31.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 402/7

1.

Preskúmanie prvej, druhej a trinástej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 15 ods. 3 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii.

2.

Preskúmanie piatej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť prílohy I rozhodnutia 2011/278.

3.

Článok 4 a príloha II rozhodnutia Komisie 2013/448/EÚ z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, sú neplatné.

4.

Účinky vyhlásenia neplatnosti článku 4 a prílohy II rozhodnutia 2013/448 sú časovo obmedzené na jednej strane tak, že toto vyhlásenie má účinky až po uplynutí obdobia desiatich mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku z 28. apríla 2016, Borealis Polyolefine a i. (C-191/14, C-192/14, C-295/14, C-389/14 a C-391/14 až C-393/14, EU:C:2016:311), s cieľom umožniť Európskej komisii prijať nevyhnutné opatrenia, a na druhej strane tak, že opatrenia prijaté do konca tohto obdobia na základe ustanovení vyhlásených za neplatné nemôžu byť spochybnené.

5.

Článok 10a smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, a článok 10 ods. 1 až 3 a 8 rozhodnutia 2011/278 sa majú vykladať v tom zmysle, že s cieľom zabrániť dvojitému prideleniu umožňujú neprideliť emisné kvóty skleníkových plynov podzariadeniu spojenému s referenčným štandardom tepla, pokiaľ toto podzariadenie vyváža do súkromných domácností teplo, ktoré získalo z podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva.

6.

Článok 10 ods. 8 rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby boli bezodplatné emisné kvóty skleníkových plynov pridelené prevádzkovateľovi na to, aby teplo zohľadnené v rámci podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva bolo spotrebované v podzariadení spojenom s referenčným štandardom tepla.

7.

Článok 7 a príloha IV rozhodnutia 2011/278 sa majú vykladať v tom zmysle, že členskému štátu umožňujú, aby pri získavaní údajov, ktorých sa týkajú tieto ustanovenia, nezohľadnil všetky emisie súvisiace s výrobou tepla, ktoré sa prostredníctvom podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla vyváža do súkromných domácností, a to s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu.

8.

Článok 10a ods. 1 a 4 smernice 2003/87, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/29, ako aj článok 10 ods. 3 rozhodnutia 2011/278 sa majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú neprideliť dodatočné bezodplatné emisné kvóty skleníkových plynov na emisie súvisiace s výrobou merateľného tepla spaľovaním odpadových plynov, ktoré vyprodukovalo zariadenie s referenčným štandardom pre horúci kov, v rozsahu, v akom je množstvo emisných kvót skleníkových plynov, ktoré bolo stanovené na základe referenčného štandardu tepla, nižšie ako stredná hodnota historických emisií súvisiacich s výrobou tohto tepla.

9.

Článok 7 a príloha IV rozhodnutia 2011/278 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát pri získavaní údajov, ktorých sa týkajú tieto ustanovenia, upravil číselné údaje, ktoré získal, tak aby emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo spaľovania odpadových plynov v podzariadení spojenom s referenčným štandardom tepla boli rovnocenné s emisiami pochádzajúcimi zo spaľovania zemného plynu, v rozsahu, v akom referenčný štandard pre produkt zohľadňuje emisie súvisiace s produkciou odpadových plynov.

10.

Článok 3 písm. c) rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla“ zahrnuje činnosť spočívajúcu vo vývoze merateľného tepla pochádzajúceho zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, do parnej sústavy v prípade, že túto sústavu možno považovať za „zariadenie alebo iný subjekt, ktorý nepatrí do rámca systému Únie“.