Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Od výrobcu k spotrebiteľovi (z farmy na stôl): miestny a regionálny rozmer

(2021/C 37/04)

Spravodajca: Guido MILANA (IT/SES), poslanec zastupiteľstva obce Olevano Romano

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

S veľkým potešením víta stratégiu „Od výrobcu k spotrebiteľovi“ (ďalej len „stratégia“), ktorá je spolu so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (1) v centre Európskej zelenej dohody (2) a je nevyhnutná na to, aby sa do roku 2050 stal z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Zdôrazňuje, že tieto dve stratégie musia byť dokonale zosúladené, aby sa obmedzil vplyv potravinových systémov na klímu, udržateľné životné prostredie a biodiverzitu tým, že sa podporí dobrý stav pôdy, ochrana opeľovačov, využívanie biologických zdrojov na integrovanú kontrolu, ochrana vodných zdrojov a ekosystémov, čím sa súčasne zabezpečia bezpečné a zdravé potraviny. Musia tiež pomôcť riešiť problém vyľudňovania vidieckych oblastí. Domnieva sa, že rovnako strategické postavenie má aj potravinová sebestačnosť, ktorá zahŕňa zachovanie výrobných kapacít. To si vyžaduje dostatočnú podporu z rozpočtu EÚ.

2.

Zdôrazňuje potrebu súladu medzi rôznymi odvetviami súvisiacimi s potravinami, ako je poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, lesné hospodárstvo, rybárstvo a využívanie morského prostredia, a politikou v oblasti životného prostredia, energetiky a zdravia, spotrebiteľov, výroby, zamestnanosti, rozvoja vidieka a politiky v oblasti lesného hospodárstva, a to prostredníctvom prístupu viacúrovňového riadenia, aby opatrenia dohodnuté na európskej úrovni mohli pomáhať pri vykonávaní stratégie zameranej na ambiciózne a spoločné reformné ciele. Treba viac oceniť príspevok miestnych a vidieckych komunít a lepšie ho začleniť do politík. Je nevyhnutné, aby sa kultúrna identita regiónov znovu prepojila s ekosystémami.

3.

Zdôrazňuje, že pre pandémiu COVID-19 sme si veľmi dobre začali uvedomovať vzájomné vzťahy medzi naším zdravím, ekosystémami, dodávateľskými reťazcami, spotrebiteľskými modelmi a hranicami možností Zeme. Súčasná pandémia je iba príkladom. Čoraz častejšie suchá, povodne, lesné požiare a nové škodlivé organizmy nám neustále pripomínajú, že náš potravinový systém je ohrozený a musí sa stať udržateľnejším, odolnejším a schopným fungovať za akýchkoľvek okolností a poskytovať občanom dostatočné dodávky zdravých a primeraných potravín za prijateľné ceny.

4.

Poukazuje na to, že udržateľné poľnohospodárstvo sa nebude môcť rozvíjať, ak bude EÚ ďalej dovážať poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú v súlade s európskymi výrobnými normami, za nízke ceny, ktoré sú nekalou konkurenciou pre európske výrobné reťazce a ak bude vyvážať európske prebytky za nižšie ceny, než sú európske výrobné náklady. Požaduje urýchlene zaviesť nové multilaterálne pravidlá, ktoré budú spravodlivejšie a solidárnejšie, aby sa neohrozila hospodárska udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov z EÚ. Dúfa, že takýto nový prístup bude zameraný na posilnenie hospodárskych vyhliadok výrobcov a ich prepojenie so spotrebiteľmi a namiesto konvenčných výrobných systémov bude podporovať diverzifikované a alternatívne, resp. komplementárne potravinové systémy. Poukazuje na potrebu rovnomernejšieho prerozdeľovania hodnôt s lepším odmeňovaním výrobcov za poskytovanie kvalitných verejných statkov a ekosystémových služieb.

5.

Žiada Európsku komisiu, aby v rôznych odvetvových politikách dôsledne využívala existujúce ukazovatele (napr. súbor ukazovateľov týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja) na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľa zjednotiť udržateľnú výrobu potravín, ekosystémové služby a spravodlivé ekonomické perspektívy poľnohospodárov a zamestnancov. Zavedenie nových ukazovateľov by bolo vhodné len v oblastiach, ktoré dosiaľ neboli ukazovateľmi dostatočne pokryté. Dúfa, že všetci aktéri v potravinovom systéme sa budú aktívne zúčastňovať na monitorovaní a hodnotení vykonávania stratégie.

6.

Dúfa, že sa uzná a podporí úloha regiónov a miest ako hlavných aktérov potravinovej transformácie. Okrem iných funkcií je Európsky výbor regiónov zdrojom poznatkov o postupoch európskych miest a regiónov, a preto môže byť dôležitým sprostredkovateľom komunikácie a vzájomného učenia jednotlivých úrovní verejnej správy. V rámci vykonávania a vymedzenia budúcej SPP je nevyhnutné, aby európske regióny mohli naďalej plniť svoju úlohu riadiacich orgánov a podporovať tak transformácie stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ čo najbližšie územným celkom a zabezpečiť, aby budúce strategické plány zodpovedali miestnym potrebám. V tejto súvislosti by bolo nevyhnutné regionalizovať prvý pilier strategických plánov, aby sa ekologické režimy mohli riadiť ako dôležité nástroje sprevádzajúce vykonávanie stratégie spôsobom, ktorý zodpovedá osobitným potrebám každého regiónu.

Podpora výrobcov a propagácia krátkych a transparentných dodávateľských reťazcov

7.

Odporúča, aby sa pozornejšie monitoroval trend koncentrácie pôdy v prospech agropodnikania, ako aj zvyšovanie cien pozemkov, opúšťanie pôdy v okrajových oblastiach a následná strata poľnohospodárskej pôdy malých až stredne veľkých výrobcov a nových poľnohospodárov. Odporúča preto zmeny existujúcich nástrojov, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako napríklad prípadné obmedzenie výšky priamych platieb na poľnohospodársky podnik, s cieľom zjednodušiť dostupnosť poľnohospodárskej pôdy pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a nových agroekologických poľnohospodárov, ktorí fungujú samostatne alebo v skupinách, v snahe zabrániť úbytku aktívnych poľnohospodárov. Odporúča, aby sa v SPP zachovala rovnováha medzi ekonomickými a ekologickými aspektmi. Nabáda taktiež, aby sa v oblastiach s nedostatkom vody využívala na zavlažovanie regenerovaná voda a podporovalo agrolesníctvo.

8.

Víta plán Komisie rozšíriť ekologické poľnohospodárstvo a jej vôľu v nadväznosti na predbežné posúdenie vplyvu dosiahnuť, aby do roku 2030 v EÚ obhospodarovalo najmenej 25 % poľnohospodárskych plôch a výrazne zvýšiť produkciu ekologickej akvakultúry. Vyzýva tiež Komisiu, aby posúdila ďalšie systémy pestovania a výroby s environmentálnym prínosom. V tejto súvislosti odporúča zvážiť a podporiť úlohu miestnych a regionálnych územných politík ako prostriedku na zachovanie a zväčšenie plôch určených na presnú a integrovanú ekologickú výrobu zameranú na šetrenie environmentálnych zdrojov, s pomocou takých programov, ako sú miestne potravinové politiky (vrátane biooblastí, ekoregiónov, bioregiónov (3)) a procesy odbornej prípravy. Dúfa, že transformácia bude v rámci SPP prebiehať v súlade s vývojom spotreby ekologických produktov. Okrem toho požaduje opatrenia na podporu štrukturalizácie celého ekologického sektora a nielen rozvoja výroby, aby sa v rôznych regiónoch zachovali prínosy súvisiace s týmito výrobnými a spracovateľskými postupmi vrátane stimulov na zabezpečenie vodovodných sietí s cieľom zásobovať ekologických producentov vodou v súlade s legislatívou týkajúcou sa ekologického poľnohospodárstva.

9.

Požaduje väčšie zameranie na krátke dodávateľské reťazce a uznanie rozmanitosti európskych výrobných systémov vrátane tých alternatívnych s cieľom rozvíjať miestne/regionálne formy výroby, spracovania a uvádzania na trh založené na nutričnej akosti, dobrých životných podmienkach zvierat a dobrom stave životného prostredia. Navrhuje vytvoriť európsky rámec podpory a posilňovania krátkych dodávateľských reťazcov, počnúc inovatívnymi a úspešnými miestnymi postupmi. Žiada uľahčenie podpory regionálnych kolektívnych projektov, do ktorých budú zapojení spracovatelia, miestne samosprávy, poľnohospodárske a lesohospodárske podniky, miestni obchodníci a spotrebitelia, aby sa rozvíjala miestna potravinová ponuka. Okrem iného žiada podporu diverzifikácie miestnej a regionálnej výroby a spracovania a rozvoj nových odvetví (napr. rastlinných bielkovín, hlavne strukovín a sektorov kvality, ako sú bobuľoviny, orechy atď.), v ktorých sa počíta aj s podporou sekundárnych reťazcov súvisiacich so sekundárnymi tokmi a odpadmi, aby sa pridaná hodnota vytvárala v rôznych častiach potravinového dodávateľského reťazca, pričom treba posúdiť možnosť zaviesť označovanie v súvislosti s udržateľnou výrobou, ktoré by zohľadňovalo aj hospodárenie s vodou a pôdou. V tejto súvislosti konštatuje, že pojmy ako „miestny“ a „regionálny“ by sa mali vnímať z hľadiska príslušného výrobku. Východiskovým bodom musí byť nízka ekologická stopa výrobku, predchádzanie zbytočnej preprave a zlepšenie vzťahu medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

10.

Uznáva, že výroba, spracovanie, maloobchod, balenie a preprava potravinových výrobkov prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, pôdy a vody, emisiám skleníkových plynov a majú aj výrazný vplyv na biodiverzitu, a preto si želá, aby sa podporovali sekundárne toky s cieľom dospieť k modelu obehového hospodárstva. Rovnako ako Európska komisia zastáva názor, že sú nevyhnutné tieto opatrenia: a) do roku 2030 znížiť celkovú mieru používania chemických pesticídov i z nich vyplývajúceho rizika o 50 % a mieru používania rizikovejších pesticídov o 50 % (4), pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom ponúkli skutočné alternatívy, ktoré by neobmedzovali ich produktivitu, a to tak v prípade pesticídov, ako aj používaných agrotechnických postupov, a aby sa vyčlenili väčšie zdroje na výskum v tejto oblasti a urýchlil prístup na trh; b) zmenšiť úbytok živín aspoň o 50 % bez toho, aby to spôsobilo zhoršenie úrodnosti pôdy; c) do roku 2030 znížiť používanie hnojív najmenej o 20 %; d) do roku 2030 znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných v chovoch hospodárskych zvierat a akvakultúre o 50 %; e) pokračovať v znižovaní emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva a využívania pôdy, najmä oxidu dusného a metánu, ktorý pochádza aj zo živočíšnej výroby, ako aj z poľnohospodárskeho využívania rašelinísk, čím sa primerane prispeje k procesu stanovenému európskym klimatickým predpisom. Vyzýva Komisiu, aby na tento účel čo najskôr uverejnila klimatický plán do roku 2030, ktorým sa má zmeniť cieľ znižovania emisií skleníkových plynov tak, že sa stanoví na minimálne 55 % zníženie v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (5) realizáciou koherentného plánu s primeranými finančnými záväzkami; f) zväčšiť rozlohu trávnych porastov a produkciu bielkovinových krmív v Európe znížením množstva dovážaných krmív a bielkovín, ktoré nespĺňajú európske klimatické a environmentálne normy.

11.

Vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcej práce vypracovala posúdenia vplyvu týkajúce sa spôsobu stanovenia číselných cieľov. Krajiny, ktoré používajú veľké množstvá antibiotík, chemických prípravkov na ochranu rastlín a hnojív, by mali byť k obmedzovaniu ich používania nabádané vo väčšej miere ako krajiny s už nízkymi úrovňami používania.

12.

Navrhuje, aby sa vykonalo transparentné a zrozumiteľné posúdenie vplyvu s cieľom monitorovať strednodobé ciele a opätovne prerokovať potrebné úpravy po dohode s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi samosprávami a subjektmi agropriemyslu.

13.

Odporúča zaviesť prísnejšie opatrenia proti vplyvu postupov intenzívneho priemyselného chovateľstva na životné prostredie. Žiada, aby sa na úrovni EÚ povinne zaviedlo oficiálne certifikované označovanie dobrých životných podmienok zvierat, s ktorým sa uvažuje v stratégii. Odporúča zaviesť jasné a povinné označovanie spôsobu chovu zahŕňajúce celý životný cyklus zvieraťa, vďaka čomu by výrobcovia získali uznanie zlepšenia svojich postupov a spotrebitelia by si mohli vybrať výrobky, aké si želajú. Navrhuje postupné a plánované obmedzovanie klietkového chovu v celej Európskej únii, a to aj prostredníctvom obmedzenia maximálnej hustoty hospodárskych zvierat v príslušnom poľnohospodárskom podniku a prostredníctvom podpory extenzívneho chovu v akvakultúre. Žiada, aby bol prístup k platbám v rámci SPP podmienený maximálnou hustotou hospodárskych zvierat v poľnohospodárskom podniku a aby sa posilnila podmienenosť z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat.

14.

Žiada, aby nové ekologické režimy zabezpečovali vyvážený, povinný, účinný a stále výraznejší prílev financií na podporu udržateľných výrobných postupov používaných poľnohospodármi a lesníkmi, ktoré okrem iného podstatne zlepšujú ukladanie uhlíka, ako aj biodiverzitu. Pripomína však, že agroenvironmentálne a klimatické opatrenia druhého piliera SPP sa ukázali byť zďaleka najúčinnejším meradlom ekologizácie SPP a že to súvisí s prístupom zdola nahor, ktorý sa používa pri definovaní týchto opatrení v prípade regionalizovaného riadenia, a preto žiada, aby sa využila možnosť presunúť prostriedky z prvého do druhého piliera SPP a aby regionálne samosprávy boli na európskej aj národnej úrovni zapojené do vymedzenia ekologických systémov s cieľom zabezpečiť väčší súlad a komplementárnosť medzi ekologickými režimami a agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami a aby sa viac zohľadňovali potreby regiónov. Okrem toho odporúča podporovať postupy extenzívneho chovu hospodárskych zvierat s menším ekologickým vplyvom. Je potrebné umožniť, aby poľnohospodári dostali kompenzáciu z európskych a štátnych prostriedkov za dodatočné náklady spojené s poľnohospodárskou výrobou v rovnováhe medzi environmentálnou, hospodárskou a sociálnou udržateľnosťou.

15.

Súčasne so zmenami v poľnohospodárstve považuje za nevyhnutné urýchliť prechod na udržateľnú produkciu rýb. Odporúča opatrenia na ochranu a podporu rybolovu v malom, aký sa udržateľnou formou vykonáva napríklad v najvzdialenejších regiónoch, a na boj proti intenzívnemu klietkovému chovu a takým rybolovným postupom, ktoré sú nezákonné a spôsobujú nadmerný výlov, vrátane zavedenia vhodnejších opatrení pri revízii spoločnej rybárskej politiky a obchodných dohôd.

16.

Očakáva, že sa vypracujú návrhy na plánovanie námorných priestorov a vytvorenie siete oblastí, v ktorých budú všetky formy rybolovu na dostatočne dlhé obdobie zakázané, aby sa účinnejšie dosiahli ciele rovnováhy medzi využívaním rybolovného zdroja a schopnosti mora reprodukovať ho. Žiada tiež, aby sa úsilie zameralo na dosiahnutie väčšej účinnosti pri vypracúvaní udržateľných plánov riadenia rybolovu v oblastiach, ktoré sú z environmentálneho hľadiska najzraniteľnejšie.

Potravinové prostredie, boj proti obezite, podpora zodpovednej a kritickej spotreby

17.

Opätovne zdôrazňuje význam voľby a stravovacích návykov spotrebiteľov ako kľúčového činiteľa zmeny potravinového systému. Podporuje Komisiu v jej zámere uľahčiť prechod na zdravé a udržateľné stravovanie v súlade s cieľom č. 12 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (6). Vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla ucelený a cielený súbor opatrení na podporu stredomorskej stravy, ktorá je preukázateľne zdravou stravou, ako aj zdravej výživy s väčším podielom zeleniny a primeranou a zodpovednou konzumáciou tukov a cukrov.

18.

Vyzýva Komisiu, aby stanovila vhodnejšie systémy označovania výživovej hodnoty na výrobkoch, ktoré budú zosúladené na európskej úrovni a vychádzať z najnovších poznatkov vedeckého výskumu. Zároveň ju vyzýva, aby zvážila vytvorenie európskej databázy výživových hodnôt a uskutočnila európsky program nutričného označovania. V snahe podnietiť uvedomelú spotrebu by cieľom malo byť poskytovanie transparentných, komplexných a jasných informácií o nutričnej akosti, s prihliadnutím na pôvod výrobkov, vplyv dopravy na životné prostredie a spôsoby výroby.

19.

Okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité ísť nad rámec opatrení informatívneho označovania, a to vzdelávaním, stimulmi a štrukturálnymi opatreniami zameranými na kritickú a zodpovednú spotrebu a podporu zodpovedného a zdravého potravinového prostredia pre všetkých. Odporúča preto informačné kampane a vzdelávacie programy o zdravom stravovaní a strave bohatej na rastlinné zložky a vlákninu. Podporuje prijatie daňových stimulov na podnecovanie spotrebiteľov, aby sa rozhodovali pre zdravé a udržateľné stravovanie. Okrem toho nabáda na opatrenia na zrušenie stimulov pre agropotravinársky priemysel, pokiaľ ide o uvádzanie na trh a reklamu príliš spracovaných a nezdravých potravín, ktoré sú bohaté na cukry, soľ a nasýtené tuky.

20.

Podporuje opatrenia na zabezpečenie toho, aby cena potravín odrážala skutočné environmentálne a sociálne náklady a aby prvovýrobcovia mali spravodlivé príjmy za svoju prácu. Vyzýva preto Komisiu, aby s členskými štátmi diskutovala o opatreniach na obmedzenie kúpnej sily spracovateľov a maloobchodníkov a o posilnení vyjednávacej pozície prvovýrobcov so zreteľom na vedecky preukázané environmentálne náklady a náklady na zdravie obyvateľstva. Ak si dosiahnutie spravodlivej ceny za výrobky vyžaduje vyššiu cenu pre spotrebiteľa, považuje to za prijateľné (7).

21.

Vyzýva Komisiu, aby začlenila právo na potraviny medzi piliere vykonávania stratégie. Preto navrhuje, aby sa spolu s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami pracovalo na krátkodobých a strednodobých opatreniach (napr. prostredníctvom ekonomickej podpory) a na dlhodobých opatreniach (štrukturálne sociálne politiky) na podporu prístupu najzraniteľnejších skupín do udržateľnejšieho a zdravšieho potravinovému systému, čo pomôže v boji proti obezite a podvýžive. Navrhuje, aby sa vypracoval európsky akčný plán proti detskej obezite a podvýžive na obdobie po roku 2020. Zdôrazňuje, že cenová dostupnosť zdravých potravín by sa mala podporovať skôr priamymi sociálnymi politikami a opatreniami, pričom by sa zároveň mali zabezpečiť spravodlivé ceny výrobkov pre poľnohospodárov a zamestnancov.

Udržateľné verejné obstarávanie, ekologické obstarávanie potravín, vzdelávacie programy

22.

Navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na úlohu ekologického verejného obstarávania a ekologického obstarávania potravín ako prostriedku na podporu zdravého a udržateľného stravovania a posilnenie a propagáciu miestneho poľnohospodárstva založeného na regionálnych osobitostiach, čím sa zabezpečia trhové podiely miestnych a regionálnych výrobcov (8).

23.

Žiada, aby sa stanovili pružnejšie kritériá pre zavádzanie miestnych a regionálnych výrobkov v oblasti verejného obstarávania, a to najmä uplatňovaním zásady lokálnej produkcie bez potreby dopravy (zásada „0 km“) v školských jedálňach. Okrem toho odporúča, aby sa zaviedol účinný poradný systém alebo zjednodušená európska príručka s cieľom poskytnúť verejným orgánom jasné usmernenia, ako stanovovať kritériá udržateľnosti.

24.

Podporuje Komisiu v tom, že členské štáty a miestne a regionálne samosprávy nabáda k realizácii programov školského vzdelávania o poľnohospodárstve, potravinách, životnom prostredí a klíme v školách. Považuje za nevyhnutné podporovať uvedomelú spotrebu a zaviesť pre mladú generáciu a najzraniteľnejšie skupiny vzdelávanie o poľnohospodárstve, potravinovej kultúre a environmentálnom povedomí.

Znižovanie a predchádzanie vzniku odpadu, podpora obehového hospodárstva

25.

Naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne právne predpisy a záväzné ciele v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu a jeho znižovania. Očakáva, že Komisia neoblomne zachová záväzný cieľ zmenšiť do roku 2030 objem potravinového odpadu na polovicu, a to na základe práce vykonanej spoločne s platformou EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami a vyzýva Komisiu, aby venovala zvýšenú pozornosť najvzdialenejším regiónom a výraznejšie ich podporila, keďže na posilnenie obehovosti ich hospodárstiev je veľmi dôležité zlepšiť riadenie, recykláciu a zhodnocovanie odpadu a vedľajších produktov z agropotravinárstva a rybolovu.

26.

Odporúča nadobudnúť celkový prehľad o potravinovom reťazci vrátane opatrení na obmedzenie odpadu od počiatočnej fázy (v prvovýrobe), cez spracovanie, prepravu potravinových výrobkov, až po ich uvádzanie na trh, ako aj ich spotrebu v domácnostiach aj mimo nich. Navrhuje motivovať supermarkety k efektívnejšiemu skladovaniu výrobkov a zaviesť ich zdaňovanie za neefektívne využívanie prebytkov. Víta iniciatívy niektorých členských štátov v súvislosti s povinným darovaním týchto prebytkov.

27.

Požaduje primeranejšie informácie o uplynutí doby spotreby na etiketách potravín prehodnotením, či sa má použiť označenie „Minimálna trvanlivosť do“, alebo „Spotrebujte do“, ako aj toho, za aké dôležité sa považujú komunikačné a osvetové kampane pre spotrebiteľov zamerané na podporu vhodného správania, pokiaľ ide o obmedzenie plytvania potravinami. Okrem iného sa odporúča prístup zdola nahor zameraný na znalosti a posilnenie inovácií a osvedčených postupov, ktoré sa objavujú v mnohých mestských a regionálnych podmienkach.

28.

Podporuje naplánovanie opatrení zameraných na podporu šírenia výrobných modelov a územného rozvoja založených na formách „nulového odpadu“, opätovného použitia a obehového hospodárstva v rámci celého reťazca vrátane oblasti plastov. Zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je silným nástrojom, prostredníctvom ktorého môžu miestne a regionálne samosprávy stanovovať normy a usmerňovať trh na udržateľnejšie a miestne produkty a služby. Navrhuje použiť prístup zdola nahor s programami na podporu úspešných činností, ktoré budú zahŕňať mestské, prímestské, vidiecke prostredie a najvzdialenejše regióny (9).

Medzinárodný obchod, solidarita a udržateľný rozvoj v krajinách mimo EÚ

29.

Považuje za potrebné prijať globálny prístup k prechodu na udržateľné agropotravinárske systémy spoluprácou s krajinami mimo EÚ a prostredníctvom medzinárodných obchodných politík. Zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je najväčším dovozcom a vývozcom potravín na svete, zvýšila svoju závislosť od tretích krajín a doteraz uplatňuje obchodnú politiku, ktorá je v rozpore s jej sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Vyzýva Komisiu, aby aktívne hľadala riešenia pre túto problematiku, najmä pokiaľ ide o pravidlá medzinárodného obchodu v poľnohospodárstve, vývoj cien na trhu EÚ a medzinárodných trhoch a o udržateľnú rovnováhu medzi dopytom a výrobou v odvetví mäsa a mliečnych výrobkov.

30.

Trvá na tom, aby sa obchodné dohody posudzovali s ohľadom na cieľ zníženia emisií skleníkových plynov a vychádzali z koncepcie udržateľného rozvoja. Žiada, aby sa posilnili kapitoly o udržateľnom obhospodarovaní lesov a boji proti odlesňovaniu, o dobrých životných podmienkach zvierat a dodržiavaní ľudských práv (10).

31.

Domnieva sa, že obchodná politika, ktorá nezaručuje súlad vonkajších trhov s vysokými európskymi normami týkajúcimi sa udržateľnosti a bezpečnosti potravín, môže vážne narušiť vnútorný trh a ohroziť náš poľnohospodársky sektor. Myslí si, že európske obchodné dohody pomáhajú zaistiť rovnaké podmienky medzi vnútorným a vonkajším trhom, zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov a zaručiť spravodlivý zisk. Požaduje, aby sa rokovalo s krajinami mimo EÚ o dôslednej reciprocite výrobných noriem, pričom sa zosúladia predpisy o ochrane plodín a životného prostredia a v prípade potreby sa určia miestne špičkové výrobky, a aby sa zintenzívnila kontrola výrobkov pri ich uvádzaní na spoločný európsky trh. Podporuje hraničnú daň z uhlíka, ktorá zabráni spoločnostiam z EÚ presúvať výrobu do krajín s menej prísnymi environmentálnymi normami.

Správa vecí verejných, vykonávanie, monitorovanie

32.

Odporúča dôsledne prispôsobiť budúcu SPP, spoločnú rybársku politiku, operačné programy a národné strategické plány SPP cieľom Európskej zelenej dohody, najmä v rámci stratégie „Od výrobcu k spotrebiteľovi“ a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. V tejto súvislosti žiada, aby boli do nariadenia o SPP začlenené spoločné európske kvantifikované a merateľné ciele pre národné strategické plány. Navrhuje určiť jasné ukazovatele vplyvu na stanovenie cieľov a sledovanie výsledkov. Žiada, aby regióny zohrávali vedúcu úlohu pri riadení strategických plánov, najmä pokiaľ ide o druhý pilier. Dúfa, že z plánov reformy SPP sa nevytratí územná a regionálna perspektíva.

33.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že časť vo VFR na roky 2021 – 2027 vyčlenená na SPP podľa pozície dosiahnutej na júlovom zasadnutí Európskej rady sa znížila o 6,4 % v porovnaní so súčasným obdobím. Ambiciózne ciele realizácie ekologickej transformácie v európskej poľnohospodárskej výrobe musí sprevádzať ambiciózny rozpočet SPP, a najmä Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ľutuje okrem toho, že úsilie o transformáciu SPP tak, aby bola viac zameraná na všeobecné blaho, udržateľnosť a ochranu zdrojov, sa v návrhoch nariadení neodzrkadlilo vo väčšej miere a že sa vplyv prijatých prístupov z dôvodu dlhých prechodných období prejaví až so značným oneskorením.

34.

Víta vôľu zapojiť všetkých aktérov potravinového systému do vykonávania a monitorovania stratégie bez toho, aby sa zabúdalo na občiansku spoločnosť a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv. Považuje za potrebné zaviesť v stratégii horizontálne a viacúrovňové systémy riadenia schopné priniesť prierezové fungovanie rôznych príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie. Dúfa, že sa využije príklad participatívnych modelov, ako sú rady pre potravinovú politiku, ktoré fungujú v mnohých miestnych a regionálnych samosprávach.

35.

Navrhuje, aby Komisia pri definovaní, vykonávaní a monitorovaní oboch stratégií nadviazala úzku spoluprácu nielen s Európskym parlamentom, ale aj s Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

---

(1)  COM(2020) 380 final.

(2)  COM(2019) 640 final.

(3)  Príkladom je program BioRegio Bayern 2012, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2030 30 % plôch ekologickej poľnohospodárskej výroby (zdroj: Štúdia The Role of Local and Regional Authorities in making food systems more sustainable, ktorú zadal VR).

(4)  Ide o prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinné látky, ktoré nespĺňajú kritériá schválenia stanovené v bodoch 3.6.2 až 3.6.5 a v bode 3.8.2 prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1) alebo sa považujú za látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s kritériami stanovenými v bode 4 uvedenej prílohy.

(5)  Rovnaká požiadavka je uvedená v stanovisku na tému Európsky klimatický predpis: stanovenie rámca na dosiahnutie klimatickej neutrality, COR-2020-01361-00-01-AC, spravodajca Juan Moreno Bonilla (EĽS/ES) (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 58).

(6)  Cieľ udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba.

(7)  Pozri napríklad Willet, W. et al. (2019). Food in the Anthropocene: the EAT–Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems. The Lancet Commissions, 393 (1170), 447-492. Pozri aj Howard, P. et al. Global Meat: Social and Environmental Consequences of the Expanding Meat Industry. MIT Press, 2019.

(8)  V tejto súvislosti pripomína a zdôrazňuje bod 19 uznesenia o udržateľných potravinách (Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 5), schváleného na 113. plenárnom zasadnutí v júli 2015: „odporúča, aby rôzne subjekty zapojené do udržateľnej výroby a zodpovednej spotreby […] boli informované o možnostiach zahrnúť do svojich oznámení o verejnom obstarávaní kritériá udržateľnosti […]“.

(9)  Príkladom je mesto Maribor v Slovinsku, ktoré vďaka premene organického odpadu na hnojivá našlo synergie medzi mestom a okolitým vidiekom (zdroj: Štúdia The Role of Local and Regional Authorities in making food systems more sustainable, ktorú zadal VR).

(10)  Takáto požiadavka bola vyslovená aj v stanovisku na tému Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COR-2019-04601-00-01-AC, spravodajca Roby Biwer (SES/LU) (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 48).