25.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 420/23

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2052

z 24. novembra 2021,

ktorým sa špecifikujú technické prvky súborov údajov z výberového zisťovania v doméne „príjem a životné podmienky“ týkajúce sa trhu práce a bývania, medzigeneračného prenosu zvýhodnení a znevýhodnení, problémov s bývaním a ad hoc témy na rok 2023 o energetickej efektívnosti v domácnostiach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 z 10. októbra 2019, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európske štatistiky o osobách a domácnostiach na základe individuálnych údajov zbieraných zo vzoriek, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, (ES) č. 452/2008 a (ES) č. 1338/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 577/98 (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1,

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť presné vykonávanie domény „príjem a životné podmienky“ by Komisia mala špecifikovať technické prvky súborov údajov týkajúce sa trhu práce a bývania, medzigeneračného prenosu zvýhodnení a znevýhodnení, problémov s bývaním a ad hoc témy na rok 2023 o energetickej efektívnosti v domácnostiach.

(2)

Doména „príjem a životné podmienky“ poskytuje informácie požadované v rámci európskeho semestra a Európskeho piliera sociálnych práv, najmä pokiaľ ide o rozdelenie príjmov, chudobu a sociálne vylúčenie. Je tiež zdrojom informácií pre rôzne ďalšie politiky EÚ týkajúce sa životných podmienok a chudoby. Existuje silná politická potreba podrobných informácií o trhu práce a bývaní, medzigeneračnom prenose zvýhodnení a znevýhodnení a problémoch s bývaním. Ad hoc téma o energetickej efektívnosti v domácnostiach má kľúčový význam najmä vzhľadom na odporúčanie pre členské štáty o riešení energetickej chudoby.

(3)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém zriadeného článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Technické charakteristiky súborov údajov v doméne „príjem a životné podmienky“, pokiaľ ide o čiastkové témy trh práce a bývanie, medzigeneračný prenos zvýhodnení a znevýhodnení, problémy s bývaním a ad hoc tému na rok 2023 o energetickej efektívnosti v domácnostiach, sú stanovené v prílohe a odkazujú na:

a)	identifikátor premennej;

b)	názov premennej;

c)	označenie a kód modality;

d)	štatistickú jednotku;

e)	spôsob zberu;

f)	referenčné obdobie.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 261I, 14.10.2019, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

PRÍLOHA

Technické charakteristiky premenných

Identifikátor premennej	Názov premennej	Kód modality	Označenie modality	Štatistická jednotka	Spôsob zberu	Referenčné obdobie
Čiastková téma: Charakteristiky pracoviska
PL230	Verejný/súkromný sektor zamestnanosti	1	Verejný	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Súčasné
		2	Súkromný
		3	Zmiešaný
		99	Respondent nevie
PL230_F	Verejný/súkromný sektor zamestnanosti (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL032 ≠ 1)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PW100	Spokojnosť s prácou	0-10	Úplná nespokojnosť – úplná spokojnosť	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Súčasné
		99	Respondent nevie
PW100_F	Spokojnosť s prácou (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL032 ≠ 1)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL260	Zvyčajne odpracované hodiny za týždeň	1-99	Počet hodín	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Príjmové referenčné obdobie
PL260_F	Zvyčajne odpracované hodiny za týždeň (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL211 ≠ 1 – 4)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL130	Veľkosť miestnej jednotky v prípade hlavného zamestnania	1-9	Ak je osôb od 1 do 9, ich presný počet	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Súčasné
		10	10 až 19 osôb
		11	20 až 49 osôb
		12	50 až 249 osôb
		13	250 osôb alebo viac
		14	Počet nie je istý, ale je to menej ako 10 osôb
		15	Počet nie je istý, ale je to 10 alebo viac osôb
PL130_F	Veľkosť miestnej jednotky v prípade hlavného zamestnania (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL032 ≠ 1)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
Čiastková téma: Postavenie v zamestnaní
PL035	Odpracovaná aspoň jedna hodina v priebehu predchádzajúceho týždňa	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Minulý týždeň
		2	Nie
PL035_F	Odpracovaná aspoň jedna hodina v priebehu predchádzajúceho týždňa (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (RB081 ≠ 16 – 74)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL025	K dispozícii na prácu	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Súčasné
		2	Nie
PL025_F	K dispozícii na prácu (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL035 = 1)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL020	Aktívne hľadanie zamestnania	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Posledné štyri týždne
		2	Nie
PL020_F	Aktívne hľadanie zamestnania (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL035 = 1)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL120	Dôvod pre prácu kratšiu ako 30 hodín	1	Prebiehajúce štúdium alebo školenie	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Súčasné
		2	Choroba alebo zdravotné postihnutie
		3	Chce pracovať viac, ale nemôže si nájsť zamestnanie alebo prácu na viac hodín
		4	Nechce pracovať viac
		5	Počet hodín odpracovaných vo všetkých zamestnaniach je považovaný za zamestnanie na plný úväzok
		6	Domáce práce, starostlivosť o deti alebo iné osoby
		7	Iné dôvody
PL120_F	Dôvod pre prácu kratšiu ako 30 hodín (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa [PL032 ≠ 1 alebo (PL032 = 1 a PL060 + PL100 > 30)]
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PL280	Dĺžka registrácie nezamestnanosti	1	Celé obdobie	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Obdobie nezamestnanosti počas príjmového referenčného obdobia
		2	Časť obdobia
		3	Nezaregistrovaný
PL280_F	Dĺžka registrácie nezamestnanosti (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PL211 ≠ 5 alebo RB081 ≠ 16 – 74)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
Čiastková téma: Dosiahnuté vzdelanie – podrobnosti vrátane prerušeného alebo predčasne ukončeného vzdelávania
PE030	Rok, v ktorom bol dosiahnutý najvyšší stupeň vzdelania		Rok (štyri číslice)	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Súčasné
PE030_F	Rok, v ktorom bol dosiahnutý najvyšší stupeň vzdelania (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PE041 = 000)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PE050	Prerušené alebo predčasne ukončené vzdelávanie	1	Áno, raz	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 až 34 rokov alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Celá dĺžka života
		2	Áno, viackrát
		3	Nie
PE050_F	Prerušené alebo predčasne ukončené vzdelávanie (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (RB081 ≠ 16 – 34 alebo osoba nikdy nenavštevovala školu)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
Čiastková téma: Podrobnosti o podmienkach bývania vrátane deprivácie a imputovaného nájomného
HS160	Problémy s obydlím: príliš tmavé, nedostatok svetla	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nie
HS160_F	Problémy s obydlím: príliš tmavé, nedostatok svetla (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HS170	Hluk od susedov alebo z ulice	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nie
HS170_F	Hluk od susedov alebo z ulice (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC020	Veľkosť obydlia v metroch štvorcových	0-999	Metre štvorcové	Domácnosť	Respondent za domácnosť alebo registre	Súčasné
HC020_F	Veľkosť obydlia v metroch štvorcových (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC080	Celková spokojnosť s obydlím	1	Veľmi nespokojný(-á)	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nespokojný(-á)
		3	Spokojný(-á)
		4	Veľmi spokojný(-á)
HC080_F	Celková spokojnosť s obydlím (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HY030	Imputované nájomné	0-99 999 999,99	Hodnota (v národnej mene)	Domácnosť	Odhadovaná	Príjmové referenčné obdobie
HY030_F	Imputované nájomné (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HH040	Zatekajúca strecha, vlhké steny/podlaha/základy alebo zahnívajúce okenné rámy či podlaha	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nie
HH040_F	Zatekajúca strecha, vlhké steny/podlaha/základy alebo zahnívajúce okenné rámy či podlaha (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HS140	Finančné zaťaženie celkových nákladov na bývanie	1	Veľmi zaťažujú	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Mierne zaťažujú
		3	Vôbec nezaťažujú
HS140_F	Finančné zaťaženie celkových nákladov na bývanie (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žiadne náklady na bývanie)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HS180	Znečistenie, špina alebo iné environmentálne problémy	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nie
HS180_F	Znečistenie, špina alebo iné environmentálne problémy (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HS190	Kriminalita, násilie alebo vandalizmus v oblasti	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Nie
HS190_F	Kriminalita, násilie alebo vandalizmus v oblasti (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HH081	Vaňa alebo sprcha v obydlí (NEPOVINNÉ)	1	Áno, využívané výlučne členmi domácnosti	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Áno, zdieľané
		3	Nie
HH081_F	Vaňa alebo sprcha v obydlí (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
HH091	Splachovací záchod vo vnútri obydlia využívaný výlučne členmi domácnosti (NEPOVINNÉ)	1	Áno, využívané výlučne členmi domácnosti	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Áno, zdieľané
		3	Nie
HH091_F	Splachovací záchod vo vnútri obydlia využívaný výlučne členmi domácnosti (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
Čiastková téma: Medzigeneračný prenos zvýhodnení a znevýhodnení
PT220	Druh domácnosti, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Súkromná domácnosť	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení
PT220_F	Druh domácnosti, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT230	Prítomnosť matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Nie, nežila v tej istej domácnosti, ale mal(-a) som s ňou kontakt
		3	Nie, nežila v tej istej domácnosti a nemal(-a) som s ňou kontakt
		4	Nie, zomrela
PT230_F	Prítomnosť matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT240	Prítomnosť otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Nie, nežil v tej istej domácnosti, ale mal(-a) som s ním kontakt
		3	Nie, nežil v tej istej domácnosti a nemal(-a) som s ním kontakt
		4	Nie, zomrel
PT240_F	Prítomnosť otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT070	Občianstvo otca (NEPOVINNÉ)	99	Krajina hlavného občianstva (dvojmiestny alfabetický kód krajiny podľa štandardného číselníka) Respondent nevie	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
PT070_F	Občianstvo otca (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (otec nebol prítomný a respondent s ním nemal žiadny kontakt alebo otec zomrel)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PT100	Občianstvo matky (NEPOVINNÉ)	99	Krajina hlavného občianstva (dvojmiestny alfabetický kód krajiny podľa štandardného číselníka) Respondent nevie	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
PT100_F	Občianstvo matky (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (matka nebola prítomná a respondent s ňou nemal žiadny kontakt alebo matka zomrela)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PT110	Najvyšší stupeň vzdelania, ktorý dosiahol otec	1	Nízky stupeň (nižšie než primárne vzdelanie, primárne vzdelanie alebo nižšie sekundárne vzdelanie)	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Stredný stupeň (vyššie sekundárne vzdelanie a postsekundárne vzdelanie nezahrňované do terciárneho)
		3	Vysoký stupeň (krátke terciárne študijné cykly, bakalársky alebo rovnocenný stupeň, magisterský alebo rovnocenný stupeň, doktorandský alebo rovnocenný stupeň)
		99	Respondent nevie
PT110_F	Najvyšší stupeň vzdelania, ktorý dosiahol otec (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (otec nebol prítomný a respondent s ním nemal žiadny kontakt alebo otec zomrel)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT120	Najvyšší stupeň vzdelania, ktorý dosiahla matka	1	Nízky stupeň (nižšie než primárne vzdelanie, primárne vzdelanie alebo nižšie sekundárne vzdelanie)	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Stredný stupeň (vyššie sekundárne vzdelanie a postsekundárne vzdelanie nezahrňované do terciárneho)
		3	Vysoký stupeň (krátke terciárne študijné cykly, bakalársky alebo rovnocenný stupeň, magisterský alebo rovnocenný stupeň, doktorandský alebo rovnocenný stupeň)
		99	Respondent nevie
PT120_F	Najvyšší stupeň vzdelania, ktorý dosiahla matka (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (matka nebola prítomná a respondent s ňou nemal žiadny kontakt alebo matka zomrela)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT130	Ekonomické postavenie otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Zamestnaný	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Samostatne zárobkovo činný (vrátane vypomáhajúceho člena domácnosti v rodinnom podniku)
		3	Nezamestnaný
		4	Dôchodca alebo osoba čoskoro na dôchodku
		5	Vykonáva práce v domácnosti
		6	Nemôže pracovať v dôsledku dlhodobých zdravotných problémov
		7	Iná neaktívna osoba
		99	Respondent nevie
PT130_F	Ekonomické postavenie otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (otec nebol prítomný a respondent s ním nemal žiadny kontakt alebo otec zomrel)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT160	Ekonomické postavenie matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Zamestnaná	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Samostatne zárobkovo činná (vrátane vypomáhajúceho člena domácnosti v rodinnom podniku)
		3	Nezamestnaná
		4	Dôchodkyňa alebo osoba čoskoro na dôchodku
		5	Vykonáva práce v domácnosti
		6	Nemôže pracovať v dôsledku dlhodobých zdravotných problémov
		7	Iná neaktívna osoba
		99	Respondent nevie
PT160_F	Ekonomické postavenie matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-5	Neuplatňuje sa (matka nebola prítomná a respondent s ňou nemal žiadny kontakt alebo matka zomrela)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT150	Hlavné zamestnanie otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov (NEPOVINNÉ)		Kód ISCO-08(KOM) (1-miestny)	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		99	Respondent nevie
PT150_F	Hlavné zamestnanie otca, keď mal respondent zhruba 14 rokov (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-4	Neuplatňuje sa (otec nie je zamestnaný)
		-5	Neuplatňuje sa (otec nebol prítomný a respondent s ním nemal žiadny kontakt alebo otec zomrel)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PT180	Hlavné zamestnanie matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov (NEPOVINNÉ)		Kód ISCO-08(KOM) (1-miestny)	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		99	Respondent nevie
PT180_F	Hlavné zamestnanie matky, keď mal respondent zhruba 14 rokov (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-4	Neuplatňuje sa (matka nie je zamestnaná)
		-5	Neuplatňuje sa (matka nebola prítomná a respondent s ňou nemal žiadny kontakt alebo matka zomrela)
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PT210	Držba, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Vlastné bývanie	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé) alebo registre	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Prenajaté bývanie
		3	Bezplatné ubytovanie
		99	Respondent nevie
PT210_F	Držba, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT190	Finančná situácia domácnosti, keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Veľmi zlá	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Zlá
		3	Dosť zlá
		4	Dosť dobrá
		5	Dobrá
		6	Veľmi dobrá
		99	Respondent nevie
PT190_F	Finančná situácia domácnosti, keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT260	Boli k dispozícii základné školské potreby (knihy a vybavenie do školy), keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Nie, z finančných dôvodov
		3	Nie, z iného dôvodu
PT260_F	Boli k dispozícii základné školské potreby (knihy a vybavenie do školy), keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT270	Každý deň jedlo s mäsom, kuraťom, rybou (alebo vegetariánskym ekvivalentom), keď mal respondent zhruba 14 rokov	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Nie, z finančných dôvodov
		3	Nie, z iného dôvodu
PT270_F	Každý deň jedlo s mäsom, kuraťom, rybou (alebo vegetariánskym ekvivalentom), keď mal respondent zhruba 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PT280	Týždenná dovolenka mimo domu raz ročne, keď mal respondent asi 14 rokov	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti alebo vybraný respondent (podľa situácie) vo veku 25 – 59 rokov	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Keď mal respondent zhruba 14 rokov
		2	Nie, z finančných dôvodov
		3	Nie, z iného dôvodu
PT280_F	Týždenná dovolenka mimo domu raz ročne, keď mal respondent asi 14 rokov (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)
		-3	Nevybraný respondent
		-6	Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
Čiastková téma: Problémy s bývaním (vrátane problémov s prenájmom) a dôvody
PHD01	Problémy s bývaním v minulosti	1	Áno, dočasné bývanie u priateľov alebo príbuzných	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb vo veku 16 – 24 rokov)	Celá dĺžka života
		2	Áno, bývanie v núdzovom ubytovacom zariadení alebo inom prechodnom príbytku
		3	Áno, bývanie v mieste, ktoré nie je určené na trvalé bývanie
		4	Áno, prespávanie na ulici alebo na verejnom priestranstve
		5	Nie
PHD01_F	Problémy s bývaním v minulosti (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PHD07	Kedy sa vyskytli problémy s bývaním (NEPOVINNÉ)	1	Posledných 5 rokov	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb vo veku 16 – 24 rokov)	Celá dĺžka života
		2	Pred viac ako 5 rokmi
PHD07_F	Kedy sa vyskytli problémy s bývaním (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PHD01 = 5)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PHD02	Dĺžka najnovšej skúsenosti, pokiaľ ide o problémy s bývaním (NEPOVINNÉ)		Trvanie (počet mesiacov)	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie	Celá dĺžka života
PHD02_F	Dĺžka najnovšej skúsenosti, pokiaľ ide o problémy s bývaním (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PHD01 = 5)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
PHD03	Hlavný dôvod problémov s bývaním v minulosti	1	Problémy vo vzťahoch alebo v rodine	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb vo veku 16 – 24 rokov)	Celá dĺžka života
		2	Zdravotné problémy
		3	Nezamestnanosť
		4	Skončenie nájomnej zmluvy
		5	Neobývateľné priestory
		6	Odchod zo zariadenia po dlhodobom pobyte bez toho, aby som mal kam ísť
		7	Finančné problémy/nedostatočný príjem
		8	Iné
PHD03_F	Hlavný dôvod problémov s bývaním v minulosti (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PHD01 = 5)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PHD05	Vyriešenie problémov s bývaním	1	Existujúci, nový alebo obnovený vzťah s rodinou alebo partnerom	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb vo veku 16 – 24 rokov)	Celá dĺžka života
		2	Vyriešenie zdravotných problémov
		3	Získanie zamestnania
		4	Presťahovanie sa do sociálneho alebo dotovaného súkromného bývania
		5	Iné
		6	Problémy s bývaním ešte pretrvávajú
PHD05_F	Vyriešenie problémov s bývaním (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (PHD01 = 5)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
PHD06	Problémy s prenájmom	1	Áno	Všetci súčasní členovia domácnosti vo veku 16 rokov a viac alebo vybraný respondent (podľa situácie)	Osobné opytovanie (zástupca výnimočne v prípade osôb, ktoré sú dočasne neprítomné alebo nespôsobilé)	Posledných 12 mesiacov
		2	Nie
PHD06_F	Problémy s prenájmom (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-2	Neuplatňuje sa (HH021=1,2,5)
		-3	Nevybraný respondent
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
Ad hoc téma na rok 2023 – Energetická efektívnosť v domácnostiach
HC001	Použitý vykurovací systém	1	Sieť diaľkového vykurovania	Domácnosť	Respondent za domácnosť alebo registre	Súčasné
		2	Systém ústredného vykurovania
		3	Individuálny vykurovací systém
		4	Nezabudované vykurovanie
		5	Žiadne vykurovanie
		99	Respondent nevie
HC001_F	Použitý vykurovací systém (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC002	Hlavný zdroj energie	1	Elektrická energia	Domácnosť	Respondent za domácnosť alebo registre	Súčasné
		2	Plyn (zemný alebo propán)
		3	Ropa
		4	Biomasa
		5	Drevo
		6	Uhlie
		7	Energia z obnoviteľných zdrojov
		8	Iné
		99	Respondent nevie
HC002_F	Hlavný zdroj energie (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC003	Renovácia (tepelná izolácia, okná alebo vykurovací systém)	1	Áno – tri alebo viac opatrení	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Posledných 5 rokov
		2	Áno – dve opatrenia
		3	Áno – jedno opatrenie
		4	Nie
		99	Respondent nevie
HC003_F	Renovácia (tepelná izolácia, okná alebo vykurovací systém) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC060	Neschopnosť udržiavať obydlie príjemne teplé počas zimy	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Obvyklé
		2	Nie
HC060_F	Neschopnosť udržiavať obydlie príjemne teplé počas zimy (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
HC070	Neschopnosť udržiavať obydlie príjemne chladné počas leta (NEPOVINNÉ)	1	Áno	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Obvyklé
		2	Nie
HC070_F	Neschopnosť udržiavať obydlie príjemne chladné počas leta (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
HC004	Typ okien (NEPOVINNÉ)	1	Iba jednoduché zasklenie	Domácnosť	Respondent za domácnosť	Súčasné
		2	Iba dvojité zasklenie
		3	Iba trojité zasklenie
		4	Zmiešané jednoduché a dvojité/trojité zasklenie
		5	Zmiešané dvojité a trojité zasklenie
		99	Respondent nevie
HC004_F	Typ okien (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Vyplnené
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)
HC005	Rok výstavby (NEPOVINNÉ)	1	Pred rokom 1945	Domácnosť	Respondent za domácnosť alebo registre	Súčasné
		2	1946 – 1960
		3	1961 – 1980
		4	1981 – 2000
		5	2001 – 2020
		6	Rok 2021 alebo neskôr
		99	Respondent nevie
HC005_F	Rok výstavby (NEPOVINNÉ) (príznak)	1	Zozbierané prostredníctvom zisťovania/opytovania
		2	Zozbierané z administratívnych údajov
		3	Imputované
		4	Nie je možné určiť zdroj
		-1	Chýba
		-7	Neuplatňuje sa (nezbiera sa v rámci vykonávania „viacročného priebežného plánu“)
		-8	Neuplatňuje sa (premenná sa nezbiera)

25.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 420/55

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2021/2053

z 8. novembra 2021

o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore výroby kovových konštrukcií na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (1), a najmä na jeho článok 46 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 je Komisia povinná vypracovať sektorové referenčné dokumenty pre konkrétne hospodárske sektory. Tieto dokumenty musia obsahovať najlepšie postupy environmentálneho manažérstva, ukazovatele environmentálneho správania a prípadne aj referenčné kritériá excelentnosti a systémy hodnotenia, ktorými sa určujú úrovne environmentálneho správania. Od organizácií, ktoré sú zaregistrované v schéme pre environmentálne manažérstvo a audit zriadenej nariadením (ES) č. 1221/2009 alebo sa na registráciu pripravujú, sa vyžaduje, aby na sektorové referenčné dokumenty prihliadali pri vypracúvaní svojho systému environmentálneho manažérstva a pri posudzovaní svojho environmentálneho správania v rámci svojho environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia vyhotoveného v súlade s prílohou IV k uvedenému nariadeniu.

(2)

V nariadení (ES) č. 1221/2009 sa od Komisie vyžaduje, aby určila pracovný plán, v ktorom vymedzí orientačný zoznam sektorov, ktoré sa majú považovať za prioritné z hľadiska prijímania sektorových a medzisektorových referenčných dokumentov. Komisia v tomto pracovnom pláne (2) určila za prioritný sektor výroby kovových konštrukcií.

(3)

V sektorovom referenčnom dokumente by sa mali formou najlepších postupov environmentálneho manažérstva pre daný sektor (3) určiť konkrétne opatrenia na zlepšenie celkového environmentálneho manažérstva spoločností pôsobiacich v danom sektore v troch hlavných oblastiach, ktoré sa z pohľadu výrobcov týkajú hlavných environmentálnych aspektov spoločností vyrábajúcich kovové konštrukcie. Tieto tri hlavné oblasti predstavujú prierezové otázky, optimalizáciu technickej infraštruktúry a výrobné procesy. Ak je to možné a účelné, mali by sa uviesť konkrétne ukazovatele environmentálneho správania a environmentálnych vlastností a referenčné kritériá excelentnosti týkajúce sa konkrétneho najlepšieho postupu environmentálneho manažérstva.

(4)

S cieľom poskytnúť organizáciám v sektore výroby kovových konštrukcií, environmentálnym overovateľom, vnútroštátnym orgánom, akreditačným a licenčným subjektom a ďalším prevádzkovateľom dostatočný čas, aby sa na zavedenie sektorového referenčného dokumentu týkajúceho sa sektora výroby kovových konštrukcií mohli pripraviť, mal by sa deň začatia uplatňovania tohto rozhodnutia odložiť.

(5)	Pri príprave sektorového referenčného dokumentu Komisia viedla konzultácie s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 49 nariadenia (ES) č. 1221/2009,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Sektorový referenčný dokument o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, sektorových ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore výroby kovových konštrukcií je uvedený v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 25. marca 2022.

V Bruseli 8 novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

(2) Oznámenie Komisie – Vypracovanie pracovného plánu, ktorým sa vymedzí orientačný zoznam sektorov z hľadiska prijímania sektorových a medzisektorových referenčných dokumentov v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), Ú. v. EÚ C 358, 8.12.2011, s. 2.

(3) Antonopoulos I., Canfora P., Gaudillat P., Dri M., Eder P., Best Environmental Management Practice in the Fabricated Metal Products manufacturing sector (Najlepšie postupy environmentálneho manažérstva pre sektor výroby kovových konštrukcií), EUR 30025 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92-76-14299-7, doi:10.2760/894966, JRC119281; https://susproc.jrc.ec.europa.eu/product-bureau/sites/default/files/inline-files/JRC_BEMP_fabricated_metal_product_manufacturing_report.pdf.

PRÍLOHA

Obsah

ÚVOD

ROZSAH PÔSOBNOSTI

NAJLEPŠIE POSTUPY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA, SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA A REFERENČNÉ KRITÉRIÁ EXCELENTNOSTI V SEKTORE VÝROBY KOVOVÝCH KONŠTRUKCIÍ

3.1.

NPEM pre prierezové otázky

3.1.1.

Uplatňovanie účinných metód v environmentálnom manažérstve

3.1.2.

Spolupráca a komunikácia pozdĺž hodnotového reťazca a v rámci neho

3.1.3.

Energetické manažérstvo

3.1.4.

Environmentálne vhodné a zdrojovo efektívne nakladanie s chemikáliami

3.1.5.

Riadenie v oblasti biodiverzity

3.1.6.

Repasovanie a vysokokvalitné renovovanie výrobkov a komponentov s vysokou hodnotou a/alebo vyrábaných vo veľkých sériách

3.1.7.

Odkaz na referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách, ktoré sú relevantné pre spoločnosti vyrábajúce kovové konštrukcie

3.2.

NPEM pre optimalizáciu technickej infraštruktúry

3.2.1.

Efektívne vetranie

3.2.2.

Optimálne osvetlenie

3.2.3.

Environmentálna optimalizácia chladiacich systémov

3.2.4.

Racionálne a efektívne využívanie stlačeného vzduchu

3.2.5.

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov

3.2.6.

Zber dažďovej vody

3.3.

NPEM pre výrobné procesy

3.3.1.

Výber zdrojovo efektívnych kovoobrábacích tekutín

3.3.2.

Minimalizácia spotreby chladiacich mazív pri spracovaní kovov

3.3.3.

Inkrementálne tvarovanie plechu ako alternatíva k výrobe pomocou foriem

3.3.4.

Zníženie spotreby energie kovoobrábacích strojov v pohotovostnom režime

3.3.5.

Zachovanie materiálovej hodnoty kovových zvyškov

3.3.6.

Viacsmerové kovanie

3.3.7.

Hybridné obrábanie ako metóda na zníženie spotreby energie

3.3.8.

Používanie predikčného ovládania na riadenie vykurovania, vetrania a klimatizácie v lakovacej kabíne

ODPORÚČANÉ HLAVNÉ SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA

1. ÚVOD

Tento sektorový referenčný dokument (SRD) vychádza z podrobnej vedeckej a politickej správy (1) („správa o najlepších postupoch“), ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Príslušný právny základ

Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), do ktorej organizácie vstupujú dobrovoľne, bola zavedená v roku 1993 nariadením Rady (EHS) č. 1836/93 (2). Následne bola dvakrát zásadne zrevidovaná:

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 (3),

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009.

Dôležitým novým prvkom najnovšieho zrevidovaného znenia, ktoré nadobudlo účinnosť 11. januára 2010, je článok 46 o vytváraní sektorových referenčných dokumentov. Sektorové referenčné dokumenty musia obsahovať najlepšie postupy environmentálneho manažérstva (NPEM), ukazovatele environmentálneho správania pre konkrétne sektory a prípadne aj referenčné kritériá excelentnosti a systémy hodnotenia, ktorými sa určujú úrovne environmentálneho správania.

Ako chápať a používať tento dokument

Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je schéma dobrovoľnej účasti organizácií, ktoré sa zaviazali kontinuálne zlepšovať svoje environmentálne správanie. Sektorový referenčný dokument predstavuje v tomto kontexte usmernenie špecifické pre sektor výroby kovových konštrukcií a upozorňuje na mnohé možnosti zlepšenia, ako aj na najlepšie postupy.

Tento dokument vypracovala Európska komisia s použitím informácií od zainteresovaných strán. Najlepšie postupy environmentálneho manažérstva, špecifické sektorové ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti, ktoré sú v ňom opísané, prerokovala a následne odsúhlasila technická pracovná skupina zložená z odborníkov a zo zainteresovaných strán príslušného sektora pod vedením JRC. Za reprezentatívne z hľadiska úrovní environmentálneho správania, ktoré dosahujú organizácie s najlepšími výsledkami v tomto sektore, sa považovali predovšetkým spomínané referenčné kritériá.

Účelom sektorového referenčného dokumentu je poskytnúť všetkým organizáciám, ktoré majú v úmysle zlepšiť svoje environmentálne správanie, pomoc a podporu formou podnetov a inšpiratívnych myšlienok, ako aj praktických a technických usmernení.

Dokument je v prvom rade určený organizáciám, ktoré už sú zaregistrované v schéme EMAS, ďalej organizáciám, ktoré uvažujú o registrácii v tejto schéme v budúcnosti, a napokon všetkým organizáciám, ktoré sa chcú dozvedieť viac o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie. Cieľom tohto dokumentu je preto podporiť všetky organizácie v sektore výroby kovových konštrukcií, aby sa zameriavali na dôležité priame aj nepriame environmentálne aspekty a aby získavali informácie o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva a vhodných sektorových ukazovateľoch environmentálneho správania na meranie svojho environmentálneho správania, ako aj informácie o referenčných kritériách excelentnosti.

Ako majú organizácie zaregistrované v schéme EMAS zohľadňovať sektorové referenčné dokumenty:

Podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 majú organizácie registrované v schéme EMAS zohľadňovať sektorové referenčné dokumenty na dvoch odlišných úrovniach:

Pri vypracúvaní a zavádzaní vlastného systému environmentálneho manažérstva na základe výsledkov environmentálnych preskúmaní [článok 4 ods. 1 písm. b)]:

Organizácie by mali použiť relevantné prvky sektorového referenčného dokumentu pri stanovovaní a preskúmavaní svojich krátkodobých a dlhodobých environmentálnych cieľov v súlade s príslušnými environmentálnymi aspektmi identifikovanými v environmentálnom preskúmaní a príslušnej politike, ako aj pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré treba zaviesť na zlepšenie environmentálneho správania.

Pri príprave environmentálneho vyhlásenia [článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 4]:

Organizácie by mali zvážiť príslušné sektorové ukazovatele environmentálneho správania uvedené v sektorovom referenčnom dokumente pri výbere ukazovateľov (4), ktoré použijú pri podávaní správ o svojom environmentálnom správaní.

Pri výbere súboru ukazovateľov na podávanie správ by mali zohľadniť ukazovatele navrhnuté v príslušnom sektorovom referenčnom dokumente a ich relevantnosť vzhľadom na významné environmentálne aspekty, ktoré organizácia identifikovala vo svojom environmentálnom preskúmaní. Ukazovatele sa musia brať do úvahy len vtedy, keď sú relevantné pre environmentálne aspekty, ktoré sa v environmentálnom preskúmaní považujú za najvýznamnejšie.

Organizácie by pri predkladaní správ o svojom environmentálnom správaní a o ostatných faktoroch týkajúcich sa ich environmentálneho správania mali v environmentálnom vyhlásení uviesť, akým spôsobom zohľadňujú príslušné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva, a ak sú dostupné, aj referenčné kritériá excelentnosti.

Mali by opísať, ako sa príslušné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva a referenčné kritériá excelentnosti (poukazujúce na úroveň environmentálneho správania, ktorú dosahujú organizácie s najlepšími výsledkami) použili pri určovaní opatrení a krokov, prípadne pri stanovovaní priorít, v záujme (ďalšieho) zlepšovania environmentálneho správania. Zavedenie najlepších postupov environmentálneho manažérstva či splnenie určených referenčných kritérií excelentnosti však nie je povinné, pretože schéma EMAS je dobrovoľná a posúdenie uskutočniteľnosti referenčných kritérií a zavedenia najlepších postupov, pokiaľ ide o náklady a prínosy, ponecháva na samotné organizácie.

Podobne ako pri ukazovateľoch environmentálneho správania by organizácia mala posudzovať relevantnosť a uplatniteľnosť najlepších postupov environmentálneho manažérstva a referenčných kritérií excelentnosti podľa významných environmentálnych aspektov, ktoré organizácia identifikovala vo svojom environmentálnom preskúmaní, ako aj podľa technických a finančných aspektov.

V environmentálnom vyhlásení by sa nemali vykazovať ani opisovať prvky sektorových referenčných dokumentov (ukazovatele, NPEM či referenčné kritériá excelentnosti), ktoré sa nepovažujú za relevantné vzhľadom na významné environmentálne aspekty, ktoré organizácia identifikovala vo svojom environmentálnom preskúmaní.

Účasť v schéme EMAS je priebežný proces. Organizácia musí vždy pri plánovaní zlepšenia svojho environmentálneho správania (a pri jeho preskúmavaní) postupovať podľa sektorového referenčného dokumentu, kde nájde námety týkajúce sa konkrétnych problémov, ktoré má ďalej riešiť v rámci prístupu pozostávajúceho z postupných krokov.

Environmentálni overovatelia EMAS kontrolujú, či a ako organizácia zohľadnila sektorový referenčný dokument pri príprave svojho environmentálneho vyhlásenia [článok 18 ods. 5 písm. d) nariadenia (ES) č. 1221/2009].

Akreditovaní environmentálni overovatelia budú pri audite potrebovať od organizácie dôkazy o spôsobe výberu a zohľadnenia príslušných prvkov sektorového referenčného dokumentu vzhľadom na environmentálne preskúmanie. Nekontrolujú súlad s opísanými referenčnými kritériami excelentnosti, ale overujú dôkazy o spôsobe použitia sektorového referenčného dokumentu ako usmernenia pri určovaní ukazovateľov a náležitých dobrovoľných opatrení, ktoré organizácia môže vykonať s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie.

Keďže je uplatňovanie schémy EMAS a sektorového referenčného dokumentu dobrovoľné, organizácie by sa nemali neprimerane zaťažovať poskytovaním takýchto dôkazov. Treba zdôrazniť, že overovatelia nesmú vyžadovať individuálne odôvodnenie každého z najlepších postupov, sektorových ukazovateľov environmentálneho správania a referenčných kritérií excelentnosti, ktoré sú uvedené v sektorovom referenčnom dokumente a ktoré organizácia vzhľadom na svoje environmentálne preskúmanie nepovažuje za relevantné. Môžu však navrhnúť dodatočné relevantné prvky, ktoré by organizácia mala zohľadniť v budúcnosti ako ďalšie dôkazy jej záväzku kontinuálne zlepšovať svoje environmentálne správanie.

Štruktúra sektorového referenčného dokumentu

Tento dokument pozostáva zo štyroch kapitol. V kapitole 1 sa uvádza právny základ schémy EMAS a opisuje sa v nej spôsob použitia tohto sektorového referenčného dokumentu. V kapitole 2 sa vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. V kapitole 3 sú stručne opísané jednotlivé najlepšie postupy environmentálneho manažérstva (NPEM) (5) spolu s informáciami o ich uplatniteľnosti. Ak v prípade určitého NPEM možno uviesť konkrétne ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti, takisto sa uvádzajú v tejto kapitole. Referenčné kritériá excelentnosti sa však nedali vymedziť v prípade každého NPEM, buď z dôvodu obmedzenej dostupnosti údajov alebo z toho dôvodu, že špecifické podmienky každej spoločnosti a/alebo závodu (či už ide o typ výrobkov od malých prototypov a výrobkov so zložitými tvarmi vyrábaných v malých alebo veľkých sériách až po malé alebo veľké komponenty, alebo o rôznorodosť výrobných procesov uplatňovaných v každom výrobnom zariadení atď.) sa navzájom líšia do takej miery, že by referenčné kritérium excelentnosti nemalo zmysel. Dokonca ani v prípade uvedenia referenčného kritéria excelentnosti to neznamená, že dané kritérium predstavuje cieľ, ktorý majú dosiahnuť všetky spoločnosti, alebo metriku na porovnanie environmentálneho správania všetkých spoločností v sektore. Ide skôr o mieru toho, čo môže jednotlivým spoločnostiam pomôcť posúdiť dosiahnutý pokrok a motivovať ich, aby sa ďalej zlepšovali. Kapitola 4 obsahuje prehľadnú tabuľku, v ktorej sa uvádza výber najvýznamnejších ukazovateľov environmentálneho správania a environmentálnych vlastností, súvisiace vysvetlenia a príslušné referenčné kritériá excelentnosti.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento referenčný dokument sa venuje environmentálnemu správaniu v sektore výroby kovových konštrukcií. Cieľovou skupinou tohto dokumentu sú spoločnosti v sektore výroby kovových konštrukcií, konkrétne spoločnosti patriace pod tieto kódy NACE [podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve stanovenej v nariadení (ES) č. 1893/2006 (6)]:

NACE divízia 24 (*) „Výroba a spracovanie kovov“

24.2 Výroba rúr, rúrok, dutých profilov a súvisiaceho príslušenstva z ocele (24.20)

24.3 Výroba ostatných výrobkov prvotného spracovania ocele (24.31 – 24.34)

24.5 Odlievanie kovov (24.51 – 24.54)

NACE divízia 25 „Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení“ (vrátane všetkých činností)

NACE divízia 28 (**) „Výroba strojov a zariadení i. n.“

28.1 Výroba strojov na všeobecné účely (vrátane len 28.14 a 28.15)

NACE divízia 29 (**) „Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov“

29.3 Výroba ostatných dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá (29.32)

NACE divízia 32 (**) „Iná výroba“

32.1 Výroba šperkov, bižutérie a podobných predmetov (32.11 – 32.13)

32.2 Výroba hudobných nástrojov (32.20)

32.3 Výroba športových potrieb (32.30)

32.4 Výroba hier a hračiek (32.40)

32.5 Výroba lekárskych a dentálnych nástrojov a potrieb (32.50)

NACE divízia 33 „Oprava a inštalácia strojov a prístrojov“

33.1 Oprava kovových konštrukcií, strojov a prístrojov (33.11 – 33.12 (**))

Tento referenčný dokument sa skladá z troch hlavných oddielov (tabuľka 2-1), ktoré z perspektívy výrobcov pokrývajú hlavné environmentálne aspekty týkajúce sa spoločností zaoberajúcich sa výrobou kovových konštrukcií.

Tabuľka 2-1

Štruktúra referenčného dokumentu pre sektor výroby kovových konštrukcií a hlavné environmentálne aspekty, ktorými sa jednotlivé časti zaoberajú

Oddiel

Opis

Hlavné environmentálne aspekty, ktorými sa daná časť zaoberá

3.1.	NPEM pre prierezové otázky

Tento oddiel obsahuje postupy, ktoré slúžia pre výrobcov ako usmernenie o spôsobe začlenenia rámcov environmentálnej udržateľnosti do ich existujúcich obchodných modelov a systémov riadenia s cieľom znížiť ich environmentálny vplyv.

Správa lokality podniku

3.2.	NPEM pre optimalizáciu technickej infraštruktúry

Tento súbor NPEM poskytuje usmernenie o spôsobe zlepšenia celkového environmentálneho správania výrobných závodov, pokiaľ ide o podporné procesy, ako sú osvetlenie alebo vetranie atď.

Technická infraštruktúra a údržba

3.3.	NPEM pre výrobné procesy

Tento oddiel obsahuje postupy na zlepšenie environmentálnych vlastnosti hlavných výrobných operácií.

Priemyselné procesy

Priame a nepriame environmentálne aspekty uvedené v tabuľkách 2-2 a 2-3 boli vybrané ako všeobecne najvýznamnejšie v danom sektore. Environmentálne aspekty, ktorými sa majú zaoberať konkrétne spoločnosti, by sa však mali posudzovať individuálne.

Tabuľka 2-2

Najdôležitejšie priame environmentálne aspekty a súvisiace hlavné environmentálne tlaky, ktoré sú predmetom tohto dokumentu

Postupy	Najdôležitejšie priame environmentálne aspekty	Súvisiace hlavné environmentálne tlaky
Podporné procesy	Riadenie, obstarávanie, riadenie dodávateľského reťazca, kontrola kvality	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Logistika, manipulácia, skladovanie, balenie	Suroviny Energia Emisie skleníkových plynov Voda Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia Hluk, zápach, vibrácie atď. Využitie pozemku Biodiverzita Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Spracovanie emisií	Energia Spotrebný materiál Emisie do vody Emisie do ovzdušia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný, nebezpečný odpad
	Technická infraštruktúra a údržba	Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do vody Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný, nebezpečný odpad Využitie pozemku Biodiverzita
Výrobné postupy	Odlievanie	Suroviny Energia Odpad: nebezpečný odpad
	Tvarovanie	Suroviny Energia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad
	Kovový prášok	Suroviny Energia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad
	Tepelné spracovanie	Suroviny Energia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad Skleníkové plyny (vrátane fluórovaných plynov, napr. z chladenia)
	Odstraňovanie	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do vody Emisie do ovzdušia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Aditívne procesy	Suroviny Energia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad, odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Deformácia	Suroviny Energia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad
	Spájanie	Suroviny Energia Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Povrchová úprava	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do vody Emisie do ovzdušia Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný, nebezpečný odpad
	Montáž	Energia Spotrebný materiál Hluk, zápach, vibrácie atď. Odpad: nebezpečný odpad
Koncepcia výrobku a infraštruktúry	Koncepcia výrobku	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia
	Koncepcia infraštruktúry (na úrovni závodu)	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia Emisie do vody Odpad: odpad, ktorý nie je nebezpečný Využitie pozemku Biodiverzita
	Koncepcia procesov (na úrovni závodu)	Suroviny Energia Voda Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia Emisie do vody Odpad: nebezpečný odpad, odpad, ktorý nie je nebezpečný

Tabuľka 2-3

Najdôležitejšie nepriame environmentálne aspekty a súvisiace hlavné environmentálne tlaky, ktoré sú predmetom tohto dokumentu

Činnosti	Najdôležitejšie nepriame environmentálne aspekty	Súvisiace hlavné environmentálne tlaky
Činnosti pred výrobou	Ťažba surovín a výroba kovov	Suroviny Energia a súvisiace emisie skleníkových plynov Voda Spotrebný materiál Emisie do vody Emisie do ovzdušia
	Výroba nástrojov a zariadení
Činnosti po výrobe	Fáza používania a prevádzky	Suroviny Energia a súvisiace emisie skleníkových plynov Spotrebný materiál Emisie do ovzdušia Odpad: nebezpečný odpad, odpad, ktorý nie je nebezpečný
	Koniec životnosti
	Nakladanie s odpadom

Z rozsahu pôsobnosti tohto dokumentu sú vylúčené environmentálne aspekty činností označených kódmi NACE patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto dokumentu, na ktoré sa vzťahujú referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách (BREF) (7), priamo alebo nepriamo spojené s výrobou kovových konštrukcií, ako aj právne predpisy EÚ, politické nástroje a usmernenia o najlepších postupoch.

3. NAJLEPŠIE POSTUPY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA, SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA A REFERENČNÉ KRITÉRIÁ EXCELENTNOSTI V SEKTORE VÝROBY KOVOVÝCH KONŠTRUKCIÍ

3.1. NPEM pre prierezové otázky

Tento oddiel je určený výrobcom kovových konštrukcií.

3.1.1. Uplatňovanie účinných metód v environmentálnom manažérstve

NPEM spočíva v používaní účinných metód v environmentálnom manažérstve s cieľom optimalizovať koncepciu procesov a výrobkov vo fáze výroby a v celom hodnotovom reťazci znížiť environmentálne vplyvy. Tento rámec pozostáva z dvoch úrovní:

strategická úroveň zahŕňajúca uplatňovanie koncepcií obehového hospodárstva a zohľadňovania životného cyklu,

operačná úroveň, čiže používanie nástrojov zabezpečujúcich kontinuálne zlepšovanie environmentálneho správania, ako napríklad tzv. štíhly manažment a znižovanie zásob.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov. Uplatniteľnosť tohto postupu však môžu limitovať nedostatočné interné technické znalosti a potrebná odborná príprava zamestnancov.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i1)	Efektívne využívanie zdrojov (hotové výrobky v kg/vstupný materiál v kg, alternatívne: vzniknutý odpad v kg/vstupný materiál v kg, ak množstvo hotových výrobkov v kg nie je známe)

(i2)	Mapovanie materiálových tokov a ich relevantnosť pre životné prostredie (áno/nie)

(i3)	Spotreba energie na mieste (kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel (8))

(i4)	Emisie skleníkových plynov v rozsahu 1, 2 a 3 (ekvivalent CO2 v kg/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(i5)	Spotreba vody (voda v litroch/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(b1)	Systematické zohľadňovanie životného cyklu, štíhleho manažmentu a obehového hospodárstva vo všetkých strategických rozhodnutiach

(b2)	Posudzovanie vývoja nových výrobkov na účely environmentálnych zlepšení

3.1.2. Spolupráca a komunikácia pozdĺž hodnotového reťazca a v rámci neho

NPEM spočíva v spolupráci s inými spoločnosťami v rámci sektora, so spoločnosťami v iných sektoroch a v celom hodnotovom reťazci. Túto spoluprácu možno organizovať ako:

—	udržateľné získavanie a obstarávanie materiálov a iných potrebných pomocných vstupov a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na výrobné operácie,

—	optimalizáciu zdrojov spoločným využívaním energie a/alebo zdrojov v sieti priemyselnej symbiózy,

—	systematickým zapájaním zainteresovaných strán do vývoja nových výrobkov šetrných k životnému prostrediu a do zlepšovania environmentálnych vlastností existujúcich výrobkov.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti s rôznou veľkosťou pôsobiace v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

Nedostatočné interné technické znalosti a potrebná odborná príprava zamestnancov znamenajú dodatočné náklady, ktoré môžu pre niektoré spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, predstavovať významnú prekážku.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i6)	Percentuálny podiel tovarov a služieb (% z celkovej hodnoty), ktoré sú environmentálne certifikované alebo majú preukázateľne znížený environmentálny vplyv

(i7)	Využívanie vedľajších produktov (9), zvyškovej energie alebo iných zdrojov od iných spoločností (materiály od iných spoločností v kg/celkové vstupy v kg; zhodnotená energia od iných spoločností v MJ/celkové využitie energie v MJ)

(i8)	Systematické zapájanie zainteresovaných strán so zameraním na lepšie environmentálne správanie (napr. pokiaľ ide o koncepciu výrobkov, udržateľné získavanie zdrojov alebo spoluprácu v záujme lepšieho nakladania s odpadom) (áno/nie)

(i9)	Nákup použitých strojov alebo používanie strojových zariadení od iných spoločností (áno/nie)

(i10)

Množstvo odpadu z obalov (odpad z obalov v kg/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(b3)	Všetky zakúpené tovary a služby spĺňajú environmentálne kritériá stanovené spoločnosťou

(b4)	Spolupráca s inými organizáciami v záujme efektívnejšieho využívania energie a zdrojov na systémovej úrovni

(b5)	Štrukturálne zapojenie zainteresovaných strán do vývoja výrobkov šetrnejších k životnému prostrediu

3.1.3. Energetické manažérstvo

NPEM spočíva v optimalizácii využívania energie zavedením plánu energetického manažérstva vrátane systematického a podrobného monitorovania využívania energie vo výrobných lokalitách na úrovni jednotlivých procesov, pričom plán zahŕňa tieto prvky:

—	vytýčenie energetickej stratégie a podrobného akčného plánu,

—	zaangažovanie vrcholového manažmentu,

—	vymedzenie ambicióznych a dosiahnuteľných cieľov a kontinuálne zlepšovanie,

—	meranie a posudzovanie výkonnosti na úrovni jednotlivých procesov,

—	informovanie o energetických otázkach v rámci celej organizácie,

—	odborná príprava zamestnancov a ich aktivizácia,

—	investície do energeticky efektívnych zariadení a zohľadňovanie energetickej efektívnosti pri zadávaní zákaziek.

Plán možno zostaviť podľa štandardizovaného alebo individuálne prispôsobeného formátu, napríklad podľa normy ISO 50001, alebo ako súčasť globálneho systému environmentálneho manažérstva, akým je EMAS.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

Chýbajúce interné technické znalosti, predovšetkým v menších spoločnostiach, môžu pre uplatňovanie tohto NPEM predstavovať prekážku. Okrem toho môže nesprávna integrácia prvkov systému energetického manažérstva a nedostatočná komunikácia v rámci organizácie znížiť výkonnosť a účinnosť zavedeného systému energetického manažérstva.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i11)

Spotreba energie na vyrobený výrobok (kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel).

(i12)

Systém monitorovania využívania energie na úrovni jednotlivých procesov (áno/nie)

(b6)	Nepretržité monitorovanie využívania energie na úrovni jednotlivých procesov, vďaka čomu sa zlepšuje energetická efektívnosť

3.1.4. Environmentálne vhodné a zdrojovo efektívne nakladanie s chemikáliami

NPEM spočíva v optimalizácii množstva chemikálií používaných vo výrobných procesoch, minimalizovaní likvidovaných chemikálií a nahrádzaní nebezpečných chemikálií vždy, keď je to možné, alternatívami šetrnejšími k životnému prostrediu.

Na dosiahnutie týchto cieľov môžu výrobcovia kovových konštrukcií zaviesť tieto opatrenia:

—	preskúmanie súčasného používania chemikálií a nakladania s nimi priamo na mieste,

—	monitorovanie používania chemikálií na úrovni jednotlivých chemikálií (a nie na úrovni viacerých chemikálií spolu) a zameranie sa na najdôležitejšie používané chemikálie,

—	obmedzenie používania chemikálií všade tam, kde je to možné, napr. zmenou výrobných postupov, efektívnejším využívaním chemikálií, zavedením obchodných modelov, ktorými sa zosúladia stimuly medzi dodávateľmi a používateľmi chemikálií ako motivácia na znižovanie ich objemu,

—	nahrádzanie nebezpečných chemikálií a ich substitúcia alternatívami s menším environmentálnym vplyvom,

—	znižovanie množstva chemického odpadu a odtoku, napr. opätovným použitím chemikálií alebo ich recykláciou, prípadne aj využitie odborných znalostí z externého prostredia, napríklad prostredníctvom čiastočného alebo úplného outsourcingu nakladania s chemikáliami.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každej veľkosti v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

Fungovanie opísaného systému nakladania s chemikáliami si vyžaduje určité technické znalosti a ich absencia môže byť najmä pre malé a stredné podniky významnou prekážkou.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i13)

V prípade jednotlivých použitých chemikálií množstvo použitej chemikálie (v kg/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel) a jej klasifikácia podľa nariadenia 1272/2008 (nariadenie CLP)

(i14)

Množstvo vzniknutého (nebezpečného) chemického odpadu (v kg/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(b7)	Pravidelné (aspoň raz ročne) preskúmanie používania chemikálií na minimalizáciu ich používania a hľadanie možností ich substitúcie

3.1.5. Riadenie v oblasti biodiverzity

NPEM spočíva v zohľadňovaní priamych a nepriamych vplyvov v celom hodnotovom reťazci a vo výrobných procesoch priamo na mieste, a to prijatím týchto opatrení:

—	posúdenie priamych vplyvov preskúmaním lokality a identifikáciou problémových oblastí,

—	preskúmanie manažmentu ekosystémov s cieľom identifikovať vplyv ekosystémových služieb v celom hodnotovom reťazci,

—	spolupráca s relevantnými (miestnymi) zainteresovanými stranami s cieľom minimalizovať akékoľvek problémy,

—	meranie vplyvov vymedzením a monitorovaním príslušných metrík,

—	pravidelné podávanie správ informujúcich o úsilí danej spoločnosti.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

K zavedeniu jednotlivých prvkov NPEM by sa malo zaviazať vedenie podniku. Priame prínosy zavedenia jednotlivých prvkov tohto NPEM nemožno kvantifikovať. Obdobne nemožno na základe uplatnenia týchto prvkov vypočítať ani priamu návratnosť investícií. Tieto dva aspekty môžu predstavovať významnú prekážku najmä pre malé a stredné podniky.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i15)

Počet projektov spolupráce so zainteresovanými stranami zameraných na riešenie otázok biodiverzity (počet)

(i16)

Umiestnenie v chránených územiach alebo v ich susedstve: veľkosť oblastí, na ktoré sa vzťahuje riadenie priaznivé pre biodiverzitu, v porovnaní s celkovou rozlohou lokalít spoločnosti (%)

(i17)

Zoznam pozemkov alebo iných oblastí, ktoré spoločnosť vlastní, má v prenájme alebo spravuje v chránenom území alebo v jeho susedstve alebo v oblastiach s vysokou hodnotou biodiverzity (plocha v m2)

(i18)

Zavedené postupy/nástroje na analýzu spätnej väzby od zákazníkov, zainteresovaných strán a dodávateľov týkajúcej sa biodiverzity (áno/nie)

(i19)

Zavedenie akčného plánu biodiverzity danej lokality vo všetkých výrobných zariadeniach (áno/nie)

(i20)

Celková veľkosť obnovených biotopov a/alebo oblastí (v danej lokalite, resp. v danej lokalite aj mimo nej) na kompenzáciu škôd na biodiverzite spôsobených spoločnosťou (v m2) v porovnaní s veľkosťou pozemku, ktorý spoločnosť využíva (v m2)

(b8)	V záujme ochrany a zlepšenia stavu miestnej biodiverzity je pre všetky relevantné lokality (vrátane výrobných lokalít) vypracovaný a zavedený akčný plán pre biodiverzitu

3.1.6. Repasovanie a vysokokvalitné renovovanie výrobkov a komponentov s vysokou hodnotou a/alebo vyrábaných vo veľkých sériách

Repasovanie zahŕňa demontáž výrobku, obnovu a výmenu komponentov a odskúšanie jednotlivých dielov a celého výrobku, aby sa zabezpečilo, že spĺňa rovnaké normy kvality ako nové výrobky, ktoré sa vyrábajú v súčasnosti, a má príslušnú záruku. Renovovanie sa vzťahuje na použité výrobky, ktoré v čase svojho prvého uvedenia na trh spĺňali pôvodné normy kvality, t. j. renovovaný výrobok dosahuje štandardnú úroveň kvality, ktorá platila v čase, keď bol prvýkrát vyrobený, ale nie úroveň kvality rovnakého výrobku, ktorý sa vyrába v súčasnosti.

NPEM spočíva v zohľadnení a umožnení príležitostí na repasovanie alebo renovovanie použitých kovových konštrukcií a ich uvedenie na trh na opätovné použitie, ak sa z hľadiska celého životného cyklu preukážu environmentálne prínosy. Repasované alebo renovované výrobky dosahujú minimálne tú istú úroveň kvality, ktorú mali pri svojom prvom uvedení na trh, a predávajú sa s príslušnou zárukou.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

V dôsledku repasovania alebo renovovania sa môžu zvýšiť prevádzkové náklady spoločností, čo sa však určite kompenzuje výrobou výrobkov/komponentov/častí s vysokou hodnotou a vyrábaných vo veľkoobjemových sériách.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i21)

Percentuálny podiel suroviny ušetrenej repasovaním/renovovaním v porovnaní s výrobou nového výrobku (opätovne použitý materiál na účely repasovania alebo renovovania v kg/materiál na nový výrobok v kg)

(i22)

Zamedzenie vzniku emisií skleníkových plynov v súvislosti s repasovaním/renovovaním výrobku v porovnaní s výrobou nového výrobku (ekvivalent emisií CO2 zamedzených repasovaním alebo renovovaním/ekvivalent emisií CO2 z nového výrobku), pričom sa uvedie, či je zahrnutý rozsah 1, 2 a/alebo 3

(b9)	Spoločnosť ponúka repasované/renovované výrobky s overeným posúdením životného cyklu s preukázateľnými environmentálnymi prínosmi

3.1.7. Odkaz na referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách, ktoré sú relevantné pre spoločnosti vyrábajúce kovové konštrukcie

NPEM pre spoločnosti vyrábajúce kovové konštrukcie spočíva v čerpaní informácií z príslušných najlepších dostupných techník (10) (BAT) opísaných v príslušných referenčných dokumentoch o BAT (BREF) s cieľom identifikovať relevantné environmentálne otázky, ktoré treba riešiť, a v prípade potreby tieto techniky realizovať.

Uplatniteľnosť

Najlepšie dostupné techniky (BAT) opísané v príslušných referenčných dokumentoch o BAT (BREF) sa vzťahujú na veľké spoločnosti v zmysle smernice o priemyselných emisiách (11).

Tento NPEM je veľmi dôležitý pre malé a stredné podniky (nedosahujúce prahovú hodnotu podľa smernice o priemyselných emisiách). Chýbajúce technické znalosti alebo kapacity (malých a stredných podnikov) však môžu predstavovať obmedzujúci faktor.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania	Referenčné kritériá excelentnosti
(i23) Zohľadnenie príslušných BAT	neuvádzajú sa

3.2. NPEM pre optimalizáciu technickej infraštruktúry

Tento oddiel sa venuje postupom týkajúcim sa podporných procesov a je relevantný pre výrobcov kovových konštrukcií.

3.2.1. Efektívne vetranie

NPEM spočíva v zlepšení efektívnosti vetracieho systému a znížení jeho energetickej spotreby, a to takto:

—	vykonanie štúdie výrobnej lokality vrátane budov a procesov,

—	zmapovanie zdrojov tepla, vlhkosti a znečisťujúcich látok v ovzduší vnútorných priestorov,

—	zredukovanie týchto zdrojov, napr. zavedením účinnej údržby na obmedzenie emisií znečisťujúcich látok alebo izoláciou zdroja vďaka rozdielnemu tlaku vzduchu,

—	stanovenie skutočných (súčasných a budúcich) potrieb vetrania,

—	vykonanie auditu existujúceho vetracieho systému a porovnanie stanovených potrieb so súčasným zariadením,

—

úprava koncepcie vetracieho systému s cieľom znížiť jeho spotrebu energie a zlepšiť energetické zhodnocovanie (12); použitie rekuperovaného tepla na pohon chladenia (klimatizačný systém) alebo na vykurovanie alebo predhrievanie, inštalácia zariadení využívajúcich miestne obnoviteľné zdroje energie (termosolárna energia alebo fotovoltická solárna energia na pohon chladiacich systémov) a zníženie objemu dodávaného vzduchu (čím sa zníži spotreba energie na vykurovanie alebo chladenie). Vetranie založené na potrebách môže byť navrhnuté tak, aby zabraňovalo špičkám a umožňovalo energeticky efektívnejšiu prevádzku s menšími zariadeniami.

Podobný prístup možno uplatniť aj v prípade nových zariadení, pričom potreby sú vymedzené pre navrhovanú budovu a procesy a existuje ďalšia príležitosť na ich minimalizáciu úpravou ich návrhu.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Nedostatočné interné technické znalosti môžu tiež niekedy predstavovať prekážku, pre ktorú sa nepodarí zaviesť všetky prvky tohto NPEM.

V energetickej efektívnosti zavedeného vetracieho systému sa musí zohľadňovať bezpečnosť personálu výrobného zariadenia.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i24)

Skutočný objem vzduchu extrahovaného z budovy (m3/hodina, m3/pracovná zmena alebo m3/výrobná dávka)

(i25)

Vetrací systém riadený na základe potrieb (áno/nie)

(i26)

Spotreba energie na vetranie na m3 budovy (kWh/m3 budovy)

(i27)

Spotreba energie na vykurovanie alebo chladenie vzduchu používaného na vetranie na m3 budovy (kWh/m3 budovy)

(b11)

Na zníženie spotreby energie na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu je zavedené vetranie na základe potrieb

3.2.2. Optimálne osvetlenie

Na dosiahnutie optimálneho osvetlenia v nových a existujúcich výrobných lokalitách treba vykonať štúdiu osvetlenia a vymedziť tak skutočné (súčasné a budúce) potreby a plán osvetlenia s cieľom stanoviť jeho optimálne riešenie (svetelné systémy, elektropríslušenstvo, lampy, používanie denného svetla atď.).

NPEM pre výrobcov kovových konštrukcií spočíva v optimalizácii existujúcich a nových systémov osvetlenia, a to takto:

—	maximálne využívanie denného svetla,

—	inštalovanie osvetlenia na kľúčových miestach ovládaného senzormi prítomnosti osôb,

—	samostatné monitorovanie spotreby energie na osvetlenie,

—	výber najvhodnejších energeticky úsporných svietidiel z hľadiska plánovaného času ich používania a oblasti inštalácie,

—	zavedenie pravidelného plánu čistenia a údržby systému osvetlenia.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každého typu v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Je však vhodnejší pre novovybudované výrobné lokality alebo zrenovované výrobné linky.

Prirodzené svetlo je dôležitým prvkom efektívnych systémov osvetlenia, no vzhľadom na miestne prírodné podmienky sa nedá naplno využiť vo všetkých lokalitách. Obdobne môže byť jeho využitie v existujúcich výrobných lokalitách obmedzené z dôvodu architektonických prekážok.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i28)

Využitie denného svetla vždy, keď je to možné (áno/nie)

(i29)

Podiel osvetlenia ovládaného senzormi (senzory pohybu, senzory denného svetla) (%)

(i30)

Spotreba energie osvetľovacieho vybavenia (kWh/rok/m2 osvetlenej podlahovej plochy)

(i31)

Inštalovaný osvetľovací výkon (kW/m2 osvetlenej podlahovej plochy)

(i32)

Podiel LED/nízkoenergetických žiaroviek (%)

(i33)

Priemerná účinnosť svietidiel v závode (lm/W)

neuvádzajú sa

3.2.3. Environmentálna optimalizácia chladiacich systémov

NPEM spočíva v systematickom zlepšovaní energetickej efektívnosti a celkových environmentálnych vlastností chladiacich systémov v strojovniach výrobnej lokality, a to takto:

—	snaha o znižovanie potreby chladenia,

—	vykonanie auditu existujúceho chladiaceho systému a porovnanie stanovených potrieb so súčasným chladiacim zariadením,

—	prepracovanie chladiaceho systému so zameraním na maximalizáciu efektívnosti využívania energie a vody, ako aj na minimalizáciu emisií skleníkových plynov.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov a je vhodnejší pre novovybudované alebo renovované výrobné lokality.

Vykonávanie tohto NPEM si však môže vyžadovať podporu od externých partnerov, čo môže predstavovať prípadnú prekážku, najmä pre malé a stredné podniky.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i34)

Ekvivalent celkového vplyvu otepľovania chladiaceho systému (CO2 e)

(i35)

Potenciál globálneho otepľovania používaných chladív (CO2 e)

(i36)

Spotreba energie na chladenie (kWh/rok; kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(i37)

Spotreba vody (voda z vodovodu/dažďová voda/povrchová voda) na chladenie (m3/rok; m3/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

neuvádzajú sa

3.2.4. Racionálne a efektívne využívanie stlačeného vzduchu

NPEM je určený výrobcom kovových konštrukcií a spočíva v znížení spotreby energie súvisiacej s využívaním stlačeného vzduchu vo výrobných procesoch týmito opatreniami:

Mapovanie a posúdenie využívania stlačeného vzduchu. Ak sa časť stlačeného vzduchu využíva neefektívne alebo nenáležite, iné technologické riešenia môžu byť na daný účel vhodnejšie alebo efektívnejšie. Ak sa pri určitej aplikácii zvažuje prechod z pneumatických nástrojov na elektrické, je potrebné vykonať náležité posúdenie, pri ktorom treba zohľadniť nielen spotrebu energie, ale všetky environmentálne aspekty, ako aj špecifické potreby aplikácie.

Optimalizácia systému stlačeného vzduchu sa dosiahne týmto postupom:

—	zisťovanie a odstraňovanie únikov vhodnou kontrolnou technológiou, ako sú ultrazvukové nástroje na meranie únikov vzduchu na skrytých alebo ťažko dostupných miestach,

—

lepšie zladenie dodávok stlačeného vzduchu s jeho potrebou vo výrobnom zariadení, t. j. prispôsobenie tlaku, objemu a kvality vzduchu potrebám rôznych koncových zariadení, prípadne aj výroba stlačeného vzduchu bližšie k miestam jeho spotreby, a to voľbou decentralizovaných jednotiek namiesto veľkého centrálneho kompresora, ktorý by zabezpečoval všetky potreby,

—	výroba stlačeného vzduchu pri nižšom tlaku znížením strát tlaku v distribučnej sústave, prípadne aj doplnením zosilňovačov tlaku len pre prístroje, ktoré si vyžadujú vyšší tlak než väčšina aplikácií,

—	navrhnutie systému stlačeného vzduchu na základe ročnej krivky trvania zaťaženia s cieľom zabezpečiť dodávku s minimálnou spotrebou energie pri základnom, špičkovom a minimálnom zaťažení,

—	výber vysokoefektívnych komponentov pre systémy stlačeného vzduchu, akými sú vysokoefektívne kompresory, pohonné jednotky s premenlivou frekvenciou a sušiče vzduchu s integrovaným chladením,

—

zabezpečenie rekuperácie tepla z kompresorov (po optimalizovaní všetkých uvedených aspektov), a to pomocou inštalácie platňového výmenníka tepla do olejového okruhu kompresorov; získané teplo možno využiť v celej škále aplikácií, napríklad pri sušení výrobkov, regenerácii vysúšadiel, vykurovaní priestorov, chladení absorpčnými chladičmi, alebo ho možno pomocou zariadení založených na organickom Rankinovom cykle premeniť na mechanickú energiu.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Vhodnejší je pre nové alebo renovované výrobné linky.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i38)

Spotreba elektrickej energie na štandardný kubický meter stlačeného vzduchu dodaného v mieste konečného použitia (kWh/m3) pri uvedenej hodnote tlaku

(i39)

Koeficient úniku vzduchu (13)

(b12)

Elektrická energia, ktorú spotrebuje systém stlačeného vzduchu, je menej než 0,11 kWh/m3 dodaného stlačeného vzduchu, a to pri veľkých zariadeniach fungujúcich pri efektívnom tlaku 6,5 baru, s objemovým tokom normalizovaným na hodnote tlaku 1 013 milibarov a teplote 20 °C a odchýlkami efektívneho tlaku nepresahujúcimi 0,2 baru

(b13)

Po vypnutí všetkých zariadení spotrebúvajúcich vzduch zostáva tlak v sústave stabilný a kompresory (v pohotovostnom režime) sa neprepnú do stavu zaťaženia

3.2.5. Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov

NPEM je určený spoločnostiam vyrábajúcim kovové konštrukcie, aby vo svojich procesoch využívali energiu z obnoviteľných zdrojov, a to takto:

—	nakupovanie elektriny z overených obnoviteľných zdrojov alebo vlastná výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,

—	výroba tepla z obnoviteľných zdrojov energie [napr. termosolárna energia vrátane koncentrovaných termosolárnych, geotermálnych alebo tepelných čerpadiel, ktoré môžu využívať aj elektrinu z obnoviteľných zdrojov, napr. fotovoltickú solárnu energiu, udržateľnú biomasu (na báze odpadu) a bioplyn],

—

inštalácia systémov uskladňovania energie vrátane akumulácie tepla ako doplnku k termosolárnemu či geotermálnemu využívaniu alebo využívaniu tepla z okolia, prípadne spolu s tepelnými čerpadlami na vykurovanie a chladenie, vďaka čomu bude môcť spoločnosť vo vyššej miere využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorú si sama vyrobila.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

Vlastná výroba tepla z obnoviteľných zdrojov energie a jeho integrácia do výrobných procesov vo veľkej miere závisia od technologických špecifík vykonávaných výrobných procesov a reálnych potrieb, napr. procesy pri vysokých teplotách.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i40)

Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (vlastnej výroby alebo zakúpenej) na celkovej spotrebe elektriny (%)

(i41)

Podiel tepla z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe tepla (%)

(b14)

Všetku spotrebu elektrickej energie pokrýva energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú si spoločnosť vyrába sama, alebo zakúpená elektrická energia z overených obnoviteľných zdrojov prostredníctvom dlhodobej dohody o nákupe energie

(b15)

Využívanie tepla z obnoviteľných zdrojov vyrobeného na mieste je začlenené do vhodných výrobných procesov

3.2.6. Zber dažďovej vody

NPEM spočíva v znížení využívania sladkej vody vo výrobných lokalitách, a to zberom a využívaním dažďovej vody v rôznych výrobných alebo pomocných procesoch. V takomto systéme sa dažďová voda zberá z oblasti zachytávania (často ide o strechu výrobného závodu alebo parkoviska), systémom žľabov sa zhromažďuje do skladovacej nádrže a rozvodným systémom (potrubie a čerpadlo) sa dostáva do miest konečného použitia.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Vhodnejší je pre novovybudované alebo zmodernizované závody, najmä tam, kde zachytávanú dažďovú možno použiť ako technologickú vodu. V prípade modernizácie môžu byť vlastnosti budovy pri vykonávaní NPEM prekážkou.

Na relevantnosť tohto NPEM má veľký vplyv aj zemepisná poloha (napr. množstvo zrážok, miestny nedostatok vody). V niektorých regiónoch je tento NPEM zo zákona povinný s cieľom predchádzať povodniam a obmedzovať využívanie podzemnej vody.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i42)

Podiel využitia dažďovej vody na celkovej spotrebe vody (%)

(b16)

Dažďová voda sa zachytáva a používa ako technologická voda vo výrobných a pomocných procesoch

3.3. NPEM pre výrobné procesy

Tento oddiel sa venuje postupom v hlavných výrobných procesoch a je relevantný pre výrobcov kovových konštrukcií.

3.3.1. Výber zdrojovo efektívnych kovoobrábacích tekutín

NPEM spočíva vo výbere zdrojovo efektívnych kovoobrábacích tekutín, a to takto:

systematické vedecky podložené hĺbkové posudzovania dostupných kovoobrábacích tekutín podľa širokého súboru kritérií vrátane environmentálnych aj ekonomických aspektov s prihliadnutím na celý životný cyklus tekutín a vyrábaných výrobkov,

hľadanie dostupných kovoobrábacích tekutín, ktoré môžu súčasne plniť rôzne funkcie (napr. mazanie, odstraňovanie kovových hoblín, čistenie), alebo ich možno po náležitom zhodnotení a/alebo úprave zloženia použiť viac ako raz.

NPEM spočíva aj v hodnotení a kontrole vlastností vybraných kovoobrábacích tekutín pri ich používaní alebo po ňom prostredníctvom monitorovacieho systému.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Avšak chýbajúce interné technické znalosti môžu predstavovať prekážku, a to najmä pre malé a stredné podniky.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i43)

Celkové množstvo zakúpených kovoobrábacích tekutín za rok [kg (alebo l)/rok]

(i44)

Celkové množstvo zhodnotených kovoobrábacích tekutín za rok [kg (alebo l)/rok]

(i45)

Počet rôznych kovoobrábacích tekutín používaných v spoločnosti (celkový počet kovoobrábacích tekutín)

(i46)

Spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok [v kg (alebo l)/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel]

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.2. Minimalizácia spotreby chladiacich mazív pri spracovaní kovov

NEMP spočíva v minimalizácii spotreby chladiacich mazív pri spracovaní a tvarovaní kovov. Možno to dosiahnuť takými technikami, ako sú kryogénne chladenie alebo vysokotlakový prívod chladiacich mazív. Vďaka týmto technikám vzniká menej odpadu, zvyšuje sa celková efektívnosť procesov a následne sa znižuje spotreba energie a predlžuje sa životnosť nástroja.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každého typu v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Vzhľadom na svoju energetickú náročnosť je vhodnejší pre malosériovú výrobu alebo prototypy a skôr pre nové alebo obnovené zariadenia než na modernizáciu už prebiehajúceho procesu.

Energetická náročnosť je však parametrom, ktorý treba starostlivo a individuálne preskúmať. V kombinácii s chýbajúcimi internými technickými znalosťami a odbornosťou to môže pre uplatňovanie tohto NPEM predstavovať významnú prekážku.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i47)

Spotreba chladiacich mazív na obrábaný diel (l/diel)

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.3. Inkrementálne tvarovanie plechu ako alternatíva k výrobe pomocou foriem

V malosériovej výrobe spočíva tento NPEM v používaní inkrementálneho tvarovania plechu ako alternatívy k výrobe pomocou foriem. Umožňuje výrobu zložitých výrobkov s vyššou materiálovou efektívnosťou.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každého typu v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Inkrementálne tvarovanie plechu možno použiť pre širokú škálu materiálov, vhodnejšie je pre výrobky so zložitými tvarmi, ako aj pre malosériovú výrobu a prototypy. Spoločnosti však môžu pred prechodom na techniku inkrementálneho tvarovania plechu vykonať posúdenie životného cyklu na pochopenie environmentálnych prínosov.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i11)

Spotreba energie na vyrobený výrobok (kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(i1)	Efektívne využívanie zdrojov (hotový výrobok v kg/vstupný materiál v kg)

(i48)

Environmentálne prínosy prechodu na inkrementálne tvarovanie plechu, ktoré sa preukázali v úplnom posúdení životného cyklu alebo zjednodušenom posúdení životného cyklu na základe semikvantitatívnej analýzy (áno/nie)

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.4. Zníženie spotreby energie kovoobrábacích strojov v pohotovostnom režime

NPEM spočíva v znížení spotreby energie kovoobrábacích strojov v pohotovostnom režime ich vypínaním (a opätovným zapínaním) tým najefektívnejším spôsobom, buď manuálne alebo automaticky (preprogramovaním ovládacieho systému), alebo nákupom energeticky efektívnejších strojov s integrovaným „zeleným“ pohotovostným režimom (s veľmi nízkou spotrebou energie). Tento spôsob prevádzky je často založený na niekoľkých podjednotkách, ktoré možno jednotlivo vypnúť, takže do pohotovostného režimu netreba uviesť celý stroj. Ďalšou možnosťou je skrátenie trvania fáz pohotovostného režimu, najmä v prípade strojov s vysokou spotrebou energie počas ich nečinnosti, a to optimalizáciou plánovania výroby.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa môže vo všeobecnosti uplatňovať v spoločnostiach každej veľkosti v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i11)

Spotreba energie na vyrobený výrobok (kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(i49)

V prípade jednotlivých relevantných strojov: celková spotreba energie na jeden stroj za rok (kWh/rok)

(i50)

V prípade jednotlivých relevantných strojov: celková spotreba energie na jeden stroj počas jeho nečinnosti (kWh/hodina)

(i51)

Percentuálny podiel strojov, ktoré majú štítok s pokynmi na ich vypnutie alebo nevypnutie (%)

(b18)

Všetky kovoobrábacie stroje sú vybavené „zeleným“ pohotovostným režimom alebo štítkom s informáciou, kedy by sa mali vypnúť manuálne

3.3.5. Zachovanie materiálovej hodnoty kovových zvyškov

NPEM spočíva v zachovaní materiálovej hodnoty následným spracovaním kovového šrotu (hoblín a pilín), a to najmä dvomi spôsobmi spracovania kovových zvyškov:

—	oddeľovaním tokov kovových zvyškov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň čistoty, ktorá umožní ďalšie zhodnocovanie a recykláciu na vyššej kvalitatívnej úrovni,

—	zhodnocovaním a oddeľovaním rezného oleja a kovu, napríklad lisovaním hoblín a pilín do brikiet.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov, pričom je vhodnejší pre veľkosériovú výrobu.

Objem zvyškov z obrábania materiálov musí byť značný, aby sa zabezpečila ekonomická realizovateľnosť.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i52)

Zhodnotený olej (olej v litroch/rok)

(i53)

Efektívne využívanie zdrojov oleja (% oleja v briketách alebo v produkte separátora)

(b19)

Obsah oleja a vlhkosti je v prípade hoblín zo sústruženia nižší ako 2 % a v prípade brúsneho kalu nižší ako 8 %

3.3.6. Viacsmerové kovanie

Keďže tento NPEM spočíva v uplatnení metódy viacsmerového kovania, možno ho použiť pri kovaní zložitých výrobkov s veľmi rozdielnymi prierezmi. Týmto postupom, keď na vyrábaný kus pôsobí tlak v rôznych smeroch, sa výrazne znižuje tvorba výronkov, v dôsledku čoho sa následne obrábaním musí odstrániť menej materiálu.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každého typu v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Vhodný je najmä pre zložito vytvárané komponenty a špecializované výrobky, ako aj pre spoločnosti s veľkosériovou výrobou. Viacsmerové kovanie sa môže uplatniť v širokej škále materiálov (hliník, meď, horčík, titán).

Uplatniteľnosť tohto NPEM však môže byť obmedzená, pretože si vyžaduje nákup špeciálnych nástrojov na kovanie a technické znalosti, čo so sebou prináša vysoké investičné náklady.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i54)

Percentuálny podiel vytvorených výronkov na vyrobený diel (%)

(i55)

Celková energia potrebná na proces kovania (energetický vstup na kovanie v kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(i1)	Efektívne využívanie zdrojov (hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel/vstupný materiál v kg)

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.7. Hybridné obrábanie ako metóda na zníženie spotreby energie

Tento NPEM určený pre výrobcov kovových konštrukcií spočíva v metóde hybridného obrábania. Tá by im mala umožniť výrazné zníženie celkovej potreby energie na obrábanie na jeden diel/výrobok/komponent, a to spojením dvoch alebo viacerých rôznych výrobných procesov do novej štruktúry, ktorá synergicky využíva výhody každého jednotlivého procesu.

Kombinácia rôznych výrobných procesov, napr. frézovania či vŕtania, môže v porovnaní s konvenčnými technológiami obrábania znamenať väčšiu voľnosť pri navrhovaní a výrobe dielov, výrobkov a komponentov.

Uplatniteľnosť

Hybridné obrábanie môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každého typu v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Obzvlášť je vhodné pre výrobné lokality s novými strojmi. Hybridné obrábanie je veľmi relevantné pri výrobe dielov/výrobkov/komponentov so zložitými tvarmi.

Pomerne vysoké investičné náklady v kombinácii s chýbajúcimi internými špecifickými technickými znalosťami/kapacitami potrebnými na zavedenie tohto NPEM môžu jeho uplatniteľnosť obmedziť, najmä v malých a stredných podnikoch.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i1)	Efektívne využívanie zdrojov (hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel/vstupný materiál v kg)

(i11)

Spotreba energie (kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel)

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.8. Používanie predikčného ovládania na riadenie vykurovania, vetrania a klimatizácie v lakovacej kabíne

NPEM spočíva v minimalizácii spotreby energie na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu v lakovacích kabínach zavedením systému predikčného ovládania, ktorý vychádza zo spätnej väzby a anticipačného ovládania a pracuje s určitým intervalom hodnôt. Takýto systém umožňuje udržiavať konštantnú rýchlosť sušenia náterov bez toho, aby sa v kabíne musela udržiavať konštantná teplota a vlhkosť ako v prípade konvenčných ovládacích systémov. Princíp fungovania spočíva v tom, že sa na konštantnej úrovni udržiava len rozdiel medzi limitom množstva pary, ktorú vzduch dokáže absorbovať (množstvo sa mení v závislosti od teploty), a množstvom vodnej pary, ktorá sa už vo vzduchu nachádza.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je vhodný pre spoločnosti s veľkosériovou výrobou, veľkými lakovacími kabínami a viacerými lakovacími kabínami.

Úplné a účinné zavedenie NPEM si vyžaduje:

—	kvalifikovaných zamestnancov s hĺbkovou znalosťou procesu sušenia náterov a kontroly kvality náterov,

—	udržiavanie efektívnosti zariadenia,

—	spoľahlivé a kontinuálne monitorovanie údajov (snímače, meranie atď.) a zavedenie systémov automatizácie (na mieste).

Spĺňanie uvedených sprísnených požiadaviek v kombinácii s chýbajúcimi internými technickými znalosťami a vysokými investičnými nákladmi predstavuje najmä pre malé a stredné podniky prekážku zavedenia tohto NPEM.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

(i56)

Spotreba energie na natieranie (kWh/m2 nalakovaného/natretého povrchu)

(b17)

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

4. ODPORÚČANÉ HLAVNÉ SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA

V tabuľke 4.1 sa uvádza výber hlavných ukazovateľov environmentálneho správania v sektore výroby kovových konštrukcií spolu so súvisiacimi referenčnými kritériami a odkazom na príslušné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva. Tieto ukazovatele predstavujú podsúbor všetkých ukazovateľov uvedených v kapitole 3.

Tabuľka 4.1

Kľúčové ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti pre sektor výroby kovových konštrukcií

Ukazovateľ

Štandardné jednotky

Hlavná cieľová skupina

Stručný opis

Odporúčaná minimálna úroveň monitorovania

Súvisiaci hlavný ukazovateľ EMAS (14)

Referenčné kritérium excelentnosti

Súvisiaci NPEM (15)

NPEM pre prierezové otázky

Efektívne využívanie zdrojov

hotové výrobky v kg/vstupný materiál v kg

Výrobcovia kovových konštrukcií

Množstvo vyrobených hotových výrobkov vydelené množstvom vstupných materiálov potrebným na výrobu hotových výrobkov.

Výsledky tohto ukazovateľa môžu pomôcť pri uplatňovaní jednotlivých prístupov, ako je zohľadňovanie životného cyklu, štíhly manažment a obehové hospodárstvo, s cieľom posúdiť potenciál environmentálnych zlepšení pri výrobe existujúcich alebo nových kovových výrobkov.

Lokalita

Materiálová efektívnosť

Systematické zohľadňovanie životného cyklu, štíhleho manažmentu a obehového hospodárstva vo všetkých strategických rozhodnutiach.

3.1.1,

3.3.3,

3.3.6,

3.3.7

Mapovanie materiálových tokov a ich relevantnosť pre životné prostredie

áno/nie

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ sa vzťahuje na mapovanie všetkých tokov materiálov použitých na výrobu kovových výrobkov v záujme pochopenia ich významu pre životné prostredie.

Zariadenie

Materiálová efektívnosť

Posudzovanie vývoja nových výrobkov na účely environmentálnych zlepšení

3.1.1

Percentuálny podiel tovarov a služieb, ktoré sú environmentálne certifikované alebo majú preukázateľne znížený environmentálny vplyv.

Výrobcovia kovových konštrukcií

Počet vyrobených výrobkov alebo poskytnutých služieb s overeným zníženým environmentálnym vplyvom vydelený celkovým počtom vyrobených výrobkov alebo poskytnutých služieb.

Zariadenie

Materiálová efektívnosť

Všetky zakúpené tovary a služby spĺňajú environmentálne kritériá stanovené spoločnosťou.

3.1.2

Využívanie vedľajších produktov, zvyškovej energie alebo iných zdrojov od iných spoločností.

materiály od iných spoločností v kg/celkové vstupy v kg;

zhodnotená energia od iných spoločností v MJ/celková spotreba energie v MJ

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ sa vzťahuje na množstvo použitých vedľajších produktov alebo zvyškovej energie od iných spoločností na výrobu výrobkov alebo dielov vydelené celkovým množstvom alebo energetickými vstupmi.

Spoločnosť

Materiálová efektívnosť

Spolupráca s inými organizáciami v záujme efektívnejšieho využívania energie a zdrojov na systémovej úrovni

3.1.2

Systematické zapájanie zainteresovaných strán so zameraním na lepšie environmentálne správanie

áno/nie

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ uvádza, či sa zainteresované strany v celom hodnotovom reťazci systematicky zapájajú do vývoja nových výrobkov alebo dielov so zlepšenými environmentálnymi vlastnosťami.

Spoločnosť

Materiálová efektívnosť

Štrukturálne zapojenie zainteresovaných strán do vývoja výrobkov šetrnejších k životnému prostrediu.

3.1.2

Systém monitorovania využívania energie na úrovni jednotlivých procesov

áno/nie

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ sa vzťahuje na zavedenie systematického a podrobného monitorovania využívania energie vo výrobných lokalitách na úrovni jednotlivých procesov.

Lokalita

Energetická efektívnosť

Nepretržité monitorovanie využívania energie na úrovni jednotlivých procesov, vďaka čomu sa zlepšuje energetická efektívnosť

3.1.3

V prípade jednotlivých použitých chemikálií množstvo použitej chemikálie a jej klasifikácia podľa nariadenia 1272/2008 (nariadenie CLP)

kg/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Celkové množstvo jednotlivých chemikálií použitých vo výrobných procesoch vydelené množstvom hotových výrobkov alebo vyrobených dielov.

Používanie chemikálií je predmetom pravidelného preskúmania s cieľom zistiť možnosti ich substitúcie a klasifikujú sa podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 (nariadenie CLP).

Lokalita

Materiálová efektívnosť

Pravidelné (aspoň raz ročne) preskúmanie používania chemikálií na minimalizáciu ich používania a hľadanie možností ich substitúcie

3.1.4

Zavedenie akčného plánu biodiverzity danej lokality vo všetkých výrobných zariadeniach

áno/nie

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ uvádza, či všetky výrobné zariadenia zaviedli pre danú lokalitu akčný plán biodiverzity.

Lokalita

Biodiverzita

V záujme ochrany a zlepšenia stavu miestnej biodiverzity je pre všetky relevantné lokality (vrátane výrobných lokalít) vypracovaný a zavedený akčný plán pre biodiverzitu

3.1.5

Zamedzenie vzniku emisií skleníkových plynov v súvislosti s repasovaním/renovovaním výrobku v porovnaní s výrobou nového výrobku, pričom sa uvedie, či je zahrnutý rozsah 1, 2 a/alebo 3

emisie skleníkových plynov z repasovania/renovovania/ ekvivalent emisií CO2 z nového výrobku

Výrobcovia kovových konštrukcií

Emisie skleníkových plynov súvisiace s repasovaním alebo renovovaním výrobku, vydelené ekvivalentom emisií oxidu uhličitého vzniknutých pri vývoji nového výrobku.

Ukazovateľ zahŕňa emisie skleníkových plynov v rozsahu 1, 2 a 3.

Lokalita

Emisie

Spoločnosť ponúka repasované/renovované výrobky s overeným posúdením životného cyklu s preukázateľnými environmentálnymi prínosmi

3.1.6

NPEM pre optimalizáciu technickej infraštruktúry

Vetrací systém na základe potrieb (áno/nie)

áno/nie

Výrobcovia kovových konštrukcií

Tento ukazovateľ sa týka inštalácie a prevádzky vetracích systémov riadených podľa potrieb vo výrobných zariadeniach.

Zariadenie

Energetická efektívnosť

V záujme zníženia spotreby energie na vykurovanie, vetranie a klimatizáciu je zavedené vetranie riadené podľa potrieb.

3.2.1

Skutočný objem vzduchu extrahovaného z budovy

m3/hodina

m3/pracovná zmena

m3/výrobná dávka

Výrobcovia kovových konštrukcií

objem vzduchu extrahovaného z budovy za hodinu ALEBO

za pracovnú zmenu ALEBO

za výrobnú dávku

Lokalita

Energetická efektívnosť

neuvádza sa

3.2.1

Spotreba energie osvetľovacieho vybavenia

kWh/rok/m2 osvetlenej podlahovej plochy

Výrobcovia kovových konštrukcií

Spotreba energie inštalovaného osvetľovacieho vybavenia vo výrobnom zariadení vydelená osvetlenou podlahovou plochou výrobného zariadenia za rok.

Zariadenie

Energetická efektívnosť

neuvádza sa

3.2.2

Spotreba energie na chladenie

kWh/rok

kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Spotreba energie chladiaceho systému vo výrobnom zariadení za rok ALEBO

vydelená množstvom hotových výrobkov alebo vyrobených dielov

Zariadenie

Energetická efektívnosť

neuvádza sa

3.2.3

Spotreba vody na chladenie (voda z vodovodu/dažďová voda/povrchová voda)

m3/rok

Výrobcovia kovových konštrukcií

Objem vody, ktorú spotrebuje chladiaci systém vo výrobnom zariadení za rok.

Mal by sa uviesť aj druh vody, napr. voda z vodovodu/dažďová voda.

Zariadenie

Voda

neuvádza sa

3.2.3

Spotreba elektrickej energie na štandardný kubický meter stlačeného vzduchu dodaného v mieste konečného použitia pri uvedenej hodnote tlaku

kWh/m3

Výrobcovia kovových konštrukcií

Spotreba elektrickej energie v systéme stlačeného vzduchu (vrátane spotreby energie v prípade kompresorov, sušičov a sekundárnych pohonných jednotiek) na štandardný kubický meter stlačeného vzduchu dodaného pri uvedenej hodnote tlaku

Zariadenie

Energetická efektívnosť

3.2.4

Koeficient úniku vzduchu

Číslo

Výrobcovia kovových konštrukcií

Index úniku vzduchu sa počíta v momente, keď sú všetky zariadenia spotrebúvajúce vzduch vypnuté, ako súčet času prevádzky všetkých kompresorov vynásobený kapacitou daného kompresora, vydelený celkovým časom v pohotovostnom režime a celkovou menovitou kapacitou kompresorov v systéme, a je vyjadrený ako:

kde: ti(cr) je čas (min), počas ktorého je kompresor v prevádzke a všetky zariadenia spotrebúvajúce vzduch sú vypnuté (systém stlačeného vzduchu je v pohotovostnom režime), Ci(cr) je kapacita (Nl/min) kompresora, ktorý sa zapne na čas ti(cr), pokým všetky zariadenia spotrebúvajúce vzduch sú vypnuté, t(sb) je celkový čas (min), počas ktorého je nainštalované vybavenie na dodávku stlačeného vzduchu v pohotovostnom režime, C(tot) je súčet menovitej kapacity (Nl/min) všetkých kompresorov v systéme stlačeného vzduchu.

Zariadenie

Energetická efektívnosť

Po vypnutí všetkých zariadení spotrebúvajúcich vzduch zostáva tlak v sústave stabilný a kompresory (v pohotovostnom režime) sa neprepnú do stavu zaťaženia.

3.2.4

Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (vlastnej výroby alebo zakúpenej) na celkovej spotrebe elektriny

Výrobcovia kovových konštrukcií

Elektrina z obnoviteľných zdrojov energie (vlastná výroba alebo zakúpená) vydelená celkovou spotrebou elektriny v lokalite.

Zakúpená elektrina z obnoviteľných zdrojov sa do tohto ukazovateľa zahŕňa len vtedy, ak je overená ako prínosná (t. j. nevykazuje ju už iná organizácia, ani nie je zahrnutá v energetickom mixe danej sústavy).

Lokalita

Energetická efektívnosť

3.2.5

Podiel tepla z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe tepla

Výrobcovia kovových konštrukcií

Teplo z obnoviteľných zdrojov (napr. termosolárna energia, geotermálna energia, tepelné čerpadlá, biomasa a bioplyn na báze odpadu, elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, podľa možnosti vyrobená lokálne v rámci vlastnej výroby alebo v rámci koncepcie komunitne vyrábanej energie z obnoviteľných zdrojov) vydelené celkovou spotrebou tepla v lokalite

Lokalita

Energetická efektívnosť

Využívanie tepla z obnoviteľných zdrojov vyrobeného na mieste je začlenené do vhodných výrobných procesov.

3.2.5

Podiel spotreby dažďovej vody na celkovej spotrebe vody

Výrobcovia kovových konštrukcií

Celkový objem dažďovej vody spotrebovanej pri procesoch na mieste alebo pomocných procesoch vydelený celkovým objemom vody spotrebovanej pri procesoch na mieste alebo pomocných procesoch vo výrobných lokalitách.

Lokalita

Voda

Dažďová voda sa zachytáva a používa ako technologická voda vo výrobných a pomocných procesoch

3.2.6

NPEM pre výrobné procesy

Celkové množstvo zakúpených kovoobrábacích tekutín za rok

kg/rok

l/rok

Výrobcovia kovových konštrukcií

Množstvo kovoobrábacích tekutín použitých vo výrobných procesoch výrobnej lokality za rok.

Lokalita

Materiálová efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

- spotreba energie na vyrobený výrobok

- efektívne využívanie zdrojov

- spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.1

Spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

kg (alebo l)/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Množstvo kovoobrábacích tekutín spotrebovaných vo výrobných procesoch vydelené množstvom hotových výrobkov alebo vyrobených dielov

Lokalita

Materiálová efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.1

Spotreba chladiacich mazív na obrábaný diel

l/vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Objem chladiacich mazív spotrebovaných vo výrobných procesoch/operáciách na jeden vyrobený diel.

Lokalita

Materiálová efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.2

Spotreba energie

kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Spotreba energie vo výrobnom zariadení pri výrobe výrobkov alebo dielov vydelená množstvom hotových výrobkov alebo vyrobených dielov.

Zariadenie

Energetická efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.1.3,

3.3.3,

3.3.4,

3.3.7

V prípade jednotlivých relevantných strojov: celková spotreba energie na jeden stroj počas jeho nečinnosti

kWh/hodina

Výrobcovia kovových konštrukcií

Množstvo energie, ktoré stroje spotrebovali za hodinu počas svojej nečinnosti

Zariadenie

Energetická efektívnosť

Všetky kovoobrábacie stroje sú vybavené „zeleným“ pohotovostným režimom alebo štítkom s informáciou, kedy by sa mali vypnúť manuálne

3.3.4

Zhodnotený olej

olej v litroch/rok

Výrobcovia kovových konštrukcií

Objem rezných olejov zhodnotených z výrobných procesov za rok

Zariadenie

Materiálová efektívnosť

Obsah oleja a vlhkosti je v prípade hoblín zo sústruženia nižší ako 2 % a v prípade brúsneho kalu nižší ako 8 %

3.3.5

Celková energia potrebná na proces kovania

kWh/hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel

Výrobcovia kovových konštrukcií

Celková energia potrebná na proces kovania vydelená množstvom hotových výrobkov alebo vyrobených dielov

Zariadenie

Materiálová efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.6

Spotreba energie na natieranie

kWh/m2 nalakovaného/natretého povrchu

Výrobcovia kovových konštrukcií

Spotreba energie na natieranie výrobkov/dielov vydelená povrchom nalakovaných alebo natretých výrobkov alebo dielov.

Lokalita

Energetická efektívnosť

Spoločnosť kontinuálne (t. j. medziročne) zlepšuje svoje environmentálne správanie, čo sa odráža v zlepšení minimálne týchto ukazovateľov:

—	spotreba energie na vyrobený výrobok

—	efektívne využívanie zdrojov

—	spotreba kovoobrábacích tekutín na vyrobený výrobok

3.3.8

(1) Vedecká a politická správa je verejne dostupná na webovej stránke JRC na tejto adrese: https://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/fab_metal_prod.html. Závery týkajúce sa najlepších postupov environmentálneho manažérstva a ich uplatňovania, ako aj identifikované špecifické ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti uvedené v tomto sektorovom referenčnom dokumente sú založené na zisteniach zdokumentovaných v danej vedeckej a politickej správe. Možno v nej nájsť všetky podkladové informácie a technické údaje.

(2) Council Regulation (EEC) No 1836/93 of 29 June 1993 allowing voluntary participation by companies in the industrial sector in a Community eco-management and audit scheme [nariadenie Rady (EHS) č. 1836/93 z 29. júna 1993, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť obchodných spoločností priemyselného sektora v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit] (Ú. v. ES L 168, 10.7.1993, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1).

(4) Podľa oddielu B písm. f) prílohy IV k nariadeniu o EMAS musí environmentálne vyhlásenie obsahovať „súhrn dostupných údajov o environmentálnom správaní organizácie vo vzťahu k jej významným environmentálnym aspektom. V správach sa uvádzajú hlavné ukazovatele, ako aj osobitné ukazovatele environmentálneho správania uvedené v oddiele C. Ak sú stanovené krátkodobé a dlhodobé environmentálne ciele, vykazujú sa príslušné údaje.“ V oddiele C bode 3 prílohy IV sa uvádza, že „každá organizácia každoročne takisto podáva správy o svojom environmentálnom správaní týkajúcom sa významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov a vplyvov, ktoré súvisia s jej hlavnými podnikateľskými činnosťami, sú merateľné a overiteľné a nie sú zahrnuté v hlavných ukazovateľoch. Ak sú k dispozícii, organizácia zohľadní sektorové referenčné dokumenty uvedené v článku 46, aby uľahčila identifikáciu osobitných ukazovateľov súvisiacich s príslušným sektorom.“

(5) Podrobný opis všetkých najlepších postupov spolu s praktickými usmerneniami o spôsobe ich vykonávania je k dispozícii v správe o najlepších postupoch, ktorú uverejnilo JRC a ktorá je dostupná online na adrese: http://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/documents/BEMP_FabMetProd_BackgroundReport.pdf. Organizácie do nej môžu nahliadnuť, ak sa chcú dozvedieť viac o niektorých najlepších postupoch opísaných v tomto sektorovom referenčnom dokumente.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1). Poznámka: NACE je skratkou z francúzskeho pomenovania Nomenclature statistique des Activités économiques dans la Communauté Européenne.

(*) Iba operácie v malom rozsahu (v značne menšom než prahové hodnoty v smernici o priemyselných emisiách s podstatne odlišnými výrobnými procesmi, napr. procesy sú oveľa viac manuálne než automatizované).

(**) Tieto činnosti sa považujú za činnosti patriace do danej kategórie, ak sa týkajú výrobkov pozostávajúcich najmä z kovu.

(7) Informácie o referenčných dokumentoch o najlepších dostupných technikách sú k dispozícii na tejto adrese: https://eippcb.jrc.ec.europa.eu/index.html.

(8) Výstupnú hodnotu (vyjadrenú ukazovateľmi ako hotový výrobok v kg alebo vyrobený diel) možno vyjadriť rôzne: počet dielov, výrobky v kg atď. v závislosti od druhu výrobkov a ich homogénnosti/heterogénnosti. Podniky si na vyjadrenie výstupnej hodnoty môžu zvoliť vhodnú metriku.

(9) Spoločnosti, ktoré využívajú odpadové materiály na energetické účely, t. j. výrobu tepla inými spoločnosťami, musia mať zavedené náležité a účinné systémy na spracovanie emisií, aby nedochádzalo k znečisteniu ovzdušia.

(10) Úplný zoznam vypracovaných dokumentov BREF je k dispozícii tu: http://eippcb.jrc.ec.europa.eu/reference/.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ: https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:334:0017:0119:sk:PDF.

(12) Napr. rekuperácia energie na vykurovanie budov pomocou výmenníka tepla.

(13)

Koeficient úniku vzduchu sa počíta v momente, keď sú všetky zariadenia spotrebúvajúce vzduch vypnuté, ako súčet času prevádzky všetkých kompresorov vynásobený kapacitou daného kompresora, vydelený celkovým časom v pohotovostnom režime a celkovou menovitou kapacitou kompresorov v systéme.

(14) Hlavné ukazovatele EMAS sa uvádzajú v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 (oddiel C bod 2).

(15) Čísla odkazujú na oddiely tohto dokumentu.

25.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 420/87

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2021/2054

z 8. novembra 2021

o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

(2)

(3)

V sektorovom referenčnom dokumente pre sektor telekomunikácií a sektor služieb v oblasti IKT by sa mali stanoviť najlepšie postupy environmentálneho manažérstva pre všetkých poskytovateľov telekomunikačných služieb a služieb v oblasti IKT vrátane telekomunikačných operátorov, poradenských firiem v oblasti IKT, spoločností zaoberajúcich sa spracovaním dát a poskytujúcich hostingové služby, vývojárov a vydavateľov softvéru, vysielateľov a subjektov inštalujúcich vybavenie a lokality v oblasti IKT. Ak je to možné a účelné, mali by sa uviesť konkrétne ukazovatele environmentálneho správania a environmentálnych vlastností a referenčné kritériá excelentnosti týkajúce sa konkrétneho najlepšieho postupu environmentálneho manažérstva.

(4)

Prostredníctvom týchto najlepších postupov environmentálneho manažérstva pre daný sektor (3) by sa na zlepšenie celkového environmentálneho manažérstva spoločností mali určiť konkrétne opatrenia v štyroch hlavných oblastiach. Týmito hlavnými oblasťami, ktoré možno považovať za najvhodnejšie z hľadiska podpory úsilia všetkých poskytovateľov telekomunikačných služieb a služieb v oblasti IKT, sú prierezové otázky, dátové centrá, elektronické komunikačné siete a zlepšovanie energetickej hospodárnosti a environmentálneho správania v iných sektoroch.

(5)

S cieľom poskytnúť organizáciám v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT, environmentálnym overovateľom, vnútroštátnym orgánom, akreditačným a licenčným subjektom a ďalším prevádzkovateľom dostatočný čas, aby sa na zavedenie sektorového referenčného dokumentu týkajúceho sa sektora telekomunikácií a sektora služieb v oblasti IKT mohli pripraviť, mal by sa deň začatia uplatňovania tohto rozhodnutia odložiť.

(6)	Pri príprave sektorového referenčného dokumentu Komisia viedla konzultácie s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009.

(7)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 49 nariadenia (ES) č. 1221/2009,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Sektorový referenčný dokument o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, sektorových ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) je uvedený v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 25. marca 2022.

V Bruseli 8. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

(3) Canfora P., Gaudillat P., Antonopoulos I., Dri M., Best Environmental Management Practice in the Telecommunications and ICT Services sector (Najlepšie postupy environmentálneho manažérstva v telekomunikáciách a sektore služieb v oblasti IKT), EUR 30365 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92-76-21574-5, doi:10.2760/354984, JRC121781; https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC121781.

PRÍLOHA

Obsah

ÚVOD

ROZSAH PÔSOBNOSTI

NAJLEPŠIE POSTUPY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA, SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA A REFERENČNÉ KRITÉRIÁ EXCELENTNOSTI V SEKTORE TELEKOMUNIKÁCIÍ A SEKTORE SLUŽIEB V OBLASTI IKT

3.1.

NPEM pre prierezové otázky

3.1.1.

Optimálne využívanie systému environmentálneho manažérstva

3.1.2.

Obstarávanie udržateľných produktov a služieb v oblasti IKT

3.1.3.

Optimalizácia energetickej spotreby zariadení koncových používateľov

3.1.4.

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej energie

3.1.5.

Efektívne využívanie zdrojov v prípade vybavenia IKT predchádzaním vzniku odpadu, opätovným použitím a recykláciou

3.1.6.

Minimalizácia dopytu po dátovom prenose prostredníctvom zeleného softvéru

100

3.2.

NPEM pre dátové centrá

101

3.2.1.

Zavedenie systému energetického manažérstva pre dátové centrá (vrátane merania, monitorovania a riadenia energetickej spotreby IKT a iného vybavenia)

101

3.2.2.

Vymedzenie a vykonávanie politiky správy dát a ich uchovávania

102

3.2.3.

Lepšie riadenie a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu

103

3.2.4.

Lepšie riadenie chladenia

103

3.2.5.

Preskúmanie a nastavenie parametrov teploty a vlhkosti

104

3.2.6.

NPEM týkajúce sa výberu a zavádzania nového vybavenia pre dátové centrá

105

3.2.6.1.

Výber a zavádzanie vybavenia pre dátové centrá, ktoré je šetrné k životnému prostrediu

105

3.2.7.

NPEM týkajúce sa novej výstavby alebo renovácie dátových centier

106

3.2.7.1.

Plánovanie nových dátových centier

106

3.2.7.2.

Opätovné využitie odpadového tepla z dátových centier

106

3.2.7.3.

Konštrukčné riešenie a fyzické usporiadanie budovy dátového centra

107

3.2.7.4.

Výber zemepisnej polohy nového dátového centra

107

3.2.7.5.

Využívanie alternatívnych zdrojov vody

108

3.3.

NPEM týkajúce sa elektronických komunikačných sietí

109

3.3.1.

Zlepšenie energetického manažmentu existujúcich sietí

109

3.3.2.

Zlepšenie riadenia rizík týkajúcich sa elektromagnetických polí posudzovaním a transparentnosťou dát

110

3.3.3.

Výber a zavádzanie energeticky efektívnejšieho vybavenia elektronických komunikačných sietí

111

3.3.4.

Inštalácia a modernizácia telekomunikačných sietí

112

3.3.5.

Zníženie environmentálnych vplyvov pri budovaní alebo obnove telekomunikačných sietí

113

3.4.

Zlepšenie energetickej hospodárnosti a environmentálneho správania v iných sektoroch („ekologizácia prostredníctvom IKT“)

114

3.4.1.

Ekologizácia prostredníctvom IKT

114

ODPORÚČANÉ HLAVNÉ SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA

115

1. ÚVOD

Príslušný právny základ

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 (3),

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009.

Ako chápať a používať tento dokument

Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je schéma dobrovoľnej účasti organizácií, ktoré sa zaviazali kontinuálne zlepšovať svoje environmentálne správanie. Sektorový referenčný dokument predstavuje v tomto rámci usmernenie špecifické pre sektor telekomunikácií a sektor služieb v oblasti IKT a upozorňuje na mnohé možnosti zlepšenia, ako aj na najlepšie postupy.

Dokument je v prvom rade určený organizáciám, ktoré už sú zaregistrované v schéme EMAS, ďalej organizáciám, ktoré uvažujú o registrácii v tejto schéme v budúcnosti, a napokon všetkým organizáciám, ktoré sa chcú dozvedieť viac o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie. Cieľom tohto dokumentu je preto podporiť všetky organizácie v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT, aby sa zameriavali na dôležité priame aj nepriame environmentálne aspekty a aby získavali informácie o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva a vhodných sektorových ukazovateľoch environmentálneho správania na meranie svojho environmentálneho správania, ako aj informácie o referenčných kritériách excelentnosti.

Ako majú organizácie zaregistrované v schéme EMAS zohľadňovať sektorové referenčné dokumenty:

Podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 majú organizácie registrované v schéme EMAS zohľadňovať sektorové referenčné dokumenty na dvoch odlišných úrovniach:

Pri vypracúvaní a zavádzaní vlastného systému environmentálneho manažérstva na základe výsledkov environmentálnych preskúmaní [článok 4 ods. 1 písm. b)]:

Pri príprave environmentálneho vyhlásenia [článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 4]:

Štruktúra sektorového referenčného dokumentu

Tento dokument pozostáva zo štyroch kapitol. V kapitole 1 sa uvádza právny základ schémy EMAS a opisuje sa v nej spôsob použitia tohto sektorového referenčného dokumentu. V kapitole 2 sa vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. V kapitole 3 sú stručne opísané jednotlivé najlepšie postupy environmentálneho manažérstva (NPEM) (5) spolu s informáciami o ich uplatniteľnosti. Ak v prípade určitého NPEM možno uviesť konkrétne ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti, takisto sa uvádzajú v tejto kapitole. Referenčné kritériá excelentnosti však nebolo možné vymedziť pri všetkých NPEM, buď z dôvodu obmedzenej dostupnosti údajov, alebo z toho dôvodu, že špecifické podmienky každej spoločnosti a/alebo lokality (napr. environmentálne a klimatické podmienky dátových centier, prístupnosť vzdialených základňových staníc atď.) sa navzájom líšia do takej miery, že by referenčné kritérium excelentnosti nemalo zmysel. Dokonca ani v prípade uvedenia referenčného kritéria excelentnosti to neznamená, že dané kritérium predstavuje cieľ, ktorý majú dosiahnuť všetky spoločnosti, alebo metriku na porovnanie environmentálneho správania všetkých spoločností v sektore. Ide skôr o mieru toho, čo môže jednotlivým spoločnostiam pomôcť posúdiť dosiahnutý pokrok a motivovať ich, aby sa ďalej zlepšovali. Kapitola 4 obsahuje prehľadnú tabuľku, v ktorej sa uvádza výber najvýznamnejších ukazovateľov environmentálneho správania a environmentálnych vlastností, súvisiace vysvetlenia a príslušné referenčné kritériá excelentnosti.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento referenčný dokument sa venuje environmentálnemu správaniu v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT (6). Najlepšie postupy environmentálneho manažérstva (NPEM) opísané v tomto dokumente boli identifikované ako najlepšie postupy, ktoré môžu podporiť úsilie všetkých poskytovateľov telekomunikačných služieb a služieb v oblasti IKT, t. j. telekomunikačných operátorov, poradenských firiem v oblasti IKT, spoločností zaoberajúcich sa spracovaním dát a poskytujúcich hostingové služby, vývojárov a vydavateľov softvéru, vysielateľov, subjektov inštalujúcich vybavenie a lokality IKT atď. Viaceré NPEM môžu byť relevantné aj pre činnosti veľkých organizácií, ktoré uchovávajú a spracúvajú veľké množstvá údajov o svojich klientoch, dodávateľskom reťazci a/alebo produktoch (napr. verejná správa, nemocnice, univerzity, banky).

V ďalšom texte sa uvádzajú spoločnosti a organizácie v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto správy:

Iba určité podkategórie nakladateľských činností (kód NACE 58):

58.21 Nakladateľstvo v oblasti počítačových hier

58.29 Ostatné nakladateľstvo v oblasti softvéru

Všetky podkategórie telekomunikačných činností (kód NACE 61):

61.1 Činnosti drôtových telekomunikácií

61.2 Činnosti bezdrôtových telekomunikácií

61.3 Satelitné telekomunikačné činnosti

61.9 Ostatné telekomunikačné činnosti

Všetky podkategórie počítačového programovania, poradenstva a súvisiacich služieb (kód NACE 62):

62.01 Počítačové programovanie

62.02 Poradenstvo týkajúce sa počítačov

62.03 Činnosti súvisiace s riadením počítačového príslušenstva

62.09 Ostatné služby týkajúce sa informačných technológií a počítačov

Iba určité podkategórie informačných služieb (kód NACE 63):

63.11 Spracovanie dát, poskytovanie serverového priestoru na internete a súvisiace služby

63.12 Služby webového portálu

Okrem tejto základnej cieľovej skupiny tu môžu aj iné typy organizácií, ktoré sú v NACE klasifikované, ale nepatria pod uvedené kódy sekcií NACE, nájsť niekoľko relevantných najlepších postupov environmentálneho manažérstva, a to z dôvodu svojej rastúcej digitalizácie:

—	Vydávanie kníh, novín, časopisov atď. (kód NACE 58.1) prostredníctvom internetu

—	Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok (kód NACE 59)

—	Vysielanie prostredníctvom internetu (kód NACE 60)

—	Činnosti spravodajských agentúr (kód NACE 63.91)

—	Ostatné informačné služby i. n. (kód NACE 63.99)

Viaceré relevantné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva tu môžu nájsť aj ďalšie organizácie klasifikovaní v rámci iných sekcií NACE, pre ktoré je riadenie alebo prevádzkovanie ukladania veľkého množstva dát, spracovania dát a/alebo telekomunikačných infraštruktúr dôležitou súčasťou ich činností. Ide napríklad o organizácie pôsobiace v týchto oblastiach:

—	Reprodukcia softvéru (kód NACE 18.20)

—	Činnosti stredísk poskytujúcich služby prostredníctvom telefónu – call centrá (kód NACE 82.20)

—	Architektonické a inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo (kód NACE 71.1)

—	Technické testovanie a analýzy (kód NACE 71.20)

—	Výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied (kód NACE 72.1)

—

Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení (kód NACE 91.0), rovnako aj veľké organizácie, ktoré uchovávajú a spracúvajú veľké množstvá údajov o svojich klientoch, dodávateľskom reťazci a/alebo produktoch, ako napríklad verejná správa, nemocnice, univerzity, banky, výrobcovia, maloobchodní predajcovia a iné spoločnosti poskytujúce služby.

Sektor telekomunikácií a sektor služieb v oblasti IKT sa v zmysle svojho vymedzenia v tejto správe vzťahuje len na špecifickú časť hodnotového reťazca takýchto služieb a súvisiaceho vybavenia. Cieľom tohto výberu bolo zabrániť prekrývaniu s inými správami o najlepších postupoch:

—

Na odvetvie výroby IKT (kódy NACE 26.1, 26.2, 26.3 a 26.8), odvetvie obchodu s IKT (kód NACE 46.5), inštaláciu centrálnych a podobných počítačov (kód NACE 33.20) a recykláciu, opätovné použitie a opravu vybavenia IKT (kód NACE 95.1) sa vzťahuje správa o najlepších postupoch pre sektor výroby elektrických a elektronických zariadení (7).

—	Maloobchod s IKT (kód NACE 47.1 a 47.4) možno považovať za sektor, na ktorý sa vzťahuje správa o najlepších postupoch v sektore maloobchodu (8).

Tento dokument sa vzťahuje na hlavné podnikateľské činnosti organizácií v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT. Okrem priamej správy prostriedkov IKT sa medzi hlavné podnikateľské činnosti zaraďuje aj vzťah s kľúčovými zainteresovanými stranami, hoci sa obmedzuje na postupy, ktoré môžu poskytovatelia telekomunikačných služieb a služieb v oblasti IKT vykonávať aj sami (napr. stanovenie environmentálnych kritérií počas obstarávania vybavenia IKT, informovanie zákazníkov o energetickej spotrebe zariadení, ktoré sa im poskytujú).

Nepatrí sem ani správa kancelárií a všeobecnej podnikovej dopravy, pretože tieto oblasti sú spoločné pre všetky typy organizácií a nie sú špecifické pre organizácie v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT. Najlepšie postupy environmentálneho manažérstva (NPEM) týkajúce sa mobility (služobné cesty, dochádzanie do zamestnania) a postupov udržateľnosti v kancelárskych priestoroch boli okrem toho už vypracované v dokumente o NPEM v sektore verejnej správy (9). V týchto oblastiach nebol identifikovaný žiadny NPEM, ktorý by bol špecifický pre budovy a dopravu v oblasti telekomunikácií a služieb v oblasti IKT.

Táto štúdia sa nezaoberá výrobou, maloobchodom ani recykláciou zariadení IKT, keďže tieto oblasti sú zahrnuté v dokumentoch o NPEM pre iné sektory.

V tejto správe sa rozlišuje medzi:

—	najlepšími postupmi environmentálneho manažérstva, ktorými sa minimalizujú environmentálne vplyvy organizácií v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT a ktoré sa označujú ako postupy „ekologizácie IKT“, a

—

najlepšími postupmi environmentálneho manažérstva, ktoré organizácie v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT môžu zaviesť na minimalizáciu environmentálnych vplyvov iných sektorov mimo sektora telekomunikácií a sektora služieb v oblasti IKT a ktoré sa označujú ako postupy „ekologizácie prostredníctvom IKT“.

Prehľad rozsahu pôsobnosti najlepších postupov environmentálneho manažérstva v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT sa uvádza na obrázku 1.

Obrázok 1: Prehľad rozsahu pôsobnosti dokumentu

Hlavné environmentálne aspekty a súvisiace environmentálne tlaky v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT sa uvádzajú v tabuľke 1. Tieto environmentálne aspekty boli vybrané ako najrelevantnejšie v tomto sektore a práve im sa venuje tento dokument. Environmentálne aspekty, ktorými sa majú zaoberať konkrétne organizácie, by sa však mali posudzovať individuálne.

Tabuľka 1

Hlavné environmentálne aspekty a environmentálne tlaky týkajúce sa sektora telekomunikácií a sektora služieb v oblasti IKT

Služba/činnosť

Hlavné environmentálne aspekty

Hlavné environmentálne tlaky

Dátové centrum

—	Vybavenie IKT (servery, pamäťové zariadenia atď.)

—	Softvér (procesory)

—	Vykurovanie, vetranie a klimatizácia

—	Dodávka energie

—

Budovy

—	Spotreba energie a vody

—	Vznik odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a odpadová voda

—	Emisie skleníkových plynov z výroby elektrickej energie a z únikov chladiva

Zariadenia koncových používateľov

—	Vybavenie IKT (počítače, periférne zariadenia atď.)

—

Softvér

—	Spotreba energie na napájanie hardvéru

—	Vznik OEEZ

—	Emisie skleníkových plynov z výroby elektrickej energie

Telekomunikačná infraštruktúra a siete

—	Budovy (ústredne, základňové stanice atď.)

—	Uzly (antény, satelity, smerovače atď.)

—	Spoje (káble, optické vlákna, pevné linky)

—	Koncové zariadenia (telefóny, počítače, modemy atď.)

—	Softvér (procesory atď.)

—	Spotreba elektrickej energie sieťového vybavenia a chladiacich systémov

—	Spotreba paliva v doprave

—	Vznik OEEZ

—	Vznik elektromagnetických vĺn

—	Emisie skleníkových plynov z výroby elektrickej energie

—	Zmeny krajiny a biotopov v dôsledku zavádzania infraštruktúry

Služby rozhlasového a televízneho vysielania

—	Budovy (základňové stanice)

—	Vysielače (antény, satelity atď.)

—	Spoje (káble, optické vlákna atď.)

—	Koncové zariadenia (rozhlasové a televízne prijímače atď.)

—	Softvér (procesor)

—	Spotreba energie

—	Vznik OEEZ

—	Vznik elektromagnetických vĺn

—	Emisie skleníkových plynov z výroby elektrickej energie

—	Zmeny krajiny a biotopov

Klasifikáciu najlepších postupov environmentálneho manažérstva v tomto referenčnom dokumente znázorňuje tabuľka 2.

Tabuľka 2

Štruktúra dokumentu

Oddiel

Opis

3.1.	NPEM pre prierezové otázky

V tomto oddiele sa opisujú postupy, ktoré môže uplatňovať ktorýkoľvek subjekt v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT (zavedenie systému environmentálneho manažérstva, zavedenie politiky zeleného obstarávania, predchádzanie vzniku odpadu z elektrických a elektronických zariadení a nakladanie s takýmto odpadom, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov...).

3.2.	NPEM pre dátové centrá

Tento súbor NPEM sa zameriava na postupy, ktoré sú špecifické pre dátové centrá (chladenie a riadenie prúdenia vzduchu, virtualizácia serverov atď.) a uvádza sa v technickej správe výboru Cenelec CLC/TR 50600-99-1.

3.3.	NPEM pre elektronické komunikačné siete

Tento oddiel obsahuje postupy zamerané na lepšie riadenie existujúcich drôtových a bezdrôtových sietí (z hľadiska spotreby energie a problematiky elektromagnetického poľa), inštaláciu energeticky efektívnejších sieťových zariadení a zníženie vplyvu budovania alebo obnovy sieťových infraštruktúr.

3.4.	NPEM na zlepšenie environmentálneho správania v iných sektoroch („ekologizácia prostredníctvom IKT“)

Tento oddiel obsahuje postupy, ktoré na základe praktických príkladov spoločností v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT názorne ukazujú, ako môžu IKT znížiť environmentálny vplyv v iných sektoroch.

3. NAJLEPŠIE POSTUPY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA, SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA A REFERENČNÉ KRITÉRIÁ EXCELENTNOSTI V SEKTORE TELEKOMUNIKÁCIÍ A SEKTORE SLUŽIEB V OBLASTI IKT

3.1. NPEM pre prierezové otázky

Tento oddiel sa zameriava na prierezové opatrenia, ktoré by sa mohli uplatňovať na všetky typy organizácií v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT na rôznych úrovniach (dátové centrá, telekomunikačné siete, zariadenia koncových používateľov atď.).

3.1.1. Optimálne využívanie systému environmentálneho manažérstva

Zariadenia IKT majú významný environmentálny vplyv, ktorý sa prejavuje spotrebou energie a vody a vznikom odpadu. Je obzvlášť dôležité, aby telekomunikačné spoločnosti a spoločnosti poskytujúce služby v oblasti IKT monitorovali svoje environmentálne vplyvy a zaviedli systém environmentálneho manažérstva a systematicky tak tieto vplyvy minimalizovali. Za najlepší postup sa považuje:

vymedziť potreby organizácie v oblasti IKT a vykonať audit existujúceho vybavenia, služieb a softvéru IKT,

merať, monitorovať a manažovať environmentálne vlastnosti vybavenia, infraštruktúry a zariadení IKT,

stanoviť ciele a akčné plány na základe referenčného porovnania a najlepších postupov,

zabezpečiť, aby stanovené ciele a akčné plány boli súčasťou účinných celopodnikových environmentálnych politík, ako je stratégia energetickej efektívnosti.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je vo všeobecnosti uplatniteľný na všetky spoločnosti a organizácie v sektore. Zdroje a prostriedky vyčlenené na tento proces sa však musia prispôsobiť veľkosti a environmentálnemu vplyvu lokality alebo spoločnosti. V prípade malých a stredných spoločností sa požadované úsilie musí posúdiť a potvrdiť.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Zavedenie systému správy aktív, napr. certifikovaného podľa normy ISO 55001 (áno/nie)

—	Podiel operácií so zavedeným pokročilým systémom environmentálneho manažérstva (% zariadení/operácií), napr. overeným v rámci EMAS, certifikovaným podľa normy ISO 14001

—	Podiel operácií merania a monitorovania spotreby energie a vody, ako aj nakladania s odpadom

—	Podiel zamestnancov, ktorí aspoň raz dostali informácie o environmentálnych cieľoch a absolvovali odbornú prípravu týkajúcu sa príslušných opatrení environmentálneho manažérstva

—	Používanie ukazovateľov energetickej efektívnosti (áno/nie)

—	Vznik OEEZ (v kg alebo tonách) na jednotku obratu (EUR)

—	Používanie ukazovateľov efektívneho využívania vody (áno/nie)

—	Celkové emisie uhlíka (v tonách ekvivalentu CO2) pre rozsah 1 a 2 (10)

—	Celkové kompenzované emisie uhlíka (v tonách ekvivalentu CO2)

—	Emisie uhlíka (v tonách ekvivalentu CO2) pre rozsah 1 a 2 na jednotku obratu (EUR)

—	Spoločnosť má globálny a integrovaný systém správy aktív, napr. certifikovaný podľa normy ISO 55001

—	V 100 % operácií sa používa pokročilý systém environmentálneho manažérstva, napr. overený v rámci EMAS alebo certifikovaný podľa normy ISO 14001

—	V 100 % operácií sa meria a monitoruje spotreba energie a vody, ako aj nakladanie s odpadom

—	Spoločnosť dosiahla uhlíkovú neutralitu (rozsah 1 a 2), a to aj využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a uhlíkovou kompenzáciou, po vynaložení maximálneho úsilia na zlepšenie energetickej efektívnosti

3.1.2. Obstarávanie udržateľných produktov a služieb v oblasti IKT

Výber a zavádzanie produktov a služieb v oblasti IKT sa musí zakladať na integrovanej stratégii s cieľom riešiť ich prirodzený environmentálny vplyv, napríklad ich spotrebu energie a používanie špecifických materiálov, ako sú vzácne kovy a chemické látky. Za najlepší postup sa považuje:

—	pri príprave obstarávania posúdiť existujúce aktíva vybavenia IKT a súvisiace potreby,

—	do výzvy na predkladanie ponúk zahrnúť požiadavku na spĺňanie špecifických environmentálnych kritérií,

—	pri zavádzaní riešení IKT poskytovať koncovým používateľom odbornú prípravu a poradenstvo, aby mohli produkty a služby využívať čo najlepšie,

v prípade vybavenia IKT poskytovaného zákazníkom stanoviť kritériá týkajúce sa energetickej efektívnosti a environmentálnych vlastností ako pomôcku na zníženie jeho environmentálneho vplyvu.

Uplatniteľnosť

Politiku obstarávania udržateľných služieb a produktov IKT možno zaviesť v každej spoločnosti, no bude si to vyžadovať osobitné schopnosti v oblasti udržateľnosti. Veľké organizácie majú väčší potenciál pôsobiť na svojich dodávateľov, malé a stredné podniky môžu zasa významne vplývať na miestnych dodávateľov.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel produktov alebo služieb zakúpených spoločnosťou a spĺňajúcich osobitné environmentálne kritériá (napr. environmentálna značka EÚ, energetický štítok najvyššej triedy, Energy Star, certifikácia TCO atď.)

—	Použitie kritéria celkových nákladov na vlastníctvo vo výzve na predkladanie ponúk (áno/nie)

—	Podiel vybavenia zakúpeného spoločnosťou a spĺňajúceho medzinárodne uznávané najlepšie postupy alebo požiadavky (napr. kódexy správania EÚ)

—	Podiel obalov zakúpených spoločnosťou a vyrobených z recyklovaných materiálov alebo ktorým bola udelená značka organizácie Forest Stewardship Council

—	Váhový koeficient priradený environmentálnym kritériám vo výzvach na predkladanie ponúk

—	Podiel dodávateľov, ktorí majú zavedený systém environmentálneho manažérstva alebo systém energetického manažérstva (napr. overený v rámci EMAS, certifikácia podľa noriem ISO 14001 alebo ISO 50001)

—	Podiel produktov a služieb v oblasti IKT, ktoré spoločnosť poskytuje zákazníkom a o ktorých majú koncoví používatelia k dispozícii environmentálne informácie

—	Všetko vybavenie IKT zakúpené spoločnosťou má environmentálnu značku ISO typu I (napr. environmentálna značka EÚ, Blue Angel) (ak sú k dispozícii), Energy Star alebo sa v jej verejnom obstarávaní uplatňujú kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ (ak sú k dispozícii)

—	Všetko širokopásmové vybavenie, ktoré spoločnosť zakúpila, spĺňa kritériá stanovené v kódexe správania EÚ týkajúcom sa širokopásmového vybavenia

—	100 % obalov zakúpených spoločnosťou je vyrobených z recyklovaných materiálov alebo im bola udelená značka organizácie Forest Stewardship Council

—	V rámci predmetnej ponuky je environmentálnemu správaniu pri nákupe vybavenia IKT priradený 10 % váhový koeficient

—	100 % produktov a služieb poskytovaných spoločnosťou má k dispozícii pre koncových používateľov súvisiace environmentálne informácie

—	Použitie celkových nákladov na vlastníctvo ako kritérium vo výzve na predkladanie ponúk

3.1.3. Optimalizácia energetickej spotreby zariadení koncových používateľov

Existuje veľký potenciál na zníženie energetickej spotreby zariadení koncových používateľov používaných v kanceláriách a priestoroch telekomunikačných spoločností a spoločností poskytujúcich služby v oblasti IKT vďaka osobitným opatreniam na riadenie spotreby elektrickej energie. Najlepším postupom je:

Prijať technické riešenia:

—	inštalácia vhodných zariadení z hľadiska energetickej hospodárnosti a funkcií v závislosti od potrieb používateľov,

—	náležitá konfigurácia vybavenia s cieľom minimalizovať nepotrebné funkcie a spotrebu energie,

—	vykonávanie pravidelných energetických auditov na kontrolu konfigurácie zariadení a vypnutých zariadení,

—	vývoj riešení na riadenie spotreby elektrickej energie pomocou rôznych druhov režimov riadenia takejto spotreby (manuálne, predvolené, softvérové) alebo pomocou špecializovaných zariadení (inteligentná elektrická rozvodka atď.).

Prijať organizačné riešenia:

—	posúdenie akceptovania jednotlivými používateľmi,

—	zvyšovanie informovanosti používateľov.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM možno uplatňovať na veľké aj malé spoločnosti, hoci malé a stredné podniky by mohli viac vyťažiť z techník založených skôr na informovanosti jednotlivých používateľov než na zavádzaní automatizovaných kontrol, ktoré sú vhodnejšie pre veľké spoločnosti. Zavedenie riadenia spotreby elektrickej energie závisí od zaangažovanosti vedenia pri podporovaní celkových cieľov týkajúcich sa úspor energie a environmentálneho správania. Závisí aj od účasti zamestnancov a ich podielu na opatreniach na riadenie spotreby elektrickej energie, ako aj od podpory poskytovanej oddeleniami pre IT a obstarávanie.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Spotreba energie v kanceláriách (kWh) na jednotku obratu alebo počet pracovných staníc alebo zamestnancov pracujúcich na mieste (okrem vykurovania, vetrania, klimatizácie a osvetlenia, ak je to možné)

—	Podiel zariadení IKT pre koncových používateľov, ktoré boli pri inštalácii nakonfigurované na optimálne riadenie spotreby elektrickej energie

—	Podiel zariadení IKT pre koncových používateľov, ktoré boli v oblasti riadenia spotreby elektrickej energie podrobené auditu v primeraných intervaloch (napr. každoročne, len raz počas životnosti produktu atď.)

—	Podiel zamestnancov, ktorí aspoň raz absolvovali školenie o úsporách energie

—	Všetky zariadenia IKT pre koncových používateľov, ktoré boli pri inštalácii nakonfigurované na optimálne riadenie spotreby elektrickej energie

—	Všetky zariadenia IKT pre koncových používateľov boli aspoň raz počas svojej životnosti podrobené auditu riadenia spotreby elektrickej energie

—	Všetci zamestnanci aspoň raz absolvovali školenie o úsporách energie

3.1.4. Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej energie

Zariadenia IKT majú v dôsledku intenzívneho využívania energie výraznú uhlíkovú stopu. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako je biomasa, solárna a veterná energia a geotermálne chladiace systémy, ich uhlíkovú stopu značne znižuje. Za NPEM sa považuje:

—	nákup ekologickej elektrickej energie od tretích strán,

—	výroba vlastnej elektrickej energie, či už priamo na mieste alebo mimo neho,

—	efektívne uskladňovanie elektrickej energie priamo na mieste.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať spoločnosti každej veľkosti v tomto sektore vrátane malých a stredných podnikov. Závisí to však od zemepisnej polohy zariadenia a jeho veľkosti.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (so zárukami pôvodu) na celkovej spotrebe elektriny (%)

—	Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vyrobená na mieste, na celkovej spotrebe elektriny (%)

—	Faktor energie z obnoviteľných zdrojov (REF) podľa normy EN 50 600-4-3

—	Efektívnosť využívania uhlíka (CUE) = ekvivalent emisií CO2 z energetickej spotreby zariadenia (kgCO2eq)/celková energetická spotreba (kWh)

—	Obsah uhlíka v spotrebovanej energii = ekvivalent emisií CO2 z energetickej spotreby zariadenia (kgCO2eq)/celková energetická spotreba (kWh)

—	100 % spotrebovanej elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov energie (buď nakúpenej alebo vyrobenej na mieste)

3.1.5. Efektívne využívanie zdrojov v prípade vybavenia IKT predchádzaním vzniku odpadu, opätovným použitím a recykláciou

Efektívne využívanie zdrojov a vhodné nakladanie s odpadom v sektore IKT je dôležité z dôvodu používania špecifických materiálov, ktoré treba na konci životnosti náležite spracovať, aby nedochádzalo k poškodzovaniu ľudského zdravia a životného prostredia. Ponúka aj veľký potenciál na obmedzenie úbytku zdrojov prostredníctvom recyklácie. Zaviesť možno osobitné techniky nakladania s odpadom s cieľom zlepšiť v spoločnostiach IKT nakladanie s odpadom v každej fáze hierarchie odpadového hospodárstva. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	vypracovať plán na predchádzanie vzniku odpadu,

—	v rámci obstarávania podporovať ekodizajn založený na posudzovaní životného cyklu,

—	predĺžiť životnosť a obmedziť zastaranosť vybavenia IKT,

—	zaviesť systémy umožňujúce opätovné použitie vybavenia IKT,

—	zabezpečiť vysledovateľný zber a náležité triedenie vybavenia IKT po skončení jeho životnosti.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať v zásade všetky typy spoločností v tomto sektore. Malé spoločnosti môžu v praxi niektoré operácie nakladania s odpadom externalizovať. Dostupné možnosti efektívneho využívania zdrojov bude určovať aj typ vlastníctva vybavenia.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel zariadení alebo lokalít s certifikovaným systémom nakladania s odpadom s koncepciou nulového odpadu alebo certifikovaným systémom správy aktív (% zariadení/lokalít)

—	Výpočet priemernej životnosti vybavenia IKT pre rôzne skupiny produktov (napr. servery, routery, zariadenia koncových používateľov)

—	Podiel odpadu z IKT vzniknutého vlastnou prevádzkou a zhodnoteného na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaného na recykláciu

—	Podiel OEEZ alebo odpadu z IKT, ktorého pôvodcami sú zákazníci a ktorý bol zhodnotený na opätovné použitie alebo renováciu, alebo bol odoslaný na recykláciu

—	Množstvo odpadu z IKT odoslané na skládku t)

—	100 % zariadení má certifikovaný systém nakladania s odpadom s koncepciou nulového odpadu alebo certifikovaný systém správy aktív

—	90 % vlastného vybavenia IKT zhodnoteného na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaného na recykláciu

—	30 % vybavenia IKT od zákazníkov bolo spätne prevzatých a zhodnotených na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaných na recykláciu (v prípade spoločností IKT poskytujúcich vybavenie zákazníkom)

—	Na skládku odoslaný nulový odpad z IKT

3.1.6. Minimalizácia dopytu po dátovom prenose prostredníctvom zeleného softvéru

Hoci softvér priamo nespotrebúva energiu, výrazne ovplyvňuje energetickú efektívnosť hardvéru IKT, na ktorom funguje. Veľká časť softvérového kódu však spotrebu energie nezohľadňuje, no existujú možnosti na optimalizáciu softvéru, zníženie objemu spracovaných a prenášaných dát a v konečnom dôsledku zníženie energetickej spotreby hardvéru.

Tento NPEM sa venuje postupom, ktoré možno uplatniť buď pri vývoji nového softvéru alebo pri optimalizácii existujúceho softvéru pre servery a siete so zreteľom na mobilné aplikácie (smartfóny a tablety) a počítačový softvér (notebooky a stolové počítače), ako aj webové portály a webové aplikácie. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	vybrať alebo vyvinúť energeticky efektívnejší softvér, ktorý minimalizuje energetickú spotrebu vybavenia IKT počas jeho prevádzky,

—	navrhnúť softvér na prispôsobenie dopytu podľa posúdenia potrieb koncových používateľov s cieľom zabrániť nadmernej spotrebe energie vo fáze používania a obmedziť zastaranosť existujúcich zariadení IKT,

—	monitorovať energetickú spotrebu softvéru s cieľom posúdiť skutočnú výkonnosť získaného softvéru alebo posúdiť možnosti zlepšenia energetickej efektívnosti existujúceho softvéru,

—	posudzovaním životného cyklu zistiť environmentálne vplyvy softvéru vo fáze vývoja a merania jeho výkonnosti (CPU, RAM a využitie energie) vo fáze používania,

—	refaktorovať existujúci softvér na zlepšenie jeho energetickej efektívnosti.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM sa uplatňuje na všetky typy spoločností v tomto sektore, či už softvér získavajú v rámci obstarávania, alebo vyvíjajú vlastné softvérové riešenia.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli najlepšie postupy kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o vývoj a zavádzanie nových služieb IT

—	Množstvo prenesených dát v súvislosti s využívaním softvéru (bit/zobrazenie webovej stránky alebo bit/minúta používania mobilnej aplikácie)

—	Podiel novozískaného softvéru, pre ktorý sa energetická hospodárnosť použila v rámci obstarávania ako kritérium výberu (%)

—	Podiel novovyvinutého softvéru, pre ktorý sa energetická hospodárnosť použila ako kritérium vývoja (%)

—	Podiel softvéru prispôsobeného dopytu

—	Podiel existujúceho softvéru, ktorý bol refaktorovaný alebo prešiel revíziou kódov smerom k vyššej energetickej efektívnosti (%)

—	Podiel softvéru, v prípade ktorého sa posúdila alebo monitorovala energetická hospodárnosť (%)

—	Podiel softvéru, v prípade ktorého sa vykonalo posudzovanie životného cyklu

—	Podiel vývojárov softvéru (zamestnanci) s odbornou prípravou týkajúcou sa energeticky efektívneho softvéru (%)

—	Všetky dátové centrá zaviedli najlepšie postupy kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o vývoj a zavádzanie nových služieb IT

—	Všetci zamestnanci (vývojári softvéru) absolvovali odbornú prípravu týkajúcu sa energeticky efektívneho softvéru.

—	Počas roka sa prostredníctvom zeleného softvéru realizoval aspoň jeden projekt na minimalizáciu dopytu po prenose dát

3.2. NPEM pre dátové centrá

Tento oddiel obsahuje postupy na zlepšenie environmentálnych vlastností operácií dátových centier. Mnohé z techník uvedených v tejto kapitole možno zaviesť aj v telekomunikačných ústredniach.

Existuje široká škála dátových centier a mnoho rôznych spôsobov ich kategorizácie. Na rozlišovanie dátových centier možno použiť tieto charakteristiky: veľkosť dátového centra (určená podľa fyzickej plochy, počtu serverov a/alebo kapacity pracovnej záťaže), jeho zemepisnú polohu, účel alebo typ prevádzkovateľa (napr. podnikové dátové centrá, spoločné umiestnenie (11), spoločné hostingové služby alebo zariadenia prevádzkovateľa siete) a úroveň jeho bezpečnosti (úroveň I až IV). Všetky tieto charakteristiky majú vplyv na použiteľnosť nasledujúcich NPEM v rôznych dátových centrách.

3.2.1. Zavedenie systému energetického manažérstva pre dátové centrá (vrátane merania, monitorovania a riadenia energetickej spotreby IKT a iného vybavenia)

Podstatnú časť environmentálnych vplyvov dátových centier spôsobuje ich energetická spotreba. Preto je dôležité, aby prevádzkovatelia dátových centier mali jasný a podrobný prehľad o energetickej spotrebe na primerane podrobnej úrovni a aby systematicky využívali všetky príležitosti na jej minimalizáciu. Za najlepší postup sa považuje:

—	zavedenie systému energetického manažérstva (napr. podľa normy ISO 50001 alebo prostredníctvom schémy EMAS),

—	audit existujúceho vybavenia a služieb s cieľom identifikovať všetky oblasti s potenciálom optimalizácie a konsolidácie, aby sa pred investovaním do nových materiálov maximalizovali všetky nevyužité kapacity,

—	inštalácia meracieho vybavenia schopného merať spotrebu energie a environmentálne parametre na rôznych úrovniach (na úrovni daného radu, skrine, stojana alebo zariadenia IKT),

—	monitorovanie a vykazovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti týkajúcich sa používania vybavenia, spotreby energie a environmentálnych podmienok.

Uplatniteľnosť

Platia všeobecné poznámky o uplatniteľnosti NPEM pre dátové centrá. Väčšina najlepších postupov v oblasti energetického manažérstva bude vhodnejšia pre lokalizované dátové centrá, strednej úrovne a podnikovej triedy.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	KPIDCEM Celkový kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre dátové centrum podľa normy ETSI

—	Podiel zariadení, ktoré majú systém energetického manažérstva certifikovaný podľa normy ISO 50001 alebo integrovaný v schéme EMAS, alebo ktoré dodržiavajú kódex správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo „predpokladané postupy“ podľa CLC/TR 50600-99-1

—	Podiel vybavenia IKT, chladiaceho alebo elektroenergetického vybavenia so špecifickými meracími zariadeniami (na ich používanie, spotrebu energie, podmienky týkajúce sa teploty alebo vlhkosti)

—	Podiel zamestnancov, ktorým boli počas roka poskytnuté informácie o energetických cieľoch alebo školenia o relevantných opatreniach v oblasti energetického manažérstva

—	KPIDCP Kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre existujúce dátové centrá je nanajvýš 1,5

—

Všetky dátové centrá majú systém energetického manažérstva certifikovaný podľa normy ISO 50001 alebo integrovaný do schémy EMAS, alebo dodržiavajú predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo „predpokladané postupy“ podľa CLC/TR 50600-99-1

3.2.2. Vymedzenie a vykonávanie politiky správy dát a ich uchovávania

Kľúčové opatrenie na zníženie energetickej spotreby dátových centier spočíva v minimalizovaní množstva dát uložených na diskových jednotkách, ako aj výpočtovej kapacity potrebnej na chod aplikácií, databáz a služieb, čím sa zníži aj počet hardvérových zariadení napájaných elektrickou energiou (serverov a pamäťových zariadení). Za najlepší postup sa považuje:

—	zavedenie účinnej politiky správy a uchovávania dát s cieľom minimalizovať podiel uložených dát, ktoré sú nepotrebné, duplicitné alebo k nim nie je potrebný rýchly prístup,

—	zavedenie sieťových a virtualizačných technológií s cieľom maximalizovať využívanie spoločných platforiem,

—	konsolidovanie existujúcich služieb a vyradenie zbytočného hardvéru (a virtuálnych strojov) z prevádzky s cieľom znížiť počet vysokoodolných a spoľahlivých hardvérových zariadení (servery, sieťové a pamäťové vybavenie).

Ak sa tieto techniky správne uplatnia, zníži sa aj množstvo nakupovaného hardvéru, čo povedie aj k značným úsporám materiálnych zdrojov.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je všeobecne uplatniteľný na všetky spoločnosti a organizácie v sektore bez ohľadu na ich veľkosť, úroveň bezpečnosti alebo účel, avšak v prípade podnikov alebo dátových centier so spoločným umiestnením môže byť jeho uplatňovanie odlišné. Virtualizácia sa síce častejšie používa vo väčších dátových centrách, no táto technika sa môže uplatňovať aj v menších serverovniach.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Spotreba energie (kWh) na stojan

—	Priemerné využitie pamäťového priestoru na pevných diskoch (%)

—	Priemerné využitie servera (%)

—	Priemerné využitie skrine (%)

—	Podiel virtualizovaných serverov (%)

—	Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a uchovávanie dát a správu existujúceho vybavenia a služieb v oblasti IKT

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a uchovávanie dát a správu existujúceho vybavenia a služieb v oblasti IKT

3.2.3. Lepšie riadenie a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu

Spoľahlivosť systémov IT závisí od podmienok prostredia (teplota, vlhkosť, prach atď.), ktoré sa musia zabezpečiť náležitou kontrolou kvality vzduchu v interiéri. Cieľom riadenia prúdenia vzduchu v dátových centrách je zabrániť recirkulácii vzduchu a miešaniu dodávaného chladiaceho vzduchu s horúcim vzduchom odvádzaným z vybavenia. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	pre vybavenie IKT vytvoriť konfiguráciu horúcej uličky/chladnej uličky, aby sa pre hardvér zabezpečil spoločný smer prúdenia vzduchu a nemiešal sa chladný vzduch s horúcim,

—	zabezpečiť oddelenie a uzavretie uličiek, aby sa zabránilo recirkulácii vzduchu okolo serverov,

—	rozdeliť vybavenie IKT podľa environmentálnych požiadaviek (najmä podľa požiadaviek na vlhkosť a teplotu) a zabezpečiť náležité prúdenie vzduchu do takto oddelených oblastí,

—	zlepšiť konštrukčné riešenie podlahy a stropu na zredukovanie obtokov vzduchu a predchádzanie jeho recirkulácii, minimalizovať prekážky vytvorené kabelážou alebo inými konštrukciami,

—	upraviť objem a kvalitu dodávaného chladiaceho vzduchu podľa potrieb vybavenia IT (v závislosti od vzniknutého tepla a environmentálnych požiadaviek) a zabezpečiť mierne zvýšenú dodávku vzduchu s cieľom minimalizovať recirkuláciu zohriateho vzduchu.

Lepšie riadenie prúdenia vzduchu zvyšuje efektívnosť aj kapacitu chladiaceho vybavenia, znižuje využívanie ventilátorov a zvlhčovačov (a ich spotrebu energie) a minimalizuje produkciu odpadového tepla.

Uplatniteľnosť

Väčšinu týchto opatrení môže zaviesť len prevádzkovateľ dátového centra, pretože si vyžadujú zmeny prevádzkových podmienok a vývoj konštrukčného riešenia zariadenia alebo inštaláciu nového vybavenia. Identifikované najlepšie postupy síce možno zaviesť v dátových centrách akejkoľvek veľkosti, no efekt rozsahu možno pozorovať vo väčších dátových centrách s kratšou návratnosťou investícií.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Efektívnosť prúdenia vzduchu (výkon ventilátora v kWh/objem prúdenia vzduchu ventilátora v m3/hodina)

—	Koeficient vratnej teploty (Return Temperature Index) (meranie recirkulácie vzduchu)

—	Prietokový výkon vzduchotechnického zariadenia (jednotka sa neudáva)

—	Tepelný výkon vzduchotechnického zariadenia (jednotka sa neudáva)

—	Koeficient chladenia stojana (Rack Cooling Index) (rozdiel medzi prípustnou vstupnou teplotou a teplotou podľa odporúčania organizácie ASHRAE)

—	Podiel stojanov inštalovaných s konfiguráciou horúcej uličky/chladnej uličky (s uzavretím)

—	Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu

—	100 % nových stojanov je nainštalovaných s konfiguráciou horúcej uličky/chladnej uličky (s uzavretím)

—

Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu a inštalovanie vybavenia IKT na optimalizáciu riadenia prúdenia vzduchu

3.2.4. Lepšie riadenie chladenia

Chladenie je nevyhnutné na odvod tepla, ktoré v dátovom centre alebo sieťovej miestnosti vyprodukuje vybavenie IKT, a na zabezpečenie správnych prevádzkových podmienok, aby vybavenie IKT fungovalo spoľahlivo. Veľkosť potrebného chladiaceho systému dátového centra závisí od prostredia, v ktorom sa dátové centrum nachádza, od efektívnosti vybavenia IT používaného v dátovom centre a od výkonnosti riadenia prúdenia vzduchu. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	udržiavať chladiaci systém v optimálnych podmienkach v závislosti od požiadaviek na zaťaženie vybavenia IT, aby sa zachovala jeho efektívnosť,

—	preskúmať a prispôsobiť kapacitu chladiaceho systému vypnutím nepoužívaného vybavenia a lepším zohľadnením špecifických prevádzkových požiadaviek na vybavenie,

—	optimalizovať a automatizovať výstup chladiaceho systému pripojením klimatizačných jednotiek v počítačovej miestnosti alebo pomocou inteligentných a viacfaktorových jednotiek.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je vo všeobecnosti uplatniteľný na všetky spoločnosti v tomto sektore. Údržbu chladiaceho systému a pravidelné preskúmavanie jeho kapacít možno vykonávať vo väčšine dátových centier bez ohľadu na ich veľkosť, úroveň bezpečnosti alebo účel.

Automatizácia výstupu chladiaceho systému však môže predstavovať náklady na nákup inteligentného vybavenia, a preto je vhodnejšia pre veľké dátové centrá.

Treba poznamenať, že osobitná regulácia a environmentálne usmernenia môžu byť v rozpore so znížením potrieb chladenia. Napríklad podľa metodík BREEAM a LEED sa prideľujú body za zvýšenie izolácie dátových centier. Zvýšenou izoláciou dátových centier stúpne potreba chladenia, pretože teplo zo serverov sa nemôže rozptýliť.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	COP (výkonnostný súčiniteľ): priemerné chladiace zaťaženie (kW)/priemerný výkon chladiaceho systému (kW)

—	Podiel celkovej energetickej spotreby chladiaceho systému v dátovom centre (%)

—	Efektívnosť využívania uhlíka (CUE)

—	Efektívnosť využívania vody (WUE)

—	Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra (časti 5.2, 5.4 a 5.5) alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie chladenia

—	Výber vybavenia so súčiniteľom COP 7 alebo vyšším v prípade vodných chladičov a 4 alebo vyšším v prípade chladiacich systémov s priamou expanziou (DX)

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra (časti 5.2, 5.4 a 5.5) alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie chladenia

3.2.5. Preskúmanie a nastavenie parametrov teploty a vlhkosti

Vybavenia IKT sú často až príliš ochladzované. Nastavenú hodnotu vstupnej teploty servera možno zvýšiť v rámci odporúčaného alebo prípustného rozsahu teplôt (uvedeného v špecifikáciách výrobcu) s cieľom znížiť chladiaci výkon a energetickú spotrebu chladiaceho systému.

Podobnú situáciu možno vo všeobecnosti pozorovať aj v prípade vlhkosti. Spotrebu energie a vody možno v prípade zvlhčovačov znížiť povolením širšieho rozsahu úrovní vlhkosti. NPEM preto spočíva v týchto krokoch:

—	preskúmať a zvýšiť stanovené hodnoty teploty chladiacich systémov, ak je to možné, s cieľom znížiť potreby chladenia a maximalizovať využitie ekonomizérov,

—	preskúmať a zmeniť nastavenia vlhkosti chladiacich systémov s cieľom znížiť potreby zvlhčovačov.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky typy spoločností v tomto sektore. Zvyšovanie stanovených hodnôt teploty, úprava objemov a kvality dodávaného chladného vzduchu a preskúmanie nastavenia vlhkosti možno vykonávať vo väčšine dátových centier bez ohľadu na ich veľkosť, úroveň bezpečnosti alebo účel, a to v rámci prevádzkových špecifikácií podľa výrobcu servera a za prijateľných prevádzkových podmienok.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Efektívnosť prúdenia vzduchu (výkon ventilátora v kWh/objem prúdenia vzduchu v m3/hodina)

—	Koeficient vratnej teploty (Return Temperature Index, RTI)

—	Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o nastavenie teploty a vlhkosti

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o nastavenie teploty a vlhkosti

3.2.6. NPEM týkajúce sa výberu a zavádzania nového vybavenia pre dátové centrá

Táto časť sa zaoberá postupmi zlepšenia energetickej efektívnosti jednotlivého vybavenia a služieb v oblasti IKT využívaných v dátových centrách.

3.2.6.1. Výber a zavádzanie vybavenia pre dátové centrá, ktoré je šetrné k životnému prostrediu

Výber a zavádzanie vybavenia IKT, ako aj chladiaceho vybavenia a zdrojov elektrického napájania sa musí zakladať na integrovanej stratégii, aby sa minimalizoval ich celkový environmentálny vplyv (spotreba energie, spotreba vody, vynaložená energia, efektívne využívanie zdrojov). NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	uplatňovať politiku zeleného obstarávania špecifickú pre vybavenie dátových centier, a to od prípravy procesu až po hodnotenie ponúk,

—	vyberať a inštalovať servery a pamäťové vybavenie šetrné k životnému prostrediu, t. j. vybavenie s možnosťou riadenia spotreby elektrickej energie, vhodné pre hustotu výkonu a chladiaci výkon dátového centra, spĺňajúce predpokladané environmentálne podmienky (teplota a vlhkosť) atď.,

—	vyberať chladiace vybavenie šetrné k životnému prostrediu, t. j. vybavenie s vysokým súčiniteľom COP alebo premenlivou reguláciou rýchlosti, chladiace jednotky primeranej veľkosti, centralizované chladiace systémy, ekonomizéry atď.,

—	vyberať elektroenergetické vybavenie šetrné k životnému prostrediu, t. j. vysokoefektívne neprerušiteľné napájanie (UPS), modulárne UPS atď.

Uplatniteľnosť

Techniky týkajúce sa zeleného obstarávania a serverov šetrných k životnému prostrediu sú vo všeobecnosti uplatniteľné na každé nové aj existujúce dátové centrum.

V prípade chladiacich systémov je umiestnenie dátového centra základným faktorom, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a výkonnosť systému chladenia vonkajším vzduchom. Alternatívne chladiace systémy, ako je chladenie kvapalinou alebo vonkajším vzduchom, sa ľahšie zavádzajú v nových dátových centrách než v existujúcich. Prvky, ktoré treba zohľadniť pri prijímaní nových, efektívnejších systémov UPS, sa v prípade systémov elektrického napájania líšia v závislosti od toho, kedy sa nová infraštruktúra buduje, respektíve kedy sa existujúca infraštruktúra modernizuje.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Konštrukčné riešenie efektívnosti využitia energie (dPUE)

—	Podiel produktov alebo služieb v oblasti IKT zakúpených spoločnosťou a spĺňajúcich osobitné environmentálne kritériá (napr. environmentálna značka EÚ, Energy Star)

—	Podiel dodávateľov, ktorí majú zavedený systém environmentálneho manažérstva alebo systém energetického manažérstva (napr. overený v rámci EMAS, certifikácia podľa noriem ISO 14001 alebo ISO 50001)

—	Podiel zariadení, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o výber a zavádzanie nového vybavenia IT/elektroenergetického vybavenia/chladiaceho vybavenia

—	Priemerná energetická efektívnosť UPS (podľa výrobcov)

—	Priemerný súčiniteľ COP chladiaceho zariadenia (podľa výrobcov)

—	Všetko nové vybavenie IKT dátového centra má environmentálnu značku ISO typu I (napr. environmentálnu značku EÚ, Blue Angel atď.) (ak je k dispozícii) alebo Energy Star

—

Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o výber a zavádzanie nového vybavenia IKT/chladiaceho systému/nového elektroenergetického vybavenia/iného vybavenia dátového centra

—	UPS spĺňa požiadavky kódexu správania pre UPS

—	Výber vybavenia so súčiniteľom COP 7 alebo vyšším v prípade vodných chladičov a 4 alebo vyšším v prípade chladiacich systémov s priamou expanziou (DX)

3.2.7. NPEM týkajúce sa novej výstavby alebo renovácie dátových centier

Táto časť sa zaoberá postupmi zlepšenia energetickej efektívnosti novovybudovaných alebo renovovaných dátových centier.

3.2.7.1. Plánovanie nových dátových centier

Pri výstavbe alebo modernizácii dátového centra sa najväčšie príležitosti na zabezpečenie jeho environmentálneho správania ponúkajú vo fáze plánovania. Dátové centrá sú často predimenzované, aby umožňovali budúce rozšírenia, čo má za následok energetickú neefektívnosť. V mnohých prípadoch môže byť práve budova obmedzujúcim činiteľom, pre ktorý sa dátové centrum nedá zmodernizovať novým a energeticky efektívnejším vybavením. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	obmedziť úroveň odolnosti fyzickej infraštruktúry a dostupnosti služieb podľa obchodných požiadaviek,

—	vybudovať modulárne dátové centrum s cieľom zabrániť predimenzovaniu a maximalizovať efektívnosť infraštruktúry v podmienkach čiastočného a premenlivého zaťaženia.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je vo všeobecnosti uplatniteľný na všetky spoločnosti v sektore, pričom je najrelevantnejší pre lokalizované dátové centrá strednej úrovne a podnikovej triedy. Budovanie dátového centra podľa modulárnej architektúry je obzvlášť relevantné pre veľké dátové centrá.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Energetická spotreba dátového centra na podlahovú plochu (kWh/m2)

—	Konštrukčné riešenie efektívnosti využitia energie (dPUE)

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie, riadenie a plánovanie novej výstavby alebo renovácie dátových centier

Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie, riadenie a plánovanie novej výstavby alebo renovácie dátových centier

3.2.7.2. Opätovné využitie odpadového tepla z dátových centier

Rovnako ako každé elektrické vybavenie si aj vybavenie IT vyžaduje elektrické napájanie a počas prevádzky produkuje odpadové teplo. Dátové centrá produkujú veľké množstvá odpadového tepla, čo je príležitosť na jeho opätovné využitie. NPEM spočíva v tomto opatrení:

—	opätovne využiť odpadové teplo vyprodukované v niektorých miestnostiach dátového centra na zabezpečenie nízkoteplotného vykurovania priemyselných alebo kancelárskych priestorov (vrátane iných priestorov dátového centra).

Uplatniteľnosť

Tieto NPEM môže vo všeobecnosti uplatňovať akékoľvek dátové centrum bez ohľadu na jeho veľkosť, úroveň alebo účel.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Faktor opätovného využitia energie (ERF)

—	Efektívnosť opätovného využitia energie (ERE)

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie odpadového tepla z dátových centier

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie odpadového tepla z dátových centier

3.2.7.3. Konštrukčné riešenie a fyzické usporiadanie budovy dátového centra

Fyzické usporiadanie dátového centra významne ovplyvňuje výkonnosť jeho chladiaceho systému, pretože ochladzované priestory (kde sa nachádzajú stojany) môžu byť neúčelne umiestnené v blízkosti vnútorných zdrojov tepla (ako je mechanické alebo elektrické vybavenie) alebo v priestoroch zohrievaných vonkajšími zdrojmi (napr. slnečné žiarenie). NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	minimalizovať zohrievanie ochladzovaných priestorov dátového centra priamym slnečným žiarením a tým minimalizovať aj požiadavky na chladenie,

—	umiestniť chladiace vybavenie vo vhodných priestoroch dátového centra, ako sú priestory s voľným prúdením vzduchu, s dostatkom miesta na optimalizáciu chladiaceho výkonu, priestory bez prekážok a bez vybavenia produkujúceho teplo.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je najrelevantnejší pre výstavbu nových dátových centier podnikovej triedy, keďže jeho cieľom je utvárať podobu a štruktúru novovybudovaného dátového centra, a jeho realizácia teda môže byť nákladná.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o fyzické usporiadanie budov dátových centier

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o fyzické usporiadanie budov dátových centier

3.2.7.4. Výber zemepisnej polohy nového dátového centra

Zemepisná poloha dátového centra do veľkej miery podmieňuje jeho budúce environmentálne správanie a bilanciu emisií uhlíka. Za najlepší postup sa považuje:

—	uprednostňovať vyžívanie opustených priemyselných lokalít pred výstavbou na zelenej lúke,

—	vybrať zemepisnú polohu s environmentálnymi podmienkami, ktoré zlepšujú výkonnosť ekonomizérov, ponúkajú príležitosti na inštaláciu vybavenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo obmedzujú ohrozenia a prírodné katastrofy,

—	umiestniť dátové centrum v blízkosti zdrojov energie, chladenia a vykurovania s cieľom minimalizovať energetické straty spôsobené prepravou energie a ponúknuť príležitosti na znižovanie emisií uhlíka (využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, odpadové teplo alebo chladenie vonkajším vzduchom),

—	minimalizovať vplyvy budovy na životné prostredie (hluk, estetické vplyvy, nutnosť vybudovania telekomunikačných sietí a iných infraštruktúr atď.).

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je vo všeobecnosti uplatniteľný na všetky typy spoločností v sektore vrátane malých a stredných podnikov, avšak najrelevantnejší je pre dátové centrá strednej úrovne a podnikovej triedy.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel nových zariadení s chladením vonkajším vzduchom (ekonomizéry vzduchu, geotermálne chladenie atď.)

—	Podiel nových zariadení s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov na mieste (fotovoltické panely, veterné turbíny atď.)

—	Podiel nových zariadení so systémom opätovného využitia tepla

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zemepisnú polohu dátového centra

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zemepisnú polohu dátového centra

3.2.7.5. Využívanie alternatívnych zdrojov vody

Voda sa v dátových centrách využíva na dva účely: chladenie a zvlhčovanie, pričom obidve funkcie sú úzko prepojené. Značné množstvo vody si vyžadujú najmä odparovacie chladiče. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	monitorovať spotrebu vody zo všetkých zdrojov vo všetkých priestoroch dátových centier,

—	obmedziť vplyv na zdroje pitnej vody využívaním zdrojov nepitnej vody (dažďová voda, odpadová voda atď.).

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je relevantný pre veľké dátové centrá podnikovej triedy. Výber riešenia chladiaceho systému závisí od veľkosti dátového centra, čo úzko súvisí s činnosťou a veľkosťou spoločnosti.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Podiel vody spotrebovanej v dátových centrách podľa zdroja, ako je voda z rozvodnej siete, dažďová voda alebo zdroje inej ako úžitkovej vody

—	Spotreba vody v dátovom centre na podlahovú plochu (m3 spotreby/m2 dátového centra)

—	Efektívnosť využívania vody (WUE)

—	Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zdroje vody

—	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zdroje vody

3.3. NPEM týkajúce sa elektronických komunikačných sietí

V tomto oddiele sa opisujú postupy zamerané na sieťovú konfiguráciu rôznych prvkov, ktoré tvoria infraštruktúru elektronických komunikácií a elektronické komunikačné siete (12).

3.3.1. Zlepšenie energetického manažmentu existujúcich sietí

Z dôvodu premenlivosti dopytu koncových používateľov sa prevádzkové zaťaženie elektronických komunikačných sietí výrazne líši, a to z hľadiska času aj priestoru. Energetická spotreba moderného telekomunikačného vybavenia je najvyššia počas jeho maximálneho prevádzkového zaťaženia, no v prípade menej intenzívneho využívania vybavenia sa výrazne neznižuje. Veľká časť každodennej energetickej spotreby sietí sa teda využíva na zabezpečenie plnej systémovej kapacity, aj keď je skutočný dopyt po dátovej prevádzke oveľa nižší. NPEM spočíva v týchto krokoch:

—	merať spotrebu energie sieťových prvkov inteligentnými meračmi energie a automatizovanou analýzou,

—	využívať funkcie inteligentného pohotovostného režimu na zavedenie energetického manažmentu siete a prepínať čo najviac zariadení do režimu nízkej spotreby, keď je prevádzkové zaťaženie nízke, aby sa celková kapacita siete prispôsobila dopytu,

—	využívať možnosti dynamického škálovania spotreby elektrickej energie s cieľom prispôsobiť prevádzkový režim sieťového vybavenia úsekom s nízkou alebo strednou intenzitou prevádzky,

—	využívať prenos s dynamickým plánovaním na lepší manažment dátovej prevádzky a na riadenie množstva dátových paketov a načasovania ich prenosu,

—	poskytovať energeticky úsporné služby s cieľom znížiť dopyt po dátovej prevádzke v čase špičkového zaťaženia, ako aj celkovú kapacitu siete.

Uplatniteľnosť

Uplatniteľnosť rôznych opatrení tohto NPEM sa uvádza v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Uplatniteľnosť najlepších postupov na zlepšenie energetického manažmentu existujúcich elektronických komunikačných sietí

Technika	Segment siete	Technológia siete	Požiadavky koncových používateľov	Subjekt
Meranie spotreby energie	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí
Využitie funkcií inteligentného pohotovostného režimu	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	nevhodné pre používateľov požadujúcich stabilitu pripojenia alebo veľmi krátky čas na jeho obnovenie	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí
Využitie možností dynamického škálovania spotreby elektrickej energie	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí
Využitie prenosu s dynamickým plánovaním	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	nevhodné pre používateľov požadujúcich vysoké prenosové rýchlosti	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí
Poskytovanie energeticky úsporných služieb	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	nevhodné pre používateľov požadujúcich vysokú kvalitu služieb	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a poskytovatelia služieb v oblasti IKT

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Priemerná spotreba energie na zákazníka alebo odberateľa v kWh/zákazník alebo odberateľ (13)

—	Energetická efektívnosť dát mobilnej/pevnej siete (objem dodaných dát/spotreba energie) v bitoch/J

—	Podiel energetickej spotreby siete, v prípade ktorej sa spotreba energie meria (v %)

—	Podiel sieťových uzlov, v prípade ktorých sa uplatňujú riešenia dynamického riadenia spotreby elektrickej energie (napríklad dynamické škálovanie spotreby alebo prenos s dynamickým plánovaním) (v %)

—	50 % (alebo viac) energetickej spotreby siete sa monitoruje v reálnom čase na úrovni telekomunikačných lokalít (základné stanice a/alebo uzly pevnej siete)

—	Pre telekomunikačné siete je zavedený systém energetického manažérstva

3.3.2. Zlepšenie riadenia rizík týkajúcich sa elektromagnetických polí posudzovaním a transparentnosťou dát

Elektromagnetické polia vyvolávajú v súvislosti s rastúcim počtom bezdrôtových sietí obavy verejnosti. V záujme riešenia tohto problému sa vypracovali prísne predpisy a uskutočnili sa intenzívne výskumy. Pre telekomunikačných operátorov je najlepším postupom:

—	zlepšiť riadenie rizík týkajúcich sa elektromagnetických polí posudzovaním a transparentnosťou dát o expozícii elektromagnetickým poliam.

Uplatniteľnosť

Zavedenie tohto NPEM závisí od obsahu vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa elektromagnetických polí a od miestneho kontextu (existencia združení proti expozícii elektromagnetickým poliam, mediálne pokrytie problémov týkajúcich sa elektromagnetických polí, viditeľnosť antén atď.). Tento postup je najrelevantnejší pre prevádzkovateľov sietí.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Percentuálny podiel lokalít posudzovaných meraním z hľadiska dodržiavania medzných hodnôt elektromagnetických polí

—	Percentuálny podiel lokalít pravidelne alebo nepretržite monitorovaných (aj pomocou softvéru) z hadiska dodržiavania medzných hodnôt elektromagnetických polí

—	Percentuálny podiel výsledkov oboch uvedených ukazovateľov, ktoré sú verejne k dispozícii a sú pre verejnosť transparentné (%)

neuvádzajú sa

3.3.3. Výber a zavádzanie energeticky efektívnejšieho vybavenia elektronických komunikačných sietí

Mobilné aj káblové siete využívajú vybavenie IKT, ktoré si na riadne fungovanie vyžaduje elektrickú energiu a osobitné environmentálne podmienky. Prevádzkovatelia elektronických komunikácií (14) majú pri výbere a zavádzaní takýchto prostriedkov v rámci svojich sietí možnosť zlepšiť energetickú efektívnosť výberom a konfiguráciou vhodného vybavenia. Najlepším postupom je:

—	zvoliť si a zaviesť energeticky najefektívnejšie vybavenie IKT (rádiové, telekomunikačné, širokopásmové zariadenia a zariadenia IT) v telekomunikačných sieťach (energeticky efektívnejšie technológie, funkcie riadenia spotreby energie atď.),

—	namiesto viacerých systémov podľa jednej normy, ktoré fungujú paralelne a nie sú správne konfigurované, zaviesť integrované riešenia podľa viacerých noriem,

—	zvoliť si a zaviesť energeticky najefektívnejšie chladiace systémy v základňových staniciach (napr. pasívne chladenie, jednoduché ventilátory, výmenníky tepla atď.) a v ústredniach (napr. clony v horúcej/chladnej uličke, uzavretie horúceho vzduchu, prieduchy atď.),

—	zvoliť si a zaviesť energeticky najefektívnejšie neprerušiteľné napájanie (UPS) (napr. vysokoefektívne UPS, modulárne UPS atď.) v základňových staniciach a ústredniach,

—	projektovať telekomunikačné lokality, ktoré maximalizujú energetickú efektívnosť migráciou distribuovaných funkcií na centrálne servery v káblových sieťach, presunom rádiového vybavenia bližšie k anténe a použitím vhodnej koncepcie UPS,

—	využívať softvér umožňujúci úspory energie v celej sieti na zavedenie virtualizácie (s cieľom zintenzívniť zdieľanie vybavenia a znížiť množstvo potrebného hardvérového vybavenia) alebo sieťových funkcií (s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu a efektívnosť siete).

Uplatniteľnosť

Uplatniteľnosť opatrení tohto NPEM sa uvádza v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Uplatniteľnosť opatrení tohto NPEM

Technika	Segment siete	Technológia siete	Požiadavky koncových používateľov	Subjekt
vybrať energeticky efektívnejšie vybavenie IKT (rádiové, telekomunikačné, širokopásmové zariadenia a zariadenia IT)	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a poskytovatelia technológií
zaviesť integrované riešenia podľa viacerých noriem	prístupové siete	mobilné siete	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a subjekty inštalujúce tieto siete
vybrať a zaviesť energeticky efektívnejšie chladiace systémy	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí, poskytovatelia technológií a subjekty inštalujúce tieto siete
vybrať a zaviesť energeticky efektívnejšie neprerušiteľné napájanie	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí, poskytovatelia technológií a subjekty inštalujúce tieto siete
projektovať energeticky efektívnejšie telekomunikačné lokality	prístupové siete	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a subjekty inštalujúce tieto siete
používať softvér umožňujúci úspory energie	od jadrovej siete k prístupovej sieti	všetky typy technológií	všetky typy koncových používateľov	prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Percentuálny podiel širokopásmového vybavenia spĺňajúceho požiadavky kódexu správania v oblasti širokopásmového pripojenia (15) z hľadiska spotreby energie

—	Percentuálny podiel vybavenia schopného zabezpečiť dynamický energetický manažment

—	Podiel základňových staníc s riešeniami podľa viacerých noriem

—	Podiel základňových staníc so vzdialenou rádiovou hlavou alebo aktívnym anténovým systémom

—	Podiel lokalít vybavených hardvérom, ktorý je v súlade s normou ETSI (16)

—	Podiel lokalít s nemechanickým chladením

—	Teplota je nastavená na maximálnu prípustnú hodnotu podľa vybavenia na mieste (áno/nie)

—	Priemerná efektívnosť systému UPS

—	Priemerný súčiniteľ COP chladiacich systémov

—	100 % nového nainštalovaného širokopásmového vybavenia spĺňa požiadavky kódexu správania EÚ pre širokopásmové vybavenie, pokiaľ ide o spotrebu energie

—	Energetická efektívnosť elektrární je 96 % alebo vyššia

—	Výber vybavenia so súčiniteľom COP 7 alebo vyšším v prípade vodných chladičov a 4 alebo vyšším v prípade chladiacich systémov s priamou expanziou (DX)

3.3.4. Inštalácia a modernizácia telekomunikačných sietí

Okrem inštalácie nového energeticky efektívneho vybavenia v sieťových lokalitách môžu organizačné riešenia priniesť významné úspory energie, napríklad tak, že sa odpojí nevyužité vybavenie a dodávky energie a chladenia sa optimalizujú podľa skutočných aktuálnych potrieb, čím sa zabráni ich predimenzovaniu. Najlepším postupom je:

—

využiť technologickú transformáciu (napr. zavedenie technológie 5G v existujúcich základňových staniciach alebo prechod z metalických sietí na optické siete v prípade pevných staníc) na optimalizáciu sieťových lokalít, vyraďovanie/vypínanie nevyužitého vybavenia, výmena zastaraného vybavenia, správna konfigurácia chladiacich systémov atď.,

—	zaviesť plán vyraďovania z prevádzky začlenením takýchto postupov do procesu riadenia zameraného na modernizáciu lokalít základňových staníc.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM je relevantnejší pre veľké mobilné spoločnosti, ktoré vlastnia tisícky lokalít, a pre prevádzkovateľov sietí vo vidieckych oblastiach (kde sú medzi lokalitami väčšie vzdialenosti). Hlavnými subjektmi, ktorých sa tento NPEM týka, sú telekomunikační operátori a ich dodávatelia zodpovední za inštaláciu vybavenia IKT.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Energetická efektívnosť dát v mobilnej sieti (EEMN, DV)

—	Energetická efektívnosť pokrytia mobilnej siete (EEMN, CoA)

—	Efektívnosť káblovej siete (energetická spotreba IKT/celková energetická spotreba siete)

—	Množstvo nevyužívaného alebo neefektívneho vybavenia každoročne vyradeného z prevádzky a odstráneného z lokalít základňových staníc (kg)

—	Prechod z metalických sietí na optické siete (%)

—	Bol vymedzený plán aj proces riadenia na optimalizáciu všetkých existujúcich sieťových lokalít (na odstránenie nevyužívaného a neefektívneho vybavenia, na správnu konfiguráciu chladiacich systémov atď.)

3.3.5. Zníženie environmentálnych vplyvov pri budovaní alebo obnove telekomunikačných sietí

Telekomunikačné a vysielacie infraštruktúry spôsobujú v okolí rušivé vplyvy (estetický vplyv, hluk z generátorov a chladiacich systémov atď.) a sú zodpovedné za využívanie pôdy (potenciálna súvislosť s narušením biodiverzity). Na obmedzenie takýchto vplyvov pri budovaní nových infraštruktúr alebo obnove existujúcich infraštruktúr spočíva NPEM v týchto krokoch:

—	plánovať kapacitu a vykonávať prognózy dopytu pred výstavbou alebo obnovou,

—	zabezpečiť spoločné umiestnenie infraštruktúr IKT s cieľom obmedziť počet rôznych infraštruktúr,

—	zabezpečiť spoločné umiestnenie sieťových infraštruktúr (pevné linky, antény, budovy atď.) v blízkosti existujúcich prístupových ciest a mimo chránených území,

—	inštalovať protihlukové riešenia, ako sú protihlukové zábrany, absorpčné materiály alebo tlmiče hluku.

Uplatniteľnosť

Uplatniteľnosť opatrení tohto NPEM sa uvádza v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Uplatniteľnosť opatrení tohto NPEM

Technika	Segment siete	Operácia	Subjekt
Spoločné umiestnenie a zdieľanie infraštruktúr IKT	Rádiové prístupové siete (RAN)	Nová výstavba a obnova	Prevádzkovatelia siete, vlastníci iných infraštruktúr
Umiestnenie v blízkosti existujúcich prístupových ciest a mimo chránených území	Akákoľvek sieťová infraštruktúra	Nová výstavba	Prevádzkovatelia siete, miestne orgány
Inštalácia protihlukových riešení	Základňové stanice a ústredne (generátory a chladiace systémy)	Nová výstavba a obnova	Prevádzkovatelia siete, miestne orgány

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Percentuálny podiel pasívne zdieľaných lokalít (%)

—	Percentuálny podiel aktívne zdieľaných lokalít (%)

—	Prijaté opatrenia na zníženie vizuálnych a environmentálnych vplyvov, napr. protihlukové riešenia pri budovaní nových káblových sietí (áno/nie)

—	Aspoň 30 % lokalít sa využíva spoločne s inými prevádzkovateľmi (ak je to možné, napr. z právneho hľadiska)

3.4. Zlepšenie energetickej hospodárnosti a environmentálneho správania v iných sektoroch („ekologizácia prostredníctvom IKT“)

Tento oddiel sa zaoberá postupmi zameranými na najrelevantnejšie príležitosti pre sektor telekomunikácií a sektor služieb v oblasti IKT prispieť k zlepšeniu environmentálneho správania v iných sektoroch.

3.4.1. Ekologizácia prostredníctvom IKT

Na zníženie emisií skleníkových plynov a všeobecné zlepšenie environmentálneho správania prostredníctvom IKT sú vo všetkých sektoroch k dispozícii štyri hlavné nástroje:

—	digitalizácia a dematerializácia,

—	zber dát a komunikácia,

—	systémová integrácia,

—	optimalizácia procesov, činností a funkcií.

Tieto riešenia sú navzájom úzko prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Uplatňujú sa v rôznych fázach životného cyklu: pri vývoji služieb alebo produktov, medzi fázou vývoja a fázou používania a na strane používateľa.

Z pohľadu spoločnosti pôsobiacej v oblasti IKT a pre každý z týchto štyroch nástrojov je najlepším postupom:

—	pokračovať vo vývoji nových riešení, ktoré ponúkajú príležitosti na zníženie environmentálnych vplyvov (investíciami do výskumu a vývoja, partnerstvami so spoločnosťami z iných sektorov atď.),

—	pomáhať spoločnostiam zavádzať takéto riešenia do ich prevádzkových a podnikateľských činností (konkrétne navrhovaním riešení podľa potrieb zákazníkov, poskytovaním odbornej prípravy a komunikácie atď.),

—	v prípade potreby tieto riešenia zavádzať interne.

Uplatniteľnosť

Tento NPEM môžu vo všeobecnosti uplatňovať všetky typy spoločností v tomto sektore.

Súvisiace ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti

Ukazovatele environmentálneho správania

Referenčné kritériá excelentnosti

—	Emisie skleníkových plynov na základe normy spoločnosti Greenhouse Gas Protocol, emisie rozsahu 3

—	Počet inovačných dematerializačných riešení, ktoré sa navrhli zákazníkom

—	Podiel produktov a služieb (z hľadiska obratu), ktoré sa dodali zákazníkom digitálne

—	neuvádzajú sa

4. ODPORÚČANÉ HLAVNÉ SEKTOROVÉ UKAZOVATELE ENVIRONMENTÁLNEHO SPRÁVANIA

V tabuľke 4.1 sa uvádza výber hlavných ukazovateľov environmentálneho správania v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti IKT spolu so súvisiacimi referenčnými kritériami a odkazom na príslušné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva. Tieto ukazovatele predstavujú podsúbor všetkých ukazovateľov uvedených v kapitole 3.

Tabuľka 4.1

Kľúčové ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti pre sektor telekomunikácií a sektor služieb v oblasti IKT

Ukazovateľ	Štandardné jednotky	Hlavná cieľová skupina	Odporúčaná minimálna úroveň monitorovania	Súvisiaci hlavný ukazovateľ EMAS (17)	Referenčné kritérium excelentnosti	Súvisiaci NPEM (18)
NPEM pre prierezové otázky
Zavedenie systému správy aktív, napr. certifikovaného podľa normy ISO 55001	áno/nie	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Materiálová efektívnosť	Spoločnosť má globálny a integrovaný systém správy aktív, napr. certifikovaný podľa normy ISO 55001	3.1.1
Podiel operácií so zavedeným pokročilým systémom environmentálneho manažérstva, napr. overeným v rámci EMAS, certifikovaným podľa normy ISO 14001	% zariadení/operácií	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Všetko	V 100 % operácií sa používa pokročilý systém environmentálneho manažérstva, napr. overený v rámci EMAS alebo certifikovaný podľa normy ISO 14001	3.1.1
Podiel operácií merania a monitorovania spotreby energie a vody, ako aj nakladania s odpadom	% zariadení/operácií	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Energetická efektívnosť, voda, odpad	V 100 % operácií sa meria a monitoruje spotreba energie a vody, ako aj nakladanie s odpadom	3.1.1
Celkové emisie uhlíka pre rozsah 1 a 2	tona ekvivalentu CO2	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Emisie	Spoločnosť dosiahla uhlíkovú neutralitu (rozsah 1 a 2), a to aj využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a uhlíkovou kompenzáciou, po vynaložení maximálneho úsilia na zlepšenie energetickej efektívnosti	3.1.1
Podiel produktov alebo služieb zakúpených spoločnosťou a spĺňajúcich osobitné environmentálne kritériá (napr. environmentálna značka EÚ, energetický štítok najvyššej triedy, Energy Star, certifikácia TCO atď.)	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Všetko	Všetko vybavenie IKT zakúpené spoločnosťou má environmentálnu značku ISO typu I (napr. environmentálna značka EÚ, Blue Angel) (ak sú k dispozícii), Energy Star alebo sa v jej verejnom obstarávaní uplatňujú kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ (ak sú k dispozícii)	3.1.2
Podiel vybavenia zakúpeného spoločnosťou a spĺňajúceho medzinárodne uznávané najlepšie postupy alebo požiadavky (napr. kódexy správania EÚ)	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Energetická efektívnosť	Všetko širokopásmové vybavenie, ktoré spoločnosť zakúpila, spĺňa kritériá stanovené v kódexe správania EÚ týkajúcom sa širokopásmového vybavenia	3.1.2
Podiel obalov zakúpených spoločnosťou a vyrobených z recyklovaných materiálov alebo ktorým bola udelená značka organizácie Forest Stewardship Council	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Materiálová efektívnosť, biodiverzita	100 % obalov zakúpených spoločnosťou je vyrobených z recyklovaných materiálov alebo im bola udelená značka organizácie Forest Stewardship Council	3.1.2
Váhový koeficient priradený environmentálnym kritériám vo výzvach na predkladanie ponúk	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Všetko	V rámci predmetnej ponuky je environmentálnemu správaniu pri nákupe vybavenia IKT priradený 10 % váhový koeficient	3.1.2
Podiel produktov a služieb v oblasti IKT, ktoré spoločnosť poskytuje zákazníkom a o ktorých majú koncoví používatelia k dispozícii environmentálne informácie	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Všetko	100 % produktov a služieb poskytovaných spoločnosťou má k dispozícii pre koncových používateľov súvisiace environmentálne informácie	3.1.2
Použitie celkových nákladov na vlastníctvo ako kritérium vo výzve na predkladanie ponúk	(áno/nie)	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Materiálová efektívnosť, energetická efektívnosť	Použitie celkových nákladov na vlastníctvo ako kritérium vo výzve na predkladanie ponúk	3.1.2
Podiel zariadení IKT pre koncových používateľov, ktoré boli pri inštalácii nakonfigurované na optimálne riadenie spotreby elektrickej energie	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky zariadenia IKT pre koncových používateľov, ktoré boli pri inštalácii nakonfigurované na optimálne riadenie spotreby elektrickej energie	3.1.3
Podiel zariadení IKT pre koncových používateľov, ktoré boli v oblasti riadenia spotreby elektrickej energie podrobené auditu v primeraných intervaloch (napr. každoročne, len raz počas životnosti produktu atď.)	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky zariadenia IKT pre koncových používateľov boli aspoň raz počas svojej životnosti podrobené auditu riadenia spotreby elektrickej energie	3.1.3
Podiel zamestnancov, ktorí aspoň raz absolvovali školenie o úsporách energie	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetci zamestnanci aspoň raz absolvovali školenie o úsporách energie	3.1.3
Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (so zárukami pôvodu) na celkovej spotrebe elektriny Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vyrobená na mieste, na celkovej spotrebe elektriny	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Energetická efektívnosť	100 % spotrebovanej elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov energie (buď nakúpenej alebo vyrobenej na mieste)	3.1.4
Podiel zariadení alebo lokalít s certifikovaným systémom nakladania s odpadom s koncepciou nulového odpadu alebo certifikovaným systémom správy aktív (% zariadení/lokalít)	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Odpad Materiálová efektívnosť	100 % zariadení má certifikovaný systém nakladania s odpadom s koncepciou nulového odpadu alebo certifikovaný systém správy aktív	3.1.5
Podiel odpadu z IKT vzniknutého vlastnou prevádzkou a zhodnoteného na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaného na recykláciu	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Odpad Materiálová efektívnosť	90 % vlastného vybavenia IKT zhodnoteného na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaného na recykláciu	3.1.5
Podiel OEEZ alebo odpadu z IKT, ktorého pôvodcami sú zákazníci a ktorý bol zhodnotený na opätovné použitie alebo renováciu, alebo bol odoslaný na recykláciu	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Odpad Materiálová efektívnosť	30 % vybavenia IKT od zákazníkov bolo spätne prevzatých a zhodnotených na opätovné použitie alebo renováciu alebo odoslaných na recykláciu (v prípade spoločností IKT poskytujúcich vybavenie zákazníkom)	3.1.5
Množstvo odpadu z IKT odoslané na skládku	t/rok	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Odpad	Na skládku odoslaný nulový odpad z IKT	3.1.5
Podiel lokalít, ktoré zaviedli najlepšie postupy kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o vývoj a zavádzanie nových služieb IT	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli najlepšie postupy kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o vývoj a zavádzanie nových služieb IT	3.1.6
Podiel vývojárov softvéru (zamestnanci) s odbornou prípravou týkajúcou sa energeticky efektívneho softvéru	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Energetická efektívnosť	Všetci zamestnanci (vývojári softvéru) absolvovali odbornú prípravu týkajúcu sa energeticky efektívneho softvéru	3.1.6
Podiel novovyvinutého softvéru, pre ktorý sa energetická hospodárnosť použila ako kritérium vývoja (%)	%	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Energetická efektívnosť	Počas roka sa prostredníctvom zeleného softvéru realizoval aspoň jeden projekt na minimalizáciu dopytu po prenose dát	3.1.6
NPEM pre dátové centrá
KPIDCEM Celkový kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre dátové centrum podľa normy ETSI		Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	KPIDCP Kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre existujúce dátové centrá je nanajvýš 1,5	3.2.1
Podiel zariadení, ktoré majú systém energetického manažérstva certifikovaný podľa normy ISO 50001 alebo integrovaný v schéme EMAS, alebo ktoré dodržiavajú kódex správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo „predpokladané postupy“ podľa CLC/TR 50600-99-1	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá majú systém energetického manažérstva certifikovaný podľa normy ISO 50001 alebo integrovaný do schémy EMAS, alebo dodržiavajú predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo „predpokladané postupy“ podľa CLC/TR 50600-99-1	3.2.1
Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a uchovávanie dát a správu existujúceho vybavenia a služieb v oblasti IKT	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a uchovávanie dát a správu existujúceho vybavenia a služieb v oblasti IKT	3.2.2
Podiel stojanov inštalovaných s konfiguráciou horúcej uličky/chladnej uličky (s uzavretím)	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	100 % nových stojanov je nainštalovaných s konfiguráciou horúcej uličky/chladnej uličky (s uzavretím)	3.2.3
Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o správu a konštrukčné riešenie prúdenia vzduchu a inštalovanie vybavenia IKT na optimalizáciu riadenia prúdenia vzduchu	3.2.3
COP (výkonnostný súčiniteľ): priemerné chladiace zaťaženie (kW)/priemerný výkon chladiaceho systému (kW)	-	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Výber vybavenia so súčiniteľom COP 7 alebo vyšším v prípade vodných chladičov a 4 alebo vyšším v prípade chladiacich systémov s priamou expanziou (DX)	3.2.4, 3.3.1, 3.5.3
Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra (časti 5.2, 5.4 a 5.5) alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie chladenia	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra (časti 5.2, 5.4 a 5.5) alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o riadenie chladenia	3.2.4
Podiel dátových centier, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o nastavenie teploty a vlhkosti	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o nastavenie teploty a vlhkosti	3.2.5
Konštrukčné riešenie efektívnosti využitia energie (dPUE)	-	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	-	3.2.6.1, 3.4.1
Podiel produktov alebo služieb v oblasti IKT zakúpených spoločnosťou a spĺňajúcich osobitné environmentálne kritériá (napr. environmentálna značka EÚ, Energy Star)	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť Materiálová efektívnosť	Všetko nové vybavenie IKT dátového centra má environmentálnu značku ISO typu I (napr. environmentálnu značku EÚ, Blue Angel atď.) (ak je k dispozícii) alebo Energy Star	3.2.7.1
Podiel zariadení, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o výber a zavádzanie nového vybavenia IT/elektroenergetického vybavenia/chladiaceho vybavenia	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o výber a zavádzanie nového vybavenia IKT/chladiaceho systému/nového elektroenergetického vybavenia/iného vybavenia dátového centra	3.2.6.1
Priemerná energetická efektívnosť UPS (podľa výrobcov)	-	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	UPS spĺňa požiadavky kódexu správania pre UPS	3.2.6.1
Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy v rámci kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/FprTR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie, riadenie a plánovanie novej výstavby alebo renovácie dátových centier	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Materiálová efektívnosť, energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie, riadenie a plánovanie novej výstavby alebo renovácie dátových centier	3.2.7.1
Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie odpadového tepla z dátových centier	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o využitie odpadového tepla z dátových centier	3.2.7.2
Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o fyzické usporiadanie budov dátových centier	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o fyzické usporiadanie budov dátových centier	3.2.7.3
Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zemepisnú polohu dátového centra	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Energetická efektívnosť	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zemepisnú polohu dátového centra	3.2.7.4
Spotreba vody v dátovom centre na podlahovú plochu (m3 spotreby/m2 dátového centra)		Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Voda	-	3.2.7.5
Podiel lokalít, ktoré zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zdroje vody	%	Prevádzkovatelia dátových centier	Lokalita	Voda	Všetky dátové centrá zaviedli predpokladané minimálne postupy podľa kódexu správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra alebo predpokladané postupy podľa CLC/TR 50600-99-1, pokiaľ ide o zdroje vody	3.2.7.5
NPEM týkajúce sa elektronických komunikačných sietí
Podiel energetickej spotreby siete, v prípade ktorej sa spotreba energie meria	%	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Energetická efektívnosť	50 % (alebo viac) energetickej spotreby siete sa monitoruje v reálnom čase na úrovni telekomunikačných lokalít (základné stanice a/alebo uzly pevnej siete)	3.3.1
Priemerná spotreba energie na zákazníka alebo odberateľa (Poznámka: Tento ukazovateľ nie je vhodný na referenčné porovnávanie medzi rôznymi typmi prevádzkovateľov.)	kWh/zákazník alebo odberateľ	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Energetická efektívnosť	Pre telekomunikačné siete je zavedený systém energetického manažérstva	3.3.1
Percentuálny podiel lokalít posudzovaných meraním z hľadiska dodržiavania medzných hodnôt elektromagnetických polí	%	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Emisie	-	3.3.2
Percentuálny podiel širokopásmového vybavenia spĺňajúceho požiadavky kódexu správania v oblasti širokopásmového pripojenia z hľadiska spotreby energie	%	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Energetická efektívnosť	100 % nového nainštalovaného širokopásmového vybavenia spĺňa požiadavky kódexu správania EÚ pre širokopásmové vybavenie, pokiaľ ide o spotrebu energie	3.3.3
Priemerná efektívnosť systému UPS	%	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Energetická efektívnosť	Energetická efektívnosť elektrární je 96 % alebo vyššia	3.3.3
Množstvo nevyužívaného alebo neefektívneho vybavenia každoročne vyradeného z prevádzky a odstráneného z lokalít základňových staníc	kg	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Materiálová efektívnosť Energetická efektívnosť	Bol vymedzený plán aj proces riadenia na optimalizáciu všetkých existujúcich sieťových lokalít (na odstránenie nevyužívaného a neefektívneho vybavenia, na správnu konfiguráciu chladiacich systémov atď.)	3.3.4
Percentuálny podiel pasívne zdieľaných lokalít	%	Prevádzkovatelia siete	Lokalita	Materiálová efektívnosť	Aspoň 30 % lokalít sa využíva spoločne s inými prevádzkovateľmi (ak je to možné, napr. z právneho hľadiska)	3.3.5
NPEM pre ekologizáciu prostredníctvom IKT
Emisie skleníkových plynov na základe normy spoločnosti Greenhouse Gas Protocol, emisie rozsahu 3	tona ekvivalentu CO2	Všetky telekomunikačné spoločnosti/spoločnosti v oblasti IKT	Podnik	Emisie	neuvádzajú sa	3.4.1

(1) Vedecká a politická správa je verejne dostupná na webovej stránke JRC na tejto adrese: https://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/telecom.html. Závery týkajúce sa najlepších postupov environmentálneho manažérstva a ich uplatňovania, ako aj identifikované špecifické ukazovatele environmentálneho správania a referenčné kritériá excelentnosti uvedené v tomto sektorovom referenčnom dokumente sú založené na zisteniach zdokumentovaných v danej vedeckej a politickej správe. Možno v nej nájsť všetky podkladové informácie a technické údaje.

(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 1836/93 z 29. júna 1993, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť obchodných spoločností priemyselného sektora v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (Ú. v. ES L 168, 10.7.1993, s. 1).

Organizácie do nej môžu nahliadnuť, ak sa chcú dozvedieť viac o niektorých najlepších postupoch opísaných v tomto sektorovom referenčnom dokumente.

(6) Upozorňujeme, že v európskom kódexe elektronických komunikácií [pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií], v ktorom sa uznáva zbližovanie odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií, sa v súčasnosti stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na širší sektor vrátane napr. vysielania. Ak je to relevantné a uplatniteľné, najlepšie postupy environmentálneho manažérstva sa uvádzajú s odkazom na novú nomenklatúru.

(7) Správa o najlepších postupoch v sektore výroby elektrických a elektronických zariadení sa práve pripravuje a bude k dispozícii online na adrese: http://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/eeem.html.

(8) Správa o najlepších postupoch v sektore maloobchodu je k dispozícii online na adrese: http://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/retail.html.

(9) Správa o najlepších postupoch v sektore verejnej správy je k dispozícii online na adrese: http://susproc.jrc.ec.europa.eu/activities/emas/public_admin.html.

(10) Celkové emisie uhlíka pre rozsah 1 a 2 možno vypočítať na základe metodiky spoločnosti Greenhouse Gas Protocol, ktorá je k dispozícii online na adrese https://ghgprotocol.org/.

(11) Spoločné umiestnenie dátových centier sa môže vzťahovať aj na miesta výmeny služieb v oblasti IKT.

(12) Upozorňujeme, že termín „elektronické komunikačné siete“ sa používa v širšom zmysle európskeho kódexu elektronických komunikácií (vrátane bezdrôtových, optických...) a nevzťahuje sa výlučne na komunikácie založené len na fyzickej vrstve, v rámci ktorej dochádza k výmene elektronických signálov.

(13) Tento ukazovateľ nie je vhodný na referenčné porovnávanie medzi rôznymi typmi prevádzkovateľov.

(14) V zmysle európskeho kódexu elektronických komunikácií.

(15) Kódex správania EÚ týkajúci sa energetickej spotreby širokopásmového vybavenia:

https://e3p.jrc.ec.europa.eu/communities/ict-code-conduct-energy-consumption-broadband-communication-equipment.

(16) ETSI ES 202 336.

(17) Hlavné ukazovatele EMAS sa uvádzajú v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 (oddiel C bod 2).

(18) Čísla odkazujú na oddiely tohto dokumentu.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 420

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 25. novembra 2021

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (EÚ) 2021/2048 z 23. novembra 2021, ktorým sa dočasne pozastavujú všeobecné clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz určitých priemyselných výrobkov na Kanárske ostrovy	1

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2049 z 24. novembra 2021, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky cypermetrín ako látky, ktorá sa má nahradiť, a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 ( 1 )	6
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2050 z 24. novembra 2021 o povolení prípravku s obsahom baktérie Bacillus velezensis CECT 5940 ako kŕmnej doplnkovej látky pre morky vo výkrme, morky chované na plemeno, menej významné druhy hydiny vo výkrme a chované na plemeno a okrasné vtáky (okrem reprodukcie) (držiteľ povolenia: Evonik Operations GmbH) ( 1 )	16
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2051 z 24. novembra 2021 o povolení prípravku s obsahom baktérií Bacillus velezensis PTA-6507, Bacillus velezensis NRRL B-50013 a Bacillus velezensis NRRL B-50104 ako kŕmnej doplnkovej látky pre morky vo výkrme (držiteľ povolenia: spoločnosť Danisco Animal Nutrition zastúpená spoločnosťou Genencor International B.V.) ( 1 )	19
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2052 z 24. novembra 2021, ktorým sa špecifikujú technické prvky súborov údajov z výberového zisťovania v doméne príjem a životné podmienky týkajúce sa trhu práce a bývania, medzigeneračného prenosu zvýhodnení a znevýhodnení, problémov s bývaním a ad hoc témy na rok 2023 o energetickej efektívnosti v domácnostiach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 ( 1 )	23
	ROZHODNUTIA
*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2053 z 8. novembra 2021 o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore výroby kovových konštrukcií na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 ( 1 )	55
*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2054 z 8. novembra 2021 o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore telekomunikácií a sektore služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 ( 1 )	87
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2055 z 23. novembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/182 s cieľom stanoviť rozdelenie zdrojov REACT-EU na rok 2022 podľa členských štátov [oznámené pod číslom C(2021) 8271]	123
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2056 z 24. novembra 2021, ktorým sa na účely uľahčenia práva na voľný pohyb v rámci Únie stanovuje rovnocennosť potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19 vydaných Togskou republikou s potvrdeniami vydanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 ( 1 )	126
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2057 z 24. novembra 2021, ktorým sa na účely uľahčenia práva na voľný pohyb v rámci Únie stanovuje rovnocennosť potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19 vydaných Singapurskou republikou s potvrdeniami vydanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 ( 1 )	129

4011 20	8418 61 00	8519 20	9006 30 00
4011 30 00	8418 69 00	8701	9006 53
4011 70 00	8418 91 00	8702	9006 59
4011 80 00	8418 99	8704 21	9007 10 00
4011 90 00	8427	8704 22	9007 20 00
5608	8431 20 00	8704 23	9008 50 00
6403 40 00	8441 40 00	8704 31	9010 10 00
6403 51 05	8450 11 90	8704 32	9011 20 90
6403 59 05	8450 12 00	8704 41	9030 33 20
6403 91 05	8450 19 00	8704 42	9106
6403 99 05	8450 20 00	8704 43	9107 00 00
8415	8450 90 00	8704 51	9207
8418 30 80	8472 30 00	8704 52	9506 91 90
8418 40 80	8479 90	8704 60	9507 10 00
8418 50	8501	8704 90 00	9507 20 90
		8705	9507 30 00

3901	5208	5507 00 00	7601
3902 10 00	5209	5508 10 10	7607 20
3903 11 00	5210	5508 20 10	8529 90
3903 19 00	5212	5509	8706 00
3904 10 00	5401 10 12	5510	8707
3906 10 00	5401 10 14	5512	8708
4407 21	5401 20 10	5513	8714
4407 22	5402	5514	9002 90 00
4407 23	5403	5515	9006 91 00
4407 25	5404 11 00	5516	9007 91 00
4407 26	5404 90	5603 94	9007 92 00
4407 29	5407	5604 10 00	9008 90 00
4407 99 40	5408	6001	9010 90 80
4410	5501	6002	9104 00 00
4412	5502	6217 90	9108
5108	5503	6305	9109
5110 00 00	5504	6309 00 00	9110
5111	5505	6406	9111
5112	5506	7326 90	9112
5205			9114

(v EUR)
	2022 Ceny roku 2018	2022 Bežné ceny
BE	65 678 817	71 092 864
BG	129 016 223	139 651 309
CZ	292 945 458	317 093 585
DK	30 237 404	32 729 938
DE	477 860 614	517 251 696
EE	27 410 709	29 670 233
IE	49 212 516	53 269 210
EL	256 696 718	277 856 782
ES	3 353 135 895	3 629 542 131
FR	783 463 169	848 045 730
HR	93 362 597	101 058 677
IT	2 849 397 546	3 084 279 540
CY	19 298 312	20 889 114
LV	18 833 529	20 386 018
LT	46 605 557	50 447 354
LU	3 602 204	3 899 141
HU	96 435 113	104 384 468
MT	10 312 226	11 162 285
NL	111 523 544	120 716 671
AT	55 005 031	59 539 214
PL	247 608 310	268 019 198
PT	503 146 935	544 622 423
RO	199 713 869	216 176 714
SI	14 474 977	15 668 180
SK	119 366 039	129 205 640
FI	33 851 812	36 642 291
SE	73 015 402	79 034 219
EÚ27	9 961 210 526	10 782 334 625