EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE1639

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia žien so zdravotným postihnutím [prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu]

EESC 2018/01639

OJ C 367, 10.10.2018, p. 20–27 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

10.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 367/20


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia žien so zdravotným postihnutím

[prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu]

(2018/C 367/04)

Spravodajkyňa:

Gunta ANČA

Konzultácia

Európsky parlament, 3. apríla 2018

Právny základ

článok 29 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

13. marca 2018

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

6. júna 2018

Prijaté v pléne

11. júla 2018

Plenárne zasadnutie č.

536

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

187/2/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii, a to na základe rodovej príslušnosti aj zdravotného postihnutia. Ženy so zdravotným postihnutím nemajú rovnaké príležitosti zapojiť sa rovnocenne s inými do všetkých oblastí života spoločnosti. Ich príliš časté vylúčenie sa okrem iného týka inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti, prístupu k systémom zmenšovania chudoby, primeraného bývania a účasti na politickom a verejnom živote, pričom množstvo legislatívnych aktov im bráni v rozhodovaní o svojom vlastnom živote vrátane sexuálnych a reprodukčných práv. Čelia prekážkam pri uplatňovaní svojich práv ako občianok EÚ (1).

1.2.

V tomto stanovisku sa apeluje na EÚ a všetky jej členské štáty, aby uplatňovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (2), odporúčania, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré EÚ adresoval v roku 2015 Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a všeobecnú pripomienku č. 3 k článku 6 uvedeného dohovoru.

1.3.

Výbor vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hľadisko zdravotného postihnutia začlenili do svojich budúcich stratégií, politík a programov v oblasti rodovej rovnosti, ako aj rodové hľadisko do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia, a to vrátane budúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030 a európskeho piliera sociálnych práv (3). Stratégia nadväzujúca na stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mala obsahovať aj hľadisko žien so zdravotným postihnutím, pretože ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života má zásadný význam z hľadiska úspechu celkovej hospodárskej a sociálnej stratégie Európy (4).

1.4.

Na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia na zavedenie štruktúrovaného dialógu so samostatným rozpočtovým riadkom, ktorý by bol dostatočný na zaručenie zmysluplnej konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím vrátane žien, dievčat a chlapcov so zdravotným postihnutím, ako aj na ich zapojenie do vykonávania a monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií (5).

1.5.

Súčasné a budúce finančné nástroje EÚ, najmä štrukturálne fondy a Európsky sociálny fond, by sa mali využívať ako hlavné nástroje na podporu členských štátov pri presadzovaní prístupnosti a nediskriminácie, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím (6).

1.6.

EÚ a členské štáty by mali urýchlene pristúpiť k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) ako krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím (7). Tieto opatrenia by mali zahŕňať kriminalizáciu sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím vrátane zastavenia nútenej sterilizácie (8).

1.7.

EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnaký prístup k špecializovaným zdravotníckym službám pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj k prístupným všeobecným službám. Všetky ženy so zdravotným postihnutím musia byť schopné uplatňovať svoju právnu spôsobilosť tým, že sa budú môcť samostatne, alebo – ak si to budú želať – s príslušnou pomocou rozhodovať, pokiaľ ide o liečbu a/alebo terapiu, a to vrátane samostatného rozhodovania o zachovaní svojej plodnosti a reprodukčnej autonómie (9).

2.   Úvod

2.1.

Ženy so zdravotným postihnutím sa stále nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich situácia je horšia nielen v porovnaní so ženami bez zdravotného postihnutia, ale aj s mužmi so zdravotným postihnutím (10).

2.2.

Ženy so zdravotným postihnutím predstavujú 16 % celkovej populácie žien v Európe. Tento číselný údaj vychádza z počtu žien v Európskej únii, ktorých je v súčasnosti takmer 250 miliónov, čiže v EÚ je približne 40 miliónov žien a dievčat so zdravotným postihnutím (11).

2.3.

Počet starších ľudí sa v Európe zvyšuje, čo znamená, že sa proporcionálne zvýši aj počet ľudí so zdravotným postihnutím. Počet žien so zdravotným postihnutím sa bude neúmerne zvyšovať v dôsledku ich vyššej strednej dĺžky života (12).

2.4.

V tomto stanovisku sa apeluje na EÚ a všetky jej členské štáty, aby uplatňovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (13), odporúčania, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré EÚ adresoval v roku 2015 Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a všeobecnú pripomienku č. 3 k článku 6 uvedeného dohovoru. EÚ a jej členské štáty by mali okamžite prijať akčný plán na zavedenie tohto dohovoru, stanoviť časový rámec a vyčleniť na tento účel zdroje.

3.   Všeobecné pripomienky

Medzinárodný a európsky právny rámec

3.1.

EÚ je spolu so svojimi 28 členskými štátmi zmluvnou stranou UNCRPD. V súčasnosti sú medzinárodným právom viazané tento dohovor dodržiavať, čo znamená, že sú povinné spoločne presadzovať, chrániť a zaručovať práva osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zakotvené v dohovore, vrátane práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím. EÚ a jej členské štáty by mali byť príkladom, pretože ide o jedinú organizáciu regionálnej integrácie na svete, ktorá je zmluvnou stranou tohto dohovoru a má jedinečné postavenie na to, aby zabezpečila harmonizovanú a rovnocennú ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím v celej Európe.

3.2.

V článku 6 UNCRPD sa uznáva, že „ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobnej diskriminácii, a v tejto súvislosti [zmluvné strany] prijmú opatrenia, aby im zabezpečili plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd. Zmluvné strany prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie plného rozvoja, pokroku a posilnenia postavenia žien s cieľom zaručiť im uplatňovanie a užívanie ľudských práv a základných slobôd stanovených v tomto dohovore.“

3.3.

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím adresoval v roku 2015 EÚ dôležité odporúčania týkajúce sa možností, ako v Európskej únii zlepšiť situáciu osôb so zdravotným postihnutím vrátane žien a dievčat.

3.4.

Tento výbor prijal v roku 2016 všeobecný komentár č. 3 k článku 6 UNCRPD, v ktorom sa zdôrazňuje, že zmluvné strany dohovoru vrátane EÚ by mali prijať uvedené opatrenia na podporu práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím.

3.5.

Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými štátmi Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), najkomplexnejšieho medzinárodného právneho nástroja na presadzovanie rovnakého uznania, užívania a uplatňovania všetkých ľudských práv žien v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej a domácej sfére. Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím by mali byť zapojené do vykonávania tohto dohovoru v jednotlivých štátoch a mať možnosť naplno využívať výsledky tohto snaženia.

3.6.

V článkoch 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vyžaduje, aby EÚ pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností bojovala proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a aby v tejto súvislosti prijala príslušné opatrenia. V článku 8 ZFEÚ sa uvádza: „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

3.7.

V článkoch 20 a 26 Charty základných práv EÚ sa zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote. V charte sa tiež odkazuje na rovnosť medzi mužmi a ženami a nediskrimináciu z mnohých dôvodov vrátane pohlavia.

4.   Všeobecné odporúčania

4.1.

Napriek požiadavkám stanoveným v UNCRPD, CEDAW, ZFEÚ a Charte základných práv Európska únia neuplatnila hľadisko zdravotného postihnutia vo všetkých svojich politikách, programoch a stratégiách týkajúcich sa rodovej rovnosti ani neprijala rodové hľadisko vo svojich stratégiách pre oblasť zdravotného postihnutia. EÚ a jej členské štáty v súčasnosti nemajú dôrazný právny rámec na ochranu, podporu a zabezpečenie všetkých ľudských práv všetkých žien a dievčat so zdravotným postihnutím. Výbor vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hľadisko zdravotného postihnutia začlenili do svojich budúcich stratégií, politík a programov v oblasti rodovej rovnosti, ako aj rodové hľadisko do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia, a to vrátane budúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030 a európskeho piliera sociálnych práv. Stratégia nadväzujúca na stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mala obsahovať aj hľadisko žien so zdravotným postihnutím, pretože ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života má zásadný význam z hľadiska úspechu celkovej hospodárskej a sociálnej stratégie Európy (14).

4.2.

EÚ a jej členské štáty dostatočne nekonzultujú s organizáciami zastupujúcimi ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ani ich dostatočne nefinancujú. Na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia na zavedenie štruktúrovaného dialógu so samostatným rozpočtovým riadkom, ktorý by bol dostatočný na zaručenie zmysluplnej konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím vrátane žien, dievčat a chlapcov so zdravotným postihnutím, ako aj na ich zapojenie do vykonávania a monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií (15).

4.3.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sa stále nachádzajú na okraji záujmu všetkých organizácií za ľudské práva. V pravidelných správach, ktoré vypracúvajú príslušné zmluvné orgány EÚ a členských štátov pre ľudské práva, musia byť automaticky zahrnuté informácie o ženách so zdravotným postihnutím. Tento postup by sa mal zaviesť aj vo všetkých inštitúciách, ktoré sa angažujú v oblasti presadzovania ľudských práv na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov, a to vrátane organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny, ženy vo všeobecnosti a ženy so zdravotným postihnutím (16).

4.4.

EÚ a jej členské štáty nemajú k dispozícii ucelené a porovnateľné údaje a ukazovatele v oblasti ľudských práv, ktoré sa týkajú žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ani analýzu situácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím v EÚ (17). EHSV odporúča, aby európske agentúry, najmä Eurofound, Cedefop, FRA a EIGE, vo svojej práci týkajúcej sa ľudí so zdravotným postihnutím a ich situácie na trhu práce a v spoločnosti uplatňovali systematickejší prístup. V rámci toho by sa mala osobitne zohľadniť situácia žien a skutočnosť, že prierezový charakter môže viesť k viacerým formám diskriminácie. EHSV ďalej odporúča, aby spomenuté agentúry túto otázku jasne zahrnuli do svojich pracovných programov. Na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov by mala byť otázka žien a dievčat so zdravotným postihnutím začlenená v súlade so zásadami UNCRPD do zhromažďovania údajov a štatistík rozdelených podľa pohlavia a veku, ako aj do existujúcich štatistických súborov a prieskumov. Mal by sa zaviesť mechanizmus na sledovanie dosiahnutého pokroku a financovanie zhromažďovania údajov a takisto by sa mali vypracovávať štúdie a uskutočňovať výskumy o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím a prierezovej diskriminácii, ktorej čelia, a to počnúc etnickými a náboženskými menšinami až po usmerňovanie plánovania v tejto oblasti politiky. V celom výskume týkajúcom sa práv osôb so zdravotným postihnutím by sa malo zohľadňovať rodové hľadisko a vo výskume zameranom na ženy a dievčatá by sa malo brať do úvahy hľadisko zdravotného postihnutia.

4.5.

Súčasné a budúce finančné nástroje EÚ, najmä štrukturálne fondy a Európsky sociálny fond, by sa mali využívať ako hlavné nástroje na podporu členských štátov pri presadzovaní prístupnosti a nediskriminácie, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím (18), ako aj na zvýšenie informovanosti a väčšie zviditeľnenie možností financovania opatrení tohto druhu v programoch po roku 2020. Pre organizácie osôb so zdravotným postihnutím treba poskytovať dostupné informácie a podporu pri prístupe k možnostiam financovania.

4.6.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú v Európe vystavené väčšiemu riziku, že sa stanú obeťami viacnásobnej a prierezovej diskriminácie. Kombinácia rasy, etnického pôvodu, spoločenskej triedy, veku, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, náboženstva, pohlavia, zdravotného postihnutia, postavenia utečenca alebo migranta atď. má multiplikačný účinok zvyšujúci diskrimináciu, ktorej čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím (19). Táto diskriminácia vyplýva zo spôsobu, akým ľudia vytvárajú svoju identitu, pričom sa vôbec neberie do úvahy rôznorodosť žien so zdravotným postihnutím a vo všetkých spoločenských oblastiach sú zvyčajné vnímané ako jednoliaty celok a na ich situáciu sa nazerá cez prizmu vylúčenia (20). EÚ a jej členské štáty by mali zrušiť všetky diskriminačné právne predpisy, politiky a postupy a zakázať všetky formy diskriminácie na základe pohlavia a zdravotného postihnutia vrátane prierezových, a to okrem iného prijatím dôrazných a široko koncipovaných právnych predpisov EÚ, ktoré by chránili ženy so zdravotným postihnutím pred prierezovou diskrimináciou vo všetkých oblastiach života (21).

4.7.

História, postoje a predsudky v spoločnosti, a to aj v rámci rodiny, viedli k vytvoreniu negatívnych stereotypov, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, v dôsledku ktorých sa ich sociálna izolácia a vylúčenie prehlbujú. Médiá ich takmer úplne ignorujú a ak sa v nich aj objavia, pristupuje sa k nim zvyčajne z asexuálneho lekárskeho hľadiska a neberú sa do úvahy ich schopnosti a prínos pre okolie (22). Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nie sú dostatočne informované o svojich právach podľa dohovorov UNCRPD a CEDAW a právnych predpisov EÚ. EÚ a jej členské štáty by mali viesť rozsiahlu kampaň na zvýšenie informovanosti o UNCRPD a CEDAW, zvyšovať povedomie o situácii žien so zdravotným postihnutím a bojovať proti predsudkom voči ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím (23). Médiá by sa mali podporovať v tom, aby konzultovali so ženami so zdravotným postihnutím a zapájali ich. Podľa možnosti by to mali byť osoby, ktoré vymenujú ich organizácie a ktoré by sa mali zapájať aj do prezentácií a monitorovania programov. Organizáciám osôb so zdravotným postihnutím by sa mali poskytovať finančné prostriedky potrebné na informovanie a odbornú prípravu žien a dievčat so zdravotným postihnutím a ich rodín v súvislosti s právami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4.8.

EÚ je ako verejná správa povinná uplatňovať UNCRPD interne v rámci svojich inštitúcií. EÚ by mala zabezpečiť, aby sa otázky týkajúce sa žien a dievčat so zdravotným postihnutím v plnej miere začlenili a zohľadňovali v rámci podujatí a zasadnutí, komunikačnej, informačnej a konzultačnej činnosti, ako aj politík v oblasti sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti. Takisto by sa mala snažiť zabezpečiť, aby sa rodový aspekt zohľadňoval aj v jej rozpočte. Mali by sa podniknúť pozitívne kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa ženy so zdravotným postihnutím mohli rovnoprávne zúčastňovať na práci a fungovaní inštitúcií EÚ.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.   Násilie

5.1.1.

Ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní s ostatnými ženami vystavené väčšiemu riziku násilia, vykorisťovania a zneužívania. Toto násilie môže mať medziľudský, inštitucionálny a/alebo štrukturálny charakter. Inštitucionálne a/alebo štrukturálne násilie je akákoľvek forma štrukturálnej nerovnosti alebo inštitucionálnej diskriminácie, ktorá ženu v porovnaní s ostatnými osobami v jej rodine, domácnosti alebo komunite udržiava v podriadenej pozícii, či už fyzicky alebo ideologicky (24). Podľa odhadu štúdie Agentúry EÚ pre základné práva je v prípade žien a dievčat so zdravotným postihnutím trikrát až päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami násilia, predovšetkým domáceho násilia (25).

5.1.2.

V právnych predpisoch EÚ a jednotlivých členských štátov týkajúcich sa predchádzania vykorisťovaniu, násiliu a zneužívaniu sa ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím často nevenuje pozornosť. EÚ by mala prijať potrebné opatrenia na začlenenie hľadiska zdravotného postihnutia do všetkých právnych predpisov, politík a stratégií v oblasti boja proti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu (26). Násilie páchané na ženách by sa malo trestne stíhať. Mali by sa prijať všetky príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a vzdelávacie opatrenia na ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, či už doma alebo mimo ich domovov, pred všetkými formami využívania, násilia a zneužívania a na uľahčenie ich prístupu k spravodlivosti prostredníctvom poskytovania primeranej pomoci a podpory na úrovni spoločenstva so zreteľom na ich osobitné potreby vrátane asistenčných pomôcok, s cieľom predísť izolácii a uväzneniu v domove (27).

5.1.3.

EÚ a členské štáty by mali urýchlene pristúpiť k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) ako krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím. Tieto opatrenia by mali zahŕňať kriminalizáciu sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím vrátane zastavenia nútenej sterilizácie (28).

5.2.   Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vrátane rešpektovania domova a rodiny

5.2.1.

Nesprávne stereotypy týkajúce sa zdravotného postihnutia a pohlavia predstavujú formu diskriminácie, ktorá má mimoriadne závažný dosah na užívanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj práva založiť rodinu. Škodlivé stereotypy týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím zahŕňajú presvedčenie, že sú asexuálne, neschopné, iracionálne a/alebo sú hypersexuálne (29).

5.2.2.

Voľby žien so zdravotným postihnutím, a najmä žien s psychosociálnymi alebo mentálnymi poruchami sa často ignorujú a namiesto nich často prijímajú rozhodnutia tretie strany vrátane zákonných zástupcov, poskytovateľov služieb, poručníkov a rodinných príslušníkov, čo je v rozpore s článkom 12 UNCRPD (30). Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú príliš často nútené k sterilizácii a potratu alebo ich plodnosť je kontrolovaná inými formami. EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby zabezpečili, že všetky ženy so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať svoju právnu spôsobilosť tým, že sa budú môcť samostatne, alebo – ak si to budú želať – s príslušnou pomocou rozhodovať, pokiaľ ide o liečbu a/alebo terapiu, a to vrátane samostatného rozhodovania o zachovaní svojej plodnosti a reprodukčnej autonómie, uplatňovania svojho práva rozhodovať o počte detí a časovom intervale medzi ich narodením, záležitosťami týkajúcimi sa svojej sexuality a uplatňovania svojho práva nadväzovať vzťahy. To by sa malo uskutočňovať bez nátlaku, diskriminácie a násilia. Nútená sterilizácia a nútené umelé prerušenie tehotenstva sú formami násilia voči ženám a mali by sa trestne stíhať, tak ako sa vymedzuje v článku 39 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (31).

5.2.3.

Ženám so zdravotným postihnutím sa môže takisto odopierať prístup k informáciám, ako aj komunikácia a vzdelávanie v oblasti ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a to na základe škodlivých stereotypov, podľa ktorých sa predpokladá, že sú asexuálne, a preto nepotrebujú, aby sa im rovnocenne s inými poskytovali takéto informácie. Tieto informácie taktiež nemusia byť k dispozícii v prístupnom formáte. Zdravotnícke zariadenia a vybavenie vrátane mamografov a gynekologických vyšetrovacích stolov sú ženám so zdravotným postihnutím často fyzicky neprístupné (32). EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnaký prístup k špecializovaným zdravotníckym službám pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj k prístupným všeobecným službám, ako je stomatologická a oftalmologická starostlivosť, starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a v oblasti prevencie vrátane gynekologických konzultácií, lekárskeho vyšetrenia, plánovania rodičovstva a prispôsobenej podpory počas tehotenstva.

5.2.4.

Treba prijať potrebné opatrenia v oblasti vzdelávania odborných pracovníkov, a to najmä odborných pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a právnej oblasti, s cieľom zabezpečiť, aby si počas právneho vyšetrovania a konania vypočuli názory dievčat a žien so zdravotným postihnutím. Tieto opatrenia by sa mali prijímať v úzkej spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím.

5.3.   Vzdelávanie a odborná príprava

5.3.1.

Škodlivé rodové stereotypy v kombinácii so stereotypmi týkajúcimi sa zdravotného postihnutia podnecujú diskriminačné postoje, politiky a postupy, ako je používanie vzdelávacích materiálov, ktoré udržiavajú pomýlené rodové stereotypy a stereotypy týkajúce sa zdravotného postihnutia, rozdeľovanie rodinných aktivít podľa pohlavia, prideľovanie opatrovateľskej úlohy ženám a dievčatám a v niektorých oblastiach prikladanie väčšej hodnoty vzdelávaniu chlapcov než dievčat, podpora detských manželstiev dievčat so zdravotným postihnutím a absencia prístupných hygienických zariadení v školách, ktoré by zabezpečovali udržiavanie hygieny počas menštruácie. To zasa vedie k vyššej miere negramotnosti, študijným neúspechom, nerovnomernej dennej dochádzke, záškoláctvu a definitívnemu predčasnému ukončeniu školskej dochádzky (33).

5.3.2.

Z porovnávacej analýzy uskutočnenej na úrovni EÚ vyplynulo, že v roku 2011 malo v EÚ len 27 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 30 do 34 rokov ukončené terciárne alebo rovnocenné vzdelanie (34). K dispozícii však nie sú žiadne osobitné údaje o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím. Mnohé dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím nemajú v európskych školách a rôznych členských štátoch EÚ prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu podľa dohovoru UNCRPD. Preukázalo sa, že finančná kríza nepriaznivo ovplyvnila úsilie o dosiahnutie inkluzívneho vzdelávania.

5.3.3.

Na inkluzívne štandardné vzdelávanie pre dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím treba nazerať prostredníctvom modelu kvalitného vzdelávania, rovnakých príležitostí, podpory a primeraných úprav (35) a všeobecnej dostupnosti počas celého života, pričom treba zabezpečiť, aby ženy so zdravotným postihnutím mali prístup k ďalšiemu vzdelávaniu ako prostriedku na zvýšenie svojej osobnej nezávislosti, slobodného rozvoja osobnosti a sociálneho začlenenia a zároveň mohli trvale uplatňovať svoje právo rozhodovať samy za seba a zvoliť si svoj vlastný spôsob života. Rodičom žiakov so zdravotným postihnutím by sa mali poskytnúť potrebné informácie o prínosoch inkluzívneho štandardného vzdelávania.

5.3.4.

EÚ a členské štáty by mali posúdiť súčasnú situáciu a prijať opatrenia, ktoré by všetkým študentom so zdravotným postihnutím uľahčili prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu v súlade s UNCRPD, a to podporou využívania európskych nástrojov financovania. Takisto by mali do stratégie Európa 2020 pri dosahovaní cieľov v oblasti vzdelávania začleniť ukazovatele týkajúce sa zdravotného postihnutia.

5.3.5.

V posledných rokoch boli vďaka finančnej podpore mobility študentov so zdravotným postihnutím zlepšené príslušné nariadenia EÚ a študentské výmenné programy (napríklad Erasmus+). V praxi však študenti so zdravotným postihnutím čelia mnohým prekážkam, ak sa snažia získať prístup k vzdelávacím službám príslušnej cieľovej krajiny (postoje, fyzické, komunikačné a informačné prekážky a nedostatočná flexibilita študijných plánov) (36). Súčasťou programov EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania by mala byť aj podpora žien so zdravotným postihnutím. Európsky výmenný program pre podnikateľov by mal zhŕňať finančnú podporu pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorú tento program v súčasnosti neobsahuje. Mali by sa vymieňať informácie o osvedčených postupoch a problémoch spojených s výmennými programami pre študentov a mladých podnikateľov, pričom pracovníkom v oblasti vzdelávania, sociálnym partnerom a zástupcom médií by sa mala v tejto súvislosti poskytovať odborná príprava.

5.3.6.

Ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím by sa mal poskytnúť rovnaký prístup k rôznym zložkám zariadení informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Pri rozvoji informačných a komunikačných technológií by sa mali zohľadniť hospodárske činitele, potreba odbornej prípravy a rovnaké príležitosti nezávisle od veku s cieľom sprístupniť ich pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktorým hrozí sociálne vylúčenie alebo chudoba.

5.4.   Zamestnanosť

5.4.1.

Účasť žien na trhu práce je vo všeobecnosti stále oveľa nižšia ako účasť mužov (46,6 % v porovnaní so 61,9 %). Trh práce vo všetkých členských štátoch vykazuje pretrvávajúcu a značnú rodovú segregáciu. Ženy so zdravotným postihnutím sú však z trhu práce vylúčené oveľa viac. Podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2015 je v EÚ zamestnaných len 18,8 % žien so zdravotným postihnutím. V prípade mužov so zdravotným postihnutím je to 28,1 %. Vysoká miera nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím je naďalej neprijateľná a zvyšuje pravdepodobnosť života v chudobe a sociálnom vylúčení. Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia pri vstupe na trh práce väčším ťažkostiam, čo im sťažuje schopnosť viesť nezávislý život. Často čelia problému nedostatočného finančného ohodnotenia. Prekážky v oblasti mobility a väčšia závislosť od rodinných príslušníkov a opatrovateľov sťažujú ich aktívnu účasť na vzdelávaní, trhu práce, ako aj sociálnom a hospodárskom živote spoločenstva (37).

5.4.2.

Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím a ich nečinnosť na trhu práce by EÚ a jej členské štáty mali vypracovať všeobecné a pozitívne opatrenia zamerané na ženy so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť odbornú prípravu, sprostredkovanie zamestnania, prístup k zamestnaniu, zachovanie pracovných miest, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, rovnaký kariérny postup, úpravy na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Ženy so zdravotným postihnutím majú rovnako ako ostatní právo na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky vrátane rovnakých príležitostí a rovnakého odmeňovania za rovnocennú prácu (38).

5.4.3.

Mali by sa podporovať príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie žien so zdravotným postihnutím, rovnaké zastúpenie v správnych radách podnikov, rozvoj sociálnych podnikov alebo začatie vlastného podnikania, pričom by sa mal zohľadniť nástroj EÚ pre mikrofinancovanie a Európsky sociálny fond určený na zvýšenie zamestnanosti a podporu sociálneho začlenenia. Ženy so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaké právo na finančnú pomoc počas celého životného cyklu podniku a mali by sa považovať za plne kvalifikované podnikateľky. V tejto súvislosti by sa mali ženám-podnikateľkám so zdravotným postihnutím vrátane žien žijúcich vo vidieckych oblastiach zabezpečiť pozitívne opatrenia, a to vo forme zvýhodnených úverov, mikroúverov a nenávratných finančných príspevkov.

5.4.4.

Zvýšením počtu ľudí so zdravotným postihnutím sa zvýši aj záťaž opatrovateľov, najmä osoby ošetrujúce členov rodiny, pričom poväčšine ide o ženy, a tie sú nútené pracovať menej hodín či dokonca odísť z trhu práce, aby sa mohli postarať o nezaopatrených rodinných príslušníkov (39).

5.4.5.

EÚ a členské štáty by mali podporovať väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien so zdravotným postihnutím a opatrovateľov osôb so zdravotným postihnutím, a to pomocou účinných opatrení na základe ich osobitných potrieb. Medzi prípadné opatrenia, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, patrí transparentnosť odmeňovania, postupy pri nábore zamestnancov a dávky sociálneho zabezpečenia, pružný pracovný čas alebo práca z domu na čiastočný úväzok, rovnováha medzi nákladmi spojenými so zdravotným postihnutím v súvislosti s materstvom a starostlivosťou o iné osoby vyžadujúce veľkú mieru podpory, podpora všeobecného prístupu k cenovo dostupným a kvalitným podporným službám v rôznych časoch dňa, napríklad detské jasle a materské školy alebo opatrovateľské služby pre starších ľudí a iné osoby vyžadujúce veľkú mieru podpory. Tieto opatrenia by mohli predstavovať určité možnosti, ako dosiahnuť tento cieľ (40).

5.4.6.

EÚ a členské štáty by mali začleniť ženy so zdravotným postihnutím a rodiny osôb so zdravotným postihnutím do navrhovanej smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ako aj do ďalších politických opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov a opatrovateľov (41).

5.4.7.

Ženy so zdravotným postihnutím čelia takisto špecifickým prekážkam, ktoré im bránia v rovnocennom pôsobení na pracovisku. Patrí k nim o. i. sexuálne obťažovanie, nerovnosť v odmeňovaní a nedostatočné možnosti žiadať nápravu, a to z dôvodu diskriminačných postojov, na základe ktorých sú ich žiadosti zamietané. EÚ a členské štáty by mali ženám so zdravotným postihnutím a opatrovateľom osôb so zdravotným postihnutím zabezpečiť aj bezpečné pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci vrátane ochrany pred obťažovaním a práva na nápravu ujmy. Prijatím účinných protokolov o obťažovaní v súlade s uplatňovaním smernice 2000/78/ES by sa malo predchádzať obťažovaniu na pracovisku (42).

5.5.   Účasť na politickom a verejnom živote

5.5.1.

V minulosti ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nemohli vyjadrovať svoje názory a postoje. Z tohto dôvodu sú neprimerane nedostatočne zastúpené v prijímaní verejných rozhodnutí. Ak sú osoby so zdravotným postihnutím zbavené právnej spôsobilosti, vo väčšine členských štátov EÚ to vedie k strate hlasovacieho práva. Medzi prekážky spojené s hlasovacím právom patrí aj neprístupnosť hlasovacích postupov vrátane neprístupnosti volebných miestností (43). EÚ by mala zabezpečiť, aby sa ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere zapájať do verejného a politického života, a najmä sa zapojiť do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019.

5.5.2.

Vzhľadom na nerovnomerné rozloženie moci a viacnásobnú diskrimináciu majú menej príležitostí zakladať organizácie, ktoré by mohli zastupovať ich potreby ako žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím, alebo stať sa ich členkami. EÚ by mala prijať opatrenia, ktorými by podnietila ženy so zdravotným postihnutím, aby prevzali vedúcu úlohu v rozhodovacích orgánoch na všetkých úrovniach verejnej moci, a umožnila im zakladať organizácie a siete žien so zdravotným postihnutím a vstupovať do nich (44). Ženám so zdravotným postihnutím by sa mala poskytovať odborná príprava a programy mentorstva s cieľom zvýšiť ich spôsobilosť na vstup do politického a verejného života.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), všeobecná pripomienka č. 3 (CRPD/C/GC/3), s. 1; Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) – Alternatívna správa k UNCRPD, s. 57.

(2)  Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(3)  UNCRPD, Záverečné pripomienky o prvej správe EÚ, OSN (článok 6 CRPD/C/EU/CO/1).

(4)  Správa o ženách so zdravotným postihnutím, Európsky parlament, 14/10/2013, s. 6.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 4 ods. 3; pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 17.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 9.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16.

(8)  Report on ending forced sterilisation against women and girls with disabilities (Správa o ukončení vykonávania nútenej sterilizácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím), Európske fórum zdravotného postihnutia, 2018, s. 49.

(9)  Druhý manifest o právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím v Európskej únii, Európske fórum zdravotného postihnutia, 2011, s. 18 a 34.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 4.

(11)  Ad hoc modul prieskumu pracovných síl v EÚ o osobách so zdravotným postihnutím a dlhodobými zdravotnými problémami, 2002.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 24.

(13)  Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 6; pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 6.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 4 ods. 3; pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 17.

(16)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 47.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 16.

(18)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 9.

(19)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 2.

(20)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 52.

(21)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 15.

(22)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 11.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 8.

(24)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 8.

(25)  Survey on Violence against women, Fundamental Rights Agency (Násilie páchané na ženách, Agentúra EÚ pre ľudské práva), 2014, s. 186.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16.

(27)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 21.

(28)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16; pozri poznámku pod čiarou č. 8, s. 49.

(29)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 10.

(30)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 11.

(31)  Report on ending forced sterilisation against women and girls with disabilities, European Disability Forum (Správa o ukončení vykonávania nútenej sterilizácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím), Európske fórum zdravotného postihnutia, 2018, s. 49 a 50.

(32)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 11; pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 34.

(33)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 14.

(34)  EU – SILC 2011

(35)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 32.

(36)  Alternatívna správa k UNCRPD, s. 43.

(37)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 7.

(38)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 41.

(39)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 45; pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 6.

(40)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 14; pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 43.

(41)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 23.

(42)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 25.

(43)  Alternatívna správa k UNCRPD.

(44)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 16.


Top