PRÍLOHA

NATURA 2000

ŠTANDARDNÝ FORMULÁR ÚDAJOV

Smernica Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín

ŠTANDARDNÝ FORMULÁR ÚDAJOV

Pre územia osobitnej ochrany (ÚOO), pre navrhované lokality európskeho významu (nLEV), lokality európskeho významu (LEV) a pre osobitne chránené územia (OCHÚ)

1.   IDENTIFIKÁCIA LOKALITY

2.   POLOHA LOKALITY

3.   EKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

4.   OPIS LOKALITY

5.   STAV OCHRANY LOKALITY (NEPOVINNÉ)

6.   SPRÁVA LOKALITY

7.   MAPA LOKALITY

ŠTANDARDNÝ FORMULÁR ÚDAJOV

VYSVETLIVKY

OBSAH

ÚVOD

1.	IDENTIFIKÁCIA LOKALITY

1.1.	Typ lokality

1.2.	Kód lokality

1.3.	Názov lokality

1.4.	Dátum prvého vyplnenia

1.5.	Dátum aktualizácie

1.6.	Respondent

1.7.	Určenie lokality a dátumy označenia/klasifikácie

2.	POLOHA LOKALITY

2.1.	Poloha stredu lokality

2.2.	Rozloha lokality

2.3.	Percentuálny podiel morskej oblasti v rámci lokality

2.4.	Dĺžka lokality (nepovinné)

2.5.	Kód a názov územnosprávneho regiónu

2.6.	Biogeografický(-é) región(-y):

3.	EKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

3.1.	Typy biotopov v danej lokalite a príslušné hodnotenie lokality

3.2.	Druhy uvedené v článku 4 smernice 2009/147/ES a druhy uvedené v prílohe II k smernici 92/43/EHS a hodnotenie lokality podľa nich

3.3.	Ďalšie významné rastlinné a živočíšne druhy (nepovinné)

4.	OPIS LOKALITY

4.1.	Všeobecný charakter lokality

4.2.	Kvalita a význam

4.3.	Hrozby, tlaky a činnosti, ktoré majú vplyv na lokalitu

4.4.	Vlastníctvo (nepovinné)

4.5.	Dokumentácia (nepovinné)

5.	STAV OCHRANY LOKALITY (NEPOVINNÉ)

5.1.	Stav ochrany na vnútroštátnej a regionálnej úrovni:

5.2.	Vzťah uvedenej lokality s ostatnými lokalitami (susednými lokalitami a lokalitami patriacimi do rôznych typov označenia)

5.3.	Označenie lokality

6.	SPRÁVA LOKALITY

6.1.	Orgán zodpovedný za správu lokality

6.2.	Plán riadenia

6.3.	Ochranné opatrenia (nepovinné)

7.	MAPA LOKALITY

Dodatok

Zoznam skratiek:

ES	Európske spoločenstvá
EHS	Európske hospodárske spoločenstvo
GIS	Geografický informačný systém
Inspire	Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve
nLEV	Navrhovaná lokalita európskeho významu
LEV	Lokality európskeho významu
OCHÚ	Osobitne chránené územia
ŠFÚ	Štandardný formulár údajov
ÚOO	Územia osobitnej ochrany

ÚVOD

NATURA 2000 je ekologická sústava na ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín a prirodzených biotopov európskeho významu v Únii. Tvoria ju lokality klasifikované podľa smernice o ochrane vtáctva, ktorá bola po prvýkrát prijatá v roku 1979 (smernica 2009/147/ES), a podľa smernice o biotopoch, ktorá bola prijatá v roku 1992 (smernica 92/43/EHS).

Pre úspech sústavy NATURA 2000 je dôležitá úroveň informácií o biotopoch a druhoch európskeho významu. Preto sú tieto údaje a informácie potrebné v štruktúrovanom a porovnateľnom formáte.

Právny základ poskytovania údajov na vykonávanie tejto fázy NATURA 2000 je uvedený v článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch, v ktorom sa vymedzuje, že „tieto informácie obsahujú mapu lokality, jej názov, lokalizáciu, rozsah a údaje, ktoré sú výsledkom uplatnenia kritérií uvedených v prílohe III (etapa 1), poskytnuté vo formáte vypracovanom Komisiou v súlade s postupom stanoveným v článku 21“. Už v článku 4 ods. 3 smernice o ochrane vtáctva sa od členských štátov vyžaduje, aby zaslali „Komisii všetky relevantné informácie, aby mohla vyvinúť náležitú iniciatívu s cieľom koordinácie nevyhnutnej na zabezpečenie toho, aby oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2“ (článku 4) „tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica“.

Účel a použitie štandardného formulára údajov

Hlavné ciele štandardného formulára údajov pre sústavu NATURA 2000 (ŠFÚ) a výslednej databázy sú:

1.

poskytovať potrebné informácie, aby Komisia mohla v spolupráci s členskými štátmi koordinovať opatrenia na vytvorenie a udržiavanie koherentnej sústavy NATURA 2000 a hodnotiť jej účinnosť v rámci ochrany biotopov uvedených v prílohe I a biotopov druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43/EHS, ako aj biotopov druhov vtákov uvedených v prílohe I a ďalších druhov sťahovavých vtákov uvedených v smernici 2009/147/ES;

2.	aktualizovať zoznamy Únie LEV/OCHÚ podľa smernice o biotopoch;

3.

poskytovať informácie, ktoré pomôžu Komisii pri rozhodovacom procese, tak aby bola sústava NATURA 2000 braná do úvahy v plnom rozsahu aj v iných oblastiach politiky a sektoroch činnosti Komisie, najmä v regionálnej, poľnohospodárskej, energetickej a dopravnej politike, ako aj v politike cestovného ruchu;

4.	pomáhať Komisii a príslušným výborom pri výbere opatrení na financovanie prostredníctvom nástroja LIFE+ a iných finančných nástrojov, keď údaje súvisiace s ochranou lokalít budú môcť uľahčiť rozhodovanie;

5.	poskytnúť konzistentný a užitočný formát na výmenu a oznamovanie informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 v súlade s ustanoveniami nariadenia o Inspire a ďalšími právnymi predpismi Komisie a dohodami o prístupe k informáciám (napr. Aarhuským dohovorom);

6.	na použitie pri výskume, plánovaní a na ďalšie účely na podporu politiky ochrany;

7.	poskytovať spoľahlivé referenčné a informačné zdroje na hodnotenie špecifických problémov v prípade potenciálneho porušenia právnych predpisov Únie.

Keďže ŠFÚ sú dokumentáciou sústavy NATURA 2000 na úrovni Únie, považujú sa za dôležitý informačný zdroj na všetky tieto účely. Táto dokumentácia sa má preto primerane aktualizovať, aby dobre plnila svoje jednotlivé účely. Odporúča sa preto pravidelná aktualizácia členskými štátmi na základe najlepších dostupných informácií. Zdrojom nových informácií by mohli byť napríklad výsledky monitorovania podľa článku 11, plánovania riadenia, posudzovania vplyvu atď., ktoré by sa mali odraziť v aktualizovaných ŠFÚ. Podrobné monitorovanie každej lokality iné ako monitorovanie podľa článku 11 smernice o biotopoch sa výslovne v danej smernici nevyžaduje.

Zatiaľ čo niektoré zmeny, ktoré vykonali členské štáty v ŠFÚ, môžu mať právne následky (napr. zmeny urobené v zoznamoch Únie na základe rozhodnutia Komisie), revidované údaje v ŠFÚ sa ako také nepovažujú za údaje, ktoré samy o sebe majú automatické právne účinky. Napríklad vymiznutie druhu z nejakej lokality by sa nevyhnutne neinterpretovalo ako výsledok nedostatočného riadenia, a preto si automaticky nevyžaduje podniknutie právnych krokov. Rovnako tak ani informácie uvedené v ŠFÚ o hrozbách a tlakoch s negatívnymi vplyvmi na lokalitu nevyhnutne neznamenajú, že si členský štát neplní povinnosti, pretože je potrebné sa na všetky tieto informácie pozerať v kontexte.

Revidovaný štandardný formulár údajov

Prvý „štandardný formulár údajov“ (ŠFÚ) bol prijatý v roku 1997 (rozhodnutie 97/266/ES). V roku 2008 členské štáty a Komisia vyjadrili potrebu zlepšiť, zefektívniť a zmodernizovať tok údajov podľa obidvoch smerníc a v rámci toho sa začala revízia ŠFÚ. Revízia prebiehala v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rámci technickej pracovnej skupiny („Skupiny expertov pre podávanie správ“).

ŠFÚ sa revidoval s cieľom zlepšiť dostupnosť a kvalitu údajov, ktoré sú implicitne potrebné pre sústavu NATURA 2000. Tým sa určité časti starého formulára vypustili, pretože sa stali zbytočnými, tu sa berie do úvahy najmä lepšia dostupnosť digitálnych priestorových údajov v rámci infraštruktúr pre priestorové informácie. Okrem toho sa zaplnili určité významné medzery (napr. informácie o percentuálnom podiele morských oblastí v rámci lokalít) a potrebné zlepšenia sa urobili aj v rámci štruktúry údajov o ekologických informáciách.

Ďalším dôvodom pre revíziu bol aj rýchly vývoj informačných technológií na správu údajov (napr. automatická kontrola kvality alebo presné sledovanie zmien medzi jednotlivými doručeniami údajov), ako aj zvýšená dostupnosť digitálnych geografických informácií a analytických nástrojov. Preto sa už nevyžadujú žiadne papierové mapy ani formuláre a údaje sa musia poskytovať len v elektronickom formáte.

V tomto dokumente sa uvádzajú informácie o jednotlivých kolónkach s údajmi v ŠFÚ, ako aj o potrebných geografických informáciách a objasňuje sa, ako by sa mali vypĺňať.

Referenčný portál pre sústavu NATURA 2000

Niektoré prvky sa však časom budú meniť a podliehať zmenám v dôsledku technického vývoja. Tieto prvky možno nájsť na Referenčnom portáli pre sústavu NATURA 2000, kde sa budú aktualizovať a sprístupňovať k nahliadnutiu. Tieto prvky sa týkajú: referenčných dokumentov (napr. kódovania druhov), pomocných technických materiálov (napr. modelov údajov, aplikácií), ako aj usmernení na zabezpečenie jednotného používania ŠFÚ členskými štátmi a opis technických a administratívnych postupov poskytovania údajov Komisii. Referenčný portál je dôležitou súčasťou dokumentácie ŠFÚ. Akékoľvek prispôsobenie alebo zmena týchto dokumentov na portáli, ktoré spravujú GR pre životné prostredie a Výbor pre biotopy (rozdiel medzi nimi pozri v prílohe), by mali byť vopred schválené Výborom pre biotopy (1). Referenčný portál sa nachádza na webovej stránke GR Komisie pre životné prostredie. Referenčné dokumenty tohto portálu sú uvedené v prílohe.

Štandardný formulár údajov pre sústavu Natura 2000 a databáza z jeho údajov

Za každú navrhnutú, označenú alebo klasifikovanú lokalitu sa musí vyplniť štandardný formulár údajov. Môžu sa vyskytnúť prípady, keď existujú vzťahy medzi dvomi alebo viacerými lokalitami sústavy Natura 2000. Na obrázku č. 1 sú znázornené tri príslušné vzťahy, ktoré môžu existovať medzi lokalitami sústavy Natura 2000. V prípadoch, keď existuje prekrytie medzi dvomi lokalitami (pričom však nie sú identické), alebo keď sa jedna lokalita nachádza v druhej, je potrebné vyplniť dva samostatné formuláre.

Všetky kolónky ŠFÚ sú povinné, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak.

1.   IDENTIFIKÁCIA LOKALITY

1.1.   Typ lokality

Tento jednoznakový kód udáva, či je lokalita lokalitou podľa smernice o biotopoch (nLEV, LEV alebo OCHÚ), alebo je klasifikovaná ako lokalita s osobitnou ochranou (ÚOO), alebo obe. V prípadoch, keď sa LEV a ÚOO prekrývajú, ale nie sú identické, lokality sa považujú za samostatné objekty.

Obrázok 1

Možné vzťahy medzi lokalitami

	A	Označené ako ÚOO Vyplní sa jeden formulár za každé ÚOO
	B	nLEV, LEV alebo ECHA Vyplní sa jeden formulár za každú lokalitu nLEV/LEV/OCHÚ
	C	Územie nLEV/LEV/OCHÚ sa zhoduje s označeným ÚOO Vyplní sa jeden formulár za obidve územia (nLEV/LEV/OCHÚ) i ÚOO
		V prípade, keď sa LEV a ÚOO prekrývajú, ale nie sú identické, lokality sa považujú za samostatné lokality. Vyplní sa jeden formulár za každú z nich.

1.2.   Kód lokality

Každá lokalita sa rozoznáva pomocou jedinečného kódu, ktorý pozostáva z deviatich znakov a skladá sa z dvoch častí:

1.	Prvé dva znaky tvoria kód krajiny. Uplatnite pravidlo Únie o používaní dvojpísmenkových kódov krajín podľa normy ISO 3166 (pozri referenčný portál) (2).

2.	Ostávajúcich sedem znakov, ktoré slúžia na vytvorenie jedinečného alfanumerického kódu pre každú lokalitu, je potrebné uviesť podľa logického a koherentného systému určeného príslušným vnútroštátnym orgánom. Keďže kódy sú identifikačným prvkom lokalít, nemali by sa v priebehu času meniť.

1.3.   Názov lokality

Názvy lokalít sa uvádzajú v miestnom jazyku. Tak sa predíde ich problematickému prekladaniu a zjednoduší sa integrácia existujúcich údajov na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. V prípade inej abecedy (napr. gréckej a cyriliky) sú názvy prepísané do latinskej abecedy. Neuvádzajte názvy lokalít veľkými tlačenými písmenami (napr. „Gave de Pau“ A NIE „GAVE DE PAU“).

1.4.   Dátum prvého vyplnenia

Uveďte dátum, ktorý chcete mať ako „dátum prvého vyplnenia“ pre informácie zaznamenané v ŠFÚ. Dátové pole má podobu rok (štyri číslice), po ktorých nasleduje mesiac v numerickej forme (dve číslice).

Príklad: 199305: údaje boli po prvýkrát zaznamenané v máji 1993.

V prípade rozšírenia lokality nechajte „dátum prvého vyplnenia“ nezmenený, pretože tento dátum sa používa len pri prvom predložení údajov o lokalite. Namiesto toho uveďte v kolónke „dátum aktualizácie“ dátum, keď došlo k rozšíreniu (pozri 1.5).

1.5.   Dátum aktualizácie

Uveďte dátum, kedy boli informácie nahlásené za danú lokalitu naposledy zmenené s použitím rovnakého formátu ako v prípade dátumu v príklade uvedenom pri 1.4. V prípade záznamu novej lokality nechajte kolónku „aktualizácia“ prázdne. Keď sa informácie aktualizovali niekoľkokrát, táto kolónka bude obsahovať dátum, kedy boli informácie zmenené naposledy.

1.6.   Respondent

Tu uveďte oficiálne kontaktné údaje organizácie (napr. príslušného administratívneho orgánu), ktorý informácie uvedené v zázname zostavil. Respondent má byť kontaktným bodom v prípade technických otázok. Respondent môže mať nejakú „funkciu“ v rámci organizácie (napr. funkciu v rámci nejakého útvaru).

1.7.   Určenie lokality a dátumy označenia/klasifikácie

Môže ísť o tri povinné dátumy: dátum, keď je lokalita klasifikovaná ako ÚOO; dátum, keď je navrhnutá na LEV, a dátum, keď bola lokalita celoštátne označená ako LEV. V podkolónkach sa uvedie rok a mesiac týchto dátumov. Keď bola lokalita označená a následne sa rozšírila, ponechá sa rok pôvodného zahrnutia do zoznamu a uvedie sa najaktuálnejšia celková plocha.

Dátum „potvrdená ako LEV“ je pre členské štáty nepovinný, dátum potvrdenia/prijatia príslušného zoznamu Únie dokumentuje GR pre životné prostredie.

Uveďte odkaz na vnútroštátnu právnu normu o označení OCHÚ/ÚOO v príslušnom voľnom textovom poli. Ďalšie vysvetlenia sa môžu uviesť v nepovinnom voľnom textovom poli „Vysvetlenia“, napr. dátumy klasifikácie alebo označenia lokalít, ktoré sú zložené z pôvodne samostatných ÚOO a/alebo LEV.

2.   POLOHA LOKALITY

2.1.   Poloha stredu lokality

Zemepisné súradnice (dĺžka a šírka) stredu lokality sa musia uvádzať v desatinných stupňoch. Hodnoty zemepisnej dĺžky na západ od greenwichského nultého poludníka majú záporné hodnoty, zatiaľ čo na východ majú kladné hodnoty (môže sa to potvrdiť znamienkom + alebo sa hodnota považuje za kladnú, keď pri nej nie je žiadne znamienko).

Keď majú lokality niekoľko vzdialených oblastí, uvádzajú sa súradnice najdôležitejšej podoblasti (z praktických dôvodov navrhujeme použitie najväčšej oblasti). Súradnice lokality sa musia nachádzať v rámci lokality. Pri automatickom generovaní súradníc stredu je potrebná opatrnosť. V nasledujúcom príklade lokalitu tvorí niekoľko mnohouholníkov. Na prvom obrázku a) je znázornené, kde boli súradnice vytvorené automaticky, ale upozorňujeme, že súradnice najväčšieho mnohouholníka sú mimo tohto mnohouholníka. Na druhom obrázku b) je vygenerovaný jeden pár súradníc pre najväčšiu lokalitu, i keď sa nachádza mimo lokality. Na treťom obrázku c) je vytvorený jeden pár súradníc pre najväčšiu lokalitu a nachádza sa v rámci mnohouholníka. Správny je len posledný príklad c) (3).

Prevod zo stupňov, minút a sekúnd (DMS) je jednoduchý. Hodnota DMS sa prepočíta na stupne v desatinnom vyjadrení použitím vzorca (D + M/60 + S/3600), napr. západná zemepisná dĺžka 9° 15' 30" bude v desatinnom vyjadrení – 9,2583 a zemepisná šírka 54° 36' 30" bude v desatinnom vyjadrení 54,6083.

2.2.   Rozloha lokality

Uveďte najpresnejšiu celkovú rozlohu lokality v hektároch. Môžu sa použiť desatinné čísla. V prípade, keď rozlohu nie je možné určiť, uveďte dĺžku lokality v kolónke 2.4 (dĺžka lokality). V takom prípade nechajte kolónku rozloha lokality prázdnu.

Jaskyne: Členské štáty sú nabádané, aby vždy, keď je to možné, uvádzali pri jaskyniach ich odhadovanú rozlohu, inak použite kolónku 2.4.

Keď sa rozloha lokality v priebehu času zmenila, musí sa uviesť najnovšia celková rozloha.

2.3.   Percentuálny podiel morskej oblasti v rámci lokality

Musí sa uviesť percentuálny podiel morskej oblasti v rámci lokality. Vymedzenie pobrežia, ktoré sa použije na vymedzenie hranice na mori, by sa malo riadiť medzinárodnými (napr. Dohovor OSN o morskom práve – UNCLOS) alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. Každý členský štát poskytne Komisii opis použitých hraníc. Komisia ich potom zverejní na referenčnom portáli (napr. „oblasť pod hranicou skočného prílivu“).

Keď nie sú k dispozícii presné údaje, použite odhad. Keď sa percentuálny podiel morskej oblasti v priebehu času zmenil, musí sa uviesť najaktuálnejší percentuálny podiel.

2.4.   Dĺžka lokality (nepovinné)

Túto kolónku vyplňte, keď je dĺžka relevantná (napr. pri útesoch). Dĺžka lokality sa uvádza v kilometroch.

V prípade, keď v kolónke 2.2 nie je uvedená rozloha, musí sa tu uviesť odhadovaná dĺžka lokality.

Keď sa v priebehu času dĺžka lokality zmenila, musí sa uviesť najaktuálnejšia celková dĺžka.

2.5.   Kód a názov územnosprávneho regiónu

Eurostat vyvinul štandardný hierarchický kódovací systém pre regióny Únie na uvádzanie odkazov v štatistických údajoch. Tento kódovací systém sa musí používať vo všetkých regionálnych kódovacích aplikáciách v Komisii [pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (4)]. Úplný opis možno nájsť aj na domovskej stránke Eurostatu.

Pre každú lokalitu sa uvádzajú kódy na úrovni 2 NUTS, jeden kód je povinný. Keď je lokalita rozdelená medzi dva alebo viac regiónov, do databázy sa vkladá presne toľko kódov, koľko je regiónov. Na účely krížovej kontroly sa musí uviesť názov regiónu. Keď sa na lokalitu nevzťahuje žiadny región NUTS, uveďte kód NUTS pre „extra región“ (napr. správny kód pre extra región v Belgicku na úrovni 2 sa správne uvedie ako „BEZZ“ a nesprávne „BE0“). Kódovanie možno nájsť na referenčnom portáli.

2.6.   Biogeografický(-é) región(-y):

Podľa mapy biogeografických regiónov (pozri referenčný portál) uveďte vyznačením príslušných štvorcov, v ktorom(-ých) biogeografickom(-ých) regióne(-och) sa lokalita vyskytuje; neplatí to pre morské lokality.

V prípade, že sa lokalita nachádza vo viac ako jednom regióne, malo by sa uviesť percentuálne pokrytie v jednotlivých regiónoch (nepovinné).

Doplňujúce informácie o morských regiónoch: Morské regióny sa v ŠFÚ uvádzajú z praktických/technických dôvodov a týkajú sa členských štátov, v ktorých jeden suchozemský biogeografický región hraničí s dvoma morskými regiónmi. Nemá to žiadny iný zámer. Najaktuálnejšie hranice biogeografických regiónov a morských regiónov, ako aj ich kódovanie možno stiahnuť z referenčného portálu.

3.   EKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

V prípade lokalít klasifikovaných ako ÚOO podľa smernice o ochrane vtáctva členské štáty poskytujú:

—	všetky príslušné informácie o druhoch, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice o ochrane vtáctva, t. j. druhy zahrnuté v prílohe I a pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy nezahrnuté v prílohe I (oddiel 3.2)(povinné),

—

informácie týkajúce sa biotopov uvedených v prílohe I k smernici o biotopoch (oddiel 3.1) a rastlinných a živočíšnych druhov uvedených v prílohe II (oddiel 3.2) za celú lokalitu alebo jej časť, ak je uznaná za lokalitu európskeho významu podľa smernice 92/43/EHS alebo súčasne označená ako nLEV/LEV/OCHÚ (nepovinné),

—	ďalšie relevantné informácie o dôležitých rastlinných a živočíšnych druhoch (oddiel 3.3) sú vítané (nepovinné),

—

v prípade, že lokalita je klasifikovaná ako ÚOO a nie je ako celok alebo jej časť uznaná ako lokalita európskeho významu podľa smernice 92/43/EHS, ale ak určité informácie o prírodných biotopoch alebo rastlinných a živočíšnych druhoch súvisia s ochranou druhov vtákov, pre ktoré bola lokalita klasifikovaná ako ÚOO, tieto informácie sú tiež vítané (nepovinné).

V prípade lokalít podľa smernice o biotopoch (nLEV/LEV/ÚCHO) členské štáty poskytujú:

—	všetky príslušné informácie týkajúce sa typov biotopov uvedených v prílohe I (oddiel 3.1) a rastlinných a živočíšnych druhov uvedených v prílohe II (oddiel 3.2) (povinné),

—	všetky príslušné informácie týkajúce sa druhov vtákov uvedených v prílohe I a sťahovavých druhov podľa smernice 2009/147/ES (oddiel 3.2.) za celú lokalitu alebo jej časť, ktorá je súčasne klasifikovaná ako ÚOO (nepovinné),

—	všetky ostatné informácie o významných rastlinných a živočíšnych druhoch (oddiel 3.3) sú vítané.

3.1.   Typy biotopov v danej lokalite a príslušné hodnotenie lokality

i)   Kódy a pokrytie lokality typmi biotopov uvedenými v prílohe I

Kód: Tu uveďte štvorznakový kód typov biotopov uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS. Mali by sa použiť len kódy uvedené v aktuálne platnej prílohe I k smernici o biotopoch, kódy podtypov uvedené v predchádzajúcich verziách interpretačnej príručky by sa nemali používať.

Prioritné formy (PF): Upozornenie: Ak sú v lokalite prítomné prioritné formy biotopov 6210, 7130 a 9430 (v závislosti od ich povahy môžu mať tieto biotopy tak prioritnú, ako aj neprioritnú formu), uveďte prioritnú formu tým, že uvediete „x“ v stĺpci „PF“ (pozrite príklad ďalej v texte). Z technických dôvodov sa „*“ použitá ako súčasť kódu uvedeného v prílohe I nahrádza „x“ v tomto dodatočnom stĺpci. (Keď sa v lokalite vyskytujú aj prioritné aj neprioritné formy, údaje sa uvedú osobitne o každej z týchto foriem.)

Neprítomnosť (NP) (nepovinné): V prípadoch, keď typ biotopu uvedený v prílohe I, pre ktorý bola lokalita pôvodne označená (t. j. ktorý bol predtým v lokalite prítomný), už v lokalite neexistuje, dôrazne sa odporúča naznačiť to uvedením „x“ v stĺpci NP (alternatíva k vypusteniu informácií o tomto biotope zo ŠFÚ).

Plocha: Všetky biotopy uvedené v prílohe I, ktoré sa vyskytujú v určitej lokalite, sa musia oznámiť s uvedením rozlohy v hektároch (pozri obrázok č. 2). Môžu sa uviesť desatinné čísla.

Sú situácie, že sa biotopy uvedené v prílohe I prekrývajú (napr. pieskové brehy vyskytujúce sa v ústi rieky). V tomto prípade uveďte rozlohu každého biotopu (napr. uveďte údaje o ústi a o veľkosti pieskových brehov). V takých prípadoch môže byť celková plocha biotopov uvedených v prílohe I väčšia ako plocha lokality. Ak sa toto nepovažuje za možné, odpočítajte rozlohu menšieho biotopu od plochy väčšieho biotopu.

Upozornenie: V prípadoch, keď by sa malo uviesť, že sa biotop považuje za kandidáta na zavedenie do lokality, uveďte v kolónke „veľkosť“ hodnotu „–1“.

Jaskyne: V prípade jaskýň (8310, 8330) sa môže uviesť počet jaskýň, keď odhad rozlohy nie je k dispozícii.

Kvalita údajov: V kolónke o kvalite údajov uveďte kvalitu merania. Pokiaľ je to možné, naznačte kvalitu údajov: G = „Dobrá“ (napr. na základe prieskumov); M = „Priemerná“ (napr. na základe neúplných údajov s určitou extrapoláciou); P = „Zlá“ (napr. hrubý odhad).

ii)   Kritériá na hodnotenie lokality pre daný typ prirodzeného biotopu uvedeného v prílohe I (v súlade s oddielom A prílohy III)

—   REPREZENTATÍVNOSŤ: = A a) prílohy III: stupeň zastúpenia typu biotopu v lokalite.

Kritérium A a) prílohy III by malo súvisieť s interpretačnou príručkou pre typy biotopov uvedené v prílohe I, keďže táto príručka poskytuje definíciu, označenie charakteristických druhov a ďalšie príslušné prvky. Stupeň zastúpenia udáva údaj „aký typický“ je typ biotopu. Toto hodnotenie by malo v prípade potreby podobne brať do úvahy aj reprezentatívnosť príslušného typu biotopu v danej lokalite, buď pre skupinu typov biotopov, alebo pre určitú kombináciu rozličných typov biotopov.

Ak údaj pre danú kolónku, konkrétne kvantitatívny údaj, pre porovnanie neexistuje, alebo ak ukazovateľ kritéria nie je vhodný, môže sa na zaradenie typu biotopu použiť „najlepší odborný úsudok“.

Mal by sa použiť nasledujúci systém hodnotenia:

A:

výborná reprezentatívnosť,

B:

dobrá reprezentatívnosť,

C:

dostatočná reprezentatívnosť.

Okrem toho všetky prípady, keď je typ biotopu v danej lokalite prítomný nevýznamným spôsobom, musí sa uviesť v štvrtej kategórii:

D:

nevýznamná prítomnosť

Keď sú v lokalite prítomné len formy biotopu uvedené v prílohe I, ktoré majú malú hodnotu z hľadiska ochrany, uveďte „D“ (nevýznamná prítomnosť). Napríklad výskyt mimoriadne degradovaných zalesnených oblastí s mnohými chýbajúcimi obvyklými druhmi sa uvedie ako „D“.

V prípadoch, keď je reprezentatívnosť pre daný typ biotopu klasifikovaná ako „D: nevýznamná“, nepožaduje sa žiadne iné označenie pre ďalšie hodnotiace kritériá týkajúce sa tohto typu biotopu v danej lokalite. V týchto prípadoch by sa kritériá „relatívna plocha“, „stav ochrany“ a „celkové hodnotenie“ nemali vyznačiť.

—   RELATÍVNA PLOCHA: = A b) prílohy III: Plocha, na ktorej sa nachádza typ prirodzeného biotopu v lokalite vo vzťahu k celkovej ploche pokrytej týmto typom prirodzeného biotopu v rámci územia krajiny.

Na hodnotenie kritéria A b) je teoreticky potrebné zmerať plochu pokrytú typom biotopu v lokalite a celkovú rozlohu štátneho územia, ktoré je pokryté rovnakým typom biotopu. Hoci je toto evidentné, môže byť veľmi problematické uskutočniť tieto merania, najmä tie, ktoré sa týkajú referenčného územia štátu.

Toto kritérium by malo byť vyjadrené ako percento „p“. Či tieto dve merania existujú alebo sa dajú získať (a dá sa preto vypočítať percento), alebo výsledok vzniká odhadom podľa najlepšieho úsudku (čo je pravdepodobnejšia situácia), hodnotenie „p“ by sa v intervaloch tried malo určiť pomocou uvedeného progresívneho modelu.

A	:	100 ≥ p > 15 %
B	:	15 ≥ p > 2 %
C	:	2 ≥ p > 0 %

—   STUPEŇ OCHRANY: = A c) prílohy III: Stupeň ochrany prvkov prirodzeného biotopu, ktoré sú dôležité pre príslušný druh a možnosti jeho obnovy.

Toto kritérium pozostáva z troch podkritérií:

i)	stupeň ochrany štruktúry;

ii)	stupeň ochrany funkcií;

iii)	možnosť obnovy.

Hoci by vyššie uvedené podkritériá mohli byť hodnotené oddelene, napriek tomu by sa mali pri požiadavkách výberu lokalít navrhnutých na zaradenie do vnútroštátneho zoznamu kombinovať, keďže majú komplexný a nezávislý vplyv na proces.

i)   Stupeň ochrany štruktúry

Toto podkritérium by malo byť spojené s výkladovou príručkou biotopov uvedenou v prílohe I, keďže príručka poskytuje definíciu, zoznam charakteristických druhov a ďalšie relevantné prvky.

Porovnaním štruktúry daného typu biotopu prítomného v lokalite s údajmi vo výkladovej príručke (a ďalšími relevantnými vedeckými informáciami), ako aj dokonca s rovnakým typom biotopu v iných lokalitách by malo byť možné vytvoriť použitím „najlepšieho odborného úsudku“ nasledujúci systém hodnotenia:

I	:	výborná štruktúra;
II	:	štruktúra dobre zachovaná;
III	:	priemerne alebo čiastočne poškodená štruktúra.

V prípadoch, keď je uvedená podtrieda „výborná štruktúra“, malo by sa kritérium A c) celkovo klasifikovať ako „A: výborná ochrana“, nezávisle od hodnotenia ostatných dvoch podkritérií.

V prípadoch, kde príslušný typ biotopu v danej lokalite nemá výbornú štruktúru, je potrebné vyhodnotiť aj ďalšie dve kritériá.

ii)   Stupeň zachovania funkcií

Môže byť problematické vymedziť a merať funkcie určitého typu biotopu v danej lokalite a ich ochranu a robiť to nezávisle od ostatných typov biotopov. Z tohto dôvodu je užitočné parafrázovať „zachovanie funkcie“ vyhliadkami (kapacitou a pravdepodobnosťou) príslušného typu biotopu v lokalite na zachovanie jeho štruktúry v budúcnosti s možnými nepriaznivými vplyvmi na jednej strane a všetkým možným rozumným úsilím vynaloženým na ochranu na strane druhej:

I	:	výborné vyhliadky;
II	:	dobré vyhliadky;
III	:	priemerné alebo nepriaznivé vyhliadky.

V prípadoch, keď je podtrieda „I: výborné vyhliadky“ alebo „II: dobré vyhliadky“ skombinovaná s hodnotením „II: štruktúra dobre zachovaná“ prvého podkritéria, kritérium A c) by sa malo celkovo klasifikovať ako „A: výborná ochrana“, resp. „B: dobrá ochrana“ nezávisle od hodnotenia tretieho podkritéria, ktoré by sa už nemalo brať do úvahy.

V prípadoch, kde sa podtrieda „III: priemerné alebo nepriaznivé vyhliadky“ kombinuje so stupňom „III: priemerná alebo čiastočne poškodená štruktúra“ podľa prvého podkritéria, kritérium A c) by sa malo celkovo klasifikovať ako „C: priemerná alebo znížená ochrana“, nezávisle od hodnotenia tretieho podkritéria, ktoré by sa nemalo ďalej hodnotiť.

iii)   Možnosti obnovy

Toto podkritérium sa používa na hodnotenie rozsahu, v akom by bola možná obnova uvedeného typu biotopu v danej lokalite.

Prvou vecou na hodnotenie je realizovateľnosť z vedeckého hľadiska: či súčasný stav poznatkov umožňuje odpovedať na otázku, čo robiť a ako. To zahŕňa všetky poznatky o štruktúre a funkciách typu biotopu a konkrétne plány riadenia a predpisy potrebné na jeho obnovu, t. j. stabilizovať alebo zväčšiť podiel oblasti, v ktorej sa nachádza tento typ biotopu, znovu vytvoriť špecifickú štruktúru a funkcie, ktoré sú potrebné na dlhodobé zachovanie a zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu ochrany pre jeho typické druhy.

Druhou otázkou, ktorú možno položiť, je, či to je nákladovo efektívne z hľadiska ochrany prírody. Toto hodnotenie musí brať do úvahy stupeň ohrozenia a zriedkavosti výskytu typu biotopu.

Systém hodnotenia by mal byť použitím „najlepšieho odborného úsudku“ takýto:

I	:	obnova je jednoduchá;
II	:	obnova je možná s vynaložením priemerného úsilia;
III	:	obnova je zložitá alebo nemožná.

Syntéza: uplatňuje sa na celkové hodnotenie týchto troch podkritérií.

A: výborný stupeň ochrany:

B: dobrá ochrana:

C: priemerná alebo znížená ochrana:

—   CELKOVÉ HODNOTENIE = A d) prílohy III: Celkové zhodnotenie významu lokality pre ochranu príslušného typu prirodzeného biotopu.

Toto kritérium sa vzťahuje na celkové posúdenie hodnoty lokality, pokiaľ ide o ochranu príslušného typu biotopu. Toto kritérium by sa malo použiť na integrované posúdenie predchádzajúcich kritérií a zohľadnenie rozličný váh, ktoré môžu mať na príslušný posudzovaný biotop. Možno zohľadniť aj ďalšie aspekty týkajúce sa hodnotenia najdôležitejších prvkov, aby sa celkove posúdil ich pozitívny alebo negatívny vplyv na ochranu určitého typu biotopu. „Najdôležitejšie prvky“ sa môžu meniť podľa typu biotopu; môžu zahŕňať ľudské činnosti tak v lokalite, ako aj v jej susedných oblastiach, ktoré pravdepodobne ovplyvňujú stav ochrany tohto typu biotopu, vlastníctvo pôdy, existujúci právny stav lokality, ekologické vzťahy medzi rôznymi typmi biotopov a druhmi atď.

Na posúdenie tejto celkovej hodnoty možno použiť „najlepší odborný úsudok“ a systém hodnotenia na jej vyjadrenie by mal byť takýto:

A:

výborná hodnota;

B:

dobrá hodnota;

C:

značná hodnota.

Treba poznamenať, že štandardný formulár údajov slúži na posudzovanie ochrany biotopov alebo druhov v určitej lokalite, zatiaľ čo posudzovanie podľa článku 17 sa týka stavu v rámci celého biogeografického regiónu v členskom štáte. Pojem „stav ochrany“ je definovaný v článku 1 písm. e) a i) smernice o biotopoch, keďže tento pojem opisuje celkový stav typu biotopu alebo druhov v biogeografickom regióne. Tento stav ochrany sa teraz pravidelne posudzuje v rámci šesťročných správ o dosiahnutom pokroku podľa článku 17 smernice o biotopoch. Posudzovanie lokalít podľa kritérií uvedených v prílohe III k smernici o biotopoch zahŕňa posudzovanie „úrovne ochrany“ typu biotopu alebo druhu v určitej lokalite.

Obrázok č. 2

Príklad údajov o typoch biotopov v danej lokalite a hodnotenie lokality podľa nich (3.1)

Typy biotopov uvedené v prílohe I						Hodnotenie lokality
Kód	PF	NP	Plocha [ha]	Jaskyne	Kvalita údajov	A | B | C | D	A | B | C
						Reprezentatívnosť	Relatívna plocha	Ochrana	Celkovo
7130	x		2 212,70		G	B	B	B	B
8310			0	3	P	C	C	C	C
3150			921		G	A	C	B	C
1110			1 700		P	C	A	A	B

Obrázok č. 3

Príklad údajov o druhoch, na ktoré odkazuje článok 4 smernice o ochrane vtáctva alebo ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici o biotopoch, a hodnotenie lokality podľa nich (3.2)

Druh

Populácia v lokalite

Hodnotenie lokality

Skupina

Kód

Názov

S

NP

Typ

Veľkosť

Jednotka

Kat.

Údaje

A|B|C|D

A|B|C

Min.

Max.

C|R|V|P

G|M|P|DD

Pop.

Ochr.

Izol.

Celk.

B

A038

Cygnus cygnus

w

800

1 000

I

M

B

B

C

B

B

A038

Cygnus cygnus

c

1 500

1 500

I

P

A

B

A

B

P

1903

Liparis loeselii

p

20

30

I

G

C

A

C

A

I

1014

Vertigo angustior

p

R

DD

C

B

B

B

3.2.   Druhy uvedené v článku 4 smernice 2009/147/ES, a druhy uvedené v prílohe II k smernici 92/43/EHS a hodnotenie lokality podľa nich

i)   Kód, názov a údaje o populácii daného druhu

Pre lokality uveďte podľa potreby skupinu, kód a vedecký názov všetkých druhov vtákov relevantných pre článok 4 ods. 1 a 2 smernice 2009/147/ES a všetkých živočíšnych a rastlinných druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43/EHS, ktoré sa vyskytujú v lokalite, s uvedením ich veľkosti populácie v rámci lokality (pozri ďalej v texte).

Skupina: A = obojživelníky, B = vtáky, F = ryby, I = bezstavovce, M = cicavce, P = rastliny, R = plazy.

Kód: Štvorznakové poradové kódy pre jednotlivé druhy možno nájsť na referenčnom portáli.

Citlivosť (S): V tejto kolónke uveďte, či by verejná dostupnosť informácií o určitom druhu mohla poškodiť jeho ochranu, napríklad preto, že je predmetom nezákonného zberu a verejná dostupnosť informácií zaznamenaných v ŠFÚ by túto hrozbu skutočne zvýšila. Ak áno, v takom prípade uveďte v tejto kolónke „áno“. Ak je druh označený ako citlivý, Komisia z vlastnej iniciatívy neposkytne verejnosti informácie o prítomnosti druhu v lokalite (napríklad prostredníctvom uvedenia týchto informácií vo verejne dostupnej databáze alebo na internetovej stránke). Ak sú informácie o prítomnosti tohto druhu v určitej oblasti už dostupné verejnosti, napr. online informácie, označenie druhu za citlivý sa nemôže považovať za odôvodnené.

Neprítomnosť (NP) (nepovinné): V prípadoch, keď druh, kvôli ktorému bola lokalita pôvodne označená (napr. ktorý bol predtým v lokalite prítomný), už v lokalite prítomný nie je, dôrazne sa odporúča označiť to pomocou „x“ v stĺpci NP (alternatíva k vypusteniu informácií o tomto druhu zo ŠFÚ). Druhy, ktoré neboli prítomné v lokalite od nadobudnutia účinnosti smernice, ako aj „historický výskyt“ sa neuvádzajú.

POZNÁMKA: Druhy sa považujú už za neprítomné v určitej lokalite, keď napr. dlhší čas neboli pozorované v lokalite. Časové obdobie sa bude medzi jednotlivými druhmi líšiť, niekoľkoročná absencia ľahko sledovateľného druhu pravdepodobne svedčí o jeho vymiznutí, zatiaľ čo v prípade ťažko sledovateľných druhov, ako sú bryophyta alebo niektorý hmyz, ich nepozorovanie počas mnohých rokov nemusí nevyhnutne znamenať ich neprítomnosť, ak sa biotop nezmenil.

Typ: Použite tieto kategórie:

Trvalé p)	:	Možno ich v lokalite nájsť počas celého roka (nemigrujúce druhy alebo rastliny, usídlené populácie migrujúcich druhov).
Rozmnožovanie r)	:	Využívajú lokalitu na chov mláďat (napr. počas párenia, hniezdenia).
Zhromažďovanie c)	:	Lokalita využívaná na odpočinok alebo prenocovanie, alebo ako zástavka pri sťahovaní, alebo na zhadzovanie peria mimo párenia a s výnimkou prezimovania.
Prezimovanie w)	:	Využívajú lokalitu počas zimy.

Keď je neusídlená populácia prítomná v lokalite viac ako jednu sezónu, treba urobiť osobitný záznam pre každý z týchto „typov populácie“ (pozri príklad na obrázku č. 3). Napr. keďže množstvo živočíšnych druhov, najmä veľa druhov vtáctva, je sťahovavých, lokalita môže byť významná kvôli rôznym aspektom životného cyklu druhov.

V prípade, že nie je možné uviesť údaje za jednotlivé sezóny, uveďte údaje za najdôležitejšie (buď o prezimovaní, alebo zhromažďovaní).

Veľkosť: Pokiaľ ide o relatívne zastúpenie, uveďte vždy známy údaj o populácii, ak je k dispozícii. Ak je veľkosť populácie známa, uveďte v obidvoch kolonkách (min. a max.) tú istú hodnotu. Keď je vhodnejšie uviesť interval veľkosti populácie, uveďte odhadované hodnoty pre spodnú hranicu (min.) a hornú hranicu (max.) tohto intervalu. Keď interval populácie nie je známy, ale existujú informácie buď o minimálnej, alebo maximálnej veľkosti populácie, odhadnite chýbajúcu hodnotu intervalu. Upozorňujeme, že minimálne a maximálne hodnoty by mali byť priemerom za niekoľko rokov, a nie krajné hodnoty.

Keď nie je možné urobiť ani hrubý odhad veľkosti populácie, uveďte typ (napr. trvalé) a v kolónke „kvalita údajov“ uveďte hodnotu DD (nedostatok údajov). V takom prípade nechajte kolónky pre hodnoty o veľkosti populácie prázdne a namiesto toho môžete uviesť kategórie relatívneho zastúpenia [bežné (C), zriedkavé (R), veľmi zriedkavé (V) alebo prítomné (P)]. Charakter populácie v lokalite sa môže bližšie opísať v textovom poli „Kvalita a význam“ (4.2) uvedením povahy populácie (napr. hustá, rozptýlená alebo izolovaná). Okrem veľkosti populácie sa môžu použiť aj kategórie relatívneho zastúpenia.

Poznámka: V prípadoch, keď by sa malo naznačiť, že sa druh považuje za kandidáta na zavedenie do lokality, uveďte v kolónke „veľkosť“ hodnotu „–1“.

Jednotka: V príslušnej kolónke uveďte jednotku hodnoty veľkosti populácie. Odporúčané jednotky sú, kde je to možné, jednotlivci (= i) alebo páry (= p). Inak uveďte najpresnejšie jednotky dostupné podľa štandardizovaného zoznamu jednotiek a kódov pre populácie vypracovaného na základe podávania správ podľa článkov 12 a 17 (pozri referenčný portál).

Kategória relatívneho zastúpenia (Kat.): pozri vysvetlenie pri „veľkosti“ – bežné (C), zriedkavé (R), veľmi zriedkavé (V), prítomné (P) – táto kolónka by sa mala vyplniť, keď je nedostatok údajov (DD) a nie je možné uviesť žiadny odhad veľkosti populácie, alebo navyše ku kvantitatívnemu odhadu veľkosti populácie.

Kvalita údajov: Uveďte kvalitu údajov použitím týchto kódov: G = „dobrá“ (napr. na základe prieskumov); M = „priemerná“ (napr. na základe neúplných údajov s určitou extrapoláciou); P = „zlá“ (napr. hrubý odhad); DD = „nedostatok údajov“ (tento údaj sa odporúča použiť, keď nie je možné urobiť ani odhad populácie).

ii)   Kritéria hodnotenia lokality pre dané druhy uvedené v článku 4 smernice 2009/147/ES a druhy uvedené v prílohe II k smernici 92/43/EHS (v súlade s oddielom B prílohy III)

—   POPULÁCIA: = B a) prílohy III: Veľkosť a hustota populácie druhov prítomných v danej lokalite vo vzťahu k populáciám existujúcim v rámci územia krajiny.

Toto kritérium existuje na hodnotenie relatívnej veľkosti alebo hustoty populácie v lokalite vo vzťahu k veľkosti vnútroštátnej populácie.

Tento posledný aspekt sa hodnotí spravidla pomerne zložito. Optimálny ukazovateľ by bol percentuálny podiel ako výsledok pomeru veľkosti populácie v lokalite a veľkosti populácie na území štátu. Ako bolo navrhované pre kritérium A b), mal by sa použiť odhad alebo interval triedy podľa tohto progresívneho modelu:

A	:	100 % ≥ p > 15 %,
B	:	15 % ≥ p > 2 %,
C	:	2 % ≥ p > 0 %.

Okrem toho sa všetky prípady, keď počet príslušných druhov v danej lokalite nie je významný, musia uviesť v štvrtej kategórii.

D:

nevýznamná populácia

Keď sa druh v určitej lokalite pozoruje len zriedkavo, napríklad len zatúlaný jedinec, nepovažuje sa to za významnú populáciu a má sa zaznamenať ako „D“.

V prípadoch, keď je zastúpenie príslušnej populácie v lokalite klasifikované ako „D: nevýznamné“, nepožaduje sa žiadne iné označenie pre ďalšie hodnotiace kritérium týkajúce sa tohto typu biotopu v danej lokalite. V týchto prípadoch by sa nemali vyznačovať kritériá „ochrana“, „izolácia“ a „celkové hodnotenie“.

—   STUPEŇ OCHRANY: = B b) prílohy III: Stupeň ochrany prvkov prirodzeného biotopu, ktoré sú dôležité pre príslušný druh a možnosti jeho obnovy.

Toto kritérium obsahuje dve podkritériá:

i)	stupeň ochrany prvkov daného biotopu, ktoré sú dôležité pre druhy;

ii)	možnosti obnovy.

i)   Stupeň ochrany prvkov daného biotopu, ktoré sú dôležité pre druhy

Kritérium i) vyžaduje celkové hodnotenie prvkov daného biotopu, pokiaľ ide o biologické požiadavky daného druhu. Prvky súvisiace s dynamikou populácie sú najvhodnejšie tak pre živočíšne, ako aj pre rastlinné druhy. Mala by sa posúdiť štruktúra biotopu a niektoré abiotické vlastnosti.

Na hodnotenie tohto kritéria by sa mal použiť „najlepší odborný úsudok“:

I.	prvky sú vo vynikajúcom stave;
II.	prvky sú dobre chránené;
III.	prvky sú v priemerne alebo čiastočne degradovanom stave.

V prípadoch, keď je uvedená podtrieda „I: prvky sú vo výbornom stave“ alebo „II: prvky sú dobre chránené“, kritérium B b) by sa malo celkovo klasifikovať ako „A: vynikajúca ochrana“, resp. „B: dobrá ochrana“, bez ohľadu na hodnotenie ostatných podkritérií.

ii)   Možnosti obnovy

Pre toto podkritérium, ktoré treba brať do úvahy len vtedy, keď sú prvky v priemerne alebo čiastočne degradovanom stave, by sa mal použiť prístup analogický k prístupu pre kritérium A c) iii), s doplnením hodnotenia životaschopnosti populácie, ktorá sa posudzuje. To by malo viesť k nasledujúcemu systému hodnotenia:

I	:	obnova je jednoduchá;
II	:	obnova je možná s vynaložením priemerného úsilia;
III	:	obnova je zložitá alebo nemožná.

Syntéza uplatňujúca sa na klasifikáciu dvoch podkritérií.

A: vynikajúca ochrana:

B: dobrá ochrana:

C: priemerná alebo znížená ochrana:

—   IZOLÁCIA: = B c) prílohy III: Stupeň izolácie populácie existujúcej v danej lokalite vo vzťahu k oblasti prirodzeného pohybu daného druhu.

Toto kritérium sa môže interpretovať ako približná miera prínosu danej populácie ku genetickej rôznorodosti druhov na jednej strane a zraniteľnosti tejto špecifickej populácie na strane druhej. Pri použití zjednodušeného prístupu možno povedať, že čím viac je populácia izolovaná (pokiaľ ide o oblasť jej prirodzeného pohybu), tým väčší je jej prínos ku genetickej rôznorodosti druhov. Preto by sa mal pojem „izolácia“ vnímať v širšom kontexte, uplatňujúc ho rovnako na presne vymedzené endemické druhy, poddruhy/odrody/rasy, ako aj na podskupiny populácie a metapopulácie. V tejto súvislosti sa malo použiť toto hodnotenie:

A:

populácia (takmer) izolovaná;

B:

populácie nie je izolovaná, ale je na okrajoch oblasti rozšírenia;

C:

populácia nie je izolovaná v rámci rozšíreného rozsahu rozloženia.

—   CELKOVÉ HODNOTENIE = B d) prílohy III: Celkové zhodnotenie významu lokality pre ochranu príslušného druhu.

Toto kritérium sa vzťahuje na celkové posúdenie hodnoty lokality, pokiaľ ide o ochranu príslušných druhov. Môže sa použiť na zhrnutie predchádzajúcich kritérií a tiež na posúdenie ďalších prvkov lokality, ktoré sa považujú za dôležité pre daný druh. Tieto prvky môžu byť pri jednotlivých druhoch rôzne a môžu zahŕňať ľudské činnosti v lokalite alebo v okolitých oblastiach, ktoré môžu ovplyvňovať stav ochrany druhov, pôdne hospodárstvo, zákonom stanovenú ochranu lokality, ekologické vzťahy medzi rôznymi typmi biotopov a druhov atď.

Pre toto celkové hodnotenie sa môže použiť „najlepší odborný úsudok“ použitím nasledujúceho systému hodnotenia:

A:

výborná hodnota;

B:

dobrá hodnota;

C:

významná hodnota.

Treba poznamenať, že štandardný formulár údajov slúži na posudzovanie ochrany biotopov alebo druhov v určitej lokalite, zatiaľ čo posudzovanie podľa článku 17 sa týka stavu v rámci celého biogeografického regiónu v členskom štáte. Pojem „stav ochrany“ je definovaný v článku 1 písm. e) a i) smernice o biotopoch, keďže tento pojem opisuje celkový stav typu biotopu alebo druhu v biogeografickom regióne. Tento stav ochrany sa teraz pravidelne posudzuje v rámci šesťročných správ o dosiahnutom pokroku podľa článku 17 smernice o biotopoch. Posudzovanie lokalít podľa kritérií uvedených v prílohe III smernice o biotopoch zahŕňa posudzovanie „stupňa ochrany“ typu biotopu alebo druhu v určitej lokalite.

3.3.   Ďalšie významné rastlinné a živočíšne druhy (nepovinné)

Následne sa môžu zadať všetky ostatné významné rastlinné a živočíšne druhy, ak sú relevantné, pokiaľ ide o ochranu a správu lokality, podľa nasledujúceho postupu:

—	Skupina: Uveďte kód príslušnej skupiny druhov (A = obojživelníky, B = vtáky, F = ryby, Fu = huby, I = bezstavovce, L = lišajníky, M = cicavce, P = rastliny, R = plazy).

—	Názov a kód: Uveďte vedecký názov druhu; v prípade druhov vtákov uvedených v prílohách IV a V sa okrem vedeckého názvu uvedie aj kód, ako je uvedený na referenčnom portáli.

—

Citlivosť (S): V tejto kolónke uveďte, či by verejná dostupnosť informácií o určitom druhu mohla poškodiť jeho ochranu napríklad preto, že je predmetom nezákonného zberu a verejná dostupnosť informácií na ŠFÚ by túto hrozbu skutočne zvýšila. Ak áno, v takom prípade uveďte v tejto kolónke „áno“. Ak je druh označený ako citlivý, Komisia z vlastnej iniciatívy neposkytne verejnosti informácie o prítomnosti druhu v lokalite (napríklad prostredníctvom uvedenia týchto informácií vo verejne dostupnej databáze alebo na internetovej stránke). Ak sú informácie o prítomnosti tohto druhu v určitej oblasti už dostupné verejnosti, napr. prostredníctvom publikácií alebo online informácií, označenie druhu za citlivý sa nepovažuje za odôvodnené.

—

Neprítomnosť (NP) (nepovinné): Prípady, keď druh, ktorý bol predtým v lokalite prítomný, už v lokalite prítomný nie je, sa označia pomocou uvedením „x“ v stĺpci NP (alternatíva k vypusteniu informácií o tomto druhu zo ŠFÚ). POZNÁMKA: Druhy sa považujú už za neprítomné v lokalite, napr. keď dlhší čas neboli v lokalite pozorované. Časové obdobie sa bude medzi jednotlivými druhmi líšiť. Niekoľkoročná absencia ľahko sledovateľného druhu pravdepodobne svedčí o jeho vymiznutí, zatiaľ čo v prípade ťažko sledovateľných druhov, ako sú bryophyta alebo niektorý hmyz, ich niekoľkoročné nepozorovanie nemusí nevyhnutne znamenať ich neprítomnosť, ak sa biotop nezmenil.

—

Veľkosť: Uveďte informácie o veľkosti populácie. Keď nie je známe presné číslo, uveďte interval populácie, keď je to možné, doplňte hodnoty pre spodnú hranicu (min.) a hornú hranicu (max.) tohto intervalu. Keď interval populácie nie je známy, ale existujú informácie buď o minimálnej, alebo maximálnej veľkosti populácie, odhadnite chýbajúcu hodnotu intervalu. V príslušnej kolónke uveďte jednotku hodnoty veľkosti populácie. Odporúčané jednotky sú páry (= p) alebo jednotlivci (= i), kde je to možné, inak sa riaďte štandardizovaným zoznamom jednotiek a kódov pre populácie vypracovaným na základe podávania správ podľa článku 17 (pozri referenčný portál). V prípade potreby sa môžu uviesť jednotky iné, ako sú jednotky použité pri podávaní správ podľa článku 17.

—	Kategória: Keď neexistujú kvantitatívne údaje, uveďte či ide o bežné (C), zriedkavé (R) alebo veľmi zriedkavé (V) druhy. V prípade, že neexistujú žiadne údaje o veľkosti populácie, uveďte ju ako prítomnú (P) (pozri príklad na obrázku č. 4).

Uveďte dôvod na zaradenie jednotlivých druhov použitím nasledujúcich kategórií:

—	IV. Druhy zaradené v prílohe IV (k smernici o biotopoch),

—	V. Druhy zaradené v prílohe V (k smernici o biotopoch),

—	A. Národný červený zoznam,

—	B. Endemické druhy (endemity),

—	C. Medzinárodné dohovory (vrátane Bernského, Bonnského a dohovoru o biodiverzite),

—	D. Iné dôvody.

Je možné uviesť viaceré kategórie pre jeden druh. Ďalšie údaje o dôvodoch pre zaradenie jednotlivých druhov, najmä pokiaľ ide o D, sa môžu uviesť v oddiele 4.2, ktoré je voľným textovým poľom pre opis kvality a významu lokality.

Pre kódy názvov druhov vtákov by sa mali použiť druhy zaradené v prílohách IV a V (pozri referenčný portál). Pri druhoch sa nerobí žiadne posudzovanie lokality.

Obrázok č. 4

Príklad údajov o ďalších druhoch (3.3)

Druh

Populácia v lokalite

Dôvod

Skupina

Kód

Názov:

S

NP

Veľkosť

Jednotka

Kat.

Druh Príloha

Ostatné kategórie

Min.

Max.

C|R|V|P

IV

V

A

B

C

D

P

Acer heldreichii

51

100

I

x

P

Accipter nisus

2

4

I

x

M

Eptesicus serotinus

150

200

I

x

x

I

Ectemnius massiliensis

R

x

R

Elaphe longissima

C

x

x

P

Campanula morettiana

C

x

x

4.   OPIS LOKALITY

4.1.   Všeobecný charakter lokality

Táto kolónka by mala poskytovať celkový „obraz“ lokality. Sumarizujú sa v nej celkové charakteristické znaky lokality, začínajúc uvedením rozdelenia lokality na široké triedy biotopov použitím najlepšieho odborného úsudku na odhad ich percentuálneho pokrytia (tieto triedy biotopov sú uvedené na zozname spolu s kódmi na referenčnom portáli). Celkové pokrytie tried biotopov by malo byť 100 % a zodpovedá celkovej rozlohe danej lokality. Očakáva sa, že informácie uvedené v tejto časti nebudú vždy v súlade s informáciami uvedenými v oddiele 3.1 (typy biotopov uvedené v prílohe I) z dôvodu použitia rozdielnych zdrojov údajov.

„Ďalšie charakteristicky znaky“: Tu by sa mali vo voľnom textovom poli v časti 4.1 opísať hlavné dôležité geologické, geomorfologické a krajinné vlastnosti. Kde je to vhodné, uveďte prevládajúce druhy vegetácie. Uveďte takisto iné biotopy, ktoré nepatria do prílohy I, alebo cieľové druhy, ktoré nie sú uvedené v žiadnej prílohe, ale ktoré sú významné pre ochranu lokality. Keď je v záujme ochrany lokality dôležitá ďalšia podrobná špecifikácia informácií o triedach biotopov [napríklad či ide o spásané lesy (dehesy) alebo vinice], malo by sa to uviesť v tomto voľnom textovom poli. Informácie o malých lineárnych zalesnených plochách alebo zalesnených plochách mozaikového typu (napr. živé ploty, húštiny, stromoradie) by sa mali tiež uviesť v tomto všeobecnom texte.

4.2.   Kvalita a význam

Uveďte celkové označenie kvality a významu lokality vzhľadom na ciele smerníc v oblasti ochrany.

V prípade medzinárodne významných mokradí, na ktorých sa pravidelne zdržuje viac ako 20 000 vodných vtákov, treba túto skutočnosť uviesť na tomto mieste.

Keď je nejaký druh uvedený v oddiele 3.3 s dôvodom D, uveďte, čo je základom na jeho začlenenie.

4.3.   Hrozby, tlaky a činnosti, ktoré majú vplyv na lokalitu

Vplyvy súvisiace s ľudskými činnosťami a prírodnými procesmi, ktoré môžu mať vplyv, či už pozitívny, alebo negatívny, na ochranu a správu lokality. Uznáva sa, že vplyv môže byť negatívny pre jeden biotop alebo druh v danej lokalite, zatiaľ čo pre iný biotop alebo druh je pozitívny. Napriek tomu účelom tohto poľa je zozbierať informácie o najvýznamnejších hrozbách, tlakoch a činnostiach pre lokalitu vo všeobecnosti, a nie uvádzať všetko. Berte pri tom takisto do úvahy hrozby, tlaky a činnosti v okolí lokality, ak majú vplyv na integritu lokality. Bude to závisieť okrem iného aj od ďalších faktorov, ako sú faktory o miestnej topografii, veľkosti a povahe lokality a type ľudských činností. Tieto informácie by mali odrážať najaktuálnejšiu situáciu. Chápe sa to tak, že hrozby, tlaky a činnosti s negatívnymi vplyvmi môžu byť vyvážené opatreniami na správu lokality. Informácie o týchto opatreniach by sa mali vnímať a chápať napr. v spojitosti s plánmi na správu lokality.

Platný referenčný zoznam hrozieb, tlakov a činností nájdete na referenčnom portáli. Berúc do úvahy relevantné hrozby, tlaky a činnosti s vplyvom na lokalitu ako takú, uveďte príslušný kód kategórií 3. úrovne; v prípade, že kategórie 3. úrovne sa nedajú uplatniť, môžu sa použiť kategórie 2. úrovne. Zoznam kódov je rovnaký ako zoznam, ktorý sa používa na podávanie správ o vplyvoch a činnostiach podľa článku 17 smernice o biotopoch.

Relatívny význam hrozby, tlaku alebo činnosti sa musí zaradiť do jednej z troch kategórií:

H:	Veľký význam/vplyv:	Veľký priamy alebo bezprostredný vplyv a/alebo pôsobenie na veľkých oblastiach.
M:	Stredný význam/vplyv:	Stredný význam alebo bezprostredný vplyv, najmä nepriamy vplyv a/alebo pôsobenie len na nie príliš veľkej časti danej oblasti/regionálne.
L:	Malý význam/vplyv:	Malý význam alebo bezprostredný vplyv, najmä nepriamy vplyv a/alebo pôsobenie len na malej časti danej oblasti/miestne.

Údaje s najvyšším hodnotením sú obmedzené na maximálne 5 negatívnych a 5 pozitívnych vplyvov. Minimálny povinný počet údajov pre každú tabuľku sú údaje o jednom vplyve. Ak nie sú žiadne vplyvy, ktoré sa majú nahlásiť, uveďte „x“. V rámci jednej kategórie (H alebo M, alebo L) nie je stanovené žiadne poradie. Údaje o vplyvoch a činnostiach stredného a malého významu sa môžu uviesť maximálne o 20 vplyvoch alebo činnostiach. Odporúča sa však zamerať sa na najvýznamnejšie vplyvy a činnosti pre lokalitu.

Kvalifikátor znečisťovania (nepovinné)

Keďže znečisťovanie môže mať rozličné vplyv v závislosti od prítomných látok a môže pochádzať z rozličných zdrojov, napríklad otázka prísunu dusíka alebo prísunu fosfátu do vodných ekosystémov, alebo prísun atmosférického dusíka do suchozemských oligotrofných biotopov, môže sa použiť ďalší kvalifikátor pre konkrétny druh znečisťujúcich látok.

Môžu sa použiť nasledujúce kvalifikátory:

N : prísun dusíka P : prísun fosforu/fosfátov A : prísun kyselín/acidifikácia

T : toxické anorganické chemické látky O : toxické organické chemické látky X : zmiešané znečisťujúce látky

Kvalifikátor vnútri/vonku

Uveďte, či sa hrozba, tlak alebo činnosť vyskytujú/pôsobia vnútri alebo mimo lokality, alebo aj vnútri aj mimo lokality súčasne.

4.4.   Vlastníctvo (nepovinné)

Uveďte všeobecný opis vlastníctva lokality použitím uvedených tried vlastníctva. Uveďte odhad podielu plochy lokality v každej triede vlastníctva. Použite triedy vlastníctva, ktoré sú analogické triedam použitým vo Svetovej databáze chránených území.

Verejné:

—	Národné/federálne: Pôda patrí všetkým občanom a je v držbe vlády krajiny/federálnej vlády.

—	Štátne/provinčné: Pôda patrí všetkým občanom a je v držbe vlády štátu/provinčnej vlády.

—	Miestne/obecné: Pôda patrí všetkým občanom a je v držbe miestnej samosprávy/miestneho zastupiteľstva.

Spoločné vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo: Spoločné vlastníctvo/spoluvlastníctvo dvoch alebo viacerých subjektov (napr. verejných a súkromných).

Súkromné: Pôda nie je vo verejnom vlastníctve, napr. MVO, jednotlivci, spoločnosti.

4.5.   Dokumentácia (nepovinné)

Pri každej lokalite sa uvedie odkaz na príslušné publikácie a/alebo vedecké údaje týkajúce sa lokality, ak sú k dispozícii. Informácie by sa mali uvádzať podľa štandardného dohovoru o odborných odkazoch. Nepublikované články alebo správy, týkajúce sa informácií uvedených v záznamovom formulári, by sa mali uvádzať všade, kde je to užitočné. Pri odkazoch na online zdroje berte do úvahy, že URL adresy sa vo všeobecnosti často menia, a preto sa snažte neuvádzať nestabilné URL adresy. Táto kolónka sa môže použiť na uvedenie ďalších informácií, ktoré sú dôležité na zdokumentovanie lokality.

5.   STAV OCHRANY LOKALITY (NEPOVINNÉ)

5.1.   Stav ochrany na vnútroštátnej a regionálnej úrovni

Európska environmentálna agentúra vedie pre každý členský štát sekvenčný zoznam príslušných typov označení ochrany prírody, ktoré majú zákonom stanovenú ochranu, a ich definícií na vnútroštátnej/regionálnej úrovni a možno ich nájsť na referenčnom portáli. Tri zoznamy typov ochrany zahŕňajú tieto tri kategórie:

A.	Typy označenia používané s úmyslom chrániť faunu, flóru, biotopy a krajinu (krajinu v prípade, pokiaľ má význam pre ochranu fauny, flóry a biotopu).

B.	Sektorové právne a správne akty, najmä pokiaľ ide o lesné hospodárstvo, zabezpečujúce primeranú ochranu dôležitú pre zachovanie fauny, flóry a biotopu.

C.	Súkromné predpisy zabezpečujúce trvalú ochranu pre faunu, flóru alebo biotopy.

Typy ochrany sú zoradené podľa prísnosti ochrany začínajúc najprísnejšími predpismi.

Ak neexistuje žiaden stav ochrany pre danú lokalitu, je dôležité to uviesť použitím národného kódu, ktorý zodpovedá vyjadreniu „stav bez ochrany“.

Pre každú lokalitu sa zadávajú kódy príslušných typov označenia spolu s % plochy v rámci lokality pre každý typ označenia. Informácie, ktoré sú uložené v tejto kolónke, sú na úrovni jednotlivých typov označení. Ak je v zaznamenanej lokalite napríklad niekoľko prírodných rezervácií toho istého typu, treba uviesť percento celkovej plochy, ktorú pokrývajú tieto rezervácie.

Vzťah jednotlivých označených oblastí s danou lokalitou sa zaznamenáva osobitne (pozri 5.2).

5.2.   Vzťah uvedenej lokality s ostatnými lokalitami (susednými lokalitami a lokalitami patriacimi do rôznych typov označenia)

Táto časť záznamového formulára umožňuje uvedenie susedných lokalít alebo lokalít patriacich do rôznych typov označenia, ktoré sa prekrývajú alebo spolu susedia. Pomocou krížových odkazov je preukázaný aj vzájomný vzťah medzi týmito rôznymi typmi. Všetky možné vzťahy sú kódované použitím jedného z týchto kódov:

—	lokality sú zhodné (použi kód =),

—	opisovaná lokalita zahŕňa inú lokalitu úplne (použi kód +),

—	iná lokalita zahŕňa opisovanú lokalitu úplne (použi kód –),

—	dve lokality sa čiastočne prekrývajú (použi kód *).

Okrem zadania týchto kódov treba zadať percento opisovanej lokality, ktorá sa prekrýva s inou lokalitou.

—	Susediace lokality sú označené pomocou „/“.

Formulár okrem toho umožňuje uviesť možné typy označení na medzinárodnej úrovni: lokalita podľa Ramsarského dohovoru, biogenetická rezervácia, oblasť, ktorej bol udelený európsky diplom, biosférická rezervácia, lokalita zapísaná na zozname Svetového dedičstva, lokalita OSPAR, lokalita HELCOM, lokalita podľa Bukureštského dohovoru, chránená morská oblasť alebo iné.

Uveďte národné označenie s názvom lokality spolu s typom vzťahu (pozri predchádzajúci text) a % prekrytia s odkazom na opísanú lokalitu.

5.3.   Označenie lokality

Zadajte vo forme voľného textu akýkoľvek aspekt označenia lokality, ktorý nie je adekvátne zahrnutý kódmi použitými v kolónkach kódov označenia lokality oddielu 5.1 alebo 5.2.

6.   SPRÁVA LOKALITY

6.1.   Orgán zodpovedný za správu lokality

Uveďte informácie o orgáne(-och) zodpovednom(-ých) za správu lokality.

Uveďte plný odkaz vrátane názvu (mena), adresy a telefónu/faxu, e-mailu orgánu a/alebo jednotlivca zodpovedného za správu lokality.

Je možné uviesť úplný odkaz na viac ako jeden orgán.

6.2.   Plán riadenia

Uveďte, či existuje osobitný a aktuálny plán pre danú lokalitu alebo či sa nejaký pripravuje. Hoci sa uznáva, že smernica plány riadenia nevyžaduje, tieto informácie majú osobitný význam na pochopenie nástrojov, ktoré členské štáty využívajú na správu sústavy a na to, aby v prípade potreby mohli nájsť konkrétnejšie informácie.

Ak existuje aktuálny plán riadenia, uveďte názov a odkaz na webovú stránku k príslušným online zdrojom (napr. odkaz na webovú stránku vnútroštátneho informačného systému). Berte do úvahy, že URL adresy sa vo všeobecnosti často menia, a preto sa snažte neuvádzať nestabilné URL adresy.

6.3.   Ochranné opatrenia (nepovinné)

Vo voľnom textovom poli sa môžu uviesť informácie o prijatých alebo potrebných ochranných opatreniach pre danú lokalitu.

7.   MAPA LOKALITY

Predpokladom tejto revidovanej verzie štandardného formulára údajov je dostupnosť georeferenčných digitálnych hraníc lokalít. Príslušné údaje, napr. na štatistické účely, sa získajú z kombinácie s ostatnými digitálnymi priestorovými údajmi (údajmi GIS). Preto je predkladanie údajov o georeferenčných digitálnych hraniciach lokalít rozhodujúce.

Hranice lokalít by sa mali prevziať zo zverejnených topografických máp alebo databáz v mierke 1:50 000 alebo väčšej. Presnosť priestorovej kartografie nemôže byť menšia ako 1,0 mm pri 1:50 000, čo sa rovná 50 m na zemskom povrchu pri porovnaní s originálom. Údaje GIS musia obsahovať metaúdaje podľa najnovšej schválenej verzie nariadenia o metaúdajoch Inspire.

Identifikácia podľa Inspire: Táto identifikácia je jedinečný externý objektový identifikátor chránenej lokality, ktorý uverejňuje zodpovedný orgán. Tento identifikátor využívajú externé aplikácie na uvádzanie odkazov na priestorový objekt. Identifikátor Inspire je povinný hneď, ako nadobudne účinnosť príslušné vykonávacie nariadenie k Inspire.

PDF: Členský štát môže okrem elektronických hraníc poskytnúť aj elektronickú mapu, ktorá sa riadi normou ISO 19005-1: Správa dokumentov – Formát pre dlhodobú archiváciu elektronických textových dokumentov. Identifikátor lokality (kód lokality) a dátum vytvorenia mapy sa musia uvádzať v PDF súbore tak, že dokument možno získať elektronicky pomocou kódu lokality a dátumu vytvorenia (nepovinné).

Odkaz(-y) (nepovinný(-é): Tu uveďte vnútroštátne odkazy na pôvodnú mapu použitú na digitalizáciu elektronických hraníc. Odkaz môže mať napríklad podobu oficiálneho identifikačného čísla (čísel) a názvu (názvov) topografickej mapy (máp).

---

(1)  S výnimkou malých úprav na webovej stránke, ako sú pravopisné chyby a prispôsobenia najnovším technickým normám.

(2)  Výnimka: Namiesto GB sa používa kód UK, aby sa zachovalo existujúce kódovanie identifikátorov lokalít.

(3)  Väčšina softvérov GIS poskytuje funkciu na automatický výpočet súradníc stredu v rámci najväčšieho územia danej lokality.

(4)  Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.