplývajú z vykonávania smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice 2000/60/ES. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v strategických plánoch SPP, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom nemali za následok dvojité financovanie, teda súčasné financovanie z prostriedkov na ekoschémy, a súčasne by mali v strategických plánoch SPP umožniť dostatočnú flexibilitu na to, aby sa uľahčila komplementárnosť rôznych intervencií. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom zostavovaní svojich strategických plánov SPP zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.

(76)

Ciele SPP by sa mali sledovať aj prostredníctvom podpory investícií, a to produktívnych i neproduktívnych, v poľnohospodárskom podniku i mimo neho. Takéto investície sa môžu okrem iného vzťahovať na infraštruktúry týkajúce sa rozvoja, modernizácie alebo adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na zmenu klímy vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pozemkovým úpravám a zlepšovania pozemkov, agrolesníckych postupov a dodávok a úspor energie a vody. Môžu zahŕňať aj investície do obnovy poľnohospodárskeho alebo lesohospodárskeho potenciálu po prírodných katastrofách, nepriaznivých poveternostných udalostiach alebo po katastrofických udalostiach vrátane požiarov, búrok, záplav, škodcov a chorôb. Na lepšie zabezpečenie súladu strategických plánov SPP s cieľmi Únie, ako aj rovnakých podmienok pre členské štáty by sa do tohto nariadenia mal zahrnúť negatívny zoznam predmetov investovania. Členské štáty by mali čo najlepšie využiť dostupné finančné prostriedky na investície zosúladením podpory investícií s príslušnými pravidlami Únie v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat.

(77)

Mladí poľnohospodári musia predovšetkým modernizovať svoje poľnohospodárske podniky, aby sa stali hospodársky udržateľnými z dlhodobého hľadiska. V prvých rokoch podnikania však často čelia nízkemu obratu. Je preto dôležité, aby členské štáty uľahčovali investičné intervencie vykonávané mladými poľnohospodármi a uprednostňovali ich. Na uvedený účel by mali mať členské štáty možnosť vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť vyššie miery podpory a iné preferenčné podmienky pre investície do podnikov mladých poľnohospodárov. Členské štáty by mali mať tiež možnosť poskytnúť zvýšenú investičnú podporu malým poľnohospodárskym podnikom.

(78)

Členské štáty by pri poskytovaní podpory na investície mali venovať osobitnú pozornosť prierezovému cieľu modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek s podporou a zdieľaním vedomostí, inovácií a digitálnych riešení v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a podnecovaním ich využívania. Podpora investícií do zavádzania digitálnych technológií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach, akými sú investície do presného poľnohospodárstva, inteligentných dedín, vidieckych podnikov a infraštruktúr informačných a komunikačných technológií, by mala byť súčasťou strategických plánov SPP vo forme opisu príspevku týchto plánov k prierezovému cieľu.

(79)

Vzhľadom na cieľ Únie, ktorým je dobrý stav vodných útvarov, a na potrebu zosúladiť investície s týmto cieľom je dôležité stanoviť pravidlá týkajúce sa podpory modernizácie a rozvoja zavlažovacích infraštruktúr tak, aby využívanie vody v poľnohospodárstve neohrozilo tento cieľ.

(80)

V súvislosti s potrebou vyrovnať nedostatok investícií v sektore poľnohospodárstva v Únii a zlepšiť prístup k financovaniu pre prioritné skupiny, najmä mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov s vyšším rizikovým profilom, by sa malo podporovať využívanie záruky EÚ v rámci programu InvestEU a kombinovanie grantov a finančných nástrojov. Členské štáty sa líšia z hľadiska prístupu k financiám, rozvoja bankového sektora, prítomnosti rizikového kapitálu, oboznámenosti orgánov verejnej správy a potenciálnej škály prijímateľov, v dôsledku čoho využívajú finančné nástroje veľmi odlišným spôsobom, a preto by mali v svojich strategických plánoch SPP vytýčiť primerané cieľové hodnoty, určiť prijímateľov, preferenčné podmienky a iné možné pravidlá oprávnenosti.

(81)

Mladí poľnohospodári, noví poľnohospodári a iní noví účastníci naďalej čelia výrazným prekážkam, pokiaľ ide o prístup k pôde, vysoké ceny alebo prístup k úverom. Ich podniky sú viac ohrozené volatilitou cien (pri vstupoch i výrobkoch) a ich potreby z hľadiska odbornej prípravy v podnikateľských zručnostiach, zručnostiach predchádzania riziku a v zručnostiach riadenia rizika sú výrazné. Preto je mimoriadne dôležité aj naďalej podporovať vytváranie nových fariem a poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty by mali mať možnosť vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť aj preferenčné podmienky pre finančné nástroje pre mladých poľnohospodárov, nových poľnohospodárov a iných nových účastníkov. Mala by sa zvýšiť maximálna suma pomoci mladým poľnohospodárom na začatie činnosti a zakladanie podnikov na vidieku až do100 000 EUR, pričom prístup k nej by bol možný aj prostredníctvom finančných nástrojov alebo kombinácie s nimi.

(82)

V súvislosti s potrebou zabezpečiť primerané nástroje na riadenie rizika by sa v rámci EPFRV mala zachovať a rozšíriť podpora na pomoc poľnohospodárom pri riadení ich produkčných a príjmových rizík. Konkrétne by sa malo zachovať poistné a vzájomné fondy vrátane nástroja stabilizácie príjmu, ale podpora by sa mala sprístupniť aj pre iné nástroje na riadenie rizík. Okrem toho by všetky druhy nástrojov na riadenie rizík malo byť možné rozšíriť na produkčné alebo príjmové riziká a nasmerovať ich v prípade potreby na poľnohospodárske odvetvia alebo územné oblasti. Členským štátom by sa malo umožniť využiť zjednodušenia postupov, akými je použitie indexov na výpočet produkcie a príjmu poľnohospodára, pričom by sa mala zaručiť náležitá schopnosť nástrojov reagovať na individuálnu výkonnosť poľnohospodára a malo by sa vyhnúť nadmernej kompenzácii strát.

(83)

Podpora by mala umožňovať nadviazanie a realizáciu spolupráce medzi minimálne dvoma subjektmi s cieľom dosiahnuť ciele SPP. Malo by byť možné, aby takáto podpora zahŕňala všetky aspekty takejto spolupráce, napríklad vytvorenie systémov kvality a informačné a propagačné činnosti na ne zamerané; spoločné environmentálne a klimatické opatrenia; podporu krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov; pilotné projekty; projekty operačných skupín v rámci projektov miestneho rozvoja EIP, inteligentné dediny, združenia nákupcov a strojové spolky; partnerstvá poľnohospodárskych podnikov; plány obhospodarovania lesov; siete a klastre; sociálne poľnohospodárstvo; poľnohospodárstvo podporované komunitou; akcie v rozsahu iniciatívy LEADER; a vytvorenie skupín výrobcov a organizácií výrobcov, ako aj iných foriem spolupráce považovaných za potrebné na dosiahnutie špecifických cieľov SPP.

(84)

Je dôležité podporovať prípravu určitého druhu spolupráce, najmä pokiaľ ide o operačné skupiny EIP, skupiny v rámci iniciatívy LEADER a stratégie „inteligentných dedín“.

(85)

V oznámení „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ sa uvádza výmena vedomostí a zameranie na inovácie ako prierezové ciele novej SPP. V rámci SPP by sa mal naďalej podporovať interaktívny inovačný model, ktorým sa zintenzívňuje spolupráca aktérov, aby sa čo najlepším spôsobom využívali dopĺňajúce sa vedomosti s cieľom šíriť riešenia použiteľné v praxi. Poľnohospodárske poradenské služby by sa v rámci systémov AKIS mali posilniť. V strategickom pláne SPP by sa mali uvádzať informácie o tom, ako budú medzi sebou spolupracovať poradcovia, výskumní pracovníci a národná sieť SPP. Každý členský štát alebo prípadne región by mal mať možnosť na posilnenie svojich systémov AKIS a v súlade so svojím strategickým prístupom pre AKIS financovať viaceré akcie zamerané na výmenu vedomostí a inovácie ako aj uľahčiť poľnohospodárom rozvíjať stratégie na úrovni poľnohospodárskych podnikov s cieľom zvýšiť odolnosť ich poľnohospodárskych podnikov a na tento účel využívať typy intervencií rozvedené v tomto nariadení. Okrem toho by mal každý členský štát vypracovať stratégiu pre rozvoj digitálnych technológií a využívanie uvedených technológií s cieľom preukázať, ako sa posilní digitalizácia v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach.

(86)

Typy intervencií vo forme priamych platieb a typy intervencií v určitých sektoroch by sa naďalej mali financovať z EPZF, typy intervencií v záujme rozvoja vidieka by sa zas naďalej mali financovať z EPFRV. Pravidlá finančného riadenia SPP by sa mali stanoviť osobitne pre každý z týchto dvoch fondov, ako aj pre činnosti z nich podporované, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že nový model vykonávania poskytuje členským štátom viac flexibility a subsidiarity pri dosahovaní ich cieľov. Typy intervencií podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027.

(87)

Podpora na priame platby podľa strategických plánov SPP by sa mala poskytovať v rámci národných alokácií, ktoré sa majú stanoviť v tomto nariadení. Tieto národné alokácie by mali odrážať pokračujúce zmeny, pričom alokácie členským štátom s najnižšou úrovňou podpory na hektár sa postupne zvyšujú, aby sa odstránilo 50 % rozdielu vzhľadom na 90 % priemer Únie. Na zohľadnenie mechanizmu znižovania platieb a možnosti použiť jeho výsledok v členskom štáte by sa malo povoliť, aby celková orientačná finančná alokácia na rok v strategickom pláne SPP daného členského štátu mohla presiahnuť národnú alokáciu.

(88)

S cieľom uľahčiť riadenie fondov EPFRV by sa mala stanoviť jedna miera príspevku na podporu z EPFRV vo vzťahu k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých typov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z ich úrovne rozvoja, odľahlosti alebo ich ostrovného charakteru by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny a pre menšie ostrovy v Egejskom mori ako aj pre prechodné regióny.

(89)

Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na kategorizáciu regiónov a oblastí na úrovni Únie na účely podpory z EPFRV. Na tento účel by určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie malo vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov stanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (27) . Na zabezpečenie primeranej podpory by sa mali použiť najnovšie klasifikácie a údaje, najmä pokiaľ ide o riešenie problematiky zaostávajúcich regiónov a medziregionálnych rozdielov v rámci členského štátu.

(90)

Z EPFRV by sa nemali podporovať investície, v dôsledku ktorých by došlo k ohrozeniu životného prostredia. Preto je potrebné stanoviť v tomto nariadení viaceré pravidlá vylúčenia. Predovšetkým by sa z EPFRV nemali financovať investície do zavlažovania, ktoré neprispieva k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého stavu súvisiaceho vodného útvaru alebo útvarov, ani investície do zalesňovania, ktoré nemožno zlúčiť s environmentálnymi a klimatickými cieľmi v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov.

(91)

Na účely zabezpečenia primeraného financovania určitých priorít by sa mali stanoviť pravidlá minimálnych a maximálnych finančných alokácií na tieto priority. Členské štáty by pred akýmkoľvek prevodom na intervencie zamerané na generačnú obnovu mali vyhradiť sumu zodpovedajúcu minimálne 3 % ich ročného finančného krytia na priame platby. Takéto intervencie môžu zahŕňať zvýšenú podporu príjmu a podporu na začatie činnosti. Vzhľadom na dôležitosť investičnej podpory pre mladých poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť hospodársku udržateľnosť ich poľnohospodárskych podnikov z dlhodobého hľadiska a zvýšiť atraktívnosť sektora by sa časť výdavkov na investičné intervencie s vyššou mierou podpory pre mladých poľnohospodárov mala započítať aj do minimálnej sumy vyhradenej na prispievanie k dosahovaniu špecifického cieľa získavať a udržať si mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a uľahčiť udržateľný rozvoj podnikania na vidieku.

(92)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci SPP sprístupnilo dostatočné financovanie na plnenie environmentálnych, klimatických cieľov a cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s prioritami Únie, by sa na tieto účely mal vyhradiť určitý podiel podpory tak z EPFRV, vrátane investícií, ako aj z priamych platieb. Vzhľadom na to, že klimatické režimy, environmentálne režimy a režimy zamerané na dobré životné podmienky zvierat sa v rámci priamych platieb zavádzajú po prvýkrát, najmä počas prvých dvoch rokov by sa mala umožniť určitá miera flexibility z hľadiska plánovania a vykonávania s cieľom umožniť členským štátom a poľnohospodárom nadobudnúť skúsenosti a zabezpečiť hladké a úspešné vykonávanie, pričom sa zohľadní aj úroveň environmentálnych a klimatických ambícií v rámci EPFRV. V snahe rešpektovať celkové ambície v oblasti životného prostredia a klímy by sa takáto flexibilita mala vymedziť a mala by podliehať kompenzácii v rámci určitých limitov.

(93)

Prístup k miestnemu rozvoju v rámci iniciatívy LEADER preukázal svoju efektívnosť pri podpore rozvoja vidieckych oblastí, ktorá v celom rozsahu zohľadňuje multisektorové potreby endogénneho rozvoja vidieka prostredníctvom prístupu zdola nahor. V iniciatíve LEADER by sa preto malo v budúcnosti pokračovať a jej uplatňovanie by malo zostať povinné s minimálnou alokáciou z EPFRV.

(94)

V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja SPP by mal prispieť k zdôrazneniu opatrení v oblasti klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, podľa ktorého má k plneniu cieľov v oblasti klímy prispievať 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Očakáva sa, že prostredníctvom opatrení v rámci SPP sa prispeje k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy prostriedkami vo výške 40 % celkového finančného krytia SPP. Relevantné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a implementácie strategických plánov SPP a opätovne sa posúdiť v rámci príslušných postupov hodnotenia a preskúmania.

(95)

Ak jednotkové sumy nie sú založené na skutočných nákladoch alebo strate príjmu, členské štáty by mali stanoviť vhodnú úroveň podpory na základe posúdenia svojich potrieb. Vhodnou jednotkovou sumou by mohla byť škála vhodných jednotkových súm namiesto jedinej jednotnej alebo priemernej jednotkovej sumy. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnenú maximálnu alebo minimálnu jednotkovú sumu pre určité intervencie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa úrovne platieb na príslušné intervencie.

(96)

Presun zodpovednosti za posúdenie potrieb a dosahovanie cieľov na členské štáty je spojený so zvýšenou flexibilitou pri stanovovaní kombinácie typov intervencií vo forme priamych platieb, typov intervencií v určitých sektoroch i typov intervencií v záujme rozvoja vidieka. Uvedená skutočnosť by mala byť podporená určitou flexibilitou pri úprave príslušných národných alokácií finančných prostriedkov. Ak sa členský štát domnieva, že vopred alokované finančné krytie nie je dostatočné, aby existoval priestor pre všetky plánované opatrenia, určitý stupeň flexibility je opodstatnený, pričom treba zabrániť výrazným výkyvom vo výške ročnej priamej podpory príjmu a súm dostupných na viacročné intervencie v rámci EPFRV.

(97)

Členské štáty by s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu Únie a zachovať fungovanie vnútorného poľnohospodárskeho trhu, ako aj s cieľom napĺňať všeobecné a špecifické ciele SPP nemali prijímať rozhodnutia podľa tohto nariadenia izolovane, ale v rámci štruktúrovaného postupu, ktorý by sa mal ukotviť v strategickom pláne SPP. V pravidlách Únie „zhora nadol“ by sa mali stanoviť špecifické ciele SPP platné pre celú Úniu, hlavné typy intervencií, výkonnostný rámec a riadiaca štruktúra. Účelom tohto rozdelenia úloh je zabezpečiť úplnú zhodu medzi investovanými finančnými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami.

(98)

Na zabezpečenie jednoznačne strategickej povahy týchto strategických plánov SPP a uľahčenie prepojenia s ostatnými politikami Únie, a najmä s vytýčenými dlhodobými vnútroštátnymi cieľovými hodnotami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, napríklad predpisov a dohôd v oblasti zmeny klímy, lesov, biodiverzity a vody, je vhodné stanoviť, že každý členský štát by mal mať jeden jediný strategický plán SPP, pričom sa zohľadnia jeho ústavné a inštitucionálne ustanovenia. Strategický plán SPP môže v prípade potreby zahŕňať regionalizované intervencie.

(99)

Členské štáty by v procese vypracúvania svojich strategických plánov SPP mali analyzovať svoju konkrétnu situáciu a potreby, vytýčiť cieľové hodnoty súvisiace s dosahovaním cieľov SPP a navrhnúť intervencie, ktoré im umožnia tieto cieľové hodnoty dosiahnuť, pričom by ich mali prispôsobiť vnútroštátnemu a konkrétnemu regionálnemu kontextu vrátane kontextu najvzdialenejších regiónov. Takýto proces by mal podporovať väčšiu mieru subsidiarity v spoločnom rámci Únie, pričom by sa malo zaručiť dodržiavanie všeobecných zásad práva Únie a cieľov SPP. Preto je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa štruktúry a obsahu strategických plánov SPP.

(100)

Na zabezpečenie toho, aby členské štáty určovali vhodné cieľové hodnoty a zostavovali vhodné intervencie a aby sa maximalizoval prínos k dosahovaniu cieľov SPP, je potrebné založiť stratégiu strategických plánov SPP na predchádzajúcej analýze miestneho kontextu a posúdení potrieb v súvislosti s cieľmi SPP. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa v strategických plánoch SPP mohli primerane zohľadniť zmeny podmienok, štruktúr (vonkajších aj vnútorných), ako aj situácie na trhu v členských štátoch a aby ich časom bolo možné upraviť na účely zohľadnenia takýchto zmien.

(101)

Strategické plány SPP by mali byť zamerané na zabezpečenie zvýšenej súdržnosti všetkých nástrojov SPP, pretože by sa mali vzťahovať tak na typy intervencií vo forme priamych platieb, typy intervencií v určitých sektoroch, ako aj na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka. Takisto by mali zabezpečiť a vykazovať súlad rozhodnutí členských štátov s prioritami a cieľmi Únie a ich vhodnosť vzhľadom na ne. V tejto súvislosti by strategické plány SPP mali obsahovať prehľad a vysvetlenie nástrojov zabezpečujúcich spravodlivejšie rozdelenie a účinnejšie a efektívnejšie nasmerovanie podpory príjmu. Preto je vhodné, aby obsahovali intervenčnú stratégiu zameranú na výsledky, štruktúrovanú podľa špecifických cieľov SPP vrátane kvantifikovaných cieľových hodnôt vo vzťahu k uvedeným cieľom. Je vhodné, aby uvedené cieľové hodnoty boli založené na ukazovateľoch výsledkov, aby ich bolo možné monitorovať na ročnej báze.

(102)

V intervenčnej stratégii by sa takisto mala zdôrazňovať komplementarita jednak medzi nástrojmi SPP, a jednak s inými politikami Únie. V každom strategickom pláne SPP by mali byť predovšetkým zohľadnené príslušné právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy, pričom národné plány vyplývajúce z týchto právnych predpisov by sa mali opísať v rámci analýzy aktuálnej situácie (ďalej len „analýza SWOT“). Je vhodné zostaviť zoznam legislatívnych aktov, na ktoré sa strategický plán SPP bude odvolávať.

(103)

Vzhľadom na to, že členským štátom by sa mala umožniť flexibilita, pokiaľ ide o rozhodnutia vo vnútroštátnom rámci čiastočne delegovať koncepciu a vykonávanie ich strategických plánov SPP na regionálnu úroveň, aby sa uľahčila koordinácia medzi regiónmi pri riešení celoštátnych výziev, je vhodné, aby strategické plány SPP obsahovali opis vzájomného pôsobenia intervencií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(104)

Strategické plány SPP by Komisii mali umožniť prevziať zodpovednosť za riadenie rozpočtu Únie a členským štátom zabezpečiť právnu istotu vzhľadom na určité prvky strategického plánu SPP, a preto je vhodné, aby strategické plány SPP obsahovali špecifický opis jednotlivých intervencií vrátane podmienok oprávnenosti, rozpočtových alokácií, plánovaných výstupov a jednotkových nákladov. Na získanie prehľadu o všetkých rozpočtových aspektoch a o každej intervencii je potrebný finančný plán spolu s plánom cieľových hodnôt.

(105)

S cieľom zabezpečiť okamžité začatie a efektívne vykonávanie strategických plánov SPP by podpora z EPZF a EPFRV mala byť založená na existencii dobrých podmienok administratívneho rámca. Každý strategický plán SPP by preto mal zahŕňať identifikáciu všetkých štruktúr riadenia a koordinácie strategického plánu SPP vrátane systémov kontroly a sankcií, ako aj štruktúry monitorovania a podávania správ.

(106)

Vzhľadom na význam špecifického cieľa modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek a z hľadiska jeho prierezovej povahy je vhodné, aby členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnuli dôkladný opis prínosu, ktorý takéto strategické plány SPP budú predstavovať pre dosiahnutie uvedeného cieľa, vrátane ich príspevku k digitálnej transformácii.

(107)

Vzhľadom na obavy z administratívneho zaťaženia vyplývajúceho zo zdieľaného riadenia by sa v strategickom pláne SPP mala venovať osobitná pozornosť aj zjednodušeniu.

(108)

So zreteľom na to, že nie je vhodné, aby Komisia schvaľovala informácie, ktoré možno považovať za kontextové alebo historické informácie, alebo za ktoré zodpovedajú členské štáty, by sa niektoré informácie mali poskytovať ako prílohy k strategickému plánu SPP.

(109)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (28) je potrebné hodnotiť fondy Únie na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať, ako základ pre hodnotenie účinkov fondov v praxi, merateľné ukazovatele.

(110)

Schválenie strategického plánu SPP Komisiou je kľúčovým krokom, aby sa zabezpečilo vykonávanie politiky v súlade so spoločnými cieľmi. Komisia by v súlade so zásadou subsidiarity mala členským štátom poskytovať vhodné usmernenie, pokiaľ ide o predloženie súdržnej a ambicióznej intervenčnej logiky.

(111)

Je potrebné stanoviť možnosť programovania a revízie strategických plánov SPP v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

(112)

Za riadenie a vykonávanie každého strategického plánu SPP by mal byť zodpovedný národný riadiaci orgán, ktorý by mal byť primárnym kontaktom pre Komisiu. Ak sa však prvky súvisiace s politikou rozvoja vidieka riešia na regionálnom základe, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť regionálne riadiace orgány. Riadiace orgány by mali mať možnosť delegovať časť svojich povinností, pričom si ponechajú zodpovednosť za efektívnosť a správnosť riadenia a zaručia súdržnosť a konzistentnosť strategického plánu SPP a koordináciu medzi národným riadiacim orgánom a regionálnymi riadiacimi orgánmi. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pri riadení a vykonávaní strategických plánov SPP boli chránené finančné záujmy Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením (EÚ) 2021/2116.

(113)

Zodpovednosť za monitorovanie strategického plánu SPP by sa mala rozdeliť medzi národný riadiaci orgán a národný monitorovací výbor zriadené na tento účel. Národný monitorovací výbor by mal byť zodpovedný za monitorovanie účinnosti vykonávania strategického plánu SPP. Na tento účel by sa mali špecifikovať jeho povinnosti. Ak strategický plán SPP obsahuje prvky, ktoré stanovili regióny, členské štáty a dotknuté regióny by mali mať možnosť zriadiť a zostaviť regionálne monitorovacie výbory. V takomto prípade by sa mali objasniť pravidlá koordinácie s národným monitorovacím výborom.

(114)

EPFRV by na podnet Komisie mal prostredníctvom technickej pomoci podporovať akcie týkajúce sa plnenia úloh uvedených v článku 7 nariadenia (EÚ) 2021/2116. Technická pomoc sa na podnet členských štátov môže poskytovať na účely plnenia úloh potrebných pre účinnú správu a vykonávanie podpory v súvislosti so strategickým plánom SPP. Intenzívnejšie poskytovanie technickej pomoci na podnet členských štátov je k dispozícii len pre členské štáty, ktorých alokácia z EPFRV nie je vyššia než 1,1 miliardy EUR. V rámci podpory poskytovania technickej pomoci z EPFRV by sa malo vziať do úvahy zvýšenie budovania administratívnych kapacít v súvislosti s novými systémami riadenia a kontroly v členských štátoch.

(115)

V kontexte oveľa výraznejšej subsidiarity a väčšej flexibility pre členské štáty pri koncipovaní intervencií na účel dosiahnutia spoločných cieľov sú siete kľúčovým nástrojom pre napredovanie a určovanie smeru politiky a pre podporu zapájania zainteresovaných strán, zdieľanie vedomostí a budovanie kapacít pre členské štáty a iných aktérov. Rozsah činností v oblasti vytvárania sietí sa rozšíri nad rámec rozvoja vidieka tak, aby zahŕňal oba piliere SPP. Jedinou sieťou SPP na úrovni Únie by sa mala zaručiť lepšia koordinácia medzi činnosťami v oblasti vytvárania sietí na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európska sieť SPP by mala nahradiť súčasnú Európsku sieť pre rozvoj vidieka a sieť EIP-AGRI na úrovni Únie a národné siete SPP by mali nahradiť národné vidiecke siete. Európska sieť SPP by mala v čo najväčšej miere prispievať k činnostiam národných sietí SPP. Siete by mali tvoriť platformu na podporu intenzívnejšej výmeny vedomostí s cieľom zlepšiť vykonávanie strategických plánov SPP a zaznamenávať výsledky a pridanú hodnotu politiky na úrovni Únie vrátane politiky Horizont Európa a jej projektov so zapojením viacerých aktérov. S rovnakým cieľom zlepšenia výmeny vedomostí a inovácie by EIP s pomocou európskych a národných sietí SPP mal podporovať vykonávanie interaktívneho inovačného modelu v súlade s metodikou uvedenou v tomto nariadení.

(116)

Vykonávanie každého strategického plánu SPP, ako aj pokrok pri dosahovaní vytýčených cieľových hodnôt by sa mali pravidelne monitorovať. Mal by sa stanoviť rámec výkonnosti, monitorovania a hodnotenia SPP s cieľom dokumentovať pokrok a posudzovať vplyv a efektívnosť vykonávania politiky.

(117)

Zameranie na výsledky vyplývajúce z modelu vykonávania si vyžaduje silný výkonnostný rámec, predovšetkým preto, lebo strategické plány SPP by mali prispievať k dosahovaniu rozsiahlych všeobecných cieľov pre iné politiky so zdieľaným riadením. Súčasťou politiky založenej na výkonnosti sú ročné a viacročné hodnotenia na základe vybraných ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu, ako sa vymedzujú v uvedenom rámci výkonnosti, monitorovania a hodnotenia. Na uvedený účel by sa mal vybrať obmedzený a presne zameraný súbor ukazovateľov, a to spôsobom, ktorý čo najpresnejšie zachytáva, či podporované intervencie prispievajú k dosahovaniu plánovaných cieľov. Malo by byť možné, aby sa ukazovatele týkajúce sa špecifických environmentálnych a klimatických cieľov vzťahovali na intervencie, ktoré prispievajú k splneniu záväzkov vyplývajúcim z príslušných právnych aktov Únie.

(118)

Členské štáty by ako súčasť realizácie rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia mali monitorovať a ročne Komisii nahlasovať dosiahnutý pokrok. Informácie poskytované členskými štátmi sú základom pre správy Komisie o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého obdobia strategických plánov SPP, pričom sa na uvedený účel použije základný súbor ukazovateľov.

(119)

Mali by sa zaviesť mechanizmy na prijatie opatrení na ochranu finančných záujmov Únie v prípade, že vykonávanie strategického plánu SPP sa výrazne odchýli od vytýčených cieľových hodnôt. Komisia by preto mala mať možnosť adresovať členským štátom žiadosť, aby predložili akčné plány v prípade výrazne nedostatočnej výkonnosti, ktorá je neopodstatnená. Dôsledkom by mohlo byť pozastavenie platieb a napokon zníženie finančných prostriedkov zo zdrojov Únie, ak sa plánované výsledky nedosiahnu.

(120)

Členské štáty by v súlade so zásadou zdieľaného riadenia mali byť zodpovedné za hodnotenie svojich strategických plánov SPP, pričom v náležitých prípadoch zaručia zapojenie regiónov do koncepcie plánu hodnotenia a do monitorovania a hodnotenia regionálnych intervencií strategického plánu SPP, zatiaľ čo Komisia by bola na úrovni Únie zodpovedná za syntézu ex ante hodnotení a za vykonanie priebežných a ex post hodnotení členských štátov.

(121)

S cieľom zabezpečiť komplexné a zmysluplné hodnotenie SPP na úrovni Únie by sa Komisia mala opierať o kontextové ukazovatele a ukazovatele vplyvu. Tieto ukazovatele by mali byť založené predovšetkým na spoľahlivých zdrojoch údajov. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť a ďalej zlepšovať spoľahlivosť údajov potrebných pre kontextové ukazovatele a ukazovatele vplyvu.

(122)

Pri posudzovaní navrhovaných strategických plánov SPP by Komisia mala posúdiť konzistentnosť navrhovaných strategických plánov SPP a ich príspevok k právnym predpisom a záväzkom Únie v oblasti životného prostredia a klímy, a najmä k cieľom Únie do roku 2030 stanoveným v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (stratégia „z farmy na stôl“)“ a v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (stratégia EÚ v oblasti biodiverzity)“.

(123)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby prostredníctvom svojich strategických plánov SPP preukázali väčšie celkové ambície, pokiaľ ide o špecifické environmentálne a klimatické ciele SPP, ako v minulosti. Za takéto ambície by sa malo považovať úsilie tvorené celou škálou prvkov, ktoré okrem iného súvisia s ukazovateľmi vplyvu, cieľovými hodnotami stanovenými na základe ukazovateľov výsledkov, koncipovaním intervencií, plánovaným vykonávaním systému kondicionality a s finančným plánovaním. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby vo svojich strategických plánoch SPP vysvetlili, ako preukazujú požadované väčšie celkové ambície, a aby pritom odkázali na rôzne relevantné prvky. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať vnútroštátne príspevky k dosiahnutiu cieľov Únie do roku 2030 stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity.

(124)

Komisia by mala vypracovať súhrnnú správu o strategických plánoch SPP členských štátov s cieľom posúdiť spoločné úsilie a kolektívne ambície členských štátov riešiť špecifické ciele SPP na začiatku obdobia vykonávania, pričom zohľadní ciele Únie do roku 2030 stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity.

(125)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu s cieľom posúdiť fungovanie nového modelu vykonávania v členských štátoch a kombinovaný príspevok intervencií stanovených v strategických plánoch SPP členských štátov k dosiahnutiu environmentálnych a klimatických záväzkov Únie, najmä tých, ktoré vyplývajú z Európskej zelenej dohody.

(126)

Články 107, 108 a 109 ZFEÚ by sa mali uplatňovať na podporu typov intervencií podľa tohto nariadenia. Napriek tomu by sa vzhľadom na špecifické charakteristiky poľnohospodárskeho sektora uvedené ustanovenia ZFEÚ nemali uplatňovať na typy intervencií vo forme priamych platieb a na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktoré sa vykonávajú podľa tohto nariadenia a v súlade s ním, ani na platby realizované členskými štátmi a určené na poskytovanie dodatočného národného financovania na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

(127)

S cieľom zabrániť náhlemu a podstatnému zníženiu podpory v niektorých sektoroch v členských štátoch, ktoré udelili prechodnú vnútroštátnu pomoc v období rokov 2015 – 2022, by sa uvedeným členským štátom malo umožniť naďalej poskytovať takúto pomoc za určitých podmienok a obmedzení. Vzhľadom na prechodný charakter tejto pomoci je vhodné pokračovať v jej postupnom ukončovaní postupným znižovaním finančného krytia tejto pomoci pre jednotlivé sektory, a to na ročnom základe.

(128)

Osobné údaje získavané na účely uplatňovania ustanovení ukotvených v tomto nariadení by sa mali spracúvať spôsobom, ktorý zodpovedá týmto účelom. Získavanie údajov by malo byť tiež anonymné pri spracúvaní na účely monitorovania alebo hodnotenia a mali by sa chrániť v súlade s právom Únie týkajúcim sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov, predovšetkým s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ) 2016/679 (29) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725. (30) Osoby, ktorých sa údaje týkajú, by mali byť informované o takomto spracúvaní a o svojich právach na ochranu údajov.

(129)

Na účel uplatňovania tohto nariadenia a na účel monitorovania, analyzovania a riadenia finančných nárokov sú potrebné oznámenia od členských štátov.

(130)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(131)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu, ochranu práv poľnohospodárov a rovnaké podmienky pre členské štáty pokiaľ ide o spoločné požiadavky a ukazovatele, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prispôsobenie spoločných ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu a spoločných kontextových ukazovateľov na riešenie technických problémov pri ich vykonávaní a pravidlá pokiaľ ide o pomer obsiahnutý v norme GAEC 1.

(132)

V záujme zabezpečenia právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a zaručenia bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania typov intervencií vo forme priamych platieb by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty týkajúce sa pravidiel podmieňujúcich poskytovanie platieb používaním certifikovaných osív určitých odrôd konopy a postupu určovania odrôd konopy, ako aj overovaním obsahu tetrahydrokanabinolu v nich; pravidiel, ktorými sa stanovuje harmonizovaný základ výpočtu znižovania platieb v rámci stropovania a znižovania platieb; opatrení na predchádzanie toho, aby boli prijímatelia viazanej podpory príjmov vystavení štrukturálnej nerovnováhe trhu v určitom sektore, vrátane rozhodnutia, že vo vyplácaní takejto podpory možno pokračovať do roku 2027 na základe výrobných jednotiek, na ktoré sa podpora poskytovala v minulom referenčnom období; pravidiel a podmienok povoľovania pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu, pravidiel týkajúcich sa podmienok poskytovania takejto platby a požiadaviek oprávnenosti a agronomických postupov s tým súvisiacich, pravidiel týkajúcich sa kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií a pravidiel spravujúcich dôsledky nesplnenia takýchto kritérií a povinností pre výrobcov zo strany schválenej medziodvetvovej organizácie.

(133)

S cieľom zabezpečiť, aby typy intervencií v určitých sektoroch prispievali k dosahovaniu cieľov SPP a posilňovali sa nimi synergie s inými nástrojmi SPP, a s cieľom zaručiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej alebo nespravodlivej hospodárskej súťaži by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá správneho fungovania typov intervencií v určitých sektoroch, typy výdavkov, ktoré sa majú zahrnúť, a najmä administratívne náklady a náklady na zamestnancov, základ pre výpočet finančnej pomoci Únie vrátane referenčných období a pre výpočet hodnoty predávanej produkcie, mieru organizovanosti výrobcov v určitých regiónoch a maximálnu úroveň finančnej pomoci Únie na určité intervencie zamerané na predchádzanie krízam na trhu a riadenie rizík v určitých sektoroch; pravidlá stanovovania stropu výdavkov na opätovnú výsadbu sadov, olivových hájov alebo vinohradov; pravidlá, podľa ktorých majú výrobcovia stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov, a pravidlá týkajúce sa rôznej formy podpory a minimálneho trvania podporovaných investícií v určitých sektoroch, ako aj o pravidlá kombinácie financovania pre niektoré intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva. Predovšetkým s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie fondov Únie na intervencie v sektore včelárstva by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na dodatočné požiadavky vzťahujúce sa na oznamovaciu povinnosť a na určenie minimálneho príspevku Únie na výdavky na vykonávanie uvedených typov intervencií.

(134)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zaručiť, že intervencie v záujme rozvoja vidieka naplnia svoje ciele, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na podporu na záväzky týkajúce sa hospodárenia v oblasti genetických zdrojov a dobrých životných podmienok zvierat a na systémy kvality.

(135)

S cieľom zohľadniť budúce zmeny vo finančných alokáciách členských štátov alebo riešiť problémy, ktorým čelia členské štáty pri vykonávaní svojich strategických plánov SPP by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o alokácie členských štátov na typy intervencií vo forme priamych platieb, úpravu váhových koeficientov uplatniteľných na podporu na základe jeho príspevku k dosahovaniu cieľov v oblasti zmeny klímy a o pravidlá týkajúce sa obsahu strategických plánov SPP.

(136)

S cieľom uľahčiť prechod od ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 na ustanovenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

(137)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nespravodlivej hospodárskej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie referenčných oblastí pre podporu na olejniny, pravidlá povoľovania pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu a súvisiacich oznámení, výpočet zníženia, ak plocha, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu, finančnú pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína, pravidlá prezentovania prvkov, ktoré sa majú začleniť do strategického plánu SPP, jednotné podmienky uplatňovania požiadaviek na informácie a publicitu týkajúce sa možností uvedených v strategických plánoch SPP, stanovenie organizačnej štruktúry a spôsobu fungovania európskej siete SPP, pravidlá týkajúce sa rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia, pravidlá prezentácie obsahu výročnej správy o výkonnosti, pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zasielať členské štáty na účel posúdenia výkonnosti, ktoré vykonáva Komisia, a o pravidlá týkajúce sa potrieb súvisiacich s údajmi a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi údajov a o pravidlá prevádzky systému umožňujúceho bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a členskými štátmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31).

(138)

Vzhľadom na to, že ukazovatele sú už stanovené v prílohe I na účely monitorovania, hodnotenia a podávania výročných správ o výkonnosti, by prijatie ďalších ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie SPP malo podliehať dodatočnej kontrole zo strany členských štátov. Rovnako by dodatočné informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť Komisii na účely monitorovania a hodnotenia SPP, mali podliehať kladnému stanovisku Výboru pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Komisia by preto nemala mať možnosť stanoviť pre členské štáty povinnosť poskytovať dodatočné ukazovatele a informácie o vykonávaní SPP na účely monitorovania a hodnotenia SPP v prípade, ak sa vo Výbore pre spoločnú poľnohospodársku politiku nedosiahne kvalifikovaná väčšinu za návrh Komisie ani proti nemu, a výbor preto nemôže vyjadriť žiadne stanovisko.

(139)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať vykonávacie akty bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa schvália strategické plány SPP a ich zmeny.

(140)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa riešenia konkrétnych problémov, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností. Navyše, s cieľom vyriešiť naliehavé problémy vyskytujúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a zároveň zabezpečiť pokračovanie režimu priamych platieb by mala Komisia prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak v riadne odôvodnených prípadoch výnimočné okolnosti ovplyvňujú poskytovanie podpory a ohrozujú účinné vykonávanie platieb v rámci režimov podpory uvedených v tomto nariadení.

(141)

Toto nariadenie by sa naďalej nemalo vzťahovať na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (32) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (33), s výnimkou ich ustanovení, na ktoré sa výslovne odkazuje.

(142)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzených finančných zdrojov členských štátov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania zo zdrojov Únie a sústredením sa na jednoznačne vymedzené priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(143)

Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 by sa preto mali zrušiť.

(144)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonanie plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť z dôvodu naliehavosti dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,