Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016CN0191

Vec C-191/16: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Nemecko) 5. apríla 2016 – Romano Pisciotti/Spolková republika Nemecko

OJ C 270, 25.7.2016, p. 29–30 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

25.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 270/29


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Nemecko) 5. apríla 2016 – Romano Pisciotti/Spolková republika Nemecko

(Vec C-191/16)

(2016/C 270/33)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Romano Pisciotti

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

1.

a)

Predstavuje spolupráca členského štátu s treťou krajinou v oblasti extradície problematiku, ktorá bez ohľadu na konkrétny prípad nikdy nespadá do vecnej pôsobnosti Zmlúv, takže zákaz diskriminácie podľa práva Európskej únie vyplývajúci z článku 18 ods. 1 ZFEÚ v prípade (doslovného) uplatnenia normy ústavného práva (v tomto prípade článku 16 ods. 2 prvej vety Grundgesetz, Ústava Spolkovej republiky Nemecko), ktorá zakazuje iba vydanie vlastných štátnych príslušníkov tretím krajinám, sa nezohľadní?

b)

V prípade kladnej odpovede na túto otázku: Treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať inak, ak ide o spoluprácu členského štátu so Spojenými štátmi americkými v oblasti extradície na základe Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými?

2.

Ak so zreteľom na spoluprácu členských štátov so Spojenými štátmi americkými v oblasti extradície nie je automaticky vylúčená uplatniteľnosť Zmlúv:

Majú sa článok 18 ods. 1 ZFEÚ a relevantná judikatúra Súdneho dvora, ktorá k nemu bola vydaná, vykladať v tom zmysle, že členský štát neoprávneným spôsobom porušuje zákaz diskriminácie vyplývajúci z článku 18 ods. 1 ZFEÚ, keď na základe normy ústavného práva (v tomto prípade článku 16 ods. 2 prvej vety GG) v prípade žiadostí tretích krajín o extradíciu rozdielne zaobchádza s vlastnými štátnymi príslušníkmi a so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov EÚ, keďže vydáva iba cudzích štátnych príslušníkov?

3.

Ak sa v uvedených prípadoch potvrdí porušenie všeobecného zákazu diskriminácie vyplývajúceho z článku 18 ods. 1 ZFEÚ:

Má sa judikatúra Súdneho dvora Európskej únie chápať v tom zmysle, že v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, keď povoleniu extradície zo strany príslušného orgánu povinne predchádza kontrola zákonnosti prostredníctvom súdneho konania, ktorého výsledok je však pre orgán záväzný len vtedy, keď sa extradícia vyhlási za neprípustnú, môže o kvalifikované porušenie ísť už v prípade jednoduchého porušenia zákazu diskriminácie vyplývajúceho z článku 18 ods. 1 ZFEÚ alebo je potrebné zjavné porušenie?

4.

Ak nie je potrebné zjavné porušenie:

Má sa judikatúra Súdneho dvora vykladať v tom zmysle, že dostatočne kvalifikované porušenie sa v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, vylúči už preto, že pri chýbajúcej judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa konkrétnej situácie (v tomto prípade: vecná pôsobnosť všeobecného zákazu diskriminácie podľa článku 18 ods. 1 ZFEÚ pri spolupráci v oblasti extradície medzi členskými štátmi a Spojenými štátmi americkými) môže najvyšší vnútroštátny orgán výkonnej moci na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázať na súlad s rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré boli predtým vydané v tej istej veci?


Top