Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017IR5782

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

COR 2017/05782

OJ C 361, 5.10.2018, p. 5–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/5


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

(2018/C 361/02)

Spravodajca:

Ossi MARTIKAINEN (FI/ALDE), člen mestskej rady v Lapinlahti

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

I.   ÚVOD

Kontext stratégie lesného hospodárstva EÚ

1.

Politika lesného hospodárstva spadá v Európskej únii do právomoci členských štátov.

2.

V niektorých oblastiach týkajúcich sa lesov a ich využívania má však Európska únia výlučnú právomoc alebo sa o právomoc delí s členskými štátmi. Medzi tieto oblasti patrí najmä spoločná obchodná a poľnohospodárska politika, rozvojová politika, politika v oblasti klímy, ako aj oblasti životného prostredia, energetiky, biohospodárstva a obehového hospodárstva.

3.

Táto skutočnosť viedla k tomu, že na úrovni EÚ je potrebné zabezpečiť koordináciu politík EÚ, ktoré majú vplyv na otázky spojené s lesným hospodárstvom, a preskúmať vplyv globálnych záväzkov EÚ v oblasti udržateľného využívania lesov. Stratégia lesného hospodárstva by mala zohľadňovať spoločné ciele členských štátov, ako aj rozdiely medzi nimi. Keď EÚ rokuje o otázkach, ktoré majú vplyv na lesy (pozri bod 2), napríklad v rámci Organizácie Spojených národov a Svetovej obchodnej organizácie, musí zohľadniť názory členských štátov a ich regiónov na lesy. Stratégia lesného hospodárstva je účinný nástroj na harmonizáciu rozličných politických oblastí a zosúladenie rozdielnych pohľadov členských štátov a ich regiónov. Jej úlohou je tiež poukázať na nové ciele a opatrenia, ktoré by sa mali preskúmať na úrovni EÚ.

4.

V EÚ sa uznávajú zásady udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré boli schválené na celoeurópskej úrovni a vypracované v rámci procesu Forest Europe. Tieto zásady, ktoré zabezpečujú udržateľné obhospodarovanie lesov a medzi ktoré by sa mala začleniť aj zásada kaskádového využívania, sú uplatňované pri vypracúvaní vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ochrany lesov a prírody, ako aj pri príprave trhových osvedčení.

5.

Lesy pokrývajú 43 % územia členských štátov EÚ. Ide o veľmi rozmanité lesy, pokiaľ ide o ich typ (vrátane lesných pozemkov bez lesných porastov) aj o možnosti ich využívania. Viac ako 60 % týchto lesov je v súkromnom vlastníctve a zvyšok v rôznych formách verejného vlastníctva. Miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu aj ako majitelia lesov. Vlastníctvo miestnymi orgánmi je treťou najbežnejšou formou vlastníctva lesov v Európe.

6.

Miestne a regionálne orgány môžu byť vlastníkmi lesov. Taktiež s nimi môžu hospodáriť a vykonávať právne predpisy týkajúce sa lesov. To znamená, že majú značné skúsenosti a odborné znalosti v tejto oblasti. Pre miestne a rôzne regionálne orgány sú lesy dôležitým prvkom hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľného rozvoja, ktorý sa viac než sto rokov prejavuje pri vypracovávaní a realizácii plánov riadenia založených na zásadách trvácnosti, stability a udržateľného výnosu širokej škály lesných produktov, ako aj pri uplatňovaní prísnych právnych predpisov v oblasti lesov zameraných na ich ochranu. Z tohto dôvodu by sa s nimi v prípade aktualizácie stratégie EÚ v oblasti lesného hospodárstva mali viesť konzultácie. Miestne a regionálne orgány nie sú len dôležitými zainteresovanými stranami v otázkach súvisiacich s lesným hospodárstvom, ale aj bytostne zainteresovanými stranami rovnako, ako vlastníci lesov.

II.   UDRŽATEĽNÁ POLITIKA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Z POHĽADU MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH ORGÁNOV

7.   Hospodársky udržateľná politika lesného hospodárstva

7.1.

Sektor lesného hospodárstva sa podieľa 7 % na hospodárskom raste Európy a poskytuje prácu pre 3,5 mil. osôb, resp. až pre 4 milióny, ak sa zaráta aj odvetvie získavania bioenergie z lesných zdrojov. V roku 2011 dosiahla hodnota produkcie odvetvia lesného hospodárstva EÚ 460 mld. EUR. Činnosti a pracovné miesta v rámci lesného hospodárstva majú zásadný význam pre vidiecke a riedko osídlené regióny, ale aj pre rozprúdenie hospodárskeho rastu vo väčších i menších mestách a podporu spolupráce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. V stratégii lesného hospodárstva by sa mal klásť dôraz na hospodársky rast, zamestnanosť a európske investície a mali by sa identifikovať nové ponúkané príležitosti, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať podpore hospodárskeho rozvoja subjektov odvetvia lesného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch.

7.2.

Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu pri podpore podnikov pri využívaní miestnych zdrojov dreva a prechode na biohospodárstvo. Napríklad v prvom rade výber stavebných materiálov a získavanie energie pre potreby komunít a na vykurovanie budov vo verejnom vlastníctve a druhorado intenzívnejšie využívanie moderných biopalív v oblasti verejnej dopravy sú užitočné nástroje, ktoré môžu prispieť k silnejšiemu hospodárstvu a väčšej zamestnanosti v regiónoch. Vývoj a používanie moderných biopalív z lesov a iných zdrojov je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti klímy v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. To si bude vyžadovať značné investície do technologického rozvoja, pilotných zariadení a veľkovýroby, ako aj zavedenie dlhodobého právneho rámca, ktorý by vytvoril stabilné podmienky pre potrebné rozsiahle investície.

7.3.

90 % surového dreva používaného v Európe pochádza z Európy. Z hľadiska zamestnanosti a hospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni by sa malo vynaložiť úsilie na ešte vyššiu úroveň domácej spotreby, pričom treba brať do úvahy udržateľnosť lesných zdrojov a použitie dreva. Na to je potrebné, aby sa náležite docenili určité druhy, ktoré sa vyskytujú v našich lesoch, no na trhu po nich v súčasnosti nie je dopyt. Zároveň by sa mali preskúmať aj nové spôsoby využitia a nové technológie.

7.4.

Preskúmanie stratégie lesného hospodárstva musí byť zosúladené s aktualizáciou stratégie pre biohospodárstvo. Pri rozvoji lesného biohospodárstva a podpore inovácií treba dbať na súlad v rámci rôznych politík EÚ.

7.5.

Pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky je dôležité, aby sa zahrnuli nástroje, ktoré slúžia na podporu lesného hospodárstva vo vidieckych oblastiach, akými sú nástroje na predchádzanie odlesňovaniu, na obnovu a konverziu lesov, na riadenie a obhospodarovanie lesov, podpora zalesňovania okrajovej poľnohospodárskej pôdy, ako aj vytvorenia a obnovy agrolesníckych systémov, zachovanie lesov ako neoddeliteľnej súčasti systémov extenzívnej živočíšnej výroby, ako aj podpora podnikania a odbornej prípravy v tomto sektore.

7.6.

Hospodárska udržateľnosť závisí aj od efektívnosti a transparentnosti využívania produktov lesa. V tejto oblasti môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu použité technológie.

7.7.

Takisto je potrebné vypracovať a zaviesť dynamický a integrovaný lesnícky informačný a kartografický systém, na základe ktorého by mohli vlastníci aj správcovia prijímať svoje rozhodnutia.

8.   Environmentálne udržateľná politika lesného hospodárstva

8.1.

Európske lesy chránia biodiverzitu, poskytujú ekosystémové služby a zachytávajú emisie oxidu uhličitého z atmosféry. V súčasnosti sa približne 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ zachytáva v lesoch. Prostredníctvom úspešného dlhodobého prístupu na základe regionálnych špecifík by až 90 % európskych lesov mohlo mať prirodzený alebo poloprirodzený charakter a byť domovom pre širokú škálu druhov. Investície do trvalo udržateľného lesného hospodárstva budú pokračovať s cieľom zabezpečiť udržateľnejšie a zdravšie lesy.

8.2.

Využívanie lesov je udržateľné, ak drevo rastie rýchlejšie, než sa ťaží, a ak sa zohľadňujú požiadavky na biodiverzitu. Treba poznamenať, že plocha územia, ktorú pokrývajú európske lesy, ako aj miera ich rastu sa od roku 1990 zvýšili. Popri rozmanitosti je jedným z hlavných cieľov environmentálne udržateľnej politiky v oblasti lesného hospodárstva zastavenie odlesňovania v celosvetovom meradle a v oblastiach Európy, ktoré predstavujú výzvy. Pri posudzovaní udržateľnosti využívania lesov by sa malo prihliadať na rozmanitosť lesných ekosystémov a odlišný význam, ktorý majú pre svoje okolité oblasti v rôznych regiónoch Európy.

8.3.

Brať ohľad na rozmanitosť a mnohotvárny charakter lesných ekosystémov v lesnom hospodárstve je dôležité pre mnohé rastlinné a živočíšne druhy, ako aj na rekreačné využitie lesov.

8.4.

Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva by malo klásť väčší dôraz na viacrozmerný význam lesov v rámci politiky v oblasti zmeny klímy, pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, plnení cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi a v snahe o splnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, aby sa udržateľné obhospodarovanie lesov kládlo na rovnakú úroveň ako iné opatrenia zamerané na znižovanie emisií CO2. Miestne a regionálne orgány môžu konať efektívnejšie s cieľom splniť spoločné ciele, a to aj v odvetví lesného hospodárstva, ak bude strednodobé hodnotenie obsahovať konkrétne, špecifické a osvedčené návrhy opatrení, ako aj príklady.

8.5.

V Európe prebieha živá diskusia o environmentálnom stave a rozvoji lesov a niekedy to vedie k sporom na miestnej a regionálnej úrovni. Je dôležité, aby sa na výskum európskych lesov a ich obhospodarovania a rozvoja vynakladali potrebné prostriedky a aby orgány a občianska spoločnosť mali k dispozícii z verejných zdrojov spoľahlivé údaje o lesoch, a to s cieľom uľahčiť dialóg.

8.6.

Na podporu rozmanitosti lesov v EÚ boli vytvorené mnohé iniciatívy, ako napríklad sústava Natura 2000, smernice o vtákoch a biotopoch, podpora zelenej infraštruktúry a stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020. Miestne a regionálne orgány ich pomáhajú vykonávať a mali by mať väčší priestor na prispievanie k obsahu týchto opatrení.

8.7.

V mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ predstavujú lesné požiare hlavnú hrozbu pre zachovanie lesných ekosystémov (1). Činnosť vedená miestnou komunitou je najrýchlejší a najúčinnejší spôsob, ako obmedziť škody spôsobené lesnými požiarmi. Úsilie EÚ sa musí zamerať na poskytovanie pomoci v súvislosti s technickými školeniami, vďaka ktorým by sa mohla zlepšiť schopnosť komunít pomôcť si samy, ako aj na lepšiu pripravenosť hasičských služieb a iných pracovníkov v oblasti bezpečnosti občanov zaručiť počiatočnú reakciu a dostať katastrofu pod kontrolu (2).

8.8.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vďaka niektorým najvzdialenejším regiónom má EÚ amazonské a subtropické lesy. Tieto pralesy sú jedinečným laboratóriom pre vedecký výskum, špecializáciu a inováciu (napríklad farmaceutický výskum a využívanie výťažkov z rastlín). Biodiverzita najvzdialenejších regiónov predstavuje takmer 80 % európskej biodiverzity a je nevyhnutná pre zachovanie ekologickej rovnováhy planéty. Miestne a regionálne orgány sú strážcami tohto neoceniteľného pokladu a musia mať k dispozícii adekvátnu podporu na obhospodarovanie a zachovanie týchto pralesov.

9.   Sociálne udržateľná politika lesného hospodárstva

9.1.

Lesy zabezpečujú množstvo ekosystémových služieb a okrem dreva poskytujú veľa ďalších prírodných produktov. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov zaistí, aby to tak zostalo pre občanov aj v budúcnosti. Prírodné produkty a rekreačné príležitosti, ktoré ponúkajú lesy, majú mnohé prínosy pre zdravie.

9.2.

Lesy zároveň prinášajú rozsiahle výhody pre spoločnosť, najmä z hľadiska kvality života a blahobytu, a sú veľmi dôležité pre zachovanie rovnováhy v živote občanov. Výbor preto navrhuje, aby sa prostredníctvom verejných alebo súkromných iniciatív a s pomocou EÚ podporilo vytváranie nových lesných plôch.

9.3.

Využívanie sociálne udržateľných lesov si vyžaduje dlhodobé územné plánovanie. S miestnymi a regionálnymi orgánmi resp. s obyvateľmi žijúcimi v týchto regiónoch, ako aj vlastníkmi lesov sa musia viesť konzultácie o otázkach týkajúcich sa využívania a ochrany lesov.

9.4.

Táto politika by mala formovať obchodnú a rozvojovú politiku EÚ na celosvetovej úrovni: environmentálne udržateľné využívanie lesov v rozvojových krajinách, biodiverzita, sociálne udržateľná politika lesného hospodárstva (vlastníctvo pôdy, práva na využívanie lesov, práva miestnych obyvateľov) musia byť dôležitou súčasťou globálnej agendy EÚ.

9.5.

Výskumné údaje týkajúce sa vývoja a využívania lesov musia byť so zreteľom na podporu rozhodovacieho procesu ľahko dostupné občanom a miestnym a regionálnym orgánom. To je argument v prospech informovania širokej verejnosti o výskume Komisie z roku 2018 týkajúceho sa európskych lesov a jeho rozsiahlej prezentácie odvetvovým zainteresovaným stranám a širokej verejnosti.

9.6.

To však bude možné len vtedy, ak sa bude udržiavať kultúra lesného hospodárstva, ktorá sa bude musieť posilniť a obohatiť zvnútra, a to výmenou skúseností a postupov uplatňovaných vo všetkých európskych lesných oblastiach, ako aj zvonku prostredníctvom podpory zo strany mestského obyvateľstva, ktoré je preto potrebné informovať o prínose lesov a ich obhospodarovania.

9.7.

Prioritným východiskovým bodom všetkých stratégií lesného hospodárstva – regionálnych, celoštátnych a predovšetkým európskych – by malo byť udržanie obyvateľstva v daných oblastiach, pretože len tak je možné obhospodarovať lesy a využívať ich zdroje.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov Politika lesného hospodárstva: ciele 20/20/20 (Ú. v. EÚ C 141, 29.5.2010, s. 45).

(2)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov Revízia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (pozri stranu 37 tohto úradného vestníka).


Top