EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli31. 10. 2019
COM(2019) 564 final
2019/0246(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o zavedenie obmedzení kapacít v prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, zber údajov a kontrolné opatrenia v Baltskom mori, a nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o trvalé ukončenie rybolovných činností flotíl loviacich tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Ekosystém v Baltskom mori je už desaťročia veľmi krehký. Až v roku 2019 však vedci varovali, že environmentálne podmienky majú na tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora oveľa významnejší vplyv, než sa pôvodne predpokladalo. V dôsledku tejto situácie v súčasnosti dochádza k prudkému poklesu populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora. Navyše táto situácia je bezprecedentná, keďže populácia tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora je jedinou populáciou v európskych vodách, v prípade ktorej ICES odhaduje, že jej prirodzená úmrtnosť je v dôsledku environmentálnych vplyvov trikrát vyššia ako rybolovná úmrtnosť. Žiadna iná populácia rýb v európskych vodách sa nenachádza v takejto situácii. Aj bez akéhokoľvek prípadného rybolovu sa neočakáva, že by sa populácia tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora obnovila skôr ako v roku 2024.
Vzhľadom na uvedenú situáciu Komisia prijala v júli 2019 na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a v súlade s pravidlami spoločnej rybárskej politiky a viacročného plánu pre populácie rýb a rybolov v Baltskom mori (ďalej len „viacročný plán pre Baltské more“) prvé núdzové opatrenia na zákaz rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora až do konca roka a, po druhé, Rada v októbri 2019 rozhodla o nevyhnutných a bezprecedentných obmedzeniach rybolovu na rok 2020. Napriek tomu sa však obnova populácie neočakáva skôr ako o niekoľko rokov. Tieto mimoriadne opatrenia budú preto viesť k nadbytočným kapacitám flotily a závažným nepriaznivým sociálno-ekonomickým dôsledkom pre príslušné pobrežné komunity a rybárske podniky. Odvetvie rybárstva je kľúčovou zložkou hospodárskeho života mnohých pobrežných regiónov Baltského mora. Využívanie kvót tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora bolo však dlhé roky relatívne nízke (menej ako 60 %); v roku 2018 dosiahlo úroveň len 40 % a tento pokles pokračoval aj v roku 2019, až kým sa v polovici júla nezačali uplatňovať núdzové opatrenia Komisie (19 %). Relatívne nízke využívanie kvót už v roku 2018 mohlo byť prvým znakom zlej environmentálnej situácie a jej významného vplyvu na tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora.
Z analýzy Komisie vyplýva, že segmenty flotily, ktoré sú najviac závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tvorí viac než 300 plavidiel, najmä plavidlá s vlečnými sieťami a plavidlá so žiabrovkami v Litve, Lotyšsku a Poľsku a v menšej miere v Dánsku. Len malá časť z nich sa zdá dostatočne odolná, aby prežila krátkodobý, nie však strednodobý či dlhodobý zákaz rybolovu. Zvyšok sa už v súčasnosti nachádza v zlej situácii, ktorá sa zákazom bude len zhoršovať, resp. ich rentabilita sa úplne naruší. Tieto segmenty flotily majú značný sociálno-ekonomický význam a predstavujú zhruba 20 až 50 % príslušnej národnej flotily Litvy, Lotyšska a Poľska vyjadrený ekvivalentom plného pracovného času. Vzhľadom na celkový zákaz akéhokoľvek cieleného rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a výrazné zníženia pre ostatné populácie v Baltskom mori, na ktorých sa Rada dohodla 14. a 15. októbra 2019, nie všetky plavidlá a segmenty flotily, ktoré zákaz cieleného rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora najvýraznejšie zasiahne, budú môcť presmerovať svoje rybolovné činnosti na iné druhy. Zákaz rybolovu bude mať významný vplyv na flotily loviace tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora a výrazný negatívny dosah na niektoré regióny a pobrežné komunity. Komisia na základe tejto skutočnosti a zohľadňujúc nepretržité kontakty s členskými štátmi v súvislosti so značne negatívnym dosahom tejto situácie na odvetvie rybárstva a skutočnosť, že zainteresované strany nedokážu samy zmierniť nepriaznivé dôsledky, dospela k záveru, že je potrebné prijať núdzové opatrenia pre odvetvie rybárstva. Núdzové opatrenia spočívajú v zavedení stropu kapacity pre členské štáty v oblasti Baltského mora, ktorých flotily sú postihnuté nepriaznivou situáciou tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, a systému vyradenia kapacity pre flotily, ktoré v minulosti lovili tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora.
Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 je fond námornej a rybárskej politiky EÚ na roky 2014 – 2020. Je jedným z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a ktorých cieľom je podpora obnovy európskeho hospodárstva založenej na raste a zamestnanosti. Fond pomáha rybárom pri prechode na udržateľný rybolov. Slúži na podporu pobrežných komunít pri diverzifikácii ich hospodárstiev a financujú sa z neho projekty zamerané na vytváranie nových pracovných miest a zlepšovanie kvality života na európskych pobrežiach.
Tento fond by mal preto členským štátom, ktoré sú zasiahnuté výnimočnou situáciou tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, umožniť poskytovanie finančnej podpory v záujme dosiahnutia a udržania rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami tým, že finančná podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania bude oprávnená v rámci ENRF na roky 2014 – 2020. Táto podpora sa poskytovala do konca roku 2017 (a nedávno bola zavedená v rámci viacročného plánu pre západnú oblasť Stredozemného mora). Opätovné zavedenie vyraďovania z prevádzky formou zošrotovania je nepredvídaným opatrením v reakcii na mimoriadnu situáciu v súvislosti s treskou škvrnitou vo východnej časti Baltského mora. Z tohto dôvodu by fond mal v tejto výnimočnej situácii poskytnúť dodatočnú flexibilitu a umožniť tým istým členským štátom, aby dostupné rozpočtové prostriedky určené na pomoc na skladovanie a integrovanú námornú politiku v rámci finančného prídelu pre každý členský štát mohli presmerovať na trvalé ukončenie rybolovných činností s cieľom posilniť potrebu zošrotovania plavidiel, a to bez negatívneho vplyvu na dosahovanie ostatných iných cieľov SRP a vykonávanie ENRF. Cieľom tohto návrhu je preto udržateľné hospodárenie s populáciami rýb v Baltskom mori znížením nadbytočných kapacít flotily v rámci rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora.
Okrem toho členské štáty a Komisia zastávajú spoločný názor, že je potrebné prijať naliehavé opatrenie na riešenie hlavných príčin tejto kritickej environmentálnej a sociálnej situácie. To znamená, že sa so zvýšeným odhodlaním budú riešiť kľúčové environmentálne tlaky v oblasti Baltského mora, ktoré bránia obnove populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, a bude sa znižovať štrukturálna nerovnováha kapacity flotíl, ktoré sa v minulosti zameriavali na lov tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora. Týmto návrhom sa preto zavádza možnosť poskytnúť rybárom a prevádzkovateľom, ktorí sú vo veľkej miere závislí od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a sú postihnutí zákazom rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, verejnú finančnú podporu na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania.
Aby sa zabezpečil súlad štrukturálneho prispôsobenia flotily v Baltskom mori s cieľmi ochrany stanovenými vo viacročnom pláne hospodárenia, podpora na trvalé ukončenie rybolovnej činnosti prostredníctvom zošrotovania rybárskych plavidiel, ktoré sú vo veľkej miere závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, by mala byť striktne podmienená a spojená s dosahovaním cieľov na prispôsobenie a nástrojov vymedzených v akčných plánoch pre nerovnovážne segmenty.
Napokon by sa mali zaviesť dodatočné kontrolné opatrenia a zlepšiť zber relevantných údajov.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Návrh je v súlade s návrhom Komisie o ďalšom ENRF a najnovším viacročným plánom.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Hoci podpora na zošrotovanie plavidiel v Baltskom mori v súčasnosti nie je oprávnená na spolufinancovanie podľa súčasného nariadenia o ENRF, je potrebná na účinné vykonávanie najnovšieho viacročného plánu.
Okrem toho podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností na účely zošrotovania plavidiel bola poskytovaná z ENRF do konca roku 2017. Podpora bola nedávno zavedená pre západnú oblasť Stredozemného mora (nariadenie 2019/1022). Okrem toho návrh Komisie o novom ENRF na obdobie 2021 – 2027 opäť obsahuje podporu na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania.
A nakoniec podpora na dočasné zastavenie rybolovných činností v Baltskom mori už bola poskytnutá na základe súčasného nariadenia prostredníctvom operačných programov ENRF [C(2019)6496].
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:
spoločná rybárska politika je spoločnou politikou. Jedným z jej cieľov je nielen zabezpečiť, aby rybolovné činnosti boli dlhodobo environmentálne udržateľné, ale aj dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti. Únia sa na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní rozhodla prijať nevyhnutné a bezprecedentné obmedzenia rybolovu. Tieto opatrenia budú viesť k nadbytočným kapacitám flotily a závažným nepriaznivým sociálno-ekonomickým dôsledkom pre pobrežné komunity a rybárske podniky. Otvorenie možnosti požiadať o finančnú podporu na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania prispeje k zmierneniu týchto nepriaznivých sociálno-ekonomických dôsledkov a zároveň sa zníži kapacita flotily a súvisiaci rybolovný tlak na populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora.
•Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: zmena nariadenia.
Tento návrh je zameraný na riadenie rybárstva na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa z dôvodu výnimočnej povahy udalosti vyžadujúcej si tento návrh.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V súvislosti s prípravou a rokovaním o príslušnom nariadení sa s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami, najmä Poradnou radou pre Baltské more, uskutočnili konzultácie o rybolovných možnostiach v Baltskom mori na rok 2020. Rôzne zainteresované strany v oblasti rybárstva a členské štáty uviedli problémy, ktoré vyplývajú z nadbytočných kapacít flotily a závažných nepriaznivých sociálno-ekonomických dôsledkov pre príslušné pobrežné komunity a rybárske podniky. Všetci prevádzkovatelia, zainteresované strany a dotknuté členské štáty zdôraznili potrebu štrukturálne riešiť situáciu v oblasti nadbytočných flotíl poskytnutím finančnej podpory na dosiahnutie a udržanie rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami. Na tento účel požiadali o to, aby finančná podpora Európskej únie na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom šrotovania bola oprávnená v rámci ENRF na obdobie 2014 – 2020.
•Získavanie a využívanie expertízy
Únia každoročne žiada od Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) vedecké odporúčania týkajúce sa stavu významných populácií rýb v Baltskom mori. Z odporúčaní ICES je zrejmé, že prudký pokles populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora je problém, ktorý bude pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch.
•Posúdenie vplyvu
Na účely návrhu Komisie o Európskom námornom a rybárskom fonde na obdobie rokov 2021 až 2027 sa vypracovalo posúdenie vplyvu. V tomto posúdení vplyvu sa identifikovali a vysvetlili hlavné výzvy a problémy, ktoré sa majú riešiť v budúcom programe, na základe zistení a hodnotení z predchádzajúcich programových období, nových politických priorít a objavujúcich sa problémov, ktoré vyžadujú zásah Únie. Dospelo sa v ňom k záveru, že politika musí byť cielenejšia a zameranejšia s cieľom dôkladnejšie riešiť nadmernú kapacitu a nadmerný rybolov v tých segmentoch rybárskych flotíl EÚ, ktoré naďalej lovia populácie na neudržateľnej úrovni. Komisia preto navrhuje, aby podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností bola za prísnych podmienok súčasťou ďalšieho programového obdobia ENRF s cieľom zabezpečiť, aby takáto podpora bola zameraná na dosiahnutie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a dostupnými rybolovnými možnosťami. O tomto návrhu v súčasnosti spoluzákonodarcovia vedú diskusie. Vzhľadom na výnimočný charakter situácie v súvislosti s treskou škvrnitou vo východnej oblasti Baltského mora a rybolovom závislým od tejto populácie rýb je politická možnosť trvalého ukončenia rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania rybárskych plavidiel tou najlepšou voľbou. Okrem navrhovanej alternatívy neexistujú žiadne iné vecne a právne odlišné alternatívy politiky.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neuplatňuje sa.
•Základné práva
Tento návrh nemá žiadne dôsledky pre ochranu základných práv.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Podľa návrhu je podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania rybárskych plavidiel opäť oprávnená v rámci súčasného ENRF. Súvisiace financovanie EÚ sa má poskytnúť v súlade s operačnými programami ENRF na obdobie rokov 2014 – 2020 a príslušnými finančnými prostriedkami pridelenými členským štátom z ENRF.
Navrhovaná zmena nemá za následok žiadne zmeny, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, ročné stropy alebo záväzky a platby podľa prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1311/2013 1 . Návrh môže vychádzať z predsunutia platobných rozpočtových prostriedkov a vzhľadom na dané programové obdobie je rozpočtovo neutrálny.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Neuplatňuje sa.
2019/0246 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o zavedenie obmedzení kapacít v prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, zber údajov a kontrolné opatrenia v Baltskom mori, a nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o trvalé ukončenie rybolovných činností flotíl loviacich tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom 2 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V článku 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 3 sa uvádza záväzok uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém. Plán má byť v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, a najmä cieľom, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 4 .
(2)Vo vedeckom posudku Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa uvádza, že mnoho druhov a biotopov Baltského mora nie je v dobrom stave. Ročné prísuny živín stále prevyšujú regionálne dohodnuté ciele pre centrálnu oblasť Baltského mora, oblasť Saaristomeri a Fínsky záliv. Koncentrácie živín sú stále relatívne vysoké, čo platí aj pre rozlohu hlbokomorských oblastí s nedostatkom kyslíka, resp. bez žiadneho kyslíka. Hodnoty kontaminantov zostávajú v porovnaní s väčšinou európskych morí zvýšené. Táto celková environmentálna situácia ovplyvňuje funkčnosť potravinového reťazca, znižuje odolnosť a rezistenciu voči ďalším environmentálnym zmenám a oslabuje vyhliadky na sociálno-ekonomické prínosy vrátane rybolovných možností.
(3)S touto situáciou súvisí pokles populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora (Gadus morhua). Podľa ICES má táto populácia neudržateľne nízku biomasu z dôvodu kombinácie poklesu obnovy populácie, environmentálnych faktorov a zmien v ekosystéme, ktoré vedú k vysokej prirodzenej úmrtnosti (ktorá je približne trojnásobne vyššia ako rybolovná úmrtnosť) a nadmernému úhynu rýb pri rybolove vzhľadom na stav danej populácie. Biomasa tresky škvrnitej obchodnej veľkosti je v súčasnosti na najnižšej úrovni od 50 rokov minulého storočia. ICES okrem toho odhaduje, že biomasa neresiacej sa populácie zostane v strednodobom horizonte (2024) pod referenčným bodom udržateľnosti aj bez akéhokoľvek prípadného rybolovu. Vo svojom odporúčaní na rok 2020 preto ICES odporúča nulové úlovky.
(4)Vo viacročnom pláne pre Baltské more sa stanovuje, že v prípade, ak sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že populácia je ohrozená, musia sa prijať ochranné opatrenia vrátane zníženia rybolovných možností a špecifických ochranných opatrení, pričom by tieto opatrenia mali byť doplnené o všetky ostatné vhodné opatrenia. Medzi nápravné opatrenia môže patriť pozastavenie cieleného rybolovu dotknutej populácie a primerané zníženie rybolovných možností. Podľa článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1139 sa výber opatrení uskutoční v súlade s povahou, závažnosťou, trvaním a opakovaním situácie.
(5)Komisia na základe vyhodnotenia populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1248 5 , ktorým sa zakazuje lov tresky škvrnitej v poddivíziách ICES 24 až 26 do 31. decembra 2019.
(6)Rada 15. októbra 2019 prijala politickú dohodu týkajúcu sa rybolovných možností v Baltskom mori na rok 2020. Táto dohoda znamená nevyhnutné a bezprecedentné zníženie rybolovných možností v prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora o 92 % v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 a obmedzenie tejto hodnoty celkového povoleného výlovu (TAC) len na vedľajšie úlovky. Z tohto dôvodu sa v prípade tejto populácie nepovoľuje žiaden cielený rybolov. Keďže treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora sa väčšinou vyskytuje v poddivízii ICES 24, TAC pre tresku škvrnitú v západnej oblasti Baltského mora v poddivízii 24 sa takisto obmedzuje len na vedľajšie úlovky tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora.
(7)Rybárske flotily, ktoré boli doposiaľ závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, nemajú možnosť loviť iné populácie rýb ako alternatívu. Odhaduje sa, že vyrovnanie hospodárskych strát spôsobených zákazom rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora by si vyžadovalo približne 20 000 ton ďalších úlovkov iných druhov rýb. Rada však odsúhlasila aj podstatné zníženia pre ďalšie populácie, najmä zníženie o 65 % v prípade sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, o 60 % v prípade tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, o 32 % v prípade platesy veľkej, o 27 % v prípade sleďa v Botnickom zálive a o 22 % v prípade šproty.
(8)Analýza Komisie naznačuje, že segmenty flotily, ktoré sú najviac závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tvorí viac než 300 plavidiel, najmä plavidlá s vlečnými sieťami a plavidlá so žiabrovkami v Litve, Lotyšsku a Poľsku a v menšej miere v Dánsku. Tieto segmenty flotily majú značný sociálno-ekonomický význam a predstavujú zhruba 20 až 50 % príslušnej národnej flotily Litvy, Lotyšska a Poľska vyjadrený ekvivalentom plného pracovného času. Len malá časť sa zdá dostatočne odolná, aby prežila krátkodobý, nie však strednodobý či dlhodobý zákaz rybolovu. Zvyšok sa už v súčasnosti nachádza v zlej situácii, ktorá sa zákazom bude len zhoršovať, resp. ich rentabilita sa úplne naruší. V skutočnosti sa využívanie kvót tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora už mnoho rokov pohybuje pod úrovňou 60 %, pričom v roku 2018 bol zaznamenaný ďalší pokles na 40 % a tento trend pokračoval aj v roku 2019, až kým Komisia nezačala uplatňovať núdzové opatrenia v polovici júla (19 %), čo odzrkadľuje biologický problém v predmetnom rybolove. Keďže sa neočakáva, že populácia tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora by mohla opäť dosiahnuť zdravé úrovne v strednodobom horizonte, štrukturálna nerovnováha v týchto segmentoch flotily bude pretrvávať, čo je dôvodom na jej reštrukturalizáciu.
(9)Reštrukturalizácia flotily sa vykoná v súlade s článkom 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 6 , v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby priebežne zavádzali opatrenia na prispôsobenie rybolovnej kapacity svojich flotíl svojim rybolovným možnostiam, v ktorých sa zohľadňuje vývoj situácie a ktoré vychádzajú z najlepších vedeckých odporúčaní, aby sa medzi nimi dosiahla stabilná a trvácna rovnováha. V záujme dosiahnutia tohto cieľa majú členské štáty povinnosť zasielať Komisii každý rok do 31. mája správu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Ak z posúdenia jasne vyplynie, že rybolovná kapacita nie je v skutočnej rovnováhe s rybolovnými možnosťami, členský štát by mal vypracovať správu a zahrnúť do nej akčný plán pre segmenty flotily, pri ktorých sa identifikovala nadmerná štrukturálna kapacita. Keďže odporúčanie ICES o zhoršení stavu populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora bolo zverejnené 29. mája 2019, existujúce správy o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami nemohli zohľadňovať nové informácie o vážnom stave populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a z toho vyplývajúcej nadmernej kapacite flotíl, ktoré sa pôvodne zameriavali na túto populáciu. Členské štáty by sa mali čo najskôr zaoberať touto nadmernou kapacitou v ďalších správach o rovnováhe medzi flotilami a rybolovnými možnosťami, najneskôr však do 31. mája 2020.
(10)Dotknuté členské štáty vo svojej politickej deklarácii z 15. októbra 2019 vyhlásili, že v prípade potreby znížiť kapacitu flotily na účely riešenia nepriaznivých sociálno-ekonomických dôsledkov poklesu v rybolove predložia Komisii akčný plán v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Členské štáty takisto uznávajú, že z hľadiska potreby znížiť kapacitu flotily je dôležité zabrániť verejnej pomoci na investície do ďalších rybolovných kapacít.
(11)Podľa odporúčania ICES, ktoré bolo zverejnené 29. mája 2019, približne 70 % vylodení tresky škvrnitej v poddivíziách 24 až 28 bolo uskutočnených plavidlami s vlečnou sieťou s únikovým oknom typu BACOMA veľkosti 120 mm alebo vlečnou sieťou typu T90 a 15 % vylodení bolo uskutočnených plavidlami na lov žiabrovkou s veľkosťou ôk od 110 mm do 156 mm. Tieto metiery sa vo všeobecnosti považujú za metiery zamerané na lov tresky škvrnitej, pričom príslušné minimálne veľkosti ôk siete sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241. 7 Každý spomedzi ostatných metierov na prvých 15 priečkach z hľadiska množstva vylodených úlovkov tresky škvrnitej prispel menej než 5 % k celkovým vylodeným úlovkom tresky škvrnitej. Je dôležité zabezpečiť, aby sa kapacita flotíl loviacich tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora nezvyšovala a aby trvalé ukončenie s využitím verejných finančných prostriedkov prinieslo skutočné zníženie kapacity flotily. Úroveň kapacity členského štátu pre tieto dva segmenty flotily by sa mala obmedziť úrovňami aktívnych plavidiel v posledných rokoch pred uplatnením núdzových opatrení, t. j. 2017 a 2018, a pri vyradení plavidiel s využitím verejnej pomoci by sa mala znížiť v záujme obnovy populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora.
(12)Stropy kapacity špecificky určené pre populáciu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora by sa mali uplatňovať nad rámec opatrení stanovených v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Prostredníctvom týchto stropov by sa kapacita mala obmedziť poslednou úrovňou aktívnych plavidiel s výnimkou tých, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch vyradené bez verejnej pomoci. Okrem toho by sa týmito stropmi malo zabezpečiť, že plavidlá z iných segmentov flotily nebude možné presunúť do segmentu, ktorý loví tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora. Aby sa zabezpečilo dodržiavanie stropov kapacity, členské štáty by mali informovať Komisiu o počiatočnom strope a jeho akýchkoľvek zmenách.
(13)Vzhľadom na závažný stav populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora by sa mali zaviesť ďalšie opatrenia na kontrolu jej rybolovu. Prahové množstvo, pri ktorom rybárske plavidlá musia vylodiť svoj úlovok na určitom mieste, by sa malo znížiť na 250 kg. Okrem toho kapitáni rybárskych plavidiel Únie, na ktoré sa vzťahujú kvóty tresky škvrnitej a ktoré lovia v zónach výskytu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, musia zabezpečiť, aby ich rybolovná činnosť mohla byť kedykoľvek monitorovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
(14)Rada ICES vydala analytické posúdenie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, no vzhľadom na nedostatok potrebných údajov nemohla poskytnúť rozsahy rybolovnej úmrtnosti a rôzne referenčné body. Zber údajov by sa mal preto zlepšiť, a to zabezpečením prítomnosti pozorovateľov na mori v prípade aspoň 20 % plavidiel, ktoré lovia tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora.
(15)Európsky námorný a rybársky fond („ENRF“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 8 stanovil, že trvalé ukončenie bude do 31. decembra 2017 jedným z nástrojov na zníženie identifikovanej nadmernej štrukturálnej kapacity. Ak členské štáty identifikovali štrukturálnu nerovnováhu, výsledný akčný plán im preto podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 umožňoval, aby trvalé ukončenie zapracovali medzi spôsoby splnenia cieľov akčného plánu.
(16)S cieľom zmierniť nepriaznivé hospodárske účinky spôsobené výnimočnou a pretrvávajúcou environmentálnou situáciou v Baltskom mori a v dôsledku toho aj významným znížením rybolovných možností, ako aj z hľadiska konkrétnych opatrení stanovených vo viacročnom pláne pre Baltské more by verejná podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností prostredníctvom zošrotovania rybárskych plavidiel mala členským štátom umožniť, aby splnili ciele svojich akčných plánov podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a znížili akúkoľvek identifikovanú štrukturálnu nerovnováhu v segmentoch rybolovu, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán pre Baltské more. Preto by sa malo nariadenie (EÚ) č. 508/2014 zmeniť zodpovedajúcim spôsobom tak, aby sa opätovne zaviedla podpora na trvalé ukončenie v prípade plavidiel, ktoré sú vo veľkej miere závislé od lovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora.
(17)V záujme zabezpečenia súladu medzi štrukturálnym prispôsobením flotily v Baltskom mori a cieľmi ochrany stanovenými vo viacročnom pláne by podpora na trvalé ukončenie rybolovnej činnosti prostredníctvom zošrotovania rybárskych plavidiel, ktoré sú vo veľkej miere závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, mala byť striktne podmienená a spojená s dosahovaním cieľov prispôsobenia a nástrojov vymedzených v akčných plánoch pre nerovnovážne segmenty.
(18)Vzhľadom na krehký ekosystém v Baltskom mori by sa podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností nemala poskytovať na dodatočné vybavenie rybárskych plavidiel na iné účely než komerčný rybolov, ako napr. rekreačný rybolov, čo by mohlo mať škodlivý vplyv na ekosystém. Preto by sa takáto podpora mala poskytovať len na zošrotovanie rybárskych plavidiel.
(19)Zavedenie pomoci na zošrotovanie je nepredvídaným opatrením, ktoré reaguje na výnimočnú situáciu. Komisia nemôže poskytnúť ďalšie verejné finančné prostriedky na trvalé ukončenie rybolovných činností, ktoré by išli nad rámec odsúhlaseného finančného prídelu z ENRF pre každý členský štát. Dodatočná flexibilita v rámci odsúhlaseného finančného prídelu z ENRF pre každý členský štát by však umožnila pobaltským členským štátom, ktoré identifikovali trvalé ukončenie ako nástroj na zníženie nadmernej štrukturálnej kapacity svojich flotíl loviacich tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora, riešiť výnimočnú situáciu bez toho, aby ohrozili iné dôležité priority ENRF, a to najmä v súvislosti s udržateľným rozvojom rybolovu, akvakultúry a rybárskych oblastí podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 508/2014. Preprogramovanie z kategórií uvedených v článku 13 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 na trvalé ukončenie sa považuje za účinný spôsob umožnenia takejto flexibility.
(20)V článku 22 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uvádza, že rybolovná kapacita zodpovedajúca rybárskym plavidlám vyradeným s verejnou pomocou sa nenahrádza. Okrem toho podľa článku 23 ods. 1 uvedeného nariadenia zaradenie novej kapacity do flotily bez poskytnutia verejnej pomoci sa kompenzuje predchádzajúcim vyradením kapacity bez verejnej pomoci prinajmenšom v rovnakej výške.
(21)Vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu rybárskych plavidiel EÚ, ktoré sú vo veľkej miere závislé od tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, a potrebu zabezpečiť dostupnosť podpory z ENRF na trvalé ukončenie rybolovnej činnosti takýchto plavidiel sa považovalo za vhodné zaviesť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k ZEÚ, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1139
Nariadenie (EÚ) 2016/1139 sa mení takto:
1.Vkladá sa táto kapitola VIA:
„KAPITOLA VIA
STROPY KAPACITY
Článok 8a
Zníženie kapacity pre tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora
1.Celková kapacita každého členského štátu pre plavidlá loviace v poddivíziách ICES 24 až 32 vybavené kategóriami výstroja uvedeného v odseku 2 nesmie presiahnuť úrovne kapacity plavidiel v registri rybárskej flotily Únie k […] 9 , ktoré boli aktívne v uvedených poddivíziách v rokoch 2017 a 2018 pre dané členské štáty. Členské štáty oznámia Komisii úrovne kapacity a ich výpočty najneskôr do […] 10 .
2.Odsek 1 sa vzťahuje na plavidlá vybavené týmito kategóriami výstroja:
a)vlečený výstroj s veľkosťou ôk siete aspoň 120 mm, ak je vyrobený z vlečnej siete T90, alebo aspoň 105 mm, ak je vybavený únikovým oknom typu Bacoma s veľkosťou ôk siete 120 mm;
b)statické siete s veľkosťou ôk najmenej 110 mm a najviac 156 mm.
3.Celková kapacita členského štátu, ktorý vykonáva opatrenia trvalého ukončenia v súlade s článkom 34 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 508/2014, sa zníži o kapacitu plavidiel, ktoré boli vyradené s verejnou pomocou v súlade s postupom stanoveným v článku 22 ods. 4 nariadenia č. 1380/2013.
4.Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zníženia celkovej kapacity v správach predkladaných v súlade s článkom 22 ods. 4 uvedeného nariadenia.“
2.V článku 14 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) 250 kilogramov tresky;“.
3.Vkladá sa tento článok 14a:
„Článok 14a
Kontrola úlovkov tresky
Kapitáni rybárskych plavidiel Únie, ktoré majú pridelené rybolovné možnosti pre tresku škvrnitú v Baltskom mori a lovia v poddivízii ICES 24 v oblastiach za hranicou šiestich námorných míľ od základných línií alebo v poddivíziách 25 až 32, sú povinní zabezpečiť, aby ich rybolovná činnosť mohla byť kedykoľvek monitorovaná kontrolnými orgánmi členského štátu. Na tento účel musia byť tieto rybárske plavidlá vybavené systémom monitorovania plavidiel (VMS) alebo rovnocenným elektronickým monitorovacím systémom, ktorý osvedčil kontrolný orgán.“
4.Vkladá sa táto kapitola:
„KAPITOLA VIIIA
ZBER ÚDAJOV
Článok 14b
Prítomnosť pozorovateľov
Plavidlá Únie s pridelenými rybolovnými možnosťami pre tresku škvrnitú v poddivíziách ICES 24 až 32 podliehajú aspoň 20 % prítomnosti pozorovateľov na mori.“
Článok 2
Zmeny nariadenia (EÚ) 508/2014
Nariadenie (EÚ) 508/2014 sa mení takto:
1.V článku 13 sa dopĺňa tento odsek:
„10. Členské štáty majú možnosť prekročiť sumu uvedenú v odseku 2 a uplatniť nižšie sumy ako sumy uvedené v odsekoch 6 a 7 na podporu opatrení stanovených v článku 34 ods. 4 písm. b).“
2.Článok 34 ods. 4 sa nahrádza takto:
„4. Podpora podľa tohto článku sa môže poskytovať do 31. decembra 2017 s výnimkou prípadov, keď sa prijmú opatrenia trvalého ukončenia rybolovných činností v záujme dosiahnutia cieľov týchto viacročných plánov:
a)viacročný plán na ochranu a udržateľné využívanie populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1022*;
b)viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139*, pokiaľ ide o plavidlá podliehajúce obmedzeniu celkovej kapacity pre tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora, ako sa stanovuje v článku 8a ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139.“
_______________________________________________________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1022 z 20. júna 2019, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 508/2014 (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 1).
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 zo 6. júla 2016, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007(Ú. v. EÚ L 191, 15.7.2016, s. 1).
3.Článok 34 ods. 4a sa nahrádza takto:
„4a. Výdavky na opatrenia trvalého ukončenia rybolovných činností prijaté v záujme dosiahnutia cieľov nariadenia (EÚ) 2019/1022 sú oprávnené od 16. júla 2019.
Výdavky na opatrenia trvalého ukončenia rybolovných činností prijaté v záujme dosiahnutia cieľov nariadenia (EÚ) 2016/1139, a najmä jeho článku 8a sú oprávnené na podporu z ENRF od […] 11 .“
4.V článku 34 sa dopĺňajú tieto odseky:
„4b. Žiadna podpora podľa odseku 4 písm. b) sa neposkytuje, ak posúdenie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v najnovšej správe uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pre segment flotily, ku ktorému dotknuté plavidlá patria, nebolo vypracované na základe biologických a hospodárskych ukazovateľov a ukazovateľov využívania plavidla, ktoré sú stanovené v spoločných usmerneniach podľa uvedeného nariadenia.
4c. Podpora podľa odseku 4 písm. b) sa poskytuje len v prípade, ak ciele na prispôsobenie a nástroje boli stanovené v súlade s článkom 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pre segmenty flotily, do ktorých patria plavidlá uvedené v článku 8a ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139, a ak takéto ciele a nástroje súvisia s trvalým vyradením rybolovnej kapacity.“
5.V článku 34 ods. 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„6. Odchylne od odseku 1 sa môže udeliť podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností bez zošrotovania, ak sa plavidlá dodatočne vybavia na iné činnosti ako komerčný rybolov. Táto odchýlka sa nevzťahuje na podporu poskytnutú podľa odseku 4 písm. b).“
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda