Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52018BP1338

Uznesenie Európskeho parlamentu (EÚ) 2018/1338 z 18. apríla 2018 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016

OJ L 248, 3.10.2018, p. 151–159 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/res/2018/1338/oj

3.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/151

UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU (EÚ) 2018/1338

z 18. apríla 2018

s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016

EURÓPSKY PARLAMENT,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016,

—

so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0123/2018),

A.

keďže hlavným cieľom Dohody z Cotonou, ktorá je rámcom vzťahov medzi Úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) a zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), je znížiť a prípadne odstrániť chudobu, čo je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT a ZKÚ do svetového hospodárstva;

B.

keďže Európske rozvojové fondy (ďalej len „ERF“) sú hlavným finančným nástrojom Únie na rozvojovú pomoc krajinám AKT a ZKÚ;

C.

keďže história členských štátov Úniu zaväzuje, pokiaľ ide o rozvoj krajín AKT a spoluprácu so ZKÚ, ktoré sú úzko spojené s budúcnosťou Únie z dôvodu globalizácie, geopolitiky a celosvetových výziev problémy, akými sú dôsledky zmeny klímy a demografické zmeny;

D.

keďže Komisia ako výkonný orgán zodpovedá za absolutórium ERF;

E.

keďže vznik nových globálnych výziev výrazne mení modely poskytovania pomoci, takže všetky zainteresované strany zvažujú nový prístup k pomoci a zmenu orientácie súčasného rámca vonkajšej pomoci;

F.

keďže udržateľnosť, súdržnosť politík a zásady účinnosti pomoci sú kľúčové pre vytvorenie nového a prierezového prístupu Únie k rozvoju s cieľom posilniť pozitívny vplyv a výsledky rozvojovej pomoci;

G.

keďže transparentnosť a zodpovednosť sú nevyhnutným predpokladom demokratickej kontroly, ako aj súladu rozvojovej činnosti Únie s cieľmi iných subjektov, ako sú členské štáty, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo multilaterálne rozvojové banky;

H.

keďže účinná koordinácia je kľúčová na obmedzenie rizika rozdrobenia pomoci a na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu súdržnosti a osvojenia si rozvojových priorít zo strany partnerov;

I.

keďže spoločné financovanie rozvoja a programy by sa mali premietnuť do lepšieho zamerania na ciele, určenie synergií a výmenu informácií z rámcov výsledkov rôznych organizácií;

J.

keďže nové spôsoby zasahovania, ako sú kombinované financovanie, investičné kapacity alebo platformy a špecializované trustové fondy, sú spôsobom, ako zvýšiť financovanie nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci, ale pri dodržiavaní podmienok týkajúcich sa transparentnosti, doplnkovosti a dosiahnutia pozitívneho vplyvu na mieste;

K.

keďže mobilizácii súkromného sektora a prilákanie ďalších investícií je kľúčové vzhľadom na potrebné, no nedostatočné financovanie ambicióznych cieľov v oblasti rozvoja, na zabezpečenie najlepších pilierov trvalo udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách v rámci svojej administratívnej kapacity a v rámci ich vlastných spoločenských štruktúr;

L.

keďže rozpočtová podpora je kľúčovým faktorom zmeny a riešenia hlavných rozvojových výziev a zároveň sa vyznačuje značným fiduciárnym rizikom a mala by sa poskytovať iba v prípade, že vedie k dostatočnej transparentnosti, sledovateľnosti a zodpovednosti spolu s jasným záväzkom partnerských krajín na reformu politiky;

M.

keďže rozvojová pomoc sa realizuje v zložitom a nestabilnom geopolitickom kontexte, vplývajú na ňu problémy, akými sú slabé rámce správy vecí verejných, korupcia, sociálna a hospodárska nestabilita, ozbrojené konflikty, krízové situácie alebo situácie po kríze spôsobujúce migráciu alebo nútené vysídľovanie, alebo zdravotné krízy;

N.

keďže Európsky parlament opakovane požadoval zahrnutie ERF do všeobecného rozpočtu Únie;

Vyhlásenie o vierohodnosti

Kľúčové zistenia vo finančnom plnení za rok 2016

1.

 víta pokračujúce úsilie, ktoré útvary Komisie vynakladajú s cieľom zlepšiť celkové finančné hospodárenie ERF so zreteľom na staré nesplatené záväzky a platby predbežného financovania;

2.

 berie na vedomie, že stanovený cieľ 25 % zníženia bol mierne prekročený, pokiaľ ide o staré otvorené záväzky, keďže sa dosiahol cieľ 28 % a 36 %, pokiaľ ide o staré nevyčerpané záväzky;

3.

 berie na vedomie opatrenia na zníženie a uzavretie otvorených zmlúv s uplynutou platnosťou, keďže oneskorenia presahujúce 18 mesiacov po skončení operačného obdobia predstavujú vážne riziko, pokiaľ ide o výskyt chýb týkajúcich sa riadnosti, keďže už nemusí byť k dispozícii podporná dokumentácia, a zamestnanci zodpovední za správu týchto zmlúv už tiež nemusia byť k dispozícii, aby sa zabezpečila primeraná kontinuita operácií;

4.

 konštatuje, že celkový podiel zmlúv s uplynutou platnosťou v portfóliu Generálneho riaditeľstva Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) bol na konci roka 2016 na úrovni 15,15 %, pričom cieľ bol 15 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 1 058 (56 %) z celkového počtu 1 896 zmlúv s uplynutou platnosťou sa týka riadenia operácií ERF a že operačné obdobie 156 zmlúv ERF s uplynutou platnosťou z týchto 1 058 sa skončilo pred viac ako 5 rokmi, čo predstavuje finančnú hodnotu vo výške 323 miliónov EUR;

5.

 vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov sú systémy dohľadu a kontroly stále hodnotené len ako čiastočne účinné;

Spoľahlivosť účtovnej závierky ERF

6.

 víta názor Dvora audítorov, že konečná ročná účtovná závierka ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF za rok 2016 vyjadruje verne a zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2016 a že výsledky ich operácií, ich toky hotovosti a zmeny čistých aktív za príslušný rozpočtový rok ukončený k tomuto dátumu sú v súlade s ustanoveniami o rozpočtových pravidlách ERF a účtovnými pravidlami vychádzajúcimi z medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor;

7.

 nalieha na Komisiu, aby konala v záujme vyriešenia problému spätne získaných súm nevyužitého predbežného financovania nesprávne zaznamenaných ako operačné príjmy, keďže toto nesprávne zaznamenanie operačných príjmov viedlo k oprave vo výške 3,2 milióna EUR;

8.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto chyby kódovania sa vyskytujú už od roku 2015 v súvislosti so správou príkazov na vymáhanie pohľadávok; konštatuje však, že v roku 2016 GR DEVCO vydalo podrobné pokyny svojim zamestnancom k správnemu zadávaniu kódov pre príkazy na vymáhanie tohto typu;

Zákonnosť a riadnosť operácií ERF

9.

 víta názor Dvora audítorov, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou za rok 2016 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

10.

 opäť vyjadruje znepokojenie nad hodnotením Dvora audítorov, že pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť, platby súvisiace s účtovnou závierkou vykazujú závažné chyby;

11.

 konštatuje, že podľa odhadu Dvora audítorov v jeho výročnej správe je odhadovaná miera chybovosti v prípade výdavkov súvisiacich s účtovnou závierkou z 8., 9., 10. a 11. ERF na úrovni 3,3 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 3,8 % v roku 2014 a 2015, 3,4 % v roku 2013 a 3 % v roku 2012;

12.

 berie na vedomie a ľutuje, že 24 % hodnotených operácií (35 z 143) bolo ovplyvnených chybami; berie na vedomie výsledky zo vzoriek, pokiaľ ide o projekty, podľa ktorých bolo 35 zo 130 platieb (27 %) ovplyvnených chybami, a najmä skutočnosť, že v 26 platbách z týchto 35 (74 %) boli zistené vyčísliteľné chyby a v 9 prípadoch boli konečné operácie schválené po vykonaní všetkých kontrol ex ante;

13.

 so znepokojením konštatuje, že v dvoch prípadoch vyčísliteľných chýb mali útvary Komisie dostatok informácií zo svojich systémov riadenia, aby mohli chybám predísť, odhaliť ich alebo opraviť ešte pred schválením výdavkov, čo malo priamy pozitívny vplyv na odhadovanú mieru chybovosti, ktorá by bola o 0,7 percentuálneho bodu nižšia, a že päť operácií s chybami nebolo odhalených externými audítormi ani dozornými úradníkmi;

14.

 konštatuje, že v prípade rozpočtovej podpory a vykonávania projektov s viacerými darcami zo strany medzinárodných organizácií a pri uplatňovaní konceptuálneho prístupu povaha ich financovania a spôsoby platieb obmedzujú rozsah náchylnosti operácií na chyby; pripomína svoje znepokojenie v súvislosti so združovaním finančných prostriedkov Únie s finančnými prostriedkami od iných darcov, najmä so skutočnosťou, že prostriedky Únie nie sú vyčlenené na konkrétne identifikovateľné výdavkové položky, a v súvislosti s obmedzeniami audítorskej práce Dvora audítorov, ktoré vyplývajú z uplatňovania konceptuálneho prístupu;

15.

 je znepokojený opakujúcimi sa a pretrvávajúcimi typmi chýb, najmä v oblasti verejného obstarávania, a to napriek po sebe nasledujúcim plánom nápravných opatrení, t. j. nedodržanie ustanovení o verejnom obstarávaní v prípade zákaziek na služby zadaných bez súťažného výberového konania, výdavky, ktoré nevznikli, neoprávnené výdavky alebo chýbajúce podporné dokumenty; poznamenáva, že tieto chyby súviseli aj s operáciami spojenými s programovými odhadmi, grantmi a dohodami o príspevku uzatvorených medzi Komisiou a medzinárodnými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby nedostatky pri riadení zmlúv, výberových konaní, správy dokumentov a systémov verejného obstarávania riešila ako prioritu;

16.

 opäť zdôrazňuje, že Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie v týchto špecifických oblastiach spolupráce vylepšením súčasného plánu nápravných opatrení, a to predovšetkým vtedy, keď vyčísliteľné chyby poukazujú na nedostatky v kontrolách vykonávaných medzinárodnými organizáciami, ktoré sa týkajú plnenia zmluvných ustanovení, v rámci všeobecného úsilia o zlepšenie metód riadenia rizík a celkového posilnenia systémov monitorovania a kontinuity činnosti;

17.

 vyzýva GR DEVCO, aby venovalo náležitú pozornosť zaznamenávaniu a monitorovaniu platieb s cieľom dodržať stanovené termíny v obehu finančných prostriedkov a pracovných postupoch;

Účinnosť kontrolného rámca

18.

 víta pokračujúce snahy GR DEVCO o zlepšenie vykonávania svojho kontrolného rámca, najmä so zameraním na vysoko rizikové oblasti súvisiace s finančnými prostriedkami v rámci nepriameho hospodárenia prostredníctvom medzinárodných organizácií a rozvojových agentúr a grantov v rámci priameho hospodárenia; berie na vedomie rozšírenie výhrady na granty a programové odhady v rámci nepriameho hospodárenia;

19.

 berie na vedomie, že rozvojová pomoc sa často realizuje v náročných, nestabilných alebo kritických kontextoch, ktoré sú náchylné na chyby;

20.

 opakuje svoju výzvu, aby sa neoslabená pozornosť venovala neustále sa opakujúcim nedostatkom v rámci fungovania kľúčových kontrolných krokov, konkrétne zraniteľnosti kontrol ex ante vykonávaných pred uhradením projektových platieb a overovania výdavkov v rámci externých auditov; konštatuje, že GR DEVCO v súčasnosti reviduje zadávacie podmienky auditov a overení, aby získalo informácie, ktoré umožnia posúdenie kvality;

21.

 víta skutočnosť, že štúdia zvyškovej chybovosti bola vykonaná už piaty rok v súlade s metodikou zvyškovej chybovosti, čo predstavuje základ pre dosiahnutie vierohodnosti GR DEVCO;

22.

 víta skutočnosť, že GR DEVCO rieši všetky nedostatky uvádzané v roku 2013 Dvorom audítorov, ale konštatuje, že metóda odhadu špecifická pre zvyškovú chybovosť stále ponecháva príliš široký priestor pre mieru individuálnej chybovosti;

23.

 so záujmom berie na vedomie, že štúdia zvyškovej chybovosti za rok 2016 po prvýkrát stanovila chybovosť na úrovni 1,7 %, teda pod 2 % prahom významnosti, čo potvrdzuje klesajúci trend od roku 2014 a zodpovedá sume vystavenej riziku vo výške 105 miliónov EUR (alebo 1,9 % výdavkov za rok 2016) s korekčnou kapacitou, alebo odhadovanými budúcimi opravami vo výške 25 miliónov EUR (24 %), pričom však treba mať na pamäti zistené nedostatky v zaznamenávaní príkazov na vymáhanie v účtovnom systéme; domnieva sa však, že osobitná pozornosť by sa mala neustále venovať operáciám týkajúcim sa rozpočtovej podpory vzhľadom na ich vysoké inherentné riziko;

24.

 opakuje, že podporuje prechod od všeobecnej výhrady k vydávaniu odlíšených výhrad, v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu z predchádzajúcich uznesení o ERF s cieľom postupne posilniť mapovanie vierohodnosti rôznych operačných postupov s i) výhradou založenou na mierach chybovosti v týchto štyroch najrizikovejších oblastiach: granty v rámci priameho a nepriameho hospodárenia, nepriame hospodárenie s medzinárodnými organizáciami a rozvojovými agentúrami a programové odhady a ii) osobitnou a obnovenou výhradou v prípade mierového nástroja pre Afriku (APF); nabáda Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoje postupy riadenia v závislosti od miery rizika a finančných zdrojov a prípadne pridala dodatočné podmienky;

25.

 podporuje skutočnosť, že Komisia trvala na svojej výhrade týkajúcej sa APF v súvislosti s riadením a podávaním správ o nápravných opatreniach v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami; opätovne vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v rámci hodnotenia piliera o posilnenie systému kontroly v prípade riadenia a operačného monitorovania APF s cieľom chrániť ERF pred nezákonnými a neoprávnenými výdavkami; žiada Komisiu, aby naďalej posilňovala navrhovanie a účinnosť nápravných opatrení na úrovni zmlúv;

26.

 berie na vedomie, že bolo spätne získaných 14,16 milióna EUR v súvislosti s vrátením platieb neoprávnene vyplatených v dôsledku nezrovnalostí a chýb;

27.

 konštatuje, že náklady na kontroly predstavovali 280,17 milióna EUR alebo 4,26 % celkových platieb vykonaných v roku 2016 GR DEVCO; v tejto súvislosti sa domnieva, že práca na celkovej účinnosti rámca kontrolných činností a ich doplnkovosti so zásadami dobrej správy by sa mala vykonávať pravidelne, aby sa zabezpečili dostatočné záruky;

28.

 považuje za potrebné zachovať konzistentnú stratégiu kontrol na zabezpečenie rovnováhy medzi schopnosťou partnerských krajín čerpať prostriedky, dodržiavaním ustanovení a cieľmi týkajúcimi sa výkonnosti, ktoré by sa mali náležite odraziť v riadení rôznych operácií a spôsobov poskytovania pomoci;

29.

 domnieva sa, že pre projekty infraštruktúry financované prostredníctvom ERF je nevyhnutné nezávislé posúdenie ex ante, ktoré zohľadní sociálny a environmentálny vplyv projektov, ako aj ich pridanú hodnotu;

Monitorovanie a podávanie správ o výkonnosti GR DEVCO pri dosahovaní cieľov

30.

 vyzýva GR DEVCO, aby výrazne zlepšilo svoje mechanizmy monitorovania a predkladania správ o výkonnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa kľúčové ukazovatele výkonnosti stanovené v rôznych systémoch systematicky a pravidelne monitorovali a aby sa vrcholovému manažmentu včas poskytovali náležité a dôveryhodné informácie; pripomína, že pri posudzovaní rozvojových cieľov je potrebné zohľadniť sociálne, environmentálne, ako aj hospodárske aspekty;

31.

 domnieva sa, že by sa mala stanoviť frekvencia monitorovania a podávania správ vzhľadom na povahu cieľov, ktoré sa majú sledovať, typ ukazovateľov a metódy zberu, ako aj potreby monitorovania a podávania správ;

32.

 vyzýva GR DEVCO, spolu s ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti vonkajších záležitostí, aby ďalej rozvíjali svoju komunikačnú stratégiu a nástroje zdôraznením hlavných dosiahnutých výsledkov a ďalej posilňovali celkovú viditeľnosť projektov podporovaných ERF s cieľom osloviť širšiu verejnosť poskytnutím príslušných informácií o prínose Únie vo vzťahu ku globálnym výzvam;

33.

 považuje 86 správ o riadení vonkajšej pomoci (EAMR) od delegácií Únie za užitočný príspevok k reťazcu vierohodnosti a merania výkonnosti každej delegácie Únie, pričom trvá na potrebe spoľahlivosti údajov použitých v týchto správach; berie na vedomie pozitívny trend v prípade GR DEVCO z hľadiska výkonnosti delegácií Únie, kde 21 z 24 kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v roku 2016 splnilo cieľ (v porovnaní s 20 v roku 2015 a 15 v roku 2014) s výnimkou troch KPI týkajúcich sa presnosti finančných prognóz pre rozhodnutia, percentuálneho podielu platieb uskutočnených v lehote tridsiatich dní a dodržiavania ustanovení o flexibilite pre zamestnancov v delegáciách Únie;

34.

 je však znepokojený tým, že 980 z 3 151 projektov (31 %) bolo označených za problematické a že šesť delegácií Únie stále nedosahuje referenčnú úroveň 60 % zelených KPI; vyzýva útvary Komisie, aby dôkladne sledovali tie delegácie Únie, ktoré nedávno dosiahli cieľovú hodnotu 60 % alebo ktorých výkonnosť mierne presahuje cieľ 60 %, s cieľom zlepšiť a konsolidovať analýzu trendu delegácií;

35.

 vyzýva GR DEVCO, aby zvážilo možnosť reorganizácie alebo aktualizácie referenčnej hodnoty 60 %; pripomína, že takisto by sa mohlo preskúmať vymedzenie určitých KPI v závislosti od typu zistených problémov alebo rizikového prostredia každej delegácie Únie s cieľom nájsť nové hranice zlepšenia;

36.

 poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby programy boli doladené a nie príliš ambiciózne, čo by ohrozilo očakávané výsledky pomoci; vyzýva GR DEVCO, aby so zreteľom na výsledok monitorovania výkonnosti delegácií Únie zachovalo realistické plány projektov v delegáciách Únie;

37.

 domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa vedúcim delegácií počas ad hoc alebo pravidelných seminárov pripomínala ich zásadná úloha v upevňovaní reťazca vierohodnosti GR DEVCO a ich celková zodpovednosť za správu portfólií projektov, ktoré si vyžadujú primerané hodnotenie, ako aj posudzovanie rôznych prvkov, ktoré by mohli viesť k vyjadreniu výhrady nad rámec ich politických úloh; poznamenáva, že žiadna delegácia Únie v roku 2016 vo svojej správe o riadení vonkajšej pomoci neuviedla výhradu;

38.

 žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala správu o konkrétnych nápravných opatreniach v prípade, že projekt je klasifikovaný ako červený počas dvoch za sebou idúcich rokov s cieľom urýchlene opätovne preskúmať pôvodný návrh projektu, prípadne prerozdeliť finančné prostriedky na životaschopnejšie projekty a potreby, alebo dokonca zvážiť možnosť zastavenia projektu;

Dohľad nad trustovými fondmi Únie a ich riadenie

Komplementárnosť a dosah

39.

 zdôrazňuje, že súdržnosť a komplementárnosť nástrojov financovania rozvoja so stratégiou ERF a celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie by mali byť zabezpečené neustále;

40.

 uznáva, že trustové fondy Únie boli koncipované tak, aby zabezpečili rýchlu politickú odozvu v súvislosti s nedostatkom zdrojov na určité kritické situácie alebo veľké krízy, ako je napríklad migračná kríza, alebo ak je to potrebné na prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja;

41.

 chápe, že za takýchto okolností ponúkajú špecializované trustové fondy Únie flexibilitu a širokú škálu možností spájajúce geografické a tematické zásahy prostredníctvom rôznych okien;

42.

 zdôrazňuje však, že Komisia musí zaručiť, že takéto trustové fondy zabezpečia pridanú hodnotu pre existujúce činnosti, prispejú k zvýšeniu viditeľnosti vonkajšej činnosti Únie a tzv. mäkkých právomocí, a musí sa vyhnúť zdvojovaniu ostatných finančných nástrojov;

43.

 konštatuje, že z celkového počtu prísľubov pre všetky trustové fondy Únie (5 026 miliónov EUR na konci novembra 2017), pochádza 2 403 miliónov EUR z ERF, pričom 2 290 miliónov EUR je prisľúbených pre núdzový trustový fond Únie pre Afriku (trustový fond Afrika) a 113 miliónov EUR pre trustový fond Únie pre Stredoafrickú republiku (trustový fond Bêkou);

44.

 pripomína však, vysoké inherentné riziká týchto rozvojových nástrojov a zatiaľ zmiešané skúsenosti s ich vykonávaním; opätovne zdôrazňuje potrebu zabezpečenia maximálnej transparentnosti a zodpovednosti za využívanie týchto nástrojov;

45.

 víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2017 o trustovom fonde Bêkou; uznáva, že napriek určitým nedostatkom bol tento trustový fond nádejným začiatkom, a konštatuje, že zriadenie trustového fondu bolo rýchlou reakciou na potrebu prepojenia pomoci, obnovy a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Dvora audítorov v záujme vypracovania usmernení pre voľbu nástroja pomoci (trustového fondu alebo iného); zastáva názor, že tieto usmernenia musia zohľadňovať možné riziká a nevýhody trustových fondov a rôznorodé skúsenosti s ich doterajším využívaním; vyjadruje poľutovanie nad tým, že trustový fond Bêkou výrazne nezlepšil všeobecnú koordináciu darcov;

46.

 vyzýva na určenie najlepších postupov s cieľom prispieť k lepšej koordinácii bilaterálnej pomoci rôznych darcov a nástrojov pomoci;

47.

 pripomína, že rozsah pôsobnosti trustových fondov Únie má byť spojený so zabezpečením doplnkovosti, predovšetkým s cieľom vhodne reagovať na potreby a priority partnerských krajín po konflikte alebo katastrofe, pričom sa má zameriavať na oblasti, v ktorých sú pridaná hodnota a strategický vplyv najvyššie;

48.

 zastáva názor, že trustové fondy Únie pre individuálne krajiny, ako aj trustové fondy Únie na podporu programov pre viaceré krajiny sú účinnejšie, ak majú formálnu a súdržnú riadiacu štruktúru, ktorá môže posilniť názory, hodnoty a spoločné rámce výsledkov zainteresovaných strán;

49.

 považuje za zásadne dôležité, že cieľom trustových fondov Únie je mobilizácia dodatočných finančných prostriedkov od členských štátov, súkromného sektora a iných darcov;

50.

 zdôrazňuje, že selektívnosť, dohľad a zodpovednosť za výsledky dosiahnuté trustovými fondmi Únie sa musia prehĺbiť v rámci programov partnerstva a musia sa opierať o predbežné posúdenie komparatívnych výhod trustových fondov Únie v porovnaní s inými kanálmi pomoci; poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť úplnú transparentnosť a prístup k údajom, ako aj jasné pravidlá kontroly a monitorovania;

Trustový fond Bêkou

51.

 víta vytvorenie trustového fondu Bêkou a jeho prínos k medzinárodnej reakcii na krízu v Stredoafrickej republike; uznáva, že tento prvý trustový fond možno z mnohých hľadísk považovať za významný pilotný projekt a že je potrebné vypracovať presnejšie usmernenia pre systémovú otázku koordinácie, monitorovania a hodnotenia darcov na základe systematickejšieho prístupu zameraného na získavanie záruk;

52.

 domnieva sa, že je potrebný dlhší čas na to, aby sa riadne vyhodnotila účinnosť trustového fondu Bêkou a aby sa vyvodili ďalšie ponaučenia z jeho vykonávania v praxi;

53.

 domnieva sa tiež, že osobitná pozornosť by sa mala venovať účinnosti a politickej správe trustových fondov Únie, ako aj nedostatočným zárukám a dohľadu nad konečným použitím pridelených prostriedkov;

54.

 domnieva sa, že obmedzenému vplyvu trustového fondu Bêkou na koordináciu medzi zainteresovanými stranami by sa mala venovať osobitná pozornosť a Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby využila skúsenosti nadobudnuté z činností ERF v oblastiach, ako sú napríklad vykonávanie a koordinácia investícií viacerých strán a riadenie v oblasti prijímania zodpovednosti za výsledky;

55.

 vyjadruje znepokojenie nad tým, že, že príspevky členských štátov do trustového fondu Bêkou boli doposiaľ pomerne nízke; vyzýva členské štáty, aby sa do tohto fondu viac zapájali s cieľom zabezpečiť, aby tento fond plnil očakávané ciele politiky;

56.

 domnieva sa, že náležitá pozornosť by sa mala venovať riadeniu administratívnych nákladov so zreteľom na celkové príspevky, výpočtu celkových nákladov na správu a nájdeniu spôsobov, ako maximalizovať podiel alokovanej pomoci, ktorú dostanú koneční príjemcovia;

57.

 vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly Európskeho parlamentu nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre trustové fondy Únie vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a prieskumami;

Vykonávanie činností týkajúcich sa rozpočtovej podpory

Oprávnenosť a inherentné riziká

58.

 konštatuje, že platby v súvislosti s rozpočtovou podporou financované z ERF v roku 2016 dosiahli 644 miliónov EUR; konštatuje, že v roku 2016 sa uskutočnilo 109 operácií rozpočtovej podpory ERF, pričom sa uskutočnilo 56 úhrad;

59.

 berie na vedomie voľnosť Komisie pri hodnotení, či boli vzhľadom na široký výklad právnych ustanovení splnené všeobecné podmienky oprávnenosti na uskutočnenie platieb partnerskej krajine (diferenciáciou a dynamickým prístupom k oprávnenosti), a je znepokojený konečným použitím prevedených prostriedkov a nedostatkom sledovateľnosti, keď sa prostriedky z fondov Únie zlučujú s rozpočtovými prostriedkami partnerskej krajiny;

60.

 nalieha na Komisiu, aby rozšírila používanie rozpočtovej podpory zameranej na výsledky lepším vymedzením rozvojových výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť v každom programe rozpočtovej podpory a príslušných sektoroch, a aby predovšetkým posilnila kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú konania prijímajúcich štátov v oblastiach korupcie, dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným použitím rozpočtovej podpory v krajinách, ktoré nemajú demokratický dohľad, a to buď z dôvodu nedostatočne fungujúcej parlamentnej demokracie, nedostatočných slobôd pre občiansku spoločnosť a médiá, alebo z dôvodu nedostatočných kapacít orgánov dohľadu; požaduje vytvorenie bezkorupčného reťazca výdavkov; považuje za prioritu, aby bola táto podpora viazaná na účinný boj proti korupcii v krajinách, ktoré rozpočtovú podporu využívajú;

61.

 pripomína, že riziká, že zdroje sa presmerujú iným smerom sú stále vysoké, a riziká korupcie a podvodu sú často spojené s finančným hospodárením a reformami vo verejnom sektore; opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť týmto rizikám v rámci politického dialógu a navrhnutia stratégie pre budúce zmluvy o rozpočtovej podpore, a to najmä s cieľom posúdiť schopnosť vlád reagovať a presadzovať reformy; poukazuje na to, že riziká a výsledky kontrol ex ante a ex post sa musia starostlivo sledovať;

62.

 vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila revíziu, pozastavenie, zníženie alebo zrušenie vyplácania rozpočtovej podpory a fondov, ak nie sú splnené jasné a pôvodné ciele a záväzky a/alebo ak sú v hre politické a finančné záujmy Únie;

63.

 pripomína, že je potrebné, aby boli ERF zárukou maximálnej otvorenosti a transparentnosti; podporuje zverejnenie príslušných informácií o rozpočte, ktoré súvisia s programami rozpočtovej podpory, s cieľom zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť zainteresovaných stran voči všetkým zainteresovaným stranám vrátane občanov;

Využívanie rozpočtovej podpory na zlepšenie mobilizácie domácich príjmov v subsaharskej Afrike

64.

 zdôrazňuje význam mobilizácie domácich príjmov v rozvojových krajinách, keďže znižuje závislosť od rozvojovej pomoci, vedie k zlepšeniam v oblasti verejnej správy a zohráva ústrednú úlohu pri budovaní štátu; požaduje zlepšenie uplatňovania podmienok vyplatenia pomoci osobitne zameraných na mobilizáciu domácich príjmov v dohodách o dobrej správe vecí verejných a rozvoji;

65.

 upozorňuje, že Komisia zatiaľ účinne nevyužíva zmluvy o rozpočtovej podpore na podporu mobilizácie domácich príjmov v krajinách subsaharskej Afriky s nízkymi a nižšími strednými príjmami; konštatuje však, že nový prístup Komisie zvýšil potenciál tejto formy pomoci, pokiaľ ide o podporu mobilizácie domácich príjmov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o rozpočtovej podpore predkladala viac informácií o využívaní zmlúv o rozpočtovej podpore na mobilizáciu domácich príjmov;

66.

 zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie daňových systémov prispieva nielen k zvyšovaniu predvídateľnejších príjmov, ale aj k zodpovednosti vlád tým, že sa vytvára priame spojenie medzi daňovníkmi a ich vládami; podporuje výslovné zahrnutie zlepšenia mobilizácie domácich príjmov do zoznamu hlavných rozvojových výziev Komisie, ktoré sa riešia rozpočtovou podporou;

67.

 poukazuje na výzvy v súvislosti s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, daňovými únikmi a nezákonnými finančnými tokmi; vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení aspektov mobilizácie domácich príjmov z makroekonomického hľadiska a z hľadiska riadenia verejných financií postupovala podľa svojich usmernení s cieľom získať lepší prehľad o najproblematickejších otázkach, napr. o rozsahu daňových stimulov, transferovom oceňovaní a daňových únikoch;

68.

 vyzýva zároveň Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie v boji proti daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému znižovaním svojej finančnej podpory pre daňové raje, ktoré sú na čiernej listine, prostredníctvom ERF s cieľom vytvoriť stimuly pre tieto krajiny na čiernej listine, ktoré podporujú nekalé daňové praktiky, aby plnili kritériá Únie pre spravodlivé dane;

69.

 upozorňuje, že chýbajú vhodné monitorovacie nástroje, ktorými by sa posúdilo to, v akom rozsahu rozpočtová podpora prispieva k celkovému zlepšeniu mobilizácie domácich príjmov;

70.

 domnieva sa, že je dôležité pokračovať v presadzovaní spravodlivých a transparentných domácich daňových systémov v oblasti daňovej politiky, zvýšiť podporu pre postupy dohľadu a orgány v oblasti prírodných zdrojov a pokračovať v podpore reforiem správy a zároveň presadzovať udržateľné a transparentné využívanie prírodných zdrojov;

71.

 zdôrazňuje potrebu častejšie uplatňovať podmienky špecifické pre mobilizáciu domácich príjmov, pretože jasne spájajú vyplácanie platieb rozpočtovej podpory s pokrokom partnerskej krajiny v reformách v oblasti mobilizácie domácich príjmov;

72.

 nabáda Komisiu, aby v rámci rozpočtovej podpory rozšírila aspekt budovania kapacít, pretože vytvára pevné základy pre dlhodobú hospodársku a sociálnu transformáciu a prispieva k odstraňovaniu hlavných prekážok, ktoré bránia účinnému výberu verejných príjmov;

73.

 vyzýva Komisiu, aby pri všetkých v súčasnosti platných i budúcich zmluvách o rozpočtovej podpore so zložkou týkajúcou sa rozvoja kapacít vyčlenenou na mobilizáciu domácich príjmov zvýšila informovanosť partnerských krajín o dostupnosti tejto podpory a uľahčila jej využitie najmä na riešenie potrieb v oblasti rozvoja kapacít, ktorým sa zatiaľ nevenujú iní darcovia;

Potreba intenzívnejšej spolupráce s medzinárodnými organizáciami

74.

 poznamenáva, že platby z ERF na projekty s viacerými darcami vykonávané medzinárodnými organizáciami v roku 2016 boli na úrovni 914 miliónov EUR;

75.

 domnieva sa, že multilaterálne finančné inštitúcie v oblasti rozvoja by mali spolupracovať s cieľom účinnejšie využívať kombinované financovanie, najmä so zreteľom na doplnkovosť;

76.

 zdôrazňuje, že multilaterálne rozvojové banky by mali koordinovaným a harmonizovaným spôsobom prispievať k dosiahnutiu sektorového financovania ambicióznych cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja stanovených na rok 2030, a to najmä využitím účinne kombinovaného financovania a zvyšovaním pákového účinku súkromného financovania na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci;

77.

 nabáda Komisiu, aby vo väčšej miere využívala nástroj mikrofinancovania, ktorý sa považuje za významný a účinný nástroj boja proti chudobe a oživenia miestnych ekonomík;

78.

 pripomína dôležitosť toho, aby finančné nástroje ERF dokázali prilákať ďalšie investície zo súkromného sektora; nabáda Komisiu, aby vypracovala akčný plán, ktorý by riešil túto potrebu, a informovala orgán udeľujúci absolutórium o dosiahnutom pokroku;

79.

 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a viditeľnosť Únie a poskytla vo svojich budúcich správach ďalšie informácie o projektoch riadených a spolufinancovaných Úniou; domnieva sa, že by sa mal prehĺbiť dialóg s Organizáciou Spojených národov a Svetovou bankou s cieľom posilniť transparentnosť spoločných nástrojov spolupráce a zjednodušiť ich;

80.

 vyzýva Komisiu, aby verejnosti sprístupnila nielen údaje o financovaní MVO, ale aj podrobné správy o financovaných projektoch; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi obvineniami v súvislosti s pochybeniami niektorých MVO; vyzýva Komisiu, aby aktívne sledovala vývoj situácie a tam, kde je to potrebné, prehodnotila poskytovanie finančných prostriedkov;

Riešenie nových globálnych rozvojových priorít

Operačné výzvy a nové stimuly

81.

 uznáva, že je potrebné vyvinúť nové modely tvorby nástrojov rozvojovej pomoci a súvisiace kondicionality v súlade so záväzkami v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a nového Európskeho konsenzu o rozvoji, a to s cieľom reagovať na nové kritické prvky, napríklad v oblasti prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, prepojenia medzi rozvojom, migráciou a mobilitou, zmenou klímy a prepojenia medzi mierom a bezpečnosťou;

82.

 zdôrazňuje možnú kľúčovú úlohu súkromného sektora vzhľadom na chýbajúce financovanie potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti udržateľného rozvoja; pripomína, že kombinované financovanie by mohlo byť užitočným nástrojom na získanie dodatočných zdrojov pod podmienkou, že jeho použitie je riadne odôvodnené, je preukázaná jeho pridaná hodnota a spĺňa zásady účinnosti rozvoja;

83.

 zdôrazňuje však, že ERF by nemali ísť nad rámec svojho rozsahu pôsobnosti a že vytvorenie nového prepojenia na riešenie nových výziev by nemalo ohroziť dosiahnutie ďalších rozvojových cieľov a ich vytvorenie musia sprevádzať presné, jasné a transparentné pravidlá stanovené na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanovených Komisiou;

84.

 domnieva sa, že kľúčová je lepšia koordinácia a synergie medzi podporou od rôznych darcov a nástrojmi pomoci; vyzýva rôzne zainteresované strany, aby zlepšili kvalitu rámcov výsledkov operácií a výsledky rozvoja v praxi;

85.

 berie na vedomie zistené operačné ťažkosti alebo problémy, a to predovšetkým na účely budovania konsenzu a najmä pri koordinácii veľkého počtu darcov v meniacom sa zložitom kontexte a v kontexte meniacich sa potrieb;

86.

 domnieva sa, že investovanie do nestabilných krajín je stále kľúčovou prioritou zasahovania Únie, pričom súčasné zachovanie triezveho prístupu k monitorovaniu by mohlo, v prípade potreby, viesť k pozastaveniu financovania; domnieva sa, že treba posilniť prax hodnotenia výsledkov a ich výmeny v súvislosti s nestabilnými krajinami alebo krajinami ovplyvnenými konfliktom;

87.

 podporuje úsilie o riešenie otázok udržateľnosti výsledkov rozvoja v prípade, že ide o mobilizáciu domácich príjmov, zodpovednosť a politickú ekonomiku;

88.

 pripomína skutočnosť, že zmena klímy predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorým čelia Únia a vlády na celom svete; dôrazne vyzýva Komisiu, aby splnila svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody s cieľom posilniť viazanosť finančných prostriedkov Únie na financovanie projektov zameraných na klímu, ktoré reflektujú ciele Únie v tejto oblasti, čo si vyžiada väčšiu konzistentnosť výberových kritérií;

89.

 vyjadruje poľutovanie nad zistením Dvora audítorov, že certifikačný systém Únie pre udržateľnosť biopalív nie je úplne spoľahlivý (1); zdôrazňuje potenciálne negatívne následky na rozvojové krajiny, keďže, ako to konštatoval Dvor audítorov, Komisia „od dobrovoľných schém nevyžadovala, aby overovali, že výroba biopaliva, ktoré certifikujú, nevedie k významným rizikám v podobe negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov, napríklad konfliktov týkajúcich sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov alebo nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť“, a preto žiada Komisiu, aby tento problém riešila;

90.

 podporuje začlenenie etického rozmeru do navrhovania politických zásahov;

91.

 trvá na tom, že vzdelávacie materiály financované z finančných prostriedkov Únie vrátane mechanizmu PEGASE (Mécanisme Palestino-européen de Gestion de l’Aide Socio-économique) sú v súlade so spoločnými hodnotami slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania prijatými ministrami školstva z Únie 17. marca 2015 v Paríži; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky Únie budú používané v súlade s normami Unesco v oblasti mieru a tolerancie vo vzdelávaní;

Sfunkčnenie prepojenia medzi rozvojom a migráciou

92.

 konštatuje, že bolo schválených 106 projektov v celkovej hodnote 1 589 miliónov EUR, pričom 594 miliónov EUR bolo zmluvne dohodnutých a suma vo výške 175 miliónov EUR bola vyplatená v roku 2016 na lepšie riadenie migračných tokov a na riešenie prvotných príčin neregulárnej migrácie prostredníctvom trustového fondu Afrika a súvisiacich regionálnych okien; poznamenáva, že jedným z dohodnutých cieľov majú byť dobre riadené migračné politiky;

93.

 vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom štruktúrovaných správ informovala o vplyve programov v rámci trustového fondu pre Afriku, a to najmä na základe monitorovania Únie zameraného na výsledky a rámca výsledkov trustového fondu pre Afriku s cieľom zdôrazniť spoločné úspechy;

94.

 poznamenáva v tejto súvislosti tiež, že nový Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj sa bude ako súčasť európskeho plánu pre vonkajšie investície zameriavať na krajiny subsaharskej Afriky, pričom z ERF sa poskytne 400 miliónov EUR;

95.

 podporuje zvýšenie kapacity balíka na financovanie projektov s vplyvom pre AKT, samostatné okno investičného nástroja AKT, o 300 miliónov EUR na dosiahnutie celkovej sumy 800 miliónov EUR na projekty priamo zamerané na riešenie prvotných príčin migrácie, a jeho transformáciu na revolvingový fond;

96.

 konštatuje, že Európska investičná banka (EIB) s investičným nástrojom AKT podporuje hlavne projekty presadzujúce rozvoj súkromného sektora, pričom v rámci balíka AKT pre migráciu sa zvažujú aj oprávnené projekty z verejného sektora; víta rozvoj nových partnerstiev v rámci investičného nástroja AKT spravovaného EIB; vyzýva však EIB, aby poskytla ďalšie informácie o zložkách pákového efektu, konkrétne príslušných častiach pochádzajúcich z kapitálovej časti a z časti verejných prostriedkov Únie alebo iných multilaterálnych rozvojových bánk, ako aj spätných tokoch opätovne investovaných do fungovania investičného nástroja AKT;

97.

 podporuje Komisiu v snahe zostaviť migračný kódex v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom zvýšiť efektívne využívanie a sledovateľnosť súvisiaceho financovania;

Smerom k novému partnerstvu AKT

98.

 očakáva, že bude riadne informovaný a konzultovaný v súvislosti s preskúmaním v polovici trvania 11. ERF, ktoré má zohľadniť program 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji, ale ktoré by malo v plnej miere tiež dodržiavať zásady účinnosti rozvoja, ktoré boli opätovne potvrdené na fóre globálneho partnerstva na vysokej úrovni v Nairobi, najmä to, aby prijímajúce krajiny samé prijali zodpovednosť za priority;

99.

 opakuje svoju požiadavku na zahrnutie ERF do všeobecného rozpočtu Únie.

(1)  Osobitná správa č. 18/2016: Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív.

Top