4.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 253/36

—

zrušil rozhodnutie Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, s. 26) a nariadenie Rady (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 (Ú. v. EÚ L 66, s. 1) o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, a

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada neurčila riadny právny základ. Keďže podaná sťažnosť neidentifikovala žalobcu ako osobu, ktorá ohrozuje právny štát alebo ľudské práva na Ukrajine (v zmysle článku 21 ods. 2 a článku 23 ZEÚ), nepredstavoval článok 29 ZEÚ riadny právny základ pre rozhodnutie. Z dôvodu neplatnosti rozhodnutia sa tak Rada pre prijatie nariadenia nemohla oprieť o článok 215 ods. 2 ZFEÚ. V čase prijatia reštriktívnych opatrení nebola na akomkoľvek súde podaná žaloba alebo sťažnosť voči žalobcovi smerujúce k tomu, že jeho aktivity by mohli ohroziť právny štát alebo porušiť akékoľvek ľudské práva na Ukrajine.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada nesplnila kritérium na zaradenie do zoznamu, konkrétne, že osoba bola „identifikovaná ako zodpovedná“ za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov alebo porušovanie ľudských práv na Ukrajine, alebo že ide o osobu, ktorá sa spája s hocikým, kto bol takto identifikovaný. Jediný dôvod na zaradenie žalobcu do zoznamu bol, že sa proti nemu viedlo na Ukrajine „vyšetrovanie“ pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu. Nie je preto dané ani len tvrdenie (pričom sa uplatní odôvodnenie Súdneho dvora vo veci T-256/11 Ezz), že by bol žalobca osobou zodpovednou za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov alebo porušovanie ľudských práv na Ukrajine, alebo že by bol spájaný s osobou, ktorá bola ako taká riadne identifikovaná.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada porušila právo žalobcu na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu. Žalobcovi neboli v žiadnom štádiu konania poskytnuté konkrétne informácie o „vyšetrovaní“, ktoré údajne odôvodňovalo jeho zaradenie do zoznamu, a ešte menej „závažný a vierohodný“ a „konkrétny“ dôkaz v tejto súvislosti. Napriek žiadostiam odmietla Rada tieto informácie poskytnúť.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada neposkytla žalobcovi dostatočné dôvody na jeho zaradenie do zoznamu. Tieto uvedené dôvody neboli dostatočne podrobné a konkrétne. Neposkytol sa žiadny detail o povahe správania žalobcu, ktorým sa údajne „zúčastnil“ na páchaní „trestných činov“, alebo ako je taká údajná „účasť na trestných činoch“ akokoľvek spojená so „spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov“ a „ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu“. Neposkytol sa žiadny detail o „vyšetrovaní“, o úrade, ktorý ho údajne vykonáva, o jeho povahe alebo dátume, kedy sa malo začať.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada vážne porušila sťažovateľove základné práva vlastniť majetok a na dobré meno. Reštriktívne opatrenia neboli „stanovené zákonom“; boli uložené bez riadnych záruk umožňujúcim žalobcovi účinne predložiť svoju vec Rade; nie sú obmedzené na akýkoľvek konkrétny majetok, ktorý údajne predstavuje spreneveru štátnych finančných prostriedkov alebo aspoň obmedzené na sumu finančných prostriedkov, ktoré mali byť spreneverené.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada vychádzala z vecne nesprávnych skutočností. V rozpore s jediným odôvodnením pre jeho zaradenie do zoznamu neexistuje žiadna dostupná informácia alebo dôkaz, že by bol žalobca v skutočnosti „vyšetrovaný“ na Ukrajine spôsobom špecifikovanom v rozhodnutí a nariadení.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada nezabezpečila relevantnosť a platnosť dôkazu pre zaradenie žalobcu na zoznam: nezohľadnila, či momentálne konajúci Generálny prokurátor Ukrajiny mal podľa ukrajinskej Ústavy právomoc začať akékoľvek vyšetrovanie voči žalobcovi a Rada nezhodnotila, že voči žalobcovi sa v skutočnosti údajné „vyšetrovanie“ neviedlo.