VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/1136

z 10. augusta 2018

o zmierňovaní rizika a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti a systémoch včasného zisťovania v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky z hľadiska prenosu vysokopatogénnych vírusov aviárnej influenzy na hydinu

[oznámené pod číslom C(2018) 5243]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (1), a najmä na jej článok 3 a článok 63 ods. 3,

keďže:

(1)

Aviárna influenza je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie domácej hydiny vyvolané vírusmi aviárnej influenzy spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa odlišujú virulenciou vírusu. Nízkopatogénna forma sa obvykle prejavuje iba miernymi príznakmi, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje u väčšiny druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na zdravie domácich a voľne žijúcich vtákov a na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

V smernici 2005/94/ES sa stanovujú minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska uvedenej choroby v prípade hydiny alebo iných vtákov žijúcich v zajatí, a takisto sa stanovujú určité preventívne opatrenia týkajúce sa dozoru a včasného odhalenia aviárnej influenzy.

(3)

Je známe, že voľne žijúce vtáky, najmä sťahovavé vodné vtáky, sú prirodzeným hostiteľom pre nízkopatogénne vírusy aviárnej influenzy, ktoré prenášajú počas svojho sezónneho migračného pohybu, a to spravidla bez toho, aby sa pri nich prejavili príznaky uvedenej choroby. Od roku 2005 sa však preukázalo, že sťahovavé vtáky sa môžu nakaziť vírusmi vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) podtypu H5 a prenášať tieto vírusy na veľké vzdialenosti medzi kontinentmi.

(4)

Prítomnosť vírusov aviárnej influenzy, a najmä vírusov HPAI, v prípade voľne žijúcich vtákov predstavuje pretrvávajúcu hrozbu pre priame a nepriame zavlečenie týchto vírusov do chovov, kde sa drží hydina alebo iné vtáky žijúce v zajatí, najmä počas sezónneho pohybu sťahovavých vtákov, s rizikom ďalšieho šírenia vírusu z infikovaného chovu do iných chovov a spôsobenia vážnych hospodárskych strát.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 14. septembra 2017 komplexné vedecké stanovisko k aviárnej influenze (2), v ktorom sa potvrdzuje, že prísne uplatňovanie opatrení biologickej bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zabraňovaní šírenia vírusov HPAI z voľne žijúcich vtákov na hydinu a iné vtáky chované v zajatí (stanovisko EFSA z roku 2017).

(6)

V stanovisku EFSA z roku 2017 sa uvádza zoznam najrelevantnejších opatrení biologickej bezpečnosti, ktoré sa majú v rámci chovateľských systémov pre hydinu vrátane malých poľnohospodárskych podnikov priebežne uplatňovať. Ďalej sa v ňom uvádza, že určité všeobecné zásady biologickej bezpečnosti sú v prípade chovov hydiny univerzálne platné, ale na optimálnu ochranu založenú na odborných odporúčaniach sa musia brať do úvahy jedinečné vlastnosti každého chovu.

(7)

V stanovisku EFSA z roku 2017 sa posúdili a identifikovali riziká zavlečenia vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov hydiny, ako je chov domácich kačíc a husí spolu s inými druhmi hydiny, a riziká súvisiace s určitými činnosťami, ako je vypúšťanie hydiny určenej na zazverenie lovného vtáctva, a navrhli sa opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

(8)

Úrad EFSA v stanovisku z roku 2017 dospel k záveru, že pasívne sledovanie voľne žijúcich vtákov je najúčinnejším prostriedkom na včasné zistenie prítomnosti vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov, ak sa infekcie vírusom vysokopatogénnej aviárnej influenzy spájajú s úmrtnosťou, a odporúča zamerať sa na odber vzoriek z voľne žijúcich vtákov a ich laboratórne testovanie. Úrad EFSA následne zverejnil zoznam cieľových druhov voľne žijúcich vtákov vo svojej vedeckej správe o aviárnej influenze, ktorá bola schválená 18. decembra 2017 (3).

(9)

Vo vedeckej správe o aviárnej influenze schválenej 22. marca 2018 (4) EFSA uvádza, že neboli hlásené prípady infekcie u ľudí spôsobenej vírusom A (H5N8) alebo nedávno vzniknutými vírusmi A (H5N5) a A (H5N6), ktoré predstavujú výmenu vírusov A (H5) kladu 2.3.4.4 s miestnymi európskymi vírusmi, ktoré odovzdávajú gén N5 alebo N6. Vírusy A (H5N8), A (H5N5) a A (H5N6) sa považujú za prispôsobené najmä vtáčím druhom.

(10)

V stanovisku úradu EFSA z roku 2017 sa takisto dospelo k záveru, že v niektorých epidemiologických situáciách môže byť vhodné, aby členské štáty dočasne zintenzívnili určité preventívne opatrenia v okolí miesta, v ktorom sa potvrdila infekcia vírusom HPAI u voľne žijúcich vtákov alebo v ich výkaloch, najmä aby sa posúdilo, či sa vyskytol prenos do chovov hydiny a či sa opatrenia biologickej bezpečnosti na zabránenie zavlečenia vírusu účinne uplatňujú.

(11)	S cieľom zamerať sa na populácie vtákov, ktoré sú najviac ohrozené infekciou aviárnej influenzy, a zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by sa preto určité preventívne opatrenia mali zamerať na chovy hydiny.

(12)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/263 (5) sa stanovili opatrenia na zmierňovanie rizika a posilnenie biologickej bezpečnosti na zníženie rizika prenosu vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy z voľne žijúcich vtákov na hydinu zabránením priamemu a nepriamemu kontaktu medzi týmito populáciami. Od členských štátov sa vyžadovalo, aby určili oblasti na svojom území, v ktorých existuje mimoriadne riziko zavlečenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov s prítomnosťou hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí („vysokorizikové oblasti“), a to, okrem iného, vzhľadom na epidemiologickú situáciu a špecifické rizikové faktory. Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňovalo do 30. júna 2018.

(13)

Opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/263 by sa preto mali preskúmať s prihliadnutím na súčasnú epidemiologickú situáciu hydiny, iných vtákov chovaných v zajatí a voľne žijúcich vtákov v Únii a v príslušných tretích krajinách, stanovisko EFSA z roku 2017 a následné vedecké správy o aviárnej influenze a skúsenosti členských štátov získané počas vykonávania opatrení stanovených v uvedenom vykonávacom rozhodnutí.

(14)

Preto by sa týmto rozhodnutím s ohľadom na pretrvávajúcu hrozbu prenosu vírusu HPAI nakazenými voľne žijúcimi vtákmi a riziko výskytu ohnísk v chovoch hydiny či iných vtákov chovaných v zajatí mali stanoviť aktualizované opatrenia so zreteľom na výsledky preskúmania vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2017/263.

(15)

Skúsenosti získané počas vykonávania opatrení stanovených vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/263 ukazujú, že určité výnimky z opatrení na zmiernenie rizika a posilnených opatrení biologickej bezpečnosti sú potrebné na to, aby jednotlivé členské štáty mohli tieto opatrenia prispôsobiť meniacej sa epidemiologickej situácii.

(16)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto rozhodnutím sa stanovujú opatrenia na zmiernenie rizika, posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti a systémy včasného zisťovania v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky vzhľadom na zavlečenie vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) do chovov, ako aj opatrenia na zvýšenie informovanosti vlastníkov a ďalších subjektov pôsobiacich v sektore hydiny o týchto rizikách a o nevyhnutnosti zaviesť alebo posilniť opatrenia biologickej bezpečnosti v ich chovoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 smernice 2005/94/ES.

Článok 3

Identifikácia vysokorizikových oblastí, pokiaľ ide o zavlečenie a šírenie vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy

1. Členské štáty identifikujú oblasti na svojom území, ktoré sú vystavené mimoriadnemu riziku zavlečenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov (ďalej len „vysokorizikové oblasti“), pričom zohľadnia tieto skutočnosti:

rizikové faktory zavlečenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov, najmä pokiaľ ide o:

i)	ich geografické umiestnenie v oblastiach v členských štátoch, cez ktoré sa sťahovavé vtáky presúvajú, alebo kde tieto vtáky spočívajú počas svojich migračných pohybov po tom, čo sa dostali do Únie najmä prostredníctvom severovýchodných a východných migračných trás;

ii)	ich vzdialenosť od mokradí, rybníkov, močiarov, jazier, riek alebo mora, kde sa môžu zhromažďovať a kde sa zastavujú sťahovavé vtáky, najmä vtáky radov Anseriformes a Charadriiformes;

iii)	ich geografické umiestnenie v oblastiach s vysokým výskytom sťahovavých vtákov, predovšetkým vodných vtákov;

iv)	hydinu chovanú v nezastrešených chovoch, kde nie je možné zabrániť kontaktu medzi voľne žijúcimi vtákmi a hydinou alebo ho uspokojivo kontrolovať;

v)	súčasné a minulé odhalenia vírusov HPAI u hydiny, iných vtákov chovaných v zajatí a voľne žijúcich vtákov;

rizikové faktory šírenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch a medzi chovmi, najmä tam, kde:

i)	geografické umiestnenie chovu je v oblasti s vysokou hustotou chovov, najmä tých, ktoré chovajú kačice a husi a hydinu s otvoreným vonkajším prístupom;

ii)	je vysoká intenzita presunov vozidiel prepravujúcich hydinu a osôb v chovoch a z nich, ako aj iných priamych alebo nepriamych kontaktov medzi chovmi;

c)	posudzovanie rizika a vedecké odporúčanie v súvislosti s relevantnosťou šírenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy voľne žijúcimi vtákmi, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a vnútroštátne a medzinárodné orgány pre posudzovanie rizika;

d)	výsledky dozorných programov vykonávaných v súlade s článkom 4 smernice 2005/94/ES.

2. Členské štáty zabezpečia, aby zainteresované strany pôsobiace v sektore hydiny vrátane malých podnikov boli informované najvhodnejšími spôsobmi o vymedzení vysokorizikových oblastí identifikovaných v súlade s odsekom 1.

3. Členské štáty neustále prehodnocujú rozsah vymedzenia vysokorizikových oblastí.

Článok 4

Opatrenia na zmiernenie rizika a posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti

1. Členské štáty nepretržite monitorujú osobitnú epidemiologickú situáciu na svojom území, pričom zohľadňujú aj hrozby, ktoré predstavuje zistenie HPAI u hydiny, iných vtákov chovaných v zajatí a voľne žijúcich vtákov v iných členských štátoch a v okolitých tretích krajinách, ako aj posudzovanie rizika uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c).

2. Členské štáty prijmú vhodné a realizovateľné opatrenia na zníženie rizika vo vysokorizikových oblastiach s cieľom znížiť riziko prenosu vírusov HPAI z voľne žijúcich vtákov na hydinu.

3. Opatrenia na zmiernenie rizika a posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti sa zamerajú najmä na zamedzenie toho, aby voľne žijúce vtáky, a najmä sťahovavé vodné vtáky, prichádzali do priameho alebo nepriameho kontaktu s hydinou, a najmä s kačicami a husami.

4. V závislosti od posúdenia epidemiologickej situácie v zmysle odseku 1 členské štáty zakážu tieto činnosti vo vysokorizikových oblastiach:

chov kačíc a husí spolu s inými druhmi hydiny, s výnimkou prípadov, ak:

i)	sa riziko zavlečenia vírusu nepovažuje za významné v dôsledku znakov chovu a platné opatrenia na zmiernenie rizika vyhodnotí príslušný orgán ako dostatočné alebo

ii)	druhy hydiny iné ako kačice a husi sa používajú ako sentinely podľa ustanovení príslušného orgánu;

chov hydiny vo voľnom výbehu, s výnimkou prípadov, ak:

i)	hydina je chránená pred kontaktom s voľne žijúcimi vtákmi sieťami, strechami, horizontálnymi tkaninami alebo inými vhodnými prostriedkami na zabránenie kontaktu alebo

ii)	hydina je kŕmená a napájaná vodou vo vnútorných uzavretých priestoroch alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prístupu voľne žijúcich vtákov, a tým aj ich kontaktu s krmivom alebo vodou určenými pre hydinu;

c)	používanie vonkajších zásobníkov vody pre hydinu; s výnimkou prípadov, ak sa to vyžaduje v záujme zabezpečenia dobrých životných podmienok pre určité druhy hydiny a ak sú tieto zásobníky dostatočne chránené pred voľne žijúcimi vtákmi;

d)	napájanie hydiny vodou z povrchových zásobníkov vody prístupných voľne žijúcim vtákom; s výnimkou prípadov, ak voda prechádza ošetrením, ktorým sa zabezpečí inaktivácia vírusov aviárnej influenzy;

e)	zhromažďovanie hydiny a iných v zajatí žijúcich vtákov na trhoch, prehliadkach, výstavách a kultúrnych podujatiach; s výnimkou prípadov, ak takéto podujatia sú organizované a riadené takým spôsobom, ktorým sa riziko šírenia vírusu z potenciálne nakazených vtákov na iné vtáky zníži na minimum;

používanie vtákov radov Anseriformes a Charadriiformes ako návnady; s výnimkou prípadov, ak sa používajú v rámci dozorného programu nad aviárnou influenzou vykonávaného v súlade s článkom 4 smernice 2005/94/ES, výskumných projektov, ornitologických štúdií alebo akýchkoľvek iných činností povolených príslušným orgánom;

vypúšťanie hydiny určenej na zazverenie lovného vtáctva; s výnimkou prípadov, ak je schválené príslušnými orgánmi pod podmienkou, že:

i)	tieto činnosti sú oddelené od ostatných chovov a

ii)

hydina určená na zazverenie bola virologicky testovaná v súlade s bodom 4 písm. a) kapitoly IV diagnostickej príručky pre aviárnu influenzu stanovenej v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2006/437/ES (6) s negatívnymi výsledkami na aviárnu influenzu v prípade vzoriek odobratých z každej výrobnej jednotky do 48 hodín pred jej vypustením.

5. Členské štáty môžu na základe pravidelného preskúmania opatrení v súlade s článkom 5 rozšíriť alebo obmedziť rozsah pôsobnosti a obdobie uplatňovania opatrení na zmiernenie rizika a posilnených opatrení biologickej bezpečnosti uvedených v odseku 4.

6. Členské štáty vyzývajú sektor hydiny, aby podporoval činnosti odbornej prípravy zamerané na opatrenia na zmiernenie rizika a posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti pre vlastníkov hydiny s cieľom vypracovať plány biologickej bezpečnosti pre konkrétny chov a monitorovať uplatňovanie opatrení biologickej bezpečnosti.

Článok 5

Zachovanie a preskúmanie opatrení na zmiernenie rizika a posilnených opatrení biologickej bezpečnosti uplatňovaných vo vysokorizikových oblastiach

1. Členské štáty zachovajú opatrenia uplatňované podľa článku 4 ods. 4 vo vysokorizikových oblastiach na obdobie, počas ktorého pretrváva zvýšené riziko zavlečenia a rozšírenia vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy na ich území.

2. Členské štáty pravidelne preskúmavajú opatrenia, ktoré prijali v súlade s článkom 4 ods. 4, s cieľom prispôsobiť a upraviť ich podľa prevažujúcej epidemiologickej situácie, najmä pokiaľ ide o riziká, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky.

3. Členské štáty vychádzajú pri preskúmaní uvedenom v odseku 2 z posúdenia týchto faktorov:

a)	rozvoj situácie choroby u voľne žijúcich vtákov, epidemiologická krivka, najmä počet nových infekcií za časovú jednotku, mapovanie pozitívnych a negatívnych nálezov a dynamika infekcie;

b)	prítomnosť druhov migrujúcich a nemigrujúcich voľne žijúcich vtákov, najmä tých, ktoré boli identifikované ako cieľové druhy pre dohľad nad aviárnou influenzou;

c)	výskyt ohnísk HPAI u hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí, najmä ako následok primárneho zavlečenia vírusu voľne žijúcimi vtákmi;

d)	zistenie HPAI u hydiny, iných vtákov chovaných v zajatí a voľne žijúcich vtákov počas prebiehajúceho dohľadu;

e)	podtyp alebo podtypy vírusu HPAI, vývoj vírusu a možný význam pre zdravie ľudí;

f)	epidemiologická situácia HPAI u voľne žijúcich vtákov, hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí na území okolitých členských štátov a tretích krajín a posúdenia rizík vykonané úradom EFSA, vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi pre posudzovanie rizík;

g)	úroveň vykonávania a účinnosti opatrení stanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 6

Zvyšovanie informovanosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli potrebné opatrenia na to, aby sa zvýšila informovanosť zainteresovaných strán pôsobiacich v sektore hydiny, vrátane malých chovov, o rizikách zavlečenia vírusu HPAI do chovov a aby sa im poskytli najvhodnejšie informácie o opatreniach na zmiernenie rizík a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti v zmysle článku 4, najmä o opatreniach, ktoré sa majú presadiť vo vysokorizikových oblastiach, a to čo najvhodnejšími prostriedkami na ich upovedomenie o takýchto informáciách.

Členské štáty zvyšujú informovanosť aj v prípade skupín, ktoré sa zaoberajú činnosťami súvisiacimi s voľne žijúcimi živočíchmi vrátane ornitológov, pozorovateľov vtákov a poľovníkov.

Článok 7

Systémy včasného zisťovania v kŕdľoch hydiny

1. Členské štáty musia zaviesť alebo posilniť existujúce systémy včasného zisťovania zamerané na to, aby vlastníci bezodkladne oznamovali príslušnému orgánu akékoľvek príznaky prítomnosti vírusu HPAI v kŕdľoch hydiny v chovoch nachádzajúcich sa vo vysokorizikových oblastiach.

2. Systémy uvedené v odseku 1 musia prinajmenšom zohľadniť ako relevantné parametre, ktoré naznačujú možnú prítomnosť choroby, výrazný pokles príjmu potravy a vody, ako aj produkcie vajec, zistenú mieru úmrtnosti a akýkoľvek klinický príznak alebo postmortálnu léziu, ktoré naznačujú prítomnosť vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy, pričom sa berie do úvahy variabilita týchto parametrov u rôznych druhov hydiny a v rôznych typoch chovu.

Článok 8

Posilnený dohľad nad voľne žijúcimi vtákmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonával posilnený dohľad nad populáciami voľne žijúcich vtákov a ďalšie monitorovanie uhynutých alebo chorých vtákov v súlade s usmerneniami prijatými v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2005/94/ES na implementáciu programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva stanovenými v prílohe II k rozhodnutiu Komisie 2010/367/EÚ (7).

2. Členské štáty môžu zamerať odber vzoriek a laboratórne testovanie voľne žijúcich vtákov na druhy a zemepisné oblasti, ktoré doposiaľ neboli napadnuté vysokopatogénnou aviárnou influenzou.

Článok 9

Dodatočné prechodné opatrenia v prípade potvrdenia prípadov vysokopatogénnej aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov

1. Ak sa potvrdí vírus HPAI vo vzorkách odobratých z jedného alebo viacerých voľne žijúcich vtákov alebo ich výkalov a ak sa zistí zvýšené riziko zavlečenia vírusu do chovov alebo ak sa zistí možné riziko pre verejné zdravie, členské štáty prijmú v blízkosti miesta tohto zistenia dodatočné prechodné opatrenia, ktoré zahŕňajú:

a)	vykonávanie opatrení na zmiernenie rizika a posilnených opatrení biologickej bezpečnosti v súlade s článkom 4;

b)	zvýšený dohľad nad voľne žijúcimi vtákmi v súlade s článkom 8;

c)	v prípade potreby epidemiologické vyšetrenia a návštevy v chovoch vrátane odberu vzoriek a testovania na vysokopatogénnu aviárnu influenzu;

d)	zavedenie a posilnenie systémov včasného zisťovania v súlade s článkom 7.

2. Členské štáty môžu obmedziť uplatňovanie niektorých opatrení uvedených v odseku 1, ak príslušný orgán vyhodnotí riziko zavlečenia vírusu HPAI pre určité časti ich územia alebo určité typy chovov ako zanedbateľné.

Článok 10

Povinnosť dosiahnuť súlad a informačná povinnosť

1. Členské štáty zabezpečia monitorovanie vykonávania opatrení stanovených v tomto rozhodnutí vlastníkmi a hydinárskym sektorom.

2. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá o opatreniach, ktoré prijímajú na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

Článok 11

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 10. augusta 2018

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.

(2) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(10):4991.

(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(12):5141.

(4) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2018) 16(3):5240.

(5) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/263 zo 14. februára 2017 o zmierňovaní rizika a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti a systémoch včasného zisťovania v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky z hľadiska prenosu vysoko patogénnych vírusov vtáčej chrípky na hydinu (Ú. v. EÚ L 39, 16.2.2017, s. 6).

(6) Rozhodnutie Komisie 2006/437/ES zo 4. augusta 2006, ktorým sa schvaľuje diagnostická príručka pre vtáčiu chrípku podľa smernice Rady 2005/94/ES (Ú. v. EÚ L 237, 31.8.2006, s. 1).

(7) Rozhodnutie Komisie 2010/367/EÚ z 25. júna 2010 o implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch (Ú. v. EÚ L 166, 1.7.2010, s. 22).