Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2017/111/07

Nová národná strana obehových euromincí

OJ C 111, 8.4.2017, p. 7–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 111/7


Nová národná strana obehových euromincí

(2017/C 111/07)

Image

Obehové euromince majú v celej eurozóne postavenie zákonného platidla. Komisia zverejňuje opis vzorov všetkých nových euromincí s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu v rámci svojej pracovnej činnosti, ako aj širokú verejnosť (1). V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré s Európskou úniou uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu pamätné euromince za určitých podmienok, predovšetkým musia mať len nominálnu hodnotu 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane je však vyobrazený pamätný motív, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúca krajina : Fínsko

Motív : 100 rokov nezávislého Fínska

Vecný opis vzoru : Na vnútornej časti mince je vyobrazená mozaika, ktorej redšie rozmiestnené kúsky na pravej strane vytvárajú obrys Fínska. Na ľavej strane sa nachádza vertikálne v riadkoch pod sebou text „SUOMI FINLAND“, rok nezávislosti „1917“ a rok vydania „2017“. Vpravo v strede sa nachádza označenie vydávajúcej krajiny „FI“ a značka mincovne.

Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Náklad : 2,5 milióna mincí

Dátum vydania : marec-máj 2017


(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1 o národných stranách všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).


Top