Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015CN0327

Vec C-327/15: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret (Dánsko) 2. júla 2015 – TDC A/S/Teleklagenævnet, Erhvervs- og Vækstministeriet

OJ C 294, 7.9.2015, p. 40–41 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

7.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/40


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret (Dánsko) 2. júla 2015 – TDC A/S/Teleklagenævnet, Erhvervs- og Vækstministeriet

(Vec C-327/15)

(2015/C 294/52)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TDC A/S

Žalovaní: Teleklagenævnet, Erhvervs- og Vækstministeriet

Prejudiciálne otázky

1.

Bráni smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (1) zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) vrátane jej článku 32 členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré nedovoľujú podniku, aby uplatnil voči členskému štátu samostatný nárok na náhradu čistých nákladov na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, ak zisk podniku z iných služieb, na ktoré sa vzťahujú záväzky univerzálnej služby podniku podľa kapitoly II tejto smernice, prevyšuje stratu súvisiacu s poskytovaním doplnkových povinných služieb?

2.

Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré dovoľujú podnikom, aby uplatnili voči členskému štátu nárok na náhradu čistých nákladov vynaložených na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, len v prípade, že čisté náklady predstavujú pre dané podniky neprimerané zaťaženie?

3.

Môže členský štát v prípade zápornej odpovede na druhú otázku rozhodnúť, že poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II smernice, nepredstavuje neprimerané zaťaženie, ak podnik vo všeobecnosti dosiahol zisk z poskytovania všetkých služieb, z ktorých mu vyplýva záväzok univerzálnej služby, a najmä z poskytovania služieb, ktoré by podnik poskytoval, aj keby nemal záväzok univerzálnej služby?

4.

Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, podľa ktorých sa čisté náklady určitého podniku spojené s poskytovaním univerzálnej služby podľa kapitoly II tejto smernice majú vypočítať ako rozdiel medzi všetkými príjmami a všetkými nákladmi spojenými s poskytnutím predmetnej služby vrátane príjmov a nákladov, ktoré by podnik vykazoval, aj keby nemal povinnosť poskytovať univerzálnu službu?

5.

Pokiaľ sa predmetné vnútroštátne pravidlá (pozri otázky 1 až 4) vzťahujú na doplnkovú povinnú službu, ktorá sa nemá poskytovať len v Dánsku, ale v Dánsku i v Grónsku, ktoré je podľa prílohy II ZFEÚ zámorská krajina alebo územie, platia odpovede na otázky 1 až 4 v takom prípade aj pre tú časť záväzku, ktorá sa týka Grónska, ak dánske orgány uložili povinnosť podniku so sídlom v Dánsku, ktorý nevykonáva iné činnosti v Grónsku?

6.

Aký vplyv má na odpovede na otázky 1 až 5 článok 107 ods. 1 ZFEÚ, článok 108 ods. 3 ZFEÚ a rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2)?

7.

Aký vplyv má na odpovede na otázky 1 až 5 zásada minimálneho narušenia hospodárskej súťaže zakotvená okrem iného v článku 1 ods. 2 a článku 3 ods. 2, v odôvodneniach 4, 18, 23 a 26, ako aj v časti B prílohy IV smernice univerzálnej služby?

8.

Ak ustanovenia smernice univerzálnej služby bránia vnútroštátnym mechanizmom uvedeným v otázkach 1, 2 a 4, majú tieto ustanovenia alebo obmedzenia priamy účinok?

9.

Aké konkrétnejšie faktory je potrebné zohľadniť pri posudzovaní toho, či je vnútroštátna lehota na podávanie žiadostí uvedená v bode [13] a jej uplatnenie v súlade so zásadami spolupráce v dobrej viere, ekvivalencie a efektivity zakotvenými v práve EÚ?


(1)  Ú. v. EÚ L 108, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 7, s. 3.


Top