Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0030

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Text s významom pre EHP)

OJ L 140, 5.6.2009, p. 88–113 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 055 P. 187 - 212

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/30/oj

5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/88


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/30/ES

z 23. apríla 2009,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 95 a 175 ods. 1 vo vzťahu k článku 1 ods. 5 a článku 2 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (3), sa ustanovujú minimálne špecifikácie pre automobilové benzíny a motorové nafty na použitie v cestných a necestných pojazdných strojoch z dôvodu ochrany zdravia a životného prostredia.

(2)

Jedným z cieľov stanovených v Šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva ustanovenom rozhodnutím č. 1600/2002/ES (4) z 22. júla 2002 je dosiahnutie úrovne kvality ovzdušia, ktorá nepredstavuje významné negatívne vplyvy na alebo riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Komisia vo svojom vyhlásení pripojenom k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (5) uznala potrebu zníženia emisií škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie, ak sa má dosiahnuť významný pokrok v realizácii cieľov v Šiestom environmentálnom akčnom programe, a predpokladala najmä nové legislatívne návrhy, ktoré ďalej znížia emisie hlavných znečisťujúcich látok povolené vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ako aj emisie súvisiace s dopĺňaním paliva pri vozidlách s dieselovými motormi na čerpacích staniciach, a ktoré budú riešiť obsah síry v palivách vrátane lodných palív.

(3)

Spoločenstvo sa v rámci Kjótskeho protokolu zaviazalo dosiahnuť ciele vytýčené v oblasti emisií skleníkových plynov na obdobie 2008 – 2012. Spoločenstvo sa tiež zaviazalo k zníženiu emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 v kontexte globálnej dohody a k jednostrannému zníženiu o 20 %. Je potrebné, aby všetky sektory prispeli k dosahovaniu týchto cieľov.

(4)

Jeden aspekt emisií skleníkových plynov z dopravy sa riešil prostredníctvom politiky Spoločenstva v oblasti CO2 a automobilov. Využívaním motorových palív v doprave sa výrazne prispieva k celkovým emisiám skleníkových plynov v Spoločenstve. Monitorovaním a znížením emisií skleníkových plynov počas životného cyklu palív sa môže prispieť k tomu, aby Spoločenstvo dosiahlo ciele zníženia skleníkových plynov prostredníctvom dekarbonizácie palív v doprave.

(5)

Spoločenstvo prijalo nariadenia zamerané na zníženie emisií znečisťujúcich látok z cestných vozidiel s nízkym a vysokým výkonom. Špecifikácia paliva je jedným z faktorov ovplyvňujúcich zníženie produkcie emisií potrebných na dosiahnutie emisných limitov.

(6)

Výnimka z maximálneho tlaku pár automobilových benzínov v letnom období by sa mala obmedziť na členské štáty s nízkymi teplotami prostredia v letnom období. Je preto vhodné objasniť, v ktorých členských štátoch by mala byť výnimka povolená. Ide v zásade o tie členské štáty, v ktorých je priemerná teplota na väčšine ich územia počas minimálne dvoch z mesiacov jún, júl a august nižšia ako 12 °C.

(7)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (6), sa ustanovujú emisné limity pre motory používané v necestných pojazdných strojoch. Na prevádzkovanie týchto strojov je potrebné palivo, ktoré umožňuje správne fungovanie motorov.

(8)

Spaľovane palív v cestnej doprave má za následok približne 20 % emisií skleníkových plynov v Spoločenstve. Jednou z možností ako znížiť tieto emisie je znižovať emisie skleníkových plynov týchto palív počas ich životného cyklu. Je to možné dosiahnuť viacerými spôsobmi. Vzhľadom na cieľ Spoločenstva ďalej znížiť emisie skleníkových plynov a na významný podiel emisií z cestnej dopravy je potrebné zaviesť mechanizmus, na základe ktorého sa od dodávateľov palív bude vyžadovať podávanie správ o emisiách skleníkových plynov počas životného cyklu palív, ktoré dodávajú, a znížiť tieto emisie od roku 2011. Metodika výpočtu emisií z biopalív by mala byť rovnaká ako metodika stanovená na účely výpočtu vplyvu skleníkových plynov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (7).

(9)

Dodávatelia by mali do 31. decembra 2020 postupne znižovať emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie získanej z paliva a dodávanej energie až o 10 %. Do 31. decembra 2020 by mali dosiahnuť zníženie aspoň o 6 % v porovnaní s priemernou úrovňou emisií skleníkových plynov z fosílnych palív počas ich životného cyklu na jednotku energie v EÚ v roku 2010, a to používaním biopalív, alternatívnych palív a znížením spaľovania a odplyňovania na mieste produkcie. Pod podmienkou preskúmania by sa malo dosiahnuť ďalšie zníženie o 2 % využívaním ekologických technológií na zachytávanie a uskladnenie uhlíka a používaním elektrických vozidiel, ako aj zníženie o ďalšie 2 % nákupom kreditov v rámci mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu. Tieto dodatočné zníženia by nemali byť záväzné pre členské štáty alebo dodávateľov palív v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Preskúmanie by sa malo zaoberať ich nezáväzným charakterom.

(10)

Výroba biopalív by mala byť trvalo udržateľná. Biopalivá používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov zníženia emisií skleníkových plynov stanovených v tejto smernici by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti. Aby sa zabezpečil jednotný prístup v energetickej a environmentálnej politike a aby sa zabránilo dodatočným nákladom pre podniky, ako aj nesúladu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktorý by súvisel s nejednotným prístupom, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa používali rovnaké kritériá trvalej udržateľnosti pre používanie biopalív na účely tejto smernice na jednej strane a na účely smernice 2009/28/ES na strane druhej. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto súvislosti malo predchádzať dvojitému podávaniu správ. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje činnosti v rámci výboru osobitne zodpovedného za aspekty trvalej udržateľnosti.

(11)

Narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali mať za následok ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje uznané rôznymi medzinárodnými nástrojmi ako cenné pre celé ľudstvo by sa mali chrániť. Spotrebitelia v Spoločenstve by navyše považovali za morálne neprijateľné, že by ich zvýšené využívanie biopalív mohlo mať za následok ničenie biologicky rozmanitých pôd. Z týchto dôvodov je potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti zaručujúce, že biopalivá môžu získať stimuly, len ak sa dá zaručiť, že nepochádzajú z biologicky rozmanitých oblastí (alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia surovín nenarúša tieto účely). Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa les mal považovať za biologicky rozmanitý, ak ide o prales [v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, ktoré používajú krajiny pri podávaní správ o rozsahu pralesov], alebo ak je chránený vnútroštátnymi zákonmi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by mali byť zahrnuté za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá vyrobené zo surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá alebo zemepisné rozmedzia s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokým stupňom biologickej rozmanitosti v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a príslušnými medzinárodnými normami.

(12)

Pri výpočte vplyvu premeny pôdy na emisie skleníkových plynov by hospodárske subjekty mali mať možnosť použiť skutočné hodnoty obsahu uhlíka spojené s referenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť určené hodnoty. Práca Medzivládneho výboru pre zmenu klímy poskytuje vhodný základ pre tieto určené hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite uplatniť. Komisia by preto mala na základe tejto práce vypracovať usmernenia, ktoré by slúžili ako základ pre výpočet zmien obsahu uhlíka na účely tejto smernice, a to aj vzhľadom na zmeny zalesnených oblastí s pokryvom koruny v rozmedzí 10 % až 30 %, saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií.

(13)

Je vhodné, aby Komisia vypracovala metodiky s cieľom posúdiť vplyv vysušovania rašelinísk na emisie skleníkových plynov

(14)

Využitie pôdy by sa nemalo meniť na výrobu biopalív, ak by jej úbytok zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohol byť v rámci primeraného obdobia, pri zohľadnení naliehavosti riešenia zmeny klímy, kompenzovaný úsporami emisií skleníkových plynov z produkcie biopalív a iných biokvapalín. To by zabránilo zbytočnému a náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a premena pôdy s vysokým obsahom uhlíka by sa ukázala byť nespôsobilá na produkciu surovín na výrobu biopalív a iných biokvapalín. Zoznamy celosvetových zásob uhlíka vedú k záveru, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvislé zalesnené oblasti s pokryvom koruny viac ako 30 %. Mali by do nej patriť aj zalesnené oblasti s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, pokiaľ nie je predložený dôkaz, že ich zásoby uhlíka sú dostatočne nízke na to, aby odôvodnili ich premenu v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Pokiaľ ide o mokrade, mala by sa zohľadniť definícia ustanovená v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva prijatom 2. februára 1971 v Ramsare.

(15)

Stimuly ustanovené v tejto smernici podnietia zvýšenú výrobu biopalív na celom svete. Biopalivá vyrábané zo surovín produkovaných v rámci Spoločenstva by navyše mali spĺňať environmentálne požiadavky Spoločenstva týkajúce sa poľnohospodárstva vrátane požiadaviek na ochranu kvality podzemnej a povrchovej vody a so sociálnymi požiadavkami. Existuje však obava, že výroba biopalív v niektorých tretích krajinách nemusí spĺňať základné environmentálne a sociálne požiadavky. Preto je potrebné podnecovať tvorbu viacstranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných alebo vnútroštátnych režimov, ktoré zahŕňajú kľúčové environmentálne a sociálne aspekty, aby sa podporila trvalo udržateľná výroba biopalív na celom svete. Ak takéto dohody alebo režimy neexistujú, členské štáty by mali od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby o týchto otázkach podávali správy.

(16)

Kritériá trvalej udržateľnosti budú účinné len vtedy, ak povedú k zmenám v správaní účastníkov trhu. Tieto zmeny sa dosiahnu len vtedy, ak biopalivá spĺňajúce tieto kritériá bude možné, na rozdiel od tých, ktoré ich nespĺňajú, predávať za vyššie ceny. Podľa metódy hmotnostnej bilancie overovania súladu existuje fyzická väzba medzi výrobou biopalív, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, a spotrebou biopalív v Spoločenstve, čím sa zabezpečuje vhodná rovnováha medzi ponukou a dopytom a cenová prémia, ktorá je vyššia ako v systémoch bez takejto väzby. Aby sa teda zaručilo, že biopalivá, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, je možné predávať za vyššiu cenu, mala by sa na overenie súladu používať metóda hmotnostnej bilancie. Tak by sa zachovala integrita systému a súčasne by sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu odvetvia. Mali by sa však preskúmať i ďalšie metódy overovania.

(17)

Ak je to vhodné, Komisia by mala náležite zohľadniť miléniové hodnotenie ekosystémov, ktoré obsahuje užitočné údaje na ochranu aspoň tých oblastí, ktoré poskytujú v kritických situáciách základné ekosystémové služby, napríklad ochranu povodia a reguláciu erózie.

(18)

Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok motorových palív v doprave. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

(19)

Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné výrobné postupy pre biopalivá, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali byť vždy oprávnené uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov z biopalív stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom výrobnom postupe nižšia ako požadovaná minimálna úroveň, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(20)

Údaje využívané pri výpočte určených hodnôt by sa mali získavať z nezávislých vedeckých odborných zdrojov a aktualizovať v súlade s pokrokom práce týchto zdrojov. Komisia by mala podnecovať tieto zdroje, aby pri aktualizácii ich práce venovali pozornosť emisiám z pestovania plodín; vplyvu regionálnych a klimatických podmienok; vplyvu pestovania plodín s využitím metód trvalo udržateľného a ekologického poľnohospodárstva; ako aj vedeckým prínosom producentov vnútri Spoločenstva, ako aj v tretích krajinách a v občianskej spoločnosti.

(21)

Aby sa zabránilo podpore pestovania surovín na výrobu biopalív na miestach, kde by to viedlo k vysokým emisiám skleníkových plynov, používanie určených hodnôt na pestovanie by sa malo obmedzovať na regióny, kde takýto účinok možno spoľahlivo vylúčiť. Aby však nedochádzalo k neúmernému administratívnemu zaťaženiu, je vhodné, aby členské štáty stanovili národné alebo regionálne priemery emisií z pestovania vrátane priemerov z používania hnojív.

(22)

Vo svete narastá dopyt po poľnohospodárskych komoditách. Časť tohto zvýšeného dopytu bude pokrytá zväčšením rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Obnovenie pôdy, ktorá bola vážne znehodnotená alebo silne kontaminovaná a ktorú preto nemožno v súčasnom stave využívať na poľnohospodárske účely, je jedným zo spôsobov, ako zväčšiť rozlohu pôdy, ktorá je k dispozícii na pestovanie. Systém trvalej udržateľnosti by mal presadzovať využívanie obnovenej znehodnotenej pôdy, pretože presadzovanie biopalív prispeje k rastu dopytu po poľnohospodárskych komoditách. Aj keď sa samotné biopalivá vyrábajú zo surovín z už využívanej ornej pôdy, čistý nárast dopytu po plodinách spôsobený presadzovaním biopalív by mohol viesť k čistému nárastu ornej plochy. Mohla by sa tým ovplyvniť pôda s veľkými zásobami uhlíka, čím by došlo k škodlivým úbytkom zásob uhlíka. Na zníženie tohto rizika je vhodné zaviesť sprievodné opatrenia zamerané na podnecovanie zvyšovania produktivity na pôde, ktorá sa už využíva na pestovanie plodín, využívania znehodnotenej pôdy a na prijímanie požiadaviek trvalej udržateľnosti porovnateľných s požiadavkami, ktoré sa ustanovujú v tejto smernici v súvislosti so spotrebou biopalív v Spoločenstve, v iných jurisdikciách so spotrebou biopalív. Komisia by mala vypracovať konkrétnu metodiku na minimalizáciu emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy. Komisia by na tento účel mala analyzovať na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov najmä začlenenie faktora nepriamej zmeny využívania pôdy do výpočtu emisií skleníkových plynov a potreby podnecovania trvalo udržateľných biopalív, ktoré minimalizujú dosah zmeny využívania pôdy a zlepšujú trvalú udržateľnosť biopalív s ohľadom na nepriame zmeny využívania pôdy. Komisia by sa pri vypracúvaní tejto metodiky mala zaoberať okrem iného možnými nepriamymi zmenami využívania pôdy spôsobenými biopalivami vyrobenými z nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov.

(23)

Keďže opatrenia ustanovené v článkoch 7b až 7e smernice 98/70/ES podporujú aj fungovanie vnútorného trhu tým, že harmonizujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá na účely ich započítania do plnenia cieľov podľa uvedenej smernice, čím zjednodušujú v súlade s článkom 7b ods. 8 uvedenej smernice obchodovanie s biopalivami, ktoré spĺňajú tieto podmienky, medzi členskými štátmi, sú tieto opatrenia založené na článku 95 zmluvy.

(24)

Pokračujúci technický pokrok v oblasti technológie automobilov a palív spolu s neustálou potrebou zabezpečiť, aby sa úroveň ochrany zdravia a životného prostredia optimalizovala, si vyžadujú pravidelné hodnotenie špecifikácií palív na základe ďalších štúdií a analýz vplyvu prídavných látok a biopalivových komponentov na emisie znečisťujúcich látok. Z toho dôvodu by sa mali pravidelne podávať správy o možnom napomáhaní dekarbonizácie motorových palív v doprave.

(25)

Použitím detergentu sa motory udržiavajú čisté, čím sa znižujú emisie znečisťujúcich látok. V súčasnosti neexistuje žiaden uspokojivý spôsob testovania vzoriek palív vzhľadom na ich detergentné vlastnosti. Dodávatelia palív a vozidiel majú preto povinnosť informovať zákazníkov o výhodách detergentov a ich použití. Komisia by však mala preskúmať, či ďalší vývoj môže znamenať efektívnejší prístup k optimalizácii využitia detergentov a úžitku z nich.

(26)

Ustanovenia o primiešavaní etanolu do automobilového benzínu by sa mali preskúmať na základe skúseností z uplatňovania smernice 98/70/ES. Mali by sa preskúmať najmä ustanovenia o limitných hodnotách tlaku pár a možné alternatívy, ktorými sa zabezpečí, aby zmesi etanolu neprevýšili prijateľné limitné hodnoty tlaku pár.

(27)

Primiešaním etanolu do automobilového benzínu sa zvýši tlak pár výsledného paliva. Navyše by sa mal kontrolovať tlak pár zmesí benzínu, aby sa znížili emisie znečisťujúce ovzdušie.

(28)

Primiešanie etanolu do automobilového benzínu vedie k nelineárnej zmene tlaku pár výslednej zmesi paliva. Je vhodné stanoviť možnosť výnimky z maximálneho tlaku pár pre tieto zmesi v letnom období na základe náležitého posúdenia Komisiou. Výnimka by mala byť podmienená dodržiavaním právnych predpisov Spoločenstva o kvalite ovzdušia a znečisťovaní ovzdušia. Takáto výnimka by mala zodpovedať skutočnému zvýšeniu tlaku pár, ktorý vyplýva z pridania daného percentuálneho podielu etanolu do automobilového benzínu.

(29)

Aby sa podporilo používanie palív s nízkym obsahom uhlíka pri súčasnom dodržiavaní cieľov týkajúcich sa znečistenia ovzdušia, rafinérie automobilového benzínu by mali, ak je to možné, dať k dispozícii automobilový benzín s nízkym tlakom pár v požadovaných množstvách. Pretože tomu tak v súčasnosti nie je, limitná hodnota tlaku pár pre zmesi etanolu by mala byť pri splnení určitých podmienok zvýšená, aby sa umožnil rozvoj trhu s biopalivami.

(30)

Niektoré staršie vozidlá nie sú prispôsobené na využívanie automobilového benzínu s vysokým obsahom biopalív. Tieto vozidlá môžu prechádzať z jedného členského štátu do druhého. Z tohto dôvodu je vhodné zabezpečiť počas prechodného obdobia nepretržité zásobovanie automobilovým benzínom, ktorý je vhodný pre tieto staršie vozidlá. Členské štáty by mali po konzultácii so zainteresovanými stranami zabezpečiť primerané geografické pokrytie zodpovedajúce dopytu po tomto druhu automobilového benzínu. Označovanie automobilového benzínu, napríklad ako E5 alebo E10, by malo byť v súlade s príslušnými normami vypracovanými Európskym výborom pre normalizáciu (CEN).

(31)

Je vhodné prispôsobiť prílohu IV k smernici 98/70/ES tak, aby umožňovala uvádzať na trh motorové nafty s vyšším obsahom biopalív („B7“), ako stanovuje norma EN 590:2004 („B5“). Túto normu by bolo potrebné primerane aktualizovať a mala by taktiež stanoviť hraničné hodnoty pre technické parametre, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenej prílohe, ako je oxidačná stabilita, bod vzplanutia, uhlíkový zvyšok, obsah popola, obsah vody, celkový obsah nečistôt, korózia na medenom pliešku, mazivosť, kinematická viskozita, bod zákalu, medzná teplota filtrovateľnosti, obsah fosforu, číslo kyslosti, obsah peroxidov, odchýlka od čísla kyslosti, zanášanie vstrekovacích ihiel a prísady zlepšujúce oxidačnú stabilitu.

(32)

V záujme uľahčenia účinného uvádzania biopalív na trh by CEN mal pokračovať v rýchlej práci na norme umožňujúcej primiešavanie väčšieho objemu biopalivových komponentov do motorovej nafty, a najmä aby vytvoril normu pre „B10“.

(33)

Z technických dôvodov sa vyžaduje hraničná hodnota pre obsah metylesteru mastných kyselín (FAME) v motorovej nafte. Takáto hraničná hodnota sa však nevyžaduje v prípade iných biopalivových komponentov, napríklad čistých uhľovodíkov s podobnými vlastnosťami ako motorová nafta vyrobených z biomasy pomocou Fischer-Tropschovej syntézy alebo hydrogenačne rafinovaného rastlinného oleja.

(34)

Členské štáty a Komisia by mali prijať vhodné opatrenia, ktoré podporia uvádzanie plynového oleja s obsahom síry nižším ako 10 mg/kg na trh ešte pred 1. januárom 2011.

(35)

Používanie špecifických kovových prísad, a najmä používanie prísady trikarbonyl-(metylcyklopentadienyl)mangánium (MMT) by mohlo zvýšiť riziko poškodenia ľudského zdravia a spôsobiť škody na motoroch vozidla a systémoch na kontrolu emisií. Mnohí výrobcovia vozidiel odporúčajú, aby sa nepoužívalo palivo s obsahom kovových prísad, pričom v dôsledku používania tohto paliva sa záruka na vozidlo môže stať neplatnou. Preto je vhodné naďalej sústavne skúmať účinky používania kovovej prísady MMT v palive a konzultovať to so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Až do ďalšieho preskúmania je potrebné uskutočniť opatrenia na obmedzenie rozsahu škôd, ktoré môžu vzniknúť. Preto je vhodné stanoviť na základe v súčasnosti dostupných vedeckých poznatkov hornú hraničnú hodnotu pre používanie prísady MMT v palive. Táto hraničná hodnota by mala byť zvýšená len vtedy, ak sa dokáže, že používanie väčšej koncentrácie nemá nežiaduce účinky. Taktiež je potrebné vyžadovať označovanie všetkých palív, ktoré obsahujú kovové prísady, aby sa predišlo tomu, že spotrebitelia nevedome prídu o záruku na vozidlo.

(36)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(37)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 98/70/ES by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(38)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, prispôsobovať metodické zásady a hodnoty potrebné na posúdenie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti vo vzťahu k biopalivám, určiť kritériá a zemepisné rozmedzia pre trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou revidovať maximálny obsah MMT v palivách a prispôsobovať technickému a vedeckému pokroku metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu, povolené analytické metódy týkajúce sa špecifikácií palív a výnimku vzťahujúcu sa na tlak pár povolenú pre benzín s obsahom bioetanolu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice prispôsobením metodických zásad a hodnôt, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(39)

V smernici 98/70/ES sa ustanovuje rad špecifikácií palív, z ktorých sú niektoré v súčasnosti nadbytočné. Ďalej obsahuje rad výnimiek, ktorých platnosť sa tiež skončila. Z dôvodov jasnosti je preto vhodné tieto ustanovenia vypustiť.

(40)

V smernici Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (10) sa ustanovujú niektoré aspekty použitia palív vo vnútrozemskej vodnej doprave. Je potrebné objasniť rozdiel medzi uvedenou smernicou a smernicou 98/70/ES. V obidvoch smerniciach sa ustanovujú limity maximálneho obsahu síry v plynovom oleji používanom v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy. V záujme jasnosti a právnej istoty je preto potrebné uvedené smernice upraviť, aby sa tieto limity ustanovili len v jednej z nich.

(41)

Boli vyvinuté nové, čistejšie technológie motorov pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy. Tieto motory môžu používať len palivo s veľmi nízkym obsahom síry. Obsah síry v palivách určených pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy by sa mal čo najskôr znížiť.

(42)

Smernica 98/70/ES a smernica 1999/32/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(43)

Smernica Rady 93/12/EHS z 23. marca 1993 o obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (11) sa časom výrazne zmenila a doplnila, v dôsledku čoho už neobsahuje podstatné prvky. Z toho dôvodu by sa mala zrušiť.

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotného trhu palív pre cestnú dopravu a necestné pojazdné stroje a na zabezpečenie dodržiavania minimálnych úrovní ochrany životného prostredia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 98/70/ES

Smernica 98/70/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Pokiaľ ide o cestné vozidlá a necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, ak sa neplavia po mori), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá, ak sa neplavia po mori, táto smernica stanovuje:

a)

technické špecifikácie pre palivá používané v zážihových a vznetových motoroch, ktoré sú odôvodnené ochranou zdravia a životného prostredia a ktoré zohľadňujú technické požiadavky týchto motorov, a

b)

cieľ zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

V prvom odseku:

i)

bod 3 sa nahrádza takto:

„3.

‚plynové oleje určené na použitie pre necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá‘ znamenajú každé kvapalné ropné palivo, ktoré spadá pod kódy KN 2710 19 41 až 2710 19 45 (12), určenú na použitie vo vznetových motoroch uvedených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES (13), 97/68/ES (14) a 2000/25/ES (15);

ii)

dopĺňajú sa tieto body:

„5.

‚členské štáty s nízkymi teplotami v letnom období‘ sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Švédsko a Spojené kráľovstvo;

6.

‚emisie skleníkových plynov počas životného cyklu‘ sú všetky čisté emisie CO2, CH4 a N2O, ktoré možno pripísať palivu (vrátane všetkých jeho zmesových zložiek) alebo dodanej energii. To zahŕňa všetky relevantné etapy od ťažby alebo pestovania vrátane zmien v používaní pôdy, prepravy a distribúcie, spracovania a spaľovania bez ohľadu na to, kde sa tieto emisie vyskytnú;

7.

‚emisie skleníkových plynov na jednotku energie‘ je celková hmotnosť emisií skleníkových plynov vyjadrených ako ekvivalent CO2, ktorá sa spája s palivom alebo dodanou energiou, vydelená celkovým energetickým obsahom paliva alebo dodanej energie (pri palive vyjadreným ako dolná výhrevnosť);

8.

‚dodávate‘ je subjekt zodpovedný za prihlásenie paliva alebo energie v mieste platenia spotrebnej dane, a ak sa spotrebná daň neplatí, u akéhokoľvek príslušného subjektu určeného členským štátom;

9.

‚biopalivá‘ majú ten istý význam ako v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (16).

b)

druhý odsek sa vypúšťa.

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a)

Odseky 2 až 6 sa nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa automobilový benzín mohol uvádzať na trh na ich území, len ak spĺňa environmentálne špecifikácie uvedené v prílohe I.

V prípade najvzdialenejších regiónov však členské štáty môžu prijať osobitné ustanovenia týkajúce sa zavedenia automobilového benzínu s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg. Členské štáty, ktoré toto ustanovenie využijú, o tom náležite informujú Komisiu.

3.   Členské štáty vyžadujú od dodávateľov, aby zabezpečili, že sa do roku 2013 bude uvádzať na trh automobilový benzín s maximálnym obsahom kyslíka 2,7 % hm. a maximálnym obsahom etanolu 5 %, a pokiaľ to považujú za potrebné, môžu vyžadovať uvádzanie takéhoto automobilového benzínu na trh počas dlhšieho obdobia. Členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebiteľom poskytli náležité informácie o obsahu biopaliva v automobilovom benzíne, a najmä informácie o náležitom používaní rôznych zmesových automobilových benzínov s prídavkom etanolu.

4.   Členské štáty s nízkymi letnými teplotami môžu v súlade s odsekom 5 povoliť, aby sa v letnom období uvádzal na trh automobilový benzín s maximálnym tlakom pár 70 kPa.

Členské štáty, v ktorých sa neuplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku, môžu v súlade s odsekom 5 povoliť, aby sa počas letného obdobia uvádzal na trh automobilový benzín s obsahom etanolu s maximálnym tlakom pár 60 kPa, ako aj povolenú výnimku vzťahujúcu sa na tlak pár uvedenú v prílohe III, a to pod podmienkou, že použitý etanol je biopalivo.

5.   Ak členské štáty mienia uplatňovať jednu z výnimiek uvedených v odseku 4, oznámia to Komisii a poskytnú jej všetky príslušné informácie. Komisia posúdi, či je výnimka žiaduca, a zhodnotí dĺžku jej trvania, pričom zohľadní:

a)

potrebu vyhnúť sa sociálno-ekonomickým problémom vyplývajúcim z vyššieho tlaku pár vrátane časovo obmedzenej potreby technickej úpravy a

b)

vplyvy vyššieho tlaku pár na životné prostredie a zdravie občanov, a najmä jeho vplyv na súlad s právnymi predpismi Spoločenstva o kvalite ovzdušia tak v príslušnom členskom štáte, ako aj v iných členských štátoch.

Ak z hodnotenia Komisie vyplynie, že výnimka bude mať za následok nesúlad s právnymi predpismi Spoločenstva o kvalite ovzdušia alebo znečistení ovzdušia vrátane príslušných limitných hodnôt a emisných stropov, žiadosť sa zamietne. Komisia by takisto mala zohľadniť príslušné cieľové hodnoty.

V prípade, že Komisia do šiestich mesiacov od prijatia všetkých príslušných informácií nevznesie žiadnu námietku, daný členský štát môže začať uplatňovať požadovanú výnimku.

6.   Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty naďalej povoľovať uvádzanie malých množstiev olovnatého automobilového benzínu s obsahom olova do 0,15 g/l na trh, a to najviac do 0,03 % z celkového predaja na použitie v starých vozidlách s charakteristickými vlastnosťami a na distribúciu prostredníctvom špeciálnych záujmových skupín.“;

b)

odsek 7 sa vypúšťa.

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Motorová nafta

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa motorová nafta mohla na ich území uvádzať na trh, len ak spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe II.

Bez ohľadu na požiadavky prílohy II členské štáty môžu povoliť, aby sa na trh uvádzala motorová nafta s obsahom metylesteru mastných kyselín (FAME) vyšším ako 7 %.

Členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebiteľom poskytli náležité informácie o obsahu biopaliva, najmä FAME, v motorovej nafte.

2.   Členské štáty najneskôr od 1. januára 2008 zabezpečia, aby sa plynové oleje určené na použitie v necestných pojazdných strojoch (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktoroch a rekreačných plavidlách mohli na ich území uvádzať na trh len v prípade, že obsah síry v plynových olejoch nepresahuje 1 000 mg/kg. Od 1. januára 2011 je maximálny povolený obsah síry v týchto plynových olejoch 10 mg/kg. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvapalné palivá iné ako tieto plynové oleje mohli používať v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy a v rekreačných plavidlách len v prípade, že obsah síry v týchto kvapalných palivách neprekračuje maximálny povolený obsah v týchto plynových olejoch.

Aby však členské štáty mohli zohľadniť nepatrné znečistenie v dodávateľskom reťazci, môžu od 1. januára 2011 povoliť, aby plynové oleje určené na použitie v necestných pojazdných strojoch (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktoroch a rekreačných plavidlách pri záverečnej distribúcii konečným užívateľom mali obsah síry až 20 mg/kg. Členské štáty môžu takisto povoliť, aby sa do 31. decembra 2011 naďalej uvádzali na trh plynové oleje s obsahom síry až 1 000 mg/kg v prípade koľajových vozidiel a poľnohospodárskych a lesných traktorov pod podmienkou, že môžu zaručiť, že nebude narušené fungovanie systémov regulácie emisií.

3.   V prípade najvzdialenejších regiónov môžu členské štáty prijať osobitné ustanovenie pre zavedenie motorovej nafty a plynových olejov s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg. Členské štáty, ktoré toto ustanovenie využijú, o tom náležite informujú Komisiu.

4.   V prípade členských štátov s náročnými zimnými poveternostnými podmienkami môže byť maximálny destilačný bod 65 % pri 250 °C v prípade motorovej nafty a plynových olejov nahradený maximálnym destilačným bodom 10 % (objem/objem) pri 180 °C.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 7a

Zníženie emisií skleníkových plynov

1.   Členské štáty určia dodávateľa alebo dodávateľov zodpovedných za monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie. V prípade dodávateľov elektrickej energie využívanej v cestných vozidlách členské štáty zabezpečia, aby si títo dodávatelia mohli zvoliť možnosť prispieť k záväzku znižovania emisií stanovenému v odseku 2, ak preukážu, že môžu náležite merať a sledovať množstvo elektrickej energie dodávanej na používanie v týchto vozidlách.

S účinnosťou od 1. januára 2011 dodávatelia každoročne podávajú orgánu určenému členským štátom správu o intenzite skleníkových plynov z palív a dodávanej energie v rámci každého členského štátu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

celkový objem každého typu paliva alebo dodávanej energie s údajom o mieste ich nákupu a pôvodu a

b)

emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie.

Členské štáty zabezpečia overovanie týchto správ.

Komisia v prípade potreby vypracuje usmernenia o vykonávaní tohto odseku.

2.   Členské štáty od dodávateľov požadujú, aby do 31. decembra 2020 pokiaľ možno postupne znížili emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie až o 10 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá uvedenou v odseku 5 písm. b). Toto zníženie zahŕňa:

a)

6 % do 31. decembra 2020. Členské štáty môžu v záujme tohto zníženia od dodávateľov požadovať, aby splnili tieto priebežné ciele: 2 % do 31. decembra 2014 a 4 % do 31. decembra 2017;

b)

predbežný dodatočný cieľ 2 % do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. h), ktorý sa dosiahne jedným alebo oboma týmito spôsobmi:

i)

dodávkami energie pre dopravu dodávanej pre všetky typy cestných vozidiel, necestných pojazdných strojov (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktorov alebo rekreačných plavidiel;

ii)

použitím akejkoľvek technológie (vrátane zachytávania a uskladnenia uhlíka), ktorá umožní znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív alebo dodávanej energie;

c)

predbežný dodatočný cieľ 2 % do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. i), ktorý sa dosiahne použitím kreditov zakúpených prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu za podmienok uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (17) s cieľom znižovať emisie v rámci odvetvia dodávok paliva.

3.   Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu biopalív sa vypočítavajú v súlade s článkom 7d. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu iných druhov palív a energií sa vypočítavajú na základe metodiky stanovenej v súlade s odsekom 5 tohto článku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby skupina dodávateľov mala možnosť zvoliť si spoločné splnenie záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií podľa odseku 2. V takom prípade sa na účely odseku 2 považujú za jedného dodávateľa.

5.   Opatrenia potrebné na vykonanie tohto článku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 11 ods. 4. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä:

a)

metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov vznikajúcich počas životného cyklu palív iných ako biopalív a energií;

b)

metodiku, ktorá do 1. januára 2011 stanoví na účely odseku 2 základnú normu týkajúcu sa palív na základe emisií skleníkových plynov počas životného cyklu fosílnych palív na jednotku energie v roku 2010;

c)

všetky pravidlá potrebné na uplatňovanie odseku 4;

d)

metodiku výpočtu príspevku elektrických cestných vozidiel, ktorá je v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES.

6.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 7b

Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá

1.   Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území Spoločenstva alebo mimo neho, sa energia z biopalív zohľadňuje na účely článku 7a, len ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 tohto článku.

Aby sa však na účely uvedené v článku 7a zohľadnili biopalivá vyrobené z odpadu a zvyškov iných ako zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva, stačí, ak spĺňajú kritérium trvalej udržateľnosti uvedené v odseku 2 tohto článku.

2.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, predstavuje aspoň 35 %.

Od 1. januára 2017 úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, predstavuje aspoň 50 %. Od 1. januára 2018 úspora emisií skleníkových plynov predstavuje aspoň 60 % pre biopalivá vyrobené v zariadeniach, ktorých prevádzka sa začala 1. januára 2017 alebo neskôr.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív sa vypočíta v súlade s článkom 7d ods. 1.

V prípade biopalív vyrobených v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke 23. januára 2008, sa prvý pododsek uplatňuje od 1. apríla 2013.

3.   Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity, t. j. pôdy, ktorá mala v alebo po januári 2008 alebo po tomto dni, bez ohľadu na to, či ešte stále má, status:

a)

pralesa a inej zalesnenej plochy, to znamená les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez zjavných známok ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;

b)

oblastí určených

i)

zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo

ii)

na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodným zväzom ochrany prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 7c ods. 4 druhým pododsekom,

pokiaľ nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba danej suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi ochrany prírody;

c)

trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou:

i)

prirodzených, to znamená trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo

ii)

neprirodzených, to znamená trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené, pokiaľ neexistujú dôkazy, že zber surovín je potrebný na zachovanie statusu trávneho porastu.

Komisia stanoví kritériá a zemepisné rozmedzia s cieľom určiť, na ktoré trávne porasty sa vzťahuje prvý pododsek písm. c). Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

4.   Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 sa nesmú vyrábať zo surovín získaných z pôdy s vysokým obsahom uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá v januári 2008 mala, ale už nemá jeden z týchto statusov:

a)

mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;

b)

súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ;

c)

pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, pokiaľ sa neposkytne spoľahlivý dôkaz, že obsah uhlíka pred konverziou a po nej je taký, že ak sa použije metóda uvedená v prílohe IV časti C, podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku by boli splnené.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký status ako v januári 2008.

5.   Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 sa nesmú vyrábať zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola v januári 2008 rašeliniskom, pokiaľ sa nedokáže, že pestovanie a zber tejto suroviny nevyžaduje odvodňovanie predtým neodvodnenej pôdy.

6.   Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív zohľadňovaných na účely uvedené v článku 7a sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené pod nadpisom ‚Životné prostredie‘ v časti A a v bode 9 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (18), a v súlade s minimálnymi požiadavkami na udržanie dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu vymedzenými v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

7.   Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív alebo surovín na biopalivá spotrebovávané v Spoločenstve, správu o vnútroštátnych opatreniach prijatých na účely plnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v odsekoch 2 až 5 a na účely ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú sociálnu udržateľnosť v Spoločenstve a tretích krajinách, o vplyve politiky Spoločenstva v oblasti biopalív na dostupnosť potravín za prijateľné ceny, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, a o ďalších všeobecných otázkach týkajúcich sa rozvoja. Správy sa zamerajú na dodržiavanie práv týkajúcich sa využívania pôdy. Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebovávané v Spoločenstve, sa v nich uvedie, či daná krajina ratifikovala a vykonala každý z týchto dohovorov Medzinárodnej organizácie práce:

Dohovor o nútenej alebo povinnej práci (č. 29),

Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (č. 87),

Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98),

Dohovor o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100),

Dohovor o zrušení nútenej práce (č. 105),

Dohovor o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie (č. 111),

Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania (č. 138),

Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182).

Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebované v Spoločenstve, sa v týchto správach uvedie, či daná krajina ratifikovala a vykonala:

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti,

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Prvá správa sa predloží v roku 2012. Ak je to potrebné, Komisia navrhne nápravné opatrenia, najmä ak existujú dôkazy o tom, že výroba biopalív má značný vplyv na ceny potravín.

8.   Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty neodmietnu na základe iných dôvodov trvalej udržateľnosti zohľadniť biopalivá získané v súlade s týmto článkom.

Článok 7c

Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti biopalív

1.   Ak sa biopalivá zohľadňujú na účely uvedené v článku 7a, členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 7b ods. 2 až 5. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

a)

umožní, aby sa zmiešali dodávky surovín alebo biopalív s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti;

b)

vyžaduje, aby sa informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) naďalej vzťahovali aj na danú zmes, a

c)

stanovuje, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti v rovnakých množstvách ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v rokoch 2010 a 2012 správu o fungovaní metódy overovania pomocou hmotnostnej bilancie uvedenej v odseku 1 a o možnostiach použitia iných overovacích metód pre niektoré alebo všetky druhy surovín alebo biopalív. Vo svojom hodnotení Komisia zohľadní tie overovacie metódy, pri ktorých nemusia informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľadní potreba udržania celistvosti a účinnosti overovacieho systému bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. V prípade potreby Komisia k správe priloží návrhy pre Európsky parlament a Radu týkajúce sa použitia iných overovacích metód.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré zabezpečia, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie a na požiadanie členského štátu sprístupnili údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby zabezpečili primeraný štandard nezávislého auditu predložených informácií a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, či sú systémy využívané hospodárskymi subjektmi presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä splnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v článku 7b ods. 2 až 5, vhodných a príslušných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a príslušných informácií o opatreniach prijatých s cieľom zohľadniť prvky uvedené v článku 7b ods. 7 druhom pododseku.

Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 stanoví zoznam vhodných a príslušných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch. Zabezpečí najmä to, aby poskytovanie týchto informácií nepredstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž pre hospodárske subjekty vo všeobecnosti, a najmä pre malých farmárov, malé výrobné organizácie a družstvá.

Povinnosti ustanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá vyrobené v Spoločenstve alebo dovezené.

Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku. Komisia tieto informácie zverejní na platforme transparentnosti uvedenej v článku 24 smernice 2009/28/ES v skrátenej forme, pričom zachová dôvernosť komerčne citlivých informácií.

4.   Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody obsahujúce ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 7b ods. 2 až 5, Komisia môže rozhodnúť, že v týchto dohodách sa musí preukázať, že biopalivá vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. Pri uzatváraní týchto dohôd sa venuje osobitná pozornosť opatreniam prijatým na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), a na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, ako aj nepriamym zmenám vo využívaní pôdy, obnove znehodnotenej pôdy, zabraňovaniu nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a prvkom uvedeným v článku 7b ods. 7 druhom pododseku.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné systémy ustanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy musia obsahovať presné údaje na účely článku 7b ods. 2 alebo že sa v nich musí preukázať, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v článku 7b ods. 3 až 5. Komisia môže rozhodnúť, že tieto systémy musia obsahovať presné údaje na účely informácií o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), a na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, ako aj obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovaniu nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a prvkom uvedeným v článku 7b ods. 7 druhom pododseku. Komisia môže na účely článku 7b ods. 3 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradené do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodným zväzom ochrany prírody.

Komisia môže rozhodnúť, že voliteľné vnútroštátne alebo medzinárodné systémy merania úspor skleníkových plynov musia obsahovať presné údaje na účely článku 7b ods. 2.

Komisia môže rozhodnúť, že pôda, ktorá spadá do vnútroštátneho alebo regionálneho programu na obnovu veľmi znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy, spĺňa kritériá ustanovené v prílohe IV časti C bode 9.

5.   Komisia prijme rozhodnutia podľa odseku 4, len ak predmetná dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislej kontroly. Systémy na meranie úspor skleníkových plynov musia byť aj v súlade s metodickými požiadavkami podľa prílohy IV. Zoznamy oblastí s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity podľa článku 7b ods. 3 písm. b) bodu ii) musia spĺňať primerané kritériá objektívnosti a súladu s medzinárodne uznanými normami a umožňovať vhodné odvolacie postupy.

6.   Rozhodnutia podľa odseku 4 sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné maximálne päť rokov.

7.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4, členský štát od dodávateľa nepožaduje poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 7b ods. 2 až 5, ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

8.   Komisia preskúma na požiadanie členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy uplatňovanie článku 7b vo vzťahu k určitému zdroju biopaliva a v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 rozhodne, či daný členský štát môže zohľadniť biopalivo z tohto zdroja na účely článku 7a.

9.   Do 31. decembra 2012 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o:

a)

účinnosti systému zavedeného na účely poskytovania informácií o kritériách trvalej udržateľnosti a

b)

uskutočniteľnosti a vhodnosti zavedenia povinných požiadaviek vo vzťahu k ochrane ovzdušia, pôdy alebo vody, pričom zohľadní najnovšie vedecké dôkazy a medzinárodné záväzky Spoločenstva.

V prípade potreby Komisia navrhne nápravné opatrenia.

Článok 7d

Výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu

1.   Na účely článku 7a a článku 7b ods. 2 sa emisie skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu vypočítavajú takto:

a)

v prípade, že je určená hodnota úspor emisií skleníkových plynov v rámci výrobného reťazca biopalív stanovená v časti A alebo B prílohy IV a hodnota el pre tieto biopalivá vypočítaná v súlade s bodom 7 časti C prílohy IV je rovná alebo menšia ako nula, použije sa určená hodnota, alebo

b)

použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy IV, alebo

c)

použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorca uvedeného v bode 1 časti C prílohy IV, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť podrobné určené hodnoty z časti D alebo E prílohy IV a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy IV.

2.   Do 31. marca 2010 členské štáty predložia Komisii správu obsahujúcu zoznam tých oblastí na svojom území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len ‚NUTS‘) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (19), v ktorých možno očakávať, že bežné emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod nadpisom ‚Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie‘ v časti D prílohy IV tejto smernice, pričom k správe priložia opis metódy a údajov použitých na vypracovanie tohto zoznamu. V tejto metóde sa zohľadňujú pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

3.   Určené hodnoty v prílohe IV časti A a podrobné určené hodnoty pre pestovanie v prílohe IV časti D sa môžu uplatňovať iba v prípade, ak sú suroviny na ich výrobu:

a)

pestované mimo Spoločenstva;

b)

pestované v oblastiach Spoločenstva uvedených v zozname podľa odseku 2, alebo

c)

odpadom alebo zvyškami okrem zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry a rybolovu.

Pre biopalivá, na ktoré sa nevzťahujú písmená a), b), alebo c), sa použijú skutočné hodnoty pre pestovanie.

4.   Do 31. marca 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti vypracovania zoznamov oblastí v tretích krajinách, v ktorých možno očakávať, že bežné emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod nadpisom ‚Pestovanie‘ v časti D prílohy IV tejto smernice, pričom k správe priloží, ak je to možné, uvedené zoznamy a opis metódy a údajov použitých na ich vypracovanie. V prípade potreby k správe priloží príslušné návrhy.

5.   Najneskôr do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky Komisia predloží správu o odhadovaných typických a určených hodnotách uvedených v častiach B a E prílohy IV, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám z dopravy a spracovateľského priemyslu. Vzhľadom na takéto správy môže v prípade potreby rozhodnúť o oprave týchto hodnôt. Uvedené opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

6.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na emisie skleníkových plynov a navrhne spôsoby na zníženie tohto vplyvu. K tejto správe priloží v prípade potreby návrh, ktorý vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a obsahuje konkrétnu metodiku pre emisie, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených nepriamymi zmenami vo využívaní pôdy, pričom zabezpečí súlad s touto smernicou, najmä s článkom 7b ods. 2.

Takýto návrh bude obsahovať záruky potrebné na zabezpečenie istoty investícií realizovaných ešte pred uplatnením tejto metodiky. Čo sa týka zariadení, ktoré vyrábali biopalivá do konca roka 2013, uplatňovanie opatrení uvedených v prvom pododseku nebude do 31. decembra 2017 dôvodom na to, aby sa biopalivá vyrobené týmito zariadeniami považovali za nevyhovujúce požiadavkám trvalej udržateľnosti tejto smernice, ak by im inak vyhovovali, a to pod podmienkou, že tieto biopalivá dosiahnu úspory emisií skleníkových plynov v hodnote aspoň 45 %. Toto sa uplatní na kapacity zariadení na výrobu biopalív na konci roka 2012.

Európsky parlament a Rada sa pokúsia rozhodnúť o každom takomto návrhu, ktorý Komisia predloží, do 31. decembra 2012.

7.   Prílohu IV je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, okrem iného doplnením hodnôt pre ďalšie výrobné postupy pre biopalivá týkajúce sa tých istých alebo iných surovín a úpravou metodiky stanovenej v časti C. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného aj jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

Pokiaľ ide o určené hodnoty a metodiku stanovené v prílohe IV, osobitná pozornosť sa venuje:

metóde zohľadnenia odpadov a zvyškov,

metóde zohľadnenia vedľajších produktov,

metóde zohľadnenia kogenerácie a

statusu pridelenému zvyškom poľnohospodárskych plodín a vedľajším produktom.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr.

Akékoľvek zmeny alebo doplnenia týkajúce sa zoznamu určených hodnôt v prílohe IV musia byť v súlade s týmito pravidlami:

a)

ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý alebo ak dochádza len k limitovanej zmene variácií, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké, alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, určené hodnoty musia byť typické pre normálne výrobné procesy;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch musia byť určené hodnoty v porovnaní s normálnymi výrobnými procesmi konzervatívne.

8.   Stanovia sa podrobné vymedzenia vrátane technických špecifikácií požadovaných pre kategórie uvedené v bode 9 časti C prílohy IV. Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

Článok 7e

Vykonávacie opatrenia a správy týkajúce sa trvalej udržateľnosti biopalív

1.   Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 7b ods. 3 druhom pododseku, v článku 7c ods. 3 treťom pododseku, v článku 7c ods. 6, v článku 7c ods. 8, v článku 7d ods. 5, v článku 7d ods. 7 prvom pododseku a v článku 7d ods. 8 taktiež plne zohľadnia účely smernice 2009/28/ES.

2.   Správy Komisie, ktoré predkladá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 7b ods. 7, článkom 7c ods. 2, článkom 7c ods. 9, článkom 7d ods. 4, 5 a článkom 7d ods. 6 prvým pododsekom, ako aj správy a informácie predkladané podľa článku 7c ods. 3 prvého a piateho pododseku a článku 7d ods. 2 sa vypracúvajú a postupujú na účely smernice 2009/28/ES, ako aj na účely tejto smernice.

7.

V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty monitorujú zhodu s požiadavkami článkov 3 a 4, pokiaľ ide o automobilový benzín a motorovú naftu, na základe analytických metód stanovených európskymi normami EN 228:2004 a EN 590:2004 v uvedenom poradí.“

8.

Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a

Kovové prísady

1.   Komisia posúdi zdravotné riziká a riziká pre životné prostredie v súvislosti s používaním kovových prísad v palive a na tento účel vyvinie skúšobnú metodiku. Do 31. decembra 2012 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich záveroch.

2.   Do doby, kým sa vyvinie skúšobná metodika podľa odseku 1, sa prítomnosť kovovej prísady trikarbonyl-(metylcyklopentadienyl) mangánium (MMT) v palivách od 1. januára 2011 obmedzí na 6 mg mangánu na liter. Od 1. januára 2014 bude táto hranica predstavovať 2 mg mangánu na liter.

3.   Maximálny obsah MMT v palivách uvedený v odseku 2 sa preskúma na základe výsledkov hodnotenia, ktoré sa vykoná za pomoci skúšobnej metodiky podľa odseku 1. Môže sa znížiť až na nulu, ak je to odôvodnené na základe posúdenia rizík. Nemôže sa zvýšiť, pokiaľ to nie je odôvodnené na základe posúdenia rizík. Takéto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie uvádzajúce obsah kovových prísad v palive uvádzalo všade tam, kde majú spotrebitelia prístup k palivám s kovovými prísadami.

5.   Na označení sa uvedie tento text: ‚Obsahuje kovové prísady‘.

6.   Označenie sa zreteľne upevní na mieste, kde sa uvádzajú informácie o druhu paliva. Rozmery a písmo označenia sú také, aby bolo jasne viditeľné a ľahko čitateľné.“

9.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Podávanie správ

1.   Do 31. decembra 2012 a potom každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade predkladať správu, ktorú v prípade potreby doplní návrhmi na zmenu a doplnenie tejto smernice. V správe sa zohľadnia najmä tieto skutočnosti:

a)

použitie a vývoj technológie automobilov, najmä pokiaľ ide o realizovateľnosť zvýšenia maximálneho povoleného obsahu biopalív v automobilovom benzíne a motorovej nafte a potrebu preskúmania termínu uvedeného v článku 3 ods. 3;

b)

politika Spoločenstva týkajúca sa emisií CO2 z vozidiel cestnej dopravy;

c)

možnosť uplatňovať požiadavky uvedené v prílohe II, najmä limitné hodnoty polycyklických aromatických uhľovodíkov, na necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá;

d)

zvýšenie použitia detergentov v palivách;

e)

použitie kovových prísad iných ako MMT v palivách;

f)

celkový objem zložiek používaných v automobilovom benzíne a motorovej nafte so zreteľom na právne predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (20), a jej dcérskych smerníc;

g)

dôsledky cieľa znižovania emisií skleníkových plynov stanoveného v článku 7a ods. 2 pre systém obchodovania s emisiami;

h)

prípadná potreba úprav článku 2 ods. 6, článku 2 ods. 7 a článku 7a ods. 2 písm. b) s cieľom posúdiť možný podiel na plnení cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 až o 10 %. Tieto úvahy sa zakladajú na možnosti zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu palív a energií v rámci Spoločenstva, pričom sa zohľadní najmä akýkoľvek pokrok v oblasti technológií zachytávania a uskladnenia uhlíka spôsobom, ktorý je bezpečný pre životné prostredie, a pokrok v oblasti elektrických cestných vozidiel, ako aj nákladová účinnosť prostriedkov na znižovanie týchto emisií podľa článku 7a ods. 2 písm. b);

i)

možnosť zavedenia dodatočných opatrení pre dodávateľov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie o 2 % v porovnaní so základnou normou pre palivá podľa článku 7a ods. 5 písm. b) použitím kreditov zakúpených prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu za podmienok uvedených v smernici 2003/87/ES, aby bolo možné posúdiť ďalší možný podiel na plnení cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 až o 10 % podľa článku 7a ods. 2 písm. c) tejto smernice;

j)

aktualizovanú analýzu nákladov a prínosov a vplyvu zníženia maximálneho povoleného tlaku pár benzínu v letnom období pod 60 kPa.

2.   Komisia najneskôr v roku 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti plnenia cieľovej hodnoty emisií skleníkových plynov na rok 2020 podľa článku7a, pričom zohľadní potrebu súladu tohto cieľa s cieľom uvedeným v článku 3 ods. 3 smernice 2009/28/ES v súvislosti s podielom energie z obnoviteľných zdrojov v doprave vzhľadom na správy podľa článku 23 ods. 8 a 9 tejto smernice.

V prípade potreby Komisia správu doplní návrhom na zmenu cieľa.

10.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Pokiaľ treba prispôsobiť povolené skúšobné metódy podľa prílohy I alebo II technickému pokroku, je možné prijať zmeny a doplnenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4. Prílohu III je tiež možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Takéto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.“

11.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Postup výboru

1.   S výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha výbor pre kvalitu palív.

2.   V prípade záležitostí týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biopalív podľa článkov 7b, 7c a 7d Komisii pomáha tzv. výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív uvedený v článku 25 ods. 2 smernice 2009/28/ES.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

12.

Článok 14 sa vypúšťa.

13.

Prílohy I, II, III a IV sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 1999/32/ES

Smernica 1999/32/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 3 sa nahrádza takto:

„3.

lodné palivo znamená každé kvapalné ropné palivo určené na použitie alebo používané na palube plavidla vrátane palív uvedených v norme ISO 8217. Týka sa to aj každého kvapalného ropného paliva, ktoré používajú plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy alebo rekreačné plavidlá, v súlade s definíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (21), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (22), ak sa tieto plavidlá nachádzajú na mori;

b)

bod 3j sa vypúšťa.

2.

Článok 4b sa mení a dopĺňa takto:

a)

názov sa nahrádza takto: „Maximálny obsah síry v lodných palivách používaných loďami kotviacimi v prístavoch Spoločenstva“;

b)

v odseku 1 sa vypúšťa písmeno a);

c)

v odseku 2 sa vypúšťa písmeno b).

3.

V článku 6 ods. 1a sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Odoberanie vzoriek sa začne dňom, keď vstúpi do platnosti príslušná limitná hodnota maximálneho obsahu síry v palivách. Bude sa vykonávať dostatočne často, v dostatočnom množstve a takým spôsobom, aby vzorky reprezentovali skúmané palivo a palivo, ktoré používajú plavidlá v príslušných morských oblastiach a prístavoch.“

Článok 3

Zrušenie

Smernica 93/12/EHS sa zrušuje.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2010.

Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 23. apríla 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

P. NEČAS


(1)  Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 53.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.

(3)  Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.

(4)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 43.

(6)  Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

(7)  Pozri stranu 16 tohto úradného vestníka.

(8)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(10)  Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13.

(11)  Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 81.

(12)  Číslovanie týchto kódov KN uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.6.1987, s. 1).

(13)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15.

(14)  Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

(15)  Ú. v. ES L 173, 12.7.2000, s. 1.“;

(16)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.“;

(17)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.“

(18)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(19)  Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.“

(20)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.“

(21)  Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

(22)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15.“;


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

ENVIRONMENTÁLNE ŠPECIFIKÁCIE PREDÁVANÝCH PALÍV POUŽÍVANÝCH NA POHON VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝM MOTOROM

Druh: Benzín

Parameter (1)

Jednotka

Limity (2)

Minimálny

Maximálny

Oktánové číslo výskumnou metódou

 

95 (3)

Oktánové číslo motorovou metódou

 

85

Tlak pár pre letné obdobie (4)

kPa

60,0 (5)

Destilácia:

 

 

 

odparené percento do 100 °C

obj. %

46,0

odparené percento do 150 °C

obj. %

75,0

Obsah uhľovodíkových skupín:

 

 

 

olefíny

obj. %

18,0

aromáty

obj. %

35,0

benzén

obj. %

1,0

Obsah kyslíka

hmot. %

 

3,7

Obsah kyslíkatých zlúčenín

 

 

 

Metanol

obj. %

 

3,0

Etanol (môžu sa pridať stabilizátory)

obj. %

 

10,0

Izopropylalkohol

obj. %

12,0

Tercbutylalkohol

obj. %

15,0

Izobutylalkohol

obj. %

15,0

Étery obsahujúce päť alebo viac atómov uhlíka v molekule

obj. %

22,0

Iné kyslíkaté zlúčeniny (6)

obj. %

15,0

Obsah síry

mg/kg

10,0

Obsah olova

g/l

0,005

PRÍLOHA II

ENVIRONMENTÁLNE ŠPECIFIKÁCIE PREDÁVANÝCH PALÍV NA POHON VOZIDIEL SO VZNETOVÝMI MOTORMI

Druh: motorová nafta

Parameter (7)

Jednotka

Limity (8)

Minimálny

Maximálny

Cetánové číslo

 

51,0

Hustota pri 15 °C

kg/m (9)

845,0

Destilácia:

 

 

 

95 % získanej pri:

°C

360,0

Polycyklické aromatické uhľovodíky

hmot. %

8,0

Obsah síry

mg/kg

10,0

Obsah FAME – EN 14078

%

7,0 (9)

PRÍLOHA III

VÝNIMKA VZŤAHUJÚCA SA NA TLAK PÁR POVOLENÁ PRE AUTOMOBILOVÝ BENZÍN S OBSAHOM BIOETANOLU

Obsah bioetanolu (% v/v)

Povolená výnimka pre tlak pár (v kPa)

0

0

1

3,65

2

5,95

3

7,20

4

7,80

5

8,0

6

8,0

7

7,94

8

7,88

9

7,82

10

7,76

Povolená výnimka vzťahujúca sa na tlak pár pre stredný obsah bioetanolu medzi hodnotami uvedenými v tabuľke sa určuje priamou lineárnou extrapoláciou medzi obsahom bioetanolu bezprostredne nad a bezprostredne pod strednou hodnotou.

PRÍLOHA IV

PRAVIDLÁ VÝPOČTU EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV BIOPALÍV POČAS ICH ŽIVOTNÉHO CYKLU

A.   Typické a určené hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z cukrovej repy

61 %

52 %

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32 %

16 %

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 %

16 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

45 %

34 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

53 %

47 %

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

69 %

69 %

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

56 %

49 %

etanol z cukrovej trstiny

71 %

71 %

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

45 %

38 %

bionafta zo slnečnice

58 %

51 %

bionafta zo sóje

40 %

31 %

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

36 %

19 %

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

62 %

56 %

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (10) oleja

88 %

83 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

51 %

47 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

65 %

62 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

40 %

26 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

68 %

65 %

čistý rastlinný olej z repky olejnej

58 %

57 %

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

80 %

73 %

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

84 %

81 %

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

86 %

82 %

B.   Odhadované typické a určené hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu iba v zanedbateľných množstvách, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy

Reťazec výroby biopalív

Typické úspory emisií skleníkových plynov

Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z pšeničnej slamy

87 %

85 %

etanol z drevného odpadu

80 %

74 %

etanol z drevín pestovaných na tento účel

76 %

70 %

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

95 %

95 %

motorová nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

93 %

93 %

dimetyléter (DME) z drevného odpadu

95 %

95 %

DME z dreva pestovaného na tento účel

92 %

92 %

metanol z drevného odpadu

94 %

94 %

metanol z dreva pestovaného na tento účel

91 %

91 %

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

C.   Metodika

1.   Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:

E = eec  + el  + ep  + etd  + eu esca eccs eccr eee

kde

E

=

celkové emisie z používania paliva;

eec

=

emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el

=

množstvo emisií za rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy;

ep

=

emisie zo spracovania;

etd

=

emisie z dopravy a distribúcie;

eu

=

emisie z používaných palív;

esca

=

úspora emisií z akumulácie pôdneho uhlíka prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka;

eccr

=

úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka a

eee

=

úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

2.   Emisie skleníkových plynov z palív (E) sa vyjadrujú v gramoch ekvivalentu CO2 na MJ paliva (gCO2eq/MJ).

3.   Odchylne od bodu 2 sa v prípade motorových palív v doprave môžu hodnoty vyjadrené v CO2eq/MJ upraviť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu.

4.   Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív sa vypočítavajú takto:

ÚSPORA = (EF EB )/EF

kde

EB

=

celkové emisie z biopaliva a

EF

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva.

5.   Na účely bodu 1 sú zohľadňované skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2

:

1,

N2O

:

296,

CH4

:

23.

6.   Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania, zo zberu surovín, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových plynov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Odhadované množstvá emisií z pestovania je možné vypočítať na základe priemerov vypočítaných pre zemepisné oblasti, ktoré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte určených hodnôt, čo predstavuje alternatívu používania skutočných hodnôt.

7.   Množstvo emisií za rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy, el, sa vypočítava rovnomerným delením celkových emisií počas obdobia 20 rokov. Na výpočet týchto emisií sa používa tento vzorec:

el = (CSR CSA ) × 3,664 × 1/20 × 1/PeB  (12)

kde

ej

=

ročné emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy (vyjadrené v hmotnosti ekvivalentu CO2 na jednotku energie získanej z biopaliva);

CSR

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiaca s referenčným využívaním pôdy (vyjadrená v hmotnosti uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy a vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov pred tým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;

CSA

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiaca so skutočným využívaním pôdy (vyjadrená v hmotnosti uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy a vegetácie). Ak sa zásoba uhlíka zhromažďuje viac ako jeden rok, hodnotou CSA je odhadovaná zásoba na jednotku plochy po dvadsiatich tokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako energia získaná z biopaliva na jednotku plochy za rok) a

eB

=

bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ biopalív, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

8.   Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a)

sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárstvo ani žiadne iné činnosti a

b)

patrí do jednej z týchto kategórií:

i)

veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely;

ii)

silno kontaminovaná pôda.

Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa uplatňuje na obdobie do 10 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na využívanie na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode i) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie a že sa v prípade pôdy uvedenej v bode ii) zníži kontaminácia pôdy.

9.   Kategórie uvedené v bode 8 písm. b) sa vymedzujú takto:

a)

„veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná;

b)

„silno kontaminovaná pôda“ je pôda, ktorá vzhľadom na kontamináciu pôdy nie je vhodná na pestovanie potravín alebo krmív.

Patrí sem aj pôda, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 7c ods. 3 štvrtým pododsekom.

10.   Usmernenia prijaté podľa prílohy V časti C bodu 10 smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie slúžia ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

11.   Emisie zo spracovania, ep , zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovaní.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú, ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrickej rozvodovej sieti.

12.   Emisie z dopravy a distribúcie, etd , zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 6, nie sú zahrnuté v tomto bode.

13.   Emisie z používaných palív, eu , sa v prípade biopalív považujú za nulové.

14.   Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka, eccs , ktoré ešte neboli zohľadnené pri ep , je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a sekvestrácii emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív.

15.   Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka, eccr , je obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, kde uhlík používaný na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách musí mať pôvod v biomase.

16.   Úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, eee , sa zohľadňuje v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú kombinovanú výrobu, okrem prípadov, keď palivo použité na kombinovanú výrobu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľnohospodárskych plodín. Pri započítaní tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej výroby považuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej výroby mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspora emisií skleníkových plynov súvisiaca s touto nadbytočnou elektrinou sa rovná množstvu skleníkových plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej výroby.

17.   Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina sa stanovuje na základe nižšej výhrevnosti).

18.   Na účely výpočtu uvedeného v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el , + podielov emisií ep , etd eee , ktoré vznikajú vo výrobnom procese až do fázy, keď sa získa vedľajší produkt vrátane tejto fázy. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množstva týchto emisií.

Na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elektriny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti bodu 16, s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa vedľajšie produkty s negatívnym energetickým obsahom považujú za vedľajšie produkty s nulovým energetickým obsahom.

Emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu z odpadov, zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín a zvyškov zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerínu, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú za nulové až do procesu zberu týchto materiálov.

V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

19.   Na účely výpočtu uvedeného v bode 4 predstavujú emisie z porovnateľného fosílneho paliva (EF) najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z fosílnej časti automobilového benzínu a motorovej nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli nahlásené podľa tejto smernice. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, používa sa hodnota 83,8 gCO2eq/MJ.

D.   Roztriedenie určených hodnôt pre biopalivá

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

12

12

etanol z pšenice

23

23

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

20

20

etanol z cukrovej trstiny

14

14

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

29

29

bionafta zo slnečnice

18

18

bionafta zo sóje

19

19

bionafta z palmového oleja

14

14

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (13) oleja

0

0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

30

30

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

18

18

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

15

15

čistý rastlinný olej z repky olejnej

30

30

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0

0

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ep eee “ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

19

26

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

32

45

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32

45

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

21

30

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

14

19

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

1

1

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

15

21

etanol z cukrovej trstiny

1

1

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

16

22

bionafta zo slnečnice

16

22

bionafta zo sóje

18

26

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

35

49

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie olej)

13

18

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

9

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

10

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

10

13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

30

42

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

7

9

čistý rastlinný olej z repky olejnej

4

5

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

14

20

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

8

11

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu:„etd “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

2

2

etanol z pšenice

2

2

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

2

2

etanol z cukrovej trstiny

9

9

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

1

1

bionafta zo slnečnice

1

1

bionafta zo sóje

13

13

bionafta z palmového oleja

5

5

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

1

1

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

5

5

čistý rastlinný olej z repky olejnej

1

1

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

3

3

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

5

5

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

4

4

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy

33

40

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

57

70

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

57

70

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

46

55

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

39

44

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

26

26

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

37

43

etanol z cukrovej trstiny

24

24

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej

46

52

bionafta zo slnečnice

35

41

bionafta zo sóje

50

58

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

54

68

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

32

37

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

10

14

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

41

44

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

29

32

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

50

62

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

27

29

čistý rastlinný olej z repky olejnej

35

36

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

17

23

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

13

16

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

12

15

E.   Roztriedenie odhadovaných určených hodnôt pre budúce biopalivá, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu len v zanedbateľných množstvách

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

3

3

etanol z drevného odpadu

1

1

etanol z drevín pestovaných na tento účel

6

6

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

1

1

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4

4

DME z drevného odpadu

1

1

DME z drevín pestovaných na tento účel

5

5

metanol z drevného odpadu

1

1

metanol z drevín pestovaných na tento účel

5

5

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ep eee “ tak, ako sú vymedzené v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

5

7

etanol z dreva

12

17

motorová nafta z dreva vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

0

0

DME z dreva

0

0

metanol z dreva

0

0

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

2

2

etanol z drevného odpadu

4

4

etanol z drevín pestovaných na tento účel

2

2

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

3

3

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

2

2

DME z drevného odpadu

4

4

DME z drevín pestovaných na tento účel

2

2

metanol z drevného odpadu

4

4

metanol z drevín pestovaných na tento účel

2

2

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív

Typické emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy

11

13

etanol z drevného odpadu

17

22

etanol z drevín pestovaných na tento účel

20

25

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4

4

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

6

6

DME z drevného odpadu

5

5

DME z drevín pestovaných na tento účel

7

7

metanol z drevného odpadu

5

5

metanol z drevín pestovaných na tento účel

7

7

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu


(1)  Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 228:2004. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 228:2004, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti, ako analytická metóda, ktorú nahrádza.

(2)  Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259:2006 „Ropné výrobky – Stanovenie a využitie údajov zhody výsledkov vo vzťahu k skúšobným metódam“ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259:2006.

(3)  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú naďalej umožňovať uvádzanie bezolovnatého automobilového benzínu bežnej kvality na trh, ktorého minimálne oktánové číslo motorovou metódou (MON) je 81 a minimálne oktánové číslo výskumnou metódou (RON) je 91.

(4)  Letné obdobie začína najneskôr 1. mája a končí najskôr 30. septembra. Pre členské štáty s nízkymi teplotami v letnom období sa leto začína najneskôr 1. júna a končí najskôr 31. augusta.

(5)  V prípade členských štátov s nízkymi teplotami v letnom období, pre ktoré platí výnimka v súlade s článkom 3 ods. 4 a 5, je maximálny tlak pár 70 kPa. V prípade členských štátov, pre ktoré platí výnimka v súlade s článkom 3 ods. 4 a 5 týkajúca sa automobilového benzínu s obsahom etanolu, je maximálny tlak pár 60 kPa plus výnimka tlaku pár uvedená v prílohe III.

(6)  Ďalšie monoalkoholy a étery s koncovým destilačným bodom nie vyšším ako destilačný bod podľa normy EN 228:2004.

(7)  Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 590:2004. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 590:2004, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti, ako analytická metóda, ktorú nahrádza.

(8)  Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259:2006 „Ropné výrobky – Stanovenie a využitie údajov zhody výsledkov vo vzťahu k skúšobným metódam“ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259:2006.

(9)  FAME musia spĺňať normu EN 14214.

(10)  Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ().

(11)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

(12)  Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664.

(13)  Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.


Top