Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62018CN0227

Vec C-227/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 3. apríla 2018 – VE/WD

OJ C 231, 2.7.2018, p. 12–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

201806150411954962018/C 231/152272018CJC23120180702SK01SKINFO_JUDICIAL20180403121321

Vec C-227/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 3. apríla 2018 – VE/WD

Top

C2312018SK1210120180403SK0015121132

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 3. apríla 2018 – VE/WD

(Vec C-227/18)

2018/C 231/15Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Budai Központi Kerületi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: VE

Žalovaná: WD

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne uvedené, že suma splátok úveru, ktoré sa majú uhrádzať podľa zmluvy o úvere, môže byť vyššia než suma príjmov spotrebiteľa zistených v rámci posudzovania úverovej bonity uskutočneného podnikateľom, ktorý je zmluvnou stranou, alebo môže dosiahnuť oveľa vyššiu časť takýchto príjmov [než je predpokladaná výška], nie je nekalá, teda že je jasná a zrozumiteľná so zreteľom na ekonomické následky, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho rozdelení, ako aj vzhľadom na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?

2.

Má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne uvedené, že zmluva o úvere nestanovuje žiadnu hornú hranicu pre zmeny výmenného kurzu, a to aj s prihliadnutím na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?

3.

Má sa smernica 93/13 ( 1 ), a najmä jej posledné odôvodnenie, bod 1 písm. o) jej prílohy a jej článok 3 ods. 3 a článok 6 ods. 1 vykladať v tom zmysle, že osobitne s prihliadnutím na požiadavku stanovenú okrem iného v rozsudku C-42/15, podľa ktorej sú potrebné účinné, primerané a odrádzajúce sankcie na ochranu spotrebiteľov, je v rozpore s právom Únie judikatúra, právny výklad alebo ustanovenie právneho predpisu členského štátu, podľa ktorých právny následok (úplná neplatnosť z dôvodu porušenia právnej normy alebo dokonca náhrada škody alebo iný následok na základe akéhokoľvek právneho titulu), ktorý v tomto členskom štáte vyplýva z posúdenia úveru, ktoré nebude dôkladné a podrobné, nechráni dlžníka a nie je obozretné (napríklad, keď neskúma vplyv devízového rizika spočívajúci vo výraznom zvýšení splátok úveru a dlžnej istiny), je menej výhodný pre spotrebiteľa než uvedenie do pôvodného stavu (restitutio in integrum), prostredníctvom ktorého sa spotrebiteľ, ktorý je dlžníkom, zbavuje devízového rizika, to znamená zvýšenia splátok úveru v dôsledku zmien výmenného kurzu a prípadne sa mu umožní splácanie istiny úveru formou splátok?

4.

Má sa v súvislosti s výkladom „príležitosti preskúmať všetky podmienky“ uvedenej v dvadsiatom odôvodnení smernice 93/13 a požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 tejto smernice vychádzať z toho, že príslušné zmluvné podmienky nie sú nekalé v prípade, ak je v zmluve o úvere niektorá podstatná náležitosť (napríklad predmet zmluvy, teda výška úveru, splátky a úroky z úveru) uvedená len pre informáciu, pričom v nej nie je vysvetlené, či je alebo nie je časť znenia zmluvy, ktorá je uvedená pre informáciu, právne záväzná pre zmluvné strany?


( 1 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Top