Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014R0256

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 256/2014 z  26. februára 2014 o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie, ktorým sa nahrádza nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96

OJ L 84, 20.3.2014, p. 61–68 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

No longer in force, Date of end of validity: 03/11/2018; Zrušil 32018R1504

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/256/oj

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/61


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 256/2014

z 26. februára 2014

o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie, ktorým sa nahrádza nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Získanie celkového prehľadu o vývoji investícií do energetickej infraštruktúry v Únii má zásadný význam z hľadiska rozvoja energetickej politiky Únie, ako aj pre Komisiu z hľadiska plnenia jej úloh v oblasti energetiky. Dostupnosť aktuálnych údajov a informácií, ktoré sú poskytované pravidelne, by mala Komisii umožniť vykonávať potrebné porovnania a hodnotenia a navrhovať príslušné opatrenia na základe vhodných číselných údajov a analýz, najmä pokiaľ ide o budúcu rovnováhu medzi dodávkou energie a dopytom.

(2)

Situácia v energetike sa v rámci Únie i mimo nej za posledné roky výrazne zmenila, v dôsledku čoho majú investície do energetickej infraštruktúry zásadný význam z hľadiska zabezpečenia dodávky energie v Únii, fungovania vnútorného trhu, a prechodu na nízkouhlíkový energetický systém, ktorý sa v Únii začal budovať.

(3)

Nová situácia v energetike si vyžaduje významné investície do všetkých druhov infraštruktúr vo všetkých odvetviach energetiky, ako aj vývoj nových druhov infraštruktúry a zavádzanie nových technológií na trhu. Liberalizácia odvetvia energetiky a ďalšia integrácia vnútorného trhu poskytuje hospodárskym subjektom väčší priestor na investovanie. Nové politické požiadavky, ako sú ciele týkajúce sa palivového mixu, zároveň menia politiku členských štátov smerom k novej a/alebo modernizovanej energetickej infraštruktúre.

(4)

V tejto súvislosti by sa investíciám do energetickej infraštruktúry v Únii mala venovať väčšia pozornosť, najmä s cieľom predvídať problémy, podporovať najlepšie postupy a zaviesť do budúceho vývoja energetického systému Únie väčšiu transparentnosť.

(5)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky by preto mali mať k dispozícii presné údaje a informácie o investičných projektoch vrátane projektov vyraďovania z prevádzky, ktoré sa týkajú najdôležitejších súčastí energetického systému Únie.

(6)

Údaje a informácie o predvídateľnom vývoji výrobných, prenosových, prepravných a skladovacích kapacít a o projektoch v rôznych odvetviach energetiky sú v záujme Únie a sú dôležité pre budúce investície. Preto je potrebné zabezpečiť, aby Komisia bola informovaná o investičných projektoch, na ktorých už začali stavebné alebo vyraďovacie práce, alebo o ktorých sa už prijalo konečné investičné rozhodnutie.

(7)

Na základe článkov 41 a 42 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) majú podniky povinnosť oznamovať svoje investičné projekty. Takéto informácie je potrebné doplniť najmä o pravidelné správy o realizácii investičných projektov. Podávaním týchto dodatočných správ nie sú dotknuté články 41 až 44 Zmluvy o Euratome. Podľa možnosti by sa však malo predísť dvojitému zaťaženiu podnikov.

(8)

Aby Komisia mala jednotný pohľad na budúci vývoj energetického systému Únie ako celku, je potrebný harmonizovaný rámec predkladania správ o investičných projektoch založený na aktualizovaných kategóriách oficiálnych údajov a informácií, ktoré by mali poskytovať členské štáty.

(9)

Členské štáty by na tento účel mali oznamovať Komisii údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry plánovaných alebo realizovaných na ich území, ktoré sa týkajú výroby, skladovania a prepravy ropy, zemného plynu, elektrickej energie vrátane elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, uhlia a lignitu a kombinovanej výroby elektrickej energie a využiteľného tepla, výroby biopalív a zachytávania, prepravy a ukladania oxidu uhličitého. Členské štáty by mali Komisii oznamovať aj údaje a informácie o investičných projektoch týkajúcich sa elektrických a plynových prepojení s tretími krajinami. Dotknuté podniky by mali mať povinnosť oznamovať takéto údaje a informácie dotknutému členskému štátu.

(10)

Vzhľadom na časový horizont investičných projektov v odvetví energetiky by malo byť postačujúce predkladanie správ raz za dva roky.

(11)

S cieľom vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu a minimalizovať náklady pre členské štáty a podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky, by malo toto nariadenie umožňovať oslobodenie členských štátov a podnikov od povinnosti predkladať správy za predpokladu, že sa rovnocenné informácie už poskytli Komisii v zmysle osobitných právnych aktov Únie pre odvetvie energetiky, zameriavajúc sa na dosiahnutie cieľov konkurencieschopných energetických trhov v Únii, udržateľnosti energetického systému Únie a bezpečnosti dodávok energie do Únie. Malo by sa teda predchádzať každému zdvojovaniu požiadaviek na podávanie správ uvedených v treťom balíku o vnútornom trhu s elektrickou energiou a zemným plynom. S cieľom zmierniť zaťaženie spojené s predkladaním správ by Komisia mala členským štátom poskytnúť pomoc s cieľom objasniť prípady, v ktorých už vykonané poskytnutie údajov alebo informácií v súlade s inými právnymi aktmi považuje za splnenie požiadaviek tohto nariadenia.

(12)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky, by mali mať možnosť prijať všetky vhodné opatrenia na spracovanie údajov a zjednodušenie a zaistenie ich oznamovania, a predovšetkým na prevádzkovanie integrovaných nástrojov a postupov informačných technológií, ktoré by mali zaručovať dôvernosť údajov alebo informácií oznamovaných Komisii.

(13)

Ochrana jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3), zatiaľ čo ochrana jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4). Ich ustanovenia nie sú týmto nariadením dotknuté.

(14)

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty a Komisia by mali zachovávať dôvernosť údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska. Preto by členské štáty alebo nimi poverené subjekty mali tieto údaje a informácie zhrnúť a spracovať na vnútroštátnej úrovni predtým, ako ich predložia Komisii, s výnimkou údajov a informácií týkajúcich sa projektov cezhraničného prenosu alebo prepravy. Komisia by v prípade potreby mala uvedené údaje ďalej spracovať takým spôsobom, aby sa zabránilo zverejneniu akýchkoľvek podrobností týkajúcich sa jednotlivých podnikov alebo zariadení a aby nebolo možné z nich uvedené údaje vyvodiť.

(15)

Komisia a predovšetkým jej útvar na sledovanie trhu energetiky by mali zabezpečovať pravidelnú a medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému Únie a podľa potreby aj cielenejšiu analýzu určitých aspektov tohto energetického systému. Táto analýza by mala prispievať najmä k zvýšeniu energetickej bezpečnosti na základe identifikovania možných medzier v infraštruktúre a investíciách s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi dodávkou energie a dopytom. Analýza by mala byť aj príspevkom do diskusie o energetických infraštruktúrach na úrovni Únie a mala by sa preto zasielať Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a sprístupňovať zainteresovaným stranám.

(16)

Malá a stredné podniky budú pri investičnom plánovaní môcť využiť medziodvetvovú analýzu a údaje a informácie uverejnené Komisiou podľa tohto nariadenia.

(17)

Experti z členských štátov alebo iní kvalifikovaní experti môžu pomáhať Komisii s cieľom dosiahnuť rovnaké nazeranie na možné medzery v infraštruktúre a súvisiace riziká a posilniť transparentnosť v oblasti budúceho vývoja, ktorý je zvlášť zaujímavý pre nové subjekty na trhu.

(18)

Týmto nariadením by sa malo nahradiť nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 (5), ktoré bolo zrušené Súdnym dvorom 6. septembra 2012 (6) a ktorého účinky mali zostať zachované až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia. Preto po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by malo nadobudnúť účinnosť zrušenie nariadenia (EÚ, Euratom) č. 617/2010 v súlade s rozsudkom Súdneho dvora. Okrem toho by sa týmto nariadením malo zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 736/96 (7), ktoré sa zrušilo zrušeným nariadením (EÚ, Euratom) č. 617/2010.

(19)

Formulár a technické podrobnosti týkajúce sa oznamovania údajov a informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry Komisii sú stanovené v nariadení Komisie (EÚ, Euratom) č. 833/2010 (8). Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 833/2010 by sa malo uplatňovať až do jeho revízie, ktorá bude nasledovať po prijatí tohto nariadenia.

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovuje spoločný rámec, na základe ktorého sa Komisii oznamujú údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry v odvetviach ropy, zemného plynu, elektrickej energie – vrátane elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, uhlia a lignitu a kombinovanej výroby elektrickej energie a využiteľného tepla –, ako aj o investičných projektoch týkajúcich sa výroby biopalív a zachytávania, prepravy a ukladania oxidu uhličitého, ktorý sa vyprodukoval v uvedených odvetviach.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na investičné projekty typov uvedených v prílohe, na ktorých sa už začali stavebné alebo vyraďovacie práce, alebo o ktorých sa už prijalo konečné investičné rozhodnutie.

Členské štáty môžu okrem toho odosielať odhadované údaje alebo predbežné informácie o investičných projektoch typov uvedených v prílohe, na ktorých sa začnú stavebné práce do piatich rokov alebo vyraďovacie práce do troch rokov, ale o ktorých sa konečné investičné rozhodnutie zatiaľ neprijalo.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„infraštruktúra“ sú všetky druhy zariadení alebo časti zariadenia, ktoré súvisia s výrobou, prenosom/prepravou a skladovaním, vrátane prepojení medzi Úniou a tretími krajinami;

2.

„investičné projekty“ sú projekty zamerané na:

i)

výstavbu novej infraštruktúry;

ii)

premenu, modernizáciu, zvýšenie alebo zníženie kapacity existujúcej infraštruktúry;

iii)

čiastočné alebo úplné vyradenie existujúcej infraštruktúry z prevádzky;

3.

„konečné investičné rozhodnutie“ je rozhodnutie prijaté na úrovni podniku o definitívnom vyčlenení finančných prostriedkov na investičnú fázu projektu;

4.

„investičná fáza“ je fáza, v priebehu ktorej sa uskutočňuje výstavba alebo vyradenie z prevádzky a dochádza k vzniku kapitálových nákladov; investičná fáza nezahŕňa fázu plánovania;

5.

„fáza plánovania“ je fáza, v priebehu ktorej sa pripravuje vykonávanie projektu vrátane prípadného posúdenia uskutočniteľnosti, prípravných a technických štúdií, získavania licencií a povolení a vynaloženia kapitálových nákladov;

6.

„investičné projekty vo výstavbe“ sú investičné projekty, ktorých výstavba sa začala a na ktoré boli vynaložené kapitálové náklady;

7.

„vyraďovanie z prevádzky“ je fáza, v priebehu ktorej sa infraštruktúra natrvalo vyraďuje z prevádzky;

8.

„výroba“ je výroba elektrickej energie a spracovanie palív vrátane biopalív;

9.

„prenos/preprava“ (v konkrétnom kontexte aj len „prenos“ alebo „preprava“) znamená prenos alebo prepravu zdrojov energie alebo produktov, alebo oxidu uhličitého prostredníctvom siete, najmä:

i)

prepravu prostredníctvom plynovodov, ktoré nie sú súčasťou ťažobnej siete alebo plynovodov primárne využívaných v rámci miestnej distribúcie, alebo

ii)

prenos prostredníctvom prepojených sústav veľmi vysokého a vysokého napätia a sústav, ktoré nie sú primárne využívané v rámci miestnej distribúcie;

10.

„zachytávanie“ je proces zachytávania oxidu uhličitého z priemyselných zariadení na skladovanie;

11.

„skladovanie“ je trvalé alebo dočasné skladovanie energie alebo zdrojov energie v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre, alebo v geologických úložiskách, alebo ukladanie oxidu uhličitého v podzemných geologických formáciách;

12.

„podnik“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená podľa súkromného alebo verejného práva, ktorá rozhoduje o investičných projektoch alebo ich realizuje;

13.

„zdroje energie“ sú:

i)

primárne zdroje energie, ako je ropa, zemný plyn alebo uhlie;

ii)

transformované zdroje energie, ako je elektrická energia;

iii)

obnoviteľné zdroje energie vrátane elektrickej energie z vodných zdrojov, biomasy, bioplynu, veternej a slnečnej energie, energie vĺn a prílivu a geotermálnej energie, a

iv)

energetické produkty, ako sú rafinované ropné produkty a biopalivá;

14.

„osobitný orgán“ je orgán, ktorý je na základe osobitného právneho aktu Únie pre odvetvie energetiky poverený vypracúvaním a prijímaním viacročných plánov rozvoja sietí a investičných plánov pre energetickú infraštruktúru v celej Únii, ako je Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO-E“) stanovená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (9) a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G“) stanovená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (10);

15.

„súhrnné údaje“ sú údaje, ktorých súhrn bol vykonaný na úrovni jedného alebo viacerých členských štátov.

Článok 3

Oznamovanie údajov

1.   Členské štáty alebo nimi poverené subjekty, ktoré majú úlohu zhromažďovať všetky údaje a informácie požadované podľa tohto nariadenia, uvedenú úlohu plnia od 1. januára 2015 a potom každé dva roky, pričom zabezpečujú primeranosť záťaže spojenej so zberom údajov a predkladaním správ.

Údaje a príslušné informácie o projektoch uvedené v tomto nariadení oznámia Komisii v roku 2015, ktorý bude prvým rokom predkladania správ, a potom ich oznamujú každé dva roky. Uvedené oznámenie sa predloží v súhrnnej forme, okrem údajov a príslušných informácií týkajúcich sa projektov cezhraničného prenosu.

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty oznamujú súhrnné údaje a príslušné informácie o projektoch do 31. júla príslušného roku predkladania správ.

2.   Členské štáty alebo nimi poverené subjekty sú oslobodené od povinností stanovených v odseku 1 v rozsahu, v ktorom podľa právnych aktov Únie pre odvetvie energetiky alebo v súlade so Zmluvou o Euratome:

a)

dotknutý členský štát alebo ním poverený subjekt už údaje alebo s nimi rovnocenné informácie požadované podľa tohto nariadenia Komisii oznámil a uviedol dátum uvedeného oznámenia a príslušný osobitný právny akt, alebo

b)

osobitný orgán bol poverený vypracovaním viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni Únie a na uvedený účel zhromažďuje údaje a s nimi rovnocenné informácie požadované podľa tohto nariadenia. V tomto prípade a na účely tohto nariadenia oznamuje všetky príslušné údaje a informácie Komisii uvedený osobitný orgán.

Článok 4

Zdroje údajov

Dotknuté podniky oznamujú údaje alebo informácie uvedené v článku 3 členským štátom alebo nimi povereným subjektom, na ktorých území plánujú realizovať investičné projekty, do 1. júna každého roku predkladania správ. Oznamované údaje alebo informácie odrážajú stav investičných projektov k 31. marcu príslušného roku predkladania správ.

Prvý odsek sa neuplatňuje na podniky, v prípade ktorých sa členské štáty rozhodli použiť iné prostriedky na to, aby Komisii poskytli údaje alebo informácie uvedené v článku 3, pod podmienkou, že poskytnuté údaje alebo informácie sú porovnateľné.

Článok 5

Obsah oznámenia

1.   Pri investičných projektoch typov uvedených v prílohe obsahuje oznámenie uvedené v článku 3 v príslušných prípadoch:

a)

objem plánovaných kapacít alebo kapacít vo výstavbe;

b)

druh a hlavné charakteristiky plánovanej infraštruktúry alebo kapacít, alebo infraštruktúry alebo kapacít vo výstavbe, prípadne vrátane umiestnenia projektov cezhraničného prenosu;

c)

pravdepodobný rok uvedenia do prevádzky;

d)

druh použitých zdrojov energie;

e)

zariadenia, ktoré dokážu reagovať na krízu v oblasti bezpečnosti dodávok, ako je vybavenie umožňujúce spätný tok alebo prechod na iné palivo, a

f)

vybavenie systémami na zachytávanie uhlíka alebo mechanizmy na dodatočné vybavenie systémami na zachytávanie a ukladanie uhlíka.

2.   Vzhľadom na navrhované vyradenie kapacity z prevádzky sa v oznámení uvedenom v článku 3 stanovuje:

a)

charakter a kapacita príslušnej infraštruktúry a

b)

pravdepodobný rok vyradenia z prevádzky.

3.   V každom oznámení podľa článku 3 sa v príslušných prípadoch uvádza:

a)

celkový objem inštalovaných výrobných, prenosových a skladovacích kapacít, ktoré existujú na začiatku príslušného roku predkladania správ alebo ktorých prevádzka je prerušená na obdobie dlhšie ako tri roky, a

b)

relevantné informácie týkajúce sa zdržania a/alebo prekážok pri realizácii investičného projektu, ak členské štáty, nimi poverené subjekty alebo dotknutý osobitný orgán takéto informácie vlastnia.

Článok 6

Kvalita a sprístupnenie údajov

1.   Členské štáty, nimi poverené subjekty alebo prípadne osobitné orgány sa zameriavajú na zabezpečenie kvality, relevantnosti, presnosti, jednoznačnosti, včasnosti a koherentnosti údajov a informácií, ktoré oznamujú Komisii.

Ak osobitné orgány urobia oznámenie, môžu doplniť oznámené údaje a informácie o príslušné pripomienky členských štátov.

2.   Komisia môže súhrnné údaje a informácie zaslané na základe tohto nariadenia uverejniť najmä v analýzach uvedených v článku 10 ods. 3 pod podmienkou, že sa neuverejnia údaje o jednotlivých podnikoch a zariadeniach a ani sa z nich tieto údaje nemôžu dať vyvodiť.

3.   Členské štáty, nimi poverené subjekty alebo Komisia zachovávajú dôvernosť údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska, ktorými disponujú.

Článok 7

Vykonávacie ustanovenia

Komisia v rozsahu stanovenom v tomto nariadení prijme do 10. júna 2014 ustanovenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, ktoré sa týkajú formulára a iných technických podrobností oznamovania údajov a informácií uvedených v článkoch 3 a 5. Do toho obdobia zostáva v platnosti nariadenie (EÚ, Euratom) č. 833/2010.

Článok 8

Spracovanie údajov

Komisia je zodpovedná za vývoj, prevádzku, riadenie a údržbu zdrojov informačných technológií potrebných na prijímanie, uchovávanie a spracovanie údajov alebo informácií o energetickej infraštruktúre, ktoré sa jej oznamujú v súlade s týmto nariadením.

Komisia tiež zabezpečí, aby informačné technológie uvedené v prvom odseku zaručili dôvernosť údajov alebo informácií, ktoré sa jej oznamujú v súlade s týmto nariadením.

Článok 9

Ochrana jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním údajov

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté právo Únie, a nemenia sa ním najmä povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov stanovené v smernici 95/46/ES ani povinnosti, ktoré pre inštitúcie a orgány Únie vyplývajú z nariadenia (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov pri plnení ich povinností.

Článok 10

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Na základe zaslaných údajov a informácií a prípadne aj akýchkoľvek iných zdrojov údajov vrátane údajov obstaraných Komisiou a prihliadajúc na relevantné analýzy, ako sú viacročné plány rozvoja sietí plynu a elektriny, Komisia každé dva roky uverejní a predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému Únie. Táto analýza sa zameriava najmä na:

a)

zistenie možnej budúcej nerovnováhy medzi dopytom a dodávkou energie, ktorá je významná z hľadiska energetickej politiky Únie, ako aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiou s osobitným dôrazom na potenciálne budúce nedostatky a slabiny vo výrobnej a prenosovej infraštruktúre;

b)

zistenie prekážok pri investíciách a podporu najlepších postupov na ich odstraňovanie a

c)

zvýšenie transparentnosti pre súčasných a potenciálnych účastníkov trhu.

Komisia môže takisto na základe týchto údajov a informácií vypracovať osobitnú analýzu, ktorá bude považovaná za potrebnú alebo vhodnú.

2.   Pri vypracúvaní analýz uvedených v odseku 1 môžu Komisii pomáhať experti z členských štátov a/alebo iní experti a profesijné združenia s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnej oblasti.

Komisia poskytne všetkým členským štátom príležitosť vyjadriť pripomienky k návrhu analýzy.

3.   Komisia prerokuje analýzy so zainteresovanými stranami, ako sú siete ENTSO-E, ENTSO-G, koordinačná skupina pre plyn, skupina pre koordináciu v oblasti elektrickej energie a koordinačná skupina pre ropu.

Článok 11

Preskúmanie

Komisia do 31. decembra 2016 preskúma vykonávanie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch uvedeného preskúmania. Komisia v tomto preskúmaní okrem iného posúdi:

a)

prípadné rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia tak, aby zahŕňal:

i)

ťažbu plynu, ropy a uhlia;

ii)

terminály pre stlačený zemný plyn;

iii)

ďalšie druhy uskladňovania elektrickej energie, a

b)

otázku, či by sa prahové hodnoty pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mali znížiť alebo nie.

Komisia pri posudzovaní uvedených možností zohľadní potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi narastajúcim administratívnym zaťažením a výhodami získania dodatočných informácií.

Článok 12

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 736/96 sa zrušuje od 9. apríla 2014.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 26. februára 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 153.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 20. februára 2014.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 z 24. júna 2010 o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č. 736/96 (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 7).

(6)  Rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2012, Parlament/Rada, C-490/10, Zb. 2012, s. I-0000.

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 736/96 z 22. apríla 1996 o informovaní Komisie o investičných projektoch v záujme Spoločenstva v odvetviach ropy, zemného plynu a elektriny (Ú. v. ES L 102, 25.4.1996, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ, Euratom) č. 833/2010 z 21. septembra 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie Komisii (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2010, s. 36).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).


PRÍLOHA

INVESTIČNÉ PROJEKTY

1.   ROPA

1.1.   Rafinácia

zariadenia na destiláciu s kapacitou najmenej 1 milión ton ročne,

rozšírenie destilačnej kapacity nad 1 milión ton ročne,

zariadenia na reformovanie/krakovanie s minimálnou kapacitou 500 ton denne,

odsírovacie zariadenia na zvyškový vykurovací olej/plynový olej/východiskovú surovinu/iné ropné produkty.

Chemické závody, v ktorých sa vykurovací olej a/alebo motorové palivá nevyrábajú alebo v ktorých sa vyrábajú iba ako vedľajšie produkty, sú vylúčené.

1.2.   Doprava

ropovody na surovú ropu s kapacitou najmenej 3 milióny metrických ton ročne a rozšírenie alebo predĺženie týchto ropovodov, ktoré majú dĺžku najmenej 30 kilometrov,

ropovody na ropné produkty s kapacitou najmenej 1,5 milióna ton ročne a rozšírenie alebo predĺženie takýchto ropovodov, ktoré majú dĺžku najmenej 30 kilometrov,

ropovody, ktoré predstavujú základné spojenia vo vnútroštátnych alebo medzinárodných prepojovacích sieťach a ropovody a projekty spoločného záujmu uvedené v usmerneniach stanovených na základe článku 171 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“).

Ropovody na vojenské účely a ropovody zásobujúce zariadenia mimo rozsahu pôsobnosti bodu 1.1 sú vylúčené.

1.3.   Skladovanie

zásobníky na surovú ropu a ropné produkty (zariadenia s kapacitou 150 000 m3 alebo vyššou kapacitou, alebo v prípade nádrží s kapacitou najmenej 100 000 m3).

Nádrže na vojenské účely a nádrže zásobujúce zariadenia mimo rozsahu pôsobnosti bodu 1.1 sú vylúčené.

2.   ZEMNÝ PLYN

2.1.   Prenos

prepravné plynovody vrátane plynovodov na zemný plyn a bioplyn, ktoré sú súčasťou siete pozostávajúcej hlavne z vysokotlakových plynovodov, s výnimkou plynovodov, ktoré sú súčasťou ťažobnej siete, a s výnimkou tej časti vysokotlakových plynovodov, ktorá sa primárne využíva na lokálnu distribúciu zemného plynu,

„plynovody a projekty spoločného záujmu“ uvedené v usmerneniach stanovených na základe článku 171 ZFEÚ.

2.2.   Terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG)

terminály na dovážaný LNG s kapacitou spätného splyňovania 1 miliardy m3 ročne alebo vyššou kapacitou.

2.3.   Skladovanie

zásobníky spojené s prepravnými plynovodmi uvedenými v bode 2.1.

Plynovody, terminály a zariadenia na vojenské účely a plynovody, terminály a zariadenia zásobujúce chemické závody, ktoré nevyrábajú energetické produkty alebo ktoré ich vyrábajú iba ako vedľajšie produkty, sú vylúčené.

3.   ELEKTRICKÁ ENERGIA

3.1.   Výroba

tepelné a jadrové elektrárne (generátory s kapacitou 100 MWe alebo vyššou kapacitou),

zariadenia na výrobu elektrickej energie z biomasy/biokvapalín/odpadu (s kapacitou 20 MW alebo vyššou kapacitou),

elektrárne s kombinovanou výrobou elektrickej energie a využiteľného tepla (zariadenia s elektrickým výkonom 20 MW alebo vyšším výkonom),

vodné elektrárne (zariadenia s kapacitou 30 MW alebo vyššou kapacitou),

veterné elektrárne (veterné farmy) s kapacitou 20 MW alebo vyššou kapacitou,

koncentrované solárne tepelné a geotermálne zariadenia (s kapacitou 20 MW alebo vyššou kapacitou),

fotovoltické zariadenia (s kapacitou 10 MW alebo vyššou kapacitou).

3.2.   Prenos

nadzemné prenosové vedenia, pokiaľ sú určené pre napätie, ktoré sa bežne používa v prepojovacom vedení na vnútroštátnej úrovni, a za predpokladu, že sú určené pre napätie 220 kV alebo vyššie napätie,

podzemné a podmorské prenosové káble, pokiaľ sú určené pre napätie 150 kV alebo vyššie napätie,

projekty spoločného záujmu uvedené v usmerneniach stanovených na základe článku 171 ZFEÚ.

4.   BIOPALIVO

4.1.   Výroba

zariadenia, ktoré dokážu vyrobiť alebo rafinovať biopalivá (zariadenia s kapacitou 50 000 ton ročne alebo vyššou kapacitou).

5.   OXID UHLIČITÝ

5.1.   Doprava

potrubné systémy na prepravu oxidu uhličitého napojené na výrobné zariadenia uvedené v bodoch 1.1 a 3.1.

5.2.   Skladovanie

zásobníky (úložiská alebo úložné komplexy s kapacitou 100 kt alebo vyššou kapacitou).

Zásobníky určené na výskum a technologický vývoj sú vylúčené.


Top