Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014AE7288

Stanovisko Európskeho sociálneho a hospodárskeho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí: Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, (EÚ) č. 1174/2011, (EÚ) č. 1175/2011, (EÚ) č. 1176/2011, (EÚ) č. 1177/2011, (EÚ) č. 472/2013 a (EÚ) č. 473/2013“ [COM(2014) 905 final]

OJ C 268, 14.8.2015, p. 33–39 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

14.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 268/33


Stanovisko Európskeho sociálneho a hospodárskeho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí: Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, (EÚ) č. 1174/2011, (EÚ) č. 1175/2011, (EÚ) č. 1176/2011, (EÚ) č. 1177/2011, (EÚ) č. 472/2013 a (EÚ) č. 473/2013“

[COM(2014) 905 final]

(2015/C 268/06)

Spravodajca:

David CROUGHAN

Pomocný spravodajca:

Carmelo CEDRONE

Európska komisia sa 19. decembra 2014 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, (EÚ) č. 1174/2011, (EÚ) č. 1175/2011, (EÚ) č. 1176/2011, (EÚ) č. 1177/2011, (EÚ) č. 472/2013 a (EÚ) č. 473/2013“

[COM(2014) 905 final].

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. marca 2015.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 506. plenárnom zasadnutí 18. a 19. marca 2015 (schôdza z 19. marca 2015) 165 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európske pravidlá správy hospodárskych záležitostí, ktoré vznikli počas krízy, zohrávali dôležitú úlohu pri fiškálnej konsolidácii, koordinácii hospodárskej politiky a po zavedení posudzovania návrhov rozpočtov aj pri podpore fiškálnej integrácie. ESHV sa však obáva, že si to vyžiadalo vysokú cenu z hľadiska rastu a zamestnanosti a že Európska únia zaostala pri vymanení z hospodárskej krízy za ostatnými rozvinutými hospodárstvami, pričom poukazuje na zlyhanie politiky, najmä vzhľadom na neúplnosť správy hospodárskych záležitostí v hospodárskej a menovej únii.

1.2.

Opatreniami, ktoré boli zavedené v rámci európskeho semestra, sa začal proces fiškálnej konsolidácie a obnovy dôveryhodnosti, ale prístup založený na pravidlách, ktorý je primeraný v normálnej situácii, je teraz súčasťou problému. Členské štáty čeliace ťažkostiam potrebujú väčšie zdroje, aby sa dostali zo slepej uličky recesie a zaručili rast a tvorbu pracovných miest a prostredníctvom rastu udržateľnú fiškálnu konsolidáciu.

1.3.

EHSV sa domnieva, že Európsku centrálnu banku (ECB) nie je možné nechať bojovať proti súčasnej recesii v eurozóne samu. Opatrenia kvantitatívneho uvoľňovania, ku ktorým teraz ECB pristupuje, musia byť doplnené rozsiahlejšími politickými iniciatívami členských štátov presahujúcimi Investičný plán pre Európu, ktorý oznámila Komisia.

1.4.

Rozdiely v relatívnej konkurencieschopnosti členských štátov v hospodárskej a menovej únii, ktoré by sa predtým vyrovnávali nárastom alebo poklesom menového kurzu, jednoducho nemožno riešiť naliehaním na vykonávanie odporúčaní a reforiem pod hrozbou trestu iba v tých krajinách, ktoré boli vyhlásené za neschopné konkurencie.

1.5.

Bezodkladne by sa mali vytvoriť konkrétne mechanizmy a nástroje dobre navrhnutej koordinácie hospodárskej politiky, ktorá vedie ku konvergencii a solidarite. Tento proces by si nemal hneď od začiatku vyžadovať zmenu zmluvy, avšak EHSV sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska bude zmena zmluvy nutná.

1.6.

Pri preskúmaní viacročného finančného rámca v roku 2016 je potrebné podporiť naliehavé štrukturálne reformy v spoločnom záujme EÚ, a to vrátane obnovenia makroekonomickej rovnováhy, určitou formou fiškálnej kapacity, akou je napríklad nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti navrhnutý v koncepcii rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie.

1.7.

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že štrukturálna rovnováha, táto nepozorovateľná premenná, ktorá je založená na teoretických a sporných výpočtoch produkčnej medzery a podlieha závažným revíziám, zohráva takú kľúčovú úlohu v preventívnej a nápravnej časti postupu pri nadmernom deficite.

1.8.

V procese semestra sa znižovaniu ročného štátneho deficitu ako prostriedku na nápravu vysokého pomeru dlhu voči HDP prikladá omnoho väčšia váha ako produktívnejším opatreniam na zvyšovanie rastu HDP. Komisia by nemala monitorovať len vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ale aj následne analyzovať svoje odporúčania k dosahovaniu zvýšenia produkcie, rastu a počtu kvalitných pracovných miest v príslušnom členskom štáte.

1.9.

Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na využívanie flexibility v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, vďaka čomu bude Komisia pri výpočte fiškálneho deficitu prihliadať na určité verejné investície, ale považuje ho za obmedzené a čiastkové opatrenie. Odôvodnená odchýlka od parametra trojpercentného deficitu by sa mala považovať za dočasnú výnimku na konkrétny počet rokov a nemala by automaticky podliehať sankciám.

1.10.

Pri nedostatku demokracie v nevolených orgánoch, ktoré majú dôležité slovo v oblasti správy, hrozí nízke osvojenie odporúčaní a odpor voči európskemu projektu. Nedostatočnému vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny by sa dalo zabrániť skutočným zapojením občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do ich prípravy.

1.11.

Európsky parlament by mal zohrávať významnú úlohu pri určovaní hospodárskych priorít každého semestra a v parlamentnom dohľade nad odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. Členské štáty a Komisia by mali o procese európskeho semestra viac informovať, aby sa zabezpečilo lepšie pochopenie občanmi.

2.   Stručné preskúmanie správy hospodárskych záležitostí

2.1.

Európsky semester zavedený v roku 2011 bol podporený posilneným Paktom stability a rastu, ktorý nadobudol účinnosť 13. decembra 2011 a obsahoval nový súbor pravidiel hospodárskeho a rozpočtového dohľadu pozostávajúci z piatich nariadení a jednej smernice, ktoré boli známe pod spoločným názvom balík šiestich legislatívnych aktov (six-pack). Dve ďalšie nariadenia známe pod názvom balík dvoch legislatívnych aktov (two-pack) boli pridané 30. mája 2013 s cieľom ďalej posilniť hospodársku integráciu a konvergenciu medzi členskými štátmi eurozóny. Toto preskúmanie sa týka účinnosti siedmich nariadení a smerovania ďalšieho vývoja. Podrobne sa zaoberá tromi líniami správy hospodárskych záležitostí na úrovni EÚ: rozpočtovým dohľadom (1), makroekonomickou nerovnováhou (2) a monitorovaním a dohľadom nad krajinami eurozóny, ktoré čelia ťažkostiam s finančnou stabilitou (3).

3.   Pripomienky k súčasnej správe hospodárskych záležitostí

3.1.   Rozpočtový dohľad

3.1.1.

Výbor víta zameranie ročného prieskumu rastu na rok 2015, ktorý bol uverejnený súčasne s preskúmaním správy hospodárskych záležitostí a zdôrazňuje zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra dosiahnuté zjednodušením jednotlivých fáz a ich výstupov v súlade s odporúčaniami uvedenými v stanovisku EHSV k ročnému prieskumu rastu na rok 2014 (4).

3.1.2.

EHSV sa domnieva, že európsky semester zohráva nezastupiteľnú úlohu pri konvergencii a úpravách. Výbor ďalej vyzýva na vytvorenie stratégie komunikácie a zjednodušovania ako spoločného úsilia Komisie, Európskeho parlamentu, členských štátov a občianskej spoločnosti (5).

3.1.3.

Výbor víta podporu fiškálnej integrácie zavedenú stanovením spoločného časového rámca pre členské štáty na predloženie a uverejnenie návrhov rozpočtových plánov monitorovaných nezávislými štátnymi orgánmi do polovice októbra každého roku, aby sa k nim Komisia mohla vyjadriť pred ich konečným prijatím vládami členských štátov. Tento proces by sa mal stať demokratickejším a transparentnejším a členské štáty a Komisia by o ňom mali viac informovať s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie občanmi. Výbor by privítal posúdenie úlohy a kvality nezávislých štátnych orgánov Komisiou.

3.1.4.

Výbor na základe návrhov rozpočtových plánov na rok 2015 pripomína, že zmenšenie fiškálneho úsilia v roku 2015 povedie v eurozóne v zásade k neutrálnemu postoju. Výbor tiež pripomína, že zo siedmych krajín, v ktorých hrozí riziko nesúladu, tri môžu v marci čeliť možným krokom podľa postupu pri nadmernom deficite. Tento postup by si tiež vyžadoval väčšiu transparentnosť, konzultácie s vládami členských krajín a občianskou spoločnosťou, predovšetkým so sociálnymi partnermi, a dohľad Európskeho parlamentu.

3.1.5.

V rámci krátkeho obdobia preskúmania sa výbor domnieva, že reformované fiškálne predpisy EÚ podľa príslušných nariadení o rozpočtovom dohľade nepochybne zohrávali úlohu pri riešení fiškálnej konsolidácie, o čom svedčí zníženie deficitu EÚ s 28 členskými štátmi zo 4,5 % HDP v roku 2011 na 3 % v roku 2014.

3.1.6.

Cena za veľmi obmedzený úspech však bola vysoká vzhľadom na neúspechy politiky EÚ v súvislosti s podporou hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Deficit USA sa za rovnaké obdobie znížil z 10,6 % na 4,9 %, pričom rast HDP USA sa zvýšil z 1,6 % na 2,4 % (oproti poklesu v EÚ z 1,7 % na 1,3 %) a nezamestnanosť v USA klesla z 8,9 % na 6,2 % (oproti nárastu v EÚ z 9,6 % na 10,2 %), a čo je najdôležitejšie, zamestnanosť v USA sa zvýšila o 6,3 %, kým v EÚ stagnovala na úrovni –0,1 %.

3.1.7.

EHSV je omnoho menej optimistický ako Komisia, pokiaľ ide o to, či ciele štrukturálneho deficitu v rámci postupu pri nadmernom deficite umožňujú presnejšie a transparentnejšie politické odporúčania. Výbor súhlasí s tým, že toto opatrenie očistené od deformácií hospodárskeho cyklu a jednorazových fiškálnych opatrení ponúka možnosť transparentnejšieho obrazu, napriek tomu však ide o nepozorovateľnú premennú, ktorá je založená na teoretických a sporných výpočtoch potenciálnych produkčných medzier a podlieha závažným revíziám, pričom v niektorých prípadoch môže viesť k nedostatočným politickým pokynom.

3.1.8.

Pomer dlhu k HDP je dôležitým prvkom fiškálnej udržateľnosti. Má dve zložky: výšku dlhu a výšku HDP, z ktorých ani jednu nemožno sledovať bez zohľadnenia vplyvu na tú druhú. Prístup, ktorý je sústredený na príliš rýchle zníženie deficitu s cieľom ďalšieho znižovania výšky dlhu, bude mať kontraproduktívny účinok z hľadiska cieľa znižovania samotného pomeru dlhu k HDP, ak povedie k utlmeniu alebo zníženiu HDP.

3.1.9.

Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na využívanie flexibility v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, prostredníctvom ktorej bude Komisia (pri určovaní opodstatnenosti rozpočtového postoja členského štátu) prihliadať na: a) verejné investície v rámci Investičného plánu pre Európu; b) investície súvisiace so spolufinancovaním v rámci štrukturálnych fondov; c) reformy, ktoré majú dlhodobý vplyv na udržateľnosť verejných financií; d) cyklické podmienky (6). Podľa názoru EHSV však ide o obmedzené a čiastkové opatrenie.

3.1.10.

EHSV dôrazne upozorňuje, že napriek istému širšiemu zapojeniu Európskeho parlamentu a zvýšenému zapojeniu národných parlamentov cez misie na mieste a zapojenia do dohľadu eurozóny nad návrhmi rozpočtov zostáva ústredným bodom procesu nedostatok demokracie, keďže inštitúcie EÚ, ktoré sa do veľkej miery nikomu nezodpovedajú, majú významný vplyv na rozhodovanie členských štátov.

3.1.11.

Vstupný deficit (čiže žiadne skutočné zapojenie štátov do rozhodovania), ktorý nie je vyvážený dostatočnou výstupnou legitimitou (čiže dobrým riešením hospodárskych problémov), vedie k nedostatočnému osvojeniu hospodárskych programov a rastúcemu odporu voči európskemu projektu, čoho dôkazom sú európske voľby (7).

3.1.12.

Komisia by mala následne posudzovať nielen vykonávanie svojich politických odporúčaní členskými štátmi, ale aj to, či sa odporúčaniami účinne podporil návrat hospodárstva na cestu udržateľnosti, a to nielen z hľadiska finančných a rozpočtových úprav, ale aj pokiaľ ide o hospodársky rast, rozvoj a tvorbu kvalitných pracovných miest.

3.2.   Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

3.2.1.

Výbor uznáva a podporuje potrebu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, keďže vďaka dohľadu nad kľúčovými nerozpočtovými premennými je možné určiť potenciálne nezdravé trendy skôr, než sa etablujú. Pri kríze sa až pridobre preukázalo zlyhanie Paktu stability a rastu, v rámci ktorého sa monitoroval len vyrovnaný rozpočet a otázky rozvoja a zamestnanosti sa trvalo ignorovali alebo riešili len okrajovo.

3.2.2.

Európsky parlament by mal mať významnú úlohu pri určovaní hospodárskych priorít každého semestra a v parlamentnom dohľade nad odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (8).

3.2.3.

Jednostranný prístup k náprave makroekonomických nerovnováh je zdrojom veľkých obáv výboru. Problém sa vníma výlučne ako štátny problém, pričom takmer všetok dôraz sa kladie na nápravu škodlivých deficitov so zhovievavým pohľadom na prebytky. Na zmysluplné riešenie tohto problému je potrebné posúdenie nerovnováh a ich vplyvu na celoeurópske hospodárstvo.

3.2.4.

S cieľom zabezpečiť, aby postup pri makroekonomickej nerovnováhe a následne projekt Európa 2020 neboli opakovaním neúspešnej lisabonského programu, musí Komisia iniciovať lepšiu metódu posudzovania kvality vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a byť pripravená realizovať pred uplatnením sankcií, ktoré majú byť poslednou možnosťou, následné činnosti tohto procesu a zabezpečiť stimuly pre členské štáty (flexibilita, zlaté pravidlá atď.).

3.2.5.

Na rozdiel od rozpočtového dohľadu, ktorý má zvyčajne krátkodobé, jednoducho merateľné výsledky, sa politické odporúčania, ktoré tvoria významnú časť odporúčaní pre jednotlivé krajiny, týkajú menej hmatateľných politík a výsledkov, akým je konkurencieschopnosť, alebo rôznych aspektov podnikateľského prostredia či reforiem sústav sociálneho zabezpečenia, pri ktorých môže byť zložité merať ich úroveň vykonávania, či vplyvu.

3.2.6.

Pri preskúmaní viacročného finančného rámca v roku 2016 je potrebné podporiť naliehavé štrukturálne reformy v spoločnom záujme EÚ, a to vrátane obnovenia makroekonomickej rovnováhy, určitou formou fiškálnej kapacity. EHSV naliehavo žiada zvážiť tieto možné nástroje: nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti, ktorý hospodárstvam v ťažkostiach umožní vykonať naliehavé štrukturálne reformy v spoločnom záujme EÚ a ktorý bol opísaný na šiestich stranách koncepcie rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie a neskôr sa stal predmetom oznámenia (9); preskúmanie zelenej knihy o stabilizačných dlhopisoch, ktoré sa požadovalo v nariadení (EÚ) č. 1173/2011, ktoré je v súčasnosti predmetom posúdenia v tomto stanovisku; určitú formu minimálneho programu sociálneho poistenia, ktorý by pomohol hospodárstvam v ťažkostiach.

3.2.7.

Komisia tvrdí, že ústredným prvkom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sú hĺbkové preskúmania, ktorých politické odporúčania končia v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. EHSV podporuje túto prax, ktorá má potenciál priniesť informovanejšiu analýzu, keďže zahŕňa misie na mieste, ktoré významne prispievajú k poznaniu skúmaného hospodárstva, a zároveň má pridanú hodnotu, ktorá spočíva vo vytváraní užitočných pracovných vzťahov medzi úradníkmi Komisie a ministerstiev financií členských štátov.

3.2.8.

Keďže reformy v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe prinášajú dlhodobý úžitok, jestvujú obavy, že vlády členských štátov ich nemusia považovať za prioritu a mohli by ich vykonávanie podporovať len verbálne. Rozhodujúca časť odporúčaní pre jednotlivé krajiny na nápravu nerovnováh by sa mala sústrediť na dokončenie vnútorného trhu.

3.2.9.

Skutočné zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v tejto oblasti európskeho semestra by bolo významným prostriedkom na zabezpečenie súladu a zároveň na zvýšenie jeho politického vnímania a osvojenia na štátnej úrovni.

3.2.10.

EHSV odporúča, aby sa zo skúseností krajín, v ktorých sa uskutočnili úpravy a vykonával priebežný a hĺbkový dohľad, vyvodilo poučenie, ako by mohla Komisia a členské štáty čo najlepšie spolupracovať.

3.2.11.

Z dokumentu útvarov Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti vyplýva, že počas dvojročného obdobia 2012 – 2013 sa implementovalo iba nelichotivých 41 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom z jedného roka na druhý prišlo k miernemu zhoršeniu (10), čo môže byť hlasným varovným signálom. Potrebujeme hodnotenie dôvodov existujúceho rozdielu medzi odporúčaniami a ich implementáciou.

3.2.12.

EHSV dôrazne upozorňuje, že prístupom hodnotiacej tabuľky, ktorý je orientovaný do minulosti a je hlavným nástrojom na odôvodnenie hĺbkových preskúmaní, sa nutne nezisťuje hromadenie nerovnováh so stavovým charakterom, ktoré by mohli urýchliť ďalšiu krízu. Existuje preto nebezpečenstvo, že tvorcovia politík nebudú mať k dispozícii spoľahlivé podklady na prijatie účinných opatrení (11) a mohli by byť dokonca odvedení od rozhodujúcejšieho politického záujmu.

3.3.   Krajiny eurozóny čeliace ťažkostiam s finančnou stabilitou

3.3.1.

EHSV uznáva potrebu podporiť sústredeným dohľadom krajiny, ktoré 1) buď čelia vážnym ťažkostiam v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo udržateľnosťou verejných financií, alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, alebo 2) žiadajú alebo prijímajú finančnú pomoc od inštitúcií EÚ, iných členských štátov alebo Medzinárodného menového fondu.

3.3.2.

EHSV plne podporuje, aby sa v prípade vstupu do programu makroekonomických úprav pozastavilo plnenie všetkých ďalších povinností vrátane európskeho semestra a aby takéto členské štáty podliehali priebežnému dohľadu po ukončení programu.

3.3.3.

Proces vzťahujúci sa na obdobie, v ktorom členský štát chce požiadať o finančnú pomoc, ešte nebol vyskúšaný, keďže toto nariadenie nadobudlo účinnosť až po tom, ako štyri programové krajiny vstúpili do programu úprav.

3.3.4.

EHSV vyzýva Komisiu, aby uskutočnila a uverejnila štúdiu výsledkov programov úprav v štyroch krajinách, a to najmä s cieľom zistiť, či očividne menej úspešný výsledok jednej z nich bolo možné zmierniť iným prístupom Komisie.

4.   Potrebná je dôkladnejšia vízia správy hospodárskej a menovej únie

4.1.

EÚ je jedným z najväčších a najprosperujúcejších hospodárskych blokov na svete, ktorý zatiaľ prežíva s nefunkčným systémom správy hospodárskych záležitostí, ktorý vyplynul z rozhodnutia vytvoriť hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou a menovou politikou a zároveň zachovať štátne fiškálne a hospodárske politiky.

4.2.

EHSV sa domnieva, že Európsku centrálnu banku (ECB) nie je možné nechať bojovať proti súčasnej recesii v eurozóne samu. Opatrenia kvantitatívneho uvoľňovania, ku ktorým teraz ECB pristupuje, musia byť doplnené rozsiahlejšími politickými iniciatívami členských štátov. Investičný plán pre Európu, ktorý oznámila Komisia, je potrebným, ale nedostatočným krokom správnym smerom. Štátne zameraný prístup k hospodárskej koordinácii v rámci európskeho semestra bez ďalšej fiškálnej integrácie zabráni eurozóne, aby presadila primeranú fiškálnu orientáciu.

4.3.

Kríza odhalila hlboké trhliny, ktoré predstavujú existenciálne ohrozenie eura. Vynútila si rozsiahle reformy správy hospodárskych záležitostí, ktoré boli vypracované v chvate a zavedené medzivládnymi zmluvami namiesto metódy Spoločenstva. Rozdiely v relatívnej konkurencieschopnosti členských štátov v hospodárskej a menovej únii, ktoré by sa predtým vyrovnávali nárastom alebo poklesom menového kurzu, jednoducho nemožno riešiť naliehaním na vykonávanie odporúčaní a reforiem pod hrozbou trestu iba v tých krajinách, ktoré boli vyhlásené za neschopné konkurencie.

4.4.

Opatreniami, ktoré boli zavedené v rámci európskeho semestra, sa začal proces fiškálnej konsolidácie a obnovy dôveryhodnosti, ale prístup založený na pravidlách, ktorý je primeraný v normálnej situácii, je teraz súčasťou problému. EHSV sa domnieva, že správu hospodárskych záležitostí (najmä v eurozóne) nemožno viac opierať výlučne o nariadenia, ktoré sú v súčasnosti predmetom preskúmania. Členské štáty čeliace ťažkostiam potrebujú väčšie zdroje, aby sa dostali zo slepej uličky recesie a zaručili rast a tvorbu pracovných miest a prostredníctvom rastu udržateľnú fiškálnu konsolidáciu.

4.5.

EHSV sa stotožňuje s obavami, ktoré podnietila nedávno uverejnená výročná správa Komisie o vývoji sociálnej situácie v Európe, v ktorej sa uvádza, že opatrenia vykonané na riešenie krízy viedli „k nárastu finančných ťažkostí a výšky zadlženia domácností, nárastu chudoby a rozšíreniu sociálneho vylúčenia“ a že „dlhodobé zhoršovanie sociálnej situácie malo negatívny dosah na verejnú mienku a dôveru v schopnosť vlád a inštitúcií riešiť takéto problémy“ (12). Údaje predložené v správe Komisie v súvislosti s kvalitou práce (čiastočný úväzok, neistá a nestála práca) a nezamestnanosťou, a to najmä medzi mladými ľuďmi, sú pôsobivé.

4.6.

EHSV žiada, aby sa sociálne ukazovatele (13) výraznejšie premietali do hodnotiacej tabuľky a používali na reguláciu rozpočtových politík počínajúc európskym semestrom, aby sa zabránilo ohrozeniu základných zásad EÚ, teda ohrozeniu harmonického a vyváženého hospodárskeho rozvoja, ekologicky vhodného udržateľného rastu, vysokej úrovne hospodárskej konvergencie, vysokej zamestnanosti a sociálnej ochrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, solidarity medzi členskými štátmi, ktoré boli ustanovené Rímskymi zmluvami a potom zakotvené v Maastrichtskej, Amsterdamskej a Lisabonskej zmluve, avšak neboli primerane zohľadnené vo fiškálnej dohode, ani v súvisiacich dokumentoch.

4.7.

Aby sme dodali nový význam integrácii členských štátov, a najmä krajín eurozóny, musíme navrhnúť európsky prístup správy, ktorý krajinám s najvyššou dlhovou záťažou a nulovým alebo záporným rastom HDP umožní vykonať investície potrebné na opätovné dosiahnutie konkurencieschopnosti ich výrobných systémov a naštartovanie rozvoja. Pri takomto prístupe by sa mali riadne zohľadňovať zásady hospodárskej a sociálnej súdržnosti zakotvené v zakladajúcich zmluvách EÚ.

4.8.

Odôvodnená odchýlka niektorého členského štátu od parametra trojpercentného deficitu by sa mohla považovať za dočasnú výnimku na konkrétny počet rokov a nebola by tak dôvodom na automatické uplatnenie sankcií. V rámci tohto nového prístupu správy musí Komisia starostlivo preskúmať potreby oznámené krajinami v ťažkostiach, posúdiť, či investičný plán navrhnutý členským štátom je vhodný a uskutočniteľný vzhľadom na záväzky (stabilita/konvergencia a národné programy reforiem) prijaté v rámci európskeho semestra a schváliť tento plán pod dohľadom Európskeho parlamentu.

4.9.

Parametre používané na vypracovanie rozpočtov a výklad údajov musia byť jednotné a zosúladené a musia sa uplatňovať na všetky krajiny a ich verejné správy v transparentnom, zrozumiteľnom a verejne známom postupe. Mohlo by stačiť jedno jediné nariadenie s jasnými, jednoduchými pravidlami, ktorým by sa zabezpečilo zapojenie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a národných parlamentov.

4.10.

V nadväznosti na tento prístup by sa mal európsky semester pre hospodársku a menovú úniu zmeniť na významnú príležitosť obnoviť vzájomnú dôveru a začať spoločný proces, pokiaľ ide o štrukturálne reformy (ktoré musia byť dohodnuté pre všetky krajiny eurozóny) a rozpočet. Regulačný rámec by sa mal vyvíjať smerom k novému rozpočtu eurozóny skúšajúc postup spoločného vypracovania s čo najväčšou transparentnosťou a pravdivosťou, ktoré sú heslami európskej verejnej mienky.

V Bruseli 19. marca 2015

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ C 214, 8.7.2014, s. 46.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Dobudovanie HMÚ – nadchádzajúca európska legislatúra“ (Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 10).

(6)  COM(2015) 12 final.

(7)  Osobitná správa Centra pre európske politické štúdie č. 98, Posilnenie legitimity správy hospodárskej a menovej únie, december 2014.

(8)  Tamtiež.

(9)  COM(2013) 165 final.

(10)  ECFIN Economic Brief, číslo 37, október 2014, Vykonávanie ekonomických reforiem – reagujú členské štáty EÚ na odporúčania európskeho semestra?

(11)  Daniel Gros, Alessandro Giovannini, Instituto Affari Internazionali č. 14, marec 2014, „Relatívny“ význam makroekonomických nerovnováh hospodárskej a menovej únie v postupe pri makroekonomickej nerovnováhe.

(12)  Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe, december 2014.

(13)  Napríklad rast HDP, nezamestnanosť, dlhodobá nezamestnanosť, ľudia ohrození chudobou, verejné investície, pomer cien a miezd atď.


Top