(-1)

Rovnosť v daňovom zaobchádzaní pre všetkých a najmä pre všetky podniky je nevyhnutnou podmienkou jednotného trhu. Na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu vnútroštátnych daňových systémov, ktorý by prispieval k zabráneniu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presunu ziskov.

(-1a)

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj systémy presunu ziskov pripravili vlády a obyvateľov o zdroje potrebné okrem iného na zabezpečenie toho, aby existoval univerzálny a bezplatný prístup k verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a k štátnym sociálnym službám, a štátom zobrali možnosť zaručiť poskytovanie cenovo dostupného bývania a verejnej dopravy a budovanie infraštruktúry, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sociálneho rozvoja a hospodárskeho rastu. Stručne povedané, tieto systémy prispeli k nespravodlivosti, nerovnosti a hospodárskym, sociálnym a územným rozdielom.

(-1b)

Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb by mal reagovať na naliehavú potrebu progresívnej a spravodlivej globálnej daňovej politiky, podporovať prerozdeľovanie bohatstva a bojovať proti nerovnostiam.

(1)

V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (16) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (17) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na volanie našej spoločnosti po spravodlivosti a  daňovej transparentnosti .

(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu.  V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (16) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (17) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na výzvu európskych občanov na transparentnosť a  potrebu pôsobiť ako referenčný model pre iné krajiny. Je zásadne dôležité, aby transparentnosť zohľadňovala reciprocitu medzi konkurentmi .

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (18) uznal, že zvýšenie transparentnosti v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery verejnosti v daňové systémy a vlády.

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (18) uznal, že zvýšenie transparentnosti , spolupráce a konvergencie v oblasti politiky zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov , podporovať tvorcov politiky pri posudzovaní súčasného daňového systému s cieľom vypracovať budúce právne predpisy, zabezpečiť a zvýšiť dôveru verejnosti v daňové systémy a vlády a zlepšiť investičné rozhodovanie založené na presnejších rizikových profiloch jednotlivých spoločností .

(2a)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, ako aj nato, aby sa verejnosti umožnilo posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté spoločnosťami, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa tým schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov.

(2b)

Vykazovanie podľa jednotlivých krajín bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici 2002/14/ES, a na kvalitu angažovaného dialógu v rámci spoločností, a to rozširovaním vedomostí o činnostiach spoločností.

(4)

Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ (20).

(4)

Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ (20). Zdaňovanie ziskov tam, kde sa vytvára hodnota, si vyžaduje komplexnejší prístup k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín, ktoré je založené na verejných správach.

(4a)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala aktualizovať príslušné medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné účtovné štandardy (IAS), aby sa uľahčilo zavedenie požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín.

(4b)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín sa už v Únii zaviedlo pre bankový sektor smernicou 2013/36/EÚ, ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ.

(4c)

Únia preukázala bezprecedentným zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín, že sa stala svetovým lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

(4d)

Keďže boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešný len spoločnou akciou na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutné, aby Únia, pričom by aj naďalej bola svetovým lídrom v tomto zápase, koordinovala svoju činnosť s medzinárodnými aktérmi, napríklad v rámci OECD. Jednostranné opatrenia, hoci aj veľmi ambiciózne, nemajú reálnu šancu na úspech, a navyše takéto opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a poškodzujú investičné prostredie Únie.

(4e)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných výsledkov vyústi do obojstranne prospešnej situácie, čo povedie k väčšej účinnosti daňových správ, väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, lepšej informovanosti zamestnancov a k väčšej ochote investorov podstupovať riziko. Okrem toho podniky budú mať výhody z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia dobrej povesti.

(5)

Posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený.

(5)

Okrem zvýšenej transparentnosti dosiahnutej vykazovaním podľa jednotlivých krajín pre vnútroštátne daňové úrady posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom presadzovania podnikovej zodpovednosti a ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený. Verejná kontrola sa však musí uskutočňovať bez poškodzovania investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, ako je vymedzené v tejto smernici, a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2015/1017  (1a) , ktoré by mali byť vyňaté z povinnosti podávať správu stanovenej v tejto smernici.

(5a)

Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. SZP by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Spoločnosti sa môžu stať spoločensky zodpovedné buď tým, že dodržiavajú právne predpisy, alebo tým, že do svojej obchodnej stratégie a obchodných činností začlenenia sociálne, environmentálne, etické a spotrebiteľské hľadiská alebo hľadiská ľudských práv, resp. spojením oboch možností.

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii. V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii iba prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejňovať a sprístupňovať správu konečného materského podniku. Z dôvodu proporcionality a účinnosti by však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu mala byť obmedzená na stredné alebo veľké dcérske podniky usadené v Únii, prípadne na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v členskom štáte. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie.

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii aj mimo nej . Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali dodržiavať zásady Únie v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. Nadnárodné podniky majú prevádzky po celom svete a ich podnikateľské správanie má významný vplyv na rozvojové krajiny. Zabezpečením prístupu občanov k informáciám o podnikoch podľa jednotlivých krajín sa občanom a daňovým správam v ich krajinách umožní tieto podniky sledovať, posudzovať a brať ich na zodpovednosť. Zverejnením informácií pre každú daňovú jurisdikciu, v ktorej má nadnárodný podnik svoje prevádzky, by Únia zvýšila svoju súdržnosť politík v záujme rozvoja a obmedzila by potenciálne systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v krajinách, kde sa mobilizácia domácich zdrojov identifikovala ako kľúčová zložka rozvojovej politiky Únie.

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali vychádzať zo špecifikácií výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody. Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, ak obsahuje významné rozdiely na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali zohľadňovať špecifikácie výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody , pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a nesprávny výklad týkajúci sa príslušných podnikov . Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami vrátane prípadov významných rozdielov na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v  každom členskom štáte , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov . S vysokou mierou podrobnosti by navyše mali byť uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie, ktoré predstavujú osobitný problém. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom.

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v  každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia, a to v Únii i mimo nej, bez poškodenia konkurencieschopnosti podnikov , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých jurisdikcií . Správy s informáciami o dani z príjmu môžu byť zrozumiteľné a použiteľné len vtedy, ak sú informácie rozčlenené podľa jednotlivých daňových jurisdikcií.

(9a)

Ak by podnik mohol považovať informácie, ktoré sa majú zverejniť, za citlivé obchodné informácie, podnik by mal mať možnosť požiadať o povolenie od príslušného orgánu, kde je usadený, nezverejniť informácie v plnom rozsahu. V prípadoch, keď príslušný vnútroštátny orgán nie je daňovým orgánom, by sa mal do rozhodovania zapojiť príslušný daňový orgán.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku a či zverejnené informácie zodpovedajú auditovaným finančným informáciám podniku v časových lehotách stanovených v tejto smernici .

(11a)

Prípady porušenia povinnosti podávania správ s informáciami o dani z príjmu zo strany podnikov a pobočiek, čo má za následok sankcie stanovené členskými štátmi podľa smernice 2013/34/EÚ, by sa mali uviesť vo verejnom registri, ktorý spravuje Komisia. Uvedené sankcie by mohli okrem iného zahŕňať správne pokuty alebo vylúčenie z verejných výziev na predkladanie ponúk a z prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie.

(13)

S cieľom stanoviť určité daňové jurisdikcie, pre ktoré by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracovanie spoločného zoznamu Únie týchto daňových jurisdikcií. Tento zoznam by sa mal vypracovať na základe určitých kritérií identifikovaných na základe prílohy 1 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016) 24 final]. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojej prípravnej práce primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ako ju schválili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorá čaká na formálne podpísanie. V snahe zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada dostávajú všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia skupiny expertov Komisie, ktorá sa zaoberá prípravou delegovaných aktov.

(13a)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a článku 48c ods. 5 smernice 2013/34/EÚ by sa mali Komisii udeliť aj vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011  (1a) .

(14)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenie Únie je teda opodstatnené s cieľom riešiť cezhraničný rozmer v situácii, keď existuje agresívne daňové plánovanie alebo dohody o transferovom oceňovaní. Táto iniciatíva reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Spoločnostiam by nemala spôsobovať neprimeranú administratívnu záťaž, vytvárať ďalšie daňové konflikty ani predstavovať riziko dvojitého zdanenia.  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa , aspoň so zreteľom na väčšiu transparentnosť .

(15)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(15)

Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah zverejňovaných informácií úmerný cieľom zvyšovania verejnej transparentnosti a verejnej kontroly. Usudzuje sa preto, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (24) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (24) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, napríklad vo forme porovnávacej tabuľky . V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené na dosiahnutie cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť prípadným opomenutiam a rozporom, pokiaľ ide o vykonávanie členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi .

(a)

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR, alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR;

(a)

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má na svojej súvahe konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší , alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší ;

(b)

konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3.

(b)

konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3 , ktorý už podlieha povinnostiam podávať správu .

(a)

stručný opis povahy činností;

(a)

názov konečného podniku a v náležitých prípadoch zoznam všetkých jej dcérskych spoločností, stručný opis povahy ich činností a ich príslušnú geografickú polohu ;

(b)

počet zamestnancov;

(b)

počet zamestnancov zamestnaných na základe ekvivalentu plného pracovného času ;

(ba)

neobežný majetok iný ako peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty;

(c)

výšku čistého obratu , ktorý zahŕňa obrat dosiahnutý so spriaznenými osobami;

(c)

výšku čistého obratu vrátane rozlišovania medzi obratom dosiahnutým so spriaznenými osobami a obratom dosiahnutým s nespriaznenými osobami ;

(ga)

deklarovaný kapitál;

(gb)

podrobné údaje o získaných verejných dotáciách a akýchkoľvek daroch poskytnutých politikom, politickým organizáciám alebo politickým nadáciám;

(gc)

informácie, či podniky, dcérske spoločnosti alebo pobočky využívajú referenčné daňové zaobchádzanie z patentových kolónok alebo rovnocenných režimov.

(1)

transparentnosť a výmena informácií vrátane výmeny informácií na požiadanie a automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

(2)

spravodlivá daňová súťaž;

(3)

normy, ktoré stanovili G20 a/alebo OECD;

(4)

iné relevantné normy vrátane medzinárodných noriem stanovených Finančnou akčnou skupinou.

(2a)

Vkladá sa tento článok:

—

podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu, najmä to, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto kapitoly s cieľom zahrnúť veľké podniky, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 4, a veľké skupiny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 7 tejto smernice;

—

obsah správy s informáciami o dani z príjmu, ako sa stanovuje v článku 48c;

—

dočasnú odchýlku stanovenú v článku 48c ods. 3 pododsekoch 3a až 3f.

(2b)

Vkladá sa tento článok:

(3a)

V článku 51 sa odsek 1 nahrádza takto: