17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/4

P9_TA(2021)0039

Európska centrálna banka – výročná správa za rok 2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020 (2020/2123(INI))

(2021/C 465/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2019,

—	so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament ako súčasť svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2018,

—	so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a ECB, najmä na jeho články 15 a 21,

—	so zreteľom na článok 123, článok 127 ods. 1, 2 a 5, článok 130, článok 132 a článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—	so zreteľom na makroekonomické prognózy odborníkov Eurosystému týkajúce sa eurozóny a na opatrenia prijaté Radou guvernérov ECB 4. júna 2020,

—	so zreteľom na prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od októbra 2019 do marca 2020 uverejnený 8. mája 2020,

—	so zreteľom na makroekonomické prognózy odborníkov ECB týkajúce sa eurozóny uverejnené 10. septembra 2020,

—	so zreteľom na dialógy o menových otázkach s prezidentkou Európskej centrálnej banky Christinou Lagardovou zo 6. februára, 8. júna a 28. septembra 2020,

—	so zreteľom na svoju pozíciu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (1),

—	so zreteľom na príležitostný dokument č. 247 pracovnej skupiny ECB pre kryptoaktíva, ktorý bol uverejnený v septembri 2020 s názvom Stablecoiny: Vplyv na menovú politiku, finančnú stabilitu, trhovú infraštruktúru a platby a bankový dohľad v eurozóne,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ (2),

—	so zreteľom na správu ECB z októbra 2020 o digitálnom eure,

—	so zreteľom na príležitostný dokument ECB č. 201 z novembra 2017 s názvom Používanie hotovosti domácnosťami v eurozóne,

—	so zreteľom na aktualizáciu environmentálneho vyhlásenia ECB za rok 2020,

—	so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0002/2021),

A.	keďže hospodárska prognóza Komisie z leta 2020 zohľadňujúca hospodárske otrasy spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 predpokladá v roku 2020 pokles hospodárstva eurozóny o 8,7 % a v roku 2021 jeho rast o 6,1 %, pričom hospodárstvo EÚ27 má v roku 2020 klesnúť o 8,3 % a v roku 2021 narásť o 5,8 %;

keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov ECB zo septembra 2020 ročná inflácia eurozóny meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HISC) bude v priemere na úrovni 0,3 % v roku 2020, 1,0 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022, pričom podľa prognóz inflácie budú značné rozdiely v celej eurozóne;

keďže podľa Eurostatu dosahovala miera nezamestnanosti v auguste 2020 7,4 % v EÚ a 8,1 % v eurozóne; keďže sa očakáva, že miera nezamestnanosti sa zvýši; keďže miera nezamestnanosti je v rámci Únie nerovnomerná; keďže mimoriadne regionálne nerovnosti v oblasti nezamestnanosti pretrvávajú v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej vážnym problémom, ktorý je potrebné v EÚ riešiť;

D.	keďže údaje ECB o HICP za rok 2020 svedčia o deflačnom vplyve v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 vo viacerých členských štátoch;

E.	keďže podľa septembrových prognóz ECB celosvetový reálny HDP (okrem eurozóny) klesne o 3,7 % v roku 2020 a následne vzrastie o 6,2 % v roku 2021 a o 3,8 % v roku 2022;

keďže bez ohľadu na opakované výzvy Európskeho parlamentu na získanie rodovo vyváženého užšieho zoznamu aspoň dvoch mien pre pozície Výkonnej rady ECB bol užší zoznam na vymenovanie nového člena výkonnej rady, ktorý nahradí Yvesa Merscha, zložený len z mužov; keďže ženy stále nie sú v Rade guvernérov ECB dostatočne zastúpené;

G.	keďže v roku 2019 dosiahol čistý zisk ECB 2 366 miliárd EUR v porovnaní s 1 575 miliardami EUR v roku 2018; keďže toto zvýšenie možno pripísať najmä zvýšeniu čistého príjmu z úrokov v portfóliu USD a v portfóliu programu nákupu aktív (APP);

H.	keďže koncom roka 2019 objem súvahy Eurosystému dosiahol hodnotu 4 671 425 miliónov EUR, čo je historicky druhá najvyššia hodnota po maxime v roku 2018;

I.	keďže MSP, ktoré naďalej predstavujú základ hospodárstva a spoločností EÚ a zvyšujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, potrebujú ďalšiu podporu;

J.	keďže MSP boli vážne zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; keďže vývoj všeobecného hospodárskeho výhľadu nepriaznivo ovplyvnil ich prístup k financovaniu;

K.	keďže v ZFEÚ sa vymedzuje mandát ECB ako udržiavanie cenovej stability a podporovanie všeobecných hospodárskych politík v Únii s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie;

L.	keďže EÚ sa zaviazala dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a úlohou ECB je pomáhať pri plnení tohto záväzku; keďže úlohy ECB sa neobmedzujú len na cenovú stabilitu, ale zahŕňajú aj bezpečnosť a spoľahlivosť bankového systému a stabilitu finančného systému;

M.	keďže podľa prieskumu Eurobarometra z novembra 2019 bola verejná podpora pre európsku hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou eurom na úrovni 62 % v roku 2019;

N.	keďže ECB 18. marca 2020 oznámila núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP) ako nový, dočasný program na nákup aktív verejného a súkromného sektora, s balíkom 750 miliárd EUR, s cieľom bojovať proti ohrozeniu transmisie menovej politiky v eurozóne spôsobenému pandémiou koronavírusu;

keďže 4. júna 2020 Rada guvernérov ECB rozhodla o zvýšení finančného krytia PEPP na 1,35 bilióna EUR, predĺžení horizontu čistých nákupov v rámci PEPP aspoň do konca júna 2021 a že splátky istín v rámci PEPP sa opätovne investujú aspoň do konca roka 2022; okrem toho konštatuje, že čisté nákupy v rámci programu nákupu aktív budú do konca roka 2020 pokračovať mesačným rytmom 20 miliárd EUR spolu s nákupmi v rámci dodatočného dočasného finančného krytia vo výške 120 miliárd EUR;

P.	keďže boli prijaté iné politické opatrenia na zabezpečenie likvidity, ako sú cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO III) a PELTRO, nástroj likvidity osobitne vytvorený v reakcii na pandémiu;

Q.	keďže európsky systém ochrany vkladov sa napriek návrhom Komisie a ECB, týkajúcim sa naliehavej potreby chrániť vklady na úrovni EÚ, značne oneskoril;

Všeobecný prehľad

víta úlohu ECB pri ochrane stability eura; zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby mohla ECB plniť svoj mandát, ako aj ochrániť svoju demokratickú legitimitu; poznamenáva, že nezávislosť predpokladá, že ECB nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej inštitúcie alebo orgánu Únie, žiadnej vlády členského štátu ani od žiadneho iného orgánu; zdôrazňuje, že táto nezávislosť sa nesmie porušovať, a okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť centrálnej banky by mala byť vždy doplnená príslušnou mierou zodpovednosti; zdôrazňuje, že v ZFEÚ sa stanovuje, že ECB musí okrem svojho hlavného mandátu, ktorým je udržiavanie cenovej stability, podporovať aj všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, pokiaľ nie sú v rozpore s hlavným mandátom; zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj, konvergencia, úplná zamestnanosť a sociálny pokrok sú všeobecnými cieľmi Únie vymedzenými v článku 3 ZFEÚ;

víta zriadenie centra zaoberajúceho sa zmenou klímy ako nového oddelenia v rámci ECB;

zdôrazňuje, že jednotná mena je nezvratná; zdôrazňuje, že euro nie je len hospodárskym, ale aj politickým projektom;

je znepokojený bezprecedentnou zdravotnou, hospodárskou a sociálnou krízou, ktorú spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, prudkým poklesom hospodárstva eurozóny a rýchlo sa zhoršujúcimi podmienkami na trhu práce vrátane rastu nezamestnanosti; konštatuje, že sa očakáva oživenie hospodárskej činnosti eurozóny, hoci rýchlosť a rozsah oživenia sú naďalej veľmi neisté a nerovnomerné v jednotlivých členských štátoch;

je ďalej znepokojený tým, že bilancia rizík pre výhľad rastu sa naďalej v situácii výnimočnej neistoty zhoršuje, pričom rozsah poklesu a oživenia bude závisieť od trvania a účinnosti opatrení na zamedzenie šírenia nákazy, od úspešnosti fiškálnych a menových politík na zmiernenie nepriaznivého účinku na príjmy a zamestnanosť, ako aj od rozsahu trvalého vplyvu na kapacitu ponuky, domáci dopyt a medzinárodné dodávateľské reťazce;

žiada o naliehavé prehodnotenie systémového rizika vo finančnom sektore po pandémii; v tejto súvislosti víta, že bola v Európskom výbore pre systémové riziká zriadená v súvislosti s pandémiou pracovná rada; odporúča, aby sa do budúcich záťažových testov zahrnulo kvalitatívne posúdenie nesystémového rizika;

víta úsilie ECB o udržanie cenovej stability; konštatuje, že cieľ v oblasti inflácie sa systematicky nedosahoval a že je potrebná ďalšia ostražitosť; zdôrazňuje, že eurozóna zaznamenala v posledných mesiacoch defláciu; zdôrazňuje, že deflácia predstavuje významné riziká pre hospodárstva eurozóny, čo si môže vyžiadať silnú intervenciu ECB;

víta skutočnosť, že ECB diskutuje o prispôsobení svojich meraní inflácie; poznamenáva, že HICP je veľmi úzkou koncepciou merania inflácie, ktorá podhodnocuje infláciu v eurozóne, pretože náklady na bývanie predstavujú v koši HICP neprimeraný podiel (3); žiada o opätovnú úpravu koša s cieľom zohľadniť, že európske domácnosti vynakladajú 24 % svojich príjmov na výdavky súvisiace s bývaním; nabáda ECB, aby zohľadnila aj infláciu cien aktív spôsobenú okrem iného nízkymi úrokovými sadzbami; uznáva výzvy spojené s transmisiou menovej politiky;

berie na vedomie naliehavú výzvu prezidentky Lagardovej „na úplné zosúladenie fiškálnej a menovej politiky“, ako aj záväzok „použiť všetky nástroje, ktoré prinesú najúčinnejší, najefektívnejší a najprimeranejší výsledok,“ na podporu oživenia hospodárstva eurozóny; zdôrazňuje, že medzi fiškálnou a menovou politikou existuje silná komplementárnosť; víta núdzový pandemický program nákupu aktív ECB na podporu oživenia hospodárstva eurozóny;

Menová politika

10.

víta rýchlu a zásadnú reakciu ECB v oblasti menovej politiky v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v podmienkach núdzovej situácie; uznáva pozitívny vplyv, ktorý táto reakcia má na hospodársku situáciu eurozóny; očakáva, že ECB svoju podporu zachová tak dlho, ako to bude potrebné; berie na vedomie vyhlásenie člena Rady pre dohľad ECB Yvesa Merscha, že takáto flexibilita sa nerozšíri na iné operácie;

11.

zdôrazňuje, že samotná menová politika nepostačí na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho oživenia; zdôrazňuje, že na obnovu a zvýšenie hospodárskeho rastu v celej Únii sú nutné reformy posilňujúce konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť; domnieva sa, že potenciál samotnej menovej politiky, pokiaľ ide o uľahčenie obnovy, je obmedzený, a vyzýva ECB – pričom rešpektuje jej nezávislosť –, aby v rámci svojho mandátu skúmala možnosť použitia ďalších politických opatrení, ktoré majú potenciál stimulovať hospodárstvo; zdôrazňuje účinky presahovania, ktoré má veľmi ústretová menová politika, napríklad vplyv na sporiteľov alebo riziko inflácie cien aktív; varuje členské štáty, aby prostredie nízkych úrokových sadzieb nepovažovali za samozrejmosť, pretože zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo mať nepriaznivý vplyv na dlhovú službu, pokiaľ ide o verejný dlh;

12.

varuje však pred rizikom neprimerane vysokých oceňovaní na trhu s dlhopismi, ktoré by mohlo byť ťažké zvládať, ak úrokové sadzby začnú opäť stúpať, a to najmä v prípade krajín, ktorých sa týka postup pri nadmernom deficite alebo krajín s vysokými úrovňami dlhu;

13.

berie na vedomie význam aktívnej menovej politiky pri zmierňovaní tlaku finančných obmedzení na malé a stredné podniky; uznáva, že percentuálny podiel MSP, ktoré čelia finančným obmedzeniam, klesol z 18 % v rokoch 2009 – 2012 na 8 % v rokoch 2016 – 2019; zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 má silný vplyv na MSP; uznáva význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov v EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať súkromné a verejné investície, ako aj reformy, a preto požaduje, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky;

14.

vyzýva ECB, aby monitorovala primeranosť kvantitatívneho uvoľňovania vzhľadom na riziká vo svojich súvahách, infláciu cien aktív a možné nesprávne rozdeľovanie zdrojov;

15.

berie na vedomie vplyv dlhodobých nízkych úrokových sadzieb; zdôrazňuje, že na jednej strane nízke úrokové sadzby dávajú spotrebiteľom, spoločnostiam vrátane MSP, pracovníkom a dlžníkom príležitosť využiť silnejšiu hospodársku dynamiku, nižšiu nezamestnanosť a nižšie náklady na pôžičky; uznáva, že politiky ECB majú rozdielne distribučné dôsledky; vyzýva ECB, aby preskúmala vplyv svojich politík na majetkovú nerovnosť; na druhej strane vyjadruje poľutovanie nad rastom počtu neživotaschopných a vysoko zadlžených podnikov, zníženým stimulom pre vlády na uskutočňovanie reforiem na podporu rastu a udržateľnosti, ako aj nad škodlivými vplyvmi na poisťovateľov a dôchodkové fondy, a zdôrazňuje finančnú záťaž, ktorú to predstavuje pre mnohých občanov v celej Únii;

16.

berie na vedomie súvislosť medzi menovou politikou a zvyšujúcimi sa cenami bývania v eurozóne; zdôrazňuje, že v roku 2018 sa v dôsledku pandémie očakáva zvýšenie pretrvávajúcej vysokej záťažovej hranice nákladov na bývanie vo výške 9,6 %, a vyzýva ECB, aby zhodnotila regionálny a odvetvový vplyv svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania na životné náklady v celej Únii, ako aj vplyv na medzigeneračnú spravodlivosť;

17.

chápe, že závažnosť krízy prinútila ECB venovať menšiu pozornosť preskúmaniu jej rámcovej stratégie menovej politiky; berie na vedomie záväzok prezidentky Lagardovej počas menového dialógu, ktorý sa uskutočnil 28. septembra 2020, úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a zabezpečiť pravidelný dialóg;

18.

zdôrazňuje, že pri každom preskúmaní rámcovej stratégie menovej politiky by sa mala naliehavo zohľadňovať povaha európskeho hospodárstva, ktoré je čoraz viac viazané na služby a digitalizované, a malo by sa posúdiť, do akej miery to bráni transmisii menových politík do reálnej ekonomiky;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

19.

rešpektujúc nezávislosť ECB berie na vedomie vplyv zmeny klímy na dynamiku inflácie a transmisné riziká v menovej politike; pripomína vplyv ECB na udržiavanie cenovej stability; pripomína, že ECB ako európska inštitúcia je viazaná Parížskou dohodou;

20.

berie na vedomie záväzok prezidentky Lagardovej preskúmať zmeny v operáciách ECB šetrné ku klíme a „preskúmať všetky dostupné spôsoby boja proti zmene klímy“; vyzýva ECB, aby zosúladila svoj kolaterálový rámec s rizikami súvisiacimi so zmenou klímy a zverejnila svoju úroveň zosúladenia s Parížskou dohodou a aby preskúmala toto zosúladenie v bankovom sektore;

21.

požaduje proaktívny a kvalitatívny prístup k riadeniu rizík, ktorý bude zahŕňať systémové riziká súvisiace so zmenou klímy;

22.

víta skutočnosť, že nákupy zelených dlhopisov a ich podiel na portfóliu ECB sa naďalej zvyšujú;

23.

podporuje úsilie o zvýšenie výskumných kapacít, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy na finančnú stabilitu a eurozónu;

Ostatné aspekty

24.

vyzýva ECB, aby pokračovala v úsilí o zabezpečenie stability finančných trhov v prípade akýchkoľvek možných nepredvídaných udalostí súvisiacich s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ;

25.

vyjadruje znepokojenie nad neustále rastúcimi rozdielmi v zostatkoch systému TARGET2 v rámci ESCB; konštatuje, že interpretácia týchto rozdielov je predmetom diskusie;

26.

berie na vedomie výsledky analýzy pracovnej skupiny ECB pre kryptoaktíva; vyzýva na riešenie rizík prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a iných trestných činností súvisiacich s anonymitou, ktorú poskytujú kryptoaktíva; žiada ECB, aby zvýšila monitorovanie vývoja kryptoaktív vrátane stablecoinov a monitorovanie zvýšených rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

27.

víta analýzy a prípravné práce ECB zamerané na zavedenie digitálneho eura; konštatuje, že digitálne euro nepredstavuje kryptoaktívum; zdôrazňuje, že digitálne euro by muselo spĺňať celý rad minimálnych požiadaviek vrátane odolnosti, bezpečnosti, efektívnosti a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že digitálne euro nesmie ohroziť hotovosť ako platobný prostriedok; podporuje odporúčanie ECB, aby bolo vydávanie digitálneho eura prístupné mimo eurozóny spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi Eurosystému, s cieľom stimulovať dopyt po eure medzi zahraničnými investormi, a posilniť tak úlohu eura na medzinárodnej úrovni; vyzýva ECB, aby zabezpečila dostatočnú rovnováhu medzi umožňovaním regulačnej finančnej inovácie v oblasti finančných technológií a zabezpečovaním finančnej stability;

28.

stotožňuje sa s obavami ECB týkajúcimi sa rýchleho rastu nebankového finančného sektora, známeho aj ako tieňové bankovníctvo; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ECB zmiernila systémové riziko, ktoré vzniká v dôsledku rastúceho počtu nebankových regulovaných subjektov zoskupených okolo bánk za účelom prístupu do platobného systému;

29.

víta pokračujúce úsilie ECB o ďalšie posilnenie jej schopnosti reakcie a obnovy v prípade kybernetického útoku na jej vlastnú organizáciu; so znepokojením berie na vedomie nedávne technické zlyhania systému zúčtovania TARGET2 v októbri a novembri 2020; víta, že ECB tieto zlyhania následne vyšetrovala, a žiada o sprístupnenie výsledkov Európskemu parlamentu;

30.

uznáva úspech ECB v boji proti falšovaniu, o čom svedčí pretrvávajúci nízky podiel falšovaných bankoviek v celkovom obehu; víta zavedenie modernizovaných bankoviek v hodnote 100 EUR a 200 EUR so zdokonalenými bezpečnostnými prvkami v roku 2019; zdôrazňuje význam hotovosti ako platobného prostriedku pre občanov EÚ; vyzýva ECB, aby ďalej neznižovala množstvo rôznych bankoviek v obehu;

31.

žiada, aby ECB preskúmala spôsoby posilnenia medzinárodnej úlohy eura, keďže by to zvýšilo schopnosť EÚ nezávisle určovať svoj politický postoj voči iným globálnym veľmociam a predstavuje to kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity; konštatuje, že zvýšenie príťažlivosti eura ako rezervnej meny ďalej zvýši jeho medzinárodné využívanie; zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje prehĺbenie európskej hospodárskej a menovej únie; víta opakované výzvy ECB na dokončenie bankovej únie; zdôrazňuje, že vytvorenie dobre navrhnutého európskeho bezpečného aktíva by mohlo uľahčiť finančnú integráciu a pomôcť zmierniť negatívne prepojenie medzi štátmi a domácimi bankovými sektormi;

32.

víta vstup Bulharska a Chorvátska do ERM II v júli 2020; podporuje rýchle stanovenie cieľového dátumu prijatia eura v oboch krajinách; víta komplexné preverenie chorvátskych a bulharských bánk, ktoré ECB uskutočnila v júli a auguste 2019; upozorňuje na požiadavku zakotvenú v zmluvách, aby každý členský štát okrem Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu;

33.

vyzýva ECB, aby pokračovala v plodnej spolupráci aj s členskými štátmi nepatriacimi do eurozóny;

Zodpovednosť

34.

oceňuje otvorenosť prezidentky Lagardovej k intenzívnejšiemu dialógu a zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia opatrení ECB v oblasti zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že sa treba zamyslieť nad spôsobmi posilnenia kontroly ECB Európskym parlamentom, ako aj prostredníctvom dialógu s národnými parlamentmi; vyzýva na rokovanie o formálnej medziinštitucionálnej dohode s cieľom formalizovať a prekročiť rámec existujúcich postupov zodpovednosti, pokiaľ ide o menové funkcie;

35.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že len 2 z 25 členov Rady guvernérov ECB sú ženy napriek opakovaným výzvam Európskeho parlamentu a z radov vysoko postavených predstaviteľov v ECB vrátane prezidentky Christine Lagardovej na zlepšenie rodovej rovnováhy pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ; zdôrazňuje, že nominácie členov výkonnej rady by sa mali pripraviť dôkladne, plne transparentne a spoločne s Európskym parlamentom v súlade so zmluvami; vyzýva Radu, aby vypracovala rodovo vyvážený užší zoznam všetkých budúcich voľných pracovných miest a informovala o ňom Európsky parlament, a tým mu umožnila plniť zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý uspokojivý pokrok; pripomína, že rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je ústavnou zásadou, ktorá sa musí dôsledne dodržiavať;

36.

pripomína, že medzi šiestimi členmi Výkonnej rady ECB sú len dve ženy; poukazuje na to, že napriek početným žiadostiam Parlamentu, aby Rada napravila nedostatočnú rodovú rovnováhu v rámci Výkonnej rady ECB, Rada túto požiadavku nevzala vážne; opakovane pripomína záväzok Parlamentu nezohľadňovať zoznamy kandidátov, ak v nich nie je dodržaná zásada rodovej rovnováhy; vyzýva vlády členských štátov, Európsku radu, Radu, Euroskupinu a Komisiu, aby sa aktívne usilovali zabezpečiť rodovú rovnováhu vo svojich pripravovaných návrhoch užších zoznamov a vymenovaní;

37.

víta podrobnú, na jednotlivé časti rozdelenú a vecnú reakciu ECB na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2018; vyzýva ECB, aby pokračovala v záväzku zodpovednosti a každoročne naďalej zverejňovala písomnú reakciu na uznesenia Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

38.

berie na vedomie rozhodnutie nemeckého spolkového ústavného súdu z 5. mája 2020 o ECB, ako aj vyhlásenie Rady guvernérov ECB z toho istého dňa; uznáva priebežné posudzovanie proporcionality všetkých programov ECB; berie na vedomie následné rozhodnutie ECB sprístupniť Európskemu parlamentu, spolkovej vláde Nemecka, nemeckému Spolkovému snemu a Bundesbank neverejné dokumenty týkajúce sa programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP);

39.

oceňuje, že pokračuje úsilie o zlepšenie transparentnosti a komunikácie s Európskym parlamentom, a ECB a prezidentke Lagardovej k nemu blahoželá; ďalej súhlasí s prezidentkou Lagardovou, že ECB musí zlepšiť spôsob informovania občanov o vplyve svojich politík; na druhej strane navrhuje pravidelný dialóg za zatvorenými dverami medzi členmi Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci a príslušnými zástupcami ECB po zverejnení najnovšieho dostupného zápisu rokovaní Rady guvernérov s cieľom posúdiť rozhodnutia ECB pred menovými dialógmi a súbežne s nimi;

40.

víta zverejnenie stanovísk etického výboru ECB k prípadom konfliktu záujmov a vykonávaniu zárobkových činností členmi Výkonnej rady ECB, Rady guvernérov ECB a Rady pre dohľad ECB po uplynutí ich mandátu; vyzýva ECB, aby zabezpečila nezávislosť členov svojho výboru pre vnútorný audit a to, aby etickému výboru nepredsedal bývalý prezident ani bývalí členovia Rady guvernérov, ani žiadna osoba, ktorej pôsobenie v ňom môže viesť ku konfliktu záujmov, a aby preukázala rovnakú transparentnosť v súvislosti s možnými konfliktmi záujmov a so zárobkovou činnosťou po skončení mandátu;

41.

konštatuje, že ECB uvažuje o zmene svojho postupu, ktorý umožňuje hlavnému ekonómovi uskutočňovať po stretnutiach, na ktorých sa prijímajú politické rozhodnutia, súkromné telefonáty s významnými investormi, ale domnieva sa, že táto prax sa musí okamžite ukončiť, lebo nie je transparentná;

42.

zdôrazňuje svoju výzvu na prijatie posilnenej politiky týkajúcej sa oznamovania protispoločenskej činnosti a na revíziu služobných pravidiel ECB, a to minimálne v súlade s normami a cieľmi stanovenými v smernici (EÚ) 2019/1937 o ochrane nahlasujúcich osôb (4) s cieľom chrániť nahlasujúce osoby a umožniť im poukázať na problémy bez obáv z odvetných opatrení, a to aj tým, že sa im zabezpečí anonymita, ak je to potrebné;

43.

požaduje podrobnejšie zverejňovanie sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, ako aj záležitostí týkajúcich sa správy, a to v duchu smernice 2014/95/EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií (5);

o o

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0325.

(2) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105.

(3) Pozri Persistent low inflation in the euro area: Mismeasurement rather than a cause for concern? (Pretrvávajúca nízka inflácia v eurozóne: nesprávne meranie alebo dôvod na obavy?) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2018/614214/IPOL_IDA(2018)614214_EN.pdf.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/11

P9_TA(2021)0040

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva (2020/2077(INI))

(2021/C 465/03)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)0100),

—	so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba a cieľa udržateľného rozvoja č 15 – Život na pevnine,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (2),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—	so zreteľom na správu globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z mája 2019,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie (COM(2018)0673),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístup k uskladňovaniu energie (8),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (9),

—	so zreteľom na návrh ôsmeho environmentálneho akčného programu, ktorý Komisia predložila 14. októbra 2020, najmä na prioritný cieľ urýchliť prechod na obehové hospodárstvo stanovený v článku 2 ods. 2 písm. c) návrhu,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o zmene klímy, dezertifikácii, znehodnocovaní pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, ako aj o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a so zreteľom na osobitnú správu IPCC s názvom Globálne oteplenie o 1,5 oC, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a jeho súhrnnú správu zo septembra 2018,

—	so zreteľom na prvý akčný plán pre obehové hospodárstvo predstavený v roku 2015 (oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614)) a opatrenia prijaté v rámci tohto plánu,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia rozhrania legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpadoch (13),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne (14),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (15) (ďalej len „smernica o plastoch na jedno použitie“),

—

so zreteľom na revíziu právnych predpisov EÚ o odpadoch, ktorá bola prijatá v roku 2018: smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (16) (ďalej len „rámcová smernica o odpade“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (17) (ďalej len „smernica o obaloch a odpadoch z obalov“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (18) (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“); a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (19),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (20) (ďalej len „nariadenie CLP“),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

—	so zreteľom na globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019 (21) a na správu s názvom Efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy (22), ktoré vypracoval Medzinárodný panel pre zdroje,

—	so zreteľom na vedeckú publikáciu s názvom Hodnotenie scenárov smerujúcich k nulovému znečisťovaniu plastmi (23),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—	so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0008/2021),

keďže medzinárodný panel pre zdroje vo svojej správe s názvom Globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019 odhaduje, že príčinou polovice celkových emisií skleníkových plynov a viac ako 90 % straty biodiverzity a nedostatku vody je ťažba a spracovanie zdrojov; keďže v rámci svetového hospodárstva sa využívajú zdroje v hodnote rovnej 1,5-násobku zdrojov našej planéty, a keďže už teraz by boli potrebné tri planéty, ak by každý jedinec konzumoval tempom priemerného obyvateľa EÚ, a keďže hlavným cieľom obehového hospodárstva by malo byť výrazné obmedzenie nášho celkového využívania prírodných zdrojov a tvorby odpadu; keďže toto si bude vyžadovať, aby hospodárstvo bolo oddelené od využívania zdrojov, pričom zároveň bude potrebné mať na zreteli rozdiel medzi absolútnym a relatívnym oddelením;

keďže tieto údaje poukazujú na ústrednú úlohu trvalo udržateľného využívania zdrojov, najmä primárnych surovín, a na potrebu zintenzívniť činnosť na všetkých úrovniach a na celom svete; keďže koncepcia obehového hospodárstva je svojou povahou horizontálna a významne prispeje k dosiahnutiu ďalších environmentálnych cieľov vrátane cieľov Parížskej dohody;

keďže prechod na obehové hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov v EÚ a dosahovaní cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 a vyžaduje si dôkladnú transformáciu hodnotových reťazcov v celom hospodárstve;

keďže prechod na obehové hospodárstvo má potenciál podporovať udržateľné obchodné postupy a keďže sa očakáva, že európske spoločnosti a hospodárstva budú patriť medzi hlavných priekopníkov, ale aj používateľov celosvetovom úsilí o dosiahnutie obehovosti, a to vďaka dobre rozvinutým obchodným modelom EÚ, našim znalostiam o obehovom hospodárstve a odborným znalostiam v oblasti recyklácie;

E.	keďže zásady obehového hospodárstva by mali byť základným prvkom akejkoľvek európskej a vnútroštátnej priemyselnej politiky a národných plánov podpory obnovy a odolnosti členských štátov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

F.	keďže celková spotreba energie v EÚ je významná a opatrenia v oblasti obehového hospodárstva by mali zahŕňať aj energetickú efektívnosť a udržateľné získavanie zdrojov energie;

G.	keďže obehové hospodárstvo má význam pre rôzne ciele udržateľného rozvoja vrátane cieľa č. 12 – Zabezpečenie udržateľných modelov spotreby a výroby, ako aj cieľa č. 13 – Ochrana klímy;

H.	keďže eliminácia odpadu a znečisťovania už v štádiu návrhu je jednou zo zásad obehového hospodárstva;

keďže podľa nedávnych štúdií má obehové hospodárstvo potenciál zvýšiť HDP EÚ do roku 2030 o ďalších 0,5 % a vytvoriť viac ako 700 000 nových pracovných príležitostí (24) a má tiež potenciál zvýšiť kvalitu pracovných miest; keďže od roku 2012 do roku 2018 sa počet pracovných miest súvisiacich s obehovým hospodárstvom v EÚ zvýšil o 5 % a dosiahol úroveň približne 4 miliónov; keďže v rámci podporných politík a investícií do priemyslu sa očakáva, že do roku 2030 by repasácia v EÚ mohla dosiahnuť ročnú hodnotu približne 70 miliárd EUR až 100 miliárd EUR s približne 450 000 až takmer 600 000 súvisiacimi pracovnými miestami;

J.	keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín má zásadný význam pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a splnenie cieľov obehového hospodárstva; preto je potrebné vypracovať normy udržateľného získavania zdrojov pre prioritné materiály a komodity;

K.	keďže až 80 % vplyvu výrobkov na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu a len 12 % materiálov používaných v priemysle EÚ pochádza z recyklácie;

L.	keďže v dôsledku rýchleho nástupu elektronického obchodu sa výrazne zvýšil odpad z obalov, ako sú jednorazové plasty a odpad z kartónov, a keďže naďalej vyvoláva znepokojenie preprava odpadu do tretích krajín;

keďže sa odhaduje, že v EÚ sa každý rok vyprodukuje 88 miliónov ton potravinového odpadu a keďže sa odhaduje, že viac ako 50 % potravinového odpadu vzniká v domácnostiach a na úrovni spotrebiteľov; keďže plytvanie potravinami má značný vplyv na životné prostredie a predstavuje približne 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ;

N.	keďže pri nesprávnom zaobchádzaní s plastmi vznikajú problémy v oblasti životného prostredia, ako sú znečisťovanie odpadom, ťažkosti pri opätovnom využívaní a recyklácii, látky vzbudzujúce obavy, emisie skleníkových plynov a využívanie zdrojov;

O.	keďže agentúra ECHA prijala vedecké stanovisko s cieľom obmedziť používanie mikroplastov, ktoré sa úmyselne pridávajú do výrobkov na trhu EÚ/EHP, v koncentrácii viac ako 0,01 % hmotnosti;

keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sa od roku 1996 do roku 2012 zvýšilo množstvo odevov nakúpených na osobu v EÚ o 40 %, pričom zároveň sa viac ako 30 % odevov odložených v šatníkoch v európskych krajinách už aspoň jeden rok nepoužíva; okrem toho sa po vyradení viac ako polovica odevov nerecykluje, ale končia v zmesovom komunálnom odpade a následne sa zasielajú do spaľovní alebo na skládky (25);

Q.	keďže IPCC už pred viac ako dvomi rokmi vydal osobitnú správu o globálnom oteplení o 1,5 oC, v ktorej sa uvádza, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 oC si bude vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch spoločnosti;

víta nový akčný plán Komisie pre obehové hospodárstvo; zdôrazňuje skutočnosť, že obehové hospodárstvo spoločne s ambíciou dosiahnuť nulové znečisťovanie a životné prostredie bez toxických látok je kľúčom k zníženiu celkovej environmentálnej stopy európskej výroby a spotreby, rešpektovaniu hraníc možností planéty a ochrane ľudského zdravia a zároveň k zabezpečeniu konkurencieschopného a inovatívneho hospodárstva; zdôrazňuje významný prínos, ktorým obehové hospodárstvo môže prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

vyzýva Komisiu, aby predložila všetky iniciatívy v rámci akčného plánu v súlade s dátumami stanovenými v prílohe k oznámeniu a aby každý legislatívny návrh založila na komplexnom posúdení vplyvu, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť aj náklady na nečinnosť;

zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia nových výziev, ktoré predstavuje a zhoršuje kríza spôsobená ochorením COVID-19 posilnením hodnotových reťazcov v rámci EÚ a na celom svete a znížením ich zraniteľnosti, ako aj zvýšením odolnosti a udržateľnosti európskych priemyselných ekosystémov, ako aj konkurencieschopnosti a ziskovosti; konštatuje, že sa tým podporí strategická autonómia EÚ a prispeje k vytváraniu pracovných miest; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 preukázala potrebu priaznivého prostredia pre obehové hospodárstvo; vyzýva členské štáty, aby riadne začlenili obehové hospodárstvo do svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti;

domnieva sa, že obehové hospodárstvo je cestou pre EÚ a európske spoločnosti, aby si udržali inovatívny charakter a konkurencieschopnosť na globálnom trhu a aby zároveň znížili svoju environmentálnu stopu; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmernili investície s cieľom rozšíriť iniciatívy obehového hospodárstva a podporiť inovácie; domnieva sa, že na zavedenie iniciatív, výskumných projektov a infraštruktúry obehového hospodárstva by sa mal využiť plán na oživenie hospodárstva EÚ (Next Generation EU), ako aj Fond na spravodlivú transformáciu a program Horizont Európa;

zdôrazňuje, že predpokladom na dosiahnutie obehového hospodárstva v rámci EÚ je zlepšenie fungovania vnútorného trhu; zdôrazňuje aj význam riadneho vykonávania a účinného presadzovania súčasných pravidiel funkčného udržateľného jednotného trhu; pripomína, že EÚ je druhou najväčšou svetovou hospodárskou veľmocou, ako aj najväčšou obchodnou veľmocou na svete; poukazuje na to, že jednotný trh je účinným nástrojom, ktorý sa musí využívať na vývoj udržateľných a obehových výrobkov alebo technológií, ktoré sa stanú normami budúcnosti, čím sa občanom umožní nakupovať cenovo dostupné výrobky, ktoré sú bezpečné, zdravé a ohľaduplné k planéte;

zdôrazňuje, že je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby navrhla vedecky podložené záväzné strednodobé a dlhodobé ciele EÚ v záujme obmedzenia využívania primárnych surovín a zníženia vplyvov na životné prostredie; vyzýva na stanovenie cieľov EÚ prostredníctvom prístupu spätného stanovenia postupu (tzv. backcasting) s cieľom zabezpečiť, aby politické ciele boli na dôveryhodnej ceste k dosiahnutiu uhlíkovo neutrálneho, environmentálne udržateľného, netoxického a plne obehového hospodárstva v medziach možností planéty najneskôr do roku 2050;

vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné ciele EÚ na rok 2030 s cieľom výrazne znížiť materiálovú, ako aj spotrebnú stopu EÚ a začlenila ich do roku 2050 do hraníc možností planéty, a aby pritom použila ukazovatele, ktoré sa majú prijať do konca roka 2021 ako súčasť aktualizovaného monitorovacieho rámca; vyzýva Komisiu, aby vychádzala z príkladov, ktoré stanovili najambicióznejšie členské štáty, a aby pritom náležite zohľadnila rozdiely vo východiskových pozíciách a schopnostiach medzi členskými štátmi;

naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2021 zaviedla harmonizované, porovnateľné a jednotné ukazovatele obehovosti pozostávajúce z ukazovateľov surovinovej stopy a stopy spotreby, ako aj z viacerých čiastkových ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov a ekosystémových služieb; tieto ukazovatele by mali merať spotrebu zdrojov a produktivitu zdrojov a mali by zahŕňať dovoz a vývoz na úrovni EÚ, členských štátov a priemyslu a mali by byť v súlade s harmonizovanými metódami posudzovania životného cyklu a účtovania prírodného kapitálu; mali by sa uplatňovať vo všetkých politikách Únie, finančných nástrojoch a regulačných iniciatívach;

víta záväzok Komisie aktualizovať a revidovať monitorovací rámec pre obehové hospodárstvo; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný monitorovací rámec nepredstavuje komplexný a holistický súbor ukazovateľov, ktoré by umožňovali merať oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že monitorovací rámec by mal zahŕňať uvedené ukazovatele obehovosti a okrem toho celú škálu cieľov a konkrétnych opatrení akčného plánu pre obehové hospodárstvo, aby sa poskytol účinný nástroj na meranie obehovosti a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov;

10.

taktiež zdôrazňuje potrebu vedecky spoľahlivého merania s cieľom zachytiť synergie medzi obehovým hospodárstvom a zmierňovaním zmeny klímy, a to aj prostredníctvom meraní uhlíkovej stopy;

11.

zdôrazňuje možnosti, ktoré spočívajú v optimálnejšom využívaní produktov a služieb, v kombinácii s opatreniami na predĺženie životného cyklu surovín a rozšírenie ich využitia; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä príležitosti na kombinovanie riešení obehového hospodárstva a digitalizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky na podporu nových udržateľných a obehových obchodných modelov, ako sú prístupy „produkt ako služba“ (ďalej len „PaaS“), ktoré šetria zdroje a znižujú vplyv na životné prostredie a zároveň zabezpečujú ochranu spotrebiteľov, vyzýva Komisiu, aby v novej iniciatíve udržateľných výrobkov uľahčila takéto prístupy PaaS, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili neprimerané regulačné a fiškálne prekážky takýchto prístupov a podporovali rozvoj infraštruktúr, ktoré umožňujú obehovosť a udržateľné digitálne hospodárstvo; pripomína, že digitalizácia má aj značný vplyv na klímu a životné prostredie, ako je rastúci dopyt po energii, ťažba surovín a tvorba elektronického odpadu; vyzýva Komisiu, aby posúdila a riešila tieto výzvy stanovením metodiky monitorovania a kvantifikácie environmentálneho vplyvu digitálnych technológií, štruktúr a služieb vrátane dátových centier a navrhnutím opatrení – v prípade potreby aj legislatívnych opatrení – na zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti digitálnych riešení, v ktorých sa energetická účinnosť, znižovanie emisií skleníkových plynov a využívanie zdrojov dostávajú do centra udržateľného digitálneho prechodu;

12.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala regulačné opatrenia a ďalšie opatrenia, ktoré by boli potrebné na odstránenie administratívnych a právnych prekážok obehového hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, a aby navrhla stimuly pre ich rozvoj; vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala riešenia problémov, ako sú otázky zodpovednosti a vlastnícke práva súvisiace s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a hospodárstvom služieb, pričom by mala mať na zreteli, že na umožnenie týchto koncepcií je nevyhnutné zlepšenie právnej istoty pre výrobcov aj spotrebiteľov; navrhuje, aby Komisia zvážila vypracovanie európskej stratégie pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a hospodárstvo služieb, ktorá by sa zaoberala týmito otázkami a zároveň riešila sociálne otázky;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť, ako môžu umelé spravodajské technológie podporovať obehové hospodárstvo podporovaním ich aplikácií v oblasti dizajnu, obchodných modelov a infraštruktúry; poukazuje na význam zaobchádzania s digitalizáciou ako s možnosťou obehového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o pasy výrobkov alebo materiálne informácie v kontexte „dátového priestoru“ v celej EÚ: zdôrazňuje, že zlepšenie dostupnosti a spoločného využívania údajov bude kľúčové pri súčasnom zabezpečení aktívnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami, aby sa zabezpečilo, že nové prístupy zostanú spravodlivé a inkluzívne a že sa zabezpečí ochrana súkromia a bezpečnosť osobných údajov;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť hospodárske stimuly a správne regulačné prostredie pre inovácie v obehových riešeniach, materiáloch a obchodných modeloch a zároveň odstrániť dotácie narúšajúce trh a dotácie škodlivé pre životné prostredie, a žiada, aby sa to podporilo v novej priemyselnej stratégii pre Európu a v stratégii pre MSP; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú prví hráči, MSP (malé a stredné podniky) a startupy pri prechode na obehové hospodárstvo; zdôrazňuje, že výskum udržateľných materiálov, procesov, technológií a výrobkov, ako aj ich priemyselného rozšírenia môže európskym spoločnostiam poskytnúť celosvetovú konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sú potrebné politiky na podporu priekopníkov v oblasti obehového hospodárstva a obehových obchodných modelov;

15.

zdôrazňuje potrebu zapojiť do prechodu na obehovejšie hospodárstvo európsky priemysel ako zainteresovanú stranu; pripomína kľúčovú úlohu opatrení obehového hospodárstva pri dosahovaní dekarbonizácie priemyslu; požaduje prístupy založené na obehovosti v priemysle na všetkých úrovniach navrhovania výrobkov, získavania materiálov, opätovného použitia a recyklácie výrobkov a nakladania s odpadom a zdôrazňuje potrebu stimulovať rozvoj vedúcich trhov pre udržateľné priemyselné materiály a výrobky;

16.

nabáda spoločnosti, aby v rámci svojich výročných správ vypracovali plány transformácie opisujúce, ako a kedy plánujú dosiahnuť klimatickú neutralitu, obehové hospodárstvo a udržateľnosť;

17.

vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali možnosti, ktoré znamenajú najmenšiu administratívnu záťaž, a aby posilnili rozvoj verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja, ktoré poskytujú systémové a holistické riešenia;

18.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila regulačný rámec na certifikáciu všetkých riešení na odstraňovanie uhlíka založených na prírode a technológiách vrátane zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS);

19.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu biomimetiky ako urýchľovača obehovosti pri podpore biomimetických riešení, v ktorých sa už od štádia návrhu minimalizuje využívanie surovín, energie a toxických zlúčenín a ktoré zabezpečujú udržateľné, regeneratívne a inovačné riešenia inšpirované prírodou, využiteľné v mnohých odvetviach;

20.

vyzýva na zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov a objemu rozpočtových prostriedkov pre útvary Komisie, ktorých úlohou je zabezpečiť úspešné vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že pri prideľovaní zdrojov je nutné reagovať na súčasné aj dlhodobé politické priority, a preto v kontexte európskej zelenej dohody očakáva výrazné posilnenie ľudských zdrojov v rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie;

Rámec udržateľnej produktovej politiky

21.

zdôrazňuje, že je potrebné premeniť lineárne hospodárstvo založené na cykle získavania surovín, výroby a likvidácie na skutočne obehové hospodárstvo založené na týchto zásadách: zníženie spotreby energie a zdrojov; zachovanie hodnoty v hospodárstve; predchádzanie vzniku odpadu; eliminácia odpadu, škodlivých látok a znečisťovania už v štádiu návrhu; čo najdlhšie používanie výrobkov a materiálov v uzavretom kolobehu; ochrana zdravia ľudí; podpora výhod pre spotrebiteľov a obnova prírodných systémov; týmito cieľmi by sa mal riadiť nový rámec udržateľnej politiky výrobkov, ako aj stratégia obehového hospodárstva ako celok a priemyselná stratégia; zdôrazňuje, že je potrebné plne začleniť myslenie udržateľného obehového systému do všetkých činností vrátane politík, výrobkov, výrobných procesov a obchodných modelov;

22.

zdôrazňuje, že udržateľné, obehové, bezpečné a netoxické výrobky a materiály by sa mali stať normou na trhu EÚ, a nie výnimkou, a mali by sa považovať za štandardnú voľbu, ktorá je atraktívna, cenovo dostupná a prístupná pre všetkých spotrebiteľov; preto víta zámer Komisie vypracovať legislatívnu iniciatívu o udržateľných výrobkoch s cieľom stanoviť horizontálne zásady produktovej politiky a záväzné požiadavky na výrobky uvádzané na trh EÚ;

23.

dôrazne schvaľuje rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne (26) tak, aby zahŕňala aj výrobky nesúvisiace s energiou a stanovila horizontálne zásady udržateľnosti a normy pre jednotlivé výrobky z hľadiska výkonnosti, trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, netoxického charakteru, modernizovateľnosti, recyklovateľnosti, obsahu recyklovaných materiálov a efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti v produktoch umiestnených na trhu EÚ, a vyzýva Komisiu, aby na tento účel v roku 2021 predložila návrh; zároveň opakuje svoju výzvu Komisii, aby bola ambiciózna pri implementácii ekodizajnu v prípade všetkých výrobkov využívajúcich energiu v rámci súčasného rozsahu pôsobnosti smernice o ekodizajne, a to aj pokiaľ ide o aspekty obehového hospodárstva;

24.

zdôrazňuje význam zachovania súdržného a jednoznačného legislatívneho rámca EÚ pre udržateľné výrobky a zdôrazňuje potrebu posilniť synergie s ostatnými politikami vrátane environmentálnej značky EÚ; zdôrazňuje, že súbežne s minimálnymi zákonnými normami pre navrhovanie výrobkov je dôležité poskytnúť trhové stimuly pre najudržateľnejšie spoločnosti a udržateľné výrobky a materiály;

25.

vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné ciele týkajúce sa materiálovej a environmentálnej stopy pre celý životný cyklus výrobku pre každú kategóriu výrobkov uvádzaných na trh EÚ vrátane polotovarov s najvyšším podielom uhlíka; vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla záväzné ciele pre jednotlivé výrobky a/alebo odvetvia pre recyklovaný obsah a zároveň zabezpečila výkonnosť a bezpečnosť príslušných výrobkov a aby boli navrhované na recykláciu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podporné technologické, regulačné a trhové podmienky na dosiahnutie týchto cieľov a aby zohľadnila požadované priemyselné zmeny a investičné cykly v každom odvetví; zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila povinné požiadavky na zvýšenie udržateľnosti služieb;

26.

podporuje plán zavedenia digitálnych pasov výrobkov s cieľom pomôcť spoločnostiam, spotrebiteľom a orgánom dohľadu nad trhom sledovať klimatické, environmentálne, sociálne a iné vplyvy výrobku v celom hodnotovom reťazci a poskytovať spoľahlivé, transparentné a ľahko dostupné informácie o trvanlivosti výrobku a jeho údržbe, opätovnom použití, opravách a demontáži, ako aj o zaobchádzaní na konci životnosti, ako aj o zložení použitých materiálov a chemických látok a o ich environmentálnych a iných vplyvoch; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere posúdila možnosť štítkov; domnieva sa, že pasy výrobkov by sa mali zaviesť tak, aby sa zabránilo neprimeranému regulačnému zaťaženiu podnikov, najmä MSP; domnieva sa, že by mali byť kompatibilné s inými digitálnymi nástrojmi, ako je pripravovaný pas obnovy budov a databáza SCIP;

27.

zdôrazňuje kľúčový význam dosiahnutia cyklov netoxických materiálov a ich obnovy pre úspech obehového hospodárstva a pre vytvorenie udržateľného jednotného trhu a v konečnom dôsledku pre zabezpečenie netoxického prostredia pre európskych občanov; preto pripomína pozície prijaté vo svojom uznesení o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti a vo svojom uznesení o prepojení právnych predpisov o chemických látkach, výrobkoch a odpade a trvá na rýchlych opatreniach na vykonávanie chemickej stratégie udržateľnosti na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok;

28.

zdôrazňuje právo spotrebiteľov na detailnejšie, harmonizované a presnejšie informácie o environmentálnych a klimatických vplyvoch výrobkov a služieb počas ich životného cyklu, a to aj pokiaľ ide o trvácnosť a opraviteľnosť, a žiada, aby sa podnikli kroky proti environmentálne klamlivej reklame a nepravdivým environmentálnym tvrdeniam týkajúcim sa výrobkov ponúkaných online aj offline; dôrazne podporuje zámer Komisie predložiť návrhy na reguláciu používania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia prostredníctvom zavedenia spoľahlivých a harmonizovaných metód výpočtu vzťahujúcich sa na celý hodnotový reťazec, a to na základe harmonizovaných ukazovateľov a posúdení životného cyklu, ako sú environmentálne stopy, a to aj pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu, využívanie surovín, predchádzanie škodlivým látkam, trvanlivosť a životnosť výrobku, ako aj dizajn, ktorý má byť opraviteľný a recyklovateľný; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať nedávno zmenenú smernicu 2005/29/ES (27) prostredníctvom proaktívnych opatrení na riešenie ekologických tvrdení;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vývoj digitálnych nástrojov na informovanie spotrebiteľov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľa v digitálnom veku; zdôrazňuje význam online platforiem a trhov pre podporu udržateľných výrobkov a služieb a poznamenáva, že by mohli spotrebiteľom poskytnúť jasnejšie a zrozumiteľnejšie informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov vo svojej ponuke;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť environmentálnu značku EÚ ako kritérium udržateľnosti v oblasti životného prostredia zvýšením informovanosti spotrebiteľov o nej a posilnením jej uznávania na trhu, stanovením komplexných noriem, ďalším rozšírením tejto schémy na väčšie množstvo relevantných výrobkov a uľahčením jej využívania pri verejnom obstarávaní;

31.

podporuje plánované iniciatívy na zvýšenie trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov v súlade so zásadou predchádzania vzniku odpadu v rámci hierarchie odpadového hospodárstva pri súčasnom posilnení práv spotrebiteľa na trhoch B2C (obchodné postupy voči zákazníkom) aj B2B (vzťahy medzi podnikmi); preto dôrazne víta plánované iniciatívy na zavedenie nového „práva na opravu“, ktoré by sa malo vzťahovať aspoň na predĺžený životný cyklus výrobkov, prístup k náhradným dielom a komplexným informáciám a cenovo dostupným opravárenským službám pre spotrebiteľov;

32.

v tejto súvislosti žiada opatrenia s cieľom poskytnúť bezplatný prístup k potrebným informáciám o opravách a údržbe vrátane informácií o náhradných dieloch a aktualizáciách softvéru, pričom je potrebné, aby sa dbalo na požiadavky bezpečnosti spotrebiteľov a nebola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943 (28), a tiež s cieľom zaručiť, aby sa pre všetky subjekty v opravárenstve, vrátane nezávislých opravárov, a pre spotrebiteľov zabezpečil prístup k náhradným dielom bez nepoctivých prekážok, vymedziť povinné minimálne lehoty dostupnosti náhradných dielov a/alebo aktualizácií a maximálne dodacie lehoty rozšíreného sortimentu kategórií výrobkov so zohľadnením ich osobitostí a vyhodnotiť sa, ako v rámci zákonnej záruky možno podporiť opravy; zdôrazňuje, že predajcovia by mali informovať všetkých účastníkov trhu o opraviteľnosti svojich výrobkov;

33.

s cieľom uľahčiť rozhodovanie spotrebiteľov požaduje jasné a zrozumiteľné harmonizované označovanie, ktoré by mohlo mať podobu indexu, trvácnosti výrobku (t. j. predpokladanej životnosti výrobku) a opraviteľnosti, a vypracovanie jednotného hodnotenia opráv a zavedenie meradiel opotrebenia pre určité kategórie výrobkov; vyzýva na minimálne požiadavky na informácie podľa smerníc 2005/29/EC a 2011/83/EÚ (29); žiada Komisiu, aby pri príprave revízie smernice (EÚ) 2019/771 (30) zvážila rozšírenie tak zákonných záručných práv, ako aj pravidiel obráteného dôkazného bremena pre niektoré kategórie výrobkov s vyššou predpokladanou životnosťou, a zavedenie priamej zodpovednosti výrobcu;

34.

požaduje legislatívne opatrenia na zastavenie praktík, ktoré vedú k plánovanému zastarávaniu, a to aj zvážením doplnenia takýchto praktík do zoznamu v prílohe I k smernici 2005/29/EC;

35.

víta zámer Komisie zaviesť právne predpisy zakazujúce ničenie nepredaného trvanlivého tovaru, pokiaľ nepredstavuje ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia; zdôrazňuje, že recyklácia, opätovné použitie a prerozdelenie nepotravinových predmetov by mali byť normou a mali by sa presadzovať právnymi predpismi;

36.

zdôrazňuje, že treba posilniť vnútorný trh s udržateľnými výrobkami, a domnieva sa, že verejný sektor by mal ísť príkladom; poznamenáva, že verejné orgány stále často uplatňujú len kritérium najnižšej ceny ako kritérium pre výber najlepšej ponuky tovarov, služieb alebo prác; podporuje stanovenie minimálnych povinných kritérií a cieľov pre zelené verejné obstarávanie v odvetvových právnych predpisoch;

37.

zdôrazňuje úlohu zeleného verejného obstarávania (ďalej len „GPP“) v urýchlení prechodu na udržateľné a obehové hospodárstvo a význam vykonávania GPP počas hospodárskeho oživenia EÚ;

38.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zelené postupy verejného obstarávania; domnieva sa, že opätovné použitie, oprava, repasácia, renovácia výrobkov a iné energeticky a zdrojovo efektívne výrobky a riešenia, ktoré minimalizujú vplyv životného cyklu na životné prostredie, sú štandardnou voľbou vo všetkých verejných obstarávaniach v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, a ak sa neuprednostnia, mala by sa uplatňovať zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“; žiada tiež Komisiu, aby poskytla usmernenia na podporu udržateľného podnikového obstarávania; vyzýva na ohlasovaciu povinnosť pre Komisiu a členské štáty v súvislosti s udržateľnosťou ich rozhodnutí týkajúcich sa obstarávania pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity;

39.

zdôrazňuje potrebu podporovať vysokú kvalitu tokov zberu materiálov, opätovného použitia a recyklácie, udržiavať čo najvyššiu hodnotu materiálov a dosiahnuť čisté, netoxické a udržateľné uzavreté materiálové cykly; zdôrazňuje potrebu zvýšiť dostupnosť a kvalitu recyklovaných materiálov s dôrazom na schopnosť materiálu zachovať si svoje inherentné vlastnosti po recyklácii a jeho schopnosť nahradiť pôvodné suroviny v budúcich aplikáciách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu stimulovať zvýšenú recyklovateľnosť pri navrhovaní výrobkov, ako aj opatrenia, ako sú účinné systémy separovaného zberu a zálohovania; vyzýva na podporu vytvárania recyklačných zariadení a kapacít v súlade so zásadou blízkosti, ak ešte neexistujú;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj vysokokvalitných infraštruktúr na zber, triedenie a opätovné použitie a recykláciu materiálov a podporovali výskum vývoja nových inovačných technológií, ktoré minimalizujú využívanie zdrojov a tvorbu zvyškového odpadu, zvyšujú výnos a kvalitu recyklovateľných a opätovne použiteľných druhotných materiálov, dekontaminujú recyklované látky a znižujú celkovú environmentálnu stopu – vrátane energetickej a klimatickej stopy – vo vzťahu k iným technológiám; domnieva sa, že chemická recyklácia, ak spĺňa tieto kritériá, má potenciál prispieť k uzatvoreniu cyklu materiálov v určitých tokoch odpadu;

41.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pred stimulovaním nových technológií recyklácie a zhodnocovania sa dôkladne vyhodnotí vplyv príslušných procesov a výstupov na priemyselnej úrovni na zdravie, životné prostredie a klímu, pričom sa v celom priebehu tohto hodnotenia zaručí transparentnosť;

42.

domnieva sa, že je potrebné, aby chemická recyklácia spĺňala vymedzenie pojmu recyklácia podľa rámcovej smernice o odpade, aby sa zabezpečilo, že opätovné spracovanie na materiály a látky, ktoré sa majú použiť ako palivo, sa nepovažuje za chemickú recykláciu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla právne potvrdenie;

43.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili digitálne technológie, ako sú blockchain a digitálna vodotlač, a zabezpečili ich interoperabilitu, aby mohli podporovať rozvoj obehového hospodárstva prostredníctvom vyhľadávania, sledovania a mapovania využívania zdrojov a tokov produktov vo všetkých fázach životného cyklu;

44.

zdôrazňuje význam zlepšenia prístupu k finančným prostriedkom pre výskumné a inovačné projekty v oblasti obehového hospodárstva; vyzýva preto Komisiu, aby nasmerovala činnosti programu Horizont Európa k podpore výskumu a inovácií v záujme:

—	procesov a technológií recyklácie;

—	efektívneho využívania zdrojov v rámci priemyselných procesov;

—	inovačných a udržateľných materiálov, výrobkov, procesov, technológií a služieb, ako aj ich priemyselného rozšírenia;

—	biohospodárstva prostredníctvom inovácií založených na biologickom základe, ktoré zahŕňajú vývoj biologických materiálov a výrobkov;

—	satelitov na pozorovanie Zeme, keďže môžu zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní rozvoja obehového hospodárstva prostredníctvom hodnotenia tlaku vyvíjaného na pôvodné suroviny a úrovne emisií;

45.

zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľných vstupov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v obehových procesoch smerujúcich k dekarbonizácii a spôsoby, ako využívanie energie z obnoviteľných zdrojov môže posilniť obehovosť životného cyklu výrobkov a stimulovať energetickú transformáciu;

46.

zdôrazňuje, že právny predpis o rámci pre udržateľnú produktovú politiku by sa mal opierať o spoľahlivý a transparentný systém uhlíkového a environmentálneho účtovníctva, ktorý by slúžil ako katalyzátor investícií do produktov a procesov obehového hospodárstva;

47.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri určovaní noriem pre výrobky týkajúcich sa vplyvu na podnebie a životné prostredie zohľadňoval ich celý životný cyklus od prvého do posledného momentu a vplyv získavania materiálov, polotovarov, náhradných dielov a vedľajších produktov v celom hodnotovom reťazci; domnieva sa, že sa musia stanoviť otvoreným, transparentným a vedecky podloženým postupom so zapojením príslušných zainteresovaných strán; v tejto súvislosti podporuje stanovenie spoločných metodík posudzovania životného cyklu a zlepšenie zberu údajov;

48.

zdôrazňuje, že normalizácia je kľúčom k realizácii udržateľnej produktovej politiky tým, že poskytuje spoľahlivé vymedzenia pojmov, metriky a testy vlastností, ako sú trvácnosť a opraviteľnosť;

49.

trvá na tom, aby sa normy EÚ pripravovali včas a v súlade so skutočnými podmienkami používania pri súčasnom predchádzaní administratívnych prekážok pre zainteresované subjekty, ktoré vedú k meškaniu v zverejňovaní noriem;

50.

pripomína oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie a úsilie v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie (JIS); vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala JIS a prijímala nové opatrenia a projekty s cieľom zlepšiť fungovanie európskych normalizačný organizácií;

51.

zdôrazňuje, že účinné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ o požiadavkách na bezpečnosť výrobkov a udržateľnosť je rozhodujúce pre zabezpečenie súladu výrobkov uvádzaných na trh s týmito pravidlami podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 (31); dodáva, že veľmi vysoký počet výrobkov kupovaných online a dovážaných do EÚ nespĺňa minimálne bezpečnostné požiadavky EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie súladu výrobkov vrátane výrobkov predávaných online a riešili riziká, ktoré falšované výrobky predstavujú pre bezpečnosť spotrebiteľov, posilneným dohľadom nad trhom a rovnocennými normami colnej kontroly, ako aj posilnenou spoluprácou v tejto oblasti a zvýšením rozpočtov a ľudskými zdrojmi; vyzýva preto na efektívnejší dohľad EÚ stanovením harmonizovaných pravidiel pre minimálny počet kontrol a ich periodicitu a splnomocnením Komisie na monitorovanie a audit činností vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom;

52.

zdôrazňuje, že dobrovoľné dohody sa pri dosahovaní udržateľného spoločného riešenia nabíjania mobilných rádiových zariadení ukázali ako neúčinné; opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene vykonala ustanovenia smernice 2014/53/EÚ (32) o rádiových zariadeniach, a najmä zaviedla univerzálnu nabíjačku pre smartfóny a všetky malé a stredné elektronické zariadenia s cieľom čo najlepšie zabezpečiť štandardizáciu, kompatibilitu a interoperabilitu možností nabíjania vrátane bezdrôtového nabíjania ako súčasť globálnej stratégie na zníženie množstva elektronického odpadu; žiada Komisiu, aby včas vypracovala stratégiu oddelenia, ktorou sa zabezpečí, že si spotrebitelia nebudú musieť s novými zariadeniami kupovať nové nabíjačky, a tak umožniť väčší prínos pre životné prostredie, úspory nákladov a komfort pre spotrebiteľov; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby spotrebitelia prostredníctvom harmonizovaného označovania v zrozumiteľnom formáte dostávali dôveryhodné a relevantné informácie o relevantných charakteristikách nabíjačiek, ako je interoperabilita a výkonnosť nabíjania vrátane súladu s USB 3.1 alebo vyšším, aby mohli robiť čo najvýhodnejšie, nákladovo efektívne a udržateľné rozhodnutia;

53.

zdôrazňuje potrebu súdržnosti politík medzi existujúcimi a budúcimi opatreniami na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov akčného plánu a poskytnúť hospodársku a investičnú istotu pre obehové technológie, výrobky a služby, čím sa podporí aj konkurencieschopnosť a inovácie EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila všetky možné existujúce regulačné nezrovnalosti alebo prekážky či právnu neistotu, ktoré bránia plnému zavedeniu obehového hospodárstva; požaduje hospodárske stimuly, ako je stanovovanie cien emisií CO2, rozšírená zodpovednosť výrobcov s ekologickou moduláciou poplatkov a daňových stimulov, ako aj ďalšie finančné stimuly podporujúce udržateľné rozhodnutia spotrebiteľov; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť v prípade, keď je to relevantné, v súlade s technickými kritériami preskúmania pre obehové hospodárstvo vymedzenými v nariadení o taxonómii; vyzýva členské štáty, aby vo všetkých príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch zohľadnili ciele obehového hospodárstva a zabezpečili ich úplný súlad s cieľmi a opatreniami stratégie EÚ pre obehové hospodárstvo; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na vykonávanie právnych predpisov súvisiacich s obehovým hospodárstvom s cieľom zabezpečiť rovnosť podmienok pre obehové výrobné postupy a obchodné modely;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: elektronika a IKT

54.

podporuje iniciatívu pre elektroniku v obehovom hospodárstve, ktorá by sa mala zaoberať nedostatkami v oblasti trvanlivosti, obehového dizajnu, prítomnosti nebezpečných a škodlivých látok, recyklovaného obsahu, opraviteľnosti, prístupu k náhradným dielom, modernizovateľnosti, predchádzania vzniku elektronického odpadu, zberu, opätovného použitia a recyklácie; vyzýva tiež na začlenenie otázok súvisiacich s predčasným zastarávaním vrátane zastarávania výrobkov spôsobeného zmenami softvéru; požaduje harmonizáciu a zlepšenie infraštruktúry na recykláciu odpadu z elektrického a elektronického vybavenia v EÚ;

55.

domnieva sa, že zber elektronického odpadu musí byť pre spotrebiteľov oveľa jednoduchší; víta záväzok Komisie preskúmať možnosti celoeurópskeho systému spätného zberu produktov IKT a domnieva sa, že takýto systém by sa mal vzťahovať na čo najširšiu škálu produktov; zdôrazňuje, že je dôležité navrhnúť takýto systém spätného zberu a akýkoľvek iný model zberu tak, aby sa zaručila možnosť opätovného použitia výrobkov IKT a aby sa prevádzkovateľom opätovného použitia zabezpečil prístup k opätovne použiteľným tovarom;

56.

zdôrazňuje potenciál opatrení v oblasti ekodizajnu a pripomína, že smernica o ekodizajne a smernica o označovaní energetickými štítkami (33) spolu zabezpečili splnenie takmer polovice cieľa úspor energetickej účinnosti stanoveného EÚ na rok 2020; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rýchlu finalizáciu existujúcej práce v oblasti ekodizajnu elektroniky a IKT, najmä pokiaľ ide o smartfóny, tablety, počítače, tlačiarne (vrátane zásobníkov), mobilné sieťové stanice a podsystémy a sieťové zariadenia, s cieľom navrhnúť opatrenia najneskôr do roku 2021;

57.

zdôrazňuje význam podpory udržateľnejších modelov spotreby a výroby elektronických zariadení a IKT; vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť zaviesť informáciu pre spotrebiteľa týkajúcu sa rozlíšenia medzi opravnými a vývojovými aktualizáciami a uhlíkovej stopy spotreby údajov;

58.

vyzýva na zavedenie povinného certifikačného systému pre subjekty vykonávajúce recykláciu odpadu z elektroniky s cieľom zaručiť účinné materiálové zhodnocovanie a ochranu životného prostredia;

59.

okrem iniciatívy pre elektroniku v obehovom hospodárstve žiada Komisiu, aby predložila iniciatívu pre obehovú a udržateľnú digitalizáciu, IKT a plán v oblasti umelej inteligencie;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: batérie a vozidlá

60.

zdôrazňuje význam strategického, environmentálne udržateľného a etického prístupu v nových legislatívnych rámcoch pre batérie a vozidlá v súvislosti s prechodom na mobilitu s nulovými emisiami a na elektrické siete založené na obnoviteľných zdrojoch a potrebu zabezpečiť udržateľné a etické získavanie surovín vrátane kritických surovín; vyzýva na vytvorenie konkurencieschopných a odolných hodnotových reťazcov na výrobu, opätovné použitie a recykláciu batérií v EÚ;

61.

víta návrh Komisie na nové nariadenie o batériách a použitých batériách a domnieva sa, že nový regulačný rámec EÚ pre batérie by mal zahŕňať aspoň tieto prvky: udržateľné, etické a bezpečné získavanie zdrojov, ekodizajn vrátane opatrení na riešenie recyklovaného obsahu, nahradenie nebezpečných a škodlivých látok tam, kde je to možné, zlepšený separovaný zber, opätovné použitie, renovácia, opätovná výroba, zmena účelu a recyklácia – vrátane vyšších cieľov recyklácie, zhodnocovania cenných materiálov, rozšírenej zodpovednosti výrobcov a informovania spotrebiteľov; rámec by mal riešiť vplyvy na životné prostredie počas celého životného cyklu s osobitnými ustanoveniami o batériách súvisiacich s mobilitou a uskladňovaním energie;

62.

vyjadruje znepokojenie nad výraznou závislosťou EÚ od dovozu surovín na výrobu batérií; je presvedčený, že zlepšené systémy recyklácie batérií by mohli priniesť významný podiel surovín potrebných na výrobu batérií v rámci EÚ;

63.

vyjadruje znepokojenie nad sociálno-ekonomickým vplyvom nerastného priemyslu, najmä v rámci kobaltového priemyslu; žiada Komisiu, aby posúdila možnosti životaschopného legislatívneho rámca na zabezpečenie etického získavania materiálov a zavedenia povinných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti s cieľom riešiť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie a ľudské práva v medzinárodnom kontexte;

64.

víta plány Komisie na revíziu smernice o vozidlách po dobe životnosti (34); vyzýva Komisiu, aby aktualizovala uvedenú smernicu tak, aby v plnej miere odrážala a rešpektovala zásady obehového hospodárstva vrátane eliminácie odpadu už v štádiu návrhu, modernizovateľnosti, modularity, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti materiálov v najvyššej hodnote s najvyššou prioritou opätovného použitia: vyzýva Komisiu, aby pracovala na zabezpečení účinných reťazcov opätovného použitia, s výrobcami automobilov a systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcu; vyzýva Komisiu, aby zlepšila podávanie správ o vozidlách po dobe životnosti prostredníctvom európskej databázy; vyzýva Komisiu, aby objasnila, zvýraznila a dohliadala na zásadu, že demontáž a opätovné použitie dielov musí vždy predchádzať zošrotovaniu a zlisovaniu automobilov;

65.

zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať výskum a inováciu v oblasti procesov a technológií recyklácie v rámci programu Horizont Európa s cieľom zvýšiť potenciál batérií v oblasti obehového hospodárstva; uznáva úlohu MSP v rámci sektorov zaoberajúcich sa zberom a recykláciou;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: obaly

66.

opätovne zdôrazňuje cieľ zabezpečiť, aby sa všetky obaly do roku 2030 dali opätovne použiť alebo recyklovať, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh vrátane opatrení a cieľov na zníženie objemu odpadu a ambicióznych základných požiadaviek v smernici o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom znížiť nadmerné používanie obalov, a to aj v elektronickom obchode, zlepšiť recyklovateľnosť a minimalizovať zložitosť obalov, zvýšiť recyklovaný obsah, postupne odstrániť nebezpečné a škodlivé látky a podporiť opätovné použitie; zdôrazňuje, že bezpečnosť potravín alebo hygienické normy nesmú byť ohrozené; žiada, aby sa tieto opatrenia zameriavali na najlepšie celkové environmentálne výsledky v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a na nízkouhlíkovú stopu;

67.

zdôrazňuje zásadnú úlohu obalov pre bezpečnosť výrobkov, najmä pre bezpečnosť potravín a hygienu, ako aj pre obmedzenie plytvania potravinami, a vyzýva priemyselné odvetvia, aby doplnili regulačné opatrenia o ďalšie dobrovoľné opatrenia s cieľom ďalej predchádzať používaniu zbytočných obalov a podstatne znížiť množstvo obalov, ktoré uvádzajú na trh, vyvíjať obehové riešenia obalov, ktoré budú efektívnejšie z hľadiska zdrojov a budú šetrné ku klíme, ako sú harmonizované formáty obalov a opakovane použiteľné a opätovne naplniteľné obaly, a aby uľahčovali používanie opakovane použiteľných dopravných obalov; podporuje iniciatívy, ako je Aliancia pre plasty v obehovom hospodárstve a Európsky pakt o plastoch;

68.

opakuje, že kvalitná recyklácia vytvára skutočný dopyt na trhu po recyklovanom materiáli a patrí medzi kľúčové faktory v snahe zvýšiť celkové množstvo zozbieraných, vytriedených a recyklovaných obalov, požaduje používanie moderných a účinných triediacich zariadení a technológií na triedenie v kombinácii s lepším ekodizajnom obalov vrátane potreby prepracovania riešení obalov založených na zlepšených kritériách posudzovanie životného cyklu;

69.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala rôzne druhy obalov používaných v elektronickom obchode s cieľom určiť najlepšie postupy pri optimalizácii obalov s cieľom obmedziť nadmerné používanie obalov; vyzýva Komisiu, aby schválila opätovné použitie obalových materiálov na doručenie niekoľkých položiek ako alternatívu k jednorazovým obalovým materiálom;

70.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať bezobalový predaj pri znižovaní používania obalov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali tieto typy opatrení pri zaručení bezpečnosti potravín a hygieny;

71.

zdôrazňuje zásadnú úlohu inovačných fondov a programov na znižovanie množstva materiálov a inovácie v oblasti recyklácie;

72.

uznáva nárast online predaja so zvýšeným objemom dodávok balíkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zistiť, či všetci online predajcovia bez ohľadu na svoje sídlo spĺňajú základné požiadavky a nahlasujú a finančne prispievajú k systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcu v členských štátoch EÚ, v ktorých sa výrobky uvádzajú na trh;

73.

vyzýva Komisiu, aby podporovala triedený zber a triedenie odpadu z obalov, ako je stanovené v smernici (EÚ) 2018/852 a zabezpečila jej včasnú transpozíciu členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť revízie systému identifikácie obalových materiálov (rozhodnutie 97/129/ES (35)) s cieľom uľahčiť triedený zber pre občanov podľa recyklovateľnosti obalov;

74.

vyzýva Komisiu, aby podporila a preskúmala potenciál kompatibilných vnútroštátnych systémov zálohovania s cieľom dosiahnuť požadovanú mieru zberu 90 % plastových nádob na nápoje a ako krok smerom k vytvoreniu jednotného trhu s obalmi, najmä pre susedné členské štáty; kompatibilné systémy by sa mohli dosiahnuť sériovou reguláciou a kodifikovaným a jednotným označovaním; ak členský štát nemá zavedený systém alebo plán na zmenu svojho systému, mal by sa podporiť, aby si prostredníctvom najlepších postupov a príslušných vedeckých dôkazov zvolil systém, ktorý je podobný alebo zlučiteľný so systémami v ostatných členských štátoch;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: plasty

75.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve, najmä pri vytváraní lepšieho dizajnu, obehových obchodných modelov a inovačných výrobkov a prístupov „produkt ako služba“, ktoré ponúkajú udržateľnejšie spotrebiteľské návyky;

76.

vyzýva Komisiu, aby sa plastami vrátane mikroplastov zaoberala komplexným spôsobom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všeobecný plán postupného vyraďovania zámerne pridávaných mikroplastov a obmedzila prostredníctvom nových povinných regulačných opatrení neúmyselné uvoľňovanie všetkých mikroplastov priamo pri zdroji, vrátane napríklad z textilu, pneumatík, umelého trávnika a počas výroby plastových peliet; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť medzery vo vedeckých poznatkoch o mikroplastoch a nanoplastoch a podporiť rozvoj bezpečnejších alternatív a konkurenčných trhov s výrobkami bez mikroplastov; zároveň trvá na tom, že je naliehavo potrebné prijať krátkodobé opatrenia; zdôrazňuje, že najväčší podiel znečistenia mikroplastmi pochádza z degradácie makroplastov v životnom prostredí, a podporuje, aby sa na všetky plastové výrobky zamerali osobitné opatrenia, ako sú požiadavky na ekodizajn počas fázy výroby s cieľom zabrániť uvoľňovaniu sekundárnych mikroplastov do životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala zdroje, distribúciu, osud a účinky makroplastov aj mikroplastov v súvislosti s čistením odpadových vôd a hospodárením s dažďovou vodou; pripomína, že 80 % morského odpadu pochádza z pevniny, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali v problémových oblastiach morského odpadu v riekach a ústiach riek;

77.

zdôrazňuje, že ak sú výrobky na jedno použitie významnou záťažou pre životné prostredie a zdroje, jedno použitie by sa malo nahradiť opätovne použiteľnými výrobkami, ak existujú opätovne použiteľné a/alebo trvalé alternatívy environmentálne vhodným spôsobom bez toho, aby sa ohrozila hygiena alebo bezpečnosť potravín; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s revíziou tejto smernice zvážila legislatívne opatrenia vrátane rozšírenia smernice o plastoch na jedno použitie; vyzýva Komisiu, aby pracovala na vypracovaní noriem pre opätovne použiteľné obaly a náhrady jednorazových obalov, stolového riadu a príborov;

78.

uznáva potenciálnu úlohu biologických a biologicky rozložiteľných a kompostovateľných plastov v obehovom hospodárstve, ale upozorňuje na to, že samotné biologické a/alebo biologicky rozložiteľné plasty neprinesú riešenie environmentálnych problémov súvisiacich s plastmi, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti o správnom používaní bioplastov a biologicky rozložiteľných plastov;

79.

podporuje navrhovanie jasných globálnych noriem pre materiály, výrobky, dizajn, recykláciu;

80.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili konzistentný rámec transparentnosti a povinnosti podávania správ pre všetkých aktérov hodnotového reťazca, pokiaľ ide o výrobu plastov, obchodovanie s nimi, ich používanie a nakladanie s plastmi pri skončení ich životnosti;

81.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, v rámci ktorých sú výrobcovia zodpovední za skončenie životnosti plastových výrobkov;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: textil

82.

zdôrazňuje význam novej komplexnej stratégie EÚ pre textilné výrobky na podporu udržateľnosti a obehovosti, ako aj vysledovateľnosti a transparentnosti v textilnom a odevnom priemysle EÚ, a to so zreteľom na globálnu povahu hodnotových reťazcov a medzinárodný rozmer rýchlej módy; žiada, aby sa v rámci stratégie predstavil ucelený súbor politických nástrojov a podporili nové obchodné modely zamerané na riešenie celého radu environmentálnych a sociálnych vplyvov v celom hodnotovom reťazci a na zlepšenie dizajnu textílií s cieľom zvýšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť a mechanickú recyklovateľnosť a využitie vysokokvalitné vlákna, najmä prostredníctvom kombinácie požiadaviek na ekodizajn, systémov zodpovednosti výrobcov a systémov označovania;

83.

víta uplatňovanie nového rámca politiky výrobkov na textil a zdôrazňuje, že sa musí uprednostniť predchádzanie vzniku odpadu a trvácnosť, opätovné použitie a opraviteľnosť, ako aj zaobchádzanie s nebezpečnými a škodlivými chemikáliami v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; požaduje opatrenia vo fáze návrhu a výroby proti úbytku syntetických mikrovlákien, ako aj ďalšie opatrenia, napríklad vývoj preventívneho kontrolovaného neznečisťujúceho priemyselného predpierania a vypracovanie noriem na vybavenie nových práčok filtrami na mikrovlákna; žiada, aby sa v celej EÚ stanovili osobitné kritériá na ukončenie plytvania textilom;

84.

žiada, aby uplatňovanie nového rámca politiky výrobkov v oblasti textilu bolo v súlade s ostatnými politickými nástrojmi, konkrétne pripravovaným návrhom právnych predpisov EÚ v oblasti ľudských práv a životného prostredia s cieľom zabezpečiť, aby sa otázky práv pracovníkov, ľudských práv a rodovej rovnosti riešili vo všetkých fázach textilného hodnotového reťazca;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: stavebníctvo a budovy

85.

vyzýva Komisiu, aby vlnu obnovy realizovala plne v súlade so zásadami obehového hospodárstva a so súčasným zohľadnením rozmanitosti tohto odvetvia; vyzýva Komisiu, aby stanovila horizontálne požiadavky a požiadavky špecifické pre výrobky; zdôrazňuje potenciál úspor emisií skleníkových plynov a environmentálnych prínosov predĺžením životnosti budov na rozdiel od demolácie; žiada Komisiu, aby zvážila stanovenie cieľov zníženia uhlíkovej stopy a materiálovej stopy budov EÚ a uplatňovanie rámca úrovní pre udržateľné budovy ako záväzného rámca pre stavebnú výkonnosť; domnieva sa, že je potrebné zahrnúť minimálne právne požiadavky týkajúce sa environmentálnych vlastností budov s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a energetickú hospodárnosť budov;

86.

pripomína povinnosť Komisie podľa rámcovej smernice o odpade zvážiť revíziu cieľov materiálového zhodnocovania stanovených v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa stavebného odpadu a odpadu z demolácie a jeho jednotlivých materiálových zložiek, a domnieva sa, že by to malo zahŕňať cieľ materiálového zhodnocovania vykopanej zeminy; navrhuje, aby sa zaviedli ciele opätovného použitia a recyklácie a využívanie druhotných surovín v stavebníctve a aby boli tieto suroviny ľahšie vysledovateľné; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie o stavebných výrobkoch, a víta oznámenie stratégie pre udržateľné zastavané prostredie v roku 2021; domnieva sa, že prijatie digitálnych riešení v zastavanom prostredí, ako je sledovanie odpadu, by umožnilo lepšiu energetickú hospodárnosť budov a väčšiu obehovosť v stavebníctve;

87.

zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť politiky vysokokvalitného plánovania v oblasti budov, pričom sa pokiaľ možno uprednostní obnova, konverzia a pokračujúce používanie budov pred výstavbou nových;

88.

zdôrazňuje, že keďže 90 % zastavaného územia na rok 2050 už existuje, mali by sa stanoviť osobitné požiadavky pre sektor renovácií, aby sa do roku 2050 v plnej miere mohli prispôsobiť rôzne použitia a budovy s pozitívnou energetickou bilanciou; vrátane dôkladných renovácií, výroby na mieste a opätovného použitia;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: potraviny, voda a živiny

89.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na vykonanie cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo stratégie „z farmy na stôl“ a na základe údajov oznámených členskými štátmi v súlade s rámcovou smernicou o odpade; vyzýva Komisiu, aby začlenila predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami v celom potravinovom hodnotovom reťazci do príslušných politík EÚ, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, a pripomína, že tieto opatrenia by mali byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby prijali komplexné opatrenia na výrazné obmedzenie plytvania potravinami a podporu darovania potravín;

90.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na uzavretie cyklu živín v poľnohospodárstve, znížila závislosť Európy od dovozu rastlinných bielkovín určených na kŕmenie zvierat a na zvýšenie používania recyklovaného maštaľného hnoja a ďalších organických živín, ako sú kompost a digestát, namiesto syntetických hnojív, a súčasne zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia a ekosystémov;

91.

požaduje obehové hospodárstvo založené na environmentálne primeranom regulačnom rámci, aby sa zabránilo možným negatívnym toxickým účinkom na vodné ekosystémy; víta nedávno prijaté nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody a revíziu smernice o pitnej vode (36) a vyzýva na ich úplné vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere začlenila prepojenie medzi vodou a energiou do európskych politík, a pripomína, že kvalita vodných zdrojov a prístup k nim závisia od riadneho vykonávania kontroly pri zdroji a zásady „znečisťovateľ platí“; podporuje obehový prístup pri čistení odpadových vôd a hospodárení s nimi s cieľom podporiť zhodnocovanie komunálnych odpadových vôd; zdôrazňuje, že zdroje možno získať z odpadových vôd, od celulózy cez bioplasty až po živiny, energiu a vodu, a pokračovaním analýzy potenciálnych možností opätovného použitia a znížením spotreby energie a vody; podporuje plánované preskúmanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (37); vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť prijatia legislatívnych opatrení na riešenie otázky efektívneho využívania vody v budovách;

92.

zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu k vode pre všetkých v rámci Európskej únie môže výrazne zlepšiť obehovosť s menším spoliehaním sa na balenú vodu; vyzýva na úplné vykonávanie prístupu k ustanoveniam o vode v smernici o pitnej vode;

93.

zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľných výrobkov z biologického materiálu, najmä lepšieho zhodnocovania biologického odpadu a používania zvyškov a vedľajších produktov pri prechode na uhlíkovo neutrálne obehové hospodárstvo;

94.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa povinný triedený zber biologického odpadu zavedený rámcovou smernicou o odpade zameriaval na produkciu kvalitného kompostu s cieľom podporiť chemické látky zlepšujúce kvalitu pôdy, ktoré nie sú nebezpečné, a ďalšie výrobky a obnoviteľnú energiu, ak je to uskutočniteľné a prínosné pre životné prostredie;

95.

zdôrazňuje potenciál udržateľného biohospodárstva a udržateľného sektora lesného hospodárstva; zdôrazňuje význam vykonávania stratégií EÚ pre biohospodárstvo a biodiverzitu s cieľom zlepšiť obehovosť nahradením fosílnych materiálov obnoviteľnými materiálmi na biologickej báze, ak to bude environmentálne prospešné a udržateľné, a to aj pre biodiverzitu, s prihliadnutím na rastúci dopyt po biomateriáloch;

Menej odpadu, vyššia hodnota

96.

zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť v prvom rade predchádzanie vzniku odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ, a to tak v rámci produktovej politiky, ako aj politiky v oblasti odpadu; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie rámcovej smernice o odpade a smernice o skládkach odpadov, ktorá sa plánuje na rok 2024, navrhla záväzné ciele pre celkové zníženie objemu odpadu a zníženie množstva odpadu v konkrétnych tokoch odpadu a skupinách výrobkov, ako aj ciele týkajúce sa obmedzenia vzniku zvyškového odpadu; domnieva sa, že ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie by mali byť oddelené, aby sa príprava na opätovné použitie stala prioritou, ktorú má v hierarchii odpadového hospodárstva;

97.

vyjadruje znepokojenie nad nerovnakým plnením cieľov EÚ v oblasti odpadu v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné a úplné vykonávanie súčasných cieľov v oblasti odpadu, ako aj balíka o odpade z roku 2018 všetkými členskými štátmi, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere transponovali právne predpisy z roku 2018;

98.

domnieva sa, že medzi prekážky obehového hospodárstva patria nekonkurenčné ceny a nedostatok kvalitných druhotných surovín a trhov pre ne; žiada Komisiu, aby posúdila opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti druhotných surovín a zároveň prispievala k netoxickému prostrediu;

99.

považuje súkromný sektor za silného partnera pri zvyšovaní dopytu a záujmu zákazníkov o obehové riešenia a výrobky a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali spoločnosti, ktoré majú obchodné modely, služby alebo výrobky, ktoré znižujú odpad a využívanie zdrojov, a aby využívali ich služby;

100.

dôrazne podporuje ambíciu vytvoriť v EÚ dobre fungujúci trh s vysoko kvalitnými netoxickými druhotnými surovinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia rámcovej smernice o odpade a nariadenia o preprave odpadu, a zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať spoločné normy kvality; pripomína, že členské štáty majú možnosť vymedziť vnútroštátne kritériá pre vedľajšie produkty a kritériá pre stav konca odpadu a vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizované európske kritériá pre stav konca odpadu pre kľúčové toky odpadov v súlade s rámcovou smernicou o odpade s cieľom odstrániť trhové prekážky a zabezpečiť kvalitné zhodnocovanie materiálov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedefinovala osobitné kritériá EÚ pre papier, pneumatiky a textílie, ako sa požadovalo v rámcovej smernici o odpade;

101.

vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť pravidlám o cezhraničnom pohybe odpadu na zhodnotenie medzi členskými štátmi EÚ a zvážila ich prispôsobenie s cieľom zvýšiť ich jasnosť a zrozumiteľnosť, odstrániť administratívne prekážky pri súčasnom zachovaní účinnosti právnych predpisov v oblasti ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, a harmonizovať ich vykonávanie v členských štátoch EÚ, a to aj prostredníctvom vytvorenia jednotného elektronického systému EÚ na zaznamenávanie prepravy odpadu;

102.

podporuje prebiehajúcu prácu Komisie na zabezpečení vhodného spracovania odpadových olejov; vyzýva Komisiu, ako je vymedzené v smernici 2008/98/ES (38), aby do roku 2022 predložila legislatívny návrh s dodatočnými opatreniami na podporu regenerácie odpadových olejov vrátane zavedenia kvantitatívnych cieľov;

103.

pripomína, že všetky členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa do 31. decembra 2023 biologický odpad buď vytriedil a recykloval pri zdroji, alebo aby sa zbieral separovane a nezmiešal sa s inými druhmi odpadu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmernili investície do rozšírenia zberu a kompostovania organického odpadu;

104.

pripomína ciele EÚ v oblasti odpadov a zdôrazňuje, že zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva posilniť predchádzanie vzniku odpadu a prípravu a opätovné použitie, zvýšiť vysokokvalitnú recykláciu a upustiť od skládkovania odpadu pri súčasnej minimalizácii spaľovania; vyzýva Komisiu, aby vymedzila spoločný celoeurópsky prístup k nakladaniu so zvyškovým komunálnym odpadom, ktorý nie je recyklovateľný, s cieľom zabezpečiť jeho optimálne spracovanie a zabrániť vytváraniu nadmernej kapacity spaľovania odpadu na úrovni EÚ, ktorá by mohla spôsobiť efekt odkázanosti a brániť rozvoju obehového hospodárstva; domnieva sa, že v prípade využívania spaľovania by toto spaľovanie malo prebiehať v čo najmodernejších zariadeniach na výrobu energie z odpadu, ktoré majú vysokú energetickú účinnosť a vytvárajú nízke emisie v rámci EÚ;

105.

zdôrazňuje, že triedený zber odpadu je predpokladom vysokokvalitnej recyklácie a udržania cenných materiálov a výrobkov v recyklačnom cykle; podporuje plány Komisie navrhnúť opatrenia na zlepšenie a harmonizáciu existujúcich systémov separovaného zberu, ktoré by mali zvážiť najlepšie postupy v členských štátoch a zohľadniť rôzne regionálne a miestne podmienky a nemali by mať nepriaznivý vplyv na dobre fungujúce existujúce systémy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie ustanovení rámcovej smernice o odpade;

106.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracúvať stratégie a politiky v oblasti odpadu na základe spoľahlivých vedeckých údajov a metodík, čím sa zlepší spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala štatistické údaje o odpadoch a zbierala údaje o recyklovaných materiáloch a odpade v troch bodoch: zber, vstupné miesto do zariadenia na recykláciu a podiel účinného opätovného použitia recyklovaných materiálov;

107.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o skládkach odpadov sa nezameriava na predchádzanie vzniku odpadu, a preto vyzýva na jej zosúladenie s hlavnými zásadami akčného plánu pre obehové hospodárstvo a na to, aby sa cieľ skládkovania 10 % stanovil na východiskový rok a kg odpadu na osobu ročne s cieľom zabrániť odklonu od skládkovania k spaľovaniu odpadu;

108.

pripomína, že priemyselná symbióza je kľúčovým prvkom na dosiahnutie obehového hospodárstva prostredníctvom podpory vzájomne prepojených sietí, v ktorých sa odpad z priemyslu stáva surovinou iného a energia a materiál sa môžu nepretržite točiť v cykle, pričom sa zdroje čo najdlhšie produktívne využívajú; požaduje preto zvýšené úsilie o zvýšenie priemyselnej symbiózy na úrovni EÚ a zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti priemyselného hodnotového reťazca;

109.

zdôrazňuje, že rozvoj priemyselnej symbiózy by si vyžadoval, aby územia lepšie chápali a riadili svoj miestny tok zdrojov a aby ich viedli k vykonávaniu nových stratégií územného plánovania v spolupráci s priemyselnými odvetviami, zainteresovanými stranami, miestnou správou a občanmi, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby od miestnych a regionálnych vlád požadovali určenie príležitostí priemyselnej symbiózy prostredníctvom dôkladného mapovania hospodárskych činností a povinnej analýzy toku zdrojov;

110.

zdôrazňuje význam uplatňovania článku 8a ods. 1 v rámcovej smernici o odpade, v ktorom sa jasne uvádza, že členské štáty sú povinné presne vymedziť zodpovednosti a úlohy organizácií zodpovednosti výrobcov;

111.

odporúča, aby sa podporil rozvoj miestnych hodnotových reťazcov založených na recyklácii biologického odpadu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je biometán, s cieľom vytvoriť užšie väzby medzi vidieckymi a mestskými komunitami pri plnom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva;

112.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť obehovosť výrobkov a integráciu zdrojov do cezhraničných mechanizmov úprav;

Obehovosť pre ľudí, regióny a mestá

113.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú regionálne samosprávy, miestne orgány a spoločenstvá a MSP zohrávajú v obehovom hospodárstve, v odpadovom hospodárstve a pri vykonávaní opatrení zahrnutých do akčného plánu pre obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili zriadenie a spoluprácu centier obehového hospodárstva vo všetkých európskych regiónoch, priemyselných klastroch a miestnych spoločenstvách v duchu navrhovaného „nového európskeho Bauhausu“, ktoré budú poskytovať odbornú prípravu a podporu obehových modelov navrhovania, obstarávania a nakladania s odpadom;

114.

podporuje myšlienku aktualizácie programu v oblasti zručností pre obehové hospodárstvo a vyzýva Komisiu, aby prispôsobila tento program konkrétnym potrebám zamestnanosti vrátane požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu, ako aj nových pracovných miest potrebných pri prechode na obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akčný plán pre obehové hospodárstvo bude prepojený s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv a stratégiou pre rodovú rovnosť, a aby zabezpečila spravodlivý prechod; zdôrazňuje tiež kľúčovú úlohu sociálnych partnerov v súvislosti s pracovnými a sociálnymi aspektmi prechodu na obehové hospodárstvo;

115.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu spotrebiteľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom a potrebu uľahčiť zapojenie občanov do separovaného zberu odpadu; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány zvyšovali informovanosť verejnosti o udržateľnej spotrebe vrátane modelov spotreby založených na opätovnom použití, prenájme alebo spoločnom využívaní, ako aj o predchádzaní vzniku odpadu a efektívnom triedení a zneškodňovaní odpadu;

116.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zásady obehového hospodárstva budú zakotvené vo všetkých postupoch, a vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri výmene poznatkov a najlepších postupov v súvislosti s rôznymi snahami o obehové hospodárstvo na regionálnej a miestnej úrovni v EÚ;

117.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi vládami, miestnymi orgánmi, akademickou obcou a podnikmi vrátane výrobcov aj kupujúcich s cieľom stimulovať a rozšíriť opatrenia obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam rozšírenia tejto spolupráce na ďalšie zainteresované strany, ako sú sociálne podniky, startupy a MVO;

118.

konštatuje, že odvetvie opravárenských a údržbárskych služieb má značný potenciál vytvárať pracovné príležitosti a že je potrebné podporovať a propagovať jeho rozvoj, najmä miestne iniciatívy, iniciatívy v oblasti opráv na miestnej úrovni a komunitné opravy, družstvá a sociálne podniky;

119.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať environmentálne bezpečné zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (ďalej len „CCS/U“) pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; podporuje integrovaný politický kontext s cieľom stimulovať zavádzanie environmentálne bezpečných aplikácií CCS/U, ktoré zabezpečujú čisté zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa ťažký priemysel stal klimaticky neutrálnym, ak nie sú k dispozícii žiadne možnosti priameho zníženia emisií (39); opätovne však potvrdzuje, že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala preferovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ (40);

Vedúca úloha na svetovej úrovni

120.

podporuje ambíciu Komisie revidovať nariadenie o preprave odpadu s cieľom zabezpečiť transparentnosť a vysledovateľnosť obchodu s odpadom v rámci EÚ, zastaviť vývoz odpadu do tretích krajín, ktorý poškodzuje životné prostredie alebo ľudské zdravie, a účinnejšie bojovať proti nezákonnému správaniu s cieľom zabezpečiť, aby sa všetok odpad spracúval v súlade so zásadami obehového hospodárstva; okrem toho podporuje Komisiu pri implementácii nedávnych zmien Bazilejského dohovoru o plastovom odpade a pri plnom dodržiavaní záväzkov EÚ vyplývajúcich z tohto dohovoru; žiada Komisiu, aby sa sústredila aj na:

—	finančné stimuly na vytvorenie skutočného jednotného trhu a rovnakých podmienok pre vysokokvalitné druhotné suroviny;

—	uľahčovanie postupov na podporu recyklačných kapacít a infraštruktúr na spracovanie odpadu v rámci EÚ;

—	zavedenie systému elektronickej výmeny údajov (EDI) s cieľom lepšie monitorovať toky odpadu,

—	vykonávanie revízie nariadenia o preprave odpadu (41) a rámcovej smernice o odpade;

121.

víta Globálnu alianciu pre obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov s cieľom urýchliť globálny prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a vyzýva Komisiu, aby stála na čele úsilia o dosiahnutie medzinárodnej dohody o riadení prírodných zdrojov s cieľom zotrvať v medziach možností planéty, pokiaľ ide o využívanie prírodných zdrojov;

122.

podporuje úsilie Komisie na medzinárodnej úrovni o dosiahnutie celosvetovej dohody o plastoch a podporovať globálne uplatňovanie prístupu EÚ k plastom v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, že rôzne záväzky prijaté na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni možno sledovať integrovaným a transparentným spôsobom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne ujali vedenia s cieľom pokračovať v práci na medzinárodných riešeniach v boji proti plastovému odpadu v moriach a mikroplastom;

123.

zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby primárne a druhotné suroviny dovážané do EÚ spĺňali normy v oblasti ľudských práv, ľudského zdravia a ochrany životného prostredia, ktoré sú rovnocenné s normami EÚ, a to aj prostredníctvom pripravovaného legislatívneho návrhu Komisie o udržateľnej správe a riadení spoločností a náležitej starostlivosti a zabezpečiť rovnaké podmienky v kľúčových dodávateľských reťazcoch EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie, pokiaľ ide o ciele Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo, a to aj vo vonkajších vzťahoch Únie a v dohodách o zahraničnom obchode;

124.

vyzýva európskych výrobcov, aby prevzali zodpovednosť pri predaji výrobkov v tretích krajinách, a navrhuje, aby sa priemyselné subjekty zaviazali rozšíriť svoju zodpovednosť výrobcov na organizáciu alebo financovanie triedeného zberu svojich výrobkov, keď sa stanú odpadom v tretích krajinách; vyzýva tiež výrobcov, aby riešili nezrovnalosti v súvislosti s kvalitou vyvážaných výrobkov a výrobkov predávaných na trhu EÚ;

125.

podporuje Komisiu v presadzovaní mnohostranných diskusií o udržateľných úrovniach využívania zdrojov a možností planéty vrátane skúmania vedecky podložených cieľov v oblasti využívania zdrojov;

126.

zdôrazňuje naliehavú potrebu vykonávať Agendu 2030 vo veciach týkajúcich sa posilnenia medzinárodného riadenia a ochrany proti zdravotným a environmentálnym škodám spôsobeným chemickými látkami; zdôrazňuje najmä význam prebiehajúceho procesu v rámci strategického prístupu k medzinárodnému manažmentu chemických látok (SAICM) pri rozhodovaní o pevnom rámci pre riadne nakladanie s chemickými látkami a odpadom po roku 2020 na konferencii ICCM 5 v Bonne v júli 2021;

127.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom medzinárodných dohovorov s cieľom umožniť porovnateľnosť medzi odvetviami a hospodárstvami a zabezpečiť rovnaké podmienky a podporovať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami;

128.

vzhľadom na predpoklad obmedzených zdrojov Zeme by sa mal stanoviť Medzinárodný dohovor o dostatku zdrojov, ktorý by hosťoval diskusie o prístupe a dôsledkoch využívania zdrojov, ktorých jadrom je udržateľnosť a rovnosť;

129.

pripomína, že okrem prijímania opatrení na to, aby EÚ dosiahla cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, treba riešiť problém uhlíkovej stopy v súvislosti s dopytom EÚ po dovážaných výrobkoch; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekážky brániace ekologickému rastu, ekologickým inováciám a prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú prístup obehových výrobkov a služieb z krajín mimo EÚ na trh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti a prínosy zníženia ciel a necolných prekážok pre určité výrobky a služby s cieľom podporiť rozvoj obehového hospodárstva, a to aj v kontexte prebiehajúceho preskúmania všeobecného systému preferencií EÚ (ďalej len „VSP“); v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby do rozsahu rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, ktoré by sa mali zintenzívniť, doplnila rozmer obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ s cieľom pomôcť im pri začleňovaní obehového hospodárstva do ich obchodného modelu, a to aj pomocou stimulov, a aby ich podporovala pri vykonávaní obchodných stratégií vývozu obehových výrobkov, najmä zavedením nástroja na hodnotenie rizika pre pravidlá pôvodu, o ktorom v súčasnosti Komisia uvažuje; vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO išla príkladom, pokiaľ ide o rozlišovanie výrobkov na základe ich obsahu uhlíka, ako spôsob dosiahnutia rovnakých regulačných podmienok;

130.

domnieva sa, že právne podložené ustanovenia sú v obchodných dohodách potrebné na to, aby sa príslušné právne predpisy EÚ o obehovom hospodárstve chránili pred koncepciou obchodnej prekážky;

131.

zdôrazňuje, že strategická obchodná politika je nevyhnutným nástrojom na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo a vykonávanie agendy EÚ a OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 v globálnom meradle, a preto podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť, aby obchodné a investičné dohody boli v súlade s politikami obehového hospodárstva;

132.

nabáda Komisiu, aby s obchodnými partnermi EÚ viedla otvorený a transparentný dialóg a spolupracovala s nimi na ďalšej podpore cieľov obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej vyvíjali úsilie na medzinárodných fórach (UNCTAD, WTO, G20, G7) s cieľom plniť program EÚ v oblasti obehového hospodárstva a zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni s medzinárodnými partnermi prostredníctvom možnosti preskúmať koncepciu digitálnych pasov na podporu dostupnosti údajov týkajúcich sa obsahu výrobkov, ich uhlíkovej stopy a recyklovateľnosti, umožniť lepšiu obehovosť, podporiť rozšírenú zodpovednosť výrobcu, ako aj udržateľné spotrebiteľské rozhodnutia; navrhuje v tejto súvislosti tiež, aby Komisia spolupracovala s príslušnými mnohostrannými organizáciami s cieľom dohodnúť sa na medzinárodnom označení, ktoré bude pre spotrebiteľov ľahko pochopiteľné a bude obsahovať informáciu o tom, či výrobok možno recyklovať; zdôrazňuje okrem toho, že osobitnú pozornosť treba venovať tomu, ako sa môžu menej rozvinuté partnerské krajiny podieľať na obehovom hospodárstve a mať z neho prospech; vyzýva Komisiu, aby začlenila zásady obehového hospodárstva najmä do svojej stratégie nazvanej Smerom ku komplexnej stratégii pre Afriku. vyzýva Komisiu, aby využila pomoc obchodu a VSP+ s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám prijať postupy obehového hospodárstva vrátane noriem pre výrobky;

o o

133.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://ec.europa.eu/environment/pdf/chemicals/2020/10/Strategy.pdf

(2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0201.

(3) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 116.

(4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

(5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60.

(6) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

(7) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.

(8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0198.

(9) Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32.

(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0201.

(11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

(12) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 136.

(13) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.

(14) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 192.

(15) Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1.

(16) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109.

(17) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141.

(18) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100.

(19) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 93.

(20) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(21) https://www.resourcepanel.org/reports/global-resources-outlook

(22) https://resourcepanel.org/reports/resource-efficiency-and-climate-change

(23) https://science.sciencemag.org/content/369/6510/1455

(24) https://www.ellenmacarthurfoundation.org/assets/downloads/publications/ EllenMacArthurFoundation_Growth-Within_July15.pdf

(25) Správa o životnom prostredí z roku 2014: Vplyvy systémov výroby a spotreby v Európe na životné prostredie. Európska environmentálna agentúra, 2014.

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“ (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28).

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1).

(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(35) Rozhodnutie Komisie 97/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 50, 20.2.1997, s. 28).

(36) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(37) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(39) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode, článok 33.

(40) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou, odsek 13.

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/30

P9_TA(2021)0041

Vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (2020/2029(INI))

(2021/C 465/04)

Európsky parlament

—	so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na články 8, 79 a 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na články 3, 5 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (1) (ďalej len „smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi“),

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a na odporúčania Rady Európy v tejto oblasti,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu („Palermský dohovor“) a na jeho protokoly, a najmä Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi („protokol OSN o obchodovaní s ľuďmi“) a na Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa (2),

—	so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—	so zreteľom na prácu osobitnej spravodajkyne OSN pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), najmä na jeho článok 6, ktorého cieľom je bojovať proti všetkým formám obchodovania so ženami a proti využívaniu prostitúcie žien,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010) a na hodnotiacej konferencii Peking + 20,

—	so zreteľom na Spoločný komentár OSN k smernici EÚ o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, v ktorom sa požaduje poskytovanie medzinárodnej ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, a to rodovo citlivo,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29), na protokol z roku 2014 k Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, na Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105) a na odporúčanie týkajúce sa (doplňujúcich opatrení v oblasti) nútenej práce z roku 2014 (č. 203), na Dohovor o najhorších formách detskej práce z roku 1999 (č. 182) a na Dohovor o domácich pracovníkoch z roku 2011 (č. 189),

—	so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—	so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien č. 33 o prístupe žien k spravodlivosti z 23. júla 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie 25. septembra 2015, najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5.2 týkajúci sa odstránenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách vo verejnej a súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a iného vykorisťovania,

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu („Istanbulský dohovor“),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (3) (ďalej len „smernica o právach obetí“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (4) (ďalej len „smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii“),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (5),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (7) (ďalej len „smernica o povoleniach na trvalý pobyt“),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (8), a so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (9),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 o stratégii EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. októbra 2014 s názvom Správa o vykonávaní stratégie EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi v polovici trvania (SWD(2014)0318) a na prvú (COM(2016)0267), druhú (COM(2018)0777) a tretiu (COM(2020)0661) správu o pokroku v tejto oblasti,

—	so zreteľom na správu Komisie o posúdení rozsahu, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania v súlade s článkom 23 ods. 1 (COM(2016)0722),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska (13),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť (14),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2017 s názvom Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení (COM(2017)0728),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z roku 2020 o hospodárskych, sociálnych a ľudských nákladoch spojených s obchodovaním s ľuďmi v EÚ, na jej štúdiu z roku 2020 o preskúmaní fungovania národných a nadnárodných referenčných mechanizmov členských štátov, na jej štúdiu z roku 2020 o zbere údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ a na jej štúdiu z roku 2016 o rodovom rozmere obchodovania s ľuďmi;

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o záväzku spolupracovať v boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2018, ktoré podpísali Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE),

—	so zreteľom na situačnú správu Europolu s názvom Obchodovanie s ľuďmi v EÚ z 18. februára 2016,

—	so zreteľom na správu Europolu s názvom Výzvy spojené s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi v digitálnej ére z 18. októbra 2020,

—	so zreteľom na správu Europolu z roku 2017 o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA),

—	so zreteľom na 4. výročnú správu Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu (2020) z 15. mája 2020,

—	so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ z 29. mája 2015,

—	so zreteľom na správu Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi zo 17. októbra 2014,

—	so zreteľom na rezolúciu 9/1 Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (UNTOC) o vytvorení mechanizmu na preskúmanie vykonávania UNTOC a jeho protokolov,

—	so zreteľom na usmernenia UNHCR zo 7. apríla 2006 o medzinárodnej ochrane s názvom Uplatňovanie článku 1A ods. 2 dohovoru z roku 1951 a/alebo Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 na obete obchodovania s ľuďmi a osoby, ktorým hrozí obchodovanie s ľuďmi,

—	so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) o obchodovaní s ľuďmi z roku 2018,

—	so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) č. 38 o obchodovaní so ženami a dievčatami v súvislosti s globálnou migráciou zo 6. novembra 2020,

—	so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni týkajúce sa smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky, ktoré uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby 15. septembra 2020 (15),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) a prílohu 3 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

—	so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0011/2021),

A.	keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje porušenie ľudskej dôstojnosti, fyzickej a psychickej integrity človeka, obklopuje nás v každodennom živote a je závažným porušením základných práv, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie;

keďže obchodovanie s ľuďmi je vo veľkej miere rodovým javom, keď takmer tri štvrtiny (16) všetkých obetí v rokoch 2017 a 2018 v EÚ boli ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi najmä na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže sexuálne vykorisťovanie je od roku 2008 najčastejšie uvádzaným dôvodom obchodovania s ľuďmi v EÚ;

keďže počet zaznamenaných obetí obchodovania s ľuďmi v období sledovanom v rámci najnovšej štúdie Komisie (roky 2017 a 2018) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástol a naďalej rastie (17); keďže skutočný počet obetí je s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne vyšší, ako naznačujú oznámené údaje, pretože veľa obetí zostáva neodhalených;

D.	keďže deti tvoria značný počet obetí obchodovania s ľuďmi; keďže 78 % všetkých detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, tvoria dievčatá a 68 % dospelých osôb, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, tvoria ženy (18);

keďže rodová nerovnosť, chudoba, nútené vysídlenie, nezamestnanosť, nedostatok sociálno-ekonomických príležitostí, nedostatočný prístup k vzdelávaniu, rodovo motivované násilie, diskriminácia, marginalizácia a korupcia sú niektoré z prispievajúcich faktorov, pre ktoré sa osoby, najmä ženy a deti, stávajú zraniteľné voči obchodovaniu s ľuďmi; keďže základné príčiny obchodovania s ľuďmi sa naďalej dostatočne neriešia;

keďže obete obchodovania s ľuďmi sú často vystavené mnohým a vzájomne sa prelínajúcim formám diskriminácie a násilia, a to aj na základe pohlavia, veku, rasy, zdravotného postihnutia, etnickej príslušnosti, kultúry a náboženstva, ako aj národného alebo sociálneho pôvodu alebo iného postavenia, a keďže tieto formy diskriminácie môžu samy osebe podnecovať obchodovanie s ľuďmi (19);

keďže existuje mnoho foriem obchodovania s ľuďmi, ale všetky sú založené na zneužívaní prirodzenej zraniteľnosti obetí a sú zamerané na vykorisťovanie ľudí, a keďže sa zistilo, že obete obchodovania s ľuďmi sa podieľajú na rôznych zákonných a nezákonných činnostiach vrátane, ale nie výlučne, poľnohospodárskeho odvetvia, spracovania potravín, sexuálneho priemyslu, domácej práce, výroby, služieb starostlivosti, upratovacích služieb či iných odvetví (najmä sektoru služieb), žobrania, trestnej činnosti, nútených sobášov, sexuálneho vykorisťovania na internete a mimo neho, nezákonných adopcií a obchodovania s ľudskými orgánmi; keďže existujú aj iné formy obchodovania s ľuďmi, ktoré sa stále dostatočne nezaznamenávajú a neoznamujú, vrátane tých, ktoré majú vo veľkej miere rodový základ, napríklad nútené sobáše a domáce otroctvo;

H.	keďže v uplynulých posledných rokoch sa ukázalo, že migranti a žiadatelia o azyl sú obzvlášť vystavení riziku obchodovania s ľuďmi; keďže spomedzi nich sú pre siete obchodovania s ľuďmi osobitnou cieľovou skupinou maloleté osoby bez sprievodu a ženy;

keďže Europol varoval, že vplyvom pandémie COVID-19 by sa mohol ďalej zvyšovať počet obetí (20) a mohla by sa znižovať pravdepodobnosť odhalenia obchodníkov s ľuďmi orgánmi presadzovania práva a že aj hospodárska recesia vyplývajúca z krízy COVID-19 by mohla mať nebezpečné dôsledky v oblasti obchodovania s ľuďmi (21); keďže situácia obetí obchodovania s ľuďmi sa od začiatku krízy zhoršila a podporné služby narazili na ťažkosti pri poskytovaní pomoci obetiam;

keďže podľa Europolu (22) používanie digitálnych technológií rozšírilo schopnosť zločincov obchodovať s ľuďmi na rôzne druhy vykorisťovania; keďže obchodníci s ľuďmi využívajú nové technológie v každej fáze sexuálneho vykorisťovania od získavania a ponúkania obetí až po ich vydieranie a kontrolu ich pohybu; keďže tieto nové nástroje ponúkajú obchodníkom s ľuďmi väčšiu anonymitu a orgánom presadzovania práva spôsobujú ťažkosti pri ich odhaľovaní; keďže online interakcia vytvára riziká aj príležitosti pre páchateľov trestnej činnosti, obete a orgány presadzovania práva;

keďže obchodovanie s ľuďmi je naďalej zložitým a rozšíreným trestným činom, ktorý ovplyvňuje možnosť dosiahnuť všetky ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ č. 5 (rodová rovnosť), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov);

keďže obchodovanie s ľuďmi je v prvom rade závažným trestným činom proti jednotlivcom, ale vytvára aj náklady pre spoločnosť, t. j. v podobe dodatočného využívania verejných služieb vrátane orgánov presadzovania práva, špecializovaných služieb, zdravotných služieb a sociálnej ochrany, ušlého hospodárskeho výkonu, hodnoty stratenej kvality života a koordinácie činností v oblasti predchádzania obchodovaniu s ľuďmi; keďže tieto náklady sa v rámci EÚ28 odhadujú na 3 700 524 433 EUR (23);

keďže obchodovanie s ľuďmi je zložitý nadnárodný jav, ktorý možno účinne riešiť, iba ak budú inštitúcie EÚ, členské štáty, tretie krajiny a organizácie EÚ a medzinárodné organizácie koordinovanie spolupracovať; keďže medzinárodná spolupráca má zásadný význam pre odstránenie obchodovania s ľuďmi prostredníctvom súčinnosti rôznych existujúcich vnútorných a vonkajších politík, ako je Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj prostredníctvom príslušných informačných kampaní v zúčastnených krajinách; keďže obchodovanie s ľuďmi by sa malo zohľadniť v legislatívnej práci na akčnom pláne pre rodovú rovnosť III;

keďže účinné odhaľovanie obetí obchodovania s ľuďmi je vo väčšine členských štátov naďalej výzvou z rôznych dôvodov, ako sú nedostatočné jazykové znalosti a neochota oznámiť čin polícii alebo obmedzené kapacity na presadzovanie práva; keďže identifikácia detských obetí je často náročnejšia, pretože nechápu, že sú obeťami; keďže členské štáty majú povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť, aby zabránili obchodovaniu s ľuďmi, vyšetrovať prípady obchodovania s ľuďmi a trestať ich páchateľov, podporovať obete, posilňovať ich postavenie a rešpektovať ich dôstojnosť, ako aj zabezpečiť im ochranu a prístup k opravným prostriedkom a keďže nesplnenie tejto povinnosti vedie k porušovaniu, oslabovaniu alebo znemožneniu požívania ľudských práv a základných slobôd obetí,

keďže v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa stanovujú minimálne normy, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, pri boji proti nemu a ochrane obetí, a vymedzuje sa v nej to, čo sa chápe pod pojmom obchodovanie s ľuďmi; keďže úplná a správna transpozícia smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, po ktorej nasleduje jej úplné vykonávanie, je nielen povinná, ale aj nevyhnutná na dosiahnutie pokroku v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

keďže zo všetkých monitorovacích správ vyplýva, že takmer 10 rokov po prijatí smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi pretrvávajú prekážky jej úplného vykonávania na úrovni členských štátov, pričom väčšina obetí zostáva neodhalených a miera stíhania a odsúdenia páchateľov je stále nízka; keďže značné nedostatky v oblasti pokrytia a vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi môžu aktívne zneužívať organizované zločinecké skupiny a ponechávať veľké skupiny ľudí zraniteľnejšie voči vykorisťovaniu;

Q.	keďže vykonávanie smernice o právach obetí zatiaľ nie je dostatočné, najmä pre neúplnú a/alebo nesprávnu transpozíciu;

keďže obchodovanie s ľuďmi je veľmi ziskovou formou organizovanej trestnej činnosti, a preto sa riadi dopytom a ziskom; keďže v boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa treba zamerať na znižovanie dopytu, a to aj čo sa týka sexuálneho vykorisťovania žien a dievčat; keďže fyzické, psychické a sexuálne násilie sú základnými prvkami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania žien a násilia páchaného na nich;

S.	keďže ratifikácia Istanbulského dohovoru zo strany EÚ by mohla dopĺňať úsilie EÚ a členských štátov v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

keďže v mnohých hospodárskych odvetviach v EÚ dochádza k ťažkým formám pracovného vykorisťovania, ktoré postihuje rôzne skupiny cezhraničných pracovníkov vrátane občanov EÚ aj iných krajín; keďže podľa odporúčaní agentúry FRA (24) by sa takáto prax mala riešiť okrem iných spôsobov prostredníctvom komplexného systému cielených inšpekcií pracovných podmienok;

poukazuje na to, že je potrebný koordinovaný, harmonizovaný a súdržný rámec na úrovni EÚ založený na efektívnejších mechanizmoch posudzovania a následných opatrení, ktorý zaručí posilnenie predchádzania obchodovaniu s ľuďmi spolu s podporou a pomocou pre obete a ich ochranou a ktorého cieľom bude úplné odstránenie obchodovania s ľuďmi, a to aj koordinovaným vykonávaním práv priznaných smernicou o právach obetí, smernicou o povoleniach na trvalý na pobyt, smernicou o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii a smernicou o odškodňovaní (25), keďže obchodovanie s ľuďmi je trestným činom s cezhraničným rozmerom a nemožno ho riešiť iba na vnútroštátnej úrovni;

oceňuje dobrú prácu Komisie pri koordinácii reakcie EÚ na obchodovanie s ľuďmi a pri rozvíjaní poznatkov a zistení o rôznych aspektoch obchodovania s ľuďmi vrátane výskumu rodovej dimenzie a osobitnej zraniteľnosti detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu vykonávanej práce tým, že vymenuje koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na plný úväzok s príslušnými odbornými znalosťami a jasným mandátom, ktorý by spolupracoval so sieťou národných zástupcov členských štátov a občianskej spoločnosti, aby sa zaistila dôsledná spolupráca;

zdôrazňuje význam financovania programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), programu Daphne a programov Európskeho sociálneho fondu + a Fondu pre vnútornú bezpečnosť ISF), ktoré sa majú naďalej využívať na projekty zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj využívania iných dostupných nástrojov vrátane programov EÚ, ako je program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, finančné nástroje, akými sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku, a iniciatívy, akými sú EMPACT a iniciatívy EU-UN Spotlight a Glo.Act; pripomína potrebu iniciatív a projektov súvisiacich s rodovým rozmerom obchodovania s ľuďmi a požaduje komplexné politické preskúmanie projektov financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby zaručili stabilné financovanie a primeraný personál na identifikáciu a ochranu obetí, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným náležitých financovaním organizácií obetí, najmä tých poskytujúcich podporu ženám, ktoré v dôsledku výrazných škrtov vo financovaní majú ťažkosti so zabezpečením služieb obetiam;

zdôrazňuje, že nedostatok konzistentných, porovnateľných a podrobných údajov naďalej bráni primeranému a na dôkazoch založenému posúdeniu rozsahu a vývoja v oblasti obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a financovanie výskumu, analýzy a zberu údajov o všetkých formách obchodovania s ľuďmi a zlepšili koordináciu medzi zdrojmi údajov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ako aj zber aktuálnejších, centralizovanejších a komplexnejších údajov rozčlenených podľa druhu obchodovania s ľuďmi, veku a pohlavia, rasového a etnického pôvodu vrátane osôb, s ktorými sa obchoduje v rámci krajiny, a to zhromažďovaním štatistických informácií s náležitým ohľadom na právo na súkromie a ochranu osobných údajov, a to v spolupráci so zapojenými inštitucionálnymi aktérmi, občianskou spoločnosťou, EIGE a všetkými relevantnými medzinárodnými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby pravidelne zostavovala a zverejňovala tieto údaje za EÚ;

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude rozlišovať medzi obchodovaním s ľuďmi a prevádzačstvom, pretože si vyžadujú hlbšiu analýzu a rozdielne právne a politické opatrenia; zdôrazňuje, že ich zámena často vedie k zlyhaniam pri správnej identifikácii obetí a pri zabezpečovaní toho, aby tieto obete mali prístup k ochranným opatreniam a vyhli sa druhotnej viktimizácii;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a vyhodnotili využívanie digitálnych technológií, sociálnych médií a internetových služieb ako prevládajúcich nástrojov používaných na získavanie obetí obchodovania s ľuďmi a aby posilnili postavenie orgánov presadzovania práva a organizácií občianskej spoločnosti v boji proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že im poskytnú potrebné technické znalosti a špecializované zdroje na riešenie výziev, ktoré predstavujú nové technológie; ďalej ich vyzýva, aby prijali pravidlá o občianskoprávnej zodpovednosti vzťahujúce sa na technologické spoločnosti, v ktorých sa nachádza materiál súvisiaci s vykorisťovaním ľudí, zlepšili legislatívne nástroje používané v súdnych konaniach a pri stíhaní obchodníkov s ľuďmi, podporovali výmenu informácií a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, poskytovateľmi internetových služieb a spoločnosťami prevádzkujúcimi sociálne médiá, propagovali verejné informačné kampane o obchodovaní s ľuďmi v celej EÚ a zároveň rešpektovali právo obetí na súkromie a bezpečnosť, ako aj zabezpečili ich základné práva a ochranu údajov, a aby zvýšili podporu budovania nadnárodných odborných znalostí a technologických riešení, napríklad s cieľom zabrániť získavaniu obetí;

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kampaniach zameraných na školy, univerzity, podniky a výskumné orgány stanovili povedomie o kybernetickej bezpečnosti za prioritu a stavali na existujúcich odborných poznatkoch, ako je napr. portál Lepší internet pre deti; zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi online na sociálnych sieťach je nevyhnutné na zabránenie vstupu nových obetí do sietí obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s platformami pri vypracúvaní spoločných usmernení a akčných plánov, ktorými by sa predchádzalo obchodovaniu s ľuďmi online a bojovalo proti nemu;

Identifikácia a ochrana obetí a poskytovanie pomoci a podpory týmto obetiam

zdôrazňuje, že včasná identifikácia obetí je naďalej jednou z hlavných výziev z hľadiska vykonávania a má zásadný význam pre to, aby obete mohli uplatňovať svoje práva; vyzýva členské štáty, aby obete chránili a väčšiemu počtu subjektov (vrátane zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, príslušníkov orgánov presadzovania práva, imigračných a azylových úradníkov, inšpektorov práce a sociálnych pracovníkov či zdravotníckeho personálu, ako aj ďalších relevantných odborníkov a aktérov) zverili zodpovednosť za identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi vo všetkých fázach tohto procesu a poskytli im možnosti na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje, že je potrebný prístup založený na štyroch kľúčových stratégiách prevencie, stíhania, ochrany obetí a viacúrovňového partnerstva; vyzýva všetky členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné prostriedky na identifikáciu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a na poskytovanie im pomoci a podpory vo všetkých fázach; zdôrazňuje, že včasná identifikácia by mala zohľadňovať osobitosti vysokorizikových odvetví a skupín, ako sú obete spomedzi žien a dievčat;

vyzýva všetky členské štáty, aby účinne zaručili dodržiavanie práv obetí tým, že sa im čo najskôr poskytne právna pomoc vrátane prístupných informácií o ich zákonných právach, aby chránili a podporovali obete s prihliadaním na rodový aspekt a ochranu dieťaťa a zároveň zabezpečili doplnkovosť so smernicou o právach obetí; pripomína, že smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi ukladá členským štátom povinnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány boli oprávnené nestíhať obete obchodovania s ľuďmi ani im neukladať tresty za ich účasť na trestnej činnosti, ktorú boli donútené spáchať;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch chýbajú cielené programy ochrany zraniteľných obetí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť opatrenia na riešenie osobitných potrieb obetí v zraniteľných situáciách a poskytnúť osobitné usmernenia pre obete obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania; zdôrazňuje, že obetiam treba zaistiť bezpodmienečnú a individualizovanú ochranu, pomoc a podporu a zároveň prihliadať na osoby, ktoré sú od nich priamo závislé, a to aj v kontexte súdnych konaní súvisiacich s trestnými a občianskymi žalobami alebo s inými opatreniami proti obchodníkom s ľuďmi alebo vykorisťovateľom; vyzýva na účinné vykonávanie smernice o právach obetí a všetkých súvisiacich právnych predpisov vo všetkých členských štátoch pri uplatnení hľadiska rodovej rovnosti a obete; pripomína, že práca ľudí, ktorí sa angažujú pri poskytovaní ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, by sa nemala kriminalizovať;

11.

konštatuje, že obete obchodovania s ľuďmi potrebujú špecializované služby vrátane prístupu ku krátkodobému a k dlhodobému ubytovaniu, programov na ochranu svedkov, zdravotnej starostlivosti a poradenstva, prekladateľských a tlmočníckych služieb, právnych prostriedkov nápravy, odškodnenia, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane výučby jazyka krajiny ich pobytu, sprostredkovania práce a pomoci s (opätovnou) integráciou, pomoci s presídlením a individualizovaných služieb, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť rodovému hľadisku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rodovo špecifické, primerané a cielené poskytovanie služieb obetiam obchodovania s ľuďmi;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa často prehliadajú osobitné potreby obetí v zraniteľných situáciách, ako sú ženy, deti, LGBTI osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo skupín, ktoré sú terčom rasizmu, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rodovo špecifické služby a podporu obetiam, ktoré zodpovedajú ich potrebám; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali najmä potrebami LGBTI osôb, pretože sú veľmi zraniteľné voči obchodovaniu s ľuďmi v dôsledku kumulatívneho účinku rôznych druhov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

13.

zdôrazňuje vysokú zraniteľnosť rómskych komunít voči všetkým formám obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, najmä žien a detí, podľa troch správ Komisie o pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom národných stratégií integrácie Rómov na roky 2020 – 2030; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali štatistické údaje o obetiach obchodovania s ľuďmi na základe ich etnického pôvodu;

14.

je znepokojený tým, že obete obchodovania s ľuďmi často nie sú primerane informované o svojich právach alebo o opatreniach v oblasti pomoci a podpory, ktoré majú k dispozícii; zdôrazňuje význam jasných a konzistentných informácií pre obete a pracovníkov v prvej línii, ktorí môžu prísť do kontaktu s obeťami;

15.

Zdôrazňuje, že hoci plný vplyv pandémie ochorenia COVID-19 ešte nie je merateľný, je jasné, že kríza má neprimeraný vplyv na najzraniteľnejšie obete obchodovania s ľuďmi, najmä na ženy, deti a osoby v neistých situáciách, a že prinútila mnohé útulky, aby zatvorili alebo pozastavili svoje služby v dôsledku nahlásených infekcií, pričom obete obchodovania s ľuďmi zostali bez bývania, zdravotnej starostlivosti a právnej pomoci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by mal byť zaručený prístup k starostlivosti a sociálnym službám bez diskriminácie; pripomína, že základné príčiny, ktoré spôsobujú obchodovanie s ľuďmi, sa v dôsledku pandémie zhoršili, zraniteľné skupiny obyvateľstva sú vystavené vyššiemu riziku obchodovania s ľuďmi, zvýšil sa počet online reklám s obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálnych predátorov zameraných na deti, prípadov sexuálneho vykorisťovania na internete a dopyt po detskej pornografii; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s podporou organizácií občianskej spoločnosti a agentúr EÚ, ako je Europol, ktorý vydal v marci 2020 správu s názvom Zarábanie na pandémii: ako zločinci zneužívajú krízu súvisiacu s ochorením COVID-19; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu analýzu účinkov pandémie ochorenia COVID-19 na potenciálne obete obchodovania s ľuďmi a štruktúru a fungovanie obchodovania s ľuďmi všeobecne, aby sa mohli prijať konkrétne opatrenia na elimináciu obchodovania s ľuďmi;

16.

zdôrazňuje potrebu plne fungujúcich, súdržných národných referenčných mechanizmov (NRM) koordinovaných s nadnárodnými referenčnými mechanizmami a financovaných prostredníctvom osobitných vyhradených finančných prostriedkov s cieľom riešiť výzvy pri koordinácii rôznych aktérov a nedostatky, ktoré vedú k obmedzenej dôvere obetí, čo môže mať negatívny vplyv na účinné referovanie; zdôrazňuje, že dobrá spolupráca medzi políciou a mimovládnymi organizáciami by mala dopĺňať plnohodnotný NRM, ktorý vymedzuje úlohy a povinnosti všetkých príslušných aktérov (26), aby sa zabezpečila ochrana a podpora základných práv obetí; nabáda členské štáty, aby zriadili národné centrá špecializované na podporu a prijímanie obetí obchodovania s ľuďmi a aby uľahčili priamu a efektívnu cezhraničnú spoluprácu medzi týmito centrami, ako aj medzi agentúrami presadzovania práva a príslušnými agentúrami EÚ;

17.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posudzovala situáciu v oblasti odškodňovania obetí v členských štátoch a cez hranice, pokiaľ ide o prístup, presadzovanie a skutočné platby, a aby predložila konkrétne opatrenia na zabezpečenie lepšej, rýchlejšej a bezplatnej právnej pomoci a prístupu k odškodneniu bez toho, aby boli dotknuté iné formy nápravy;

18.

víta schválenie vytvorenia mechanizmu na preskúmanie vykonávania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokolov v roku 2018 a začiatok procesu jeho preskúmania v roku 2020; vyzýva Komisiu, aby sa v tomto procese preskúmania stala vzorom; zdôrazňuje význam zlepšovania chápania obchodovania s ľuďmi ako komplexnej a vyvíjajúcej sa trestnej činnosti; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že reakcia založená na ľudských právach zostane jadrom analýzy obchodovania s ľuďmi a reakcií naň, a pripomína, že je potrebné spolupracovať s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnej kampani OSN proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo žiada členské štáty, aby ratifikovali všetky príslušné medzinárodné nástroje týkajúce sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

Obchodovanie s ľuďmi ako rodovo motivovaný trestný čin a riešenie problému obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania

19.

zdôrazňuje, že sexuálne vykorisťovanie je od roku 2008 naďalej najčastejšou a najviac oznamovanou formou obchodovania s ľuďmi v EÚ, keďže so 60 % obetí sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania; konštatuje, že viac ako 92 % týchto obetí sú ženy a dievčatá a že viac ako 70 % obchodníkov s ľuďmi tvoria muži (27), čo odráža, ako je obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania zakorenené v rodových nerovnostiach;

20.

preto vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na riešenie rodovo motivovaného násilia, násilia páchaného na ženách a neplnoletých osobách, spoločenskej prijateľnosti násilia a kultúry beztrestnosti a štrukturálnych rodových nerovností a stereotypov ako základných príčin obchodovania s ľuďmi, najmä prostredníctvom vzdelávacích, informačných a osvetových kampaní doplnených výmenou najlepších postupov vrátane programov a kurzov odbornej prípravy zameraných na mužov a chlapcov; odporúča, aby Komisia posilnila a rozvinula rodový rozmer pri monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, a naliehavo žiada Komisiu, aby tento prvok naďalej monitorovala pri posudzovaní dodržiavania a vykonávania smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi členskými štátmi;

21.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala, ako dopyt po sexuálnych službách podnecuje obchodovanie s ľuďmi, keďže podľa správy Europolu obchodníci s ľuďmi „existujú členské štáty, v ktorých je prostitúcia legálna, čo obchodníkom s ľuďmi značne uľahčuje využívanie právneho prostredia na vykorisťovanie obetí (28)“; pripomína zistenie Europolu, že v niektorých členských štátoch EÚ, v ktorých je prostitúcia legálna, podozriví mohli vykorisťovať okrem dospelých obetí aj deti (29); zdôrazňuje, že k obchodovaniu s ľuďmi motivujú vysoké zisky pre obchodníkov a dopyt, ktorý podnecuje všetky formy vykorisťovania; zdôrazňuje, že využívanie legálnych podnikov na zakrývanie vykorisťovateľských činností je pre obchodníkov s ľuďmi bežným postupom; pripomína, že členské štáty majú zákonnú povinnosť odrádzať od všetkých foriem vykorisťovania a znižovať dopyt po nich, čo by malo byť kľúčovým cieľom úsilia v oblasti prevencie a stíhania;

22.

vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na predchádzanie trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, a to aj prijatím osvetových a vzdelávacích opatrení a programov, a vyzýva členské štáty, aby znižovali dopyt a prípadne v budúcnosti prijali nové právne predpisy a zahrnuli vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi do svojich vnútroštátnych zákonov ako trestný čin, ako sa odporúča v článku 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a ako Komisia pripomenula v roku 2018 (30), a stanovili primerané sankcie; naliehavo žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s obeťami obchodovania s ľuďmi;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na opakujúce sa a nové formy obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, ako je nárast prípadov vykorisťovania detí a žien vrátane groomingu a sexuálneho vydierania, na používanie okrem iného metódy „lover boy“ ako najčastejšieho spôsobu lákania obetí a ich primätia k spolupráci využívaním online technológií, prostredníctvom rozvoja digitálnych zručností, v spolupráci so všetkými relevantnými aktérmi; konštatuje, že zvýšené používanie technológií zločineckými sieťami zapojenými do obchodovania s ľuďmi významne zmenilo ich tradičný modus operandi, najmä v niektorých fázach procesu obchodovania s ľuďmi;

24.

zdôrazňuje význam a žiada viac programov zohľadňujúcich otázky rodu a detí pre všetkých úradníkov, sudcov, zainteresované strany a aktérov zaoberajúcich sa prípadmi, vyšetrovaniami a potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi s cieľom zlepšiť včasnú identifikáciu tých, ktorí môžu byť obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, a nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu obetí, ako sú programy na vymanenie sa obetí zo svojej situácie, psychologické podporné opatrenia, dôstojné možnosti sociálnej a profesionálnej reintegrácie, vzdelávanie alebo prístup ku komplexným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prístup k spravodlivosti a súvisiace práva, so zapojením občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a súkromného sektora; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje význam programov na zvyšovanie povedomia pre širokú verejnosť s cieľom identifikovať a chrániť potenciálne obete; zdôrazňuje potrebu vyčleniť primerané finančné prostriedky na účely odbornej prípravy, a preto vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané zdroje;

25.

naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli komplexnú vekovo a vývojovo primeranú sexuálnu výchovu ako kľúčový prostriedok prevencie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania a aby do nej začlenili výchovu týkajúcu sa súhlasu a vzťahov podporujúcu zdravé postoje rešpektu a rovnosti vo všetkých interakciách;

Obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania

26.

vyjadruje hlboké poľutovanie, že niekoľko členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti hlási nárast obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania (31); vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty tiež uviedli, že obeťami obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania sa čoraz častejšie stávajú deti, a žiada, aby národné inšpektoráty práce prijali neodkladné opatrenia na odhalenie a ukončenie týchto praktík; ďalej vyzýva Európsky orgán práce, aby sa prioritne venoval otázke ťažkých foriem pracovného vykorisťovania a podporoval členské štáty pri budovaní kapacít v tejto oblasti s cieľom lepšie identifikovať a sankcionovať závažné praktiky zneužívania pracovnej sily prostredníctvom cielených inšpekcií; zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť začlenenie pracovného vykorisťovania do programov odbornej prípravy pre úradníkov pracujúcich s obeťami s cieľom zlepšiť včasnú identifikáciu tých, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala, ako dopyt po sexuálnych službách podnecuje obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie všetkých foriem neformálnej a neregulovanej práce, a tým zabezpečili pracovné práva pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že neisté pracovné postavenie dotknutých pracovníkov ich robí závislými od zamestnávateľov a umožňuje páchateľom obchodovania s ľuďmi zneužívať obete;

Iné formy vykorisťovania

27.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na opakujúce sa a vznikajúce modely všetkých foriem obchodovania s ľuďmi, okrem iného aj na účely pracovného vykorisťovania, núteného žobrania, nútených a fiktívnych manželstiev a nútenej kriminality; zdôrazňuje, že k obchodovaniu s ľuďmi motivujú vysoké zisky pre obchodníkov a dopyt, ktorý podnecuje všetky formy vykorisťovania; so znepokojením konštatuje, že mnohé členské štáty EÚ nemajú primerané právne predpisy pre obete všetkých foriem vykorisťovania; vyzýva členské štáty, aby pri poskytovaní ochrany, pomoci a podpory obetiam zohľadňovali všetky formy obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že napriek nedávnym správam o zločineckých sieťach obchodujúcich s ľuďmi v celej EÚ na účely vykorisťovania pracovnej sily a iných foriem vykorisťovania chýbajú dostatočné údaje, právne predpisy a prístup k podporným službám pre obete týchto foriem vykorisťovania;

28.

konštatuje, že obchodovanie s ľuďmi na účely iných foriem vykorisťovania predstavovalo 18 % (32) obetí, pričom to zahŕňalo aktivity v oblasti núteného žobrania, násilných trestných činov, predaja novorodencov, odoberania orgánov, nezákonnej adopcie, finančného vykorisťovania prostredníctvom podvodov a obchodovania s ľuďmi prostredníctvom náhradného materstva; poukazuje na to, že veľa obetí núteného žobrania a nútenej trestnej činnosti často pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a sú nimi často deti;

29.

zdôrazňuje, že v právnom a politickom rámci EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi sa spájajú vnútorné a vonkajšie aspekty, pričom sa ním uznáva, že kroky v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je vážnym porušovaním ľudských práv, predstavujú jasný cieľ vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a posilniť príležitosti na spoločné vyšetrovanie a špecializované trestné stíhania;

Obchodovanie s ľuďmi v kontexte azylu a migrácie

30.

zdôrazňuje, že hoci väčšinu obetí tvoria štátni príslušníci EÚ, zločinecké organizácie zneužívajú migračné trasy pre obete obchodovania s ľuďmi do EÚ, pričom humanitárne krízy zhoršujú vystavenie migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl obchodníkom s ľuďmi; poukazuje na to, že v posledných rokoch došlo k prudkému nárastu počtu žien a dievčat, s ktorými sa obchoduje na trase cez centrálne Stredozemie na účely sexuálneho vykorisťovania v EÚ (33); vyzýva členské štáty a EÚ, aby tieto ženy a dievčatá identifikovali a zabránili podobným prípadom v budúcnosti pomocou koherentného a koordinovaného prístupu založeného na právach a s prihliadaním na rodový aspekt a ochranu dieťaťa k prevencii a riešeniu problému obchodovania s ľuďmi; pripomína, že ženy a deti sa často stávajú obeťami sexuálneho zneužívania na migračnej trase výmenou za ochranu a základné živobytie; zdôrazňuje, že kritériá na to, aby sa týmto ženám a deťom priznal oficiálny status obetí obchodovania s ľuďmi, sú často príliš prísne na to, aby ich mohli splniť, a preto nemôžu dostať potrebnú pomoc na riešenie ujmy, ktorej čelia;

31.

pripomína, že žiadatelia o azyl, utečenci a migranti, a najmä maloletí bez sprievodu a odlúčení maloletí, sú náchylní stať sa obeťami obchodovania a že osobitná pozornosť by sa mala venovať obchodovaniu so ženami, s deťmi a inými zraniteľnými skupinami; zdôrazňuje, že existujú slabé miesta a riziká v rôznych fázach migračného procesu, a to pred samotnou migráciou, na ceste do EÚ, na mieste určenia a po návrate pre osoby, ktoré môžu byť navrátené; poznamenáva, že k riziku, že sa tieto osoby stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, prispievajú aj obmedzená znalosť miestneho jazyka a nedostatočné porozumenie právam, obmedzený prístup k realizovateľným možnostiam obživy alebo ku kvalitnému vzdelaniu a obmedzenia ich voľného pohybu;

32.

poukazuje na veľmi nízky počet registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi v rámci konaní o medzinárodnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby posilnili poskytovanie informácií prichádzajúcim jednotlivcom, a to aj pomocou prekladu a tlmočenia, o ich právach a uplatniteľných postupoch podľa právnych predpisov EÚ, vrátane informácií o možnostiach získania podpory zo strany právnikov a kultúrnych mediátorov, ktorí pracujú s cieľom prechádzať obchodovaniu s ľuďmi a ich vykorisťovaniu;

33.

zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch sa žiadatelia o medzinárodnú ochranu, ktorí sú identifikovaní ako obete obchodovania s ľuďmi, rozhodli alebo musia zmeniť postupy a požiadať o povolenie na pobyt podľa smernice o povoleniach na trvalý pobyt (34); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzájomné prepojenie a vzájomné dopĺňanie sa postupov boja proti obchodovaniu s ľuďmi a konaní o azyle;

34.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jednotné uplatňovanie ustanovení nariadenia Dublin III, smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a smernice o povoleniach na trvalý pobyt s cieľom zabrániť postupom používaným v niektorých členských štátoch v podobe presunu obetí obchodovania s ľuďmi do krajiny, v ktorej boli po prvom príchode vykorisťované, čím sú viac vystavené riziku opätovného obchodovania s ľuďmi, ako aj opätovnej traumatizácii;

35.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o včasnú identifikáciu potenciálnych obetí, najmä v rámci migračných tokov a hotspotov, a prijali ochranné a preventívne opatrenia; zdôrazňuje, že potenciálnym identifikovaným obetiam by sa mala poskytnúť ochrana a prístup k bezpečnému miestu, kde by sa im mohli poskytnúť informácie a právna pomoc; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky obete vrátane migrujúcich obetí prístup k spravodlivosti, a to bez ohľadu na ich pobytový status;

36.

vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané zdroje pre špecializované zariadenia pre predpokladané a skutočné obete obchodovania s ľuďmi vrátane žien, maloletých osôb bez sprievodu a odlúčených maloletých osôb, a aby zabezpečili dostatok miest v útulkoch; vyzýva členské štáty, aby zaistili prítomnosť pracovníkov vyškolených v oblasti rodovej rovnosti v prijímacích miestach a poskytli primeranú podporu a finančné prostriedky organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré v nich pôsobia;

37.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo obetí obchodovania s ľuďmi na rodinný život a posúdili možné rozšírenie medzinárodnej ochrany poskytovanej obetiam ich rodinným príslušníkom; vyzýva členské štáty, aby urýchlili postupy zlúčenia rodiny rodinných príslušníkov ohrozených obetí v krajine pôvodu;

38.

poukazuje na potrebu vytvoriť vnútroštátne mechanizmy na zber údajov o obetiach obchodovania s ľuďmi v rámci postupov medzinárodnej ochrany, aby bolo možné zabezpečiť následné opatrenia v zistených prípadoch;

39.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že čas na zotavenie a premyslenie je prepojený so spoluprácou obete počas vyšetrovania a poskytujú ho orgány presadzovania práva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch (35) sa táto lehota neposkytuje ani obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EÚ a/alebo EHP, ani žiadateľom o azyl; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie dostupných právnych riešení na úrovni členských štátov, najmä poskytovanie času na zotavenie a premyslenie;

40.

poukazuje na to, že podľa Europolu obchodovanie s drogami, prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi niekedy vykonávajú tie isté zločinecké organizácie (36), pričom z vyšetrovaní vyplýva, že obchodníci s ľuďmi sa čoraz viac zameriavajú na neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl v EÚ na účely ich vykorisťovania (37); zdôrazňuje význam prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi pri spolupráci s tretími krajinami pôvodu alebo tranzitu, ako aj význam ochrany obetí, zabezpečenia komplexnej podpory a programov reintegrácie a rehabilitácie;

41.

pripomína členským štátom, že nedostatok bezpečných a legálnych migračných ciest pre žiadateľov o azyl zvyšuje ich zraniteľnosť voči obchodovaniu s ľuďmi, pretože môžu byť vykorisťovaní počas tranzitu aj po príchode; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezpečnejšie a legálne migračné trasy, ako napríklad humanitárne víza, s cieľom predchádzať vykorisťovaniu zraniteľných osôb;

42.

konštatuje, že skutočnosť, že sú bez dokladov alebo majú závislý štatút, zvyšuje pravdepodobnosť viktimizácie a znižuje pravdepodobnosť, že obete vyhľadajú pomoc alebo oznámia zneužívanie z dôvodu strachu z dôsledkov pre ich štatút, čím sa vystavujú riziku vykorisťovania a zneužívania; konštatuje, že značné nedostatky v oblasti pokrytia a vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi dávajú páchateľom ďalšie možnosti vykorisťovať obete s neregulárnym štatútom, čím sú veľké skupiny ľudí zraniteľnejšie voči vykorisťovaniu; vyzýva členské štáty, aby oddelili opatrenia presadzovania v oblasti migrácie od činností v oblasti presadzovania práva; zdôrazňuje, že pre všetky zraniteľné osoby by sa malo zaviesť bezpečné ohlasovanie a účinné mechanizmy na vybavovanie sťažností;

Obchodovanie s deťmi

43.

konštatuje, že deti tvoria takmer štvrtinu všetkých obetí v EÚ, pričom prevažnú väčšinu detských obetí v EÚ predstavujú dievčatá (78 %); poukazuje na to, že takmer 75 % všetkých detských obetí v EÚ tvorili občania EÚ; vyjadruje osobitné znepokojenie nad násilím, zneužívaním a vykorisťovaním, ktorým čelia detské obete v EÚ, najmä tie, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania (38);

44.

pripomína povinnosť členských štátov venovať osobitnú pozornosť detským obetiam obchodovania s ľuďmi, pričom za prvoradý sa vždy považuje najlepší záujem dieťaťa; zdôrazňuje fyzickú a psychickú ujmu spôsobenú deťom, ktoré boli obeťami obchodovania s ľuďmi, a ich zvýšenú zraniteľnosť voči vykorisťovaniu; žiada členské štáty, aby zabezpečili silné opatrenia na ochranu detí, prezumciu, že daná osoba je dieťaťom, a posúdenie veku dieťaťa, ochranu pred trestným konaním a počas neho, prístup k bezpodmienečnej pomoci, odškodnenie, netrestanie, pomoc a podporu rodinnému príslušníkovi detskej obete, ako aj prevenciu;

45.

vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na identifikáciu detských obetí a pomáhali im využívať ich práva; zdôrazňuje, že je potrebné okamžite pre detské obete vrátane detských obetí bez sprievodu ustanoviť dobre školených a riadne podporovaných poručníkov vrátane dočasných poručníkov ako núdzové opatrenie a zdôrazňuje význam súdnictva zohľadňujúceho potreby detí a špecializovaných služieb; ďalej vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie primeranej a vhodnej odbornej prípravy, najmä právnej a psychologickej odbornej prípravy, a to pre tých, ktorí pracujú s deťmi, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a zvýšili počet poručníkov organizovaním kampaní na zvyšovanie povedomia;

46.

vyzýva členské štáty zabezpečiť, aby pracovníci konzulárnych úradov venovali osobitnú pozornosť správnemu overovaniu totožnosti maloletých osôb a prepojeniu s osobami, ktoré vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, alebo s poručníctvom alebo opatrovníctvom pri prijímaní biometrických údajov maloletej osoby v rámci konania o udelení víza; vyzýva Komisiu, v úzkej spolupráci s Europolom a organizáciami občianskej spoločnosti, a členské štáty, aby poskytovali cielené a účinné vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj informácie o metódach, ktoré používajú obchodníci s ľuďmi, vnútroštátnym, miestnym a regionálnym orgánom s cieľom predchádzať obchodovaniu s deťmi;

47.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii a aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v záujme predchádzania sexuálnemu vykorisťovaniu a boja proti nemu na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti a agentúrami EÚ, najmä s Europolom a Eurojustom, s cieľom zintenzívniť výmenu informácií a podporiť cezhraničné vyšetrovania;

48.

s veľkým znepokojením berie na vedomie výskyt sexuálneho zneužívania detí a trend normalizácie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí, a vyzýva na primeranú reakciu online platforiem, aby znemožnili prístup k materiálom zobrazujúcim zneužívanie detí;

49.

berie na vedomie využívanie prostriedkov, ako sú internet a sociálne médiá, na vyhľadávanie a prilákanie potenciálnych obetí; žiada, aby internetové platformy venovali osobitnú pozornosť vývoju primeraných nástrojov; žiada, aby sa v novom akte o digitálnych službách riešilo toto používanie kybernetického násilia; vyzýva členské štáty, aby vypracovali model identifikácie, včasnej podpory a pomoci deťom, ktoré sú obeťami sexuálneho vykorisťovania a zneužívania online, ako aj programy na zvyšovanie informovanosti a mechanizmy ohlasovania prispôsobené deťom; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podnikli ďalšie kroky v boji proti týmto trestným činom na internete a posilnili preventívne opatrenia; preto opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a výmenu medzi orgánmi presadzovania práva a orgánmi na ochranu detí, ako aj rozvíjať rýchle vyhľadávanie rodinných príslušníkov a alternatívnu starostlivosť o maloleté osoby bez sprievodu;

50.

poukazuje na to, že detské obete potrebujú osobitnú podporu, pri zohľadnení ich najlepších záujmov a osobitnej zraniteľnosti; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že odborníci, ktorí prichádzajú do kontaktu s detskými obeťami, ako sú zamestnanci orgánov presadzovania práva, pohraničná stráž, zamestnanci štátnej správy, súdnictvo a sociálni a zdravotnícki pracovníci (vrátane zariadení starostlivosti o mládež) sú dostatočne vyškolení na identifikáciu, podporu a prisudzovanie detských obetí obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že špecializované tímy v rámci presadzovania práva, vyškolené v audiovizuálnom zaznamenávaní svedectiev detí, nie sú dôsledne zapojené do výsluchu všetkých detských obetí obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli tento štandardný postup a pracovníkov orgánov presadzovania práva vyškolili na tento typ výsluchov prispôsobených deťom; odporúča členským štátom, aby vypracovali dôrazný „reťazový prístup“ s úzkym prepojením medzi osobitnou podporou v oblasti obchodovania s ľuďmi (ako sú špecializované centrá na podporu a prijímanie obetí obchodovania s ľuďmi) a presadzovaním modulov starostlivosti o mládež a zároveň reagovali na osobitné potreby každej detskej obete obchodovania s ľuďmi;

51.

konštatuje, že rómske deti sú obzvlášť zraniteľné voči vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, keďže im hrozí vysoké riziko sexuálneho vykorisťovania, pracovného vykorisťovania, či núteného žobrania;

52.

víta rozhodnutie Komisie z 24. júla 2020 vytvoriť v rámci stratégie EÚ na účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí Európske stredisko pre prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa, ako ústredný prvok koordinovaného európskeho prístupu s mnohými účastníkmi, ktorý bude zahŕňať prevenciu a boj proti zneužívaniu detí a pomoc obetiam;

53.

konštatuje, že migrujúce deti, a najmä tie bez sprievodu, ako aj deti odlúčené od rodičov, sú naďalej vystavované vysokému riziku obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania na migračných trasách na ceste do EÚ a v rámci nej; konštatuje, že dievčatá sú vystavené riziku sexuálneho vykorisťovania a rodovo motivovaného násilia na migračných trasách; žiada členské štáty, aby obetiam obchodovania s ľuďmi v detskom veku bez sprievodu poskytli pomoc, podporu a ochranné opatrenia, ktoré spĺňajú ich osobitné potreby, aby im pri príchode pridelili poručníka a zabezpečili im riadne a prispôsobené životné podmienky; pripomína, že takéto opatrenia by nemali zohľadňovať len najlepšie záujmy detí bez sprievodu z krátkodobého i dlhodobého hľadiska; odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty používajú zadržiavanie ako prostriedok „ochrany“ maloletých osôb bez sprievodu, a to aj v policajných celách; pripomína, že členské štáty by mali preskúmať alternatívy k zadržiavaniu, najmä pokiaľ ide o deti; pripomína, že zadržiavanie nie je v najlepšom záujme dieťaťa, a že členské štáty by mali zabezpečiť neväzobné ubytovanie prispôsobené deťom;

54.

konštatuje, že obchodníci s ľuďmi často využívajú záchytné centrá na identifikáciu potenciálnych obetí a na zabezpečenie ich prepravy na miesta vykorisťovania, a preto musia byť príslušné verejné orgány a iné príslušné subjekty v členských štátoch obzvlášť ostražité a monitorovať a chrániť tieto centrá, pričom musia vykonávať dôkladné sledovanie najmä tých najzraniteľnejších skupín, ako sú deti, a zároveň posilňovať ich ochranu prostredníctvom informovania a posilnenia ich postavenia a zvyšovaním informovanosti v školách, mládežníckych centrách a hnutiach mládeže; zdôrazňuje, že na nájdenie a ochranu migrujúcich detí bez sprievodu v prípade ich nezvestnosti je potrebný koordinovaný európsky prístup;

Efektívnosť systémov trestného súdnictva a kriminalizácia využívania služieb obetí

55.

berie na vedomie nízky počet trestných stíhaní a odsúdení za trestný čin obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie a urýchlenie vyšetrovania prípadov obchodovania s ľuďmi prostredníctvom posilneného politického úsilia na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni a zaviedli prísne trestné sankcie za trestné činy obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že existujúce vnútroštátne sankcie a prostriedky ich vykonávania sa v jednotlivých členských štátoch stále značne líšia; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať nedostatočne oznamovaným a nedostatočne prešetrovaným oblastiam, najmä sezónnym a dočasným pracovným miestam v odvetviach s nízkou kvalifikáciou a nízkou mzdou, ako je pracovné vykorisťovanie v odvetví poľnohospodárstva; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti prostredníctvom koordinovaného prístupu medzi príslušnými agentúrami EÚ v partnerstve s členskými štátmi, inštitúciami EÚ, organizáciami občianskej spoločnosti a inými partnermi, čím sa zvýši účinnosť vyšetrovaní a trestných stíhaní, a to aj prostredníctvom účinného využívania existujúcich platforiem riadených agentúrami, ako sú Europol a Eurojust; vyzýva preto príslušné orgány zodpovedné za prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov obchodovania s ľuďmi, aby používali rozsiahle informačné systémy vrátane Schengenského informačného systému (SIS II) v súlade s ustanoveniami zakotvenými v príslušných právnych predpisoch s cieľom podporiť ich;

56.

poukazuje na to, že nie všetky členské štáty zaviedli právne predpisy v súvislosti s článkom 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (39); konštatuje, že rozdielne právne prostredie, pokiaľ ide o kriminalizáciu využívania služieb vyžadovaných od obetí, brzdí úsilie o zníženie dopytu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera stíhania a odsúdenia v EÚ za vedomé využívanie služieb obetí a sexuálne vykorisťovanie je nízka; pripomína svoju naliehavú výzvu členským štátom, aby stanovili, že vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi je trestný čin;

57.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby komunita presadzovania práva EÚ rozvíjala účinné a rozšírené analytické kapacity v reakcii na neustále sa zvyšujúce online sprostredkované zločinecké vzory obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby agentúram EÚ, ako je Europol a prostredníctvom osobitných odvetvových fondov ako ISF poskytovala členským štátom finančnú podporu s cieľom zabezpečiť najvyššie analytické normy a primerané nástroje na spracovanie čoraz väčšieho množstva komplexných informácií;

58.

konštatuje, že ženy sú neprimerane kriminalizované z dôvodu sociálno-ekonomickej situácie alebo migračného statusu a nemajú rovnaký prístup k spravodlivosti v dôsledku rodových stereotypov, diskriminačných zákonov, prierezovej alebo kombinovanej diskriminácie, procedurálnych a dôkazných požiadaviek a postupov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prístup k spravodlivosti bude fyzicky, ekonomicky, sociálne a kultúrne dostupný všetkým ženám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili prekážky brániace prístupu k spravodlivosti pre ženy;

59.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienky na to, aby obeť získala oficiálny štatút obete obchodovania s ľuďmi, sú často príliš prísne na to, aby ich mohli splniť, a to najmä v prípade maloletých a iných zraniteľných obetí, ktoré sú finančne a emocionálne závislé od obchodníkov s ľuďmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že proti obetiam sa stále vznášajú obvinenia z trestného činu a sú odsudzované za trestné činy, ktoré boli donútené spáchať, a to často v súvislosti s nezákonným vstupom na územie členského štátu, ktorý je často spojený s obchodovaním s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby prijali jasné ustanovenia o nestíhaní alebo netrestaní obetí obchodovania s ľuďmi a o oddelení ochrany od spolupráce s orgánmi presadzovania práva, ktoré v súčasnosti kladú celé dôkazné bremeno na obeť; žiada, aby členské štáty namiesto toho plnili potreby obetí, pokiaľ ide o psychologickú podporu; žiada takisto členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby pomoc a podpora obeti neboli podmienené jej ochotou spolupracovať na vyšetrovaní trestného činu, trestnom stíhaní alebo súdnom konaní v súlade s článkom 11 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

60.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o totožnosti obetí obchodovania s ľuďmi sa objavujú v policajných správach a počas celého konania, čo obetiam sťažuje hovoriť alebo je v dôsledku toho ťažké chrániť ich pred odvetnými opatreniami; nabáda členské štáty, aby uchovávali mená obetí a iné údaje o totožnosti v samostatných spisoch, ktoré budú prístupné pre políciu a v prípade trestného stíhania, ale nebudú zverejnené osobám podozrivým z obchodovania s ľuďmi ani ich právnikom, s rešpektovaním práva na spravodlivý proces;

61.

zdôrazňuje význam finančného vyšetrovania a „sledovania peňazí“ ako kľúčovej stratégie pre vyšetrovanie a trestné stíhanie sietí organizovanej trestnej činnosti, ktoré profitujú z obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby začali finančné vyšetrovanie a spolupracovali s odborníkmi na pranie špinavých peňazí pri začatí nového vyšetrovania obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu pri zmrazovaní a konfiškácii majetku jednotlivcov zapojených do obchodovania s ľuďmi a pri poskytovaní odškodnenia obetiam, a to aj využívaním skonfiškovaných príjmov na podporu pomoci a ochrany obetí, ako sa to odporúča v odôvodnení 13 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila a podporovala využívanie existujúcej justičnej a policajnej spolupráce a dostupných nástrojov, ako je vzájomné uznávanie súdnych rozsudkov, spoločné vyšetrovacie tímy a európsky vyšetrovací príkaz; v tejto súvislosti vyzýva na posilnený holistický prístup, ktorého cieľom je zintenzívniť spoločné myslenie vo všetkých odvetviach, ako sú migrácia, zamestnanosť, zdravie a bezpečnosť pri práci a mnohé ďalšie odvetvia;

Spolupráca medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ

62.

pripomína úlohu agentúr EÚ pri včasnej identifikácii obetí a boji proti obchodovaniu s ľuďmi; žiada viac zdrojov pre agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) na účely odbornej prípravy svojich zamestnancov a vytvorenia nástrojov na budovanie kapacít v oblasti odhaľovania obetí vrátane vymenovania takých úradníkov agentúr, ktorí sú primerane školení v prístupoch citlivých voči ženám a deťom, najmä v členských štátoch, ktoré čelia zvýšeným zmiešaným migračným tokom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na začlenenie odborných znalostí v rodovej oblasti a oblasti ľudských práv do činností orgánov presadzovania práva v celej EÚ, a to aj vypracovaním trvalých programov na zlepšenie rodovej vyváženosti v rozhodovacích procesoch a pre zamestnancov agentúr pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa budú týkať obchodovania s ľuďmi;

63.

víta záver spoločného vyhlásenia agentúr SVV o spoločnom vyhlásení záväzku spolupracovať v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu a zdieľanie znalostí s príslušnými agentúrami EÚ, ako sú Eurojust, Europol, GRA, Frontex, CEPOL, EIGE a EASO v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

64.

poukazuje na rozhodujúcu úlohu Eurojustu pri spolupráci a koordinácii komplexných vyšetrovaní a trestných stíhaní medzi súdnymi orgánmi v členských štátoch, a to aj prostredníctvom európskeho zatykača a európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj využívaním spoločných vyšetrovacích tímov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili častejšie a včasné postúpenie prípadov obchodovania s ľuďmi Eurojustu s cieľom posilniť koordináciu súdnych vyšetrovaní a trestných stíhaní medzi členskými štátmi a s tretími krajinami; nabáda na zvýšené využívanie spoločných vyšetrovacích tímov s podporou Eurojustu a Europolu, keďže tento nástroj justičnej spolupráce sa ukázal ako mimoriadne účinný v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

65.

podnecuje členské štáty, aby zintenzívnili výmenu údajov a informácií s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi využívaním príslušných zdrojov a databáz Europolu;

66.

vyzýva agentúru CEPOL, aby poskytla odbornú prípravu príslušným orgánom presadzovania práva s cieľom zabezpečiť štandardizované prístupy k vyšetrovaniu a ochrane obetí;

Odporúčania

67.

vyzýva Komisiu, aby po dôkladnom posúdení vplyvu zrevidovala smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zlepšiť opatrenia na prevenciu, riešenie a stíhanie všetkých foriem obchodovania s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho vykorisťovania ako najväčšej oblasti obchodovania s ľuďmi; riešila používanie online technológií tak pri šírení, ako aj pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi; zlepšila opatrenia na prevenciu a včasnú identifikáciu obetí a ľahký a bezpodmienečný prístup k pomoci a ochrane pri súčasnom posilnení horizontálneho hľadiska zohľadňujúceho rodové hľadisko a hľadisko detí vo všetkých formách obchodovania s ľuďmi;

68.

vyzýva Komisiu, aby zmenila smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty výslovne kriminalizovali vedomé využívanie všetkých služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi, ktoré zahŕňajú vykorisťovanie, ako sa navrhuje v článku 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, vzhľadom na závažnú a rozsiahlu povahu tejto trestnej činnosti v celej EÚ a na nízky počet trestných stíhaní; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dokazovanie vedomého využívania služieb obetí obchodovania s ľuďmi je pre orgány činné v trestnom konaní zložitou záležitosťou; zdôrazňuje, že ťažkosti pri hľadaní dôkazov nie sú nevyhnutne nezvratným argumentom, aby sa daný druh konania nepovažoval za trestný čin; konštatuje, že obmedzenie trestnej zodpovednosti len na situáciu, keď má používateľ priame a skutočné vedomosti o tom, že daná osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi, vytvára veľmi vysokú hranicu na dosiahnutie trestného stíhania; domnieva sa, že úroveň znalostí, ktorá by sa mala vyžadovať pri tomto trestnom čine, by mala byť predmetom dôkladného preskúmania; domnieva sa, že používateľ by mal preukázať, že boli podniknuté všetky primerané kroky, aby sa zabránilo využívaniu služieb poskytovaných obeťou; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že orgány presadzovania práva nemajú dostatočné znalosti o vedomom využívaní služieb obetí obchodovania s ľuďmi, dostatočnú súdnu prax príslušného ustanovenia a nedostatočné ľudské zdroje; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zintenzívnili úsilie o zvýšenie počtu vyšetrovaní a trestných stíhaní a znížili zaťaženie obetí a ich svedectiev počas konaní na účely zhromažďovania dôkazov; požaduje pravidelnú a cielenú odbornú prípravu pre vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov a systematické využívanie finančných vyšetrovaní a iných účinných vyšetrovacích nástrojov založených na spravodajských informáciách, ktoré môžu poskytnúť celý rad dôkazov, ktoré sa môžu použiť popri svedectvách obetí; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné a ľudské zdroje na riadne riešenie tejto trestnej činnosti;

69.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila osobitnú a špecializovanú stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi, riešila obchodovanie s ľuďmi v EÚ ako prioritnú oblasť a prostredníctvom komplexného právneho a politického rámca zameraného na rodovú rovnosť a deti a zameranú na obete;

70.

pripomína, že smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi musia v plnej miere vykonávať, dôsledne a usilovne uplatňovať všetky subjekty v tejto oblasti vrátane zákonodarcov, sudcov, prokurátorov, polície a verejných správ; zdôrazňuje, že je nevyhnutná náležitá odborná príprava všetkých týchto subjektov, rovnako ako aj preventívne kampane na zvyšovanie povedomia a spolupráca medzi verejnou správou a organizáciami občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

71.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne posudzovala a preskúmavala vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi členskými štátmi a aby v súlade s článkom 23 ods. 1 predkladala správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou a vplyv existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, a aby urýchlene zaviedla postupy v prípade nesplnenia povinnosti pri nedostatočnom vykonávaní, podávala správy Európskemu parlamentu a predkladala návrhy na jej revíziu;

72.

vyzýva Komisiu, aby posúdila revíziu smernice o povoleniach na trvalý pobyt, s cieľom zabezpečiť, aby obete neboli po uplynutí lehoty na premyslenie vrátené a aby povolenia na pobyt pre osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, neboli podmienené účasťou alebo ochotou osoby, ktorá sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi, zúčastniť sa na vyšetrovaní alebo trestnom konaní v danej veci; vyzýva takisto členské štáty, aby zaručili, že bezpodmienečný prístup k pomoci a podpore, ktorá je nariadená smernicou o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, je v súlade so smernicou o povoleniach na trvalý pobyt a jej uplatňovaním;

73.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vymedzili, pridelili a vyčlenili primerané finančné prostriedky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na vnútroštátnej alebo európskej úrovni prostredníctvom možností financovania z európskych fondov a projektov, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ISF a oblasť Daphne v rámci programu občania, rovnosť práva a hodnoty v novom VFR;

74.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zorganizovali informačné kampane zamerané na potenciálne obete a informovali ich o pomoci, ochrane a ich právach vo všetkých krajinách EÚ;

75.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum založený na dôkazoch o rizikových faktoroch pre potenciálne obete a o tom, ako sa rôzne oblasti politiky prelínajú s obchodovaním s ľuďmi v rizikových odvetviach;

76.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali prístup k prevencii obchodovania s ľuďmi založený na ľudských právach so zameraním na práva obetí, aby spolupracovali s občianskou spoločnosťou pri poskytovaní potrebných služieb a pomoci obetiam a zabezpečili im prístup k spravodlivosti, odškodneniu a náprave;

77.

zdôrazňuje význam súdržného prístupu na zlepšenie identifikácie potenciálnych obetí v kontexte migračných tokov a v hotspotoch, zlepšenia prístupu ku konaniam o azyle a zabezpečenia ich doplnkovosti s postupmi týkajúcimi sa obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a predložila návrhy na jej revíziu;

78.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia proti zločineckým skupinám pôsobiacim v oblasti prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť, že sa prevádzané osoby stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, a aby posúdili riziko, ktorým čelia migranti a najzraniteľnejší ľudia, najmä maloleté osoby bez sprievodu, odlúčené deti a ženy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu legálnych a bezpečných migračných trás s cieľom zabrániť vykorisťovaniu zraniteľných osôb s neregulárnym štatútom;

79.

vyzýva členské štáty, aby v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 vypracovali pohotovostný plán s cieľom zabezpečiť minimálnu funkčnosť systémov boja proti obchodovaniu s ľuďmi v núdzových podmienkach; konštatuje, že pohotovostný plán by mal zabezpečiť minimálny balík služieb dostupných pre obete na uspokojenie ich okamžitých potrieb počas obdobia obmedzených možností postúpenia, ochrany, vyšetrovania prípadu a súdneho konania;

80.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu práce koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, a to vymenovaním koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na plný úväzok, a začlenila ho do novej stratégie pre obete obchodovania s ľuďmi;

o o

81.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.

(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(4) Ú. v. EÚ L 18, 21.1.2012, s. 7.

(5) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.

(6) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 9.

(7) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.

(8) Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17.

(9) Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1.

(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0286.

(11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.

(12) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.

(13) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 61.

(14) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 78.

(15) Posúdenie vykonávania na európskej úrovni – „Vykonávanie smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky“, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre posudzovanie ex post, 15. septembra 2020.

(16) Tretia správa Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu (COM(2020)0661).

(17) COM(2020)0661.

(18) Zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ (2020).

(19) COM(2020)0661, s. 1.

(20) COM(2020)0661, s. 1.

(21) https://www.europol.europa.eu/publications-documents/challenges-of-countering-human-trafficking-in-digital-era

(22) https://www.europol.europa.eu/publications-documents/challenges-of-countering-human-trafficking-in-digital-era

(23) Štúdia o hospodárskych, sociálnych a ľudských nákladoch spojených s obchodovaním s ľuďmi v EÚ (2020).

(24) Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ, http://fra.europa.eu/en/publication/2015/severe-labour-exploitation-workers-moving-within-or-european-union.

(25) Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15).

(26) K odporúčaniam Skupiny expertov Rady Európy pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) patrí zabezpečenie uplatňovania NRM na žiadateľov o azyl a osoby, ktoré sú v zaisťovacích zariadeniach pre prisťahovalcov.

(27) Zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ (2020).

(28) Europol, situačná správa ‚Obchodovanie s ľuďmi v EÚ‘, 18. februára 2016.

(29) COM(2018)0777, s. 6.

(30) COM(2018)0777, s. 6.

(31) Tretia správa Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu (COM(2020)0661).

(32) COM(2020)0661.

(33) Druhá správa o pokroku, COM(2018)0777, s. 3.

(34) Posúdenie vykonávania na európskej úrovni – Vykonávanie smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre posudzovanie ex post, 15. septembra 2020, s. 49.

(35) Deviata výročná správa o činnosti GRETA, s. 57.

(36) Štvrtá výročná správa Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu (2020).

(37) Europol, hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti z roku 2017 (SOCTA).

(38) Europol, Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (Europol) – 4. výročná správa o činnosti – 2020.

(39) Druhá správa o pokroku, COM(2018)0777, s. 29.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/47

P9_TA(2021)0042

Vykonávanie článku 43 procedurálnej smernice

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vykonávaní článku 43 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (2020/2047(INI))

(2021/C 465/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) prijalo v roku 1948, a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—	so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“),

—	so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na protokol z roku 1967 k tomuto dohovoru, a najmä na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia,

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej články 1, 3, 4, 6, 7, 18, 19, 20 a 47,

—	so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 19. decembra 2018,

—	so zreteľom na článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (1) (procedurálna smernica),

—	so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (smernica o podmienkach prijímania) (2),

—	so zreteľom na predbežnú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou zo 14. júna 2018 o prepracovanom znení smernice o podmienkach prijímania,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (nariadenie Dublin III) (4),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2020 s názvom Ochorenie COVID-19: Usmernenie týkajúce sa vykonávania príslušných ustanovení EÚ v oblasti konaní o azyle a návrate a presídľovania (C(2020)2516),

—	so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu (ďalej len „EPRS“) v novembri 2020, týkajúce sa konaní o azyle na hraniciach (5),

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „EASO“) zo septembra 2020 s názvom Border Procedures for Asylum Applications in EU+ Countries (Konania na hraniciach pre žiadosti o azyl v krajinách EÚ+) a na jeho publikáciu zo septembra 2019 s názvom Guidance on asylum procedure: operational standards and indicators (Usmernenie ku konaniu o azyle: prevádzkové normy a ukazovatele),

—	so zreteľom na Správu o základných právach 2020 Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“),

—

so zreteľom na stanovisko FRA č. 3/2019 zo 4. marca 2019 s názvom Update of the 2016 Opinion of the European Union Agency for Fundamental Rights on fundamental rights in the „hotspots“ set up in Greece and Italy (Aktualizované stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2016 k základným právam v tzv. hotspotoch vytvorených v Grécku a Taliansku),

—	so zreteľom na správu FRA z 8. decembra 2020 s názvom Migration: Fundamental Rights Challenges at Land Borders (Migrácia: Výzvy v oblasti základných práv na pozemných hraniciach),

—	so zreteľom na odporúčané zásady a usmernenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o ľudských právach na medzinárodných hraniciach,

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva, ktorú Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia uzavreli v roku 2016,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (6),

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 22. mája 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ,

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj článok 1 ods. 1 písm. e) a prílohu 3 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0005/2021),

keďže cieľom tohto uznesenia je poskytnúť spoluzákonodarcom informácie o súčasnom uplatňovaní konaní na hraniciach založené na dôkazoch prostredníctvom posúdenia spôsobu, akým členské štáty vykonávajú článok 43 procedurálnej smernice a súvisiace ustanovenia; keďže cieľom tohto uznesenia nie je nahradiť plnohodnotnú správu o vykonávaní procedurálnej smernice, ktorú mala vypracovať Komisia, ani legislatívne rokovania o novom zmenenom návrhu nariadenia o konaní o azyle;

keďže rozčlenené a porovnateľné údaje týkajúce sa vykonávania článku 43 procedurálnej smernice sa často nezhromažďujú a nie sú ani verejne dostupné; keďže informácie o finančných nákladoch na konania na hraniciach nie sú k dispozícii; keďže jednotlivcom môžu v dôsledku pozbavenia osobnej slobody vzniknúť značné ľudské náklady, najmä ak sú zariadenia určené na zaistenie na hraniciach neprimerané alebo ak sa neuplatnia procesné záruky alebo sa uplatnia neprimeraným spôsobom;

keďže v procedurálnej smernici sa neuvádza ani jasné vymedzenie konaní na hraniciach, ani ciele týchto konaní; keďže článok 43 ods. 1 procedurálnej smernice umožňuje členským štátom vybrať si, či použijú konanie na hraniciach; keďže konania na hraniciach má 14 členských štátov a v rámci nich tri z členských štátov, ktorých sa týka posúdenie vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, používajú dôvody, ktoré presahujú rámec procedurálnej smernice; keďže členské štáty môžu ustanoviť konania na určenie prípustnosti a/alebo na vecné preskúmanie na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch za jasne vymedzených okolností; keďže väčšina členských štátov tiež posudzuje uplatniteľnosť dublinského konania na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch; keďže konania na hraniciach predstavujú len malé percento celkového množstva prípadov, ktorými sa zaoberajú rozhodujúce orgány, s výnimkou Grécka, kde sa viac ako 50 % žiadostí vybavuje v zrýchlenom konaní zavedenom v nadväznosti na vyhlásenie EÚ a Turecka;

keďže v článku 43 procedurálnej smernice sa výslovne neuvádza, na ktorých hraniciach môžu členské štáty použiť konania na hraniciach; keďže z posúdenia vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, vyplýva, že pojem „hranice“ v uvedenom článku by sa mal chápať ako vonkajšie hranice EÚ; keďže dva členské štáty tiež uplatňujú konania na hraniciach na vnútorných hraniciach a zaisťujú žiadateľov v policajných zariadeniach;

E.	keďže niektoré členské štáty zaisťujú žiadateľov o azyl v rámci konaní na hraniciach bez právneho základu vo vnútroštátnom práve; keďže okrem nedostatočných záruk pre žiadateľov to tiež môže viesť k odopretiu práva poslancov na návštevy;

keďže zaistenie v rámci konaní na hraniciach podlieha rovnakým pravidlám ako zaistenie žiadateľov inde na území členského štátu; keďže v smernici o podmienkach prijímania sa stanovuje, že zaistenie žiadateľov sa môže uplatňovať iba v krajnom prípade potom, ako sa riadne preskúmajú všetky alternatívne opatrenia k zaisteniu, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody, a že zaistenie sa musí zakladať na zásadách nevyhnutnosti a proporcionality; keďže v prípade, že je zaistenie nariadené správnymi orgánmi, členské štáty musia zabezpečiť rýchle súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, ktoré sa vykoná z úradnej moci a/alebo na žiadosť žiadateľa; keďže v prípade maloletých osôb musia členské štáty podľa súčasného právneho rámca tiež vyvinúť maximálne úsilie, aby ich prepustili zo zaistenia a umiestnili ich do ubytovacích zariadení vhodných pre maloleté osoby;

G.	keďže napriek značnému nárastu prípadov údajných porušení základných práv na vonkajších hraniciach EÚ členské štáty nie sú povinné zriadiť nezávislé monitorovacie mechanizmy, ktoré by zabezpečovali ochranu základných práv na vonkajších hraniciach;

H.	keďže štátnym príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti by sa v rámci konaní na hraniciach mali poskytovať jasné informácie a primeraná pomoc vrátane právnej pomoci a tlmočníckych služieb, najmä pokiaľ ide o možnosť podať žiadosť o medzinárodnú ochranu;

I.	keďže z posúdenia vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, vyplýva, že členské štáty skúmané v rámci posúdenia v praxi neuplatňujú procesné záruky stanovené v procedurálnej smernici, a najmä právo na informácie, právnu pomoc a tlmočenie, alebo ich uplatňujú iba v obmedzenej miere;

J.	keďže posúdenie vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, odhalilo niekoľko prípadov nesúladu s procedurálnou smernicou; keďže Komisia začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti len proti dvom členským štátom;

Všeobecné pripomienky

konštatuje, že Komisia v rámci prípravy nového paktu o migrácii a azyle vykonala konzultácie so zainteresovanými stranami, ako aj výmeny s Európskym parlamentom a členskými štátmi; zdôrazňuje však, že Komisia napriek svojej právnej povinnosti podávať správy a požiadavkám vyplývajúcim z Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva nikdy nepredložila správu o vykonávaní procedurálnej smernice a že v rokoch 2016 a 2020 predložila návrhy nariadenia o konaní o azyle bez toho, aby zabezpečila akékoľvek posúdenie vplyvu; očakáva, že Komisia predloží túto správu, ktorú mala predložiť už v roku 2017;

opakovane zdôrazňuje význam prístupu založeného na dôkazoch, pokiaľ ide o usmerňovanie súdržnej tvorby politík;

konštatuje, že monitorovanie a štatistické údaje sú nevyhnutné na zabezpečenie súladu s právom EÚ; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali štatistické údaje o: i) počte žiadostí, ktoré sa posudzujú v rámci konaní na hraniciach, a kategórii dotknutých žiadateľov; ii) druhu uplatňovaných dôvodov na použitie konania na hraniciach a ich frekvencii; iii) výsledkoch konaní na hraniciach na prvom stupni aj na úrovni odvolania a iv) počte a kategóriách osôb, v prípade ktorých sa neuplatnilo konanie na hraniciach;

Rozsah pôsobnosti

zdôrazňuje, že konania na hraniciach v súčasnosti predstavujú výnimku z právne vymedzeného pravidla, podľa ktorého majú žiadatelia o azyl právo vstúpiť na územie členského štátu; konštatuje, že veľa žiadostí o medzinárodnú ochranu sa podáva na hraniciach alebo v tranzitnom priestore členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa; konštatuje, že v takých prípadoch môžu členské štáty stanoviť konania na hraniciach iba v prípadoch presne uvedených v článku 31 ods. 8 a článku 33 procedurálnej smernice a v súlade so základnými zásadami a zárukami uvedenými v kapitole II tejto smernice; konštatuje, že transpozícia a uplatňovanie konaní na hraniciach podľa procedurálnej smernice sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo vedie k nedostatočnej jednotnosti v EÚ; berie na vedomie, že väčšina členských štátov uplatňuje konania na hraniciach len v malom počte prípadov a že viacero členských štátov sa vo všeobecnosti zdržiava používania konaní na hraniciach; zdôrazňuje však, že tri zo siedmich členských štátov skúmaných v rámci posúdenia vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, uplatňujú konania na hraniciach nad rámec dôvodov stanovených v článku 43 procedurálnej smernice, a vyzýva tieto členské štáty, aby sa takéhoto konania zdržali; ďalej vyzýva členské štáty, aby sa zdržali uplatňovania konaní na hraniciach na vnútorných hraniciach;

konštatuje, že je v záujme všetkých osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, aby sa ich žiadosti vybavili čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, za predpokladu, že všetky žiadosti podliehajú individuálnemu posúdeniu a že sa uplatňujú a môžu účinne vykonávať procesné záruky a práva udelené žiadateľom podľa práva Únie;

Právna fikcia o nevstúpení a zaistenie

pripomína, že konania na hraniciach zahŕňajú preskúmanie žiadosti o azyl na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch pred rozhodnutím o vstupe na územie členského štátu; opakovane zdôrazňuje, že odopretím vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc nesmie byť dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení týkajúcich sa práva na azyl a na medzinárodnú ochranu; konštatuje, že členské štáty sú preto povinné posúdiť, či žiadateľ o azyl potrebuje ochranu;

ďalej konštatuje, že podľa článku 9 ods. 1 procedurálnej smernice sa žiadateľom musí umožniť zostať na území členských štátov, a to aj na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch, v ktorých bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu;

upozorňuje, že to, že žiadateľ podľa zákona nevstúpil na územie členského štátu, zatiaľ čo sa v skutočnosti zdržiava na tomto území, je právna fikcia; zdôrazňuje, že táto právna fikcia má vplyv výlučne na právo na vstup a právo zdržiavať sa, ale neznamená, že žiadateľ nepatrí pod právomoc dotknutého členského štátu;

zdôrazňuje, že je pravdepodobné, že žiadatelia, na ktorých sa vzťahujú konania na hraniciach, budú počas preskúmania ich žiadosti o azyl, zaistení; ďalej poukazuje na to, že všetky členské štáty skúmané v rámci posúdenia vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, zaisťujú žiadateľov o azyl v rámci konaní na hraniciach;

10.

opakovane zdôrazňuje, že podľa smernice o podmienkach prijímania členské štáty nesmú zaistiť osobu výlučne preto, že je žiadateľom, a že žiadatelia môžu byť zaistení iba za veľmi jasne vymedzených mimoriadnych okolností; pripomína svoju spoločnú predbežnú dohodu s Radou o prepracovanom znení smernice o podmienkach prijímania, v ktorej sa stanovuje, že členské štáty nezaistia žiadateľa na základe jeho štátnej príslušnosti; zdôrazňuje, že v smernici o podmienkach prijímania sa stanovuje, že zaistenie musí zostať krajným opatrením, trvať čo najkratšie a iba pokým platia dôvody uvedené v článku 8 ods. 3 smernice o podmienkach prijímania a že zaisteným osobám sa musí poskytnúť možnosť odvolať sa proti pozbaveniu osobnej slobody; opakovane zdôrazňuje, že právo na slobodu stanovené v článku 6 charty a článku 5 EDĽP platí aj na hraniciach EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci konaní na hraniciach neboli vyvinuté a neuplatňujú sa takmer žiadne alternatívy k zaisteniu, a nabáda členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že budú dostupné alternatívy k zaisteniu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty zaisťujú žiadateľov o azyl v rámci konaní na hraniciach bez príslušného právneho základu zaistenia v rámci konaní na hraniciach podľa vnútroštátneho práva, keďže to môže viesť k nedostatočným zárukám; zdôrazňuje, že ak sa členské štáty rozhodnú pre zaistenie, mali by preň stanoviť právny základ vo vnútroštátnom práve;

12.

pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-924/19 PPU a C-925/19 PPU rozhodol, že napriek tomu, že žiadateľ môže opustiť tranzitný priestor v smere tretej krajiny, takáto situácia sa môže považovať za zaistenie;

13.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o vážnych porušeniach ľudských práv a žalostných podmienkach zaisťovania v tranzitných priestoroch alebo zariadeniach určených na zaistenie v pohraničných oblastiach; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dôstojné podmienky prijímania v zariadeniach na hraniciach v súlade s normami smernice o podmienkach prijímania; v tejto súvislosti pripomína, že so zaistenými žiadateľmi by sa malo zaobchádzať tak, aby sa plne rešpektovala ich ľudská dôstojnosť;

14.

pripomína, že v súlade s chartou a Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989 by pri uplatňovaní procedurálnej smernice mali byť pre členské štáty prvoradé najlepšie záujmy dieťaťa; konštatuje, že Výbor OSN pre práva dieťaťa objasnil, že deti by nikdy nemali byť zaistené z imigračných dôvodov; pripomína svoju pozíciu k nariadeniu o konaní o azyle, podľa ktorej by maloleté osoby nikdy nemali byť zaistené v rámci konaní na hraniciach a konania na hraniciach sa môžu vzťahovať na maloleté osoby len v prípade, že je dostupná alternatíva k zaisteniu; vyzýva členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú konania na hraniciach v prípade maloletých osôb, aby zaviedli alternatívy k zaisteniu v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali konania na hraniciach len v prípade, že sú zavedené alternatívy, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody;

Odopretie vstupu a monitorovanie

15.

zdôrazňuje nedávne zistenia FRA, a najmä zistenie, podľa ktorého sa počet prípadov údajného porušovania ľudských práv nahlásených na vonkajších hraniciach v posledných rokoch značne zvýšil; konštatuje, že to zahŕňa mnohé prípady osôb, ktorým bol odopretý vstup bez toho, aby boli zaregistrované ich žiadosti o azyl, a to aj v rámci konaní na hraniciach; opakovane zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné predchádzať neoprávneným prekročeniam hranice, a pripomína, že touto povinnosťou nie sú dotknuté práva osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu; súhlasí s FRA, že pravidelnosť a vážnosť týchto údajných incidentov vyvolávajú vážne obavy, pokiaľ ide o ľudské práva; opakovane zdôrazňuje, že automatické odopretie vstupu, vyhostenie alebo vrátenie a hromadné vyhostenie sú podľa práva EÚ a medzinárodného práva zakázané; ďalej zdôrazňuje, že podľa článku 8 procedurálnej smernice sú členské štáty povinné informovať osoby o možnosti požiadať o azyl, ak okolnosti naznačujú, že tieto osoby potrebujú ochranu, a že pre osoby, na ktoré sa vzťahuje odopretie vstupu, sa musí zabezpečiť prístup k účinným prostriedkom nápravy v súlade s právom EÚ a EDĽP; vyjadruje poľutovanie nad všetkými prípadmi, keď členské štáty v tejto súvislosti nesplnili svoje povinnosti, a vyzýva ich, aby tieto povinnosti v plnej miere dodržiavali; vyzýva Komisiu, aby účinne zabezpečila, že členské štáty splnia tieto povinnosti, a to aj tým, že v prípadoch vážnych nedostatkov pozastaví platby EÚ;

16.

domnieva sa, že je dôležité zriadiť nezávislý monitorovací mechanizmus, a vyzýva členské štáty, aby monitorovacím orgánom udelili neobmedzený prístup k zariadeniam na hraniciach s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu základných práv a systematické nahlasovanie porušení v súlade s odporúčaniami FRA uvedenými v jej správe o výzvach v oblasti základných práv na pozemných hraniciach; domnieva sa, že v rámci nezávislého monitorovania by sa mala overovať aj kvalita rozhodovacieho procesu a jeho výsledky, ako aj podmienky zaistenia a dodržiavanie procesných záruk; domnieva sa, že súčasťou monitorovacích orgánov by mali byť aj nezávislé a príslušné vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva a MVO, agentúry EÚ, ako je FRA, ako aj medzinárodné organizácie, ako je UNHCR;

Maloleté osoby bez sprievodu a zraniteľní žiadatelia, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky v rámci konania na hraniciach

17.

konštatuje, že v článku 24 procedurálnej smernice sa uvádza, že členské štáty v primeranej lehote od podania žiadosti o medzinárodnú ochranu posúdia, či žiadateľ potrebuje osobitné procesné záruky, a že nesmú uplatniť konanie na hraniciach, ak tieto záruky nie je možné poskytnúť v rámci konania na hraniciach;

18.

zdôrazňuje, že hoci členské štáty zaviedli mechanizmy na identifikáciu žiadateľov, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, tieto mechanizmy často nie sú účinné pri odhaľovaní týchto potrieb, a ak potreby odhalia, často posudzujú iba viditeľné potreby; konštatuje, že účinná a rýchla identifikácia žiadateľov, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, naďalej zostáva výzvou; zdôrazňuje, že zraniteľné osoby majú nárok na posúdenie svojich potrieb osobitných procesných záruk a na poskytnutie primeranej podpory podľa práva EÚ v prípade, že sa na ne vzťahujú konania na hraniciach; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci žiadatelia, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, budú účinne identifikovaní a že sa im udelí plný prístup k týmto osobitným zárukám a podpore, ako sa stanovuje v smernici o podmienkach prijímania; zdôrazňuje, že ak v rámci konania na hraniciach nie je možné poskytnúť primeranú podporu, alebo ak sa rozhodujúci orgán domnieva, že žiadateľ potrebuje osobitné procesné záruky, s osobitným ohľadom na obete mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického, sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia, rozhodujúci orgán nesmie uplatniť, alebo musí prestať uplatňovať toto konanie v prípade žiadateľa;

19.

pripomína, že v článku 25 ods. 6 písm. b) procedurálnej smernice sa stanovuje obmedzený súbor okolností, za ktorých môžu členské štáty spracovať žiadosti maloletých osôb bez sprievodu v rámci konaní na hraniciach; zdôrazňuje, že skúmané členské štáty nezaviedli vhodné metódy posúdenia veku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad s najlepšími záujmami dieťaťa a aby tiež chránili deti vrátane obetí obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že procedurálnou smernicou sa členským štátom poskytuje možnosť vyňať maloleté osoby bez sprievodu z konaní na hraniciach a zodpovedajúcim spôsobom spracovať ich žiadosti v rámci riadneho konania o azyle; vyzýva členské štáty, aby maloleté osoby bez sprievodu vyňali z konaní na hraniciach;

Procesné záruky

20.

konštatuje, že konania na hraniciach sú zrýchlenými konaniami, a pripomína, že podľa článku 43 procedurálnej smernice žiadatelia, na ktorých sa vzťahujú konania na hraniciach, požívajú tie isté práva a využívajú tie isté záruky ako žiadatelia vo zvyčajných konaniach;

21.

zdôrazňuje, že vo všetkých skúmaných členských štátoch boli zaznamenané značné problémy týkajúce sa prístupu k právnej pomoci a jej kvality; zdôrazňuje, že právna pomoc má zásadný význam pre zabezpečenie spravodlivého konania o azyle; odporúča, aby sa bezplatná právna pomoc zaručila už v prvom stupni, hneď po zaregistrovaní žiadosti o azyl; vyzýva členské štáty, aby tiež poskytovali účinný prístup k právnej pomoci v praxi a aby zabezpečili dostupnosť dostatočného počtu kvalifikovaných právnych poradcov;

22.

konštatuje, že na základe procedurálnej smernice majú členské štáty možnosť umožniť MVO prístup ku konaniam na hraniciach, aby poskytovali pomoc žiadateľom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty v rámci konaní na hraniciach neregulujú takýto prístup pre špecializované mimovládne organizácie v zariadeniach na hraniciach, na hraničných priechodoch a v tranzitných priestoroch, vzhľadom na to, že tieto organizácie môžu zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní zákonných a procesných práv žiadateľa a zvýšiť kvalitu prvostupňových rozhodnutí;

23.

zdôrazňuje, že konania na hraniciach sa vyznačujú kombináciou krátkych procesných lehôt a zaistenia; domnieva sa, že účinné procesné lehoty sú nevyhnutné s cieľom minimalizovať dočasné pozbavenie slobody pohybu v prípade zaistenia osôb; pripomína, že členské štáty môžu zaviesť kratšie, no primerané lehoty bez toho, aby bolo dotknuté vykonanie primeraného a úplného preskúmania a účinný prístup žiadateľa k základným zárukám a zásadám stanoveným v procedurálnej smernici; konštatuje, že lehota na rozhodnutie v konaní na hraniciach sa v členských štátoch pohybuje medzi dvoma až 28 dňami a lehota na podanie odvolania medzi dvoma až siedmimi dňami; poukazuje na to, že krátke lehoty môžu byť problematické, pokiaľ ide o dôkladnú prípravu pohovoru alebo odvolania a teda aj spravodlivé uplatňovanie konania, najmä ak sa procesné záruky zakotvené v procedurálnej smernici neuplatňujú účinne;

24.

pripomína povinnosti členských štátov týkajúce sa poskytnutia prístupu k pomoci, zastúpeniu a procesným informáciám žiadateľom, ako sa stanovuje v procedurálnej smernici; zdôrazňuje, že je potrebné, aby žiadatelia mali včasný prístup k primeraným a zrozumiteľným informáciám o konaniach na hraniciach a o svojich právach a povinnostiach; poukazuje na to, že tlmočenie by sa malo poskytovať osobne a vo všetkých fázach konania na hraniciach; pripomína, že osobné pohovory vyplývajú z povinnosti členských štátov poskytnúť žiadateľom účinnú príležitosť predložiť dôvody svojich žiadostí a kľúčové prvky na účely postupu preskúmania a mal by ich viesť náležite vyškolený personál; zdôrazňuje, že žiadateľom by sa mal poskytnúť dostatok času na prípravu pohovoru; so znepokojením konštatuje, že členské štáty skúmané v rámci posúdenia vykonávania na európskej úrovni, ktoré vypracovala EPRS, neplnia svoje povinnosti podľa procedurálnej smernice týkajúce sa procesných záruk v rámci konaní na hraniciach, a zdôrazňuje, že ťažkosti v prístupe k procesným zárukám, s ktorými sa žiadatelia stretávajú, môžu mať vážne dôsledky pre ich práva zaručené chartou; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a uplatňovali záruky zakotvené v procedurálnej smernici;

25.

uznáva, že podľa procedurálnej smernice môžu členské štáty podľa vlastného uváženia stanoviť, či budú mať odvolania automatický odkladný účinok; pripomína však, že Súdny dvor Európskej únie uznal, že odvolanie proti rozhodnutiu o návrate, ktorého výkon môže viesť tomu, že dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bude hroziť vážne riziko vyhostenia alebo vrátenia, musí mať odkladný účinok;

Konania na hraniciach a príchod veľkých počtov osôb

26.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 43 ods. 3 procedurálnej smernice v prípade príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí podali na hranici alebo v tranzitnom priestore žiadosť o medzinárodnú ochranu, možno tieto konania uplatňovať aj tam, kde sú títo štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti zvyčajne ubytovaní v blízkosti hraníc alebo tranzitného priestoru, a to dovtedy, kým sú tam ubytovaní;

27.

pripomína, že záruky stanovené v kapitole II procedurálnej smernice sa tiež uplatňujú v prípade príchodu veľkých počtov osôb; domnieva sa, že dostatočný personál a zdroje sú v tejto súvislosti nevyhnutné; so znepokojením konštatuje, že v týchto prípadoch môže byť správne uplatňovanie konaní na hraniciach problematické, môže pri ňom hroziť porušovanie základných práv a môže viesť k obavám z hľadiska účinnosti;

28.

zdieľa obavy, ktoré vyjadrili FRA, Vysoký komisár OSN pre utečencov a osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov, pokiaľ ide o rešpektovanie procesných záruk a základných práv v rámci zrýchlených konaní na hraniciach, ktoré sa používajú v gréckych hotspotoch; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami v oblasti ľudských práv, ktoré sa vyskytujú v týchto európskych hotspotoch, ktoré identifikovala FRA;

29.

konštatuje, že agentúry EÚ môžu podporiť členské štáty v prípade príchodu veľkého počtu žiadateľov o azyl na hraničné priechody s cieľom zabezpečiť rýchle a spravodlivé konanie pre všetkých žiadateľov; konštatuje najmä, že EASO môže poskytovať operačnú podporu v rôznych fázach konania o azyle a že Frontex môže pomáhať pri preverovaní, identifikácii a odbere odtlačkov prstov; konštatuje, že EASO doteraz poskytol pomoc len v Grécku v rámci tzv. zrýchlených konaní na hraniciach pre ostrovy; ďalej poukazuje na to, že zlepšenia sa síce vykonali, no naďalej pretrvávajú vážne nedostatky, ako je priemerná niekoľkomesačná dĺžka trvania konaní na hraniciach; vyjadruje nádej, že plánovaná Agentúra Európskej únie pre azyl prispeje k riešeniu týchto nedostatkov;

Uplatňovanie konaní na hraniciach

30.

pripomína, že uplatňovanie konaní na hraniciach zostáva na uvážení členských štátov; opakovane zdôrazňuje, že ak členské štáty uplatňujú konania na hraniciach, mali by stanoviť podmienky, ktorými sa zabezpečí spravodlivé a primerané konanie, ako aj rýchle informovanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu o jeho výsledku; konštatuje, že najmä v zložitejších prípadoch môže byť narušená účinnosť procesných záruk, ako je právo na právnu pomoc; zdôrazňuje, že účinné konania musia sprevádzať procesné záruky; zdôrazňuje, že ak rozhodnutie nie je možné prijať najneskôr do štyroch týždňov, žiadosť sa spracuje v súlade s ostatnými ustanoveniami procedurálnej smernice; vyzýva členské štáty, aby v práve aj v praxi v plnej miere dodržiavali procesné záruky stanovené v procedurálnej smernici;

31.

vyzýva členské štáty, aby si neustále vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa správneho uplatňovania súčasných konaní na hraniciach a aby s nimi oboznámili aj Komisiu;

32.

vyzýva členské štáty, aby kriticky posúdili, či sú ich súčasné operačné kapacity dostatočné na zabezpečenie plnenia ich povinností v rámci konaní na hraniciach; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby posilnili operačnú spoluprácu a pomoc;

33.

vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala vykonávanie článku 43 a súvisiacich ustanovení procedurálnej smernice a aby v prípade nesúladu podnikla opatrenia vrátane prípadného začatia postupu v prípade nesplnenia povinnosti;

o o

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60.

(2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96.

(3) Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31.

(5) W. van Ballegooij, K. Eisele, Asylum procedures at the border, European Implementation Assessment (Konania o azyle na hraniciach, posúdenie vykonávania na európskej úrovni), výskumná služba Európskeho parlamentu, 2020.

(6) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 86.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/54

P9_TA(2021)0043

Prístup verejnosti k dokumentom za roky 2016 – 2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 122 ods. 7) – výročná správa za roky 2016 – 2018 (2019/2198(INI))

(2021/C 465/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články 1, 9, 10, 11 a 16 Zmluvy o EÚ a článok 15 ZFEÚ,

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 a 42,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7) za obdobie 2011 – 2013 (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7) za obdobie 2014 – 2015 (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ (4),

—	so zreteľom na výročné správy európskej ombudsmanky a na jej osobitnú správu v rámci strategického vyšetrovania OI/2/2017 v súvislosti s transparentnosťou legislatívneho procesu Rady,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ (5),

—	so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—	so zreteľom na správy Komisie, Rady a Európskeho parlamentu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v rokoch 2016, 2017 a 2018,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2016 (7),

—	so zreteľom na politické usmernenia predsedníčky Ursuly von der Leyenovej pre Komisiu na roky 2019 – 2024,

—	so zreteľom na článok 54 a článok 122 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A9-0004/2021),

keďže podľa zmlúv Únia „dodržiava […] zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9 Zmluvy o EÚ); keďže „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a keďže „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (článok 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ, vykladá sa so zreteľom na odôvodnenie 13 jej preambuly, jej článok 1 ods. 2 a článok 9);

keďže v článku 15 ZFEÚ sa uvádza, že „s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ a že „každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie“;

keďže právo na prístup k dokumentom a jeho štatút základného práva sa ďalej zdôrazňujú v článku 42 charty, ktorá má v súčasnosti „rovnakú právnu silu ako zmluvy“ (článok 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ); keďže právo na prístup k dokumentom umožňuje občanom účinne vykonávať svoje právo na kontrolu práce a činností inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, najmä legislatívneho procesu;

keďže fungovanie inštitúcií EÚ by malo byť v súlade so zásadou právneho štátu; keďže inštitúcie EÚ sa musia usilovať o čo najvyššie štandardy transparentnosti, zodpovednosti a integrity; keďže tieto smerodajné zásady predstavujú kľúčové zložky pri presadzovaní dobrej správy v inštitúciách EÚ a pri zaisťovaní väčšej otvorenosti vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese; keďže dôvera občanov k inštitúciám EÚ je základom demokracie, dobrej správy a účinnej tvorby politík; keďže by sa mala zaručiť transparentnosť a prístup k dokumentom aj v súvislosti so spôsobom, ako sa vykonávajú politiky EÚ na všetkých úrovniach a ako sa využívajú finančné prostriedky EÚ; keďže otvorenosť a účasť občianskej spoločnosti sú nevyhnutné pre podporu dobrej správy v inštitúciách EÚ; keďže v súlade so základnými zásadami demokracie majú občania právo poznať a sledovať rozhodovací proces; keďže činnosť Európskeho parlamentu sa vyznačuje vysokým stupňom transparentnosti v jeho legislatívnom postupe, a to i na úrovni výborov, ktorý umožňuje občanom, médiám a zainteresovaným stranám vidieť, ako a prečo sa prijímajú rozhodnutia, a jasne identifikovať rôzne pozície v rámci Európskeho parlamentu a pôvod konkrétnych návrhov, ako aj sledovať prijatie konečných rozhodnutí;

keďže v súlade s článkom 16 ods. 8 Zmluvy o EÚ musia byť zasadnutia Rady počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu verejné; keďže podľa ombudsmanky súčasný postup označovania väčšiny prípravných dokumentov v prebiehajúcich legislatívnych postupoch ako „LIMITE“ (neverejné) predstavuje neprimerané obmedzenie práva občanov na čo najširší prístup k legislatívnym dokumentom (8); keďže v chýbajúcom záväzku Rady zabezpečovať transparentnosť sa prejavuje jej nedostatočná zodpovednosť v rámci jej úlohy spoluzákonodarcu EÚ;

keďže k hlavným otázkam vo vyšetrovaniach uzavretých ombudsmankou v roku 2018 patrili transparentnosť, zodpovednosť a prístup verejnosti k informáciám a dokumentom (24,6 %), kultúra služieb (19,8 %) a riadne využívanie diskrečnej právomoci (16,1 %); keďže medzi ďalšie otázky patrilo dodržiavanie procesných práv, ako je právo byť vypočutý, dodržiavanie základných práv, etické otázky, účasť verejnosti na rozhodovaní EÚ, a to i v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti, správne finančné riadenie v súvislosti s tendrami, grantmi a zmluvami EÚ, nábor a správne riadenie personálnych otázok EÚ;

keďže v roku 2018 ombudsmanka uviedla do činnosti nové webové sídlo, ktoré obsahuje revidované a ľahko použiteľné rozhranie pre potenciálnych sťažovateľov; keďže v zrýchlenom postupe ombudsmana na riešenie sťažností týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom sa odráža záväzok ombudsmanky poskytnúť pomoc a rýchlo prijímať rozhodnutia pre tých, ktorí o pomoc žiadajú;

keďže v strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017/TE sa zistilo, že Rade chýba transparentnosť, pokiaľ ide o prístup verejnosti k jej legislatívnym dokumentom, a jej súčasná prax v jej rozhodovacom procese, konkrétne počas prípravnej fázy v prípravných orgánoch Rady vrátane jej výborov, pracovných skupín a Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), predstavuje nesprávny úradný postup; keďže 16. mája 2018 ombudsmanka v nadväznosti na neochotu Rady vykonať jej odporúčania predložila Európskemu parlamentu osobitnú správu OI/2/2017/TE o transparentnosti legislatívneho procesu Rady; keďže vo svojom uznesení zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky Európsky parlament schválil odporúčania ombudsmanky;

keďže ombudsmanka vo veci 1302/2017/MH týkajúcej sa spôsobu, akým Komisia vybavuje žiadosti o prístup k stanoviskám jej právneho servisu k registru transparentnosti, konštatovala, že trvalé odmietanie širšieho prístupu k dokumentom zo strany Komisie predstavuje nesprávny úradný postup z dôvodu, že Komisia nepostupuje maximálne otvorene a ústretovo v súvislosti so samotným opatrením zameraným na podporu transparentnosti ako prostriedku na dosiahnutie väčšej legitímnosti a zodpovednosti EÚ;

Transparentnosť zo širšej perspektívy

je pevne odhodlaný vytrvať vo svojom úsilí priblížiť občanov k svojmu rozhodovaciemu procesu; zdôrazňuje, že transparentnosť a zodpovednosť sú zásadné na udržanie dôvery občanov v politické, legislatívne a administratívne činnosti EÚ; zdôrazňuje, že podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa participatívna demokracia považuje za jeden z hlavných demokratických princípov EÚ a zdôrazňuje, že rozhodnutia sa musia prijímať čo najbližšie k občanom; pripomína, že plne demokratické a vysoko transparentné rozhodovanie na európskej úrovni je nevyhnutné na zvýšenie dôvery občanov k inštitúciám EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky inštitúcie EÚ dosiahli pokrok s podobnou úrovňou transparentnosti;

s uspokojením berie na vedomie vymenovanie komisára zodpovedného za transparentnosť, ktorého úlohou bude vniesť do legislatívneho procesu v Európskych inštitúciách väčšiu transparentnosť;

pripomína, že Európsky parlament zastupuje záujmy európskych občanov otvorene a transparentne s cieľom plne ich informovať, ako potvrdila ombudsmanka, a berie na vedomie pokrok, ktorý Komisia dosiahla pri zlepšovaní svojich noriem transparentnosti; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že napriek výzvam a odporúčaniam Európskeho parlamentu a ombudsmanky Rada ešte nezaviedla porovnateľné normy a rozhodovací proces v Rade nie je ani zďaleka transparentný; vyzýva Radu, aby vykonala rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a neobchádzala ich; oceňuje osvedčené postupy niektorých predsedníctiev Rady a tiež niektorých členských štátov pri uverejňovaní dokumentov Rady vrátane návrhov predsedníctva Rady;

v nadväznosti na otvorenie konania vo veci 1011/2015/TN ombudsmankou víta rozhodnutie Rady EÚ uplatňovať nariadenie (ES) č. 1049/2001 na dokumenty v úschove jej generálneho sekretariátu v súvislosti s úlohami podpory rôznym medzivládnym orgánom a subjektom, ako sú stanoviská príslušného výboru k vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu a generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu EÚ; víta stanovisko ombudsmanky v prospech väčšej otvorenosti v otázke dosahovania správnej rovnováhy medzi potrebou chrániť osobné údaje osôb zvažovaných do vysokých verejných funkcií spolu s potrebou zabezpečiť maximálnu transparentnosť v súvislosti s postupom menovania do vysokých verejných funkcií;

vyjadruje poľutovanie nad opakujúcou sa praxou Komisie poskytovať Európskemu parlamentu často len veľmi obmedzené množstvo informácií o vykonávaní právnych predpisov EÚ; žiada inštitúcie, aby dodržiavali zásadu lojálnej spolupráce a iniciatívne zverejňovali tieto informácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia odmieta zverejniť štatistiky o účinnosti politík EÚ, čo bráni akejkoľvek verejnej kontrole politík s významným vplyvom na základné práva; vyzýva Komisiu, aby iniciatívnejšie zverejňovala takéto štatistiky s cieľom preukázať, že politiky sú nevyhnutné a primerané na dosiahnutie ich cieľa; vyzýva Komisiu, aby bola transparentná, pokiaľ ide o zmluvy s tretími stranami; vyzýva Komisiu, aby v porovnaní so svojou súčasnou praxou iniciatívnejšie zverejňovala čo najviac informácií o postupoch verejného obstarávania;

zdôrazňuje význam opatrení prijatých na zvýšenie transparentnosti rozhodnutí prijatých v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva predovšetkým, aby dokumenty, ktoré Komisia zasiela členským štátom v rámci týchto konaní, aj príslušné odpovede boli sprístupnené verejnosti;

zdôrazňuje, že medzinárodné dohody sú právne záväzné a majú vplyv na právne predpisy EÚ, a poukazuje na potrebu transparentnosti celého procesu rokovaní; pripomína, že podľa článku 218 ZFEÚ musí byť Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách prebiehajúcich rokovaní; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zabezpečenie úplného súladu s článkom 218 ZFEÚ;

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a Rada trvajú na schôdzach za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia; domnieva sa, že žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami by sa mali riadne posudzovať; požaduje jasné kritériá a pravidlá upravujúce žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v inštitúciách EÚ;

pripomína, že transparentnosť legislatívneho procesu je pre občanov nesmierne dôležitá a predstavuje dôležitý spôsob, ako zabezpečiť ich aktívnu účasť na zákonodarnom procese; víta Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2016 a v nej uvedený záväzok týchto troch inštitúcií zabezpečiť transparentnosť legislatívnych postupov na základe príslušných právnych predpisov a judikatúry vrátane riadneho priebehu trojstranných rokovaní;

10.

dôrazne vyzýva inštitúcie, aby pokračovali v rokovaniach o vytvorení osobitnej a ľahko použiteľnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov (spoločná legislatívna databáza), ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť;

11.

víta iniciatívy, ktoré sa už začali realizovať a ktoré riešia požiadavky verejnosti na väčšiu transparentnosť, ako je medziinštitucionálny register delegovaných aktov, ktorý bol uvedený do prevádzky v decembri 2017 ako spoločný nástroj Európskeho parlamentu, Komisie a Rady umožňujúci prístup k celému životnému cyklu delegovaných aktov;

12.

poukazuje na to, že by sa mala ďalej zvýšiť transparentnosť komitologických postupov a prístupnosť komitologického registra a mali by sa vykonať zmeny jeho obsahu, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť rozhodovacieho procesu; zdôrazňuje, že zlepšenie funkcií vyhľadávania v registri, aby sa dalo vyhľadávať podľa oblasti politiky, by malo byť zásadným prvkom tohto procesu;

13.

víta nový kódex správania členov Komisie, ktorý nadobudol účinnosť vo februári 2018 a zvyšuje transparentnosť predovšetkým v súvislosti so stretnutiami medzi komisármi a zástupcami záujmových skupín, ako aj s nákladmi na služobné cesty jednotlivých komisárov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada ešte stále neprijala kódex správania pre svojich členov, a naliehavo vyzýva Radu, aby takýto kódex bezodkladne prijala; trvá na tom, že Rada musí byť rovnako zodpovedná a transparentná ako ostatné inštitúcie;

14.

pripomína svoj revidovaný rokovací poriadok, v súlade s ktorým sa poslanci vyzývajú, aby sa systematicky riadili zásadou stretávania sa iba so zástupcami záujmových skupín, ktoré sa zaregistrovali v registri transparentnosti; pripomína tiež, že poslanci sa vyzývajú, aby uverejňovali online všetky plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti, zatiaľ čo spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov sú povinní v súvislosti s každou správou uverejňovať online všetky plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti; poukazuje však v tejto súvislosti na to, že zvolení zástupcovia sa môžu slobodne stretnúť s každým, koho považujú za relevantného a dôležitého pre svoju politickú činnosť, a to bez obmedzení;

15.

domnieva sa, že súčasný spôsob, ako nájsť informácie o tom, za čo hlasovali poslanci Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom súborov PDF zahŕňajúcich stovky hlasovaní na webovom sídle Európskeho parlamentu, nie je jednoduchý a neprispieva k transparentnosti EÚ; požaduje ľahko použiteľný systém, v rámci ktorého by sa pri každom hlasovaní podľa mien dali výsledky hlasovania a text, o ktorom sa hlasovalo, filtrovať podľa skupín a poslancov EP, a teda by boli viditeľné súčasne;

16.

víta skutočnosť, že rokovania o návrhu medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti (COM(2016)0627), ktorý vypracovala Komisia, boli konečne ukončené, a naliehavo vyzýva všetky tri inštitúcie, aby ho rýchlo vykonali; zdôrazňuje, že na udržanie vysokej úrovne dôvery občanov v európske inštitúcie je potrebná väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o schôdze organizované v rámci inštitúcií;

17.

nabáda tiež členov národných vlád a parlamentov, aby sa usilovali o väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o ich stretnutia so zástupcami záujmových skupín, keďže pri prijímaní rozhodnutí o záležitostiach EÚ sú v širšom zmysle súčasťou zákonodarného zboru EÚ;

Prístup k dokumentom

18.

pripomína, že právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií je základné právo zakotvené v zmluvách a charte a je neoddeliteľne späté s demokratickou povahou inštitúcií; zdôrazňuje, že čo najširší výkon tohto práva v čo najskoršej fáze má zásadný význam, pretože zabezpečuje demokratickú kontrolu práce a činností inštitúcií EÚ; pripomína, že dôvera občanov v politické inštitúcie je kľúčovým základným prvkom reprezentatívnych demokracií;

19.

pripomína svoje výzvy z predchádzajúcich uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada neprijali žiadne náležité opatrenia nadväzujúce na viaceré návrhy Európskeho parlamentu;

20.

pripomína, že pravidlom musí byť transparentnosť a úplný prístup k dokumentom inštitúcií v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 a že výnimky z tohto pravidla sa musia vykladať reštriktívne, ako to už stanovuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ, s prihliadnutím na prevažujúci verejný záujem na zverejňovaní;

21.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nadmerne neutajovali dokumenty, čo by mohlo byť na úkor verejnej kontroly; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úradné dokumenty sú často nadmerne utajované; pripomína svoju pozíciu, že by sa mali stanoviť jasné a jednotné pravidlá pre utajovanie a odtajňovanie dokumentov;

22.

poznamenáva, že Komisia čelí najväčšiemu počtu prvotných žiadostí (6 912 v roku 2018) týkajúcich sa konkrétnych dokumentov a ďalej v poradí je Rada (2 474 v roku 2018) a potom Európsky parlament (498 v roku 2018); berie na vedomie celkový podiel kladných odpovedí (v roku 2018 boli tieto údaje 80 % v prípade Komisie, 72,2 % v prípade Rady a 96 % v prípade Európskeho parlamentu);

23.

so záujmom konštatuje, že hlavné dôvody zamietnutia sú založené na potrebe chrániť rozhodovací proces inštitúcií, súkromie a integritu jednotlivcov a obchodné záujmy konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby; ďalej poznamenáva, že ochrana právneho poradenstva bola pre Európsky parlament taktiež relevantným dôvodom v prípadoch, keď boli vyžiadané hlavne dokumenty Predsedníctva, zatiaľ čo pre Komisiu dôležité dôvody zamietnutia prístupu k dokumentom zahŕňali aj vykonávanie inšpekcií, vyšetrovaní a auditov a verejnú bezpečnosť;

24.

víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-213/15 P (Komisia/Patrick Breyer), kde Súdny dvor potvrdil rozsudok Všeobecného súdu, pričom dospel k záveru, že Komisia nemôže odmietnuť prístup k žiadnemu písomnému vyjadreniu členského štátu, ktoré má v držbe, len na základe toho, že ide o dokument súvisiaci so súdnym konaním; poznamenáva, že Súdny dvor sa domnieva, že akékoľvek rozhodnutie o takejto žiadosti o prístup sa musí prijať na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 a že dokumenty týkajúce sa súdnej činnosti Súdneho dvora nie sú v zásade vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia, ak ich majú v držbe inštitúcie EÚ uvedené v nariadení, napríklad v tomto konkrétnom prípade Komisia;

25.

podporuje výzvu občianskej spoločnosti (9) na živé vysielanie verejných vypočutí Európskeho súdneho dvora, ako je tomu už v prípade niektorých vnútroštátnych a medzinárodných súdov ako francúzsky ústavný súd (Conseil Constitutionnel) a Európsky súd pre ľudské práva;

26.

pripomína svoju výzvu Komisii a Rade z uznesenia z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2014 – 2015;

27.

pripomína, že revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 je od roku 2012 zablokovaná, a s poľutovaním si všíma zámer Komisie stiahnuť tento návrh; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby opätovne vstúpili do procesu a pokračovali v práci na revízii s cieľom prispôsobiť ustanovenia nariadenia Lisabonskej zmluve a zabezpečiť, aby sa rozsah pôsobnosti vzťahoval na všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ s konečným cieľom poskytnúť občanom EÚ širší a lepší prístup k dokumentom EÚ;

28.

pripomína, že po nadobudnutí platnosti Zmluvy o EÚ a ZFEÚ sa právo na prístup k dokumentom týka všetkých inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, ako sa uvádza v článku 15 ods. 3 ZFEÚ; je presvedčený, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 by sa malo zmeniť a zmodernizovať s cieľom zosúladiť ho so zmluvami a reagovať tak na vývoj v tejto oblasti a zároveň zohľadniť príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo preto vyzýva všetky tri inštitúcie, aby sa konštruktívne usilovali dosiahnuť prijatie revidovaného nariadenia;

29.

zdôrazňuje, že zabezpečenie toho, aby občania mohli pochopiť a podrobne sledovať pokrok právnych predpisov a zúčastňovať sa na ňom, je právnou požiadavkou vyplývajúcou zo zmlúv a základnou požiadavkou demokratickej kontroly a demokracie všeobecne; domnieva sa, že ak sa v rámci trialógov vytvoria dokumenty, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, a sú dostupné v akomkoľvek formáte, takéto dokumenty sa týkajú legislatívnych postupov, a preto sa k nim v zásade nemôže pristupovať inak ako k ostatným legislatívnym dokumentom;

30.

zdôrazňuje význam transparentnosti a prístupu verejnosti k dokumentom; zdôrazňuje, že vysoký stupeň transparentnosti legislatívneho procesu je nevyhnutný na to, aby občania, médiá, občianska spoločnosť a ďalšie zainteresované strany mohli vyvodzovať zodpovednosť voči svojim voleným zástupcom a vládam; uznáva cennú úlohu, ktorú ombudsmanka zohráva pri nadväzovaní a sprostredkovaní kontaktu medzi inštitúciami EÚ a občanmi, a vyzdvihuje jej prácu pri zvyšovaní miery zodpovednosti legislatívneho procesu EÚ vo vzťahu k verejnosti;

31.

pripomína, že podľa ombudsmanky by sa obmedzenia prístupu k dokumentom, najmä k legislatívnym dokumentom, mali uplatňovať výnimočne a obmedzovať na to, čo je absolútne nevyhnutné; víta zrýchlený postup ombudsmanky pre prístup k dokumentom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jej odporúčania nie sú právne záväzné;

32.

poukazuje na to, že každé rozhodnutie o odmietnutí prístupu verejnosti k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne prostriedky nápravy; so znepokojením si všíma, že občania, ktorí chcú napadnúť rozhodnutie o odmietnutí prístupu k dokumentom, majú v súčasnosti jedinú možnosť, a to začať konanie na SDEÚ, čo znamená mimoriadne zdĺhavý proces, riziko vysokých nákladov a neistý výsledok, čo kladie neprimeranú záťaž na občanov, ktorí chcú napadnúť rozhodnutie, a odrádza ich od tohto zámeru;

33.

v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na vybavovanie sťažností na odmietnutie prístupu k informáciám; domnieva sa, že iniciatívnejší prístup by pomohol zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň by zabránil zbytočným právnym sporom, ktoré by mohli viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre občanov aj inštitúcie; domnieva sa, že občanov by od napadnutia rozhodnutí nemali odrádzať finančné dôvody; pripomína možnosť požiadať o právnu pomoc zakotvenú v charte; vyzýva inštitúcie EÚ, aby nepožadovali, aby náklady na súdne konania niesla protistrana;

34.

v tejto súvislosti pripomína rozhodnutia ombudsmanky z 19. decembra 2017 vo veci 682/2014/JF, v ktorých sa konštatuje, že požiadavka Komisie, aby všetky osoby, ktoré žiadajú o prístup verejnosti k dokumentom, poskytli svoju poštovú adresu, aby sa im zaslali poštou v papierovej forme, predstavuje nesprávny úradný postup, pričom sa zdôrazňuje, že trvanie na obnovených žiadostiach a procesných formalitách, keď sú zbytočné a nemajú žiadny zrejmý užitočný účel, je prejavom nerešpektovania základných práv občanov;

35.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada iniciatívne neuverejňuje väčšinu dokumentov týkajúcich sa legislatívnych spisov, čím bráni občanom dozvedieť sa, aké dokumenty v súčasnosti existujú, a tým obmedzuje ich právo na vyžiadanie si prístupu k dokumentom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že informácie, ktoré sú k dispozícii o legislatívnych dokumentoch, uvádza Rada v registri, ktorý je neúplný a nie je ľahko použiteľný; vyzýva Radu, aby uvádzala všetky dokumenty týkajúce sa legislatívnych spisov v ľahko použiteľnom verejnom registri, a tým plne zohľadnila verejný záujem na transparentnosti a umožnila legitímnu kontrolu nielen zo strany občanov, ale aj národných parlamentov;

36.

naliehavo vyzýva Radu, aby zosúladila svoje pracovné metódy so štandardmi parlamentnej a participatívnej demokracie, ako sa vyžaduje v zmluvách, a opakuje, že Rada musí byť rovnako zodpovedná a transparentná ako ostatné inštitúcie;

37.

plne podporuje odporúčania európskej ombudsmanky adresované Rade v nadväznosti na strategické vyšetrovanie, najmä: a) systematicky zaznamenávať pozície členských štátov v diskusiách s prípravnými orgánmi, b) vypracovať jasné a verejne dostupné kritériá, na základe ktorých označuje dokumenty ako „LIMITE“, a c) systematicky preskúmavať štatút dokumentov „LIMITE“ pred konečným prijatím legislatívneho aktu, pričom toto preskúmanie by sa malo uskutočniť pred neformálnymi rokovaniami v trialógoch, keď Rada už dosiahla počiatočnú pozíciu; naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala všetky opatrenia potrebné na vykonávanie odporúčaní ombudsmanky s cieľom zaručiť transparentnosť legislatívnych rokovaní vo svojich prípravných orgánoch;

38.

považuje súčasný bežný a svojvoľný postup Rady označovať väčšinu prípravných dokumentov v prebiehajúcich legislatívnych postupoch ako „LIMITE“ za obmedzenie práva občanov na čo najširší prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom;

39.

berie na vedomie to, že Európsky parlament zaznamenal výrazné zvýšenie počtu žiadostí o prístup verejnosti k viacstĺpcovým dokumentom, o ktorých sa rokovalo na stretnutiach v rámci trialógu po rozsudku Všeobecného súdu vo veci De Capitani (10), a s uspokojením konštatuje, že od vydania rozsudku Európsky parlament zverejnil všetky viacstĺpcové dokumenty, ku ktorým bol požadovaný prístup podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001; víta túto skutočnosť, keďže otvorenosť legislatívneho procesu prispieva k poskytnutiu väčšej legitímnosti inštitúciám v očiach občanov EÚ; zdôrazňuje, že všeobecná požiadavka poskytovať prístup k dokumentom je najvhodnejší nástroj pre všetky inštitúcie EÚ, aby mohli reagovať na obrovský nárast počtu žiadostí o dokumenty;

40.

zdôrazňuje, že v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci De Capitani v marci 2018 sa uvádza, že na názory inštitúcií vyjadrené vo „štvorstĺpcových“ dokumentoch sa nevzťahuje všeobecná prezumpcia nezverejňovania dokumentov; konštatuje, že citlivý charakter obsahu, ktorý bol uvedený v dokumentoch trialógu, nebol sám osebe považovaný za dostatočný dôvod na zamietnutie prístupu verejnosti;

41.

pripomína, že závery Všeobecného súdu sa vzťahujú na všetky inštitúcie EÚ a že Súdny dvor objasňuje, že ak sa na dokument pochádzajúci z inštitúcie EÚ vzťahuje výnimka z práva verejnosti na prístup k dokumentom, musí inštitúcia jasne posúdiť a vysvetliť, prečo by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou, najmä prečo by úplný prístup k sporným dokumentom mohol konkrétne a skutočne narušiť rozhodovací proces, a teda vyžaduje, aby toto riziko bolo primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické; zdôrazňuje, že každé odmietnutie prístupu k dokumentom musí byť v každom konkrétnom prípade plne odôvodnené;

42.

víta skutočnosť, že v rámci veci ClientEarth/Komisia sa výrazne objasňuje rozsah pojmu „legislatívne dokumenty“ a že Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že dokumenty vypracované v rámci posúdenia vplyvu možno považovať za legislatívne dokumenty, a preto nemôžu byť chránené na základe všeobecnej prezumpcie nezverejňovania dokumentov;

43.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k právnym servisom Rady, Komisie a právnej službe Európskeho parlamentu je obmedzený, pričom poradenstvo právnej služby Európskeho parlamentu často nie je dostupné ani poslancom z iných výborov; žiada inštitúcie, aby zabezpečili transparentnosť;

44.

berie na vedomie vyšetrovania, ktoré európska ombudsmanka začala v roku 2020 v súvislosti s postupmi agentúry Frontex, pokiaľ ide o jej povinnosti podľa pravidiel EÚ v oblasti prístupu verejnosti k dokumentom; naliehavo vyzýva agentúru, aby prijala opatrenia nadväzujúce na zistenia európskej ombudsmanky a vykonala jej odporúčania týkajúce sa aktualizácie registra dokumentov a uverejňovania počtu citlivých dokumentov, ktoré vlastní a ktoré nie sú zahrnuté do jej registra dokumentov (11);

45.

zdôrazňuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri odhaľovaní prípadov nesprávnych úradných postupov a podporuje opatrenia na zlepšenie ochrany oznamovateľov pred odvetou; vyzýva inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení;

46.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup verejnosti ku všetkým predbežným dohodám o nákupe v ich úplnej podobe, ktoré boli uzatvorené medzi EÚ a súkromnými spoločnosťami v oblasti zdravia, a to najmä pri objednávaní vakcín;

Závery

47.

zdôrazňuje, že potreba transparentnosti by mala byť starostlivo vyvážená potrebou chrániť osobné údaje a v prípade potreby by mala umožňovať prijímať rozhodnutia s určitým stupňom dôvernosti;

48.

rozhodne zdôrazňuje, že akékoľvek výnimky z prístupu verejnosti k dokumentom alebo informáciám EÚ treba individuálne analyzovať a zároveň zohľadniť, že prístup k takýmto dokumentom je pravidlom, zatiaľ čo výnimky z neho sú otázkou reštriktívneho výkladu;

49.

vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, aby vypracovali spoločný postup pre prístup k dokumentácii vrátane postupu pre materiály vypracované v rámci trialógu a aby neustále skúmali a vyvíjali nové metódy a opatrenia na dosiahnutie čo najväčšej transparentnosti;

50.

vyzýva inštitúcie, aby zabezpečili transparentnosť legislatívnych postupov na základe príslušných právnych predpisov, judikatúry a odporúčaní ombudsmanky;

51.

vyzýva všetky inštitúcie, aby zlepšili komunikáciu počas celého legislatívneho cyklu a iniciatívne šírili viac svojich dokumentov týkajúcich sa legislatívneho postupu čo najjednoduchším, používateľsky najústretovejším a najprístupnejším spôsobom prostredníctvom svojich webových sídel a všetkých ďalších prostriedkov komunikácie; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť v súvislosti s rozhodovaním v rámci postupov v prípade nesplnenia povinnosti; žiada inštitúcie, aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie osobitnej a ľahko použiteľnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, ktorých príprava prebieha, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ktorá umožní transparentnosť pri jednotlivých krokoch legislatívneho procesu a vďaka ktorej občania EÚ lepšie pochopia legislatívne postupy EÚ;

52.

pripomína, že v súlade s článkom 3 Zmluvy o EÚ a chartou sa musí rešpektovať bohatá jazyková rozmanitosť Únie; vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie prístupu k dokumentom vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

53.

zdôrazňuje, že podstatou otvorených demokratických spoločností je zabezpečenie toho, aby občania mali prístup k rôznym overiteľným zdrojom informácií, vďaka čomu si môžu vytvoriť názor na rôzne témy; poukazuje na to, že prístup k informáciám zvyšuje zodpovednosť v rozhodovacom procese a je nevyhnutný pre fungovanie demokratických spoločností;

o o

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ombudsmanke, iným orgánom, úradom a agentúram Únie a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(2) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 27.

(3) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 23.

(4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120.

(5) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 149.

(6) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.

(7) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 77.

(8) https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/89518

(9) https://thegoodlobby.eu/campaigns/openletter-to-the-president-of-the-court-ofjustice-of-the-european-union-asking-foreu-courts-to-live-stream-their-publichearings

(10) Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, Emilio De Capitani/Európsky Parlament, T-540/15, ECLI:EÚ:T:2018:167.

(11) https://www.ombudsman.europa.eu/en/solution/en/137293

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/62

P9_TA(2021)0044

Znižovanie nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich (2019/2188(INI))

(2021/C 465/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—	so zreteľom na cieľ súdržnosti stanovený v článku 3 Zmluvy o EÚ, najmä na vzostupnú sociálnu konvergenciu,

—	so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku uvedenú v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na sociálnu politiku v súlade s článkom 151 a nasl. ZFEÚ,

—	so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 Zmluvy o EÚ,

—	so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 5 a 6,

—	so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

—	so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len MOP“),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UN CRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v Európskej únii 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (1),

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (3),

—	so zreteľom na politické usmernenia Ursuly von der Leyen,

—	so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020,

—	so zreteľom na cieľ v oblasti riešenia chudoby a sociálneho vylúčenia stanovený v stratégii Európa 2020,

—	so zreteľom na rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 s názvom Chudoba: rodové hľadisko (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím (10),

—	so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (13),

—	so zreteľom na index globálnych práv Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (14),

—	so zreteľom na správy Európskej siete proti chudobe a príslušné správy siete Európskeho fóra zdravotného postihnutia a Európskej siete rómskych organizácií na miestnej úrovni (ERGO),

—	so zreteľom na ciele stanovené v Európskej zelenej dohode v oblasti dosahovania spravodlivej a korektnej transformácie prostredníctvom zabezpečenia prístupu k programom rekvalifikácie a pracovným príležitostiam v nových hospodárskych odvetviach,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0006/2021),

Zvyšujúce sa nerovnosti a chudoba

A.	keďže jednou zo silných stránok EÚ je jej sociálny model; keďže technologický vývoj a celosvetový trend narastajúcich nerovností si vyžadujú prehodnotenie sociálneho modelu a jeho prispôsobenie modernému, rýchlo sa vyvíjajúcemu, komplexnému a nepredvídateľnému globálnemu prostrediu;

keďže podľa vymedzenia Eurostatu sú jednotlivci ohrození chudobou pracujúcich, keď pracujú viac ako polovicu roka a keď ich ekvivalentný ročný disponibilný príjem je nižší ako 60 % úrovne národného mediánu príjmu domácností (po sociálnych transferoch); keďže najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že 9,4 % európskych pracovníkov bolo v roku 2018 ohrozených chudobou (15);

keďže nerovnosť existuje v rámci členských štátov aj medzi nimi a výrazne sa líši; keďže rozdiely v čistom bohatstve medzi percentilom najbohatších a zvyškom populácie sa prehlbujú; keďže zatiaľ čo čistý majetok na domácnosť v krajinách Euroskupiny sa v roku 2017 znížil pre 20 % najmenej majetných domácností, v prípade najbohatších 20 % sa pomerne prudko zvýšil (16), a keďže 20 % najmenej majetných domácností malo v priemere čistý dlh 4 500 EUR, zatiaľ čo najbohatších 10 % malo v priemere čistý majetok vo výške 1 189 700 EUR (17);

keďže faktory prispievajúce k chudobe a zvyšovanie nerovnosti čistého bohatstva sú zložité a vzájomne prepojené a zahŕňajú predovšetkým nerovnosť v odmeňovaní, rodovú nerovnosť, nedostatok cenovo dostupného bývania, diskrimináciu, nízku úroveň vzdelania, technologické zmeny vo svete práce a štrukturálne zmeny na trhu práce; keďže zvýšenie produktivity bez zodpovedajúceho zvýšenia miezd takisto zvyšuje hospodársku nerovnováhu v rámci členských štátov a medzi nimi;

E.	keďže riziko čoraz väčšieho vylúčenia pracovníkov v oblasti príjmu sa týka nielen pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale aj absolventov (vrátane absolventov univerzít), ktorí vstupujú na trh práce; keďže rozdiel v príjmoch medzi najlepšie a najhoršie zarábajúcimi osobami sa stále zväčšuje;

keďže každý šiesty pracovník v EÚ zarába nízku mzdu, ktorá je nižšia ako dve tretiny národnej priemernej mzdy, a tento podiel neprestajne rastie; keďže nízke mzdy v mnohých členských štátoch nedržia krok s ostatnými mzdami, čím sa prehlbuje nerovnosť príjmov a chudoba pracujúcich a zároveň sa zhoršuje schopnosť osôb s nízkymi mzdami vyrovnať sa s hospodárskymi problémami;

keďže recesia na trhu práce počas predchádzajúcej krízy viedla k dramatickému zvýšeniu počtu nedobrovoľných pracovníkov na čiastočný úväzok, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou pracujú v povolaniach so základným alebo nízkym ohodnotením a v odvetviach v oblasti služieb, ktorým hrozí veľmi vysoké riziko chudoby pracujúcich;

H.	keďže rovnosť medzi ženami a mužmi a nediskriminácia sú základnými hodnotami Európskej únie vyjadrenými v Zmluve o EÚ a v Charte základných práv Európskej únie;

keďže v rámci celej EÚ27 ženy zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži (18), 9,38 % po úprave vzhľadom na rôzne príčiny (19); keďže dôsledkom dlhých desaťročí rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je 37 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, v dôsledku čoho vzniká rozdielna úroveň hospodárskej nezávislosti medzi staršími ženami a mužmi;

keďže nerovnomerné rozdelenie povinností v oblasti starostlivosti v EÚ, keď sú ženy ako hlavné poskytovateľky starostlivosti v rodinách neúmerne zaťažené, spolu s obmedzeným prístupom k zariadeniam starostlivosti o deti a starších ľudí v niektorých členských štátoch vedie k obdobiam neprítomnosti na trhu práce, čo spôsobuje rozdiely v odmeňovaní a rozdiely v dôchodkoch; keďže toto nerovnomerné rozdelenie povinností, ako aj nerovnaká odmena za prácu, ktorú zvyčajne vykonávajú ženy, a vplyv prerušenia kariéry na povýšenia a zvyšovanie dôchodkov patria takisto medzi faktory spôsobujúce chudobu žien;

K.	keďže v roku 2017 bolo ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením v prípade žien o 23,3 % vyššie ako v prípade mužov (21,6 %) (20);

L.	keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú vo všeobecnosti oveľa nižšie v prípade nových účastníkov trhu práce (21); keďže by sa mali naďalej podporovať rovnaké príležitosti s cieľom ďalej znižovať nerovnosti medzi ženami a mužmi;

keďže miera zamestnanosti žien je omnoho vyššia v sektore služieb než v priemysle, pričom ženy sú väčšinou zamestnávané v zdravotníctve a v sociálnych službách a v maloobchode, vo výrobe, vo vzdelávaní a v podnikaní, a stále sa zvyšuje počet žien, ktoré pracujú na čiastočný úväzok alebo na príležitostných pracovných miestach;

N.	keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je dôležitým nástrojom pri integrácii rodovej rovnosti do všetkých politík, opatrení a činností EÚ, ako aj do trhu práce a sociálnych politík na podporu rovnakých príležitostí a boj proti všetkým formám diskriminácie žien;

O.	keďže Európsky pilier sociálnych práv zahŕňa odporúčania v oblasti rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí a aktívnej podpory zamestnanosti;

keďže v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovuje, že sa musí predchádzať chudobe pracujúcich a že sa musia zabezpečiť primerané minimálne mzdy, a to spôsobom, ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky, pričom sa zároveň zachová prístup k zamestnaniu a stimuly na hľadanie práce; keďže ak sa podľa Európskeho piliera sociálnych práv nejaká zásada týka pracovníkov, vzťahuje sa na všetky zamestnané osoby bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní, formu a trvanie zamestnania;

keďže mladí ľudia majú problém nájsť si kvalitné a stabilné pracovné miesta s pracovnými zmluvami na neurčitý čas a často zažívajú obdobia dlhodobej nezamestnanosti; keďže mnohé členské štáty umožňujú zamestnávateľom vyplácať mladším zamestnancom nižší plat, čím dochádza k diskriminácii mladších pracovníkov; keďže mladí ľudia často pracujú ako neplatení stážisti bez vyhliadok na zamestnanie;

keďže neisté pracovné miesta postihujú niektoré skupiny výrazne viac ako iné, pričom niektoré skupiny obyvateľstva, ako sú Rómovia, sú nadmerne zastúpené v atypickej, nestabilnej a slabo platenej práci; keďže 80 % Rómov a ich detí žije s príjmom pod príslušnou vnútroštátnou hranicou rizika chudoby (22) a bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú zamestnaní; keďže pandémia a opatrenia na obmedzenie pohybu tvrdo zasiahli Rómov (23);

keďže 95 miliónov ľudí (21,7 %) je postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo znamená, že je ohrozená sociálna účasť a kvalita života (24) jedného z piatich ľudí v treťom najväčšom hospodárstve na svete; keďže 85,3 milióna ľudí (16,9 %) v EÚ je postihnutých chudobou alebo sociálnym vylúčením po sociálnych transferoch;

T.	keďže zo štatistík EÚ o chudobe vyplývajú veľké rozdiely medzi úspechom členských štátov pri plnení cieľa znížiť chudobu a sociálne vylúčenie;

keďže v porovnaní s východiskovým stavom z roku 2008 sa podarilo vymaniť z kategórií rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia 8,2 milióna ľudí, a to najmä vďaka zlepšeniu podmienok na trhu práce a zníženiu závažnej materiálnej deprivácie (25) a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce (26) v niektorých členských štátoch;

V.	keďže napriek podstatnému zlepšeniu situácie v niektorých členských štátoch EÚ nesplnila svoj cieľ stanovený v stratégii Európa 2020 znížiť do roku 2020 absolútny počet ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov v porovnaní s rokom 2008;

keďže pracovníci niektorých kategórií, ako sú sezónni alebo cezhraniční pracovníci, sú osobitne ohrození chudobou pracujúcich a sociálnym vylúčením a často sú zamestnávaní prostredníctvom krátkodobých pracovných zmlúv s malou alebo žiadnou istotou zamestnania, pracovnými právami alebo sociálnou ochranou;

X.	keďže neisté životné a pracovné podmienky a chudoba pracujúcich prinášajú rôzne hospodárske a sociálne dôsledky vrátane nižšej úrovne subjektívnej duševnej pohody, problémov s bývaním a životnými podmienkami, zlých vzťahov a pocitov sociálneho vylúčenia (27);

Y.	keďže pracovníci postihnutí chudobou pracujúcich často pracujú na pracovných miestach s neprijateľnými pracovnými podmienkami, ako sú práca bez kolektívnej zmluvy, porušovanie pracovného času (28) a riziká z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

Z.	keďže v čase hospodárskej recesie sú takíto pracovníci ešte v slabšom postavení na trhu práce;

AA.

keďže osoby pracujúce na čiastočný úväzok, najmä osoby nedobrovoľne pracujúce na čiastočný úväzok, čelia väčšiemu ohrozeniu chudobou pri spájaní rôznych rizikových faktorov vrátane nízkych miezd, nestabilných pracovných miest a skutočnosti, že sú jedinou zárobkovo činnou osobou a majú závislých členov domácnosti (29);

AB.	keďže 5,8 % obyvateľov EÚ27 žilo v roku 2019 v závažnej materiálnej deprivácii a extrémnou chudobou trpia viaceré regióny a komunity; keďže je pravdepodobné, že tento podiel významne vzrastie v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorá tento problém ešte viac stupňuje;

AC.	keďže energetická chudoba je obzvlášť rozšíreným problémom v celej Európe, pričom 50 až 125 miliónov ľudí si nemôže dovoliť riadne tepelné pohodlie v interiéri (30); keďže 11 % európskych domácností nemá prístup na internet (31);

AD.

keďže chudoba domácností (32) sa znižuje len pomaly (33): chudobou alebo sociálnym vylúčením je ohrozené každé štvrté dieťa do 18 rokov, v dôsledku čoho je uviaznuté v kolobehu znevýhodňovania, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu (34); keďže osobitne sú postihnutí slobodní rodičia (34,2 %) a rodiny s mnohými deťmi (35); keďže rodiny s dieťaťom alebo inými príbuznými so zdravotným postihnutím sú väčšmi ohrozené chudobou;

AE.

keďže vo väčšine členských štátov ceny za prenájom neprestajne rastú; keďže miera prekročenia záťažovej hranice nákladov na bývanie (36) v EÚ je 9,6 %, čo znamená, že ľudia žijúci v týchto domácnostiach vynaložia 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie (37); keďže v niektorých členských štátoch je táto miera dokonca 50 – 90 % (38); keďže v EÚ čelia domácnosti s nízkymi príjmami priemerným nákladom na bývanie od 20 do 45 % disponibilného príjmu;

AF.	keďže jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k rozdielom v čistom bohatstve sú zmeny cien nehnuteľností; keďže nedostatok cenovo dostupného bývania sa v mnohých členských štátoch stáva najväčšou hnacou silou nerovností;

AG.	keďže bezdomovectvo sa rozširuje v celej Európe a v roku 2019 bolo bez domova približne 700 000 ľudí (39), čo je o 70 % viac ako pred desiatimi rokmi (40);

AH.	keďže v roku 2017 sa percentuálny podiel mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí boli aj napriek tomu, že boli zamestnaní, ohrození chudobou, v Európskej únii odhadoval na 11 % a v Rumunsku na 28,2 % (41);

AI.	keďže chudoba v starobe sa naďalej zvyšuje: miera rizika chudoby vo veku nad 65 rokov bola v priemere 16,1 % (EÚ27); keďže najmä v dôsledku neistých a atypických foriem zamestnania, ktoré sa vyskytujú predovšetkým medzi staršími ľuďmi, sa tento počet ešte viac zvýši (42);

AJ.	keďže chudoba pracujúcich spôsobuje, že práca stráca svoj základný zmysel, ktorým je zabezpečenie dôstojného života pre zamestnancov a ich rodiny, čo im bráni stať sa ekonomicky nezávislými;

AK.	keďže v článku 4 Európskej sociálnej charty Rady Európy sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivú mzdu, ktorá im a ich rodinám zaručuje primeranú životnú úroveň;

Zmenšujúci sa rozsah kolektívneho vyjednávania

AL.

keďže priemerná miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním klesla v krajinách OECD za posledné tri desaťročia zo 46 % na 32 %; keďže najmenej v 14 členských štátoch EÚ pracuje bez kolektívnej zmluvy 50 % zamestnancov; keďže len v siedmich členských štátoch je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním vyššia ako 80 % (43); keďže pokles bol najrýchlejší v tých krajinách, ktoré podnikli štrukturálne reformy zamerané na kolektívne vyjednávanie (44);

AM.	keďže dobre koordinované systémy kolektívneho vyjednávania s rozsiahlym pokrytím podporujú dobrú výkonnosť trhu práce a keďže pracovníci, ktorí sú krytí kolektívnymi zmluvami, obyčajne pracujú za lepších podmienok a v kvalitnejšom pracovnom prostredí ako ostatní;

AN.

keďže počet krajín na celom svete, v ktorých sa pracovníkom upiera právo vytvárať odborové zväzy alebo do nich vstúpiť, sa zvýšil z 92 v roku 2018 na 107 v roku 2019; keďže v Európe bolo toto zvýšenie najväčšie; keďže 40 % európskych krajín neumožňuje pracovníkom vstup do odborových zväzov, pričom 68 % z nich porušovalo právo na štrajk a 50 % porušovalo právo na kolektívne vyjednávanie (45);

AO.	keďže pracovníci vo vidieckych oblastiach majú väčšie ťažkosti pri získavaní zastúpenia odborovými zväzmi a pri rokovaní o miestnych a odvetvových kolektívnych zmluvách, čo je závislé aj od konkrétneho odvetvia;

AP.	keďže rast miezd v eurozóne bol v období rokov 2000 – 2016 nižší ako rast produktivity (46); keďže zvyšovanie miezd neudržalo krok s vývojom pridanej hodnoty, čím sa existujúca nerovnosť ešte väčšmi prehĺbila;

AQ.	keďže kolektívnym vyjednávaním a odvetvovými kolektívnymi zmluvami sa upravujú nielen mzdové úrovne, ale aj pracovné podmienky, ako je pracovný čas, platené voľno, dovolenka a možnosti zvyšovania úrovne zručností;

AR.

keďže silní sociálni partneri a kolektívne vyjednávanie môžu mať pozitívny vplyv na celkovú úroveň miezd v Európe vrátane minimálnej mzdy, ako aj mediánu mzdy; keďže kolektívne vyjednávanie zabezpečuje, aby boli pracovníci vypočutí a rešpektovaní; keďže existujú dôkazy o pozitívnej súvislosti medzi aktívnou účasťou pracovníkov na pracovisku a výkonnosťou a príjmami spoločnosti (47);

Zvýšenie počtu atypických a neistých pracovných miest

AS.	keďže miera zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím (50,6 %) bola v roku 2017 oveľa nižšia ako celková miera zamestnanosti (74,8 %) (48);

AT.	keďže v dôsledku toho sú osoby so zdravotným postihnutím vystavené väčšiemu riziku chudoby (11 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 9,1 %) (49);

AU.	keďže iba 20,7 % žien so zdravotným postihnutím a 28,6 % mužov so zdravotným postihnutím je zamestnaných na plný úväzok (50);

AV.	keďže v niektorých členských štátoch osoby so zdravotným postihnutím pri nástupe do zamestnania často strácajú svoje nároky súvisiace so zdravotným postihnutím, čím sa zvyšuje riziko ich chudoby ako pracujúcich osôb;

AW.	keď v niektorých členských štátoch osoby so zdravotným postihnutím zamestnané v chránených dielňach často nemajú status zamestnanca, pracovné práva ani zaručenú minimálnu mzdu (51);

AX.	keďže sa ukázalo, že vstup osôb so zdravotným postihnutím na trh práce je po finančnej kríze ešte ťažší (52);

AY.	keďže miera zamestnaných žijúcich v domácnosti ohrozenej chudobou sa v priebehu desiatich rokov zvýšila z 8 % na 9,4 %, t. j. na 20,5 milióna ľudí (53);

AZ.

keďže sa zistila súvislosť medzi rozšírením neštandardných foriem zamestnávania a zvýšeným podielom Európanov ohrozených chudobou pracujúcich (54); keďže osoby pracujúce na čiastočný úväzok alebo na dočasnú pracovnú zmluvu sú ohrozené chudobou pracujúcich väčšmi (16,2 %) ako pracovníci s pracovnou zmluvou na neurčitý čas (6,1 %);

BA.

keďže úroveň vzdelania má veľký vplyv na ohrozenie chudobou pracujúcich; keďže ohrozenie chudobou pracujúcich je značne vyššie v prípade nízkokvalifikovaných pracovníkov; keďže v niektorých členských štátoch existuje ohrozenie chudobou pracujúcich aj v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov (55);

BB.	keďže v celej EÚ existujú rôzne postupy stanovovania miezd;

BC.

keďže systémy minimálnej mzdy sa v jednotlivých členských štátoch – v ktorých existujú – výrazne líšia, pokiaľ ide o dosah a pokrytie (56); keďže systémy minimálnej mzdy sa líšia aj z hľadiska ich absolútnej a relatívnej úrovne a keďže existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o pokrytie a primeranosť na zabezpečenie dôstojného života; keďže hoci sú rozdiely vo výške minimálnej mzdy medzi krajinami po zohľadnení cenových rozdielov menšie, rozdiely v kúpnej sile zostávajú napriek tomu veľké (57); keďže percentuálny podiel ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, sa v jednotlivých členských štátoch značne líši;

BD.

keďže minimálna mzda je jednoznačne vyššia ako stanovená hranica rizika chudoby (60 % brutto medián) len v troch členských štátoch a keďže v iných členských štátoch nechráni pred chudobou; keďže niektoré odvetvia, skupiny pracovníkov a formy práce čiastočne nie sú pokryté alebo sa na ne nevzťahujú systémy minimálnej mzdy ani kolektívne zmluvy;

BE.

keďže pracovníci zarábajúci minimálnu mzdu majú často problém dokázať sa uživiť; keďže konkrétnejšie sedem z desiatich pracovníkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, má aspoň „nejaké“ ťažkosti dokázať sa uživiť v porovnaní s piatimi z desiatich iných pracovníkov, pričom medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely (58);

BF.

keďže pokles zamestnanosti počas finančnej krízy v roku 2008 viedol k dramatickému zvýšeniu počtu ľudí s atypickou formou zamestnania, krátkodobou prácou a zamestnaním na čiastočný úväzok vrátane nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok (59); keďže nedobrovoľní pracovníci na čiastočný úväzok najčastejšie pracujú v povolaniach so základným alebo nižším ohodnotením a v odvetviach v oblasti služieb a patria medzi osoby najviac ohrozené chudobou pracujúcich; keďže viac ako tretina pracovníkov pracuje na čiastočný úväzok nedobrovoľne a každý druhý v krátkodobom zamestnaní (60);

BG.	keďže štandardné pracovné zmluvy na neurčitý čas predstavujú len 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ, pričom atypické a často, no nie vždy neisté formy zamestnania sa naďalej rozširujú (61);

BH.	keďže krátkodobé zamestnanie neprispieva k rozvoju, odbornej príprave a prispôsobeniu zručností zamestnancov potrebám meniaceho sa trhu práce;

BI.	keďže dochádza k veľkým výkyvom v počte pracovníkov vykonávajúcich neistú prácu v EÚ v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy, hotelového odvetvia, stravovacích služieb (62), kultúry a organizácie podujatí;

BJ.

keďže chudoba pracujúcich môže mať vplyv aj na mladých odborníkov s vysokou úrovňou vzdelania, najmä v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí; keďže percentuálny podiel mladých ľudí postihnutých chudobou zamestnaných je v prípade ľudí s vysokoškolským vzdelaním nižší ako v prípade ľudí s nižším vzdelaním, v niektorých členských štátoch je však stále významný; keďže títo mladí dospelí musia často čeliť nízkym mzdám, nespravodlivým pracovným podmienkam, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, atypickým pracovným zmluvám alebo dokonca nedeklarovanej práci (63);

BK.

keďže dodatočné príjmy, väčšia flexibilita, získavanie skúseností, prilákanie klientov a nedostatok príležitostí na tradičnom trhu práce sú hlavnou motiváciou na vykonávanie práce pre platformy; keďže práca pre platformy je vo všeobecnosti pozitívna na integráciu do trhu práce (64); keďže práca pre platformy je rôznorodá a v dôsledku toho by univerzálne riešenie narušilo vznik dôležitých foriem práce (65);

BL.	keďže v júli 2019 bol zriadený Európsky orgán práce (ELA) s cieľom podporiť členské štáty a Komisiu v účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže sa očakáva, že do roku 2024 dosiahne svoju plnú prevádzkovú kapacitu;

BM.	keďže hoci Komisia oznámila svoj zámer predložiť návrh európskeho čísla sociálneho zabezpečenia, zatiaľ nepredložila žiadny konkrétny návrh;

BN.	keďže miera vzdelávania dospelých v EÚ v roku 2018 bola 11,1 %, zatiaľ čo cieľ na rok 2020 bol 15 % (66); keďže technológie a inovácie majú veľký potenciál na uvoľnenie príležitostí, no napriek tomu viac ako 40 % dospelých v EÚ nemá ani základné digitálne zručnosti;

Hospodárske a sociálne dôsledky pandémie COVID-19

BO.

keďže nezamestnanosť a neisté a atypické formy zamestnania sa počas finančnej krízy v roku 2008 prudko zvýšili a kríza COVID-19 zvýraznila aj sociálne otázky týkajúce sa straty pracovných miest, skráteného pracovného času a existenčných problémov, napr. v rámci malých a stredných podnikov (MSP), v malých remeselných podnikoch, ako aj v prípade maloobchodníkov a cezhraničných pracovníkov; keďže stredná trieda sa zmenšuje, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje a nerovnováhy v rámci členských štátov a medzi nimi sa v dôsledku krízy COVID-19 zhoršili;

BP.	keďže v apríli 2020 počas pandémie COVID-19 došlo v prípade viac ako 50 % pracovníkov v EÚ k skráteniu pracovného času, pričom viac ako tretina (34 %) ľudí, ktorí sú zamestnaní, uviedla, že ich pracovný čas sa „veľmi“ skrátil, a 16 % uviedlo, že sa skrátil „trochu“ (67);

BQ.

keďže 75 % občanov EÚ sa domnieva, že ich súčasná finančná situácia je horšia ako pred pandémiou COVID-19, zatiaľ čo 68 % uvádza, že má ťažkosti zarobiť si na živobytie, a 68 % si nedokáže zachovať životnú úroveň viac ako tri mesiace bez príjmu; keďže 16 % pracovníkov v EÚ očakáva, že v blízkej budúcnosti pravdepodobne stratí zamestnanie (68);

BR.

keďže hospodárska kríza spôsobená pandémiou COVID-19 by mohla mať závažné a dlhodobé dôsledky na trhu práce, najmä pre mladých ľudí alebo zraniteľných pracovníkov, keďže môžu byť nútení pracovať na neistých a atypických pracovných miestach, čím sa do značnej miery zhoršia pracovné podmienky a prehĺbia existujúce nerovnosti;

BS.	keďže pandémia COVID-19 bude mať preto s najväčšou pravdepodobnosťou priamy vplyv z hľadiska zvyšovania chudoby a chudoby pracujúcich (69), a to najmä u najzraniteľnejších skupín v spoločnosti;

BT.	keďže pandémia COVID-19 poukázala na potrebu inkluzívnejšej sociálnej ochrany, ktorá by zahŕňala všetky druhy pracovníkov, najmä samostatne zárobkovo činných pracovníkov a pracovníkov platforiem;

BU.

keďže počet pracovných miest s nízkymi mzdami a vysokými mzdami sa naďalej zvyšuje, ale počet povolaní s priemernou mzdou sa znižuje; keďže pracovné miesta s nízkymi mzdami nie sú spojené s nízkou kvalifikáciou, najmä v prípade pracovníkov platforiem; keďže sa zvyšuje dopyt po pracovníkoch s vysokým vzdelaním aj na nízko platených pracovných miestach;

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 31 Charty základných práv Európskej únie má EÚ povinnosť zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, a žiada, aby sa venovala pozornosť skutočnosti, že chudoba a vylúčenie z trhu práce a zo spoločnosti prehlbujú nerovnosti a segregáciu; pripomína skutočnosť, že Komisia a členské štáty by pri vykonávaní svojich politík mali ďalej posilňovať sociálny model EÚ a zohľadňovať požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou dôstojnej životnej úrovne a primeranou sociálnou ochranou pre všetkých a s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

zdôrazňuje, že v Zmluve o EÚ sa stanovuje, že Únia má základnú povinnosť pracovať na udržateľnom rozvoji Európy, okrem iného na základe vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, ktorého cieľom je dosiahnuť plnú zamestnanosť, sociálny pokrok a vysokú úroveň ochrany; zdôrazňuje, že EÚ by mala bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

súhlasí s Komisiou, že príjmová nerovnosť v EÚ ako svetovom regióne je nižšia ako v niektorých iných významných vyspelých ekonomikách, ale naďalej vyvoláva obavy; zdôrazňuje, že vysoká nerovnosť vyvoláva obavy z hľadiska spravodlivosti, keďže zakorenená nerovnosť môže viesť k nerovnosti príležitostí a znížiť potenciálny rast; zdôrazňuje, že pomerne vysoká nerovnosť môže byť spojená s vyššou mierou rizika chudoby a výraznejším sociálnym vylúčením a vyšším výskytom finančných ťažkostí, a teda môže znížiť sociálnu súdržnosť (70);

poznamenáva, že hoci miera chudoby medzi ženami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v rizikových skupinách, ku ktorým patria staršie ženy, osamelé ženy, ženy s deťmi a osamelé matky, utečenky a migrantky, ženy rôznej farby pleti, príslušníčky etnických menšín, homosexuálne, bisexuálne a transrodové ženy a ženy so zdravotným postihnutím, je vysoké, pričom priemerným trendom je, že ženám hrozí chudoba a sociálne vylúčenie vo väčšej miere ako mužom (v roku 2018 to bolo v EÚ 22,8 %); konštatuje, že iné medziodborové rizikové faktory, ako je nečinnosť, nedostatok služieb starostlivosti o deti a závislých rodinných príslušníkov spôsobujú, že niektoré osobitné kategórie žien sú zraniteľnejšie voči riziku chudoby než iné kategórie žien;

zdôrazňuje, že jeden z dvoch ľudí s migrantským pôvodom mimo EÚ je vystavený riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, že úrovne neistej práce sú osobitne vysoké medzi migrantkami a utečenkami a že ženy so závislým a neregulárnym štatútom čelia extrémne vysokej miere chudoby; zdôrazňuje, že štyria z piatich príslušníkov rómskej komunity majú príjem pod hranicou chudoby a že menej než každá piata rómska žena (vo veku 16 rokov a viac) je v zamestnaní; zdôrazňuje, že k tejto skutočnosti prispieva diskriminácia v oblasti prístupu a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi pri zaručovaní plného vykonávania európskych a vnútroštátnych noriem zamestnanosti bez akejkoľvek diskriminácie, a to aj mechanizmami monitorovania, sťažností a odškodnenia, ktoré budú účinné, nezávislé a prístupné pre všetkých pracovníkov;

poukazuje na to, že podľa Eurostatu je v súčasnosti v členských štátoch 64,6 milióna žien a 57,6 milióna mužov žijúcich v chudobe, čo poukazuje na to, že chudoba sa dotýka žien a mužov v odlišnej miere; poznamenáva, že tieto čísla poukazujú len na to, koľko žien je dotknutých, a aby bolo možné pochopiť ich úplný význam, musia sa tieto čísla skúmať spolu s ďalšími ukazovateľmi, ako sú vek, stredná dĺžka života, nerovnosti príjmov, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, druhy domácností a sociálne transfery; zdôrazňuje, že vystavenie žien chudobe je pravdepodobne podhodnotené, a vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje o chudobe spôsobom, ktorý odráža realitu domácnosti danej osoby a jej individuálnu realitu, spolu s príslušnými údajmi o rovnosti, a aby vykonávali rodové analýzy štatistiky a politík v oblasti chudoby, keďže nemožno predpokladať, že zdroje sú v domácnostiach rovnomerne rozdelené medzi mužmi a ženami;

Boj proti nerovnosti

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie dosiahli cieľ porovnateľných životných podmienok a aby pôsobili proti prehlbujúcej sa nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi; nabáda členské štáty, aby posilnili systémy kolektívneho vyjednávania a aby zabezpečili minimálnu sociálnu ochranu a systém sociálneho zabezpečenia pre všetky vekové kategórie; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom nástrojov, ako je minimálny príjem, minimálna mzda a minimálny dôchodok v rámci prvého piliera (71) v súlade s právomocami a právnymi predpismi jednotlivých členských štátov a pri rešpektovaní všetkých všeobecných zásad Európskej únie vrátane základných práv, ako aj zásady proporcionality, právnej istoty, rovnosti pred zákonom a subsidiarity;

pripomína Komisii a členským štátom, že predchádzanie chudobe pracujúcich a jej riešenie musí byť súčasťou celkového cieľa odstrániť chudobu v Európskej únii;

domnieva sa, že na zníženie nerovností a úrovne chudoby je nevyhnutné, aby boli k dispozícii cenovo dostupné a prístupné vysokokvalitné verejné služby; považuje preto za nevyhnutné, aby členské štáty prijali opatrenia na zaručenie prístupu ku kvalitným službám a v konečnom dôsledku všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, bývaniu, dodávkam energie a sociálnej ochrane;

10.

je presvedčený, že zásada „práca je najlepší spôsob boja proti chudobe“ v súčasnosti nie je vždy adekvátna vzhľadom na odvetvia s nízkymi mzdami a neistými pracovnými podmienkami (vrátane niektorých atypických foriem zamestnania), ktoré ovplyvňujú udržateľnosť a primeranosť systémov sociálneho zabezpečenia; navyše sa domnieva, že účinné kolektívne zmluvy a účinné zákonom stanovené systémy minimálnej mzdy, ak sú zavedené, sú dôležitými nástrojmi boja proti chudobe;

11.

poukazuje na to, že na boj proti neistote a chudobe je nevyhnutný rast; je presvedčený, že treba podnecovať podnikateľského ducha, a to aj u žien a mladých ľudí; poukazuje na to, že treba podporovať MSP, ktoré vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo a ktoré predstavujú základný pilier európskej hospodárskej štruktúry; pripomína, že podnecujú životaschopnosť území, prispievajú k inovácii a budovaniu konkurencieschopného, diverzifikovaného a udržateľného trhu práce; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ musia byť priaznivé pre podniky, najmä pre MSP;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe svojich záväzkov podľa dohovorov MOP a revidovanej Európskej sociálnej charty, ako aj v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja podporovali kolektívne vyjednávanie; vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby nebránili kolektívnemu vyjednávaniu ani právu združovať sa, vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, a aby rešpektovali a presadzovali právo na spravodlivú minimálnu mzdu, ak je zavedená;

13.

zdôrazňuje, že v dôsledku technologického vývoja a štruktúry hospodárstva sa viac hospodárskej činnosti a vysokokvalifikovaných pracovných miest sústreďuje do metropolitných oblastí, čím sa zvyšujú sociálne a geografické nerovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili investície do digitálnych technológií vo vidieckych oblastiach s cieľom posilniť verejné služby, zlepšiť ich kvalitu a efektívnosť a vytvoriť nové spôsoby poskytovania služieb pre vzdialené regióny s nedostatočnými službami s cieľom riešiť nerovnosti a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti;

14.

víta návrh Komisie na program v oblasti zručností; zdôrazňuje, že nízka úroveň vzdelania je jednou z hlavných príčin chudoby pracujúcich a je potrebné ju riešiť;

15.

vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnaký prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a aby posilnili svoje úsilie o zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky;

16.

zdôrazňuje, že na zníženie nerovností, zlepšenie adaptability pracovníkov na meniacom sa trhu práce a uľahčenie ich úspešného prechodu do zamestnania je nevyhnutné vysokokvalitné vzdelávanie od skorého veku, odborné vzdelávanie a odborná príprava, rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností;

17.

vyzýva preto členské štáty, aby úzko spolupracovali so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom posilniť a zlepšiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj s cieľom umožniť každému pracovníkovi prístup k celoživotnému vzdelávaniu;

18.

zdôrazňuje, že digitálna transformácia a zvyšujúci sa počet vysokokvalifikovaných profesií a profesií s vysokým nárokom na zručnosti si vyžadujú cielené investície do celoživotného vzdelávania nabáda Komisiu a členské štáty, aby poskytovali súdržnú a komplexnú podporu pri rozvoji potrebných digitálnych zručností, a to aj pre starších pracovníkov; žiada preto cielené investície do digitálneho rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností s cieľom umožniť pracovníkom prispôsobiť sa zmenám a zabezpečiť vyššie mzdy;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli mladým ľuďom primeranú úroveň vzdelania a odbornej prípravy, čo im umožní reagovať na potreby a výzvy na trhu práce a poskytne im potrebné poznatky o ich pracovných a sociálnych právach, aby sa nedostávali do atypických alebo neistých foriem zamestnania;

20.

pripomína Komisii a členským štátom, že v prípade rozporov medzi základnými hospodárskymi slobodami a základnými sociálnymi a pracovnými právami budú mať tieto práva rovnaké postavenie ako hospodárske slobody jednotného trhu;

21.

vyzýva na zastrešujúcu európsku stratégiu boja proti chudobe s ambicióznymi cieľmi zameranými na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030 v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv a so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja;

22.

žiada Komisiu a členské štáty, aby používali finančné nástroje, ako je záruka pre mladých ľudí a programy EÚ, s cieľom bojovať proti nezamestnanosti, posilniť zamestnateľnosť mladých ľudí a povzbudzovať ich, aby obsadzovali stabilné pracovné miesta, ktoré nie sú vystavené neistote;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom ako dôležitý prostriedok znižovania hospodárskych nerovností a zlepšovania výberu daňových príjmov v členských štátoch;

24.

vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj rámec pre zriaďovanie a rozvoj družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré svojou povahou kladú väčší dôraz na spravodlivé pracovné podmienky a posilnenie postavenia pracovníkov;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli iniciatívy, ktorými sa podporí posilnenie postavenia žien prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj prístup k financovaniu, podnikanie žien a zastúpenie žien v sektoroch orientovaných na budúcnosť s cieľom zabezpečiť prístup k veľmi kvalitnému zamestnaniu; vyzýva najmä na výraznejšiu podporu predmetov STEM, digitálneho vzdelávania, umelej inteligencie a finančnej gramotnosti s cieľom bojovať proti prevládajúcim stereotypom a zabezpečiť, aby viac žien malo prístup do týchto odvetví a mohlo prispievať k ich rozvoju;

26.

zdôrazňuje pravidelný dialóg so ženami, ktoré čelia chudobe, a aktérmi s rozhodovacou právomocou prostredníctvom fór na vnútroštátnej, regionálnej a úniovej úrovni s cieľom monitorovať účinnosť súčasných politík/služieb a navrhnúť riešenia;

27.

zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť primerané financovanie MVO a prízvukuje, že musia mať prístup k finančným prostriedkom EÚ, aby mohli poskytovať inovatívne a účinné služby na boj proti chudobe;

28.

víta plán Komisie bezodkladne zaviesť záruku pre deti (72);

29.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k dôstojnému, cenovo dostupnému, prístupnému, energeticky hospodárnemu a zdravému bývaniu pre všetkých a ďalej podporovali výstavbu cenovo dostupných sociálnych bytov vrátane verejných bytov; nabáda členské štáty, aby posilnili výmenu najlepších postupov týkajúcich sa účinných politík sociálneho bývania;

30.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby prijali primerané politiky bývania, vytvorili podmienky pre investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania a podporovali ich a bojovali proti energetickej chudobe;

31.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prepojenia medzi chudobou pracujúcich a bezdomovectvom navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie boja proti bezdomovectvu; vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na predchádzanie bezdomovectvu a boj proti nemu, ako aj na predchádzanie nútenému vysťahovaniu;

32.

zdôrazňuje dôležitosť zvýšenia financovania pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci nového Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) ako kľúčového prvku európskej solidarity a ako spôsobu, ako prispieť k boju proti najhorším formám chudoby v EÚ, napríklad proti nedostatku potravín a chudobe detí;

Minimálne zabezpečenie životných a pracovných podmienok

33.

domnieva sa, že na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnania v digitálnom hospodárstve je nevyhnutný legislatívny rámec na reguláciu podmienok telepráce v celej EÚ, ktorý bude prispievať k znižovaniu nerovností a riešeniu otázky chudoby pracujúcich;

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila rámec EÚ pre minimálny príjem;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do aktívnych politík trhu práce s cieľom zvýšiť odolnosť európskych pracovníkov a hospodárstiev a poskytnúť pracovníkom cenné zručnosti;

36.

berie na vedomie návrh Komisie na smernicu EÚ, ktorou by sa zabezpečila ochrana pracovníkov v EÚ prostredníctvom minimálnej mzdy umožňujúcej dôstojný život;

37.

zdôrazňuje, že táto smernica by mala poskytovať jasné záruky v členských štátoch, v ktorých sú mzdy – spravidla – predmetom kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi;

38.

pripomína navrhované opatrenia z politických usmernení pre Komisiu na obdobie 2019 – 2024 (73), ktorých cieľom je zabezpečiť, aby pracovníci v Únii mali spravodlivú minimálnu mzdu, ktorá by im umožňovala dôstojný život bez ohľadu na pracovné miesto;

39.

pripomína, že v súlade so zásadou zachovania úrovne ochrany a priaznivejších ustanovení sa v smerniciach o pracovných právach stanovujú minimálne normy a že jednotlivé členské štáty môžu poskytovať vyššiu úroveň ochrany a vyšší štandard;

40.

domnieva sa, že v tejto smernici by sa malo prostredníctvom kolektívnych zmlúv a zákonom stanovenej minimálnej mzdy zabezpečiť, aby nikto z pracovníkov ani ich rodín nebol ohrozený chudobou a aby každý mohol zo svojej práce vyžiť a zúčastňovať sa na živote spoločnosti;

41.

zdôrazňuje, že, v konečnom znení smernice by sa malo zabezpečiť, aby zákonom stanovená minimálna mzda – ak je zavedená – bola vždy určená nad hranicou chudoby;

42.

žiada, aby členské štáty a sociálni partneri zaistili úrovne minimálnej mzdy, a to pri dodržaní vnútroštátnych postupov a so zreteľom na jej vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu pracujúcich;

43.

zdôrazňuje, že je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa zamestnávatelia nezúčastňovali praktík, pri ktorých sa od minimálnej mzdy odpočítavajú náklady potrebné na vykonávanie práce, ako je ubytovanie, požadované odevy, náradie, osobné ochranné prostriedky a ďalšie vybavenie;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali legislatívny rámec minimálnych zákonných pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov, najmä pre tých, ktorí sú zamestnaní v neistých pracovných podmienkach, čo sa často vzťahuje aj na atypických alebo neštandardných pracovníkov v príležitostnej ekonomike, a aby zlepšili tento rámec buď vyriešením medzier v právnych predpisoch a zlepšením existujúcich smerníc (74), alebo prípadne prostredníctvom nových právnych predpisov;

45.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili systémy sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov, a vyzýva Komisiu, aby doplnila a podporila činnosti členských v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov;

46.

zdôrazňuje, že mobilita pracovnej sily je nevyhnutná na to, aby sa čo najlepšie využili talenty a ambície Európanov, maximalizovala sa hospodárska výkonnosť a prosperita spoločností a jednotlivcov a aby sa ľuďom ponúklo široké spektrum príležitostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky mobility v Európskej únii;

47.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie primeraných úprav pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku (75);

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti stratégiám, ktoré prispievajú k chudobe pracujúcich, ako sú nedeklarované nadčasy, nespoľahlivé alebo nepredvídateľné plánovanie pracovného času zo strany zamestnávateľov, pracovné zmluvy na nula hodín, nedeklarovaná ekonomická činnosť a tieňová ekonomika; pripomína, že za zdravie a bezpečnosť na pracovisku sú zodpovední zamestnávatelia a že odborná príprava týkajúca sa zamestnania sa musí uskutočňovať počas pracovného času;

49.

poznamenáva, že európsky samit Komisie o práci pre platformy, na ktorom sa mali preskúmať možnosti zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov platforiem, sa odložil z dôvodu krízy COVID-19; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tento samit zorganizovala čo najskôr;

50.

všíma si spoločenské dôsledky práce pre platformy, a to pracovníkov, ktorí nepožívajú pracovné práva a sociálnu ochranu a za ktorých sa neuhrádza sociálne poistenie a dane;

51.

berie na vedomie plán Komisie prijať legislatívny návrh (76) o pracovníkoch platforiem; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa vzťahy medzi platformami a pracovníkmi prispôsobia novým skutočnostiam digitálnej spoločnosti a hospodárstva a že sa sprehľadnia zabezpečením krytia týchto pracovníkov prostredníctvom existujúcich právnych predpisov a ustanovení o sociálnom zabezpečení s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, zručnosti a vzdelávanie pracovníkov platforiem a zabezpečiť im predvídateľný pracovný čas;

52.

zdôrazňuje, že legislatívnym návrhom EÚ by sa malo zabezpečiť, aby pracovníci platforiem mohli vytvárať zastúpenia pracovníkov a odborové zväzy na uzatváranie kolektívnych zmlúv;

53.

vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali a plne vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom (77);

54.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti všeobecne, a najmä pre osamelých rodičov, rodičov detí so zdravotným postihnutím a rodičov vo veľkých domácnostiach; pripomína, že pre uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov v nestabilnom zamestnaní bez ohľadu na povahu zmluvy má osobitný význam prístup k starostlivosti o deti, ako aj prístup k opatrovateľským zariadeniam pre osoby so zdravotným postihnutím alebo závislých príbuzných, aby sa predchádzalo tomu, že by takíto pracovníci s povinnosťami v oblasti starostlivosti ostávali v neistom zamestnaní, čo často vedie k chudobe pracujúcich;

55.

zdôrazňuje, že lepšie možnosti spoločnej rodičovskej dovolenky majú pozitívny vplyv na pracovné príležitosti pre ženy; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie ochrany príjemcov platieb alebo príspevkov na rodičovskú dovolenku pred pádom pod hranicu chudoby;

56.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie pravidiel rovnosti, bojovať proti všetkým formám diskriminácie s osobitným ohľadom na mzdy a pracovné podmienky, zabezpečiť rovnaké príležitosti a odstrániť medzery v právnych predpisoch, ktoré majú vplyv na znevýhodnené skupiny; vyzýva na okamžité odblokovanie horizontálnej smernice o boji proti diskriminácii;

57.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala rovnakú účasť a príležitosti pre mužov a ženy na trhu práce a aby zaviedla iniciatívy na podporu prístupu žien k financovaniu, podnikania žien a ich finančnej nezávislosti;

58.

zdôrazňuje, že riešenie rozdielov v príjmoch mužov a žien a následných rozdielov v dôchodkoch je nevyhnutné na riešenie chudoby pracujúcich žien; všíma si význam poskytovania primeranej finančnej podpory na starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky;

59.

žiada členské štáty, aby zvážili zahrnutie zodpovednosti za výchovu detí do dôchodkových systémov, keď ženy nemajú počas týchto období možnosť pracovať a primerane prispievať do systému;

60.

zdôrazňuje, že cieľom opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania by malo byť dosiahnutie rovnakej odmeny a malo by sociálnym partnerom umožniť uzatváranie kolektívnych zmlúv zameraných na dosiahnutie tohto cieľa;

61.

vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sa osobám so zdravotným postihnutím poskytnú potrebné zručnosti na získanie zamestnania na otvorenom trhu práce a že sa na tieto osoby bude vzťahovať pracovné právo, sociálna ochrana a minimálna mzda;

62.

vyzýva členské štáty, aby pri vstupe na trh práce alebo pri prekročení určitej príjmovej hranice nezbavili osoby so zdravotným postihnutím ich nárokov na pokrytie dodatočných nákladov súvisiacich so zdravotným postihnutím, keďže táto praktika prispieva k chudobe pracujúcich; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali podporovať osoby so zdravotným postihnutím pri prekonávaní prekážok;

63.

vyzýva členské štáty, aby zaručili, že si osoby so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať svoje pracovné a odborové práva na rovnakom základe ako ostatní;

64.

opakuje svoju výzvu (78) Komisii, aby bezodkladne predložila záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania v súlade so svojím záväzkom v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (79); domnieva sa, že v týchto opatreniach by sa mala plne rešpektovať autonómia vnútroštátnych sociálnych partnerov;

65.

trvá na tom, že transparentnosť odmeňovania by mali uplatňovať zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore s náležitým ohľadom na osobitosti MSP pri súčasnom predchádzaní akýmkoľvek praktikám, ktoré oslabujú uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

66.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti chudobe pracujúcich, ktorá ovplyvňuje mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a vykorisťovaniu mladých pracovníkov prostredníctvom nízkych miezd a nejasných alebo nespravodlivých pracovných podmienok, čo by mohlo viesť k chudobe pracujúcich; potvrdzuje naliehavú potrebu preskúmať a posilniť európsky rámec kvality pre stáže s cieľom zahrnúť zásadu odmeny za stáže a odborné stáže medzi kritériá kvality, ako aj zabezpečiť primeraný prístup k systémom sociálnej ochrany; opätovne potvrdzuje, že zamestnanie mladých ľudí by sa nemalo vnímať ako lacná práca a že by sa mladým ľuďom mali poskytnúť spravodlivé pracovné podmienky a mzdy, ako aj riadne pracovné zmluvy, a to aj podľa ich skúseností a kvalifikácií;

67.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 môže dôjsť k rozšíreniu neštandardnej a neistej práce; zdôrazňuje, že zákonná minimálna mzda by sa mala vzťahovať na všetkých pracovníkov, a to aj na v súčasnosti vylúčené kategórie pracovníkov, ako sú neštandardní pracovníci;

68.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali podrobnejšie štatistiky o náraste neistých pracovných miest a niektorých atypických foriem zamestnania na trhoch práce a aby prijali príslušné opatrenia prispôsobením a modernizáciou existujúcich pracovnoprávnych predpisov;

69.

víta iniciatívy členských štátov zamerané na znižovanie neistých pracovných miest a odstránenie podvodných praktík zameraných na znižovanie miezd a vyhýbanie sa odvodom sociálneho poistenia (80) a vyzýva Komisiu, aby v rámci rozsahu svojich právomocí vymedzených v zmluvách predložila príslušné návrhy;

70.

pripomína členským štátom, že verejné služby zamestnanosti by mali naďalej ponúkať čo najviac príležitostí na kvalitné zamestnanie;

71.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby postupne ukončovali využívanie pracovných zmlúv na nula hodín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nedobrovoľnej práci na čiastočný úväzok a vynaložili značné úsilie na podporu zamestnania na neurčitý čas a na obmedzenie využívania neustále obnovovaných dočasných pracovných zmlúv;

72.

je pevne presvedčený, že zamestnávatelia nesú plnú zodpovednosť za zabezpečenie vybavenia, oblečenia a poistenia pre zamestnancov potrebného na vykonávanie pracovných úloh bez nákladov pre samotných pracovníkov; zdôrazňuje, že zamestnávatelia sú plne zodpovední za výdavky alebo odbornú prípravu potrebnú na to, aby si zamestnanci mohli plniť svoje úlohy;

73.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ o pracovnej mobilite a koordinácii sociálneho zabezpečenia a najmä aby zabezpečili, že pred podpísaním pracovnej zmluvy dostanú pracovníci informácie o svojich právach, povinnostiach a procesných zárukách v jazyku, ktorému rozumejú (81); vyzýva Európsky orgán práce a členské štáty, aby sledovali dodržiavanie platných právnych predpisov v oblasti práce a v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli inšpekcie práce a aby v cezhraničných prípadoch zapojili do inšpekcie Európsky orgán práce;

74.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby národné inšpektoráty práce vykonávali účinné a primerané kontroly a inšpekcie, poskytovať vhodné mechanizmy vybavovania sťažností, dodržiavať práva všetkých pracovníkov, najmä tých, ktorí pracujú na neistých pracovných miestach a v niektorých atypických formách zamestnania, a zabezpečiť na tieto účely primerané financovanie;

75.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali revidovanú smernicu o vysielaní pracovníkov s cieľom zabezpečiť skutočnú ochranu pracovníkov v tejto kategórii;

76.

zdôrazňuje, že monitorovanie a kontrola sú mimoriadne dôležité v prípadoch štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich v rámci Únie v záujme zabezpečenia ich ochrany a predchádzania ich zneužívaniu; vyzýva členské štáty, aby v tomto ohľade pokračovali v intenzívnej spolupráci s Európskym orgánom práce;

77.

žiada, aby Európsky orgán práce dostal skutočné inšpekčné právomoci na účinný boj proti nezákonným praktikám a vykorisťovaniu a zneužívaniu pracovníkov;

78.

víta usmernenia Komisie zo 16. júla 2020 o ochrane sezónnych pracovníkov a závery Rady z 9. októbra 2020 o sezónnych pracovníkoch;

79.

berie na vedomie vysoký počet petícií doručených Výboru pre petície, ktoré ho upozorňujú na zneužívanie pracovných zmlúv na určitý čas vo verejnom (82) aj súkromnom (83) sektore, a v tejto súvislosti poznamenáva, že najčastejšou uvádzanou príčinou pracovného stresu je neistota zamestnania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto petície a lepšie na ne reagovala v súlade so svojimi právomocami a právomocami členských štátov s cieľom účinne riešiť chudobu pracujúcich, sociálne vylúčenie a neistú prácu;

80.

považuje prostitúciu za závažnú formu násilia a vykorisťovania, ktorá postihuje prevažne ženy a deti; vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti hospodárskym, sociálnym a kultúrnym príčinám prostitúcie a podporovali opatrenia pre osoby, ktoré prostitúciu vykonávajú, aby sa im uľahčila sociálna a profesijná reintegrácia;

81.

zastáva názor, že by sa mal klásť väčší dôraz na hodnoty a politiky, ktoré podporujú prácu a jej úlohu na zlepšenie kvality života ľudí, a že takéto hodnoty a politiky by mali zmysluplne prispievať k zlepšeniu ich sociálneho a fyzického prostredia;

82.

víta prijatie balíka opatrení v oblasti mobility; domnieva sa, že balík opatrení v oblasti mobility je silným nástrojom na boj proti sociálnemu dampingu a chudobe pracujúcich v sektore dopravy; vyzýva na rýchle a úplné vykonávanie nariadenia (EÚ) 2020/1054 (84) o časoch jazdy, dobách odpočinku a tachografoch v prospech vodičov nákladných vozidiel v celej Európe; zdôrazňuje, že treba prijať ďalšie a podobné iniciatívy na riešenie sociálneho dampingu a chudoby pracujúcich pre ďalšie odvetvia postihnuté sociálnym dampingom a zlými pracovnými podmienkami, napríklad v leteckej doprave a v lodnom priemysle;

83.

domnieva sa, že spoločnosti by mali považovať stáže za investície, a nie za bezplatnú prácu; pripomína, že mladí ľudia často nemajú žiadne iné zdroje príjmov, keď pracujú ako stážisti; domnieva sa, že príspevok stážistov je cenný a zásadný a zaslúži si byť zaplatený; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili prax neplatených stáží a zaručili stáže vysokej kvality s dôstojnou mzdou;

84.

domnieva sa, že mladí dospelí pracovníci by mali byť platení na základe úrovne svojich skúseností a nemali by čeliť diskriminácii v podobe výrazne nižších miezd výlučne na základe ich veku; vyzýva preto členské štáty, aby ukončili prax nižšej ako zákonom stanovenej minimálnej mzdy pre mladých dospelých pracovníkov;

Kolektívne zmluvy

85.

konštatuje, že autonómia sociálnych partnerov je cenným prínosom, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ju v každom členskom štáte a monitorovať jej dodržiavanie na úrovni EÚ; berie na vedomie návrh Komisie (85) na ochranu a posilnenie systémov kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni, a najmä na sektorovej úrovni;

86.

vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie ESF+ na budovanie kapacít sociálnych partnerov s cieľom posilniť kolektívne vyjednávanie v Európe; vyzýva členské štáty, aby vytvorili potrebné inštitúcie a mechanizmy na podporu kolektívneho vyjednávania s osobitným zameraním na odvetvové kolektívne vyjednávanie; vyzýva členské štáty, aby konzultovali s vnútroštátnymi sociálnymi partnermi a aby ich tam, kde je to relevantné, zapojili do tvorby právnych predpisov;

87.

berie na vedomie návrh Komisie, aby členské štáty zabezpečili opatrenia, ktoré by umožnili vytvoriť podmienky na kolektívne vyjednávanie tam, kde je ním krytých menej ako 70 % (86) pracovníkov; zdôrazňuje, že pri každom iniciovanom opatrení je nutné zapojiť do procesu rozhodovania sociálnych partnerov; domnieva sa, že žiadne opatrenie prijaté v tomto smere nesmie zasahovať do autonómie sociálnych partnerov;

88.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala, a členské štáty, aby zaručili právo pracovníkov zjednocovať sa, vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, a aby bezodkladne konali v prípade porušenia tohto práva;

89.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup odborov na pracovisko na účely organizovania, výmeny informácií a konzultácií, a to aj pri práci na diaľku;

90.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť hospodárskej súťaži na úkor miezd zlepšila smernice o verejnom obstarávaní (87) tak, aby sa mohli uchádzať len tí, ktorí neporušujú uplatniteľné kolektívne zmluvy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad, overovanie a presadzovanie;

91.

uznáva, že digitalizácia a globalizácia viedli k výraznému nárastu samostatnej zárobkovej činnosti a atypických foriem práce; víta záväzok Komisie posúdiť, či je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ, ktoré umožnia jednotlivým samostatne zárobkovo činným osobám zjednotiť sa a uzavrieť kolektívne zmluvy, ako aj jej záväzok navrhnúť v prípade potreby regulačné zmeny a verejné konzultácie, ktoré v tejto súvislosti nedávno prebehli; očakáva uverejnenie posúdenia vplyvu týkajúceho sa možností budúcich opatrení; zdôrazňuje, že to nesmie spôsobiť oneskorenie žiadnych ďalších iniciatív Komisie v oblasti boja proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečenia práv pre neštandardných pracovníkov;

92.

domnieva sa, že každý pracovník musí mať prístup k úplnému prehľadu o tom, kto je jeho zamestnávateľ, a o svojich mzdových a pracovných právach, a to buď v súlade s odvetvovou kolektívnou zmluvou, alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi; domnieva sa, že tieto informácie by mali mať k dispozícii inšpektoráty práce; domnieva sa, že by to mohlo mať formu osobitného preukazu totožnosti pre cezhraničných pracovníkov, ktorý sa už osvedčil v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene zaviedla digitálne európske číslo sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že európske číslo sociálneho zabezpečenia má značný potenciál slúžiť ako kontrolný mechanizmus pre jednotlivcov aj príslušné orgány s cieľom zaručiť, aby sa sociálne zabezpečenie platilo v súlade s pravidlami, a bojovať proti sociálnym podvodom;

Sociálny vplyv pandémie COVID-19

93.

vyzýva Komisiu, aby reagovala na úrovni EÚ s cieľom rozšíriť podporu na MSP vedené ženami, a to počas krízy a po nej;

94.

pripomína, že kríza COVID-19 výrazne zasiahla pracovníkov a znevýhodnených ľudí; zdôrazňuje, že politické reakcie na pandémiu musia byť zamerané na človeka a postavené na globálnej solidarite; trvá najmä na tom, že sú nevyhnutné najmä opatrenia na boj proti chudobe a chudobe pracujúcich a že cieľom týchto opatrení by mala byť rýchla, spravodlivá a ekologická obnova; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú ochranu všetkých zraniteľných pracovníkov počas pandémie a spolupracovali so sociálnymi partnermi na vývoji účinných, praktických a spravodlivých riešení výziev, ktoré pandémia predstavuje; v tejto súvislosti pripomína, že dostatočná časť dodatočných zdrojov v rámci iniciatívy REACT-EU by sa mala použiť na zvýšenie dostupnosti finančných prostriedkov z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc najodkázanejším osobám; rovnako zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa v rámci ESF+ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vyčlenili dostatočné zdroje;

95.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť hospodárskemu vplyvu programov skráteného pracovného času na ľudí, ktorí boli natrvalo alebo dočasne prepustení, a sociálnemu vplyvu na zraniteľné osoby; v tejto súvislosti pripomína, že programy skráteného pracovného času nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké a že príspevky sa značne líšia, pričom chudobou pracujúcich sú obzvlášť ohrození zamestnanci s nízkymi príspevkami; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili pracovníkov a pomáhali im udržiavať si pracovné miesta, a to aj poskytnutím finančnej podpory, napríklad prostredníctvom programov skráteného pracovného času a podpory pre ľudí na neistých pracovných miestach a v niektorých formách atypickej práce, a aby zvážili finančnú podporu pre niektoré druhy jednotlivých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré v dôsledku krízy strácajú finančné zabezpečenie; ďalej vyzýva členské štáty, aby chránili zraniteľné osoby;

96.

vyzýva členské štáty, aby predložili minimálne normy pre príslušné národné systémy poistenia v nezamestnanosti a minimálne dôchodkové systémy vo forme právnych rámcových nariadení s cieľom zabezpečiť lepšie sociálne zabezpečenie pracovníkov a obyvateľov v Európe;

97.

vyzýva, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabrániť obnovenému nárastu nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok v dôsledku pandémie COVID-19;

98.

pripomína znepokojujúce správy, ktoré sa objavili počas krízy a ktoré sa týkajú porušovania práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov z hľadiska ich pracovných a životných podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nekalé praktiky a chránili práva sezónnych a cezhraničných pracovníkov zamestnaných v rámci subdodávateľského a dodávateľského reťazca; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané a dostupné ubytovacie zariadenia pre pracovníkov bez toho, aby sa náklady na ne odpočítali z platov pracovníkov;

99.

zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 preukázala význam zamestnanosti v profesiách označených ako systémovo dôležité pre naše hospodárstvo a spoločnosť; pripomína, že mnohí z týchto pracovníkov v prvej línii majú v niektorých členských štátoch pracovné miesta s nízkymi mzdami, sú často podhodnotení a nedostatočne platení a neraz musia znášať neisté pracovné podmienky, čiastočne aj v dôsledku nedostatku zdravotnej a sociálnej ochrany; zdôrazňuje, že tieto povolania vykonávajú prevažne ženy; poukazuje na to, že v oblasti poskytovania starostlivosti je nevyhnutná vzostupná konvergencia;

100.

zdôrazňuje, že v záujme zvládnutia veľkých otrasov by členské štáty mali prijať dlhodobé stratégie s cieľom zachovať zamestnanie a zručnosti pracovníkov a zmierniť tlak na vnútroštátne verejné financie;

101.

vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti starostlivosti, v ktorej bude reagovať na sociálne vplyvy na osoby s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú z neúmernej časti ženy; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala vyžadovať značné investície do hospodárstva starostlivosti, posilniť politiky na vyváženie pracovných a opatrovateľských povinností počas celého života osoby a vyplniť nedostatok pracovných síl, najmä prostredníctvom odbornej prípravy, uznávania zručností a lepších pracovných podmienok v týchto odvetviach;

102.

očakáva pripravovaný návrh Komisie na dlhodobý európsky systém zaistenia v nezamestnanosti s ohľadom na skutočnosť, že prepúšťanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši; žiada, aby sa tento návrh vzťahoval na krajiny hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“) s možnosťou umožniť vstup aj krajinám, ktoré nie sú členmi HMÚ;

103.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmiernili najzávažnejšie účinky pandémie COVID-19 prostredníctvom cielenej európskej a vnútroštátnej podpory a pridelením dostatočných prostriedkov; v tejto súvislosti víta vytvorenie dočasného nástroja podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene implementovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že finančná pomoc sa neposkytne podnikom, ktoré sú registrované v krajinách uvedených v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že príjemcovia budú dodržiavať základné hodnoty zakotvené v zmluvách a že spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú podporu z verejných zdrojov, budú chrániť pracovníkov, zaručovať dôstojné pracovné podmienky, rešpektovať odborové zväzy a platné kolektívne zmluvy, platiť dane a zdržiavať sa spätného odkupovania akcií alebo vyplácania bonusov manažmentu alebo dividend akcionárom;

104.

nabáda členské štáty, aby investovali do zlepšenia prístupu k širokopásmovému internetu, diaľkovému štúdiu a vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach, ktorým hrozí vyľudňovanie a generačná chudoba;

105.

navrhuje prijatie iniciatívnych opatrení na boj proti možnej vysokej nezamestnanosti prostredníctvom európskych a vnútroštátnych politík a vnútroštátnych programov zamestnanosti a na podporu ekologickej, digitálnej, sociálnej, udržateľnej a spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, prostredníctvom investovania do nových, udržateľných, prístupných a kvalitných pracovných miest, rekvalifikačných programov, do infraštruktúry orientovanej na budúcnosť a do inovácií a digitálnej transformácie; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore zamestnanosti mladých ľudí;

106.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali dôsledkami krízy a uľahčili transformáciu zohľadnením regionálnych osobitostí, čím sa zaručí rýchle pridelenie dostupných finančných prostriedkov, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti pracovných miest orientovaných na budúcnosť, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a prostredníctvom finančného rozšírenia ESF+ na tento účel;

107.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali najmä odvetvia, ktoré sa vyznačujú vysokým stupňom neistoty pracovných miest, s cieľom zabrániť zneužívaniu pracovníkov, ako sú napríklad dočasní pracovníci v odvetví poľnohospodárstva, kde sú sezónni pracovníci vystavení zneužívajúcim pracovným podmienkam, ktoré sú v niektorých prípadoch v rozpore nielen s pracovnými právami, ale aj so základnými právami pracovníkov;

108.

zdôrazňuje, že pracovníci s nízkym príjmom sú vystavení vyššiemu riziku nakazenia sa ochorením COVID-19, keďže pracujú v odvetviach s výrazne väčším kontaktom s ľuďmi, ako sú odvetvia poskytovania starostlivosti a dopravy, alebo tým, že sa zamestnali prostredníctvom online platforiem bez možnosti telepráce; dôrazne kritizuje dlhé trvanie zavedenia klasifikácie COVID-19 v smernici o biologických faktoroch (88); vyzýva na naliehavú revíziu smernice o biologických faktoroch s cieľom čo najskôr ju prispôsobiť globálnej pandémii a ďalším mimoriadnym okolnostiam v záujme zabezpečenia úplnej ochrany pracovníkov pred rizikami vystavenia;

109.

zdôrazňuje, že pracovníci s nízkym príjmom často pracujú v odvetviach s vysokým rizikom zhoršenia fyzického stavu, ktoré môže mať dlhodobý vplyv na telesnú a duševnú pohodu a ovplyvňuje schopnosť zarobiť si na živobytie v budúcnosti; domnieva sa, že súčasné právne predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti sa dostatočne nezameriavajú na prevenciu pracovných úrazov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla nový strategický rámec v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie po roku 2020, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby identifikovala výzvy a predložila nástroje na ich riešenie pre pracovníkov v odvetviach s nízkymi príjmami; zdôrazňuje, že stratégia sa musí zamerať na pracovníkov platforiem a pracovníkov s neštandardnými typmi práce; vyzýva Komisiu, aby zmenila smernicu 2004/37/ES (89) s cieľom revidovať a rozšíriť rozsah limitných hodnôt vystavenia účinkom množstva karcinogénnych alebo mutagénnych látok pri práci;

110.

zdôrazňuje, že pracovný stres je vo veľkej miere prítomný v odvetviach s nízkymi príjmami; domnieva sa, že v európskom právnom predpise o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa musí pracovný stres stanoviť za kľúčovú prioritu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi sociálnymi partnermi navrhli smernicu o pracovnom strese, a tým stanovili usmernenia pre spoločnosti na riešenie stresových faktorov súvisiacich s prácou a požadovali, aby si všetky spoločnosti zaviedli vnútornú politiku zameranú na pracovný stres;

111.

považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa vykonávanie Plánu obnovy pre Európu zameriavalo na odstránenie chudoby a sociálno-ekonomických nerovností a bolo založené na účinnom mechanizme s cieľmi a referenčnými hodnotami, ktoré umožnia presné meranie dosiahnutého pokroku; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť plne zapojený do kontroly plánu obnovy ex ante aj ex post a že všetkým jeho zvoleným poslancom sa musí prideliť formálna úloha s cieľom zabezpečiť plne demokratický a transparentný proces hodnotenia a vykonávania;

o o

112.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(3) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.

(4) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.

(5) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.

(6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0176.

(7) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19.

(8) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 31.

(9) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.

(10) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.

(11) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156.

(12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

(13) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 88.

(14) https://www.ituc-csi.org/ituc-global-rights-index-2019

(15) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_01_41/default/table?lang=en

(16) Household Finance and Consumption Network, The Household Finance and Consumption Survey: Results from the 2017 wave (Prieskum financií a spotreby domácností: výsledky z vlny v roku 2017), Séria štatistických dokumentov Európskej centrálnej banky č. 36, marec 2020, s. 25. https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpsps/ecb.sps36~0245ed80c7.en.pdf?bd73411fbeb0a33928ce4c5ef2c5e872

(17) Household Finance and Consumption Network, The Household Finance and Consumption Survey: Wave 2017 – Statistical tables (Prieskum financií a spotreby domácností: vlna v roku 2017 – štatistické tabuľky), jún 2020, s. 5. https://www.ecb.europa.eu/home/pdf/research/hfcn/HFCS_Statistical_Tables_Wave_2017.pdf?656f4e10de45c91c3c882840e9174eac

(18) https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200227STO73519/gender-pay-gap-in-europe-facts-and-figures-infographic

(19) Úprava je štatistická metóda, ktorá umožňuje porovnanie základných súborov s ohľadom na rozdiely v distribúcii rôznych faktorov (odvetvie pôsobenia, vek, zamestnanie atď.) v týchto súboroch. Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa počíta ako relatívny rozdiel medzi priemerným hodinovým zárobkom žien a mužov. Je jednoduchým ukazovateľom nerovností v oblasti odmeňovania, a preto ho tvorcovia politík veľmi často používajú. Neupravené rozdiely v odmeňovaní žien a mužov však zahŕňajú aj možnú diskrimináciu medzi mužmi a ženami z hľadiska nerovnakej odmeny za rovnakú prácu, ako aj vplyv rozdielov v priemerných charakteristikách mužov a žien v oblasti trhu práce.

https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/aid_development_cooperation_fundamental_rights/report-gender-pay-gap-eu-countries_october2018_en_0.pdf

(20) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20181017-1?inheritRedirect=true

(21) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Gender_pay_gap_statistics#Gender_pay_gap_much_lower_for_young_employees

(22) https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2016-eu-minorities-survey-roma-selected-findings_sk.pdf

(23) http://ergonetwork.org/2020/04/eu-recovery-plan-the-case-of-roma/

(24) Kvalita života je pojem vyjadrujúci blahobyt ľudí prostredníctvom sociálnych ukazovateľov namiesto kvantitatívnych ukazovateľov v podobe príjmu a výroby (zdroj: Eurostat).

(25) Materiálna deprivácia znamená stav hospodárskeho vypätia, ktorý sa vymedzuje ako vynútená neschopnosť (nie rozhodnutie neurobiť tak) platiť neočakávané výdavky alebo si dovoliť jeden týždeň dovolenky mimo domova, každý druhý deň jedlo obsahujúce mäso, hydinu alebo ryby, primerané vykurovanie obydlia alebo tovar dlhodobej spotreby ako práčka alebo farebný televízor. Závažná materiálna deprivácia znamená nemožnosť dovoliť si aspoň štyri z týchto 11 kategórií: splátky hypotéky alebo platby za prenájom, platenie účtov za služby, splácanie nákupu na splátky alebo iné splátky úverov, jeden týždeň každoročnej platenej dovolenky, obedy zahŕňajúce mäso, ryby alebo iné rovnocenné bielkoviny každý druhý deň, neočakávané finančné výdavky, telefón (vrátane mobilného telefónu), farebnú televíziu, práčku, auto alebo kúrenie (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators_-_material_living_conditions#General_overview).

(26) Ukazovateľ „osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce“ je vymedzený ako počet osôb žijúcich v domácnosti, v ktorej členovia v produktívnom veku odpracovali za posledných 12 mesiacov menej ako 20 % zo svojho celkového potenciálu. „Intenzita práce“ domácnosti je pomer celkového počtu mesiacov, ktoré odpracovali všetci členovia domácnosti v produktívnom veku za referenčný rok príjmu k celkovému počtu mesiacov v rovnakom období, v ktorých tí istí členovia domácnosti teoreticky mohli pracovať. Osoba v produktívnom veku je osoba vo veku od 18 do 59 rokov s výnimkou študentov vo veku od 18 do 24 rokov. Z výpočtu tohto ukazovateľa sú úplne vylúčené domácnosti zložené iba z detí, zo študentov vo veku do 25 rokov a z osôb vo veku nad 60 rokov.

(27) Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.

(28) Podľa vymedzenia v smernici o pracovnom čase (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).

(29) Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.

(30) https://ec.europa.eu/energy/content/introduction-5_sk.

(31) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-_households_and_individuals.

(32) Domácnosť sa v súvislosti s prieskumami o sociálnych podmienkach vymedzuje ako hospodárska jednotka a z funkčného hľadiska ako sociálna jednotka, ktorá: má spoločné zriadenie, delí sa o výdavky a každodenné potreby, žije v spoločnom obydlí. Domácnosť môže zahŕňať jedinú osobu žijúcu osamelo aj skupinu ľudí, ktorí nemusia byť príbuzní, ale žijú na tej istej adrese so spoločným vedením domácnosti, t. j. majú spoločné aspoň jedno jedlo denne alebo obývaciu izbu.

(33) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10163468/3-16102019-CP-EN.pdf/edc3178f-ae3e-9973-f147-b839ee522578

(34) Eurostat, EU statistics on income and living conditions (EU-SILC) methodology – 2011 intergenerational transmission of disadvantages (Metodika štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) – medzigeneračný prenos znevýhodnení) (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/EU_statistics_on_income_and_living_conditions_(EU-SILC)_methodology_-_2011_intergenerational_transmission_of_disadvantages).

(35) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators_-_material_living_conditions#General_overview

(36) Percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho v domácnosti, v ktorej celkové náklady na bývanie (bez príspevkov na bývanie) predstavujú viac ako 40 % celkového disponibilného príjmu domácnosti (bez príspevkov na bývanie).

(37) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Housing_statistics#Housing_affordability.

(38) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tessi163/default/table?lang=en

(39) https://www.europarl.europa.eu/news/en/agenda/briefing/2020-01-13/11/housing-urgent-action-needed-to-address-homelessness-in-europe

(40) https://www.feantsa.org/public/user/Resources/magazine/2019/Spring/Homeless_in_Europe_magazine_-_Spring_2019.pdf; https://www.feantsa.org/en/news/2020/07/23/fifth-overview-of-housing-exclusion-in-europe-2020

(41) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20190122-1?inheritRedirect=true

(42) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tessi012/default/table?lang=en

(43) OECD, Visser (2016) databáza ICTWSS.

https://www.etuc.org/en/document/etuc-reply-first-phase-consultation-social-partners-under-article-154-tfeu-possible-action, s. 6, č. 15.

(44) Eurofound, Pracovnoprávne vzťahy: vývoj v rokoch 2015 – 2019, 11. decembra 2020.

(45) https://www.ituc-csi.org/IMG/pdf/2019-06-ituc-global-rights-index-2019-report-en-2.pdf

(46) OECD, Negotiating our way up: Collective bargaining in a changing world of work (Rokovanie o našom napredovaní: kolektívne vyjednávanie v meniacom sa svete práce), 18. novembra 2019, obr. 3.10, s. 125.

(47) Van den Berg, A., Grift, Y., van Witteloostuijn, A., The effect of employee workplace representation on firm performance: a cross-country comparison within Europe (Vplyv zastúpenia zamestnancov na pracovisku na výkonnosť podniku: porovnanie medzi krajinami v rámci Európy), výskumná práca 2013-008, ACED 2013-016, Univerzita v Antverpách, apríl 2013.

(48) https://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/society/20200604STO80506/parliament-calls-for-a-new-ambitious-eu-disability-strategy

(49) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/34425.pdf

(50) Index rodovej rovnosti 2019.

(51) https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/documents/empl/dv/empl20141120-wss-people-disabilities-/empl20141120-wss-people-disabilities-en.pdf

(52) Eurostat Statistics Explained, Europe 2020 indicators – poverty and social exclusion (Ukazovatele Európy 2020 – chudoba a sociálne vylúčenie), 11. júna 2020 (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Europe_2020_indicators_-_poverty_and_social_exclusion&oldid=394836).

(53) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89&furtherNews=yes&langId= en&newsId=9378

(54) Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.

(55) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_peps04/default/table?lang=en

(56) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics

(57) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics#Minimum_wages_expressed_in_purchasing_power_standards

(58) Eurofound, Minimálne mzdy v roku 2020: Ročný prieskum, 4. júna 2020.

(59) ETUI, Benchmarking Working Europe 2019, kapitola Trh práce a sociálny rozvoj, 2019.

https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89&furtherNews=yes&langId=en&newsId=9378

(60) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU(2016)587285_EN.pdf

(61) Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017 (https://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2017/in-work-poverty-in-the-eu).

(62) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20200511-1

(63) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20200511-1

(64) https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/ field_ef_document/ef18001en.pdf

(65) https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/ field_ef_document/ef18001en.pdf

(66) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20190517-1

(67) Eurofound, Súbor údajov s názvom Život, práca a COVID-19, 28. septembra 2020 (http://eurofound.link/covid19data).

(68) Eurofound, Súbor údajov s názvom Život, práca a COVID-19, 28. septembra 2020 (http://eurofound.link/covid19data).

(69) https://www.worldbank.org/en/topic/poverty/brief/projected-poverty-impacts-of-COVID-19

(70) Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2019 (https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8219).

(71) Tzv. prvý pilier typického prístupu k dôchodkom založeného na troch pilieroch pozostáva z verejných zákonných dôchodkov, ktoré spravuje štát a obvykle sa financujú priebežne z príspevkov na sociálne poistenie a/alebo zo všeobecných daňových príjmov. Zdroj: Brífing EPRS, European Union pension systems: adequate and sustainable? (Dôchodkové systémy Európskej únie: sú primerané a udržateľné?), november 2015.

(72) Podľa uznesenia z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19) a podľa politických usmernení pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024: „Na podporu každého dieťaťa, ktoré to potrebuje, vytvorím európsku záruku pre deti, pričom nadviažem na myšlienku, ktorú navrhol Európsky parlament.“

(73) Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.

(74) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).

(75) Zabezpečenie primeraných úprav je povinnosťou podľa smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16) a článku 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(76) Prílohy k pracovnému programu Komisie na rok 2021 (COM(2020)0690), cieľ politiky č. 9 v časti s názvom Európa pripravená na digitálny vek.

(77) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

(78) Uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, odsek 2, prijaté texty, P9_TA(2020)0025.

(79) Podľa tejto stratégie mala Komisia predložiť záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti do konca roka 2020.

(80) Napríklad vytváraním subvenčných (alebo schránkových) spoločností alebo agentúr dočasného zamestnávania v členských štátoch s nižšími mzdami, ktorých jediným účelom je využívať vyslaných pracovníkov namiesto prijímania miestnych pracovníkov.

(81) V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).

(82) Patria sem petície 0240/18, 0328/18, 0365/18, 0374/18, 0396/18, 0419/18, 0829/2018, 0897/2018, 1161/2018, 0290/19, 0310/2019, 0335/2019, 0579/19, 0624/19, 0652/19, 0683/2019, 0737/2019, 1017/19, 1045/2019, 1241/2019, 1318/2019 a 0036/2020.

(83) Patria sem petície 1378/2013, 0019/2016, 0020/2016, 0021/2016, 0099/2017, 1162/2017, 0110/2019 a 0335/2018.

(84) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 1).

(85) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2020 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682).

(86) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2020 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682).

(87) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorou sa ruší smernica 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(88) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21).

(89) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/82

P9_TA(2021)0045

Vplyv ochorenia COVID-19 na mládež a šport

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (2020/2864(RSP))

(2021/C 465/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na Protokol (č. 2) k zmluvám o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o záruke pre mladých ľudí (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte pandémie COVID-19 (5),

—	so zreteľom na otázku Komisii o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (O-000074/2020 – B9-0005/2021),

—	so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

keďže podľa Medzinárodného úradu práce (6) prebiehajúca pandémia COVID-19 zasahuje mladých ľudí neprimerane tvrdo a pravdepodobne bude mať závažné negatívne a dlhodobé účinky na ich hospodárske pomery, zdravie a dobré životné podmienky vrátane premeškania príležitostí na vzdelávanie, dobrovoľníctvo a odbornú prípravu v zásadnej fáze ich vývinu;

keďže vplyv pandémie COVID-19 na fungovanie programov EÚ v oblasti mládeže a vzdelávania týkajúcich sa práce s mládežou a dobrovoľníctva mládeže, na vnútroštátne vzdelávacie systémy, na zamestnanosť a príjem a na občianske slobody zhoršuje nerovnosti, o čom svedčia štatistiky OECD, z ktorých vyplýva, že iba približne polovica žiakov škôl má prístup k celému svojmu učebnému plánu alebo k jeho väčšine, a to aj napriek úsiliu krajín poskytnúť riešenia online vzdelávania; keďže táto situácia spôsobuje, že dôsledky digitálnej priepasti sú závažnejšie, a bráni rozvoju nevyhnutných digitálnych zručností, zatiaľ čo prístup k školským učebným plánom nie vždy znamená, že študenti v ťažkostiach sa môžu učiť;

C.	keďže mladí ľudia sú v centre činností motivovaných solidaritou s cieľom reagovať na potreby svojich spoločenstiev vzhľadom na pandémiu COVID-19 od vedenia kampaní na zvyšovanie informovanosti cez prácu v prvej línii v rámci Európskeho zboru solidarity až po iné dobrovoľnícke činnosti;

keďže negatívne vplyvy pandémie sú také ďalekosiahle, že ešte viac prispeli k zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti v členských štátoch v celej Európe, pričom mnohé organizácie v oblasti práce s mládežou a športu čelia možnosti, že budú musieť ukončiť činnosť, čo by malo negatívny vplyv na zavedené štruktúry európskej a medzinárodnej spolupráce a podstatne by to obmedzilo občiansku angažovanosť;

E.	keďže psychosociálne účinky pandémie COVID-19 ovplyvňujú duševné zdravie mladých ľudí a ich schopnosť socializovať sa v dôsledku okamžitých aj dlhodobých faktorov; keďže nedostatok voľnočasových aktivít a sociálne obmedzenia majú neprimeraný vplyv na deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

F.	keďže pandémia COVID-19 má zničujúci vplyv na šport a súvisiace sektory a odvetvia; keďže jej hospodársky vplyv na profesionálny šport je obrovský, pretože príjmy v tejto oblasti prudko klesli vzhľadom na to, že početné podujatia na všetkých úrovniach sa museli zrušiť alebo konať bez divákov;

G.	keďže pretrvávajúci vplyv pandémie na poloprofesionálny šport a šport na miestnej úrovni a rekreáciu je zničujúci, pričom mnohé športové kluby čelia existenčnej hrozbe, pretože sú vo svojej podstate neziskové a pracujú zväčša na dobrovoľnom základe, takže fungujú bez akýchkoľvek finančných rezerv;

H.	keďže obmedzenia spôsobené pandémiou COVID-19 a neexistencia dostatočných príležitostí na pravidelné tréningy a cvičenie v športoch s fyzickým kontaktom majú nepriaznivý vplyv na pokrok a rozvoj športovcov;

I.	keďže šport je dôležitý hospodársky sektor, ktorý zodpovedá 2,12 % celkového HDP a 2,72 % celkovej zamestnanosti v EÚ a predstavuje odhadovaný počet 5,67 milióna pracovných miest;

keďže šport plní dôležité spoločenské funkcie, napríklad tým, že podporuje sociálne začlenenie, integráciu, súdržnosť a hodnoty, ako sú vzájomný rešpekt a vzájomné pochopenie, solidarita, rozmanitosť a rovnosť vrátane rodovej rovnosti; keďže šport a súvisiace dobrovoľné činnosti sú schopné zlepšiť fyzické a duševné zdravie a zamestnateľnosť, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí, ako aj prispieť k usmerňovaniu mladých ľudí, aby sa nezúčastňovali na násilí vrátane rodovo motivovaného násilia, na trestnej činnosti a užívaní drog;

Mládež

obáva sa, že vzhľadom na osobitnú citlivosť trhu práce mladých ľudí na hospodárske cykly a hospodárske krízy zasiahli následky aktuálnej pandémie zamestnanosť mladých ľudí tvrdšie, čím sa zosilnili negatívne trendy v sektore, v ktorom do značnej miery prevládajú nestabilné pracovné miesta na kratší pracovný čas s nízkou mzdou, so slabšou právnou ochranou a slabšími normami sociálneho zabezpečenia;

zdôrazňuje osobitne závažný vplyv aktuálnej pandémie na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a poukazuje na potrebu bojovať proti problémom, ktorým čelia mladí ľudia zo zraniteľných skupín; prízvukuje potrebu zohľadniť značné rodové rozdiely vo vzťahu k podielu NEET;

zdôrazňuje, že najvýraznejšie dotknuté sú pracovne náročné sektory, ktoré sa často vyznačujú nízkou odmenou, ako sú veľkoobchod a maloobchod, ubytovanie, cestovný ruch a stravovacie služby, a zvyčajne sú v nich zamestnaní nízkokvalifikovaní mladí pracovníci a pracujúci študenti; konštatuje, že nezamestnanosť a chudoba mládeže od vypuknutia pandémie stabilne stúpajú; je presvedčený, že nezamestnanosť mládeže bude v krátkodobom horizonte pravdepodobne ďalej stúpať a v dlhodobom horizonte môže zostať nad úrovňami spred pandémie;

nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti katastrofálnym účinkom na zamestnanosť mladých ľudí, a to aj prostredníctvom makroekonomických (fiškálnych a menových) politík, v ktorých sa verejné výdavky zamerajú na poskytovanie dotácií za zamestnanie alebo záruk pre mladých ľudí na podporu prispôsobených mechanizmov udržania a vytvárania pracovných miest, zvyšovania úrovne zručností a získania nových zručností mladých ľudí, ako aj na investície v hospodárskych sektoroch, ktoré majú potenciál prijať mladých uchádzačov o zamestnanie, ponúkaním kvalitných pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok a podmienok odmeňovania;

pripomína úlohu dobrovoľníctva pri rozvoji životných a pracovných zručností mladých ľudí; domnieva sa, že finančne podporené dobrovoľníctvo má potenciál pomôcť nezamestnaným mladým ľuďom zvládnuť hospodársky šok vyvolaný krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a zároveň byť prínosom pre spoločnosť a získavať cenné skúsenosti, ktoré uľahčujú ich prechod do dlhodobého pravidelného zamestnania; domnieva sa, že Európsky zbor solidarity môže mladým Európanom pomôcť rozšíriť si príležitosti za hranice ich miestnej reality; nabáda v tomto smere Komisiu, aby poskytla objasnenie a jednotné usmernenia k vykonávaniu programov v krízových situáciách a odstraňovaniu prekážok účasti spôsobených okrem iného nedostatočnou pružnosťou pri financovaní, zníženými finančnými prostriedkami, väčšími obmedzeniami pri udeľovaní víz dobrovoľníkom z partnerských krajín, ako aj tým, že sa mladým ľuďom nezabezpečí právny status dobrovoľníkov;

zdôrazňuje kľúčový význam informálneho učenia sa, neformálneho vzdelávania, umenia, športu, dobrovoľníctva a spoločenských aktivít na podporu účasti mládeže a sociálnej súdržnosti ako nástrojov, ktoré môžu mať obrovský vplyv na miestne spoločenstvá a môžu pomôcť pri riešení mnohých spoločenských problémov súčasnosti;

zdôrazňuje, že vzhľadom na dohodu uzavretú 21. júla 2020 mala byť Európska rada ambicióznejšia, pokiaľ ide o podporu mladých generácií, ktoré sú budúcnosťou Európy, v neposlednom rade začlenením väčšej podpory pre mladých ľudí do plánov obnovy prostredníctvom pridelenia 10 % prostriedkov na vzdelávanie a vyčlenenia príspevku vo výške 20 % na európsku digitálnu stratégiu a dosiahnutie digitálneho jednotného trhu; v tomto kontexte zdôrazňuje, že odvetvové programy, ktoré sa priamo zameriavajú na mládež, ako sú Erasmus+, Európsky zbor solidarity, záruka pre mladých ľudí a záruka pre deti, alebo ktoré majú potenciál podporovať prechod na spravodlivejšiu a sociálne a environmentálne udržateľnejšiu Európu, sa musia mobilizovať tak, aby sa dosiahol ich plný potenciál, keďže existuje riziko, že sa nesplnia ich ambiciózne ciele, čo by bolo trpkým sklamaním pre mladých ľudí a ďalšie generácie;

zdôrazňuje, že aktuálna pandémia umocnila digitálnu priepasť v EÚ, a poukazuje na naliehavú potrebu podporovať digitálnu gramotnosť pre všetkých a povzbudzovať široké využitie, uznanie a potvrdenie alternatív vrátane možností informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania, ako je online a digitálne vzdelávanie a odborná príprava; vyzýva predovšetkým na dôrazné zameranie na mladé vzdelávajúce sa osoby, ktoré stratili príjmy v oblasti technického a duálneho vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, a na ich podporu, ako aj na tvorbu a rozsiahle využívanie kvalitných digitálnych nástrojov, učebných a vzdelávacích materiálov a obsahu, s cieľom zabrániť mladým ľuďom, aby predčasne ukončili štúdium, a zabezpečiť bezproblémový a účinný prechod zo školy do zamestnania; zdôrazňuje, že bez ohľadu na špecifický kontext pandémie COVID-19 je dôležité zachovať prezenčné vzdelávanie v záujme zabezpečenia toho, aby sa na nikoho nezabudlo, najmä pokiaľ ide o malé deti, zraniteľné skupiny a mladých ľudí zo zložitých sociálno-ekonomických pomerov bez technologických prostriedkov či zručností;

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvýšili investície do digitálnych riešení a digitálnej gramotnosti na účel rozvoja praktických zručností, kompetencií a kvalifikácií, aby sprístupnili digitálnu gramotnosť všetkým a aby podporovali vývoj nezávislých, viacjazyčných, inkluzívnych a bezplatných nástrojov online vzdelávania v záujme zlepšenia celkovej úrovne digitálnych zručností a kompetencií v rámci vykonávania akčného plánu digitálneho vzdelávania (na roky 2021 – 2027); zdôrazňuje potrebu rozvíjať kompetencie učiteľov, školiteľov, riaditeľov, rodičov a riadiacich pracovníkov s cieľom zlepšovať poskytovanie online vzdelávania, dištančného vzdelávania a zmiešaného učenia s osobitným zameraním na programy rozvoja zručností;

10.

obáva sa, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zvýšila úzkosť a strach mladých ľudí a hrozí, že to bude mať značný vplyv na ich životy a prechod zo školy do zamestnania; vyzýva na široké využívanie prispôsobených služieb v oblasti duševného zdravia, psychosociálnej podpory a športových aktivít, či už ako samostatných, alebo modulárnych opatrení, a na zvýšenú podporu duševnej pohody v inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby pandémia neviedla k dlhodobým psychologickým následkom; zdôrazňuje vplyv pandémie na mladých ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí žijúcich vo vidieckych a vzdialených oblastiach a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť potrebám tejto skupiny prispôsobením dostupných podporných opatrení a služieb;

11.

vyzýva, aby sa v rôznych politikách prijal prístup založený na právach a vychádzajúci zo zásad nediskriminácie a rovnosti s cieľom bojovať proti viacerým formám diskriminácie mladých ľudí počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a pripomína Komisii a členským štátom potrebu osobitného prístupu k podpore a ochrane zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladí ľudia zo znevýhodnených pomerov, ktorým hrozí riziko domáceho násilia, mladí migranti a utečenci, ako aj mladí členovia komunity LGBTIQ+; zdôrazňuje dôležitosť slobodného prístupu ku kvalitným informáciám o pandémii COVID-19 ako celku prispôsobeným potrebám mladých ľudí;

12.

poukazuje na to, že činnosti športu a práce s mládežou v celej ich rozmanitosti sú v celej Európe osobitne ohrozené, čo vedie k zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zachovanie štruktúr a zabezpečili rozmanitosť ponuky v oblastiach mládeže a športu; pripomína potrebu úzkeho zapojenia miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do realizácie riešení určených na podporu mladých ľudí a organizácií v oblasti mládeže a športu; zdôrazňuje dôležitosť sociálnej súdržnosti organizácií v oblasti organizovaného športu a mládeže;

Šport

13.

vyjadruje hlboké obavy v súvislosti s možnou trvalou škodou v športovom sektore, a to nielen z hospodárskeho hľadiska a hľadiska zamestnania, ale aj z hľadiska spoločnosti ako celku;

14.

zdôrazňuje, že šport a telesné cvičenie sú za okolností vyvolaných pandémiou osobitne dôležité, keďže posilňujú telesnú a duševnú odolnosť; víta skutočnosť, že podľa údajov viedli zákazy vychádzania v prípade niektorých ľudí k častejšiemu a aktívnejšiemu vykonávaniu určitých individuálnych športov; je na druhej strane znepokojený v súvislosti s nedostatkom fyzickej aktivity pozorovaným počas zákazov vychádzania u mnohých mladých ľudí a s dôsledkami, ktoré by to mohlo mať na verejné zdravie;

15.

zdôrazňuje, že európsky športový model sa musí zachovať a podporovať, keďže solidarita, spravodlivosť a prístup založený na hodnotách budú pre obnovu športového sektora a prežitie športov na miestnej úrovni dôležitejšie ako kedykoľvek predtým;

16.

pripomína, že šport podporuje a učí hodnoty, ako je vzájomný rešpekt a vzájomné pochopenie, solidarita, rozmanitosť, spravodlivosť, spolupráca a občianska angažovanosť, a podporuje súdržnosť a začlenenie migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že šport nepozná hranice a spája ľudí z rôznych sociálno-ekonomických a etnických prostredí; domnieva sa, že predovšetkým šport na miestnej úrovni zohráva podstatnú úlohu pri podpore sociálneho začlenenia ľudí s menším množstvom príležitostí, ľudí patriacich k zraniteľným skupinám a ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby posilňovala začlenenie prostredníctvom športu a aby skúmala nové spôsoby maximalizácie jeho vplyvu a dosahu; vyzýva na poskytnutie zvýšenej podpory rodinám s nízkymi príjmami, aby svojim deťom umožnili zúčastňovať sa na športových a iných voľnočasových aktivitách;

17.

zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím čelia pri prístupe k športu v kontexte aktivít na miestnej úrovni, ako aj na profesionálnej úrovni značným finančným a organizačným problémom, čo sa počas pandémie COVID-19 ešte zhoršilo, a preto nabáda Komisiu, aby tento problém osobitne riešila vo svojej pripravovanej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia;

18.

zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 má ničivé následky na celý športový sektor na všetkých úrovniach, najmä na športové organizácie a kluby, ligy, telocvične a fitnescentrá, športovcov, trénerov, pracovníkov a subjekty podnikajúce v oblasti súvisiacej so športom vrátane organizátorov športových podujatí a športových médií; domnieva sa, že cesta k obnove bude náročná, a zdôrazňuje potrebu cielených podporných opatrení;

19.

domnieva sa, že všeobecné nástroje obnovy, ktoré EÚ prijala v reakcii na krízu, musia prispieť k podpore športového sektora v krátkodobom horizonte, a nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby športový sektor napriek svojim osobitným vlastnostiam a organizačným štruktúram využíval národné fondy podpory, štrukturálne fondy a národné plány podpory obnovy a odolnosti;

20.

zdôrazňuje dôležitosť záchranných balíkov zameraných na všetky športy; upozorňuje, že hoci boli najvýznamnejšie divácke športy z finančného hľadiska často zasiahnuté najtvrdšie, nemali by byť jediné, ktoré sú oprávnené na finančnú pomoc, ani by sa pri jej poskytovaní nemali uprednostňovať;

21.

domnieva sa, že existujúca finančná podpora nemusí byť dostatočná, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby, ako zabezpečiť dodatočnú cielenú podporu amatérskym aj profesionálnym športom s cieľom zvýšiť životaschopnosť celého sektora;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili obnovu a odolnosť voči kríze športového sektora vo všeobecnosti, a najmä v oblasti športu na miestnej úrovni, prostredníctvom dostupných programov EÚ, na ktoré je tento sektor oprávnený, vrátane programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a aby zabezpečili úplný prístup subjektov zo športového sektora k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, k Európskemu fondu regionálneho rozvoja, ku Kohéznemu fondu, k Európskemu sociálnemu fondu plus a k programu EU4Health; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je kľúčové začlenenie športu do príslušných nariadení a odstránenie všetkých prekážok v postupe uplatňovania na vnútroštátnej úrovni;

23.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19 na šport vo všetkých členských štátoch a na základe výsledkov tohto posúdenia vytvorila európsky prístup k zvládaniu problémov a zmierňovaniu možných dôsledkov;

24.

vyzýva na štruktúrovanú a systematickú výmenu najlepších postupov v oblasti riešenia účinkov krízy na šport medzi členskými štátmi, ako aj na systematickú analýzu údajov a informácií o športovaní a vplyve pandémie COVID-19; považuje za užitočné skúmať rozvoj nových spôsobov športovania v situáciách, ktoré si vyžadujú obmedzenie fyzického kontaktu;

25.

zastáva názor, že na prekonanie problémov, ktoré vznikli v športovom sektore v dôsledku pandémie COVID-19, je naliehavo potrebná rozsiahla medziodvetvová spolupráca; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala ďalej povzbudzovať spolupráca na všetkých úrovniach vrátane všetkých subjektov, ktoré sú do športovej oblasti zapojení, podnikateľského odvetvia súvisiaceho so športom a iných relevantných zainteresovaných strán;

26.

konštatuje, že používanie digitálnych riešení, ako sú športové aplikácie, počas krízy vzrástlo; domnieva sa, že ďalšou digitalizáciou športového sektora sa zvýši jeho odolnosť v prípadných budúcich krízach; vyzýva na vývoj digitálnych nástrojov umožňujúcich financovanie športových aktivít počas pandémie;

27.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala všetky opatrenia prijaté na riešenie následkov pandémie COVID-19 na šport v špecializovanom akčnom pláne EÚ;

28.

nabáda Radu, aby uprednostnila opatrenia a kroky zamerané na pomoc tomuto sektoru pri zvládaní dôsledkov pandémie v krátkodobom a dlhodobom horizonte v pripravovanom pracovnom pláne EÚ pre šport;

29.

domnieva sa, že pokiaľ sa bude pandémia naďalej vyvíjať, bude potrebné uskutočniť koordinovaný dialóg medzi európskymi a medzinárodnými športovými federáciami a členskými štátmi s cieľom diskutovať o možnostiach bezpečného pokračovania najvýznamnejších medzinárodných športových podujatí a súťaží; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o koordinovaný prístup vo vzťahu k počtu návštevníkov na štadiónoch, cestovným obmedzeniam a testovaniu na ochorenie COVID-19 s cieľom umožniť účinné plánovanie a zodpovednú organizáciu celoeurópskych športových súťaží;

30.

vyzýva na opatrenia na posilnenie predchádzania dopingu počas zákazov vychádzania v rámci pandémie COVID-19 a po nich v záujme podpory zdravia športovcov a fair play v európskom športe;

31.

domnieva sa, že rôzne športy boli dotknuté v rôznej miere a že v rámci určitých športov utrpeli menšie kluby, nižšie súťaže a činnosti na miestnej úrovni, a to najmä v dôsledku hospodárskej závislosti od malých sponzorov alebo príspevkov športovcov; zdôrazňuje, že amatérsky šport je základom pre šport na profesionálnej úrovni, keďže malé športové kluby na miestnej úrovni významne prispievajú k rozvoju mladých športovcov a väčšinou pracujú na dobrovoľnom základe; poukazuje na dôležitosť solidarity v európskej športovej komunite medzi rôznymi športmi a v ich rámci a vyzýva na zvýšenú podporu menšinových športov a športov na miestnej úrovni vzhľadom na hospodárske ťažkosti, ktoré majú pri zachovaní svojich činností;

32.

poukazuje na skutočnosť, že obmedzenia spôsobené pandémiou COVID-19 a neexistencia dostatočných príležitostí na pravidelné tréningy a cvičenie v športoch, ktoré si vyžadujú fyzický kontakt, majú nepriaznivý vplyv na pokrok a rozvoj športovcov; domnieva sa, že organizátori podujatí, tréneri a samotní športovci by mali byť informovaní o možných dôsledkoch dlhej absencie intenzívneho tréningu; žiada o spoluprácu medzi športovými inštitúciami a organizáciami pri podpore projektov a koncepcií, ktoré sa zameriavajú na opätovné získanie stratených schopností;

33.

domnieva sa, že arény a štadióny sú centrom spoločenskej štruktúry športu a kultúrnych ekosystémov v našich spoločnostiach; uznáva, že umožnenie opätovného otvorenia miest konania podujatí je podstatné pre zdravie a dobré životné podmienky našich občanov a na hospodársku obnovu teraz aj v budúcnosti;

o o

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

(2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0183.

(3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0239.

(4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0267.

(5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0282.

(6) Globálna správa, Youth & COVID-19: Impacts on jobs, education, rights and mental well-being (Mládež a pandémia COVID-19: vplyv na pracovné miesta, vzdelanie, práva a duševnú pohodu), 11. augusta 2020.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/87

P9_TA(2021)0050

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (2019/2202(INI))

(2021/C 465/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36, 37 a 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej vrátane prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2017, a na súvisiaci program pridruženia,

—	so zreteľom na nadobudnutie účinnosti bezvízového režimu pre občanov Ukrajiny 11. júna 2017 v dôsledku zmien nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, ktoré uskutočnili Európsky parlament a Rada,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (1),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Ukrajiny, najmä uznesenie z 12. decembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (2) a uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (3), ako aj na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (4),

—	so zreteľom na správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) o Ukrajine, najmä na správu o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine zo septembra 2020,

—	so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 19. júna 2020 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v ukrajinskom meste Sevastopoľ,

—	so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 12. decembra 2019 o správe o vykonávaní pridruženia na Ukrajine (SWD(2019)0433),

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté po 22. samite EÚ a Ukrajiny 6. októbra 2020,

—	so zreteľom na odporúčania a činnosť Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a ďalších zástupcov občianskej spoločnosti na Ukrajine,

—	so zreteľom na záverečné vyhlásenia a odporúčania zo schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Ukrajina, ktorá sa konala 19. decembra 2019,

—	so zreteľom na závery svojich volebných pozorovateľských misií vyslaných na ukrajinské prezidentské voľby, ktoré sa konali 31. marca a 21. apríla 2019, a na predčasné parlamentné voľby z 21. júla 2019,

—	so zreteľom na vyplatenie úveru vo výške 500 miliónov EUR Ukrajine 29. mája 2020 v rámci štvrtého programu makrofinančnej pomoci Komisie (MFA),

—

so zreteľom na bezprecedentné balíky pomoci, ktoré EÚ zaviedla s cieľom pomôcť susedným krajinám v boji proti pandémii COVID-19, a najmä na dlhodobé úvery vo výške 1,2 miliardy EUR poskytnuté Ukrajine za veľmi výhodných podmienok na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/701 z 25. mája 2020 o poskytnutí makrofinančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 (5),

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisie NATO – Ukrajina z 31. októbra 2019,

—	so zreteľom na piatu monitorovaciu správu Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI), uverejnenú v septembri 2017, a na závery o Ukrajine týkajúce sa stavu vykonávania odporúčaní na rok 2017, ktoré boli uverejnené v júni 2020,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom (6) o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a na normy prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy,

—	so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 21. júla 2019 o predčasných parlamentných voľbách na Ukrajine,

—	so zreteľom na index vnímania korupcie vypracovaný organizáciou Transparency International z roku 2019, v ktorom sa Ukrajina umiestnila na 126. mieste zo 180 posudzovaných krajín a území (pričom najlepším umiestnením je prvé miesto),

—	so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov prijatú 5. novembra 1992,

—	so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie k zákonu na podporu fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka a na jej stanovisko k ustanoveniam zákona o vzdelávaní z 5. septembra 2017, ktoré sa týkajú používania štátneho jazyka a menšinových a iných jazykov vo vzdelávaní,

—	so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 10. decembra 2020 týkajúce sa ukrajinského ústavného súdu,

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—	so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0219/2020),

keďže dohoda o pridružení/DCFTA je základným kameňom vzťahov Európskej únie s Ukrajinou založených na politickom pridružení a hospodárskej integrácii a tvorí plán reforiem, ktorých úplné vykonávanie by sa malo považovať za umožnenie neustáleho približovania k Únii, čo povedie k postupnému začleňovaniu do vnútorného trhu Únie a k plnému využitiu potenciálu a výhod dohody o pridružení/DCFTA;

B.	keďže Ukrajina má vyhliadky na členstvo v EÚ podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a môže požiadať o členstvo v Únii pod podmienkou, že splní kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské práva a práva menšín a pridŕža sa zásad právneho štátu;

C.	keďže účastníci 22. samitu EÚ – Ukrajina uznali európske ambície Ukrajiny, privítali jej rozhodnutie pre Európu, uznali značný pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla vo svojom reformnom procese, a privítali výsledky, ktoré sa už dosiahli pri vykonávaní dohody o pridružení, ako aj úspešnosť DCFTA;

D.	keďže Ukrajina prežívala v roku 2019 chúlostivé volebné obdobie, a to na prezidentskej aj parlamentnej úrovni, a keďže by sa malo oceniť to, ako zvládla tieto procesy aj následné pokojné a riadne odovzdanie moci;

keďže celoštátne komunálne voľby 25. októbra 2020 predstavovali ďalšiu skúšku stavu demokracie a príležitosť na ďalšiu konsolidáciu; keďže počas príprav na komunálne voľby 25. októbra 2020 došlo k pokusom o zmenu volebného zákona počas prebiehajúcej volebnej kampane a keďže v súvislosti s prijatím nových noriem bezpečného hlasovania zostáva značným problémom nedostatok jasných opatrení na riešenie situácie spôsobenej pandémiou COVID-19;

keďže volebná pozorovateľská misia ODIHR s obmedzeným rozsahom dospela k záveru, že miestne voľby na Ukrajine 25. októbra 2020 boli obzvlášť dôležité po nedávnych decentralizačných reformách, ktoré presunuli významné právomoci a zdroje na miestne samosprávy, že volebný proces bol vo všeobecnosti pokojný, dobre zorganizovaný a transparentný a väčšinou sa dodržali postupy a že ústredná volebná komisia Ukrajiny celkovo dodržala všetky zákonné lehoty a konala nestranne, otvorene a transparentne;

G.	keďže občianska spoločnosť a volební experti uviedli, že organizácie miestnych politických strán, kandidáti a členovia volebných komisií sa od prijatia volebného zákona bezprostredne pred volebným procesom nemohli riadne pripraviť na registráciu kandidátov;

H.	keďže zavedenie kontrolných mechanizmov zhora nadol prijatím zásady imperatívneho mandátu, ako aj prepojenie zoznamov strán s minimálnym počtom 10 000 voličov oslabujú demokratický charakter volieb;

I.	keďže občianska spoločnosť kritizovala rozhodnutie neuskutočniť voľby v 18 miestnych komunitách oblastí Donecka a Luhanska bez jasného odôvodnenia tohto rozhodnutia civilno-vojenskej správy, ktorým sa účinne odoberá právo voliť približne 475 000 voličom žijúcim v týchto komunitách;

J.	keďže najmä v druhej časti roku 2019 s cieľom urýchlene uskutočniť reformy prisľúbené počas volebných kampaní legislatívna činnosť pokračovala obzvlášť vysokým tempom, niekedy na úkor parlamentnej kontroly, transparentnosti a kvality právnych predpisov;

keďže hoci Ukrajina dosiahla značný pokrok pri plnení záväzkov súvisiacich s dohodou o pridružení a integrácii s Úniou, treba dokončiť niekoľko začatých reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii; keďže napriek značnému pokroku rozšírená korupcia naďalej brzdí reformný proces Ukrajiny; keďže pretrvávajúca ústavná kríza ohrozuje schopnosť prezidenta a Verchovnej rady uskutočňovať reformy; keďže sa zdá, že oligarchovia opäť získavajú politický vplyv; keďže je ešte potrebné prijať niektoré dodatočné opatrenia, aby sa zabránilo akémukoľvek zhoršeniu situácie, so zameraním na súdnictvo;

keďže sa nevyužíva celý potenciál prijatých reforiem z dôvodu dynamiky reformného procesu a súvisiacich inštitucionálnych výziev; keďže reformy sú tiež narušené internou inštitucionálnou nestabilitou a rozpormi, nedostatkom jasných kritérií, slabou kapacitou, obmedzenými zdrojmi a vonkajšími faktormi, ako je pandémia COVID-19, ako aj nedostatočným politickým odhodlaním prijať a zabezpečiť úplnú nezávislosť súdnych a hospodárskych inštitúcií a zabrániť selektívnemu využívaniu spravodlivosti;

M.	keďže komisia NATO – Ukrajina vo svojom spoločnom vyhlásení z 31. októbra 2019 vyzýva Ukrajinu, aby dodržiavala medzinárodné záväzky a povinnosti, dodržiavala ľudské práva a práva menšín a aby v plnej miere vykonávala odporúčania a závery Benátskej komisie o zákone o vzdelávaní;

N.	keďže v najnovšej správe OHCHR sa zdôrazňuje nedostatočný pokrok v trestnom konaní týkajúcom sa porušovania ľudských práv, ktorého sa údajne dopustili členovia ukrajinských síl, ako aj oneskorenia a nedostatočný pokrok pri vyšetrovaní zločinov súvisiacich s Majdanom;

O.	keďže podľa najnovšej správy organizácie Transparency International sa vnímanie korupcie na Ukrajine opäť znížilo na úrovne z roku 2017;

P.	keďže ukrajinskí občania ešte stále vo veľmi vysokej miere podporujú modernizáciu, zrušenie oligarchizácie, reformy a boj proti korupcii, na čo treba bez ďalšieho odkladania reagovať;

Q.	keďže pred vypuknutím pandémiou COVID-19 ukrajinské hospodárstvo znovu nadobudlo stabilitu a preukázalo uspokojivý rast a znižovanie nezamestnanosti podporené pokrokom dosiahnutým vďaka využívaniu potenciálu dohody o pridružení/DCFTA;

keďže je potrebné, aby si Ukrajina zachovala makroekonomickú stabilitu tým, že bude plniť svoje záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu a vykonávať všetky strednodobé štrukturálne politiky dohodnuté v rámci programu MFA EÚ, ako aj tým, že zabezpečí Národnej banke Ukrajiny silné a nezávislé postavenie;

S.	keďže prebiehajúca celosvetová kríza si vyžaduje koordinovaný prístup a mimoriadne balíky podporných opatrení; keďže všetky núdzové opatrenia musia byť primerané, časovo obmedzené a musia sa pri nich rešpektovať základné slobody;

T.	keďže EÚ stojí pri ukrajinskom ľude od začiatku pandémie COVID-19 a poskytuje finančnú a materiálnu podporu prostredníctvom dvojstranných a regionálnych programov, ako sú programy, ktoré Únia poskytla Ukrajine v marci, apríli a máji 2020;

keďže pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila problémy v ukrajinskom systéme zdravotnej starostlivosti: keďže napriek tomu, že podľa ukrajinského práva je zdravotná starostlivosť bezplatná, realita, s ktorou sa mnohí občania krajiny pri vyhľadaní zdravotnej starostlivosti stretávajú, je iná, a to pre neprimerane dlho trvajúce reformné opatrenia ukrajinského ministerstva zdravotníctva;

V.	keďže vzhľadom na pandémiu COVID-19 je ešte dôležitejšie, aby sa naďalej poskytovala humanitárna pomoc a aby osobitná monitorovacia misia OBSE, agentúry OSN, mimovládne organizácie a Medzinárodný výbor Červeného kríža mali nerušený prístup do oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou vlády;

keďže nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, ako aj jej schopnosť vykonávať potrebné hospodárske a sociálne reformy sú stále vážne ohrozované cielenými dezinformačnými kampaňami, kybernetickými útokmi a inými hybridnými hrozbami, ako aj nevyriešeným konfliktom na východe krajiny spôsobeným pokračujúcou ruskou vojenskou agresiou a okupáciou veľkých častí Doneckej a Luhanskej autonómnej oblasti, ako aj pokračujúcou nezákonnou okupáciou a anexiou Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ Ruskom, ktoré zhoršujú situáciu v oblasti ľudských práv a sú bariérou zlepšenia prosperity, stability a rastu krajiny;

keďže EÚ dôrazne odsúdila pretrvávajúcu ruskú agresiu voči Ukrajine vrátane nezákonnej anexie Krymu a Sevastopoľa v rozpore s jej zvrchovanosťou a územnou celistvosťou a zaviedla a bude pokračovať v politike jej neuznania a v tejto súvislosti pokračuje vo vykonávaní reštriktívnych opatrení voči jednotlivcom a subjektom zapojeným do tohto porušovania medzinárodného práva;

Y.	keďže EÚ je naďalej odhodlaná pôsobiť v normandskom formáte, v rámci OBSE, trojstrannej kontaktnej skupiny a osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine, uvítala konštruktívny prístup Ukrajiny v rámci normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny a vyzvala Rusko na recipročné kroky;

keďže 17. júla 2014 došlo k zostreleniu lietadla spoločnosti Malaysia Airlines s číslom letu MH17 medzi Amsterdamom a Kuala Lumpurom nad Doneckou oblasťou v kontexte ruského pokusu narušiť územnú celistvosť Ukrajiny, ktoré viedlo k usmrteniu všetkých 298 cestujúcich a posádky; keďže spoločný vyšetrovací tím pod vedením Holandska potvrdil, že lietadlo letu číslo MH17 bol zasiahnuté raketou Buk typu zem – vzduch, ktorá pochádzala od 53. protileteckej brigády ruských pozemných síl so základňou v Kursku;

AA.

keďže 9. marca 2020 sa vďaka ukrajinskej spolupráci v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu začal v zmysle holandského práva súdny proces so štyrmi hlavnými podozrivými zo zostrelenia lietadla spoločnosti Malaysia Airlines s číslom letu MH17; keďže Holandsko 10. júla 2020 podalo na Európsky súd pre ľudské práva medzinárodnú žalobu proti Ruskej federácii v súvislosti s jej účasťou na zostrelení lietadla s číslom letu MH17; keďže Rusko vyvinulo na Ukrajinu tlak, aby do výmeny väzňov 7. septembra 2019 zahrnula aj piatu osobu, ktorá je predmetom záujmu, Vladimira Cemacha; keďže 15. októbra 2020 Rusko jednostranne ukončilo účasť na trojstranných vyšetrovacích konzultáciách s Austráliou a Holandskom; keďže Rusko sústavne bráni všetkému úsiliu o to, aby sa páchatelia postavili pred súd, a to aj odmietaním výsledkov spoločného vyšetrovacieho tímu, podporou dezinformácií o lete číslo MH17 a uplatnením práva veta v Bezpečnostnej rade OSN s cieľom zmariť zriadenie medzinárodného súdneho tribunálu;

AB.	keďže EÚ odsúdila Rusko za zastavenie spolupráce v prípadoch súvisiacich s letom číslo MH17; keďže EÚ dôrazne vyzvala Rusko, aby plne spolupracovalo pri vyšetrovaní a súdnych procesoch súvisiacich s letom číslo MH17;

AC.

keďže od začiatku vojny na východnej Ukrajine bolo zabitých približne 13 000 ľudí, z čoho štvrtina boli civilisti, a až 30 000 ich bolo zranených; keďže viac ako 1,5 milióna Ukrajincov muselo utiecť zo svojich domovov z dôvodu ozbrojeného konfliktu s ozbrojenými skupinami podporovanými Ruskom; keďže Rusko a jeho zástupcovia väznia stovky Ukrajincov, pričom stále nie je známe, kde sa nachádzajú mnohí ďalší; keďže prebiehajúci vojenský konflikt spôsobil humanitárnu krízu s ničivými dôsledkami pre 4,4 milióna ľudí, z čoho približne 1,5 milióna je vnútorne vysídlených; keďže 3,4 milióna ľudí, ktorí žijú v kontaktnej línii, potrebuje humanitárnu pomoc a ochranu; keďže v dôsledku útokov na verejnú infraštruktúru čelí miestne obyvateľstvo obmedzenému prístupu k zdravotníckym zariadeniam, školám, vode a sanitácii;

AD.

keďže situácia v oblasti ľudských práv v okupovaných častiach východnej Ukrajiny a na okupovanom Krymskom polostrove sa výrazne zhoršila, dochádza k systematickému porušovaniu slobody prejavu, slobody náboženstva a vlastníckych práv, prísnym obmedzeniam práva na vzdelanie a jazykového práva, zneužívaniu médií a nútenému udeľovaniu ruského občianstva a základné ľudské práva a slobody nie sú zaručené; keďže samozvané orgány na okupovanom území Krymu naďalej obťažujú krymských Tatárov, pričom stíhajú desiatky ľudí na základe vykonštruovaných obvinení z terorizmu; keďže Centrum pre občianske slobody na Ukrajine odhaduje, že na Kryme a v Rusku je z politických dôvodov prenasledovaných aspoň 94 ukrajinských občanov, z toho 71 krymských Tatárov, medzi ktorých patria Marlen Asanov, Memet Belialov, Timur Ibragimov, Seyran Salijev, Server Mustafajev, Server Zekiriajev a Edem Smailov odsúdení v septembri 2020 na trest odňatia slobody od 13 do 19 rokov;

AE.

keďže vo svetovom rebríčku slobody tlače (World Press Freedom Index) Ukrajina v roku 2020 obsadila 96. priečku; keďže Ukrajina prijala viaceré reformy vrátane zákona o transparentnosti vlastníctva médií, ale je potrebné urobiť ešte oveľa viac pre to, aby sa podarilo vymaniť médiá spod silného vplyvu oligarchov, ako aj pre podporu nezávislosti novinárov a boj proti beztrestnosti zločinov násilia páchaného na novinároch;

AF.

keďže mediálne prostredie na Ukrajine je naďalej pod silným vplyvom oligarchistických vlastníkov médií a keďže pracovníci médií, najmä novinári, ktorí sa venujú prípadom korupcie a podvodov, neustále čelia hrozbe násilia, zastrašovaniu a smrti, ako v prípade novinára Vadyma Komarova v roku 2019 a v práci im okrem iného často prekáža obmedzený prístup k informáciám, právny tlak, ako v prípade trestného stíhania portálu Bihus.info a kybernetické útoky;

AG.

keďže Ukrajina má významný problém v oblasti rodovej nerovnosti; keďže rovnosť pred zákonom neznamená skutočnú rovnosť, ale v praxi sa ženy naďalej stretávajú s veľkými prekážkami, najmä na svojom pracovisku; keďže v globálnom indexe rodových rozdielov Svetového ekonomického fóra za rok 2018 sa Ukrajina umiestnila na 65. mieste spomedzi 149 krajín; keďže podľa ukazovateľa nerovnosti príjmov na Ukrajine zarobia ženy na každých 100 USD príjmu mužov len 63,1 USD;

AH.	keďže LGBTI osoby a feministické aktivistky sú neustále vystavené nenávistným prejavom a násilným útokom a Rómovia čelia diskriminačným označeniam a nenávistným prejavom zo strany štátnych a miestnych orgánov a médií;

AI.

keďže orgány presadzovania práva pri početných príležitostiach odmietli vyšetrovať trestné oznámenia LGBTI osôb týkajúce sa trestných činov z nenávisti alebo nenávistných prejavov, najmä voči demonštrantom na pochodoch Pride, z dôvodu chýbajúcich ustanovení trestného zákona na stíhanie podnecovania k nenávisti alebo násiliu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže ECRI odporučila zmenu trestného zákonníka s cieľom zahrnúť doň tieto dôvody a považovať ich za priťažujúce okolnosti;

AJ.

keďže Európsky parlament uznáva vedúce postavenie a politickú vôľu ukrajinských orgánov pri zabezpečovaní dostatočnej ochrany vnútroštátnych pochodov Pride; keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti voči LGBTI osobám sú stále všadeprítomné a policajná ochrana nie je vždy pohotová, čo sa preukázalo v násilných útokoch počas kyjevského pochodu Pride, kde demonštranti nemohli v plnej miere využívať svoje všeobecné právo na slobodu pokojného zhromažďovania a zároveň byť chránení pred násilím;

AK.

keďže v rámci dohody o pridružení/DCFTA sa prisľúbila aproximácia vnútroštátneho práva Ukrajiny a jej vnútroštátnych noriem s normami EÚ, a to aj v sociálnej oblasti; keďže napriek týmto záväzkom zostáva ich vykonávanie dohody o pridružení/DCFTA v sociálnej oblasti neuspokojivé; keďže Ukrajina ratifikovala hlavné medzinárodné nástroje, ale naďalej ich nevykonáva;

AL.

keďže napriek povinnostiam vyplývajúcim z dohody o pridružení a mnohým výzvam odborových zväzov voči vláde, aby vykonala potrebné opatrenia na podporu sociálneho dialógu, je koncepcia trojstranných konzultácií naďalej v podstate nefunkčná; keďže Národná tripartitná sociálna a hospodárska rada je po viac ako desaťročí od svojho zriadenia stále slabá a neúčinná a nemá skutočný vplyv na sociálny dialóg, pričom neustále trpí nedostatkom zamestnancov a nedôslednou koordináciou svojich činností: keďže v roku 2019 dostala len jedna tretina zo všetkých 177 ukrajinských odborových zväzov zaregistrovaných na ministerstve spravodlivosti príležitosť zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní;

Spoločné hodnoty a všeobecné zásady

poznamenáva, že dohoda o pridružení/DCFTA je odrazom spoločnej ambície EÚ a Ukrajiny posunúť sa v oblasti politického pridruženia a hospodárskej integrácie, čo môže slúžiť ako návrh reformy, a zdôrazňuje jej prvoradý význam, najmä v súčasných výnimočných časoch; naliehavo žiada, aby sa dohoda v plnej miere vykonávala a aby sa využil jej potenciál; ďalej naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby napriek výzvam, ktoré prináša pandémia COVID-19, ostávalo jej vykonávanie na poprednom mieste v ich programoch; zdôrazňuje, že pomoc EÚ Ukrajine je prísne podmienená, a opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby Ukrajina opäť preukázala svoj záväzok prijímať reformy a dodržiavať zásady Únie; pripomína, že je potrebné aktualizovať dohodu o pridružení/DCFTA, riadne zohľadňovať vývoj regulačných rámcov a potrieb hospodárskeho rozvoja a posilniť monitorovacie mechanizmy; odporúča, aby EÚ a Ukrajina využili nadchádzajúce pravidelné preskúmanie dosahovania cieľov dohody o pridružení a preskúmali možnosti aktualizácie obchodných a odvetvových prvkov;

víta bezprecedentné balíky pomoci vrátane makrofinančnej pomoci, ktoré Únia poskytla Ukrajine v rámci Tímu Európa, aby pomohla partnerským krajinám zvládnuť núdzovú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19; konštatuje, že ide o zásadný prejav solidarity EÚ v čase bezprecedentnej krízy; vyzýva ukrajinské orgány, aby vytvorili priaznivé podmienky pre investície a urýchlene splnili dohodnuté podmienky vyplácania makrofinančnej pomoci EÚ stanovené v memorande o porozumení; pripomína vláde Ukrajiny, že vyplatenie prvej tranže vo výške 600 miliónov EUR z makrofinančnej pomoci v objeme 1,2 miliardy EUR v decembri 2020 bez akýchkoľvek konkrétnych politických podmienok bolo jednorazovou výnimkou z dôvodu núdzovej povahy tejto podpory a nesmie sa zneužiť na ustúpenie od dohodnutých reforiem;

vyjadruje uspokojenie, že pozorovateľské misie OBSE/ODIHR za účasti Európskeho parlamentu vyhodnotili ukrajinské prezidentské a parlamentné voľby v roku 2019 ako celkovo konkurenčné, dobre zorganizované a účinne riadené, čo potvrdzuje pripojenie sa Ukrajiny k demokratickým hodnotám Únie a je pozoruhodné najmä v kontexte pretrvávajúceho ruského úsilia o destabilizáciu Ukrajiny; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby riešili nedostatky zistené vo vyhláseniach vedúcich delegácií Európskeho parlamentu a aby dodržiavali odporúčania obsiahnuté v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR; naďalej pozorne sleduje, do akej miery sa dodržiavajú demokratické normy usporadúvania slobodných a spravodlivých volieb na Ukrajine, keďže krajina po vítanej decentralizačnej reforme usporiadala prvé voľby do orgánov samosprávy obcí; vyzýva ukrajinskú vládu, aby zabezpečila slobodné a spravodlivé volebné kampane bez neprimeraných spôsobov financovania kampaní, v ktorých nebude existovať priestor na kupovanie hlasov; zdôrazňuje, že volebný proces a proces hlasovania v deň volieb by mal zaručiť prísnejšie bezpečnostné normy a prijať osobitné bezpečnostné opatrenia na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19; konštatuje, že počas ukrajinských parlamentných volieb v roku 2019 boli hranice vo volebných obvodoch s jedným mandátom stanovené spôsobom, ktorý nebol priaznivý pre zastúpenie národnostných menšín; konštatuje, že v niektorých regiónoch, ako je Zakarpatská oblasť, sa pri voľbách zistili nekalé postupy, napríklad registrácia tzv. klonov kandidátov, ktorou sa znížili šance členov maďarskej menšiny dostať sa do parlamentu;

víta nový volebný zákon prijatý v decembri 2019 vrátane jeho ustanovení o právach vnútorne vysídlených osôb; pripomína však, že neustále zmeny volebného zákona počas prebiehajúcich volieb sú v rozpore s odporúčaniami Benátskej komisie, spôsobujú právnu neistotu a majú negatívny vplyv na prácu volebných komisií; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby ďalej bojovala proti nezákonnej kampani, kupovaniu hlasov, zneužívaniu administratívnych zdrojov a právnej neistote v súvislosti s kampaňou na sociálnych médiách;

trvá na tom, že volebný zákon by sa mal zlepšiť a zosúladiť s medzinárodnými normami s cieľom riešiť otázky, ako sú kampane v sociálnych médiách, transparentnosť výdavkov na kampaň a prístup nezávislých kandidátov k volebnému procesu; okrem toho, pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí, zdôrazňuje význam odstránenia byrokratických prekážok pri registrácii vnútorne vysídlených osôb ako voličov, stanovenia finančného stropu pre kampane a umožnenia účasti jednotlivých kandidátov vrátane opätovného prehodnotenia zámeru zaviesť hotovostný vklad v prípade kandidátov v malých komunitách;

Reformy a inštitucionálny rámec

zdôrazňuje význam prodemokratických reforiem a dôvery v inštitúcie ako najefektívnejších bezpečnostných mechanizmov; vyzýva Komisiu, aby využívala zavedené mechanizmy na uľahčenie a podporu vykonávania reforiem Ukrajinou; navrhuje vypracovanie a vykonávanie kvalitatívnych a kvantitatívnych mechanizmov v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou na monitorovanie vykonávania reforiem Ukrajinou vrátane jasných referenčných kritérií, odporúčaní a zásad podmienenosti, ktoré by sa využili na zlepšenie metodiky výročných správ o vykonávaní, ktoré by sa mali stať účinnými nástrojmi usmerňovania reforiem;

zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať mechanizmy riadenia a podávania správ, prostredníctvom ktorých sa posudzuje pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla, najmä v oblastiach súdnictva, boja proti korupcii, štátom vlastnených podnikov, podnikového riadenia a reforiem v oblasti energetiky, ktoré by boli spojené s hospodárskou a investičnou podporou;

odporúča sústrediť sa na obmedzený počet priorít, na ktoré sa zameria politické úsilie, finančná podpora a technická pomoc s cieľom účinne vybudovať inštitucionálne kapacity potrebné na zabezpečenie dlhodobého úspechu reforiem, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj v praxi; podporuje posilnenie sektorovej spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou v prioritných oblastiach, ako je digitálne hospodárstvo, energetika, zmena klímy a obchod; víta ambície Ukrajiny týkajúce sa aproximácie s politikami EÚ v oblasti jednotného digitálneho trhu a európskej zelenej dohody vykonávaním príslušného acquis;

uznáva pridružené partnerstvo Ukrajiny a ostatných signatárskych strán dohôd o pridružení a DCFTA a vyzýva na posilnený politický dialóg s nimi s cieľom pokročiť v ďalšej hospodárskej integrácii a harmonizácii právnych predpisov; v súlade so zásadou „viac za viac“ vyzýva EÚ, aby zvážila vytvorenie stratégie posilnenej spolupráce v oblasti reforiem a investícií pre tri pridružené krajiny vrátane Ukrajiny, ktorá by bola podmienená okrem iného v oblasti budovania investičných kapacít, dopravy, energetiky, spravodlivosti a digitálneho hospodárstva, a prostredníctvom ktorej by sa krajina pripravovala na ambiciózny program integrácie do EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami navrhla Ukrajine a iným krajinám pridruženým k EÚ podrobný, podmienený a prispôsobený hospodársky a investičný plán v súvislosti s riešením dôsledkov pandémie COVID-19 do konca roka 2020; okrem toho vyzýva inštitúcie EÚ, aby analyzovali možnosť zahrnúť Ukrajinu a ostatné pridružené krajiny ako pozorovateľov do rokovaní výborov zriadených podľa článku 291 ZFEÚ a nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (7), ako aj do zasadnutí pracovných skupín a výborov Rady s cieľom preukázať záväzky EÚ pokračovať v integrácii a posilniť orientáciu na reformy a administratívne know-how krajín;

10.

podporuje komplexné preskúmanie dohody o pridružení/DCFTA v súlade s ustanoveniami dohody a s cieľom plne využiť jej potenciál v oblasti politického pridruženia a hospodárskej integrácie vrátane posilnenej odvetvovej integrácie Ukrajiny s EÚ;

11.

vyzýva Komisiu, aby zmodernizovala zanedbávané oblasti dohôd o pridružení/DCFTA, pokiaľ ide o dôležité oblasti politiky, ako je uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a riešenie zdravotných kríz, a zároveň zabezpečila, aby neboli v rozpore s nevyhnutnosťou opatrení v oblasti životného prostredia a klímy alebo iniciatívami v rámci Európskej zelenej dohody;

12.

vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do odvetví, ktoré majú v EÚ potenciál rozvoja, rastu a konkurencieschopnosti a ktoré by mohli ďalej posilniť hospodársku diverzifikáciu, napríklad do udržateľnej energetiky a klímy, jednotného digitálneho trhu a kybernetickej bezpečnosti, a dopravy;

13.

víta pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla pri plnení svojich záväzkov stanovených v dohode o pridružení, najmä v oblasti poľnohospodárstva, energetiky, bankovníctva, decentralizácie, digitálneho hospodárstvam životného prostredia a volebných postupov; konštatuje však, že podľa mechanizmu preskúmania dohody o pridružení (Pulse of the AA) bolo v roku 2019 dokončených len 37 % úloh súvisiacich s vykonávaním dohody o pridružení (čo je pokles oproti 52 % v roku 2018); uznáva úsilie o zrýchlenie tempa reforiem v druhej polovici roka 2019, ale naliehavo vyzýva ukrajinské inštitúcie, aby neuprednostňovali rýchlosť legislatívneho procesu pred kvalitou prijatých právnych predpisov, a zdôrazňuje význam pokračujúceho vykonávania jej záväzkov;

14.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Ukrajina nesmie prehliadať skutočnosť, že úroveň politickej, technickej a finančnej podpory EÚ bude závisieť od toho, do akej miery splní záväzky, ktoré prijala voči Únii a jej členským štátom, najmä pokiaľ ide o reformný proces, dodržiavanie ľudských práv, práv menšín a základných slobôd a zavedenie skutočného a účinného právneho štátu;

15.

víta spoločný plán vlády a parlamentu prijatý v roku 2018 a vytvorenie spoločnej platformy pre európsku integráciu v novembri 2019 a dúfa, že tieto iniciatívy povedú k lepšej koordinácii medzi rôznymi inštitúciami zapojenými do navrhovania, prijímania a vykonávania reforiem; nabáda ukrajinský parlament a vládu, aby zlepšili efektívnejšie využívanie tohto nástroja a preskúmali svoju spoluprácu pri plnení záväzkov súvisiacich s dohodou o pridružení a aproximácii právnych predpisov s cieľom maximalizovať synergie, najmä pokiaľ ide o odborné znalosti o právnych predpisoch EÚ a hodnotení súladu;

16.

chváli Ukrajinu za pokrok, ktorý dosiahla pri reforme verejnej správy, a zdôrazňuje, že je dôležité neúnavne pracovať na ďalšom pokroku a všetkých úradníkov dočasne vymenovaných počas pandémie COVID-19 čo najskôr podrobiť výberovému konaniu na základe zásluh; uvedomuje si, akú veľkú výzvu to predstavuje pre správu vecí verejných, inštitúcie a verejnú správu na Ukrajine, a vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú technickú a finančnú podporu;

17.

víta úspechy v oblasti reformy zameranej na decentralizáciu a posilnenie postavenia miest a obcí, ktorá sa začala v roku 2014 a ktorá sa ukázala ako jedna z doteraz najúspešnejších reforiem; uznáva podporu projektu U-LEAD, ktorého výsledkom je vytvorenie takmer 1000 dobrovoľne spojených miestnych komunít s približne 11,7 miliónmi občanov; pozitívne hodnotí kroky, ktoré boli doteraz prijaté s cieľom decentralizovať verejné orgány a verejné financovanie prostredníctvom balíka právnych aktov a ich vykonávania v praxi; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala podrobnosti decentralizačnej reformy a prípadne ju použila ako úspešnú prípadovú štúdiu pre iné krajiny;

18.

naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby dokončila decentralizačnú reformu v rámci širokého a otvoreného dialógu, najmä s miestnymi samosprávami a ich združeniami, s cieľom zvýšiť autonómiu a právomoci miestnych samospráv a podporiť pravidelné výmeny medzi ústrednou vládou a národnými združeniami miestnych a regionálnych samospráv o akejkoľvek politike, ktorá môže mať územný vplyv;

19.

víta usporiadanie prvého kola komunálnych volieb 25. októbra 2020 s účasťou prevyšujúcou 36 %, ktoré boli slobodné a spravodlivé, ale spojené s paralelnými verejnými konzultáciami, ktoré podľa OBSE/ODIHR vytvorili neprimeranú politickú výhodu a zneprehľadnili oddelenie štátu a strany; vyzýva štátne orgány, aby rešpektovali autonómiu miestnej samosprávy a podporovali administratívne kapacity obcí a miest; vyzýva na zavedenie koncepcie územného verejnoprávneho subjektu ako právnickej osoby, čo je zaužívaná prax v Európskej únii a uznáva sa v Európskej charte miestnej samosprávy; víta zmenu zákona o štátnom rozpočte, ktorej súčasťou je zaručenie 60 % podielu na miestnej dani z príjmu osôb ako nevyhnutný príspevok k zdraviu verejných financií na miestnej úrovni; varuje pred vytvorením paralelných štruktúr na miestnej úrovni, ktoré by mohli viesť k problémom s právomocami, ale navrhuje, aby sa zvážilo pridelenie dvojitých kompetencií, ktoré by prevzali miestne právomoci a zároveň fungovali ako najnižší štátny orgán; berie na vedomie uznesenie Verchovnej rady zo 17. júla 2020 o vytváraní a rušení rajónov, podľa ktorého sa opatrenia týkajúce sa konsolidácie rajónov budú všeobecne vzťahovať aj na územia Krymu a okresov Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nie sú v súčasnosti pod kontrolou ukrajinskej vlády;

Spolupráca v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)

20.

uznáva jedinečné skúsenosti a expertízu Ukrajiny a víta účasť Ukrajiny na misiách, bojových skupinách a operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), jej príspevky do bojových skupín EÚ, čoraz väčšie zosúladenie s vyhláseniami a deklaráciami EÚ o medzinárodných a regionálnych otázkach a jej príspevky k nim, a blahoželá Ukrajine k jej novému štatútu partnera NATO s rozšírenými možnosťami;

21.

víta úspešné kroky v oblasti vedecko-technickej spolupráce vrátane kozmického priemyslu a v oblasti obrany, najmä zbližovanie v operačných, vzdelávacích a inštitucionálnych segmentoch a pri vykonávaní potrebných vnútorných zmien v týchto odvetviach; oceňuje ochotu Ukrajiny zúčastňovať sa na rámcovom programe EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa a na výskumných programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA); berie na vedomie plodnú spoluprácu medzi ministerstvom obrany Ukrajiny a Európskou obrannou agentúrou (EDA) a podporuje jej ďalší rozvoj; vyzýva EÚ a Ukrajinu, aby posilnili spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, pričom budú venovať osobitnú pozornosť konfliktu na východnej Ukrajine a pokusom Ruska o oslabenie zvrchovanosti Ukrajiny a narušenie jej územnej celistvosti, a to prostredníctvom zmierenia, spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti dezinformáciám, ako aj práce na posilnení odolnosti rodín, komunít a štátnych inštitúcií;

22.

podporuje možnú účasť Ukrajiny na vybraných projektoch SBOP vrátane spolupráce s EDA a najmä stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) za predpokladu, že spĺňa dohodnutý súbor politických, vecných a právnych podmienok rovnako ako iné tretie krajiny; víta nedávne rozhodnutie EÚ prizvať Ukrajinu, aby sa zúčastnila na operácii EÚ ALTHEA v Bosne a Hercegovine, a nabáda obe strany – EÚ aj Ukrajinu –, aby pokračovali v rozširovaní účasti Ukrajiny na misiách a operáciách Európskej únie;

23.

víta posilnenie spolupráce medzi ukrajinskými orgánmi a európskym verejným a súkromným sektorom v boji proti hybridným hrozbám pochádzajúcim najmä z Ruska, zameraným okrem iného na šírenie falošných informácií, povzbudzovanie násilia a presadzovanie protivládnych a protieurópskych nálad; domnieva sa, že je načase a je potrebné, aby EÚ a Ukrajina začali čo najskôr viesť dialóg o kybernetických otázkach, a podporuje myšlienku rozšírenia spektra dialógu o bezpečnosti a obrane s cieľom primerane reagovať na súčasné a budúce hrozby, najmä v súlade s globálnou bezpečnostnou stratégiou EÚ;

Územná celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny

24.

opätovne potvrdzuje neochvejnú podporu a odhodlanie Únie, pokiaľ ide o nezávislosť Ukrajiny, jej zvrchovanosť a územnú celistvosť v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, a svoju podporu medzinárodne koordinovanému ukladaniu sankcií ruskej vláde a subjektom, ktoré narúšajú zvrchovanosť a územnú celistvosť krajiny, až kým nebudú splnené všetky príslušné podmienky na zrušenie sankcií vrátane plnenia dohôd z Minska a obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc;

25.

naďalej odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa a faktickú destabilizáciu určitých častí Doneckej a Luhanskej oblasti; vyzýva Ruskú federáciu, aby plnila svoje medzinárodné záväzky, stiahla svoje vojenské sily z územia Ukrajiny a v plnej miere vykonávala rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o územnej celistvosti Ukrajiny a o Kryme a Sevastopoli;

26.

zdôrazňuje, že všetky dohody s Ruskou federáciou musia v plnom rozsahu rešpektovať vykonávanie dohôd z Minska, ako aj plnenie rezolúcií OSN o štatúte Krymu a rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny zo strany Ruskej federácie;

27.

víta obnovenie mierových rozhovorov v rámci normandskej štvorky 9. decembra 2019 v Paríži po patovej situácii trvajúcej tri roky; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dodržiavali dohodu o prímerí; zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať ďalšie oblasti, z ktorých možno stiahnuť ozbrojené zložky, vykonávať odmínovacie činnosti a otvárať kontrolné miesta na kontaktnej línii, a vyzýva Rusko, aby využilo svoj vplyv na ozbrojené formácie, ktoré podporuje, a aby zabezpečilo, že budú dodržiavať a v plnej miere plniť záväzky prijaté v rámci dohôd z Minska a nedávnych zasadnutí normandskej štvorky a trojstrannej kontaktnej skupiny; opakovane zdôrazňuje, ako sa dohodlo v Minsku a v tzv. Steinmeierovom vzorci, že komunálne voľby v okupovaných častiach východnej Ukrajiny sa musia uskutočniť v súlade s ukrajinskými právnymi predpismi a pod dohľadom OBSE; zdôrazňuje, že v súčasnej situácii nie sú v Doneckej a Luhanskej oblasti splnené podmienky slobodných a spravodlivých volieb; víta skutočnosť, že upustenie od plánu zahrnúť separatistov s ruskou podporou ako stranu do rozhovorov trojstrannej kontaktnej skupiny; vyjadruje poľutovanie nad pripomienkami vysokopostavených členov ukrajinskej delegácie v trojstrannej kontaktnej skupine, ktorí popreli vojenské zapojenie Ruska do konfliktu v regióne Donbas;

28.

dôrazne odsudzuje destabilizačné akcie Ruska a jeho vojenskú prítomnosť na Ukrajine; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim budovaním vojenských zariadení na Krymskom polostrove zo strany Ruska vrátane viac ako 30 000 vojakov, nových raketových systémov zem–vzduch a zem–zem, ponoriek s jadrovým potenciálom a strategických bombardérov; odsudzuje nezákonné konanie Ruska zamerané na prevzatie kontroly nad Kerčským prielivom, pretože predstavuje porušenie medzinárodného námorného práva, a medzinárodných záväzkov Ruska, najmä výstavbu Kerčského mosta a jeho železničného prepojenia bez súhlasu Ukrajiny, kladenie podmorských káblov a uzavretie a militarizáciu Azovského mora, ktoré je závažnou prekážkou v hospodárskej činnosti Ukrajiny; vyzýva Ruskú federáciu, aby medzinárodným mimovládnym organizáciám a medzinárodným humanitárnym organizáciám zabezpečila neobmedzený a slobodný prechod do Azovského mora a z neho v súlade s medzinárodným právom a prístup na okupované ukrajinské územia Donbasu a anektovaného Krymu; v tejto súvislosti pripomína, že ruský režim námorných inšpekcií zavedený v roku 2018 pre všetky plavidlá, ktoré na ceste do Azovského mora a z neho prechádzajú cez Kerčský prieliv kontrolovaný Ruskom, má naďalej negatívne hospodárske dôsledky pre región; vyzýva na prepustenie všetkých ukrajinských politických väzňov a vojnových väzňov v Rusku, na Kryme a v častiach Donbasu, ktoré ukrajinská vláda nekontroluje; vyjadruje však znepokojenie nad núteným začlenením ruských občanov podozrivých z účasti na zostrelení letu MH17 leteckej spoločnosti Malaysian Airlines do výmeny zadržaných osôb medzi Ukrajinou a Ruskom;

29.

zdôrazňuje potrebu politického riešenia konfliktu na východnej Ukrajine; žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti mierového riešenia konfliktov podporou úsilia všetkých strán v mierovom procese, ako aj posilnením opatrení na budovanie dôvery a vynaložením úsilia na získanie mandátu nasadiť mierovú misiu OSN na celom okupovanom území Ukrajiny; žiada, aby, keď to dovolí situácia a v rámci riadneho plnenia dohôd z Minska by sa umiestnenie misie SBOP pod vedením EÚ malo ponúknuť obom stranám konfliktu, aby pomáhala pri úlohách, ako sú odmínovanie, príprava komunálnych volieb a zabezpečenie voľného prístupu humanitárnych organizácií; súčasne vyzýva inštitúcie EÚ, aby boli pripravená posilniť sankcie voči Rusku, pokiaľ si to situácia vyžiada, a to napríklad aj v prípade, že Rusko nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z dohôd Minska, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú ochranu;

30.

naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby splnila svoje záväzky týkajúce sa reformy štátnej kontroly vývozu v súlade s požiadavkami a normami EÚ a v rámci vykonávania konzistentnej a systematickej politiky sankcií; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby lepšie dohliadali na uplatňovanie sankcií EÚ, a to aj prostredníctvom lepšieho dohľadu nad činnosťami orgánov v členských štátoch poverených vykonávaním spoločných pravidiel EÚ;

31.

vyzýva ESVČ, aby pre EÚ, ktorú zastupuje podpredseda Európskej komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), rozvinula aktívnejšiu úlohu pri mierovom riešení pretrvávajúcej vojny na východnej Ukrajine, a to aj v rámci dohodnutého normandského formátu; odporúča zvážiť vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre Krym a región Donbas;

32.

opakovane požaduje, aby rokovania o zrušení okupácie Krymského polostrova za aktívnej účasti EÚ prebiehali na medzinárodnej úrovni; vyzýva VP/PK, Komisiu a členské štáty, aby poskytli všetku potrebnú podporu na vytvorenie Krymskej medzinárodnej platformy, ktorá by umožnila koordinovanie, formalizovanie a systematizovanie úsilia zameraného na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny; považuje za dôležité zapojiť Medžlis krymsko-tatárskeho ľudu ako jediný medzinárodne uznávaný reprezentatívny orgán krymských Tatárov do činností takejto platformy;

33.

pripomína medzitým, že podľa medzinárodného humanitárneho práva Ruská federácia ako okupujúci štát nesie plnú zodpovednosť za plnenie potrieb obyvateľstva dočasne okupovaného Krymského polostrova, vrátane jeho dodávok vody; pripomína ďalej, že podľa štvrtého Ženevského dohovoru, ktorého zmluvnou stranou je aj Rusko, nesmie okupujúca mocnosť nútiť obyvateľov okupovaného územia, aby slúžili v jej ozbrojených alebo pomocných silách;

34.

odsudzuje Ruskú federáciu, za osídlenie okupovaného Krymu a území Donecka a Luhanska ruskými občanmi, čím sa narušila rovnováha medzi držiteľmi ruských cestovných pasov a Ukrajincami, odsudzuje pokračujúce vydávanie ruských cestovných pasov osobám s pobytom na dočasne obsadených územiach Ukrajiny, čím sa porušuje zvrchovanosť Ukrajiny a ciele a ustanovenia dohôd z Minska, a odsudzuje pokusy Ruskej federácie zorganizovať komunálne voľby v Krymskej autonómnej republike na Ukrajine 13. septembra 2020; vyhlasuje, že voľba guvernéra Sevastopoľa bola nezákonná a v rozpore s medzinárodným právom, rovnako ako aj voľby zástupcov tzv. Štátnej rady Krymskej republiky, tzv. Legislatívneho zhromaždenia mesta Simferopol a tzv. Vidieckej rady oblasti Rozdolne; vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na osoby zodpovedné za usporiadanie a priebeh týchto volieb; vyjadruje poľutovanie nad krokmi Ruska, ktoré odviedlo mladých mužov na okupovanom území Krymu, aby slúžili v ruských ozbrojených silách, pričom 85 % z nich bolo vyslaných do služby v Ruskej federácii; vyzýva Rusko, aby zastavilo ukladanie brannej povinnosti ľuďom na Kryme a aby v plnej miere dodržiavalo svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevských dohovorov;

35.

vyjadruje plnú podporu všetkým snahám o zabezpečenie spravodlivosti pre všetkých 298 obetí zostrelenia lietadla spoločnosti Malaysia Airlines s číslom letu MH17 prostredníctvom rakety typu zem – vzduch dodanej z Ruska a príbuznej rakety, a to vrátane medzinárodne podporovaných trestných konaní proti štyrom podozrivým podľa holandského práva a vrátane žaloby proti Rusku podanej na Európsky súd pre ľudské práva; vyjadruje Ukrajine uznanie za pokračujúcu spoluprácu v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu s cieľom zistiť pravdu, identifikovať podozrivé osoby a postaviť páchateľov pred súd; odsudzuje jednostranné stiahnutie Ruska z trojstranných vyšetrovacích konzultácií s Austráliou a Holandskom; vyzýva Rusko, aby plne spolupracovalo na všetkých prebiehajúcich činnostiach zameraných na vyvodenie zodpovednosti voči všetkým osobám a subjektom zapojeným do zostrelenia lietadla s číslom letu MH17 okrem iného obnovením vyšetrovacieho dialógu s Austráliou a Holandskom, pričom bude zároveň spolupracovať vo veci medzinárodnej žaloby podanej Holandskom proti Rusku na Európskom súde pre ľudské práva v tejto veci a vydá Volodimira Cemacha do Holandska; naliehavo vyzýva Rusko, aby prestalo podporovať dezinformácie v súvislosti s letom MH17;

36.

vyzýva Ukrajinu, aby pomohla moldavskej vláde opätovne získať kontrolu nad Podnesterskom na základe územnej celistvosti Moldavska;

37.

berie na vedomie prijatie zákona o národnej bezpečnosti v júni 2018 a zákona o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a o spravodajskej službe v roku 2020; naliehavo však vyzýva na prijatie ďalších právnych prepisov, ktorými sa obmedzia právomoci ukrajinskej bezpečnostnej služby (SSU) s cieľom premeniť ju na čisto kontrarozviedkovú a protiteroristickú službu a zaviesť parlamentný dohľad nad celým sektorom bezpečnosti;

Spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť a boj proti korupcii

38.

opakovane zdôrazňuje, že na zachovanie vysokej miery podpory reformného procesu medzi občanmi, ako aj na zlepšenie podnikateľského prostredia a prilákanie priamych zahraničných investícií je nevyhnutné dosiahnutie hmatateľných výsledkov v boji proti korupcii; nabáda ukrajinské orgány, aby ďalej pokročili v reformách, najmä v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii, a aby zaručili nezávislosť a ďalšie fungovanie kľúčových protikorupčných inštitúcií; v tejto súvislosti oceňuje obnovenie Národnej agentúry na prevenciu korupcie (NAPK) a nadobudnutie účinnosti nových zákonov o nezákonnom obohacovaní a oznamovateľoch v januári 2020, ako aj začatie činnosti vysokého protikorupčného súdu v septembri 2019;

39.

je však znepokojený výsledkom rozhodnutia ústavného súdu z 27. októbra 2020, ktoré vytvorilo právnu medzeru v ukrajinskej protikorupčnej štruktúre a vážne oslabilo NAPK; oceňuje aktívne úsilie prezidenta Zelenského a zainteresovaných politických strán o obnovenie právnych predpisov a dôveryhodnosti ukrajinskej protikorupčnej štruktúry; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby pokračovali v úsilí a obnovili plne funkčnú, účinnú a komplexnú inštitucionálnu štruktúru na boj proti korupcii, a to aj v súdnictve, pričom sa v plnej miere zachová jeho nezávislosť od výkonných a legislatívnych právomocí; zdôrazňuje, že plne splnomocnená NAPK zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu a že rozhodnutie ústavného súdu by sa nemalo používať ako zámienka na jej oslabenie alebo vytláčanie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zjavnými pokusmi záujmových skupín o oslabenie úspechov krajiny v boji proti korupcii a celkových demokratických reforiem, a to najmä opätovným získaním politickej moci niektorými ukrajinskými oligarchami, čo prispelo k oslabeniu reformne orientovanej väčšiny vo Verchovnej rade a čo dokazujú aj ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri riešení legislatívnej medzery po kontroverznom rozsudku ústavného súdu z 27. októbra 2020; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, aby sa vrátili k záväzku plniť reformy, ktoré ukrajinskí voliči požadovali a ktoré sú kľúčové pre posilnenie právneho štátu, odstránenie korupcie a dosiahnutie väčšej prosperity ukrajinského obyvateľstva;

40.

zdôrazňuje význam zabezpečenia nezávislosti najvyššieho protikorupčného súdu (NPKS) a iných protikorupčných inštitúcií a vyzýva na prijatie nezaujatého a nestranného prístupu k činnostiam protikorupčných inštitúcií s cieľom zabezpečiť dôveru a verejnú podporu v boji proti korupcii; berie na vedomie prvé vynesené rozsudky a dodržiavanie prísnych profesijných noriem NPKS; vyzýva však na zintenzívnenie práce NPKS s cieľom zvýšiť mieru usvedčenia, a to aj v prípadoch vo vysokých kruhoch;

41.

víta prácu Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NPKÚ) ako pravdepodobne najúčinnejšej protikorupčnej inštitúcie v krajine; ďalej zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť NPKÚ; naliehavo žiada, aby sa zákon o NPKÚ zosúladil s ústavou a nedávnym rozhodnutím ústavného súdu a aby sa stanovili transparentné, odpolitizované a na súťaži založené postupy výberu vedúcich predstaviteľov NPKÚ a špeciálnej prokuratúry na boj proti korupcii (ŠPBK), ako aj štátneho úradu pre vyšetrovanie (ŠÚV) vrátane dôveryhodnej kontroly bezúhonnosti;

42.

vyjadruje poľutovanie nad pokusmi poslancov Verchovnej rady o útok na protikorupčné inštitúcie a ich oslabenie, najmä nad pokusmi odvolať riaditeľa NPKÚ a nad neprehľadným postupom výberu riaditeľa ŠPBK; berie na vedomie nedostatočnú ochranu aktivistov mimovládnych organizácií a novinárov, ktorí odhaľujú a odsudzujú korupciu, a vyzýva na účinné vykonávanie nového zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2020;

43.

víta návrh stratégie boja proti korupcii na roky 2020 – 2024 a očakáva, že Verchovná rada čoskoro prijme túto komplexnú stratégiu, pričom zachová všetky kľúčové prvky návrhu; berie na vedomie rôzne formy nátlaku a sabotáže zacielené na protikorupčné inštitúcie, ktoré vyplývajú z čoraz účinnejšieho a úspešnejšieho boja proti korupcii; trvá na tom, že protikorupčné inštitúcie NPKÚ, ŠPBK a NPKS musia byť naďalej nezávislé, účinné a primerane financované; oceňuje prijatie nového zákona o boji proti praniu špinavých peňazí v decembri 2019, ktorým sa posilnila transparentnosť vlastníckych štruktúr podnikov na Ukrajine a ktorý predstavuje výrazné zlepšenie príslušného právneho rámca;

44.

je hlboko znepokojený vysokou úrovňou systematického politického tlaku a činmi zastrašovania, ktoré boli spáchané proti predsedovi Národnej banky Ukrajiny, a to, žiaľ, nie po prvýkrát, čo viedlo k jeho odstúpeniu z funkcie v júli 2020; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby sa zdržali politického tlaku na nezávislé hospodárske inštitúcie a orgány presadzovania práva a aby zabezpečili zachovanie ich nezávislosti ako záruky správneho fungovania trhu a rovnakých podmienok pre všetky hospodárske subjekty;

45.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súdnictvo je na Ukrajine stále jednou z najmenej dôveryhodných inštitúcií, a je vážne znepokojený jeho stavom po reforme z októbra 2019, ktorej výsledkom bolo rozpustenie a opätovné zloženie Vysokej komisie pre kvalifikáciu sudcov (VKKS), čo vyústilo do pozastavenia procesu opätovného hodnotenia a menovania sudcov, pričom približne 2000 miest sudcov je neobsadených; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v minulosti VKKS nezohľadnila stanovisko Rady pre bezúhonnosť vo svojom prehodnotení sudcov, a naliehavo ju vyzýva, aby tak urobila v budúcnosti s cieľom obsadiť voľné miesta na nižších súdoch sudcami, ktorí spĺňajú etické normy a normy integrity, v plnom súlade so stanoviskom Benátskej komisie č. 969/2019; trvá na včasnom obnovení VKKS na základe zmeny zákona č. 3711 v súlade s rozhodnutím ukrajinského ústavného súdu č. 4-p/2020 z 11. marca 2020 s cieľom zriadiť nezávislú VKKS založenú na transparentnom výberovom konaní so zapojením medzinárodných expertov; domnieva sa, že splnomocnená VKKS by mala byť schopná účinne vykonávať výber nových a preverovanie úradujúcich sudcov v súlade s pravidlami a postupmi prijatými samotnou VKKS v súlade s jej mandátom; rozhodne trvá na kontrole bezúhonnosti nezreformovanej vysokej súdnej rady; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby pokračovali v reforme súdnictva a urýchlili ju s cieľom neoslabiť prácu novovytvorených protikorupčných inštitúcií, zdržali sa politicky motivovaných súdnych procesov a nástrojov súdnictva proti politickým oponentom a dokončili právny rámec pre boj proti organizovanej trestnej činnosti;

46.

vyzýva Komisiu, aby rozvíjala existujúce a nové nástroje v oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na monitorovanie a posudzovanie pokroku Ukrajiny, najmä porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície a mechanizmus právneho štátu, s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu prebiehajúcich reforiem a náležitú identifikáciu a nápravu možných nedostatkov v týchto reformách;

47.

víta reformu úradu generálneho prokurátora, ktorá sa začala v septembri 2019, a vyzýva na dokončenie procesu certifikácie prokurátorov s cieľom zabezpečiť, aby sa noví prokurátori na všetkých úrovniach vyberali transparentným a politicky nestranným postupom; nabáda ukrajinské orgány, aby posilnili boj proti organizovanej trestnej činnosti a zlepšili legislatívny rámec, ako aj spoluprácu a koordináciu medzi zodpovednými orgánmi presadzovania práva;

48.

rozhodne vyzýva ukrajinské orgány, aby sa zdržali svojej predchádzajúcej zlej praxe politicky motivovaných súdnych prípadov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozdiely v politických otázkach by sa mali riešiť na príslušných politických fórach, a nie v súdnej sfére;

49.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia zaradila Ukrajinu medzi prioritné krajiny „kategórie 2“, čo znamená, že práva duševného vlastníctva nie sú dostatočne chránené a presadzované; zdôrazňuje potrebu posilniť colné kontroly a infraštruktúru s cieľom lepšie predchádzať vstupu falšovaných výrobkov na Ukrajinu, ich obehu na jej území a tranzitu cez jej územie; vyzýva Komisiu, aby naďalej pomáhala Ukrajine pri vypracúvaní návrhov nových zákonov o právach duševného vlastníctva;

50.

vyzýva ukrajinskú vládu, aby pokračovala vo vyšetrovaní trestných činov spáchaných členmi ukrajinských síl proti aktivistom počas euromajdanských protestov a urýchlene zabezpečila spravodlivosť obetiam a ich rodinám;

51.

naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

52.

víta zmeny ukrajinského trestného zákonníka, ktorými sa vymedzuje znásilnenie a sexuálne násilie na základe neposkytnutia súhlasu, a naliehavo žiada, aby sa urýchlene vypracovala metodika vyšetrovania trestných činov sexuálneho násilia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzhľadom na to, že táto metodika chýba, sa v roku 2019 nevyskytli žiadne prípady trestného stíhania znásilnenia alebo sexuálneho násilia z dôvodu neposkytnutia súhlasu;

Ľudské práva a základné slobody

53.

dôrazne odsudzuje rozsiahle a trvalé porušovanie ľudských práv a základných slobôd, ako je sloboda prejavu, náboženského vyznania alebo viery a združovania, ako aj právo na pokojné zhromažďovanie, ktorého sa dopúšťajú ruské okupačné sily na dočasne okupovanom území Krymu a ozbrojené skupiny podporované Ruskom v oblastiach, ktoré nie sú kontrolované vládou, vrátane núteného odvodu do armády, deportácie, nezákonnej a nútenej passportizácie, obmedzovania práva na vzdelanie a jazykového práva, svojvoľného zadržiavania, mučenia a iných tvrdých podmienok zadržiavania osôb, ako aj reštriktívnych podmienok, ako sú napríklad jednostranné zatváranie kontrolných miest a odopieranie prístupu k humanitárnym misiám OSN, čo je v období súčasnej pandémie osobitne znepokojivé;

54.

pripomína, že životy a blahobyt civilistov sú naďalej ohrozené vojnou na východnej Ukrajine, a konštatuje, že zníženie počtu násilností na východnej Ukrajine počas prímeria, ktoré nadobudlo účinnosť 27. júla 2020, prispelo k 53 % poklesu bezpečnostných incidentov a zníženiu počtu civilných obetí; víta program EU4ResilientRegions v hodnote 30 miliónov EUR, ktorého cieľom je zvýšiť odolnosť východnej a južnej Ukrajiny voči negatívnym vplyvom prebiehajúceho konfliktu vrátane hybridných hrozieb a iných destabilizačných faktorov;

55.

je však mimoriadne znepokojený zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou na východných územiach, ktoré v súčasnosti nie sú pod kontrolou ukrajinskej vlády, najmä vzhľadom na súčasnú núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19; naliehavo vyzýva miestne orgány de facto, aby prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia základných potrieb obyvateľstva vrátane prístupu ku kvalitným zdravotníckym zariadeniam a liečbe, a aby na tento účel plne spolupracovali s legitímnou ukrajinskou vládou;

56.

zdôrazňuje, že na východnej Ukrajine je na oboch stranách kontaktnej línie naďalej závislých od humanitárnej pomoci a ochrany viac ako 3,5 milióna ľudí, ktorí čelia obmedzeniam dodávok vody a výpadkom elektrickej energie; konštatuje, že súčasná pandémia COVID-19 ešte väčšmi prehĺbila výzvy, ktorým títo ľudia čelia; nabáda Komisiu, aby v koordinácii s orgánmi OSN zintenzívnila svoje úsilie o poskytovanie pomoci počas tejto humanitárnej krízy v súlade s prehľadom humanitárnych potrieb;

57.

vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv na Kryme od začiatku okupácie, lebo Rusko výrazne obmedzilo slobodu zhromažďovania, prejavu, združovania, prístupu k informáciám a náboženstva; vyjadruje poľutovanie nad diskriminačnými politikami uplatňované samozvanými ruskými orgánmi najmä proti tatárskej etnickej menšine na Kryme, porušovanie ich vlastníckych práv, narastajúce zastrašovanie tejto komunity a osôb stavajúcich sa proti nezákonnej anexii núteným vypovedaním, prenasledovaním, prehliadkami, zadržiavaním a uvedenou nedostatočnou slobodou prejavu, združovania, vierovyznania a pohybu na polostrove; vyzýva na okamžité a nepodmienené prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov na Kryme a v Rusku vrátane krymskotatárskych aktivistov. okrem toho vyzýva Rusko, aby vyšetrilo krutosti spáchané proti krymským Tatárom a zaručilo právo krymských Tatárov, Ukrajincov a všetkých etnických a náboženských komunít na zachovanie a rozvoj svojej vlastnej kultúry, tradícií, vzdelávania a identity;

58.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na Ukrajine je viac ako 1,5 miliónov vnútorne vysídlených osôb, čo znamená, že je krajinou s deviatym najvyšším počtom vnútorne vysídlených osôb na svete; konštatuje, že primárnu zodpovednosť za to nesie Ruská federácia a jej spojenci; vyzýva ukrajinské orgány, aby vynaložili ďalšie úsilie na zmiernenie utrpenia ľudí postihnutých konfliktom a vykonanie opatrení na ochranu práv vnútorne vysídlených osôb; vyzýva Ukrajinu, aby priznala vnútorne vysídleným osobám plné občianske a politické práva a aby dodržiavala medzinárodné normy týkajúce sa zaobchádzania s týmito osobami; zdôrazňuje význam ochrany a zaistenia práv na ukrajinské občianstvo na dočasne okupovaných územiach vrátane zjednodušenia postupov poberania dôchodkov, vydávania rodných listov pre deti a predchádzania riziku ich ponechania bez štátnej príslušnosti a v zraniteľnom stave;

59.

naliehavo vyzýva osobitnú monitorovaciu misiu OBSE, aby vykonávala svoj mandát, a uskutočňovala pravidelné výmeny informácií s obeťami a so svedkami prenasledovania, s právnikmi, mimovládnymi organizáciami a zástupcami médií, ktoré budú slúžiť ako ďalší prostriedok na hodnotenie situácie na dočasne okupovaných územiach Krymu a východnej Ukrajiny; žiada osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby nepretržite venoval pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Krymskom polostrove a v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou;

60.

konštatuje, že päťročný akčný plán vykonávania národnej stratégie Ukrajiny v oblasti ľudských práv sa končí v roku 2020, a požaduje dôkladné preskúmanie jeho hlavných úspechov pred stanovením cieľov následného akčného plánu; venuje veľkú pozornosť podpore, ktorú ukrajinská vláda poskytuje krymskotatárksmu ľudu, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom finančných prostriedkov v návrhu rozpočtu na rok 2021, ktorý bol predložený Verchovnej rade v septembri 2020, na program presídľovania a ubytovania krymských Tatárov a osôb iných národností deportovaných z územia Ukrajiny; vyzýva Ukrajinu, aby prijala právne predpisy o domorodom obyvateľstve Ukrajiny, o postavení pôvodných krymských Tatárov a o zmene a doplnení ukrajinskej ústavy o národnú a územnú autonómiu krymských Tatárov na Ukrajine, a najmä na Kryme, ktorá vyplýva z neodňateľného práva pôvodného krymskotatárskeho ľudu na sebaurčenie; trvá na tom, aby ukrajinské orgány riešili problémy jediného televízneho kanála v krymskotatárskom jazyku, ATR, a aby zabezpečili stabilný mechanizmus finančnej a technickej podpory s cieľom umožniť tejto televíznej stanici pokračovanie vo vysielaní na Ruskom okupovanom Kryme; víta iniciatívu Ukrajiny vypracovať stratégiu rozvoja a popularizácie krymskotatárskeho jazyka na obdobie do roku 2032;

61.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby urýchlene sfunkčnili globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (európsky Magnitského zákon), ktorý umožní uplatňovanie sankcií voči jednotlivcom a spoločnostiam zapojeným do závažného porušovania ľudských práv, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny na Kryme a v častiach Doneckého regiónu a Luhanského regiónu, ako aj sankciám voči osobám zodpovedným za iné trestné činy vrátane korupcie; vyzýva Ukrajinu, aby tento príklad nasledovala a zaviedla jeho ukrajinskú verziu;

62.

berie na vedomie zákon o podpore fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka a žiada ukrajinské orgány, aby tento zákon vykonávali v plnom súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a v súlade s odporúčaniami uvedenými v stanovisku Benátskej komisie č. 960/2019, t. j. rešpektovať právo komunít rozvíjať a plne používať svoj vlastný jazyk a postupovať s najvyšším stupňom ohľaduplnosti a rovnováhy voči národnostným menšinám, ich jazykom a ich právam na vzdelanie;

63.

vyzýva Ukrajinu, aby udelila komisárovi pre ochranu úradného jazyka alebo akémukoľvek subjektu zriadenému na rovnaký účel právomoci monitorovať dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa používania menšinových jazykov a pôvodného obyvateľstva;

64.

podporuje slobodu náboženského vyznania, presvedčenia a prejavu a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť všetkým národnostným, etnickým a jazykovým menšinám rovnaký prístup k informáciám, ktorý je kľúčovým prvkom každej demokracie; odsudzuje nenávistné slovné prejavy a diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti alebo jazyka, ako aj falošné správy a dezinformácie zamerané na národnostné, etnické a jazykové menšiny;

65.

konštatuje, že sú potrebné opatrenia na posilnenie infraštruktúry v oblasti práv menšín a na budovanie dôvery, že práva menšín budú chránené tak v právnych predpisoch, ako aj v praxi; poukazuje na to, že takéto opatrenia by mali zahŕňať posilnenie právnej ochrany, zvýšenie pozornosti inštitúcií venovanej menšinovým otázkam a vytvorenie silnejších a trvalých konzultačných mechanizmov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom náležitých opatrení ukrajinských orgánov na riešenie diskriminácie a nenávistných prejavov zameraných na menšinové skupiny, najmä rómsku komunitu, ktorá bola obeťou prípadov diskriminácie, rasovo motivovaného násilia a prejavov neznášanlivosti; vyzýva Ukrajinu, aby posilnila pripomínanie si obetí holokaustu tým, že sa pripojí k Medzinárodnej aliancii pre pamiatku holokaustu (International Holocaust Remembrance Alliance – IHRA) a prijme a bude uplatňovať definíciu antisemitizmu IHRA; okrem toho vyzýva Ukrajinu, aby si aj naďalej pripomínala obete totalitných režimov; vyzýva Komisiu, aby vyzvala Ukrajinu na účasť na programe Európa pre občanov;

66.

podporuje prácu európskych politických nadácií pri podpore ďalšej generácie politických lídrov na Ukrajine;

67.

nabáda na posilnenie dialógu a spolupráce s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a organizáciami v oblastiach ako budovanie mieru a zmierenie s cieľom posilňovať dôveru v spravodlivú a slobodnú spoločnosť, ako aj vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a základné sociálne služby;

Mediálne prostredie

68.

berie na vedomie prebiehajúce reformné úsilie v oblasti médií; zdôrazňuje, že reforma by mala predovšetkým zabezpečiť nezávislosť, nestrannosť a zodpovednosť regulačného orgánu, transparentnosť vlastníctva médií a rovnaké príležitosti pre médiá na základe spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu; vyjadruje znepokojenie nad plánmi udeliť regulačnej agentúre nové, rozsiahle právomoci, ktoré nesú riziko negatívneho vplyvu na slobodu médií a obsah elektronických a tlačených médií; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o návrh zákona o boji proti dezinformáciám, súčasný návrh zákona by mohol viesť k rozsiahlemu zasahovaniu štátu do obsahu médií a novinárskych činností na úkor slobody médií a nebude účinný v boji proti dezinformáciám; naliehavo vyzýva na širšie konzultácie s mediálnou obcou a príslušnými medzinárodnými organizáciami, aby sa predišlo ohrozeniu slobody prejavu;

69.

so znepokojením konštatuje, že trh s televíznymi médiami na Ukrajine, hoci je pluralistický, sa naďalej vyznačuje nadmerným vplyvom oligarchov; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby podporovala slobodné a nezávislé médiá a posilňovala pluralitu médií; zdôrazňuje význam udržateľného verejnoprávneho vysielania a nezávislého regulačného orgánu médií, ako aj význam občianskej spoločnosti pri budovaní odolnosti proti dezinformáciám a iným destabilizačným faktorom; vyzýva Verchovnu radu a vládu, aby dodržiavali záväzky štátu voči verejnoprávnemu vysielateľovi a zabezpečili finančnú a politickú podporu jeho ďalšej modernizácie, nezávislosti a schopnosti viesť investigatívnu žurnalistiku;

70.

opakovane zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej podporovala Ukrajinu v boji proti hybridným hrozbám a v boji proti dezinformáciám a falošným správam, a to aj prostredníctvom posilňovania nezávislých médií a strategickej komunikácie v oblasti mediálnej gramotnosti s cieľom posilniť odolnosť Ukrajiny; víta oznámenie o začatí kybernetického dialógu medzi EÚ a Ukrajinou;

71.

vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcim sa pracovným prostredím pre zástupcov médií, najmä investigatívnych novinárov, ktorí informujú o korupcii a podvodoch; vyjadruje poľutovanie nad akýmikoľvek činmi zameranými na obmedzenie práce novinárov vrátane obmedzenia prístupu k informáciám, vyšetrovaní trestných činov, nátlaku na odhalenie zdrojov a nenávistných prejavov, najmä nenávistných prejavov voči nezávislým médiám; vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa nedávnej analýzy vykonanej ukrajinskými platformami investigatívnej žurnalistiky sa poslanci Verchovnej rady stali obeťou cielených dezinformačných kampaní alebo ich dokonca zámerne pomáhali šíriť;

72.

vyjadruje poľutovanie nad početnými útokmi na novinárov a občianskych aktivistov zaznamenanými v rokoch 2017 – 2019; žiada ukrajinské orgány, aby stíhali páchateľov a zaručili bezpečnosť pracovníkov médií a novinárov, a naliehavo ich vyzýva, aby pri regulácii médií uplatňovali primeraný prístup;

73.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že politická atmosféra v krajine sa zhoršila, pričom na politické účely sa vo veľkej miere využíva zastrašovanie, nenávistné prejavy a politický tlak; naliehavo vyzýva orgány, aby dôrazne odsúdili a zakázali operácie extrémistických a nenávisť povzbudzujúcich skupín a webových stránok, ako je Mirotvorec, ktoré podnecujú napätie v spoločnosti a zneužívajú osobné údaje stoviek ľudí vrátane novinárov, politikov a príslušníkov menšinových skupín;

74.

naliehavo vyzýva na rozvoj demokratického, nezávislého, pluralistického a vyváženého mediálneho prostredia na Ukrajine, v ktorom by sa ukončilo politicky motivované prenasledovanie mediálnych kanálov vrátane odoberania licencií a zabezpečila sa ochrana miestnych novinárov, tvorcov verejnej mienky a disidentov pred obťažovaním a zastrašovaním, umožnil nediskriminačný prístup k informáciám online aj offline a zmysluplná účasť občanov a zabezpečila sa ochrana a zaručenie ľudských a občianskych práv; zdôrazňuje, že novinári, obhajcovia ľudských práv a obhajcovia by mali mať možnosť pracovať nezávisle a bez nenáležitého zasahovania alebo zastrašovania; víta prácu ukrajinských organizácií pre ľudské práva a krymského prokurátora, ktorý dočasne pracuje z vnútrozemia Ukrajiny a zaznamenáva prípady porušovania ľudských práv; trvá na tom, že všetky porušenia ľudských práv sa musia vyšetriť a páchatelia byť postavení pred súd;

Rodová rovnosť a práva LGBTI osôb

75.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základným predpokladom udržateľného a inkluzívneho rozvoja; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu a orgány, aby prijali opatrenia na ďalšie zlepšenie zastúpenia žien a rovnakého zaobchádzania na všetkých úrovniach politického a spoločenského života, ako aj na boj proti rodovo motivovanému násiliu; žiada Komisiu a ESVČ, aby do všetkých svojich politík, finančnej podpory, programov a činností súvisiacich s Ukrajinou začlenili rodovú rovnosť, najmä pokiaľ ide o zmiernenie negatívnych účinkov spôsobených ochorením COVID-19, keďže ženy vrátane podnikateliek patrili medzi skupiny najviac postihnuté prísnymi obmedzeniami pohybu;

76.

odsudzuje násilné útoky a trestné činy z nenávisti voči LGBTI osobám a vyzýva ukrajinské orgány presadzovania práva, aby tieto útoky účinne vyšetrovali; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zaviedla a účinne vykonávala komplexné sekundárne právne predpisy, ktoré zabezpečia slobodu vierovyznania, budú bojovať proti pokračujúcej diskriminácii LGBTI osôb, feministických aktivistov, osôb so zdravotným postihnutím a menšín a posilnia ochranu ich práv; vyzýva vládu a všetkých politických aktérov, aby sa usilovali o vytvorenie inkluzívnej a tolerantnej spoločnosti;

77.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v článku 161 trestného zákonníka sa ešte stále nestanovuje trestanie podnecovania k nenávisti alebo násiliu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a že tieto motívy nie sú označené ako priťažujúce formy trestných činov ani sa neuvádzajú vo všeobecných ustanoveniach o priťažujúcich okolnostiach podľa článku 67 ods. 1 bodu 3; pripomína, že v akčnom pláne vlády na vykonávanie národnej stratégie v oblasti ľudských práv sa stanovuje zahrnutie dôvodov sexuálnej orientácie a rodovej identity ako priťažujúcich okolností do článku 67 trestného zákonníka; pripomína odporúčania ECRI a vyzýva Ukrajinu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila trestný zákonník;

Obchodná a hospodárska spolupráca, verejné zdravie, pracovné a sociálne veci, mobilita pracovníkov

78.

zdôrazňuje, že Ukrajina je pre Úniu dôležitým geopolitickým, geostrategickým a obchodným partnerom; víta výrazný nárast obchodných tokov medzi EÚ a Ukrajinou, v dôsledku ktorého je Únia v súčasnosti najväčším obchodným partnerom Ukrajiny; vyjadruje však poľutovanie nad pomerne nízkym množstvom priamych zahraničných investícií, ktoré prichádzajú do krajiny;

79.

víta pretrvávajúce pozitívne výsledky dosiahnuté v roku 2019 v dvojstranných obchodných a hospodárskych vzťahoch, keď ukrajinský dovoz vzrástol o 12,3 % a vývoz o 9,7 %, čo spolu predstavuje 43,3 miliardy EUR; zdôrazňuje, že obchod medzi EÚ a Ukrajinou vzrástol o 49 % a že EÚ zostáva hlavným obchodným partnerom Ukrajiny, na ktorého v roku 2019 pripadlo 40 % jej obchodu, zatiaľ čo Ukrajina je 18. najväčším obchodným partnerom EÚ, na ktorého pripadá 1,1 % celkového obchodu EÚ; konštatuje, že deficit obchodu Ukrajiny s EÚ sa zvýšil na 5,1 miliardy EUR;

80.

nabáda obe strany, aby zintenzívnili spoluprácu na bilaterálnej úrovni a v medzinárodných fórach pri riešení výziev spôsobených ochorením COVID-19, najmä zvyšovaním odolnosti a diverzifikácie dodávateľských reťazcov, ako aj spoluprácou pri riešení protekcionistických trendov; konštatuje, že cieľ EÚ dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu by mohol vytvoriť príležitosti na ešte užšiu spoluprácu s jej susednými krajinami;

81.

nabáda Komisiu, aby pomohla Ukrajine určiť oblasti, ktoré by mohli ďalej posilniť hospodársku diverzifikáciu, a prednostne sa im venovať v rámci úplného vykonávania dohody DCFTA;

82.

opakovane zdôrazňuje, že postupná integrácia Ukrajiny do vnútorného trhu EÚ, ako sa stanovuje v dohode o pridružení, predstavuje jeden z kľúčových cieľov pridruženia, a v tejto súvislosti podporuje vytvorenie podmienok pre posilnené hospodárske a obchodné vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ, ako aj širší proces aproximácie právnych predpisov za podmienky plnej implementácie DCFTA a súladu s príslušnými právnymi, hospodárskymi a technickými reguláciami a normami;

83.

konštatuje, že sa zaviedlo niekoľko reforiem, ktoré viedli k deregulácii hospodárstva, väčšej transparentnosti verejných financií a zlepšeniu právnych predpisov týkajúcich sa koncesií a verejno-súkromných partnerstiev, čo poskytuje nové príležitosti pre miestnych aj zahraničných investorov;

84.

konštatuje však, že v de-oligarchizácii krajiny sa nedosiahol žiadny viditeľný vplyv, keďže oligarchovia majú stále silný vplyv na ukrajinské hospodárstvo a politiku, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo médií a vplyv na súdnictvo a systém presadzovania práva; domnieva sa, že vytvorenie jasných a rovnocenných pravidiel pre všetkých v hospodárstve a politike sa môže ukázať ako účinná metóda de facto zníženia neoficiálneho vplyvu malej skupiny najbohatších podnikateľov na fungovanie štátu vrátane právnych predpisov, a preto vyzýva ukrajinské orgány, aby urýchlili proces de-oligarchizácie;

85.

ďalej vyjadruje poľutovanie nad posilňovaním štátnych podnikov a naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zaistila ďalší pokrok v privatizácii štátnych podnikov s cieľom modernizovať a zlepšiť fungovanie svojho hospodárstva a zamedziť oligarchizácii; zdôrazňuje potrebu obnoveného záväzku Ukrajiny bojovať proti vplyvu osobných záujmov, ktorý by v prípade jeho zanedbania mohol vážne narušiť doterajšie výsledky reforiem a všetky podporné opatrenia Ukrajiny;

86.

vyzýva Ukrajinu a EÚ, aby posilnili spoluprácu v oblasti ďalšej liberalizácie dvojstranného obchodu vrátane uzatvorenia dohody o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov, ako aj spolupráce v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a ciel; ďalej vyzýva na väčšiu odvetvovú spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou v oblasti vzdelávania a výskumu, inovácie, odvetvia IKT a digitalizácie, ako aj ekologických technológií s cieľom podeliť sa o know-how a najlepšie postupy; okrem toho vyzýva na posilnenie spolupráce a postupne diferencovanú odvetvovú integráciu Ukrajiny do energetickej únie, Dopravného spoločenstva a jednotného digitálneho trhu, okrem iných oblastí;

87.

vyzýva ukrajinské orgány, aby otvorili letecký trh krajiny európskym spoločnostiam vrátane nízkonákladových spoločností, a podporuje čo najskoršie podpísanie dohody o spoločnom leteckom priestore;

88.

víta pokrok v spolupráci medzi Ukrajinou a EÚ v digitálnej oblasti a nabáda na ďalšie prehlbovanie takejto spolupráce zameranej na vzájomné obchodovanie na vnútornom trhu vrátane ostatných odvetví spoločného záujmu; zdôrazňuje význam krokov podniknutých na ceste k digitálnej transformácii a elektronickej verejnej správe, ako aj pokrok pri aproximácii ukrajinských právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ v oblasti dôveryhodných elektronických služieb a elektronických komunikácií; nabáda Komisiu, aby naďalej podporovala úsilie Ukrajiny týkajúce sa mediálnej a informačnej gramotnosti, elektronickej verejnej správy a digitálneho hospodárstva s cieľom zohľadniť súčasný digitálny vek a postupnú integráciu do jednotného digitálneho trhu EÚ a aby preskúmala spôsoby zníženia roamingových poplatkov medzi EÚ a Ukrajinou; v tejto súvislosti berie na vedomie nový program EÚ v hodnote 25 miliónov EUR na podporu elektronickej verejnej správy a digitálneho hospodárstva na Ukrajine; nabáda na rozšírenie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) na Ukrajinu po splnení všetkých technických a právnych požiadaviek;

89.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vykonali dôveryhodné posúdenie potrieb regiónu Donbas s cieľom pripraviť stratégiu na jeho sociálnu a hospodársku obnovu a navrhnúť vytvorenie vhodného medzinárodného rámca na obnovu Donbasu;

90.

vyzýva ukrajinské orgány, aby pokračovali v reformách systému verejného zdravotníctva, najmä vzhľadom na ničivý vplyv pandémie COVID-19 na ukrajinský systém zdravotníctva; konštatuje, že podľa UNICEF vytvoril COVID-19 nielen krízu v oblasti verejného zdravotníctva, ale aj sociálno-hospodársku krízu, ktorá by mohla zvýšiť mieru chudoby na Ukrajine z 27,2 % na 43,6 % alebo dokonca na 50,8 %; nabáda preto ukrajinskú vládu, aby zaviedla komplexné opatrenia sociálnej ochrany na zmiernenie účinkov krízy COVID-19;

91.

víta skutočnosť, že Ukrajina vstúpila do Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a do systému včasného varovania a reakcie s cieľom zapojiť sa do celoeurópskej koordinácie opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 v oblasti verejného zdravia; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a Ukrajinu, aby zintenzívnili spoluprácu na odolnosti v oblasti verejného zdravia, vymieňali si najlepšie postupy a spolupracovali s občianskou spoločnosťou na vypracovaní stratégií pre epidémiu zameraných na najzraniteľnejšie skupiny; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukrajinskej vláde poskytla pomoc pri získavaní vakcín proti ochoreniu COVID-19;

92.

vyzýva ukrajinskú vládu na zabezpečenie toho, aby reštriktívne opatrenia prijímané v reakcii na pandémiu COVID-19 mali právny základ, boli striktne nevyhnutné a primerané cieľu, ktorým je ochrana verejného zdravia a záchrana životov (na základe vedeckých odporúčaní), aby podliehali neustálemu skúmaniu a zrušili sa, keď už nebudú potrebné, a aby sa uplatňovali nediskriminačným spôsobom; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že v dôsledku reakcie na pandémiu COVID-19 nebudú neprimerane znevýhodnené zraniteľné a marginalizované skupiny, a aby prijali opatrenia na riešenie už existujúcich nerovností;

93.

naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby bojovala proti stále existujúcemu rodinkárstvu a korupcii vo svojom sektore zdravotnej starostlivosti, a najmä na ministerstve zdravotníctva, a aby účinne vyšetrovala všetky prípady korupcie, najmä pokusy o nákup zdravotníckych zariadení a vakcín proti ochoreniu COVID-19 za neprimerane vysoké ceny počas pandémie;

94.

uznáva dobrú prácu Národnej zdravotnej služby Ukrajiny pri vytváraní transparentného systému, ktorého úlohou je financovanie osobitných liečebných postupov poskytovaných pacientom; vyzýva ministerstvo zdravotníctva, aby podporovalo prácu Národnej zdravotnej služby Ukrajiny;

95.

oceňuje pokrok v regulačnej aproximácii s acquis EÚ a prijatie sanitárnej a fytosanitárnej stratégie v novembri 2019, ktorá zahŕňa viac ako 200 normatívnych aktov Únie, ktoré sa majú implementovať do ukrajinských právnych predpisov;

96.

so znepokojením berie na vedomie nedostatočný pokrok v aproximácii s normami EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

97.

víta prijatie zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy v marci 2020, ktorý by mal prispieť k využitiu obrovského potenciálu Ukrajiny v poľnohospodárskom odvetví, ako aj prijatie zákona o zlepšení niektorých nástrojov na reguláciu bankových činností v máji 2020, ktorý posilňuje bankový systém a bráni tomu, aby PrivatBank znovu prevzali jej bývalí majitelia;

98.

víta skutočnosť, že Ukrajina pristúpila k viacstrannej dočasnej dohode o rozhodcovskom konaní o odvolaní (MPIA), čím prispieva k prekonaniu patovej situácie, ktorú spôsobila paralyzácia odvolacieho orgánu, a k zabezpečeniu toho, aby členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) mohli využívať 2-stupňový systém urovnávania sporov v rámci WTO dovtedy, kým odvolací orgán nebude opäť funkčný;

99.

vyzýva Ukrajinu, aby dodržiavala budúce rozhodnutia rozhodcovského tribunálu týkajúce sa moratória na vývoz nespracovaného dreva a zároveň presadzovala povinnú náležitú starostlivosť v celom hodnotovom reťazci lesníckych komodít a zlepšila správu v odvetví lesného hospodárstva;

100.

so znepokojením konštatuje, že Ukrajina nedávno začala dve ochranné prešetrovania týkajúce sa dovozu dusíka a komplexných hnojív z EÚ; berie na vedomie, že Ukrajina sa v poslednej chvíli rozhodla ukončiť obe ochranné prešetrovania, pričom sa ale pripravujú ďalšie ochranné prešetrovania; varuje pred tým, že podobné opatrenia by mohli oslabiť vzájomnú dôveru medzi oboma stranami;

101.

pripomína, že hydinové mäso je v EÚ citlivý výrobok; berie na vedomie riešenie, ktoré sa našlo pre vývoz „ostatných“ kusov hydiny, a to zmenou obchodných preferencií pre hydinové mäso a prípravky z hydinového mäsa, ktorou sa odstráni medzera v dohode; vyzýva Ukrajinu, aby sa takýchto postupov zdržala a aby v dobrej viere plne rešpektovala a vykonávala všetky ustanovenia DCFTA; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala vykonávanie DCFTA a využila všetky dostupné opatrenia na prekonanie praktík narúšajúcich trh a prípadné zneužívanie právnych medzier;

102.

naliehavo vyzýva na riešenie rozdielov medzi vidiekom a mestami na Ukrajine prostredníctvom účinných finančných a technických stimulov pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP), drobných poľnohospodárov a rodinné podniky vo vidieckych a v prímestských oblastiach a prostredníctvom zlepšovania prepojenosti ľudí a infraštruktúry medzi mestami a vidiekom v záujme podpory sociálnej súdržnosti;

103.

víta výsledky dosiahnuté v rámci nástroja DCFTA pre MSP, pokiaľ ide o zlepšovanie prístupu k financovaniu a vytváranie obchodných príležitostí; zdôrazňuje, že vhodná informačná kampaň by mohla MSP pomôcť, aby viac využívali príležitosti, ktoré ponúka DCFTA;

104.

vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu regionálnym centrám zamestnanosti s cieľom stimulovať zamestnanosť, aby podporovala programy pre mládež a udržateľný hospodársky rozvoj, ktoré podporujú sociálne podnikanie, a investovala do týchto programov, a zameriavala sa na mládež z vidieckych oblastí s cieľom posilniť vzdelávací systém podľa požiadaviek trhu práce v snahe chrániť tých najzraniteľnejších a predchádzať nedostatku sociálno-ekonomických príležitostí;

105.

nabáda Komisiu, aby monitorovala účinky DCFTA na pracovné práva a právo slobodne sa združovať v spojení s obchodom s EÚ; vyzýva ukrajinskú vládu, aby sa zamerala aj na sociálny rozmer obchodu a trvalo udržateľného rozvoja a podrobne monitorovala hospodárske a sociálne účinky vykonávania DCFTA; vyzýva ukrajinskú vládu, aby dodržiavala a presadzovala pracovné normy a ratifikovala a v plnej miere vykonávala všetky dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP); nabáda ukrajinskú vládu, aby pokračovala v aproximácii svojich pracovných noriem k normám EÚ, najmä pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania a sociálny dialóg; víta iniciatívu na reformu pracovného trhu, zdôrazňuje však potrebu rozsiahlych konzultácií s odborovými zväzmi a občianskou spoločnosťou a odporúča v tejto oblasti využiť odborné znalosti ILO;

106.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zapojenie odborových zväzov, ako aj občianskej spoločnosti v celej jej rozmanitosti do monitorovania vykonávania dohody o pridružení; vyzýva ukrajinskú vládu a Komisiu, aby podporili mimovládne organizácie, ktoré vyšetrujú porušovanie DCFTA, najmä v sociálnej oblasti;

107.

vyzýva ukrajinskú vládu, aby zaviedla systém stimulov a sankcií s cieľom bojovať proti notoricky známemu vysokému počtu neformálnych pracovných miest;

108.

uznáva zvýšenú mobilitu pracovnej sily medzi Ukrajinou a EÚ s mierou emigrácie od 2,2 do 2,7 milióna osôb čo zodpovedá 13 a 16 % celkovej zamestnanosti na Ukrajine, ktorá na jednej strane prispieva k zníženiu ponuky pracovnej sily na Ukrajine a nedostatku pracovnej sily v určitých povolaniach, a na druhej strane predstavuje jeden z faktorov, ktoré podnecujú rast miezd pracovníkov, ktorí zostali v krajine a sú zdrojom prílevu remitencií od migrantov, ktorý má významný vplyv na ukrajinské hospodárstvo a predstavuje prílev rovnajúci sa viac ako 8 % HDP; požaduje ďalšiu analýzu hospodárskych a sociálnych prínosov a vplyvov vlny pracovnej emigrácie po roku 2014 na hospodárstva, ako aj na systémy sociálneho zabezpečenia Ukrajiny a členských štátov; zdôrazňuje, že je nevyhnutný prístup vlády k rozvoju pracovného prostredia, ktoré zamestnancom ukrajinských podnikov poskytne dôstojné pracovné podmienky vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zákonne deklarované pracovné miesta s verejným sociálnym zabezpečením, mzdy vyplácané na čas a v plnej výške, právo na členstvo v odboroch a zastupovanie záujmov a zmysluplné kolektívne vyjednávanie o záväzných kolektívnych zmluvách; opakovane zdôrazňuje potrebu riešiť odliv mozgov z Ukrajiny presadzovaním kvalitných a inkluzívnych programov vzdelávania a odbornej prípravy a vytváraním pracovných príležitostí s cieľom poskytnúť mladým ľuďom a rodinám v ich miestnych komunitách sociálno-ekonomické vyhliadky;

109.

víta programy financované z prostriedkov EÚ na modernizáciu systému odborného vzdelávania na Ukrajine (EU4Skills: Lepšie zručnosti pre modernú Ukrajinu), ako aj pre podnikateľské prostredie a vyzýva na ďalší rozvoj týchto programov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pre potenciálnych navrátilcov a domácich podnikateľov (boj proti korupcii, podpora MSP, daňová a colná reforma atď.) – a to prostredníctvom odvetvových grantov, ako aj nastavenia podmienok v programoch makrofinančnej pomoci EÚ;

110.

vyzýva Radu pre pridruženie, aby stanovila ako prioritu vykonávanie medzinárodných pracovných noriem a právnych predpisov a postupov EÚ v oblasti sociálnej politiky, zamestnanosti a práce, regulácií kolektívneho vyjednávania, sociálneho dialógu, riešenia rodovej nerovnosti a reformy pracovného práva s cieľom zabezpečiť, aby boli záujmy sociálnych partnerov vyvážené a aby boli práva zamestnancov chránené v súlade s ustanoveniami dohody o pridružení (články 419 – 421 a 424) a relevantnými dohovormi MOP (81, 87, 98, 117, 122, 129, 144, 154 a 173); pripomína ukrajinskej vláde, že úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia v záujme pritiahnutia priamych investícií a podpory hospodárskeho rastu sa nesmie uskutočňovať na úkor práv pracovníkov a ich pracovných podmienok; vyzýva ukrajinskú vládu, aby pristupovala k sociálnemu dialógu systematicky a aby inštitucionálne podporovala sociálny dialóg a vyvíjala úsilie o to, aby sa Národná tripartitná sociálna a hospodárska rada stala účinným nástrojom sociálneho dialógu;

111.

so znepokojením konštatuje, že schopnosť odborových zväzov uplatňovať svoje práva na Ukrajine je obmedzená z dôvodu nedokonalých a nejasných právnych predpisov;

Energetika, životné prostredie a zmena klímy

112.

víta dokončenie oddelenia Naftogazu v roku 2019 a vytvorenie právne nezávislého prevádzkovateľa plynovodnej prepravnej siete (GTSO) v súlade s tretím energetickým balíkom EÚ; vyzýva však ukrajinské orgány, aby posilnili technickú nezávislosť prevádzkovateľa plynovodnej prepravnej siete od Naftogazu; víta liberalizáciu a otvorenie konkurencieschopného trhu s plynom pre domácnosti; vyjadruje však poľutovanie nad nedávnymi útokmi proti vedeniu Naftogazu vrátane dozornej rady spoločnosti, ktoré oslabujú jej nezávislosť a reformný pokrok v tejto oblasti, ktorý sa doteraz dosiahol;

113.

zdôrazňuje úlohu Ukrajiny ako strategickej tranzitnej krajiny plynu a potrebu modernizácie jej vnútroštátnej plynovodnej prepravnej sústavy, ako aj význam jej integrácie s trhom EÚ s energetickým energiou na základe účinného vykonávania aktualizovanej prílohy XXVII k dohode o pridružení; víta podpísanie dlhodobej zmluvy o tranzite plynu, ktoré sprostredkovala EÚ; vyjadruje znepokojenie nad výstavbou plynovodu Nord Stream 2 medzi a opakovane zdôrazňuje jeho dlhodobé zásadné politické, hospodárske a bezpečnostné riziká; konštatuje, že plynovod posilňuje závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska, ohrozuje vnútorný trh EÚ, nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani jej strategickými záujmami a má možné negatívne dôsledky pre Ukrajinu zmietanú vojnou; vyzýva preto v súlade so svojimi predchádzajúcimi možnosťami všetky zainteresované strany, a najmä členské štáty a Európu, aby využili dostupné právne doložky na zastavenie projektu;

114.

žiada Komisiu, aby preskúmala, či Ukrajina dodržiava acquis Európskej únie v oblasti energetiky, s cieľom väčšmi integrovať trhy s energiou; plne podporuje integráciu Ukrajiny s európskou kontinentálnou elektrickou sústavou (ENTSO pre elektrinu); naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zlepšila koordináciu politík a činností medzinárodných inštitúcií (napr. Komisie, Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Európskej investičnej banky, Svetovej banky, KfW, ENTSO-E a Energetického spoločenstva) a ukrajinských inštitúcií podporujúcich ukrajinské energetické odvetvie;

115.

odsudzuje ruskú ťažbu plynu z ukrajinského šelfu v ukrajinskej výhradnej hospodárskej zóne a vyhlasuje, že EÚ neuznáva zhabanie plynových polí v Azovskom a Čiernom mori Ruskou federáciou a mala by podporiť právne kroky ukrajinských orgánov na zastavenie tejto nezákonnej ťažby;

116.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový veľkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý začal fungovať na Ukrajine v júli 2019, stále nie je konkurencieschopný podľa noriem EÚ; preto naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zlepšila svoju reformu a úroveň súladu s právnymi predpismi EÚ, a to predovšetkým posilnením nezávislosti prevádzkovateľa Ukrenergo a zabránením krížovým dotáciám; vyzýva Ukrajinu, aby modernizovala svoje existujúce elektrárne s cieľom splniť prísne európske environmentálne a bezpečnostné normy;

117.

víta pozíciu ukrajinskej vlády dodržiavať záväzok prijatý v rámci Energetického spoločenstva dodržiavať platné právne predpisy EÚ vrátane politiky v oblasti životného prostredia a bezpečnosti, a teda nepovoliť dovoz elektriny z elektrární v susedných krajinách, ktoré sa stavajú bez toho, aby boli v súlade s požiadavkami medzinárodných dohovorov a najprísnejšími medzinárodnými environmentálnymi a bezpečnostnými normami;

118.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v sektore výroby energie z obnoviteľných zdrojov Ukrajina neplní svoje záväzky voči investorom a že oneskorenia platieb výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ohrozujú ďalší rozvoj čistých zdrojov energie na Ukrajine;

119.

naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby urýchlene dokončili modernizáciu jadrových elektrární a vyšetrili oneskorenia v týchto procesoch, najmä v modernizácii jadrovej elektrárne v Záporoží;

120.

zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce v oblasti infraštruktúry v regióne, ďalšej diverzifikácie dodávok energie na Ukrajinu, energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a prepojenia ukrajinského energetického sektora pri súčasnom zabezpečení environmentálnej udržateľnosti; konštatuje, že podpora a presadzovanie medziregionálneho obchodu medzi krajinami Východného partnerstva takisto vytvorí nové hospodárske príležitosti, a to aj pre MSP;

121.

vyjadruje uznanie ukrajinskej vláde za to, že vo februári 2019 prijala stratégiu pre štátnu environmentálnu politiku do roku 2030 a národný plán odpadového hospodárstva, právne predpisy o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o strategickom environmentálnom hodnotení, ako aj právne predpisy týkajúce sa politiky v oblasti klímy; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby ďalej posilňovala svoju angažovanosť v boji proti zmene klímy, vo vykonávaní politík v oblasti zmeny klímy, v uplatňovaní hľadiska zmeny klímy vo všetkých oblastiach tvorby politík, ako aj v súvislosti s vnútroštátnymi záväzkami týkajúcimi sa Parížskej dohody z roku 2015;

122.

naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby účinne bojovala proti nezákonnej ťažbe dreva v súlade s udržateľnou správou lesov a normami ochrany životného prostredia a aby prijala opatrenia na zastavenie škôd na životnom prostredí, ktoré spôsobuje nezákonné a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, ako je napríklad nezákonná ťažba dreva v karpatských pralesoch, čo je tiež hlavným dôvodom záplav v tomto regióne; vyzýva EÚ, aby prispela k predchádzaniu nezákonnej ťažby dreva v súvislosti s nezákonným projektom lyžiarskeho strediska Svidovec, ako aj nezákonnej a environmentálne škodlivej metódy ťažby jantáru; nabáda Ukrajinu, aby investovala do ekologicky a environmentálne bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry cestovného ruchu a vyzýva ukrajinské orgány, aby zabránili poškodzovaniu životného prostredia v rámci budúcich projektov zlepšením kontroly, transparentnosti, vykonávania posúdení vplyvu na životné prostredie a uplatňovania náležitej starostlivosti; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zabezpečila otvorený a pohodlný prístup k informáciám o životnom prostredí a rozšírenie chránených oblastí, a aby urýchlila plnenie národného plánu znižovania emisií hlavných znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení; nabáda Ukrajinu, aby prijala právne predpisy na rozvoj udržateľnej dopravy; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby bezpečne a environmentálne uvedomelo vyčistila a zneškodnila vysoko nebezpečné poľnohospodárske chemikálie, najmä zastarané pesticídy v Chersonskej oblasti a iných regiónoch Ukrajiny;

123.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom konfliktu na východnej Ukrajine na životné prostredie vrátane nebezpečenstiev, ktoré predstavujú záplavy vzájomne prepojených baní; žiada, aby sa na hĺbkové hodnotenie vplyvu konfliktu na životné prostredie nadviazalo plánom reakcie určeným na predchádzanie ekologickému kolapsu; navrhuje program „odmínovania Donbasu“, do ktorého by boli zapojené ukrajinské orgány a medzinárodné spoločenstvo;

124.

vyjadruje tiež hlboké znepokojenie nad približne 1200 rádioaktívnymi zdrojmi používanými na lekárske, priemyselné alebo vedecké účely, ktoré sa nachádzajú v Doneckej oblasti a ktoré predstavujú vážne zdravotné, bezpečnostné a ekologické riziká; vyzýva OBSE, trojstrannú kontaktnú skupinu a krajiny normandskej štvorky, aby bojovali proti šíreniu rádioaktívnych činností a pašovaniu rádioaktívnych látok v súlade s režimom nešírenia jadrových zbraní; naliehavo vyzýva všetky strany, aby spolupracovali s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom bezpečnej prepravy vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov z regiónu Donbas;

125.

víta ambíciu Ukrajiny prispievať k plneniu cieľov európskej zelenej dohody a vyzýva Komisiu, aby úsilie Ukrajiny primerane podporila, okrem iného nadviazaním príslušného štruktúrovaného dialógu, vypracovaním plánu postupu a výmenou informácií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby DCFTA nebola v rozpore s environmentálnymi cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej uvedené;

126.

víta program EÚ v oblasti klímy pre udržateľné hospodárstvo v sume 10 miliónov EUR, ktorý poskytne Ukrajine podporu pri rozvoji holistického prístupu k reštrukturalizácii jej kľúčových hospodárskych odvetví smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

Medziľudské kontakty a riadenie hraníc

127.

uznáva význam cezhraničnej mobility pri posilňovaní medziľudských kontaktov a víta pokračujúce úspešné vykonávanie bezvízového režimu pre občanov Ukrajiny, ktorý ukrajinským občanom umožnil od júna 2017 uskutočniť viac ako 40 miliónov ciest do krajín EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v plnení kritérií liberalizácie vízového režimu a urýchliť súvisiace reformné úsilie; vyjadruje názor, že bezvízový režim viedol k intenzívnejšiemu cestovaniu z Ukrajiny do EÚ, a preto k lepšiemu porozumeniu medzi týmito spoločnosťami, čo je najlepší základ pre ďalšie zbližovanie; zdôrazňuje, že tento prístup sa musí naďalej uplatňovať a časom rozšíriť;

128.

pripomína význam integrácie Ukrajiny do rámcov EÚ, ako sú Erasmus+, Horizont Európa a Kreatívna Európa, a potrebu zintenzívniť príslušnú spoluprácu v rámci súčasných aj budúcich programov; zastáva názor, že účasť ukrajinských študentov, ako aj učiteľov z univerzít a škôl na programoch Erasmus+ by sa mala viditeľne rozšíriť;

129.

konštatuje, že zvýšený počet návštev ukrajinských občanov v krajinách schengenského priestoru je výzvou pre hraničné priechody medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sú preťažené a ich infraštruktúra ani kapacita nie je primeraná na zabezpečenie dôstojných a ľudských podmienok pre osoby prekračujúce hranice; konštatuje, že jedným z najnaliehavejších problémov na hraniciach medzi EÚ a Ukrajinou, najmä na maďarsko-ukrajinskom a poľsko-ukrajinskom úseku, je dlhý čas čakania na prekročenie hranice; vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s cieľom zabezpečiť, aby postupy prekračovania hraníc boli rýchle a bez korupcie, a to okrem iného prostredníctvom investícií, odbornej prípravy personálu a účinných mechanizmov pre sťažnosti týkajúce sa prekračovania hraníc; nabáda EÚ, aby podporila vytvorenie nových hraničných priechodov a rozšírenie existujúcich hraničných priechodov na hraniciach medzi EÚ a Ukrajinou za prísneho monitorovania finančných prostriedkov s cieľom eliminovať ich zneužívanie, ku ktorému v minulosti dochádzalo;

130.

podporuje posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o riadenie hraníc, vnútroštátne systémy riadenia azylu a identifikácie založené na biometrických prostriedkoch, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, boj proti organizovanej trestnej činnosti a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti a prehĺbenie spolupráce medzi Ukrajinou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX);

131.

konštatuje, že sa dosiahol ďalší pokrok, pokiaľ ide o zosúladenie ukrajinského colného režimu a konaní na hraniciach s postupmi Únie, ako aj v súvislosti s prebiehajúcimi inštitucionálnymi reformami daňovej a colnej správy; víta zákon o jedinom právnom subjekte pre štátnu colnú službu, ako aj zákony o oprávnených hospodárskych subjektoch a o zavedení národného elektronického tranzitného systému, ktoré boli prijaté na jeseň 2019; takisto víta prijatie stratégie integrovaného riadenia hraníc do roku 2025 v júli 219 a následný akčný plán na roky 2020 – 2022; vyjadruje však poľutovanie nad patovou situáciou projektu financovaného EÚ zameraného na modernizáciu šiestich kontrolných bodov na hraniciach s Úniou a takisto aj nad veľmi dlhými čakaniami, ktoré sa na týchto hraniciach stále vyskytujú; okrem toho naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby prijali všetky zostávajúce opatrenia a nariadenia potrebné na to, aby boli systémy oprávnených hospodárskych subjektov a národného elektronického tranzitného systému plne funkčné, a aby zabezpečili rýchle vymenovanie nového vedenia štátnej colnej služby spomedzi príslušných kandidátov prostredníctvom transparentného a nestranného postupu verejného výberového konania; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby ako kľúčový prvok integrovaného riadenia hraníc trestne postihovali pašovanie akéhokoľvek tovaru;

132.

vyzýva EÚ a ukrajinské a moldavské orgány, aby urýchlili proces blokovania nezákonného obchodu a trás pašovania v Podnestersku, bezpečnom útočisku pre prevádzačov, ktorých zneužívajú zločinci a oligarchovia a ktoré slúžia na posilnenie ruského vplyvu a predstavujú jeden z hlavných faktorov predlžovania konfliktu;

Inštitucionálne ustanovenia

133.

víta výsledok samitu EÚ – Ukrajina zo 6. októbra 2020, prvého dvojstranného samitu, ktorý sa fyzicky konal v Bruseli od vypuknutia pandémie COVID-19, ako aj jasné vyhlásenia oboch strán o ich pokračujúcom záväzku posilňovať politické pridruženie a hospodársku integráciu Ukrajiny s Európskou úniou;

134.

vyjadruje potešenie nad výsledkom stretnutí a činností, ktoré prebiehajú v rámci dialógu Jeana Monneta v záujme mieru a demokracie medzi Európskym parlamentom a Verchovnou radou Ukrajiny, a plne podporuje ich pokračovanie; je presvedčený, že prehĺbením parlamentnej kultúry dialógu sa zabezpečí silné, nezávislé, transparentné a účinné fungovanie Verchovnej rady Ukrajiny, ktoré je nevyhnutné pre demokratickú a európsku budúcnosť krajiny a zároveň je v súlade s ambíciami ukrajinských občanov;

135.

v tejto súvislosti podnecuje Verchovnú radu, aby aktívne pokračovala vo svojej inštitucionálnej reforme, ktorá je zameraná okrem iného na zvýšenie legislatívnej kapacity a kvality, politický dohľad nad výkonnou mocou, ako aj transparentnosť a zodpovednosť voči občanom, s cieľom zefektívniť a uprednostniť prijímanie návrhov zákonov týkajúcich sa vykonávania dohody o pridružení a aby zaviedla inštitucionálne záruky na zablokovanie právnych predpisov, ktoré sú v rozpore so záväzkami prijatými v rámci dohody o pridružení, napríklad prostredníctvom silnejšej úlohy Výboru pre európsku integráciu, ktorého stanoviská by mali byť záväzné; zdôrazňuje význam pokračujúcej spolupráce Európskeho parlamentu s Verchovnou radou s cieľom podporovať takýto reformný proces; zdôrazňuje, že v kontexte pandémie COVID-19 je dôležité čo najväčšmi pokračovať v medziparlamentnej spolupráci a medziľudských kontaktoch;

136.

zdôrazňuje význam pokračujúcej podpory poradnej misie Európskej únie (EUAM) na Ukrajine a jej úlohy pri reforme sektora civilnej bezpečnosti; víta otvorenie jej pobočky v Mariupole a dúfa, že sa dosiahnu konkrétne výsledky v súlade s mandátom misie; žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o posilnenie kapacít ukrajinských orgánov zapojených do vykonávania dohody o pridružení/DCFTA; žiada Komisiu, aby navrhla nástroje potrebné na podporu trvalého zosúladenia Ukrajiny s acquis EÚ v súlade s príslušnými rozhodnutiami z 22. samitu Ukrajina – EÚ;

137.

opätovne potvrdzuje svoju výzvu na zriadenie Univerzity Východného partnerstva na Ukrajine; vyzýva inštitúcie Únie, aby posilnili a rozšírili programy odbornej prípravy pre ukrajinských právnikov, ktorí sa chcú špecializovať na právo EÚ, a posilnili schopnosť Ukrajiny zúčastňovať sa na programe Horizont Európa a na iných spôsoboch posilnenia medziľudských kontaktov, akademickej a vzdelávacej spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou;

138.

víta podporu EÚ pri budovaní inštitucionálnych kapacít a kurzov odbornej prípravy ukrajinských štátnych zamestnancov, ktoré organizuje College of Europe v Natoline;

139.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ, členské štáty a Ukrajinské orgány, aby pripravili kampane na lepšie informovanie občanov o príležitostiach vyplývajúcich z iniciatívy Východného partnerstva a vykonávania dohody o pridružení/DCFTA, aby tak zvýšili informovanosť o prínosoch užšieho pridruženia a prepojili tieto prínosy s pozitívnym vývojom na trhu práce na Ukrajine a v ďalších pridružených krajinách; nabáda ukrajinské orgány, aby lepšie informovali občanov Ukrajiny o výhodách dohody o pridružení/DCFTA a pomoci EÚ a aby vynaložili väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby sa príležitosti, ktoré ponúka dohoda o pridružení/DCFTA a pomoc a programy EÚ, dostali na miestnu úroveň, a to aj v odľahlých častiach krajiny, najmä vo vidieckych oblastiach, s cieľom umožniť obyvateľom presadzovať pozitívne zmeny vo svojich komunitách;

140.

chválu ukrajinskú občiansku spoločnosť, mladých ľudí a mimovládne organizácie za ich činnosť vo všetkých oblastiach verejného a politického života, a najmä za podporu vykonávania dohody o pridružení/DCFTA, riešenia výziev spojených s pandémiou COVID-19, boja proti dezinformačným kampaniam, poskytovania pomoci vnútorne vysídleným osobám a iným zraniteľným skupinám a posilnenia spoločenskej odolnosti a mediálnej gramotnosti ukrajinského obyvateľstva; nabáda ukrajinské ústredné a miestne vlády, aby naďalej posilňovali úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou, a to aj poskytovaním zvýšenej finančnej podpory na jej činnosti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila podporu týchto mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta program Nástroj občianskej spoločnosti v hodnote 20 miliónov EUR, ktorý pomôže organizáciám občianskej spoločnosti získať väčšie možnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a verejnom živote; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby vzhľadom na niekoľko návrhov zákonov o fungovaní a práci organizácií občianskej spoločnosti a iných združení neprijímali žiadne právne predpisy, ktoré nie sú v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými záväzkami Ukrajiny v oblasti ľudských práv, a aby zaručili fungovanie občianskej spoločnosti bez zbytočného zasahovania;

o o

141.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39.

(2) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 116.

(3) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.

(4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0167.

(5) Ú. v. EÚ L 165, 27.5.2020, s. 31.

(6) CM/Rec(2010)5, dostupné na https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805cf40a

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/110

P9_TA(2021)0051

Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (2020/2818(RSP))

(2021/C 465/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14 a 15,

—	so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017, a najmä na jeho zásadu 1 Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie a zásadu 4 Aktívna podpora zamestnanosti,

—	so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o platenom študijnom voľne z roku 1974,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0121) a (SWD(2020)0122),

—	so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť(COM(2020)0275),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0212),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku COM(2020)0624) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

—	so zreteľom na správu Komisie s názvom Digital Economy and Society Index (DESI) 2020 Human capital (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Ľudský kapitál) (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102), v ktorom sa uvádza, že „dvojaká transformácia – ekologická transformácia a transformácia na digitálne technológie – ovplyvní každú časť hospodárstva, spoločnosti a priemyslu“, že konkurencieschopnosť hospodárstva „závisí od toho, nakoľko sa mu podarí získať a udržať si kvalifikovanú pracovnú silu“, a v ktorom sa predpokladá, že „len v nasledujúcich piatich rokoch si bude musieť zvýšiť kvalifikáciu alebo sa rekvalifikovať 120 miliónov Európanov“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640), v ktorom sa uvádza, že v záujme umožnenia všetkých zmien uvedených v oznámení je „na využitie výhod vyplývajúcich z ekologickej transformácie potrebná proaktívna rekvalifikácia a proaktívne zvyšovanie úrovne zručností“,

—	so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 o rekvalifikácii a zvyšovaní úrovne zručností ako základe pre zvyšovanie udržateľnosti a zamestnateľnosti v kontexte podpory oživenia hospodárstva a sociálnej súdržnosti,

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

—	so zreteľom na uznesenie Rady z 18. novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (2),

—	so zreteľom na závery Rady z 3. marca 2017 o zlepšovaní zručností žien a mužov na trhu práce v EÚ (3),

—	so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (4),

—	so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (5),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a o zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES (6),

—	so zreteľom na politický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2020 k udržateľnému financovaniu celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily (prieskumné stanovisko na žiadosť chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. marca 2018 k budúcnosti práce a získaniu primeraných vedomostí a zručností potrebných pre pracovné miesta v budúcnosti (prieskumné stanovisko na žiadosť bulharského predsedníctva Rady EÚ) (7),

—	so zreteľom na Európsky prieskum pracovných podmienok (8),

—	so zreteľom na výskum nadácie Eurofound o vplyve digitalizácie na používanie zručností a ich rozvoj (9),

—	so zreteľom na štúdiu strediska Cedefop s názvom Empowering adults through upskilling and reskilling pathways (Posilniť postavenie dospelých cestami zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie), zv. 1 a 2,

—	so zreteľom na správu strediska Cedefop s názvom Skills forecast – trends and challenges to 2030 (Predpovede o zručnostiach – trendy a výzvy do roku 2030) (10),

—	so zreteľom na Panorámu zručností EÚ (11) a európsky index zručností (12) strediska Cedefop,

—	so zreteľom na štúdiu STOA s názvom Rethinking education in the digital age (Prehodnotenie vzdelávania v digitálnom veku) (13),

—	so zreteľom na databázu OECD Skills for jobs (14),

—	so zreteľom na štúdiu OECD s názvom Getting Skills Right. Increasing Adult Learning Participation. Learning from successful reforms (Správne získavanie zručností. Zvyšovanie účasti na vzdelávaní dospelých. Poučenie z úspešných reforiem) (15),

—	so zreteľom na politický dokument OECD z 10. júla 2020 s názvom Skill measures to mobilise the workforce during the COVID-19 crisis (Opatrenia v oblasti zručností na mobilizáciu pracovnej sily počas krízy COVID-19) (16),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte pandémie COVID-19 (17),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o posilnení záruky pre mladých ľudí (18),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (19),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (20),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže (21),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy (22),

—

so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (O-000006/2021 – B9-0004/2021),

—	so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

keďže zelená a digitálna transformácia, ako aj demografické trendy a globalizácia menia povahu práce, náplň pracovných miest a zručnosti a kvalifikácie, ktoré si tieto pracovné miesta vyžadujú; keďže zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia budú mať zásadný význam pre zvládnutie výziev a príležitostí vyplývajúcich zo zrýchľujúcich sa makrotrendov a budú kľúčové pri odstraňovaní narastajúceho nedostatku zručností na trhu práce EÚ;

keďže Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť je v úplnom súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, a najmä s jeho prvou zásadou, v ktorej sa stanovuje, že „každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“;

C.	keďže vzdelávanie v digitálnom veku zahŕňa digitálne formálne vzdelávanie, ale aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa v oblasti technických, mäkkých a občianskych zručností počas celého života občanov EÚ;

D.	keďže pre systémy formálneho vzdelávania a odbornej prípravy je čoraz ťažšie reagovať na celú škálu individuálnych a sociálnych potrieb a požiadaviek v neustále sa meniacom svete;

keďže kríza COVID-19 zmenila svet práce, urýchlila prepúšťanie a zastarávanie mnohých pracovných miest, zdôraznila význam digitálnych zručností a digitálnej gramotnosti, zväčšila digitálnu priepasť a posilnila potrebu aktualizovať súbory zručností európskej pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o prudké zvýšenie potreby digitálnych a technologických zručností, ako aj mäkkých zručností, ako sú odolnosť a prispôsobivosť; keďže tieto potreby budú ešte naliehavejšie pri zvýšenej miere používania umelej inteligencie, ktorá by mohla úplne zmeniť pracovné režimy a nahradiť niektoré druhy činností; keďže pandémia narušila činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pričom zasiahla najmä osoby vzdelávajúce sa v rámci OVP, a viedla k zvýšeniu úrovne nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí majú ťažkosti s prechodom od vzdelávania k zamestnaniu; keďže nútený zákaz vychádzania počas krízy COVID-19 poskytol pracovníkom príležitosť na aktualizovanie svojich zručností;

F.	keďže kľúčové kompetencie sú v kontexte vedomostnej spoločnosti a celoživotného vzdelávania nevyhnutné, pretože zaručujú väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní sa meniacim sa spoločnostiam a trhom práce;

G.	keďže pretrvávajú početné nerovnosti v prístupe zraniteľných skupín v spoločnosti, ako aj rôznych pohlaví k vzdelávaniu a zručnostiam, a pravdepodobnosť nadobudnutia nových zručností je menšia v prípade občanov s rôznymi etnickými pôvodmi, osôb so zdravotným postihnutím alebo žien;

keďže jednotlivci musia byť vybavení zručnosťami požadovanými na trhu práce a schopnosťou po celý život sa rýchlo prispôsobovať zmenám požiadaviek na zručnosti; keďže 37 % až 69 % úloh v EÚ by sa mohlo automatizovať v mnohých odvetviach, čo by viedlo k významnej zmene vo výkonnosti (23); keďže v prieskume nadácie Eurofound 28 % pracovníkov uviedlo, že má zručnosti na zvládnutie náročnejších úloh;

keďže zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia sú nielen individuálnou, ale aj sociálnou zodpovednosťou, pretože nízka úroveň základných zručností a nízka účasť dospelých na činnostiach odbornej prípravy obmedzujú ich pracovné príležitosti na trhu práce, vytvárajú sociálne a hospodárske nerovnosti a prispievajú k vysokej úrovni chudoby;

keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj nedostatok zručností predstavujú značné výzvy pre trh práce a vzdelávacie systémy EÚ; keďže pracovná sila má obrovský nedostatok digitálnych zručností a 42 % občanov EÚ nemá ani základné digitálne zručnosti (24); keďže na riešenie nedostatku digitálnych zručností sú potrebné značné investície;

keďže súčasná generácia mladých ľudí je vysoko kvalifikovaná; keďže nadobúdanie zručností, rekvalifikácia, zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie nie sú jedinou odpoveďou na nedostatok pracovných miest pre mladých ľudí; keďže na zabezpečenie vytvárania kvalitných a udržateľných pracovných miest sú potrebné dodatočné opatrenia v oblasti zamestnanosti; keďže situácia v oblasti zamestnanosti sa rýchlo vyvíja a odhaduje sa, že 65 % detí, ktoré v súčasnosti nastupujú do základných škôl, bude napokon pracovať na úplne nových typoch pracovných miest, ktoré ešte neexistujú (25); keďže v roku 2019 už 85 % občanov používalo internet a len 58 % malo aspoň základné digitálne zručnosti (26);

keďže ambícia Európskej zelenej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a cieľ znížiť emisie CO2 o 60 % do roku 2030 znamená prechod na klimaticky neutrálne, energeticky účinné obehové hospodárstvo; keďže to bude mať zásadný vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, pričom rekvalifikácia pracovnej sily a zameranie sa na zelené zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania budú kľúčové pre dosiahnutie spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne;

keďže kritické myslenie je okrem technologických a digitálnych zručností jednou z kľúčových zručností, ktoré ľudia potrebujú v digitálnom veku; keďže existuje jasná potreba posilniť kritické myslenie vo všetkých skupinách občanov, aby mohli využívať plný potenciál digitálnych nástrojov a chrániť sa pred nebezpečenstvami, ktoré sú s nimi spojené;

N.	keďže moderné, inovatívne a inkluzívne vzdelávacie systémy, ktorých stredobodom sú digitálne technológie, majú vhodné predpoklady na prípravu nových generácií odborníkov na budúce výzvy a príležitosti;

keďže rovnaký prístup k možnostiam kvalitného a inkluzívneho nadobúdania zručností, zvyšovania ich úrovne a rekvalifikácie, ako aj k informáciám o zdrojoch zručností, poradenstvu, vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých, vrátane zraniteľných skupín, starších osôb a osôb žijúcich v znevýhodnených mestských oblastiach alebo v riedko osídlených a vyľudnených vidieckych alebo vzdialených oblastiach a na ostrovoch, je kľúčový pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sa nerovnosť v prístupe pracovníkov k odbornej príprave prehĺbila (27);

keďže v niektorých krajinách EÚ sa čas, ktorý deti venujú školským aktivitám, počas krízy COVID-19 skrátil na polovicu; keďže zatvorenie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, aj keď len dočasné, môže mať závažné dôsledky pre vzdelávajúce sa osoby, negatívne ovplyvniť vzdelávacie výstupy a prehĺbiť existujúce nerovnosti;

Q.	keďže na rozdiel od systému povinnej školskej dochádzky je vzdelávanie dospelých dobrovoľným záväzkom prijatým na základe osobnej alebo profesionálnej motivácie, čo pre poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy predstavuje väčšiu výzvu;

R.	keďže aktuálne zručnosti umožňujú ľuďom udržať si zamestnanie na trhu práce a ich sociálne začlenenie, čo má zásadný význam aj pre duševné zdravie a životy miliónov občanov;

S.	keďže zručnosti sa nelíšia v závislosti od pohlavia, no pri výbere povolania a kariérnom raste existujú rodové rozdiely;

keďže politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností patria do právomoci členských štátov; keďže pri podpore, koordinácii a dopĺňaní opatrení členských štátov v týchto oblastiach zohráva EÚ dôležitú úlohu; keďže nové výzvy si vyžadujú mobilizáciu európskych nástrojov a podporných politík v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru; keďže programy Únie, ako sú Erasmus+, európska záruka pre mladých ľudí a Európsky zbor solidarity zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní úrovne zručností mladých ľudí;

keďže digitálne technológie by sa však mali vnímať ako nástroj na poskytovanie kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; keďže v budúcnosti sa zvýši potreba digitálnych zručností (programovania, logistiky a robotiky), a to nie len pre vzdelávacie kurzy v oblasti IT, ale aj pre učebné osnovy ako celok;

keďže by sa mali lepšie preskúmať a uľahčiť možnosti odbornej prípravy a rozvoja zručností založených na digitálnych technológiách, napríklad online odborná príprava pre zraniteľné skupiny alebo zamestnancov MSP, ktorí si vyžadujú flexibilnejšie poskytovanie odbornej prípravy v úzkej spolupráci so zodpovednými regionálnymi inštitúciami a orgánmi;

W.	keďže miera účasti detí do troch rokov na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Európe je v polovici krajín EÚ stále nižšia ako 33 % (28);

keďže podľa nadácie Eurofound by sa mali lepšie preskúmať a strategicky riešiť dôsledky z hľadiska zručností súvisiace so zavádzaním digitálnych obchodných modelov, ako je práca pre platformy, a to buď riešením nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a straty zručností, alebo rozvojom zručností, ako sú prierezové a podnikateľské zručnosti;

Y.	keďže v roku 2019 10,2 % osôb vo veku od 18 do 24 rokov v EÚ dosiahlo nanajvýš nižšie stredné vzdelanie a nepokračovalo v ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku) (29);

keďže dôležitá úloha, ktorú zohráva učenie sa na pracovisku pri používaní a rozvoji zručností, sa už dlho uznáva, pričom z Európskeho prieskumu podnikov z roku 2019 vyplýva, že iba malá časť organizácií koherentne kombinuje postupy na pracovisku, ktorými sa optimalizuje používanie zručností a podporuje ich rozvoj;

AA.	keďže v roku 2017 tvorili ženy 72 % učiteľov v Európe; keďže 9 % učiteľov pracujúcich v EÚ malo menej ako 30 rokov, kým 36 % bolo vo veku 50 rokov alebo viac (30);

víta oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, ktoré stavia zručnosti do centra politického programu EÚ a zabezpečuje, aby sa právo na kvalitnú a inkluzívnu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre všetkých a vo všetkých oblastiach a odvetviach, zakotvené v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, stalo realitou v celej Únii;

víta 12 hlavných opatrení stanovených v oznámení, ako aj kvantitatívne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili široký prístup zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, dospelých s nízkou úrovňou zručností, menšín vrátane Rómov, ako aj osôb s migrantským pôvodom k nadobúdaniu zručností a zvyšovaniu úrovne zručností; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum spôsobu, akým sa toto právo má vykonávať, a zaviedla monitorovací mechanizmus, v rámci ktorého sa budú členské štáty nabádať k tomu, aby vypracúvali národné akčné programy a predkladali pravidelné národné správy o uplatňovaní tohto práva;

zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave a rekvalifikácii pre pracovníkov v odvetviach a sektoroch, ktoré musia prejsť zásadnými zmenami v záujme zelenej a digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že kvalifikácie a osvedčené kompetencie poskytujú pracovníkom pridanú hodnotu, zlepšujú ich postavenie na trhu práce a môžu sa prenášať pri zmenách postavenia na trhu práce; žiada, aby sa verejná politika v oblasti zručností zameriavala na uznávanie, osvedčovanie a potvrdzovanie kvalifikácií a kompetencií;

zdôrazňuje, že zručnosti a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné pre udržateľný rast, produktivitu, investície a inovácie, a preto sú kľúčovými faktormi konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP; zdôrazňuje, že úzka spolupráca a výmena najlepších postupov medzi všetkými relevantnými aktérmi zapojenými do rozvoja zručností, vrátane sociálnych partnerov a všetkých úrovní verejnej správy, sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby mal každý možnosť nadobudnúť zručnosti potrebné na trhu práce a v spoločnosti ako celku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať aktuálne údaje, informácie a prognózy o ponuke zručností a dopyte po nich na trhu práce, a to aj na miestnej úrovni; podporuje spustenie paktu pre zručnosti, ktorého cieľom je posilniť činnosti spoločností v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie európskej pracovnej sily; vyzýva na zavedenie miestnych paktov pre zručnosti s cieľom lepšie zapojiť ľudí z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou COVID-19, a pomôcť im s rekvalifikáciou, aby mohli byť aj naďalej aktívni na trhu práce;

pripomína, že modernizácia systémov odborného vzdelávania a prípravy je kľúčom k príprave mladých ľudí a dospelých na zelenú a digitálnu transformáciu a k zabezpečeniu toho, aby si pracovníci hlavnej vekovej skupiny a starší pracovníci udržiavali a rozvíjali zručnosti potrebné na zachovanie zamestnateľnosti a predĺženie pracovného života; ďalej pripomína, že táto modernizácia je kľúčom k obnove po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19; víta návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; zdôrazňuje, že programy OVP musia byť cielené, zamerané na budúcnosť, prístupné, priepustné, prepojené na úrovni EÚ a zamerané na vzdelávajúce sa osoby, čo umožní flexibilné individuálne vzdelávacie metódy a poskytne vzdelávajúcim sa osobám a učiteľom v rámci OVP súbor zručností potrebných na to, aby sa stali aktívnymi a demokratickými občanmi a prosperovali na trhu práce a v spoločnosti; pripomína, že modernizáciu programov OVP musí sprevádzať zvyšovanie ich atraktívnosti, aby si ich zvolilo viac mladých ľudí; zdôrazňuje význam najlepších postupov týkajúcich sa systémov duálneho vzdelávania a OVP, ktoré by mohli prispieť k štrukturálnym zmenám na trhu práce a viesť k vyššej miere zamestnanosti mladých ľudí;

domnieva sa, že učňovská príprava môže v tejto súvislosti zohrať dôležitú úlohu, keďže pripravuje mladých ľudí na pracovné miesta, po ktorých je vysoký dopyt, a môže tak prispieť k ich udržateľnému začleneniu do trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali zdroje EÚ na podporu OVP a nabádali zamestnávateľov, aby pre študentov odborných škôl vytvorili platené stáže a programy učňovskej prípravy a organizovali pre nich rôzne súťaže a odvetvové turnaje; nabáda spoločnosti, aby zabezpečovali zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu svojej pracovnej sily a posilnili poskytovanie učňovskej prípravy v súlade s rámcom kvality pre stáže a európskym rámcom pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a zaviedla kritériá kvality pre návrhy vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľnej zamestnanosti a sociálnych práv; zdôrazňuje, že tieto kritériá by zabezpečili prechod stážistov a učňov na stabilné a kvalitné zamestnanie a prispeli by k zaručeniu rodovo vyvážených príležitostí pre ľudí vo všetkých odvetviach, ako aj príležitostí, ktoré ponúkajú dlhodobú istotu, sociálnu ochranu a rovnaké a dôstojné pracovné podmienky a ktoré neprispievajú k vytváraniu neistých pracovných miest;

pripomína, že odborné zručnosti sú jednou z hnacích síl európskeho hospodárstva, a požaduje vytvorenie vzájomného prepojenia medzi tradičným vzdelávaním a OVP, v rámci ktorého by rozvoj zručností v tejto oblasti, buď ako hlavné zameranie, alebo ako doplňujúca súčasť možností dostupných pre študentov aj dospelých, posilnil dostupné príležitosti pre uchádzačov o zamestnanie, podporil pracovnú mobilitu a zlepšil odolnosť trhu práce v krízových situáciách;

odporúča Komisii, aby členským štátom poskytla odporúčania, ktoré spájajú OVP s programom v oblasti zručností, a to s ohľadom na vnútroštátne právomoci a zásadu subsidiarity a so zameraním na zlepšenie včasného profesijného poradenstva v oblasti OVP a maximalizáciu počtu príležitostí, ktoré majú mladí Európania na rozvoj svojich zručností; v tejto súvislosti víta informácie, ktoré na túto tému poskytli stredisko Cedefop a nadácia Eurofound;

zdôrazňuje mimoriadny význam poskytovania aktívnej podpory učiteľom a školiteľom prijatím účinného balíka politických opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli dobre pripravení na digitálnu a zelenú transformáciu škôl a vzdelávacích inštitúcií a aby si tento účel zvýšili úroveň zručností; domnieva sa, že odborové zväzy v sektore vzdelávania musia byť zapojené do vymedzovania potrebných zručností a kompetencií, ktoré majú učitelia a školitelia nadobudnúť v rámci počiatočného a kontinuálneho profesijného rozvoja v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou; domnieva sa, že investície do verejného vzdelávania sa musia výrazne zvýšiť a že sociálny dialóg s odborovými zväzmi sa musí stať kľúčovým pilierom na zaručenie primeraných platov, dôchodkov a spravodlivých pracovných podmienok pre odborníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

10.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť v spolupráci so sociálnymi partnermi systém predvídania zručností s cieľom lepšie identifikovať vznikajúce zmeny v potrebách zručností, v prípade potreby poskytovať všeobecné a odvetvové zručnosti a zručnosti špecifické pre jednotlivé povolania a minimalizovať nedostatok zručností a nerovnováhu v oblasti zručností; v tejto súvislosti víta opatrenia navrhované Komisiou na zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností; zdôrazňuje, že uplatňovanie umelej inteligencie a analýzy veľkých dát na informovanosť pre oblasť zručností pri vymedzovaní nových pracovných profilov sa musí pravidelne a systematicky monitorovať, aby sa predchádzalo predsudkom a priamej a nepriamej diskriminácii, pričom by sa mali zabezpečiť nápravné opatrenia; zdôrazňuje, že posilnenie profesijného poradenstva od raného veku a rovnaký prístup k informáciám a podpore pre študentov a vzdelávajúcich sa dospelých im môžu pomôcť pri výbere vhodných metód vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré vedú k pracovným príležitostiam, ktoré zodpovedajú ich záujmom, talentom a kompetenciám, čím sa zníži nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; zdôrazňuje význam spolupráce medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami s cieľom identifikovať a podporiť osoby, ktoré nedávno stratili zamestnanie alebo im hrozí strata zamestnania; zdôrazňuje význam celoživotného poradenstva v rámci európskeho programu v oblasti zručností a potrebu zlepšiť prístup ku kvalitnému poradenstvu;

11.

víta odporúčanie určené členským štátom týkajúce sa posilnenia systémov včasného varovania s cieľom identifikovať mladých ľudí, ktorým hrozí, že sa zaradia medzi osoby NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy); je presvedčený, že preventívne opatrenia, ako je posudzovanie zručností a profesijné a odborné poradenstvo, ktoré sa zameriavajú na pomoc osobám, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku alebo vzdelávanie pred tým, ako sa stanú nezamestnanými, ak sa riadne vykonávajú, a poskytovanie inkluzívneho a nediskriminačného bežného vzdelávania by mohli viesť k zníženiu počtu osôb NEET v dlhodobom horizonte;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu sociálnych partnerov tým, že sa zabezpečí, aby sa politikou v oblasti zručností podporovali kolektívne zmluvy týkajúce sa vymedzovania a regulácie zručností a kontinuálnej odbornej prípravy, a to prostredníctvom konzultácií so sociálnymi partnermi o potrebách kompetencií a aktualizácii učebných osnov systémov vzdelávania a odbornej prípravy a spoločného navrhovania odbornej prípravy na pracovisku so zástupcami zamestnancov s cieľom prispôsobiť ju potrebám pracovnej sily;

13.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi a vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv zahrnula do sociálneho prehľadu ukazovateľ nedostatku zručností, ktorý môže byť užitočný pre tvorcov politík na vnútroštátnej úrovni pri určovaní prípadov, keď je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, a pri zabezpečovaní lepšej koordinácie na úrovni EÚ, sledovaní vývoja a pokroku, pokiaľ ide o nedostatok zručností, a podnecovaní k vzostupnej konvergencii medzi členskými štátmi;

14.

zastáva názor, že vzájomné uznávanie vzdelávacích výstupov, diplomov, odbornej prípravy, odborných kvalifikácií a zručností nadobudnutých v inom členskom štáte sa musí zlepšiť, čo pomôže prekonať nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; domnieva sa, že to tiež umožní dospelým získať úplné kvalifikácie, podporí mobilitu, zvýši integrovanosť a odolnosť trhu práce EÚ a posilní európsku konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovaným zručnosťami, a to uľahčovaním mobility vzdelávajúcich sa osôb a cezhraničného uznávania kvalifikácií prostredníctvom lepšieho používania nástrojov, ako sú európsky kvalifikačný rámec, Europass-životopis, Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Panoráma zručností EÚ, ESCO alebo portál EURES; víta oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025;

15.

zdôrazňuje, že mnohí občania nadobúdajú cenné zručnosti a skúsenosti mimo systému formálneho vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako je to v prípade neformálnych opatrovateľov, ktorí poskytujú starostlivosť osobám so zdravotným postihnutím alebo starším osobám; domnieva sa, že tieto neformálne zručnosti by sa mali uznávať, pretože môžu pomôcť zvýšiť možnosti neformálnych opatrovateľov na trhu práce;

16.

vyzýva na úplné vykonávanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, keďže spoločný rámec pre odbornú prípravu, ktorý je do nej zahrnutý, môže zvýšiť počet odborníkov využívajúcich systém automatického uznávania, a podporuje jej prepojenie s vývojom digitálneho a celoeurópskeho európskeho pasu zručností Európskou komisiou;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie s cieľom udržať si zahraničných študentov po skončení ich štúdia na európskych univerzitách; zdôrazňuje, že zabezpečenie prístupu absolventov k mobilite v rámci EÚ, ako aj platných víz pre uchádzačov o zamestnanie by mohlo zvýšiť celkovú atraktívnosť EÚ;

18.

požaduje odblokovanie súčasného návrhu o modrej karte s cieľom poskytnúť európskym spoločnostiam potrebné kompetencie, aby sa stali alebo zostali konkurencieschopnými;

19.

konštatuje, že pandémia COVID-19 vyzdvihla význam základných aj pokročilých digitálnych zručností a odolných systémov vzdelávania a ich schopnosti prispôsobiť sa prezenčným, dištančným, online a hybridným metódam výučby; ďalej konštatuje, že pandémia COVID-19 zmenila dopyt po zručnostiach na trhu práce, čím sa prehĺbil nedostatok digitálnych zručností, a zhoršila existujúce nerovnosti a nedostatky vo vzdelávaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý občan mal aspoň základné digitálne zručnosti a aby vysokokvalifikovaní odborníci absolvovali odbornú prípravu a boli vybavení pokročilými digitálnymi zručnosťami a inovatívnym a podnikateľským myslením;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prístupe žien k rozvoju zručností a účasti na trhu práce pretrvávajú rodové rozdiely (31); zdôrazňuje, že medzi hlavné výzvy, ktorým ženy čelia, patria prekážky vo vzdelávaní a odbornej príprave v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), sociálno-kultúrne a hospodárske obmedzenia, najmä vo vidieckych a neformálnych hospodárstvach, a vážny nedostatok v presadzovaní rovnakých príležitostí žien pri výbere povolaní, v ktorých dominujú väčšinou muži; vyzýva Komisiu, aby podporovala mentorské siete a tým umožnila väčšiemu počtu ženských vzorov nabádať ženy, aby sa rozhodli pre alternatívy k tradičným rodovo stereotypným povolaniam (32); žiada, aby sa prostredníctvom odbornej prípravy bránilo stereotypom a rodovej stereotypizácii, pretože sa spája so zamestnateľnosťou a vytvára začarovaný kruh, ktorý vedie k pretrvávajúcej výraznej segregácii pracovnej sily; zdôrazňuje, že 90 % pracovných miest si vyžaduje základné digitálne zručnosti a že ženy predstavujú len 17 % študentov kurzov informačných a komunikačných technológií (IKT) a zamestnancov v tejto oblasti v EÚ (33) a len 36 % absolventov odborov STEM (34) napriek tomu, že dievčatá prekonávajú chlapcov, pokiaľ ide o digitálnu gramotnosť (35);

21.

zdôrazňuje význam vzdelávania a rozvoja zručností v záujme riešenia rodových predsudkov a podpory rodovej rovnosti a vyzýva na zvýšené úsilie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ s cieľom prelomiť túto rodovú nerovnováhu a zabezpečiť, že ženy budú mať prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, a to aj po obdobiach neprítomnosti z dôvodu poskytovania starostlivosti; zdôrazňuje potrebu náborových a výberových postupov zohľadňujúcich rodové hľadisko v súkromnom a vo verejnom sektore, a to najmä v sektoroch orientovaných na budúcnosť, ako sú odbory STEM a digitálny sektor, kde sú ženy nedostatočne zastúpené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že diskriminácia na základe pohlavia poškodzuje nielen dotknutého jednotlivca, ale aj spoločnosť ako celok; pripomína, že je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vplyv krízy neprehlboval rodovú nerovnosť, zmierniť neprimeraný a dlhodobý vplyv na práva, príjmy a sociálnu ochranu žien a predchádzať ďalším nerovnostiam a diskriminácii vo svete práce, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať trhu práce s veľkými rodovými rozdielmi, digitálnej a zelenej transformácii a nerovnomernému rozdeleniu neplatenej práce v domácnosti a v oblasti starostlivosti;

22.

zdôrazňuje, že rovnaké príležitosti pre všetkých majú kľúčový význam, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili otázku nedostatku digitálnych zručností, a to zabezpečením prístupu zraniteľných regiónov a znevýhodnených občanov, ako aj osôb, ktorým hrozí sociálne vylúčenie vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb pochádzajúcich z etnických menšín k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, minimálnemu požadovanému technickému vybaveniu, rozšírenému prístupu na internet a digitálnej podpore a iným technologickým nástrojom vzdelávania; zdôrazňuje, že týmto kategóriám osôb sa musí poskytovať podpora, aby nadobudli digitálne zručnosti, ktoré potrebujú, aby prosperovali a aby sa zabránilo nerovnostiam, pričom sa zabezpečí, že sa na nikoho nezabudne;

23.

s veľkým záujmom berie na vedomie príležitosti a výzvy, ktoré prináša šírenie digitálnych riešení, ako je telepráca, pre ktoré má rozvoj digitálnych zručností zásadný význam; pripomína význam európskeho legislatívneho rámca, ktorého cieľom je regulovať podmienky telepráce a právo odpojiť sa v celej Únii a zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania v digitálnom hospodárstve stimulovanom nadobúdaním nových zručností;

24.

zdôrazňuje množstvo príležitostí, ktoré ponúka digitálna práca, pokiaľ ide o zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, a to aj pre zamestnancov vo veku tesne pred odchodom do dôchodku, a posilnenie začlenenia osôb so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím sú na trhu práce naďalej znevýhodňované a že ich nedostatočný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave môže byť často dôvodom ich vylúčenia z trhu práce; žiada, aby Komisia vo svojich odporúčaniach členským štátom venovala osobitnú pozornosť spôsobom, ako zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k digitálnym zručnostiam alebo rekvalifikácii, a to v súlade s novými potrebami rozvíjajúceho sa celosvetového digitálneho hospodárstva;

25.

konštatuje, že v kontexte rozvíjajúcej sa telepráce musia Komisia a členské štáty zabezpečiť, aby sa zručnosti podporujúce tento nový spôsob práce stali stredobodom ich stratégií; zdôrazňuje, že vzdelávanie a školy na diaľku predstavujú pre učiteľov aj vzdelávajúce sa osoby výzvu a že zručnosti potrebné na poskytovanie takéhoto vzdelávania a odborná príprava školiteľov a pedagógov sú v súčasnosti pre Európu krátkodobou prioritou;

26.

vyzýva Komisiu, aby podporovala ponuku odbornej prípravy pre pracovníkov, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti pri práci v režime skráteného pracovného času alebo čiastočné dávky v nezamestnanosti, a to aj prostredníctvom systému SURE; vyzýva členské štáty, aby dotknutým pracovníkom ponúkli vhodné programy odbornej prípravy;

27.

vyzýva zamestnávateľov, aby prispôsobili postupy na pracovisku, ktoré využívajú zručnosti pracovnej sily a podporujú rozvoj zručností, a to upriamením pozornosti na vzdelávanie ďalšej generácie manažérov v otázkach týkajúcich sa zavádzania organizačných postupov zameraných na využívanie a rozvoj zručností, ako aj na podporu národných vlád a sociálnych partnerov pri rozvoji sietí a podporných štruktúr s cieľom poskytnúť organizáciám poradenstvo o najvhodnejšej kombinácii postupov na pracovisku vzhľadom na ich okolnosti;

28.

vyzýva na uľahčenie uznávania, potvrdzovania a prenosnosti dosiahnutých výsledkov v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vrátane výsledkov získaných v rámci digitálnych foriem zamestnania, ako je práca pre platformy;

29.

žiada okamžité a odvážne európske, vnútroštátne, regionálne a miestne opatrenia, mechanizmy hodnotenia a zdroje s cieľom umiestniť digitálne zručnosti do centra politík vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň zručností vzdelávajúcich sa osôb v čítaní a matematike, sprístupniť digitálne zručnosti, nástroje IT a zabezpečiť prístup na internet pre všetkých, zlepšiť digitálne zručnosti učiteľov a školiteľov a vybaviť školy, inštitúcie odbornej prípravy, poskytovateľov OVP, organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania dospelých a univerzity verejnými a nezávislými online vzdelávacími platformami a inými technológiami a digitálnou infraštruktúrou potrebnými na umožnenie online a dištančného vzdelávania, ako aj zmiešaného učenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam skutočného prístupu založeného na celoživotnom vzdelávaní; podporuje plánované opatrenia Komisie stanovené v programe v oblasti zručností a v pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v tejto oblasti; zdôrazňuje význam stimulov pre rozvoj obsahu digitálneho vzdelávania a modulov základných učebných osnov v súlade s potrebami trhu práce, so zameraním na digitálne a zelené zručnosti, a to aj prostredníctvom online platforiem odbornej prípravy;

30.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Európe ešte stále možno nájsť deti, ktoré nemajú žiadny prístup k vzdelávaniu, ako aj žiakov a študentov bez akéhokoľvek alebo primeraného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu z dôvodu nedostatku akéhokoľvek alebo primeraného digitálneho vybavenia, softvéru či internetového pripojenia; opakovane pripomína potrebu zlepšiť pripojiteľnosť na všetkých úrovniach, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach, kde často chýba, a zlepšiť prístup k digitálnemu vybaveniu; poukazuje na špičkové inovácie v oblasti vzdelávacích počítačov, tabletov a softvéru v Európe;

31.

zdôrazňuje, že dôsledky pandémie COVID-19 ponúkajú jedinečnú príležitosť na urýchlenie digitálnej a technologickej revolúcie v rámci celoživotného vzdelávania, ktorá môže podľa možností odstrániť fyzické prekážky a výrazne zvýšiť jeho dosah a vplyv; nabáda členské štáty a poskytovateľov vzdelávania, aby rozšírili vzdelávacie možnosti bez väzby na konkrétne miesto, čím sa študentom vo vzdialených a vo vidieckych oblastiach alebo v zahraničí umožní prístup ku kurzom v celej EÚ bez obmedzení týkajúcich sa miesta;

32.

zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať a vykonávať európske a vnútroštátne opatrenia vrátane vzdelávacích programov a cielených investícií s konečným cieľom zabezpečiť pripravenosť občanov na budúce povolania, ktoré si vyžadujú digitálne zručnosti, s cieľom v plnej miere využiť potenciál digitálnej transformácie na trhu práce EÚ a umožniť spoločnostiam v plnej miere využívať nové pracovné metódy, ako je telepráca;

33.

poukazuje na potrebu podrobnejšie objasniť iniciatívu „Európske univerzity“ a jej ambíciu stanoviť normy pre vysokoškolské vzdelávanie v EÚ; opakovane pripomína, že úspešná spolupráca medzi univerzitami sa vždy opiera o prístup zdola nahor, akademickú nezávislosť a excelentnosť a že bolonský proces je dôležitým nástrojom na zabezpečovanie spolupráce univerzít v EÚ aj mimo nej;

34.

konštatuje, že zelená transformácia je dôležitou hybnou silou dopytu po pracovnej sile vo všetkých odvetviach a môže vytvoriť milióny pracovných miest; pripomína, že úspešná transformácia na zelené hospodárstvo má ísť ruka v ruke s opatreniami zameranými na nadobúdanie zručností, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností s cieľom rozvíjať zručnosti, vedomosti a kompetencie, ktoré si vyžaduje zelené hospodárstvo; v tejto súvislosti víta opatrenia Komisie na podporu nadobúdania zručností pre zelenú transformáciu; vyzýva na urýchlené prijatie opatrení s cieľom vyhnúť sa nedostatku zručností v tejto oblasti a umožniť EÚ, aby zostala svetovým lídrom v zelenom hospodárstve; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do systémov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti;

35.

zdôrazňuje, že mobilita študentov a učiteľov je jedným z hlavných nástrojov na výmenu nápadov a najlepších postupov a zvyšovanie kvality odbornej prípravy v oblasti zručností v celej Únii; trvá na tom, že takáto mobilita musí byť prístupná a inkluzívna; konštatuje, že hoci fyzická mobilita by mala vždy zohrávať hlavnú úlohu, virtuálne vzdelávanie bude mať čoraz väčší význam ako doplňujúce riešenie, no aj ako náhradné riešenie v krajných prípadoch, ako sa ukázalo pri opatreniach na boj proti pandémii COVID-19;

36.

konštatuje, že tvorivé a umelecké zručnosti sú pre hospodárstvo nevyhnutné, a vyzýva na uplatnenie horizontálnejšieho prístupu v rámci programu v oblasti zručností s cieľom zahrnúť tieto zručnosti do všetkých učebných osnov;

37.

zdôrazňuje, že vykonávanie programu v oblasti zručností si vyžaduje primerané financovanie na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni; očakáva, že viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU poskytnú výrazne zvýšené zdroje na rozvoj zručností; pripomína, že hlavnú zodpovednosť v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie majú členské štáty a spoločnosti, a preto vyzýva členské štáty, aby vkladali viac prostriedkov do rozpočtu na rozvoj zručností a vzdelávanie, keďže značné investície do ľudského kapitálu sú kľúčom k zabezpečeniu udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti;

38.

zdôrazňuje význam programov a nástrojov, ako sú Erasmus+, Horizont Európa, Európsky zbor solidarity, Kreatívna Európa, program Digitálna Európa a záruka pre mladých ľudí a európska záruka pre deti, pre podporu mladých ľudí a dospelých pri nadobúdaní nových kompetencií a kvalitných zručností potrebných v digitálnom a zelenom hospodárstve a vo svete práce a pre poskytovanie možností vzdelávacej mobility; žiada, aby Komisia a členské štáty neustále skúmali potenciál týchto programov s cieľom podporiť trvalé vzájomné prepojenie medzi nadobúdaním zručností a potrebami trhu práce;

39.

zdôrazňuje potenciálne príležitosti, ktoré ponúka program Erasmus+, najmä v oblasti vzdelávania dospelých, a potrebu posilniť jeho rozpočet na roky 2021 – 2027;

40.

vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti uprednostňovali rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že Fond na spravodlivú transformáciu a ESF+ budú disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami a podporovať integrované plány na miestnej úrovni s cieľom pomôcť najmä najzraniteľnejším skupinám vrátane osôb, ktorým hrozí strata zamestnania, pri zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii s cieľom zabezpečiť, aby sa každá osoba v zraniteľnom odvetví mohla rekvalifikovať a nadobudnúť nové zručnosti a naďalej zostať aktívna na trhu práce a využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie; poukazuje na potenciál individuálnych vzdelávacích účtov, teda mechanizmu financovania, ktorý je kľúčový pre vykonávanie programu v oblasti zručností, ako kroku smerom k všeobecnému nároku na celoživotné vzdelávanie;

41.

zdôrazňuje, že odborné a profesijné poradenstvo má kľúčový význam pre podporu motivovaného a inteligentného výberu povolania a pre predchádzanie predčasnému ukončeniu vzdelávania a odbornej prípravy zo strany študentov a že podpora počas štúdia a odbornej prípravy je zároveň kľúčom k úspešnému vzdelávaniu a rozvoju zručností; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť takéhoto poradenstva, ktoré zahŕňa rozvoj podnikateľských zručností, pre mladých ľudí;

42.

zdôrazňuje význam investícií do formálnej a neformálnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu odbornej prípravy a pracovnej sily a podporovať odbornú prípravu a vzdelávanie počas pracovného času;

43.

konštatuje, že hlavným zdrojom financovania vzdelávania EÚ je Európsky sociálny fond+, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto prostriedky zostali na tento účel k dispozícii, a to najmä v čase krízy;

44.

žiada, aby sa v súlade s Dohovorom MOP o platenom študijnom voľne vypracovali politiky v oblasti plateného študijného voľna, ktoré by pracovníkom umožnili zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy v pracovnom čase a bez osobných nákladov s cieľom podporiť celoživotné vzdelávanie;

45.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégie vzdelávania, osvety, poradenstva a motivácie, ako aj systémy celoživotného vzdelávania boli vysoko kvalitné a inkluzívne, flexibilné a prístupné pre všetkých s cieľom podporovať konkurencieschopnosť trhu práce, sociálne začlenenie a rovnaké príležitosti; vyzýva Komisiu a najmä členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a uľahčovali prístup k vysoko kvalitným programom rozvoja zručností pre vzdelávajúcich sa dospelých vrátane dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie a zručností, ako aj znevýhodnených skupín a zraniteľných občanov, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, bezdomovci, osoby NEET a osoby s migrantským pôvodom; zdôrazňuje potrebu zvyšovania informovanosti o význame rozvoja zručností počas celého života vzhľadom na ich individuálny, hospodársky a sociálny prínos; podporuje zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane sociálnych služieb, občianskej spoločnosti a poskytovateľov neformálneho vzdelávania s cieľom identifikovať a zastihnúť tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; zdôrazňuje potrebu inovatívnych miestnych riešení s cieľom prehodnotiť, akým spôsobom riešiť nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

46.

zdôrazňuje, že potenciál účastníkov vzdelávania možno zvýšiť prostredníctvom praxe, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvýšenia vplyvu zamestnávateľov na model systému odborného vzdelávania; zdôrazňuje, že zamestnávatelia by mali zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní príležitostí učiteľom a školiteľom, stáží v podnikoch, a tak prispievať k zvyšovaniu odborných kompetencií učiteľov a školiteľov; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach prostredníctvom poskytovania programov stáží a učňovskej prípravy v podnikoch pre vzdelávajúce sa osoby a študentov v rámci OVP;

47.

zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť ľudí vo vidieckych a vzdialených oblastiach a zabezpečiť, aby príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu boli prístupnejšie a navrhnuté pre ľudí pracujúcich v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva, lesného hospodárstva a na iných pracovných miestach v týchto regiónoch a poskytnúť im zelené, digitálne a ďalšie potrebné zručnosti na lepšie využitie súčasných a budúcich príležitostí, ktoré ponúka zelené a modré hospodárstvo, a umožniť im významne prispievať k ochrane životného prostredia;

48.

pripomína, že mimoškolské programy a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa vrátane dobrovoľníckych činností sú dôležité na zabezpečenie prispôsobiteľných príležitostí na vzdelávanie a nových zručností a vedomostí pre väčšinu ľudí, ktorí sú mimo dosahu formálneho vzdelávania;

49.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania a pristupovať k vysokému spoločenskému postaveniu učiteľov ako ku strategickému smerovaniu opatrení v jednotlivých krajinách EÚ; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali považovať pritiahnutie najlepších kandidátov k učiteľskému povolaniu, zlepšovanie kvalifikácií a zvyšovanie úrovne zručností skúsených učiteľov za prioritu;

50.

zdôrazňuje, že hlavnú právomoc v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie majú členské štáty; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia dvojakej zelenej a digitálnej transformácie je skutočnou príležitosťou a prínosom vytvorenie celoeurópskeho jednotného kontaktného miesta pre zručnosti v oblasti špičkových technológií, ktoré by koordinovalo najlepšie postupy, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v oblasti špičkových technológií vedené odvetvím a uplatňovalo prístup založený na údajoch na určovanie potrieb v oblasti zručností v celej EÚ;

51.

zdôrazňuje význam prierezových, interpersonálnych a interkultúrnych zručností, ako aj digitálnych a technologických zručností pri zabezpečovaní všestranného vzdelávania pre jednotlivcov, riešení súčasných a budúcich globálnych výziev a podpore digitálnej a zelenej transformácie, čím sa zlepší ich inkluzívnosť a spravodlivosť;

52.

berie na vedomie plánované opatrenia Komisie na podporu zručností pre život, a najmä aktualizáciu európskeho programu vzdelávania dospelých; nabáda Komisiu, aby toto zameranie prehĺbila začlenením životných zručností do všetkých oblastí vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že životné zručnosti treba chápať aj nad rámec potrieb trhu práce; zdôrazňuje, že všetci občania by mali mať prístup k zručnostiam pre osobný rozvoj s cieľom posilniť svoje postavenie v dnešných rýchlo sa meniacich spoločnostiach; pripomína, že je to obzvlášť dôležité pre podporu odolnosti občanov v čase krízy, keď je potrebné zameriavať pozornosť na dobré životné podmienky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju mäkkých zručností, ako sú analytické zručnosti, emocionálna inteligencia, vodcovské schopnosti, podnikateľské a finančné zručnosti, posilnenie postavenia, tímová práca, komunikácia, spolupráca, zodpovednosť, prispôsobivosť, tvorivosť, inovácia, kritické myslenie a jazykové zručnosti, ktoré sa stanú ešte významnejšími pre aktívne občianstvo a svet práce po pandémii COVID-19;

53.

poukazuje na to, že v starnúcej spoločnosti je nevyhnutné zabezpečiť vzdelávanie počas celého života, a tým zakotviť kultúru celoživotného vzdelávania od raného veku až po starší vek; pripomína, že boj proti nezamestnanosti starších ľudí v EÚ naďalej zostáva dôležitý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť starším pracovníkom a zabezpečili, aby sa mohli zúčastňovať na prispôsobených programoch zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ktoré im umožnia prispôsobovať sa zmenám v potrebe zručností a zostať tak dlhšie aktívnymi na trhu práce, dosiahnuť dobrú kvalitu života a dostatočnú úroveň nezávislosti; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšovaniu digitálnych zručností a technológií, ktoré tiež môžu priniesť nové metódy vzdelávania dospelých a starších osôb a príležitosti naň, a zabezpečovaniu prístupu na internet a zlepšovaniu digitálnej infraštruktúry najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach; v tejto súvislosti berie na vedomie úlohu komunitných centier, knižníc a prispôsobených riešení dištančného vzdelávania s cieľom zlepšiť prístupnosť celoživotného vzdelávania pre starších ľudí; zdôrazňuje, že staršie generácie sú tiež cenným zdrojom vzhľadom na ich skúsenosti, a mali by byť podnecované k tomu, aby sa o ne podelili s cieľom zvýšiť úroveň zručností mladších generácií pracovníkov;

54.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť účasť detí vo veku do troch rokov na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) a klásť väčší dôraz na rozvoj od prvých rokov života dieťaťa, výskumné zručnosti a tvorivý prístup k spoznávaniu sveta; poukazuje na to, že včasný nástup do predškolského vzdelávania má významný vplyv na dosahovanie lepších výsledkov v neskorších fázach vzdelávania a že nerovnováha v účasti na VSRD môže prispieť k rozdielom v príležitostiach a vzdelávacích činnostiach dostupných pre deti od počiatočného štádia ich vývoja;

55.

zdôrazňuje potrebu urýchlene vykonať opatrenia ohlásené Komisiou s cieľom uspokojiť potreby trhu práce v oblasti zručností a prispieť k rýchlej obnove po kríze COVID-19; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasný harmonogram plánovaných opatrení;

56.

zdôrazňuje potrebu nájsť riešenia zamerané na to, aby spoločnosti a súkromní zamestnávatelia mohli podnecovať a podporovať kurzy odbornej prípravy na pracovisku a pracovné voľno na účely odbornej prípravy, a to aj preskúmaním poukazov na odbornú prípravu alebo automatickým uznávaním zručností nadobudnutých na pracovisku; pripomína strategický význam iniciatív, ako sú EuroSkills a WorldSkills, ktoré sú vzorovými príkladmi partnerstiev medzi podnikmi, vládami a regionálnymi a vzdelávacími orgánmi; vyzýva na podporu ďalšieho rozvoja iniciatívy EuroSkills, a to financovaním spoločných projektov, výmenou skúseností, budovaním potenciálu inštitúcií poskytujúcich odbornú prípravu pre potreby iniciatívy EuroSkills, zavádzaním seminárov EuroSkills, odvetvových kampusov pre talentovaných mladých ľudí a systémov odbornej prípravy pre školiteľov a odborníkov z odvetví;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/human-capital

(2) Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1.

(3) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6889-2017-INIT/sk/pdf

(4) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ C 429, 14.12.2017, s. 3.

(6) Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 42.

(7) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(8) Sixth European Working Conditions Survey (Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok), Eurofound. https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1634en.pdf

(9) Impact of computerisation on job profiles (changing tasks within occupations – hence requiring different types of skills) (Vplyv informatizácie na profily pracovných miest (zmena úloh v rámci profesií – následné požiadavky na rôzne typy zručností)): https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/wpef19007.pdf

(10) https://www.cedefop.europa.eu/files/3077_en.pdf

(11) https://skillspanorama.cedefop.europa.eu/en

(12) https://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/data-visualisations/european-skills-index

(13) EPRS_STU(2020)641528_EN.pdf (europa.eu)

(14) https://www.oecdskillsforjobsdatabase.org/

(15) https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/cf5d9c21-en.pdf?expires=1600261868&id=id&accname=ocid194994&checksum=3B44E0891A2F10A546C7CBF7A9521676

(16) https://read.oecd-ilibrary.org/view/?ref=135_135193-hgf8w9g731&title=Skill-measures-to-mobilise-the-workforce-during-the-COVID-19-crisis

(17) Prijaté texty, P9_TA(2020)0282.

(18) Prijaté texty, P9_TA(2020)0267.

(19) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 8.

(20) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135.

(21) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 44.

(22) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 233.

(23) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=9150& furtherNews=yes

(24) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/human-capital

(25) The Future of Jobs (Budúcnosť pracovných miest), Svetové ekonomické fórum, september 2018.

(26) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020, Európska komisia.

(27) How your birthplace affects your workplace (Ako miesto narodenia ovplyvňuje vaše zamestnanie), Eurofound, 2019. https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef19004en.pdf

(28) Key Data on Early Childhood Education and Care Education and Training in Europe (Kľúčové údaje o predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti v Európe), správa Eurydice, 2019, s. 26.

(29) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Early_leavers_from_education_and_training#Overview

(30) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20191004-1#:~:text=Among%20teachers%20working%20in%20the,were%20aged%2050%20or%20older.&text=In%20all%20EU%20Member%20States,in%202017%20were%20predominantly%20female

(31) Politický dokument MOP, august 2020, https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---ifp_skills/documents/publication/wcms_244380.pdf

(32) ICT for Work: Digital Skills in the Workplace (IKT pre prácu: Digitálne zručnosti na pracovisku), Európska komisia, 2017.

(33) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20180425-1

(34) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/9540ffa1-4478-11e9-a8ed-01aa75ed71a1/language-en

(35) Medzinárodná štúdia počítačovej a informačnej gramotnosti (ICILS) 2018.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/126

P9_TA(2021)0053

Humanitárna a politická situácia v Jemene

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o humanitárnej a politickej situácii v Jemene (2021/2539(RSP))

(2021/C 465/12)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Jemene, najmä na uznesenia zo 4. októbra 2018 (1), 30. novembra 2017 (2), 25. februára 2016 (3) a 9. júla 2015 (4) o situácii v Jemene a na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (5),

—	zo zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 8. februára 2021 o najnovších útokoch skupiny Ansár Alláh,

—	so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 12. januára 2021 o označení skupiny Alláh zo strany USA za teroristickú organizáciu,

—	so zreteľom na vyhlásenia hovorcu ESVČ z 30. decembra 2020 o útoku v Adene, z 19. decembra 2020 o vytvorení novej vlády, zo 17. októbra 2020 o prepustení zadržiavaných osôb, z 28. septembra 2020 o výmene väzňov a z 31. júla 2020 o prepustení členov bahájskej komunity,

—	so zreteľom na spoločné komuniké Nemecka, Kuvajtu, Švédska, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Číny, Francúzska, Ruska a Európskej únie zo 17. septembra 2020 o konflikte v Jemene,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 9. apríla 2020 o vyhlásení prímeria v Jemene,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenia komisára EÚ pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča a bývalého švédskeho ministra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Petra Erikssona zo 14. februára 2020 a z 24. septembra 2020 s názvom VZ OSN: EÚ a Švédsko spojili sily, aby zamedzili hladomoru v Jemene,

—	so zreteľom na príslušné závery Rady a Európskej rady o Jemene, najmä na závery Rady z 25. júna 2018,

—	so zreteľom na správu skupiny expertov OSN o Jemene z 22. januára 2021,

—

so zreteľom na príslušné vyhlásenia expertov OSN o Jemene, najmä na vyhlásenia z 3. decembra 2020 s názvom Skupina významných medzinárodných a regionálnych expertov OSN informovala Bezpečnostnú radu OSN a vyzvala ju, aby skoncovala s beztrestnosťou, rozšírila sankcie a aby situáciu v Jemene predložia Medzinárodnému trestnému súdu, z 12. novembra 2020 s názvom Experti OSN: technický tím musí mať možnosť odvrátiť katastrofu, ktorou Jemenu hrozí ropná škvrna, z 15. októbra 2020 s názvom SAE: experti OSN tvrdia, že nútený návrat bývalých väzňov zo základne Guantanámo do Jemenu je nezákonný a ohrozuje životy a z 23. apríla 2020 s názvom Experti OSN vyzývajú na okamžité a bezpodmienečné prepustenie bahájov v Jemene,

—	so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 2. septembra 2020 o realizácii technickej pomoci pre národnú vyšetrovaciu komisiu pri vyšetrovaní obvinení z porušovania a zneužívania, ktorých sa dopúšťali všetky strany konfliktu v Jemene (A/HRC/45/57),

—	so zreteľom na správu osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch z 23. decembra 2020 o deťoch a ozbrojenom konflikte,

—	so zreteľom na tretiu správu skupiny významných medzinárodných a regionálnych expertov OSN pre Jemen z 28. septembra 2020 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014,

—	so zreteľom na interaktívny dialóg Rady OSN pre ľudské práva s poprednými medzinárodnými a regionálnymi expertmi OSN pre Jemen (OSN GEE) z 29. septembra 2020,

—	so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúciu č. 2534 zo 14. júla 2020, ktorou sa obnovuje mandát misie OSN na podporu dohody z Hudajdá (UNMHA) do 15. júla 2021, a rezolúciu 2511 z 25. februára 2020, ktorou sa režim sankcií proti Jemenu predlžuje o jeden rok,

—	so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN k druhému výročiu štokholmskej dohody zo 14. decembra 2020,

—	so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (6),

—	so zreteľom na štokholmskú dohodu z 13. decembra 2018,

—	so zreteľom na dohodu z Rijádu z 5. novembra 2019,

—	so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

—	so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

keďže pred 10 rokmi vo februári 2011 začali masové protesty, ktoré sa označujú ako jemenská revolúcia a ktoré neskôr viedli k odstúpeniu prezidenta Alího Abdalláha Sáliha po 33 rokoch diktatúry; keďže toto povstanie bolo vyjadrením hlbokej túžby jemenského ľudu po demokracii, slobode, sociálnej spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti;

keďže od začiatku ozbrojeného konfliktu v marci 2015 bolo zabitých najmenej 133 000 osôb a 3,6 milióna ich bolo vysídlených v rámci krajiny; keďže cieľom štokholmskej dohody podpísanej v decembri 2018 bolo vytvorenie bezpečných humanitárnych koridorov, výmena väzňov a prímerie v oblasti Červeného mora; keďže strany odvtedy dohodu o prímerí porušili a zabitých bolo viac ako 5 000 civilných osôb; keďže väčšina civilných osôb zahynula v leteckých útokoch, ktoré viedla Saudská Arábia;

keďže analytici sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že Jemen nedokázal ísť inkluzívnou politickou cestou, a tak sa ocitol v pasci rastúceho kmeňového a politického napätia a trpkej zástupnej vojny medzi húthíovskými povstalcami podporovanými Iránom a Saudskou Arábiou, čo uvrhlo širší región priamo do zložitého konfliktu; keďže Saudská Arábia vníma húthíovských rebelov v Jemene ako predĺženú ruku iránskych síl, zatiaľ čo Irán odsúdil ofenzívu vedenú Saudskou Arábiou a vyzval na okamžité zastavenie leteckých útokov vedených Saudskou Arábiou;

keďže v priebehu roka 2020 zosilneli boje, najmä v mestách Džawf, Ma’rib, Nihm, Ta’izz, Hudajdá, Bayda‘ a Abyan a na ich okolí, a to s priamou i nepriamou podporou tretích štátov, ako aj koaličnej jemenskej vlády s podporou Saudskej Arábie a Južnej prechodnej rady (STC) s podporou Spojených arabských emirátov, zatiaľ čo húthiovské hnutie s podporou Iránu má naďalej pod kontrolou väčšinu severného a stredného Jemenu, čo predstavuje 70 % obyvateľov Jemenu; keďže k závažnému porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva dochádza naďalej vo veľkom bez toho, aby sa páchatelia dostali na zodpovednosť;

keďže EÚ je znepokojená správami o obnovení útokov, ktoré húthiovské hnutie podniklo v guberniách Ma’rib a al-Džauf, ako aj opakovanými pokusmi o cezhraničné útoky na územie Saudskej Arábie; keďže obnovené vojenské akcie a ofenzívy v tomto konkrétnom období vážne ohrozujú súčasné úsilie osobitného vyslanca OSN Martina Griffithsa, ako aj celkové úsilie o ukončenie vojny v Jemene;

keďže Rada pre ľudské práva v septembri 2020 obnovila mandát skupiny vládnych expertov (GEE) OSN; keďže z najnovšej správy GEE OSN zo septembra 2020 vyplýva, že všetky strany konfliktu naďalej porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo, a to aj útokmi, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny;

keďže k overeným porušeniam ľudských práv patrí svojvoľné zbavenie sa života, nedobrovoľné zmiznutie, svojvoľné zadržiavanie, rodovo motivované násilie vrátane sexuálneho násilia, mučenie a iné formy krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, verbovanie a využívanie detí na násilnosti, odopretie práva na spravodlivý proces a porušovanie základných slobôd a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; keďže rozsiahle používanie nášľapných mín húthíovským hnutím predstavuje trvalú hrozbu pre civilné obyvateľstvo a prispieva k vysídľovaniu; keďže húthíovské hnutie, jednotky spriaznené s vládou a jemenské sily s priamou i nepriamou podporou Spojených arabských emirátov sú priamo zodpovedné za svojvoľné zadržiavanie a nedobrovoľné zmiznutia;

keďže Jemen a Spojené arabské emiráty podpísali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ale ešte ho musia ratifikovať; keďže Saudská Arábia Rímsky štatút ani nepodpísala, ani neratifikovala; keďže niekoľko ustanovení Rímskeho štatútu vrátane ustanovení o vojnových zločinoch je vyjadrením medzinárodného zvykového práva; keďže GEE OSN vyzýva Bezpečnostnú radu, aby sa s riešením situácie v Jemene obrátila na Medzinárodný trestný súd a rozšírila zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie Bezpečnostnej rady;

keďže 26. decembra 2020 prezident Jemenu Abdrabbu Mansúr Hádí na základe dohody z Rijádu sprostredkovanej Saudskou Arábiou menoval novú 24-člennú jemenskú vládu; keďže nová jemenská vláda s rozdelenou právomocou má rovnaké zastúpenie v severných aj južných regiónoch krajiny, ako aj u piatich členov STC; keďže žiaľ prvýkrát za viac ako 20 rokov nemá vo svojich radoch žiadne ženy; keďže medzi medzinárodne uznanou vládou a Južnou prechodnou radou vypukol nový spor o menovanie sudcov, čo potvrdzuje nestabilitu spoločnej vlády; keďže došlo k obnoveniu vojenského konfliktu medzi silami IRG (s podporou koalície pod vedením Saudskej Arábie) a húthíovským hnutím; keďže od začiatku konfliktu sa procesu rokovaní vôbec nezúčastňujú ženy, hoci pri nachádzaní dlhodobého riešenia konfliktu naďalej zostávajú rozhodujúce;

keďže vojna viedla k najhoršej humanitárnej kríze na svete, keď humanitárnu pomoc potrebuje takmer 80 % obyvateľstva, teda viac ako 24 miliónov ľudí, z ktorých je vyše 12 miliónov detí; keďže situácia v teréne sa naďalej zhoršuje, pretože 50 000 Jemenčanov už teraz žije v podmienkach podobných hladomoru; keďže podľa najnovšej integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti pre Jemen sa bude viac ako polovica obyvateľstva, konkrétne 16,2 milióna z 30 miliónov, potýkať s krízovou úrovňou potravinovej neistoty a počet ľudí, ktorí trpia hladomorom, by sa mohol zvýšiť na takmer trojnásobok; keďže doteraz bolo prijatých len 56 % z 3,38 miliardy USD potrebných v roku 2020 na humanitárnu pomoc;

K.	keďže COVID-19 a jeho sociálno-ekonomický vplyv ďalej bránia prístupu k zdravotnej starostlivosti a zvyšujú riziko podvýživy; keďže prepukla epidémia cholery, ktorá s viac ako 1,1 milióna hlásených prípadov je najrozsiahlejšou v nedávnej histórii;

keďže pokračujúci konflikt závažne zdržal pokrok Jemenu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja OSN, najmä cieľa č. 1 (žiadna chudoba) a cieľa č. 2 (úplné odstránenie hladu); keďže konflikt vrátil rozvoj Jemenu o viac ako dve desaťročia späť; keďže kým bude konflikt pokračovať, rozdiel v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja sa bude stále zväčšovať;

keďže v severnom Jemene už tretíkrát od roku 2019 narastá palivová kríza, ktorá vážne obmedzuje prístup civilného obyvateľstva k potravinám, vode, lekárskym službám a základnej doprave; keďže táto kríza spôsobená ľudskou činnosťou je priamym dôsledkom súťaže o kontrolu paliva medzi hnutím húthíov a vládou Jemenu uznanou OSN;

keďže 2,1 milióna detí trpí akútnou podvýživou a takmer 358 000 detí do piatich rokov veku vážnou podvýživou; keďže v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov došlo od apríla 2020 k zníženiu potravinovej pomoci, čo postihne ďalších 1,37 milióna, ak sa nezabezpečí dodatočné financovanie; keďže ak budú programy pozastavené, je možné, že stravovacie služby nebude dostávať 530 000 detí do dvoch rokov veku;

keďže situácia žien sa v dôsledku konfliktu a nedávnej pandémie COVID-19 zhoršila; keďže od začiatku konfliktu prudko vzrástlo rodovo motivované a sexuálne násilie; keďže už aj tak obmedzená schopnosť riešiť sexuálne a rodovo motivované násilie v systéme trestného súdnictva zlyhala a nedošlo k žiadnemu vyšetrovaniu v súvislosti s praktikami, ako je únos a znásilňovanie žien alebo vyhrážanie sa nimi; keďže približne 30 % vysídlených domácností vedú ženy; keďže na mnoho chronických chorôb už nie sú k dispozícii lieky a keďže Jemen patrí ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou rodičiek; keďže pravdepodobnosť nákazy podvyživených tehotných a dojčiacich žien cholerou je vyššia, ako aj pravdepodobnosť krvácania, čo ešte viac zvyšuje riziko komplikácií a úmrtia pri pôrode;

keďže GEE OSN zistila, že bezpečnostné zložky s podporou SAE znásilňujú a dopúšťajú sa aj iných foriem sexuálneho násilia na zadržaných osobách vo viacerých väzenských zariadeniach, vrátane koaličného zariadenia Bureiqa a väznice Bir Ahmed, na migrantoch a marginalizovaných afrických komunitách čiernej pleti, ako aj vyhrážok a obťažovania LGBTI osôb; keďže húthiovské hnutie bolo vierohodne obvinené z používania znásilnení a mučenia ako vojenskej zbrane, najmä proti politicky angažovaným ženám a aktivistkám;

opakovane požaduje zákaz vývozu, predaja, aktualizácie a údržby zariadení bezpečnostnej ochrany v akejkoľvek forme členom saudskej koalície, vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, vzhľadom na vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v Jemene; keďže niektoré členské štáty zaviedli zákaz vývozu zbraní členom saudskej koalície, vrátane zákazu Nemecka vyvážať zbrane do Saudskej Arábie a zákazu Talianska vyvážať zbrane do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, a keďže ďalšie takýto postup zvažujú; keďže niektoré členské štáty naďalej vyvážajú do Saudskej Arábie a SAE zbrane, ktoré môžu byť použité v Jemene, čo je v rozpore s právne záväznou spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP k vývozu zbraní (7);

keďže Spojené štáty zastavili predaj zbraní do Saudskej Arábie a pozastavili presun lietadiel F-35 do SAE až kým sa nedokončí preskúmanie; keďže 4. februára 2021 prezident USA Biden oznámil hroziace ukončenie akejkoľvek podpory USA pre ofenzívne operácie vo vojne v Jemene vrátane predaja príslušných zbraní a menoval nového vyslanca do Jemenu;

keďže panel expertov OSN pre Jemen vo svojej záverečnej správe z 22. januára 2021 uviedol, že je čoraz viac dôkazov o tom, že jednotlivci alebo subjekty v Iráne dodávajú húthíovskému hnutiu značné množstvá zbraní a ich súčastí; keďže húthíovské hnutie pokračuje v útokoch na civilné ciele v Saudskej Arábii raketami a bezpilotnými vzdušnými prostriedkami;

keďže predchádzajúca vláda USA sa 19. januára 2021 uzniesla na označení organizácie Ansar Alláh ako teroristickej organizácie; keďže napriek všeobecným licenciám, ktoré poskytla vláda USA, toto označenie má naďalej mimoriadne znepokojivý vplyv na možnosť dovážať potraviny, palivá a lieky do krajiny; keďže 5. februára 2021 nová vláda USA rozhodla o vypustení hnutia Ansár Alláh zo zoznamu zahraničných teroristických organizácií a osobitne označených globálnych teroristických organizácií (SDGT);

keďže zhoršovanie politickej a bezpečnostnej situácie v Jemene viedlo k rozšíreniu a upevneniu prítomnosti teroristických skupín v krajine vrátane Ansár aš-šaría, ktorá je na Arabskom polostrove známa aj ako al-Káida, a takzvanej jemenskej provincie Daeš, ktorá naďalej kontroluje malé časti územia, ako aj vojenského krídla organizácie Hizballáh, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ;

V.	keďže stabilný, bezpečný a demokratický Jemen s riadne fungujúcou vládou má rozhodujúci význam pre medzinárodné úsilie v boji proti extrémizmu a násiliu v regióne aj mimo neho, ako aj pre mier a stabilitu v Jemene samotnom;

keďže v rokoch 2015 až 2019 došlo k poklesu jemenského hospodárstva o 45 %; keďže bolo vážne zasiahnuté jeho hospodárstvo, ktoré bolo nestabilné ešte pred konfliktom, pričom státisíce rodín už nemajú stabilný zdroj príjmov; keďže Jemen dováža 90 % potravín komerčnou cestou, ktorú darcovské agentúry nemôžu nahradiť, keďže humanitárne agentúry poskytujú osobám v núdzi potravinové poukážky alebo hotovosť, aby mohli nakupovať na trhu; keďže 70 % pomoci pre Jemen a komerčného dovozu potravín, paliva a liekov, ktoré obyvateľstvo potrebuje na prežitie, prichádza cez prístav Hudajdá pod kontrolou húthíov a neďaleký prístav Saleef;

keďže existuje rozsiahla dokumentácia hospodárskych špekulácií, keď jemenská vláda aj húthíovské hnutie presmerúvajú hospodárske a finančné zdroje krajiny, čo má zničujúci vplyv na jemenský ľud; keďže v záverečnej správe skupiny expertov OSN sa uvádza, že húthíovské hnutie presmerovalo v roku 2019 prostriedky v hodnote najmenej 1,8 miliardy USD vyčlenené pre vládu na vyplácanie miezd a poskytovanie základných služieb občanom; keďže v správe sa tiež zdôrazňuje, že vláda sa zapája do prania špinavých peňazí a korupcie, ktoré majú nepriaznivý vplyv na prístup Jemenčanov k zodpovedajúcim dodávkam potravín, čo je v rozpore s právom na potraviny, a to aj do nezákonného presmerovania saudskoarabských finančných prostriedkov v hodnote 423 miliónov USD, ktoré boli pôvodne určené na nákup ryže a iných komodít pre jemenský ľud, v prospech obchodníkov;

keďže hovorca generálneho tajomníka OSN zdôraznil, že je naliehavo potrebné riešiť humanitárnu a environmentálnu hrozbu, ktorú predstavuje jeden milión barelov ropy unikajúcej z ropného tankera FSO Safer pri prístave Rás Ísá v Jemene; keďže rýchlo sa zhoršujúci stav tankera predstavuje vážnu hrozbu v podobe veľkej ropnej škvrny, ktorá by mala katastrofálny vplyv na životné prostredie, zničila by biodiverzitu a živobytie miestnych pobrežných komunít v oblasti Červeného mora; keďže napriek bezprostrednému riziku ekologickej katastrofy bola dlho očakávaná inšpekcia 44-ročného ropného tankera odložená na marec 2021;

čo najdôraznejšie odsudzuje násilie v Jemene, ktoré pretrváva už od roku 2015 a vyústilo do najhoršej humanitárnej krízy na svete; pripomína, že konflikt v Jemene nemožno vyriešiť vojenskou cestou a že krízu možno trvalo vyriešiť len inkluzívnym procesom rokovaní pod vedením Jemenčanov, za ktorý budú zodpovední a do ktorého budú zapojené všetky časti jemenskej spoločnosti a všetky strany konfliktu; zdôrazňuje, že s cieľom zastaviť vojnu a zmierniť súčasnú humanitárnu krízu by sa všetky strany mali zapojiť do rokovaní v dobrej viere, ktoré povedú k realizovateľným politickým a bezpečnostným opatreniam v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015), spoločnými vykonávacími mechanizmami misie OSN na podporu dohody z al-Hudajdy a globálneho prímeria, ako sa požaduje v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2532 (2020);

vyjadruje znepokojenie nad ničivou humanitárnou krízou, ktorá v krajine vypukla; vyzýva všetky strany, aby plnili svoje povinnosti prispieť k rýchlemu a nenarušenému dodaniu humanitárnej pomoci a ďalších potrieb nevyhnutných pre obyvateľstvo a k neobmedzenému prístupu k zdravotníckym zariadeniam v Jemene i v zahraničí; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad najnovším hodnotením integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti, podľa ktorého žije 50 000 ľudí v Jemene v podmienkach podobných hladomoru, pričom tento počet bude podľa odhadov do júna 2021 trojnásobný, aj keď sa súčasné úrovne pomoci nezmenia;

víta príspevok EÚ pre Jemen vo výške viac ako 1 miliarda EUR poskytovaný od roku 2015 na politickú, rozvojovú a humanitárnu pomoc; víta jej prísľub, že humanitárnu pomoc pre Jemen v roku 2021 strojnásobí; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že to stále nepostačuje na riešenie obrovských výziev, ktorým Jemen čelí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzera vo financovaní pre Jemen sa v roku 2019 zvýšila na 50 %; pripomína, že rozsah a závažnosť krízy by mali byť východiskovým bodom diskusií o rozpočte; vyzýva EÚ, aby zmobilizovala dodatočné zdroje na riešenie situácie v Jemene v rámci programovania Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce; v širšom zmysle naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej viedli medzinárodné úsilie o urýchlené rozšírenie humanitárnej pomoci, a to aj splnením záväzkov prijatých na konferencii darcov na účel plánu humanitárnej reakcie pre Jemen v júni 2020;

zdôrazňuje skutočnosť, že šírenie ochorenia COVID-19 predstavuje ďalšie závažné výzvy pre kolabujúcu zdravotnícku infraštruktúru v krajine, keďže zdravotnícke strediská nemajú základné vybavenie na liečbu ochorenia COVID-19 a zdravotnícki pracovníci nemajú ochranné prostriedky a vo väčšine prípadov nedostávajú plat, v dôsledku čoho sa nehlásia do služby; vyzýva všetkých medzinárodných darcov, aby posilnili poskytovanie okamžitej pomoci s cieľom zachovať miestny systém zdravotnej starostlivosti a pomohli mu zabrániť šíreniu súčasných smrteľných epidémií v Jemene vrátane ochorenia COVID-19, malárie, cholery a dengue; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili prístup k vakcínam v Jemene, a to aj v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby, prostredníctvom nástroja COVAX ako súčasť úsilia o zabezpečenie spravodlivého a celosvetového prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19, najmä v prípade najzraniteľnejších osôb;

podporuje úsilie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen Martina Griffithsa o pokrok v politickom procese a dosiahnutie okamžitého celonárodného prímeria; požaduje, aby osobitný vyslanec získal plný a neobmedzený prístup do všetkých častí územia Jemenu; vyzýva PK/VP a všetky členské štáty, aby s cieľom dosiahnuť inkluzívne urovnanie na základe rokovaní poskytli Martinovi Griffithsovi politickú podporu; vyzýva preto Radu pre zahraničné veci, aby preskúmala a aktualizovala svoje najnovšie závery o Jemene z 18. februára 2019 s cieľom zohľadniť súčasnú situáciu v krajine; naliehavo vyzýva EÚ a všetky jej členské štáty, aby pokračovali v spolupráci so všetkými stranami konfliktu a presadzovali vykonávanie Štokholmskej dohody a návrhu politického vyhlásenia OSN ako kroky potrebné na zmiernenie napätia a dosiahnutie politickej dohody;

vyjadruje presvedčenie, že akékoľvek dlhodobé riešenie by malo riešiť základné príčiny nestability v krajine a spĺňať legitímne požiadavky a túžby jemenského ľudu; opakuje, že podporuje všetko mierové politické úsilie zamerané na ochranu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu; odsudzuje zahraničné zasahovanie v Jemene vrátane prítomnosti zahraničných vojsk a žoldnierov v teréne; vyzýva na okamžité stiahnutie všetkých zahraničných jednotiek s cieľom uľahčiť politický dialóg medzi Jemenčanmi;

vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva a skoncovali so všetkými opatreniami, ktoré zhoršujú súčasnú humanitárnu krízu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čo najdôraznejšie odsúdili hrubé porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú všetky strany konfliktu od konca roka 2014, vrátane leteckých útokov koalície vedených Saudskou Arábiou, ktoré mali za následok tisíce civilných obetí, zhoršili nestabilitu krajiny a boli zamerané na civilné objekty, ako sú školy, vodné nádrže a svadby, a aby odsúdili útoky húthíov na saudskoarabské ciele na jemenskom území;

vyzýva Saudskú Arábiu, aby okamžite zastavila blokádu lodí prepravujúcich palivo určené pre územia pod kontrolou húthíov; opakuje, že všetky strany musia bezodkladne prestať využívať vyhladovanie civilistov ako metódu vedenia vojny, pretože to predstavuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. b) bodom xxv) Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť dohodu medzi oboma stranami na severe a juhu o používaní paliva s cieľom zmierniť krízu v odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva, vodohospodárstva, zdravotníctva, energetiky a dopravy, ktorú ešte prehlbuje používanie paliva ako zbrane v hospodárskej vojne;

odsudzuje nedávne útoky, ktoré spáchalo húthíovské hnutie podporované Iránom v guvernorátoch Ma’rib a al-Džauf, ako aj opakované pokusy o cezhraničné útoky na území Saudskej Arábie, ktoré ohrozujú celkové úsilie medzinárodného spoločenstva o ukončenie tejto zástupnej vojny v Jemene;

10.

podporuje všetky opatrenia na budovanie dôvery vo vzťahu so stranami konfliktu s osobitným dôrazom na opatrenia, ktoré sú schopné okamžite zmierniť humanitárne potreby, ako je úplné znovuotvorenie letiska Saná, obnovenie vyplácania miezd, zavedenie mechanizmov umožňujúcich nepretržitú prevádzku námorných prístavov s cieľom uľahčiť dovoz palív a potravín a úsilie o poskytnutie zdrojov a podpory Centrálnej banke Jemenu; vyzýva Európsku úniu a všetky členské štáty, aby poskytli balík hospodárskych záchranných opatrení pre Jemen vrátane devízových injekcií s cieľom pomôcť stabilizovať hospodárstvo a jemenský rial a zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín, ako aj tvorbu zahraničných rezerv na dotovanie komerčného dovozu potravín a palív a na vyplácanie verejných miezd;

11.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom žien v novej jemenskej vláde, ktorá je po 20 rokoch prvou vládou bez žien, a vyzýva jemenskú vládu, aby podnikla všetky potrebné kroky na zabezpečenie rovnakého zastúpenia, prítomnosti a účasti žien v politickej sfére krajiny;

12.

zdôrazňuje, že vývozcovia zbraní so sídlom v EÚ, ktorí podporujú konflikt v Jemene, nedodržiavajú niekoľko kritérií právne záväznej spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP o vývoze zbraní; pripomína v tejto súvislosti svoju požiadavku zaviesť v celej EÚ zákaz vývozu, predaja, modernizácie a údržby zariadení bezpečnostnej ochrany v akejkoľvek forme určených členom koalície vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, a to vzhľadom na vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v Jemene;

13.

berie na vedomie rozhodnutie niekoľkých členských štátov zaviesť zákaz vývozu zbraní do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov; zdôrazňuje, že vývoz zbraní zostáva v právomoci členských štátov; vyzýva všetky členské štáty, aby zastavili vývoz zbraní do všetkých štátov, ktoré sú členmi koalície vedenej Saudskou Arábiou; vyzýva PK/VP, aby podal správu o súčasnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov EÚ s členmi koalície vedenej Saudskou Arábiou; odsudzuje skutočnosť, že iránski jednotlivci a subjekty dodávajú húthíovskému hnutiu značné množstvo zbraní a komponentov;

14.

víta skutočnosť, že Spojené štáty dočasne zastavili predaj zbraní, ktoré sa používajú v konflikte v Jemene, do Saudskej Arábie a predaj lietadiel F-35 Spojeným arabským emirátom v hodnote 23 miliárd USD, ako aj nedávne oznámenie vlády USA o blížiacom sa ukončení akejkoľvek podpory ofenzívnych operácií vo vojne v Jemene vrátane dodávok presne navádzaných striel a výmeny spravodajských informácií; v tejto súvislosti víta obnovený záväzok USA k diplomatickému riešeniu konfliktu, ktorý sa prejavil nedávnym vymenovaním osobitného vyslanca USA pre Jemen;

15.

vyzýva všetky strany konfliktu v Jemene, aby zaviedli politiku cielenia útokov raketami a bezpilotnými lietadlami, ktorá by mala byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a členské štáty, aby opätovne potvrdili pozíciu EÚ podľa medzinárodného práva a zabezpečili, aby členské štáty zaviedli záruky, že spravodajské služby, komunikačná infraštruktúra a vojenské základne sa nebudú používať na uľahčenie popráv bez riadneho konania; opakuje svoju výzvu na prijatie právne záväzného rozhodnutia Rady o používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel a dodržiavaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

16.

je hlboko znepokojený pretrvávajúcou prítomnosťou zločineckých a teroristických skupín v Jemene vrátane organizácie al-Káida na Arabskom polostrove a ISIS/Dá’iš; vyzýva všetky strany konfliktu, aby podnikli proti týmto skupinám rázne kroky; odsudzuje všetky činy všetkých teroristických organizácií;

17.

víta rozhodnutie novej vlády USA urýchlene zrušiť rozhodnutie bývalej vlády USA označiť húthíovské hnutie, známe aj ako Ansár Alláh, za zahraničnú teroristickú organizáciu a osobitne označených globálnych teroristov;

18.

vyzýva Radu, aby v plnej miere vykonala rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015) tým, že odhalí jednotlivcov, ktorí blokujú dodávku humanitárnej pomoci, a tých, ktorí plánujú, usmerňujú alebo páchajú činy, ktoré porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv alebo medzinárodné humanitárne právo, alebo činy, ktoré predstavujú porušovanie ľudských práv v Jemene, a aby na nich uvalila cielené opatrenia; pripomína, že sankčný výbor neoznačil žiadneho z jednotlivcov patriacich do koalície na účely sankcií, a to napriek informáciám o opakovaných porušeniach zo strany koalície, ktoré zozbierala skupina nezávislých významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN, ktorá poskytuje informácie na účely úplného vykonania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN;

19.

dôrazne požaduje ukončenie všetkých foriem sexuálneho a rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane žien a dievčat, ktoré sú vo väzbe; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby zabezpečila osobitné financovanie miestnych organizácií pod vedením žien a organizácií pre práva žien s cieľom lepšie osloviť ženy, dievčatá a osoby, ktoré zažili rodovo motivované násilie, ako aj programy zamerané na dosiahnutie odolnosti žien a posilnenie ich ekonomického postavenia;

20.

pripomína, že je nevyhnutné chrániť deti a zabezpečiť plné uplatňovanie ich ľudských práv; vyzýva v tejto súvislosti všetky strany konfliktu, aby ukončili nábor a využívanie detí ako vojakov v ozbrojenom konflikte a ďalej zabezpečili demobilizáciu a účinné odzbrojenie chlapcov a dievčat najatých alebo využívaných pri násilnostiach, a naliehavo ich vyzýva, aby prepustili zajatcov a spolupracovali s OSN s cieľom zaviesť účinné programy na ich návrat do bežného života, fyzické a psychické zotavenie a opätovné začlenenie do spoločnosti;

21.

vyzýva všetky strany, aby okamžite ukončili všetky útoky na slobodu prejavu, a to aj tie, ktoré majú formu zaistenia, nedobrovoľného zmiznutia a zastrašovania, a aby prepustili všetkých novinárov a obhajcov ľudských práv zadržiavaných len za to, že uplatňovali svoje ľudské práva;

22.

vyjadruje vážne znepokojenie nad správami o odopieraní slobody náboženského vyznania alebo viery vrátane diskriminácie, nezákonného obmedzovania osobnej slobody a používania násilia, žiada, aby sa dodržiavali a chránili práva na slobodu prejavu a viery, a odsudzuje diskrimináciu na základe náboženskej príslušnosti, predovšetkým kresťanov, židov a iných náboženských menšín, a neveriacich osôb v prípadoch týkajúcich sa distribúcie humanitárnej pomoci; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie na slobodu a ukončenie prenasledovania osôb vyznávajúcich bahajskú vieru, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané za pokojné praktizovanie svojho náboženstva a sú obvinené z činov, za ktoré im hrozí trest smrti;

23.

vyjadruje poľutovanie nad poškodením jemenského kultúrneho dedičstva pri leteckých útokoch koalície vedených Saudskou Arábiou vrátane starého mesta Saná a historického mesta Zabid a ostreľovaním Taizského národného múzea, a nad rabovaním rukopisov a artefaktov z historickej knižnice Zabidského hnutia, ktorého sa dopúšťa húthíovské hnutie; zdôrazňuje, že všetci páchatelia takýchto činov musia byť braní na zodpovednosť v súlade s Haagskym dohovorom o ochrane kultúrnych statkov v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954; žiada pozastavenie hlasovacích práv Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov v správnych radách UNESCO až do vykonania nezávislého a nestranného vyšetrovania zodpovednosti oboch krajín za ničenie kultúrneho dedičstva; žiada generálneho tajomníka OSN, aby postúpil otázku ochrany všetkých kultúrnych miest ohrozených konfliktom v Jemene Bezpečnostnej rade na účel prijatia rezolúcie v tejto veci;

24.

opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu uskutočniť misiu OSN poverenú posúdením a opravou opusteného ropného tankera FSO Safer, ktorý sa nachádza pri prístave al-Hudajda a predstavuje bezprostredné riziko veľkej environmentálnej katastrofy, čím ohrozuje biodiverzitu a živobytie miestnych pobrežných komunít v oblasti Červenom mori; vyzýva EÚ, aby poskytla všetku potrebnú politickú, technickú alebo finančnú podporu s cieľom umožniť technickému tímu OSN urýchlene nastúpiť na tanker FSO Safer, a tak zabrániť ropnej škvrne, ktorá by mohla byť štyrikrát horšia ako historicky najväčšia ropná škvrna z tankera Exxon Valdez v roku 1989 na Aljaške;

25.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na vyvodenie zodpovednosti voči všetkým páchateľom závažného porušovania ľudských práv; berie na vedomie možnosť uplatnenia zásady univerzálnej jurisdikcie pri vyšetrovaní a stíhaní páchateľov závažného porušovania ľudských práv v Jemene; žiada, aby sa zaviedol globálny sankčný režim EÚ pre ľudské práva s cieľom uložiť cielené sankcie, ako sú zákazy cestovania a zmrazenie aktív, predstaviteľom všetkých strán konfliktu zapojených do závažného porušovania ľudských práv v Jemene vrátane Iránu, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby podporovali zhromažďovanie dôkazov na účel budúceho trestného stíhania a aby zvážili zriadenie nezávislej komisie, ktorá by dohliadala na tento proces; domnieva sa, že obetiam masových zverstiev a ich rodinám by sa malo pomôcť pri získavaní prístupu k spravodlivosti;

26.

vyzýva Radu pre ľudské práva, aby zabezpečila, že situáciu v oblasti ľudských práv v Jemene ponechá vo svojom programe, a to tým, že bude naďalej obnovovať mandát skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN a zabezpečí jej dostatočné zdroje na účinné vykonávanie jej mandátu vrátane zhromažďovania, uchovávania a analýzy informácií týkajúcich sa porušovania a trestných činov;

27.

pripomína svoje odhodlanie bojovať proti beztrestnosti v prípade vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a hrubého porušovania ľudských práv vo svete, a to aj v Jemene; domnieva sa, že jednotlivci zodpovední za takéto trestné činy by mali byť riadne stíhaní a súdení na súde; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podnikli odhodlané kroky, na základe ktorých Bezpečnostná rada postúpi otázku situácie v Jemene Medzinárodnému trestnému súdu a rozšíri sa zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie Bezpečnostnej rady;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, vláde Jemenu, vláde Saudskoarabského kráľovstva, vláde Spojených arabských emirátov a vláde Iránskej islamskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 44.

(2) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 104.

(3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 142.

(4) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 93.

(5) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 17.

(6) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.

(7) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/135

P9_TA(2021)0054

Situácia v Mjanmarsku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o situácii v Mjanmarsku (2021/2540(RSP))

(2021/C 465/13)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov, najmä uznesenia z 22. novembra 2012 (1), 20. apríla 2012 (2), 20. mája 2010 (3), 25. novembra 2010 (4), 7. júla 2016 (5), 15. decembra 2016 (6), 14. septembra 2017 (7), 14. júna 2018 (8), 13. septembra 2018 (9) a 19. septembra 2019 (10),

—	so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 a z 10. decembra 2018 o Mjanmarsku/Barme,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. apríla 2020 o predĺžení existujúcich reštriktívnych opatrení voči Mjanmarsku o ďalších dvanásť mesiacov,

—	so zreteľom na 6. kolo dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Mjanmarskom, ktoré sa uskutočnilo 14. októbra 2020 prostredníctvom videokonferencie,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 1. februára 2021 o Mjanmarsku,

—	so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 2. februára 2021 v mene Európskej únie o Mjanmarsku,

—	so zreteľom na správu generálneho tajomníka Bezpečnostnej rade OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktom uverejnenú 23. marca 2018 (S/2018/250),

—	so zreteľom na správy Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) o Mjanmarsku a situácii v oblasti ľudských práv rohingských moslimov a iných menšín,

—	so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie v Mjanmarsku (UNIFFM) z 22. augusta 2019 o sexuálnom a rodovo motivovanom násilí v Mjanmarsku a o rodovom vplyve etnických konfliktov (A/HRC/42/CRP.4),

—	so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a správy dozorného mechanizmu MOP,

—	so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora z 23. januára 2020 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú predložila Gambijská republika vo veci týkajúcej sa uplatňovania Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Gambia/Mjanmarsko),

—	so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

—	so zreteľom na článok 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie diplomatických misií v Mjanmarsku z 29. januára 2021 o podpore prechodu Mjanmarska k demokracii a úsilia o presadzovanie mieru, ľudských práv a rozvoja v krajine,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 1. februára 2021 o Mjanmarsku,

—	so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 z 3. februára 2021, v ktorom odsúdili štátny prevrat v Mjanmarsku,

—	so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 5. februára 2021 o Mjanmarsku,

—	so zreteľom na tlačové vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa zo 4. februára 2021,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) z 1. februára 2021 o vývoji v Mjanmarskej zväzovej republike,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—	so zreteľom na vyhlásenia osobitného spravodajcu OSN pre Mjanmarsko Toma Andrewsa,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže 1. februára 2021 mjanmarská armáda, známa ako Tatmadaw, v jasnom rozpore s ústavou Mjanmarska zatkla prezidenta Wina Myinta a štátnu radkyňu Aun San Su Ťijovú, ako aj vedúcich predstaviteľov vlády, prostredníctvom štátneho prevratu prevzala kontrolu nad zákonodarnou, súdnou a výkonnou zložkou moci a vyhlásila výnimočný stav na obdobie jedného roka;

keďže v reakcii na štátny prevrat vypukli protesty v rôznych mestách Mjanmarska; keďže 7. februára 2021 sa približne 100 000 ľudí zúčastnilo na pokojnej demonštrácii proti štátnemu prevratu v Rangúne; keďže od 1. februára 2021 bolo nezákonne zatknutých alebo vzatých do domáceho väzenia približne 164 politikov, vládnych predstaviteľov, zástupcov občianskej spoločnosti, mníchov a spisovateľov; keďže v reakcii na pokračujúce protesty armáda vyhlásila 8. februára stanné právo v najväčších mestách krajiny, zaviedla nočný zákaz vychádzania a zakázala akékoľvek zhromaždenia viac ako piatich ľudí;

keďže Národná liga za demokraciu (ďalej len „NLD“) zvíťazila v parlamentných voľbách, ktoré sa v Mjanmarsku konali 8. novembra 2020, pričom získala 396 zo 476 poslaneckých kresiel (približne 83 % všetkých kresiel); keďže išlo o druhé sporné voľby po takmer 50 rokoch vojenskej diktatúry a Strana solidarity a rozvoja zväzu (ďalej len „USDP“), ktorú podporuje Tatmadaw, získala len 33 poslaneckých kresiel; keďže strana NLD ďalej zvyšovala svoj podiel hlasov od volieb v roku 2015, ktoré boli prvými demokratickými voľbami v Mjanmarsku od roku 1990, keď strana NLD získala 360 kresiel a strana USDP 41 kresiel; keďže armáda odmietla uznať už voľby v roku 1990, v ktorých NLD získala 392 zo 492 kresiel;

D.	keďže účasť voličov na všetkých demokratických voľbách bola trvale približne na úrovni 70 %, čo ukazuje, že obyvatelia Mjanmarska podporujú demokraciu;

keďže nový parlament sa mal prvýkrát zísť v deň štátneho prevratu; keďže vojenský prevrat ignoruje demokraticky vyjadrenú vôľu mjanmarského ľudu a odráža zámer mjanmarskej armády Tatmadaw opätovne prevziať úplnú moc nad Mjanmarskom, rovnako ako to bolo počas jej vojenskej nadvlády, ktorá sa oficiálne skončila v roku 2012, ale v skutočnosti sa neskončila nikdy; keďže mjanmarská armáda Tatmadaw vyhlásila, že po zavedenom jednoročnom výnimočnom stave sa budú konať nové voľby, čo znamená chýbajúce parlamentné zastúpenie počas tohto obdobia;

F.	keďže napriek prevratu 4. februára 2021 zložilo 70 zvolených poslancov parlamentnú prísahu, v ktorej sa zaviazali plniť úlohy parlamentu a vykonávať svoj mandát ako zástupcovia ľudu;

keďže mjanmarská armáda Tatmadaw, ktorá si jasne uvedomuje nízku úroveň svojej podpory u obyvateľstva, odmietla akceptovať výsledky volieb a poukázala na rozsiahle volebné podvody bez toho, aby predložila akékoľvek dôkazy; keďže mjanmarská volebná komisia a volební pozorovatelia nepotvrdili obvinenia mjanmarskej armády Tatmadaw; keďže mjanmarská armáda Tatmadaw a jej politický zástupca, USDP, v posledných týždňoch upozorňovali na volebné nezrovnalosti a vyzvali zväzovú volebnú komisiu Mjanmarska, aby zasiahla; keďže armáda organizuje demonštrácie na svoju podporu; keďže podľa odhadov 1,5 milióna voličov z etnických menšín v oblastiach postihnutých konfliktom, z ktorých väčšina sú Rohingovia, nemala povolené zúčastniť sa na voľbách; keďže mjanmarský zákon o štátnom občianstve vyhlasuje Rohingov ako „cudzincov“ alebo „zahraničných rezidentov“, čím ich zbavuje občianstva;

keďže tento štátny prevrat predstavuje jasné porušenie mjanmarskej ústavy z roku 2008; keďže v ústave Mjanmarska sa stanovuje, že civilnú vládu môže s účinnou platnosťou zrušiť len prezident; keďže vojenský prevrat z 1. februára 2021 bol protiústavný, pretože prezident Win Myint bol nezákonne zatknutý;

keďže mjanmarská armáda Tatmadaw vymenovala generála Myinta Sweho za dočasného prezidenta; keďže najvyšší veliteľ armády generál Min Aung Hlaing, ktorý je uvedený na medzinárodnom sankčnom zozname z dôvodu svojej účasti na prenasledovaní moslimskej menšiny, pravdepodobne zostane kľúčovým rozhodujúcim činiteľom;

keďže od prevratu mjanmarská armáda Tatmadaw výrazne obmedzila priestor pre občiansku spoločnosť a vydala prísne obmedzenia pre médiá vrátane úplného vypnutia internetu a platforiem sociálnych médií; keďže medzinárodní pozorovatelia obviňujú mjanmarskú armádu Tatmadaw z využívania falošných správ na manipuláciu verejnej mienky o štátnom prevrate; keďže boli zavedené celoštátne obmedzenia sociálnych médií a televízia vysiela výlučne na armádnom kanáli Myawaddy;

keďže armáda si zvykla odstaviť politických rivalov a kritikov tým, že ich obviňovala zo záhadných trestných činov; keďže Aun Schan Su Ťij bola zatknutá a neskôr obvinená z nezákonného dovozu najmenej 10 prenosných vysielačiek; keďže zvrhnutý prezident Win Myint bol 1. februára 2021 zadržaný za porušenie mimoriadnych opatrení v súvislosti s koronavírusom a je obvinený z toho, že sa počas minuloročnej volebnej kampane pozdravil vozidlo plné fanúšikov; keďže ak by boli Aun Schan Su Ťij a Win Myint uznaní vinnými, mohli by čeliť až trom rokom väzenia; keďže záznam v registri trestov by im mohlo brániť v návrate do verejnej funkcie;

L.	keďže do hnutia občianskej neposlušnosti, ktoré vyzýva na štrajky v zdravotníctve, ako aj v iných odvetviach, sa pripojilo približne 100 skupín;

keďže Mjanmarsko má dlhú históriu demokratického boja a vojenského útlaku; keďže od získania nezávislosti od Británie v roku 1948, najmä počas dlhého obdobia rokov 1962 – 2015, mala armáda pevne v rukách moc a bránila demokratickému pokroku vrátane organizácií občianskej spoločnosti, obmedzovala ľudské práva a väznila opozičných aktivistov vrátane laureátky Nobelovej ceny za mier z roku 1991 Aun Schan Su Ťijovej, ktorá bola väčšinu obdobia rokov 1989 až 2010 v domácom väzení;

keďže súčasná ústava nadobudla účinnosť v roku 2008 a keďže pred voľbami vyjadrili organizácie pre ľudské práva obavy vzhľadom na skutočnosť, že ústava zaručuje mjanmarskej armáde Tatmadaw 25 % poslaneckých kresiel, a teda v skutočnosti dáva armáde právomoc vetovať akékoľvek ďalšie ústavné zmeny, na ktoré treba 75 % hlasov; keďže ústava ďalej zaručuje, že Tatmadaw si zachová plnú kontrolu nad bezpečnostnými silami, políciou a ministerstvami vnútra, obrany a pohraničných záležitostí;

keďže po sérii protestov a vnútorných bojov sa krajina začala od roku 2010 postupne demokraticky otvárať, čo viedlo k rozšíreniu občianskych slobôd vrátane pomalého demokratického pokroku, ktorý je viditeľný prostredníctvom všeobecných volieb v roku 2015, ako aj sérií ďalších volieb, ktoré všetky z veľkej časti vyhrala opozičná strana NLD;

keďže vzhľadom na citlivosť celkovej situácie zostalo Mjanmarsko, hoci má od roku 2015 polodemokratickú a civilnú vládu, v neistom a napätom stave vzhľadom na to, že prodemokratické sily a mjanmarská armáda Tatmadaw mali aj napriek prevažne spoločným názorom na určité projekty hospodárskeho rozvoja a hospodárske reformy zásadne odlišné predstavy o budúcom smerovaní krajiny;

keďže demokratické otváranie v Mjanmarsku, ku ktorému došlo od roku 2010, bolo do značnej miery motivované potrebou ekonomického rozvoja krajiny, pretože v dôsledku vojenského režimu a zlej situácie v oblasti ľudských práv trpelo prísnymi medzinárodnými sankciami; keďže v dôsledku opatrných demokratických reforiem boli pomaly zrušené niektoré medzinárodné sankcie, ktoré umožnili hospodársky rozvoj a boli prospešné pre veľkú časť obyvateľov Mjanmarska; keďže štátny prevrat obnovuje stav pred procesom demokratizácie a oslabuje podmienky na udelenie preferencií „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“) a zrušenie sankcií;

keďže porušovanie ľudských práv, najmä moslimskej menšiny v Mjanmarsku, a to hlavne Rohingov, ktorých mjanmarská vláda neuznala ako etnickú skupinu svojej krajiny, pokračovalo aj po demokratickom otváraní a tragicky vyvrcholilo násilnosťami spáchanými v roku 2017, ktoré OSN charakterizovala ako etnické čistky, a viedlo k masívnemu odchodu utečencov do susedného Bangladéša; keďže menšina Rohingov je napriek početným výzvam medzinárodného spoločenstva v Mjanmarsku dodnes naďalej prenasledovaná;

keďže vláda Mjanmarska vo veľkej miere ignorovala medzinárodné výzvy na zastavenie etnických čistiek voči Rohingom a zlepšenie ich situácie; keďže v dôsledku toho v septembri 2019 Európsky parlament nakoniec vylúčil Aun Schan Su Ťij, vtedajšiu štátnu radkyňu a ministerku zahraničných vecí Mjanmarska, zo siete laureátov Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, pretože nekonala proti týmto dobre zdokumentovaným porušeniam ľudských práv; keďže medzičasom boli armáde, vládnucemu najvyššiemu veliteľovi Minovi Aung Hlaingovi a ďalším osobám uložené medzinárodné sankcie za porušovanie ľudských práv;

keďže v Mjanmarsku existuje viacero etnických skupín vrátane Rohingov, Karenov, Rakhinov, Šanov a Čjinov; keďže vnútorné konflikty viedli za posledné desaťročia k tragickým stratám na životoch tisícov ľudí; keďže v dôsledku nedávnych stretov v štáte Kajin bolo len od decembra 2020 vysídlených 4 000 osôb; keďže v posledných rokoch sa armáda údajne dopustila závažného porušovania ľudských práv a zverstiev vrátane znásilňovania a vojnových zločinov, čo Medzinárodný trestný súd (ICC) viedlo k začatiu vyšetrovania s osobitným zreteľom na situáciu rohingskej menšiny; keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia misia o Mjanmarsku pod mandátom OSN (IIFFMM) vyzvala na vyšetrenie a stíhanie generála Mina Aunga Hlainga za genocídu na severe Jakchainského štátu, ako aj za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny v Jakchainskom, Kačjinskom a Šanskom štáte;

keďže v uznesení Medzinárodného súdneho dvora z 23. januára 2020 boli uvedené predbežné opatrenia vo veci týkajúcej sa Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia a Rohingov, ktorú Gambia podala proti Mjanmarsku; keďže mjanmarská vláda, ktorej obhajobu na Medzinárodnom súdnom dvore viedla Aun Schan Su Ťij, označila obvinenia z genocídy za zavádzajúci a neúplný obraz o skutočnej situácii; keďže mjanmarská vláda prijala len obmedzený počet opatrení na boj proti porušovaniu ľudských práv prostredníctvom niekoľkých prezidentských smerníc; keďže vláda ešte musí zmeniť alebo zrušiť kľúčové zákony, ktoré uľahčujú diskrimináciu Rohingov vrátane zákona o štátnom občianstve z roku 1982;

keďže EÚ neustále vyzýva, aby osoby zodpovedné za takéto zločiny boli brané na zodpovednosť, a keďže podporila rezolúcie prijaté na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva 27. septembra 2018 a na zasadnutí Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN 16. novembra 2018; keďže väčšina vysokých armádnych veliteľov, ktorí dohliadali na útoky na Rohingov, zotrváva na svojich postoch a zúčastnila sa na prevrate; keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach odsúdil porušovanie ľudských práv a systematické a rozsiahle útoky proti rohingskému obyvateľstvu;

keďže Európska únia od roku 2013 politicky a finančne podporuje proces prechodu Mjanmarska k demokracii a vynakladá obrovské úsilie na podporu mieru, ľudských práv a rozvoja v tejto krajine; keďže EÚ ako medzinárodný svedok podpísala v októbri 2015 celonárodnú dohodu o prímerí, v ktorej sa odzrkadľuje jej kľúčová úloha pri podpore mierového procesu; keďže EÚ v rokoch 2014 – 2020 vyčlenila na podporu rozvoja v Mjanmarsku 688 miliónov EUR; keďže Mjanmarsko využíva obchodné preferencie v rámci systému EBA, ktorý umožňuje prístup na jednotný trh EÚ bez ciel a kvót; zdôrazňuje, že proces posilnenej angažovanosti sa začal už v roku 2018, pričom sa zameriaval na dodržiavanie dohovorov o ľudských právach a pracovných práv;

keďže 23. apríla 2020 Rada predĺžila reštriktívne opatrenia proti Mjanmarsku o jeden rok do 30. apríla 2021 vrátane zmrazenia aktív a zákazu cestovania pre 14 vysoko postavených príslušníkov ozbrojených síl, pohraničnej stráže a polície v Mjanmarsku, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv Rohingov, príslušníkov etnických menšín žijúcich na vidieku alebo civilistov v Jakchainskom, Kačjinskom a Šanskom štáte; keďže voči generálovi Minovi Aungovi Hlaingovi ani zástupcovi najvyššieho veliteľa generála Soe Winovi neboli prijaté žiadne reštriktívne opatrenia;

keďže sa odhaduje, že približne 600 000 Rohingov zostalo v Jakchainskom štáte, kde sú vystavení pretrvávajúcim diskriminačným politikám a postupom, systematickému porušovaniu svojich základných práv, svojvoľnému zatýkaniu, uväzneniu v preplnených táboroch, nedostatku slobody pohybu a výrazne obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

Z.	keďže Medzinárodný menový fond (MMF) týždeň pred prevratom previedol do Mjanmarska núdzové finančné prostriedky na boj s koronavírusom vo výške 350 miliónov USD;

AA.

keďže mjanmarská armáda Tatmadaw a jej generáli čelia rozsiahlym obvineniam z korupcie a sú úzko previazaní s hospodárstvom Mjanmarska, pretože vlastnia silné konglomeráty, kontrolujú obchod s jadeitom a drevom v krajine, spravujú infraštruktúru, ako sú prístavy a priehrady, vedú bankovníctvo, poisťovníctvo, nemocnice, telocvične a médiá; keďže vojenský prevrat ohrozuje pokračujúce zapojenie medzinárodných investícií, cestovného ruchu a financií;

AB.

keďže prevrat sa stretol s odsúdením, kritikou a znepokojením mnohých medzinárodných aktérov, ako sú USA, Spojené kráľovstvo, Japonsko, India, Austrália, Kanada; keďže predseda ASEAN vydal vyhlásenie na podporu „dialógu, zmierenia a návratu do normálneho stavu“; keďže 5. februára 2021 indonézsky prezident Joko Widodo a malajský premiér Muhyiddin Yassin požiadali o usporiadanie schôdze ASEAN-u venovanej tejto téme;

AC.

keďže generálny tajomník OSN Guterres označil prevrat za „absolútne neprijateľný“; keďže Bezpečnostná rada OSN vydala tlačové vyhlásenie, v ktorom vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad vojenským prevzatím moci v Mjanmarsku a vyzvala na okamžité prepustenie zvolenej líderky krajiny Aun Schan Su Ťijovej a prezidenta Win Myinta; keďže Čína a Rusko zabránili tomu, aby Bezpečnostná rada OSN prijala dôraznejší text; keďže 7. februára 2021 uverejnil osobitný spravodajca OSN pre Mjanmarsko Tom Andrews vyhlásenie, v ktorom nalieha na Radu OSN pre ľudské práva, okrem iných zainteresovaných strán, aby okamžite zvolala osobitné zasadnutie;

AD.

keďže tretia predbežná procesná komora Medzinárodného trestného súdu 14. novembra 2019 rozhodla o povolení vyšetrovania trestného činu deportácie Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša; keďže podľa najnovšej správy UNIFFM zo 16. septembra 2019 sú opatrenia mjanmarskej vlády naďalej súčasťou rozsiahleho a systematického útoku na zvyšných Rohingov v Jakchainskom štáte, ktorý zahŕňa prenasledovanie a iné zločiny proti ľudskosti;

vyjadruje súcit a podporu mjanmarskému ľudu v jeho pokojnom a legitímnom boji za demokraciu, slobodu a ľudské práva;

dôrazne odsudzuje vojenský prevrat, ktorý zorganizoval Tatmadaw pod vedením generála Mina Aunga Hlainga 1. februára 2021, ako puč, a vyzýva Tatmadaw, aby plne rešpektoval výsledok demokratických volieb z novembra 2020 a aby v záujme neohrozenia demokratického pokroku dosiahnutého za posledné roky okamžite obnovil civilnú vládu, ukončil núdzový stav a umožnil všetkým zvoleným poslancom prevziať svoje mandáty s cieľom znovu nastoliť ústavný poriadok a demokratické normy; naliehavo vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodnú komunitu, aby neuznali vojenské vedenie Mjanmarska vrátane generálna Mina Aunga Hlainga, generála Soeho Wina a dočasného prezidenta Myinta Sweho a aby konali zodpovedajúcim spôsobom;

žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie prezidenta Wina Myinta, štátnej radkyne Aun Schan Su Ťij a všetkých ostatných, ktorí boli nezákonne zatknutí pod zámienkou falošných volieb alebo zmanipulovaných výsledkov volieb alebo iných nepodložených obvinení, ktoré nie sú opodstatnené; pripomína Tatmadawu, že takéto obvinenia ešte viac znižujú jeho domácu aj medzinárodnú dôveryhodnosť; zdôrazňuje, že mjanmarská armáda musí objasniť, na akom právnom základe sú zatknuté osoby zadržiavané a musí tiež zaručiť plné rešpektovanie práv týchto osôb vrátane ochrany proti zlému zaobchádzaniu a zabezpečiť im prístup k právnym zástupcom podľa vlastného výberu a k ich rodinám;

odsudzuje zásah Tatmadawu proti nezávislým aktivistom, médiám a organizáciám občianskej spoločnosti v dôsledku prevratu; žiada okamžité prepustenie všetkých aktivistov občianskej spoločnosti, mníchov a novinárov zatknutých výhradne za vyjadrenie nesúhlasu a trvá na tom, že ich právo na pokojný protest proti tomuto nezákonnému prevratu nesmie byť obmedzované a že civili nesmú byť vystavení žiadnej forme odvetných opatrení;

víta zorganizovanie druhých demokratických všeobecných volieb v Mjanmarsku, ktoré sa konali 8. novembra 2020, a vyzýva všetky dotknuté strany, aby striktne rešpektovali vôľu mjanmarského ľudu; naliehavo vyzýva všetky strany, aby obnovili prechod Mjanmarska k demokracii; trvá na tom, aby sa okamžite zvolali obe komory Zhromaždenia zväzu s cieľom umožniť ich inauguráciu a vymenovanie najvyššieho vedenia krajiny vrátane prezidenta, podpredsedov a novej civilnej vlády, a to úplne transparentným a demokratickým spôsobom; pripomína ponuku PK/VP, v ktorej vyhlásil, že Európska únia je pripravená podporiť dialóg so všetkými kľúčovými zainteresovanými stranami, ktoré vyjadrili želanie vyriešiť situáciu v dobrej viere a znovunastoliť v Mjanmarsku ústavný poriadok;

vyzýva Tatmadaw, aby rešpektoval výsledky všeobecných volieb, ktoré sa konali 8. novembra 2020, okamžite ukončil núdzový stav a odovzdal moc zvoleným civilným orgánom; pripomína, že akékoľvek obvinenia z volebných nezrovnalostí sa musia podložiť dôkazmi a prešetriť prostredníctvom riadnych demokratických kanálov pri plnom rešpektovaní rozhodnutia legitímnych orgánov; zastáva názor, že súčasná zväzová volebná komisia, ktorú 3. februára 2021 vymenoval Tatmadaw, je nelegitímna a nedokáže potvrdiť žiadne minulé ani budúce výsledky volieb; trvá na tom, že sa musí bezodkladne obnoviť predchádzajúca zväzová volebná komisia;

naliehavo vyzýva armádu a právoplatne zvolenú mjanmarskú vládu pod vedením prezidenta Wina Myinta, aby začali slobodný a spravodlivý proces vypracovania a vykonávania novej ústavy v spolupráci s mjanmarským ľudom s cieľom nastoliť skutočnú demokraciu a štát, ktorý bude pracovať pre blaho a prosperitu všetkých ľudí v Mjanmarsku, pričom sa osobitne zaručí uznanie a zastúpenie všetkých etnických skupín v Mjanmarsku vrátane Rohingov, a ktorý zaistí bezpečnosť, slobodu, harmóniu a mier pre všetkých;

dôrazne kritizuje obmedzovanie občianskych a ľudských práv, ako aj slobody prejavu a zhromažďovania, a v tejto súvislosti tiež dôrazne odsudzuje obmedzovanie slobody médií prostredníctvom rušenia internetu a obmedzovania a blokovania platforiem sociálnych médií, ako sú Facebook a Twitter;

zdôrazňuje, že výpadky telekomunikácií a prebiehajúci vnútorný konflikt, ktorý zahŕňa ozbrojené skupiny a ohrozuje civilov v niekoľkých častiach krajiny, predstavujú dodatočnú hrozbu pre obyvateľstvo okrem pretrvávajúcej pandémie COVID-19; zdôrazňuje preto, že sa musia okamžite a v plnej miere obnoviť telefonické a internetové služby;

10.

zdôrazňuje vyhlásenie PK/VP, v ktorom povedal, že Európska únia očakáva, že bezpečnosť občanov Mjanmarska aj jej členských štátov bude stále zabezpečená, a že zváži všetky možnosti, ktoré má k dispozícii, aby zabezpečila víťazstvo demokracie;

11.

vyjadruje uznanie mjanmarskému ľudu, ktorý prežil desaťročia vojenskej vlády a pokračuje v boji za demokratické Mjanmarsko aj napriek obmedzeným demokratickým slobodám, a blahoželá mu k pôsobivej účasti na voľbách v roku 2020 (približne 70 %), čo je jasným znakom toho, že občania Mjanmarska sa chcú zúčastňovať na demokratickej správe svojej krajiny;

12.

opakovane vyjadruje pevnú podporu občianskej spoločnosti a zástancom demokracie v Mjanmarsku a vyzýva EÚ a jej inštitúcie, aby pokračovali v úsilí zameranom na pokrok občianskej spoločnosti napriek súčasným a potenciálne pretrvávajúcim obmedzeniam, ktoré uložila súčasná vojenská vláda;

13.

potvrdzuje svoje pevné presvedčenie, že demokracia, právny štát a rešpektovanie ľudských práv sú nevyhnutné na dosiahnutie udržateľného a skutočne inkluzívneho hospodárskeho rastu a prosperity;

14.

opakovane zdôrazňuje, že aj keď Aun Schan Su Ťij nedokázala primerane odsúdiť porušovanie ľudských práv menšín v Mjanmarsku, naďalej zostáva symbolom mjanmarského ľudu, pokiaľ ide o demokratické ašpirácie a ambície týkajúce sa spravodlivejšej a demokratickejšej budúcnosti;

15.

vyjadruje znepokojenie nad zvýšenou úrovňou falošných a zmanipulovaných informácií, ktoré šíri Tatmadaw v Mjanmarsku, a považuje zvýšenú prítomnosť týchto falošných správ v Mjanmarsku za znepokojujúci trend;

16.

pripomína Mjanmarsku, že si musí plniť povinnosti a záväzky týkajúce sa demokratických zásad a ľudských práv, ktoré predstavujú podstatný prvok režimu „Všetko okrem zbraní“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala vyšetrovanie podľa článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o VSP s cieľom pozastaviť obchodné preferencie, ktoré Mjanmarsko, a najmä spoločnosti vo vlastníctve členov armády, využíva v konkrétnych odvetviach, a aby Európsky parlament náležite informovala; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili tlak na Tatmadaw a prijali všetky opatrenia, ktoré majú k dispozícii, s cieľom zabezpečiť návrat zvolených orgánov k moci; vyzýva Komisiu, aby bez toho, aby vylúčila akékoľvek možné opatrenia vrátane prípravy sankcií voči osobách zodpovedným za prevrat, pripravila postupné sankčné opatrenia s cieľom primerane reagovať na existujúce porušovanie a akékoľvek ďalšie možné porušovanie, pričom by mala vziať do úvahy pozitívne účinky predtým poskytnutých obchodných preferencií na občiansku spoločnosť a civilné hospodárstvo;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala naliehavé upozornenia pre podniky so sídlom v EÚ s cieľom upozorniť ich na riziká z hľadiska ľudských práv, poškodenia povesti a právne riziká spojené s obchodovaním s mjanmarskou armádou; naliehavo vyzýva podniky so sídlom v EÚ, aby dôkladne vykonávali náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o ľudské práva, a zabezpečili, že nebudú mať žiadne väzby na bezpečnostné sily Mjanmarska, jednotlivých členov týchto síl alebo subjekty, ktoré títo členovia vlastnia alebo ovládajú, a nebudú priamo alebo nepriamo prispievať k armádnym zásahom proti demokracii a ľudským právam; vyzýva podniky so sídlom v EÚ vrátane materských holdingových spoločností a dcérskych spoločností, aby prehodnotili svoje obchodné väzby v Mjanmarsku a pozastavili akékoľvek vzťahy so spoločnosťami spojenými s armádou; poukazuje na súčasnú prípravu právnych predpisov EÚ v oblasti náležitej starostlivosti podnikov, ktorými sa spoločnostiam EÚ a spoločnostiam pôsobiacim na jednotnom trhu ukladajú povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, pričom sa zabezpečí, že spoločnosti, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v Mjanmarsku alebo sú s ním spojené, budú brané na zodpovednosť;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ a ďalšie medzinárodné finančné organizácie, aby úzko sledovali finančné aktivity Tatmadawu a jeho členov a vysvetlili, aké vhodné opatrenia by sa mohli prijať v prípade, že sa situácia v Mjanmarsku nezlepší alebo dokonca zhorší;

19.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali medzinárodnú koordináciu s cieľom zabrániť nezákonnému vývozu akéhokoľvek nepovoleného tovaru z Mjanmarska, a najmä tovaru, ktorého vývoz by bol hospodársky výhodný pre armádu, a ukončiť výrobu nezákonného tovaru, a najmä využívanie prírodných zdrojov, ako je nezákonne vyťažené drevo;

20.

vyzýva Radu, aby preskúmala a v prípade potreby zmenila zbrojné embargo EÚ na Mjanmarsko s cieľom zabezpečiť, že toto embargo sa bude vzťahovať na zariadenia na sledovanie a produkty s dvojakým použitím, ktoré by armáda mohla použiť pri zásahoch proti právam a nesúhlasu;

21.

vyzýva EÚ, aby pokračovala v programoch, ktoré pomáhajú občanom krajiny, a aby v prípade potreby zvýšila podporu vzhľadom na súčasnú krízu vrátane humanitárnej pomoci a iniciatív na podporu demokracie; oceňuje rozhodnutie Rakúska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Holandska a Poľska z 1. júla 2020 pozastaviť splácanie dlhu Mjanmarska vo výške 98 miliónov USD s cieľom pomôcť krajine zvládnuť závažný vplyv pandémie COVID-19; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že rozvojová pomoc nebude poskytovaná prostredníctvom mjanmarských vládnych kanálov, ktoré sú teraz v rukách Tatmadawu;

22.

zastáva názor, že ASEAN môže v prípade potreby slúžiť ako kanál pre poskytovanie pomoci medzinárodnej komunity Mjanmarsku, ako to bolo v roku 2008, keď cyklón Nargis zničil Mjanmarsko; ďalej nabáda ASEAN, aby zohrával aktívnu úlohu pri mediácii v čase súčasnej krízy v Mjanmarsku; domnieva sa, že volebné pozorovateľské misie môžu byť účinným nástrojom pre ASEAN s cieľom podporovať upevňovanie demokracie v členských štátoch, keďže tieto misie dodávajú istú legitimitu volebnému procesu;

23.

vyzýva PK/VP, aby úzko zapojil rovnako zmýšľajúcich partnerov, ako sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Japonsko, India, Austrália, Kanada a najmä členovia ASEAN, a úzko s nimi spolupracoval na urýchlení pozícií a iniciatív s cieľom čo najskôr obnoviť civilnú vládu v Mjanmarsku;

24.

vyzýva, aby sa medzinárodným humanitárnym pozorovateľom vrátane osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku a osobitných postupov Rady pre ľudské práva umožnil okamžitý a neobmedzený prístup na celé územie Mjanmarska; víta úzku spoluprácu medzi EÚ a OSN a inými medzinárodnými organizáciami, pokiaľ ide o Mjanmarsko;

25.

víta vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN, v ktorom vyzýva na okamžité prepustenie všetkých zadržiavaných osôb; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby čo najskôr prijala rezolúciu, v ktorej odsúdi štátny prevrat Tatmadawu a uloží jasné, záväzné a vymožiteľné dôsledky, ak bude Tatmadaw naďalej porušovať demokratické procesy;

26.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili prijatie rezolúcie o Mjanmarsku na ďalšom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva;

27.

ďalej vyzýva Čínu a Rusko, aby sa aktívne zapájali do medzinárodnej diplomacie a plnili si povinnosti ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, a očakáva, že budú zohrávať konštruktívnu úlohu pri sledovaní situácie v Mjanmarsku;

28.

vyjadruje uznanie generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi za jeho silné slová o skutkoch mjanmarskej armády a víta vyhlásenie predsedníctva ASEAN o vývoji v Mjanmarskej zväzovej republike, v ktorom zdôraznilo význam dodržiavania zásad demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, rešpektovania a ochrany ľudských práv a základných slobôd;

29.

pripomína multietnickú povahu Mjanmarska a naliehavo vyzýva Tatmadaw, aby plne rešpektoval neodňateľné práva každého etnika, a zdôrazňuje, že Európska únia bude naďalej pozorne monitorovať činnosť vojenského vedenia, pokiaľ ide o menšiny, najmä Rohingov, ktorí už v minulosti čelili obrovskej krutosti; v tejto súvislosti vyjadruje vďaku a rešpekt vláde a ľudu Bangladéša, ktorí prijali a naďalej prijímajú približne jeden milión rohingských utečencov z Mjanmarska; pevne zdôrazňuje, že za týchto utečencov nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť Mjanmarsko a musí zabezpečiť ich bezpečnú, humánnu a riadnu repatriáciu a reintegráciu v Mjanmarsku; vyzýva na úplný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do Mjanmarska;

30.

opätovne dôrazne odsudzuje všetky minulé a súčasné prípady porušovania ľudských práv a systematické a rozsiahle útoky vrátane zabíjania, obťažovania, znásilňovania a ničenia majetku, ktoré podľa záznamov UNIFFM a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavujú genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané ozbrojenými silami proti Rohingom; zdôrazňuje, že Tatmadaw sústavne nedodržiava medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo;

31.

víta opätovné zavedenie a rozšírenie sankcií z roku 2018 zo strany Rady EÚ pre zahraničné veci proti vojenským a civilným príslušníkom Tatmadawu, hraničnej stráže a polície zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv rohingského obyvateľstva a očakáva, že tieto osoby budú podliehať neustálemu preskúmavaniu v rámci režimu sankcií;

32.

opätovne potvrdzuje svoju podporu rozhodnutiu hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu začať predbežné vyšetrovanie trestných činov spáchaných proti Rohingom a akejkoľvek vhodnej iniciatíve, ktorá prispeje k vyvodeniu zodpovednosti voči osobám zodpovedným za krutosti vrátane generála Mina Aunga Hlainga a generála Soeho Wena;

33.

naliehavo vyzýva Radu, aby zmenila mandát súčasného režimu reštriktívnych opatrení tak, aby zahŕňal porušovanie demokracie, a rozšírila cielené sankcie na celé vedenie mjanmarskej armády vrátane všetkých osôb zapojených do prevratu a ďalších právnych subjektov v priamom vlastníctve osôb zapojených do prevratu;

34.

dôrazne víta vedúcu úlohu EÚ pri vytváraní nezávislého vyšetrovacieho mechanizmu OSN pre Mjanmarsko s cieľom zhromažďovať, konsolidovať, chrániť a analyzovať dôkazy o najzávažnejších medzinárodných zločinoch a porušeniach práva spáchaných v Mjanmarsku od roku 2011; naliehavo vyzýva Mjanmarsko, aby spolupracovalo s medzinárodným úsilím s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti, a to aj tým, že konečne poskytne nezávislému vyšetrovaciemu mechanizmu OSN pre Mjanmarsko plný prístup do krajiny; vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že nezávislý vyšetrovací mechanizmus OSN pre Mjanmarsko bude mať potrebnú podporu vrátane finančnej podpory na vykonávanie svojho mandátu;

35.

vyzýva PK/VP a členské štáty, aby pozorne sledovali situáciu v Mjanmarsku, a vyzýva PK/VP, aby pravidelne podával správy Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci s cieľom zabezpečiť primeraný parlamentný dialóg o tejto dôležitej a znepokojujúcej situácii;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie legitímnemu prezidentovi a vláde Mjanmarska, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam a parlamentom Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Japonska, Indie, Austrálie, Kanady a členských štátov ASEAN, generálnemu tajomníkovi ASEAN, medzivládnej komisii ASEAN pre ľudské práva, osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva, Pyidaungsu Hluttaw (Barmskému zhromaždeniu Mjanmarského zväzu), prezidentovi, štátnemu radcovi a armáde Mjanmarska.

(1) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 189.

(2) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 79.

(3) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 154.

(4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 120.

(5) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 134.

(6) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 112.

(7) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 109.

(8) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 80.

(9) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 124.

(10) Prijaté texty, P9_TA(2019)0018.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/147

P9_TA(2021)0056

Situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane (2021/2544(RSP))

(2021/C 465/15)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane (1) a na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 18. apríla 2013 (2), 15. marca 2012 (3) a zo 17. septembra 2009 (4),

—

so zreteľom na Dohodu o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 21. decembra 2015 v Astane a nadobudla platnosť v plnom rozsahu 1. marca 2020 po jej ratifikácii všetkými členskými štátmi,

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2019 o novej stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

—	so zreteľom na správu o Kazachstane obsiahnutú vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2019,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu,

—

so zreteľom na 17. zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, ktoré sa konalo 20. januára 2020, na 12. zasadnutie venované dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom, ktoré sa konalo 26. a 27. novembra 2020, a na 18. zasadnutie Výboru pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, ktoré sa konalo 25. septembra 2020,

—	so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady OSN pre ľudské práva týkajúce sa Kazachstanu z 12. marca 2020,

—	so zreteľom na druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,

—	so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 1. februára 2021 o rastúcom tlaku na MVO pôsobiace v oblasti ľudských práv v Kazachstane, z 11. januára 2021 o parlamentných voľbách v Kazachstane a zo 7. januára 2021 o krokoch na zrušenie trestu smrti,

—	so zreteľom na vyhlásenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o jej predbežných zisteniach a záveroch týkajúcich sa volieb v Kazachstane, ktoré sa konali 10. januára 2021,

—	so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže v posledných týždňoch bolo zaznamenané znepokojujúce zhoršenie celkovej situácie v oblasti ľudských práv a zásahy proti organizáciám občianskej spoločnosti v Kazachstane, pričom sa prísne obmedzili práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže organizácie občianskej spoločnosti a organizácie pre ľudské práva pôsobiace v Kazachstane sú vystavené rastúcemu tlaku a postihom zo strany orgánov krajiny, čo brzdí reformné úsilie a obmedzuje základnú prácu občianskej spoločnosti;

keďže Európska únia a Kazachstan podpísali 21. decembra 2015 dohodu o posilnenom partnerstve a spolupráci, ktorej cieľom je poskytnúť všeobecný rámec pre posilnený politický dialóg a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a v mnohých ďalších oblastiach; keďže táto dohoda kladie veľký dôraz na demokraciu, právny štát, ľudské práva, základné slobody, udržateľný rozvoj a spoluprácu v oblasti občianskej spoločnosti; keďže dohoda nadobudla platnosť v plnom rozsahu 1. marca 2020 po jej ratifikácii všetkými členskými štátmi;

keďže nová stratégia EÚ pre Strednú Áziu kladie veľký dôraz na spoluprácu EÚ so Strednou Áziou v oblasti ochrany a presadzovania právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody združovania a prejavu, ako aj vytvárania priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; keďže Európska únia poskytuje Kazachstanu značnú pomoc v súvislosti s pandémiou COVID-19, najnovšie aj prostredníctvom finančnej podpory na prepravu vyše 8000 kg zdravotníckeho materiálu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 29. januára 2021;

keďže ESVČ opísala parlamentné voľby v Kazachstane z 10. januára 2021 ako premeškanú príležitosť preukázať účinnú realizáciu politických reforiem a modernizačného procesu od posledných volieb, zatiaľ čo dlhodobé odporúčania Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) k viacerým otázkam zostávajú nevyriešené, a to vrátane tých, ktoré sa týkajú základných slobôd, nestrannosti volebnej správy, oprávnenosti voliť a kandidovať vo voľbách, registrácie voličov, médií a zverejňovania výsledkov volieb; keďže podľa predbežných zistení OBSE/ODIHR a Parlamentného zhromaždenia OBSE právny rámec v Kazachstane zatiaľ neumožňuje usporiadanie volieb v súlade s medzinárodnými normami;

keďže systémové nedostatky v súvislosti s dodržiavaním slobody združovania, zhromažďovania a prejavu naďalej obmedzujú politické prostredie a nedostatok skutočnej politickej súťaže a skupín politickej opozície – od roku 2013 neboli zaregistrované žiadne nové strany – neposkytuje voličom žiadnu skutočnú voľbu; keďže demokratické voľby sú základným kameňom, pokiaľ ide o dosiahnutie politických reforiem a budovanie slobodnej a otvorenej spoločnosti;

keďže dve opozičné hnutia – Koshe Partiyasy a Demokratická voľba Kazachstanu – boli zakázané na základe tajných súdnych rozhodnutí, ktoré ich označili za „extrémistické“ organizácie bez práva na odvolanie; keďže 17 vedúcich predstaviteľov Koshe Partiyasy bolo na základe článkov 405 a 182 kazašského trestného zákonníka poslaných do zariadení vyšetrovacej väzby a hrozí im dlhý trest odňatia slobody; keďže väzni obvinení z podpory Demokratickej voľby Kazachstanu si stále odpykávajú tresty odňatia slobody; keďže 26 politických väzňov vrátane Almata Žumagulova, Aseta Abiševa, Kenžebeka Abiševa, Aschata Žeksebajeva, Kairata Klyševa, Jerbola Jeschozina, Abaja Begimbetova, Asel Onlabekkyzyovej, Jerkina Sabanšijeva, Žanata Žamalijeva, Diany Baimagambetovej, Nojana Rachimžanova a Askara Kayyrbeka sa stalo obeťou politického stíhania pre podporu týchto hnutí;

keďže neregistrovaná opozičná Demokratická strana sa nemohla zúčastniť na týchto voľbách, pretože orgány jej 22. februára 2020 zabránili usporiadať zakladajúci kongres v Almaty; keďže bez usporiadania takéhoto kongresu nie je možné, aby sa strana zaregistrovala; keďže členovia Demokratickej strany čelili tlaku zo strany orgánov: niektorí boli zatknutí za údajné porušenia správnych predpisov a iným zabránili v ceste na miesto konania kongresu;

keďže počas volebnej kampane a v deň volieb sa kazašské orgány pokúsili sprísniť cenzúru na internete opakovaným blokovaním internetu a nútením občanov, aby si nainštalovali „certifikát národnej bezpečnosti“ umožňujúci zachytávanie šifrovaného internetového dátového toku; keďže narastá kontrola štátu nad internetom vrátane pokusov o obmedzenie toku informácií prostredníctvom cenzúry a kontroly internetu a odpájania internetu a neustálym vyžadovaním toho, aby si občania nainštalovali „certifikát národnej bezpečnosti“, ktorý umožňuje zachytávanie online dátového prenosu používateľov internetu;

keďže počas kampane dochádzalo k hromadnému zatýkaniu; keďže v deň volieb orgány nezákonne zadržali najmenej 350 pokojných demonštrantov v 10 rôznych mestách; keďže kazašské orgány bežne bránia uskutočňovaniu pokojných protestov kritických voči vládnym politikám; keďže zákon o pokojnom zhromažďovaní a zmeny zákonov o politických stranách a voľbách prijaté v máji 2020 nerešpektujú základné práva občanov Kazachstanu;

keďže volebná pozorovateľská misia ODIHR s obmedzeným rozsahom oznámila, že orgány sťažovali prácu nezávislých pozorovateľov a bránili im v nej, pričom provládnym pozorovateľom umožnili monitorovať volebný proces; keďže mimovládne organizácie pre ľudské práva informovali, že značný počet nezávislých pozorovateľov parlamentných volieb z 10. januára 2021 bol vystavený zastrašovaniu, administratívnemu zatýkaniu a pokutám;

keďže mediálnemu prostrediu v Kazachstane dominujú štátom vlastnené alebo štátom dotované mediálne kanály; keďže od januára do júla 2020 bolo sedem novinárov fyzicky napadnutých a 21 novinárov, blogerov a aktivistov bolo zadržaných, z toho sedem počas spravodajstva; keďže orgány začali v roku 2020 viac ako 38 trestných konaní voči novinárom za údajné trestné činy, ako je šírenie nepravdivých informácií a podnecovanie; keďže všetky hlavné národné opozičné noviny boli v roku 2016 zakázané a nezávislí novinári naďalej čelia prenasledovaniu; keďže orgány podali trestné oznámenia na šéfredaktora nezávislých novín Uralskaja Nedelja Lukpana Achmedjarova za informovanie o korupčnom konaní miestnej elity a opakovane fyzicky napádali a zatýkali novinárku kazašskej služby RFE/RL Saniju Toikenovú za spravodajstvo o pokojných zhromaždeniach a parlamentných voľbách v roku 2021;

keďže od februára do novembra 2020 po neustálom politickom prenasledovaní z dôvodu ich opozičných činností bolo zabitých alebo za nejasných okolností zomrelo päť opozičných aktivistov, najmä bloger a obeť mučenia Dulat Agadil, jeho sedemnásťročný syn Žanbolat Agadil, ktorý bol kľúčovým svedkom svojvoľného zatknutia svojho otca, Amanbike Chairollová, Serik Orazov a Garifulla Embergenov; keďže orgány nevykonali dôkladné a transparentné vyšetrovanie ich úmrtí; keďže je mimoriadne dôležité postaviť pred súd tých, ktorí sú zodpovední za objednávku a spáchanie týchto trestných činov, a zabezpečiť, že nebudú prenasledovať aktivistov občianskej spoločnosti a rodinných príslušníkov, ktorí sa snažia dozvedieť pravdu o obetiach; keďže kazašské orgány zasiahli aspoň proti 200 aktivistom, ktorí sa zúčastnili na spomienkovom obrade za Dulata Agadila alebo zorganizovali finančnú zbierku za neho a za rodiny ďalších politických väzňov; keďže 57 z nich bolo obvinených z „extrémizmu“, a to vrátane Dametkan Aspandijarovej, matky troch detí, ktorá je v súčasnosti v domácom väzení a čelí až 12 rokom odňatia slobody na základe obvinenia z extrémizmu z dôvodu organizácie finančnej zbierky na podporu rodiny Dulata Agadila;

keďže v kazašských väzniciach prevažuje používanie mučenia a zlého zaobchádzania, pričom podľa združenia Coalition against torture (Koalícia proti mučeniu) je každoročne nahlásených aspoň 200 prípadov mučenia; keďže páchatelia takýchto trestných činov sa tešia beztrestnosti, kým obhajkyňu ľudských práv Elenu Semenovovú väznice zažalovali za to, že používanie mučenia v rámci kazašského väzenského systému zverejnila na sociálnych sieťach;

keďže napriek výzvam osobitného spravodajcu OSN (5), Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskej únie kazašské orgány zneužívajú vágne a príliš široké zákony o extrémizme na prenasledovanie opozície a obhajcov ľudských práv; keďže po prijatí tohto zákona sa od 22. októbra 2020, keď orgány vyhlásili dátum konania volieb, počet prípadov politicky motivovaných trestných konaní zdvojnásobil na 99, a to konkrétne na základe obvinení z extrémizmu; keďže 69 dotknutým osobám, napríklad aktivistke Gulzipe Džaukerovovej, hrozí bezprostredné zatknutie a 11 aktivistov je v domácom väzení na základe vykonštruovaných obvinení z extrémizmu;

keďže niekoľkým nezávislým MVO v oblasti ľudských práv vrátane organizácií ECHO a Erkindik Kanaty, Medzinárodného úradu pre ľudské práva a právny štát v Kazachstane a organizácie International Legal Legislative boli nedávno udelené značné pokuty a na základe nejasných právnych dôvodov im bolo nariadené, že od 25. januára 2020 musia pozastaviť svoju činnosť na dobu do troch mesiacov; keďže v rámci odvetných opatrení za vykonávanie monitorovacích činností orgány obťažujú a dokonca prenasledujú obhajcov ľudských práv, medzi ktorých patria Šolpan Džanzakovová, Anna Šukejevová, Raigul Sadyrbajevová, Aižan Izmakovová, Danijar Chassenov, Altynai Tuksikovová, Dana Žanayová, Nazym Serikpekovová, Alma Nuruševová, Abaibek Sultanov, Zuchra Narimanová, Ulbolsyn Turdijevová, Aliya Zhakupovová, Roza Musajevová a Barlyk Mendygazijev; keďže medzi októbrom a novembrom 2020 bolo aspoň 15 organizáciám oznámené, že porušili článok 460 ods. 1 Zákona o správnych priestupkoch tým, že orgánom údajne riadne neoznámili, že prijali finančné prostriedky zo zahraničia;

P.	keďže v roku 2020 bolo 112 jednotlivcov, tri charitatívne organizácie a jedna obchodná spoločnosť uznaných vinnými z uplatňovania práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery;

Q.	keďže v Kazachstane prevažuje rozsiahla korupcia vládnucej elity, o čom svedčí aj to, že krajina sa nachádza na 94. mieste v Indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International za rok 2020, a to poškodzuje ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a sociálno-hospodársky rozvoj;

R.	keďže uprostred pandémie COVID-19 vláda zneužila pandemické obmedzenia ako zámienku na zintenzívnenie politického potláčania občianskej spoločnosti, aktivistov za ľudské práva, hlasov opozície a zdravotníckych pracovníkov, ktorí odsúdili zlyhanie vlády, pokiaľ ide o zamedzenie šírenia pandémie;

keďže 21. januára 2021 boli dvaja etnickí Kazachovia, Murager Alimuly a Kaiša Akankyzyová, ktorí utiekli z Číny zo strachu z uväznenia v koncentračných táboroch, následne zbití a dobodaní neznámymi útočníkmi a keďže sa preto musí venovať dostatočná pozornosť pretrvávajúcemu etnickému napätiu v južných regiónoch Kazachstanu; keďže v Kazachstane pretrvávajú prudké etnické konflikty, a to najmä na juhu, kde vo februári 2020 zomrelo v dôsledku konfliktov medzi Kazachmi a etnickými Dungancami 11 ľudí, pričom desiatky ľudí bolo zranených a viac ako 23 000 ľudí, väčšinou Dungancov, bolo prinútených opustiť svoje domovy;

keďže kazašské orgány zneužili medzinárodné mechanizmy v oblasti spolupráce v trestných veciach vrátane červených obežníkov Interpolu s cieľom stíhať politickú utečenku v Belgicku, obhajkyňu ľudských práv Botu Jardemaliovú, a zadržať jej doklady, ako je to v prípade právničky a obhajkyne; keďže 29. septembra 2020 francúzsky Národný súd pre azylové právo udelil politický azyl zakladateľovi politickej strany Demokratická voľba Kazachstanu Muchtarovi Abljazovovi, ktorého kazašský súd v neprítomnosti odsúdil na doživotný trest odňatia slobody, čím porušil právo na obhajobu, pričom poukázal na systémovú a politickú povahu represívneho aparátu Kazachstanu a zneužívanie civilných a trestných konaní;

keďže kazašské orgány naďalej útočia na nezávislé odborové zväzy a aktivistov odborových zväzov; keďže v roku 2020 bol zmenený zákon o odborových zväzoch, v dôsledku čoho sa zrušila príslušnosť k odborovému zväzu a požiadavky dvojstupňovej registrácie; keďže napriek tejto zmene správa mesta Šymkent stiahla žalobu proti Priemyselnému odborovému zväzu pracovníkov v oblasti palív a energie (ITUFEW) na základe nepodložených tvrdení alebo ustanovení, ktoré už neexistujú alebo sa nevzťahujú na ITUFEW;

keďže rodová rovnosť zostáva v Kazachstane naďalej problémom; keďže mimovládne organizácie uvádzajú, že násilie páchané na ženách je hlásené v nedostatočnej miere a že miera trestného stíhania v týchto prípadoch, ako aj v prípadoch sexuálneho obťažovania je nízka; keďže podľa OSN vznikla dievčatám v dôsledku pandémie COVID-19 nová prekážka v rovnakom prístupe k informáciám a vzdelávaniu; keďže obete nie sú dostatočne chránené a súdni úradníci a policajti a poskytovatelia služieb nie sú vyškolení na to, aby mohli identifikovať násilie páchané na ženách, predchádzať mu a reagovať naň;

keďže LGBTI osoby v Kazachstane stále čelia právnym výzvam a diskriminácii; keďže kazašský parlament prijal v júni 2020 diskriminačné zmeny zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré upravujú aspekty zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby; keďže proces zmeny rodovej identity v Kazachstane naďalej zostáva invazívny a ponižujúci;

naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby konala v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a rešpektovala ľudské práva a základné slobody zakotvené v článkoch 1, 4, 5 a 235 dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci; vyzýva orgány Kazachstanu, aby konali v súlade s medzinárodnými normami tým, že budú rešpektovať právny rámec pre organizáciu volieb, a riadili sa odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie s obmedzeným rozsahom ODIHR vrátane odporúčaní týkajúcich sa základných slobôd zaručených ústavou, účasti občianskej spoločnosti, politickej plurality, nestrannosti volebnej správy, oprávnenosti voliť a kandidovať vo voľbách, registrácie voličov, médií a zverejňovania výsledkov volieb;

vyzýva vládu Kazachstanu, aby stiahla politicky motivované obvinenia a ukončila všetky formy svojvoľného zadržiavania, represálií a obťažovania aktivistov za ľudské práva, náboženských organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov, novinárov a hnutí politickej opozície a umožnila ľuďom slobodne vyjadrovať politické, náboženské a iné názory; vyzýva vládu, aby zmenila nový zákon o pokojnom zhromažďovaní tak, aby bola táto sloboda zaručená;

naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby okamžite prepustila a v plnej miere rehabilitovala všetkých politických väzňov, najmä Almata Žumagulova, Arona Atabeka, Nurgul Kaluovovú, Saltanat Kusmankyzyovú, Daryna Chassenova, Ulasbeka Achmetova, Kenžebeka Abiševa, Jeržana Jelšibajeva, Aseta Abiševa, Igora Chuprinu, Ruslana Ginatullina, Aschata Žeksebajeva, Kairata Klyševa, Jerbola Jeschozina, Abaiho Begimbetova, Asel Onlabekkyzyovú, Yerkina Sabanšijeva, Žanata Žamalijeva, Dianu Baimagambetovovú, Nojana Rachimžanova a Askara Kayyrbeka, a bezodkladne zrušila opatrenia vyšetrovacej väzby a domáceho väzenia a obmedzovanie osobnej slobody aktivistov občianskej spoločnosti a opozície, používateľov sociálnych sietí a pokojných demonštrantov; vyzýva vládu Kazachstanu, aby preskúmala prípady bývalých politických väzňov a obetí mučenia Iskandera Jerimbetova, Maksa Bokajeva a Muchtara Džakiševa a poskytla im odškodnenie v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie a Výboru OSN pre ľudské práva;

víta kroky, ktoré podnikla vláda Kazachstanu na uzavretie politicky motivovaných konaní proti obhajcom ľudských práv Danijarovi Chassenovovi a Abaibekovi Sultanovovi, no vyjadruje znepokojenie nad novou vykonštruovanou obžalobou z extrémizmu proti Abaibekovi Sultanovovi; vyzýva kazašskú vládu, aby stiahla všetky politicky motivované obvinenia proti filantropovi Barlykovi Mendygazijevovi a ukončila politicky motivované prenasledovanie členov jeho rodiny a bývalých spolupracovníkov;

odsudzuje zneužívanie protiextrémistických právnych predpisov proti stúpencom pokojných opozičných hnutí Demokratická voľba Kazachstanu (DVK) a Koše partijasy a naliehavo vyzýva orgány, aby umožnili politický pluralizmus a hospodársku súťaž; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby vykonala odporúčania Európskeho parlamentu, osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré odsudzuje svojvoľné uplatňovanie protiextrémistických zákonov;

vyzýva Kazachstan, aby vykonával reformy s cieľom podporiť modernizáciu, demokraciu a stabilitu krajiny, posilniť úsilie o reformu politického systému Kazachstanu, aby sa rozvíjal parlamentarizmus a systém viacerých strán, a s cieľom rozšíriť občiansku účasť; berie na vedomie zriadenie najvyššej rady pre reformy a berie na vedomie oznámenie kazašských orgánov o novej fáze reforiem, najmä pokiaľ ide o otázky presadzovania práva, súdneho systému a uprednostňovania ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v tomto procese, ako aj v zmenách vo volebnom zákone a v úplnom vykonávaní odporúčaní OBSE/ODIHR;

vyzýva kazašské orgány, aby prestali používať trestný poriadok proti aktivistom, blogerom, novinárom a iným osobám za to, že si uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu;

víta rozhodnutie kazašských orgánov zrušiť pokuty a umožniť mimovládnym organizáciám pokračovať v činnosti, ako bolo oznámené 3. februára 2021; žiada, aby sa Maxovi Bokajevovi zrušil trojročný zákaz aktivizmu a aby mu bolo umožnené pokračovať v jeho dôležitej práci; vyzýva kazašské orgány, aby prestali zneužívať systémy finančného výkazníctva na vyvíjanie nátlaku na skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv, stiahli neopodstatnené obvinenia z administratívnych priestupkov voči skupinám stíhaným za údajné porušenia výkazníctva, zosúladili právne predpisy a postupy týkajúce sa oznamovania príjmov zo zahraničia s medzinárodnými normami, a to aj zrušením článkov 460-1 a 460-2 zákona o administratívnych priestupkoch, a namiesto toho chránili a uľahčovali dôležitú prácu občianskej spoločnosti;

opätovne vyjadruje svoje pevné presvedčenie, že prenasledovanie nezávislých MVO prostredníctvom neodôvodnených daňových kontrol a obťažovanie obhajcov ľudských práv a hnutí, ako sú Bostandyq Kz, Femina Virtute, Veritas, 405 a Elimay, a aktivistov občianskej spoločnosti, a to prostredníctvom administratívnych zatýkaní, pokút a trestných stíhaní, nielenže bráni reformnému úsiliu, ktoré orgány už vynaložili, ale aj poškodzuje medzinárodnú povesť Kazachstanu;

10.

vyjadruje poľutovanie nad znepokojujúcim stavom slobody médií v krajine a vyzýva vládu Kazachstanu, aby zabezpečila slobodné a bezpečné prostredie pre nezávislých novinárov;

11.

naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby umožnila nezávislým odborovým organizáciám zaregistrovať sa a pôsobiť v súlade s medzinárodnými pracovnými normami, ktoré Kazachstan ratifikoval, a to bez akéhokoľvek zasahovania alebo obťažovania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že 5. februára 2021 špecializovaný medziokresný hospodársky súd v Šymkente na šesť mesiacov pozastavil činnosť Priemyselného odborového zväzu pracovníkov v oblasti palív a energie (ITUFEW) za údajné nezaregistrovanie sa podľa zákona o odborových zväzoch; nabáda vládu Kazachstanu, aby zmysluplne vykonávala zákon o odborových zväzoch v znení zmien z mája 2020;

12.

so znepokojením konštatuje, že bol predložený nový návrh zákona o charitatívnych organizáciách, ktorým sa organizáciám občianskej spoločnosti ukladajú dodatočné regulačné opatrenia a ktorý je v priamom rozpore s logikou a najlepšími postupmi charitatívnej činnosti, a vyjadruje znepokojenie aj nad nedávnou iniciatívou na vytvorenie združenia darcovských organizácií pod záštitou vlády, v prípade ktorého hrozí, že sa zneužije na kontrolu darcovských organizácií, čím sa ešte viac obmedzí ich nezávislosť a pocit zodpovednosti za činnosť;

13.

poznamenáva, že Kazachstan od roku 2008, keď ratifikoval Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, výrazne zlepšil svoje vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa stíhania obchodovania s ľuďmi a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi; potvrdzuje však, že Kazachstan musí ešte vyriešiť niekoľko výziev, ak chce odstrániť obchodovanie s ľuďmi, a to pokiaľ ide o podporu obetí, ako aj trestné stíhanie vykorisťovateľov;

14.

vyzýva orgány, aby bojovali proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, a to aj zabezpečením účinných a prístupných kanálov nahlasovania a ochranných opatrení, ktoré rešpektujú potreby obetí a dôvernosť; naliehavo vyzýva na ukončenie beztrestnosti a požaduje opatrenia na zabezpečenie primeraných trestnoprávnych sankcií proti páchateľom, a to aj v prípadoch domáceho násilia; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby domáce násilie kriminalizovali ako samostatný trestný čin a aby zabezpečili trestné sankcie voči páchateľom; vyzýva kazašské orgány, aby považovali azylové domy a služby pre osoby, ktoré prežili domáce násilie, za „základné služby“ a aby uľahčili prístup k nim pre všetky ženy a dievčatá, a to aj počas krízy spôsobenej koronavírusom; naliehavo vyzýva Kazachstan, aby podpísal a ratifikoval Istanbulský dohovor;

15.

trvá na tom, že práva LGBTI komunity sa musia v plnej miere rešpektovať; vyzýva vládu Kazachstanu, aby zákonom zaručila zásadu antidiskriminácie LGBTI komunity vrátane zákazu diskriminácie na základe rodovej identity alebo sexuálnej orientácie; požaduje riadnu odbornú prípravu súdnych a policajných úradníkov, ako aj poskytovateľov služieb s cieľom zabezpečiť, aby sa LGBTI osobám poskytla primeraná starostlivosť a ochrana;

16.

naliehavo vyzýva kazašskú vládu, aby zaistila bezpečnosť etnických Kazachov a iných menšinových skupín, ktoré utiekli z čínskych koncentračných táborov, a to aj priznaním trvalého postavenia utečenca Muragerovi Alimulyovi a Kaiši Akankyzyovej, a aby venovala dostatočnú pozornosť pretrvávajúcemu etnickému napätiu vo svojich južných regiónoch;

17.

odrádza kazašské orgány od zneužívania mechanizmov justičnej spolupráce – ako je systém červených obežníkov Interpolu a žiadosti o vzájomnú právnu pomoc – na prenasledovanie odporcov režimu v zahraničí a získanie prístupu k dôverným informáciám;

18.

víta skutočnosť, že Kazachstan pri ratifikácii druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach 2. januára 2021 zrušil trest smrti za všetky trestné činy, čím sa stal 88. stranou dohody; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby splnila svoje prísľuby nulovej tolerancie voči mučeniu a aby zabezpečila úplné vyšetrenie všetkých obvinení z údajného mučenia a postavila zodpovedné osoby pred súd;

19.

naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby odstránila mučenie a zlé zaobchádzanie vo väzniciach, dodržiavala práva väzňov a zabezpečila riadne životné podmienky, hygienu a bezpečné prostredie, pokiaľ ide o riešenie hrozieb, ktoré predstavuje COVID-19;

20.

vyzýva Kazachstan, aby zaviedol náležité záruky pre osobné údaje a posilnil právne predpisy o ochrane údajov, ako aj obmedzil používanie digitálnych technológií sledovania, ktoré narúšajú súkromie, a aby v súlade s ľudskými právami zaviedol regulačný rámec, ktorý jasne zakazuje svojvoľné a nezákonné digitálne sledovanie vrátane rozpoznávania tváre;

21.

žiada, aby EÚ a jej členské štáty, a to aj na samitoch a iných stretnutiach na vysokej úrovni, na multilaterálnych fórach a prostredníctvom miestnych zastúpení, dôrazne podporovali občiansku spoločnosť, prijali dodatočné opatrenia na poskytovanie podpory kazašskej občianskej spoločnosti prostredníctvom Komisie, okrem iného vrátane rozšírenia schém finančných grantov na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú ľudské práva, demokratické hodnoty, zásady právneho štátu a základné slobody v Kazachstane, najmä obhajcov ľudských práv, a aby posilnili medziľudské kontakty s občanmi Kazachstanu; zdôrazňuje, že finančná pomoc Kazachstanu by mala byť zameraná na podporu občianskej spoločnosti a obetí politického prenasledovania, a nie na podporu autoritárskeho režimu;

22.

nabáda delegáciu EÚ v Kazachstane, aby pokročila vo svojej spolupráci s miestnymi členmi občianskej spoločnosti organizovaním pravidelných stretnutí a predkladaním ich odporúčaní na oficiálnych stretnutiach s kazašskými vládnymi úradníkmi;

23.

naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Kazachstane, aby monitorovala prebiehajúce porušovanie ľudských práv a zaujala verejný postoj k tomuto porušovaniu, aby poskytla pomoc obetiam politického stíhania a uväzneným aktivistom tým, že sa zúčastní na súdnych procesoch s kritikmi vlády a obhajcami ľudských práv a požiada o návštevy väzníc, a aby rýchlo a rozhodne reagovala na akýkoľvek čin, ktorý je v rozpore so zásadami právneho štátu, demokracie a ľudských práv;

24.

opätovne pripomína nedávno schválený globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý umožňuje EÚ zamerať sa na páchateľov závažného porušovania ľudských práv na celom svete, čo by v prípade Kazachstanu umožnilo zamerať sa na jednotlivcov, subjekty a orgány zapojené do rozsiahleho a systematického porušovania ľudských práv alebo s ním spojené; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a členské štáty, aby zvážili uloženie cielených sankcií jednotlivcom zodpovedným za porušovanie ľudských práv;

25.

požaduje, aby ľudské práva boli hlavnou prioritou spolupráce EÚ so Strednou Áziou; zdôrazňuje, že hlbšie politické a hospodárske vzťahy s EÚ, ako sa predpokladá v posilnenej dohode o partnerstve a spolupráci, musia byť založené na spoločných hodnotách a zodpovedať aktívnej a konkrétnej angažovanosti Kazachstanu v demokratických reformách, ktorá vyplýva z jeho medzinárodných povinností a záväzkov;

26.

vyzýva Komisiu a PK/VP, aby vykonali komplexné preskúmanie posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci vzhľadom na nedávny vývoj a výsledok preskúmania obchodnej politiky;

27.

(1) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 83.

(2) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85.

(3) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93.

(4) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 30.

(5) Osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/154

P9_TA(2021)0057

Politická situácia v Ugande

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o politickej situácii v Ugande (2021/2545(RSP))

(2021/C 465/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ugande,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene Európskej únie z 20. januára 2021 o voľbách v Ugande,

—	so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 12. januára 2021 o nadchádzajúcich všeobecných voľbách v Ugande,

—	so zreteľom na pripomienky veľvyslanca EÚ Attilia Pacificiho z 12. januára 2021 o zmrazení bankových účtov MVO,

—	so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie delegácií Európskej únie v Ugande a diplomatických misií Belgicka, Dánska, Francúzska, Holandska, Írska, Nemecka, Rakúska, Švédska, Talianska, Islandu a Nórska v Ugande z 26. novembra 2020 o nedávnom volebnom násilí v Ugande,

—	so zreteľom na tlačové informačné materiály hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 8. januára 2021 o Ugande,

—	so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN na ľudské práva z 29. decembra 2020 s názvom Uganda: odborníci OSN vážne znepokojení volebnými represiami,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948, ktorej signatárom je aj Uganda,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Uganda ratifikovala 21. júna 1995,

—	so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z 27. júna 1981,

—	so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných z 30. januára 2007,

—	so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

—	so zreteľom na ústavu Ugandskej republiky z roku 1995 zmenenú v roku 2005,

—	so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (ďalej len „Dohoda z Cotonou“) z 23. júna 2000 (1), a najmä na jej článok 8 ods. 4 o nediskriminácii,

—	so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky,

—	so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ v Ugande z 18. februára 2016,

—	so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie Skupiny partnerov za demokraciu a riadenie (PDG) z 23. decembra 2020 o zatknutí aktivistov za ľudské práva v Ugande,

—	so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja, ktoré sú jej súčasťou,

—	so zreteľom na národný indikatívny program pre Ugandu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu,

—	so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže 14. januára 2021 ugandskí voliči volili prezidenta a poslancov parlamentu, pričom boli zaznamenané rozsiahle nezrovnalosti, a keďže 16. januára 2021 volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb prezidenta Yoweriho Museveniho, ktorý je vo funkcii už 35 rokov – a nasledujúce funkčné obdobie bude už jeho šieste – a ktorý získal 59 % hlasov, a tak porazil opozičného lídra Roberta Kyagulanyia Ssentama, známeho ako Bobi Wine, ktorý získal 35 % hlasov; keďže výsledky volieb boli prakticky neoveriteľné, pretože volebná komisia sa neriadila predpísaným postupom sčítavania hlasov;

keďže kampaň pred ugandskými prezidentskými voľbami v roku 2002 poznačilo násilie, pričom opoziční kandidáti, organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „OOS“), obhajcovia ľudských práv, volební experti a novinári čelili pri výkone svojich legitímnych práv systematickému útlaku a zastrašovaniu; keďže volebný proces závažne zdiskreditovalo neprimerané použitie sily orgánmi presadzovania práva a bezpečnostnými orgánmi;

keďže v očakávaní volieb príslušné orgány od jesene 2020 zintenzívňovali útlak politickej opozície, pričom bezpečnostné orgány zatýkali kľúčových opozičných kandidátov Bobiho Winea, Patricka Oboiho Amuriata a generálporučíka Henryho Tumukundeho, rozháňali ich volebné zhromaždenia a obmedzovali volebné spravodajstvo;

D.	keďže prezidentský kandidát opozičnej strany Fórum za demokratickú zmenu Patrick Oboi Amuriat bol pred voľbami viackrát zatknutý, pričom účastníci jedného z jeho volebných zhromaždení boli 9. novembra 2020 rozohnaní slzotvorným plynom a 6. januára 2021 na jeho konvoj strieľala polícia;

keďže stupňujúca sa militarizácia volebnej kampane sa prejavila najmä 18. a 19. novembra 2020, keď bezpečnostné jednotky zasiahli proti protestujúcim, ktorí požadovali prepustenie v tom čase zadržiavaného prezidentského kandidáta Bobiho Winea, čo si vyžiadalo smrť najmenej 54 protestujúcich v najmenej siedmich okresoch, zatknutie stoviek ľudí a zmiznutie ďalších osôb;

F.	keďže opozičný kandidát Bobi Wine bol po voľbách de facto v domácom väzení, keď jeho dom po 11 dní obkolesovali bezpečnostné jednotky;

keďže Bobi Wine 1. februára 2021 podal na Vrchný ugandský súd petíciu, v ktorej napadol volebné výsledky a tvrdil, že došlo k rozsiahlym podvodom, napríklad že armáda sa podieľala na natláčaní lístkov do volebných urien, že boli odovzdávané hlasy namiesto iných osôb a že voličom sa bránilo vo vstupe do volebných miestností; keďže po posledných štyroch voľbách čelil prezident Museveni obvineniam na vrchnom súde;

H.	keďže 7. januára 2021 Bobi Wine podal petíciu na Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“), v ktorej obvinil prezidenta Museveniho a deviatich ďalších vysokopostavených úradníkov z mnohonásobného porušovania ľudských práv;

keďže medzinárodné pozorovateľské misie a misie expertov na voľby na voľbách vo veľkej miere chýbali, pretože ugandské orgány im neudelili akreditáciu, a keďže príslušné orgány ani nevykonali odporúčania z minulých misií; keďže EÚ bola ochotná vyslať malý tím volebných pozorovateľov, no jej ponuka bola odmietnutá; keďže USA zrušili svoju účasť na pozorovaní ugandských všeobecných volieb, pretože väčšina ich žiadostí o akreditáciu bola zamietnutá; keďže v záverečnej správe z volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2016 bolo uvedených približne 30 odporúčaní vrátane zdôraznenia potreby nezávislejšieho volebného orgánu a upustenia od nadbytočného využívania sily bezpečnostnými zložkami, no ugandské orgány nevykonali ani jedno z týchto odporúčaní;

keďže vláda pred voľbami obmedzila prístup k internetu a začala zavádzať daň zo sociálnych médií pre používateľov, ktorí si kupovali internetové dáta, a keďže sa objavili správy o blokovaní prístupu k platformám online správ a sociálnych médií pred voľbami; keďže prístup na niektoré stránky sociálnych médií je stále obmedzený;

keďže aj pandémia COVID-19 poslúžila ako zámienka na represie a neprimerané obmedzovanie opozičných zhromaždení a aktivít; keďže Uganda zaznamenala približne 40 000 prípadov ochorenia COVID-19; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva vyjadrila obavy, že opatrenia na boj proti koronavírusu sa využili na obmedzovanie politických slobôd a politickej účasti počas volebného procesu; keďže 26. decembra 2020 Uganda pozastavila volebnú kampaň v oblastiach, kde sa opozícia tešila mimoriadnej popularite, medziiným v oblastiach Mbarara, Kabarole, Luwero, Kasese, Masaka, Wakiso, Jinja, Kalungu, Kazo, Kampala City a Tororo, a ako dôvod uviedla preventívne protipandemické opatrenia;

keďže reštriktívne protipandemické opatrenia boli vo viacerých prípadoch namierené voči konkrétnym skupinám, čo malo za následok neprimerané násilie a svojvoľné zatýkania bez možnosti prístupu k právnikovi, čoho dôkazom je policajná razia z 29. marca 2020 v priestoroch nadácie Deti slnka, ktorá poskytuje prístrešok mladým bezdomovcom, ktorí sa hlásia k lesbám, gayom, bisexuálom alebo transrodovým osobám;

keďže v novembri 2020 Národná kancelária pre MVO (mimovládne organizácie) svojvoľne zastavila činnosť novovytvorenej OOS National Election Watch Uganda (Národná volebná hliadka Uganda), ktorá bola zriadená občanmi na účel pozorovania volieb; keďže Finančný spravodajskú úrad Ugandy zmrazil bankové účty viacerým OOS vrátane Ugandského národného fóra MVO a Siete ugandských žien (UWONET) a ako dôvod uviedol nepodložené obvinenia z finančného terorizmu;

keďže ugandské orgány sa v posledných rokoch vo zvýšenej miere zameriavajú na OOS, najmä na tie, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv a volieb; keďže 23. decembra 2020 bol zatknutý popredný právnik v oblasti ľudských práv a účastník štipendijného programu Sacharovovej ceny Nicholas Opiyo a spolu s ním ďalší traja právnici – Herbert Dakasi, Anthony Odur a Esomu Obure – a člen Platformy národnej jednoty (National Unity Platform, NUP) Hamid Tenywa na základe obvinení z prania špinavých peňazí a porušovania ugandských ústavných záruk; keďže Nicholas Opiyo bol 30. decembra 2020 prepustený na kauciu, no stále čaká na súd; keďže Opiyo rezolútne odmieta obvinenia a tvrdí, že finančné sumy boli zákonne použité na podporu ľudskoprávnej činnosti organizácie Chapter Four Uganda;

O.	keďže stovky prívržencov NUP uniesli počas kampane agenti tajnej bezpečnosti a nejasný počet z nich je stále násilne zadržiavaný alebo nezvestný;

keďže 2. januára 2020 prezident Museveni v liste pre ministerstvo financií nariadil pozastavenie nástroja pre demokratickú správu; keďže z nástroja pre demokratickú správu sa financuje väčšina MVO v Ugande a podporuje ho množstvo členských štátov vrátane Rakúska, Nórska, Holandska, Švédska, Dánska a Írska; keďže jeho účelom je posilňovať demokratizáciu, chrániť ľudské práva, zlepšovať prístup k spravodlivosti a posilňovať zodpovednosť; keďže vykonávanie dôležitých programov financovaných z prostriedkov EÚ je vážne obmedzované;

keďže v decembri 2020 Sieť pre ľudské práva novinárov v Ugande informovala o viac ako 100 prípadoch porušovania ľudských práv novinárov vrátane policajného násilia, ku ktorým došlo najmä vtedy, keď sa venovali kampaniam politických kandidátov; keďže polícia 30. decembra 2020 sľúbila, že reportáže z volieb budú môcť robiť len „certifikovaní novinári“; keďže koncom novembra 2020 orgány vyhostili troch kanadských novinárov; keďže Uganda je zaradená na 125. mieste zo 180 krajín vo Svetovom indexe slobody tlače za rok 2020, ktorý uverejňujú Reportéri bez hraníc;

keďže 12. decembra 2020 vláda zmrazila aktíva štyroch mimovládnych organizácií pôsobiacich vo volebných kampaniach podporujúcich účasť žien a mládeže – UWONET, Národné fórum mimovládnych organizácií, Medzinárodné mierové centrum žien a Aliancia finančného monitorovania volieb – na základe obvinení z financovania terorizmu;

keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva 11. januára 2021 odsúdil to, čo označil za „zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv v Ugande“, a informoval o početných porušeniach ľudských práv vrátane práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a účasť, ako aj o svojvoľnom zbavovaní života, svojvoľnom zatýkaní a zadržiavaní a mučení;

T.	keďže vo volebnej kampani a vyhláseniach prezidenta Museveniho je čoraz viac prítomná protizápadná rétorika;

keďže Uganda má jednu z najmladších a najrýchlejšie rastúcich populácií na svete a mnohí obyvatelia uplatnili svoje právo voliť pokojným spôsobom; keďže ugandská národná volebná komisia nezaregistrovala jeden milión mladých oprávnených voličov, pričom tvrdila, že jej chýbajú materiálne zdroje na ich registráciu;

keďže prostredníctvom 11. Európskeho rozvojového fondu EÚ poskytuje Ugande 578 miliónov EUR, konkrétne na podporu dobrej správy vecí verejných, zlepšenie infraštruktúry, zaistenie potravinovej bezpečnosti a podporu poľnohospodárstva; keďže Uganda dostáva aj 112,2 milióna EUR z Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku;

W.	keďže bezpečnostná a rozvojová spolupráca medzi Ugandou a EÚ, USA a inými krajinami sa uskutočňuje v kontexte mierovej misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM);

X.	keďže index ľudského rozvoja OSN radí Ugandu na 159. miesto zo 189 a keďže podľa organizácie Transparency International sa Uganda nachádza na 137. mieste zo 180 krajín v indexe vnímania korupcie;

Y.	keďže Uganda má jeden z najprísnejších zákonov proti homosexualite na svete a keďže pretrváva diskriminácia a násilie voči LGBTQ+ osobám;

keďže bývalý vodca milícií a detský vojak Dominic Ongwen z Ugandy bol 4. februára 2021 na MTS uznaný vinným z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v prelomovom rozsudku, v ktorom bol odsúdený za 61 individuálnych obvinení z vraždy, znásilnenia, sexuálneho otroctva, únosov a mučenia, ktoré spáchal ako veliteľ Armády božieho odporu (LRA), čo je násilný kult, ktorý od polovice 80. rokov 19. storočia viedol v Ugande a okolitých krajinách krvavé, násilné ťaženie, ktoré sa skončilo len pred niekoľkými rokmi;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že volebný proces nebol demokratický a transparentný; odsudzuje nadmerné používanie sily políciou a ozbrojenými silami pri prezidentských voľbách a ich rastúce zasahovanie do politického procesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezávislým, miestnym a medzinárodným volebným pozorovateľom sa zakázalo dohliadať na voľby, čo bránilo ich hodnoteniu podľa medzinárodne uznávaných noriem; zdôrazňuje zásadný význam slobodných a spravodlivých volieb, ktoré sú predpokladom udržateľného a dlhodobého rozvoja; v tomto duchu chváli ugandský ľud, najmä mladé obyvateľstvo, za odvahu a nadšenie pre demokraciu, ktoré preukázali počas tejto volebnej kampane;

odsudzuje násilie voči vedúcim predstaviteľom politickej opozície v Ugande, ich pokračujúce prenasledovanie a systematické zásahy proti nim, ako aj potláčanie občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a médií a narúšanie platforiem sociálnych médií a výpadky internetu;

vyzýva preto vládu, aby ukončila pretrvávajúce používanie smrtiacej a neprimeranej sily bezpečnostnými silami a svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie opozičných politikov a stúpencov, demonštrantov, obhajcov ľudských práv a novinárov a útoky proti nim;

vyzýva ugandskú vládu, aby zabezpečila spravodlivosť a zodpovednosť pre všetky obete vykonávaním nestranného, dôkladného a nezávislého vyšetrovania streľby a násilia páchaného bezpečnostnými silami, a podobne vyzýva ugandské súdnictvo, aby objektívne a nezávisle uplatňovalo existujúci legislatívny rámec a v plnej miere zohľadňovalo dostupné skutočnosti a dôkazy; vyzýva ugandské orgány, aby začali okamžité nezávislé vyšetrovanie tragických udalostí z 18. a 19. novembra 2020, pri ktorých najmenej 54 ľudí zbytočne prišlo o život rukou polície po zatknutí Bobiho Winea, a kde boli zranené stovky ďalších osôb, čo uznal samotný prezident Museveni, a aby vyvodili zodpovednosť voči zodpovedným osobám;

zdôrazňuje, že odvolania a námietky proti volebným výsledkom sú základnou črtou dôveryhodného volebného procesu; očakáva, že všetky volebné námietky a sťažnosti sa budú riešiť nezávislým a transparentným spôsobom s využitím dostupných ústavných a právnych prostriedkov nápravy;

vyzýva vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetky osoby alebo zrušila všetky obvinenia proti všetkým osobám, ktoré boli zatknuté a zadržiavané výlučne za účasť na pokojných politických zhromaždeniach alebo za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a združovania, vrátane Sacharovovho štipendistu Európskeho parlamentu z roku 2016 Nicholasa Opiyu; pripomína vláde Ugandy, aby rešpektovala slobodu prejavu a právo na pokojné a bezpečné zhromažďovanie vrátane voľného pohybu všetkých politických aktérov a ich stúpencov, a odsudzuje pokračujúce zásahy proti občianskej spoločnosti; vyzýva vládu, aby zabezpečila, že práva pána Opiya na riadny a spravodlivý proces budú dodržiavané na najvyššej úrovni;

pripomína ugandským orgánom ich povinnosť zaručiť, chrániť a presadzovať základné práva – vrátane občianskych a politických práv občanov krajiny, t. j. spravodlivé zastúpenie bez ohľadu na etnický pôvod, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, a potvrdiť kľúčovú úlohu, ktorú v krajine zohráva politická opozícia, aktéri občianskej spoločnosti, novinári a médiá; vyzýva orgány, aby zrušili všetky obmedzenia, ktoré môžu obmedzovať právo ľudí na slobodu pokojného zhromažďovania, slobodu prejavu a slobodu združovania;

pripomína vláde Ugandy význam slobody prejavu a úlohu slobodných a pluralitných médií v demokratickej spoločnosti; so znepokojením konštatuje, že novinári, ktorí informovali o voľbách, boli bežne vystavení zastrašovaniu a násiliu; očakáva, že ugandské orgány vytvoria prostredie, v ktorom môžu novinári vykonávať svoju prácu bez prekážok;

vyzýva ugandské orgány, aby zabezpečili bezpečný a neobmedzený prístup k internetu pre všetkých, a to aj na sociálne médiá a platformy na posielanie správ online, keďže v opačnom prípade to predstavuje vážnu prekážku pre slobodu informácií vrátane slobody médií;

10.

naliehavo vyzýva ugandské orgány, aby ukončili svojvoľné pozastavovanie činností občianskej spoločnosti a zatýkanie občianskych aktivistov a zmrazovanie ich finančných aktív; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje pokusy obmedziť financovanie občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom príkazu prezidenta Museveniho pozastaviť spoločný fond DGF vo výške niekoľko miliónov eur, ktorý koordinuje EÚ a národní rozvojoví partneri na podporu skupín, ktoré sa usilujú o presadzovanie ľudských práv, prehĺbenie demokracie a zlepšenie zodpovednosti v Ugande;

11.

očakáva od ugandskej vlády, aby okamžite upustila od používania pandémie COVID-19 ako zámienky na zavedenie zákonov a politík, ktoré porušujú medzinárodné právo, a na zrušenie záruk v oblasti ľudských práv vrátane neprimeraného obmedzovania práv na slobodu pokojného zhromažďovania a slobodu prejavu, ktorých hlavnými cieľmi sú LGBTQ+ osoby; naliehavo vyzýva ugandské orgány, aby rešpektovali práva a dôstojnosť obyvateľov krajiny a prísne obmedzili výkon núdzovej právomoci na ochranu verejného zdravia;

12.

rozhodne kritizuje tvrdé zákony Ugandy proti homosexualite a vyzýva na ich bezodkladnú revíziu spolu so stratégiou boja proti diskriminácii a násiliu voči LGBTQ+ osobám;

13.

trvá na tom, aby delegácia EÚ v Ugande naďalej pozorne monitorovala situáciu LGBTQ+ osôb a aktívne podporovala organizácie občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a LGBTQ+ osoby v teréne;

14.

trvá na záväzku a pripravenosti EÚ spolupracovať s ugandskými orgánmi a pomáhať pri veľmi potrebných demokratických reformách a reformách správy vecí verejných; zdôrazňuje však, že úspech tejto spolupráce vo veľkej miere závisí od ochoty ugandskej strany skutočne vykonať tieto reformy; v tejto súvislosti pripomína, že systematické využívanie represie a násilia zo strany štátu by mohlo mať zásadný vplyv na budúce vzťahy EÚ s Ugandou; vyzýva EÚ, aby využila politický vplyv, ktorý umožňujú programy rozvojovej pomoci, konkrétne programy rozpočtovej podpory, s cieľom posilniť ochranu a presadzovanie ľudských práv v Ugande;

15.

trvá na tom, aby EÚ a iní medzinárodní aktéri zachovávali a posilňovali integrovaný a koordinovaný prístup k Ugande, ktorý zahŕňa podporu dobrej správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv, ako aj posilnenie systému súdnictva a právneho štátu, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tieto otázky upozorňovali prostredníctvom verejných a diplomatických kanálov; opakuje, že sankcie voči jednotlivcom a organizáciám zodpovedným za porušovanie ľudských práv v Ugande sa musia prijať na úrovni EÚ v rámci nového sankčného mechanizmu EÚ v oblasti ľudských práv, tzv. Magnického aktu EÚ;

16.

odporúča zvýšenú kontrolu fiškálneho riadenia a transparentnosti v Ugande; naliehavo vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby naďalej systematicky skúmali programy rozpočtovej podpory EÚ v prípadoch, keď existuje riziko, že finančné prostriedky sú zneužité a ugandské orgány ich používajú na činnosti, ktoré môžu podporovať porušovanie ľudských práv a zameriavať sa na aktivistov;

17.

víta rozsudok v prípade bývalého veliteľa LRA Dominica Ongwena, ktorého MTS uznal vinným z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a považuje ho za významný krok smerom k spravodlivosti a zodpovednosti za krutosti spáchané LRA;

18.

je naďalej znepokojený celkovou bezpečnostnou situáciou v regióne a v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú prácu misie AMISOM; zdôrazňuje, že jej dlhodobé ciele sa dosiahnu len vtedy, ak všetci zúčastnení pôjdu príkladom, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu, základných práv a demokratických zásad;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, prezidentovi Ugandskej republiky, predsedovi ugandského parlamentu a Africkej únii a jej inštitúciám.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

17.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 465/160

P9_TA(2021)0058

25 rokov po prijatí Pekinskej deklarácie a akčnej platformy: budúce výzvy v oblasti práv žien

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o budúcich výzvach v oblasti práv žien v Európe: viac ako 25 rokov po Pekinskej deklarácii a Pekinskej akčnej platforme (2021/2509(RSP))

(2021/C 465/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a na Pekinskú akčnú platformu z 15. septembra 1995 a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

—	so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 9 a 15,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, zásadu „na nikoho nezabudnúť“, a najmä na cieľ č. 1, ktorý usiluje o odstránenie chudoby, cieľ č. 3, ktorý usiluje o to, aby ľudia mohli žiť zdravo, cieľ 5, ktorý usiluje o dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien, cieľ č. 8, ktorý usiluje o dosiahnutie udržateľného a hospodárskeho rastu, a cieľ č. 13, ktorý usiluje o prijatie naliehavých opatrení na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom;

—	so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

—	so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (č. 100) o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty z roku 1951, na Dohovor MOP (č. 190) o násilí a obťažovaní z roku 2019 a na Dohovor MOP (č. 189) o domácich pracovníkoch z roku 2013,

—	so zreteľom na dokument Regionálne preskúmanie pokroku: regionálna syntéza z 20. augusta 2019, ktorý vypracovala Európska hospodárska komisia OSN,

—	so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy s názvom Rodová rovnosť: preskúmanie práv žien 25 rokov po Pekingu, uverejnenú 5. marca 2020,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN Komisii pre postavenie žien s názvom Preskúmanie a hodnotenie vykonávania Pekinskej deklarácie a Pekinskej akčnej platformy a výsledky dvadsiateho tretieho mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia, ktorá bola predložená na šesťdesiatom štvrtom zasadnutí 13. decembra 2019,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN Komisii pre postavenie žien s názvom Plná a skutočná účasť žien na rozhodovacom procese vo verejnom živote, ako aj odstránenie násilia v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat, ktorá bola predložená na šesťdesiatom piatom zasadnutí 21. decembra 2020;

—	so zreteľom na politickú správu generálneho tajomníka OSN s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na ženy, ktorá bola uverejnená 9. apríla 2020,

—	so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy s názvom Od myšlienok k akcii: rodová rovnosť v dôsledku ochorenia COVID-19, uverejnenú 2. septembra 2020,

—	so zreteľom na správu inštitútu EIGE s názvom Peking + 25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená 5. marca 2020,

—	so zreteľom na štúdiu EPRS s názvom Pekinská akčná platforma, preskúmanie po 25 rokoch a budúce priority (výskumná služba Európskeho parlamentu, Európsky parlament, 2020),

—	so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na plánovanie rodiny a odstránenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstva maloletých, ktorá bola uverejnená 27. apríla 2020,

—	so zreteľom na vyhlásenie UNFPA s názvom Milióny ďalších prípadov násilia, manželstva maloletých, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, neplánovaného tehotenstva očakávané v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, ktoré bolo uverejnené 28. apríla 2020,

—	so zreteľom na závery Rady z 9.10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť (GAP III),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (2) a stratégii Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve v kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o de facto zákaze práva na umelé prerušenie tehotenstva v Poľsku (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o potrebe vytvoriť osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v politickom rozhodovaní – kvalita a rovnosť (9),

—	so zreteľom na viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 – 2027 a jeho horizontálnu prioritu týkajúcu sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.	keďže 189 vlád z celého sveta vrátane Európskej únie a jej členských štátov sa na štvrtej svetovej konferencii o ženách v Pekingu v roku 1995 zaviazalo pracovať na dosiahnutí rodovej rovnosti a posilnenia postavenia všetkých žien a dievčat;

keďže Pekinská deklarácia a Pekinská akčná platforma, ktoré boli prijaté na konferencii, sú najkomplexnejším globálnym programom na podporu rodovej rovnosti a považujú sa za medzinárodnú Listinu práv pre ženy, vymedzujúcu práva žien ako ľudské práva a formulujúcu víziu rovnakých práv, slobody a príležitostí pre všetky ženy vo svete, a opätovne ich potvrdila Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj stanovením cieľov a konkrétnych opatrení v celej škále otázok, ktoré sa týkajú žien a dievčat;

C.	keďže od prijatia Pekinskej platformy v roku 1995 došlo k zlepšeniu situácie žien a dievčat, a to najmä v Európe, ale celkový pokrok je neprijateľne pomalý a existuje riziko, že sa ťažko dosiahnuté výdobytky stratia;

D.	keďže vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 bolo Generation Equality Forum odložené na prvý polrok 2021;

E.	keďže uplynulo 25 rokov od Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire, na ktorej 179 vlád prijalo akčný program ICPD, v ktorom bol v súlade s Pekinskou akčnou platformou vyhlásený celosvetový záväzok k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (SRZP);

F.	keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien nadobudol platnosť pred viac ako 40 rokmi a hoci ho ratifikovali všetky členské štáty EÚ, pokrok v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi je pomalý, ako zdôraznil inštitút EIGE;

keďže Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor Rady Európy), ktorý je najkomplexnejším nástrojom na boj proti násiliu páchanému na ženách v Európe, bol pred 10 rokmi otvorený na podpis, ale ešte ho neratifikovali všetky členské štáty EÚ ani EÚ k nemu nepristúpila;

H.	keďže na rok 2021 pripadá 10. výročie Istanbulského dohovoru Rady Európy;

I.	keďže na to, aby sa dosiahol pokrok v oblasti rodovej rovnosti je potrebné odstrániť škodlivé štruktúry a stereotypy, ktoré udržiavajú nerovnosť; keďže presadzovanie rodovej rovnosti nielen prospieva spoločnosti ako celku, ale je samo osebe cieľom;

J.	keďže rodové rozdiely zahŕňajú všetky aspekty trhu práce, a to aj rozdiely v zamestnanosti, odmeňovaní, dôchodkoch a starostlivosti, nedostatočný prístup k sociálnym službám a sociálnej ochrane, čoraz neistejšie pracovné miesta a vyššie riziko chudoby pre ženy;

K.	keďže finančná kríza a jej dôsledky sa ukázali ako škodlivé pre ženy, práva žien a rodovú rovnosť a majú dlhodobé dôsledky; keďže hospodárske opatrenia v období krízy spôsobenej ochorením COVID-19 musia zohľadňovať rodový rozmer a sociálnu rovnosť;

keďže vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 má rodový rozmer – kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej dôsledky majú jasné rodové hľadisko, keďže mali odlišný vplyv na ženy a mužov a prehĺbili existujúce nerovnosti; keďže ženy sú neúmerne zasiahnuté krízou, zatiaľ čo reakcia na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19 bola prevažne rodovo slepá; keďže tieto vplyvy siahajú od znepokojujúceho nárastu rodovo motivovaného násilia a obťažovania až po vykonávanie neplatenej a nerovnakej starostlivosti a domácich povinností, ako aj obmedzený prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (SRZP) a významné hospodárske a pracovné dôsledky pre ženy, najmä zdravotnícke pracovníčky a opatrovateľky;

keďže pandémia mala mimoriadny vplyv na odvetvia a povolania, v ktorých prevládajú ženy (napr. zdravotná starostlivosť, služby starostlivosti a pohotovostné služby, sociálna práca, vzdelávanie, maloobchod, pokladníčky, upratovačky atď.) a neformálne hospodárstvo; keďže ženy pracujúce v zdravotníctve sú potenciálne viac ohrozené infekciou ako muži, pretože tvoria 76 % zdravotníckych pracovníkov v EÚ (10);

keďže ženy nie sú rovnako zapojené ako muži, pokiaľ ide o rozhodovanie, a to z dôvodu existujúceho skleného stropu; keďže vo väčšine členských štátov EÚ sa ešte nepodarilo dosiahnuť rovnaké rozdelenie právomocí medzi mužmi a ženami vo vládnych kabinetoch, parlamentoch, verejnej správe, v pracovných skupinách pre COVID-19 a vo vrcholových orgánoch spoločností;

keďže ženy čelia prierezovým nerovnostiam a diskriminácii, okrem iného v súvislosti s ich rasou, etnickým alebo sociálnym pôvodom, sexuálnou orientáciou, rodovou identitou a prejavom, náboženstvom alebo vierou, štatútom pobytu, zdravotným postihnutím, a je nutné vyvinúť úsilie o riešenie všetkých foriem diskriminácie, aby sa dosiahla rodová rovnosť pre všetky ženy; keďže politiky EÚ musia posilniť svoj prierezový prístup s cieľom riešiť inštitucionálne, štrukturálne a historické rozmery diskriminácie; keďže uplatňovanie prierezovej analýzy nám nielen umožňuje pochopiť štrukturálne prekážky, ale ponúka aj dôkazy na vytvorenie referenčných kritérií a stanovuje cestu k strategickým a účinným politikám proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a sociálnym nerovnostiam;

keďže u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú čeliť nezamestnanosti a mať neisté postavenie v zamestnaní (napríklad prostredníctvom pracovných zmlúv), čím sa vytvára neistota zamestnania; keďže v odvetví starostlivosti pracujú prevažne ženy (76 %) (11) a zvyčajne sa stretávajú s neistými mzdami a pracovnými podmienkami; keďže ženy tvoria väčšinu používateľov, ako aj poskytovateľov služieb sociálneho sektora, a preto akékoľvek nedostatočné poskytovanie takýchto služieb bráni ženám v plnej miere zapojiť sa do trhu práce, čím sa vytvára rodová slepota pri plánovaní, zostavovaní rozpočtu a zabezpečovaní služieb sociálneho sektora;

keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je stále na úrovni 14 % v Európe (12) a 20 % na celom svete (13) a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je v niektorých členských štátoch EÚ až 40 %; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vedie k rozdielu v dôchodkoch, ktorý sám osebe zvyšuje riziko chudoby a vylúčenia, najmä medzi staršími ženami a ženami žijúcimi v jednočlennej domácnosti; keďže mzdové rozdiely aj neistota majú priamy vplyv na budúce dôchodky;

keďže nerovné rozdelenie neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti vážne obmedzuje účasť žien na hospodárstve; keďže neplatená opatrovateľská práca žien mala počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zásadný význam pre udržanie spoločnosti, ale opatrovateľské povinnosti bránia 7,7 milióna európskych žien, aby sa zapojili do trhu práce, pričom mužov v tejto situácii je 450 000 (14); keďže typické rysy zamestnania žien vyplývajúce z neplatenej starostlivosti (t. j. práca na čiastočný úväzok) sú významným faktorom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže viac žien ako mužov vykonáva povinnosti dlhodobej neformálnej starostlivosti aspoň niekoľko dní v týždni alebo každý deň a ženy celkovo predstavujú 62 % všetkých ľudí poskytujúcich dlhodobú neformálnu starostlivosť v EÚ (15);

keďže na celom svete 35 % žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera alebo sexuálne násilie zo strany osoby, s ktorou nie sú v partnerstve; keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k dramatickému nárastu násilia páchaného partnerom, ktoré OSN nazýva „tieňová pandémia“, pričom počet tiesňových volaní žien vystavených násiliu zo strany ich partnera sa podľa nahlásení členskými štátmi EÚ, ktoré sú členmi Svetovej zdravotníckej organizácie, zvýšil o 60 % (16);

keďže ženy sú zraniteľnejšie voči dôsledkom zmeny klímy (17); keďže ženy podľa všetkého prejavujú svojím správaním väčší záujem o klímu než muži, ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách, ktoré sa zaoberajú riešením klimatickej krízy, a celkovo predstavujú len 32 % pracovnej sily v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (18);

keďže rodové rozdiely existujú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, najmä v inovačných technológiách, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť; keďže rodové stereotypy, kultúrne odrádzanie a nedostatočná informovanosť a nedostatočná podpora, pokiaľ ide o ženské vzory, bránia príležitostiam dievčat a žien týkajúcim sa štúdia a kariéry v oblasti STEM;

V.	keďže v niektorých členských štátoch dochádza k očividnému regresu a je riziko, že rodová rovnosť by z hľadiska priorít mohla v programe členských štátov ešte viac klesnúť;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na zasadnutí na vysokej úrovni na tému Urýchlenie dosiahnutia rodovej rovnosti a posilnenia postavenia všetkých žien a dievčat, ktoré sa konalo 1. októbra 2020 počas Valného zhromaždenia OSN s cieľom pripomenúť si Pekinský dohovor, svetoví lídri zo 100 krajín uznali, že celkový pokrok v oblasti práv žien je výrazne nižší ako pokrok, ku ktorému sa zaviazali v Pekinskom dohovore z roku 1995;

zdôrazňuje, že správa orgánu OSN Ženy s názvom Rodová rovnosť: preskúmanie práv žien 25 rokov po Pekingu (19) názorne ukazuje, ako sa pokrok v oblasti rodovej rovnosti v skutočnosti spomaľuje a ako v celosvetovom meradle dochádza k zvráteniu ťažko dosiahnutého pokroku;

so znepokojením konštatuje, že v piatom preskúmaní akčného plánu, ktoré inštitút EIGE uverejnil v roku 2020, sa zdôraznilo, že žiadny európsky členský štát nesplnil ciele stanovené v Pekinskom dohovore v roku 1995; vyjadruje poľutovanie nad tým, že index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2020 ukázal, že pokrok pri dosahovaní rovnosti medzi ženami a mužmi stagnuje a že napriek úsiliu o zlepšenie rodovej rovnosti, ktoré prináša určité výsledky, pretrvávajú v EÚ nerovnosti a rodové rozdiely vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Pekinská akčná platforma;

zdôrazňuje, že sociálny a hospodársky vplyv ochorenia COVID-19 neprimerane postihuje ženy a dievčatá, zhoršuje už existujúce rodové nerovnosti a hrozí, že zvráti doteraz dosiahnutý pokrok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa odhadov orgánu OSN Ženy (20) sa na celosvetovej úrovni v dôsledku pandémie dostane pod hranicu chudoby o 47 miliónov viac žien a dievčat, čím sa celkovo zvýši počet na 435 miliónov, pričom pandémia exponenciálne zvýšila rodovo motivované násilie a ženy strácajú zamestnanie a živobytie rýchlejšie, keďže sú viac vystavené ťažko postihnutým hospodárskym odvetviam;

uznáva, že do rozhodovacích funkcií je volených a menovaných viac žien, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok je pomalý a že parita sa dosiahla len v niekoľkých členských štátoch EÚ;

pripomína svoje pozíciu zo 17. decembra 2020 a vyzýva Radu, aby vytvorila samostatnú konfiguráciu rodovej rovnosti s cieľom zabezpečiť spoločné a konkrétne opatrenia zamerané na riešenie výziev v oblasti práv žien a rodovej rovnosti a aby zabezpečila, že o otázkach rodovej rovnosti sa bude diskutovať na najvyššej politickej úrovni;

vyslovuje poľutovanie nad tým, že hľadisko rodovej rovnosti sa neuplatňuje systematicky vo všetkých oblastiach politiky a programoch financovania EÚ; víta zavedenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálnej priority vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie systematického uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako kľúčovej stratégie na podporu realizácie rodovej rovnosti a aby v konzultácii s odborníkmi na rodové rozpočtovanie uplatňovala rodové rozpočtovanie, postupy a plány s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z verejných výdavkov na všetkých úrovniach rozpočtovania, a aby sa hľadisko žien začleňovalo do všetkých oblastí s osobitnými finančnými prostriedkami na riešenie faktorov nerovností, ako je násilie páchané na ženách a dievčatách, a to aj pri prideľovaní prostriedkov na program Občania, práva a hodnoty, ktorý je zameraný na podporu rodovej rovnosti;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali konkrétne plány a súbor opatrení spolu s vyčlenenými primeranými finančnými prostriedkami na základe dvanástich oblastí záujmu stanovených v rámci BPfA, najmä pokiaľ ide o ženy a chudobu, ženy a hospodárstvo, moc a rozhodovanie, ženy a násilie, ženy a životné prostredie a ženy a zdravie, s cieľom podporiť práva žien a program rodovej rovnosti s ohľadom na nadchádzajúce fórum pre rodovú rovnosť;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že retrogresívne tendencie vyjadrované v niektorých krajinách, pokiaľ ide o spochybňovanie Istanbulského dohovoru, odmietavý postoj voči SRHR žien a problémy s telesnou autonómiou a kontrolou plodnosti, sa v posledných rokoch vystupňovali; dôrazne odsudzuje prijatie rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sa de facto zavádza zákaz umelého prerušenia tehotenstva, a následné obmedzenie sexuálneho a reprodukčného zdravia žien v Poľsku a neodôvodnené nadmerné obmedzenia prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva;

10.

zdôrazňuje, že práva žien sú ľudské práva a sú neodňateľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv, ako sa uvádza na štvrtej svetovej konferencii o ženách;

11.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a zlepšovali zber porovnateľných údajov o veku, rasovom a etnickom pôvode a rodovo rozčlenených údajoch s cieľom zlepšiť kvantitatívnu analýzu a navrhnúť a vykonávať politiky EÚ, ktoré by lepšie integrovali rodové prierezové hľadisko; zdôrazňuje význam inštitútu EIGE ako poskytovateľa spoľahlivých a primeraných údajov rozčlenených podľa pohlavia pre základ legislatívnej analýzy a rozhodovania a zdôrazňuje význam zabezpečenia a rozšírenia financovania a kapacít inštitútu EIGE; naliehavo tiež vyzýva inštitút EIGE a všetky ostatné príslušné inštitúcie a agentúry EÚ, aby pracovali na nových ukazovateľoch, ako sú pracovná chudoba, časová chudoba alebo hodnota opatrovateľskej práce, a začlenili ich;

12.

pripomína, že v Európskej únii žije 46 miliónov žien a dievčat so zdravotným postihnutím a že polovica všetkých žien v produktívnom veku so zdravotným postihnutím je ekonomicky neaktívna; zdôrazňuje osobitné problémy, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, a pripomína, že miera materiálnej deprivácie žien so zdravotným postihnutím je vo všetkých členských štátoch závažná; opätovne preto potvrdzuje, že treba ďalej začleňovať rodové hľadisko do nadchádzajúcej stratégie v oblasti rovnosti osôb so zdravotným postihnutím na rok 2021;

13.

vyzýva Radu a naliehavo vyzýva členské štáty, aby schválili a vykonávali antidiskriminačnú smernicu a zaručili odstránenie viacnásobných a prierezových foriem diskriminácie vo všetkých členských štátoch EÚ;

Ženy a chudoba

14.

poukazuje na to, že rodové hľadisko je naďalej významným faktorom v modeloch chudoby v EÚ a že hoci miera vylúčenia a rozdiely v rodovej chudobe sa v jednotlivých krajinách značne líšia, 23,3 % žien v porovnaní s 21,6 % mužov je ohrozených chudobou (21); zdôrazňuje, že takéto riziko sa výrazne zvyšuje s vekom, prelínajúc sa so zložením domácnosti, rasovým alebo etnickým pôvodom, zdravotným postihnutím a postavením v zamestnaní; zdôrazňuje, že rodové rozdiely v odmeňovaní, dôchodkoch a starostlivosti sú významnými faktormi feminizácie chudoby;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť feminizácii chudoby vo všetkých jej formách vrátane chudoby v starobe, a najmä aby zohľadňovali rodové hľadisko v dostupnosti dôchodkových nárokov a prístupe k nim s cieľom odstrániť rodové rozdiely v starobných dôchodkoch a aby zlepšovali pracovné podmienky vo feminizovaných odvetviach a profesiách; poukazuje na to, že treba riešiť problematiku spoločenského, hospodárskeho a kultúrne podmieneného nedocenenia povolaní, ktoré vykonávajú prevažne ženy, a bojovať proti takýmto stereotypom a nadmernému zastúpeniu žien v netypických formách práce;

16.

zdôrazňuje, že popri prekonaní rozdielov v dôchodkoch a zabezpečení a zvýšení dôchodkov vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby vo verejnej sfére naďalej existovali systémy sociálneho zabezpečenia a zahŕňali zásady solidarity a prerozdeľovania, a aby sa vyvíjalo čo najväčšie úsilie na boj proti neistej a neregulovanej práci;

17.

vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu boja proti chudobe na boj proti feminizácii chudoby s osobitným zameraním na domácnosti s jedným rodičom, ktoré vedú ženy; vyzýva tiež členské štáty, aby zaviedli osobitné sociálne opatrenia na boj proti riziku sociálneho vylúčenia a chudoby, pokiaľ ide o prístup k cenovo dostupnému bývaniu, doprave a energii;

18.

nabáda členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti riziku chudoby v starobe, a Komisiu, aby do svojich rámcov hospodárskeho rastu a sociálnej politiky začlenila rodový rozmer chudoby; víta ukazovatele rozčlenené podľa pohlavia v mechanizme monitorovania vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že treba uplatňovať rodové hľadisko prostredníctvom prierezového prístupu v súlade so zásadami 2 a 3 piliera, a vyzýva na lepšiu koordináciu medzi Európskym pilierom sociálnych práv a európskym semestrom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index rodovej rovnosti a začlenila ho do európskeho semestra na monitorovanie rodových účinkov makroekonomických politík, ako aj ekologickej a digitálnej transformácie;

19.

druhá Komisiu a členské štáty, aby stavali ženy do centra oživenia po pandémii s cieľom bojovať proti erózii pokroku dosiahnutého pri odstraňovaní rozdielov v rodovej chudobe spôsobených krízou spôsobenou ochorením COVID-19;

Ženy a životné prostredie

20.

víta uznanie rodového rozmeru zmeny klímy tak v akčnom pláne pre rodovú rovnosť III, ako aj v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; zdôrazňuje, že rodová rovnosť má zásadný význam pre riadenie klimatickej krízy;

21.

zdôrazňuje, že ženy sú mocnými nositeľkami zmeny; vyzýva EÚ a členské štáty, aby riešili rodové rozdiely v rozhodovacích pozíciách súvisiacich s opatreniami v oblasti klímy na všetkých úrovniach spoločnosti;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík, programov a projektov v oblasti zmeny klímy vypracovali a podporovali rodovo citlivé ciele a ukazovatele, ako aj zhromažďovali údaje rozčlenené podľa pohlavia, a aby zriadili kontaktné miesta pre rodové otázky a zmenu klímy vo všetkých vládnych inštitúciách;

Ženy a hospodárstvo, ženy a moc a rozhodovací proces

23.

zdôrazňuje význam plnej integrácie žien za rovnakých podmienok ako mužov do všetkých oblastí spoločnosti a hospodárstva a aktívnej podpory rodovo vyváženého zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v Európskej rade odblokovala smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch;

24.

výzva EÚ, aby stanovila ciele, akčné plány, harmonogramy a dočasné osobitné opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti a posunu smerom k vyváženému zastúpeniu všetkých výkonných, legislatívnych a administratívnych pozícií;

25.

zdôrazňuje, že úplné začlenenie žien do trhu práce a podpora podnikania žien sú kľúčovými faktormi na dosiahnutie dlhodobého inkluzívneho hospodárskeho rastu, boj proti nerovnostiam a podporu ekonomickej nezávislosti žien;

26.

výzva EÚ, aby posilnila úsilie o odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a presadzovala zásadu rovnakej odmeny prijatím právnych predpisov na zvýšenie transparentnosti odmeňovania vrátane povinných opatrení pre všetky spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti nebol predložený tak, ako sa plánovalo;

27.

víta záväzok Komisie monitorovať transpozíciu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom do vnútroštátnych právnych predpisov do roku 2022 a zabezpečiť jej plné vykonávanie členskými štátmi po konzultácii s organizáciami pre práva žien a organizáciami občianskej spoločnosti; vyzýva tiež členské štáty, aby prekročili minimálne normy smernice; berie na vedomie rozšírenie rodičovských ustanovení o dlhodobú starostlivosť o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím a starších ľudí ako dobrý východiskový bod a žiada Komisiu, aby zvážila jej ďalšie rozšírenie s cieľom zabrániť strate pracovnej sily, najmä žien;

28.

zdôrazňuje, že zmeny pracovných podmienok, ako je práca na diaľku, môžu mať vplyv aj na schopnosť odpojenia sa a zvyšovať pracovnú záťaž, pričom žien sa to dotýka omnoho viac než mužov z dôvodu ich prevládajúcej alebo tradičnej úlohy v domácnosti a rodine;

29.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, v ktorom zaujme komplexný prístupu starostlivosti, zohľadneniu potrieb opatrovateľov i tých, ktorí dostávajú opateru a stanoví minimálne normy a usmernenia pre kvalitu celoživotnej starostlivosti, a to vrátane detí, starších osôb a osôb s dlhodobými potrebami;

30.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala účasť žien na trhu práce a zabezpečila zmysluplnú účasť žien v kľúčových rozhodovacích orgánoch a pri navrhovaní balíkov ozdravenia a hospodárskych stimulov zohľadňujúcich rodové hľadisko v rámci VFR a plánu obnovy EÚ novej generácie; konštatuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 postihuje najmä ženy na trhoch práce vzhľadom na zvýšenie miery nezamestnanosti žien; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na riešenie rozdielov v zamestnanosti žien prostredníctvom cieleného rozdelenia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých členské štáty EÚ preukážu konkrétne opatrenia na riešenie nezamestnanosti žien, chudoby žien a zvýšených prípadov násilia páchaného na ženách a dievčatách ako prekážok brániacich plnej účasti žien vo všetkých oblastiach života vrátane zamestnania;

31.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť práva pracovníčok v domácnosti na dôstojné pracovné podmienky a rovnakú sociálnu ochranu zabezpečením ratifikácie a vykonávania Dohovoru MOP č. 189 o dôstojnej práci pre pracovníkov v domácnosti;

32.

so znepokojením konštatuje, že ženy tvoria len 18 % (22) z 8 miliónov špecialistov v oblasti IKT v EÚ a že im hrozí ďalšie vylúčenie z digitálnej agendy EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila politiky podporujúce väčšiu účasť žien na kariére a štúdiu v oblasti STEM, a zdôrazňuje potrebu začlenenia a zastúpenia žien v rozvíjajúcich sa hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj vrátane odvetví IKT, digitálnych technológií a umelej inteligencie;

33.

vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli záväzné opatrenia, ako sú kvóty na zabezpečenie rodovej rovnosti vo volených orgánoch, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vyvážené zastúpenie žien a mužov v Európskom parlamente aj v národných parlamentoch; požaduje tiež stratégie na zaručenie zmysluplného zastúpenia žien z rôznych prostredí v rozhodovacích funkciách v európskych inštitúciách;

Ženy a násilie: vykynoženie rodovo motivovaného násilia

34.

víta záväzok Komisie v rámci stratégie pre rodovú rovnosť bojovať proti rodovo motivovanému násiliu a opakuje výzvu, aby EÚ dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru na základe širokého pristúpenia a aby sa zasadzovala za jeho ratifikáciu a vykonávanie všetkými členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili odporúčania GREVIO a zlepšili právne predpisy s cieľom lepšie ich zosúladiť s ustanoveniami Istanbulského dohovoru s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie a presadzovanie;

35.

víta iniciatívu na rozšírenie oblastí trestnej činnosti tak, aby zahŕňala osobitné formy rodovo motivovaného násilia v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ, a vyzýva Komisiu, aby potom predložila návrh komplexnej smernice EÚ zameranej na obete s cieľom predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a bojovať proti nim; pripomína, že takéto nové legislatívne opatrenia by mali byť každopádne doplnením ratifikácie Istanbulského dohovoru;

36.

výzva EÚ, aby sa naliehavo zaoberala nárastom rodovo motivovaného násilia počas pandémie COVID-19; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala Protokol Európskej únie o rodovo motivovanom násilí v čase krízy a aby zahrnula služby ochrany obetí, ako sú linky pomoci, bezpečné ubytovanie a zdravotnícke služby, ako „základné služby“ v členských štátoch s cieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu a podporovať obete domáceho násilia počas kríz, ako je pandémia COVID-19; so znepokojením berie na vedomie nedostatok dostupných údajov o násilí páchanom na ženách a dievčatách, ktoré by mohli zachytiť nárast prípadov počas pandémie COVID-19;

37.

zdôrazňuje úlohu vzdelávania a vyzýva na boj proti rodovým stereotypom, ktoré pripravujú pôdu pre rodovo motivované násilie; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby všetky verejné inštitúcie EÚ mali zavedené a dodržiavali kódexy správania, ktoré stanovujú nulovú toleranciu voči násiliu, diskriminácii a zneužívaniu, ako aj vnútorné mechanizmy podávania správ a podávania sťažností;

38.

zdôrazňuje, že treba zhromažďovať a organizovať údaje rozčlenené podľa pohlavia a veku medzi členskými štátmi o všetkých formách rodovo motivovaného násilia; víta oznámenie o novom celoeurópskom prieskume FRA o rozšírení a dynamike všetkých foriem násilia páchaného na ženách;

39.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali osobitné opatrenia na odstránenie kybernetického násilia vrátane online obťažovania, kybernetického šikanovania a mizogýnistických nenávistných prejavov, ktoré neprimerane postihujú ženy a dievčatá, a aby osobitne riešili nárast týchto foriem rodovo motivovaného násilia počas pandémie COVID-19; vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné nariadenie a akékoľvek ďalšie možné opatrenia na odstránenie nenávistných prejavov a obťažovania na internete;

40.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali a vykonávali nedávno prijatý dohovor MOP č. 190 o odstránení násilia a obťažovania v pracovnom svete;

41.

vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ (23) o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a prijali osobitné opatrenia na riešenie násilia páchaného na ženách a rodovej nerovnosti ako základných príčin obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby po dôkladnom posúdení vplyvu zrevidovala smernicu s cieľom zlepšiť opatrenia na prevenciu a stíhanie všetkých foriem obchodovania s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho vykorisťovania, ako najrozšírenejšej a nahlásenej oblasti obchodovania s ľuďmi, ktorá má vplyv na 92 % obetí obchodovania s ľuďmi v Európe; ďalej vyzýva Komisiu, aby zmenila smernicu s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty výslovne kriminalizovali využívanie všetkých služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi vedome;

Ženy a zdravie

42.

pripomína, že univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti je ľudským právom, ktoré možno zaručiť len prostredníctvom systému, ktorý je univerzálny a prístupný pre všetkých bez ohľadu na sociálne a ekonomické zázemie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili primerané poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zaručili rovnaký prístup;

43.

vyzýva členské štáty, aby investovali do spoľahlivých a odolných systémov verejného zdravotníctva a zabezpečili, aby zamestnanci služieb zdravotnej starostlivosti, z ktorých väčšina sú zvyčajne ženy a zastávajú menej platené funkcie, boli spravodlivo odškodnení a mali dôstojné pracovné podmienky;

44.

požaduje všeobecné rešpektovanie SRZP a prístup k nemu, ako sa dohodlo v akčnom programe Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a v rámci BPfA;

45.

zdôrazňuje, že prístup k plánovaniu rodiny, zdravotné služby pre matky a bezpečné a zákonné služby interrupcie sú dôležitým prvkom zaručenia práv žien a záchrany životov;

46.

vyzýva členské štáty, aby mladým ľuďom poskytovali komplexnú sexuálnu výchovu a vzdelávanie v oblasti vzťahov a prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie, plánovaného rodičovstva a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

47.

poznamenáva, že je dôležité lepšie zohľadňovať rodové hľadisko pri vykonávaní lekárskej diagnózy a plánovaní liečby s cieľom zabezpečiť riadnu kvalitnú liečbu pre všetkých ľudí; zdôrazňuje, že choroby žien a ich príčiny sú naďalej nedostatočne diagnostikované, nedostatočne liečené a nedostatočne študované;

Smerom k Fóru pre rovnosť generácií

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vykonávanie Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä č. 3 a č. 5, s cieľom zabezpečiť, aby žiadna žena ani dievča neboli vystavené diskriminácii, násiliu alebo vylúčeniu a aby mali prístup k zdravotnej starostlivosti, potravinám, vzdelávaniu a zamestnaniu;

49.

zdôrazňuje význam záväzku EÚ voči BPfA a hodnotiacim konferenciám a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali svoje všeobecné záväzky v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

50.

víta účasť a spoluvedúce postavenie členských štátov a Komisie v akčných koalíciách;

51.

zdôrazňuje význam ambiciózneho výsledku na budúcom fóre o rovnosti generácie, a to aj prostredníctvom prijatia súboru ambicióznych záväzkov a opatrení orientovaných na budúcnosť, ktoré budú sprevádzať vyčlenené finančné prostriedky, zo strany Komisie a členských štátov, a to aj v rámci akčných koalícií;

52.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby dokončili každoročné sledovanie a podávanie národných správ ako súčasť správy o pokroku v rámci akčnej koalície;

53.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila plné zapojenie Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť do procesu rozhodovania o pozícii EÚ na fóre o rovnosti generácií;

o o

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a národným parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0039.

(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0025.

(3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0024.

(4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0336.

(5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025.

(6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0286.

(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0379.

(8) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 102.

(9) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 11.

(10) EIGE, databáza rodových štatistík, https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/frontline-workers

(11) EIGE Pracovníci v prvej línii https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/frontline-workers

(12) EIGE Hodnotenie Pekinskej akčnej platformy http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=sdg_05_20&lang=sk

(13) MOP Pochopiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---act_emp/documents/publication/wcms_735949.pdf

(14) Štúdia EIGE s názvom Rodové rozdiely v starostlivosti a dôsledky pre trh práce

(15) Index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2019 https://eige.europa.eu/publications/gender-equality-index-2019-report/informal-care-older-people-people-disabilities-and-long-term-care-services

(16) British Medical Journal, Covid-19: Štáty EÚ uvádzajú 60 % nárast tiesňových volaní v súvislosti s domácim násilím, 11. mája 2020, dostupné na: https://www.bmj.com/content/369/bmj.m1872. Správa generálneho tajomníka OSN, júl 2020, Zintenzívnenie úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám a dievčatám: https://undocs.org/en/A/75/274

(17) EIGE, oblasť K – Ženy a životné prostredie: zmena klímy má rodový rozmer, 5. marca 2020, k dispozícii na adrese: https://eige.europa.eu/publications/beijing-25-policy-brief-area-k-women-and-environment

(18) Briefing EPRS, Pekinská akčná platforma, preskúmanie po 25 rokoch a budúce priority, 27. februára 2020, k dispozícii na adrese: https://www.europarl.europa.eu/thinktank/sk/document.html?reference=EPRS_BRI(2020)646194

(19) Správa orgánu OSN Ženy Rodová rovnosť: Preskúmanie práv žien 25 rokov po Pekingu https://www.unwomen.org/en/digital-library/publications/2020/03/womens-rights-in-review

(20) Správa orgánu OSN Ženy s názvom Rodová rovnosť v dôsledku ochorenia COVID-19 https://www.unwomen.org/en/digital-library/publications/2020/09/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19

(21) V roku 2014 žilo v EÚ viac ako 122 miliónov ľudí v domácnostiach, ktoré sa považovali za chudobné, t. j. boli ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE). Z týchto 122 miliónov je 53 % žien a 47 5 mužov. Správa inštitútu EIGE s názvom „Chudoba, rodová rovnosť a prelínajúce sa nerovnosti v EÚ“, 2016 https://eige.europa.eu/publications/poverty-gender-and-intersecting-inequalities-in-the-eu

(22) Hodnotiaca tabuľka Ženy v digitálnej oblasti (WID), ktorú vypracovala Komisia v roku 2020.

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 465

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 17. novembra 2021

	II Oznámenia
	SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA
	Európsky parlament
	Utorok 9. februára 2021
2021/C 465/18	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. februára 2021 o žiadosti o zbavenie Álvara Amara imunity (2019/2150(IMM))	170

	III Prípravné akty
	Európsky parlament
	Utorok 9. februára 2021
2021/C 465/19	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. februára 2021 o návrhu Európskej centrálnej banky na vymenovanie podpredsedu Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N9-0080/2020 – C9-0425/2020 – 2020/0910(NLE))	172
2021/C 465/20	P9_TA(2021)0032 Kontrola získavania a vlastnenia zbraní ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. februára 2021 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (kodifikované znenie) (COM(2020)0048 – C9-0017/2020 – 2020/0029(COD)) P9_TC1-COD(2020)0029 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. februára 2021 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/… o kontrole nadobúdania a držania zbraní (kodifikované znenie)	174
2021/C 465/21	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. januára 2021, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o sumy podpory Únie na rozvoj vidieka v roku 2021 (C(2021)00188 – 2021/2517(DEA))	175
2021/C 465/22	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 27. januára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2020/884, ktorým sa na rok 2020 stanovuje výnimka z delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/891, pokiaľ ide o sektor ovocia a zeleniny, a z delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/1149, pokiaľ ide o sektor vinohradníctva a vinárstva, v súvislosti s pandémiou COVID-19, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/1149 (C(2021)00371 – 2021/2530(DEA))	176
2021/C 465/23	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 21. decembra 2020, ktorým sa menia technické predpisy stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251, pokiaľ ide o načasovanie začatia uplatňovania určitých postupov riadenia rizík na účely výmeny kolaterálu (C(2020)9147 – 2020/2942(DEA))	178
2021/C 465/24	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 21. decembra 2020, ktorým sa menia regulačné technické predpisy stanovené v delegovaných nariadeniach (EÚ) 2015/2205, (EÚ) 2016/592 a (EÚ) 2016/1178, pokiaľ ide o dátum, ku ktorému nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre určité typy zmlúv (C(2020)9148 – 2020/2943(DEA))	180
	Streda 10. februára 2021
2021/C 465/25	P9_TA(2021)0038 Zriadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (COM(2020)0408 – C9-0150/2020 – 2020/0104(COD)) P9_TC1-COD(2020)0104 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. februára 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti	182
	Štvrtok 11. februára 2021
2021/C 465/26	P9_TA(2021)0046 Trhy s finančnými nástrojmi ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na informácie, správu produktov a obmedzenia pozícií v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0280 – C9-0210/2020 – 2020/0152(COD)) P9_TC1-COD(2020)0152 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2021 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na informácie, správu produktov a obmedzenia pozícií, a smernice 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/878, pokiaľ ide o ich uplatňovanie na investičné spoločnosti, v záujme pomoci pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19	185
2021/C 465/27	P9_TA(2021)0047 Prospekt obnovy EÚ a cielené úpravy týkajúce sa finančných sprostredkovateľov v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o prospekt obnovy EÚ a cielené úpravy týkajúce sa finančných sprostredkovateľov v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0281 – C9-0206/2020 – 2020/0155(COD)) P9_TC1-COD(2020)0155 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o prospekt obnovy EÚ a cielené úpravy týkajúce sa finančných sprostredkovateľov, a smernica 2004/109/ES, pokiaľ ide o používanie jednotného elektronického formátu vykazovania ročných finančných správ, v záujme podpory pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19	186
2021/C 465/28	P9_TA(2021)0048 Uplatňovanie pravidiel využívania prevádzkových intervalov na letiskách Únie: dočasná úľava ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93, pokiaľ ide o dočasnú úľavu z uplatňovania pravidiel využívania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva v dôsledku pandémie COVID-19 (COM(2020)0818 – C9-0420/2020 – 2020/0358(COD)) P9_TC1-COD(2020)0358 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93, pokiaľ ide o dočasnú úľavu z uplatňovania pravidiel využívania prevádzkových intervalov na letiskách Únie v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19	188
2021/C 465/29	P9_TA(2021)0049 Dočasné opatrenia týkajúce sa platnosti osvedčení a licencií (Omnibus II) ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú osobitné a dočasné opatrenia vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19 týkajúce sa obnovenia alebo predĺženia platnosti niektorých osvedčení, licencií, preukazov a povolení a odloženia niektorých pravidelných kontrol a pravidelného výcviku v určitých oblastiach právnych predpisov v oblasti dopravy na referenčné obdobia nasledujúce po obdobiach uvedených v nariadení (EÚ) 2020/698 (COM(2021)0025 – C9-0004/2021 – 2021/0012(COD)) P9_TC1-COD(2021)0012 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa stanovujú osobitné a dočasné opatrenia vzhľadom na pretrvávanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 týkajúce sa obnovenia alebo predĺženia platnosti niektorých osvedčení, licencií, preukazov a povolení, odloženia niektorých pravidelných kontrol a pravidelného výcviku v určitých oblastiach právnych predpisov v oblasti dopravy a predĺženia niektorých období uvedených v nariadení (EÚ) 2020/698	189

Obsah		Strana

	EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2020 – 2021 Schôdza 8. až 11. februára 2021 PRIJATÉ TEXTY	1

	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky parlament
	Utorok 9. februára 2021
2021/C 465/01	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/424, (EÚ) 2019/1781, (EÚ) 2019/2019, (EÚ) 2019/2020, (EÚ) 2019/2021, (EÚ) 2019/2022, (EÚ) 2019/2023 a (EÚ) 2019/2024, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn serverov a dátových úložísk, elektromotorov a pohonov s premenlivými otáčkami, chladiacich spotrebičov, svetelných zdrojov a samostatných ovládacích zariadení, elektronických displejov, umývačiek riadu pre domácnosť, práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť a chladiacich spotrebičov s funkciou priameho predaja (D069494/02 – 2020/2917(RPS))	2
	Streda 10. februára 2021
2021/C 465/02	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020 (2020/2123(INI))	4
2021/C 465/03	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva (2020/2077(INI))	11
2021/C 465/04	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (2020/2029(INI))	30
2021/C 465/05	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vykonávaní článku 43 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (2020/2047(INI))	47
2021/C 465/06	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 122 ods. 7) – výročná správa za roky 2016 – 2018 (2019/2198(INI))	54
2021/C 465/07	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich (2019/2188(INI))	62
2021/C 465/08	Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (2020/2864(RSP))	82
	Štvrtok 11. februára 2021
2021/C 465/09	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (2019/2202(INI))	87
2021/C 465/10	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (2020/2818(RSP))	110
2021/C 465/11	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o bezpečnosti jadrovej elektrárne v Ostrovci (Bielorusko) (2021/2511(RSP))	123
2021/C 465/12	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o humanitárnej a politickej situácii v Jemene (2021/2539(RSP))	126
2021/C 465/13	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o situácii v Mjanmarsku (2021/2540(RSP))	135
2021/C 465/14	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o Rwande: prípad Paula Rusesabaginu (2021/2543(RSP))	143
2021/C 465/15	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane (2021/2544(RSP))	147
2021/C 465/16	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o politickej situácii v Ugande (2021/2545(RSP))	154
2021/C 465/17	Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o budúcich výzvach v oblasti práv žien v Európe: viac ako 25 rokov po Pekinskej deklarácii a Pekinskej akčnej platforme (2021/2509(RSP))	160