Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019D1732

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1732 zo 6. júna 2019 o štátnej pomoci SA.33159 (2015/C) – Zdaňovanie nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch predávaných v Dánsku [oznámené pod číslom C(2019) 3926] (Iba dánske znenie je autentické) (Text s významom pre EHP)

C/2019/3926

OJ L 264, 17.10.2019, p. 5–38 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2019/1732/oj

17.10.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/5


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1732

zo 6. júna 2019

o štátnej pomoci SA.33159 (2015/C) – Zdaňovanie nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch predávaných v Dánsku

[oznámené pod číslom C(2019) 3926]

(Iba dánske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 1,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 [zodpovedajúcim článku 6 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589] (2),

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisia dostala 9. júna 2011 sťažnosť od Margarineforeningen (ďalej len „MIFU“) týkajúcu sa dánskeho zákona o zdaňovaní nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch, teda zákona č. 247 z 30. marca 2011 (3) (ďalej len „zákon“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2011 a neskôr bol zrušený od 1. januára 2013. Sťažnosť sa týkala možnej pomoci výrobcom nezdaňovaných výrobkov.

(2)

S cieľom získať objasnenie bola Dánsku 4. júla 2011 zaslaná žiadosť o informácie. Komisia preposlala dánskym orgánom pôvodnú sťažnosť a požiadala ich, aby predložili vlastné zhrnutie skutkového stavu v reakcii na tvrdenia sťažovateľa do 20 pracovných dní alebo aby opatrenie oznámili ako štátnu pomoc Komisii na schválenie. Dánsko 18. júla 2011 požiadalo o predĺženie lehoty, ktorá bola predĺžená do 31. augusta 2011. V reakcii na list Komisie Dánsko 7. septembra 2011 predložilo svoju odpoveď, v ktorej predstavilo svoje názory na otázky, na ktoré upozornil sťažovateľ.

(3)

Dňa 13. októbra 2011 Komisia zaslala pripomienky Dánska sťažovateľovi. Sťažovateľ predložil 27. júna, 28. júla, 12. septembra a 15. novembra 2011 dodatočné informácie na podporu svojej sťažnosti.

(4)

Dňa 14. decembra 2011 Komisia informovala Dánsko, že predmetné opatrenie zaregistrovala ako neoznámenú pomoc pod číslom SA.33159 (2011/NN), keďže zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2011 bez toho, aby bol oznámený podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(5)

Sťažovateľ predložil 13. marca 2012 ďalšie informácie na podporu svojej sťažnosti.

(6)

Dňa 16. marca 2012 sa konalo stretnutie Komisie a Dánska. Dňa 12. apríla 2012 Komisia zaslala celú sťažnosť dánskym orgánom a požiadala ich, aby sa vyjadrili k otázkam, ktoré uviedol sťažovateľ, a aby ich objasnili. V prípade, že sa dánske orgány domnievali, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, boli požiadané, aby poskytli vlastné zhrnutie skutkového stavu, ako aj odôvodnenie svojho stanoviska. Dňa 13. septembra 2012, po žiadosti o predĺženie lehoty na odpoveď, Dánsko odpovedalo na list Komisie z 12. apríla 2012.

(7)

Dňa 30. októbra 2012 Komisia zaslala pripomienky dánskych orgánov sťažovateľovi. Sťažovateľ predložil 30. novembra 2012 dodatočné informácie na podporu svojej sťažnosti.

(8)

Dňa 16. mája 2013, potom sa skončila účinnosť zákona 1. januára 2013, sa konalo stretnutie Komisie a sťažovateľa.

(9)

Komisia informovala listom zo 4. februára 2015 [C(2015) 535 final] Dánsko, že rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o zákon („rozhodnutie o začatí konania“).

(10)

V rozhodnutí o začatí Konania Komisia uviedla, že sa zdá, že opatrenia uložené zákonom mali všetky charakteristiky štátnej pomoci, a požiadala Dánsko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli byť užitočné na účel posúdenia pomoci.

(11)

Dánsko predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom z 26. mája 2015.

(12)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby do jedného mesiaca predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky k opatreniam uvedeným v rozhodnutí o začatí konania od troch zainteresovaných strán. Doručené pripomienky boli zaslané Dánsku listami z 22. októbra a 9. novembra 2015. Dánsko reagovalo na tieto pripomienky 21. decembra 2015 a 29. januára 2016. Listom z 10. augusta 2017 Komisia požiadala Dánsko o ďalšie informácie. Listom z 15. decembra 2017 Dánsko poskytlo ďalšie informácie.

2.   OPIS

(13)

Cieľom dánskeho zákona o nasýtených tukoch v určitých potravinových výrobkoch bolo podporiť lepšie stravovanie a zároveň zlepšiť zdravie dánskeho obyvateľstva (5). Tieto ciele sa mali dosiahnuť zdanením primárnych zdrojov príjmu nasýtených tukov v Dánsku (pozri odôvodnenie 37) a zároveň zohľadnením oficiálnych výživových odporúčaní (6) (pozri odôvodnenie 47) a iných skutočností (pozri napr. odôvodnenie 34), čo viedlo k vyňatiu určitých výrobkov z rozsahu pôsobnosti dane.

(14)

Zákon bol účinný v období od 1. októbra 2011 do 1. januára 2013, ktoré je preto relevantným časovým rámcom pre toto rozhodnutie.

(15)

Zákonom sa ukladala podľa hmotnosti nasýtených tukov v potravinových výrobkoch uvedených v § 1 zákona a identifikovaných číselným znakom kombinovanej nomenklatúry Únie, ak obsah nasýtených tukov v potravinovom výrobku presiahol 2,3 percenta hmotnosti výrobku. Uvedené potravinové výrobky boli tieto:

i)

mäso, v súlade s tabuľkou uvedenou v prílohe I k zákonu;

ii)

mliečne výrobky s číselnými znakmi 0401 – 0406;

iii)

živočíšny tuk s číselnými znakmi 1501 – 1504 a 1516, ktorý bol roztopený alebo extrahovaný iným spôsobom;

iv)

jedlé oleje a tuky s číselnými znakmi 1507 – 1516;

v)

margarín a iné potravinové výrobky s číselným znakom 1517;

vi)

roztierateľné miešané výrobky s číselným znakom 2106;

vii)

iné potravinové výrobky, ktoré by na základe celkového hodnotenia charakteristík a používania potravinových výrobkov a spôsobu, ktorým sú uvádzané na trh, mohli byť považované za náhrady alebo napodobeniny výrobkov špecifikovaných v písmenách i) až vi).

(16)

Podľa § 2 zákona bola daň stanovená na 16 DKK za kg nasýtených tukov v príslušnom potravinovom výrobku.

(17)

V § 3 zákona boli vymedzené hospodárske subjekty povinné platiť daň ako subjekty, ktoré na komerčné účely

a)

vyrábali zdaniteľný potravinový výrobok v Dánsku;

b)

dostávali zdaniteľný potravinový výrobok v Dánsku z inej krajiny EÚ;

c)

dovážali zdaniteľný potravinový výrobok do Dánska z krajiny mimo EÚ alebo z území v rámci EÚ, ktoré sa nachádzali mimo daňového územia EÚ, alebo

d)

predávali zdaniteľný potravinový výrobok z inej krajiny EÚ takým spôsobom, že tento potravinový výrobok bol predajcom alebo v jeho mene priamo či nepriamo zasielaný alebo prepravovaný nekomerčnému kupujúcemu v Dánsku (predaj na diaľku), ak bol subjekt registrovaný podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH (7).

(18)

Od platby dane (a registrácie podľa zákona) boli oslobodené podniky s ročným obratom zdaniteľných potravinových výrobkov v celkovej výške 50 000 DKK (bez dane) alebo nižším (článok 4 ods. 6 zákona).

(19)

Množstvo nasýtených tukov v potravinových výrobkoch uvedených v § 1 (ods. 2 až 7) zákona bolo určené na základe:

a)

označovania výživovej hodnoty, ak ho potravinový výrobok mal a bol v ňom uvedený obsah nasýtených tukov potravinového výrobku,

b)

verejne dostupných potravinových informácií, ktorými sa stanovujú priemerné normy pre určité potravinové výrobky. Verejne dostupné potravinové informácie sú normy, ktoré sa nachádzajú v Databanke zloženia potravín (8),

c)

technickej analýzy potravinového výrobku.

(20)

Ak základné množstvo, z ktorého sa mala platiť daň, nemohlo byť určené pomocou jednej z uvedených metód, daň sa mala platiť na základe celkového objemu tuku potravinového výrobku alebo ak ani ten nebolo možné zistiť, na základe čistej hmotnosti potravinového výrobku.

2.1.   OSOBITNÉ USTANOVENIA O ZDAŇOVANÍ DOVEZENÝCH POTRAVÍN NEUVEDENÝCH V § 1 ZÁKONA, KTORÉ VŠAK OBSAHUJÚ POTRAVINOVÝ VÝROBOK/POTRAVINOVÉ VÝROBKY UVEDENÉ V § 1 ZÁKONA

(21)

Podľa § 8 zákona sa mala platiť daň zo spracovaných výrobkov (dækningsafgift) vzťahujúca sa na zložky použité vo výrobe potravín, ak tieto zložky pochádzali z akéhokoľvek zdaniteľného potravinového výrobku stanoveného v §u 1 zákona, a ak boli tieto potraviny doručené, dovezené alebo predané predajom na diaľku v Dánsku. Daň zo spracovaných výrobkov sa ukladala len na potraviny doručené, dovezené alebo predávané predajom na diaľku v Dánsku, keďže zdaniteľný potravinový výrobok vyrobený v Dánsku bol vždy zdanený vo svojej tzv. čistej forme na prvom predajnom mieste/pri prvom použití, a preto nebola potrebná daň zo spracovaných výrobkov v prípade potravín vyrobených v Dánsku.

(22)

Podľa § 12 zákona daňovým základom bola hmotnosť nasýtených tukov v zložkách, ktoré pochádzali zo zdaniteľného potravinového výrobku stanoveného v § 1 a ktoré boli použité vo výrobe doručených a dovezených potravín alebo potravín predávaných predajom na diaľku.

(23)

Podľa § 1 ods. 2 zákona museli byť zdaniteľné podniky takisto schopné zaznamenať hmotnosť nasýtených tukov v zložkách použitých vo výrobe potravín a na požiadanie museli predložiť zodpovedajúce vyhlásenie výrobcu. V prípade zložiek, na ktoré sa vzťahuje daň zo spracovaných výrobkov a ktoré sú stanovené v § 1 ods. 1, t. j. mäso, sa mal základ dane určovať na základe priemerných sadzieb stanovených v prílohe I.

(24)

V prípade iných zložiek, na ktoré sa vzťahovala daň zo spracovaných výrobkov, mohol výrobca pri vypracúvaní vyhlásenia výrobcu využiť verejne dostupné informácie o potravinových výrobkoch, ktoré obsahovali priemerné normy množstva nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch, aby stanovil základ dane pre zložky podliehajúce dani zo spracovaných výrobkov, ktoré sa použili vo výrobe potravín.

(25)

Ak zdaniteľný podnik nebol schopný predložiť stanovené vyhlásenie výrobcu, iné zložky než tie, ktoré sú stanovené v § 1 ods. 1 zákona, by podliehali dani zo spracovaných výrobkov na základe celkového obsahu nasýtených aj nenasýtených tukov v potravinovom výrobku alebo, ak tieto informácie nemohli byť poskytnuté, na základe čistej hmotnosti potravinového výrobku.

(26)

V prípade, že by dánska daňová a colná správa zistila, že by daň zo spracovaných výrobkov vypočítaná v súlade s § 12 ods. 2 zákona predstavovala vyššiu sumu ako daň zo spracovaných výrobkov vypočítaná na základe celkového obsahu tukov alebo čistej hmotnosti, dánska daňová a colná správa mohla určiť základ dane na základe odhadu.

2.2.   ÚDAJNÉ OPATRENIA POMOCI

(27)

Ako je opísané v oddiele 2.1.8. rozhodnutia o začatí konania, zákon obsahoval 6 možných opatrení pomoci. Boli to:

1.

opatrenie č. 1: vynechanie určitých potravinových výrobkov zo zoznamu potravinových výrobkov uvedeného v § 1 zákona, z ktorých sa vyberá daň, podrobne opísaných v oddiele 2.1.8.1. rozhodnutia o začatí konania;

2.

opatrenie č. 2: nezdaňovanie potravinových výrobkov s obsahom nasýtených tukov nepresahujúcim prahovú hodnotu 2,3 percenta, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.2. rozhodnutia o začatí konania;

3.

opatrenie č. 3: oslobodenie od platenia dane týkajúce sa podnikov, ktorých ročný obrat z predaja zdaniteľných potravinových výrobkov dosahuje maximálne 50 000 DKK, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.3. rozhodnutia o začatí konania;

4.

opatrenie č. 4: výnimka pre výrobky, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, napríklad krmivo pre zvieratá, podrobne opísaná v oddiele 2.1.8.4. rozhodnutia o začatí konania;

5.

opatrenie č. 5: rozdielne zaobchádzanie s domácimi a dovážanými výrobkami, pokiaľ ide o to, kedy a ako sa daň vyberá, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.5. rozhodnutia o začatí konania;

6.

opatrenie č. 6: režimy odkladu platenia daní a daňových úľav, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.6. rozhodnutia o začatí konania.

3.   DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(28)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia na základe dostupných informácií prijala predbežné stanovisko, že boli splnené podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prípade opatrení č. 1 až 3 a 5 až 6. Usúdilo sa, že opatrenia nie sú odôvodnené na základe povahy alebo všeobecnej štruktúry referenčného systému, pretože Dánsko nepreukázalo, že opatrenia boli potrebné v záujme fungovania a účinnosti všeobecného systému dane z nasýtených tukov a že existuje súvislosť medzi údajnými osobitnými charakteristikami opatrení a daňovou úľavou poskytnutou len určitým skupinám výrobcov.

(29)

Komisia začala konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, keďže mala pochybnosti o tom, či ktorékoľvek z opatrení boli zlučiteľné s vnútorným trhom v súvislosti s informáciami, ktoré boli v danom čase dostupné.

4.   PRIPOMIENKY DÁNSKYCH ORGÁNOV K ZAČATIU FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(30)

Dánske orgány predložili svoje pripomienky Komisii 26. mája 2015. Po stretnutí Komisie a dánskych orgánov 18. decembra 2015 a v reakcii na pripomienky predložené zainteresovanými stranami Dánsko predložilo ďalšie pripomienky 21. decembra 2015 a 29. januára 2016. Pripomienky sa dajú rozdeliť do troch častí – pripomienky týkajúce sa referenčného systému, týkajúce sa prahových hodnôt zdanenia a týkajúce sa rozdielneho zaobchádzania.

4.1.   REFERENČNÝ SYSTÉM

4.1.1.   CIEĽ DANE

(31)

Dánsko znovu opakuje, že cieľmi zákona bolo „podporiť lepšie stravovanie a zlepšiť tak zdravie obyvateľstva“ (9). Jeho cieľom nebolo uložiť peňažné náklady na (všetky) výrobky obsahujúce nasýtené tuky všeobecne, ale len na tie výrobky, ktoré boli primárnymi zdrojmi nasýtených tukov v Dánsku (10) so súčasným zohľadnením oficiálnych výživových odporúčaní (11). Na základe tohto cieľa bola daň určená na podnietenie zníženia príjmu nasýtených tukov a prechod od príjmu s výrobkov s vyšším obsahom nasýtených tukov na výrobky s nižším obsahom nasýtených tukov so súčasným zohľadnením oficiálnych výživových odporúčaní a hospodárskou a administratívnou účinnosťou.

(32)

Účelom dane nebolo vylúčiť nasýtené tuky zo stravovania dánskeho obyvateľstva. Tuky by mali byť súčasťou normálneho stravovania, pretože prispievajú k príjmu životne dôležitých mastných kyselín a absorpcii vitamínov rozpustných v tukoch. Podľa oficiálnych výživových odporúčaní by však tuky z mäsa a mliečnych výrobkov mali byť obmedzené a vo veľkej miere nahradené tukmi z rastlinného oleja a rýb (12).

(33)

Ďalej dánske orgány uvádzajú, že v pravidlách štátnej pomoci Únie sa nevyžaduje od členských štátov, aby boli schopné predložiť pozitívny vedecký dôkaz, že daňová regulácia skutočne má predpokladané účinky na správanie alebo iné účinky.

4.1.2.   ADMINISTRATÍVNA A HOSPODÁRSKA ÚČINNOSŤ

(34)

Dánske orgány tvrdia, že sa vždy snažia buď znížiť existujúcu administratívnu záťaž podnikov, alebo, v prípade nových právnych predpisov, nezaťažovať ich viac, než je absolútne nevyhnutné, a to osobitne v prípade malých a stredných podnikov (MSP). Toto bolo osobitným cieľom niekoľkých vlád v rade už roky a je to zrejmé napríklad pri uplatňovaní dánskeho zákona o DPH.

(35)

V návrhu zákona sa v oddiele 2 opisovali tieto obavy nasledujúcim spôsobom: „Je mnoho aspektov, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní úplne novej dane. Na jednej strane by daň z nasýtených tukov mala zahŕňať významný podiel bežných potravinových výrobkov, aby sa zabezpečilo, že má najväčší účinok na spotrebu. Mala by byť zároveň čo najjednoduchšia a ideálne siahať čo najhlbšie v dodávateľskom reťazci, aby administratívnej záťaži spojenej s registráciou, priznávaním a vyrovnávaním dane podliehal čo najmenší počet subjektov.“

(36)

Vyrubenie dane na začiatku dodávateľského reťazca a nie na jeho konci (napr. maloobchodný predaj zákazníkom) minimalizovalo administratívnu záťaž, pretože počet maloobchodníkov je významne vyšší ako počet výrobcov/dovozcov. Tento prístup bol takisto v najväčšom súlade s účelom zákona.

4.1.3.   PRIMÁRNY ZDROJ NASÝTENÝCH TUKOV

(37)

Z cieľov zákona vyplynula nevyhnutnosť stanoviť pozitívny zoznam potravinových výrobkov, ktoré majú byť zdanené ako primárne zdroje príjmu nasýtených tukov bez toho, aby bol v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami. Dánske orgány uvádzajú, že so zreteľom na ciele a skutočné návyky v oblasti spotreby dánskeho obyvateľstva mali širokú mieru voľnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie o tom, ktoré výrobky sa zaradia na tento pozitívny zoznam s cieľom presadzovať zdravotné a výživové ciele zákona (13).

(38)

Dánske orgány tvrdia, že primárny zdroj príjmu nasýtených tukov u dánskeho obyvateľstva je určený dvomi faktormi: i) spotrebovanými množstvami výrobku; a ii) skutočným podielom nasýtených tukov vo výrobku. Výrobok nie je nevyhnutne primárnym zdrojom príjmu nasýtených tukov v Dánsku len preto, že má vysoký obsah tuku. Okrem toho výrobok nevyhnutne nevyvoláva zdravotné obavy, aj keď obsahuje nasýtené tuky, ak má tento výrobok nízky obsah tukov a/alebo má iné dobré vlastnosti podľa oficiálnych výživových odporúčaní.

(39)

Dánsko odkazuje na správu (14), v ktorej sú identifikované všetky druhy mäsových výrobkov, všetky druhy mliečnych výrobkov a všetky druhy tukov/olejov ako primárne zdroje príjmu nasýtených tukov v Dánsku. Tieto skupiny výrobkov spoločne prispievajú 81 percentami k príjmu nasýtených tukov (mäso – 19 percent, mliečne výrobky – 30 percent, všetky druhy tukov – 32 percent). Iné skupiny výrobkov neboli považované za primárne zdroje nasýtených tukov, keďže významne (maximálne 6 percent) neprispievajú k spotrebe nasýtených tukov. Na základe týchto skutočností Dánsko tvrdí, že nebol potrebný jasný vymedzovací bod na vymedzenie toho, čo je a nie je primárny zdroj.

(40)

V správe Incentive (15) sa odhaduje, že 88 percent nasýtených tukov spotrebovaných v Dánsku podliehalo dani, kým bol zákon účinný (mliečne výrobky – 84 percent, mäso – 98 percent, iné zdanené výrobky – 90 percent). Nezdanenie časti nasýtených tukov v mliečnych výrobkoch (16 percent) a mäse (2 percentá) bolo v dôsledku prahovej hodnoty na úrovni 2,3 percenta, stanovenej v § 1 zákona.

(41)

Dánsko ďalej uvádza, že nasýtené tuky napríklad v chlebe, zemiakových lupienkoch, a cukrovinkách boli zdanené zákonom, keďže boli zdanené nasýtené tuky v mliečnych výrobkoch, tukoch/olejoch a mäse používaných na výrobu týchto spracovaných potravín.

(42)

Dánsko odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (16), v ktorej je „mäso“ vymedzené ako „kostrové svaly druhov cicavcov a druhov vtákov uznaných ako vhodné na ľudskú spotrebu […].“

(43)

Dánsko dospelo k záveru, že hydina je podľa vymedzenia druh mäsa spolu s bravčovým a hovädzím mäsom, a preto by bolo svojvoľné vylúčenie hydiny, ak boli zdanené iné druhy mäsa, rovnako ako by bolo svojvoľné vylúčiť určitý druh syra (napr. kozí syr) alebo olej (napr. sezamový olej), ak boli všetky ostatné syry a oleje zdaňované.

(44)

Podľa názoru Dánska by vylúčenie hydiny takisto smerovalo proti základnej úvahe zákona, ktorou bolo zabezpečiť, aby výrobky, ktoré predstavovali blízke náhrady zdaniteľných potravinových výrobkov, boli takisto zdanené. (17)

4.1.4.   INÝ AKO PRIMÁRNY ZDROJ NASÝTENÝCH TUKOV

(45)

Logicky, všetky zdroje nasýtených tukov, ktoré neboli klasifikované ako primárne zdroje na základe dvoch kritérií vymedzených v odôvodnení 38, boli považované za iné ako primárne zdroje. Príklady výrobkov bez obsahu nasýtených tukov sú obmedzené na určitý počet ovocia a zeleniny (napr. šalát siaty a melón cukrový) a niekoľko rýb. Príkladom výrobkov s obsahom nasýtených tukov od 0,1 do 0,5 percenta sú takmer všetky ostatné druhy ovocia a zeleniny.

(46)

Potravinové výrobky, ktoré prispeli k celkovému príjmu nasýtených tukov maximálne 1 percentom (ako sú ryby (18), vajcia, orechy a semená (19)) neboli považované za primárne zdroje pre príjem nasýtených tukov. Toto bol hlavný dôvod nezahrnutia týchto kategórií výrobkov v oddiele 1 zákona.

4.1.5.   Výživové odporúčania v Dánsku

(47)

Dánsko uvádza, že zmeny v spotrebe z dôvodu dane by boli v súlade s výživovými odporúčaniami Dánskej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré sú oficiálnymi dánskymi odporúčaniami pre zdravý životný štýl. Tieto oficiálne odporúčania zahŕňajú Stravovací kompas – cesta k zdravej rovnováhe (20) , ktorý obsahuje 8 výživových odporúčaní – jesť ovocie a zeleninu (6 každý deň), jesť ryby a výrobky z rýb (niekoľkokrát týždenne), jesť zemiaky, ryžu alebo cestoviny a celozrnný chlieb (každý deň); obmedziť cukor (najmä v nealkoholických nápojoch, sladkostiach a koláčoch); obmedziť tuky (najmä z mliečnych výrobkov a mäsa) a vyberať si výrobky s nízkym obsahom tuku; obmieňať svoj príjem potravín a udržiavať si štandardnú hmotnosť; zaháňať smäd vodou, byť fyzicky aktívny (aspoň 30 minút každý deň). Okrem toho sa vo výživových odporúčaniach odporúčal denný príjem 500 ml mliečnych výrobkov s nízkym obsahom tuku, napríklad odtučnené mlieko alebo cmar ako súčasť zdravej stravy (21). Odporúčania sú založené na nutričných a zdravotných výhodách konzumácie mliečnych výrobkov (22).

(48)

Dánsko vysvetľuje, že spotreba ovocia, zeleniny a rýb sa nedá porovnávať so spotrebou syra, mäsa a masla, aj keď oba druhy výrobkov obsahujú nasýtené tuky. Ovocie a zelenina značne prispievajú k príjmu sacharidov, vlákniny a viacerých vitamínov (23). Podľa štúdie stravovacích návykov dánskeho obyvateľstva v rokoch 2003 až 2008 bol príjem ovocia a najmä zeleniny u dospelých aj detí nižší, než sú odporúčané množstvá (24).

(49)

Dánsko uvádza, že Štátny potravinový inštitút Dánskej technickej univerzity (DTU) v správe o ovocí, zelenine a zdraví dospel k záveru, že takmer z každej štúdie vyplýva reverzná súvislosť medzi príjmom ovocia a zeleniny a rizikom srdcovocievnych chorôb. Okrem toho z niekoľkých štúdií vyplynulo, že čím vyšší je príjem ovocia a zeleniny, tým väčšie sú zdravotné výhody (25).

(50)

Zemiaky sú dôležitým zdrojom príjmu sacharidov a vlákniny a obsahujú veľa vlákniny, vitamín C, vitamíny B, tiamín a niacín. Okrem toho obsah nasýtených tukov v zemiakoch je len 0,1 percenta a ide o jeden z najvýdatnejších potravinových výrobkov. Podľa oficiálnych výživových odporúčaní sa odporúča denná konzumácia zemiakov (26). Ako alternatíva sa odporúčajú aj ryža a cestoviny, keďže najmä celozrnné verzie ryže a cestovín obsahujú vlákninu (27).

(51)

Obilniny obsahujú mnoho dôležitých výživových zložiek a celozrnné výrobky sú bohaté na vlákninu a vitamíny B. Podľa oficiálnych výživových odporúčaní sa odporúča denná konzumácia chleba a obilnín (28).

(52)

Ryby obsahujú esenciálne mastné kyseliny, vitamín D, jód a selén, ktoré je ťažké získať z iných potravinových výrobkov. Rôzne druhy rýb obsahujú rôzne množstvá týchto zdravých látok. Z toho dôvodu by sa pri príjme rýb mali obmieňať rôzne druhy a mali by v ňom byť zahrnuté aj tzv. chudé ryby (29).

(53)

Dánsko upozorňuje, že zo štúdie stravovacích návykov dánskeho obyvateľstva v rokoch 2003 až 2008 vyplýva, že príjem rýb u dospelých aj detí dosahoval menej ako polovicu odporúčaných množstiev. Okrem toho nízky príjem rýb prispel k nedostatku vitamínu D u dánskeho obyvateľstva (30). Najmä mastné ryby obsahujú dôležité množstvá vitamínu D – k tomuto záveru dospela Dánska veterinárna a potravinová správa v správe o spotrebe rýb (31). Okrem toho niekoľko štúdií preukázalo prepojenie medzi príjmom rýb a zníženým rizikom ischemickej choroby srdca (32).

(54)

Dánsko uvádza, že podľa oficiálnych odporúčaní týkajúcich sa mlieka pre dojčatá, ktoré sa uplatňovali v čase prijatia zákona, mohlo plnotučné mlieko postupne nahradiť materské mlieko v strave dojčaťa od veku 6 mesiacov a od jedného do troch rokov mal byť príjem mliečnych výrobkov založený na polotučnom mlieku (33).

4.1.6.   NÁVRH REFERENČNÉHO SYSTÉMU

(55)

Dánsko zdôrazňuje, že rozhodovanie o hospodárskej politike, ktorú členské štáty považujú za najvhodnejšiu, a napríklad presadzovanie zdravotných cieľov vo svojej daňovej politike, patrí do ich diskrečnej právomoci.

(56)

Dánsko tvrdí, že referenčný systém v predmetnom prípade je daň z nasýtených tukov v primárnych zdrojoch príjmu nasýtených tukov v Dánsku so zohľadnením oficiálnych výživových odporúčaní. Inými slovami, tzv. normálne zdanenie podľa zákona je zdanenie nasýtených tukov vo výrobkoch identifikovaných ako primárne zdroje príjmu nasýtených tukov u dánskeho obyvateľstva so zohľadnením oficiálnych výživových odporúčaní. Tieto výrobky a ich priame náhrady sú výrobky zdanené podľa zákona a Dánsko tvrdí, že žiadne potravinové výrobky nie sú ako také oslobodené od dane a že určujúcou zásadou počas celej prípravy zákona bolo náležité zohľadnenie oficiálnych výživových odporúčaní.

(57)

Referenčný systém navrhnutý Komisiou v rozhodnutí o začatí konania by v praxi znamenal daň na takmer každý druh potravinového výrobku. Takýto referenčný systém by však bol v rozpore so samotnými cieľmi zákona. Daň z nasýtených tukov vo všetkých potravinových výrobkoch by oslabila opatrenie a bola by kontraproduktívna pre cieľ podnecovania lepších stravovacích návykov.

(58)

Okrem toho to, že takmer 90 percent všetkých nasýtených tukov spotrebovaných v Dánsku je zdaňovaných podľa zákona (34), opodstatňuje, že určenie rozsahu pôsobnosti zákona nebolo žiadnym spôsobom svojvoľné, ale dôkladne navrhnuté tak, aby sa vzťahoval na všetky hlavné zdroje.

4.2.   PRAHOVÁ HODNOTA 2,3 % PRE ZDAŇOVANIE

(59)

Podľa názoru dánskych orgánov patrí k diskrečným právomociam členských štátov rozhodovať o spôsobe presadzovania zdravotných cieľov prostredníctvom svojej daňovej politiky vrátane rozhodovania o takých objektívne opodstatnených prahových hodnotách, ktoré považujú za vhodné na účel presadzovania týchto zdravotných cieľov (35). Konkrétna prahová hodnota je vecou rozhodovania členského štátu, pokiaľ zvolená prahová hodnota neprekračuje obmedzenia toho, čo je možné odôvodniť v súvislosti s účelom dane.

(60)

Na podporu tohto argumentu sa Dánsko odvoláva na judikatúru súdov Únie, podľa ktorej opatrenie, ktoré je založené na kritériách, ktoré sú objektívne a uplatniteľné na každý subjekt s potenciálnym záujmom, ktorý by ich spĺňal, nemá selektívnu povahu (36).

(61)

Dánsko ďalej tvrdí, že otázka, či prahová hodnota 2,3 percenta bola opatrením, ktoré sa odchyľovalo od normálneho daňového režimu, by mala byť určená na základe posúdenia toho, či výrobcovia výrobkov pod touto prahovou hodnotou boli v skutkovej a právnej situácii, ktorá bola porovnateľná so situáciou výrobcov výrobkov presahujúcich túto prahovú hodnotu (37). Vzhľadom na to musia byť účinky prahovej hodnoty posúdené v súvislosti s cieľmi daňového režimu (38).

(62)

Rozhodujúcou otázkou teda je, či účinky opatrenia spôsobili odchýlku od referenčného systému, ako bol vymedzený svojimi cieľmi.

(63)

Dánsko v tomto smere odkazuje na rozsudok Všeobecného súdu vo veci British Aggregates, v ktorej súd rozhodol, že niektoré z nezdanených materiálov boli prinajmenšom rovnako, ak nie viac, škodlivé pre životné prostredie ako ťažba iných, zdanených materiálov, a že sa nepreukázalo, že ich situáciu od situácie zdaňovaných materiálov odlišovala práve environmentálne škodlivá povaha ťažby nezdanených materiálov (39). Ak účinky opatrenia prispievajú k cieľu systému, opatrenie nepredstavuje výnimku z referenčného systému (40).

(64)

Podľa dánskych orgánov bola prahová hodnota 2,3 percenta zavedená so zreteľom na vlastný účel zákona. Vo vysvetľujúcej poznámke návrhu zákona sa uvádza: „Navrhuje sa prahová hodnota de minimis pre potraviny, ktoré sú zahrnuté do dane, aby sa minimalizoval počet potravín s nízkym obsahom tuku, ktoré sú zahrnuté do dane a zároveň aby sa zohľadnilo, že vo výživových odporúčaniach sa uvádza, že časť odporúčaného denného príjmu pochádza z tukov a ideálne z nenasýtených tukov (41)“.

(65)

V odôvodnení 107 rozhodnutia o začatí konania Komisia upozorňuje, že Komisia pre prevenciu odporúčala, že daň z nasýtených tukov by sa mala vzťahovať na všetky mliečne výrobky vrátane mlieka. Dánsko uznáva, že toto odporúčanie môže byť pravdivé, ak sa zameriame úzko na zníženie príjmu nasýtených tukov u obyvateľstva všeobecne, zdôrazňuje však, že daň nemala také úzke zameranie. Naopak, cieľom dane bolo zlepšiť stravovacie návyky dánskeho obyvateľstva. Keďže Komisia pre prevenciu nezvážila záporný vplyv, ktorý by daň na všetky mliečne výrobky mala v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami týkajúcimi sa konzumácie mliečnych výrobkov, zákonodarca sa neriadil návrhom Komisie pre prevenciu v tomto konkrétnom bode.

(66)

Dánske orgány uvádzajú, že úroveň prahovej hodnoty 2,3 percenta zabezpečila, že daň nebola v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, v ktorých sa explicitne odporúčal príjem 500 ml nízkotučných mliečnych výrobkov (pozri odôvodnenie 47) a že nízkotučné mäso by sa malo uprednostniť pred mastnejším mäsom. Stanovenie prahovej hodnoty posilnilo behaviorálny stimul voľby nízkotučných výrobkov a Dánsko tvrdí, že by sa dalo usudzovať, že daň bez minimálnej prahovej hodnoty by mohla mať účinky, ktoré by boli v rozpore s celkovými cieľmi dane, teda podporovať lepšie stravovanie a zlepšiť zdravie dánskeho obyvateľstva. Táto prahová hodnota je preto vlastná účelu dane a nie je selektívna prima facie. Okrem toho prahová hodnota znížila administratívnu záťaž, ktorá nebola nevyhnutná.

(67)

Dánsko argumentuje, že prahová hodnota mohla byť stanovená na úrovni 2,0, 2,5 alebo dokonca 3,0 percenta, a aj tak by mala pozitívne účinky na zdravie dánskeho obyvateľstva a posilnila by stimul vybrať si nízkotučné výrobky pred výrobkami s vyšším obsahom tuku. Stanovenie prahovej hodnoty konkrétne na 2,3 percenta však takisto zabezpečilo, že daň nebola v rozpore s oficiálnymi odporúčaniami týkajúcimi sa mlieka pre dojčatá, ako sa stanovuje v odôvodnení 54.

(68)

Spotreba plnotučného mlieka je veľmi citlivá na zmeny cien, pričom z odhadov vyplýva, že cenový nárast o 1 percento povedie k poklesu spotreby o 1,14 percenta (42). Dánsko preto argumentuje, že daň s prahovou hodnotou nižšou ako 2,3 percenta by vytvorila stimul pre rodiny s dojčatami, aby buď obmedzili svoju spotrebu mlieka, alebo aby kupovali odstredené mlieko namiesto plnotučného mlieka z dôvodu nižšej dane vzťahujúcej sa na odstredené mlieko. V súlade s tým sa preto predpokladalo, že daň by mohla zapríčiniť zníženie spotreby plnotučného mlieka dánskymi dojčatami, čo je v rozpore s výživovými odporúčaniami. Podľa dánskych orgánov je toto dostatočné odôvodnenie stanovenia prahovej hodnoty na 2,3 percenta a preukázanie toho, že účinky prahovej hodnoty prispeli k cieľu dane.

(69)

Dánsko upozorňuje, že prahová hodnota nevytvorila stimul nakupovania plnotučného mlieka namiesto odstredeného mlieka. Táto prahová hodnota len zabezpečila, že daň, v súlade so svojím cieľom, neodrádzala od spotreby akéhokoľvek druhu mlieka.

(70)

V odpovedi na stanovisko Komisie, že veľký príjem potravinových výrobkov s obsahom nasýtených tukov pod prahovou hodnotou 2,3 percenta by mohol významne prispieť k celkovému príjmu nasýtených tukov (odôvodnenie 107 rozhodnutia o začatí konania), Dánsko tvrdí, že aj keď je to pravda, veľký príjem potravinových výrobkov pod prahovou hodnotou 2,3 percenta nevyhnutne znamená znížený príjem potravinových výrobkov nad touto prahovou hodnotou. Toto je v skutočnosti ústredný účel dane.

(71)

Dánsko tvrdí, že to, že niektoré podniky (napríklad výrobcovia mlieka, ale aj iné podniky) by mali z prahovej hodnoty väčší prospech, je jednoducho nevyhnutným dôsledkom stanovenia prahovej hodnoty. Je to dôsledok základných a určujúcich zásad zákona.

(72)

Dánsko takisto tvrdí, že to nie je relevantné na posúdenie toho, či by sa prahová hodnota 2,3 percenta mala považovať za výnimku z referenčného systému v tom, či je možné preukázať, že niektoré podniky (napríklad výrobcovia mlieka) mali najväčší prospech z prahovej hodnoty alebo či bola prahová hodnota stanovená s cieľom oslobodiť mlieko od dane. Dánsko tvrdí, že jedinou relevantnou otázkou je, či účinky prahovej hodnoty 2,3 percenta prispievajú k dosiahnutiu cieľov dane alebo nie. Ak áno, prahová hodnota nie je výnimkou z referenčného systému, pretože výrobky pod prahovou hodnotou a nad ňou nie sú v porovnateľných situáciách.

(73)

V reakcii na otázky položené v rozhodnutí o začatí konania Dánsko predložilo informácie o daňových príjmoch podľa zákona, znázorňujúce vplyv prahovej hodnoty 2,3 percenta na spoločnosti v dánskom potravinárskom priemysle.

Tabuľka 1

Daňové príjmy podľa spoločnosti, oblasti podnikania a hlavného odvetvia

(v DKK)

Spoločnosť  (*1)

Oblasť podnikania

Hlavné odvetvie

2011 (*1)

2012 (*1)

2013 (*1)

Spolu (*1)

[…]

Výroba

Výroba mliečnych výrobkov a syra

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Spracovanie bravčového mäsa

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Výroba margarínov a iných jedlých tukov

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Veľkoobchodný predajca

Výroba mäsových a hydinových výrobkov

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

Ostatný maloobchod v nešpecializovanej oblasti

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Sprostredkovateľ

Hypermarkety a supermarkety

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Spracovanie iného mäsa

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Veľkoobchod s mliečnymi výrobkami, vajcami a inými potravinami

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Veľkoobchodný predajca

Baliace činnosti

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Výroba mliečnych výrobkov a syra

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Výroba mliečnych výrobkov a syra

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Príjemca

Veľkoobchod s mliečnymi výrobkami, vajcami a inými potravinami

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Príjemca

Diskontný subjekt

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Výroba mliečnych výrobkov a syra

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Výroba margarínov a iných jedlých tukov

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Príjemca

Nešpecializovaný veľkoobchod s potravinami a nápojmi

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Veľkoobchodný predajca

Výroba mäsových a hydinových výrobkov

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výroba

Spracovanie bravčového mäsa

[…]

[…]

[…]

[…]

Tabuľka 2

Daňová hodnota nezdanených výrobkov: Dodatočná platba dane, ak by bola daň zavedená ako všeobecná daň z nasýtených tukov vo všetkých potravinových výrobkoch

(v mil. DKK)

 

Mliečne výrobky

Mäso

Iné

Spolu

Odhad založený na prieskume štátneho rozpočtu

140

9

74

223

Odhad založený na údajoch spoločnosti Nielsen nasnímaných z čiarových kódov

127

-

-

-

Zdroj: Vlastné výpočty spoločnosti INCENTIVE na základe Štatistického úradu Dánska (cenové indexy a tabuľka FU5) a údaje nasnímané z čiarových kódov.

Poznámka: Kalibrované tak, aby pokrývali obdobie 15 mesiacov. Na základe skutočne predaného objemu. V údajoch nie sú zohľadnené zmeny objemu zapríčinené tým, že niektoré výrobky nie sú zdaňované.

Tabuľka 3

Odhadovaná daňová hodnota nezdanených mliečnych výrobkov a […] (*2)ich podiel

(v mil. DKK)

 

Celková hodnota

Odhadovaná hodnota za […] (*2)

Incentive (prieskum štátneho rozpočtu) (43)

140

[…]

Incentive (údaje spoločnosti Nielsen nasnímané z čiarových kódov) (43)

127

[…]

Štatistický úrad, Dánsko (spotreba potravín) (44)

109 – 135

[…]

Štatistický úrad, Dánsko (spotreba potravín) (44)

Daňová hodnota plnotučného mlieka

45 – 82

[…]

Poznámka: Odhaduje sa, že podiel spoločnosti Arla Foods Amba na trhu je 90 percent, ako je uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(74)

Z tabuľky 1 možno odčítať, že s odstupom najväčším platcom dane podľa zákona o dani z nasýtených tukov bola […] (*3). Ako možno vyvodiť z tabuľky 3, […]  (*3) bola takisto hlavným adresátom prahovej hodnoty 2,3 percenta, s odhadovanou daňovou hodnotou […] DKK  (*3). Z tabuľky 2 je však jasné, že aj keď mliekarenský sektor (140 miliónov DKK) a teda […] (*3) bola hlavným adresátom prahovej hodnoty, sektor mäsa (9 miliónov DKK) mal tiež prospech, ako aj iné sektory (74 miliónov DKK).

4.2.1.   PRAHOVÁ HODNOTA A ALTERNATÍVY NA DODRŽIAVANIE OFICIÁLNYCH VÝŽIVOVÝCH ODPORÚČANÍ

(75)

Dánske orgány považujú prahovú hodnotu za efektívny spôsob zabezpečenia toho, že daň nebola v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, a za najlepší spôsob na splnenie účelu zákona.

(76)

Jednou teoretickou alternatívou by bolo zaviesť subvenciu (vo forme potravinových lístkov alebo všeobecného presunu) na náhradu pre rodiny za zvýšené náklady na mlieko z dôvodu dane, aby ich podnietili žiť podľa výživových odporúčaní. Dánsko tvrdí, že by bolo zložité a finančne náročné zabezpečiť, aby takáto subvencia bola skutočne vynaložená na plnotučné mlieko pre dojčatá. Okrem toho, všeobecná obava, že daň bez prahovej hodnoty by spôsobila pokles spotreby nízkotučných verzií zdaniteľných potravinových výrobkov, nebolo možné vhodne riešiť cielenou subvenciou alebo potravinovými lístkami bez neprekonateľných administratívnych ťažkostí.

(77)

Dánsko tvrdí, že alternatíva, že inštitúcie dennej starostlivosti by boli povinné nakupovať a podávať určité množstvo mlieka, by nevyriešila ani obavu týkajúcu sa príjmu plnotučného mlieka dojčatami, keďže veľká väčšina dojčiat do jedného roka nie je Dánsku v inštitúciách dennej starostlivosti, ani by nebola dostatočná na zabezpečenie celého odporúčaného denného príjmu. Ani informačné či vzdelávacie programy na zabezpečenie príjmu mlieka napriek dani nepredstavovali reálne alternatívy. Informačné programy o mlieku pre dojčatá a malé deti už boli široko využívané (45).

(78)

Zhrňujúco možno uviesť, že Dánsko opakovane zdôrazňuje, že alternatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsledkom dane neboli hospodárske stimuly v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, by boli oveľa menej efektívne a najpravdepodobnejšie finančne nákladnejšie ako vyňatie plnotučného mlieka.

4.3.   PRAHOVÉ HODNOTY PRE ZDAŇOVANIE – 50 000 DKK

(79)

Dánsko uisťuje, že prahová hodnota 50 000 DKK v ročnom obrate zdaniteľných potravinových výrobkov predstavovala všeobecné opatrenie, ktoré sa vzťahovalo rovnako na domácich výrobcov, dovozcov, sprostredkovateľov a predajcov na diaľku a bolo reálne k dispozícii všetkým hospodárskym subjektom na základe rovnakého prístupu a nebolo selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(80)

S cieľom zlepšiť administratívnu zvládnuteľnosť dane bola prahová hodnota stanovená na úrovni, pod ktorou by administratívna záťaž pre výrobcov/dovozcov, ako aj dánske orgány bola vyššia ako daňový príjem.

(81)

Dánsko odhaduje, že dovozca alebo výrobca napríklad kurčiat s ročným obratom do 50 000 DKK by bol povinný uhradiť ročnú daň približne 500 DKK až 1 700 DKK (v závislosti od skutočného množstva a obsahu nasýtených tukov). Keďže daň bola splatná na mesačnom základe, znamenalo by to uloženie sumy 44 DKK až 142 DKK mesačne.

(82)

Okrem toho Dánsko odhaduje, že náklady malých podnikov na výpočet a priznanie dane by dosahovali 100 DKK až 200 DKK mesačne za každý zdaniteľný potravinový výrobok.

(83)

V odhadoch uvedených v odôvodneniach 81 a 82 sa predpokladá najvyšší možný ročný obrat pod prahovou hodnotou a len jeden druh zdaniteľného výrobku. Dánsko sa domnieva, že možno bezpečne predpokladať, že veľké množstvo poľnohospodárov napr. pri predaji z dvora dosahuje ročný obrat výrazne pod prahovou hodnotou 50 000 DKK, pričom ide o viac ako jeden druh zdaniteľného potravinového výrobku.

(84)

Dánsko sa domnieva, že z administratívneho hľadiska by bolo neprimerane byrokratické a zaťažujúce vyberať tieto malé sumy.

(85)

Dánsko trvá na tom, že prahová hodnota 50 000 DKK bola správnou rovnováhou medzi príjmami generovanými daňou a administratívnou záťažou uloženou orgánom aj podnikom.

4.4.   ROZDIELNE ZAOBCHÁDZANIE S DOMÁCIMI A DOVEZENÝMI VÝROBKAMI A PREVÁDZKOVATEĽMI SKLADOV A PRÍJEMCAMI

4.4.1.   ROZDIELNE ZAOBCHÁDZANIE S DOMÁCIMI A DOVEZENÝMI VÝROBKAMI

(86)

Dánsko tvrdí, že vnútroštátne daňové opatrenie nemôže byť považované za selektívne len na základe toho, že sa v ňom rozlišuje medzi domácim a dovezeným tovarom. Opatrenie, v rámci ktorého sa rozlišuje medzi domácim tovarom a dovezeným tovarom, môže byť relevantné pri posudzovaní možného porušenia článkov 34, 30 a/alebo 110 ZFEÚ, nie však pri posudzovaní selektívnosti v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako bolo objasnené v rozsudku Banco Santander (46).

(87)

Okrem toho Dánsko uisťuje, že opatrenie nepredstavuje presun štátnych prostriedkov. Zvýšená administratívna záťaž a z toho vyplývajúce dodatočné náklady dovozcov nepredstavujú presun štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Vďaka dani zo spracovaných výrobkov teda Dánsko neprišlo o žiadne daňové príjmy, na ktoré by inak existoval zákonný nárok podľa tohto opatrenia. Z judikatúry súdov Únie vyplýva, že takéto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (47).

4.4.1.1.    Miesto uloženia dane v dodávateľskom reťazci

(88)

V odôvodnení 121 rozhodnutia o začatí konania Komisia spochybňuje odôvodnenie uloženia dane čo najhlbšie v dodávateľskom reťazci. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že by bolo väčšmi v súlade s cieľom dane založiť daň na množstve nasýtených tukov v konečnom výrobku.

(89)

Dánske orgány s týmto názorom nesúhlasia. Zdaňovaním čo najskôr v dodávateľskom reťazci sa zabezpečuje, že daň je cielená čo najdôkladnejšie na primárne zdroje príjmu nasýtených tukov a na zmenu návykov spotrebiteľa smerom k zdravším alternatívam. Cieľ by sa nedosiahol v rovnakej miere uložením dane na nasýtené tuky v každom druhu potravinového výrobku.

(90)

Uloženie dane čo najskôr a len na primárne zdroje nasýtených tukov predstavuje stimul pre výrobcov spracovaných potravinových výrobkov, aby používali najzdravšie zložky. Na rozdiel od predbežného stanoviska Komisie by smerovalo proti cieľu podnecovania lepších stravovacích návykov, ak by daň bola uložená napríklad aj na množstvo nasýtených tukov v zelenine v zeleninovom slanom koláči. V slanom koláči by mali byť zdanené len nasýtené tuky v masle a syre, aby sa podnietila slaných koláčov s nižším obsahom masla a syra a napríklad s väčším podielom zeleniny a nízkotučných mliečnych výrobkov.

(91)

Podstatou cieľov zákona bolo, že daň by sa vyrubovala len na nasýtené tuky zo zdaniteľných potravinových výrobkov a v dôsledku toho vlastný mechanizmus potrebný na fungovanie a účinnosť daňového systému, v ktorom dovozca musel predložiť vyhlásenie výrobcu o množstve nasýtených tukov v zdaniteľných potravinových výrobkoch použitých vo výrobe. Množstvo nasýtených tukov zo zdaniteľných potravinových výrobkov v konečnom spracovanom potravinovom výrobku nebolo jednoduché uviesť.

4.4.2.   ROZDIELNE ZAOBCHÁDZANIE S PREVÁDZKOVATEĽMI SKLADOV A PRÍJEMCAMI

(92)

Dánsko uvádza, že zákon je založený na systéme, v ktorom sa rozlišuje medzi prevádzkovateľmi skladov a príjemcami. Rovnaké rozlišovanie medzi prevádzkovateľmi skladov a príjemcami sa uplatňuje v smernici Rady 2008/118/ES (48), v ktorej sa stanovujú spoločné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na všetky výrobky podliehajúce spotrebným daniam podľa práva Únie. Z toho vyplýva, že sklad prevádzkovateľa skladu je nezdanený a sklad príjemcu je zdanený. Z tohto rozlišovania vyplývali účinky na štruktúru systému, ktoré sú logickými dôsledkami základných a určujúcich zásad systému, a nepredstavujú diskrimináciu príjemcov ani selektívne výhody pre prevádzkovateľov skladov.

(93)

V smernici 2008/118/ES je prevádzkovateľ skladu vymedzený ako „oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu“, čo „je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci podnikania na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane“; pozri článok 4 ods. 1 uvedenej smernice. Toto je podobné oddielu 4 ods. 1 v porovnaní s oddielom 3 ods. 1 č. 1 zákona.

(94)

V smernici 2008/118/ES je ďalej vymedzený príjemca ako „registrovaný príjemca“, čo je „fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania príslušnými orgánmi členského štátu určenia oprávnená za podmienok stanovených týmito orgánmi prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, prepravovaný v režime pozastavenia dane z iného členského štátu“; pozri článok 4 ods. 9 uvedenej smernice. Toto je podobné s oddielom 4 ods. 3, pozri oddiel 3 ods. 1 č. 2 a 3 zákona a oddielom 10 ods. 1, pozri oddiel 9 ods. 1 č. 1 a 2 zákona.

(95)

Podľa zákona ako prevádzkovateľ skladu mohol podnik vyrábať, spracúvať, skladovať, prijímať a dovážať tovar z iných krajín a dodávať iným prevádzkovateľom skladov zdaniteľné potravinové výrobky bez uhrádzania dane (oddiel 5 ods. 1 zákona).

(96)

Ďalej, dovozcovia, ktorí vykonávali len bezprostredné obchodovanie so zdaniteľnými potravinovými výrobkami s podnikmi registrovanými podľa zákona (t. j. veľkoobchodníkmi alebo príjemcami), sa mohli registrovať ako prevádzkovatelia skladov (oddiel 4 ods. 3 zákona). Títo sprostredkovatelia mohli prijímať zdaniteľné potravinové výrobky od iných prevádzkovateľov skladov a prijímať a dovážať zdaniteľné potravinové výrobky z iných krajín bez uhrádzania dane (oddiel 5 ods. 2 zákona). Všetci ostatní dovozcovia mali byť registrovaní ako príjemcovia (oddiel 4 ods. 1 zákona).

(97)

Podnik registrovaný ako prevádzkovateľ skladu mal zaplatiť daň na základe dodaných zdaniteľných potravinových výrobkov (oddiel 7 ods. 1 zákona). Podnik registrovaný ako príjemca mal zaplatiť daň na základe prijatých/dovezených zdaniteľných potravinových výrobkov (oddiel 7 ods. 3 zákona).

(98)

Podľa článku 7 ods. 1 smernice 2008/118/ES musí byť spotrebná daň uhradená v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu. Všeobecne je tovar uvedený do daňového voľného obehu, keď je prepustený z režimu pozastavenia dane alebo je dovezený mimo režimu pozastavenia dane; pozri článok 7 ods. 2 písm. a) a d) uvedenej smernice.

(99)

Tovar je prepustený z režimu pozastavenia dane v čase prijatia registrovaným príjemcom; pozri článok 7 ods. 3 písm. a) a článok 17 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2008/118/ES. Toto je podobné oddielu 7 ods. 3 zákona.

(100)

Tovar je takisto prepustený z režimu pozastavenia dane v čase prijatia na mieste priamej dodávky; pozri článok 7 ods. 3 písm. c) a článok 17 ods. 2 smernice 2008/118/ES.

(101)

Vyplýva z toho, že systém podľa zákona, ako aj systém podľa smernice 2008/118/ES implikujú zásadný rozdiel medzi prevádzkovateľmi skladov a príjemcami: Sklad prevádzkovateľa skladu je nezdanený a sklad príjemcu je zdanený. Tento zásadný rozdiel opodstatňuje rozdiel v zaobchádzaní s prevádzkovateľmi skladov a príjemcami.

(102)

Dánsko tvrdí na uvedenom základe, že opatrenia č. 5 a 6 musia byť považované za opodstatnené so zreteľom na vnútornú logiku, charakter a riadenie daňového systému (49) a že uvedené opatrenia sú priamym dôsledkom základných a určujúcich zásad dánskeho daňového systému (50).

5.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN K ZAČATIU FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(103)

Komisii boli doručené celkovo tri podania od zainteresovaných strán s pripomienkami k rozhodnutiu o začatí konania a možným prvkom pomoci v dánskom zákone o dani z tukov.

5.1.   Pripomienky od rady Landbrug & Fødevarer F.M.B.A

(104)

Vo svojom liste registrovanom 20. mája 2015 advokátska spoločnosť Bech-Bruun, zastupujúca Landbrug & Fødevarer F.M.B.A (ďalej len „L&F“), predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. L&F, známa tiež pod označením Dánska rada pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, zastupuje poľnohospodárske a potravinárske odvetvie v Dánsku vrátane podnikov, obchodných a poľnohospodárskych združení.

(105)

L&F tvrdí, že nezdanenie určitých výrobkov podľa zákona nevedie k „preukázateľne svojvoľnému alebo nevyváženému zvýhodňovaniu určitých spoločností“. Zdanené výrobky sú primárnymi zdrojmi nasýtených tukov v Dánsku, na základe čoho sú odlišné od iných výrobkov.

(106)

Okrem toho podľa L&F neexistuje konkurencia medzi zdanenými výrobkami (mäso, mliečne výrobky, všetky druhy tukov, roztierateľné miešané výrobky a náhrady za uvedené výrobky) a nezdanenými výrobkami (vajcia, orechy, semená, chlieb, kukurica, zemiaky, zelenina, ovocie, cukor, cukrovinky, doplnky, vitamíny, prídavné látky, ryby, potraviny s menej ako 2,3 percenta tukov).

5.1.1.   PRAHOVÁ HODNOTA 2,3 PERCENTA

(107)

L&F uvádza, že prahová hodnota 2,3 percenta zohľadňuje prahovú hodnotu stanovenú v prílohe XIII k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 (51), ktorým sa upravuje, ako môže byť na trh v rámci Únie uvádzané mlieko na ľudskú spotrebu. Konzumné mlieko sa môže skladať len z kategórií stanovených v uvedenej prílohe (t. j. surové mlieko, plnotučné mlieko, polotučné mlieko a odstredené mlieko). Plnotučné mlieko (sødmælk) je vymedzené ako mlieko s obsahom tuku najmenej 3,5 percenta (m/m), čo zodpovedá 2,3 percenta nasýtených tukov. Dánske zákonodarstvo si teda zvolilo prahovú hodnotu, z ktorej vyplývalo rovnaké zaobchádzanie (nezdanenie) so všetkými tromi druhmi konzumného mlieka, ktoré sú dostupné na dánskom trhu, t. j. plnotučné mlieko (najmenej 3,5 percenta tuku), polotučné mlieko (1,5 až 1,8 percenta tuku) a odstredené mlieko (menej ako 0,5 percenta tuku).

(108)

Podľa L&F predstavuje prahová hodnota 2,3 percenta vyvážený a nediskriminačný spôsob presadzovania cieľov režimu, ktorým sa zároveň predchádza narušeniu hospodárskej súťaže.

(109)

V nezdaňovaní konzumného mlieka sú zohľadnené výživové odporúčania v Dánsku v danom čase, najmä so zreteľom na dojčatá a deti vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov (52).

5.2.   PRIPOMIENKY MIFU

(110)

Vo svojom liste z 20. apríla 2015, […] (*4), združenie zastupujúce Margarineforeningen (MIFU), predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. MIFU, Združenie dánskych výrobcov margarínov, je obchodná organizácia výrobcov a dovozcov margarínov v Dánsku.

5.2.1.   REFERENČNÝ SYSTÉM

(111)

MIFU sa domnieva, že návrh zákona je v rozpore s údajným cieľom zdravotnej starostlivosti, ktorým je úsilie o zníženie celkovej spotreby nasýtených tukov v Dánsku. Podľa združenia MIFU neexistuje vedecký dôkaz o tom, že sa prostredníctvom zákona skutočne znížila spotreba nasýtených tukov v Dánsku, ani neexistuje vedecký dôkaz o tom, že by zákon inak zlepšil všeobecný zdravotný stav dánskeho obyvateľstva. Namiesto toho MIFU argumentuje, že jediná hospodárska a behaviorálna zmena spôsobená zákonom bola tá, že viedol k významnej zmene podmienok a miere, v ktorej určité potravinové výrobky prispievajú k celkovej spotrebe nasýtených tukov v Dánsku.

(112)

MIFU uvádza, že zákonom sa zapríčinil významný pokles spotreby zdanených potravinových výrobkov, napríklad margarínu a masla, čo následne vyvolalo pokles miery, v ktorej tieto konkrétne zdanené potravinové výrobky prispeli k celkovej spotrebe nasýtených tukov v Dánsku. Napriek tomu názor MIFU je, že neexistuje dôkaz o tom, že pokles spotreby nasýtených tukov zo zdanených potravinových výrobkov, napríklad margarínu a masla atď., spôsobil, že celková spotreba nasýtených tukov v Dánsku klesla a všeobecný zdravotný stav dánskeho obyvateľstva sa podobne zlepšil. Podľa združenia MIFU mohol byť pokles namiesto toho vyrovnaný rovnocenným zvýšením spotreby nasýtených tukov obsiahnutých v nezdanených alebo menej zdanených potravinových výrobkoch, čoho výsledkom mohlo byť zvýšenie celkovej spotreby nasýtených tukov v Dánsku. V dôsledku toho mohol zákon zapríčiniť len zmenu miery, v ktorej určité zdroje (potravinové výrobky) prispievajú k celkovej dánskej spotrebe nasýtených tukov.

(113)

Okrem názorov a dokumentácie predtým predložených Komisii MIFU spochybňuje, že tieto zistenia o účinkoch zákona sú podporené nezávislými vedeckými štúdiami dôsledkov zákona a iných podobných európskych potravinových daňových režimov.

(114)

V tom smere sa MIFU odvoláva najmä na správu „Potravinové dane a ich vplyv na konkurencieschopnosť v agropotravinárskom odvetví“ zo 17. júla 2014 (53) („správa ECORYS“), ktorá bola založená na štúdii dôsledkov európskych potravinových daňových režimov vrátane dánskeho zákona. MIFU zdôrazňuje, že v správe sa dospelo k záveru, že všeobecne možno povedať, že potravinové dane vedú k zníženej spotrebe zdaňovaných výrobkov a takisto k zmene zloženia výrobkov z hľadiska zníženia úrovní cukru, soli a tukov. Potravinové dane môžu mať za následok aj nahradenie výrobkov, a to zvýšením spotreby zdanených výrobkov od lacnejších značiek, ako aj nezdanených alebo menej zdanených náhrad výrobkov. Pokiaľ ide o otázku toho, či je výsledkom zmien zlepšenie verejného zdravia, v správe sa dospieva k záveru, že sa o tom ešte vedú široké diskusie a dôkazy z akademickej literatúry sú nepresvedčivé a niekedy rozporuplné.

(115)

V správe ECORYS sa ďalej dospelo k záveru, že potravinové dane vedú k zvýšeniu administratívnej záťaže a môžu mať nepriaznivý vplyv na ziskovosť a zamestnanosť. Takisto môžu mať vplyv na konkurencieschopnosť jednotlivých spoločností.

(116)

Pokiaľ ide o konkrétne dôsledky zákona, v správe ECORYS sa naznačuje významné zvýšenie cien zdaniteľných potravinových výrobkov a rovnako významný pokles spotreby rovnakých zdaniteľných potravinových výrobkov. V správe sa takisto identifikuje jasný presun od zdanených výrobkov k menej zdaneným výrobkom, pokiaľ ide o olivový olej a rastlinný olej a olej zo semien, ale uznáva sa, že na to môžu existovať aj iné dôvody než zdanenie.

(117)

MIFU sa ďalej odvoláva na vedeckú štúdiu o dôsledkoch zákona vykonanú v roku 2013 (krátko po zrušení zákona), z ktorej vyplynulo, že úroveň spotreby zdaniteľných výrobkov, napríklad masla, maslových zmesí, margarínov a olejov klesla o 10 až 15 percent v dôsledku zavedenia zákona (54). Podľa združenia MIFU táto štúdia naznačuje, že nepriaznivý vplyv zákona na zdaniteľné potravinové výrobky bol trikrát až štyrikrát vyšší ako plánovaný účinok dánskeho zákonodarcu v pripomienkach k návrhu zákona.

(118)

MIFU tvrdí, že v správe ECORYS sa premieta iná štúdia dôsledkov zákona na základe údajov za celý rok 2012. Z tejto štúdie vyplýva, že zákon v roku 2012 zapríčinil okrem iného zvýšenie dánskych cien margarínu o 12 percent, z čoho vyplynul zároveň významný pokles spotreby margarínu v Dánsku a príjmov generovaných dánskym odvetvím výroby margarínov, keďže kúpa a spotreba margarínu klesla o 8,2 percenta. Ceny masla stúpli o 13 percent a dopyt alebo spotreba masla následne klesla o 5,5 percenta (55). Skutočný pokles spotreby margarínu v roku 2012 o 8,2 percenta predstavoval viac ako dvojnásobok poklesu, ktorý predpokladal dánsky zákonodarca v pripomienkach k návrhu zákona.

(119)

MIFU zastáva názor, že závery v správe ešte potvrdzujú stanovisko, že návrh zákona nebol v súlade s jeho presadzovaným cieľom v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorým bolo zníženie úrovne spotreby nasýtených tukov v Dánsku.

(120)

MIFU takisto tvrdí, že poplatok bol navrhnutý jasne svojvoľným alebo nevyváženým spôsobom a že napadnuté opatrenia pomoci preto nie je možné odôvodniť vlastným cieľom alebo povahou všeobecného referenčného systému (zákona).

5.2.2.   Opatrenie 2: Oslobodenie potravinových výrobkov s obsahom nasýtených tukov nepresahujúcim prahovú hodnotu 2,3 percenta od dane (oddiel 2.1.8.2. Rozhodnutia o začatí konania)

(121)

MIFU tvrdí, že návrh prahovej hodnoty 2,3 percenta je zreteľnou záležitosťou odvetvovej politiky, keďže jej vysloveným zámerom a účinkom bolo zvýhodniť veľmi vplyvné dánske mliekarenské odvetvie. Podľa združenia MIFU bola prahová hodnota navrhnutá svojvoľne s cieľom vyňať mlieko zo zdanenia, pretože akékoľvek zdanenie mlieka by viedlo k veľmi závažným finančným dôsledkom pre dánske mliekarenské odvetvie so zreteľom na hospodársku a konkurenčnú situáciu, ktorej čelilo toto odvetvie v čase prijatia zákona.

(122)

MIFU argumentuje, že návrh prahovej hodnoty 2,3 percenta podľa zákona predstavuje hlavný dôkaz o naozaj selektívnom opatrení, ktoré nie je možné odôvodniť.

5.2.3.   HLAVNÍ ADRESÁTI ZÁKONA

(123)

MIFU ďalej tvrdí, že dánske mliekarenské odvetvie bolo hlavným adresátom de facto výnimky prostredníctvom ušlých daní, ktoré potom zmiernili náklady, ktoré by inak tieto podniky museli znášať. Zdaniteľné potravinové výrobky podľa zákona spôsobili pokles dopytu, a teda aj príjmov v dôsledku zákona (prípadové štúdie naznačujú pokles na úrovni 5,5 percenta až 15 percent (56)). Na porovnanie, mlieko nebolo zdanené a nezaznamenalo žiadny pokles dopytu počas obdobia účinnosti zákona. Naopak, spotreba konzumného mlieka v Dánsku (57) mierne stúpla v roku 2012 v porovnaní s jej úrovňou v roku 2011, pričom v roku 2012 sa dosiahla úroveň spotreby, ktorá bola v zásade rovnaká ako úroveň dosiahnutá v roku 2010 (58).

(124)

MIFU ďalej uvádza, že žiadny „expert“ nikdy neodporúčal, aby bolo mlieko vyňaté zo zdanenia podľa zákona. Dokonca aj Komisia dánskej vlády pre prevenciu odporúčala, aby bolo zdanené aj mlieko. Podľa združenia MIFU výživové usmernenia Dánskej veterinárnej a potravinovej správnej agentúry týkajúce sa spotreby konzumného mlieka malými deťmi žiadnym spôsobom nepodporovali vyňatie vyplývajúce z prahovej hodnoty 2,3 percenta, ale boli len použité ako argument na oslobodenie mlieka od dane.

(125)

MIFU ďalej tvrdí, že v každom prípade bolo nekonzistentné a neprimerané vylúčiť samotné mlieko zo zdanenia podľa zákona len pre údajné dôvody úsilia o zabezpečenie možných potrieb spotreby mlieka pre veľmi malé deti. Podľa združenia MIFU by sa tento cieľ mohol dosiahnuť lepším a menej deformačným spôsobom, napríklad tradičnou reguláciou, trhovými nástrojmi, odvetvovou samoreguláciou, informovaním a vzdelávaním alebo vráteniami dane domácnostiam s malými deťmi a materským školám.

(126)

Okrem toho MIFU tvrdí, že vyňatím mlieka sa nielen uprednostnila spotreba konzumného mlieka v konkurencii iných nahraditeľných zdrojov nápojov, ale sa uprednostnilo aj používanie mlieka na priemyselné účely ako zložky v iných potravinových výrobkoch pred zdaniteľnými prísadami.

(127)

MIFU preto dospelo k záveru, že dánske mliekarenské odvetvie bolo hlavným odvetvím, ktoré malo prospech z de facto výnimky a žiadny iný subjekt nemal z uvedenej výnimky taký prospech ako Arla.

5.3.   PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI ARLA FOODS

(128)

Vo svojom liste registrovanom Komisiou 7. júna 2016, […] (*5), zastupujúca spoločnosť Arla, predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Spoločnosť Arla Foods je najväčšou mliekarenskou skupinou v Európe a je družstevne vo vlastníctve dánskych a švédskych výrobcov mlieka. Skupina Arla spracúva viac ako 90 % dánskych zásob mlieka.

(129)

Arla vo svojom liste uvádza, že cieľom dane z nasýtených tukov bolo podporiť lepšie stravovanie s cieľom zlepšiť zdravie a strednú dĺžku života obyvateľstva v Dánsku. Ďalej Arla tvrdí, že na dosiahnutie tohto celkového cieľa nebolo cieľmi tejto nepriamej dane len zdaniť všetky potravinové výrobky s obsahom nasýtených tukov, ale aj smerovať obyvateľstvo k potravinovým výrobkom, ktoré obsahujú menšie množstvá nasýtených tukov, bez znižovania príjmu zdravých a potrebných potravinových výrobkov, ktoré obsahujú iné dôležité živiny. Strava bez nasýtených tukov nie je cieľom dane, pretože mnohé výrobky, ktoré obsahujú nasýtené tuky, sú takisto potrebnými potravinovými výrobkami.

(130)

Arla pokračuje v argumentácii, že prahová hodnota 2,3 percenta pre zdaňovanie nie je selektívna, pretože potravinové výrobky s menej ako 2,3 percenta nasýtených tukov sa nachádzajú v inej skutkovej a právnej situácii so zreteľom na ciele dane z nasýtených tukov pri porovnaní s výrobkami, ktoré majú vyšší obsah nasýtených tukov. Zdaňovanie len potravinových výrobkov s viac ako 2,3 percentom prispieva k cieľom dane.

(131)

Arla ďalej vysvetľuje, ako bola prahová hodnota 2,3 percenta založená na oficiálnych výživových odporúčaniach so zreteľom na konzumné mlieko v čase zavedenia dane. Ďalej vymenúva výhody mlieka. Nakoniec Arla uvádza, že neexistuje konkurenčný vzťah medzi konzumným mliekom a inými výrobkami.

6.   SPRÁVA ECORYS

(132)

Správa s názvom Potravinové dane a ich vplyv na konkurencieschopnosť v agropotravinárskom odvetví bola výsledkom štúdie, ktorú si objednala Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel. Štúdiu vykonalo v rokoch 2013 – 2014 Európske konzorcium pre konkurencieschopnosť a udržateľnú odvetvovú politiku (ďalej len „konzorcium ECSIP“). Konzorcium viedla spoločnosť Ecorys Netherlands a skladá sa z Cambridgeskej ekonometrie, Dánskeho technologického inštitútu, Euromonitoru, IDEA Consult, Inštitútu IFO a WiiW, ako aj skupiny špecializovaných subdodávateľov a jednotlivcov. Predmetom správy bol účinok, ktorý majú neharmonizované dane na konkurencieschopnosť agropotravinárskeho odvetvia. Štúdia zahŕňala analýzu dánskej dane z nasýtených tukov. Podľa správy ECORYS. (pozri odôvodnenie 123) existujú náznaky, že daň z nasýtených tukov dosiahla svoj prvotný cieľ – ovplyvniť vzorce nakupovania – a takisto pomohla financovať zníženia dane na iných miestach, ale dosiahla to za veľké administratívne náklady pre dotknuté spoločnosti.

(133)

Správa ECORYS obsahovala štúdiu o ekonometrickej analýze s názvom Dánska daň z nasýtených tukov – krátkodobé vplyvy na spotrebu, vzorce nahrádzania a spotrebiteľské ceny tukov (59). Podľa tejto analýzy malo zavedenie dane z nasýtených tukov v potravinových výrobkoch vplyv na trh s predmetnými výrobkami, pretože úroveň spotreby tukov klesla o 10 až 15 percent. Z dôvodu pomerne krátkeho obdobia údajov, počas ktorého bola daň aktívna (deväť mesiacov upravených o účinky sezónnosti), by sa tieto zistenia z dlhodobej perspektívy mali interpretovať so značnou opatrnosťou. Z hospodárskych dôvodov vyplývajú úpravy správania a zníženia spotreby tukov v dlhodobom horizonte pre spotrebiteľov, ako aj pre výrobcov, napríklad z hľadiska zmeny zloženia výrobkov smerom k výrobkom s nižším obsahom nasýtených tukov atď. Okrem zníženia spotreby tukov sa v štúdii zistili dôkazy o náhrade výrobkov, pričom sa pozorovalo, že spotrebitelia obmedzili nákupy masla a stúpli nákupy margarínov a zmiešaných výrobkov (60). Aspekt vplyvov nahrádzania so zreteľom na výrobky, ktoré obsahujú menej nasýtených tukov, nebol priamo analyzovaný. Vplyvy nahrádzania môžu zlepšiť (ak sú nahradené výrobky zdravšie) alebo ohroziť (ak napríklad nahradené výrobky obsahujú veľa cukru) priame stimulačné účinky dane (61).

(134)

Zároveň sa zistilo, že administratívne náklady spôsobené daňou sú pre spoločnosti značné. Odhadlo sa, že daň stála spoločnosti v odvetví maloobchodu a veľkoobchodu približne 200 miliónov DKK (62) (približne 27 miliónov EUR).

(135)

Dánska obchodná komora sa opýtala 99 svojich členov (najmä maloobchodných organizácií), či vnímajú znaky toho, že zákonom o dani z nasýtených tukov boli spotrebitelia presmerovaní k zdravším výrobkom. Len 12 percent jej členov vidí tento vývoj (63), z čoho vyplýva, že účinky nahrádzania ohrozovali stimulujúci účinok dane, zatiaľ však neexistuje akademická analýza na podporu tohto tvrdenia.

7.   POSÚDENIE EXISTENCIE POMOCI

(136)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je akákoľvek poskytovaná členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(137)

Opatrenie sa preto považuje za pomoc v zmysle tohto ustanovenia, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) opatrenie musí predstavovať ekonomickú výhodu pre podnik; iii) uvedené opatrenie musí byť selektívne a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(138)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastávala predbežný názor, že opatrenia č. 1 až 3 a opatrenia č. 5 až 6 mali všetky charakteristiky štátnej pomoci. Pokiaľ ide o opatrenie č. 4, Komisia sa domnievala, že toto opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(139)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania boli Komisii doručené poznámky a pripomienky od Dánska a viacerých zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o opatrenie č. 4, v rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa neodhalili žiadne informácie, na základe ktorých by bolo potrebné dospieť k záveru, ktorý by sa líšil od záverov vyjadrených v rozhodnutí o začatí konania. Preto pokiaľ ide o opatrenie č. 4, Komisia sa domnieva, že uvedená výnimka nie je selektívna, pretože sa týka výrobkov, ktoré nie sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii s výrobkami podliehajúcimi dani. Konkrétne ide o ciele dane (odôvodnenie 166) týkajúce sa ľudského zdravia a stravovania, preto z tejto perspektívy výrobky, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, nie sú porovnateľné. Opatrenie č. 4 preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(140)

Pokiaľ ide o opatrenia č. 1 až 3, 5 a 6, Dánsko a zainteresované strany tvrdili, že opatrenia nemajú všetky charakteristiky štátnej pomoci. Dánsko predložilo informácie o právnych, administratívnych a skutkových okolnostiach opatrení, na základe ktorých bolo potrebné znovu preskúmať existenciu štátnej pomoci so zreteľom na tieto opatrenia.

7.1.   VÝHODA PRE PODNIKY

(141)

Výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu.

(142)

Presná forma opatrenia nie je relevantná na určenie toho, či podniku poskytuje hospodársku výhodu. Z hľadiska pojmu štátna pomoc je relevantné nielen poskytnutie pozitívnych hospodárskych výhod, ale výhodu môže predstavovať aj oslobodenie od hospodárskej záťaže (napríklad daní). Takéto oslobodenie od hospodárskej záťaže predstavuje širokú kategóriu zahŕňajúcu akékoľvek zníženie poplatkov, ktoré sú spravidla zahnuté do rozpočtu podniku (64). Patria sem všetky situácie, keď sú hospodárske subjekty oslobodené od nákladov nutne spojených s ich hospodárskou činnosťou. Sem patria najmä situácie, v ktorých niektoré subjekty nemusia znášať náklady, ktoré iné porovnateľné subjekty normálne musia znášať v danom právnom poriadku.

(143)

V tejto súvislosti skutočnosť, že určité výrobky nepodliehali dani z nasýtených tukov, môže predstavovať výhodu pre ich výrobcov. Znamená to, že tieto výrobky a ich výrobcovia, ktorí sú podnikmi poskytujúcimi tovar na trhu, môžu mať hospodársku výhodu vo forme oslobodenia od daňovej záťaže, ktorá potenciálne vzniká z dane.

(144)

Otázka, či daňová záťaž vyplývajúca z dane z nasýtených tukov predstavuje „normálne náklady“, ktoré musí znášať každý výrobok, alebo „poplatky, ktoré sú spravidla zahrnuté do rozpočtu podniku“, vyžaduje posúdenie porovnateľnosti výrobkov vzhľadom na cieľ poplatku. To bude predmetom časti tohto rozhodnutia týkajúcej sa selektívnosti (pozri ďalej).

7.2.   ŠTÁTNE PROSTRIEDKY A PRIPÍSATEĽNOSŤ ŠTÁTU

(145)

Len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych prostriedkov a na základe rozhodnutia pripísateľného štátu môžu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (65). Vzdanie sa príjmov, ktoré by inak boli vyplatené štátu, predstavuje presun štátnych prostriedkov (66).

(146)

Všetky opatrenia, ako sú uvedené v zozname v odôvodnení 27 tohto rozhodnutia, boli výsledkom legislatívneho aktu prijatého dánskym parlamentom (Folketinget) a ako také boli pripísateľné dánskemu štátu.

(147)

Okrem toho, pokiaľ ide o opatrenia č. 1 až 3 a 6, „nedostatok“ v daňových príjmoch z dôvodu výnimiek alebo znížení daní udelených členským štátom spĺňa požiadavku ovplyvnenia štátnych prostriedkov podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ (67).

(148)

Pokiaľ však ide o opatrenie č. 5, jedna z podmienok článku 107 ods. 1 ZFEÚ, prítomnosť štátnych prostriedkov, nebola splnená. Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, nie je dostatočné, aby členský štát uložil niektorým výrobcom záťaž alebo ich od záťaže oslobodil v porovnaní s inými výrobcami (68). Výhoda, ktorú domáci výrobcovia zdaniteľných výrobkov mohli mať z dôvodu zvýšenej administratívnej záťaže a vyplývajúcich dodatočných nákladov pre dovozcov/výrobcov zahraničného tovaru z dôvodu dane zo spracovaných výrobkov, je zapríčinená len tým, že daň je splatná veľmi skoro vo výrobnom reťazci, ale nezapríčinila, že Dánsko prišlo o akékoľvek daňové príjmy, na ktoré by inak malo zákonný nárok (pozri odôvodnenie 87). Toto opatrenie mohlo len zvýšiť celkové náklady na dovezené zdanené výrobky. Komisia preto súhlasí s Dánskom, že zvýšená administratívna záťaž a z toho vyplývajúce dodatočné náklady pre dovozcov v opatrení č. 5 nepredstavujú presun štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri odôvodnenie 87). Nie je potrebné posudzovať, či sú v prípade tohto opatrenia splnené iné podmienky štátnej pomoci.

(149)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenie č. 5 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.3.   NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A VPLYV NA OBCHOD

(150)

Narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sa vo všeobecnosti pokladá za existujúce vtedy, keď štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom odvetví, v ktorom existuje alebo môže existovať hospodárska súťaž (69). Súdy Únie takisto rozhodli, že „ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilní v rámci obchodu medzi členskými štátmi postavenie určitých podnikov voči ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou“. (70)

(151)

Výroba predmetných výrobkov v tomto prípade sa uskutočňuje v liberalizovanom odvetví. So zreteľom na tieto výrobky je dôležitý cezhraničný obchod. Akákoľvek selektívna výhoda pre niektorých z týchto výrobcov by preto mohla ovplyvniť hospodársku súťaž a cezhraničný obchod.

7.4.   SELEKTÍVNOSŤ

(152)

Na to, aby sa na opatrenie štátu vzťahoval článok 107 ods. 1 zmluvy, musí opatrenie zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Nie na všetky opatrenia, ktoré zvýhodňujú hospodárske subjekty, sa však vzťahuje pojem pomoc – týka sa len tých opatrení, ktoré selektívnym spôsobom zvýhodňujú niektoré podniky alebo kategórie podnikov, alebo niektoré odvetvia hospodárstva.

(153)

Na účel stanovenia selektívnosti opatrenia Súdny dvor často uplatňoval analýzu v dvoch krokoch alebo troch krokoch. V dvojkrokovej metóde sa najskôr musí stanoviť, či určité podniky využívajú výhodu v porovnaní s inými podnikmi v porovnateľnej zákonnej a skutkovej situácii; a v druhom kroku musí byť zistené, či by diferenciácia mohla byť odôvodnená, pretože vyplýva z povahy alebo celkovej štruktúry systému, ktorého je súčasťou (71).

(154)

Naopak, v trojkrokovej analýze (72)

Najprv sa musí identifikovať referenčný systém.

V druhom kroku sa musí stanoviť, či toto opatrenie predstavuje výnimku z uvedeného systému v tom zmysle, že rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú z pohľadu cieľov vlastných danému systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak dané opatrenie nepredstavuje výnimku z referenčného systému, nie je selektívne.

Ak však áno (a teda je selektívne prima facie), musí sa v treťom kroku určiť, či je táto výnimka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného systému. Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nemožno ho považovať za selektívne.

(155)

V prípade daňových režimov Súdny dvor rozhodol, že selektívnosť opatrenia by sa mala zásadne posudzovať na základe analýzy pozostávajúcej z troch krokov (73). V skutočnosti je rozdiel medzi týmito dvomi prístupmi skôr akademický. Spočíva v rozdelení prvého kroku na dva samostatné kroky v prístupe pozostávajúcom z troch krokov. V rámci oboch prístupov je potrebné vymedziť vhodný referenčný rámec (74).

(156)

Podľa rozsudku vo veci Gibraltár (75) je určenie toho, ktoré podniky sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, rozhodujúce pre identifikáciu vhodného referenčného rámca. Z judikatúry vyplýva, že toto posúdenie je založené na účele dotknutého opatrenia (76) a všeobecnejšie na cieľoch presadzovaných systémom, ktorého súčasť toto opatrenie tvorí (77). Vzhľadom na tento spôsob analýza selektívnosti spočíva nielen v určení toho, či sa konkrétne opatrenie formálne odchyľuje od konkrétneho referenčného rámca, ale najmä v určení toho, či jeden alebo viac podnikov požíva výhodu v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (78).

(157)

Na účely tohto rozhodnutia bude selektívnosť opatrení posúdená prostredníctvom analýzy spočívajúcej v troch krokoch, ako je opísaná v odôvodnení 154.

7.4.1.   REFERENČNÝ SYSTÉM

(158)

Referenčný systém predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého sa posudzuje selektívnosť opatrenia. Tvorí ho jednotný súbor pravidiel, ktoré sa všeobecne uplatňujú na základe objektívnych kritérií na všetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cieľmi systému.

(159)

V prípade daní je referenčný systém zvyčajne založený na takých prvkoch ako základ dane, zdaniteľné osoby, zdaniteľná udalosť a sadzby dane. To isté platí aj pre účelové (samostatné) dane, napríklad dane uložené na určité výrobky alebo činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie alebo zdravie, ktoré v skutočnosti nie sú súčasťou širšieho daňového systému. V dôsledku toho a za predpokladu, že ohraničenie poplatku nebolo navrhnuté jasne svojvoľným alebo nevyváženým spôsobom (79) – tak, aby zvýhodňovalo určité výrobky alebo určité činnosti, ktoré sú v porovnateľnej situácii vzhľadom na podkladovú logiku predmetného poplatku – referenčným systémom je v zásade samotný poplatok. Účel uloženia dane alebo poplatku však môže súvisieť s ďalšími cieľmi (napríklad zdravím, životným prostredím, územným plánovaním atď.), ktoré presahujú samotný rámec fiškálnych účelov, a tieto účely treba rovnako posúdiť pri určovaní celkového referenčného systému pre toto opatrenie.

(160)

V súlade s judikatúrou (80) vlastné ciele alebo vnútorná logika opatrenia musia byť vymedzené a posúdenie selektívnosti (diskriminácie) sa musí uskutočniť len na základe týchto cieľov, nie nejakých vonkajších úvah. Samotné zdravotné (alebo podobné environmentálne (81)) ciele nemôžu odôvodniť vylúčenie inak selektívnych opatrení z rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ak je však stanovené, že takýto cieľ alebo aj viacero cieľov (napríklad zdravie, životné prostredie, územné plánovanie atď.) sú súčasťou vnútornej logiky (vlastných cieľov) dane a systému, ktorého je súčasťou, stáva sa prípustným, aby ich členský štát uviedol do rovnováhy a zároveň zabezpečil ich dodržiavanie (82). Výsledok tohto uvedenia do rovnováhy a súčasného uplatňovania cieľov môže byť, že napriek zdanlivej diskriminácii prima facie z perspektívy jedného cieľa je toto rozlišovanie odôvodnené (alebo podniky nie sú v porovnateľnej pozícii) z perspektívy iného, rovnako uplatniteľného cieľa. Odvolávanie sa na viacero cieľov by však nemalo viesť k svojvoľnej diskriminácii a odôvodnenie akýchkoľvek výnimiek z dane (alebo nižšieho zdanenia) sa musí týkať vopred vymedzených vlastných cieľov opatrenia a musí sa jednotne uplatňovať a byť zrejmé z metódy uloženia dane.

(161)

Či sa i) zistí diskriminácia prima facie z perspektívy jedného cieľa a neskôr sa zistí, že je odôvodniteľná z perspektívy všetkých cieľov uplatnených spoločne, alebo či sa ii) jednoducho zistí, že nedochádza k diskriminácii, pretože podniky nie sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii z dôvodu kombinovaného uplatňovania viacerých cieľov, je v konečnom dôsledku rovnocenné a dospeje sa tak k rovnakému výsledku, teda neexistencii selektívnosti. V záujme prehľadnosti sa Komisia v tomto prípade bude riadiť prvým z týchto dvoch spôsobov na účel vykonania posúdenia. V súlade s tým použije ako východiskový bod cieľ zníženia príjmu nasýtených tukov, keďže tento cieľ vyplýva z technických vlastností dane, konkrétne predmet alebo zdaniteľná udalosť, na ktoré sa vzťahuje táto daň (83). Všetky odchýlky od logiky týkajúcej sa tohto cieľa budú zaznamenané ako diskriminácia prima facie (odôvodnenie 168 až 171), ktorá môže byť odôvodniteľná na základe povahy a logiky celkového systému vrátane všetkých uplatniteľných cieľov. Touto metódou prezentácie však nie je dotknutá existencia všetkých cieľov vlastných opatreniu a poradie prednosti, ktoré pre ne členský štát určil.

(162)

Pokiaľ ide o predmetné opatrenia, v rozhodnutí o začatí konania v odôvodnení 80 bol referenčný systém vymedzený ako „v tomto prípade je referenčným systémom dánsky daňový systém, a najmä pravidlá zdaňovania nasýtených tukov v potravinách. Ako už bolo opísané (odôvodnenie 17 a nasl.), výrobky obsahujúce nasýtené tuky sú v zásade predmetom dane z nasýtených tukov. V súlade s uplatniteľnými ustanoveniami zákona sa uplatňuje daň 16 DKK na kg nasýtených tukov v príslušných potravinách.“ Na základe informácií od dánskych orgánov a podaní tretích strán je potrebné, aby Komisia prispôsobila tento referenčný systém tak, aby obsahoval všetky ciele vlastné opatreniu, pozri odôvodnenie 166.

(163)

Dánske orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania (pozri odôvodnenie 56 a nasl. tohto rozhodnutia) namietali proti vymedzeniu referenčného systému Komisiou. Dánsko odôvodňuje, že referenčný systém by mal byť vymedzený vlastnými cieľmi sledovanými daňou. Podľa dánskych orgánov boli ciele presadzované daňou z nasýtených tukov podporovanie lepšieho stravovania a zlepšenie zdravia dánskeho obyvateľstva zdanením primárnych zdrojov príjmu nasýtených tukov v Dánsku a zároveň zohľadnenie oficiálnych výživových odporúčaní.

(164)

Komisia konštatuje, že pripomienky k zákonu, ktoré boli vypracované na účel prvého čítania zákona v dánskom parlamente, obsahujú len to, že „účelom zákona je podporovať lepšie stravovanie, a tak zlepšiť zdravie obyvateľstva“ a že „toto sa dosahuje znížením príjmu nasýtených tukov prostredníctvom dane 16 DKK za kg nasýtených tukov v osobitných výrobkoch…“.

(165)

Aj keď v poznámkach k zákonu sa neuvádzajú primárne zdroje, sú v nich odvolania na výživové odporúčania, v ktorých sa stanovuje, že tuk by mal byť súčasťou každodennej stravy a že je lepšie konzumovať nenasýtené tuky než nasýtené tuky. Ďalej, v pripomienkach k zákonu sa uvádzalo, že daň by sa mala vzťahovať na významnú časť bežných potravín, aby sa dosiahol najvyšší vplyv na spotrebu, ale zároveň byť čo najjednoduchšia a byť uložená skoro vo výrobnom reťazci, aby sa znížil počet podnikov postihnutých administratívnou záťažou dane (registrácia, priznanie, platba).

(166)

Na záver, Komisia chápe referenčný rámec (určujúci predmet alebo zdaniteľnú udalosť, na ktorú sa vzťahuje uvedená daň (84)) takto: daň zameraná na obsah nasýtených tukov, uložená podľa hmotnosti nasýtených tukov v potravinových výrobkoch, ktorých zoznam je uvedený v § 1 zákona, ak obsah nasýtených tukov v potravinovom výrobku presiahol 2,3 percenta hmotnosti výrobku (odôvodnenie 15). Daň bola stanovená rovnou sadzbou na úrovni 16 DKK na kg nasýtených tukov v príslušnom potravinovom výrobku (článok 2 zákona, odôvodnenie 16). V § 3 zákona boli vymedzené hospodárske subjekty povinné platiť túto daň (odôvodnenie 17). Daň bola uložená s cieľom dosiahnuť tieto zámery (vlastné ciele):

podnietiť zníženie príjmu nasýtených tukov a presunúť príjem z výrobkov s vyšším obsahom nasýtených tukov na výrobky s nižším obsahom nasýtených tukov

a zároveň zohľadniť oficiálne výživové odporúčania a hospodársku a administratívnu efektívnosť.

(167)

Komisia konštatuje, že ciele presadzované daňou sa týkajú predovšetkým verejného zdravia (vrátane lepšieho stravovania) a v tomto kontexte je prípustné presadzovať viacero cieľov v oblasti verejného zdravia rovnakým opatrením.

(168)

Preto zameraním dane (a jej zdaniteľnou udalosťou) je zdanenie hmotnosti nasýtených tukov v potravinových výrobkoch a zároveň zachovanie iných cieľov v oblasti zdravia a stravovania (ako je uvedené v odôvodnení 166).

(169)

V rámci logiky cieľa týkajúceho sa nasýtených tukov by bol každý výrobok obsahujúci nasýtené tuky v porovnateľnej situácii s výrobkami, ktoré podliehajú dani (selektívnosť prima facie). Obsah nasýtených tukov by preto mal byť referenčnou hodnotou na posúdenie toho, či existuje diskriminácia prima facie z dôvodu nezdaňovania určitých výrobkov. Ako však bude preskúmané ďalej, výnimky týkajúce sa iných cieľov v oblasti zdravia a stravovania, ktoré už boli vysvetlené a sú zhrnuté v odôvodnení 166, ktoré boli presadzované pri navrhovaní dane, možno považovať za odôvodnené v logike tohto systému, ktorého cieľom je zlepšiť verejné zdravie. Inými základmi možného odôvodnenia vlastného pre daňový systém môže byť napríklad potreba bojovať proti podvodom alebo daňovým únikom, administratívna zvládnuteľnosť, zásada daňovej neutrality alebo potreba zabrániť dvojitému zdaneniu (odôvodnenie 176).

(170)

Zdá sa, že daň nebola navrhnutá jasne svojvoľným alebo nevyváženým spôsobom tak, aby zvýhodňovala určité výrobky alebo určité činnosti, ktoré sú v porovnateľnej situácii vzhľadom na podkladovú logiku predmetnej dane (85). Celkové navrhnutie dane je odôvodnené so zohľadnením všetkých vlastných cieľov, ktoré sleduje.

(171)

Komisia sa domnieva, že referenčný systém by mal zahŕňať prima facie všetky výrobky s obsahom nasýtených tukov – t. j. aj výrobky, ktoré nie sú zdanené daňou – a skúma, či nezdanenie týchto iných výrobkov je možné odôvodniť v rámci logiky a so zvážením všetkých cieľov, ktoré sú súčasťou referenčného systému.

7.4.2.   VÝNIMKA Z REFERENČNÉHO SYSTÉMU (SELEKTÍVNOSŤ PRIMA FACIE)

(172)

V druhom kroku by sa malo preskúmať, či nezdanenie určitých výrobkov predstavuje výnimku z referenčného systému.

(173)

Ako sa uviedlo, v rámci logiky cieľa týkajúceho sa zníženia spotreby nasýtených tukov by bol každý výrobok obsahujúci nasýtené tuky v porovnateľnej situácii s výrobkami, ktoré podliehajú dani. Vylúčenie výrobkov obsahujúcich nasýtené tuky z rozsahu pôsobnosti dane by preto bolo selektívne prima facie.

(174)

V súvislosti s cieľom týkajúcim sa zdaňovania výrobkov obsahujúcich nasýtené tuky sa nasledujúce výrobky (obsahujúce nasýtené tuky) javia tak, že sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii ako výrobky podliehajúce dani a ich nezdanenie sa preto javí ako selektívne prima facie, ako sa stanovilo v odôvodnení 86 rozhodnutia o začatí konania:

opatrenie č. 1: vynechanie určitých potravinových výrobkov zo zoznamu potravinových výrobkov uvedeného v § 1 zákona, z ktorých sa vyberá daň, podrobne opísaných v oddiele 2.1.8.1. rozhodnutia o začatí konania,

opatrenie č. 2: nezdaňovanie potravinových výrobkov s obsahom nasýtených tukov nepresahujúcim prahovú hodnotu 2,3 percenta, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.2. rozhodnutia o začatí konania,

opatrenie č. 3: oslobodenie od platenia dane týkajúce sa podnikov, ktorých ročný obrat z predaja zdaniteľných potravinových výrobkov dosahuje maximálne 50 000 DKK, podrobne opísané v oddiele 2.1.8.3. rozhodnutia o začatí konania.

(175)

Komisia znovu preskúma, či vylúčenia a výnimky, ktoré sú predmetom pochybností v rozhodnutí o začatí konania, sú odôvodnené vzhľadom na ciele zákona.

7.4.3.   ODÔVODNENIE LOGIKOU DAŇOVÉHO SYSTÉMU

(176)

Ak je opatrenie selektívne prima facie, treba posúdiť v treťom kroku, či je možné túto výnimku odôvodniť logikou systému. Ide o prípady, keď je opatrenie priamo odvodené od vlastných základných alebo určujúcich zásad referenčného systému alebo keď je výsledkom inherentných mechanizmov potrebných na účinné fungovanie systému (86). Na druhej strane nie je možné odvolávať sa na externé politické ciele, ktoré nie sú inherentnou súčasťou systému (87). Základom možného odôvodnenia môže byť napríklad potreba boja proti podvodom alebo daňovým únikom, potreba zohľadniť osobitné účtovné požiadavky, zvládnuteľnosť administratívnych aspektov, zásada daňovej neutrality (88), progresívny charakter dane z príjmu a jej prerozdeľovací účel, potreba vyhnúť sa dvojitému zdaneniu (89) alebo cieľ optimalizácie vymáhania daňových dlhov. Okrem toho Komisia uznala presadzovanie viacerých zdravotných cieľov ako platný dôvod pre tieto výnimky (90) , (91).

7.4.3.1.    Opatrenie č. 1

(177)

Opatrenia č. 1 a 2 sa týkajú vylúčenia všetkých potravinových výrobkov, ktoré nie sú uvedené v § 1 zákona, zo zdanenia. Opatrenie č. 2 bude posúdené samostatne ďalej, ale obe opatrenia sa týkajú uplatňovania rôznych kritérií (odôvodnenie 181) na vymedzenie zdaniteľných výrobkov v § 1 zákona, ktoré sú označované ako primárne zdroje nasýtených tukov. Sťažovateľ uvádza, že určité potravinové výrobky boli vylúčené z dane, zatiaľ čo iné neboli, aj keď prispievajú k spotrebe nasýtených tukov rovnakou mierou. Sťažovateľ zdôrazňuje najmä diferenciáciu medzi rybami, vajcami a hydinou. Ryby a vajcia neboli zdanené, ale kuracie mäso áno, aj keď ich príspevky k spotrebe nasýtených tukov boli podobné (pozri odôvodnenie 52 rozhodnutia o začatí konania).

(178)

V odôvodnení 30 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla zoznam hlavných výrobkov, ktoré neboli zdaňované z dôvodu, že sa nenachádzali v zozname v § 1 zákona. Predbežným stanoviskom Komisie bolo, že zdanené a nezdanené výrobky boli v podobnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na vlastný cieľ referenčného systému a že vylúčenie výrobkov z § 1 bodov i) až vii) zákona predstavovalo štátnu pomoc pre výrobcov všetkých výrobkov, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahovali. Dánsko bolo požiadané o poskytnutie doplňujúceho odôvodnenia výnimiek, ak ich Komisia mala akceptovať.

(179)

Na základe informácií od dánskych orgánov a z podaní tretích strán sa však Komisia domnieva, že existujú dôvody na to, aby sa odchýlila od svojho predbežného posúdenia v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o opatrenie č. 1.

(180)

Aj keď nezdanenie potravín (určených na ľudskú spotrebu) s obsahom nasýtených tukov je selektívne prima facie, tieto vylúčenia, ak sú zamerané na zlepšenie zdravia a podporu lepšieho stravovania (vlastné ciele dane), ako je stanovené v odôvodnení 31, môžu byť odôvodnené v rámci všeobecnej logiky systému.

(181)

V tomto prípade dánske orgány stanovili zoznam potravinových výrobkov, ktoré sa mali zdaňovať, na základe piatich kritérií: i) na základe uplatnenia prahovej hodnoty 2,3 percenta, ktorá je posúdená v opatrení č. 2, ii) spotrebované množstvá výrobku a iii) skutočný podiel nasýtených tukov vo výrobku (odôvodnenie 38) iv) bez toho, aby boli v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami (odôvodnenie 37) a v) so zabezpečením toho, aby blízke náhrady primárnych zdrojov nasýtených tukov boli takisto zdanené (odôvodnenie 44). Z toho dôvodu nebolo účelom dane odstrániť všetku spotrebu nasýtených tukov, ale zamerať sa na primárne zdroje, t. j. výrobky s vysokým obsahom nasýtených tukov, konzumované pomerne často, s cieľom znížiť príjem nasýtených tukov a vyvolať presun v spotrebe smerom k potravinovým výrobkom s väčšími zdravotnými výhodami, zároveň bez toho, aby to bolo v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, a so zabezpečením toho, aby blízke náhrady primárnych zdrojov nasýtených tukov boli takisto zdanené.

7.4.3.1.1.   Výrobky vylúčené z dane najmä z dôvodu nízkych spotrebovaných množstiev výrobku alebo nízkeho skutočného podielu nasýtených tukov vo výrobku

(182)

Ako je uvedené v odôvodnení 46, potravinové výrobky, ktoré prispeli k celkovému príjmu nasýtených tukov maximálne 1 percentom (ako sú ryby, vajcia, orechy a semená), neboli považované za primárne zdroje pre príjem nasýtených tukov. Toto by mohlo byť zapríčinené buď tým, že množstvá výrobku všeobecne spotrebované obyvateľstvom boli nízke, alebo preto, že skutočný podiel nasýtených tukov vo výrobku bol nízky. Aj keď v prípade rýb takisto existovali dôvody na vylúčenie zo zdanenia v súvislosti s vnútroštátnymi výživovými usmerneniami (odôvodnenie 197), v prípade vajec (92), orechov a semien bol hlavným dôvodom ich nízky príspevok k celkovému príjmu nasýtených tukov v Dánsku.

(183)

Pokiaľ ide o ryby a vajcia, treba uviesť, že tieto výrobky so svojím nízkym jednopercentným príspevkom (jednotlivo) k spotrebe nasýtených tukov nie sú primárnymi zdrojmi nasýtených tukov, v súlade so zámerom dánskeho zákonodarcu. Je preto logické vylúčiť ryby a vajcia z rozsahu pôsobnosti dane. Hydina je vymedzená ako mäso v nomenklatúre a podľa smernice 2000/13/ES (pozri odôvodnenie 42). Keďže hydina sa považuje za druh mäsa, a teda primárny zdroj nasýtených tukov, bolo logické a odôvodnené zahrnúť ho do rozsahu pôsobnosti § 1 písm. i) zákona. Pokiaľ ide o orechy a semená, v odôvodnení 46 sa uvádza ich malý príspevok k príjmu nasýtených tukov.

(184)

Ako bolo opísané v oddiele 4.1.3, nezdanené výrobky sa nepovažovali za primárne zdroje príjmu nasýtených tukov v Dánsku, ani nie sú výrobkami považovanými za priame náhrady zdanených výrobkov v súlade s § 1 bodu vii) zákona.

(185)

Treba pripomenúť, že nasýtené tuky v spracovaných potravinových výrobkoch – napr. chlebe, zemiakových lupienkoch a cukrovinkách – boli zdanené zdanením zložiek (pozri odôvodnenie 41).

(186)

Uložením dane skoro v dodávateľskom reťazci bol takisto vytvorený stimul pre výrobcov spracovaných potravinových výrobkov, aby používali najzdravšie zložky, t. j. tie, ktoré obsahujú menej nasýtených tukov (pozri odôvodnenie 90).

(187)

Na dosiahnutie zámerov zákona sa pri určovaní zdaniteľných výrobkov musela zohľadniť otázka, či úrovne spotreby konkrétnych výrobkov zodpovedajú vnútroštátnym výživovým usmerneniam pre zdravé stravovanie.

(188)

Preto rozhodnutie o zaradení výrobku na zoznam ako zdaniteľný výrobok v § 1 zákona bolo založené na úrovni nasýtených tukov v každom jednotlivom výrobku a na úvahách o tom, či úrovne spotreby jednotlivých výrobkov zodpovedajú vnútroštátnym výživovým usmerneniam pre zdravé stravovanie, ako aj iným kritériám, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 181.

(189)

Všeobecne platí, že tento prístup je v súlade s politikami EÚ týkajúcimi sa zníženia príjmu nasýtených tukov a zistení Európskeho orgánu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

(190)

Podľa EFSA so stravovaním súvisia určité problémy verejného zdravia a niektoré nepriaznivé trendy vo vzorcoch spotreby potravín vo všetkých členských štátoch (93). V roku 2005 Komisia požiadala EFSA, aby vypracoval odporúčania určené pre európske obyvateľstvo ako celok o poradenstve v oblasti zdravého stravovania vyjadrené na úrovni kategórií potravín, ktoré by pomohli udržiavať si dobrý zdravotný stav prostredníctvom optimálnej výživy (výživové odporúčania na základe potravín). Vo svojom vedeckom stanovisku z roku 2009 k stanoveniu výživových odporúčaní na základe potravín EFSA dospel k záveru, že vzhľadom na rozdiely v otázkach zdravia, stravovania a životných štýlov členských štátov EÚ tieto odporúčania „musia byť založené priamo na vzťahoch medzi stravovaním a ochoreniami, ktoré sú osobitne dôležité v jednotlivých krajinách.“ (94)

(191)

V tomto stanovisku EFSA vypracoval všeobecné zásady a rôzne kroky, ktoré je možné uplatniť pri vypracúvaní výživových usmernení na základe potravín na vnútroštátnej úrovni. Zdravotné aspekty musia byť zohľadnené v rôznych krokoch pri vypracúvaní vnútroštátnych usmernení, ako stanovil EFSA, napríklad „identifikácia vzťahov medzi stravovaním a zdravím“, (95)„identifikácia zdravotných problémov súvisiacich so stravovaním v konkrétnej krajine“, (96) identifikácia „skupín potravín, ktoré sú zdrojmi živín s významom pre verejné zdravie“ (97) a „skupín potravín so stanovenými vzťahmi k zdraviu“ (98).

(192)

V roku 2010 EFSA predložil Stanovisko k stravovacím referenčným hodnotám tukov vrátane nasýtených mastných kyselín, polonenasýtených mastných kyselín, mononenasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín a cholesterolu a dospel k záveru, že príjem nasýtených tukov „by mal byť čo najnižší v kontexte výživovo primeraného stravovania (99). Je vysvetlené, že „nutrične primerané stravovanie podlieha výživovým odporúčaniam na základe potravín a znamená vzor stravovania, ktorý zabezpečuje všetky nevyhnutné živiny v primeraných množstvách, ako aj energiu dodávajúce makroživiny v podieloch, o ktorých je známe, že udržiavajú zdravie.“ (100)

7.4.3.1.2.   Výrobky oslobodené od dane najmä z dôvodu vnútroštátnych výživových usmernení pre zdravé stravovanie

(193)

Nezávisle od svojho obsahu nasýtených tukov môže príjem určitých kategórií potravín znižovať riziká, okrem iného, rozvoja srdcovocievnych chorôb. Z toho dôvodu znížené príjmy týchto kategórií potravín, ak sa už nachádzajú pod odporúčanými príjmami, môže zhoršiť zdravotnú situáciu aj v prípade, že je znížený príjem nasýtených tukov.

(194)

Preto obe otázky – zdravotné vplyvy nadmernej spotreby určitých živín, napríklad nasýtených tukov, a nezávisle od toho, zdravotné účinky nedostatočnej spotreby určitých kategórií potravín musia byť zohľadnené pri vypracúvaní politických opatrení.

(195)

Oficiálne dánske odporúčania pre zdravý životný štýl vydané Dánskou veterinárnou a potravinovou správou, ktoré prevládali v Dánsku v čase, keď bol zákon účinný, sú zhrnuté v odôvodnení 47. Podporujú spotrebu ovocia a zeleniny, rýb a výrobkov z rýb, zemiakov, ryže, cestovín a celozrnného chleba, chudého mäsa a nízkotučných mliečnych výrobkov (aj keď tieto výrobky môžu obsahovať nasýtené tuky). Podporujú takisto to, aby sa konzumovalo menej cukru a tuku (najmä z mliečnych výrobkov a mäsa). Stanovuje sa v nich, že nízkotučné mliečne výrobky a chudé mäso by sa mali konzumovať namiesto výrobkov s vysokým obsahom tukov, a odporúča sa denný príjem 500 ml nízkotučných mliečnych výrobkov v rámci zdravého stravovania (pozri odôvodnenie 47).

(196)

Vo svojich podaní Dánsko ďalej preukázalo zdravotné výhody spotreby zeleniny, ovocia a nízkotučných mliečnych výrobkov a preukázalo, že spotreba týchto výrobkov bola pod denným odporúčaným množstvom (pozri oddiel 4.1.4). Daň z týchto výrobkov by ešte znížila ich príjem so škodlivým vplyvom na rovnako uplatniteľný cieľ dane súvisiaci s výživovými odporúčaniami. Rovnako platí, že ak spotrebitelia nahradia výrobky s vysokým obsahom nasýtených tukov výrobkami s nižším obsahom nasýtených tukov, napríklad zeleninou a ovocím, je to želateľné z hľadiska zdravia a stravovania, a preto v súlade s cieľmi dane.

(197)

Pokiaľ ide o ryby, Dánsko vysvetlilo (pozri odôvodnenia 52 a 53), že príjem rýb dospelými aj deťmi dosahoval menej ako polovicu odporúčaných množstiev. Ryby však obsahujú esenciálne mastné kyseliny, vitamín D (najmä mastné ryby), jód a selén, ktoré je ťažké získať z iných potravinových výrobkov. Nízky príjem rýb prispel k nedostatku vitamínu D u dánskeho obyvateľstva, a preto bolo želateľné zvýšiť príjem rýb. Zníženie spotreby rýb by bolo v rozpore s dánskymi oficiálnymi výživovými odporúčaniami, a preto by ohrozovalo ciele zákona.

(198)

Sťažovateľ tvrdil, že neexistuje dôkaz o tom, že pokles spotreby nasýtených tukov v zdanených potravinových výrobkoch znamenal, že celková spotreba nasýtených tukov klesla a že všeobecné zdravie dánskeho obyvateľstva sa zlepšilo. MIFU tvrdí, že existuje riziko, že nahradenie zdanených potravinových výrobkov nezdanenými potravinovými výrobkami by mohlo viesť k zvýšeniu spotreby nasýtených tukov (pozri odôvodnenie 112).

(199)

Ako sa už objasnilo (odôvodnenie 196), Dánsko prijalo politické rozhodnutie o vylúčení týchto náhradných výrobkov z dane s cieľom usmerňovať obyvateľstvo k zvýšeniu spotreby týchto výrobkov presne z dôvodu, že majú pozitívny vplyv na zdravie. Poskytnuté dôkazy, ktoré už boli uvedené, potvrdzujú tento prístup. Sťažovateľ nepredložil dostatočné informácie alebo dôkazy, ktoré by preukazovali opak.

(200)

Naopak, podľa správy ECORYS existujú informácie o tom, že daň z nasýtených tukov ovplyvnila vzorce nakupovania. Ďalej sú v správe ECORYS predložené dôkazy o tom, že úroveň spotreby tukov klesla o 10 až 15 percent. V správe sú takisto obsiahnuté dôkazy o tom, že došlo k určitým posunom spotrebiteľov smerom k zdravším výrobkom (pozri odôvodnenia 132 až 135 tohto rozhodnutia). Odhady v ekonomických štúdiách o vplyvoch na správanie spotrebiteľov dokazujú, že daň skutočne spôsobila zníženie úrovne spotrebovaných tukov o 10 až 15 % (101). Ďalej, v analýze predloženej v správe INCENTIVE sa zistilo, že kombinovaný vplyv vylúčenia potravinových výrobkov, ktoré neboli primárnymi zdrojmi príjmu nasýtených tukov, a iných potravinových výrobkov s nízkym obsahom nasýtených tukov (t. j. výrobkov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie č. 1 a opatrenie 2), podporili posun v dopyte spotrebiteľov po zdravších potravinových výrobkoch (102).

(201)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak, ako sa stanovuje v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: „Pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky […].“ Členské štáty preto požívajú široký priestor na voľné konanie pri navrhovaní svojej zdravotnej politiky. Pokiaľ nie sú tieto politické rozhodnutia evidentne nesprávne alebo sa v nich neopomínajú jasné a jednoznačné vedecké dôkazy, Komisia sa domnieva, že je zodpovednosťou členských štátov rozhodovať o primeranosti určenia stimulov takým či onakým spôsobom. Zodpovedajúcim spôsobom môžu členské štáty vymedziť viacero vlastných cieľov dane v oblasti zdravia a stravovania, môžu určiť svoje poradie prednosti ich uvádzaním do rovnováhy a môžu zároveň zabezpečiť ich dodržiavanie (odôvodnenie 160).

7.4.3.1.3.   Spoločné posúdenie

(202)

Po prvé, v tomto prípade Komisia nezistila žiadnu svojvôľu ani zneužívanie vo vymedzení primárnych zdrojov nasýtených tukov, ktoré motivovali výnimky podľa opatrenia č. 1. Toto vymedzenie, ktoré vyplýva z vyváženia cieľov v oblasti zdravia a stravovania, ktoré sú objasnené v kritériách opísaných v odôvodnení 181, Dánsko jednotne uplatňovalo a náležite odôvodnilo.

(203)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že zahrnutie náhradných výrobkov za primárne zdroje nasýtených tukov v rozsahu pôsobnosti dane – hoci na základe iných kritérií by sa nepovažovali za primárne zdroje – bolo rovnako odôvodnené a neviedlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Toto rozšírenie rozsahu pôsobnosti dane bolo motivované zámerom obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže, ktoré spôsobila daň. Odôvodnenia týkajúce sa obáv súvisiacich s hospodárskou súťažou a rovnakým zaobchádzaním medzi konkurenčnými výrobkami sú v súlade s logikou štátnej pomoci do tej miery, že sa rozširuje rozsah zdaniteľných výrobkov a znižuje sa rozdiel medzi zdanenými a nezdanenými výrobkami. Zároveň sa vytvára umelá diferenciácia medzi výrobkami, ktoré by sa normálne mali považovať za iné ako primárne zdroje, a teda nemali byť zdanené. Neposkytuje sa však žiadna výhoda výrobcom výrobkov, ktorí podliehali dodatočnému zdaneniu, naopak, čelili dodatočným nákladom. Situácia podnikov, ktoré boli v porovnateľnej situácii (výrobcovia iných ako primárnych zdrojov nasýtených tukov), ale ktoré neboli zdaňované ani pred uplatnením tohto štvrtého kritéria, sa nezmenila tým, že niektoré iné výrobky boli zdanené, lebo boli náhradami. Tento druh diskriminácie preto nie je relevantný z perspektívy štátnej pomoci.

(204)

Okrem toho, táto diferenciácia medzi zdrojmi nasýtených tukov, ktoré sú iné než primárne, nenaznačuje, že by bola daň svojvoľne navrhnutá ako vo veci Gibraltár (pozri odôvodnenie 156). Nebola zavedená svojvoľne, ale riadila sa jednotnou metódou, ktorú bolo možné zosúladiť s celkovou logikou dane. V prípade tohto aspektu Komisia zistila, že zdanenie náhrad je zase opatrením, ktorého zámerom je zvýšiť účinnosť dane a dosiahnuť ciele v oblasti zdravia a stravovania cielenejším spôsobom a zároveň zabrániť nenáležitému zásahu do konkurencieschopnosti výrobkov. Normálnym zámerom dane bolo odviesť spotrebiteľov od primárnych zdrojov tukov s cieľom dosiahnuť niekoľko cieľov v oblasti zdravia a stravovania. Tieto ciele mohli byť účinnejšie dosiahnuté prostredníctvom cielenej dane, ktorá je sociálne akceptovaná a účinne zavedená. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na hlavné náhrady primárnych zdrojov nasýtených tukov sa uskutočnilo na daný účel a je v súlade s celkovou logikou systému.

(205)

Komisia preto akceptuje, že kritériá na vymedzenie primárnych zdrojov príjmu nasýtených tukov boli primerané a nie svojvoľné (odôvodnenia 170 a 181).

(206)

Po druhé, zacielenie dane len na primárne zdroje bolo v súlade s cieľmi podnietiť zníženie príjmu nasýtených tukov a prechod od príjmu výrobkov s vyšším obsahom nasýtených tukov na výrobky s nižším obsahom nasýtených tukov a zároveň zohľadniť oficiálne výživové odporúčania. Komisia súhlasí s tým, že zo zdravotného hľadiska je platný cieľ zamerať daň na primárne zdroje a vylúčiť zo zdanenia iné než primárne zdroje nasýtených tukov. Aj keď by bolo prijateľné uplatniť daň aj na obsah nasýtených tukov v iných ako primárnych zdrojoch, z hľadiska účinnosti dane a najmä cieľa ovplyvnenia správania spotrebiteľov je odôvodniteľné obmedziť daň na primárne zdroje. Týmto spôsobom sa ešte viac zvýši cenový rozdiel medzi primárnymi zdrojmi a inými než primárnymi zdrojmi a tým sa zlepšuje odvedenie obyvateľstva od spotreby primárnych zdrojov práve z dôvodu, že majú negatívny vplyv na zdravie (pozri odôvodnenie 31).

(207)

Preto je nezdanenie iných ako primárnych zdrojov nasýtených tukov odôvodnené v súvislosti s celkovou logikou systému vrátane všetkých cieľov dane v oblasti zdravia a stravovania uvedených v odôvodnení 166, najmä cieľa znížiť spotrebu výrobkov, ktoré sú neprimerane škodlivé pre zdravie z dôvodu ich dôležitého obsahu nasýtených tukov a neexistencie iných výhod pre zdravie.

(208)

Nezaradenie určitých výrobkov do § 1 zákona, klasifikované ako opatrenie č. 1 v oddiele 2.1.8.1 rozhodnutia o začatí konania a uvedené v oddiele 2.2 tohto rozhodnutia, bolo preto odôvodnené logikou daňového systému, t. j. neselektívne a nepredstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.4.3.2.   Opatrenie č. 2

(209)

Opatrením č. 2 sa oslobodzujú všetky potravinové výrobky, ktoré majú celkový obsah nasýtených tukov maximálne 2,3 percenta, a najmä mlieko, od zdanenia, a toto opatrenie je jedným z piatich kritérií pri vymedzovaní zdaniteľných výrobkov v § 1 zákona (odôvodnenie 181). V rozhodnutí o začatí konania sa Komisia predbežne domnievala, že výrobky obsahujúce maximálne 2,3 percenta nasýtených tukov (nezdanené výrobky) sú v podobnej skutkovej alebo právnej situácii so zreteľom na cieľ vlastný referenčnému systému ako výrobky obsahujúce viac ako 2,3 percenta nasýtených tukov (zdanené výrobky). V rozhodnutí o začatí konania sa preto dospelo k záveru, že nezdanenie výrobkov s obsahom tuku maximálne 2,3 percenta je selektívne prima facie.

(210)

V rozhodnutí o začatí konania sa Komisia opierala o odporúčania Komisie pre prevenciu, t. j. že daň by sa mala uplatňovať na všetky mliečne výrobky vrátane mlieka. Ako však upozornili dánske orgány počas vyšetrovacieho konania, cieľ zníženia príjmu nasýtených tukov, ktorý bol základom odporúčaní Komisie pre prevenciu, nie je úplne rovnaký cieľ ako cieľ zákona – podporiť lepšie stravovanie a zlepšiť zdravie dánskeho obyvateľstva. Je preto dôležité prehodnotiť opatrenie č. 2 so zohľadnením všetkých cieľov zákona v oblasti zdravia a stravovania.

(211)

V reakcii na rozhodnutie o začatí konania Dánsko znovu opakuje, že patrí medzi diskrečné právomoci členských štátov rozhodovať o tom, ako presadzovať zdravotné ciele prostredníctvom daňovej politiky, a rozhodovať o minimálnych prahových hodnotách, pokiaľ zostávajú v rámci obmedzení odôvodniteľných účelom dane.

(212)

Ako uviedlo Dánsko (pozri odôvodnenie 66), prahová hodnota, na základe ktorej sú vyňaté všetky výrobky s obsahom tuku pod prahovou hodnotou zo zdanenia, zintenzívňuje behaviorálny stimul k zvoleniu si nízkotučných výrobkov, a preto je v súlade s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, ktoré sú opísané v odôvodnení 47 tohto rozhodnutia. Účinok zosilnenia platí pre všetky výrobky, ale ešte viac pre mliečne výrobky a mäso, pretože najmä tieto výrobky majú alternatívy nad prahovou hodnotou a pod ňou. V prípade mliečnych výrobkov sa prahovou hodnotou podporovalo aj výslovné stravovacie odporúčanie spotreby 500 ml nízkotučných mliečnych výrobkov denne prostredníctvom zvýšenia cenového rozdielu medzi nízkotučnými a vysokotučnými výrobkami.

(213)

V oficiálnych výživových odporúčaniach v čase účinnosti zákona sa takisto odporúčalo, aby malé deti vo veku do jedného roka pili plnotučné mlieko (mlieko s celkovým obsahom tukov 3,5 percenta alebo s obsahom nasýtených tukov 2,3 percenta) (103). Výber 2,3 percentnej prahovej hodnoty zabránil zvýšeniu ceny mlieka a uľahčil splnenie tohto stravovacieho odporúčania. Mohol sa zvážiť diferencovaný prístup, podľa ktorého by plnotučné mlieko pre malé deti na jednej strane bolo oslobodené od dane, zatiaľ čo rovnaký výrobok určený na spotrebu staršími deťmi a dospelými na druhej strane by bol predmetom dane. Spravovanie tohto prístupu by však bolo veľmi zložité, ak nie nemožné, a preto by bolo neodôvodnené. Z toho dôvodu sa jednotné posudzovanie plnotučného mlieka javí ako odôvodnené.

(214)

Sťažovateľ spochybnil účinnosť prahovej hodnoty v zabezpečovaní toho, aby zákon nebol v rozpore s výživovými odporúčaniami, že deti by mali piť mlieko a malé deti by mali piť plnotučné mlieko.

(215)

Vo svojich podaniach však Dánsko argumentovalo, že stanovenie prahovej hodnoty predstavovalo najefektívnejší a najmenej nákladný spôsob zabezpečenia toho, aby daň nebola v rozpore s výživovými odporúčaniami. Alternatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsledkom dane neboli hospodárske stimuly v rozpore s oficiálnymi výživovými odporúčaniami, by boli oveľa menej efektívne a administratívne nákladnejšie ako vyňatie plnotučného mlieka (pozri odôvodnenia 75 až 78).

(216)

Sťažovateľ uviedol, že aj keď prahová hodnota 2,3 percenta mohla byť vnímaná ako všeobecné opatrenie, je selektívne vo svojich účinkoch, keďže hlavní adresáti sú výrobcovia a spracovatelia mliečnych výrobkov, a potom konkrétne Arla ako hlavný spracovateľ mliečnych výrobkov v Dánsku (pozri odôvodnenia 139 až 146).

(217)

Dánsko tvrdilo, že prahová hodnota 2,3 percenta zohľadňuje základné a určujúce zásady zákona. To, že bola viac v prospech niektorých podnikov než iných, bolo jednoducho nevyhnutným dôsledkom stanovenia prahovej hodnoty (pozri odôvodnenie 72).

(218)

Dánsko predložilo číselné údaje o hlavných daňovníkoch a takisto hlavných adresátoch prahovej hodnoty 2,3 percenta (pozri odôvodnenie 74). Z týchto údajov vyplýva, že […] (*6) bola hlavným daňovníkom podľa zákona o dani z nasýtených tukov vzhľadom na výrobky, ktoré podliehali dani ([…]  (*6) miliónov DKK), pričom zároveň mala hlavný podiel na odhadovanej daňovej hodnote nezdanených mliečnych výrobkov pod prahovou hodnotou 2,3 percenta ([…]  (*6) miliónov DKK). Aj keď však z údajov vypláva, že prahová hodnota sa vo veľkej miere týkala mliekarenského odvetvia (140 miliónov DKK), a teda […]  (*6), takisto z nich vyplýva, že do rozsahu jej pôsobnosti patrili výrobky z iných odvetví (83 miliónov DKK).

(219)

Pokiaľ ide o opatrenie č. 2, ktoré bolo jedným z piatich kritérií (odôvodnenie 181) na určenie zdaniteľných výrobkov označených za primárne zdroje nasýtených tukov, Komisia vyvodzuje rovnaké závery, ako sa uviedlo v odôvodneniach 202 až 207. Po prvé, nezistila žiadnu svojvoľnosť ani zneužitie pri vymedzení prahovej hodnoty 2,3 percenta. Vymedzenie tejto prahovej hodnoty, ktoré vyplýva z vyvažovania cieľov v oblasti zdravia a stravovania, Dánsko jednotne uplatňovalo a náležite odôvodnilo.

(220)

Po druhé, zacielenie dane len na primárne zdroje aj prostredníctvom prahovej hodnoty bolo v súlade s cieľmi podnietiť zníženie príjmu nasýtených tukov a prechod od príjmu výrobkov s vyšším obsahom nasýtených tukov na výrobky s nižším obsahom nasýtených tukov a zároveň zohľadniť oficiálne výživové odporúčania. Komisia súhlasí s tým, že zo zdravotného hľadiska je platný cieľ zamerať daň na primárne zdroje a vylúčiť zo zdanenia iné než primárne zdroje nasýtených tukov. Aj keď by bolo prijateľné uplatniť daň aj na obsah nasýtených tukov v iných ako primárnych zdrojoch (pod prahovou hodnotou), z hľadiska účinnosti dane a najmä cieľa ovplyvnenia správania spotrebiteľov je odôvodniteľné obmedziť daň na primárne zdroje. Týmto spôsobom sa ešte viac zvýši cenový rozdiel medzi primárnymi zdrojmi a inými než primárnymi zdrojmi, a tým sa zlepšuje odvedenie obyvateľstva od spotreby primárnych zdrojov práve z dôvodu, že majú negatívny vplyv na zdravie.

(221)

Preto je nezdanenie iných ako primárnych zdrojov nasýtených tukov (ako sú aj vymedzené prahovou hodnotou) odôvodnené v súvislosti s celkovou logikou systému vrátane všetkých cieľov dane v oblasti zdravia a stravovania uvedených v odôvodnení 166, najmä cieľa znížiť spotrebu výrobkov, ktoré sú neprimerane škodlivé pre zdravie z dôvodu ich dôležitého obsahu nasýtených tukov a neexistencie iných výhod pre zdravie.

(222)

Kritérium týkajúce sa nezdanenia výrobkov obsahujúcich maximálne 2,3 % nasýtených tukov je preto v súlade s cieľmi dane, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 31, 32 a 166, a je odôvodnené logikou daňového systému. Nezdanenie týchto výrobkov klasifikovaných ako opatrenie č. 2 v oddiele 2.1.8.2 rozhodnutia o začatí konania a uvedených v oddiele 2.2 tohto rozhodnutia je preto neselektívne a nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.4.3.3.   Opatrenie č. 3

(223)

V rozhodnutí o začatí konania ostalo otvorené, či oslobodenie od dane v súlade so zákonom pre podniky s ročným obratom zdaniteľných potravinových výrobkov vo výške maximálne 50 000 DKK je selektívne a či sa má považovať za pomoc v súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ. Ako je vysvetlené v rozhodnutí o začatí konania, úroveň výnimky bola stanovená rovnako ako v dánskom zákone o DPH, v ktorom sa uvádza, že podniky s ročným obratom zdaniteľných potravinových výrobkov do 50 000 DKK nemusia byť registrované v súlade so zákonom o DPH a nemusia platiť DPH. Podľa podania Dánska v reakcii na rozhodnutie o začatí konania, ak sa tieto spoločnosti nemusia registrovať na účel platenia DPH, nemalo by byť potrebné, aby sa registrovali na účel platenia dane podľa zákona o dani z nasýtených tukov.

(224)

Dánsko tvrdí, že prahová hodnota 50 000 DKK v ročnom obrate zdaniteľných potravinových výrobkov predstavovala všeobecné opatrenie, ktoré sa vzťahovalo rovnako na domácich výrobcov, dovozcov, sprostredkovateľov a predajcov na diaľku a bolo účinne k dispozícii všetkým hospodárskym subjektom na rovnakom základe.

(225)

Ďalej, so zreteľom na zdravotný cieľ dane a obmedzený vplyv nízkych množstiev, ktoré neboli zdanené z dôvodu prahovej hodnoty 50 000 DKK, na zdravie, sa výnimka javí ako odôvodnená povahou referenčného systému.

(226)

Komisia konštatuje, že sumy daní neuložených z dôvodu prahovej hodnoty môžu byť malé (pozri odôvodnenie 81), a akceptuje, že výber takých malých súm by spôsobil neprimeranú administratívnu záťaž. Ako Dánsko vysvetlilo, podniky s obratom do 50 000 DKK sa nemusia registrovať na účely DPH z dôvodu administratívnej záťaže pre dotknuté podniky a pre administratívu. Vzhľadom na výšku DPH, ktorá by sa inak získala, by to bolo neprimerané. To isté platí aj pre tento prípad. Daň, ktorú by uhradili podniky s obratom zdaniteľných potravinových výrobkov maximálne 50 000 DKK, by bola príliš nízka na to, aby odôvodnila administratívnu záťaž spojenú s týmto výberom. V súlade s tým Komisia nezistila žiadnu svojvoľnosť ani zneužitie pri vymedzení prahovej hodnoty 50 000 DKK pre daňovníkov. Vymedzenie tejto prahovej hodnoty, ktoré vyplýva z vyvažovania cieľov v oblasti zdravia a stravovania, spolu s účinnosťou dane a administratívnou efektívnosťou, Dánsko jednotne uplatňovalo a náležite odôvodnilo.

(227)

Po ďalšie, Komisia súhlasí s tým, že zo zdravotného hľadiska je platným cieľom zamerať daň, aj pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti zdaniteľných osôb, na väčšie podniky a vylúčiť zo zdanenia veľmi malé podniky s ročným obratom zdaniteľných potravinových výrobkov maximálne 50 000 DKK. Aj keď by bolo prijateľné uplatniť daň aj na daňovníkov s obratom maximálne 50 000 DKK (pod prahovou hodnotou), z hľadiska účinnosti dane a administratívnej efektívnosti je odôvodniteľné obmedziť daňovníkov na podniky presahujúce prahovú hodnotu. Týmto spôsobom sa ešte viac zvýši cenový rozdiel medzi primárnymi zdrojmi a inými než primárnymi zdrojmi, a tým sa zlepšuje odvedenie obyvateľstva od spotreby primárnych zdrojov práve z dôvodu, že majú negatívny vplyv na zdravie.

(228)

Oslobodenie od platenia dane pre podniky, ktorých ročný obrat zdaniteľných potravinových výrobkov bol maximálne 50 000 DKK, klasifikované ako opatrenie č. 3 v oddiele 2.1.8.3. rozhodnutia o začatí konania, preto nie je selektívne a nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.4.4.   OPATRENIE Č. 6 NIE JE SELEKTÍVNE, PRETOŽE NEDISKRIMINUJE PODNIKY V POROVNATEĽNEJ PRÁVNEJ A SKUTKOVEJ SITUÁCII

(229)

Toto opatrenie obsahujúce 4 čiastkové opatrenia sa týkalo toho, že sa v zákone rozlišovalo medzi domácimi výrobcami a dovozcami rovnakých alebo podobných potravinových výrobkov vzhľadom na určité aspekty režimu odkladu platenia daní a daňových úľav. V zásade sa opatrenie redukuje na odlišné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi skladov (odôvodnenie 233) a príjemcami, pretože opatrenie sa nevzťahovalo na dovozcov registrovaných ako príjemcovia. V odôvodnení 135 rozhodnutia o začatí konania sa stanovilo, že sa zdá, že v opatrení sa rozlišuje medzi dovezenými výrobkami a vnútroštátnymi výrobkami, a preto môže byť selektívne a aj v rozpore s ustanoveniami stanovenými v článku 110 ZFEÚ.

(230)

Na základe informácií od dánskych orgánov v reakcii na rozhodnutie o začatí konania sa Komisia domnieva, že existuje dôvod na to, aby sa odchýlila od svojho pôvodného posúdenia v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o opatrenie č. 6.

(231)

V odôvodnení 74 rozhodnutia o začatí konania, na základe myšlienky, že sa v zákone plánovali určité preferenčné režimy pre domácich výrobcov potravín v porovnaní s dovozcami, sa Komisia domnievala, že opísaný systém sa javil tak, že predstavuje výhodu pre domácich výrobcov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože by boli uvedení do priaznivejšej finančnej pozície v porovnaní s podnikmi dovážajúcimi rovnaký druh výrobkov.

(232)

Túto obavu posilnilo to, že dánsky zákonodarca uznal v sprievodných prípravných legislatívnych dokumentoch (104), že cieľom a účinkom preferenčného režimu bolo umožniť domácim výrobcom získať výhodu peňažného toku (105). Ako potvrdili dánske orgány, tieto možnosti odkladu platenia daní a daňových úľav neboli k dispozícii podnikom, ktoré dovážali rovnaký druh potravinových výrobkov a predávali ho na rovnakých dánskych trhoch.

(233)

Ako však argumentovali dánske orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania, systém podľa zákona, založený na systéme podľa smernice 2008/118/ES o spotrebných daniach, implikuje základný rozdiel medzi oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu (106) (prevádzkovateľom skladu v zákone) a registrovaným príjemcom (107) (príjemcom v zákone): Sklad prevádzkovateľa skladu je nezdanený a sklad príjemcu je zdanený (pozri odôvodnenie 92 a nasl.). Toto je v súlade s judikatúrou súdov Únie (108), v ktorej sa stanovuje, že daň by mala byť ukladaná v rovnakom stupni dodávateľského reťazca, t. j. v čase dodania domácimi výrobcami a v čase dovozu dovozcami.

(234)

V súlade s pravidlami smernice 2008/118/ES a pravidlami zákona je podnik registrovaný podľa svojej úlohy v dodávateľskom reťazci a nezávislý od pôvodu výrobkov, ktoré predáva. Domáci výrobca je zvyčajne registrovaný ako oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu/prevádzkovateľ skladu a dovozca je zvyčajne registrovaný ako registrovaný príjemca/príjemca. Zákonom sa však umožnilo dovozcom vykonávať len sprostredkovateľské obchodovanie, aby sa mohli registrovať ako prevádzkovateľ skladu a týmto spôsobom udržať svoje sklady nezdanené (odôvodnenie 42 rozhodnutia o začatí konania). Všetci maloobchodníci s domácimi a/alebo dovezenými zdaniteľnými výrobkami majú svoj daňový sklad zdanený a sú v rovnakej pozícii, pokiaľ ide o zdanenie zdaniteľných výrobkov. Zároveň, ako je opísané v odôvodnení 41 rozhodnutia o začatí konania, dánski výrobcovia sa mohli zaregistrovať ako prevádzkovateľ skladu pre časť výroby, ktorú plánovali vyvážať.

(235)

Podľa Dánska zásadný rozdiel medzi prevádzkovateľmi skladov a príjemcami odôvodňuje rozdiel v zaobchádzaní podľa zákona a opatrenie č. 6 nie je, ako tvrdil sťažovateľ, spôsob, ako spôsobiť diskrimináciu medzi domácimi a zahraničnými výrobcami. Nediskriminuje sa ním ani žiadnym iným spôsobom, len sa zabezpečuje, že sa dane ukladajú v súlade s judikatúrou súdov Únie (109).

(236)

Komisia súhlasí s tým, že opatrením č. 6 sa nediskriminuje medzi domácimi a zahraničnými výrobcami alebo podnikmi v rovnakej právnej a skutkovej situácii. Prevádzkovatelia skladov a príjemcovia sú v inej situácii z hľadiska svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, čo je zase zásada, ktorou sa riadi zákon a aj smernica 2008/118/ES. Spôsob, ktorým sú podniky zdaňované podľa zákona, závisí od ich úlohy v dodávateľskom reťazci. O tom, ktorý podnik patrí ku ktorej úlohe, sa rozhoduje na základe objektívnych kritérií, nad ktorými má podnik určitú mieru kontroly. Dovozca sa napríklad sám môže rozhodnúť, či chce vykonávať len sprostredkovateľské obchodovanie a vďaka tomu sa môcť zaregistrovať ako prevádzkovateľ skladu a udržať svoj sklad nezdanený. Ak sa však chce zapojiť do priameho predaja, bude sa musieť registrovať ako príjemca a bude mať svoj daňový sklad zdanený (rovnako ako domáci výrobcovia vykonávajúci priamy predaj).

(237)

Komisia dospela k záveru, že v prípade opatrenia č. 6 diferenciácia v čase uloženia dane nespôsobuje diskrimináciu medzi domácimi a zahraničnými výrobcami alebo podnikmi v rovnakej právnej a skutkovej situácii. Opatrenie č. 6 preto nie je selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z rovnakého dôvodu a pretože rozdiel medzi prevádzkovateľom skladu a registrovaným príjemcom podľa opatrenia č. 6 zodpovedá systému podľa smernice 2008/118/ES o spotrebných daniach, nie je v rozpore s článkom 110 ZFEÚ. Je to tak preto, že sa ním neukladá vyššia daň na dovoz než na domáci tovar a nepredstavuje nepriamu ochranu pred výrobkami z iných členských štátov.

8.   ZÁVERY

(238)

Pokiaľ ide o opatrenie č. 5, jedna z podmienok článku 107 ods. 1 ZFEÚ, prítomnosť štátnych prostriedkov, nebola splnená. Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenie č. 5 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(239)

Pokiaľ ide o opatrenia č. 1, 2, 3 a 6, jedna z podmienok článku 107 ods. 1 ZFEÚ, selektívnosť, nebola splnená. Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenia č. 1, 2, 3 a 6 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dánsky zákon o zdaňovaní nasýtených tukov v niektorých potravinových výrobkoch, zákon č. 247 z 30. marca 2011, v účinnosti od 1. októbra 2011 do 31. decembra 2012, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.

V Bruseli 6. júna 2019

Za Komisiu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015), s. 9. S účinnosťou od 14. novembra 2015 sa týmto nariadením Rady zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.) a nahradili tieto pravidlá. V súlade s článkom 35 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie a musia sa chápať v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2015/1589.

(2)  Štátna pomoc – Dánsko — Štátna pomoc SA.33159 (2014/C) [ex SA.33159 (2011/NN)] — Zdaňovanie nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch predávaných v Dánsku — Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 94, 20.3.2015, s. 11).

(3)  V dánčine: Lov om afgift af mættet fedt i visse fødevarer (fedtafgiftsloven) https://www.retsinformation.dk/FORMS/R0710.aspx?id=136314.

(4)  Ú. v. EÚ C 94, 20.3.2015, s. 11.

(5)  Pozri odôvodnenie návrhu zákona, L 111 Forslag til lov om afgift af mættet fedt i visse fødevarer (fedtafgiftsloven). 19. januára 2011, s. 7. Preklad dánskych orgánov.

(6)  Pozri vystúpenie dánskeho ministra pre dane Troelsa Lunda Poulsena v dánskom parlamente 19. januára 2011.

(7)  Dánsky zákon o DPH [LBK č. 287 z 28. marca 2011].

(8)  Pozri webovú stránku www.foodcomp.dk.

(9)  Pozri odôvodnenie návrhu zákona, L 111 Forslag til lov om afgift af mættet fedt i visse fødevarer (fedtafgiftsloven). 19. januára 2011, s. 7. Preklad dánskych orgánov.

(10)  Pozri reč dánskeho ministra pre dane Troelsa Lunda Poulsena v dánskom parlamente 19. januára 2011.

(11)  Napríklad Kostkompasset – vejen til en sund balance, (po slovensky: Stravovací kompas – cesta k zdravotnej rovnováhe), Ministerstvo rodiny a záležitostí spotrebiteľov Dánska a Dánska veterinárna a potravinová správa, január 2006.

(12)  Stravovací kompas, s. 14.

(13)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, vo veci C-106/09 P – Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 97.

(14)  Stravovacie návyky v Dánsku 2003 – 2008, DTU Fødevareinstituttet, 2010, s. 114. Správu vypracoval Štátny potravinársky inštitút, súčasť Dánskej technickej univerzity, a je založená na stravovacích návykoch získaných od 4431 účastníkov vo veku od 4 do 75 rokov v období rokov 2003 až 2008. Úlohou Štátneho potravinárskeho inštitútu je skúmať udržateľné riešenia s pridanou hodnotou v oblastiach potravín a zdravia v prospech spoločnosti a odvetvia a informovať o nich.

(15)  Hospodárske dôsledky dánskej dane z nasýtených tukov v určitých potravinových výrobkoch (správa Incentive), (v mene dánskeho ministerstva zdaňovania), 2015, s. 31. Správu vypracovala spoločnosť Incentive, ekonomický poradca, na žiadosť dánskeho ministerstva zdaňovania, v reakcii na rozhodnutie o začatí konania Európskej komisie v roku 2015. Úlohou spoločnosti Incentive bolo vykonať hospodárske posúdenie dane, jej vplyv na spotrebiteľské a výrobné ceny a do akej miery vyústili do narúšajúceho vplyvu na hospodársku súťaž.

(16)  Smernica 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín, (Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29).

(17)  Táto úvaha je takisto zrejmá z §1 č. 7 zákona a prípravných prác.

(18)  Stravovacie návyky v Dánsku 2003 – 2008, s. 114.

(19)  Dánske orgány nemajú presné údaje o spotrebe semien a orechov v Dánsku a o ich príspevku k celkovému príjmu nasýtených tukov. Orechy a olejové semená však boli zaradené v uvedenej tabuľke 1 v kategórii Ovocie a táto kategória prispela len 1 percentom k celkovému príjmu nasýtených tukov. Zdá sa preto spravodlivé predpokladať, že ani semená, ani orechy významne žiadnym spôsobom neprispievajú k celkovému príjmu nasýtených tukov v Dánsku. Ďalej treba uviesť, že na olej vyrobený zo semien sa vzťahovala daň, pozri oddiel 1 č. 4 zákona s odkazom na číselné znaky 1507 – 1516 kombinovanej nomenklatúry Únie.

(20)  Stravovací kompas.

(21)  Stravovací kompas, s. 15.

(22)  Stravovací kompas, s. 15, „Vidensgrundlag for rådgivning om indtag af mælk, mælkeprodukter og ost i Danmark, 2010“, Štátny potravinový inštitút Dánskej technickej univerzity (DTU) a „Betydningen af mælk som calciumkilde og for udviklingen af osteoporose“, Ernæringsrådet, 2003.

(23)  Stravovací kompas, s. 6.

(24)  Stravovacie návyky v Dánsku 2003 – 2008, s. 30 – 33.

(25)  Dánsky štátny potravinový inštitút, Dánska technická univerzita (DTU), „Frugt, grøntsager og sundhed – opdatering af vidensgrundlaget for mængdeanbefalingen 2002-2006“, október 2007, s. 38 a s. 8.

(26)  Stravovací kompas, s. 10.

(27)  Stravovací kompas, s. 11.

(28)  Stravovací kompas, s. 11.

(29)  Stravovací kompas, s. 8.

(30)  Stravovacie návyky v Dánsku 2003 – 2008, s. 38.

(31)  Helhedssyn på fisk og fiskevarer, Fødevaredirektoratet, FødevareRapport 2003:17, október 2003, s. 36 – 37.

(32)  Helhedssyn på fisk og fiskevarer, Fødevaredirektoratet, s. 41 – 46.

(33)  „Mad til spædbørn og småbørn“, (po slovensky: „Strava pre dojčatá a malé deti“), Dánsky úrad pre zdravie a lieky, 2010, s. 9, 18 – 19, 27 a 36.

(34)  Správa Incentive, s. 31, graf 10.

(35)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011 vo veci C-106/09 P – Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 97.

(36)  Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 12. novembra 2013, MOL/Komisia, ECLI:EU:T:2013:592, bod 77.

(37)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2012 vo veci T-210/02, RENV – British Aggregates/Komisia, ECLI:EU:T:2012:110, body 47, 49 a 68, rozsudok Všeobecného súdu zo 7. novembra 2014 vo veci T-399/11, Banco Santander a Santusa/Komisia, ECLI:EU:T:2014:938, bod 37.

(38)  Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008 vo veci C-487/06 P – British Aggregates/Komisia, ECLI:EU:C:2008:757, body 85 a 89, rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011 vo veci C-279/08 P, Komisia/Holandsko, ECLI:EU:C:2011:551, bod 51, rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, C-106/09 P – Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 97.

(39)  Pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2012, vec T-210/02 –RENV – British Aggregates/Komisia, ECLI:EU:T:2012:110, bod 73.

(40)  Rozhodnutie Európskej komisie z 27. marca 2015, SA.34775 Daň z kameniva zavedená Spojeným kráľovstvom, C(2015) 2141 final, body 181 – 183.

(41)  Návrh zákona, s. 10.

(42)  Správa Incentive, s. 26, tabuľka 8.

(*1)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(*2)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(43)  Zdroj : Vlastné výpočty spoločnosti INCENTIVE na základe Štatistického úradu Dánska (cenové indexy a tabuľka FU5) a údaje nasnímané z čiarových kódov.

Poznámka: Kalibrované tak, aby pokrývali obdobie 15 mesiacov. Na základe skutočne predaného objemu. V údajoch nie sú zohľadnené zmeny objemu zapríčinené tým, že niektoré výrobky nie sú zdaňované.

(44)  Zdroj: Výpočty založené na Štatistickom úrade, Dánsko www.statistikbanken.dk: FVF1: Fødevareforbrug efter enhed, type og tid. (Spotreba potravín podľa jednotiek, druhu a času) a www.foodcomp.dk.

Poznámka: Podľa www.foodcomp.dk existujú rôzne druhy jogurtového a čokoládového mlieka s rôznymi množstvami nasýtených tukov. Tieto nie sú rozlíšené v údajoch Štatistického úradu Dánska, a preto je daňová hodnota odhadnutá v intervale, pričom dolná hodnota predstavuje nižší obsah nasýtených tukov a horná hodnota predstavuje vyšší obsah nasýtených tukov v týchto dvoch druhoch mliečnych výrobkov.

(*3)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(45)  Stravovací kompas. a Potraviny pre dojčatá a malé deti.

(46)  Pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 7. novembra 2014 vo veci T-399/11 – Banco Santander a Santusa/Komisia, ECLI:EU:T:2014:938.

(47)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994 vo veci C-387/92 – Banco Exterior de España/Ayuntamiento de Valencia“ ECLI:EU:C:1994:100, bod 14, rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011 vo veci C-106/09 P – Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 72.

(48)  Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 12).

(49)  Rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999 vo veci C-75/97 – Belgicko/Komisia, ECLI:EU:C:1999:311, bod 39.

(50)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011, spojené veci C-78/08 a C-80/08 Paint Graphos a iní, ECLI:EU:C:2011:550, bod 69.

(51)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(52)  Vidensgrundlag for rådgivning om indtag af mælk, mælkeprodukter og ost i Danmark, 2010, s. 14 – 15.

(*4)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(53)  Správa vykonaná na žiadosť GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel.

(54)  Dejgaard Jensen a Smed (2013).

(55)  Potravinové dane a ich vplyv na konkurencieschopnosť v agropotravinárskom sektore, ECORYS, 2014, prílohy s. 83.

(56)  Správa ECORYS.

(57)  Štatistický úrad, Dánsko.

(58)  Graf predložený združením MIFU, Štatistický úrad, Dánsko.

(*5)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(59)  Dejgaard Jensen, Jørgen, and Sinne Smed (2013), uverejnené vo Food Policy 42 (2013), 18 – 31.

(60)  Správa ECORYS, s. 40, bod 2.3.1.

(61)  Dejgaard Jensen, Jørgen, and Sinne Smed (2013), uverejnené vo Food Policy 42 (2013), 18 – 31.

(62)  Dansk Erhvervs Perspektiv 2012 č. 23: Fedtafgiften: et dyrt bekendtskab.

(63)  Dansk Erhvervs Perspektiv 2012 č. 23: Fedtafgiften: et dyrt bekendtskab.

(64)  Rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000 vo veci C-156/98, Nemecko/Komisia, ECLI:EU: C:2000:467, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1999 vo veci C-6/97, Taliansko/Komisia, ECLI:EU:C:1999:251, bod 15; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005 vo veci C-172/03, Heiser, ECLI:EU:C:2005:130, bod 36.

(65)  Rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 1978 vo veci C-82/77, Van Tiggele, ECLI:EU:C:1978:10, body 25 a 26; rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 1996 vo veci T-358/94, Air France/Komisia, ECLI:EU:T:1996:194, bod 63.

(66)  Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000 vo veci C-83/98 P, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, ECLI:EU:C:2000:248, body 48 až 51.

(67)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994 vo veci C-387/92 , Banco Exterior de España/Ayuntamiento de Valencia, ECLI:EU:C:1994:100, bod 14.

(68)  Rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 1978 vo veci C-82/77, Van Tiggele, ECLI:EU:C:1978:10, body 25 a 26.

(69)  Rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2000, spojené veci T-298/97, T-312/97 atď., Alzetta, ECLI:EU:T:2000:151, body 141 až 147; Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci C-280/00, Altmark Trans, ECLI:EU:C:2003:415.

(70)  Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015 vo veci C-518/13, Eventech/The Parking Adjudicator, ECLI:EU:C:2015:9, bod 66.

(71)  Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008 vo veci C-487/06 P, British Aggregates/Komisia , ECLI:EU:C:2008:757, body 82 a nasl.; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005 vo veci C-172/03, Heiser, ECLI:EU:C:2005:130, bod 40 a nasledujúce; rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001 vo veci C-143/99, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, ECLI:EU:C:2001:598, body 41 – 42. Pozri tiež nedávne rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-234/16 a C-235/16, ANGED, ECLI:EU:C:2018:281, bod 35; vec C-323/16 P, Eurallumina/Komisia, ECLI:EU:C:2017:952, bod 62 a vec C-74/16, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, ECLI:EU:C:2017:496, body 69 až 72. V týchto rozsudkoch súd neuplatňuje analýzu v troch krokoch na stanovenie selektívnosti predmetných režimov, ale zameriava sa na to, či režim spôsobuje diskrimináciu medzi porovnateľnými podnikmi, čo zodpovedá prvému kroku dvojkrokovej analýzy.

(72)  Pozri napríklad vec C-374/17 A-Brauerei, ECLI:EU:C:2018:1024, bod 37, spojené veci C-78/08 až C-80/08 Paint Graphos a i. ECLI:EU:C:2011:550, bod 49. Pozri tiež spojené veci C-20/15 P a C-21/15 P Komisia/World Duty Free ECLI:EU:C:2016:981, bod 57. V bode 54 posledného uvedeného rozsudku však Súdny dvor posudzuje podmienku selektívnosti ako otázku diskriminácie (prvý krok), na ktorú sa môžu vzťahovať možné odôvodnenia (druhý krok).

(73)  Pozri oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, (Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1), najmä odôvodnenie 127 a nasl. a tam citovanú judikatúru. Pozri tieto rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2018 vo veci C-203/16 P Andres (faillite Heitkamp BauHolding)/Komisia, ECLI:EU:C:2018:505, body 83 – 94 a z 19. decembra 2018 vo veci C-374/17 A-Brauerei, ECLI:EU:C:2018:1024, bod 37.

(74)  Stanovisko generálneho advokáta Bobeka vo veci C-270/15 P, Belgicko/Komisia, ECLI:EU:C:2016:289, bod 28.

(75)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732.

(76)  Pozri napríklad vec C-143/99, Adria-Wien Pipeline, ECLI:EU:C:2001:598, bod 41 a vec C-279/08 P, Komisia/Holandsko, ECLI:EU:C:2011:551, bod 62.

(77)  Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 75 a spojené veci C-20/15 P a C-21/15 P Komisia/World Duty Free EU:C:2016:981, bod 54.

(78)  Pozri spojené veci C-234/16 a C-235/16 ANGED ECLI:EU:C:2018:281, bod 35; vec C-323/16 P Eurallumina/Komisia, ECLI:EU:C:2017:952, bod 62, pozri tiež spojené veci C-20/15 P a C-21/15 P Komisia/World Duty Free, ECLI:EU:C:2016:981, bod 76 a vec C-74/16, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, ECLI:EU:C:2017:496, body 69 – 72.

(79)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 101 a nasl.

(80)  Rozsudok zo 6. septembra 2006 vo veci Portugalsko/Komisia, C‑88/03, ECLI:EU:C:2006:511, bod 82, rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013, P Oy, C-6/12, ECLI:EU:C:2013:525, bod 27 a nasl.

(81)  Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008 vo veci C-487/06 P, British Aggregates/Komisia , ECLI:EU:C:2008:757, bod 92.

(82)  Rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-234/16 a C-235/16, ANGED, ECLI:EU:C:2018:281, body 45 – 55.

(83)  Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2018 vo veci C-374/17, A-Brauerei, ECLI:EU:C:2018:1024, bod 37.

(84)  Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2018 vo veci C-374/17, A-Brauerei, ECLI:EU:C:2018:1024, bod 37.

(85)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, ECLI:EU:C:2011:732, bod 101 a nasl.

(86)  Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bod 138. Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016.

(87)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011, spojené veci C-78/08 a C-80/08, Paint Graphos a i., ECLI:EU:C:2011:550, body 69 a 70, rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006 vo veci C-88/03, Portugalsko/Komisia, ECLI:EU:C:2006:511, bod 81, rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011 vo veci C-279/08 P, Komisia/Holandsko, ECLI:EU:C:2011:551, rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008 vo veci C-487/06 P, British Aggregates/Komisia, ECLI:EU:C:2008:757; rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013 vo veci C-6/12, P Oy, ECLI:EU:C:2013:525, body 27 a nasl.

(88)  V prípade podnikov kolektívneho investovania pozri oddiel 5.4.2 oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.

(89)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011, spojené veci C-78/08 a C-80/08, Paint Graphos a i., ECLI:EU:C:2011:550, bod 71.

(90)  Rozhodnutie Európskej komisie z 24. apríla 2018, SA.45862 (2018/N) Írska daň na nápoje sladené cukrom C(2018) 2385 final.

(91)  Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bod 136 (Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1).

(92)  V prípade vajec neexistujú osobitné výživové odporúčania, ale všeobecné odporúčania na zaradenie vajec do stravy sa nachádzajú v Danskernes kostvaner 2003 – 2008 (s. 40), Kostkompasset (s. 16), Mad til spædbørn & småbørn (s. 25).

(93)  Vedecké stanovisko k stanoveniu výživových odporúčaní na základe potravín, EFSA Journal 2010; 8(3):1461, strana 8.

(94)  Tamtiež, s. 9.

(95)  Bod 4.1. na strane 10, v ktorom sa uvádza „v prípade mnohých živín, napríklad transmastných kyselín a potravinových skupín, môže nerovnováha v stravovaní zvýšiť riziko obezity a chorôb súvisiacich so stravovaním.“

(96)  Bod 4.2. na strane 12.

(97)  Bod 4.4.1 na strane 15, v ktorom sa uvádza: „vo viacerých európskych krajinách môže byť príjem energie, celkových tukov, nasýtených tukov a transmastných kyselín, cukrov a soli konzumovaný nadmerne, zatiaľ čo príjem nenasýtených mastných kyselín, vlákniny, ako aj určitých vitamínov a minerálov môže byť nižší, než sa v niektorých krajinách odporúča. Z toho dôvodu je pri určovaní FBDG [food-based dietary guidelines – výživových odporúčaní na základe potravín] dôležité zamerať sa na potraviny poskytujúce živiny, ktoré by mali byť obmedzené alebo posilnené v zdravom stravovaní. Príjem tukov sa používa ako príklad, pretože je predmetom obáv v prípade väčšiny európskych krajín.“

(98)  V bode 4.4.2 na stranách 16 – 17 sa navrhuje zvážiť úroveň spotreby potravín so stanoveným vzťahom k zdraviu, ktoré sa netýkajú konkrétne živín: „V prípade niektorých potravín existujú dôkazy o zdravotných výhodách, ktoré nie je možné pripísať ich osobitnému obsahu živín. Napríklad vyššia spotreba potravín zo skupiny ovocia a zeleniny bola spojená s nižším rizikom niektorých chronických chorôb (Eurodiet, 2000; WHO/FAO, 2003), pričom ide o vplyv, ktorý sa nedá jednoducho vysvetliť na základe konkrétnych živín.

(99)  EFSA Journal 2010; 8(3):1461, strana 3.

(100)  Tamtiež, strana 3, poznámka pod čiarou 4.

(101)  Dejgaard Jensen, Jørgen, and Sinne Smed (2013), uverejnené vo Food Policy 42 (2013), 18 – 31.

(102)  Správa Incentive, tabuľka 6, s. 22.

(103)  „Mad til spædbørn og småbørn“, (po slovensky: „Strava pre dojčatá a malé deti“), Dánsky úrad pre zdravie a lieky, 2010, s. 9, 18 – 19, 27, a 36.

(*6)  Na údaj sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(104)  L 111 – Forslag til lov om afgift af mættet fedt i visse fødevarer (fedt-afgiftsloven), 28. februára 2011, príloha 3.

(105)  Forslag til Lov om afgift af mættet fedt i visse fødevarer (Fedtafgiftsloven), september 2010 udkast, Bemærkninger til lovforslaget, článok 3.4.1 (Príloha 3).

(106)  Oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci podnikania na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

(107)  Registrovaný príjemca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania príslušnými orgánmi členského štátu určenia oprávnená za podmienok stanovených týmito orgánmi prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, prepravovaný v režime pozastavenia dane z iného členského štátu.

(108)  Rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998 vo veci C-213/96, Outokumpu, ECLI:EU:C:1998:155, bod 25, rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, spojené veci C-149/91 a C-150/91, Sanders Adour a Guyomarc’h Orthez/Directeur des services fiscaux des Pyrénées-Atlantiques, ECLI:EU:C:1992:261, bod 18.

(109)  Rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998 vo veci C-213/96, Outokumpu, ECLI:EU:C:1998:155, bod 25, rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, spojené veci C-149/91 a C-150/91, Sanders Adour a Guyomarc’h Orthez/Directeur des services fiscaux des Pyrénées-Atlantiques, ECLI:EU:C:1992:261, bod 18.


Top